This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0077
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL AND THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE on the implementation of Regulation (EC) No 765/2008 of the European Parliament and of the Council of 9 July 2008 setting out the requirements for accreditation and market surveillance relating to the marketing of products and repealing Regulation (EEC) No 339/93
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93
/* COM/2013/077 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 /* COM/2013/077 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky
akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na
trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Text s významom pre EHP) 1. Úvod Táto správa poskytuje prehľad o vykonávaní
nariadenia (ES) č. 765/2008 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa
stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti
s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS)
č. 339/93. Uvedené nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2010.
Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť, aby výrobky na jednotnom trhu,
na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie, spĺňali
uplatniteľné požiadavky, ktorými sa zabezpečuje vysoká úroveň
ochrany zdravia a bezpečnosti a ďalších verejných záujmov. Na tento
účel sa uvedeným nariadením stanovuje rámec pre akreditáciu a dohľad
nad trhom. Správa bola vypracovaná v spolupráci s
členskými štátmi v rámci Skupiny vyšších úradníkov pre normalizáciu
a politiku posudzovania zhody (ďalej len „SOGS“) a v rámci ad
hoc skupiny pre dohľad nad trhom pod názvom „SOGS-MSG“. V správe
sa hodnotí aj význam činností v oblasti posudzovania zhody, akreditácie
a dohľadu nad trhom, ktoré sú financované z prostriedkov Únie, s
ohľadom na požiadavky politík a právnych predpisov EÚ. 2. Akreditácia 2.1. Vnútroštátne akreditačné
orgány Nariadením (ES) č. 765/2008 sa po prvýkrát
zavádza právny rámec pre akreditáciu. Uplatňuje sa tak
v regulovaných, ako aj v neregulovaných odvetviach. Jeho účelom
je zlepšiť akreditáciu ako poslednú úroveň kontroly v rámci systému
posudzovania zhody a zvýšiť dôveru vo výsledky posudzovania zhody pri
súčasnom zohľadnení potrieb trhov a orgánov verejnej moci. Nariadením sa zavádza viacero všeobecných zásad
pre vnútroštátne akreditačné orgány a požiadaviek na ne[1]. Tieto požiadavky sú v súlade s
celosvetovo akceptovanými požiadavkami stanovenými v príslušných medzinárodných
normách ISO/IEC, hoci niektoré z nich môžu byť vnímané ako prísnejšie,
presahujúce rámec požiadaviek stanovených v uplatniteľných normách.
To platí aj pre požiadavky, podľa ktorých je v každom členskom štáte
iba jeden akreditačný orgán, akreditácia sa vykonáva ako činnosť
orgánu verejnej moci, na nekomerčnom a neziskovom základe a
akreditačné orgány nekonkurujú orgánom posudzovania zhody ani sebe
navzájom. Členské štáty museli v záujme splnenia
požiadaviek nariadenia zmeniť v rôznej miere svoje vnútroštátne
akreditačné systémy. Zatiaľ čo v niektorých členských
štátoch boli potrebné iba určité alebo drobné zmeny, ďalšie štáty
museli svoje vnútroštátne akreditačné systémy od základu
zreorganizovať. V niektorých prípadoch bolo potrebné zlúčiť
viacero akreditačných orgánov. Akreditačné orgány zriadili všetky
členské štáty ako aj krajiny EZVO a Turecko[2]. Proces reštrukturalizácie a prispôsobovania
nariadeniu je v súčasnosti do veľkej miery dokončený, stále však
prebieha konsolidácia, pričom v niektorých prípadoch je ešte stále
potrebné posilniť postavenie vnútroštátnych akreditačných orgánov
v danom štáte. 2.2. Cezhraničná akreditácia V nariadení sa stanovuje, že orgány posudzovania
zhody by mali žiadať o akreditáciu v členskom štáte, v ktorom
majú sídlo. V troch prípadoch však orgán posudzovania zhody môže požiadať
o akreditáciu v inom členskom štáte: (1)
keď príslušný členský štát nezriadil
vnútroštátny akreditačný orgán; (2)
keď vnútroštátny akreditačný orgán
nevykonáva akreditáciu v súvislosti s činnosťou, na ktorú sa
akreditácia požaduje; (3)
keď príslušný vnútroštátny akreditačný
orgán neprešiel úspešne vzájomným hodnotením. Prvý prípad doteraz nenastal, keďže všetky
členské štáty zriadili vnútroštátny akreditačný orgán. Druhý a tretí
prípad sa vyskytujú častejšie, keďže nie všetky vnútroštátne
akreditačné orgány vykonávajú celú škálu činností. Zatiaľ čo sa tieto ustanovenia o
cezhraničnej akreditácii ukázali byť relatívne jednoznačné, v
posledných rokoch sa čoraz dôležitejšou stáva otázka medzinárodných
orgánov posudzovania zhody pôsobiacich na viacerých miestach a tak isto
otázka využívania subdodávateľov. Komisia po dohode s členskými
štátmi prijala strategický dokument, v ktorom sa vysvetľuje, ako by
akreditačné orgány mali v takýchto prípadoch postupovať, aby
predišli viacnásobnej akreditácii[3].
Európska spolupráca pre akreditáciu (ďalej len „EA“) (pozri oddiel
o akreditačnej infraštruktúre) následne poskytla usmernenia k tomu,
ako by sa tieto zásady mali zaviesť do praxe. Po získaní lepších
skúseností s uvedenými usmerneniami bude možno potrebné uplatňovanie
daných zásad určitým spôsobom doladiť. 2.3. Vzájomné hodnotenie Vzájomné hodnotenie je možno najdôležitejším
nástrojom, ktorým sa zaisťuje, aby európsky akreditačný systém
spĺňal očakávania, pokiaľ ide o zabezpečenie kvality
európskeho systému posudzovania zhody. Úspešné vzájomné hodnotenie je
predpokladom pre vzájomné uznávanie osvedčení o akreditácii. Z hľadiska náležitého vykonávania
nariadenia má preto rozhodujúci význam prísny mechanizmus vzájomného hodnotenia
medzi akreditačnými orgánmi. Takýto mechanizmus zabezpečuje
nepretržitú kontrolu kvality práce vnútroštátnych akreditačných orgánov
a zároveň umožňuje získavať nové vedomosti tým, ktorí sú
hodnotení, ako aj tým, ktorí hodnotenie vykonávajú. Práve vzájomné hodnotenie
odlišuje akreditáciu a robí ju jedinečnou v porovnaní s inými
prostriedkami posudzovania spôsobilosti a činnosti orgánov posudzovania
zhody. Ďalším cieľom je ešte viac posilniť proces vzájomného
hodnotenia, zvýšiť dostupnosť školených a skúsených
hodnotiteľov a ďalej harmonizovať prístupy, predovšetkým v regulovanom
sektore. 2.4. Európska akreditačná
infraštruktúra Podľa uvedeného nariadenia Komisia uznala
Európsku spoluprácu pre akreditáciu ako európsku akreditačnú
infraštruktúru[4].
