52013DC0422

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

4. výročná správa o prisťahovalectve a azyle za rok 2012

I.            Úvod

V roku 2012 došlo k takmer 10-percentnému zvýšeniu počtu žiadostí o azyl, a to čiastočne aj v dôsledku konfliktu v Sýrii, ktorý si vyžaduje reakciu EÚ v oblastiach humanitárnej pomoci[1] a ochrany. Tento fakt poukazuje na dôležitosť dokončenia spoločného európskeho azylového systému s cieľom dosiahnuť jednotný štatút ochrany v celej EÚ.

Hospodárska kríza naďalej nútila európskych lídrov, aby sa zaoberali zabezpečením oživenia a rastu. Hoci nezamestnanosť zostala naďalej veľmi vysoká, mnohé členské štáty bojovali v niektorých odvetviach s nedostatkom pracovnej sily a kvalifikovaných pracovníkov. Podiel obyvateľstva EÚ v produktívnom veku (15 – 64 rokov) na celkovom počte obyvateľov EÚ podľa údajov Eurostatu už dosiahol svoj vrchol v roku 2006. Pomer ekonomickej závislosti staršieho obyvateľstva dosiahol 26,8 % v roku 2012[2] a očakáva sa jeho výrazný nárast až na 52,6 % do roku 2060[3]. Na základe týchto skutočností dobre riadená migrácia môže zohrať pozitívnu úlohu pri podpore rastu a riešení nedostatku pracovných síl na trhu práce.

V roku 2012 sa navrhli a zaviedli kľúčové iniciatívy odrážajúce dynamiku tvorby politiky v oblasti migrácie a azylu a rastúcu potrebu súdržnej reakcie EÚ. Pokračovali rokovania o zavedení mechanizmu financovania po roku 2013 prostredníctvom nariadenia o Fonde pre azyl a migráciu[4] a o návrhoch na prepracované znenie nariadenia Eurodac[5], ako aj smerniciach o konaniach o azyle[6], sezónnych pracovníkoch[7] a zamestnancoch presunutých v rámci spoločnosti[8].

Ďalším dôležitým faktorom bol začiatok spustenie činností Agentúry EÚ na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[9], predovšetkým pre druhú generáciu Schengenského informačného systému (SIS II), vízového informačného systému (VIS) a systému Eurodac. Globálny prístup k migrácii a mobilite (GAMM)[10] okrem toho naďalej slúžil ako zastrešujúci rámec vonkajšej migračnej a azylovej politiky EÚ. Úloha spoločnej vízovej politiky v záujme podnietenia rastu v EÚ bola tiež v centre pozornosti v roku 2012.

Táto správa je v zásade založená na politických hodnoteniach Komisie a je doplnená o faktografický pracovný dokument útvarov Komisie[11] s prílohou obsahujúcou štatistické údaje o rozvoji na úrovni EÚ a členských štátov, ktoré zhromaždila Európska migračná sieť (EMS)[12]. Pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje aj správu o rozvoji siete imigračných styčných úradníkov[13].

II.          Pohľad na migráciu v EÚ v roku 2012[14]

Podľa údajov z Eurostatu bol k 1. januáru 2012 celkový počet obyvateľov EÚ 503.7 milióna, čo oproti roku 2011 predstavuje nárast o 1,3 milióna. Zodpovedá to ročnému prírastku o 2,6 obyvateľa na 1000 obyvateľov, ku ktorému došlo tak vďaka prirodzenému prírastku obyvateľstva o 0,4 milióna (+ 0,8 ‰), ako aj v dôsledku čistej migrácie (o 0,9 milióna, t.j. 1,8 ‰)[15]. 20,7 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v EÚ predstavuje približne 4,1 % z celkového počtu jej obyvateľov, čo prevyšuje počet občanov Únie, ktorí žijú v inom členskom štáte (13,6 mil. alebo 2,7 % celkovej populácie EÚ). Počet povolení vydaných z rodinných dôvodov predstavuje 30 % z celkového množstva v porovnaní s 26 %, ktoré boli vydané z dôvodu vykonávania platenej činnosti, 21 % na účely štúdia a 23 % z rôznych iných dôvodov (napr. na poskytnutie ochrany resp. pobyt bez práce). Väčšina povolení na pobyt vydaných v roku 2011 bola pre štátnych príslušníkov Ukrajiny (približne 204 000), USA (približne 189 000), Indie (približne 179 000), Číny (približne 153 000) a Maroka (približne 120 000).

Zatiaľ čo celkový počet žiadostí o azyl výrazne zaostal za číslom 425 000 v roku 2001, v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 došlo k nárastu počtu žiadostí o azyl o 9,7 %. Počet žiadostí dosiahol číslo 330 000, najmä v dôsledku zvýšeného prílevu žiadateľov o azyl zo Sýrie ( celkovo približne 23 510 v roku 2012 alebo 7 % oproti 7 885[16] žiadostiam v roku 2011). Ďalšie dôležité krajiny odkiaľ prichádzali žiadatelia o azyl boli Afganistan (8 % z celkového počtu žiadateľov), Ruská federácia (7 %), Pakistan (6 %) a Srbsko (6 %). Po liberalizácii vízového režimu zaznamenali niektoré členské štáty zvýšenie neopodstatnených žiadostí od občanov Srbska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a v istej miere aj Bosny a Hercegoviny.

Pokiaľ ide o poskytovanie ochrany, v roku 2012 bola v prvom stupni poskytnutá celkovo 71 580 žiadateľom o azyl [utečenci (37 245), doplnková ochrana (27 920) alebo humanitárne dôvody (6 415)], čo zodpovedá približne 27 % všetkých rozhodnutí[17].

V roku 2012 bol zaznamenaný mierny nárast maloletých bez sprievodu žiadajúcich o medzinárodnú ochranu v EÚ (z počtu 12 350 v roku 2011 sa zvýšil na viac než 12 610 v roku 2012[18]), konkrétne v Nemecku, vo Švédsku, v Belgicku a Rakúsku, ktoré prijali takmer 70 % celkového počtu uchádzačov. Mladiství bez sprievodu pochádzajú najmä z Afganistanu (5 350), Somálska (850), Guiney (430) a Pakistanu (415).

Hoci sú štatistiky o nelegálnych migrantoch naďalej neúplné alebo sú vzhľadom na charakter fenoménu, ktorý sa snažia zachytiť, ovplyvnené nedostatkom spoľahlivých údajov, nelegálna migrácia zostáva dôležitou zložkou migrácie do EÚ. Napriek mnohých námietkam je možné použiť ukazovatele ako počet zamietnutí, zadržaní a návratov.

V roku 2012[19] bol približne 316 060 osobám zamietnutý vstup na územie EÚ, čo v porovnaní s rokom 2011 predstavuje pokles o 8 %. Vo veľkej väčšine prípadov (63 %) došlo k tomuto zamietnutiu v Španielsku, a to najmä na jeho vonkajších pozemných hraniciach. Aj v roku 2012 bolo zadržaných približne 427 195[20] osôb, čo znamená pokles oproti roku 2011, keď bolo zadržaných 468 840 osôb, a v roku 2012 členské štáty vrátili približne 186 630 príslušníkov tretích krajín[21] (asi o 4 % menej ako v roku 2011). Štvrťročné správy agentúry Frontex[22] slúžili na včasné informovanie tvorcov politiky o situácii na vonkajších hraniciach EÚ.

Za referenčné obdobie 2008 – 2010 bolo obeťami obchodovania s ľuďmi podľa pohlavia a veku 68 % žien, 17 % mužov, 12 % dievčat a 3 % chlapcov. Väčšina zistených a predpokladaných obetí bola predmetom obchodovania na účely sexuálneho vykorisťovania (62 %). Obchodovanie na účely nútenej práce nasleduje na druhom mieste a obchodovanie na iné účely, ako napríklad odoberanie orgánov, zneužívanie na trestnú činnosť alebo predaj detí sa vyskytuje v menšom počte prípadov (14 %)[23]. Údaje z niektorých členských štátov, ktoré poskytla EMS, ukazujú, že v roku 2012 získalo povolenie na pobyt 736 štátnych príslušníkov tretích krajín[24] ako obete obchodovania s ľuďmi. Predbežné údaje z niektorých členských štátov ukazujú, že 4 351 obchodníkov s ľuďmi[25] bolo zatknutých a 627[26] odsúdených.

III.         Migrácia ako nástroj rastu

Počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku (15 – 64 rokov) dosiahol v roku 2012 335.4 milióna a podľa najnovších prognóz Eurostatu[27] sa očakáva, že v nasledujúcich 50 rokoch poklesne na 290.6 milióna v roku 2060. Starnutím obyvateľstva (a za predpokladu, že migrácia bude pokračovať v priemere ako predtým) sa pomer ekonomickej závislosti staršieho obyvateľstva zvýši z 26,8 % v roku 2012 na 52,6 % v roku 2060. Pri nižšej miere prisťahovalectva by bol tento pomer ešte vyšší[28]. Vplyvy starnutia obyvateľstva na produktivitu, konkurencieschopnosť a rast EÚ pociťuje už teraz. Dobre riadená migrácia nemusí byť všeliekom na túto spoločnú výzvu, ale môže zohrať pozitívnu úlohu. Politické diskusie prebiehajú v rámci neformálnych zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV), ako aj v Európskom parlamente o tom, ako sa môže migrácia účinnejšie riadiť, aby prispela k hospodárskemu rastu[29].

