SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o pokroku Kosova* pri plnení požiadaviek stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu

1. Úvod

Európska komisia začala 19. januára 2012 uskutočňovať s Kosovom dialóg o liberalizácii vízového režimu a 14. júna 2012 odovzdala jeho vláde plán na dosiahnutie bezvízového režimu. Kosovo už v rokoch 2010 a 2011 zaviedlo značný súbor reforiem, predovšetkým v oblasti readmisie a reintegrácie, vďaka čomu Komisia mohla v roku 2012 začať uskutočňovať uvedený dialóg.

V pláne liberalizácie vízového režimu sa stanovujú právne predpisy a všetky ostatné opatrenia, ktoré Kosovo musí prijať a vykonať, a požiadavky, ktoré musí v krátkodobom horizonte splniť, aby mohlo dosiahnuť liberalizáciu vízového režimu. Kosovo by malo najprv prijať právne predpisy stanovené v danom pláne, alebo ich zmeniť v súlade s acquis EÚ. Následne by malo tieto právne predpisy a všetky ostatné opatrenia stanovené v danom pláne v plnej miere vykonať.

Kosovo už má v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje plán liberalizácie vízového režimu, rozsiahly súbor právnych predpisov. V niektorých oblastiach politiky sú už existujúce právne predpisy v súlade so základnými požiadavkami acquis EÚ; v iných je naďalej potrebné prijať nové zákony, prípadne právne predpisy väčšmi zosúladiť s acquis, alebo prijať sekundárne právne predpisy.

Dňa 14. júna 2012 Komisia v rámci dialógu o liberalizácii vízového režimu usporiadala prvé zasadnutie vyšších úradníkov s Kosovom, na ktorom požadovala, aby kosovské orgány predložili komplexnú správu o pripravenosti Kosova v rámci plánu liberalizácie vízového režimu s dôrazom na zosúladenie právnych predpisov. Vláda túto správu a právnu analýzu poskytla 15. septembra 2012. V záujme zhodnotenia pokroku Kosova v rámci dialógu o liberalizácii vízového režimu útvary Komisie uskutočnili v dňoch 22. – 24. októbra 2012 hodnotiacu misiu do Kosova, na ktorej sa zúčastnilo viacero expertov z členských štátov EÚ, kancelárie EÚ v Kosove a misie Európskej únie na podporu právneho štátu (ďalej len „EULEX“).

Tento dokument je prvou pravidelnou správou, v ktorej Komisia hodnotí pokrok Kosova pri plnení požiadaviek stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu. V súlade s plánom liberalizácie vízového režimu sa v tejto správe hodnotia nasledujúce skutočnosti, pričom sa kladie dôraz na zosúladenie právnych predpisov s acquis EÚ:

(1) miera, do akej Kosovo prijalo právne predpisy stanovené v pláne, alebo ich zmenilo v súlade s acquis EÚ;

(2) miera, do akej Kosovo vykonalo právne predpisy a všetky ostatné opatrenia stanovené v pláne;

(3) očakávaný vplyv liberalizácie vízového režimu na migráciu a bezpečnosť.

Súčasná správa vychádza z komplexnej správy a právnej analýzy predloženej kosovskou vládou, správ vypracovaných expertmi členských štátov EÚ, ktorí sa zúčastnili na hodnotiacej misii v októbri 2012, informácií predložených kanceláriou EÚ v Kosove, EULEX-om a agentúrami EÚ, ako aj z podrobnej štatistiky zostavenej EUROSTATOM a predloženej členskými štátmi EÚ a štátmi pridruženými k schengenskému priestoru. Zahŕňa aj súbor odporúčaní pre jednotlivé oblasti politiky, v ktorých je stále potrebné prijať nové zákony, prípadne právne predpisy väčšmi zosúladiť s acquis, alebo prijať sekundárne právne predpisy. Vzhľadom na to, že pokrok v rámci dialógu o liberalizácii vízového režimu si bude vyžadovať vykonanie a presadzovanie všetkých opatrení stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu, v tejto správe sa takisto stanovuje súbor odporúčaní v oblasti vykonávania.

Dialóg o liberalizácii vízového režimu prebieha bez toho, aby bola dotknutá pozícia členských štátov EÚ k štatútu Kosova.

2. Posúdenie požiadaviek týkajúcich sa readmisie a reintegrácie 2.1. Readmisia

Vnútroštátny právny rámec upravujúci otázku readmisie pozostáva zo zákona o readmisii a sekundárnych právnych predpisov. Tieto opatrenia stanovujú pravidlá a postupy na readmisiu občanov Kosova, štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré už nespĺňajú požiadavky na vstup alebo pobyt v žiadajúcom štáte, do Kosova. Upravujú postup readmisie, pričom zahŕňajú ustanovenia týkajúce sa príslušných orgánov, lehôt, formulárov žiadostí, cestovných dokladov, ochrany údajov a tranzitu. Zákon o readmisii zahŕňa ustanovenia zaručujúce dodržiavanie ústavy a zákona o ochrane údajov, zákona o občianstve, zákona o cestovných dokladoch a zákona o cudzincoch, ako aj Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokolu z roku 1967 o právnom postavení utečencov.

Kosovo by malo uplatňovať svoj zákon o readmisii bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek readmisné dohody, ktoré uzatvorilo s tretími krajinami. Kosovo takéto dohody uzatvorilo s 18 krajinami vrátane 14 členských štátov EÚ, dvoch štátov pridružených k schengenskému priestoru a dvoch štátov západného Balkánu[1]. Okrem toho parafovalo dvojstranné dohody s troma ďalšími krajinami a začalo rokovania s ďalšími deviatimi krajinami[2]. Podľa platných dohôd sú zmluvné strany povinné opätovne prijať svojich občanov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už nespĺňajú podmienky na vstup a pobyt. V týchto dohodách sa zároveň stanovujú formuláre, ktoré je potrebné v rámci žiadosti o readmisiu vyplniť, ako aj ustanovenia týkajúce sa lehôt na predkladanie žiadostí, nákladov na readmisiu, ochrany údajov, preukazovania totožnosti, preukazovania vstupu a tranzitu.

Readmisia z členských štátov EÚ funguje prevažne na základe dvojstranných dohôd. Vo vzťahu k členským štátom, ktoré Kosovo neuznávajú, zvyčajne funguje prostredníctvom Dočasnej misie Organizácie Spojených národov v Kosove (ďalej len „UNMIK“) alebo EULEX-u. Divízia pre readmisie a návraty na ministerstve vnútorných záležitostí spracováva žiadosti o readmisiu a kosovská polícia sa snaží navrátilcov identifikovať. V prípade, že navrátilci nemajú spoľahlivé osobné doklady, je ich identifikácia pre kosovské orgány často problémom, ktorý vedie k tomu, že žiadosť o readmisiu zamietnu. Výmena informácií s orgánmi členských štátov, pokiaľ ide o osobitné potreby navrátilcov vrátane obetí obchodu s ľuďmi, je naďalej problematická.

Podľa zákona o readmisii musí byť žiadosť o readmisiu schválená, ak príslušné kosovské orgány neposkytli odpoveď v priebehu 30 dní. V tabuľke 6.6 je uvedený vysoký počet nevybavených žiadostí o readmisiu z Nemecka a Belgicka, z čoho vyplýva, že toto ustanovenie nefunguje v prípade všetkých členských štátov. Štatistika o readmisiách, ktorú poskytlo Kosovo, nezodpovedá údajom predloženým členskými štátmi. Kosovo by si malo svoju štatistiku o readmisiách odsúhlasiť so štatistikou týchto členských štátov.

2.2. Reintegrácia

Kosovo v posledných rokoch zlepšilo svoju politiku v oblasti reintegrácie. V roku 2010 vláda prijala prepracovanú stratégiu a akčný plán reintegrácie a takisto reintegračný program podporovaný reintegračným fondom[3]. Výška prostriedkov vyčlenených pre tento fond sa v roku 2010 pohybovala na úrovni 500 000 EUR, ktoré vláda v roku 2011 zvýšila na 3,4 milióna EUR a v roku 2012 na 3,2 milióna EUR. Z reintegračného fondu sa financujú služby pomoci v núdzi pre navrátilcov, ako je doprava po príchode, dočasné ubytovanie, zdravotnícka pomoc, potravinové a hygienické balíčky a bývanie, ako aj služby v oblasti udržateľnej reintegrácie, ako sú napríklad jazykové kurzy pre neplnoleté osoby, odborná príprava, pomoc pri hľadaní zamestnania a podpora pre začínajúce podniky. Úlohy a zodpovednosť vnútroštátnych orgánov a miestnych orgánov, ktoré sú zapojené do reintegrácie navrátilcov, rozhodovací proces a kritériá pre využívanie pomoci z tohto programu sú stanovené v právnom predpise.

V roku 2012 bola doladená inštitucionálna štruktúra na podporu reintegrácie. Výkonná rada, ktorej pomáha sekretariát, povoľuje platby z reintegračného fondu, sleduje vykonávanie, koordinuje úlohy medzi jednotlivými ministerstvami a správy od samospráv. Úrad pre reintegráciu, ktorého súčasťou je prijímacia kancelária na letisku, pracuje priamo s navrátilcami. V roku 2012 sa tento úrad transformoval na odbor ministerstva vnútorných záležitostí a začal dohliadať na prácu siedmich regionálnych koordinátorov. Na miestnej úrovni sú za reintegráciu zodpovedné miestne úrady pre spoločenstvá a návrat, ktoré podliehajú regionálnym koordinátorom[4]. Žiadosti o služby pomoci v núdzi na miestnej úrovni schvaľujú miestne výbory pre reintegráciu; žiadosti o služby v oblasti udržateľnej reintegrácie sa schvaľujú na centrálnej úrovni. V roku 2011 sa približne 250 úradníkov miestnej úrovne školilo na tému reintegrácie. Stále však chýba systém správy prípadov, ktorý by monitoroval prístup navrátilcov k službám v oblasti reintegrácie.

Kosovo v roku 2011 vyčerpalo iba 11 % zo svojho reintegračného fondu, pričom tieto prostriedky vynaložilo najmä na služby pomoci v núdzi. V prvých troch štvrťrokoch roka 2012 orgány poskytli približne 58 % z fondu (1,8 milióna EUR) na reintegráciu vrátane 1 milióna EUR na bývanie, 360 000 EUR na program podpory zamestnanosti a zvyšok na služby pomoci v núdzi. Spoločnosť poskytujúca navrátilcom dočasné ubytovanie bola zapletená do korupčného škandálu a prišla o zmluvu s ministerstvom vnútorných záležitostí.

V období od januára do septembra 2012 odbor reintegrácie zaznamenal 2 968 navrátilcov do Kosova, z ktorých približne tri štvrtiny (2 181 osôb) využili pomoc z reintegračného fondu. 61,5 % príjemcov tvorili etnickí Albánci; 30 % tvorili príslušníci rómskej, aškalskej a (balkánskej) egyptskej menšiny a 4 % príslušníci srbskej menšiny. Všetci príjemcovia dostali potravinové a hygienické balíčky; 34 % dostalo pomoc na vzdelávanie; 18 % drevo na kúrenie; 18 % podporu v podobe prístrešia alebo ubytovania; 11 % služby dopravy po príchode a 17 % odbornú prípravu alebo podporu pri založení podnikania. Z týchto údajov vyplýva, že medzi službami financovanými z reintegračného fondu prevláda podpora v núdzi.

3. Posúdenie požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti dokladov; správy hraníc a riadenia migrácie; verejného poriadku a bezpečnosti a základných práv spojených so slobodou pohybu 3.1. Blok 1: Bezpečnosť dokladov

V zákone o cestovných dokladoch, zákone o preukazoch totožnosti a v sekundárnych právnych predpisoch sa stanovujú pravidlá a postupy získavania cestovných dokladov a preukazov totožnosti. Tieto zákony zahŕňajú ustanovenia, ktorými sa má zaručiť jednotnosť procesu vydávania dokladov a kvalita týchto dokladov v súlade so štandardmi Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „ICAO“). Zákon o osobnom stave a súvisiace sekundárne právne predpisy upravujú oblasť evidencie obyvateľstva a vydávania východiskových dokladov totožnosti (tzv. breeder documents). Občania pri narodení, neskoršej registrácii alebo opätovnej registrácii dostanú osobné identifikačné číslo. Tí, ktorí svoje potvrdenia o osobnom stave stratili, sa môžu opätovne zaregistrovať s použitím iných záznamov alebo svedectiev príbuzných. Sekundárne právne predpisy upravujú formát potvrdení o osobnom stave a ich vydávanie, ako aj prístup k záznamom. Potvrdenia zahŕňajú viacero ochranných prvkov.

Podľa zákona o menách je možné zaregistrovať mená iba v latinke, čo v rozpore s ústavou vylučuje azbuku. Občania si môžu zmeniť meno raz za päť rokov, pričom platia určité obmedzenia, ktoré majú zabrániť zneužívaniu. Na zmenu mena musia predložiť svoj rodný list, prípadne sobášny list a osvedčenie potvrdzujúce, že sa proti nim nevedie žiadne konanie. Osobné identifikačné číslo sa po schválení zmeny mena nemení, na nových dokladoch je však uvedené najnovšie meno. Kosovo sa v záujme identifikácie osôb žiadajúcich o zmenu mena a osôb, ktorým nebol povolený vstup do schengenského priestoru, snaží o užšiu spoluprácu s INTERPOL-om. Okrem toho má v úmysle zamietať žiadosti osôb, ktoré majú zakázaný vstup do schengenského priestoru. V niektorých prípadoch nemožno zmenu mena zamietnuť, ako napríklad v prípade, že sa vydatá žena chce vrátiť k svojmu dievčenskému menu, nové mená sa však zasielajú INTERPOL-u na následné postúpenie členským štátom.

