52013AP0504

Language
- My EUR-Lex
- Sign in
- Register
- My recent searches (0)

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52013AP0504 - EN

Document 52013AP0504

Help

P7_TA(2013)0504 Špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 * Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (COM(2011)0811 – C7-0509/2011 – 2011/0402(CNS)) P7_TC1-CNS(2011)0402 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. novembra 2013 na účely prijatia rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (Text s významom pre EHP)

Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, p. 295–379 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

24.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 436/295

P7_TA(2013)0504

Špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (COM(2011)0811 – C7-0509/2011 – 2011/0402(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2016/C 436/58)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2011)0811),

—	so zreteľom na článok 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0509/2011),

—	so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0002/2013),

schvaľuje zmenený návrh Komisie;

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

P7_TC1-CNS(2011)0402

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 21. novembra 2013 na účely prijatia rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 182 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 182 ods. 3 Zmluvy sa má nariadenie (EÚ) č. […] Európskeho parlamentu a Rady z … týkajúce sa programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „program Horizont 2020“) (4) – implementovať prostredníctvom špecifického programu, ktorý stanovuje konkrétne ciele a pravidlá jeho napĺňania, určuje trvanie programu a zabezpečuje prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné.

(2)

Program Horizont 2020 sleduje tri priority, konkrétne budovanie vedy na špičkovej úrovni (časť „Veda na špičkovej úrovni“), dosahovanie vedúceho postavenia priemyslu (časť „Vedúce postavenie priemyslu“) a riešenie spoločenských výziev („Spoločenské výzvy“). Tieto priority by sa mali realizovať špecifickým programom pozostávajúcim z jednej časti pre každú z troch priorít, jednej časti pre „Šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti“, jednej časti pre „Vedu so spoločnosťou a pre spoločnosť“ a jednej časti týkajúcej sa priamych akcií SVC.

(2a)	Všetky tri priority by mali obsahovať medzinárodný rozmer. Činnosti medzinárodnej spolupráce by sa mali zachovať aspoň na úrovni siedmeho rámcového programu.

(3)

Zatiaľ čo program Horizont 2020 stanovuje všeobecný cieľ daného rámcového programu a priority a načrtáva konkrétne ciele a činnosti, ktoré sa majú vykonať, špecifický program by mal určovať tieto konkrétne ciele a načrtávať činností, ktoré sú špecifické pre jednotlivé zmienené časti. Ustanovenia stanovené v programe Horizont 2020 súvisiace s implementáciou sa plne vzťahujú na tento špecifický program. Platí to aj pre ustanovenia týkajúce sa etických zásad.

(4)	Každá časť by sa mala vzájomne dopĺňať s ostatnými časťami špecifického programu a rovnako by sa mala v súlade s nimi implementovať.

(5)

V záujme zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti a blahobytu Európy je naliehavo potrebné posilniť , prehĺbiť a rozšíriť špičkové výkony vedeckej základne Únie a zabezpečiť prísun výskumu a nadaných pracovníkov svetovej úrovne. Časť I „Veda na špičkovej úrovni“ by mala poskytnúť podporu činnostiam Európskej rady pre výskum v oblasti hraničného výskumu, budúcich a nových technológií, akcií Marie Curie- Skłodowskej a európskych výskumných infraštruktúr. Tieto činnosti by sa mali zameriavať na rozvíjanie odbornosti z dlhodobého hľadiska, pričom by sa mali sústreďovať na ďalšiu generáciu vedy, systémov a výskumných pracovníkov a mali by poskytovať podporu nádejným talentom z celej Únie a z pridružených krajín. Činnosti Únie na podporu špičkovej úrovne vedy by mali pomôcť skonsolidovať Európsky výskumný priestor a v celosvetovom meradle zvýšiť konkurencieschopnosť a príťažlivosť systému vedy v Únii.

(6)	Výskumné činnosti uskutočňované v rámci časti I „Veda na špičkovej úrovni“ by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy ▌. Výskumný program by mal byť stanovený na základe úzkej spolupráce s vedeckou komunitou. Výskum by mal byť financovaný na základe kvalitatívnych výsledkov.

(7)	Európska rada pre výskum by mala nahradiť Európsku radu pre výskum zriadenú rozhodnutím Komisie 2007/134/ES (5). Tá by mala fungovať podľa zavedených zásad vedeckej excelentnosti, samostatnosti, účinnosti a transparentnosti.

