52013DC0047

V júli 2012 Komisia podala správu o pokroku, ktorú dosiahlo Rumunsko od roku 2007 v rámci mechanizmu spolupráce a overovania[1]. V správe sa venuje pozornosť udržateľnosti a nezvratnosti zavedených reforiem. Keďže správa bola vydaná v čase vzniku závažných pochybností týkajúcich sa právneho štátu a nezávislosti  súdnictva v Rumunsku, obsahovala špecifické odporúčania, ktorých cieľom bolo obnoviť dodržiavanie týchto základných zásad. Bolo tiež prijaté rozhodnutie, že po uplynutí šiestich mesiacov sa vydá ďalšia správa, so zameraním sa na uvedené odporúčania Komisie v tejto oblasti.

Určujúcim faktorom vývoja v Rumunsku v priebehu posledných šiestich mesiacov boli prípravy na nedávno konané voľby. Komisia je presvedčená, že vymenovanie novej vlády po voľbách poskytuje novú príležitosť na zabezpečenie rešpektovania právneho štátu a nezávislosti súdnictva a zabezpečenie stability. Lojálna spolupráca medzi inštitúciami a stabilita v oblasti deľby moci sú dôležité základné kamene na vytvorenie správnej platformy na dosahovanie pokroku v otázkach reformy súdnictva a boja proti korupcii.

Táto správa hodnotí výsledky špecifických odporúčaní vydaných Komisiou, pokiaľ ide o rešpektovanie právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Obsahuje aj porovnanie s referenčnými kritériami mechanizmu spolupráce a overovania týkajúcimi sa ďalších aspektov reformy súdneho systému a boja proti korupcii.

1.         Rešpektovanie právneho štátu a nezávislosti súdnictva

Komisia vydala desať konkrétnych odporúčaní s cieľom pomôcť pri riešení sporných otázok v súvislosti s právnym štátom a nezávislosťou súdnictva.  Rumunská vláda Komisii potvrdila, že bude tieto odporúčania plniť[2]. Komisia pozorne monitorovala pokrok v týchto otázkach, a to na základe referenčných kritérií stanovených v rozhodnutí  prijatom v rámci mechanizmu spolupráce a overovania.

Z hodnotenia vyplýva, že Rumunsko splnilo niektoré, avšak nie všetky odporúčania Komisie zamerané na obnovenie právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Zatiaľ čo Ústava a úloha a rozhodnutia Ústavného súdu boli rešpektované, záväzky týkajúce sa nezávislosti súdnictva a potrebných krokov v súvislosti s rozhodnutiami spochybňujúcimi bezúhonnosť niektorých osôb neboli dostatočne splnené. Zároveň sa stále neuskutočnilo menovanie nového vedenia prokuratúry a Národného riaditeľstva pre boj proti korupcii (ďalej len „DNA“).

Rumunský ústavný poriadok

Jednou z hlavných oblastí, v súvislosti s ktorými Komisia vyjadrila v júli obavy, bola stabilita ústavného poriadku.

Úloha Ústavného súdu tu má osobitný význam. Právomoci Ústavného súdu v oblasti kontroly ústavnosti rozhodnutí prijatých parlamentom boli účinne obnovené prostredníctvom rozsudkov Ústavného súdu a mimoriadne legislatívne opatrenie č. 38 je preto „de facto“ neuplatniteľné[3]. Zrušenie mimoriadneho legislatívneho opatrenia č. 41 zabezpečilo rešpektovanie rozhodnutia súdu o kvóre na referendum. Skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu o platnosti referenda[4] konaného 29. júla bola rešpektované, bolo kľúčovým signálom, že ústavné normy už nie sú predmetom spochybňovania.

Ďalším dôvodom znepokojenia Komisie, ale aj Benátskej komisie a Rady Európy, bolo využívanie mimoriadnych legislatívnych opatrení[5]. Využívanie tejto právomoci začiatkom júla bolo významným momentom z hľadiska znepokojenia  nad  obchádzaním ústavných noriem. Rumunská vláda sa zaviazala využívať mimoriadne legislatívne opatrenia výlučne v situáciách stanovených v Ústave a len v prípade núdze. V posledných mesiacoch bol tento problém predmetom menšieho znepokojenia a začiatok funkčného obdobia nového parlamentu s jasnou väčšinou by mal prispieť ku konsolidácii riadnych legislatívnych postupov ako správneho spôsobu prijímania právnych predpisov.

Komisia poznamenáva, že všetko nasvedčuje tomu, že všetky akty vrátane rozhodnutí Ústavného súdu boli včas uverejnené v úradnom vestníku.