Kosovo začalo v októbri 2011 vydávať biometrické cestovné doklady. Spolupráca medzi ministerstvom vnútorných záležitostí a dodávateľskou spoločnosťou bola po odhalení finančných nezrovnalostí pozastavená. Cestovné doklady posudzované v októbri 2012 spĺňali okrem jednej všetky normy EÚ týkajúce sa ochranných prvkov: zahŕňali požadované ochranné prvky; ich formát bol v súlade so štandardmi ICAO[5]. V súlade so štandardmi ICAO boli osobné údaje držiteľa dokumentu, obraz jeho tváre a odtlačky prstov uložené na elektronickom čipe. Strany s údajmi boli opticky personalizované a zahŕňali rôzne ochranné prvky, ale nespĺňali normy EÚ, pokiaľ ide o vek, od ktorého by mali byť v cestovných dokladoch zahrnuté odtlačky prstov. Podľa normy EÚ musia byť odtlačky zahrnuté od 12 rokov dieťaťa, pričom členské štáty toto opatrenie uplatňujú s cieľom zabrániť obchodovaniu s deťmi. Kosovský zákon o cestovných dokladoch udeľuje výnimku z tejto požiadavky pre deti do veku 16 rokov.

Kosovo neposlalo tretím krajinám svoje certifikáty infraštruktúry verejného kľúča (Public Key Infrastructure certificates) vygenerované v rámci procesu vydávania biometrických cestovných dokladov, keďže nebolo schopné pripojiť sa k zoznamu verejných kľúčov ICAO. Informácie o stratených a ukradnutých cestovných dokladoch sa zaznamenávajú a posielajú kosovskému útvaru pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva, ktorý ich následne zasiela do databázy ukradnutých a stratených cestovných dokladov (ďalej len „databáza SLTD“, z angl. Stolen and Lost Travel Documents) INTERPOL-u. Kód kosovských cestovných dokladov však nie je zahrnutý v zozname kódov používaných v databáze INTERPOL-u. K dispozícii je približne 6 000 záznamov, ktoré by sa prípadne mohli zaslať do databázy SLTD.

Preukazy totožnosti sa vydávajú v súlade s medzinárodnými štandardmi[6]. Kosovské preukazy totožnosti zahŕňajú niekoľko ochranných prvkov a biometrické identifikátory držiteľa vrátane obrazu jeho tváre a odtlačkov prstov, ktoré sú zašifrované v dvojrozmernom strojom čitateľnom čiarovom kóde. Ochranné prvky týchto preukazov totožnosti sú v súlade so štandardmi ICAO. Novela zákona o preukazoch totožnosti prijatá v roku 2012 umožní výrobu biometrických preukazov totožnosti, Kosovo však ešte neoznámilo, kedy by chcelo začať takéto doklady vyrábať.

Systém evidencie osobného stavu vychádzajúci z najlepších európskych postupov obsahuje údaje, ktoré sú presné, úplné a aktuálne, pričom jeho základom sú údaje o dotknutých osobách. Kosovský systém evidencie osobného stavu tieto štandardy nespĺňa napriek tomu, že v ostatných rokoch sa v tejto oblasti dosiahol značný pokrok. Všetky záznamy o osobnom stave občanov a záznamy o evidencii spravuje Úrad pre evidenciu obyvateľstva na ministerstve vnútorných záležitostí, ktorý tiež na miestnej úrovni vydáva občanom osvedčenia o osobnom stave, preukazy totožnosti a cestovné doklady. Miestne úrady evidencie obyvateľstva zaznamenávajú všetky životné udalosti v samostatných knihách evidencie obyvateľstva, t. j. knihe narodení, knihe manželstiev a knihe úmrtí; takéto údaje nahrávajú do centrálnej evidencie osobného stavu a vydávajú osvedčenia o osobnom stave. Počet takýchto úradov v Kosove by nemal obmedzovať schopnosť Úradu pre evidenciu obyvateľstva vykonávať audit zameraný na dodržiavanie príslušných právnych predpisov zo strany týchto úradov, najmä pokiaľ ide o zmeny mena. Miestne centrá evidencie obyvateľstva spracovávajú žiadosti o vydanie preukazov totožnosti a cestovných dokladov týmto spôsobom: overujú totožnosť žiadateľov na základe osvedčení o osobnom stave; zhromažďujú fotografie, odtlačky prstov a podpisy; nahrávajú takéto údaje do centrálnej evidencie obyvateľstva a vydávajú požadované preukazy totožnosti alebo cestovné doklady.

V súčasnosti prebieha integrácia údajov o osobnom stave a registračných údajov do jednotnej centrálnej evidencie osobného stavu. Všetky knihy evidencie obyvateľstva v Kosove boli naskenované a nahraté do elektronického archívu, do ktorého sa dopĺňajú aj osvedčené kópie pôvodných kníh evidencie obyvateľstva vrátené zo Srbska. Zamestnanci dostali školenie o využívaní novej centrálnej evidencie. Kvalita údajov v centrálnej evidencii, s výnimkou zápisov o narodení, je však stále nízka; údaje o rodinnom stave alebo úmrtí dotknutých osôb sa ešte neaktualizujú; záznamy nie sú v plnej miere spárované ani na seba krížovo neodkazujú; pretrvávajú viaceré nezrovnalosti a rozdiely medzi jednotlivými databázami a mechanizmus auditu na monitorovanie zmien záznamov je naďalej nedostatočný.

Zamestnanci Úradu pre evidenciu obyvateľstva sa zúčastnili školenia o novom etickom kódexe a malý inšpektorát v rámci tohto úradu sa zaoberá prešetrovaním korupcie. Realizáciu je však aj tak potrebné zlepšiť: stále dochádza k podvodným zmenám mena a uvádzaniu nesprávnych údajov v cestovných dokladoch a preukazoch totožnosti. Okrem toho sa objavili obvinenia z korupcie v súvislosti s výrobou biometrických cestovných dokladov a evidenčných čísiel vozidiel. Zvyšovanie spoľahlivosti procesu evidencie obyvateľstva si bude vyžadovať primerané zdroje na audit, školenia a preverovanie všetkých úradníkov verejnej správy, ktorí pôsobia v oblasti evidencie obyvateľstva.

3.2. Blok 2: Správa hraníc a riadenie migrácie 3.2.1. Správa hraníc

Zákon o kontrole a sledovaní hraníc zahŕňa väčšinu ustanovení stanovených v Kódexe schengenských hraníc, zdá sa však, že vymedzenia pojmov a niektoré z jeho ustanovení nie sú v súlade s uvedeným kódexom[7]. Terminologická nejasnosť vzniká pri pojmoch ako kontrola hraníc, hraničné kontroly, hraničný dozor, minimálne kontroly, dôkladné kontroly a osobitné kontroly. Články upravujúce spoluprácu medzi jednotlivými úradmi sú vymedzené príliš široko a neupravujú spoluprácu dostatočne podrobne. Tento zákon by sa mal zodpovedajúcim spôsobom novelizovať.

Sekundárne právne predpisy týkajúce sa malého pohraničného styku a príslušného povolenia sú v súlade so schengenským acquis[8]. Malý pohraničný styk by sa mohol v budúcnosti vzťahovať na veľké oblasti susediace s Kosovom, čo by mohlo mať značný vplyv na migračné toky cez Kosovo. V úzkej spolupráci so susednými krajinami by sa mal zaviesť efektívny systém na správu vydávania, kontrol a využívania povolení na malý pohraničný styk.

Stratégia integrovaného riadenia hraníc (ďalej len „IRH“) prijatá v roku 2012 vychádza zo západobalkánskeho modelu, v rámci ktorého sa neuplatňuje komplexný prístup k IRH stanovený v záveroch Rady z roku 2006, Kódexe schengenských hraníc a Schengenskom katalógu. Táto stratégia nezahŕňa kľúčové prvky IRH, konkrétne kontrolu hraníc, prevenciu trestnej činnosti a zavedenie štvorstupňového modelu kontroly prístupu, a nedostatočne sa zaoberá odbornou prípravou. Mala by sa prepracovať, pričom by sa malo prihliadať na všetky kľúčové odporúčania a najlepšie postupy stanovené v záveroch Rady z roku 2006, Kódexe schengenských hraníc a Schengenskom katalógu[9].

V rámci dobre fungujúceho systému IRH sa na riadenie rizík a hrozieb z hľadiska hraničnej bezpečnosti využíva strategická analýza rizík. Všetky kosovské orgány podieľajúce sa na správe hraníc nedávno vytvorili vlastné systémy na analýzu rizík, pričom hlavnú úlohu pri riadení rizík začína zohrávať centrum pre správu hraníc. Na regionálnej a miestnej úrovni by sa analýza rizík mala vykonávať systematicky, a to v záujme zlepšenia operačného plánovania, rozvoja kapacít a proaktívneho prístupu k správe hraníc. Kosovo sa pri prevádzke svojho systému správy hraníc na severe Kosova stretáva s technickými ťažkosťami, ktoré je potrebné odstrániť.

Kosovská stratégia IRH funguje ako určitý kvázi právny predpis, ktorý stanovuje rôzne úlohy a zodpovednosť jednotlivých orgánov zapojených do správy hraníc a upravuje spoluprácu medzi nimi. V akčnom pláne IRH sa stanovuje, ako by sa mali dosiahnuť spoločné ciele v oblasti správy hraníc. Na centrálnej úrovni sa strategická spolupráca zlepšila, spoluprácu jednotlivých úradov na regionálnej alebo miestnej úrovni však nebolo možné posúdiť. Centrum pre správu hraníc je jediným orgánom zapojeným do spolupráce, ktorého úlohy a zodpovednosť sú primerane upravené zákonom o kontrole a sledovaní hraníc a sekundárnymi právnymi predpismi. Úlohy a zodpovednosť ostatných orgánov pôsobiacich v oblasti správy hraníc je takisto potrebné právne vymedziť. Kosovo by preto malo vypracovať právne predpisy vymedzujúce úlohy a zodpovednosť všetkých orgánov verejnej moci podieľajúcich sa na správe hraníc vrátane operačnej spolupráce a výmeny informácií na účely predchádzania nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti a boja proti nim.

Spolupráca so susednými krajinami v oblasti presadzovania práva sa v roku 2012 zlepšila. Kosovo má intenzívne vzťahy s Albánskom a, v menšej miere, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko v oblasti policajnej, colnej a hraničnej spolupráce, ktorá zahŕňa aj spoločné hliadky, výmenu informácií a pravidelné spoločné stretnutia[10]. Kosovo a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zriadili spoločné komunikačné centrum pre policajnú spoluprácu. Na tejto spolupráci sa podieľajú všetky tri kosovské orgány, ktorých činnosť súvisí s hranicami, a to hraničná polícia, colná správa a potravinový a veterinárny úrad. Aj v oblasti hraničných kontrol dochádza k rozvoju vzťahov. Práve sa buduje nový spoločný hraničný priechod s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a zároveň sa plánuje otvorenie nových hraničných priechodov s Čiernou Horou. Kosovo by sa malo snažiť uzatvoriť dohody o spolupráci v oblasti presadzovania práva so všetkými susednými krajinami.

V roku 2012 dosiahli Kosovo a Srbsko, s podporou EÚ, značný pokrok pri zavádzaní záverov týkajúcich sa integrovaného riadenia hraníc, ktoré boli dohodnuté 2. decembra 2011. Išlo okrem iného o otvorenie štyroch dočasných priechodov do konca decembra 2012 a prípravu zriadenia dvoch ďalších dočasných priechodov v roku 2013. Kosovo a Srbsko sa tiež dohodli na geografických koordinátach šiestich permanentných priechodov, ktoré sa zriadia v budúcnosti; na ustanoveniach o výmene informácií o presadzovaní práva, výmene colných informácií a vzájomnej právnej pomoci a na vyslaní kontaktných osôb, ktoré by sledovali všetky záležitosti spojené s normalizáciou vzťahov medzi oboma stranami. Dohoda o IRH by sa mala vykonať v plnej miere a koordinovaným spôsobom.

Kosovo by tiež malo v koordinácii s Čiernou Horou vytýčiť spoločnú hranicu. Okrem toho by malo preskúmať možné spôsoby spolupráce s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „FRONTEX“).

3.2.2. Riadenie migrácie

Zákon o cudzincoch upravuje viaceré otázky týkajúce sa vydávania víz, legálnej migrácie a nelegálnej migrácie. Vzhľadom na svoj široký rozsah pôsobnosti je tento zákon iba v čiastočnom súlade s acquis EÚ. Zákon o cudzincoch, zákon o kontrole a sledovaní hraníc a sekundárne právne predpisy by sa preto mali komplexne prepracovať tak, aby ich vymedzenia pojmov a hlavné ustanovenia boli v súlade s Kódexom schengenských hraníc a právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa legálnej migrácie[11] a nelegálnej migrácie[12]. Novely by sa mali zameriavať na toto:

– V zákone o cudzincoch sa stanovuje, že cudzinci môžu vstúpiť na územie Kosova a pobývať na ňom, ak majú platný cestovný doklad zahŕňajúci platné vízum alebo povolenie na dočasný pobyt. Podmienky vstupu vymedzené v zákone o cudzincoch, ako aj povinnosť prepravcov overiť totožnosť cestujúcich, postupy povinnej starostlivosti a výnimky v prípade osôb s postavením utečenca, ktoré sú vymedzené v zákone o cudzincoch a zákone o kontrole a sledovaní hraníc, nie sú v súlade s Kódexom schengenských hraníc.

– Vláda na základe zákona o cudzincoch prijala rozhodnutie a vypracovala návrh sekundárneho právneho predpisu o vydávaní víz na konzulátoch a hraničných priechodoch. Plánovaný nový vízový režim Kosova sa bude týkať 87 krajín, k jeho zavedeniu však dôjde až v júli 2013. Občania týchto krajín budú môcť získať víza na konzulátoch Kosova, pričom niektorí tak budú môcť urobiť na kosovských hraničných priechodoch[13]. Udelenie takýchto rozsiahlych konzulárnych právomocí hraničnej polícii nie je v súlade s vízovým kódexom[14], ktorý umožňuje vydávanie víz na hraničných priechodoch iba za výnimočných okolností. Zavedenie vízového informačného systému si okrem toho vyžiada značné investície do IT systému, ktorý prepojí príslušné databázy s evidenciou víz. Napriek externej podpore nie je ešte infraštruktúra zavedená. Zákon o cudzincoch, zákon o kontrole a sledovaní hraníc a sekundárne právne predpisy by sa mali zmeniť, aby sa zabezpečil ich plný súlad s vízovým kódexom, pokiaľ ide o vydávanie víz na hraničných priechodoch.