(8)

Ak sa má zachovať a zlepšiť vedúce postavenie priemyslu Únie, je naliehavo potrebné podnecovať investície do výskumu a vývoja a inovácií zo strany súkromného sektora, podporovať výskum a inovácie na základe podnikateľsky orientovaného programu a urýchliť vývoj nových technológií, čím sa podporia podniky budúcnosti a budúci hospodársky rast. Časťou II „Vedúce postavenie priemyslu“ by sa mali podporiť investície do špičkového výskumu a inovácií v oblasti kľúčových podporných technológií a ďalších priemyselných technológií, zjednodušiť prístup k prostriedkom financovania rizika v prípade inovačných podnikov a projektov a poskytnúť širokú podporu Únie inováciám v malých a stredných podnikoch.

(9)

Výskum a inovácie v oblasti kozmického priestoru, ktoré patria do spoločnej právomoci Únie, by mali byť ako súdržný prvok začlenené do časti II „Vedúce postavenie priemyslu“ s cieľom maximalizovať vedecký, hospodársky a spoločenský dosah tohto výskumu a zabezpečiť jeho účinnú a nákladovo efektívnu realizáciu.

(10)

Na riešenie hlavných spoločenských výziev pomenovaných v stratégii Európa 2020 (6) sú potrebné značné investície do výskumu a inovácií, ktoré umožnia rozvinúť a nasadiť nové a prelomové riešenia, ktoré majú potrebnú škálu a rozsah pôsobnosti. Tieto výzvy sú aj významnými hospodárskymi príležitosťami pre inovačné podniky, a preto prispievajú ku konkurencieschopnosti a zamestnanosti v Únii.

(11)

Časť III „Spoločenské výzvy“ by mala viesť k zvýšeniu efektivity výskumu a inovácií pri reakciách na kľúčové sociálne problémy tým, že podporí činnosti v oblasti špičkového výskumu a inovácií. Tieto činnosti by sa mali vykonávať pomocou prístupu vychádzajúceho z výziev, pri ktorom sa zhromaždia zdroje a znalosti z rozličných oblastí, technológií a disciplín. Výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied je dôležitým prvkom riešenia všetkých týchto výziev. Činnosti by mali zahŕňať kompletné spektrum výskumu a inovácií vrátane činností súvisiacich s inováciami, ako sú napríklad uvádzanie pilotných projektov, preukazovanie, experimentálne zariadenia (tzv. testbeds) a podpora verejného obstarávania, prednormatívny výskum, štandardné prostredie a zavádzanie inovácií na trh. Tieto činnosti by mali podľa potreby slúžiť na priamu podporu príslušných právomocí v jednotlivých oblastiach politiky na úrovni Únie. Všetky úlohy by mali prispieť k dosahovaniu všeobecného cieľa udržateľného rozvoja.

(11a)

V rámci spoločenských výziev a vedúceho postavenia v podporných a priemyselných technológiách by sa mala nájsť primeraná rovnováha medzi malými a väčšími projektmi.

(11b)

Časť IIIa „Šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti“ by mala plne využiť potenciál fondu európskych talentov a zaručiť maximalizáciu a spravodlivé rozdelenie prínosov hospodárstva založeného na inováciách v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

(11c)

Časť IIIb „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ by mala vychádzať z efektívnej spolupráce medzi vedou a spoločnosťou, posilňovať nábor nových talentov v oblasti vedy a spojiť vedeckú excelentnosť so sociálnym povedomím a zodpovednosťou.

(12)

Spoločné výskumné centrum (SVC) by malo ako nedeliteľná súčasť iniciatívy 2020 aj naďalej poskytovať nezávislú vedeckú a technickú podporu na základe požiadaviek zákazníkov v záujme formulácie, vypracovávania, vykonávania a monitorovania politík Únie. Spoločné výskumné centrum by malo v záujme napĺňania svojho poslania uskutočňovať výskum najvyššej kvality. Spoločné výskumné centrum by malo pri vykonávaní priamych opatrení v súlade so svojím poslaním klásť mimoriadny dôraz na hlavné oblasti záujmu Únie, t. j. na inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast, bezpečnosť a ideu občianstva a koncepciu globálnej Európy.

(13)

Priame kroky Spoločného výskumného centra by sa mali realizovať flexibilným, účinným a transparentným spôsobom a mali by sa pritom zohľadniť príslušné potreby klientov Spoločného výskumného centra a politiky Únie, ako aj dodržiavať cieľ, ktorým je ochrana finančných záujmov Únie. Tieto kroky v oblasti výskumu by sa mali v prípade potreby prispôsobiť týmto potrebám a vedeckému a technologickému pokroku a mali by sa zameriavať na dosahovanie špičkovej úrovne vedy.