Parlament vymenoval nového ombudsmana v januári 2013. Skutočnosť, že novému ombudsmanovi prejavila plnú podporu vládnuca koalícia, avšak nie  opozícia, bude mať pre neho osobitný význam, ak chce svojím konaním preukázať, že stojí nad straníckymi záujmami. Ombudsman má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní kontroly a rovnováhy systému, a osobitne pokiaľ ide o kontrolu právomoci výkonnej moci prijímať právne predpisy prostredníctvom legislatívnych opatrení.

Povedané stručne, postavenie Ústavy a Ústavného súdu bolo v súlade s odporúčaniami Komisie obnovené. Je však mimoriadne dôležité, aby prezident, nová vláda a parlament zabezpečili stabilitu ústavného poriadku, pričom všetky politické strany by mali pracovať na zmiernení polarizácie politického systému.

V priebehu príprav na voľby došlo aj k diskusii o prípadných ústavných zmenách. Dôležité je, že proces ústavnej reformy pokračuje v podmienkach úplného rešpektovania základných hodnôt, ako je rešpektovanie právneho štátu a deľby moci. To zahŕňa nepretržité rešpektovanie Ústavného súdu ako garanta zvrchovanosti Ústavy, ako aj nezávislosti a stability súdnych inštitúcií vrátane prokuratúry. Takisto je dôležité, že diskusia o prípadnej reforme poskytuje dostatok času a otvorenosti na dosiahnutie čo najširšieho možného konsenzu prostredníctvom vhodného ústavného postupu. V tejto súvislosti je tiež mimoriadne dôležité opätovne uistiť  súdne inštitúcie o zabezpečení ich nezávislosti a vyvarovať sa špekulácií vytvárajúcich atmosféru nestability.

Nezávislosť súdnictva

Jedným z hlavných dôvodov na znepokojenie počas leta bol evidentný nátlak na súdne inštitúcie a nedostatočné rešpektovanie nezávislosti súdnictva. Toto zostáva hlavným zdrojom znepokojenia. Komisia dostala mnohé správy  o zastrašovaní a obťažovaní jednotlivcov pracujúcich v kľúčových súdnych a protikorupčných inštitúciách vrátane osobných vyhrážok adresovaných sudcom a ich rodinám, a o mediálnych kampaniach nadobúdajúcich až rozmery prenasledovania[6].

Žiaľ, odporúčanie Komisie nebolo v plnej miere splnené. Politicky motivované útoky na súdnictvo sa neskončili. Kritickým bodom je akceptovanie súdnych rozhodnutí: to si vyžaduje od celého politického spektra dosiahnutie konsenzu v otázke zdržania sa diskreditácie súdnych rozhodnutí, oslabovania dôveryhodnosti sudcov či vyvíjania nátlaku na nich.

Komisia by tiež chcela upriamiť pozornosť na úlohu médií. Vyskytli sa mnohé prípady, keď médiá vyvíjali na súdnictvo nátlak, ako aj konkrétne pochybnosti, či je Národná rada pre audiovíziu účinný kontrolný subjekt. Situácia naznačuje, že je potrebné preskúmať súčasné pravidlá, aby sa zabezpečilo, že slobodu tlače sprevádza náležitá ochrana inštitúcií a základných práv jednotlivcov, ako aj prijať pravidlá účinnej nápravy.

Osobitným problémom bolo znepokojenie Komisie, že by mohlo dôjsť k zrušeniu predchádzajúcich súdnych rozhodnutí prostredníctvom udelenia milostí v osobitných podmienkach dočasného výkonu prezidentských právomocí počas minulého leta. Dočasný prezident rešpektoval zodpovedajúce odporúčanie v plnom rozsahu.

Konečným aspektom nezávislosti súdov je záväzok výkonnej moci a zákonodarných orgánov ustanoviť na kľúčové posty v súdnych inštitúciách kvalitné osoby. Komisia sa domnieva, že jednou z oblastí, v ktorej Rumunsko dosiahlo najväčší pokrok v rámci mechanizmu spolupráce a overovania, je oblasť korupcie na vysokých miestach. Je nutné, aby sa pod budúcim vedením zachovalo účinné a nestranné trestné stíhanie. Komisia sa preto domnieva, že je nevyhnutné ustanoviť nové vedenie prokuratúry a Národného riaditeľstva pre boj proti korupcii (DNA), čím sa môže preukázať nezávislosť, bezúhonnosť a profesionalita, ktoré sú potrebné v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti a pokračujúceho prinášania žiaducich výsledkov.

