This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0422
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL 4th Annual Report on Immigration and Asylum (2012)
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE 4. výročná správa o prisťahovalectve a azyle za rok 2012
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE 4. výročná správa o prisťahovalectve a azyle za rok 2012
/* COM/2013/0422 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE 4. výročná správa o prisťahovalectve a azyle za rok 2012 /* COM/2013/0422 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A
RADE 4. výročná správa o
prisťahovalectve a azyle za rok 2012 I. Úvod V roku 2012 došlo
k takmer 10-percentnému zvýšeniu počtu žiadostí o azyl, a to
čiastočne aj v dôsledku konfliktu v Sýrii, ktorý si vyžaduje reakciu
EÚ v oblastiach humanitárnej pomoci[1]
a ochrany. Tento fakt poukazuje na dôležitosť dokončenia
spoločného európskeho azylového systému s cieľom dosiahnuť
jednotný štatút ochrany v celej EÚ. Hospodárska kríza naďalej nútila
európskych lídrov, aby sa zaoberali zabezpečením oživenia a rastu. Hoci
nezamestnanosť zostala naďalej veľmi vysoká, mnohé členské
štáty bojovali v niektorých odvetviach s nedostatkom pracovnej sily a
kvalifikovaných pracovníkov. Podiel obyvateľstva EÚ v
produktívnom veku (15 – 64 rokov) na celkovom počte obyvateľov EÚ
podľa údajov Eurostatu už dosiahol svoj vrchol v roku 2006. Pomer
ekonomickej závislosti staršieho obyvateľstva dosiahol 26,8 % v roku
2012[2] a očakáva sa jeho výrazný
nárast až na 52,6 % do roku 2060[3].
Na základe týchto skutočností dobre riadená migrácia môže zohrať
pozitívnu úlohu pri podpore rastu a riešení nedostatku pracovných síl na trhu
práce. V roku 2012 sa
navrhli a zaviedli kľúčové iniciatívy odrážajúce dynamiku tvorby
politiky v oblasti migrácie a azylu a rastúcu potrebu súdržnej reakcie EÚ.
Pokračovali rokovania o zavedení mechanizmu financovania po roku 2013
prostredníctvom nariadenia o Fonde pre azyl a migráciu[4] a o návrhoch na prepracované
znenie nariadenia Eurodac[5],
ako aj smerniciach o konaniach o azyle[6],
sezónnych pracovníkoch[7]
a zamestnancoch presunutých v rámci spoločnosti[8]. Ďalším
dôležitým faktorom bol začiatok spustenie činností Agentúry EÚ na
prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[9],
predovšetkým pre druhú generáciu Schengenského informačného systému (SIS
II), vízového informačného systému (VIS) a systému Eurodac. Globálny
prístup k migrácii a mobilite (GAMM)[10]
okrem toho naďalej slúžil ako zastrešujúci rámec vonkajšej migračnej
a azylovej politiky EÚ. Úloha spoločnej vízovej politiky v záujme
podnietenia rastu v EÚ bola tiež v centre pozornosti v roku 2012. Táto správa je v
zásade založená na politických hodnoteniach Komisie a je doplnená o
faktografický pracovný dokument útvarov Komisie[11] s prílohou obsahujúcou
štatistické údaje o rozvoji na úrovni EÚ a členských štátov, ktoré
zhromaždila Európska migračná sieť (EMS)[12]. Pracovný dokument útvarov
Komisie obsahuje aj správu o rozvoji siete imigračných styčných
úradníkov[13]. II. Pohľad na migráciu
v EÚ v roku 2012[14] Podľa údajov z Eurostatu bol k 1. januáru
2012 celkový počet obyvateľov EÚ 503.7 milióna, čo oproti roku
2011 predstavuje nárast o 1,3 milióna. Zodpovedá to ročnému prírastku
o 2,6 obyvateľa na 1000 obyvateľov, ku ktorému došlo tak vďaka
prirodzenému prírastku obyvateľstva o 0,4 milióna (+ 0,8 ‰), ako
aj v dôsledku čistej migrácie (o 0,9 milióna, t.j. 1,8 ‰)[15]. 20,7 milióna štátnych
príslušníkov tretích krajín žijúcich v EÚ predstavuje približne 4,1 % z
celkového počtu jej obyvateľov, čo prevyšuje počet
občanov Únie, ktorí žijú v inom členskom štáte (13,6 mil. alebo
2,7 % celkovej populácie EÚ). Počet povolení vydaných z rodinných
dôvodov predstavuje 30 % z celkového množstva v porovnaní s 26 %,
ktoré boli vydané z dôvodu vykonávania platenej činnosti, 21 %
na účely štúdia a 23 % z rôznych iných dôvodov (napr. na poskytnutie
ochrany resp. pobyt bez práce). Väčšina povolení na pobyt vydaných v roku
2011 bola pre štátnych príslušníkov Ukrajiny (približne 204 000), USA
(približne 189 000), Indie (približne 179 000), Číny (približne
153 000) a Maroka (približne 120 000). Zatiaľ čo celkový počet
žiadostí o azyl výrazne zaostal za číslom 425 000 v roku 2001,
v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 došlo k nárastu počtu
žiadostí o azyl o 9,7 %. Počet žiadostí dosiahol číslo
330 000, najmä v dôsledku zvýšeného prílevu žiadateľov o azyl zo
Sýrie ( celkovo približne 23 510 v roku 2012 alebo 7 % oproti
7 885[16]
žiadostiam v roku 2011). Ďalšie dôležité krajiny odkiaľ prichádzali
žiadatelia o azyl boli Afganistan (8 % z celkového počtu
žiadateľov), Ruská federácia (7 %), Pakistan (6 %) a Srbsko
(6 %). Po liberalizácii vízového režimu zaznamenali niektoré členské
štáty zvýšenie neopodstatnených žiadostí od občanov Srbska, bývalej
Juhoslovanskej republiky Macedónsko a v istej miere aj Bosny a
Hercegoviny. Pokiaľ ide o poskytovanie ochrany, v roku
2012 bola v prvom stupni poskytnutá celkovo 71 580 žiadateľom o azyl
[utečenci (37 245), doplnková ochrana (27 920) alebo humanitárne dôvody
(6 415)], čo zodpovedá približne 27 % všetkých rozhodnutí[17]. V roku 2012 bol
zaznamenaný mierny nárast maloletých bez sprievodu žiadajúcich o medzinárodnú
ochranu v EÚ (z počtu 12 350 v roku 2011 sa zvýšil na viac než
12 610 v roku 2012[18]),
konkrétne v Nemecku, vo Švédsku, v Belgicku a Rakúsku, ktoré prijali
takmer 70 % celkového počtu uchádzačov. Mladiství bez
sprievodu pochádzajú najmä z Afganistanu (5 350), Somálska (850),
Guiney (430) a Pakistanu (415). Hoci sú štatistiky o nelegálnych migrantoch
naďalej neúplné alebo sú vzhľadom na charakter fenoménu, ktorý sa
snažia zachytiť, ovplyvnené nedostatkom spoľahlivých údajov,
nelegálna migrácia zostáva dôležitou zložkou migrácie do EÚ. Napriek mnohých
námietkam je možné použiť ukazovatele ako počet zamietnutí,
zadržaní a návratov. V roku 2012[19]
bol približne 316 060 osobám zamietnutý vstup na územie EÚ, čo v porovnaní
s rokom 2011 predstavuje pokles o 8 %. Vo veľkej väčšine prípadov (63
%) došlo k tomuto zamietnutiu v Španielsku, a to najmä na jeho vonkajších
pozemných hraniciach. Aj v roku 2012 bolo zadržaných približne 427 195[20] osôb, čo znamená pokles
oproti roku 2011, keď bolo zadržaných 468 840 osôb, a v roku 2012
členské štáty vrátili približne 186 630 príslušníkov tretích krajín[21] (asi o 4 % menej ako v
roku 2011). Štvrťročné správy agentúry Frontex[22] slúžili na včasné
informovanie tvorcov politiky o situácii na vonkajších hraniciach EÚ. Za referenčné obdobie 2008 – 2010 bolo
obeťami obchodovania s ľuďmi podľa pohlavia a veku
68 % žien, 17 % mužov, 12 % dievčat a 3 % chlapcov.
Väčšina zistených a predpokladaných obetí bola predmetom obchodovania na
účely sexuálneho vykorisťovania (62 %). Obchodovanie na
účely nútenej práce nasleduje na druhom mieste a obchodovanie na iné
účely, ako napríklad odoberanie orgánov, zneužívanie na trestnú
činnosť alebo predaj detí sa vyskytuje v menšom počte prípadov
(14 %)[23].
Údaje z niektorých členských štátov, ktoré poskytla EMS, ukazujú, že v
roku 2012 získalo povolenie na pobyt 736 štátnych príslušníkov tretích krajín[24] ako obete obchodovania s
ľuďmi. Predbežné údaje z niektorých členských štátov ukazujú, že
4 351 obchodníkov s ľuďmi[25]
bolo zatknutých a 627[26]
odsúdených. III. Migrácia ako nástroj
rastu Počet obyvateľov EÚ v produktívnom
veku (15 – 64 rokov) dosiahol v roku 2012 335.4 milióna a podľa
najnovších prognóz Eurostatu[27]
sa očakáva, že v nasledujúcich 50 rokoch poklesne na 290.6 milióna v roku
2060. Starnutím obyvateľstva (a za predpokladu, že migrácia bude
pokračovať v priemere ako predtým) sa pomer ekonomickej závislosti
staršieho obyvateľstva zvýši z 26,8 % v roku 2012 na 52,6 % v
roku 2060. Pri nižšej miere prisťahovalectva by bol tento pomer ešte vyšší[28]. Vplyvy starnutia
obyvateľstva na produktivitu, konkurencieschopnosť a rast EÚ
pociťuje už teraz. Dobre riadená migrácia nemusí byť všeliekom na
túto spoločnú výzvu, ale môže zohrať pozitívnu úlohu. Politické
diskusie prebiehajú v rámci neformálnych zasadnutí Rady pre spravodlivosť
a vnútorné veci (SVV), ako aj v Európskom parlamente o tom, ako sa môže
migrácia účinnejšie riadiť, aby prispela k hospodárskemu rastu[29]. III.1. Stratégie na riešenie existujúceho nedostatku
pracovných síl na trhu práce Existuje viacero
vzájomne sa dopĺňajúcich stratégií na zmiernenie nedostatku
pracovných síl v niektorých sektoroch trhu práce. Tieto stratégie
zahŕňajú ďalší rozvoj nástrojov na sprostredkovanie práce[30], predĺženie pracovného
veku, zvýšenie miery účasti, zlepšovanie zručností súčasnej
pracovnej sily, hľadanie zamestnania pre aktuálne nezamestnaných a
zvýšenie mobility pracovníkov v EÚ[31].