– V zákone o cudzincoch sa na účely vydania povolenia na dočasný pobyt pre cudzincov vyžaduje pracovné povolenie, zatiaľ čo zákon o udeľovaní pracovných povolení a zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín vyžaduje na účely vydania pracovného povolenia povolenie na pobyt. Tento rozpor je potrebné riešiť. Ani jeden zákon nie je v súlade s vymedzeniami pojmov použitými v príslušných právnych predpisoch EÚ o rodinných príslušníkoch, osobách bez štátnej príslušnosti alebo maloletých osobách bez sprievodu. Tieto zákony nezahŕňajú ustanovenia o zamestnávaní osôb, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov, z dôvodov zlúčenia rodín alebo na účely štúdií či výskumu. Ustanovenia o zlúčení rodín nespĺňajú štandardy EÚ. Zákon o cudzincoch neupravuje pobyt cudzincov, ktorí sa stali obeťami obchodu s ľuďmi.

– Zákon o cudzincoch upravuje návrat nelegálnych migrantov a ich zaistenie pred odsunom. Nevymedzuje však postupy spravodlivej a transparentnej politiky návratu ani ustanovenia o rozhodnutiach o návrate, odsune, zákaze vstupu, úteku, dobrovoľnom odchode a zraniteľných osobách. Postup návratu osôb nie je jasný; chýbajú procesné záruky. V tomto zákone sa nestanovujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o návrat zraniteľných osôb, maloletých osôb bez sprievodu alebo obetí obchodu s ľuďmi. Chýba tiež možnosť predĺženia času na dobrovoľný odchod alebo odloženia návratu. Okrem toho nie sú stanovené tresty pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín bez legálneho pobytu.

– Zákon o cudzincoch stanovuje, že príkazy na opustenie územia by mali byť sprevádzané zákazom vstupu, nestanovuje však pravidlá týkajúce sa zrušenia alebo pozastavenia zákazu vstupu. Zákon neumožňuje žiadne výnimky z uplatňovania zákazu vstupu pre obete obchodu s ľuďmi ani neobsahuje jasné ustanovenia o opravných prostriedkoch proti odsunu, právnej pomoci a právnom zastúpení. Pravidlá týkajúce sa zaistenia neobsahujú žiadne údaje o príslušných orgánoch, podmienkach zaistenia, kontaktoch s právnymi zástupcami alebo rodinnými príslušníkmi či podmienky zaobchádzania so zraniteľnými osobami. V zákone o cudzincoch je v súlade s medzinárodnými štandardmi zahrnutá zásada zákazu návratu alebo vyhostenia, chýbajú však záruky, pokiaľ ide o obdobie pred návratom, celistvosť rodiny alebo pohotovostnú zdravotnú starostlivosť. Nezohľadňujú sa ani najlepšie záujmy dieťaťa či celistvosť rodiny.

– Zákon o cudzincoch nezahŕňa ustanovenia zabezpečujúce sociálno-ekonomickú integráciu utečencov. V záujme lepšej integrácie utečencov, okrem iného aj na trhu práce, by sa utečencom malo udeliť bezpečné právne postavenie v Kosove, pokiaľ možno vo forme povolenia na trvalý pobyt, ktoré bude vydané po vypršaní platnosti povolenia na dočasný pobyt.

– Kosovo vytvorilo novú databázu o azyle a migrácii. Po uvedení do prevádzky by táto databáza mohla prispieť k zberu údajov a analýze migrácie do Kosova. Prístupové práva jednotlivých orgánov však neboli vymedzené. Zákon o cudzincoch by sa mal zmeniť v plnom súlade so zákonom o ochrane údajov, a to tak, aby upravoval spracovávanie údajov v oblasti migrácie a azylu, prístup k údajom a vymieňanie údajov medzi orgánmi.

Trestný zákon obsahuje ustanovenia o prevádzaní migrantov vrátane primeraných trestov, pričom tento trestný čin sa vymedzuje ako čin s cieľom získania finančného alebo hmotného prospechu z nelegálneho vstupu cudzinca do Kosova. Zároveň stanovuje tresty pre osoby, ktoré úmyselne pomôžu cudzincovi nelegálne vstúpiť do Kosova. Tieto ustanovenia sú do veľkej miery v súlade so smernicou EÚ, ktorá definuje napomáhanie neoprávnenému vstupu, tranzitu a bydlisku[15].

V súčasnosti sa vypracováva nová stratégia migrácie a akčný plán k nej. Táto stratégia by mala poskytnúť komplexný rámec na riadenie migrácie, či už legálnej alebo nelegálnej, v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi. Mala by stanoviť jasné ciele; vymedziť úlohy a zodpovednosť; objasniť rozsah spolupráce s tretími krajinami a vytvoriť migračný profil pre Kosovo.

3.2.3. Azyl

Zákon o azyle upravuje podmienky oprávnenia na medzinárodnú ochranu a postavenie žiadateľov o takúto ochranu, materiálne podmienky prijímania a konanie o azyle v Kosove. Nie je v úplnom súlade s acquis EÚ a Ženevským dohovorom z roku 1951[16]. Zahŕňa okrem iného procesné aspekty azylu; rôzne formy ochrany, ako je právne postavenie utečenca, doplnková ochrana a tzv. dočasná ochrana; práva a povinnosti žiadateľov; zásadu zákazu návratu alebo vyhostenia; ukončenie azylového konania; odvolanie a vydávanie dokladov. Štruktúra zákona nie je jednotná. Viaceré vymedzenia pojmov vrátane tých, ktoré sa týkajú žiadateľov o azyl, zraniteľných osôb, štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, nie sú v plnom súlade s acquis EÚ a Ženevským dohovorom. Vymedzenia bezpečných krajín pôvodu a bezpečných tretích krajín nie sú v súlade so smernicou o azylovom konaní. Zákon neopisuje zásady azylového konania. Vymedzuje dodatočnú kategóriu tzv. dočasnej ochrany, jej účel a rozsah pôsobnosti však nie sú jasné.

Potreby zraniteľných osôb sa náležite neriešia, pričom za zraniteľné osoby sa považujú výlučne maloleté osoby, ženy a osoby s mentálnym alebo zdravotným postihnutím. Tieto ustanovenia nie sú v úplnom súlade so smernicou o podmienkach prijímania a smernicou o oprávnení. Práva žiadateľov o azyl a procesné záruky, najmä pokiaľ ide o preskúmavanie žiadostí, používanie materinského jazyka v žiadostiach, používanie tlmočníkov a právo komunikovať s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) sa zdajú byť neodôvodnene obmedzené. Zdá sa, že úloha UNHCR nie je v súlade so smernicou o azylovom konaní ani so Ženevským dohovorom.

V zákone chýbajú jasné ustanovenia o právach a povinnostiach utečencov a osôb požívajúcich doplnkovú alebo tzv. dočasnú ochranu a tiež viaceré základné zásady, ako napríklad prístup k vzdelávaniu, pomoc pri integrácii, právo vlastniť majetok a právo zamestnať sa, v dôsledku čoho nie je v súlade so štandardmi stanovenými v smernici o oprávnení a Ženevskom dohovore. Opravné prostriedky nezahŕňajú právo na odvolanie proti zamietnutiu žiadosti o doplnkovú či „dočasnú ochranu“, čo nie je v súlade so štandardmi smernice o azylovom konaní. Lehoty na prerušenie azylového konania nie sú jasne vymedzené.

Kosovo dostalo do novembra 2012 len 31 žiadostí o azyl, pričom v roku 2011 ich bolo 189. Odbor pre občianstvo, azyl a migráciu na ministerstve vnútorných záležitostí v tomto roku čelil viacerým obvineniam z korupcie pri správe azylových zariadení a prenajímaných ubytovacích zariadení pre navrátilcov. Príslušné orgány by tieto obvinenia mali dôkladne prešetriť. Kosovo by malo preskúmať možné spôsoby spolupráce s Európskym podporným úradom pre azyl (ďalej len „EASO“).

3.3. Blok 3: Verejný poriadok a bezpečnosť

Kosovo v roku 2012 dôkladne prepracovalo svoj systém trestného súdnictva, pričom prijalo nový zákon o súdoch, nový zákon o prokuratúre, nový trestný zákon a nový trestný poriadok, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2013. V roku 2011 nadobudol účinnosť zákon o súdnej rade a zákon o prokurátorskej rade. Týchto šesť právnych predpisov dopĺňa zákon o špeciálnej prokuratúre, v ktorom sa stanovujú výlučné a subsidiárne právomoci špeciálnych prokurátorov zodpovedných okrem iného za vyšetrovanie a stíhanie organizovanej trestnej činnosti, korupcie a terorizmu.

Nová štruktúra súdov bude pozostávať z prvostupňových súdov, odvolacieho súdu a najvyššieho súdu. Zákonom o súdoch sa na prvostupňových súdoch a odvolacom súde zriaďujú oddelenia boja proti závažnej trestnej činnosti, ktoré majú rozhodovať v prípadoch závažnej trestnej činnosti vrátane tých, ktoré spadajú do výlučnej a subsidiárnej právomoci špeciálnej prokuratúry. Vláda uvažovala o zriadení osobitnej trestnej komory na prvostupňovom súde v Prištine, ktorá by rozhodovala o závažných trestných činoch v rovnakých oblastiach, v akých má výlučné a subsidiárne právomoci špeciálna prokuratúra. Stále však nie je jasné, v akom vzťahu by takáto osobitná trestná komora bola s oddeleniami boja proti závažnej trestnej činnosti, ktoré sa majú zriadiť na prvostupňových súdoch a odvolacom súde.

Kosovo by malo uskutočniť reformu svojho súdnictva tak, aby sa zvýšila jeho nezávislosť, účinnosť, zodpovednosť a nestrannosť. Zároveň by malo vyčleniť dostatočné finančné a ľudské zdroje na zabezpečenie fungovania nového systému súdov. Sudcovia a prokurátori sa v roku 2009 podrobili bezpečnostným previerkam. Súdna rada a prokurátorská rada by mali vyvinúť mimoriadne úsilie, aby zabránili politickým zásahom do vyšetrovania a stíhania trestných činov a tiež do rozhodovania súdov o nich; zabezpečili transparentný nábor sudcov a prokurátorov, ich transparentné bezpečnostné previerky a menovanie, pričom voľné miesta by mali obsadzovať najmä zástupcami menšín; a vo všetkých prípadoch korupcie v súdnictve by mali presadzovať disciplinárne opatrenia. Súdna rada by mala naďalej uskutočňovať svoju stratégiu znižovania počtu nevybavených prípadov v konaniach na súde.

V apríli 2012 bol prijatý nový trestný zákon, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2013. Zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sa okrem iného týkajú prevádzania migrantov, obchodovania s ľuďmi, výroby drog a obchodovania s nimi, organizovanej trestnej činnosti, korupcie a obchodu so zbraňami. Jeho ustanovenia zohľadňujú výlučné a subsidiárne právomoci špeciálnej prokuratúry. Ustanovenia o trestných činoch korupcie je však potrebné podrobnejšie preskúmať. Ustanovenia trestného zákona o vyhostení cudzincov z Kosova nie sú úplne v súlade s ustanoveniami zákona o cudzincoch. Oddiel o registri trestov nezahŕňa ustanovenia o výmene informácií s tretími krajinami.

Nový trestný poriadok bol prijatý 22. decembra 2012 a účinnosť nadobudol 1. januára 2013. Niektoré z jeho ustanovení sú v súlade so štandardmi EÚ vrátane štandardov o ochrane údajov. Ďalšie ustanovenia sú dôvodom na obavy. Nový poriadok zahŕňa určité ustanovenia, ktoré môžu mať vplyv na zásadu zákazu spätnej účinnosti právnych predpisov. V návrhu trestného poriadku sa stanovovalo, že prebiehajúce prípady sa budú spravovať podľa predchádzajúceho trestného poriadku, zatiaľ čo prechodné ustanovenia prijatého trestného poriadku sa vzťahujú aj na trestné konania, ktoré sa začali pred 1. januárom 2013, na prípady, v ktorých bola vznesená a potvrdená obžaloba, ako aj na prípady, v ktorých bola obžaloba vznesená, ale ešte nebola potvrdená. Prechodné obdobie stanovené v novom trestnom poriadku trvalo iba desať dní, v dôsledku čoho nemali všetky zúčastnené strany dostatok času pripraviť sa na jeho vykonávanie. To by mohlo spôsobiť problémy pri výkone spravodlivosti. A napokon, prípadná spätná účinnosť nových ustanovení trestného poriadku týkajúcich sa svedeckých výpovedí poskytnutých v prípravnom konaní môže obmedziť prípustnosť takýchto výpovedí ako dôvodov na odsúdenie v už prebiehajúcich trestných konaniach. Viaceré ustanovenia trestného poriadku je potrebné podrobnejšie preskúmať.

Nevyhnutným predpokladom pre zvýšenie nezávislosti, účinnosti, zodpovednosti a nestrannosti súdnictva v Kosove je správne uplatňovanie nového zákona o súdoch, nového zákona o prokuratúre, nového trestného zákona a nového trestného poriadku. Kosovo by preto malo zvážiť, či v druhej polovici roka 2013 neuskutoční všeobecné preskúmanie fungovania reštrukturalizovaného systému trestného súdnictva zahŕňajúce posúdenie vykonávania týchto štyroch zákonov.

