52013DC0624

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Meranie inovačných výstupov v Európe: smerom k novému ukazovateľu inovácie

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

Úlohou tohto oznámenia je predstaviť nový ukazovateľ merania inovačných výstupov. Presné meranie dôsledkov politík zameraných na inovácie je kľúčom k politickým rozhodnutiam založeným na dôkazoch. Navyše to zvyšuje legitimitu verejných opatrení a využívania verejných fondov.

Európa je dnes centrom vedomostí celosvetového významu. Napriek svojej prvotriednej vedeckej základni a poprednému miestu v oblasti technológií je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie výkonnosti inovácií tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni vďaka lepším rámcovým podmienkam predovšetkým pre rýchlo rastúce firmy v inovatívnych odvetviach.

Navrhovaným ukazovateľom sa podporí proces prijímania politických rozhodnutí pri vytváraní nových alebo posilňovaní existujúcich opatrení v snahe odstrániť prekážky, ktoré inovátorom bránia premeniť svoje nápady na trhovo úspešné výrobky a služby. Zvýšenie výkonnosti inovácií prispeje k inteligentnému rastu v súlade so stratégiou Európa 2020 a jej hlavnou iniciatívou týkajúcou sa inovácie v Únii.[1]

Navrhovaný ukazovateľ dopĺňa prehľad výsledkov inovácií v Únii (Innovation Union Scoreboard – IUS)[2] a jeho súhrnný inovačný index (SII), ktoré využívajú 24 ukazovateľov inovácie, vrátane vstupov, produkcie a výstupov, na posúdenie miery, akou rozličné silné a slabé stránky v členských štátoch a EÚ vplývajú na celkovú výkonnosť inovácií. Okrem toho sa každé dva roky analyzuje výkonnosť inovácií v správe o konkurencieschopnosti z hľadiska iniciatívy Inovácia v Únii.

Ukazovateľ, ktorý je predmetom tohto oznámenia, je zameraný výlučne na inovačné výstupy a sleduje súbor užších aspektov vrátane prispievania k tvorbe pracovných miest v rýchlo rastúcich firmách. Keďže dopĺňa IUS, predpokladá sa, že výsledky navrhovaného ukazovateľa sa uverejnia súčasne s výsledkami IUS.

Európska rada poverila Komisiu vypracovaním ukazovateľa v kontexte stratégie Európa 2020, ktorý by dopĺňal cieľ intenzity výskumu a vývoja[3] a pritom zohľadňoval požiadavku stratégie týkajúcej sa inovácie v Únii, na základe ktorej Komisia „začne činnosti potrebné na vývoj nového ukazovateľa, ktorý bude merať podiel rýchlo rastúcich inovatívnych spoločností v hospodárstve“ V marci 2013 žiadali hlavy štátov a vlád začať diskusiu o inováciách v októbri 2013 a vyzvali Komisiu, aby tento ukazovateľ predložila.[4]

S vypracovaním spomínanej správy má Komisii pomôcť odborná skupina na vysokej úrovní zložená z inovátorov a ekonómov, ktorá vznikla v roku 2010.[5] Tá vyzvala Komisiu, aby sa zapojila do zberu údajov o rýchlo rastúcich firmách, ktorý vykonal Eurostat. Súčasne došlo k spolupráci s OECD na definovaní koeficientov odvetvových inovácií. S členskými štátmi prebehli diskusie o rozsahu a vymedzení spomínaného ukazovateľa na pracovných seminároch v októbri a decembri 2012 a v júli 2013.

Obsahom tohto oznámenia je spomínaný ukazovateľ (oddiel 2), kritériá a údaje na jeho vymedzenie (oddiel 3) a realizovaná analýza robustnosti (oddiel 4). Priložený je k nemu pracovný dokument útvarov Komisie.

2.           Meranie inovačných výstupov

Inovačný výstup je široký pojem, ktorý sa líši od odvetvia k odvetviu. Merať ho znamená vyčísliť do akej miery predstavujú nápady na nové výrobky a služby pochádzajúce z inovatívnych odvetví ekonomickú pridanú hodnotu a sú schopné preniknúť na trh.