Ako súčasť tejto koherentnej stratégie si lepšie využívanie
zručností príslušníkov tretích krajín už prítomných v EÚ[32] vyžaduje zvýšenú
pozornosť, rovnako ako aj dobre riadená ekonomická migrácia v partnerstve
s tretími krajinami[33].
V „balíku opatrení pre zamestnanosť“[34],
ktorý stanovuje strednodobý program opatrení EÚ a členských štátov na
podporu oživenia prinášajúceho vysoký počet nových pracovných miest a na
dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný
a inkluzívny rast a zamestnanosť, sa uznáva, že hospodárska migrácia bude
kľúčovým faktorom pri posudzovaní pracovného trhu EÚ v dlhodobom
horizonte. To je v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa zamestnanosti, v ktorých
sa žiada, aby členské štáty EÚ zabezpečili prístup a možnosti pre
všetkých počas celého života, a tak prispeli ku znižovaniu chudoby a
sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia
účasti na trhu práce ľuďom, ktorí sú od neho najviac vzdialení,
vrátane legálnych migrantov[35].
V rámci európskeho
semestra 2012 tri členské štáty začali vykonávať
odporúčania pre jednotlivé krajiny (BE, DK, NL) pre integráciu migrantov
na trhu práce. V rámci európskeho semestra 2013 Komisia takisto začala
iniciatívu pre rozvoj zručností a na lepšie prispôsobenie vzdelávania a
odbornej prípravy potrebám trhu práce[36],
ktoré sú dôležité aj pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Viaceré iniciatívy v roku 2012 sa zamerali na
príspevok migrantov k hospodárskemu rastu[37].
Sociálno-ekonomický prínos migrantov je dobre zdokumentovaný a dôkazy
naznačujú, že migranti môžu skôr dopĺňať pracovníkov
EÚ ako ich nahrádzať a že prispeli k väčšej flexibilite trhu práce a
k inovácii[38].
Potenciál
podnikateľov[39]
a investorov z radov migrantov získal väčšie uznanie. Vo svojom
Akčnom pláne pre podnikanie 2020[40]
Komisia navrhla zamerať sa na iniciatívy s cieľom pritiahnuť
podnikateľov z radov migrantov a uľahčiť podnikanie
migrantom, ktorí sa už nachádzajú na území EÚ alebo sem prichádzajú. Navrhla
tiež analyzovať možnosť navrhnúť právne predpisy na odstránenie
právnych prekážok pre zakladanie podnikov a poskytovanie stáleho povolenia
kvalifikovaným podnikateľom z radov migrantov. Možno už
uviesť praktické príklady, kde aj napriek kríze existuje nedostatok
pracovných síl[41]
a celkové zníženie dopytu na trhu práce. Boli zistené závažné nedostatky
zručností v oblasti informačných technológií (IT), pričom sa
očakáva nárast dopytu po odborníkoch v tejto oblasti o približne
3 % ročne a zároveň dopyt po pracovnej sile už teraz prevyšuje
ponuku[42].
Zjavne sa prejavuje aj nedostatok pracovníkov v zdravotníctve a strojárstve[43]. Migračná politika EÚ by
mala poskytovať možnosti prijímať vhodných ľudí
spoločnostiam, ktoré by sa inak možno rozhodli presunúť operácie mimo
EÚ, pričom by vznikli ďalšie negatívne dôsledky na hospodárstvo EÚ[44]. III.2. Pritiahnutie a udržanie talentovaných ľudí EÚ čoraz viac musí konkurovať
krajinám ako Kanada, USA a Švajčiarsko, aby prilákala talentovaných
ľudí[45].
Európa musí zostať príťažlivou destináciou[46] a zároveň zaistiť
bezpečnosť a zabrániť zneužívaniu systému. Dialóg s ostatnými
krajinami sveta v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GAMM)
môže slúžiť na uľahčenie migrácie ako súčasti komplexného
prístupu ku všetkým aspektom riadenia migrácie[47].
Právne predpisy EÚ týkajúce sa migrácie
prispievajú k prilákaniu určitých kategórií migrantov. Jedným z príkladov
je smernica o modrej karte EÚ v roku 2009[48],
ktorá umožňuje vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín
nastupujúcich na vysoko kvalifikované pracovné miesta. V súčasnosti prebieha
hodnotenie transpozície tejto smernice členskými štátmi, ktoré pomôže
posúdiť, do akej miery smernica EÚ o modrej karte dosiahla svoj cieľ.
Prvá štatistika o jej vykonávaní by mala byť k dispozícii v roku 2013 a
Komisia uverejní správu najneskôr do polovice roka 2014. Komisia dostala
oznámenia od niektorých členských štátov týkajúce sa transpozície
smernice o jednotnom povolení na pobyt[49]
a nabáda ostatné členské štáty, aby dodržali termín transpozície stanovený
na koniec roku 2013. Je potrebné ďalšie úsilie spoluzákonodarcov
s cieľom dohodnúť sa na smerniciach o vnútropodnikových
presunoch pracovníkov[50]
a sezónnych pracovníkov[51],
pri ktorých sa na rokovaniach v roku 2012 dosiahol pokrok. Portál EÚ pre
prisťahovalectvo[52]
je dôležitým nástrojom na lepšie informovanie potenciálnych migrantov o ich
možnostiach a podmienkach legálnej migrácie. Internetovú stránku navštívilo v
priemere približne 7 000 ľudí za mesiac v poslednom štvrťroku
2012. Portál je k dispozícii vo francúzštine a angličtine a nové jazykové verzie
sa pripravujú[53]. S cieľom podporiť EÚ, aby sa
stala atraktívnejším miestom pre najtalentovanejších študentov a výskumných
pracovníkov a na podporu výskumu, vývoja a inovačnej výkonnosti, Komisia
prijala návrh na prepracovanie právnych predpisov o pravidlách pre podmienky
vstupu, pobytu a práva výskumníkov, študentov a iných skupín z tretích
krajín[54].
Tento návrh sa zameriava na viaceré nedostatky, a to zavedením jasnejších
podmienok prijímania a procesných záruk na zvýšenie súdržnosti s programami EÚ
v oblasti mobility, ako napríklad štipendiá Erasmus Mundus a Marie Curie.
Navrhuje sa v ňom, aby študenti dostávali viac príležitostí na
hľadanie práce počas štúdia a po jeho skončení. Cieľom
návrhu je takisto poskytnúť lepšiu ochranu a riešenie určitých práv
na rovnaké zaobchádzanie ako majú štátni príslušníci danej krajiny. Komisiou predložený návrh nariadenia o
vytvorení Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc[55] predpokladá pre štátnych
príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom možnosť požiadať o
službu ako dobrovoľník pomoci EÚ. Súdny dvor Európskej únie vydal dva rozsudky
týkajúce sa interpretácie smernice o osobách s dlhodobým pobytom[56]. Jedna z nich sa zaoberá
otázkou práva na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k dávkam na bývanie
poskytovaným štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje
smernica. Súdny dvor potvrdil, že členský štát nemôže uložiť prehnané
a neprimerané poplatky za udeľovanie povolení na pobyt pre štátnych
príslušníkov tretích štátov. III.3. Inteligentnejšie
vízové a hraničné kontroly na podporu rastu Zjednodušenia pri prechode hraníc pre štátnych
príslušníkov tretích krajín do EÚ sú ďalším spôsobom, aby sa EÚ stala
atraktívnejším miestom. 28. februára 2013 Komisia prijala „balík týkajúci sa
inteligentných hraníc“, ktorý zahŕňa návrhy na „systém vstupu a
výstupu“[57],
„program registrovaných cestujúcich“[58]
a následné zmeny Kódexu schengenských hraníc, aby sa urýchlili,
uľahčili a posilnili hraničné kontroly pre cudzincov, ktorí
cestujú do EÚ. Pri náraste počtu schengenských víz
udelených na celom svete v roku 2012 na 14,2 milióna oproti 12,7 mil. v
roku 2011 je jasné, že vykonávanie vízového kódexu[59] prináša konkrétne výsledky. V roku 2012 Komisia ukázala[60], ako by prezieravejšia vízová
politika mohla prispievať k cieľom rastu stratégie Európa 2020
prostredníctvom uľahčenia cestovných príležitostí, najmä pre
turistov. Správu o implementácii vízového kódexu bude okrem toho
sprevádzať návrh na zmeny s cieľom zabezpečiť, že vízová politika
EÚ podporí hospodársky rast a kultúrne výmeny uľahčením cestovania
legitímnych cestujúcich, ako sú podnikatelia, turisti, študenti a mladí
ľudia, a zároveň bude naďalej zabezpečovať vysoký
stupeň bezpečnosti pre EÚ. Tento návrh bude predmetom posúdenia
vplyvu. Zavádzanie vízového informačného systému (VIS) pokračovalo aj
v roku 2012 s cieľom zaradiť dva ďalšie regióny (Blízky východ a
oblasť Perzského zálivu). Vďaka postupom v rámci VIS môže byť
viac žiadostí o víza spracovaných rýchlejšie a boj proti krádežiam identity
efektívnejší[61].