Následne s ňou uzatvorila dohodu, v ktorej sa podrobne stanovujú
úlohy EA, ustanovenia o jej financovaní a dohľade nad ňou. V apríli 2009 Komisia, EZVO, členské štáty a
EA podpísali všeobecné usmernenia na spoluprácu, ktoré zdôrazňujú ich
politický záväzok úzko spolupracovať pri úspešnom vykonávaní kapitoly
nariadenia týkajúcej sa akreditácie[5].
Vyjadrili nimi spoločné presvedčenie o význame akreditácie pre
európske hospodárstvo a jej podpornej úlohe pre viaceré európske politiky
a príslušné právne predpisy. V usmerneniach sa stanovujú konkrétne
politické ciele, ktoré je v súvislosti s akreditáciou potrebné
dosiahnuť, aby mohla plniť svoje ciele vymedzené v nariadení. V júni 2010 Komisia a EA podpísali rámcovú dohodu
o partnerstve na obdobie rokov 2010 – 2014. Táto dohoda umožňuje
poskytovať EA finančnú podporu pri plnení jej úloh stanovených v
nariadení a pri napĺňaní cieľov vytýčených
v usmerneniach. Medzi činnosti EA, ktoré sú oprávnené na financovanie
z EÚ, patria technické práce spojené so systémom vzájomného hodnotenia,
informovanie zainteresovaných strán a účasť v medzinárodných
organizáciách v oblasti akreditácie, vypracovávanie a aktualizovanie
príspevkov k usmerneniam v oblasti akreditácie, notifikácia orgánov
posudzovania zhody, posudzovanie zhody a dohľad nad trhom, činnosti
pomoci pre tretie krajiny[6]. V uvedenej rámcovej dohode o partnerstve sa
stanovuje aj možnosť poskytnutia ročného prevádzkového grantu na
činnosť EA a jej sekretariátu. V čase vypracovávania tejto
správy už boli vyplatené dva ročné prevádzkové granty vo výške 375 000
EUR, čo predstavuje približne 40 % celkového rozpočtu EA. Grant sa použil na podporu činnosti
súvisiacej s prevádzkou a správou systému vzájomného hodnotenia, v rámci
ktorého sa v rokoch 2010 a 2011 vykonalo 32 hodnotení vrátane
predbežných hodnotení, počiatočných hodnotení a mimoriadnych
hodnotení vnútroštátnych akreditačných orgánov a uskutočnilo sa
8 školení hodnotiteľov. Medzi činnosti v tejto oblasti patrí aj
začatie celkového procesu rozširovania systému vzájomného hodnotenia,
ktorý priniesol viacero návrhov, o ktorých sa momentálne diskutuje. Výbor EA pre horizontálnu harmonizáciu, ako aj jej
výbor pre laboratórium, výbor pre certifikáciu a výbor pre inšpekciu okrem toho
pracujú na prehĺbení spoločného chápania výkonu akreditácie a tak
isto na podpore akreditácie v príslušných regulovaných odvetviach. Výsledkom
tejto činnosti sú viaceré usmerňujúce dokumenty[7]. EA je veľmi aktívna aj pri plnení svojich
úloh spočívajúcich v poskytovaní odborného poradenstva rôznym útvarom Komisie
pri začleňovaní akreditácie do legislatívnych projektov alebo pri
vykonávaní platných odvetvových právnych predpisov[8]. EA okrem toho spolupracuje so zainteresovanými
stranami prostredníctvom svojho poradného výboru a plní svoje povinnosti v
oblasti účasti v medzinárodných akreditačných organizáciách ILAC/IAF
prostredníctvom účasti na ich procese vzájomného hodnotenia a zapájania sa
do ich rôznych pracovných skupín. EA tak isto posilnila vzťahy s tretími
krajinami, a to tým, že vnútroštátne akreditačné orgány krajín EZVO
a kandidátskych krajín prijala za riadnych členov a podpísala dohody
o pridružení s vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi krajín, ktoré sa
zúčastňujú na európskej susedskej politike. EA má v súčasnosti
35 riadnych členov a 13 pridružených členov[9]. Okrem ročného prevádzkového grantu sa v
rámcovej dohode o partnerstve s EA stanovuje aj možnosť grantov na
činnosť pre konkrétne projekty. Táto možnosť sa však doteraz
nevyužila. Spolupráca s EA bola celkovo veľmi prínosná.
V záujme prispôsobenia sa zmeneným okolnostiam pre akreditáciu, ktoré vznikli
po nadobudnutí účinnosti nariadenia, a tak isto v záujme
naplnenia novej úlohy EA ako európskej akreditačnej infraštruktúry
v tomto kontexte sa vynaložilo značné úsilie. Doterajší pokrok by sa
mal ďalej upevniť s cieľom pokračovať
v rozširovaní úlohy akreditácie ako poslednej úrovne kontroly v rámci
európskeho systému posudzovania zhody. Vzhľadom na to, že akreditácia sa
čoraz viac využíva na účely tvorby právnych predpisov EÚ, môže to
zahŕňať aj preskúmanie zdrojov a finančnej podpory,
ktorú má EA k dispozícii. 2.5. Úloha akreditácie pri podpore
notifikácie V nariadení sa veľmi jasne uprednostňuje
akreditácia ako prostriedok na preukázanie odbornej spôsobilosti orgánu
posudzovania zhody na účely „notifikácie“ podľa príslušných právnych
predpisov, t. j. v konečnom dôsledku na uznanie schopnosti
daného orgánu posudzovať súlad výrobkov s požiadavkami určitého
nariadenia alebo smernice. Výhodou akreditácie je, že ide o transparentnú
činnosť založenú na normách, zatiaľ čo procesom vzájomného
hodnotenia sa zabezpečuje zachovanie porovnateľných úrovní kvality.
To však neplatí v prípade notifikácií, ktoré nevychádzajú z akreditácie.
Komisia preto po dohovore s členskými štátmi vydala usmerňujúci
dokument, v ktorom stanovila, aké údaje by mali byť
súčasťou neakreditovanej notifikácie[10].