III.1.      Stratégie na riešenie existujúceho nedostatku pracovných síl na trhu práce

Existuje viacero vzájomne sa dopĺňajúcich stratégií na zmiernenie nedostatku pracovných síl v niektorých sektoroch trhu práce. Tieto stratégie zahŕňajú ďalší rozvoj nástrojov na sprostredkovanie práce[30], predĺženie pracovného veku, zvýšenie miery účasti, zlepšovanie zručností súčasnej pracovnej sily, hľadanie zamestnania pre aktuálne nezamestnaných a zvýšenie mobility pracovníkov v EÚ[31]. Ako súčasť tejto koherentnej stratégie si lepšie využívanie zručností príslušníkov tretích krajín už prítomných v EÚ[32] vyžaduje zvýšenú pozornosť, rovnako ako aj dobre riadená ekonomická migrácia v partnerstve s tretími krajinami[33]. V „balíku opatrení pre zamestnanosť“[34], ktorý stanovuje strednodobý program opatrení EÚ a členských štátov na podporu oživenia prinášajúceho vysoký počet nových pracovných miest a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť, sa uznáva, že hospodárska migrácia bude kľúčovým faktorom pri posudzovaní pracovného trhu EÚ v dlhodobom horizonte. To je v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa zamestnanosti, v ktorých sa žiada, aby členské štáty EÚ zabezpečili prístup a možnosti pre všetkých počas celého života, a tak prispeli ku znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce ľuďom, ktorí sú od neho najviac vzdialení, vrátane legálnych migrantov[35].

V rámci európskeho semestra 2012 tri členské štáty začali vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny (BE, DK, NL) pre integráciu migrantov na trhu práce. V rámci európskeho semestra 2013 Komisia takisto začala iniciatívu pre rozvoj zručností a na lepšie prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce[36], ktoré sú dôležité aj pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Viaceré iniciatívy v roku 2012 sa zamerali na príspevok migrantov k hospodárskemu rastu[37]. Sociálno-ekonomický prínos migrantov je dobre zdokumentovaný a dôkazy naznačujú, že migranti môžu skôr dopĺňať pracovníkov EÚ ako ich nahrádzať a že prispeli k väčšej flexibilite trhu práce a k inovácii[38].

Potenciál podnikateľov[39] a investorov z radov migrantov získal väčšie uznanie. Vo svojom Akčnom pláne pre podnikanie 2020[40] Komisia navrhla zamerať sa na iniciatívy s cieľom pritiahnuť podnikateľov z radov migrantov a uľahčiť podnikanie migrantom, ktorí sa už nachádzajú na území EÚ alebo sem prichádzajú. Navrhla tiež analyzovať možnosť navrhnúť právne predpisy na odstránenie právnych prekážok pre zakladanie podnikov a poskytovanie stáleho povolenia kvalifikovaným podnikateľom z radov migrantov.

Možno už uviesť praktické príklady, kde aj napriek kríze existuje nedostatok pracovných síl[41] a celkové zníženie dopytu na trhu práce. Boli zistené závažné nedostatky zručností v oblasti informačných technológií (IT), pričom sa očakáva nárast dopytu po odborníkoch v tejto oblasti o približne 3 % ročne a zároveň dopyt po pracovnej sile už teraz prevyšuje ponuku[42]. Zjavne sa prejavuje aj nedostatok pracovníkov v zdravotníctve a strojárstve[43]. Migračná politika EÚ by mala poskytovať možnosti prijímať vhodných ľudí spoločnostiam, ktoré by sa inak možno rozhodli presunúť operácie mimo EÚ, pričom by vznikli ďalšie negatívne dôsledky na hospodárstvo EÚ[44].

III.2.      Pritiahnutie a udržanie talentovaných ľudí

EÚ čoraz viac musí konkurovať krajinám ako Kanada, USA a Švajčiarsko, aby prilákala talentovaných ľudí[45]. Európa musí zostať príťažlivou destináciou[46] a zároveň zaistiť bezpečnosť a zabrániť zneužívaniu systému. Dialóg s ostatnými krajinami sveta v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GAMM) môže slúžiť na uľahčenie migrácie ako súčasti komplexného prístupu ku všetkým aspektom riadenia migrácie[47].

Právne predpisy EÚ týkajúce sa migrácie prispievajú k prilákaniu určitých kategórií migrantov. Jedným z príkladov je smernica o modrej karte EÚ v roku 2009[48], ktorá umožňuje vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín nastupujúcich na vysoko kvalifikované pracovné miesta. V súčasnosti prebieha hodnotenie transpozície tejto smernice členskými štátmi, ktoré pomôže posúdiť, do akej miery smernica EÚ o modrej karte dosiahla svoj cieľ. Prvá štatistika o jej vykonávaní by mala byť k dispozícii v roku 2013 a Komisia uverejní správu najneskôr do polovice roka 2014. Komisia dostala oznámenia od niektorých členských štátov týkajúce sa transpozície smernice o jednotnom povolení na pobyt[49] a nabáda ostatné členské štáty, aby dodržali termín transpozície stanovený na koniec roku 2013. Je potrebné ďalšie úsilie spoluzákonodarcov s cieľom dohodnúť sa na smerniciach o vnútropodnikových presunoch pracovníkov[50] a sezónnych pracovníkov[51], pri ktorých sa na rokovaniach v roku 2012 dosiahol pokrok.

Portál EÚ pre prisťahovalectvo[52] je dôležitým nástrojom na lepšie informovanie potenciálnych migrantov o ich možnostiach a podmienkach legálnej migrácie. Internetovú stránku navštívilo v priemere približne 7 000 ľudí za mesiac v poslednom štvrťroku 2012. Portál je k dispozícii vo francúzštine a angličtine a nové jazykové verzie sa pripravujú[53].

S cieľom podporiť EÚ, aby sa stala atraktívnejším miestom pre najtalentovanejších študentov a výskumných pracovníkov a na podporu výskumu, vývoja a inovačnej výkonnosti, Komisia prijala návrh na prepracovanie právnych predpisov o pravidlách pre podmienky vstupu, pobytu a práva výskumníkov, študentov a iných skupín z tretích krajín[54]. Tento návrh sa zameriava na viaceré nedostatky, a to zavedením jasnejších podmienok prijímania a procesných záruk na zvýšenie súdržnosti s programami EÚ v oblasti mobility, ako napríklad štipendiá Erasmus Mundus a Marie Curie. Navrhuje sa v ňom, aby študenti dostávali viac príležitostí na hľadanie práce počas štúdia a po jeho skončení. Cieľom návrhu je takisto poskytnúť lepšiu ochranu a riešenie určitých práv na rovnaké zaobchádzanie ako majú štátni príslušníci danej krajiny.

Komisiou predložený návrh nariadenia o vytvorení Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc[55] predpokladá pre štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom možnosť požiadať o službu ako dobrovoľník pomoci EÚ.

Súdny dvor Európskej únie vydal dva rozsudky týkajúce sa interpretácie smernice o osobách s dlhodobým pobytom[56]. Jedna z nich sa zaoberá otázkou práva na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k dávkam na bývanie poskytovaným štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje smernica. Súdny dvor potvrdil, že členský štát nemôže uložiť prehnané a neprimerané poplatky za udeľovanie povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov.

III.3.      Inteligentnejšie vízové a hraničné kontroly na podporu rastu

Zjednodušenia pri prechode hraníc pre štátnych príslušníkov tretích krajín do EÚ sú ďalším spôsobom, aby sa EÚ stala atraktívnejším miestom. 28. februára 2013 Komisia prijala „balík týkajúci sa inteligentných hraníc“, ktorý zahŕňa návrhy na „systém vstupu a výstupu“[57], „program registrovaných cestujúcich“[58] a následné zmeny Kódexu schengenských hraníc, aby sa urýchlili, uľahčili a posilnili hraničné kontroly pre cudzincov, ktorí cestujú do EÚ.

Pri náraste počtu schengenských víz udelených na celom svete v roku 2012 na 14,2 milióna oproti 12,7 mil. v roku 2011 je jasné, že vykonávanie vízového kódexu[59] prináša konkrétne výsledky.

V roku 2012 Komisia ukázala[60], ako by prezieravejšia vízová politika mohla prispievať k cieľom rastu stratégie Európa 2020 prostredníctvom uľahčenia cestovných príležitostí, najmä pre turistov. Správu o implementácii vízového kódexu bude okrem toho sprevádzať návrh na zmeny s cieľom zabezpečiť, že vízová politika EÚ podporí hospodársky rast a kultúrne výmeny uľahčením cestovania legitímnych cestujúcich, ako sú podnikatelia, turisti, študenti a mladí ľudia, a zároveň bude naďalej zabezpečovať vysoký stupeň bezpečnosti pre EÚ. Tento návrh bude predmetom posúdenia vplyvu. Zavádzanie vízového informačného systému (VIS) pokračovalo aj v roku 2012 s cieľom zaradiť dva ďalšie regióny (Blízky východ a oblasť Perzského zálivu). Vďaka postupom v rámci VIS môže byť viac žiadostí o víza spracovaných rýchlejšie a boj proti krádežiam identity efektívnejší[61]. Komisia v súčasnosti vykonáva štúdiu na rozpoznávanie odtlačkov prstov detí pod vekovou hranicou 12 rokov, aby sa vedecky zistilo, či existuje nejaká veková hranica pre zhromažďovanie odtlačkov prstov.