Komisia v súčasnosti vykonáva štúdiu na rozpoznávanie odtlačkov
prstov detí pod vekovou hranicou 12 rokov, aby sa vedecky zistilo, či
existuje nejaká veková hranica pre zhromažďovanie odtlačkov prstov. III.4. Umožniť integráciu v našej
spoločnosti EÚ musí zabezpečiť zavedenie
účinných opatrení na podporu integrácie s účasťou migrantov aj
spoločnosti, v ktorej žijú[62].
Prístup ku vzdelaniu, sociálnym a zdravotníckym službám je dôležitý
pre integráciu. V roku 2012 členské štáty začali vykonávať
smernicu z roku 2011 o jednotnom povolení, ktorá štátnym príslušníkom
tretích krajín, na ktorých sa uvedená smernica vzťahuje, dáva právo na
rovnaké zaobchádzanie v porovnaní so štátnymi príslušníkmi EÚ, a to napríklad v
oblasti pracovných podmienok a odmeňovania, vzdelávania, odbornej prípravy
a sociálneho zabezpečenia. Okrem prínosu pre hospodárstvo EÚ a inovácie
je potrebné rešpektovať aj pozitívnu úlohu samotných migrantov. Bohatá
kultúrna a spoločenská rôznorodosť EÚ a tolerancia musia naďalej
slúžiť ako pozitívny príklad. Je však alarmujúce, že došlo k nárastu
počtu prípadov xenofóbnych útokov voči prisťahovalcom v celej
EÚ. Pomocou dobre riadenej migrácie a integračných politík môže EÚ aktívne
čeliť xenofóbnym postojom, napríklad podporou dialógu a zvyšovaním
porozumenia a dôvery medzi rôznymi komunitami. Zo situácie
štátnych príslušníkov tretích krajín v porovnaní s obyvateľmi EÚ ako
celku vyplýva, že by sa mohlo urobiť viac pre zabezpečenie toho, aby
migranti s pobytom na území EÚ boli dobre integrovaní a mohli naplno
rozvinúť svoj potenciál v prostredí, kde ich základné práva budú dodržané
a kde môžu prispieť k dosiahnutiu prosperity našich spoločností. Podľa správy
o vývoji zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe za rok 2012[63] sú miery nezamestnanosti
vyššie v skupine štátnych príslušníkov tretích krajín (21,3 % oproti priemeru
EÚ 10,5 %). Takisto sa zistilo, že prisťahovalci sú v porovnaní s domácimi
obyvateľmi príliš vysoko kvalifikovaní a hrozí im vyššie riziko chudoby
alebo sociálneho vylúčenia[64].
Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia v cudzine narodených ľudí vo
veku medzi 25 – 54 rokov presahuje priemer domácich štátnych príslušníkov o
viac ako 10 % v celej Európe. Výrazné sú aj rozdiely medzi migrantmi a
občanmi EÚ pokiaľ ide riziko chudoby po sociálnych transferoch. Obe
skupiny navzájom delí 8 percentuálnych bodov. Navyše u detí migrantov je vyššie
riziko predčasného zanechania školy[65].
Ďalšia štúdia ukázala, že mladí ľudia s prisťahovaleckým pôvodom
budú s vyššou pravdepodobnosťou nezamestnaní, nebudú sa zúčastňovať
na vzdelávaní ani na odbornej príprave (NEET) v porovnaní so svojimi rovesníkmi[66]. Uznávajúc túto výzvu Rada
prijala v novembri 2012 závery, ktoré identifikujú priority potrebné na
riešenie účasti a sociálneho začlenenia mladých ľudí s dôrazom
na potomkov migrantov[67].
Balík sociálnych
investícií poskytuje členským štátom EÚ usmernenia a pomoc v ich úsilí
odstrániť prekážky v účasti nedostatočne zastúpených pracovníkov
vrátane migrantov na trhu práce a naliehavo ich vyzýva, aby prijali opatrenia
na riešenie diskriminácie na pracoviskách, zlepšenie systémov uznávania
zručností a kvalifikácie a uľahčenie prístupu migrantov k
vzdelávania (najmä vysokoškolskému vzdelávaniu), službám zamestnanosti (vrátane
informácií o voľných pracovných miestach), k finančným službám a
dávkam sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci[68]. Zlúčenie
rodiny zohráva úlohu pri uľahčovaní a podpore integrácie. Na základe
verejnej konzultácie zainteresovaných strán po zelenej knihe z roku 2011
o práve na zlúčenie rodiny[69]
Komisia pripravuje usmernenia na zabezpečenie efektívnej, transparentnej a
jasnej implementácie pravidiel o zlúčení rodiny na úrovni EÚ. Tieto
usmernenia, ktoré sa majú prijať do konca roka 2013, sa budú zaoberať
potrebou vyváženia základného práva na rodinný život s potrebou
zabezpečiť, aby sa toto právo skutočne uplatňovalo
jednotným spôsobom v súlade s pravidlami tejto smernice[70]. III.5. Vonkajšie hľadisko Migrácia
sa stáva čoraz citlivejšou otázkou celosvetovej diskusie. V rámci
globálneho prístupu k migrácii a mobilite, ktorý poskytuje spoločný rámec
vonkajšej politiky EÚ v oblasti migrácie, EÚ prijala rad iniciatív na
regionálnej a celosvetovej úrovni. Uľahčenie migrácie a mobility by malo podporovať
hospodársky rast a konkurencieschopnosť EÚ. Dôležité
väzby medzi migráciou a rozvojom sa takisto jednoznačne uznávajú v rámci
rozvojovej politiky EÚ nazvanom „Program zmien“. Okrem existujúcich partnerstiev v oblasti
mobility sa v roku 2012 uskutočnili rokovania o nových
partnerstvách v oblasti mobility s Marokom a Tuniskom, vrátane
uľahčenia mobility a lepšieho riadenia legálnej migrácie[71]. EÚ tiež začala
prieskumné rozhovory s Azerbajdžanom. S Jordánskom sa začal
štruktúrovaný dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti, čo by
mohlo viesť k partnerstvu v oblasti mobility. Podobné dialógy sa nadviažu
aj s ďalšími krajinami južného Stredozemia, keď to politická situácia
umožní. Ďalší rámec spolupráce, „Spoločný program v oblasti migrácie
a mobility“, uvažuje s prioritnými krajinami mimo EÚ, akou je napr. India. EÚ sa v roku 2012 angažuje vo viacerých
regionálnych a subregionálnych procesoch dialógu a spolupráce, ktoré pokrývajú
všetky vzájomne relevantné otázky a témy v oblasti migrácie a mobility. V
súlade so závermi Rady z 29. mája 2012[72]
sa dôraz kladie predovšetkým na partnerstvo Afriky a EÚ pre migráciu, mobilitu
a zamestnanosť, na rabatský proces[73]
na juhu, na pražský proces[74]
a pracovnú skupinu Východného partnerstva pre migráciu a azyl na východe, ako
aj dialóg EÚ-LAC o migrácii a dialóg s krajinami pozdĺž hodvábnej cesty v
rámci budapeštianskeho procesu[75]. Krajiny pôvodu
majú tiež úžitok z dobre riadených legálnych kanálov vstupu na územie EÚ
a ich dôležitosť by sa nemala podceňovať. Remitencie sú
stále významným zdrojom súkromných príjmov pre mnohé rodiny v tretích krajinách
a v roku 2011 dosiahli 28,5 miliardy EUR, čo predstavovalo 3-percentný
nárast od roku 2010[76].
Komisia a členské štáty podnikli v posledných rokoch niekoľko
iniciatív týkajúcich sa remitencií a dosiahli sa zlepšenia, no ešte
zostáva vyvinúť väčšie úsilie[77].
Diaspóry tiež prispievajú k rozvoju svojich krajín pôvodu mnohými inými
spôsobmi vrátane prenosu zručností a podpory investícií. Na
globálnej úrovni sa EÚ aktívne zapája do príprav nadchádzajúceho druhého
dialógu OSN na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji, ktoré sa má
uskutočniť počas 68. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN 3. a 4.
októbra 2013, s cieľom účinne prispieť k dosiahnutiu úspešného
stretnutia. Vo svojom oznámení „Maximalizovanie vplyvu
migrácie na rozvoj – príspevok EÚ k dialógu OSN na vysokej úrovni a ďalšie
kroky smerom k rozšíreniu vzťahu medzi rozvojom a migráciou“[78] sa EÚ ďalej zaoberá
väzbami medzi migráciou a rozvojom a vymedzuje spoločnú pozíciu EÚ
prostredníctvom kľúčových posolstiev pre zvýšenú globálnu spoluprácu. IV. Vyrovnanie sa s výzvami
v oblasti medzinárodnej ochrany IV.1. Dokončenie spoločného európskeho
azylového systému (CEAS) Európa zostáva dôležitým cieľom tých,
ktorí skutočne potrebujú hľadať ochranu. Európsky parlament,
Rada a Komisia počas roka 2012 intenzívne pracovali na dokončení
nevyhnutného balíka nástrojov v druhej etape systému CEAS s cieľom
dosiahnuť jednotný štatút ochrany v celej EÚ. Po prijatí revidovanej
smernice o odborných kvalifikáciách[79]
v roku 2011 sa v roku 2012 dosiahla politická dohoda o prepracovanom znení
dublinského nariadenia[80]
a smernice o podmienkach prijímania[81].
Zmeny smernice o podmienkach prijímania sú obzvlášť významné, pretože sa
nimi prvýkrát zavádzajú podrobné pravidlá týkajúce sa zaistenia
v súvislosti s azylom, vrátane vyčerpávajúceho zoznamu
obmedzujúcich dôvodov zaistenia, a prísne požiadavky na podmienky zaistenia.
Zmeny v rámci dublinského nariadenia zvýšia jeho efektivitu a ochranné aspekty,
najmä pokiaľ ide o právo na odvolanie proti rozhodnutiam o odovzdaní a právo
na zachovanie jednoty rodiny. V marci 2013 sa dosiahla politická dohoda
o konečnom znení dvoch právnych predpisov tvoriacich CEAS
(spoločný európsky azylový systém), revízii dvoch nástrojov: smernice
o konaní o azyle[82]
a nariadení Eurodac o biometrickej databáze na porovnávanie odtlačkov
prstov[83].