Vzhľadom na to, že pri neakreditovaných notifikáciách často chýbajú
náležité dokumenty a členské štáty a Komisia majú dlhšiu lehotu na
predkladanie pripomienok, môže byť notifikačný proces v týchto
prípadoch značne zdĺhavý a nákladný. Využívanie akreditácie na účely notifikácie
sa v jednotlivých členských štátoch a odvetviach líši. Zatiaľ
čo niektoré členské štáty stanovili povinnosť akreditácie na
účely notifikácie, ďalšie členské štáty takúto povinnosť
nestanovili a uplatňujú pomerne zmiešaný prístup. Je nesporné, že na konci
roku 2009, t. j. pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, bolo z
celkového počtu 2249 notifikácií 1089 neakreditovaných a 1118
akreditovaných, kým do júna 2012 bolo vykonaných spolu 3106 notifikácií, z
ktorých bolo 861 neakreditovaných a 2196 akreditovaných. Akreditácia teda
úspešne plní svoju úlohu pri podpore notifikácie. Tým je zaručená užšia
komunikácia medzi vnútroštátnymi orgánmi a akreditačným orgánom. 2.6. Usmerňujúce dokumenty Komisia po dohovore s členskými štátmi vydala
usmerňujúce dokumenty, ktoré sú uvedené v priloženom pracovnom
dokumente útvarov Komisie. 2.7. Výzvy Aj keď sa nariadením stanovil pevný právny
rámec pre akreditáciu, v nasledujúcich rokoch budú hlavné výzvy spojené s
vykonávaním kapitoly nariadenia týkajúcej sa akreditácie spočívať v
upevnení a posilnení systému, ako aj zvyšovaní povedomia o prínosoch
akreditácie a zlepšovaní ich chápania. To vyvolá viaceré právne otázky vo
vzťahu k akreditácii a zároveň si to bude vyžadovať ďalšie
posilnenie systému vzájomného hodnotenia ako hlavného nástroja na
zabezpečenie stálej kvality osvedčení v celej EÚ. Okrem toho bude
potrebné dať väčšiu prioritu akreditácii na účely notifikácie
a bude nutné ju systematickejšie využívať v právnych predpisoch
EÚ, v ktorých sa stanovuje posudzovanie zhody a ustanovovanie orgánov
posudzovania zhody. To si môže vyžadovať aj to, aby Komisia a EA
vytvorili odvetvové akreditačné systémy a tak zabezpečili, že úroveň
spôsobilosti orgánov posudzovania zhody bude zodpovedať úrovni
spôsobilosti, ktorá sa požaduje v harmonizačných právnych predpisoch
Únie v oblastiach s osobitnými požiadavkami[11]. 3. Rámec pre dohľad nad trhom Únie s
výrobkami V tomto oddiele sa uvádza zhrnutie aktuálneho
stavu vykonávania hlavných ustanovení nariadenia (ES) č. 765/2008
týkajúcich sa vytvorenia rámca dohľadu nad trhom pre všetky harmonizované
výrobky na jednotnom trhu. Táto kapitola dopĺňa informácie obsiahnuté
v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu nariadenia o bezpečnosti
spotrebných výrobkov a návrhu nariadenia o dohľade nad trhom, ktoré
predložila Komisia. 3.1. Požiadavky na organizáciu
dohľadu nad trhom zo strany členských štátov Nariadením sa stanovujú konkrétne požiadavky na
organizáciu dohľadu nad trhom zo strany členských štátov od roku
2010. Väčšina členských štátov v nadväznosti na tieto požiadavky
doladila svoje správne štruktúry a zaviedla do praxe osobitné riešenia, ktorými
zabezpečila ich plnenie. Odpovede členských štátov na dotazník
zameraný na vykonávanie nariadenia možno zhrnúť[12] takto: ·
Zodpovednosť a identita orgánov: vo väčšine členských štátov bolo v dôsledku nariadenia
potrebné uskutočniť iba niekoľko drobných zmien už vykonávaných
činností v oblasti dohľadu nad trhom (napr. zavedenie programu na
zlepšenie dohľadu nad trhom), keďže členské štáty už stanovili
postupy dohľadu nad trhom prostredníctvom príslušných vnútroštátnych
predpisov. ·
Mechanizmus komunikácie a koordinácie medzi
orgánmi dohľadu nad trhom sa v jednotlivých
členských štátoch líši: komunikačné kanály sú niekedy založené na
neformálnej dohode, prípadne sa komunikácia uskutočňuje
prostredníctvom koordinačného orgánu pre dohľad nad trhom,
prostredníctvom pracovnej skupiny zodpovednej za realizáciu nového legislatívneho
rámca alebo prostredníctvom výboru pre dohľad nad trhom. ·
Postup riešenia sťažností: väčšina členských štátov zriadila systém riešenia
sťažností ešte pred prijatím nariadenia. Napriek tomu, že sa tieto systémy
pravidelne aktualizujú, väčšina členských štátov uvádza, že ich možno
ešte zlepšiť. ·
Postup monitorovania úrazov a ujmy na
zdraví: niektoré členské štáty sa domnievajú, že
je potrebný lepší systém údajov o úrazoch, ktorý by mohol byť založený na
súčasnej databáze EÚ o úrazoch (EU Injuries Database). ·
Posilnenie právomocí orgánov dohľadu nad
trhom: členské štáty vykonali niekoľko
drobných úprav, keďže právomoci v oblasti presadzovania právnych predpisov
boli väčšinou zlučiteľné s právomocami požadovanými v nariadení.
Niektoré členské štáty museli zmeniť platné vnútroštátne predpisy,
aby zabezpečili súlad s nariadením. ·
Posilnenie finančných a ľudských
zdrojov orgánov dohľadu nad trhom:
v dôsledku rozpočtových obmedzení boli vo väčšine členských
štátov znížené finančné a ľudské zdroje pre dohľad nad trhom,
hoci v menšom počte členských štátov sa doteraz nepovažovalo za
potrebné vykonať zásadnejšie zmeny. ·
Sankcie pre hospodárske subjekty: sankcie pre hospodárske subjekty, ktoré nedodržiavajú právne
predpisy, existovali už pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, v
niektorých členských štátoch však boli v dôsledku nových právomocí
orgánov dohľadu nad trhom mierne zmenené. Na začiatku roka 2010 všetky členské
štáty, Island a Turecko informovali Komisiu o svojich orgánoch
dohľadu nad trhom a ich oblastiach pôsobnosti tak, ako sa výslovne
vyžaduje v nariadení[13].