3.3.1. Prevencia organizovanej trestnej činnosti, korupcie a terorizmu a boj proti nim

Kosovo vytvorilo legislatívny a inštitucionálny rámec na boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii; spoluprácu medzi políciou, colnou správou a prokuratúrou pri vyšetrovaní a stíhaní takýchto trestných činov je však potrebné ďalej zlepšiť[17]. Spolupráca medzi políciou a prokuratúrou sa musí zlepšiť, aby sa zabezpečil nárast počtu obžalôb vznesených v nadväznosti na vyšetrovanie a zaistil sa proaktívny prístup k boju proti závažnej trestnej činnosti v súlade so stratégiou a akčným plánom presadzovania práva založeného na spravodajských informáciách. Kapacita polície, pokiaľ ide o vyšetrovanie, je primeraná, ale kapacitu colných orgánov je potrebné zlepšiť. Spolupráca medzi prokuratúrou a finančnou spravodajskou jednotkou by sa mala zlepšiť tak, aby sa zabezpečil proaktívny prístup k iniciovaniu vyšetrovaní majetku nejasného pôvodu. Fungovanie finančnej spravodajskej jednotky a jej spolupráca s políciou sa v roku 2012 zlepšili. V roku 2012 boli položené základy nového programu na ochranu svedkov, v tejto oblasti však bude potrebné vyčleniť značné rozpočtové prostriedky a vybudovať značné kapacity. Kosovo by malo podľa očakávaní prijať novú stratégiu a akčný plán boja proti korupcii, pričom už prijalo novú stratégiu a akčný plán boja proti organizovanej trestnej činnosti. Malo by vyvinúť mimoriadne úsilie, aby mohlo preukázať úspechy, pokiaľ ide o počet vyšetrovaní, obžalôb a právoplatných rozsudkov v prípadoch týkajúcich sa organizovanej trestnej činnosti a korupcie vrátane obchodu s drogami, obchodu s ľuďmi, obchodu so zbraňami a prania špinavých peňazí.

Pri vyšetrovaní a stíhaní závažných trestných činov v Kosove zohráva významnú úlohu špeciálna prokuratúra. Ku špeciálnym prokurátorom patria prokurátori EULEX-u a kosovskí verejní prokurátori, ktorí majú právomoc a zodpovednosť vyšetrovať a stíhať závažné trestné činy, ktoré spadajú do výlučnej[18] a subsidiárnej[19] právomoci špeciálnej prokuratúry. V roku 2012 vláda uvažovala o zmene právomocí špeciálnej prokuratúry, resp. o rozšírení výlučnej právomoci špeciálnej prokuratúry, pokiaľ ide o vyšetrovanie a stíhanie prípadov prania špinavých peňazí, na všetkých prokurátorov v Kosove. Takéto reformy by sa mali uskutočniť iba na základe ďalších skúseností týkajúcich sa fungovania reštrukturalizovaného systému trestného súdnictva v praxi. Výlučné a subsidiárne právomoci špeciálnej prokuratúry by sa mali zachovať. Kosovo môže v kontexte všeobecného preskúmania systému trestného súdnictva, o ktorom sa hovorí vyššie, začať spolu s EÚ rozmýšľať o tom, ako najlepšie prispôsobiť právomoci špeciálnej prokuratúry reštrukturalizovanému systému trestného súdnictva.

Právny a inštitucionálny rámec na boj proti obchodu s drogami a prekurzormi je už zavedený. Zdroje, ktoré má Kosovo k dispozícii na realizáciu svojej politiky v oblasti boja proti drogám, však nie sú dostatočné a chýba prístup založený na spravodajských informáciách. Snahy Kosova o narušenie obchodu s heroínom z Afganistanu cez Turecko na trhy EÚ a obchodu s kokaínom z Latinskej Ameriky cez Čiernu Horu a Albánsko do EÚ sú naďalej nedostatočné. Kosovo sa ešte stále stretáva s ťažkosťami pri znižovaní pestovania marihuany a jej predaja do EÚ. Hoci sa počet prípadov zaistenia drog v roku 2012 zvýšil, naďalej zostáva nepríliš vysoký; počet súdnych konaní, ku ktorým dochádza v nadväznosti na vyšetrovanie, je neprimeraný. V roku 2009 začalo Kosovo spolupracovať s Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť. Jeho zákon o drogách, psychotropných látkach a prekurzoroch zahŕňa medzinárodné štandardy v oblasti boja proti obchodu s drogami, ako aj aspekty prevencie drogovej závislosti. Tresty za obchod s drogami stanovuje trestný zákon. Stratégia a akčný plán boja proti drogám sa zaoberajú znížením dopytu a ponuky. Kosovo by malo značne zvýšiť svoje úsilie v oblasti boja proti obchodu s drogami.

Právny a inštitucionálny rámec na boj proti obchodu s ľuďmi sa momentálne vytvára. Kosovo naďalej zostáva miestom, odkiaľ pochádzajú a cez ktoré prechádzajú obete obchodu s ľuďmi. Naďalej pokračuje trend predávania žien do EÚ na účely sexuálneho vykorisťovania. Obchod s deťmi na účely žobrania a napomáhania nelegálnej migrácii, pri ktorom sa často využívajú pozmeňované a falošné doklady, naďalej zostáva dôvodom na vážne obavy. V novom trestnom zákone sú zahrnuté ustanovenia o obchode s ľuďmi a prevádzaní migrantov. Zvýšili sa ním tresty za obchod s deťmi. Polícia v roku 2012 začala vyšetrovať viacero prípadov obchodu s ľuďmi, počet trestných stíhaní a odsúdení za takéto trestné činy však zostáva naďalej nízky. Vláda ešte neprijala zákon o obchode s ľuďmi, napriek tomu, že takýto zákon je naplánovaný v jej legislatívnom programe. Bola zavedená stratégia a akčný plán proti obchodu s ľuďmi. Kosovo by však malo značne zvýšiť svoje úsilie, pokiaľ ide o obchod s ľuďmi a napomáhanie nelegálnej migrácii, okrem iného prostredníctvom návrhu nového zákona o obchode s ľuďmi.

Kosovo naďalej sužuje obchod s ručnými a ľahkými zbraňami. Trestný zákon zahŕňa ustanovenie o obchode so zbraňami a Kosovo má tiež stratégiu a akčný plán boja proti obchodu so zbraňami. Terorizmus, ktorý má pôvod v Kosove, predstavuje pre Kosovo a EÚ menšiu hrozbu ako organizovaný zločin a korupcia. Kosovo má stratégiu a akčný plán boja proti terorizmu a tiež stratégiu a akčný plán vnútroštátnej bezpečnosti. Tieto stratégie by sa mali v plnej miere zaviesť do praxe.

Zákonom o prevencii prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa zriaďuje finančná spravodajská jednotka ako nezávislá inštitúcia, ktorá poskytuje finančné spravodajské informácie orgánom zaoberajúcim sa vyšetrovaním prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Úlohy Centra pre finančné spravodajstvo vedeného EULEX-om boli nedávno presunuté na kosovskú finančnú spravodajskú jednotku. Spolupráca tejto jednotky s bankami sa v roku 2012 zlepšila, pričom sa zvýšil počet nahlásených peňažných transakcií. Vláda tiež s pomocou EÚ a Rady Európy vypracovala návrhy na zmenu tohto zákona s cieľom odstrániť obavy v týchto štyroch oblastiach: posudzovanie vnútroštátnych rizík, rámec trestnosti, sankcie za nedodržiavanie predpisu a medzinárodná spolupráca. Účelom tejto zmeny je aktualizovať vymedzenia pojmov použité v zákone v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny; posilniť operačnú nezávislosť finančnej spravodajskej jednotky a spresniť ustanovenia o výmene informácií, povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, správach o podozrivých transakciách, povinnostiach v oblasti dohľadu, sankciách a kasínach. Výmena informácií s tretími krajinami sa zlepšila: finančná spravodajská jednotka uzatvorila memorandá o porozumení so siedmimi krajinami[20]. Kosovo by chcelo pod záštitou Slovinska požiadať o členstvo v Egmontskej skupine finančných spravodajských jednotiek. Kosovo by malo uvažovať o budúcej zmene svojich právnych predpisov o prevencii prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vo vzťahu k špecializovanej odbornej príprave a štatistickým ukazovateľom, pričom by malo do praxe zaviesť príslušnú stratégiu a akčný plán.

Konfiškácie majetku do určitej miery upravuje trestný zákon a trestný poriadok. Vláda vypracovala návrh zákona, ktorým sa udeľujú rozšírené právomoci v oblasti konfiškácií majetku. Týmto zákonom by sa umožnili konfiškácie majetku na základe odsúdenia a, v rámci určitých obmedzení, konfiškácie nadobudnutého majetku. Právomoci v oblasti konfiškácie sa vzťahujú aj na majetok nehmotnej povahy získaný trestným činom, majetok nadobudnutý obžalovaným, ktorý zomrel alebo opustil Kosovo, a majetok prevedený na ďalšiu stranu. Prevedený majetok nemôže byť skonfiškovaný, ak ho niekto v dobrej viere kúpil. Týmto návrhom sa zavádza koncepcia „obráteného dôkazného bremena“, podľa ktorej musia obžalovaní preukázať, ako nadobudli majetok, ktorý im bol odobraný. Súdne orgány a orgány presadzovania práva podporuje úrad spravujúci odobraný alebo skonfiškovaný majetok, ktorý vykonáva rozhodnutia o odobratí alebo skonfiškovaní majetku. Kosovo by malo prijať a vykonávať uvedený návrh zákona, ktorým sa udeľujú rozšírené právomoci v oblasti konfiškácií majetku.

Kosovo vytvorilo rozsiahly legislatívny a inštitucionálny rámec na boj proti korupcii, ktorý zahŕňa zákon o preukazovaní pôvodu majetku verejnými činiteľmi, zákon o predchádzaní konfliktom záujmu vo verejnom sektore, zákon o informátoroch, zákon o verejnom obstarávaní a zákon o financovaní politických strán. Za vykonávanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku a zákona o predchádzaní konfliktom záujmu zodpovedá Úrad boja proti korupcii. Tento úrad môže začať predbežné vyšetrovanie korupcie, pričom prípady, v ktorých má podozrenie na korupciu, postupuje polícii alebo prokurátorom. Úrad podpísal memorandum o porozumení s EULEX-om. Napriek svojmu mandátu môže pôvod majetku overiť len vtedy, keď má podozrenie, že bol nadobudnutý nelegálnou cestou. Jeho odborné znalosti, pokiaľ ide o identifikáciu rizík korupcie vo verejnom sektore a ich riešenie, okrem iného prostredníctvom posudzovania rizík v citlivých sektoroch, zostávajú naďalej obmedzené. Kosovo by malo zvážiť, či nie sú pre tento úrad potrebné ďalšie zdroje, ktoré by mu umožnili vykonávať činnosť.

V roku 2012 bola pod záštitou prezidenta zriadená antikorupčná rada, ktorá má zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými orgánmi zapojenými do boja proti korupcii. Špeciálna prokuratúra takisto zriadila pracovnú skupinu na boj proti korupcii, zatiaľ čo polícia vytvorila riaditeľstvo na boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii. Vzájomne sa prekrývajúce úlohy a zodpovednosti týchto orgánov na boj proti korupcii je potrebné objasniť.

Napriek tomu, že Kosovo prijalo moderný zákon o verejnom obstarávaní, zneužívanie postupov verejného obstarávania naďalej zostáva závažným problémom. Tento zákon je potrebné v plnej miere vykonať a všetky prípady zneužívania je potrebné vyšetriť a stíhať. Zákon o financovaní politických strán by sa mal zmeniť, a to tak, aby zakazoval alebo prísne upravoval dary od právnických osôb, ktoré zároveň poskytujú tovar a služby verejnej správe, ukladal politickým stranám povinnosť mať jeden účet v banke a vymedzoval lehoty na zverejňovanie finančných správ. V záujme dosiahnutia konkrétnych výsledkov v boji proti korupcii by sa mal vykonať celý právny rámec Kosova zameraný na boj proti korupcii.

Povinnosti a právomoci polície upravuje nový zákon o polícii. Naďalej však chýbajú sekundárne právne predpisy, hlavne právne predpisy týkajúce sa použitia sily a strelných zbraní zo strany polície, ochrany údajov a disciplinárnych opatrení. Zákon o policajnom inšpektoráte upravuje právomoci nezávislého policajného inšpektorátu, ktorý rieši sťažnosti a disciplinárne konania a môže začať vyšetrovanie trestných činov voči príslušníkom polície. Vzťahy medzi políciou a policajným inšpektorátom sa v roku 2012 zlepšili, pričom inšpektorát v tomto roku začal aj niekoľko nových vyšetrovaní. V záujme plného vykonania zákona o policajnom inšpektoráte sú potrebné sekundárne právne predpisy, ktoré ešte neboli prijaté. Treba prijať a vykonať všetky nevyhnutné sekundárne právne predpisy k zákonu o polícii a zákonu o policajnom inšpektoráte.

Kosovo v roku 2012 vypracovalo návrh zákona o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky, ktorý by umožnil polícii, kosovskej spravodajskej službe, colnej správe a EULEX-u legálne odpočúvať elektronickú komunikáciu a požadovať údaje o obsahu, polohe a prevádzke elektronických komunikácií na účely presadzovania práva alebo vnútroštátnej bezpečnosti. Zatiaľ čo účel a rozsah pôsobnosti uvedeného návrhu zákona sú podľa všetkého v súlade s ustanoveniami smernice o ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií[21], objavili sa obavy, pokiaľ ide o jeho zosúladenie s ustanoveniami smernice o uchovávaní údajov[22]. V budúcich právnych predpisoch týkajúcich sa odpočúvania je v súlade s najlepšími európskymi postupmi potrebné jasne rozlišovať medzi odpočúvaním zo strany justičných orgánov a zo strany spravodajských služieb. Vláda by mala zvážiť, či by nebolo vhodné právne upraviť uchovávanie údajov na účely presadzovania práva, najmä pokiaľ ide o jeho rozsah pôsobnosti, účel, primeranosť, kategórie údajov, prístup k údajom, obdobie, počas ktorého sa údaje majú uchovávať, a opravné prostriedky, v súlade so smernicou o uchovávaní údajov.

V roku 2011 bol prijatý zákon o ochrane svedkov, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2012. Tento zákon upravuje ochranu svedkov závažných trestných činov. Do veľkej miery je v súlade s najlepšími postupmi z Európy, jeho vykonávanie si však vyžaduje prijatie sekundárnych právnych predpisov upravujúcich také otázky, ako je zmena totožnosti, rozpočet, požiadavky na bezpečný úkryt a dotazníky pre obete. V januári 2013 bola podpísaná medzinárodná dohoda o premiestňovaní svedkov vychádzajúca z formátu EUROPOL-u. Keď kosovské riaditeľstvo pre ochranu svedkov začne svoju činnosť, bude spolupracovať s programom na ochranu svedkov EULEX-u, ktorý je v rámci mandátu EULEX-u naďalej zodpovedný za ochranu svedkov trestných činov.