(14)	Spoločné výskumné centrum by malo aj naďalej vytvárať dodatočné zdroje prostredníctvom konkurenčných činností vrátane účasti na nepriamych akciách uskutočňovaných v rámci programu Horizont 2020, práce s tretími stranami a do menšej miery aj využívania duševného vlastníctva.

(15)	Tento osobitný program by mal dopĺňať činnosti vykonávané členskými štátmi, ako aj ďalšie akcie Únie, ktoré sú potrebné na celkové strategické úsilie pri implementácii stratégie Európa 2020 ▌.

(15a)

Podľa rozhodnutia Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (rozhodnutie o pridružení zámoria) v znení zmien vyplýva, že právne subjekty zámorských krajín a území sú oprávnené zúčastňovať sa na programe Horizont 2020 za osobitných podmienok v ňom ustanovených.

(16)

S cieľom zaručiť, aby ▌osobitné podmienky využívania finančných nástrojov zodpovedali podmienkam na trhu, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie ďalších osobitných podmienok na využívanie finančných nástrojov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Rade.

(17)	V záujme zaistenia jednotných podmienok na vykonávanie špecifického programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať pracovné programy na vykonávanie špecifického programu.

(18)

Ak sa stanovisko Komisie nelíši od stanoviska Vedeckej rady, vykonávacie právomoci súvisiace s pracovnými programami pre časti I, II, III , IIIa a IIIb by sa mali s výnimkou akcií Európskej rady pre výskum vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov, ktoré môžu členské štáty používať na kontrolu uplatňovania vykonávacích právomocí zo strany Komisie (7).

(19)

V súvislosti s vedeckým a technologickým obsahom špecifického programu, ktorý sa týka priamych akcií Spoločného výskumného centra, sa uskutočnili konzultácie so správnou radou Spoločného výskumného centra zriadenou rozhodnutím Komisie 96/282/Euratom z 10. apríla 1996 o reorganizácii Spoločného výskumného centra (8).

(20)

Z dôvodov právnej istoty a právnej jednoznačnosti by sa malo zrušiť rozhodnutie Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o špecifickom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (9), rozhodnutie Rady 2006/972/ES z 19. decembra 2006 o špecifickom programe Myšlienky, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (10), rozhodnutie Rady 2006/973/ES z 19. decembra 2006 o špecifickom programe Ľudia, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (11), rozhodnutie Rady 2006/974/ES z 19. decembra 2006 o špecifickom programe Kapacity, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (12) a rozhodnutie Rady 2006/975/ES z 19. decembra 2006 o špecifickom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (13),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

HLAVA I

ZRIADENIE

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa zriaďuje osobitný program vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XX/2012 (14) a stanovujú sa osobitné ciele podpory Únie zameranej na činnosti v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sú stanovené v článku 1 uvedeného nariadenia, ako aj pravidlá ich vykonávania.

Článok 2

Zriadenie špecifického programu

1. Týmto sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „osobitný program“) na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2. V súlade s článkom 5 ods. 2 a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020] osobitný program pozostáva z týchto častí:

a)	časť I „Excelentná veda“,

b)	časť II „Vedúce postavenie priemyslu“,

c)	časť III „Spoločenské výzvy“,

d)	časť IV „Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (SVC)“.

Článok 3

Konkrétne ciele

1. Časť I „Excelentná veda“ posilní excelentnosť európskeho výskumu v súlade s prioritou „excelentná veda“ stanovenou v článku 5 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020], a to prostredníctvom plnenia týchto osobitných cieľov:

a)	posilniť hraničný výskum prostredníctvom činností Európskej rady pre výskum (ERC),

b)	posilniť výskum v oblasti budúcich a nových technológií,

c)	posilniť zručnosti, odbornú prípravu a profesijný rozvoj prostredníctvom akcií Marie Curie -Skłodowskej (ďalej len „akcie Marie Curie -Skłodowskej “),

d)	posilniť európske výskumné infraštruktúry vrátane elektronických infraštruktúr.

Základné línie činností na dosahovanie týchto osobitných cieľov sú stanovené v prílohe I časti I.