Uvedené oznámenia poskytujú dobrý prehľad o rozdelení úloh a
zodpovednosti v oblasti dohľadu nad trhom s harmonizovaným tovarom
vrátane príslušných kontaktných údajov. Boli zverejnené na webovej stránke
Komisie[14]
a jednoznačne prispievajú k transparentnosti vnútroštátnych orgánov
dohľadu nad trhom v EÚ. 3.2. Vnútroštátne programy pre
dohľad nad trhom Podľa nariadenia[15] musia členské štáty
vytvoriť, implementovať a aktualizovať svoje programy pre
dohľad nad trhom. Okrem toho musia tieto programy oznámiť ostatným
členským štátom a Komisii a sprístupniť ich verejnosti
prostredníctvom internetu. Účelom týchto programov je umožniť orgánom
ostatných krajín, ako aj všetkým občanom pochopiť, ako, kedy, kde a v
akých oblastiach sa vykonáva dohľad nad trhom. Vnútroštátne programy teda
zahŕňajú informácie o celkovej organizácii dohľadu nad
trhom na vnútroštátnej úrovni (napr. mechanizmy koordinácie medzi jednotlivými
orgánmi, zdroje, ktoré sa im pridelili, pracovné metódy atď.) a o konkrétnych
oblastiach zásahu (napr. kategóriách výrobkov, kategóriách rizika, typoch
používateľov atď.). Väčšina členských štátov oznámila
Komisii svoje vnútroštátne (všeobecné alebo odvetvové) programy a ich prípadné
revízie, ktoré boli potrebné, v rokoch 2010, 2011 a 2012 (pozri tabuľku
1). V roku 2012 Komisia na svojej webovej stránke zverejnila originálne znenie
a preklad posledných vnútroštátnych programov, ktoré jej zaslali
členské štáty, Island a Turecko[16],
vo verzii neobsahujúcej dôverné informácie. Snahy členských štátov boli celkovo posúdené
veľmi kladne, a to aj napriek skutočnosti, že niektoré krajiny kládli
väčší dôraz na informácie týkajúce sa celkovej organizácie dohľadu
nad trhom, zatiaľ čo iné uprednostnili informácie o činnostiach
v jednotlivých sektoroch, takže informácie neboli vždy úplne porovnateľné.
Informácie o tom, ako členské štáty zabezpečovali spoluprácu a
koordináciu medzi jednotlivými orgánmi a s colnou správou by mohli
byť jasnejšie. Komisia pomohla členským štátom pri
vykonávaní týchto ustanovení nariadenia najmä tým, že navrhla spoločný
vzorový dokument na opísanie ich odvetvových programov. Tento dokument teraz
značne zjednodušuje porovnateľnosť informácií, ktoré jednotlivé
štáty poskytli o konkrétnych typoch výrobkov a oblastiach právnych
predpisov, a umožňuje orgánom dohľadu nad trhom plánovať
cezhraničnú spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu. Tabuľka 1: Vnútroštátne programy pre dohľad
nad trhom – stav v rokoch 2010 – 2012 Krajina || Druh programu[17] || 2010 || 2011 || 2012 Rakúsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Belgicko || Všeobecný * || x || x || x Bulharsko || Všeobecný * || x || x || x Cyprus || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Česká republika || Odvetvový || x || x || x Dánsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Estónsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Fínsko || Odvetvový || x || x || x Francúzsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Nemecko || Všeobecný * || x || x || x Grécko || Všeobecný || x || x || x Maďarsko || Odvetvový || x || x || x Írsko || Všeobecný * || x || x || x Taliansko || Všeobecný || x || x || x Lotyšsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Litva || Odvetvový || x || x || x Luxembursko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Malta || Odvetvový || x || x || x Holandsko || Odvetvový || x || x || x Poľsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Portugalsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Rumunsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Slovensko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Slovinsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Španielsko || Odvetvový || -- || x[18] || x Švédsko || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Spojené kráľovstvo || Všeobecný a odvetvový || x || x || x Island || Všeobecný || x || x || x Turecko || Všeobecný || x || x || x * Program
zahŕňa aj určité informácie o konkrétnych odvetviach, hoci nie sú
podrobné. 3.3. Výrobky, ktoré predstavujú
závažné riziko V nariadení sa členským štátom ukladá
všeobecná povinnosť zabezpečiť, aby bol tovar, ktorý by mohol
ohrozovať zdravie alebo bezpečnosť používateľov
(spotrebiteľov a pracovníkov) alebo ktorý inak nie je v súlade s
požiadavkami na výrobky stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch
EÚ, stiahnutý z trhu, zakázaný alebo aby sa obmedzilo jeho sprístupnenie na
trhu[19].
Okrem toho sa v ňom stanovuje, že keď sa na základe náležitého
posúdenia rizika dospeje k záveru, že výrobky predstavujú závažné riziko,
členské štáty musia tiež bezodkladne informovať Komisiu o
opatreniach, ktoré prijali, a to s použitím systému RAPEX na rýchlu výmenu
informácií[20]. Začlenením odkazu na systém RAPEX do
nariadenia sa uznal význam tohto mechanizmu na výmenu informácií z
hľadiska dohľadu nad trhom na jednotnom trhu a previazanie tohto
mechanizmu s nariadeniami týkajúcimi sa konkrétnych výrobkov. Týmto odkazom sa
zároveň rozšírila povinnosť zasielať oznámenia v rámci
systému RAPEX na všetky výrobky spadajúce do rozsahu pôsobnosti
harmonizačných právnych predpisov EÚ vrátane výrobkov pre profesionálnych
používateľov (napr. priemyselných strojov) a výrobkov, ktoré môžu
poškodiť iné verejné záujmy ako zdravie a bezpečnosť (napr. životné
prostredie, verejnú bezpečnosť, čestnosť obchodných
transakcií atď.) Napriek tomu, že počas prvých dvoch rokov
vykonávania nariadenia bol celkový počet nových oznámení pomerne
obmedzený, toto rozšírenie prispelo najmä k ochrane pracovníkov[21] a ochrane životného prostredia[22]. Okrem oznámení v rámci
systému RAPEX zaslaných podľa smernice o všeobecnej bezpečnosti
výrobkov Komisia v roku 2010 dostala 20 oznámení podľa nariadenia (ES)
č. 765/2008 (7 z oznámených výrobkov predstavovalo závažné riziko); v
roku 2011 dostala 25 takýchto oznámení (17 z oznámených výrobkov
predstavovalo závažné riziko)[23].