III.4.      Umožniť integráciu v našej spoločnosti

EÚ musí zabezpečiť zavedenie účinných opatrení na podporu integrácie s účasťou migrantov aj spoločnosti, v ktorej žijú[62]. Prístup ku vzdelaniu, sociálnym a zdravotníckym službám je dôležitý pre integráciu. V roku 2012 členské štáty začali vykonávať smernicu z roku 2011 o jednotnom povolení, ktorá štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa uvedená smernica vzťahuje, dáva právo na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní so štátnymi príslušníkmi EÚ, a to napríklad v oblasti pracovných podmienok a odmeňovania, vzdelávania, odbornej prípravy a sociálneho zabezpečenia.

Okrem prínosu pre hospodárstvo EÚ a inovácie je potrebné rešpektovať aj pozitívnu úlohu samotných migrantov. Bohatá kultúrna a spoločenská rôznorodosť EÚ a tolerancia musia naďalej slúžiť ako pozitívny príklad. Je však alarmujúce, že došlo k nárastu počtu prípadov xenofóbnych útokov voči prisťahovalcom v celej EÚ. Pomocou dobre riadenej migrácie a integračných politík môže EÚ aktívne čeliť xenofóbnym postojom, napríklad podporou dialógu a zvyšovaním porozumenia a dôvery medzi rôznymi komunitami.

Zo situácie štátnych príslušníkov tretích krajín v porovnaní s obyvateľmi EÚ ako celku vyplýva, že by sa mohlo urobiť viac pre zabezpečenie toho, aby migranti s pobytom na území EÚ boli dobre integrovaní a mohli naplno rozvinúť svoj potenciál v prostredí, kde ich základné práva budú dodržané a kde môžu prispieť k dosiahnutiu prosperity našich spoločností.

Podľa správy o vývoji zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe za rok 2012[63] sú miery nezamestnanosti vyššie v skupine štátnych príslušníkov tretích krajín (21,3 % oproti priemeru EÚ 10,5 %). Takisto sa zistilo, že prisťahovalci sú v porovnaní s domácimi obyvateľmi príliš vysoko kvalifikovaní a hrozí im vyššie riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia[64]. Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia v cudzine narodených ľudí vo veku medzi 25 – 54 rokov presahuje priemer domácich štátnych príslušníkov o viac ako 10 % v celej Európe. Výrazné sú aj rozdiely medzi migrantmi a občanmi EÚ pokiaľ ide riziko chudoby po sociálnych transferoch. Obe skupiny navzájom delí 8 percentuálnych bodov. Navyše u detí migrantov je vyššie riziko predčasného zanechania školy[65]. Ďalšia štúdia ukázala, že mladí ľudia s prisťahovaleckým pôvodom budú s vyššou pravdepodobnosťou nezamestnaní, nebudú sa zúčastňovať na vzdelávaní ani na odbornej príprave (NEET) v porovnaní so svojimi rovesníkmi[66]. Uznávajúc túto výzvu Rada prijala v novembri 2012 závery, ktoré identifikujú priority potrebné na riešenie účasti a sociálneho začlenenia mladých ľudí s dôrazom na potomkov migrantov[67].

Balík sociálnych investícií poskytuje členským štátom EÚ usmernenia a pomoc v ich úsilí odstrániť prekážky v účasti nedostatočne zastúpených pracovníkov vrátane migrantov na trhu práce a naliehavo ich vyzýva, aby prijali opatrenia na riešenie diskriminácie na pracoviskách, zlepšenie systémov uznávania zručností a kvalifikácie a uľahčenie prístupu migrantov k vzdelávania (najmä vysokoškolskému vzdelávaniu), službám zamestnanosti (vrátane informácií o voľných pracovných miestach), k finančným službám a dávkam sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci[68].

Zlúčenie rodiny zohráva úlohu pri uľahčovaní a podpore integrácie. Na základe verejnej konzultácie zainteresovaných strán po zelenej knihe z roku 2011 o práve na zlúčenie rodiny[69] Komisia pripravuje usmernenia na zabezpečenie efektívnej, transparentnej a jasnej implementácie pravidiel o zlúčení rodiny na úrovni EÚ. Tieto usmernenia, ktoré sa majú prijať do konca roka 2013, sa budú zaoberať potrebou vyváženia základného práva na rodinný život s potrebou zabezpečiť, aby sa toto právo skutočne uplatňovalo jednotným spôsobom v súlade s pravidlami tejto smernice[70].

III.5.      Vonkajšie hľadisko

Migrácia sa stáva čoraz citlivejšou otázkou celosvetovej diskusie. V rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite, ktorý poskytuje spoločný rámec vonkajšej politiky EÚ v oblasti migrácie, EÚ prijala rad iniciatív na regionálnej a celosvetovej úrovni. Uľahčenie migrácie a mobility by malo podporovať hospodársky rast a konkurencieschopnosť EÚ. Dôležité väzby medzi migráciou a rozvojom sa takisto jednoznačne uznávajú v rámci rozvojovej politiky EÚ nazvanom „Program zmien“.

Okrem existujúcich partnerstiev v oblasti mobility sa v roku 2012 uskutočnili rokovania o nových partnerstvách v oblasti mobility s Marokom a Tuniskom, vrátane uľahčenia mobility a lepšieho riadenia legálnej migrácie[71]. EÚ tiež začala prieskumné rozhovory s Azerbajdžanom. S Jordánskom sa začal štruktúrovaný dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti, čo by mohlo viesť k partnerstvu v oblasti mobility. Podobné dialógy sa nadviažu aj s ďalšími krajinami južného Stredozemia, keď to politická situácia umožní. Ďalší rámec spolupráce, „Spoločný program v oblasti migrácie a mobility“, uvažuje s prioritnými krajinami mimo EÚ, akou je napr. India.

EÚ sa v roku 2012 angažuje vo viacerých regionálnych a subregionálnych procesoch dialógu a spolupráce, ktoré pokrývajú všetky vzájomne relevantné otázky a témy v oblasti migrácie a mobility. V súlade so závermi Rady z 29. mája 2012[72] sa dôraz kladie predovšetkým na partnerstvo Afriky a EÚ pre migráciu, mobilitu a zamestnanosť, na rabatský proces[73] na juhu, na pražský proces[74] a pracovnú skupinu Východného partnerstva pre migráciu a azyl na východe, ako aj dialóg EÚ-LAC o migrácii a dialóg s krajinami pozdĺž hodvábnej cesty v rámci budapeštianskeho procesu[75].

Krajiny pôvodu majú tiež úžitok z dobre riadených legálnych kanálov vstupu na územie EÚ a ich dôležitosť by sa nemala podceňovať. Remitencie sú stále významným zdrojom súkromných príjmov pre mnohé rodiny v tretích krajinách a v roku 2011 dosiahli 28,5 miliardy EUR, čo predstavovalo 3-percentný nárast od roku 2010[76]. Komisia a členské štáty podnikli v posledných rokoch niekoľko iniciatív týkajúcich sa remitencií a dosiahli sa zlepšenia, no ešte zostáva vyvinúť väčšie úsilie[77]. Diaspóry tiež prispievajú k rozvoju svojich krajín pôvodu mnohými inými spôsobmi vrátane prenosu zručností a podpory investícií.

Na globálnej úrovni sa EÚ aktívne zapája do príprav nadchádzajúceho druhého dialógu OSN na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji, ktoré sa má uskutočniť počas 68. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN 3. a 4. októbra 2013, s cieľom účinne prispieť k dosiahnutiu úspešného stretnutia. Vo svojom oznámení „Maximalizovanie vplyvu migrácie na rozvoj – príspevok EÚ k dialógu OSN na vysokej úrovni a ďalšie kroky smerom k rozšíreniu vzťahu medzi rozvojom a migráciou“[78] sa EÚ ďalej zaoberá väzbami medzi migráciou a rozvojom a vymedzuje spoločnú pozíciu EÚ prostredníctvom kľúčových posolstiev pre zvýšenú globálnu spoluprácu.

IV.         Vyrovnanie sa s výzvami v oblasti medzinárodnej ochrany

IV.1.      Dokončenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS)

Európa zostáva dôležitým cieľom tých, ktorí skutočne potrebujú hľadať ochranu. Európsky parlament, Rada a Komisia počas roka 2012 intenzívne pracovali na dokončení nevyhnutného balíka nástrojov v druhej etape systému CEAS s cieľom dosiahnuť jednotný štatút ochrany v celej EÚ. Po prijatí revidovanej smernice o odborných kvalifikáciách[79] v roku 2011 sa v roku 2012 dosiahla politická dohoda o prepracovanom znení dublinského nariadenia[80] a smernice o podmienkach prijímania[81]. Zmeny smernice o podmienkach prijímania sú obzvlášť významné, pretože sa nimi prvýkrát zavádzajú podrobné pravidlá týkajúce sa zaistenia v súvislosti s azylom, vrátane vyčerpávajúceho zoznamu obmedzujúcich dôvodov zaistenia, a prísne požiadavky na podmienky zaistenia. Zmeny v rámci dublinského nariadenia zvýšia jeho efektivitu a ochranné aspekty, najmä pokiaľ ide o právo na odvolanie proti rozhodnutiam o odovzdaní a právo na zachovanie jednoty rodiny. V marci 2013 sa dosiahla politická dohoda o konečnom znení dvoch právnych predpisov tvoriacich CEAS (spoločný európsky azylový systém), revízii dvoch nástrojov: smernice o konaní o azyle[82] a nariadení Eurodac o biometrickej databáze na porovnávanie odtlačkov prstov[83]. Revidovaná smernica o konaní o azyle povedie k spravodlivejším, rýchlejším a kvalitnejším rozhodnutiam o azyle a k lepšiemu zohľadneniu osobitných potrieb zraniteľných osôb a zabezpečí najmä väčšiu ochranu maloletých bez sprievodu a obetí mučenia. Revidované nariadenie EURODAC umožní prístup orgánom presadzovania práva do európskej databázy odtlačkov prstov žiadateľov o azyl za prísne vymedzených podmienok s cieľom prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania najzávažnejších zločinov, ako sú vraždy a terorizmus.