3.3.2. Spolupráca v oblasti presadzovania práva

Kosovo uzatvorilo dohody o policajnej spolupráci s Rakúskom, Švédskom, Chorvátskom, Albánskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko; dohody o boji proti obchodu s ľuďmi s Francúzskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko; nadviazalo spoluprácu v oblasti bezpečnosti s Nemeckom a uzatvorilo dohodu o boji proti organizovanej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii s Maďarskom. Okrem toho má aj dohody o colnej spolupráci s desiatimi krajinami[23].

Kosovo v roku 2011 zriadilo jednotku pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva. Táto jednotka sa rovnako ako v iných krajinách západného Balkánu snaží uľahčiť strategickú a operačnú spoluprácu s orgánmi presadzovania práva zo susedných krajín a z členských štátov EÚ. Ako jedna zo zložiek polície má táto kosovská jednotka prístup ku všetkým vnútroštátnym databázam. Osobné údaje by mala spracovávať výlučne v súlade so zákonom o ochrane údajov. Polícia okrem toho nedávno umožnila EULEX-u prístup do policajného informačného systému a systému správy hraníc. Takéto poskytovanie informácií pravdepodobne prispeje k vyšetreniu závažných trestných činov v Kosove, polícia a EULEX by sa však mali snažiť sformalizovať výmenu informácií o trestných činoch a spravodajských informácií aj prostredníctvom technickej dohody.

Strategická a operačná spolupráca Kosova so susednými krajinami a členskými štátmi EÚ v oblasti presadzovania práva funguje na neformálnom základe. Spolupráca v oblasti presadzovania práva s Albánskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko je veľmi dobrá; vzťahy so Srbskom, sprostredkované EÚ, a Bosnou a Hercegovinou sa zlepšujú. Kosovo plánuje vyslať styčných úradníkov pre presadzovanie práva do Rakúska, Maďarska, Nemecka, Švédska a Švajčiarska. Kosovo by malo pokračovať v prehlbovaní spolupráce v oblasti presadzovania práva so všetkými zainteresovanými susednými krajinami a členskými štátmi EÚ. Malo by preskúmať možnosti spolupráce s EUROPOL-om, INTERPOL-om a regionálnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti presadzovania práva.

3.3.3. Justičná spolupráca v trestných veciach

Kosovo uzatvorilo dohody o vzájomnej právnej pomoci s Chorvátskom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Tureckom; dohody o vydávaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Tureckom; a dohody o odovzdávaní odsúdených osôb s Belgickom, Švajčiarskom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Tureckom. Dokončilo rokovania o vzájomnej právnej pomoci, vydávaní a odovzdávaní odsúdených osôb s Nemeckom, Talianskom a Albánskom a ďalších 23 štátov oslovilo s ponukou na rokovania o ďalších dohodách[24].

Právny základ pre vzájomnú právnu pomoc s tretími krajinami okrem týchto dvojstranných dohôd poskytuje aj zákon o medzinárodnej právnej spolupráci. EULEX naďalej funguje ako rozhranie so štátmi, ktoré Kosovo neuznali, pričom sa uplatňujú podmienky technickej dohody s ministerstvom spravodlivosti. V zákone o medzinárodnej právnej spolupráci sa v súvislosti so spracovávaním žiadostí o vzájomnú právnu pomoc vyžaduje reciprocita. Kosovo zaslalo Srbsku viacero žiadostí, ale vzhľadom na chýbajúcu reciprocitu odmietlo spracovávať takéto žiadosti Srbska.

Hoci Kosovo nie je členom Rady Európy, malo by zvážiť ratifikáciu všetkých príslušných dohovorov Rady Európy v oblasti vzájomnej právnej pomoci. Malo by takisto preskúmať možnosti spolupráce s EUROJUST-om.

3.3.4. Ochrana údajov

Právo na ochranu osobných údajov zaručuje ústava, zákon o prístupe k úradným dokumentom a zákon o ochrane osobných údajov. Ďalšie pravidlá ochrany osobných údajov sú stanovené v zákone o chránených skutočnostiach a bezpečnostných previerkach. Tento právny rámec by sa mal vykonať prostredníctvom nariadenia o Úrade na ochranu údajov a prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov týkajúcich sa posudzovania úradníkov orgánu na ochranu údajov.

Zákon o ochrane údajov upravuje spracovávanie údajov verejnými a súkromnými subjektmi, povinnosti prevádzkovateľov a spracovávateľov údajov a práva dotknutých osôb. Stanovuje aj sankcie za závažné porušenie ustanovení o ochrane údajov. Tento zákon je do veľkej miery v súlade s acquis EÚ, avšak v záujme ďalšieho pokroku v oblasti ochrany údajov je potrebné vykonať príslušné nariadenie a sekundárne právne predpisy.

V tomto zákone sa stanovuje súbor obmedzení, pokiaľ ide o informácie, ktoré možno poskytovať dotknutým osobám, právo na prístup a právo na doplnenie, opravu a vymazanie údajov. Jednu z takýchto výnimiek tvorí verejná bezpečnosť. Toto ustanovenie je v súlade s acquis EÚ, jeho vykonávanie je však potrebné monitorovať. Väčšina členských štátov má ustanovenia, ktoré umožňujú obmedziť právo prístupu dotknutých osôb k ich osobným údajom z dôvodu verejnej bezpečnosti. Rozsah pôsobnosti a možné výnimky týkajúce sa práv dotknutých osôb je potrebné ďalej objasniť.

Nezávislosť hlavného kontrolóra Úradu na ochranu údajov je zakotvená v zákone o ochrane údajov. Hoci sú formálne aspekty nezávislosti zaručené, tieto ustanovenia je potrebné vykonať v praxi. Faktická nezávislosť kontrolórov sa zdá byť primeraná: všetci piati kontrolóri boli vymenovaní a začali vykonávať svoju funkciu.

Tento úrad má vlastný rozpočet, ktorý je spravovaný nezávisle v súlade so zákonom o ochrane údajov. Jeho rozpočet sa zdá byť primeraný, pričom úrad obsadil väčšinu svojich postov. Vytvoril pracovné skupiny na vypracovávanie návrhov právnych predpisov týkajúcich sa spracovávania osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných záležitostiach. Rada na ochranu údajov schválila zoznam krajín a medzinárodných organizácií s primeranou úrovňou ochrany údajov. Napriek nedostatočnému personálnemu obsadeniu tento úrad uskutočnil päťdesiat inšpekcií a auditov verejných a súkromných organizácií, aby posúdil, či dodržiavajú pravidlá ochrany údajov.

Tento úrad poskytuje aj poradenstvo pred prijatím právnych a správnych opatrení týkajúcich sa spracovávania osobných údajov. Poradenstvo poskytol v súvislosti s trinástimi návrhmi zákonov a nariadení, avšak pred prijatím zákona o polícii a nového trestného poriadku sa naň nikto so žiadosťou o poradenstvo neobrátil. Tento úrad by mal v súlade so svojím mandátom v budúcnosti poskytovať poradenstvo v súvislosti so všetkými návrhmi právnych predpisov týkajúcich sa spracovávania osobných údajov.

3.4. Blok 4: Základné práva v súvislosti so slobodou pohybu

Ľudské a základné práva sú zakotvené v ústave Kosova. V nej sa uvádzajú aj hlavné medzinárodné dohody a nástroje, ktoré sú v Kosove priamo uplatniteľné[25]. V prípade rozporu sú medzinárodné dohody, ktoré Kosovo ratifikovalo, nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ľudské a základné práva zakotvené v týchto dohodách sa musia vykladať v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podľa ústavy sa jednotlivci môžu v prípade porušenia svojich základných práv obrátiť na ústavný súd. V rámci parlamentu funguje Výbor pre ľudské práva, rodovú rovnosť, nezvestné osoby a podania, ktorý je poverený preskúmavaním všetkých otázok týkajúcich sa ľudských práv, preskúmavaním podaní občanov a dohliadaním nad vykonávaním zákonov, ktoré spadajú do jeho oblasti pôsobnosti. Kosovo zriadilo štruktúry na ústrednej a miestnej úrovni, ktoré majú pomáhať pri ochrane, podpore a presadzovaní ľudských a základných práv. Čoskoro by mala byť vypracovaná nová stratégia týkajúca sa ľudských práv a akčný plán v tejto oblasti.

Kosovo má stabilný právny rámec na ochranu ľudských a základných práv. Na rôznych úrovniach štátnej správy existuje veľké množstvo inštitúcií a orgánov, ktoré vykonávajú úlohy týkajúce sa uplatňovania takýchto práv. Kosovo v súčasnosti pracuje na sekundárnych právnych predpisoch v tejto oblasti, ku ktorým by sa mali vyjadriť aj orgány miestnej samosprávy.

Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín, v ktorom sa stanovuje povinnosť ochrany osôb pred hrozbami, prejavmi nepriateľstva, násilím alebo diskrimináciou v dôsledku etnickej, kultúrnej, jazykovej alebo náboženskej identity, je v Kosove priamo uplatniteľný. Aj vnútroštátny právny rámec zahŕňa ustanovenia, na základe ktorých sú inštitúcie Kosova povinné zabezpečovať ochranu a bezpečnosť menšín; ide okrem iného o zákon o ochrane a podpore práv spoločenstiev a ich členov a zákon o používaní jazykov. Kosovo má síce stratégiu a akčný plán pre začlenenie rómskej, aškalskej a (balkánskej) egyptskej menšiny, situácia týchto menšín však naďalej zostáva veľmi zlá. Vykonávanie tejto stratégie a akčného plánu je obmedzené, najmä v dôsledku chýbajúcej politickej vôle a nedostatočných kapacít na ministerstvách a v miestnych samosprávach.

Kosovo má právny rámec zaručujúci boj proti diskriminácii, ktorý zahŕňa okrem iného zákon o rodovej rovnosti, zákon o boji proti diskriminácii, zákon o zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím a zákon o ombudsmanovi. Zákon o boji proti diskriminácii sa prepracováva s cieľom posilniť v ňom stanovený sankčný mechanizmus. V oblasti sociálneho začleňovania vrátane boja proti diskriminácii sa však dosiahol len obmedzený pokrok. Zákon o boji proti diskriminácii aj z dôvodu slabého občianskeho aktivizmu ešte neprispel k vytvoreniu účinného mechanizmu ochrany proti diskriminácii. Komunita lesieb, homosexuálov, bisexuálov, transvestitov a transsexuálov je vystavená znevažovaniu a hrozbe násilia. Napriek právnym predpisom čelia ľudia so zdravotným postihnutím závažným problémom pri prístupe k infraštruktúre, pomoci, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu a ochrane pred diskrimináciou. V záujme zabezpečenia rodovej rovnosti v Kosove je potrebné presadzovať uvedený právny rámec.

Právny rámec na podporu prístupu menšín k cestovným dokladom a dokladom totožnosti vrátane evidencie obyvateľstva je síce uspokojivý, jeho vykonávanie však zostáva obmedzené. V nedávnej správe OBSE sa uvádza, že napriek tomu, že samosprávy sú povinné poskytovať služby vo všetkých úradných jazykoch, príslušníci menšín, ktorí tvoria v určitej obci početnú menšinu, sa často nemôžu s úradníkmi evidencie obyvateľstva dorozumieť vo vlastnom jazyku a získať v tomto jazyku doklady. Negramotní príslušníci menšín čelia pri vypĺňaní formulárov evidencie obyvateľstva ďalším prekážkam[26].

Príslušníci srbskej menšiny vyjadrili obavy, pokiaľ ide o slobodu pohybu v súvislosti s vykonávaním dohody o slobode pohybu uzatvorenej so Srbskom zo strany Kosova. Stretávajú sa totiž s oneskorením pri získavaní vodičských preukazov a dokladov o registrácii vozidiel, ako aj s problémami pri dodržiavaní právneho predpisu o používaní jazykov, pričom všetky z týchto problémov môžu mať nepriaznivý vplyv na slobodu pohybu. Niektorými z týchto sťažností, ktoré sa prevažne týkali nedostatočného vykonávania právnych predpisov na miestnej úrovni, sa začal zaoberať ombudsman.

Pokiaľ ide o etnicky motivované trestné činy, dochádza k nim voči všetkým menšinám v Kosove vrátane Albáncov, a to v oblastiach, v ktorých netvoria väčšinu. Počet prípadov etnicky motivovaných trestných činov voči srbským navrátilcom sa zvýšil, zatiaľ čo bezpečnosť Srbov južne od rieky Ibar sa zhoršila.

Hlavnými miestnymi orgánmi poverenými riešením otázok bezpečnosti menšín sú miestne rady pre komunitnú bezpečnosť, ktorým predsedajú jednotliví starostovia a ktoré sú zložené zo zástupcov menšín v danej obci. Fungovanie týchto rád je stále nekonzistentné, pričom mnoho obcí takéto orgány ešte nezriadilo. Vláda v roku 2011 prijala stratégiu a akčný plán komunitnej bezpečnosti.

4. Posúdenie vplyvu liberalizácie vízového režimu na bezpečnosť a migráciu 4.1. Vplyv liberalizácie vízového režimu Kosova na bezpečnosť

Kosovo naďalej čelí zásadným výzvam, pokiaľ ide o účinnú prevenciu organizovanej trestnej činnosti a korupcie a boj proti nim. V rozsiahlej miere dochádza k páchaniu trestnej činnosti, ako je obchod s heroínom, kokaínom a marihuanou, napomáhanie nelegálnej migrácii, obchod s ľuďmi, obchod so zbraňami, ako aj pašovanie cigariet a pohonných hmôt[27]. Kombinácia lukratívnych cezhraničných nezákonných aktivít, hospodárskej zaostalosti a obmedzenej správnej kapacity vytvára značný priestor na podplácanie, pranie špinavých peňazí a zneužívanie postupov verejného obstarávania. Napriek marginálnym zlepšeniam, ku ktorým podľa OECD[28] a Transparency International[29] došlo v roku 2012, zostáva korupcia v Kosove významným problémom.