Celkovo 9 členských štátov zaslalo oznámenia týkajúce sa výrobkov pre
profesionálnych používateľov, ktoré môžu poškodiť iné verejné záujmy
ako zdravie a bezpečnosť. Z aktuálnejších údajov vyplýva, že došlo k nárastu
v počte zaslaných oznámení, keďže Komisia v roku 2012 potvrdila spolu
37 nových oznámení, pričom 31 z nich sa týkalo výrobkov predstavujúcich
závažne riziko. V uvedenom období začal oznámenia posielať ďalší
členský štát. Očakáva sa, že tieto počty budú v priebehu
času stúpať, keďže členské štáty sa stávajú v oblasti
výrobkov pre profesionálnych používateľov proaktívnejšími a svoje postupy
plne prispôsobujú širšiemu rozsahu pôsobnosti systému RAPEX. Na strane Komisie si vykonávanie nariadenia
vyžiadalo určité úsilie o koordináciu odborných znalostí potrebných na
posudzovanie nových oznámení a o prispôsobenie prevádzkových postupov
širšiemu rozsahu pôsobnosti systému. Významným krokom vpred z hľadiska spracovávania
nových oznámení bolo dokončenie novej IT platformy pre oznámenia v rámci
systému RAPEX nazvanej GRAS-RAPEX[24]. 3.4. Vhodná metodika posudzovania
rizík V rámci vykonávania nariadenia, ktoré
zabezpečovali skupiny „SOGS“, Komisia v roku 2011 zriadila pracovnú
skupinu pre posudzovanie rizík pozostávajúcu z expertov členských
štátov. Jej úlohou bolo poskytovať poradenstvo, pokiaľ ide
o vhodné prostriedky posudzovania rizík v súvislosti so všetkými
nepotravinovými výrobkami a všetkými rizikami, na ktoré sa vzťahujú
harmonizačné právne predpisy. Existujúce usmernenia pre systém RAPEX[25] už zahŕňajú metodiku
posudzovania rizík pre spotrebný tovar, ktorá rozhodne predstavuje významnú
referenciu pre členské štáty. Pracovná skupina bola následne požiadaná,
aby posúdila: i) či by existujúca metodika, ktorá je zameraná hlavne na
neharmonizované výrobky, mohla primerane zohľadniť právne požiadavky
na harmonizovaný tovar; ii) ako riešiť potrebu posudzovať riziká z
hľadiska iných verejných záujmov ako je zdravie
a bezpečnosť, s ktorými táto metodika nepočíta. Na záver projektu pracovná skupina pre
posudzovanie rizík dospela k záveru, že metodika uvedená v usmerneniach pre
systém RAPEX predstavuje dobrý základ, avšak jej použiteľnosť v
harmonizovanej oblasti by sa mala zlepšiť zahrnutím výslovných odkazov na
základné požiadavky na výrobky a na príslušné harmonizované normy. Jazyk
metodiky by sa mal navyše upraviť tak, aby zohľadňoval širší
súbor verejných záujmov, pričom by sa mal zameriavať na pojem „ujma“
namiesto pojmu „úraz“[26]. 3.5. Všeobecný podporný
informačný systém – ICSMS Podľa nariadenia musí Komisia vytvoriť a
prevádzkovať všeobecný systém archivácie a výmeny informácií o otázkach
týkajúcich sa činností v oblasti dohľadu nad trhom[27]. Experti Komisie preskúmali možné alternatívy
(obstarať existujúci nástroj, vyvinúť nový nástroj atď.) a
dospeli k záveru, že najvhodnejším riešením by bolo zakúpiť nástroj
„ICSMS“ (informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom),
ktorý je jediným informačným systémom svojho druhu, ktorý sa v
súčasnosti už používa. V danom momente ICSMS využívalo 12 členských
štátov EÚ/EZVO (Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko, Nemecko, Luxembursko,
Malta, Holandsko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené
kráľovstvo) ako komunikačný prostriedok, prostredníctvom ktorého si
orgány dohľadu nad trhom vymieňali informácie o prešetrovaniach
týkajúcich sa konkrétnych výrobkov a súvisiacich činností. V novembri 2011 sa Komisia dohodla s ICSMS-AISBL
(subjekt združujúci orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch
EÚ/EZVO, ktoré využívajú ICSMS) a LUBW (agentúra pre environmentálne
merania, ktorá fyzicky prevádzkuje ICSMS a podlieha ministerstvu životného
prostredia a ministerstvu dopravy Bádenska-Württemberska), že ICSMS kúpi za 1
940 940 EUR. Podľa zmluvy sa ICSMS-AISBL a LUBW zaviazali: –
previesť práva duševného vlastníctva k
nástroju ICSMS na Komisiu, –
začleniť členské štáty, ktoré ešte
nie sú členmi ICSMS, a poskytnúť školenia používateľom v nových
členských krajinách ICSMS. Prvé školenia prebehli v období máj – jún
2012, –
poskytovať technickú podporu a pomoc všetkým
používateľom ICSMS (vrátane help desku), –
dennodenne spravovať ICSMS
a zabezpečiť kvalitu služby, –
poskytnúť Komisii know-how k systému
ICSMS. Systém ICSMS, ktorý je podporovaný internetom,
umožňuje komplexnú výmenu informácií medzi všetkými orgánmi dohľadu
nad trhom. Systém umožňuje používateľom rýchlo a efektívne si
vymieňať výsledky skúšok, identifikačné údaje výrobkov,
fotografie, informácie o hospodárskych subjektoch, údaje o posudzovaní
rizík vrátane údajov o nebezpečnosti, informácií o úrazoch a opatreniach
prijatých orgánmi dohľadu. ICSMS pozostáva z neverejnej a verejnej
časti. Neverejná časť je určená pre orgány dohľadu nad
trhom. Môžu ju tiež využívať colné orgány a úradníci EÚ. Zahŕňa
všetky dostupné informácie (opis výrobku, výsledky skúšok, prijaté opatrenia
atď.). Verejná časť je určená pre spotrebiteľov
a hospodárske subjekty. Informácie, ku ktorým má verejnosť prístup,
zahŕňajú iba údaje vzťahujúce sa na výrobok a jeho nesúlad s
právnymi predpismi, nie však interné dokumenty (t. j. medzi orgánmi a výrobcami/dovozcami
atď.). ICSMS v súčasnosti obsahuje výsledky skúšok
viac ako 47 500 výrobkov a uvádza viac ako 650 orgánov vo všetkých krajinách
EHP, ktoré sú príslušné vo vzťahu k viac ako 45 smerniciam. Doteraz
bolo otvorených 3 600 používateľských kont. ICSMS umožňuje
všetkým používateľom (neverejnej aj verejnej časti)
vyhľadávať podľa špecifických kritérií. Vyhľadávať
možno napríklad podľa jednotlivých výrobkov a podľa výsledkov skúšok
za celé kategórie výrobkov. Výsledky skúšok je možné získať aj
v súvislosti s výrobkami z konkrétnych krajín. Možné je tiež získať
informácie o výrobkoch, na ktoré sa vzťahujú určité smernice,
oznámenia ochranných doložiek, informácie o oznámeniach v rámci
systému RAPEX, informácie za jednotlivých výrobcov, dovozcov
a obchodníkov. Ochrana dôverných údajov je zabezpečená
prostredníctvom systému prístupových oprávnení. Každý orgán dohľadu nad trhom môže
vkladať údaje o prešetrovaných výrobkoch, ktoré ešte nie sú v databáze, a