Revidovaná smernica o konaní o azyle povedie k spravodlivejším, rýchlejším
a kvalitnejším rozhodnutiam o azyle a k lepšiemu zohľadneniu
osobitných potrieb zraniteľných osôb a zabezpečí najmä väčšiu
ochranu maloletých bez sprievodu a obetí mučenia. Revidované nariadenie
EURODAC umožní prístup orgánom presadzovania práva do európskej databázy
odtlačkov prstov žiadateľov o azyl za prísne vymedzených podmienok s
cieľom prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania najzávažnejších
zločinov, ako sú vraždy a terorizmus. Po účinnom
zavedení opatrení CEAS bude mať EÚ komplexný azylový systém, ktorý
poskytne spoločné postupy a jednotný štatút pre osoby, ktorým bol udelený
azyl alebo doplnková ochrana v celej EÚ, s dostatočnými zárukami proti
zneužitiu. Tieto opatrenia sú zároveň zamerané na zabezpečenie
základných práv žiadateľov o azyl, najmä zásady zákazu vrátenia alebo
vyhostenia a právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. IV.2. Podpora praktickej spolupráce a solidarity vnútri
EÚ Na úrovni EÚ
prebehla intenzívna diskusia o solidarite vnútri Únie v oblasti azylu,
pričom Európsky parlament[84]
a Rada[85]
prijali strategické dokumenty a Výbor regiónov[86]
a Európsky hospodársky a sociálny výbor predložil svoje stanoviská[87]. Stratégia Komisie uvedená v
oznámení o solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu[88] získala podporu pre svoje
základné črty. Stratégia je založená na podpore vzájomnej dôvery a
paralelnom vývoji množstva rôznych nástrojov, ktorými je možné reagovať na
rôzne potreby a situácie členských štátov. Tieto nástroje a rámce môžu
uspieť v praxi len s plným zapojením orgánov členských štátov spolu s
Európskym podporným úradom pre azyl (EASO). Zapojenie členských štátov do opatrení v
rámci solidarity prešlo počas roka 2012 konkrétnym testom v troch
prípadoch, ktoré sa týkali gréckeho národného akčného plánu v oblasti
azylu a migrácie[89],
konfliktu v Sýrii a presunu osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu v rámci EÚ,
najmä prostredníctvom projektu EUREMA II. Všetky tri poukázali na potrebu
ďalej rozvíjať uvedenie prijatých záväzkov solidarity do praxe . Implementácia bola
témou stretnutia odborníkov o solidarite v rámci EÚ, ktoré sa konalo
začiatkom roka 2013. Rokovanie potvrdilo, že ešte stále existuje priestor
pre užšiu praktickú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi. Napríklad sa
ukázalo, že napriek všeobecne uznávanej vysokej kvalite, európsky vzdelávací
program v oblasti azylu vo veľkej miere využíva len niekoľko
členských štátov. Niekoľko odborníkov členských štátov
zároveň vyjadrilo pripravenosť na kontrolu vnútroštátnych azylových
postupov na úrovni EÚ v kontexte podpory vzájomnej dôvery prostredníctvom
ucelenej transpozície nových právnych predpisov v oblasti azylu. Pokiaľ
ide o predchádzanie a riadenie kríz, na stretnutí sa určili
kľúčové výzvy, ako sú zodpovednosť za koordináciu akcií
solidarity na úrovni EÚ a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v
krízových situáciách týkajúcich sa azylu. IV.2.1. Plne funkčný európsky
podporný úrad pre azyl (EASO) Európsky podporný
úrad pre azyl[90]
zohráva kľúčovú úlohu pri implementácii CEAS, najmä prostredníctvom
posilnenia praktickej spolupráce a koordinácie operačnej podpory medzi
členskými štátmi[91].
EASO získal plnú finančnú nezávislosť v septembri 2012 a hlavné
praktické opatrenia spolupráce v oblasti azylu, ktoré predtým riadila
Komisia, sa presunuli na agentúru v roku 2012. Zatiaľ čo EASO aj
naďalej podporuje implementáciu akčného plánu EÚ týkajúceho sa
migrácie a azylu v Grécku, v Luxembursku sa uskutočnilo druhé
nasadenie podporných azylových tímov EASO, kde sa poskytla pomoc na vzdelávanie
nových zamestnancov. EASO stále vystupuje ako poskytovateľ informácií s
cieľom prijať preventívne opatrenia a riešiť špecifické otázky
skôr ako prerastú do krízy. Agentúra vykonáva svoje povinnosti v závislosti od
zdrojov členských štátov, pričom aj členské štáty sa vyzývajú,
aby zintenzívnili svoju podporu a prínos k iným projektom, ktoré vedie EASO,
ako napríklad európsky vzdelávací program v oblasti azylu a krajina pôvodu
činností. Partnerstvo medzi
Európskou komisiou a EASO sa bude ďalej posilňovať v roku 2013,
keď sa agentúra stane kľúčovým partnerom pri implementácii
nových právnych predpisov. V roku 2013 sa pripraví prvé hodnotenie EASO v
súlade s oznámením o solidarite v rámci EÚ[92].
Komisia bude takisto spolupracovať s úradom EASO na úplnom prijatí
opatrení, ktoré sa predpokladajú v spoločnom vyhlásení o
decentralizovaných agentúrach EÚ[93]. IV.2.2. Azylová podpora Grécku Komisia v spolupráci s úradom EASO a ostatnými
zainteresovanými stranami podnikla kroky na pomoc Grécku pri zlepšovaní jeho
azylového systému. Tieto kroky zahŕňajú misie na mieste, poskytovanie
cieleného financovania a nasadzovanie podporných azylových tímov EASO a
odborníkov v oblasti realizácie financovania EÚ. Pozitívny vývoj zahŕňa novú
nezávislú azylovú službu, stanovenie opatrení na riešenie zostávajúcich
záležitostí ako napr. odvolacie výbory a osobitná pracovná skupina. Na podporu
tohto úsilia sa prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov na obdobie
rokov 2011 – 2013 poskytlo 19,95 milióna poskytlo prostriedky na podporu tohto
úsilia prostredníctvom, pričom len na rok 2013[94] bolo pridelených približne 3,2
mil. EUR. Komisia jednoznačne víta tento vývoj, ale
domnieva, že naďalej existujú medzery a bude potrebná ďalšia práca,
najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv v detenčných
zariadeniach, zlepšovanie prístupu k azylovému konaniu a zvýšenie dostupnosti
otvorených prijímacích zariadení. Komisia bude pokračovať v
spolupráci s gréckymi orgánmi s cieľom určiť priority a
uľahčiť rýchlu implementáciu akčného plánu. Je potrebné,
aby ostané členské štáty pokračovali v podpore a solidarite. V tejto
súvislosti potreba zvýšenej pozornosti vyplýva z dôsledkov rozhodnutia
(veľká komora) Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-411/10 a C-493/10[95] na
celý európsky azylový systém . IV.2.3. Ochrana pre ľudí
utekajúcich zo Sýrie Migrácia ako
dôsledok konfliktu v Sýrii je dôležitou výzvou pre azylové systémy niektorých
členských štátov. Veľká väčšina takmer 600 000
Sýrčanov, ktorí utiekli zo svojej krajiny v roku 2012, smerovala do
Jordánska, Turecka, Libanonu a Iraku[96]
a približne 23 770[97]
osôb požiadalo o azyl v EÚ. Z toho najviac žiadostí bolo podaných v Nemecku
a vo Švédsku (približne 33 % celkového počtu), ostatných
členských štátov sa to dotklo len okrajovo. Aj keď nešlo
o počty, ktoré by narušili azylové systémy, najmä ak hodnotenie
žiadostí v Nemecku by mohlo prebiehať rýchlejšie, jasne sa ukázalo,
že je predsa len potrebná väčšia pripravenosť vzhľadom na
nepredvídateľný vývoj. Začiatkom
augusta 2012 Komisia zriadila sieť s príslušnými agentúrami (EASO,
Frontex, Europol) pre pravidelnú výmenu informácií s cieľom
koordinovať opatrenia. Tento mechanizmus koordinácie medzi Európskou
komisiou a agentúrami EÚ je model, ktorý zabezpečí lepšie celkové
monitorovanie situácie na vonkajších hraniciach EÚ a situácie azylových
systémov v členských štátoch. Uľahčí sa tak aktivácia podporných
nástrojov vo vhodnom čase, a to aj prostredníctvom včasného
mechanizmu varovania podľa článku 33 revidovaného dublinského
nariadenia. IV.2.4. Premiestňovanie v rámci EÚ Presun osôb
požívajúcich medzinárodnú ochranu je naďalej jedným z
najhmatateľnejších aktov solidarity v rukách členských štátov, ktoré
chcú zmierniť tlak na azylové systémy iných členských štátov.