Kosovo vytvorilo legislatívny a inštitucionálny rámec pre boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, spoluprácu medzi políciou, colnou správou a prokuratúrou pri vyšetrovaní a stíhaní takýchto trestných činov je však potrebné ďalej zlepšiť. Spolupráca medzi políciou a prokuratúrou sa musí zlepšiť, aby sa zabezpečil nárast v počte obžalôb vznesených v nadväznosti na vyšetrovania a zaistil sa proaktívny prístup k boju proti závažnej trestnej činnosti v súlade so stratégiou a akčným plánom presadzovania práva založeného na spravodajských informáciách. Kapacita polície, pokiaľ ide o vykonávanie vyšetrovania, je primeraná, ale kapacitu colných orgánov je potrebné zlepšiť. Spolupráca medzi prokuratúrou a finančnou spravodajskou jednotkou by sa mala zlepšiť, aby sa zabezpečil proaktívny prístup k iniciovaniu vyšetrovaní majetku nejasného pôvodu. Fungovanie finančnej spravodajskej jednotky a jej spolupráca s políciou sa v roku 2012 zlepšili. V roku 2012 boli takisto položené základy nového programu na ochranu svedkov.

Zdroje, ktoré má Kosovo k dispozícii na realizáciu svojej politiky v oblasti boja proti drogám, nie sú dostatočné, pričom chýba prístup založený na spravodajských informáciách. Snahy Kosova o narušenie obchodu s heroínom z Afganistanu cez Turecko na trhy EÚ a obchodu s kokaínom z Latinskej Ameriky cez Čiernu Horu a Albánsko do EÚ sú naďalej nedostatočné. Kosovo má stále ťažkosti pri znižovaní pestovania marihuany a jej predaja do EÚ. Hoci sa počet prípadov zaistenia drog v roku 2012 zvýšil, naďalej zostáva nepríliš vysoký; počet súdnych konaní, ku ktorým dochádza v nadväznosti na vyšetrovanie, je neprimeraný.

Právny a inštitucionálny rámec na boj proti obchodu s ľuďmi sa momentálne vyvíja. Kosovo stále zostáva miestom, odkiaľ pochádzajú a cez ktoré prechádzajú obete obchodu s ľuďmi. Naďalej pokračuje trend predávania žien do EÚ na účely sexuálneho vykorisťovania. Obchod s deťmi na účely žobrania a napomáhanie nelegálnej migrácii, pri ktorej sa často využívajú pozmeňované alebo falošné doklady, sú stále dôvodom na vážne obavy. Kosovo naďalej sužuje obchod s ručnými a ľahkými zbraňami.

Kosovo má rozsiahly legislatívny a inštitucionálny rámec na boj proti korupcii. Za vykonávanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku a zákona o predchádzaní konfliktom záujmu zodpovedá Úrad boja proti korupcii. Jeho odborné znalosti, pokiaľ ide o identifikáciu rizík korupcie vo verejnom sektore a ich riešenie, okrem iného prostredníctvom posudzovania rizík v citlivých sektoroch, však zostávajú naďalej obmedzené. Dva ďalšie subjekty pôsobiace v oblasti boja proti korupcii majú prekrývajúce sa úlohy a zodpovednosť v oblasti boja proti korupcii, čo obmedzuje ich účinnosť v tomto úsilí.

Napriek tomu, že Kosovo prijalo moderný zákon o verejnom obstarávaní, zostáva zneužívanie postupov verejného obstarávania v Kosove naďalej závažným problémom. Zákon o financovaní politických strán nezakazuje dary od právnických osôb, ktoré zároveň poskytujú tovar a služby verejnej správe.

Pri súčasnom stave legislatívneho a inštitucionálneho rozvoja zostáva schopnosť Kosova účinne bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii obmedzená, čo môže mať potenciálne závažný vplyv na vnútornú bezpečnosť EÚ. Zdá sa, že v porovnaní s hrozbami, ktoré predstavujú organizovaná trestná činnosť a korupcia, predstavuje terorizmus s pôvodom v Kosove z hľadiska vnútornej bezpečnosti EÚ menšiu hrozbu.

Kosovo by malo zvážiť odporúčania uvedené v tejto správe, aby obmedzilo hrozby, ktoré organizovaná trestná činnosť a korupcia predstavujú pre vnútornú bezpečnosť EÚ.

4.2. Vplyv liberalizácie vízového režimu Kosova na migráciu

Komisia naďalej monitoruje päť ukazovateľov stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu, a to mieru zamietnutých žiadostí o vízum, mieru odmietnutia vstupu do schengenského priestoru, počet občanov, ktorí sa nelegálne zdržiavali v členských štátoch EÚ, počet žiadostí o azyl a počet zamietnutých žiadostí o readmisiu. Značný pokles týchto ukazovateľov v priebehu dialógu o liberalizácii vízového režimu sa použije ako východisko pre posúdenie vplyvu liberalizácie vízového režimu Kosova na migráciu.

V rokoch 2010 a 2011 bolo možné sledovať tieto trendy:

– miera zamietnutých žiadostí o vízum podaných občanmi Kosova sa v rámci schengenského priestoru značne líšila,

– počet občanov Kosova, ktorým bol zamietnutý vstup do členských štátov EÚ, sa zdvojnásobil z 315 na 645,

– počet občanov Kosova, v prípade ktorých sa zistilo, že sa nelegálne zdržiavajú v členských štátoch, sa znížil z 5 060 na 4 180,

– počet žiadostí o azyl podaných občanmi Kosova v členských štátoch sa znížil zo 14 325 na 9 865, pričom miera uznávania vo výške 6 % zostala pomerne stabilná,

– počet zamietnutých a nevybavených žiadostí o readmisiu sa znížil z 243 na 199.

Tabuľky 6.1 až 6.6 uvedené v prílohe zahŕňajú údaje, na základe ktorých sa dospelo k týmto záverom:

– Podľa súčasných pravidiel sú všetky krátkodobé víza vydané členskými štátmi občanom Kosova vízami s obmedzenou územnou platnosťou[30]. Štatistika predložená členskými štátmi a štátmi pridruženými k schengenskému priestoru v roku 2011 potvrdila, že v rámci schengenského priestoru existujú značné rozdiely: najväčší počet víz s obmedzenou územnou platnosťou pre občanov Kosova vydali Švajčiarsko (16 288), Nemecko (12 526), Taliansko (7 066) a Grécko (4 083).

– Počet občanov Kosova, ktorým bol odopretý vstup do členských štátov EÚ sa v rokoch 2010 a 2011 zvýšil z 315 na 645, čo bolo spôsobené vyšším počtom odmietnutí vstupu vo Francúzsku a Maďarsku.

– Počet občanov Kosova, v prípade ktorých sa zistilo, že sa nelegálne zdržiavajú v členských štátoch, sa v rokoch 2010 a 2011 znížil z 5 060 na 4 180. Najvyšší počet občanov Kosova, ktorí sa nelegálne zdržiavali na území členských štátov, zaznamenali Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Švédsko a Švajčiarsko.

– Počet žiadostí o azyl podaných občanmi Kosova v členských štátoch sa v rokoch 2010 a 2011 znížil zo 14 325 na 9 865. Najvyšší počet žiadostí o azyl z Kosova naďalej dostávali Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Švédsko a Švajčiarsko. Miera uznávania žiadostí o azyl na prvom stupni zostala pomerne stabilná, pričom v roku 2010 sa pohybovala na úrovni 5,7 % a v roku 2011 na úrovni 6 %, z čoho vyplýva, že členské štáty žiadateľom z Kosova naďalej poskytujú určitú formu medzinárodnej ochrany.

– Počet zamietnutých žiadostí o readmisiu sa v rokoch 2010 a 2011 znížil z 243 na 199[31]. Počet nevybavených žiadostí o readmisiu sa v rokoch 2010 a 2011 takisto znížil, a to z 1 572 na 903. Medzi krajiny s najvyšším počtom zamietnutých a nevybavených žiadostí o readmisiu naďalej patrili Nemecko a Belgicko.

Kosovo by malo zvážiť súbor odporúčaní uvedených v tejto správe, aby zmiernilo potenciálny vplyv bezvízového režimu s Kosovom na migráciu do EÚ.

5. Odporúčania pre Kosovo

Na základe posúdenia pokroku, ktorý Kosovo dosiahlo pri plnení požiadaviek plánu liberalizácie vízového režimu, uskutočneného v predchádzajúcich kapitolách a bez ohľadu na pozíciu členských štátov k statusu Kosova Komisia odporúča, aby kosovské orgány prijali primerané opatrenia v týchto oblastiach:

5.1. Readmisia

– zo všetkých členských štátov EÚ opätovne prijať kosovských občanov, štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré už nespĺňajú podmienky na vstup do týchto štátov a pobyt v nich,

– vykonať zákon o readmisii,

– pokračovať v rokovaniach o readmisných dohodách so zainteresovanými členskými štátmi a hlavnými krajinami tranzitu, ako aj krajinami pôvodu, z ktorých dochádza k nelegálnej migrácii do Kosova,

– znížiť počet nevybavených žiadostí o readmisiu zo všetkých členských štátov, v súlade s ustanoveniami zákona o readmisii alebo dvojstranných readmisných dohôd,

– zlepšiť výmenu informácií s orgánmi členských štátov, pokiaľ ide o osobitné potreby navrátilcov vrátane obetí obchodu s ľuďmi,

– odsúhlasiť vnútroštátnu štatistiku o readmisiách so štatistikou členských štátov EÚ.

5.2. Reintegrácia

– viazať a vyplatiť prostriedky z reintegračného fondu,

– poskytovať transparentné finančné údaje o záväzkoch a platbách z tohto fondu,

– zmeniť zameranie reintegračného programu zo služieb pomoci v núdzi na služby v oblasti udržateľnej reintegrácie,

– zvýšiť počet príjemcov, ktorí dostávajú pomoc z reintegračného programu,

– posilniť úlohu regionálnych koordinátorov a miestnych výborov pre reintegráciu pri rozhodovaní o finančných prostriedkoch,

– vytvoriť systém správy prípadov s cieľom sledovať prístup navrátilcov k službám reintegrácie.

5.3. Bezpečnosť dokladov

– zmeniť zákon o menách tak, aby bolo možné zaregistrovať mená v azbuke; zabezpečiť prísne uplatňovanie tohto zákona s cieľom zamedziť podvodným zmenám mena; overovať totožnosť všetkých žiadateľov o zmenu mena,

– zmeniť sekundárne právne predpisy týkajúce sa žiadostí o vydanie cestovných dokladov s cieľom zabezpečiť, aby sa všetkým žiadateľom vo veku nad 12 rokov odoberali odtlačky prstov,

– zabezpečiť, aby sa biometrické preukazy totožnosti vyrábali a vydávali v plnom súlade so štandardmi Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO),

– uviesť do prevádzky nový systém evidencie osobného stavu; zabezpečiť spoľahlivosť jednotnej centrálnej evidencie osobného stavu prostredníctvom zlepšenia kvality údajov; aktualizovať a spárovať všetky záznamy a uviesť v nich krížové odkazy; odstrániť nezrovnalosti medzi databázami a posilniť postupy auditu,

– zabezpečiť náležitosť procesu evidencie obyvateľstva prostredníctvom vyšetrenia všetkých prípadov korupcie, zaviesť etický kódex; preveriť a vyškoliť všetkých zamestnancov Úradu pre evidenciu obyvateľstva, miestnych úradov evidencie obyvateľstva a miestnych centier evidencie obyvateľstva.

5.4. Správa hraníc

– vypracovať návrh zákona o spolupráci medzi jednotlivými úradmi, v ktorom sa vymedzia úlohy a zodpovednosť všetkých orgánov verejnej moci zapojených do integrovanej správy hraníc,

– zmeniť a doplniť vymedzenia pojmov a zodpovedajúce ustanovenia zákona o kontrole a sledovaní hraníc a sekundárnych právnych predpisov v súlade s Kódexom schengenských hraníc,

– zabezpečiť fungovanie systému správy hraníc,

– uzatvoriť dohody o spolupráci v oblasti presadzovania práva so všetkými susednými krajinami zahŕňajúce operačnú spoluprácu a výmenu informácií na účely predchádzania nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti a boja proti nim,

– zmeniť a doplniť stratégiu integrovaného riadenia hraníc na základe záverov Rady z roku 2006, Kódexu schengenských hraníc a Schengenského katalógu s cieľom pokryť všetky kľúčové prvky IRH,

– v súlade so závermi týkajúcimi sa integrovaného riadenia hraníc dohodnutými 2. decembra 2011 podľa plánu a koordinovaným spôsobom zriadiť dočasné a permanentné hraničné priechody; vykonať ustanovenia o výmene informácií o presadzovaní práva, vzájomnej právnej pomoci a výmene colných informácií; vymeniť si styčných úradníkov so Srbskom,

– vytýčiť spoločnú hranicu s Čiernou Horou v koordinácii s touto krajinou,

– preskúmať možnosti spolupráce s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX).

5.5. Riadenie migrácie

– zmeniť podmienky vstupu a povinnosti prepravcov stanovené v zákone o cudzincoch a zákone o kontrole a sledovaní hraníc v súlade s Kódexom schengenských hraníc,

– zmeniť zákon o cudzincoch, zákon o kontrole a sledovaní hraníc a príslušné sekundárne právne predpisy tak, aby vydávanie víz na hraničných priechodoch bolo v súlade s vízovým kódexom,

– harmonizovať ustanovenia zákona o cudzincoch a zákona o udeľovaní pracovných povolení a zamestnávaní týkajúce sa pracovných povolení a povolení na pobyt,

– zmeniť zákon o cudzincoch tak, aby jeho ustanovenia boli v súlade so základnými prvkami acquis EÚ týkajúcimi sa legálnej a nelegálnej migrácie,

– zmeniť zákon o cudzincoch v súlade so zákonom o ochrane údajov, a to tak, aby upravoval spracovávanie údajov o migrácii a azyle zo strany orgánov, ich prístup k týmto údajom a ich vymieňanie,

– doplniť novú stratégiu migrácie tak, aby zahŕňala všetky príslušné zainteresované strany, okrem iného aj prostredníctvom vytvorenia migračného profilu pre Kosovo.

5.6. Azyl

– zmeniť zákon o azyle tak, aby jeho ustanovenia boli v súlade so základnými prvkami acquis EÚ týkajúcimi sa azylu a so Ženevským dohovorom,

– vyšetriť obvinenia z korupcie pri správe azylových zariadení a prenajímaných ubytovacích zariadení pre navrátilcov,

– preskúmať možnosti spolupráce s Európskym podporným úradom pre azyl.