pridávať komentáre k už existujúcej zložke informácií o výrobku, teda
poskytovať spätnú väzbu o činnostiach orgánov dohľadu nad trhom
v súvislosti s prešetrovanými výrobkami. ICSMS okrem toho poskytuje
možnosť preniesť zodpovednosť za výrobok z jedného orgánu na
druhý (tzv. štafeta), ktorá sa v značnej miere využíva. Na vyhodnotenie zmluvy o ICSMS je príliš skoro,
keďže bola podpísaná v novembri 2011 a zavádzanie systému v krajinách EÚ,
ktoré ešte neboli jeho členmi, sa len začalo. Vzhľadom na
potenciál ICSMS však ponúka zmluva Komisii a všetkým príslušným zainteresovaným
stranám (vnútroštátne orgány, výrobcovia, občania) dobrý pomer medzi
kvalitou a cenou. Všeobecný podporný informačný systém zriadený na základe
nariadenia má byť nástrojom, ktorý uľahčuje dohľad nad
trhom v celej Európskej únii, a to najmä prostredníctvom zvyšovania
účinnosti a súvislosti prešetrovaní vykonávaných na vnútroštátnej úrovni. Podľa expertov, ktorí ICSMS využívajú, ponúka
výmena informácií o výsledkoch skúšok a prešetrovaniach orgánom dohľadu
nad trhom určité výhody, ako napríklad: –
možnosť rýchleho zásahu: informácie o
výrobkoch, ktoré nie sú bezpečné, je možné okamžite oznamovať a je
možné okamžite prijať opatrenia, –
odstrašujúci účinok: „čierne ovce“ z
radov výrobcov budú skôr odhalené a účinnejšie potrestané, –
zamedzenie duplicite práce: výsledky skúšok
vykonaných jedným orgánom dohľadu budú okamžite sprístupnené všetkým
ostatným členským štátom, –
možnosť generovať štatistiku podľa
odvetví, výrobkov atď. –
pokrytie všetkých aspektov týkajúcich sa nesúladu
výrobkov s požiadavkami právnych predpisov. ICSMS okrem toho poskytuje cennú platformu na
vykonávanie európskej politiky v oblasti dohľadu nad trhom, a to tým,
že vytvára základ pre: –
koordináciu rozsiahlych zásahov na trhu proti
podozrivým výrobkom, –
vypracovanie osvedčených postupov, výmenu
všeobecných poznatkov a skúseností, –
prijatie spoločného prístupu k dohľadu
nad trhom v rôznych krajinách (a tým predchádza narušeniu hospodárskej
súťaže), –
dostupnosť „encyklopédie“ informácií
o dohľade nad trhom EÚ, –
informovanie občanov o výrobkoch, ktoré
nie sú v súlade s právnymi predpismi, a o kontaktných údajoch
príslušných orgánov[28]. 3.6. Podpora administratívnej
spolupráce Nariadenie (ES) č. 765/2008 poskytuje Komisii
právny základ pre to, aby mohla členským štátom poskytovať finančnú
pomoc a podporu v súvislosti s činnosťami skupín administratívnej
spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom[29].
Hlavným cieľom skupín administratívnej
spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom je zabezpečiť riadne a
jednotné uplatňovanie technických ustanovení smerníc (certifikačné
postupy) a tak znížiť počet prípadov, v ktorých členské
štáty uložia obmedzenia na uvádzanie výrobkov, v súvislosti s ktorými bolo
vydané osvedčenie o zhode, na trh. V súčasnosti existuje dvadsať skupín
administratívnej spolupráce. Za rok sa celkovo koná približne 40 stretnutí,
ktoré pokrývajú oblasti ako stavebníctvo, bezpečnosť hračiek,
emisie hluku, pyrotechnika, koncové rádiové a telekomunikačné zariadenia,
elektromagnetická kompatibilita, nízkonapäťové zariadenia, lekárske prístroje,
zariadenia a ochranné systémy určené na použitie v prostrediach
s nebezpečenstvom výbuchu, tlakové zariadenia a prepravovateľné
tlakové zariadenia, strojné zariadenia, výťahy, lanovky, osobné ochranné
prostriedky, ekodizajn, označovanie energetickými štítkami, meracie a
neautomatické vážiace nástroje alebo rekreačné plavidlá.
Zúčastňujú sa na nich úradníci vnútroštátnych orgánov dohľadu
nad trhom, ktorí zároveň jednotlivým stretnutiam predsedajú. Komisia je
v týchto skupinách tiež zastúpená. Bola však zaznamenaná skutočnosť, že
miera účasti na stretnutiach skupín administratívnej spolupráce sa
v jednotlivých odvetviach líši. Zdá sa, že hlavným dôvodom slabej
účasti na stretnutiach niektorých skupín je nedostatok finančných
prostriedkov na pokrytie cestovných nákladov a ubytovania účastníkov. Na
druhej strane, niektoré orgány dohľadu nad trhom sa neuchádzajú o
predsedníctvo skupiny, pretože majú rovnaký finančný problém s
organizáciou stretnutí. 4. Kontroly výrobkov vstupujúcich na trh EÚ Nariadením (ES) č. 765/2008 sa tiež stanovuje
regulačný rámec pre kontroly vonkajších hraníc[30]. Celkovým cieľom týchto
ustanovení je zabezpečiť, aby členské štáty zaviedli vhodné
mechanizmy kontroly, prostredníctvom ktorých budú môcť overiť, že
výrobky s pôvodom v tretích krajinách, vstupujúce na trh EÚ, zodpovedajú
požiadavkám stanoveným v právnych predpisoch Únie. Na tento účel sa v
nariadení stanovujú základné zásady vykonávania kontrol na vonkajších
hraniciach, povoľovania, resp. nepovoľovania prepustenia tovaru do
voľného obehu a spolupráce všetkých orgánov zapojených do oboch týchto
činností. Tieto ustanovenia vychádzajú z nariadenia Rady (EHS) č.
339/93[31],
ktoré bolo zrušené nariadením (ES) č. 765/2008. 4.1. Vykonávanie zo strany
členských štátov Členské štáty preto vykonali osobitné
ustanovenia o hraničných kontrolách tým, že: ·
zriadili jednotné kontaktné miesto v záujme
zabezpečenia účinných a efektívnych hraničných kontrol, ·
poskytli finančné prostriedky na hraničné
kontroly, ·
vypracovali postupy vykonávania hraničných
kontrol, ·
rozšírili hraničné kontroly tak, aby pokrývali
viacero miest vstupu, ·
zabezpečili, aby boli hraničné kontroly
náležite zacielené, a aby nemali nepriaznivý vplyv na uľahčenie
obchodu, ·
zaviedli písomné dohody medzi colnými orgánmi a
orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom posilniť spoluprácu v
oblasti hraničných kontrol, ·
zlepšili spoluprácu medzi colnými orgánmi a orgánmi
dohľadu nad trhom (napr. zlepšili výmenu informácií, zintenzívnili
spoluprácu s orgánmi dohľadu nad trhom tretích krajín), ·
poskytli pomoc colným úradníkom, ktorí vykonávajú
colné kontroly, ·
vykonávali analýzy rizík alebo pomáhali pri ich
vykonávaní, ·
harmonizovali colné činnosti, ·
zabezpečovali odbornú prípravu colných
úradníkov. 4.2. Usmernenia Komisie S cieľom uľahčiť vykonávanie
nariadenia (ES) č. 765/2008 Komisia v spolupráci s členskými
štátmi vypracovala Usmernenia pre kontrolu dovozu v oblasti bezpečnosti
výrobkov a spĺňania predpisov[32].