Po účinnom zavedení opatrení CEAS bude mať EÚ komplexný azylový systém, ktorý poskytne spoločné postupy a jednotný štatút pre osoby, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana v celej EÚ, s dostatočnými zárukami proti zneužitiu. Tieto opatrenia sú zároveň zamerané na zabezpečenie základných práv žiadateľov o azyl, najmä zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia a právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

IV.2.      Podpora praktickej spolupráce a solidarity vnútri EÚ

Na úrovni EÚ prebehla intenzívna diskusia o solidarite vnútri Únie v oblasti azylu, pričom Európsky parlament[84] a Rada[85] prijali strategické dokumenty a Výbor regiónov[86] a Európsky hospodársky a sociálny výbor predložil svoje stanoviská[87]. Stratégia Komisie uvedená v oznámení o solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu[88] získala podporu pre svoje základné črty. Stratégia je založená na podpore vzájomnej dôvery a paralelnom vývoji množstva rôznych nástrojov, ktorými je možné reagovať na rôzne potreby a situácie členských štátov. Tieto nástroje a rámce môžu uspieť v praxi len s plným zapojením orgánov členských štátov spolu s Európskym podporným úradom pre azyl (EASO).

Zapojenie členských štátov do opatrení v rámci solidarity prešlo počas roka 2012 konkrétnym testom v troch prípadoch, ktoré sa týkali gréckeho národného akčného plánu v oblasti azylu a migrácie[89], konfliktu v Sýrii a presunu osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu v rámci EÚ, najmä prostredníctvom projektu EUREMA II. Všetky tri poukázali na potrebu ďalej rozvíjať uvedenie prijatých záväzkov solidarity do praxe .

Implementácia bola témou stretnutia odborníkov o solidarite v rámci EÚ, ktoré sa konalo začiatkom roka 2013. Rokovanie potvrdilo, že ešte stále existuje priestor pre užšiu praktickú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi. Napríklad sa ukázalo, že napriek všeobecne uznávanej vysokej kvalite, európsky vzdelávací program v oblasti azylu vo veľkej miere využíva len niekoľko členských štátov. Niekoľko odborníkov členských štátov zároveň vyjadrilo pripravenosť na kontrolu vnútroštátnych azylových postupov na úrovni EÚ v kontexte podpory vzájomnej dôvery prostredníctvom ucelenej transpozície nových právnych predpisov v oblasti azylu. Pokiaľ ide o predchádzanie a riadenie kríz, na stretnutí sa určili kľúčové výzvy, ako sú zodpovednosť za koordináciu akcií solidarity na úrovni EÚ a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v krízových situáciách týkajúcich sa azylu.

IV.2.1.   Plne funkčný európsky podporný úrad pre azyl (EASO)

Európsky podporný úrad pre azyl[90] zohráva kľúčovú úlohu pri implementácii CEAS, najmä prostredníctvom posilnenia praktickej spolupráce a koordinácie operačnej podpory medzi členskými štátmi[91]. EASO získal plnú finančnú nezávislosť v septembri 2012 a hlavné praktické opatrenia spolupráce v oblasti azylu, ktoré predtým riadila Komisia, sa presunuli na agentúru v roku 2012. Zatiaľ čo EASO aj naďalej podporuje implementáciu akčného plánu EÚ týkajúceho sa migrácie a azylu v Grécku, v Luxembursku sa uskutočnilo druhé nasadenie podporných azylových tímov EASO, kde sa poskytla pomoc na vzdelávanie nových zamestnancov. EASO stále vystupuje ako poskytovateľ informácií s cieľom prijať preventívne opatrenia a riešiť špecifické otázky skôr ako prerastú do krízy. Agentúra vykonáva svoje povinnosti v závislosti od zdrojov členských štátov, pričom aj členské štáty sa vyzývajú, aby zintenzívnili svoju podporu a prínos k iným projektom, ktoré vedie EASO, ako napríklad európsky vzdelávací program v oblasti azylu a krajina pôvodu činností.

Partnerstvo medzi Európskou komisiou a EASO sa bude ďalej posilňovať v roku 2013, keď sa agentúra stane kľúčovým partnerom pri implementácii nových právnych predpisov. V roku 2013 sa pripraví prvé hodnotenie EASO v súlade s oznámením o solidarite v rámci EÚ[92]. Komisia bude takisto spolupracovať s úradom EASO na úplnom prijatí opatrení, ktoré sa predpokladajú v spoločnom vyhlásení o decentralizovaných agentúrach EÚ[93].

IV.2.2.   Azylová podpora Grécku

Komisia v spolupráci s úradom EASO a ostatnými zainteresovanými stranami podnikla kroky na pomoc Grécku pri zlepšovaní jeho azylového systému. Tieto kroky zahŕňajú misie na mieste, poskytovanie cieleného financovania a nasadzovanie podporných azylových tímov EASO a odborníkov v oblasti realizácie financovania EÚ.

Pozitívny vývoj zahŕňa novú nezávislú azylovú službu, stanovenie opatrení na riešenie zostávajúcich záležitostí ako napr. odvolacie výbory a osobitná pracovná skupina. Na podporu tohto úsilia sa prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov na obdobie rokov 2011 – 2013 poskytlo 19,95 milióna poskytlo prostriedky na podporu tohto úsilia prostredníctvom, pričom len na rok 2013[94] bolo pridelených približne 3,2 mil. EUR.

Komisia jednoznačne víta tento vývoj, ale domnieva, že naďalej existujú medzery a bude potrebná ďalšia práca, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv v detenčných zariadeniach, zlepšovanie prístupu k azylovému konaniu a zvýšenie dostupnosti otvorených prijímacích zariadení. Komisia bude pokračovať v spolupráci s gréckymi orgánmi s cieľom určiť priority a uľahčiť rýchlu implementáciu akčného plánu. Je potrebné, aby ostané členské štáty pokračovali v podpore a solidarite. V tejto súvislosti potreba zvýšenej pozornosti vyplýva z dôsledkov rozhodnutia (veľká komora) Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-411/10 a C-493/10[95] na celý európsky azylový systém .

IV.2.3.   Ochrana pre ľudí utekajúcich zo Sýrie

Migrácia ako dôsledok konfliktu v Sýrii je dôležitou výzvou pre azylové systémy niektorých členských štátov. Veľká väčšina takmer 600 000 Sýrčanov, ktorí utiekli zo svojej krajiny v roku 2012, smerovala do Jordánska, Turecka, Libanonu a Iraku[96] a približne 23 770[97] osôb požiadalo o azyl v EÚ. Z toho najviac žiadostí bolo podaných v Nemecku a vo Švédsku (približne 33 % celkového počtu), ostatných členských štátov sa to dotklo len okrajovo. Aj keď nešlo o počty, ktoré by narušili azylové systémy, najmä ak hodnotenie žiadostí v Nemecku by mohlo prebiehať rýchlejšie, jasne sa ukázalo, že je predsa len potrebná väčšia pripravenosť vzhľadom na nepredvídateľný vývoj.

Začiatkom augusta 2012 Komisia zriadila sieť s príslušnými agentúrami (EASO, Frontex, Europol) pre pravidelnú výmenu informácií s cieľom koordinovať opatrenia. Tento mechanizmus koordinácie medzi Európskou komisiou a agentúrami EÚ je model, ktorý zabezpečí lepšie celkové monitorovanie situácie na vonkajších hraniciach EÚ a situácie azylových systémov v členských štátoch. Uľahčí sa tak aktivácia podporných nástrojov vo vhodnom čase, a to aj prostredníctvom včasného mechanizmu varovania podľa článku 33 revidovaného dublinského nariadenia.

IV.2.4.   Premiestňovanie v rámci EÚ

Presun osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu je naďalej jedným z najhmatateľnejších aktov solidarity v rukách členských štátov, ktoré chcú zmierniť tlak na azylové systémy iných členských štátov. Zároveň zostáva aj jedným z najkontroverznejších. Hoci bol projekt EUREMA II[98], ktorý sa začal realizovať v roku 2012, predĺžený do konca roka 2013, naďalej pretrvávajú problémy s premiestňovaním týchto osôb z Malty do niektorých zúčastnených členských štátov. Podľa EASO a informácií, ktoré poskytli Komisii Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) a maltská vláda, príčinami vyššie uvedených problémov sú niekedy obmedzujúce kritériá uplatňované členskými štátmi pri výbere osôb na premiestnenie, vnímanie zo strany príjemcov, že zlúčenie rodiny a perspektívy integrácie v členskom štáte, ktorý im poskytuje premiestnenie, by im mohli spôsobiť ťažkosti.

IV.3. Vonkajší rozmer azylovej politiky EÚ – programy regionálnej ochrany a presídlenia

Solidarita by nemala končiť na hraniciach EÚ a tretie krajiny by tiež mali využívať podporu EÚ na medzinárodnú ochranu. V rámci GAMM by EÚ mala posilniť spoluprácu s príslušnými krajinami mimo EÚ s cieľom pomôcť pri posilňovaní ich ochranných systémov a zabezpečiť súlad s medzinárodnými normami, ako aj to, aby EÚ prejavila solidaritu s utečencami a ďalšími osobami na celom svete, ktoré potrebujú ochranu. Regionálne programy ochrany a presídlenia sú kľúčovými nástrojmi na dosiahnutie tohto cieľa, a to súbežne s pokračujúcou spoluprácou EÚ s tretími krajinami na dvojstrannej i viacstrannej úrovni.