Preto je možné ho získať viac ako jedným meraním. Potom, čo boli vyskúšané mnohé varianty, sa Komisia rozhodla pre štyri ukazovatele IUS zložené z troch oblastí [patenty, zamestnávanie v činnostiach náročných na vyššie technológie (knowledge-intensive activities – KIA) a konkurencieschopnosť tovaru a služieb náročných na vyššie technológie] a z nového opatrenia v oblasti zamestnávania v rýchlo rastúcich firmách z inovatívnych odvetví.[6]

V oblasti patentov sú zohľadnené vynálezy, ktoré vychádzajú z poznatkov získaných investíciami do výskumu a vývoja a z inovácií a ktoré je možné zmeniť na úspešné technológie. Podobne aj ukazovatele intenzity zamestnávania kvalifikovanej pracovnej sily, v činnostiach náročných na vyššie technológie a v rýchlo rastúcich firmách poskytujú obraz o smerovaní ekonomiky k produkcii tovaru a služieb s inovačnou pridanou hodnotou. A napokon obchodné toky v súvislosti s týmito komoditami merajú ich potenciál prenikať na svetové trhy.[7]

2.1.        Zložky ukazovateľa inovácie

Prvou zložkou je technologická inovácia meraná počtom patentov, ktorá je kľúčovým výstupom procesu výskumu, vývoja a inovácie udávajúcim schopnosť ekonomiky transformovať poznatky do technológií. Z tohto dôvodu majú politiky zamerané na zdokonalenie systému práv duševného vlastníctva a zníženie jeho cenovej náročnosti význam pre podniky, ktoré svoj rast postavili na vlastných inováciách. Opatrenia ako profesionalizácia prístupu k právam duševného vlastníctva a znižovanie daní môžu byť nevyhnutným predpokladom dynamického rozvoja inovatívnych podnikov.[8]

Zvolený prvok – ukazovateľ IUS 2.3.1 – využíva počet patentových žiadostí na miliardu HDP. Číslo v čitateli udáva počet medzinárodne podaných žiadostí, v ktorých sa Európsky patentový úrad (EPO) uvádza ako zodpovedný úrad v zmysle Zmluvy o patentovej spolupráci (PCT). V menovateli je HDP v parite kúpnej sily Eurozóny. Je možné, že tým dôjde k istému samovoľnému zvýhodneniu krajín, ktoré ťažia viac z medzinárodných ako vnútroštátnych patentov. Preto sa vyskúšali aj alternatívne štatistiky ako napr. triádové patenty z databázy patentov OECD.

Druhá zložka sa zameriava na spôsob, akým sú vysokokvalifikované pracovné sily zapojené do hospodárskych štruktúr krajiny. Investície do ľudí sú pre Európu výzvou, keďže vzdelávanie a odborná príprava poskytujú pracovníkom zručnosti, ktoré vedú k inováciám. Obsahom tejto zložky je orientácia štruktúr krajiny smerom k činnostiam náročným na odborné vedomosti (KIA), pričom sa meria počet ľudí, ktorí sú v týchto činnostiach zamestnaní, z ktorých najmenej jedna tretina zamestnancov má vysokoškolské vzdelanie, v porovnaní s celkovým počtom zamestnaných ľudí v danej krajine. Ide o ukazovateľ IUS 3.2.1.

Treťou zložkou je konkurencieschopnosť tovaru a služieb náročných na odborné vedomosti. V dobre fungujúcej ekonomike ide o jej schopnosť, založenú na inováciách, vyvážať inovatívne výrobky a byť súčasťou globálnych hodnotových reťazcov. Opatrenia zvyšujúce konkurencieschopnosť, ako aj stratégie inovácie sa vzájomne dopĺňajú a na firemnej úrovni vedú k zvyšovaniu zamestnanosti, podielu na vývoze a obratov. Táto zložka je rovnocenným spojením podielu obchodnej bilancie s technologicky vysoko a stredne náročnými výrobkami na celkovej obchodnej bilancii a podielu vývozu služieb náročných na odborné vedomosti na celkovom vývoze služieb – ukazovatele 3.2.2 a 3.2.3.

A napokon poslednou zložkou je zamestnanosť v rýchlo rastúcich firmách z inovatívnych odvetví. Podpora rozvoja týchto firiem tvorí neoddeliteľnú súčasť modernej politiky výskumu a inovácie. Zo štúdií vyplýva, že takýto rast v podstatnej miere závisí od rýchlo rastúcich firiem, ktoré produkujú nepomerne veľké množstvo pracovných miest a v obdobiach hospodárskeho úpadku môžu prispieť k zvyšovaniu investícií do inovácie.[9] Preto niektoré členské štáty výrazne podporujú zjednodušenie prístupu rýchlo rastúcich firiem k finančným prostriedkom vrátane inovatívnych projektov a rizikového kapitálu vo fáze ich založenia, rozbehnutia a skorého rastu.