5.7. Prevencia organizovanej trestnej činnosti, korupcie a terorizmu a boj proti nim

– uskutočniť reformu systému trestného súdnictva takým spôsobom, aby sa zlepšila jeho nezávislosť, účinnosť, zodpovednosť a nestrannosť, a zároveň vyčleniť dostatočné zdroje na zabezpečenie fungovania nového systému súdov,

– zabrániť politickým zásahom do vyšetrovania a stíhania trestných činov a tiež do rozhodovania súdov o nich, zabezpečiť transparentný nábor sudcov a prokurátorov, ich transparentné bezpečnostné previerky a menovanie, presadzovať disciplinárne opatrenia vo všetkých prípadoch korupcie v súdnictve,

– znížiť počet nevybavených prípadov v konaniach na súde,

– objasniť ustanovenia trestného zákona týkajúce sa trestných činov korupcie, zosúladiť ustanovenia trestného zákona o vyhostení cudzincov so zákonom o cudzincoch, zahrnúť do ustanovení o registri trestov úpravu výmeny informácií s tretími krajinami,

– objasniť viaceré ustanovenia trestného poriadku vrátane jeho prechodných ustanovení a ustanovení týkajúcich sa svedeckých výpovedí v prípravnom konaní s cieľom predísť obmedzeniu prípustnosti dôkazov,

– zvážiť uskutočnenie všeobecného preskúmania fungovania reštrukturalizovaného systému trestného súdnictva v druhej polovici roka 2013 vrátane posúdenia vykonávania nového zákona o súdoch, nového zákona o prokuratúre, nového trestného zákona a nového trestného poriadku,

– preukázať úspešnosť, pokiaľ ide o počet vyšetrovaní, vznesených obžalôb a právoplatných rozsudkov v prípadoch týkajúcich sa organizovanej trestnej činnosti a korupcie vrátane obchodu s drogami, obchodu s ľuďmi, obchodu so zbraňami a prania špinavých peňazí,

– zachovať výlučné a subsidiárne právomoci špeciálnej prokuratúry,

– zvážiť budúce zmeny právnych predpisov o prevencii prania špinavých peňazí a financovaní terorizmu týkajúce sa špecializovanej odbornej prípravy a štatistických ukazovateľov,

– prijať návrh zákona, ktorým sa udeľujú rozšírené právomoci v oblasti konfiškácií majetku,

– vypracovať návrh zákona o obchode s ľuďmi,

– vykonať zákon o verejnom obstarávaní,

– zmeniť zákon o financovaní politických strán, a to tak, aby prísne upravoval pravidlá poskytovania darov a objasnil povinnosť politických strán týkajúcu sa predkladania správ,

– prijať sekundárne právne predpisy potrebné na vykonanie zákona o polícii a zákona o policajnom inšpektoráte,

– zabezpečiť, aby sa v budúcich právnych predpisoch týkajúcich sa odpočúvania v súlade s najlepšími európskymi postupmi jasne rozlišovalo medzi odpočúvaním zo strany justičných orgánov a odpočúvaním zo strany spravodajských služieb, a zároveň zaistiť, aby ustanovenia o uchovávaní údajov na účely presadzovania práva boli v súlade s acquis EÚ o uchovávaní údajov,

– prijať sekundárne právne predpisy potrebné na vykonanie zákona o ochrane svedkov; vykonať medzinárodnú dohodu o premiestňovaní svedkov,

– objasniť úlohy a zodpovednosti všetkých orgánov pôsobiacich v oblasti boja proti korupcii v Kosove, zvážiť, či nie sú pre Úrad boja proti korupcii potrebné ďalšie zdroje, ktoré by mu umožnili vykonávať jeho povinnosti,

– vykonať všetky stratégie a akčné plány v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti vrátane nových stratégií a akčného plánu boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii.

5.8. Spolupráca v oblasti presadzovania práva

– uzatvoriť dohody o spolupráci v oblasti presadzovania práva so zainteresovanými susednými krajinami a členskými štátmi EÚ, pričom tieto dohody by mali prípadne zahŕňať výmenu strategických a operačných údajov vrátane záznamov v trestnom registri v súlade s pravidlami ochrany údajov,

– zintenzívniť operačnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva so zainteresovanými susednými krajinami a členskými štátmi EÚ,

– zvážiť uzatvorenie technickej dohody s EULEX-om o výmene informácií o trestných činoch a spravodajských informácií,

– preskúmať možnosti spolupráce s EUROPOL-om, INTERPOL-om a regionálnymi organizáciami spolupracujúcimi pri presadzovaní práva.

5.9. Justičná spolupráca v trestných veciach

– zmeniť zákon o medzinárodnej právnej spolupráci v súlade s príslušným acquis EÚ a dohovormi Rady Európy, zvážiť ratifikáciu všetkých príslušných dohovorov Rady Európy v oblasti vzájomnej právnej pomoci v trestných záležitostiach,

– uzatvoriť dohody o vzájomnej právnej pomoci v trestných záležitostiach so zainteresovanými susednými krajinami a členskými štátmi EÚ,

– preskúmať možnosti spolupráce s EUROJUST-om.

5.10. Ochrana údajov

– objasniť rozsah pôsobnosti obmedzení, pokiaľ ide o právo dotknutých osôb na prístup k svojím osobným údajom, ich doplnenie, opravu a vymazanie,

– vykonať zákon o ochrane údajov a jeho sekundárne právne predpisy,

– vykonať ustanovenia zákona o ochrane údajov zaručujúce nezávislosť hlavného kontrolóra Úradu na ochranu údajov,

– zabezpečiť, aby bol Úrad na ochranu údajov konzultovaný v súvislosti so všetkými budúcimi návrhmi právnych predpisov týkajúcich sa spracovania osobných údajov.

5.11. Základné práva v súvislosti so slobodou pohybu

– zmeniť zákon o boji proti diskriminácii s cieľom posilniť v ňom stanovený sankčný mechanizmus, presadzovať právny rámec na boj proti diskriminácii vo vzťahu k ženám, členom komunity lesieb, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a k ľuďom so zdravotným postihnutím,

– zmeniť zákon o cudzincoch s cieľom zlepšiť sociálno-ekonomickú integráciu utečencov, zmeniť zákon o občianstve s cieľom uľahčiť získanie občianstva zo strany utečencov,

– vypracovať návrh novej stratégie a akčného plánu v oblasti ľudských a základných práv,

– vykonať a presadzovať stratégiu a akčný plán pre začlenenie rómskej, aškalskej a (balkánskej) egyptskej menšiny,

– vykonať dohodu o slobode pohybu v koordinácii so Srbskom,

– vyšetriť a stíhať všetky etnicky motivované trestné činy,

– v celom Kosove zabezpečiť fungovanie miestnych rád pre komunitnú bezpečnosť.

6. Štatistika 6.1. Počet žiadostí o krátkodobé schengenské víza podaných v kosovskej Prištine v rokoch 2010 – 2011

Rok || Kategória víz || Belgicko || Nemecko || Grécko || Fínsko || Maďarsko || Taliansko || Slovinsko || Švajčiarsko || Nórsko || Spolu

2010 || Počet udelených víz typu A || - || 0 || - || - || - || - || - || - || 0 || 0

Počet udelených víz typu B || 1 || 1 || 19 || - || 10 || 2 || 1 || - || 0 || 34

Počet udelených víz typu C (vrátane víz na viacnásobný vstup) || 2 128 || 13 283 || 5 099 || 17 || 2 767 || 345 || 2 493 || 3 147 || 532 || 29 811

Počet udelených viacnásobných víz typu C || 726 || 1 214 || - || 52 || 1 834 || 2 357 || 2 482 || - || 69 || 8 734

Počet žiadostí o víza typu C || 2 942 || 17 079 || 5 477 || 742 || 3 968 || 1 038 || 3 073 || 4 668 || 759 || 39 746

Celkový počet udelených víz typov A, B a C || 2 129 || 13 284 || 5 118 || 17 || 2 777 || 347 || 2 494 || 3 147 || 532 || 29 845

Celkový počet žiadostí o víza typov A, B a C || 2 945 || 17 080 || 5 496 || 742 || 3 981 || 1 040 || 3 073 || 4 668 || 759 || 39 784

Celkový počet neudelených víz typov A, B a C || 816 || 3 796 || 378 || 725 || 1 175 || 693 || 579 || 1 521 || 227 || 9 910

Miera neudelenia víz typov A, B a C || 27,71 % || 22,22 % || 6,88 % || 97,71 % || 29,52 % || 66,63 % || 18,84 % || 32,58 % || 29,91 % || 24,91 %

Celkový počet udelených víz s obmedzenou územnou platnosťou || 5 || 11 629 || 3 749 || 563 || 8 || 4 301 || 3 || 12 305 || 519 || 33 082

Počet udelených víz typu D || 135 || 3 585 || 39 || - || 160 || 3 087 || 35 || 2 481 || 17 || 9 539

Počet udelených víz typu „D+C“ || - || - || - || - || - || - || - || 3 || 0 || 3

Celkový počet udelených víz typov A, B, C, LTV, D, „D+C“ || 2 269 || 28 498 || 8 906 || 580 || 2 945 || 7 735 || 2 532 || 17 936 || 1 068 || 72 469

Miera udelených víz s obmedzenou územnou platnosťou/ víz B + C || 0,23 % || 87,54 % || 73,25 % || 3311,76 % || 0,29 % || 1239,48 % || 0,12 % || 391,01 % || 97,56 % || 110,8 %

2011 || Počet udelených víz typu A || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Počet udelených víz typu C (vrátane víz na viacnásobný vstup) || 1 647 || 1 281 || 565 || 7 || 2 937 || 258 || 2 804 || 416 || 637 || 10 552

Počet vydaných viacnásobných víz typu C || 436 || 1 063 || 190 || 92 || 1 786 || 258 || 2 790 || 174 || 101 || 6 890

Počet žiadostí o víza typu C || 2 735 || 6 170 || 725 || 916 || 4 152 || 2 037 || 3 884 || 5 099 || 820 || 26 538

Počet neudelených víz typu C || 1 088 || 4 889 || 160 || 909 || 1 215 || 1 779 || 1 080 || 4 683 || 183 || 15 986

Celkový počet udelených víz typov A a C || 1 647 || 1 281 || 565 || 7 || 2 937 || 258 || 2 804 || 416 || 637 || 10 552

Celkový počet žiadostí o víza typov A a C || 2 735 || 6 170 || 725 || 916 || 4 152 || 2 037 || 3 884 || 5 099 || 820 || 26 538

Celkový počet neudelených víz typov A a C || 1 088 || 4 889 || 160 || 909 || 1 215 || 1 779 || 1 080 || 4 683 || 183 || 15 986

Miera neudelenia víz typov A a C || 39,78 % || 79,24 % || 22,07 % || 99,24 % || 29,26 % || 87,33 % || 27,81 % || 91,84 % || 22,32 % || 60,2 %

Celkový počet udelených víz s obmedzenou územnou platnosťou (LTV) || - || 12 526 || 4 083 || 769 || 1 || 7 066 || - || 16 288 || 630 || 41 343

Celkový počet udelených víz typov A, C a LTV || 1 647 || 13 807 || 4 648 || 776 || 2 938 || 7 324 || 2 804 || 16 684 || 1 267 || 51 895

Miera udelených víz LTV / víz C || 0,00 % || 977,83 % || 722,65 % || 10 985,71 % || 0,03 % || 2 738,76 % || 0,00 % || 3910 58 % || 98,90 % || 391,8 %