2. Časť II „Vedúce postavenie priemyslu“ posilní vedúce postavenie a konkurencieschopnosť priemyslu v súlade s prioritou „vedúce postavenie priemyslu“ stanovenou v článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020], a to prostredníctvom plnenia týchto osobitných cieľov:

posilniť vedúce postavenie európskeho priemyslu prostredníctvom výskumu, technologického vývoja, demonštračných činností a inovácie v oblasti týchto podporných a priemyselných technológií:

i)	informačné a komunikačné technológie;

ii)	nanotechnológie;

iii)	progresívne materiály;

iv)	biotechnológia;

v)	pokročilá výroba a spracovanie;

vi)	kozmický priestor;

b)	zlepšiť prístup k rizikovému financovaniu na účely investovania do výskumu a inovácie;

c)	zintenzívniť inováciu v malých a stredných podnikoch.

Základné línie činností na dosahovanie týchto osobitných cieľov sú stanovené v prílohe I časti II. Na použitie finančných nástrojov v rámci osobitného cieľa podľa písmena b) sa vzťahujú osobitné podmienky. Tieto podmienky sú stanovené v prílohe I časti II bode 2.

Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 10 v súvislosti s úpravami podielu investícií z kapitálového nástroja programu Horizont 2020 v rámci celkových investícií EÚ do fázy rozširovania a rastu, pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v prílohe I časti II bode 2 .

3. Časť III „Spoločenské výzvy“ prispieva k napĺňaniu priority „spoločenské výzvy“ stanovenej v článku 5 odsek 2) písm. c) nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020] prostredníctvom akcií v oblasti výskumu, technologického vývoja, demonštračných a inovačných činností, ktoré prispievajú k plneniu týchto osobitných cieľov:

a)	zlepšiť celoživotné zdravie a blahobyt pre všetkých ,

zabezpečiť dostatočné dodávky bezpečných , zdravých a vysoko kvalitných potravín a iných biologických produktov prostredníctvom vývoja produktívnych a udržateľných systémov prvovýroby, ktoré efektívne využívajú zdroje, podpory súvisiacich ekosystémových služieb a obnovy biologickej diverzity a zároveň zabezpečiť konkurencieschopný a nízkouhlíkový dodávateľský , spracovateľský a obchodný reťazec;

c)	zrealizovať prechod na spoľahlivý, dostupný, verejne akceptovaný, udržateľný a konkurencieschopný energetický systém zameraný na zníženie závislosti od fosílnych palív v kontexte čoraz väčšieho nedostatku zdrojov , zvyšujúcich sa energetických potrieb a zmeny klímy;

d)	vybudovať európsky dopravný systém, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný ku klíme a životnému prostrediu, bezpečný a hladko funguje v prospech všetkých občanov, hospodárstva a spoločnosti;

vybudovať hospodárstvo a spoločnosť , ktoré efektívne využívajú zdroje a vodu a sú odolné voči zmene klímy, zaručiť ochranu a udržateľnú správu prírodných zdrojov a ekosystémov a udržateľné zásobovanie surovinami a ich využívanie s cieľom uspokojiť potreby rastúcej svetovej populácie v udržateľnom rámci prírodných zdrojov a ekosystémov planéty;

f)	podporiť zlepšenie chápania Európy, poskytnúť riešenia a podporiť inkluzívnu, inovačnú a reflexívnu európsku spoločnosť v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej globálnej závislosti;

g)	podporovať bezpečnú európsku spoločnosť v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej globálnej závislosti a hrozieb a pritom posilňovať európsku kultúru slobody a spravodlivosti.

Základné línie činností na dosahovanie týchto osobitných cieľov sú stanovené v prílohe I časti III.

3a. Časť IIIa „Šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti“ plne využíva potenciál fondu európskych talentov a zaručuje maximalizáciu a spravodlivé rozdelenie prínosov hospodárstva založeného na inováciách v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

3b. Časť IIIb „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ vychádza z efektívnej spolupráce medzi vedou a spoločnosťou, vykonáva nábor nových talentov v oblasti vedy a spojiť vedeckú excelentnosť so sociálnym povedomím a zodpovednosťou.

4. Časť IV „Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra“ prispieva ku všetkým prioritám stanoveným v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020] s osobitným cieľom poskytovať politikám Únie vedeckú a technickú podporu, ktorá vychádza z požiadaviek spotrebiteľov.

Základné línie tohto osobitného cieľa sa stanovujú v prílohe I časti IV.

5. Osobitný program sa posudzuje na základe výsledkov a vplyvu, ktoré sa merajú vo vzťahu k ukazovateľom výkonnosti ▌.

Podrobnejšie informácie o kľúčových ukazovateľoch výkonu, ktoré zodpovedajú osobitným cieľom stanoveným v odsekoch 1 až 4 tohto článku, sa uvádzajú v prílohe II.