Okrem existujúcich RPP[99] a v nadväznosti na výzvu Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci[100] Komisia reaguje na pretrvávajúci konflikt v Sýrii a situáciu utečencov v susedných krajinách prostredníctvom vytvorenia programu regionálneho rozvoja a ochrany na Blízkom východe v roku 2014, ktoré dopĺňajú už poskytnutú bezprostrednú humanitárnu pomoc.

Komisia tiež poskytuje finančnú podporu pre UNHCR na podporu úsilia, ktoré umožní utečencom v krajinách susediacich so Sýriou, aby sa riadne zaregistrovali a mohli takto získať prístup k ochrane. Podpora zahŕňa pomoc miestnym orgánom so zabezpečením dopravy z hraničných priechodov, poskytnutie potrebného vybavenia a materiálov a v prípade potreby aj poskytnutie odborného vzdelávania a oboznámenia mimovládnych organizácií, úradníkov a iných zainteresovaných strán so základnými zásadami medzinárodnej ochrany.

Presídlenie utečencov z krajín mimo EÚ je naďalej kľúčovým prejavom solidarity medzi EÚ a jej členskými štátmi s tretími krajinami, kde žije veľký počet utečencov. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby každoročne viac utečencov bolo presídlených do viacerých členských štátov, pričom sa bude rešpektovať dobrovoľný charakter presídľovania. Pri dosiahnutí dohody o spoločnom programe EÚ pre presídľovanie[101] v rámci Európskeho fondu pre utečencov v marci 2012 sa členské štáty po prvýkrát dohodli na osobitných spoločných prioritách EÚ pre presídľovanie na rok 2013[102]. Je to silný politický signál jednoty a solidarity s medzinárodným spoločenstvom a utečencami, ktorí potrebujú udržateľné riešenia, a dokazuje význam, aký EÚ a členské štáty prikladajú riadeniu úsilia Únie v oblasti presídľovania smerom k dlhotrvajúcim situáciám, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a zvýšené úsilie. O obrysoch programu Únie pre presídľovanie po roku 2014 sa rokuje v rámci nového fondu pre azyl a migráciu.

IV.4.      Maloleté osoby bez sprievodu

Maloleté osoby bez sprievodu vrátane tých, ktorí nežiadajú o azyl, predstavujú zraniteľnú skupinu, na ktorú sa naďalej zameriavala veľká pozornosť aj v roku 2012. Správa[103] o vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa maloletých bez sprievodu v polovici obdobia 2010 – 2014[104] zdôraznila potrebu zlepšiť zber údajov, predchádzať riskantnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečiť prijímanie a procesné záruky v EÚ a nájsť účinné udržateľné riešenia tohto pretrvávajúceho javu. Primerané zahrnutie osobitných potrieb maloletých (bez sprievodu) a uznanie ich zraniteľného postavenia v oblasti azylu bolo jedným z najdôležitejších tém Komisie počas rokovaní o nástrojoch spoločného európskeho azylového systému.

EASO naštartoval niekoľko iniciatív zameraných na posúdenie veku a pátranie po rodinných príslušníkoch. Komisia tiež uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na projekty zamerané na analýzu politík a identifikáciu osvedčených postupov v oblasti prijímania, ochrany a integrácie maloletých bez sprievodu[105].

IV.5.      Odstránenie obchodovania s ľuďmi a ochrana obetí obchodovania s ľuďmi

Obchodovanie s ľuďmi je prevažne cezhraničným javom a na jeho odstránenie je potrebná silná spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi. Obete z oblastí mimo Európskej únie pochádzajú najmä z Nigérie a Číny.

V roku 2012 sa uskutočnilo viacero významných a dynamických zmien v právnom a politickom rámci EÚ zameraných na riešenie problému obchodovania s ľuďmi. V júni 2012 Komisia začala realizovať integrovanú stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi 2012 – 2016[106], v ktorej sú práva obetí v centre záujmu a ktorá dopĺňa vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi[107]. Úrad koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý bol zriadený v roku 2011, zohráva kľúčovú úlohu pri monitorovaní vykonávania. V októbri 2012 Európska rada prijala závery[108], v ktorých privítala stratégiu a potvrdila politickú vôľu a pripravenosť členských štátov konať v prospech svojich politických záväzkov. Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov takisto uvítali toto oznámenie[109].

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer obchodovania s ľuďmi, v rámci druhej (a záverečnej) správy o realizácii dokumentu o konkrétnych krokoch na posilnenie vonkajšieho rozmeru EÚ v boji proti obchodovaniu s ľuďmi[110] sa uviedlo, že stratégia EÚ by sa mala použiť ako nový orientačný rámec pre vonkajší rozmer. Ten predpokladá spoločné úsilie na zlepšenie spolupráce s tretími krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami. Je aj v súlade so závermi Rady o globálnom prístupe k migrácii a mobilite[111]. Obchodovanie s ľuďmi je témou všetkých diskusií o migrácii a mobilite, ktoré prebehli medzi EÚ a jej partnermi na regionálnej a bilaterálnej úrovni, ako aj v rámci partnerstiev v oblasti mobility. Správa obsahovala konkrétny zoznam krajín a regiónov pre ďalšie posilnenie a zefektívnenie tejto spolupráce a partnerstva, ktorý sa bude revidovať a aktualizovať v pravidelných intervaloch.

V.           Politická reakcia EÚ na migračné tlaky

V.1.        Koherentný prístup na zníženie nelegálnej migrácie

Nelegálna migrácia aj naďalej predstavuje výzvy pre EÚ a členské štáty a dotýka sa všetkých krajín, aj keď v rozličnom rozsahu, ako aj samotných migrantov, ktorí často žijú v nebezpečných a neľudských podmienkach. Jasným cieľom EÚ je chrániť a kontrolovať existujúce tlaky vyplývajúce z nelegálnej migrácie, ako aj zneužívanie zákonných migračných trás. To je predpokladom dôveryhodnej a legálnej politiky v oblasti migrácie a mobility.

23. apríla 2012 Rada prijala akčný plán pod názvom Činnosť EÚ zameraná na migračné tlaky – strategická reakcia[112], v ktorom vytýčila šesť strategických prioritných oblastí: (I) Posilnenie spolupráce s tretími krajinami tranzitu a pôvodu v oblasti riadenia migrácie; (II) Posilnené riadenie hraníc na vonkajších hraniciach; (III) Predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom grécko-tureckej hranice; (IV) Lepšie riešenie zneužívania legálnych spôsobov migrácie; (V) Zabezpečenie a ochrana voľného pohybu predchádzaním zneužívaniu štátnych príslušníkov tretích krajín a (VI) Zlepšenie riadenia migrácie, vrátane spolupráce v postupoch pri návrate.

Dokument Činnosť EÚ zameraná na migračné tlaky – strategická reakcia predstavuje nástroj, ktorý umožňuje EÚ a jej členským štátom riešiť nelegálnu migráciu, pričom sa zabezpečí rešpektovanie základných práv[113]. Realizácia a monitorovanie prvkov dokumentu zahŕňa úzku spoluprácu medzi inštitucionálnymi aktérmi (Radou, členskými štátmi, Komisiou a príslušnými agentúrami EÚ), v rámci ktorej každý koná v súlade so svojimi príslušnými právomocami a inštitucionálnu úlohou[114]. Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k tejto správe obsahuje správu o pokroku činnosti členských štátov v týchto prioritných oblastiach[115]. Strategické priority je potrebné vnímať ako súčasť širšieho pohľadu na riadenie migračných tokov vrátane všetkých hľadísk od rozhovorov s tretími krajinami v rámci GAMM, solidárnych opatrení s Gréckom, až po činnosti, ktoré vykonávajú jednotlivé členské štáty v rámci svojich hraníc.

Je nutné sankcionovať tých, ktorí zamestnávajú nelegálnych migrantov z tretích krajín. Komisia v súčasnosti posudzuje, ako členské štáty transponovali smernicu o sankciách pre zamestnávateľov[116]. Na základe tohto hodnotenia Komisia uverejní správu najneskôr do polovice roka 2014. Členské štáty sa vyzývajú, aby predložili požadované výročné správy o kontrolách, a to každý rok v júli.

V.1.1      Identifikácia a riešenie problémových bodov

Agentúra Frontex zohráva kľúčovú úlohu pri analyzovaní trasy nelegálnych prisťahovalcov a koordinuje opatrenia na riešenie mimoriadne kritických miest, ako je v súčasnosti grécko-turecká hranica. Záťažové miesta sa môžu vytvárať aj inde, takže je dôležité nepretržite monitorovať vývoj. Pozitívny vývoj, ku ktorému došlo prijatím gréckeho národného akčného plánu o azyle a migrácii, zahŕňa zlepšenia v integrovanom riadení vonkajších hraníc prostredníctvom elektronického sledovania, ako aj vytvorenie národnej koordinačnej jednotky a efektívnej politiky návratu, ktorá bude zameraná na podporu dobrovoľných návratov a v prípadoch, v ktorých to nie je možné, nútených návratov.

V.1.2      Readmisné dohody

Komisia naďalej podporuje implementáciu 13 existujúcich readmisných dohôd EÚ[117] s prihliadnutím na závery Rady z 9. – 10. júna 2011 o stratégii EÚ o readmisii. Takisto pokračuje vo svojom úsilí ako vyjednávač readmisných dohôd EÚ. V apríli 2012 boli uzavreté nové readmisné dohody s Kapverdmi a v októbri 2012 s Arménskom. V júni 2012 sa dosiahla aj dohoda s Tureckom, ktorá teraz čaká na podpis a ratifikáciu. Rokovania s Azerbajdžanom pokračujú rovnomerným tempom. Komisia vynakladá úsilie, aby posilnila záruky ochrany základných práv v nových readmisných dohodách EÚ s tretími krajinami.