V správe sa v tejto súvislosti poukázalo na vymenovanie nového generálneho prokurátora a hlavného prokurátora DNA, tak z hľadiska otvoreného a transparentného procesu ako aj  z hľadiska výberu takých uchádzačov, ktorí majú odborné znalosti, bezúhonnosť a predchádzajúcu prax v oblasti boja proti korupcii. Tento proces bol pôvodne unáhlený a nevzbudil dôveru súdov. Minister spravodlivosti následne predĺžil lehoty a vykonal viaceré procedurálne zlepšenia[7], ale prihlásil sa len obmedzený počet uchádzačov. Dvaja uchádzači, ktorí vzišli z procesu výberu, nezískali pozitívne stanoviská Vyššej súdnej rady a boli nakoniec zamietnutí prezidentom. Komisia sa domnieva, že dostatočný počet vysokokvalitných uchádzačov v rámci otvoreného a transparentného procesu a pokiaľ možno s podporou Vyššej súdnej rady sú základnými prvkami na zabezpečenie vedenia, ktoré by dokázalo získať dôveru verejnosti.

Bezúhonnosť

Osoby zastávajúce mocenské pozície musia preukázať, že spĺňajú vysoké štandardy bezúhonnosti. Okrem toho, nerešpektovanie súdnych rozhodnutí v prípadoch, keď súdne orgány zistia, že štandardy bezúhonnosti nie sú splnené, predstavuje tiež nerešpektovanie právneho štátu. V správe z júla sa Komisia obávala, že vláda aj parlament túto zásadu v plnej miere nerešpektovali.

Novembrové správy[8] Národného bezpečnostného úradu (ďalej aj „ANI“) kritické voči  ministrom a vysokým úradníkom neviedli k ich odstúpeniu[9]. Nová vláda zopakovala svoj cieľ zaoberať sa korupciou, avšak v dvoch potvrdených prípadoch prebieha vyšetrovanie trestného činu korupcie proti ministrom novej vlády.  Vo svojom júlovom odporúčaní Komisia vyjadruje očakávanie, že ministri budú  príkladom, pokiaľ ide o otázky bezúhonnosti: to isté by sa malo očakávať v súvislosti s obvineniami z korupcie. Z hľadiska dôveryhodnosti vlády je mimoriadne dôležité, aby sa osoby zastávajúce ministerské funkcie tešili dôvere verejnosti a napríklad odstúpili, ak podľa správy ANI nie sú bezúhonné. Bude potrebné v plnom rozsahu uplatňovať ústavné požiadavky vrátane pozastavenia výkonu funkcie ministra v prípade obžaloby.

Podobne  by prospelo dôveryhodnosti parlamentu, ak by existovali jasnejšie postupy týkajúce sa vybavovania prípadov, v ktorých poslanci parlamentu čelia rozhodnutiam týkajúcim sa otázok bezúhonnosti alebo tvrdeniam o korupcii.  Malo by sa predpokladať, že v rámci stanovených ústavných pravidiel prokuratúra môže vykonávať svoju prácu rovnako ako v prípade ostatných občanov. Prehľadnosť a automatickosť predstavujú najlepší spôsob ako zmierniť predchádzajúce dôvody na znepokojenie, že parlament v tejto oblasti postupoval do istej miery subjektívne.

Parlament prijal v januári 2013 zmeny a doplnenia štatútu poslancov parlamentu, ktorými sa zmenil postup pri zrušení imunity v prípadoch prehliadky, zatknutia alebo zadržania poslancov parlamentu a pri trestnom stíhaní bývalých ministrov. Predpokladajú sa ďalšie kroky vrátane vypracovania Kódexu správania. Bude si to vyžadovať aj stanovenie lehoty pre každú etapu postupu, a tiež povinnosti uvedenia všetkých dôvodov v prípade, že parlament odmietne imunitu zrušiť. Rovnako dôležité je objasniť, že ANI zostáva jediným orgánom, ktorého úlohou je preverovanie potenciálnych nezrovnalostí u volených a vymenúvaných úradníkov.

Pokiaľ ide o prístup parlamentu, širšie spochybňovanie súdnych rozhodnutí bolo v jednom prípade dôvodom veľkého znepokojenia: Vyššia súdna rada sa musela odvolať na Ústavný súd, aby sa zabezpečilo, že parlament skutočne splní rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý o veci rozhodol v poslednom  stupni.[10]   Očakáva sa, že nové postupy zabránia opakovanému výskytu takýchto problémov.

Odporúčania

Komisia víta pozitívne kroky urobené od júla, domnieva sa však, že na úplné splnenie jej odporúčaní bude ešte potrebné vykonať mnoho ďalšej práce. Začiatok fungovania novej vlády a nového parlamentu ponúka výbornú príležitosť upevniť tieto kroky a venovať sa stále nedoriešeným otázkam. Zásady, ktoré sú podstatou odporúčaní Komisie, a to ochrana právneho štátu a ochrana schopnosti súdnictva vydávať rozhodnutia bez zasahovania do tohto rozhodovania, budú mať aj naďalej ústredný význam pre prístup Komisie v budúcnosti.