Tieto usmernenia majú byť nástrojom, ktorý pomôže colným orgánom a orgánom
dohľadu nad trhom pri zlepšovaní metód spolupráce a osvedčených
administratívnych postupov. Zároveň sa zameriavajú na praktické otázky,
ktoré musia colné orgány riešiť pri vykonávaní kontrol týkajúcich sa
bezpečnosti výrobkov a ich súladu s právnymi predpismi. Usmernenia pozostávajú zo všeobecnej a osobitnej
časti. Všeobecná časť má zásadný význam z hľadiska
pochopenia všetkých príslušných právnych predpisov EÚ, ktoré sa na túto
oblasť uplatňujú, najmä povinností v oblasti kontrol bezpečnosti
a súladu s právnymi predpismi a spolupráce medzi príslušnými
vnútroštátnymi orgánmi. Osobitná časť usmernení zahŕňa
praktické nástroje pre colných úradníkov, t. j. informačné hárky a
kontrolné zoznamy pre jednotlivé kategórie výrobkov, ktoré majú uľahčiť
kontroly. Komisia koordinuje úsilie členských
štátov v oblasti rozširovania a využívania týchto usmernení na
vnútroštátnej úrovni. Tiež sa zapája do rozsiahleho programu návštev
jednotlivých krajín s cieľom poskytnúť vnútroštátnym úradníkom
čo najrozsiahlejšie usmernenia a riešiť konkrétne otázky, ktoré môžu
mať. Všetky tieto iniciatívy sa financujú
prostredníctvom programu Colníctvo 2013[33]. 5. Označenie CE a posudzovanie
zhody Komisia v minulosti zistila, že hospodárske
subjekty a najmä malé a stredné podniky nedostatočne chápu význam označenia
CE. Z tohto dôvodu sa v nariadení (ES) č. 765/2008 stanovujú
všeobecné zásady týkajúce sa označenia CE. V tejto súvislosti sa Komisia
na žiadosť Európskeho parlamentu a v rámci vykonávania nariadenia
zaviazala uskutočniť informačnú kampaň o označení CE
určenú predovšetkým pre hospodárske subjekty (so zameraním na malé a
stredné podniky), ale aj pre orgány verejnej moci a spotrebiteľov. 5.1. Informačná kampaň
o označení CE Účelom informačnej kampane o
označení CE bolo zvýšiť vedomosti zainteresovaných strán o
označení CE. Kampaň bola financovaná z Programu pre podnikanie a
inovácie na rok 2009 a celkovo stála 2 milióny EUR. Začala sa
v 1. štvrťroku 2010 a trvala až do marca 2012. Medzi výstupy kampane patrí: –
vytvorenie špeciálnej webovej stránky vo všetkých
jazykoch EÚ/EZVO, ktorá slúži ako jednotný informačný bod o označení
CE (http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/cemarking/)
–
vytvorenie stánku pre účasť na obchodných
veľtrhoch[34];
vzdelávacie semináre vo všetkých členských štátoch EÚ/EZVO (pre
Švajčiarsko a Lichtenštajnsko bol usporiadaný jeden spoločný
seminár), –
vytvorenie letákov a brožúr vo všetkých jazykoch
EÚ/EZVO určených pre profesionálov aj spotrebiteľov; vytvorenie dvoch
videí a propagačných materiálov; vypracovanie informačných súhrnov
opisujúcich situáciu v súvislosti s označením CE v jednotlivých
odvetviach v jazykoch všetkých krajín EÚ/EZVO a rôzne články v odbornej
tlači. Zdá sa, že kampaň svoje ciele splnila. Jej
úspech potvrdzuje spätná väzba zo seminárov a veľtrhov (vysoký počet
účastníkov[35]
a ich kladné písomné hodnotenia), vysoký dopyt po informačných materiáloch[36] a veľký záujem tlače
a online médií[37].
Okrem toho, z väčšiny otázok o označení
CE, ktoré položili zainteresované strany, vyplýva, že zainteresované strany sú
si väčšmi vedomé významu označenia CE a tiež svojich práv a
povinností. Počas kampane sa zvýšil počet písomných otázok, ktoré
zainteresované strany kládli Komisii. Samotné otázky sa stali zložitejšími
a konkrétnejšími, z čoho vyplýva, že zainteresované strany majú
oveľa lepšie vedomosti o označení CE ako predtým. Usmernenia
poskytnuté na webovej stránke navyše znižujú riziko možných omylov a nedorozumení.
5.2. Usmernenia pre zákonodarcov
príslušných pre jednotlivé odvetvia a ďalšie zainteresované strany Správne používanie označenia CE predpokladá
náležité porozumenie postupom posudzovania zhody, ktoré sa vzťahujú na
jednotlivé výrobky. S cieľom pomôcť zákonodarcom, vnútroštátnym
orgánom, akreditačným orgánom, orgánom posudzovania zhody, hospodárskym
subjektom a ďalším zainteresovaným stranám zvoliť správne
postupy posudzovania zhody Komisia poskytla v týchto strategických dokumentoch
konkrétne usmernenia: ·
SOGS-N593 EN alebo CERTIF 2009-03 „Pokyny k výberu
a vykonávaniu modulov rozhodnutia č. 768/2008 a špecifiká malých
a stredných podnikov v oblasti posudzovania zhody“ poskytuje
zákonodarcom príslušným pre jednotlivé odvetvia usmernenia k tomu, ako z
„ponuky“ rozhodnutia č. 768/2008/ES vyberať moduly posudzovania
zhody. Okrem toho poskytuje usmernenia notifikovaným orgánom vykonávajúcim
posudzovanie zhody. V súlade s cieľmi v oblasti lepšej
právnej úpravy musia zákonodarcovia vziať do úvahy stupeň zložitosti
výrobku, veľkosť podnikov pôsobiacich v danom odvetví (napr.
malé a stredné podniky), príslušnú technológiu, riziko
z hľadiska verejného záujmu, masovú alebo sériovú povahu výrobného
procesu. Notifikované orgány sa podobným spôsobom musia vyhýbať
zbytočnému zaťažovaniu hospodárskych subjektov, pričom však
musia zachovávať požadovanú vysokú úroveň ochrany verejného záujmu. ·
SOGS-N594 EN alebo CERTIF 2009-04 „Úvod do
posudzovania zhody nového legislatívneho rámca stanoveného rozhodnutím č.
768/2008“ je určený novým subjektom (zákonodarcom, notifikovaným orgánom,
výrobcom) v oblasti posudzovania zhody. Vysvetľuje sa
v ňom, čo je posudzovanie zhody, a opisujú sa jeho
mechanizmy a úloha v rámci dodávateľského reťazca výrobku.