Na zasadnutí ministrov AKT vo Vanuatu bol v júni 2012 schválený súbor odporúčaní zo stretnutí expertov, ktoré sa týkajú readmisie a, okrem iného, sú zamerané na zlepšenie implementácie príslušných ustanovení článku 13 (migrácia) dohody z Cotonou[118].

V.1.3      Stanovovanie noriem pre spoločnú politiku návratu

Do konca roka 2012 všetky štáty viazané smernicou o návrate[119] s výnimkou Islandu oznámili Komisii jej úplnú transpozíciu. EÚ je teda v súčasnosti veľmi blízko k dosiahnutiu spoločných noriem politiky návratu, a to pri plnom dodržiavaní základných práv. Dokončilo sa hodnotenie správnej transpozície smernice do vnútroštátnych právnych predpisov a v súčasnosti je predmetom následných kontrol Komisiou. Kľúčový rozsudok Súdneho dvora EÚ v roku 2012 objasňuje rozsah, v akom sú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré kriminalizujú neoprávnený pobyt, zlučiteľné so smernicou o návrate[120]. Oznámenie o návrate bude uverejnené do konca roku 2013.

Zo všetkých uskutočnených návratov v roku 2012 tvorilo 52.1 % dobrovoľných návratov alebo odchodov. Dobrovoľný návrat alebo odchod je najlepšou možnosťou, hoci v niektorých prípadoch môžu byť nevyhnutné aj nútené návraty. Členské štáty by mali aj naďalej v plnej miere využívať možnosti, ktoré ponúka Európska sieť dobrovoľného návratu (VREN)[121], ako aj financovanie z Európskeho fondu pre návrat. Malo sa viac presadzovať využívanie spoločných letov na účel návratu a v plnej miere využiť koordináciu Fondu pre návrat a agentúry Frontex[122]. Musia sa posilniť procesné záruky predpísané v smernici o návrate vrátane zavedenia systému monitorovania nútených návratov.

Členské štáty sa často stretávajú s mnohými prípadmi štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí aj napriek tomu, že sa už rozhodlo o ich navrátení, nemôžu byť v praxi navrátení. Na základe porovnávacej štúdie[123] uskutočnenej pre Komisiu sa zistilo, že niektoré členské štáty stanovujú možnosti a podmienky, ktoré osobám s odloženým príkazom o návrate/vyhostení umožňujú legalizácia pobytu, ak spĺňajú určité podmienky, ako napríklad minimálnu dĺžku pobytu, spolupráce a verejného poriadku. Komisia v súčasnosti skúma výsledky tejto štúdie a navrhne možné opatrenia v rámci svojho oznámenia o návrate.

V. 1.4     Riešenie zneužívania liberalizácie vízového režimu

Komisia s podporou EASO a agentúry Frontex naďalej monitoruje účinky nových bezvízových režimov prostredníctvom takzvaného mechanizmu monitorovania po liberalizácii vízového režimu. Takisto prebiehali rokovania o navrhovaných zmenách[124] nariadenia 539/2001[125]. Táto revízia nariadenia by zaviedla nový mechanizmus pozastavenia zrušenia vízovej povinnosti a revidovaný mechanizmus reciprocity ako poslednej možnosti v prípadoch, keď pri zavedení bezvízového režimu nastane náhly a výrazný nárast nelegálnej migrácie alebo neopodstatnených žiadostí o azyl. Pre mechanizmus reciprocity sa zatiaľ nepodarilo nájsť dohodu.

V.2.        Účinné riadenie hraníc

V.2.1      Vonkajšie hranice EÚ

Frontex naďalej zohráva dôležitú úlohu pri riadení operačnej spolupráce členských štátov v oblasti bezpečnosti hraníc a návratu. Implementácia revidovaného nariadenia o agentúre[126], ktoré nadobudlo účinnosť v decembri 2011, musí byť jej hlavnou prioritou, najmä pokiaľ ide o aktívne využívanie menovaného úradníka pre základné práva a konzultačného fóra pre základné práva. Komisia uvítala verejnú konzultáciu, ktorú zorganizoval ombudsman EÚ o agentúre Frontex a základných právach[127].

Po zrušení rozhodnutia Rady 2010/252/EÚ Súdnym dvorom Európskej únie v súvislosti s usmerneniami pre pátracie a záchranné činnosti[128] Komisia predložila v apríli 2013 návrh[129], ktorý nahradí toto rozhodnutie, a zohľadní zásadný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vynesený v roku 2012[130].

Komisia v úzkej spolupráci s agentúrou Frontex a členskými štátmi naďalej rozvíja Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), ktorý má začať fungovať v októbri 2013. Očakáva sa, že nariadenie o zriadení systému bude prijaté v prvej polovici roku 2013 a Európska rada a Parlament sa vyzývajú, aby podporili tento časový plán. S cieľom získať komplexný súbor nástrojov na riadenie vonkajších hraníc EÚ s využitím najnovších technológií prijala Komisia vo februári 2013 „balík o inteligentných hraniciach“.

V.2.2      Správa schengenského priestoru

Ako bolo uvedené v roku 2011 v oznámení o migrácii[131], Komisia uverejnila usmernenia[132] ako súčasť prvej polročnej správy o fungovaní schengenského priestoru[133], pokiaľ ide o zabezpečenie jednotného uplatňovania a výkladu pravidiel týkajúcich sa schengenského priestoru. Identifikovali sa dve oblasti, v ktorých by takéto usmernenia mohli mať pridanú hodnotu: vydávanie povolení na prechodný pobyt a cestovných dokladov občanom nečlenských štátov EÚ a policajné opatrenia vo vnútorných hraničných pásmach. Pokiaľ ide o policajné opatrenia, členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy a postupy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami schengenského acquis a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie[134].

O legislatívnych návrhoch predložených v roku 2011[135] na posilnenie správy schengenského priestoru sa intenzívne diskutovalo v Rade a Európskom parlamente v priebehu roka 2012 a diskusie pokračujú v roku 2013.

VI.         Záverečné poznámky

Migrácia bola a bude súčasťou EÚ. Ako ukazuje táto správa, dosiahlo sa už veľa a nasledujúce roky prinesú nové výzvy, ktoré bude potrebné riešiť. Rastúci počet prípadov xenofóbneho násilia voči migrantom v celej EÚ je alarmujúci. S dobre riadenou migráciou a integračnými politikami môže EÚ aktívne prispieť k odstráneniu takýchto postojov.

Európa by mala privítať rozmanitosť a z migrácie urobiť dynamickú silu rastu a pokroku. EÚ musí držať krok s globálnymi konkurentmi, ak chce prilákať talenty a podnikateľov, ktorých Európa potrebuje. Na podporu cieľov stratégie Európa 2020 je potrebné vytvoriť podmienky pre komplexnú politiku migrácie za prácou zameranú do budúcnosti a umožniť, aby hospodárska činnosť mohla prosperovať v stabilnom a bezpečnom prostredí. To znamená pracovať na modernejšom a efektívnejšom spôsobe riadenia toku osôb na svojich vonkajších hraniciach, posilniť dobré riadenie legálneho prisťahovalectva a integračnú politiku, súčasne zintenzívniť boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a zároveň zabezpečiť, že základné práva prisťahovalcov a žiadateľov o azyl budú garantované. To znamená, že spoluzákonodarcovia by mali dať prijatiu predloženého legislatívneho balíčka potrebnú prioritu. Z toho tiež vyplýva, že Komisia musí proaktívnejšie monitorovať implementáciu acquis v oblasti migrácie.

Na rozvoj prisťahovaleckých a azylových politík je potrebná rozpočtová podpora. Stále existuje potreba zabezpečiť dohodu a účinné zavedenie celkového rámca pre rozpočet Európskej únie na obdobie rokov 2014 až 2020. Urýchlene by sa mala nájsť dohoda o návrhoch nariadení o Fonde pre azyl a migráciu a Fonde pre vnútornú bezpečnosť, aby sa na začiatku roka 2014 mohli zaviesť nutné opatrenia. Pred rokovaniami o viacročných programoch bude Komisia viesť politické dialógy s členskými štátmi, a pokiaľ ide o niektoré časti Fondu pre vnútornú bezpečnosť, s krajinami pridruženými k Schengenskej dohode. Politický dialóg by mal viesť k lepšiemu zameraniu na ciele, výsledky a vplyvy. Medzitým sa od členských štátov požaduje, aby v plnej miere využívali prostriedky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, na podporu implementácie migračnej politiky EÚ.

Komisia sa teší na ďalšie diskusie v Európskom parlamente a Rade vyplývajúce z tejto správy.

[1]               Komisia sa zaviazala poskytnúť ďalších 100 miliónov EUR na humanitárnu pomoc pre viac ako 4 milióny ľudí, ktorí potrebujú pomoc v dôsledku konfliktu v Sýrii. Tieto prostriedky, ktoré budú prerozdelené v roku 2013, zvyšujú financovanie Komisie v oblasti humanitárnej pomoci na úroveň 200 miliónov EUR. Pozri http://ec.europa.eu/echo/news/2013/20130129_en.htm.

[2]               Eurostat (online údajový kód: demo_pjanind)

[3]               Eurostat (online údajový kód: proj_10c2150p)

[4]               COM(2011) 571 final.