Bude dôležité pokračovať v rešpektovaní rozsahu príslušnosti a rozhodnutí Ústavného súdu a zabezpečovať úplné dodržiavanie všetkých ústavných požiadaviek na zabezpečenie fungovania pluralitnej rumunskej demokracie a zníženie jej polarizácie. Takisto bude dôležité zabezpečiť, aby proces ústavnej reformy plne rešpektoval zásady právneho štátu, deľby moci a nezávislosti a stability súdov a zároveň bol založený na čo najširšom konsenze.

Nová vláda už v dohode o inštitucionálnej spolupráci uzavretej medzi prezidentom a predsedom vlády naznačila svoj záväzok rešpektovať nezávislosť súdnictva a zvrchovanosť právneho štátu. Za uvedeným by mali nasledovať osobitne ešte tieto kroky:

· zaviesť jasný rámec[11] požiadaviek na zdržanie sa diskreditácie súdnych rozhodnutí a oslabovania postavenia alebo vyvíjania nátlaku na sudcov, a na zabezpečenie účinného presadzovania týchto požiadaviek. Vyššia súdna rada by sa mala prizývať na poskytnutie stanoviska k príslušným ustanoveniam,

· preskúmať existujúce štandardy ochraňujúce slobodné a pluralitné médiá pri súčasnom zabezpečení účinnej nápravy v prípadoch porušenia základných práv jednotlivcov a nenáležitého nátlaku na súdnictvo a inštitúcie boja proti korupcii alebo ich zastrašovania zo strany médií. Národnej rade pre audiovíziu by malo byť poskytnuté ubezpečenie o jej skutočnej nezávislosti a mala by v tejto súvislosti v plnej miere zohrávať svoju úlohu pri stanovení a vynucovaní Kódexu správania,

· zabezpečiť, aby bolo nové vedenie prokuratúry a DNA vybrané z dostatočnej škály vysokokvalitných kandidátov na základe otvoreného a transparentného procesu, aby spĺňalo kritériá stanovené v dohode o inštitucionálnej spolupráci, najmä kritériá odborných znalostí, bezúhonnosti a predchádzajúcej praxe v oblasti boja proti korupcii. Kladné stanovisko Vyššej súdnej rady bude dôležitým krokom pri získaní dôvery verejnosti,

· nový ombudsman bude musieť preukázať nespochybnenú autoritu, bezúhonnosť a nezávislosť, ako aj nestranný prístup,

· prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby  ministri, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o bezúhonnosti, odstúpili. Zabezpečiť rýchle uplatňovanie ústavných pravidiel o pozastavení výkonu funkcie ministra v prípade obžaloby,

· Parlament by mal stavať na nových pravidlách v záujme prijatia jasných a objektívnych postupov pri pozastavení mandátu poslanca v prípade rozhodnutí konštatujúcich porušenie bezúhonnosti alebo rozsudkov, ktorými boli uznaní za vinných z korupcie; a stanoviť krátke lehoty na vybavenie žiadostí prokuratúry o zrušenie imunity poslancov parlamentu. Ak parlament nedá súhlas na bežný výkon presadzovania práva, mali by byť uvedené všetky dôvody.

2.         Reforma systému súdnictva, bezúhonnosť, boj proti korupcii

V tejto časti sa hodnotí pokrok na základe referenčných kritérií stanovených v rámci mechanizmu spolupráce a overovania a predchádzajúcich odporúčaní Komisie. Tie zostávajú platné a budú posúdené v ďalšej správe.

Reforma systému súdnictva

Prvé odporúčanie v správe z júla o reforme súdneho systému sa týkalo zavedenia všetkých štyroch kódexov[12].  Naďalej je neisté naplánovanie vykonania tejto kľúčovej reformy. Nadobudnutie účinnosti Občianskeho súdneho poriadku je stále naplánované na február 2013. Nadobudnutie účinnosti Trestného zákona a Trestného poriadku je predbežne plánované na február 2014. Je potrebná väčšia jednoznačnosť, pokiaľ ide o zabránenie ďalšiemu odsúvaniu týchto krokov na neskoršie dátumy.

Od poslednej správy ministerstvo spravodlivosti stanovilo viacročnú stratégiu implementácie kódexov vrátane aspektov zdrojov. Posúdenie možných vplyvov až po tom, ako parlament prijme kódexy, vytvára mimoriadnu neistotu a úplné posúdenie vplyvu na aspekty súvisiace s ľudskými zdrojmi je naplánované až na rok 2014[13]. Tento proces sa bude v prípade častého opätovného otvárania textu kódexov komplikovať:  nemal by sa stratiť celkový cieľ, ktorým je zabezpečenie účinnejšieho a rýchlejšieho dosahovania a vykonávania spravodlivosti, napríklad pri predkladaní dôkazov na súde v prípadoch korupcie.