Koeficienty špecifických odvetvových inovácií udávajúce stupeň odvetvovej inovatívnosti a vychádzajúce z výsledkov získaných z podielu osôb s terciárnym vzdelaním (KIA skóre) a z toho, nakoľko sa príslušné firmy považujú za inovatívne (CIS skóre) slúžia ako pomôcka na identifikáciu inovatívnych podnikov. Údaje o zamestnanosti boli zozbierané ad hoc z obchodných registrov Eurostatom v rokoch 2011a 2012. Rýchlo rastúce firmy sú firmy s 10 a viac zamestnancami s priemerným rastom zamestnanosti nad 10 % ročne v priebehu 3 rokov. Táto zložka je plánovaná na doplnenie miesta (3.1.3 „Rýchlo rastúce inovatívne firmy“) vyhradeného v IUS pre ukazovateľ udávajúci zvýšenie dynamiky rýchlo rastúcich firiem na trhu tak, ako to predpokladá stratégia týkajúca sa inovácie v Únii. Preto by sa mohol stať 25. ukazovateľom hodnotiacej tabuľky.

2.2.        Výkonnosť krajiny

Obrázok 1 ukazuje skóre ukazovateľov inovácie v rokoch 2010 a 2011 v členských štátoch a u medzinárodných partnerov. Priemer sa týka krajín EÚ 27, keďže IUS 2013 bola uverejnená pred vstupom Chorvátska. Zlepšené časové série vychádzajúce z dlhších pozorovacích období a dokonalejšie zosúladenie referenčných rokov boli nevyhnutné a budú k dispozícii v strednodobom výhľade.

V rámčeku 1 pracovného dokumentu útvarov Komisie sú znázornené výsledky a ich politické dôsledky v štyroch vybraných krajinách: Švédsko (s najlepšími výsledkami), Francúzsko (s dobrými výsledkami). Taliansko (so stredne dobrými výsledkami) a Bulharsko (so slabými výsledkami).[10] Na sieťových grafoch sú zobrazené výsledky všetkých zložiek spolu s príslušnými krajinami. Súčasťou týchto výsledkov sú komplexné profily posúdenia jednotlivých krajín.

Obrázok 1. Zložený ukazovateľ merania inovačného výstupu

Výsledky jednotlivých krajín v rokoch 2011 (červené stĺpce) a 2010 (krížiky), priemer EÚ stanovený na 100 v roku 2010

V roku 2011 udávajú jednotlivé zložky stav v rokoch 2009 (PCT), 2010 (DYN) alebo 2011 (KIA, COMP)

V roku 2010 vychádzajú z údajov za roky 2008 (PCT), 2009 (DYN) alebo 2010 (KIA, COMP)

Zdroj: Európska komisia

Vo všeobecnosti boli v roku 2011 podľa jednotlivých výsledkov krajiny rozdelené do šiestich kategórií výkonnosti. Švédsko, Nemecko, Írsko a Luxembursko sú tí „najlepší“, s výsledným skóre nad 120 a s vysokými hodnotami vo všetkých zložkách. Po nich nasledovalo Dánsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo s hodnotením ako „veľmi dobrí“ a s výsledným skóre medzi 110 a 120. Francúzsko, Belgicko a Holandsko majú hodnotenie „dobrí“ s hodnotami ukazovateľov od 100 do 110, hneď za nimi skupina „stredne dobrých“ zložená z Rakúska, Maďarska, Slovinska, Talianska a Cypru s výsledným skóre medzi 90 a 100. „Menej ako stredne dobrí“ s výsledným skóre od 80 do 90 skončili Česká republika, Španielsko, Estónsko, Grécko, Malta, Rumunsko a Slovensko. Na konci sú krajiny s výsledným skóre pod 80, ktoré sa považujú za kategóriu „slabých“. Sem patria Poľsko, Chorvátsko, Portugalsko, Lotyšsko a tiež Litva a Bulharsko ako krajiny s mimoriadne nízkym výsledným skóre tesne okolo 65, čo je takmer o polovicu nižšie skóre v porovnaní s najlepšími.

3.           Kritériá výberu

Pri tvorbe ukazovateľa sa za referenčné považovali medzinárodné normy kvality od Eurostatu, OECD a MMF.