Zároveň zostáva aj jedným z najkontroverznejších. Hoci bol projekt EUREMA
II[98], ktorý sa začal
realizovať v roku 2012, predĺžený do konca roka 2013, naďalej
pretrvávajú problémy s premiestňovaním týchto osôb z Malty do
niektorých zúčastnených členských štátov. Podľa EASO
a informácií, ktoré poskytli Komisii Úrad vysokého komisára OSN pre
utečencov, IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) a maltská vláda,
príčinami vyššie uvedených problémov sú niekedy obmedzujúce kritériá uplatňované
členskými štátmi pri výbere osôb na premiestnenie, vnímanie zo strany
príjemcov, že zlúčenie rodiny a perspektívy integrácie v členskom
štáte, ktorý im poskytuje premiestnenie, by im mohli spôsobiť
ťažkosti. IV.3. Vonkajší rozmer azylovej politiky
EÚ – programy regionálnej ochrany a presídlenia Solidarita by
nemala končiť na hraniciach EÚ a tretie krajiny by tiež mali
využívať podporu EÚ na medzinárodnú ochranu. V rámci GAMM by EÚ mala
posilniť spoluprácu s príslušnými krajinami mimo EÚ s cieľom
pomôcť pri posilňovaní ich ochranných systémov a zabezpečiť
súlad s medzinárodnými normami, ako aj to, aby EÚ prejavila solidaritu s
utečencami a ďalšími osobami na celom svete, ktoré potrebujú
ochranu. Regionálne programy ochrany a presídlenia sú kľúčovými
nástrojmi na dosiahnutie tohto cieľa, a to súbežne s pokračujúcou
spoluprácou EÚ s tretími krajinami na dvojstrannej i viacstrannej úrovni. Okrem existujúcich
RPP[99]
a v nadväznosti na výzvu Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci[100] Komisia reaguje na
pretrvávajúci konflikt v Sýrii a situáciu utečencov v susedných krajinách
prostredníctvom vytvorenia programu regionálneho rozvoja a ochrany na Blízkom
východe v roku 2014, ktoré dopĺňajú už poskytnutú bezprostrednú
humanitárnu pomoc. Komisia tiež
poskytuje finančnú podporu pre UNHCR na podporu úsilia, ktoré umožní
utečencom v krajinách susediacich so Sýriou, aby sa riadne zaregistrovali
a mohli takto získať prístup k ochrane. Podpora zahŕňa
pomoc miestnym orgánom so zabezpečením dopravy z hraničných priechodov,
poskytnutie potrebného vybavenia a materiálov a v prípade potreby aj
poskytnutie odborného vzdelávania a oboznámenia mimovládnych organizácií,
úradníkov a iných zainteresovaných strán so základnými zásadami medzinárodnej
ochrany. Presídlenie
utečencov z krajín mimo EÚ je naďalej kľúčovým prejavom
solidarity medzi EÚ a jej členskými štátmi s tretími krajinami, kde žije
veľký počet utečencov. Cieľom Komisie je
zabezpečiť, aby každoročne viac utečencov bolo presídlených
do viacerých členských štátov, pričom sa bude rešpektovať
dobrovoľný charakter presídľovania. Pri dosiahnutí dohody o
spoločnom programe EÚ pre presídľovanie[101] v rámci Európskeho fondu pre
utečencov v marci 2012 sa členské štáty po prvýkrát dohodli na
osobitných spoločných prioritách EÚ pre presídľovanie na rok 2013[102]. Je to silný politický signál
jednoty a solidarity s medzinárodným spoločenstvom a utečencami,
ktorí potrebujú udržateľné riešenia, a dokazuje význam, aký EÚ a
členské štáty prikladajú riadeniu úsilia Únie v oblasti presídľovania
smerom k dlhotrvajúcim situáciám, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a
zvýšené úsilie. O obrysoch programu Únie pre presídľovanie po roku 2014 sa
rokuje v rámci nového fondu pre azyl a migráciu. IV.4. Maloleté osoby bez sprievodu Maloleté osoby bez
sprievodu vrátane tých, ktorí nežiadajú o azyl, predstavujú
zraniteľnú skupinu, na ktorú sa naďalej zameriavala veľká
pozornosť aj v roku 2012. Správa[103]
o vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa maloletých bez sprievodu
v polovici obdobia 2010 – 2014[104]
zdôraznila potrebu zlepšiť zber údajov, predchádzať riskantnej
migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečiť prijímanie a
procesné záruky v EÚ a nájsť účinné udržateľné riešenia tohto
pretrvávajúceho javu. Primerané zahrnutie osobitných potrieb maloletých (bez
sprievodu) a uznanie ich zraniteľného postavenia v oblasti azylu bolo
jedným z najdôležitejších tém Komisie počas rokovaní o nástrojoch
spoločného európskeho azylového systému. EASO naštartoval niekoľko iniciatív
zameraných na posúdenie veku a pátranie po rodinných príslušníkoch. Komisia
tiež uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na projekty zamerané na analýzu
politík a identifikáciu osvedčených postupov v oblasti prijímania, ochrany
a integrácie maloletých bez sprievodu[105]. IV.5. Odstránenie obchodovania s ľuďmi a
ochrana obetí obchodovania s ľuďmi Obchodovanie s ľuďmi je prevažne
cezhraničným javom a na jeho odstránenie je potrebná silná spolupráca
medzi EÚ a jej členskými štátmi. Obete z oblastí mimo Európskej únie
pochádzajú najmä z Nigérie a Číny. V roku 2012 sa
uskutočnilo viacero významných a dynamických zmien v právnom
a politickom rámci EÚ zameraných na riešenie problému obchodovania s
ľuďmi. V júni 2012 Komisia začala realizovať integrovanú
stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi 2012 – 2016[106], v ktorej sú práva obetí
v centre záujmu a ktorá dopĺňa vykonávanie právnych predpisov EÚ
týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi[107].
Úrad koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu
s ľuďmi, ktorý bol zriadený v roku 2011, zohráva
kľúčovú úlohu pri monitorovaní vykonávania. V októbri 2012
Európska rada prijala závery[108],
v ktorých privítala stratégiu a potvrdila politickú vôľu a
pripravenosť členských štátov konať v prospech svojich
politických záväzkov. Európsky parlament, Európsky
hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov takisto uvítali toto oznámenie[109]. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer obchodovania
s ľuďmi, v rámci druhej (a záverečnej) správy o realizácii
dokumentu o konkrétnych krokoch na posilnenie vonkajšieho rozmeru EÚ v boji
proti obchodovaniu s ľuďmi[110]
sa uviedlo, že stratégia EÚ by sa mala použiť ako nový orientačný
rámec pre vonkajší rozmer. Ten predpokladá spoločné úsilie na zlepšenie
spolupráce s tretími krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami. Je
aj v súlade so závermi Rady o globálnom prístupe k migrácii a mobilite[111]. Obchodovanie s
ľuďmi je témou všetkých diskusií o migrácii a mobilite, ktoré
prebehli medzi EÚ a jej partnermi na regionálnej a bilaterálnej úrovni, ako aj
v rámci partnerstiev v oblasti mobility. Správa obsahovala konkrétny zoznam
krajín a regiónov pre ďalšie posilnenie a zefektívnenie tejto spolupráce a
partnerstva, ktorý sa bude revidovať a aktualizovať v pravidelných
intervaloch. V. Politická reakcia EÚ
na migračné tlaky V.1. Koherentný prístup na
zníženie nelegálnej migrácie Nelegálna migrácia aj naďalej predstavuje
výzvy pre EÚ a členské štáty a dotýka sa všetkých krajín, aj keď
v rozličnom rozsahu, ako aj samotných migrantov, ktorí často žijú v
nebezpečných a neľudských podmienkach. Jasným cieľom EÚ je chrániť
a kontrolovať existujúce tlaky vyplývajúce z nelegálnej migrácie, ako aj
zneužívanie zákonných migračných trás. To je predpokladom dôveryhodnej
a legálnej politiky v oblasti migrácie a mobility. 23. apríla 2012 Rada prijala akčný plán
pod názvom Činnosť EÚ zameraná na migračné tlaky –
strategická reakcia[112],
v ktorom vytýčila šesť strategických prioritných oblastí: (I)
Posilnenie spolupráce s tretími krajinami tranzitu a pôvodu v oblasti
riadenia migrácie; (II) Posilnené riadenie hraníc na vonkajších hraniciach;
(III) Predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom
grécko-tureckej hranice; (IV) Lepšie riešenie zneužívania legálnych spôsobov
migrácie; (V) Zabezpečenie a ochrana voľného pohybu predchádzaním
zneužívaniu štátnych príslušníkov tretích krajín a (VI) Zlepšenie riadenia
migrácie, vrátane spolupráce v postupoch pri návrate. Dokument Činnosť EÚ zameraná na
migračné tlaky – strategická reakcia predstavuje nástroj, ktorý
umožňuje EÚ a jej členským štátom riešiť nelegálnu migráciu,
pričom sa zabezpečí rešpektovanie základných práv[113]. Realizácia a monitorovanie
prvkov dokumentu zahŕňa úzku spoluprácu medzi inštitucionálnymi
aktérmi (Radou, členskými štátmi, Komisiou a príslušnými agentúrami EÚ), v
rámci ktorej každý koná v súlade so svojimi príslušnými právomocami a
inštitucionálnu úlohou[114].
Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k tejto správe obsahuje správu o
pokroku činnosti členských štátov v týchto prioritných oblastiach[115]. Strategické priority je
potrebné vnímať ako súčasť širšieho pohľadu na riadenie
migračných tokov vrátane všetkých hľadísk od rozhovorov s tretími
krajinami v rámci GAMM, solidárnych opatrení s Gréckom, až po činnosti,
ktoré vykonávajú jednotlivé členské štáty v rámci svojich hraníc. Je nutné sankcionovať tých, ktorí zamestnávajú
nelegálnych migrantov z tretích krajín. Komisia v súčasnosti posudzuje,
ako členské štáty transponovali smernicu o sankciách pre
zamestnávateľov[116].
Na základe tohto hodnotenia Komisia uverejní správu najneskôr do polovice roka
2014. Členské štáty sa vyzývajú, aby predložili požadované výročné
správy o kontrolách, a to každý rok v júli. V.1.1 Identifikácia a riešenie
problémových bodov Agentúra Frontex zohráva kľúčovú
úlohu pri analyzovaní trasy nelegálnych prisťahovalcov a koordinuje
opatrenia na riešenie mimoriadne kritických miest, ako je v súčasnosti
grécko-turecká hranica. Záťažové miesta sa môžu vytvárať aj inde,
takže je dôležité nepretržite monitorovať vývoj. Pozitívny vývoj, ku
ktorému došlo prijatím gréckeho národného akčného plánu o azyle
a migrácii, zahŕňa zlepšenia v integrovanom riadení vonkajších
hraníc prostredníctvom elektronického sledovania, ako aj vytvorenie národnej
koordinačnej jednotky a efektívnej politiky návratu, ktorá bude zameraná
na podporu dobrovoľných návratov a v prípadoch, v ktorých to nie je možné,
nútených návratov. V.1.2 Readmisné
dohody Komisia naďalej podporuje implementáciu
13 existujúcich readmisných dohôd EÚ[117]
s prihliadnutím na závery Rady z 9. – 10. júna 2011 o stratégii EÚ o readmisii.