Druhé odporúčanie sa týkalo celkového veľkého pracovného zaťaženia rumunského súdnictva a potreby reštrukturalizovať súdnictvo a prokuratúru, pri súčasnom nájdení rovnováhy medzi počtom zamestnancov a pracovným zaťažením. Vláda rieši niektoré osobitné príčiny vlny nových prípadov priamo v zárodku, prostredníctvom zmien v právnych predpisoch[14]. Takéto úsilie o zníženie pracovného zaťaženia v slabých miestach systému môže byť účinnejšie ako úsilie riešiť daný problém zvyšovaním počtu sudcov a prokurátorov – čo by tiež mohlo predstavovať riziko ohrozenia nedávnych zlepšení v kvalite a odbornej príprave osôb, ktoré ešte len začínajú vykonávať povolanie sudcu alebo prokurátora.

Posledné odporúčanie sa týkalo vytvorenia zastrešujúcej monitorovacej skupiny pre reformu súdnictva. Toto odráža potrebu dosiahnuť konsenzus vo veci reformy súdnictva. Od júlovej správy nedošlo k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o účinnú spoluprácu kľúčových aktérov v záujme uvedeného cieľa. 

Zodpovednosť súdnictva.

Nový právny rámec prijatý pre súdnu inšpekciu v roku 2011 umožnil súdnej inšpekcii účinnejšie plnenie jej úloh, výsledkom čoho bolo 21 nových disciplinárnych konaní počas niekoľkých prvých mesiacov jej existencie[15]. Ministerstvo spravodlivosti podporilo nový inšpektorát viacerými praktickými opatreniami vrátanie poskytnutia novej budovy sídla. Všeobecnejšie poznatky získané z jednotlivých prípadov by sa mohli využiť v rámci  spoločnej politiky, ktorú Komisia odporučila Vyššej súdnej rade a vláde v záujme podpory zodpovednosti a bezúhonnosti.

Ďalším podstatným prvkom dobrého mena a zodpovednosti súdnictva je postup pri vymenovaní sudcov. Zdá sa, že nové mechanizmy na podporu Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu priniesli do systému novú dôslednosť: zdá sa, že udržať kvalitu konkurencie je dôležitejšie ako venovať sa náprave známych nedostatkov, ktoré sa môžu ukázať ako krátkodobé.

Konzistentnosť a účinnosť súdneho konania

Konzistentnosť a transparentnosť súdneho konania je kľúčovým prvkom jeho dôveryhodnosti a účinnosti. Najvyšší kasačný a odvolací súd pokračoval od júlovej správy v prijímaní konkrétnych krokov na zjednotenie judikatúry a zlepšenie jej kvality, pri súčasnom zabezpečovaní zasielania rozhodnutí súdom nižšieho stupňa a zlepšovaní prístupu online. Postupná transformácia Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu na súd so všetkými právomocami kasačného súdu, s menším rozsahom príslušnosti pre odvolania, by takisto pomohla sústredeniu sa na zjednocovanie judikatúry v právnych otázkach. Odvolacie konanie v záujme práva už napomáha pokroku v tomto smere. Bude dôležité zabezpečiť, aby toto napredovanie nebolo ohrozené zvýšenou pracovnou záťažou prostredníctvom nového konania o prejudiciálnych otázkach, zatiaľ čo sa zdá, že súčasný počet sudcov v porotách na Najvyššom kasačnom a odvolacom súde ponúka správnu rovnováhu.

Dôležitou otázkou z hľadiska zjednotenia judikatúry je modernizácia zastaraného informačného systému. Táto skutočnosť obmedzuje sudcov pri získavaní poznatkov o obdobných rozsudkoch. V súčasnosti sa realizujú dva projekty. Ministerstvo spravodlivosti plánuje zrealizovať stratégiu na vytvorenie jednoduchého a rýchleho prístupu do systému ECRIS (hlavná súdna databáza) a súbežne s tým sa takisto Vyššia súdna rada  snaží zlepšovať existujúci systém „Jurindex“ (alternatívny systém). Bolo by užitočné dosiahnuť pokrok v obidvoch týchto iniciatívach[16].