3.1.        Použitie štyroch zásad

Na základe konceptuálneho rámca Eurostatu boli použité štyri zásady.

1.           Relevantnosť politiky. Zámerom bolo získať jednoduchú a intuitívnu interpretáciu výsledkov, ktorá do veľkej miery a priamo súvisí s meranými skutočnosťami. Ukazovateľ umožňuje monitorovať podmienky práv duchovného vlastníctva, aktualizáciu zručností potrebných pre trh s inovatívnymi odvetviami a odvetviami náročnými na odborné vedomosti, vytvorenie živnej pôdy pre obchod s komoditami náročnými na odborné vedomosti, ako aj rámcové podmienky pre rýchlo rastúce firmy.

2.           Kvalita údajov. Za dôležité sa považovali dostupnosť včasných, reprezentatívnych a overených časových sérií a využitie všetkých zdrojov, ktoré sú k dispozícii.

3.           Medzinárodná dostupnosť a porovnateľnosť jednotlivých krajín. Cieľom bolo vytvoriť základ pre ukazovateľ vhodný na zmysluplné porovnávania výsledkov a referenčných hodnôt jednotlivých krajín.

4.           Robustnosť. Zložené ukazovatele používajú mnohé subjekty na celom svete vrátane medzinárodných organizácií. Ich tvorba si vyžaduje najmodernejšiu analýzu overovania a robustnosti[11] tak, aby výsledný obraz umožňoval referenčné porovnávanie a spĺňal politické ciele.

Pre obmedzenosť údajov mohli byť kritériá 2 a 3 v tejto fáze splnené iba čiastočne a zostávajú predmetom ďalšej analýzy. Ukazovateľ ráta s pričítaním chýbajúcich hodnôt a medzinárodnej porovnateľnosti vykonanej na základe štvrtej zložky ukazovateľa v štyroch členských štátoch a u medzinárodných partnerov, ktorá bola podrobená skúške robustnosti.

3.2.        Oblasti na ďalšie analyzovanie

Boli určené štyri oblasti, ktoré pomôžu ukazovateľ doladiť a využiť tak plne jeho potenciál.

Po prvé, zabezpečiť zlepšenie kvality údajov o rýchlo rastúcich firmách v inovatívnych odvetviach z hľadiska pokrytia a pravidelnosti výroby zavedením povinnej požiadavky na zber údajov, ktorá by bola súčasťou zmeny nariadenia Komisie o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych podnikových štatistikách týkajúcej sa finančného sektora. Finančné služby sú v tejto fáze vylúčené, to však neznamená, že nie sú dôležité vzhľadom na skutočnosť, že sú všade prítomné a ovplyvňujú stav hospodárstva. Vytváraním týchto údajov sa takisto zlepší zosúladenie referenčných rokov v ukazovateli.

Po druhé, je možné zlepšiť analýzu možností skvalitnenia údajov vymedzujúcich koeficienty inovácie tak, aby sa získali väčšie súbory údajov z pozorovania naprieč odvetviami a časom, ako aj možností ako zachytiť odchýlky v intenzitách, ku ktorý v krajinách dochádza. Patrí sem aj analýza citlivosti koeficientov použitím nových údajov z dvojročného zisťovania stavu inovácií v Spoločenstve (CIS) a ročného výberového zisťovania pracovných síl.

Po tretie, zistiť či a ako: skvalitniť údaje o konkurencieschopnosti tovaru a služieb náročných na odborné vedomosti, doladiť zložku týkajúcu sa zručností tak, aby čo najlepšie odzrkadľovala mieru príspevkov do vzdelávania a preskúmať ako súvisí s ukazovateľom výkonnosti, použiť iné štatistiky z úspešných inovácií na trhu.

A napokon je potrebné rozšíriť medzinárodný rozmer širším zberom údajov o rýchlo rastúcich firmách a spolupracovať s OECD pri medzinárodnom pokrývaní koeficientov inovácie použitím porovnateľných prehľadov z tretích krajín.

4.           Analýza robustnosti

Monitorovanie inovácie prináša výzvy v súvislosti s kvalitou údajov a ich spojením do jediného meradla. Preto bola iteračným procesom posúdená konceptuálna a štatistická celistvosť ukazovateľa a vplyv jeho predpokladov modelovania:

1.           boli zvolené kandidátske ukazovatele podľa relevantnosti ich vzťahu k politike inovácie, na základe rešeršov odbornej literatúry, stanoviska odborníkov, pokrytia krajiny a včasnosti.