Zdroj: Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné záležitosti

6.2. Počet občanov Kosova, ktorým bol v rokoch 2009 – 2011 odopretý vstup na vonkajších schengenských hraniciach

Členský štát alebo pridružený štát || 2009 || 2010 || 2011

Belgicko || 0 || 5 || 40

Bulharsko || 45 || 70 || 50

Česká republika || 5 || 0 || 5

Dánsko || 0 || 0 || 0

Nemecko || 45 || 60 || 50

Estónsko || 0 || 0 || 0

Írsko || 5 || 0 || 5

Grécko || 140 || 90 || 75

Španielsko || 0 || 0 || 0

Francúzsko || 70 || 30 || 280

Taliansko || 0 || 20 || 35

Cyprus || 0 || 0 || 0

Lotyšsko || 0 || 0 || 0

Litva || 0 || 0 || 0

Luxembursko || 0 || - || 0

Maďarsko || 5 || 10 || 85

Malta || 0 || 0 || 0

Holandsko || 5 || 0 || 5

Rakúsko || 15 || 10 || 15

Poľsko || 0 || 0 || 0

Portugalsko || 0 || 0 || 0

Rumunsko || 0 || - || 0

Slovinsko || 0 || 0 || 0

Slovensko || 0 || 0 || 0

Fínsko || 0 || 0 || 0

Švédsko || 0 || 0 || 0

Spojené kráľovstvo || 50 || 20 || 0

Island || 0 || - || -

Lichtenštajnsko || 10 || 5 || 0

Nórsko || 0 || 0 || 0

Švajčiarsko || 40 || 45 || 45

Spolu (EÚ-27) || 385 || 315 || 645

Priemer (EÚ-27) || 14 || 13 || 24

Štandardná odchýlka (EÚ-27) || 31 || 24 || 56

Zdroj: Výpočet EUROSTATU a GR pre vnútorné záležitosti

6.3. Počet občanov Kosova, v prípade ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov EÚ (za roky 2009 – 2011)

Členský štát alebo pridružený štát || 2009 || 2010 || 2011

Belgicko || 75 || 90 || 250

Bulharsko || 10 || 20 || 5

Česká republika || 10 || 15 || 20

Dánsko || 0 || 5 || 0

Nemecko || 1 605 || 1 935 || 1 715

Estónsko || 0 || 0 || 0

Írsko || 50 || 35 || 15

Grécko || 45 || 30 || 25

Španielsko || 0 || 0 || 0

Francúzsko || 835 || 575 || 630

Taliansko || 5 || 40 || 15

Cyprus || 0 || 0 || 0

Lotyšsko || 0 || 0 || 0

Litva || 0 || 0 || 0

Luxembursko || 75 || 80 || -

Maďarsko || 20 || 20 || 50

Malta || 0 || 0 || 0

Holandsko || 25 || 20 || 20

Rakúsko || 1 390 || 740 || 530

Poľsko || 0 || 5 || 10

Portugalsko || 0 || 0 || 0

Rumunsko || 0 || 0 || 0

Slovinsko || 0 || 0 || 0

Slovensko || 0 || 0 || 0

Fínsko || 250 || 0 || 0

Švédsko || - || 1 335 || 810

Spojené kráľovstvo || 185 || 115 || 85

Island || 0 || - || -

Lichtenštajnsko || - || 0 || -

Nórsko || 0 || - || 0

Švajčiarsko || 0 || 0 || 1 285

Spolu (EÚ-27) || 4 580 || 5 060 || 4 180

Priemer (EÚ-27) || 176 || 187 || 161

Štandardná odchýlka (EÚ-27) || 417 || 451 || 376

Zdroj: Výpočet EUROSTATU a GR pre vnútorné záležitosti

6.4. Počet žiadostí o azyl podaných občanmi Kosova v rokoch 2009 – 2011

Členský štát alebo pridružený štát || 2009 || 2010 || 2011

Belgicko || 2 515 || 3 230 || 2 320

Bulharsko || 0 || 0 || 0

Česká republika || 20 || 5 || 5

Dánsko || 120 || 160 || 135

Nemecko || 1 900 || 2 205 || 1 885

Estónsko || 0 || 0 || 0

Írsko || 30 || 15 || 10

Grécko || 10 || 0 || 0

Španielsko || 0 || 0 || 0

Francúzsko || 4 580 || 5 285 || 3 240

Taliansko || 290 || 300 || 110

Cyprus || 0 || 0 || 0

Lotyšsko || 0 || 0 || 0

Litva || 0 || 0 || 0

Luxembursko || 130 || 160 || 140

Maďarsko || 1 785 || 380 || 210

Malta || 0 || 0 || 0

Holandsko || 45 || 60 || 30

Rakúsko || 1 305 || 610 || 340

Poľsko || 0 || 0 || 0

Portugalsko || 0 || 0 || 0

Rumunsko || 0 || 0 || 0

Slovinsko || 30 || 20 || 20

Slovensko || 0 || 0 || 0

Fínsko || 240 || 140 || 75

Švédsko || 1 235 || 1 715 || 1 320

Spojené kráľovstvo || 40 || 40 || 25

Island || 0 || 0 || 0

Lichtenštajnsko || 5 || 5 || 20

Nórsko || 0 || 245 || 145

Švajčiarsko || 695 || 600 || 660

Spolu (EÚ-27) || 14 275 || 14 325 || 9 865

Priemer (EÚ-27) || 529 || 531 || 365

Štandardná odchýlka (EÚ-27) || 1 053 || 1 206 || 812

Zdroj: Výpočet EUROSTATU a GR pre vnútorné záležitosti

6.5. Počet prvostupňových rozhodnutí o žiadostiach o azyl podaných občanmi Kosova v rokoch 2009 – 2011

Členský štát alebo pridružený štát || Celkový počet rozhodnutí || Počet kladných rozhodnutí || Miera uznania

2009 || 2010 || 2011 || 2009 || 2010 || 2011 || 2009 || 2010 || 2011

Belgicko || 1 065 || 1 820 || 2 760 || 115 || 140 || 240 || 10,8 % || 7,7 % || 8,7 %

Bulharsko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Česká republika || 20 || 10 || 0 || 5 || 0 || 0 || 25 % || 0 || 0

Dánsko || 70 || 150 || 140 || 15 || 35 || 25 || 21,4 % || 23,3 % || 17,9 %

Nemecko || 1 355 || 2 255 || 1,850 || 75 || 90 || 50 || 5,5 % || 4 % || 2,7 %

Estónsko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Írsko || 30 || 15 || 10 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Grécko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Španielsko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Francúzsko || 2 460 || 3 480 || 3,395 || 110 || 105 || 100 || 4,5 % || 3 % || 2,9 %

Taliansko || 255 || 335 || 220 || 75 || 80 || 95 || 29,4 % || 23,9 % || 43,2 %

Cyprus || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Lotyšsko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Litva || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Luxembursko || - || 90 || 90 || - || 5 || 5 || 0 || 5,6 % || 5,6 %

Maďarsko || 650 || 85 || 135 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Malta || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Holandsko || 25 || 55 || 35 || 5 || 0 || 0 || 20 || 0 || 0

Rakúsko || 1 115 || 665 || 365 || 80 || 70 || 35 || 7,2 % || 10,5 % || 9,6 %

Poľsko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Portugalsko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Rumunsko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Slovinsko || 25 || 25 || 20 || 10 || 0 || 0 || 40 % || 0 || 0

Slovensko || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Fínsko || 85 || 215 || 85 || 10 || 15 || 5 || 11,8 % || 7 % || 5,9 %

Švédsko || 1 300 || 975 || 1,200 || 105 || 35 || 50 || 8,1 % || 3,6 % || 4,2 %

Spojené kráľovstvo || 45 || 40 || 20 || 15 || 5 || 10 || 33,3 % || 12,5 % || 50 %

Island || - || 0 || 0 || - || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Lichtenštajnsko || 5 || 0 || 5 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Nórsko || 0 || 245 || 125 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Švajčiarsko || 245 || 370 || 255 || 45 || 80 || 55 || 18,4 % || 21,6 % || 21,6 %

Spolu (EÚ-27) || 8 500 || 10 215 || 10 325 || 620 || 580 || 615 || 7,3 % || 5,7 % || 6 %

Priemer (EÚ-27) || 315 || 378 || 382 || 23 || 21 || 23 || || ||

Štandardná odchýlka (EÚ-27) || 602 || 822 || 867 || 39 || 39 || 51 || || ||

Zdroj: Výpočet GR pre vnútorné záležitosti na základe údajov EUROSTATU

6.6. Počet žiadostí o readmisiu spracovaných Kosovom v rokoch 2009 – 2011

Rok || Členský štát alebo pridružený štát || Celkový počet žiadostí o readmisiu || Počet zamietnutých žiadostí || Počet nevybavených žiadostí || Počet navrátilcov

2009 || Belgicko || 58 || 12 || 14 || 32

Bulharsko || 0 || 0 || 0 || 0

Nemecko || 2 385 || 91 || 1 753 || 541

Francúzsko || 500 || 24 || 0 || 476

Taliansko || 80 || - || 3 || 77

Maďarsko || - || - || || 133

Rakúsko || - || - || || 234

Slovinsko || 85 || - || 10 || 75

Slovensko || 0 || 0 || 0 || 0

Nórsko || - || - || || 125

Švajčiarsko || 403 || 35 || 0 || 368

Spolu || 3 511 || 162 || 1 780 || 2 061

2010 || Belgicko || 61 || 3 || 18 || 40

Bulharsko || 0 || 0 || 0 || 0

Česká republika || 7 || 0 || 0 || 7

Nemecko || 2 339 || 197 || 1 536 || 606

Francúzsko || 522 || 21 || 4 || 497

Taliansko || 65 || - || 1 || 64

Maďarsko || - || - || || 60

Rakúsko || - || - || || 253

Slovinsko || 68 || - || 13 || 55

Slovensko || 0 || 0 || 0 || 0

Nórsko || - || - || || 103

Švajčiarsko || 419 || 22 || 0 || 397

Spolu || 3 481 || 243 || 1 572 || 2 082

2011 || Belgicko || 365 || 17 || 50 || 298

Bulharsko || 0 || 0 || 0 || 0

Česká republika || 1 || 0 || 0 || 1

Nemecko || 1 483 || 155 || 832 || 496

Francúzsko || 372 || 9 || 9 || 354

Taliansko || 77 || - || 2 || 75

Maďarsko || - || - || || 62

Rakúsko || - || - || || 140

Slovinsko || 35 || - || 10 || 25

Slovensko || 0 || 0 || 0 || 0

Nórsko || - || - || || 100

Švajčiarsko || 259 || 18 || 0 || 241

Spolu || 2 592 || 199 || 903 || 1 792

2012 || Belgicko || 355 || 14 || 104 || 237

Nemecko || 691 || 80 || 302 || 309

Grécko || 21 || 0 || 0 || 21

Francúzsko || 226 || 10 || 8 || 208

Taliansko || 39 || - || 0 || 39

Maďarsko || - || - || || 64

Holandsko || 18 || 1 || 7 || 10

Rakúsko || - || - || || 94

Slovinsko || 15 || - || 8 || 7

Švédsko || 489 || 15 || 0 || 474

Nórsko || - || - || || 50

Švajčiarsko || 225 || 11 || 0 || 214

Spolu || 2 079 || 131 || 429 || 1 253

Zdroj: Členské štáty EÚ a pridružené štáty

*               Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

[1]               Dohody o readmisii s Kosovom uzatvorili: Rakúsko, štáty BENELUX-u (v rámci spoločnej dohody), Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Malta, Slovinsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Albánsko a Čierna Hora.

[2]               Kosovo parafovalo readmisné dohody s Estónskom a Chorvátskom a začalo rokovania s Írskom, Talianskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Portugalskom, Spojeným kráľovstvom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Tureckom.

[3]               Reintegrácia sa takisto podporuje v rámci stratégie pre spoločenstvá a návrat a stratégie integrácie spoločenstiev Rómov, Aškalov a (balkánskych) Egypťanov.

[4]               V troch z 38 samospráv Kosova takéto miestne úrady pre spoločenstvá a návrat stále chýbajú.

[5]               Tieto štandardy sú stanovené v dokumente ICAO č. 9303 (časť 1) prílohy 9 k Chicagskému dohovoru.

[6]               Tieto štandardy sú stanovené v dokumente ICAO č. 9303 (časť 3) prílohy 9 k Chicagskému dohovoru.

[7]               Kódex schengenských hraníc [nariadenie (ES) č. 562/2006].

[8]               Nariadenie o malom pohraničnom styku [nariadenie (ES) č. 1931/2006].

[9]               Kódex schengenských hraníc [nariadenie (ES) č. 562/2006]; závery Rady zo 4. – 5. decembra 2006; Schengenský katalóg o kontrole vonkajších hraníc, návrate a readmisii.

[10]             Kosovo má s Čiernou Horou dohodu o colnej spolupráci a s Chorvátskom dohodu o policajnej spolupráci.

[11]             Smernica o jednotnom povolení na pobyt (smernica 2011/98/EÚ); smernica o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia a odborného vzdelávania (smernica 2004/114/ES); smernica o prijímaní štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (smernica 2005/71/ES); smernica o práve na zlúčenie rodiny (smernica 2003/86/ES); smernica o osobách s dlhodobým pobytom (smernica 2003/109/ES); smernica o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (smernica 2004/81/ES).

[12]             Smernica o návrate (smernica 2008/115/ES); smernica o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (smernica 2003/110/ES); smernica, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (smernica 2009/52/ES).

[13]             Občania členských štátov EÚ nebudú v rámci plánovaného nového vízového režimu Kosova potrebovať víza.

[14]             Vízový kódex [nariadenie (ES) č. 810/2009].

[15]             Smernica, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (smernica 2002/90/ES).

[16]             Smernica o prijímaní žiadateľov o azyl (smernica 2003/9/ES), smernica o oprávnení (smernica 2004/83/ES a prepracovaná smernica 2011/95/ES), smernica o azylovom konaní (smernica 2005/85/ES) a smernica o dočasnej ochrane (smernica 2001/55/ES).

[17]             Pozri Európsky dvor audítorov, Pomoc Európskej únie Kosovu týkajúca sa právneho štátu, osobitná správa č. 18, 2012.

[18]             Medzi výlučné právomoci patrí okrem iného vyšetrovanie a stíhanie teroristických činov, vojnových zločinov, organizovanej trestnej činnosti a prania špinavých peňazí.

[19]             Subsidiárne právomoci zahŕňajú okrem iného vyšetrovanie a stíhanie prevádzania migrantov, obchodu s ľuďmi, obchodu s drogami, nezákonných hazardných hier, daňových únikov, obchodu so zbraňami, zneužívania právomoci verejného činiteľa, podplácania a podvodov pri výkone funkcie verejného činiteľa.

[20]             Ide o tieto krajiny: Slovinsko, Chorvátsko, Albánsko, Čierna Hora, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, San Maríno a Turecko.

[21]             Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES.

[22]             Smernica 2006/24/ES.

[23]             Ide o tieto krajiny: Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Írsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Kanada, Spojené štáty americké a Saudská Arábia.

[24]             Ide o tieto krajiny: Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Švédsko, Chorvátsko, Švajčiarsko, Nórsko a Turecko.

[25]             Medzi tieto nástroje patrí Všeobecná deklarácia ľudských práv; Európsky dohovor o ľudských právach a jeho protokoly; Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho protokoly; Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín; Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor o právach dieťaťa. Kosovo nie je členom OSN ani Rady Európy.

[26]             OBSE, Access to civil registration in Kosovo, Priština, júl 2012.

[27]             EUROPOL, Hodnotenie hrozieb organizovanej trestnej činnosti v EÚ („EU Organised Crime Threat Assessment“), 28. apríla 2011.

[28]             OECD, Support for Improvement in Governance and Management, Kosovo Assessment, marec 2012

[29]             V indexe vnímania korupcie vypracovanom organizáciou Transparency International sa Kosovo umiestnilo v rokoch 2010 a 2011 na najnižšej priečke z krajín západného Balkánu, ale v roku 2012 sa dostalo pred Albánsko.

[30]             Krátkodobé vízum s obmedzenou územnou platnosťou oprávňuje držiteľa iba na pobyt v členskom štáte (členských štátoch), pre ktoré vízum platí. Vízum s obmedzenou územnou platnosťou sa môže vydať v prípade, ak cestujúci nespĺňa podmienky vstupu, keď aspoň jeden členský štát neuznáva cestovný doklad, ku ktorému bude vízum pripojené, alebo keď sa z naliehavých dôvodov vízum vydáva bez vykonania predchádzajúcej konzultácie, ak je takáto konzultácia potrebná.

[31]             Vzorka členských štátov a štátov pridružených k schengenskému priestoru uvedených v tabuľke 6.6 zahŕňala: Belgicko, Bulharsko, Českú republiku, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko, Švédsko, Nórsko a Švajčiarsko.