Účinnosť súdneho konania

Prístup Najvyššieho súdu k prípadom korupcie na vysokých miestach sa naďalej vyznačuje želanou mierou proaktívneho rozhodovania týchto vecí.  Najvyšší kasačný a odvolací súd uvádzal významný pokrok pri riešení prípadov korupcie na vysokých miestach, keď došlo k poklesu z 28 na 10 neukončených prípadov, ako aj nárast v počte prípadov vyriešených súdmi prvého stupňa. V prípade uznania viny obžalovaných sa rozsudky vyznačovali pokračujúcim trendom primeranejšieho a dôslednejšieho prístupu k ukladaniu trestov. To viedlo k tomu, že úlohu, ktorú súdnictvo plní v oblasti odrádzania od protiprávneho konania, si teraz plní účinnejšie.

Na zabezpečenie účinnosti sa od orgánov presadzovania práva vyžaduje, aby pracovali účinne a spravodlivo v rámci celého systému. Najvyšší kasačný a odvolací súd naďalej napreduje prostredníctvom stanovovania noriem a usmernení pre súdy nižšieho stupňa

Pre posledné mesiace bolo príznačné pokračovanie odbornej a nestrannej práce ministerstva verejných záležitostí, Generálneho riaditeľstva pre boj proti korupcii a Najvyššieho súdu, niekedy v podmienkach krajného tlaku. Doterajšia životaschopnosť týchto inštitúcií je potvrdením záveru, že ich predchádzajúce výsledky v oblasti boja proti korupcii na vysokých miestach sú jedným z najvýznamnejších znakov dosiahnutého pokroku Rumunska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania. Je mimoriadne dôležité, aby sa tento pokrok zachoval aj pod novým vedením. Tento pokrok nesmú oslabovať žiadne ďalšie obmedzenia schopnosti orgánov presadzovania práva pracovať na dosahovaní spravodlivosti[17].

Bezúhonnosť

Od poslednej správy Národný bezpečnostný úrad (ANI) dosiahol ďalšie výsledky v danej oblasti a ďalej rozvinul svoju operačnú efektívnosť[18]. Národný bezpečnostný úrad začal ambiciózny projekt v oblasti IT, ktorého cieľom je zhromažďovanie údajov o volených a vymenúvaných úradníkoch, čo umožní krížové overenie s inými štátnymi databázami, ako je napr. obchodný register alebo databázy daňových úradov, v záujme odhaľovania konfliktu záujmov. Toto si však bude vyžadovať dodatočné zdroje, ak sa má táto činnosť uskutočňovať v plnom rozsahu.

Dôvodom pre veľké znepokojenie je stále skutočnosť, že rozhodnutia ANI sú často spochybňované. Deje sa tak napriek tomu, že aj keď sú tieto rozhodnutia napadnuté súdnou cestou, v mnohých prípadoch podaného odvolania proti rozhodnutiam ANI súdy rozhodli v prospech ANI. Tak ANI a Národná bezpečnostná rada (NIC), ako aj ich pracovníci boli predmetom častých politických a mediálnych útokov. Parlament nevykonal správy ANI, dokonca ani vtedy, keď ich potvrdili právoplatné súdne rozhodnutia (pozri vyššie).  V novembri 2012 ANI vydal štyri správy o nezlučiteľnosti, ktoré boli kritické voči ministrom a vysokým úradníkom. Všetky štyri správy boli napadnuté na súde a žiadna z týchto osôb z uvedených dôvodov neodstúpila z funkcie[19]. Spolu s častými návrhmi na zmenu právneho rámca ANI to vytvára neistotu, ktorá bráni schopnosti Rumunska preukázať fungovanie silného rámca pre bezúhonnosť.

Boj proti korupcii

Národné riaditeľstvo pre boj proti korupcii (DNA) pokračovalo v úspešnom vyšetrovaní a odhaľovaní prípadov korupcie. V roku 2012 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom počet právoplatných odsudzujúcich rozsudkov vydaných na základe trestného stíhania, ktoré začalo DNA, zdvojnásobil. Tieto rozsudky sa týkali politikov všetkých hlavných strán. Bol tiež zaznamenaný nepretržitý nárast počtu obžalôb a odsúdení v prípadoch podvodov s prostriedkami EÚ, ktoré boli vyšetrované DNA. Toto sa môže stať významným príkladom pre celú sústavu prokuratúry, keď existujú náznaky značných rozdielov vo výsledkoch dosiahnutých jednotlivými úradmi prokuratúry.