Okrem toho sa v ňom vysvetľuje úloha zapojených zainteresovaných
strán a uvádza sa podrobná analýza postupov posudzovania zhody vymedzených
v rozhodnutí č. 768/2008. ·
SOGS N612 EN alebo CERTIF 2009–08 „Používanie
harmonizovaných noriem pri posudzovaní spôsobilosti orgánov posudzovania zhody
v kontexte nového legislatívneho rámca“ je určený najmä akreditačným
orgánom, pričom v súvislosti s každým modulom posudzovania zhody
uvádza, ktoré z harmonizovaných noriem uverejnených v Úradnom
vestníku EÚ odrážajú kritériá, ktoré musia orgány posudzovania zhody
spĺňať, aby mohli byť notifikované pre daný modul
posudzovania zhody. Uvedené dokumenty sú k dispozícii na webovej
stránke Komisie[38]. [1] Pozri články 4, 6 a 8 nariadenia. [2] Ich kontaktné údaje sú k dispozícii na webovej stránke
Komisie na adrese: http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/nando/index.cfm?fuseaction=ab.main
[3] CERTIF 2009-06 Rev. 6.0 Cezhraničné
akreditačné činnosti (pozri sprievodný pracovný dokument útvarov
Komisie). [4] Pozri článok 14 nariadenia. [5] Všeobecné usmernenia na spoluprácu medzi Európskou
spoluprácou pre akreditáciu a Európskou komisiou, Európskym združením
voľného obchodu (EZVO) a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi
(Ú. v. EÚ C 116, 21.5.2009, s. 6). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2009:116:0006:0011:SK:PDF. [6] Pozri článok 32 nariadenia. [7] http://www.european-accreditation.org/content/publications/pub.htm. [8] Tieto činnosti nie sú obmedzené na útvary
Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel, ale
zahŕňajú aj ďalšie generálne riaditeľstvá (okrem iných GR
SANCO, GR AGRI, GR ENV, GR MOVE, GR CLIMA). Najlepším príkladom by bola spolupráca
na novom nariadení o akreditácii a overovaní v rámci európskeho systému
obchodovania s emisiami, pri ktorom EA úzko spolupracovala s GR ENTR a GR
CLIMA, aby predložila riešenie, ktoré spĺňa potreby tohto právneho
predpisu. (Nariadenie Komisie (EÚ) č. 600/2012 z 21. júna 2012 o overovaní
správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov
podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Text
s významom pre EHP). [9] http://www.european-accreditation.org/content/ea/members.htm [10] CERTIF 2010-08 Rev.1 Neakreditovaná notifikácia (čl.
5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 765/2008). [11] Článok 13 ods. 3 nariadenia. [12] Úplný prehľad odpovedí je uvedený v priloženom
pracovnom dokumente útvarov Komisie. [13] Pozri článok 17. [14] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/regulatory-policies-common-rules-for-products/market-surveillance-authorities/index_en.htm. [15] Pozri článok 18 ods. 5. [16] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/regulatory-policies-common-rules-for-products/national-market-surveillance-programmes/index_en.htm. [17] Situácia odráža najmä prístup uplatňovaný v roku
2012. [18] Len pre obmedzený počet výrobkov. [19] Pozri článok 16. [20] Pozri články 20 a 22. RAPEX je systém varovaní,
ktorý bol zriadený už podľa článku 12 smernice o všeobecnej
bezpečnosti výrobkov. [21] Príkladom je oznámenie týkajúce sa stroja na miešanie
krmív používaného v poľnohospodárstve, v prípade ktorého sa zistilo,
že nie je v súlade so smernicou 2006/42/ES o strojových zariadeniach, a to
potom, ako v notifikujúcej krajine spôsobil smrteľný úraz, a tiež
oznámenia týkajúce sa rôznych nebezpečných profesionálnych nástrojov, v
prípade ktorých sa zistilo, že nie sú v súlade so smernicou 2006/95/ES o
nízkonapäťových zariadeniach. [22] Príkladom sú oznámenia týkajúce sa rôznych ochranných
prostriedkov pre spotrebiteľov a balíkov hračiek, ktoré obsahovali
množstvo kadmia presahujúce najvyššie množstvo povolené nariadením REACH (ES)
č. 1907/2006, a oznámenia týkajúce sa ohňostrojov
obsahujúcich perzistentné organické látky. [23] Viac podrobností o týchto oznámeniach (oznamujúce
členské štáty, kategórie výrobkov atď.) je uvedených v kapitole 2.3
výročných správ o systéme RAPEX za roky 2010 a 2011, ktoré sú k dispozícii
na adrese: http://ec.europa.eu/consumers/safety/rapex/key_docs_en.htm.
[24] GRAS-RAPEX 29. mája 2012 nahradila aplikáciu
RAPEX-REIS. Nová platforma IT zahŕňa pokročilejšie funkcie,
medziiným rozbaľovacie menu, ktoré umožňujú kontaktným bodom v rámci
systému RAPEX nahrávať informácie o výrobkoch pre profesionálnych
používateľov a rizikách z hľadiska iných záujmov, než je zdravie
a bezpečnosť. [25] Prijaté rozhodnutím Komisie 2010/15/EÚ zo 16. decembra
2009, Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2010, s. 1,
http://ec.europa.eu/consumers/safety/rapex/docs/rapex_guid_26012010_sk.pdf [26] Dokument SOGS-MSG N031Rev1 alebo
CERTIF 2012-01 Rev1. [27] Pozri článok 23 nariadenia. [28] Pozri článok 19 ods. 2. [29] Pozri článok 32 ods. 1 písm. e). [30] Pozri články 27, 28 a 29. [31] Nariadenie Rady (EHS) č. 339/93 z 8. februára 1993 o
kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o
bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 40, 17.2.1993, s. 1). [32] http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/info_docs/
customs/product_safety/guidelines_sk.pdf. [33] Rozhodnutie
Európskeho parlamentu a Rady č. 624/2007/ES z 23. mája 2007,
ktorým sa ustanovuje akčný program pre colné správy
v Spoločenstve. [34] Účasť na týchto veľtrhoch: Hannover Messe
2010 (apríl 2010), Paris Hopital Expo (máj 2010), London CEDIA EXPO (jún 2010),
Berlin IFA (september 2010), Madrid Orto Pro Care (september – október 2010),
Krakow Eurotool (október 2010), Nuernberg International Toy fair (február
2011), Milano fair (január 2011), Hannover Cebit (marec 2011), Brno (Česká
republika) Amper fair (marec – apríl 2011), Hannover Messe (apríl 2011). [35] Na seminároch sa zúčastnilo takmer dvetisíc
účastníkov. Na niektorých veľtrhoch stánok kampane navštívilo viac
ako dvetisíc ľudí, zatiaľ čo do podrobnejšej diskusie s
osadenstvom stánku sa zapojilo viac ako dvesto návštevníkov. [36] Doteraz bolo distribuovaných šesťdesiattisíc letákov
a brožúr. [37] Kampaň bola viac ako stoštyridsať ráz spomenutá
v časopisoch, informačných správach a na špecializovaných webových
stránkach. [38] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/documents/certif_doc_en.htm.