[5]               COM(2012) 254 final. Zmenený návrh v druhom čítaní.

[6]               COM(2011) 319 final. Zmenený návrh.

[7]               COM(2010) 379 final.

[8]               COM(2010) 378 final.

[9]               nariadenie (EÚ) č. 1077/2011. Pozri http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-is-new/news/news/2012/docs/20121129_agency_large_scale_it_systems_en.pdf.

[10]             COM (2011) 743 final a následné závery Rady. Dvojročná správa o vykonávaní globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GAMM) bude uverejnená v júni 2013 s hodnotením dosiahnutého pokroku a prispeje k ďalšiemu posilneniu vykonávania GAMM.

[11]             SWD(2013) 210

[12]             EMS, http://www.emn.europa.eu

[13]             Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 zmenené nariadením (ES) č. 493/2011. Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2001, s. 1.

[14]             Štatistiky uvedené v tomto dokumente a v rámci tohto oznámenia tvoria hlavne najnovšie dostupné údaje z Eurostatu. Podrobnejšie štatistiky, niektoré z EMS vrátane rozdelenia podľa členských štátov, sú uvedené v štatistickej prílohe k sprievodnému pracovnému dokumentu útvarov Komisie (SWD (2013) 210.

[15]             Čistá imigrácia do EÚ bez štatistického očistenia predstavovala prírastok 0,5 milióna obyvateľov ako výsledok vysťahovaných 1,2 milióna obyvateľov a 1,7 milióna prisťahovaných.

[16]             Počet vrátane 4 pridružených štátov dosiahol číslo 8 980.

[17]             Údaje Eurostatu. Nové vydanie tlačovej správy Eurostatu č. 48/2013 z 22. marca 2013.

[18]             Eurostat – údaje za Maltu a Holandsko na rok 2012 nie sú dostupné

[19]             Eurostat (k 18.4.2013)

[20]             Eurostat (k 18.04.13). EÚ-27 okrem Maďarska a Holandska

[21]             Eurostat (k 25.4.13). EU-27 bez Dánska, Cypru, Holandska. Údaje za Luxembursko sa vzťahujú na obdobie od marca do decembra 2012.

[22]             http://www.frontex.europa.eu/publications

[23]             Eurostat. Štatistická správa GR pre vnútorné záležitosti obsahuje údaje za roky 2008, 2009 a 2010 zo všetkých 27 členských štátov EÚ, Chorvátska a týchto kandidátskych krajín a krajín EZVO/EHP: Island, Čierna Hora, Nórsko, Srbsko, Švajčiarsko a Turecko. K dispozícii na webovej lokalite Európa pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

[24]             BE, BG, EL, FR, IT, MT, PL, RO, SI, SE, UK a Nórsko. Štatistická príloha, tabuľka 9, SWD (2013) 210. Zdroj EMS.

[25]             BG, EL, ES, FR, IT, LV, LU, MT, PL, SK, FI, SE. Zdroj: EMS.

[26]             BG, EL, IT, LV, LU, MT, PL, RO, SK, FI, SE. Zdroj: EMS

[27]             Europop2010

[28]             V porovnaní s národným obyvateľstvom sú prisťahovalci mladší, ide najmä o vekovú skupinu od 20 do 50 rokov. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/population/documents/Tab/ESSQR_Mar2013_demogr_suppl_final.pdf

[29]             Neformálne zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 23. – 24.7.2012 a 17. – 18.1.2013. EP o integrácii migrantov, ich vplyve na trh práce a o vonkajšej dimenzii koordinácie sociálneho zabezpečenia (hlasovanie 10.1.2013). Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) o podnikateľoch z radov migrantov (2012/C 351/04)

[30]             Napr. projekt „Prehľad zručností EÚ“, http://euskillspanorama.ec.europa.eu/; Analýza, ktorú uskutočnilo CEDEFOP.

[31]             Napríklad prostredníctvom EURES (http://ec.europa.eu/eures/) a vrátane zjednodušenia mobility štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci EÚ (pozri štúdiu EMS).

[32]             Vo vekovej skupine 20 – 64 rokov je miera príliš vysokej kvalifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín oveľa vyššia než miera takejto kvalifikácie celkového počtu obyvateľov (45 % k 21 %). SEC(2011) 957 final, s. 28.

[33]             COM(2012) 173 final, Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest, s. 18-19. http://ec.europa.eu/europe2020.

[34]             COM(2012) 173 final.

[35]             2010/707/EÚ: Rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

[36]             Prehodnotenie vzdelávania: Investovanie do zručností pre dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov, COM (2012) 669 final

[37]             Najmä v kontexte projektov a štúdií, ktoré riešili túto otázku. Napr. štvrťročný prehľad Komisie o zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ a IOM LINET (http://www.labourmigration.eu/) a 8. zasadnutie Európskeho fóra pre integráciu.

[38]             Brücker, H. „Vplyv prisťahovalectva na trh práce a jeho politické dôsledky“. Centrum pre migračnú politiku, partnerské krajiny Stredomoria. (2012)

[39]             EHSV (2012/C 351/04)

[40]             COM(2012) 795 final.

[41]             COM (2011) 815 final, Ročný prieskum rastu 2012, s. 11.

[42]             https://ec.europa.eu/digital-agenda/node/21022.

[43]             Európska správa za rok 2012 o voľných pracovných miestach a nábore, http://euskillspanorama.ec.europa.eu/docs/evvr2012factsheets/08-bottleneck.pdf

[44]             Napríklad v IT sektore: IP/13/52, Komisia vyzýva v Davose odvetvie IT a telekomunikačné spoločnosti, aby preklenuli priepasť medzi digitálnymi zručnosťami a pracovnými možnosťami v Európe http://europa.eu/rapid/press-release_ip-13-52_en.htm

[45]             OECD „Usadenie sa v cudzine: Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2012 v OECD“, Tabuľka 1. A1.2 „Dosiahnuté vzdelanie v cudzine narodených osôb a osôb narodených v tuzemsku vo veku od 15 do 64 rokov, ktorí neštudujú, 2009 – 2010“.

[46]             Podľa údajov OECD je podiel vysoko vzdelaných ľudí medzi obyvateľmi, ktorí sa narodili mimo EÚ, nižší ako v USA alebo Kanade (Zdroj: „Usadenie sa v cudzine: Ukazovatele OECD o integrácii prisťahovalcov za rok 2012, kapitola 7, tabuľka 1.A1.2)

[47]             GAMM rieši aj otázku prevencie a boja proti nelegálnej migrácii a odstránenie obchodovania s ľuďmi; maximalizovania vplyvu migrácie a mobility na rozvoj; podpory medzinárodnej ochrany a posilnenia vonkajšieho rozmeru azylovej politiky.

[48]             Smernica 2009/50/ES z 25. mája 2009.

[49]             Smernica 2011/98/ES prijatá 13. decembra 2011. Transpozícia smernice by sa mala dokončiť do 25. decembra 2013.

[50]             Pozri Legislatívne observatórium EP : medziinštitucionálne odkazové číslo 2010/0209(COD)

[51]             Pozri Legislatívne observatórium EP : medziinštitucionálne odkazové číslo 2010/0210(COD)

[52]             http://ec.europa.eu/immigration

[53]             Španielska verzia bola spustená v januári 2013. Arabská verzia bude spustená v priebehu roka 2013.

[54]             COM(2013) 151 final, prijaté 25.3.2013. Existujúce právne predpisy smernice 2005/71/ES (výskumní pracovníci) a 2004/114/ES (študenti)

[55]             COM(2012) 514 final.

[56]             Vec C-571/10 a C-508/10,

[57]             COM(2013) 95.

[58]             COM(2013) 97.

[59]             Nariadenie (ES) č. 810/2009

[60]             COM (2012) 649 final – Oznámenie Komisie „Implementácia a rozvoj spoločnej vízovej politiky v záujme podnietenia rastu v EÚ“ a správa o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce (COM (2012) 648 v konečnom znení).

[61]             Približne 2,4 milióna žiadostí o víza bolo zanesených do systému VIS v roku 2012. Predstavuje to približne 16 % celkových žiadostí o víza v danom roku.

[62]             Súčasná stratégia EÚ v tejto oblasti je stanovená v európskej agende v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, COM (2011) 455 final a následných 3 135. záveroch Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 13. a 14. decembra 2011. Pozri aj stanovisko Výboru regiónov k Agende (CIVEX-V-024).

[63]             K dispozícii na stránke http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langid=en&catid=89&newsid=1774&furthernews=yes a Eurostat, EU-LFS, tabuľka lfsa_urgan

[64]             Štatistiky miery nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch sú k dispozícii v PDÚK (2013) 210.

[65]             COM (2013) 83 final, s. 6-7.

[66]             Eurofound (2012) NEETs – Mladí ľudia mimo pracovného, vzdelávacieho a školiaceho procesu: vlastnosti, náklady a odpovede politiky v Európe.

[67]             Pozri http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/educ/133859.pdf.

[68]             COM (2013) 83 final, K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020, s. 11-12, PDUK (2013) 39 final. Opatrenia, ktoré nadväzovali po vykonaní odporúčania Európskej komisie z roku 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce v členských štátoch – Smerom k prístupu zameranému na sociálne investície, s. 56.

[69]             COM(2011) 735 final. Všetky príspevky k tejto zelenej knihe sú dostupné na webovej lokalite http://ec.europa.eu/home-affairs/news/consulting_public/consulting_0023_en.htm.

[70]             Štúdia EMS prispela do diskusie s názvom „Zneužitie práva na zlúčenie rodiny – účelové manželstvá a nepravdivé vyhlásenia o rodičovstve“ (jún 2012).