Mechanizmus spolupráce a overovania tiež vyžaduje značné úsilie pri riešení korupcie na všetkých úrovniach rumunskej spoločnosti. Z prieskumov neustále vyplýva vysoká úroveň znepokojenia verejnosti v súvislosti s veľkou rozšírenosťou korupcie[20]. V tejto súvislosti správa z júla pozitívne hodnotí národnú stratégiu boja proti korupcii. Niektoré ústredné orgány urobili niektoré dôležité kroky a zdá sa, že napreduje aj zapojenie miestnych orgánov[21]. Ministerstvo spravodlivosti zaviedlo štruktúry, ktorých cieľom je pomáhať tejto činnosti, pričom sa zdá, že napriek malému počtu zamestnancov tento proces napreduje. Práca v teréne a hľadanie najlepších postupov svedčia o želanej miere proaktívneho prístupu. Je dôležité zabezpečiť primerané zdroje v záujme bezproblémovej realizácie stratégie. Okrem toho sa finančné prostriedky EÚ používajú na financovanie viacerých projektov boja proti korupcii vrátane projektov v rezortoch školstva, zdravotníctva, regionálneho rozvoja a verejnej správy. Realizácia napreduje a teraz sa očakávajú výsledky.

Ďalším dôležitým prvkom je trestné stíhanie prania špinavých peňazí a konfiškácia. Nový právny rámec pre rozšírenú konfiškáciu bol zavedený v roku 2012, ale je ešte príliš skoro hodnotiť jeho účinnosť. Pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí ako samostatný trestný čin, v súčasnosti sa jedným významným prípadom zaoberá Najvyšší kasačný a odvolací súd. Úrad pre vymáhanie majetku zaznamenal nárast žiadostí, ktorými sa zaoberá, a to osobitne  žiadostí rumunských orgánov. V súčasnosti neexistujú žiadne súhrnné štatistiky uvádzajúce presnú výšku skonfiškovaného majetku, avšak podľa odhadov je jeho hodnota skôr nízka. Takisto nie sú k dispozícii žiadne súhrnné štatistiky o sumách, ktoré sa skutočne podarilo vymôcť po vydaní príkazu na konfiškáciu.

A napokon, zdá sa, že bol dosiahnutý len veľmi obmedzený pokrok v prevencii a sankcionovaní korupcie v súvislosti s verejným obstarávaním. Pokrok dosiahnutý v oblasti boja proti korupcii na vysokých miestach nie je možné konštatovať v oblasti verejného obstarávania. Konanie sa javí byť zdĺhavé, čo je čiastočne spôsobené potrebou osobitných odborných vedomostí vo finančnej oblasti. To vedie k vzniku osobitného problému uzatvorenia zmlúv pred tým, ako súd vynesie rozsudok o danom trestnom čine. Tresty pre úradníkov vinných z účasti v prípadoch podvodného verejného obstarávania sú  naďalej veľmi nízke a zákon nestanovuje možnosť zrušenia už vykonaných projektov z dôvodu konfliktu záujmov. Existujú tiež veľké pochybnosti o účinnosti postupu prokuratúry pri stíhaní týchto prípadov. [22] Zdá sa, že nedávne návrhy spochybňujú stabilný nezávislý inštitucionálny základ nevyhnutný pre skutočný pokrok. Systematickejší prístup ku ex ante kontrolám – úloha, ktorá by bola vhodná hlavne pre ANI (posilnený o nové zdroje), ktorý by tiež zabezpečoval jednotné a systematické vykonávanie – by predstavoval užitočnú cestu vpred.

3.         Záver

Z hodnotenia vyplýva, že Rumunsko splnilo niektoré, avšak nie všetky odporúčania Komisie zamerané na obnovenie právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Zatiaľ čo Ústava a úloha a rozhodnutia Ústavného súdu boli rešpektované, záväzky v oblastiach ochrany súdnictva pred útokmi, odstúpenia ministrov, voči ktorým boli vydané rozhodnutia konštatujúce porušenie bezúhonnosti, a vzdania sa mandátu poslancami parlamentu, voči ktorým boli vydané právoplatné rozhodnutia o nezlučiteľnosti a konflikte záujmov alebo právoplatné rozsudky, ktorými boli uznaní vinnými z korupcie na vysokých miestach, neboli v plnej miere splnené. Zároveň sa ešte stále neuskutočnilo ustanovenie nového vedenia prokuratúry a DNA.

Komisia zastáva názor, že voľba nového parlamentu a vymenovanie novej vlády predstavuje príležitosť na úplné a rýchle naplnenie týchto odporúčaní. Vyzýva novú vládu, aby urobila potrebné kroky.

Komisia taktiež poznamenáva, že je potrebné urýchliť pokrok pri plnení jej odporúčaní v oblasti reformy súdnictva, bezúhonnosti a boja proti korupcii. Bude pozorne sledovať pokrok v neustálom dialógu s rumunskými orgánmi a na konci roku 2013 podá správu o reformnom procese.

[1] COM(2012) 410 final. Analýzu a odporúčania uvedenej správy potvrdila Rada pre všeobecné záležitosti vo  svojich záveroch prijatých v septembri.

[2] Listy zo 16. júla a 17. júla 2012.