Takisto pokračuje vo svojom úsilí ako vyjednávač readmisných dohôd
EÚ. V apríli 2012 boli uzavreté nové readmisné dohody s Kapverdmi a v
októbri 2012 s Arménskom. V júni 2012 sa dosiahla aj dohoda s Tureckom, ktorá
teraz čaká na podpis a ratifikáciu. Rokovania s Azerbajdžanom pokračujú
rovnomerným tempom. Komisia vynakladá úsilie, aby posilnila záruky ochrany
základných práv v nových readmisných dohodách EÚ s tretími krajinami. Na zasadnutí ministrov AKT vo Vanuatu bol v
júni 2012 schválený súbor odporúčaní zo stretnutí expertov, ktoré sa
týkajú readmisie a, okrem iného, sú zamerané na zlepšenie implementácie
príslušných ustanovení článku 13 (migrácia) dohody z Cotonou[118]. V.1.3 Stanovovanie noriem pre
spoločnú politiku návratu Do konca roka 2012 všetky štáty viazané
smernicou o návrate[119]
s výnimkou Islandu oznámili Komisii jej úplnú transpozíciu. EÚ je teda v
súčasnosti veľmi blízko k dosiahnutiu spoločných noriem
politiky návratu, a to pri plnom dodržiavaní základných práv.
Dokončilo sa hodnotenie správnej transpozície smernice do vnútroštátnych
právnych predpisov a v súčasnosti je predmetom následných kontrol
Komisiou. Kľúčový rozsudok Súdneho dvora EÚ v roku 2012
objasňuje rozsah, v akom sú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov,
ktoré kriminalizujú neoprávnený pobyt, zlučiteľné so smernicou o
návrate[120].
Oznámenie o návrate bude uverejnené do konca roku 2013. Zo všetkých uskutočnených návratov
v roku 2012 tvorilo 52.1 % dobrovoľných návratov alebo odchodov.
Dobrovoľný návrat alebo odchod je najlepšou možnosťou, hoci v
niektorých prípadoch môžu byť nevyhnutné aj nútené návraty. Členské
štáty by mali aj naďalej v plnej miere využívať možnosti, ktoré
ponúka Európska sieť dobrovoľného návratu (VREN)[121], ako aj financovanie z
Európskeho fondu pre návrat. Malo sa viac presadzovať využívanie
spoločných letov na účel návratu a v plnej miere využiť
koordináciu Fondu pre návrat a agentúry Frontex[122]. Musia sa posilniť
procesné záruky predpísané v smernici o návrate vrátane zavedenia systému
monitorovania nútených návratov. Členské štáty sa často stretávajú
s mnohými prípadmi štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí aj napriek
tomu, že sa už rozhodlo o ich navrátení, nemôžu byť v praxi
navrátení. Na základe porovnávacej štúdie[123]
uskutočnenej pre Komisiu sa zistilo, že niektoré členské štáty stanovujú
možnosti a podmienky, ktoré osobám s odloženým príkazom
o návrate/vyhostení umožňujú legalizácia pobytu, ak spĺňajú
určité podmienky, ako napríklad minimálnu dĺžku pobytu, spolupráce a
verejného poriadku. Komisia v súčasnosti skúma výsledky tejto štúdie a
navrhne možné opatrenia v rámci svojho oznámenia o návrate. V. 1.4 Riešenie zneužívania
liberalizácie vízového režimu Komisia s podporou
EASO a agentúry Frontex naďalej monitoruje účinky nových bezvízových
režimov prostredníctvom takzvaného mechanizmu monitorovania po liberalizácii
vízového režimu. Takisto prebiehali rokovania o navrhovaných zmenách[124] nariadenia 539/2001[125]. Táto revízia nariadenia by
zaviedla nový mechanizmus pozastavenia zrušenia vízovej povinnosti a revidovaný
mechanizmus reciprocity ako poslednej možnosti v prípadoch, keď pri
zavedení bezvízového režimu nastane náhly a výrazný nárast nelegálnej migrácie
alebo neopodstatnených žiadostí o azyl. Pre mechanizmus reciprocity sa
zatiaľ nepodarilo nájsť dohodu. V.2. Účinné riadenie hraníc V.2.1 Vonkajšie hranice EÚ Frontex
naďalej zohráva dôležitú úlohu pri riadení operačnej spolupráce
členských štátov v oblasti bezpečnosti hraníc a návratu.
Implementácia revidovaného nariadenia o agentúre[126], ktoré nadobudlo
účinnosť v decembri 2011, musí byť jej hlavnou prioritou, najmä
pokiaľ ide o aktívne využívanie menovaného úradníka pre základné práva a
konzultačného fóra pre základné práva. Komisia uvítala verejnú
konzultáciu, ktorú zorganizoval ombudsman EÚ o agentúre Frontex a základných
právach[127].
Po
zrušení rozhodnutia Rady 2010/252/EÚ Súdnym dvorom Európskej únie
v súvislosti s usmerneniami pre pátracie a záchranné činnosti[128] Komisia predložila
v apríli 2013 návrh[129],
ktorý nahradí toto rozhodnutie, a zohľadní zásadný rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vynesený v roku 2012[130]. Komisia v úzkej
spolupráci s agentúrou Frontex a členskými štátmi naďalej rozvíja
Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), ktorý má začať
fungovať v októbri 2013. Očakáva sa, že nariadenie o zriadení systému
bude prijaté v prvej polovici roku 2013 a Európska rada a Parlament sa
vyzývajú, aby podporili tento časový plán. S cieľom získať
komplexný súbor nástrojov na riadenie vonkajších hraníc EÚ s využitím
najnovších technológií prijala Komisia vo februári 2013 „balík o inteligentných
hraniciach“. V.2.2 Správa schengenského priestoru Ako bolo uvedené v roku 2011 v oznámení o
migrácii[131],
Komisia uverejnila usmernenia[132]
ako súčasť prvej polročnej správy o fungovaní schengenského
priestoru[133],
pokiaľ ide o zabezpečenie jednotného uplatňovania a výkladu
pravidiel týkajúcich sa schengenského priestoru. Identifikovali sa dve oblasti,
v ktorých by takéto usmernenia mohli mať pridanú hodnotu: vydávanie
povolení na prechodný pobyt a cestovných dokladov občanom nečlenských
štátov EÚ a policajné opatrenia vo vnútorných hraničných pásmach.
Pokiaľ ide o policajné opatrenia, členské štáty sa vyzývajú, aby
zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy a postupy sú v súlade s
príslušnými ustanoveniami schengenského acquis a judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie[134]. O legislatívnych návrhoch predložených v roku
2011[135]
na posilnenie správy schengenského priestoru sa intenzívne diskutovalo v Rade a
Európskom parlamente v priebehu roka 2012 a diskusie pokračujú v roku
2013. VI. Záverečné
poznámky Migrácia bola a bude súčasťou EÚ.
Ako ukazuje táto správa, dosiahlo sa už veľa a nasledujúce roky prinesú
nové výzvy, ktoré bude potrebné riešiť. Rastúci počet prípadov
xenofóbneho násilia voči migrantom v celej EÚ je alarmujúci. S dobre
riadenou migráciou a integračnými politikami môže EÚ aktívne prispieť
k odstráneniu takýchto postojov. Európa by mala privítať rozmanitosť
a z migrácie urobiť dynamickú silu rastu a pokroku. EÚ musí
držať krok s globálnymi konkurentmi, ak chce prilákať talenty a
podnikateľov, ktorých Európa potrebuje. Na podporu cieľov stratégie
Európa 2020 je potrebné vytvoriť podmienky pre komplexnú politiku migrácie
za prácou zameranú do budúcnosti a umožniť, aby hospodárska
činnosť mohla prosperovať v stabilnom a bezpečnom
prostredí. To znamená pracovať na modernejšom a efektívnejšom spôsobe
riadenia toku osôb na svojich vonkajších hraniciach, posilniť dobré
riadenie legálneho prisťahovalectva a integračnú
politiku, súčasne zintenzívniť boj proti nelegálnej migrácii a
obchodovaniu s ľuďmi a zároveň zabezpečiť, že
základné práva prisťahovalcov a žiadateľov o azyl budú
garantované. To znamená, že spoluzákonodarcovia by mali dať prijatiu
predloženého legislatívneho balíčka potrebnú prioritu. Z toho tiež
vyplýva, že Komisia musí proaktívnejšie monitorovať implementáciu acquis
v oblasti migrácie. Na rozvoj prisťahovaleckých a azylových
politík je potrebná rozpočtová podpora. Stále existuje potreba
zabezpečiť dohodu a účinné zavedenie celkového rámca pre
rozpočet Európskej únie na obdobie rokov 2014 až 2020. Urýchlene by sa
mala nájsť dohoda o návrhoch nariadení o Fonde pre azyl a migráciu a
Fonde pre vnútornú bezpečnosť, aby sa na začiatku roka 2014
mohli zaviesť nutné opatrenia. Pred rokovaniami o viacročných
programoch bude Komisia viesť politické dialógy s členskými štátmi, a
pokiaľ ide o niektoré časti Fondu pre vnútornú bezpečnosť,
s krajinami pridruženými k Schengenskej dohode. Politický dialóg by mal
viesť k lepšiemu zameraniu na ciele, výsledky a vplyvy. Medzitým sa od
členských štátov požaduje, aby v plnej miere využívali prostriedky, ktoré
sú v súčasnosti k dispozícii, na podporu implementácie migračnej
politiky EÚ. Komisia sa teší na ďalšie diskusie v
Európskom parlamente a Rade vyplývajúce z tejto správy. [1] Komisia
sa zaviazala poskytnúť ďalších 100 miliónov EUR na humanitárnu pomoc
pre viac ako 4 milióny ľudí, ktorí potrebujú pomoc v dôsledku konfliktu v
Sýrii. Tieto prostriedky, ktoré budú prerozdelené v roku 2013, zvyšujú
financovanie Komisie v oblasti humanitárnej pomoci na úroveň 200 miliónov
EUR. Pozri http://ec.europa.eu/echo/news/2013/20130129_en.htm.