2.           Použili sa naposledy zverejnené údaje s najmenej 93 % dostupnosťou za dva roky naprieč jednotlivými zložkami.

3.           Vytvoril sa ukazovateľ s vyrovnanou štruktúrou tak, že každej z jeho štyroch zložiek bola pridelená rovnaká vážnosť, zvolili sa ich menovité hodnoty ako koeficientov mierky podobným spôsobom, ako je tomu v prípade popredných medzinárodných indexov napr. Svetový index inovácie a Index environmentálnej výkonnosti.

4.           Napokon sa vyhodnotilo skóre a poradie jednotlivých krajín s úmyslom overiť ich zlučiteľnosť s aktuálnymi dôkazmi, s aktuálnym výskumom alebo s prevládajúcou teóriou.

Vyskúšali sa predpoklady modelovania v prípade pričítania chýbajúcich údajov, vzorcov na agregáciu, alternatívnych možností ku všetkým zložkám a váženia údajov. Vypočítal sa interval spoľahlivosti určovania poradia krajín, ako aj vzdialenosť k efektívnej hranici.

5.           Závery

Ako reakcia na Európskej radu je obsahom tohto oznámenia ukazovateľ inovačných výstupov, ktorý je výsledkom úsilia Komisie o skvalitnenie jej dôkazov na podporu tvorby politík a posúdenie vplyvu inovácie.

Ukazovateľ dopĺňa prehľad výsledkov inovácií v Únii a jeho súhrnný inovačný index tým, že sa zameriava na inovačné výstupy.

V súlade so stratégiou Európa 2020 a jej hlavnou iniciatívou týkajúcou sa inovácie v Únii bude podporovať prijímanie politických rozhodnutí, ktorými sa vytvorí prostredie naklonené inováciám.

Bol vyvinutý na základe medzinárodných noriem kvality a najmodernejších štatistických analýz. Komisia v neposlednom rade identifikovala štyri oblasti tak, aby sa plne využil jeho potenciál vrátane rozšírenia možností medzinárodného porovnávania, skvalitnenia údajov o rýchlo rastúcich firmách a analýzy možností skvalitnenia dátových súborov koeficientu inovácie.

Ukazovateľ je zložený index kvantifikujúci štyri dimenzie inovačných výstupov: patenty, zručnosti, obchod s tovarom a službami náročnými na odborné vedomosti a zamestnanosť v rýchlo rastúcich firmách. V pracovnom dokumente útvarov Komisie sú uvedené jeho výsledky a politické dôsledky.

[1]               Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií – KOM(2010) 546 v konečnom znení zo 6.10.2010.

[2]               http://ec.europa.eu/enterprise/policies/innovation/files/ius-2013_en-pdf.

[3]               Závery zo 4. 2. 2011 (dokument Rady EUCO 2/1/11 REV1) a z 1. – 2. 3. 2012 (EUCO 4/2/12 REV2).

[4]               Európska rada upozornila na „rokovania o stratégii Európa 2020 v budúcom roku“ a vyzvala, aby sa „prípravná práca prioritne zamerala na tieto otázky: (…) b) inovácie (október 2013)“, pričom s radosťou očakáva „správu o pokroku týkajúcu sa Európskeho výskumného priestoru a oznámenie o stave inovácie v Únii v roku 2012 a vrátane jediného ukazovateľa inovácie.“, dokument Rady EUCO 23/13.

[5]               Správa odbornej skupiny na vysokej úrovni o meraní inovácií, A. Mas-Colell (predseda), september 2010.

[6]               Vzorec predstavujúci ukazovateľ je súčasťou rovnice 1 v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

[7]               Bola posúdená možnosť použitia ktoréhokoľvek z týchto štyroch ukazovateľov výstupu v IUS.

[8]               „Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2012: urýchľujúca zmena“, COM(2013) 149 final z 21. marca 2013.

[9]               OECD (2010), „Rýchlo rastúce podniky: čo môžu vlády urobiť preto, aby niečo zmenili“. Archibugi, D. a kol. (2013) „Hospodárska kríza a inovácie: víťazí deštrukcia nad akumuláciou?“ Politika výskumu 42, 2.

[10]             Nechýba ani znázornenie výkonnosti medzinárodných partnerov, napr. USA v porovnaní s EÚ.

[11]             Pozri: http://composite-indicators.jrc.ec.europa.eu/.