[3] Mimoriadne legislatívne opatrenie č 38/2012 nebolo formálne zrušené. Rozhodnutia Ústavného súdu č. 727 z 9. júla 2012 a č. 738 z 19. septembra 2012 však vyhlásili mimoriadne legislatívne  opatrenie č. 38 za protiústavné. Na účely súladu s rozhodnutím Ústavného súdu by sa mimoriadne legislatívne opatrenie č. 38 malo formálne zrušiť.

[4] Rozhodnutie Ústavného súdu č. 6 z 21. augusta 2012. Následne senát schválil 19. septembra 2012 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa mimoriadne legislatívne opatrenie vlády č. 41, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3/2000 o organizácii referenda.

[5] Benátska komisia dospela k názoru, že by bolo potrebné sa zaoberať problémom nadmerného využívania mimoriadnych legislatívnych opatrení vlády: http://www.venice.coe.int/webforms/documents/CDL-AD(2012)026-e.aspx

[6] Napríklad tvrdenia o nátlaku na sudcov Ústavného súdu a o ich zastrašovaní, ktoré boli oznámené Komisii. List predsedu Barrosa rumunskému premiérovi Victorovi Pontaovi z 10. augusta 2012: http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-12-621_en.htm

[7] Niektoré zmeny sa uskutočnili po diskusiách s Európskou komisiou a Vyššou súdnou radou.

[8] Správy ANI majú priamy účinok, pokiaľ nie sú do 15 dní napadnuté na súde. Malo by sa tiež poznamenať, že len asi 5 % správ ANI je úspešne napadnutých na súde.

[9] Žiadna z týchto štyroch osôb  nie je členom novej vlády.

[10] Ústavný súd rozhodol o ústavnom konflikte medzi súdnou mocou a Senátom v prípade, keď právoplatné rozhodnutie Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu potvrdilo nezlučiteľnosť rozhodnutia o členovi Senátu (rozhodnutie Ústavného súdu  č. 972 z 21. novembra 2012). Rozhodnutie Ústavného súdu sa pri skončení funkčného obdobia Senátu stále neuplatnilo.

[11] Napríklad Kódex správania.

[12] Nový Občiansky zákonník a Trestný zákon a s nimi súvisiace procesnoprávne poriadky boli prijaté v roku 2009 a 2010, no iba Občiansky zákonník doteraz nadobudol účinnosť. Nie je vôbec isté, kedy ostatné kódexy nadobudnú účinnosť, avšak orgány nedávno potvrdili, že Občiansky súdny poriadok nadobudne účinnosť 1. februára 2013.

[13] Správa z júla 2012 vypracovaná v rámci mechanizmu  spolupráce a overovania poukázala na potrebu rozlíšiť medzi vplyvom kódexov na zdroje a na širšie otázky týkajúce sa pracovného zaťaženia súdnictva.

[14] Napríklad nahradenie súdneho konania správnym konaním, pokiaľ ide o riešenie otázok týkajúcich sa poplatkov  pri prvej registrácii vozidla. Od tohto kroku sa očakáva odbremenenie súdov o približne 100 000 prejednávaných vecí.

[15] Výsledkom jedného osobitne dôležitého prípadu počas leta bolo pozastavenie výkonu funkcie prokurátora, ktorý je zároveň  členom Najvyššej súdnej rady, vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.

[16] Ministerstvo spravodlivosti taktiež začalo realizovať strednodobý projekt s cieľom pomôcť pri kodifikácii právnych predpisov, s možnými zmenami v záujme urýchlenia procesu aktualizácie.

[17] Napríklad nedávny návrh, aby v súdnom konaní o korupcii nebolo možné použiť dôkazy získané orgánom presadzovania práva pri vyšetrovaní iných trestných činov.

[18] Zároveň je užitočné, že odvolanie, ktoré podal ANI proti rozhodnutiu komisie pre vyšetrovanie majetkových pomerov, súd prijal na ďalšie konanie.

[19] Traja dotknutí ministri sa proti správam odvolali. Ďalší vysoký úradník odstúpil z iných dôvodov (a takisto podal odvolanie).

[20] Pozri prieskum Eurobarometra č. 374 z februára 2012, http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_374_en.pdf a index vnímania korupcie na rok 2012 organizácie Transparency International, http://www.transparency.org/cpi2012/ results

[21] Do januára 2013 sa zaregistrovalo na sekretariáte národnej stratégie boja proti korupcii 1874 obecných/mestských zastupiteľstiev a 20 župných rád.

[22] Monitorovanie právnych predpisov o verejnom obstarávaní Komisiou odhaľuje prípady, v ktorých mnohé nasvedčuje tomu, že prokuratúra napriek významným dôkazom o protiprávnom konaní vôbec nekonala.