[2] Eurostat (online údajový kód: demo_pjanind) [3] Eurostat (online údajový kód: proj_10c2150p) [4] COM(2011)
571 final. [5] COM(2012)
254 final. Zmenený návrh v druhom čítaní. [6] COM(2011) 319 final. Zmenený návrh.
[7] COM(2010) 379 final. [8] COM(2010) 378 final. [9] nariadenie (EÚ) č. 1077/2011. Pozri http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-is-new/news/news/2012/docs/20121129_agency_large_scale_it_systems_en.pdf. [10] COM (2011) 743 final a následné závery Rady. Dvojročná správa o vykonávaní globálneho prístupu k migrácii a
mobilite (GAMM) bude uverejnená v júni 2013 s hodnotením dosiahnutého pokroku a
prispeje k ďalšiemu posilneniu vykonávania GAMM. [11] SWD(2013) 210 [12] EMS, http://www.emn.europa.eu
[13] Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 zmenené nariadením
(ES) č. 493/2011. Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2001, s. 1. [14] Štatistiky uvedené v tomto dokumente a v rámci tohto
oznámenia tvoria hlavne najnovšie dostupné údaje z Eurostatu. Podrobnejšie
štatistiky, niektoré z EMS vrátane rozdelenia podľa členských štátov,
sú uvedené v štatistickej prílohe k sprievodnému pracovnému dokumentu útvarov
Komisie (SWD (2013) 210. [15] Čistá imigrácia do EÚ bez štatistického
očistenia predstavovala prírastok 0,5 milióna obyvateľov ako
výsledok vysťahovaných 1,2 milióna obyvateľov a 1,7 milióna
prisťahovaných. [16] Počet vrátane 4 pridružených štátov dosiahol
číslo 8 980. [17] Údaje Eurostatu. Nové vydanie tlačovej správy
Eurostatu č. 48/2013 z 22. marca 2013. [18] Eurostat – údaje za Maltu a Holandsko
na rok 2012 nie sú dostupné [19] Eurostat (k 18.4.2013) [20] Eurostat (k 18.04.13). EÚ-27 okrem Maďarska a Holandska [21] Eurostat (k 25.4.13). EU-27 bez Dánska, Cypru, Holandska. Údaje za
Luxembursko sa vzťahujú na obdobie od marca do decembra 2012. [22] http://www.frontex.europa.eu/publications
[23] Eurostat. Štatistická správa GR pre vnútorné záležitosti
obsahuje údaje za roky 2008, 2009 a 2010 zo všetkých 27 členských štátov
EÚ, Chorvátska a týchto kandidátskych krajín a krajín EZVO/EHP: Island,
Čierna Hora, Nórsko, Srbsko, Švajčiarsko a Turecko. K dispozícii na webovej
lokalite Európa pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi. [24] BE, BG, EL, FR, IT, MT, PL, RO, SI, SE, UK a Nórsko.
Štatistická príloha, tabuľka 9, SWD (2013) 210. Zdroj EMS. [25] BG, EL, ES, FR, IT, LV, LU, MT, PL, SK, FI, SE. Zdroj:
EMS. [26] BG, EL, IT, LV, LU, MT, PL, RO, SK, FI, SE. Zdroj: EMS [27] Europop2010 [28] V porovnaní s národným obyvateľstvom sú
prisťahovalci mladší, ide najmä o vekovú skupinu od 20 do 50 rokov. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/population/documents/Tab/ESSQR_Mar2013_demogr_suppl_final.pdf
[29] Neformálne zasadnutia Rady pre spravodlivosť a
vnútorné veci 23. – 24.7.2012 a 17. – 18.1.2013. EP o integrácii migrantov,
ich vplyve na trh práce a o vonkajšej dimenzii koordinácie sociálneho
zabezpečenia (hlasovanie 10.1.2013). Stanovisko Európskeho hospodárskeho a
sociálneho výboru (EHSV) o podnikateľoch z radov migrantov (2012/C 351/04) [30] Napr. projekt „Prehľad zručností EÚ“, http://euskillspanorama.ec.europa.eu/;
Analýza, ktorú uskutočnilo CEDEFOP. [31] Napríklad prostredníctvom EURES (http://ec.europa.eu/eures/) a vrátane
zjednodušenia mobility štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci EÚ
(pozri štúdiu EMS). [32] Vo vekovej skupine 20 – 64 rokov je miera príliš vysokej
kvalifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín oveľa vyššia než miera
takejto kvalifikácie celkového počtu obyvateľov (45 % k
21 %). SEC(2011) 957 final, s. 28. [33] COM(2012) 173 final, Smerom k oživeniu hospodárstva
sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest, s. 18-19. http://ec.europa.eu/europe2020. [34] COM(2012) 173 final. [35] 2010/707/EÚ: Rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o
usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov [36] Prehodnotenie vzdelávania: Investovanie do zručností
pre dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov, COM (2012) 669 final [37] Najmä v kontexte projektov a štúdií, ktoré riešili
túto otázku. Napr. štvrťročný prehľad Komisie o zamestnanosti a
sociálnej situácii v EÚ a IOM LINET (http://www.labourmigration.eu/)
a 8. zasadnutie Európskeho fóra pre integráciu. [38] Brücker, H. „Vplyv prisťahovalectva na trh práce a
jeho politické dôsledky“. Centrum pre migračnú politiku, partnerské
krajiny Stredomoria. (2012) [39] EHSV (2012/C 351/04) [40] COM(2012) 795 final. [41] COM (2011) 815 final, Ročný prieskum rastu 2012, s.
11. [42] https://ec.europa.eu/digital-agenda/node/21022.
[43] Európska správa za rok 2012 o
voľných pracovných miestach a nábore, http://euskillspanorama.ec.europa.eu/docs/evvr2012factsheets/08-bottleneck.pdf [44] Napríklad v IT sektore: IP/13/52, Komisia vyzýva v Davose
odvetvie IT a telekomunikačné spoločnosti, aby preklenuli
priepasť medzi digitálnymi zručnosťami a pracovnými
možnosťami v Európe http://europa.eu/rapid/press-release_ip-13-52_en.htm
[45] OECD „Usadenie sa v cudzine: Ukazovatele integrácie
prisťahovalcov 2012 v OECD“, Tabuľka 1. A1.2 „Dosiahnuté
vzdelanie v cudzine narodených osôb a osôb narodených v tuzemsku vo veku
od 15 do 64 rokov, ktorí neštudujú, 2009 – 2010“. [46] Podľa údajov OECD je podiel vysoko vzdelaných
ľudí medzi obyvateľmi, ktorí sa narodili mimo EÚ, nižší ako v USA
alebo Kanade (Zdroj: „Usadenie sa v cudzine: Ukazovatele OECD o integrácii
prisťahovalcov za rok 2012, kapitola 7, tabuľka 1.A1.2) [47] GAMM rieši aj otázku prevencie a boja proti nelegálnej
migrácii a odstránenie obchodovania s ľuďmi; maximalizovania vplyvu
migrácie a mobility na rozvoj; podpory medzinárodnej ochrany
a posilnenia vonkajšieho rozmeru azylovej politiky. [48] Smernica 2009/50/ES
z 25. mája 2009. [49] Smernica 2011/98/ES prijatá 13.
decembra 2011. Transpozícia smernice
by sa mala dokončiť do 25. decembra 2013. [50] Pozri Legislatívne
observatórium EP : medziinštitucionálne odkazové číslo 2010/0209(COD) [51] Pozri Legislatívne
observatórium EP : medziinštitucionálne odkazové číslo 2010/0210(COD) [52] http://ec.europa.eu/immigration
[53] Španielska verzia bola spustená v januári 2013. Arabská
verzia bude spustená v priebehu roka 2013. [54] COM(2013) 151 final, prijaté 25.3.2013. Existujúce právne
predpisy smernice 2005/71/ES (výskumní pracovníci) a 2004/114/ES (študenti) [55] COM(2012) 514 final. [56] Vec C-571/10 a C-508/10, [57] COM(2013) 95. [58] COM(2013) 97. [59] Nariadenie (ES) č. 810/2009 [60] COM (2012) 649 final – Oznámenie Komisie „Implementácia a
rozvoj spoločnej vízovej politiky v záujme podnietenia rastu v EÚ“ a
správa o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce (COM (2012) 648 v
konečnom znení). [61] Približne 2,4 milióna žiadostí o víza bolo zanesených do
systému VIS v roku 2012. Predstavuje to približne 16 % celkových žiadostí
o víza v danom roku. [62] Súčasná stratégia EÚ v tejto oblasti je stanovená v
európskej agende v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, COM
(2011) 455 final a následných 3 135. záveroch Rady pre spravodlivosť
a vnútorné veci z 13. a 14. decembra 2011. Pozri aj stanovisko Výboru regiónov
k Agende (CIVEX-V-024). [63] K dispozícii na stránke http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langid=en&catid=89&newsid=1774&furthernews=yes
a Eurostat, EU-LFS, tabuľka lfsa_urgan [64] Štatistiky miery nezamestnanosti v jednotlivých
členských štátoch sú k dispozícii v PDÚK (2013) 210. [65] COM (2013) 83 final, s. 6-7. [66] Eurofound (2012) NEETs – Mladí ľudia mimo pracovného,
vzdelávacieho a školiaceho procesu: vlastnosti, náklady a odpovede politiky v
Európe. [67] Pozri http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/educ/133859.pdf. [68] COM (2013) 83 final, K sociálnym investíciám do rastu a
súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 –
2020, s. 11-12, PDUK (2013) 39 final. Opatrenia, ktoré nadväzovali po vykonaní
odporúčania Európskej komisie z roku 2008 o aktívnom začleňovaní
ľudí vylúčených z trhu práce v členských štátoch – Smerom k
prístupu zameranému na sociálne investície, s. 56. [69] COM(2011) 735 final. Všetky príspevky k tejto zelenej
knihe sú dostupné na webovej lokalite http://ec.europa.eu/home-affairs/news/consulting_public/consulting_0023_en.htm.