[71]             1. marca 2013 sa dosiahla politická dohoda s Marokom.

[72]             Závery Rady o globálnom prístupe k migrácii a mobilite (referenčný dokument 9417/12).

[73]             Euro-africké partnerstvo pre migráciu a rozvoj, deklarácia podpísaná v Rabate, 2006.

[74]             Politická podpora partnerstiev v oblasti migrácie medzi zúčastnenými štátmi Európskej únie, schengenského priestoru, juhovýchodnej a východnej Európy, strednej Ázie a Turecka, začala ministerskou konferenciou v Prahe 2009. Pozri: www.icmpd.org

[75]             Poradné fórum viac ako 50 vlád a 10 medzinárodných organizácií, ktorého cieľom je vyvinúť komplexné a udržateľné systémy pre systematické riadenie migrácie. Pozri: www.icmpd.org

[76]             Tlačová správa Eurostatu 176/2012 z 11. decembra 2012.

[77]             Remitencie EÚ do rozvojových krajín, zostávajúce prekážky, výzvy a odporúčania. http://ec.europa.eu/europeaid/what/migration-asylum/documents/eu_remittances_for_developing_countries_final_19-11-2012.pdf.

[78]             COM(2013)292 z 21.5.2013.

[79]             Smernica 2011/95/EÚ.

[80]             Prepracované znenie smernice 2003/9/ES. Tlačová správa Rady 14556/12 Rady SVV 25.10.2012.

[81]             Prepracované znenie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003. Tlačová správa Rady 17315/12 Rady SVV 6-7.12.2012,

[82]             Smernica 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca. Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13. Legislatívne observatórium EP, medziinštitucionálne číslo COD (2009) 0165

[83]             Nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000. Ú. v. EÚ L 316, 15.12.2000, s. 1. Odkaz na legislatívne observatórium EP: Legislatívne observatórium EP, medziinštitucionálne číslo COD (2008) 0242. Ďalšia výročná správa EURODAC bude zverejnená v druhom polroku 2013.

[84]             http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P7-TA-2012-310

[85]             http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/130731.pdf

[86]             http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:277:0012:0017:EN:PDF

[87]             http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions

[88]             COM(2011)835 final.

[89]             Pozri aj pracovná skupina Komisie pre Grécko, pozri http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/taskforce-greece/.

[90]             EASO takisto spustil svoju oficiálnu webovú lokalitu v roku 2012, pozri http://easo.europa.eu, ako aj uverejnil svoju prvú výročnú správu v júni 2012.

[91]             Výročná správa EASO sa uverejní v polovici roku 2013 a poskytne podrobnejšie informácie rôznych činností v roku 2012.

[92]             COM(2011) 835 final.

[93]             Http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/headlines/news/2012/07/2012_07_17_joint_agreement_agencies_en.htm

[94]             Na obdobie 2011 – 2013 bola pre Grécko takisto pridelená suma 97,9 miliónov EUR z Európskeho fondu pre návrat a 129,7 milióna z Fondu pre vonkajšie hranice. Len v roku 2013 predstavovali sumy pridelene z týchto fondov 35,3 mil. EUR a 44 mil. EUR. Suma 19,95 mil. EUR zahŕňa 7,7 mil. uvolenených v rámci núdzového financovania Európskeho fondu pre utečencov.

[95]             Spojené veci C-411/10 a C-493/10 (N.S., M.E. a iné) http://ec.europa.eu/dgs/legal_service/arrets/10c411_en.pdf

[96]             http://data.unhcr.org/syrianrefugees/regional.php, číslo od začiatku januára.2013.

[97]             Údaje za december nie sú dostupné pre všetky členské štáty. Pre Holandsko nie sú k dispozícii žiadne údaje.

[98]             V rámci prvého projektu EÚ týkajúceho sa premiestnenia utečencov z Malty (EUREMA) sa v rokoch 2010 – 2011 presídlilo z Malty 227 osôb pod medzinárodnou ochranou. V rámci EUREMA II sa pôvodne vytvorilo 97 miest a 265 bilaterálnych záväzkov mimo projektu. V priebehu roku 2012 bolo premiestnených 105 osôb buď prostredníctvom EUREMA II alebo sprievodných dvojstranných dohôd.

[99]             Komisia bola veľmi aktívna aj pri podpore rozvoja regionálnych programov ochrany v severnej Afrike (Egypt, Tunisko).

[100]            Október 2012 http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/133241.pdf

[101]            Rozhodnutie 281/2012/ES z 29. marca 2012. http://www.resettlement.eu

[102]            V rámci tohto systému účastnícke členské štáty prisľúbili presídliť 3 962 utečencov v roku 2013. Ide o zvýšenie v porovnaní s rokom 2012, kedy sa zaviazali presídliť 3 083 utečencov.

[103]            COM(2010) 213 final.

[104]            COM (2012) 554 final a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie SWD (2012) 281.

[105]            Pozri http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/financing/fundings/migration-asylum-borders/other-programmes/pilot-project-unaccompanied-minors/index_en.htm.

[106]            COM(2012) 286 final.

[107]            Smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011). Konečný termín na transpozíciu je apríl 2013

[108]            http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/133202.pdf

[109]            http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.23965 a http://toad.cor.europa.eu/corwipdetail.aspx?folderpath=civex-v/035&id=21618

[110]            http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st13/st13661-re03.en12.pdf.

[111]            http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st09/st09417.en12.pdf.

[112]            Dokument Rady 8714/1/12 REV 1. Pozri: http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st13/st13661-re03.en12.pdf. V záujme stálej revízie tejto stratégie každé predsedníctvo Rady súhlasilo, že zahrnie túto tému do svojho programu a dokument „Činnosť EÚ zameraná na migračné tlaky – strategická reakcia“ bude pravidelne aktualizovať, najmä v rámci Strategického výboru pre prisťahovalectvo, hranice a azyl (SCIFA).

[113]            Napr. usmernenia „Zadržiavanie nelegálnych migrantov – úvahy o základných právach“, ktoré vypracovala Agentúra pre základné práva v roku 2012 by sa mali zohľadniť v postupoch zadržania.

[114]            Napr. rokovania o dohodách o readmisii uskutočňuje Komisia, ktorá koná v spolupráci s členskými štátmi v rámci príslušných skupín Rady.

[115]            SWD (2013) 210 final, oddiel 4.

[116]            Smernica 2009/52/ES

[117]            COM(2011) 76.

[118]            http://ec.europa.eu/europeaid/where/acp/overview/cotonou-agreement/index_en.htm

[119]            Smernica 2008/115/ES

[120]            Predovšetkým prípad C-430/11 (Sagor) širšie objasnil, v akom rozsahu ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré kriminalizujú neoprávnený pobyt, nesmú oslabiť spoločné normy smernice o návrate. V tomto prípade Súdny dvor rozhodol, že právne predpisy členského štátu, ktoré umožnia penalizovať neoprávnený pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom príkazu na domáce väzenie, je v súlade so spoločnými normami smernice o návrate len za predpokladu, že sa tento príkaz skončí, len čo je možný fyzický transport daného jednotlivca z tohto členského štátu. Toto rozhodnutie ďalej upresňuje judikatúra Súdneho dvora EÚ o tejto otázke na základe judikatúry C 61/11 (El Dridi) a C 329/11 (Achoughbabian), podľa ktorej ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov kriminalizujúce nelegálny pobyt musia byť primerané a nesmú spomaliť konanie o návrate osoby.

[121]            http://www.vren-community.org/

[122]            V roku 2012 agentúra Frontex koordinovala celkovo 39 spoločných letov pre návrat 2 110 migrantov. Dvadsať členských štátov (AT, BE, BG, DE, EL, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LU, MT, NL, PL, RO, SE, UK) a dve pridružené schengenské krajiny (CH, NO) sa zúčastnili na týchto letoch. Krajinami návratu boli Arménsko, Kolumbia, Ekvádor, Gruzínsko, Ghana, Gambia, Kosovo (*), Nigéria, Pakistan, Srbsko, Ukrajina a Uzbekistan. (* Týmto označením nie sú dotknuté pozície týkajúce sa štatútu, pričom je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

[123]            Dostupné od 11.3.2013 na http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/policies/immigration/return-readmission/index_en.htm

[124]            COM(2011) 290 final.

[125]            Ú. v. EÚ L 81, 21.03.01, s. 1.

[126]            Nariadenie (ES) č. 1168/2011 z 22. novembra 2011

[127]            http://europa.eu/rapid/press-release_EO-12-14_en.htm?locale=en.

[128]            Rozhodnutie o veci C-355/10 z 5. septembra 2012

[129]            COM(2013) 197.

[130]            ESĽP, Hirsi Jamaa a iní vs. Taliansko [Veľká komora], č. 27765/09, 23. februára 2012

[131]            COM(2011) 248 final.

[132]            Príloha ku COM (2012) 230

[133]            COM(2012) 230. Táto prvá správa pokrýva obdobie 1.11. 2011 – 30.4. 2012 a rokovali o nej Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci 7.júna 2012 a Európsky parlament 4. júla 2012. 2012. Druhá správa (COM (2012) 686) pokrývajúca obdobie 1.5. – 31.10.2012 bola prijatá 23.11.2012, prediskutovaná Radou SVV 6. – 7.12. 2012 a Európskym parlamentom 18.12. 2012.

[134]            Najmä rozsudok vo veci C-278/12.

[135]            COM (2011) 559 (odkaz na legislatívne observatórium EP) a COM (2011) 560 (odkaz na legislatívne observatórium EP).