[70] Štúdia EMS prispela do diskusie s názvom „Zneužitie práva
na zlúčenie rodiny – účelové manželstvá a nepravdivé vyhlásenia o
rodičovstve“ (jún 2012). [71] 1. marca 2013 sa dosiahla politická
dohoda s Marokom. [72] Závery Rady o globálnom prístupe k migrácii a mobilite
(referenčný dokument 9417/12). [73] Euro-africké partnerstvo pre migráciu a rozvoj, deklarácia
podpísaná v Rabate, 2006. [74] Politická podpora partnerstiev v oblasti migrácie
medzi zúčastnenými štátmi Európskej únie, schengenského priestoru,
juhovýchodnej a východnej Európy, strednej Ázie a Turecka, začala
ministerskou konferenciou v Prahe 2009. Pozri: www.icmpd.org [75] Poradné fórum viac ako 50 vlád
a 10 medzinárodných organizácií, ktorého cieľom je vyvinúť
komplexné a udržateľné systémy pre systematické riadenie migrácie. Pozri: www.icmpd.org [76] Tlačová správa Eurostatu 176/2012 z 11. decembra
2012. [77] Remitencie EÚ do rozvojových krajín, zostávajúce
prekážky, výzvy a odporúčania. http://ec.europa.eu/europeaid/what/migration-asylum/documents/eu_remittances_for_developing_countries_final_19-11-2012.pdf.
[78] COM(2013)292 z 21.5.2013. [79] Smernica 2011/95/EÚ. [80] Prepracované znenie smernice 2003/9/ES. Tlačová
správa Rady 14556/12 Rady SVV 25.10.2012. [81] Prepracované znenie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003.
Tlačová správa Rady 17315/12 Rady SVV 6-7.12.2012, [82] Smernica 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie
v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca. Ú.
v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13. Legislatívne
observatórium EP, medziinštitucionálne číslo COD (2009) 0165 [83] Nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000. Ú. v. EÚ L
316, 15.12.2000, s. 1. Odkaz na legislatívne observatórium EP: Legislatívne
observatórium EP, medziinštitucionálne číslo COD (2008) 0242.
Ďalšia výročná správa EURODAC bude zverejnená v druhom polroku 2013. [84] http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P7-TA-2012-310 [85] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/130731.pdf
[86] http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:277:0012:0017:EN:PDF [87] http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions [88] COM(2011)835 final. [89] Pozri aj pracovná skupina Komisie pre Grécko, pozri http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/taskforce-greece/.
[90] EASO takisto spustil svoju oficiálnu webovú lokalitu v
roku 2012, pozri http://easo.europa.eu,
ako aj uverejnil svoju prvú výročnú správu v júni 2012. [91] Výročná správa EASO sa uverejní v polovici roku 2013
a poskytne podrobnejšie informácie rôznych činností v roku 2012. [92] COM(2011) 835 final. [93] Http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/headlines/news/2012/07/2012_07_17_joint_agreement_agencies_en.htm
[94] Na obdobie 2011 – 2013 bola pre Grécko takisto pridelená
suma 97,9 miliónov EUR z Európskeho fondu pre návrat a 129,7 milióna
z Fondu pre vonkajšie hranice. Len v roku 2013 predstavovali sumy pridelene z
týchto fondov 35,3 mil. EUR a 44 mil. EUR. Suma
19,95 mil. EUR zahŕňa 7,7 mil. uvolenených v rámci
núdzového financovania Európskeho fondu pre utečencov. [95] Spojené veci C-411/10 a C-493/10 (N.S., M.E. a iné) http://ec.europa.eu/dgs/legal_service/arrets/10c411_en.pdf
[96] http://data.unhcr.org/syrianrefugees/regional.php,
číslo od začiatku januára.2013. [97] Údaje za december nie sú dostupné pre všetky členské
štáty. Pre Holandsko nie sú k dispozícii žiadne údaje. [98] V rámci prvého projektu EÚ týkajúceho sa premiestnenia
utečencov z Malty (EUREMA) sa v rokoch 2010 – 2011 presídlilo z Malty
227 osôb pod medzinárodnou ochranou. V rámci EUREMA II sa pôvodne vytvorilo 97
miest a 265 bilaterálnych záväzkov mimo projektu. V priebehu roku 2012 bolo
premiestnených 105 osôb buď prostredníctvom EUREMA II alebo sprievodných
dvojstranných dohôd. [99] Komisia bola veľmi aktívna aj pri podpore rozvoja
regionálnych programov ochrany v severnej Afrike (Egypt, Tunisko). [100] Október 2012 http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/133241.pdf
[101] Rozhodnutie 281/2012/ES z 29. marca 2012. http://www.resettlement.eu [102] V rámci tohto systému účastnícke členské štáty prisľúbili
presídliť 3 962 utečencov v roku 2013. Ide o zvýšenie v porovnaní s
rokom 2012, kedy sa zaviazali presídliť 3 083 utečencov. [103] COM(2010) 213 final. [104] COM (2012) 554 final a sprievodný pracovný dokument útvarov
Komisie SWD (2012) 281. [105] Pozri http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/financing/fundings/migration-asylum-borders/other-programmes/pilot-project-unaccompanied-minors/index_en.htm. [106] COM(2012) 286 final. [107] Smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s
ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (Ú. v. EÚ L
101, 15.4.2011). Konečný termín na
transpozíciu je apríl 2013 [108] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/133202.pdf
[109] http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.23965
a
http://toad.cor.europa.eu/corwipdetail.aspx?folderpath=civex-v/035&id=21618 [110] http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st13/st13661-re03.en12.pdf.
[111] http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st09/st09417.en12.pdf.
[112] Dokument Rady 8714/1/12 REV 1. Pozri: http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st13/st13661-re03.en12.pdf. V záujme stálej revízie tejto stratégie
každé predsedníctvo Rady súhlasilo, že zahrnie túto tému do svojho programu
a dokument „Činnosť EÚ zameraná na migračné tlaky –
strategická reakcia“ bude pravidelne aktualizovať, najmä v rámci
Strategického výboru pre prisťahovalectvo, hranice a azyl (SCIFA). [113] Napr. usmernenia „Zadržiavanie nelegálnych migrantov –
úvahy o základných právach“, ktoré vypracovala Agentúra pre základné práva v
roku 2012 by sa mali zohľadniť v postupoch zadržania. [114] Napr. rokovania o dohodách o readmisii uskutočňuje
Komisia, ktorá koná v spolupráci s členskými štátmi v rámci
príslušných skupín Rady. [115] SWD (2013) 210 final, oddiel 4. [116] Smernica 2009/52/ES [117] COM(2011) 76. [118] http://ec.europa.eu/europeaid/where/acp/overview/cotonou-agreement/index_en.htm [119] Smernica 2008/115/ES [120] Predovšetkým prípad C-430/11 (Sagor) širšie objasnil, v
akom rozsahu ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré kriminalizujú
neoprávnený pobyt, nesmú oslabiť spoločné normy smernice o návrate. V
tomto prípade Súdny dvor rozhodol, že právne predpisy členského štátu,
ktoré umožnia penalizovať neoprávnený pobyt štátnych príslušníkov tretích
krajín prostredníctvom príkazu na domáce väzenie, je v súlade so
spoločnými normami smernice o návrate len za predpokladu, že sa tento
príkaz skončí, len čo je možný fyzický transport daného jednotlivca z
tohto členského štátu. Toto rozhodnutie ďalej upresňuje
judikatúra Súdneho dvora EÚ o tejto otázke na základe judikatúry C 61/11 (El
Dridi) a C 329/11 (Achoughbabian), podľa ktorej ustanovenia vnútroštátnych
právnych predpisov kriminalizujúce nelegálny pobyt musia byť primerané a
nesmú spomaliť konanie o návrate osoby. [121] http://www.vren-community.org/
[122] V roku 2012 agentúra Frontex koordinovala celkovo 39
spoločných letov pre návrat 2 110 migrantov. Dvadsať
členských štátov (AT, BE, BG, DE, EL, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LU, MT, NL,
PL, RO, SE, UK) a dve pridružené schengenské krajiny (CH, NO) sa
zúčastnili na týchto letoch. Krajinami návratu boli Arménsko, Kolumbia,
Ekvádor, Gruzínsko, Ghana, Gambia, Kosovo (*), Nigéria, Pakistan, Srbsko,
Ukrajina a Uzbekistan. (* Týmto označením nie sú dotknuté pozície týkajúce
sa štatútu, pričom je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady
OSN 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu
nezávislosti Kosova. [123] Dostupné od 11.3.2013 na http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/policies/immigration/return-readmission/index_en.htm [124] COM(2011) 290 final. [125] Ú. v. EÚ L 81, 21.03.01, s. 1. [126] Nariadenie (ES) č. 1168/2011 z
22. novembra 2011 [127] http://europa.eu/rapid/press-release_EO-12-14_en.htm?locale=en.
[128] Rozhodnutie o veci C-355/10 z 5.
septembra 2012 [129] COM(2013) 197. [130] ESĽP, Hirsi Jamaa a iní vs. Taliansko
[Veľká komora], č. 27765/09, 23. februára 2012 [131] COM(2011) 248 final. [132] Príloha ku COM (2012) 230 [133] COM(2012) 230. Táto prvá správa pokrýva obdobie 1.11. 2011 – 30.4. 2012
a rokovali o nej Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci 7.júna
2012 a Európsky parlament 4. júla 2012. 2012. Druhá správa (COM (2012) 686)
pokrývajúca obdobie 1.5. – 31.10.2012 bola prijatá 23.11.2012, prediskutovaná
Radou SVV 6. – 7.12. 2012 a Európskym parlamentom 18.12. 2012. [134] Najmä rozsudok vo veci C-278/12. [135] COM (2011) 559 (odkaz
na legislatívne observatórium EP) a COM (2011) 560 (odkaz na legislatívne
observatórium EP).