▌

Článok 4

Rozpočet

1. V súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020] dosahuje finančné krytie na vykonávanie osobitného programu [86 198 miliónov EUR].

2. Suma uvedená v odseku 1 sa rozdelí medzi štyri časti uvedené v článku 2 ods. 2 tohto rozhodnutia v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020]. Orientačné rozdelenie rozpočtu na osobitné ciele stanovené v článku 3 tohto rozhodnutia a maximálna celková suma príspevku na akcie Spoločného výskumného centra sú stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020].

3. Na administratívne výdavky Komisie sa použije najviac 6 % zo súm uvedených v článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020] určených pre časti I, II a III osobitného programu.

4. Ak je to nevyhnutné, môžu sa do rozpočtu po roku 2020 zahrnúť rozpočtové prostriedky s cieľom pokryť výdavky na technické a administratívne záležitosti, aby sa umožnilo riadenie činností, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2020.

HLAVA II

VYKONÁVANIE

Článok 5

Pracovné programy

1. Osobitný program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov.

2. Komisia prijme spoločné alebo samostatné pracovné programy na vykonávanie častí I, II a III tohto osobitného programu uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a), b) a c) s výnimkou vykonávania akcií v rámci osobitného cieľa „posilniť ▌hraničný výskum prostredníctvom činností Európskej rady pre výskum“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) . Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

3. Pracovné programy na vykonávanie akcií v rámci osobitného cieľa „posilniť ▌hraničný výskum prostredníctvom činností Európskej rady pre výskum “ stanovené vedeckou radou Európskej rady pre výskum podľa článku 7 ods. 2 písm. b) prijme Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 9 ods. 2a . Komisia sa od pracovného programu stanoveného vedeckou radou odkloní iba vtedy, keď program podľa jej názoru nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Komisia v takom prípade prijme pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2. Toto opatrenie Komisia náležite zdôvodní.

4. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu samostatný viacročný pracovný program, ktorý sa vzťahuje na časť IV osobitného programu týkajúcu sa nejadrových priamych akcií Spoločného výskumného centra uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. d).

V tomto pracovnom programe sa zohľadní stanovisko správnej rady Spoločného výskumného centra uvedené v rozhodnutí 96/282/Euratom.

5. V pracovných programoch sa zohľadní stav vedy, technológie a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni ako aj relevantný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch. Programy vo vhodných prípadoch obsahujú informácie o koordinácii s výskumnými a inovačnými činnosťami členských štátov (vrátane ich regiónov), okrem iného aj v oblastiach, v ktorých existujú spoločné programové iniciatívy. V prípade potreby sa tieto programy aktualizujú.

6. V pracovných programoch na vykonávanie častí I, II a III uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a), b) a c) sa stanovia sledované ciele, očakávané výsledky, metóda vykonávania a celková suma vyčlenená na ne vrátane prípadných orientačných informácií o sume výdavkov súvisiacich so zmenou klímy. Obsahujú aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, údaj o sume vyčlenenej na jednotlivé akcie, orientačný harmonogram plnenia, ako aj viacročnú koncepciu a strategické usmernenia na nasledujúce roky plnenia. V súvislosti s grantmi sa v nich uvádzajú priority, kritériá výberu a udeľovania a relatívna váha rôznych kritérií udeľovania , ako aj maximálna miera financovania celkových oprávnených nákladov . Uvádzajú sa v nich aj všetky ďalšie povinnosti účastníkov v oblasti využívania a šírenia v súlade s článkom 40 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [podmienky účasti]. Umožňujú podľa potreby strategické prístupy zhora nadol aj zdola nahor, ktoré riešia ciele inovačnými spôsobmi.

Tieto pracovné programy okrem toho obsahujú časť, v ktorej sa určujú prierezové akcie uvedené v článku 13 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020] a v rámčeku s prierezovými otázkami a podpornými opatreniami v prílohe I k uvedenému nariadeniu , a to v rámci dvoch alebo viacerých osobitných cieľov v rámci tej jednej priority a v rámci dvoch alebo viacerých priorít. Tieto akcie sa vykonávajú integrovane.

7. Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2 tieto opatrenia:

rozhodnutie o schválení financovania nepriamych činností, ak sa odhadovaná výška príspevku Únie v rámci tohto programu rovná 2,5 milióna EUR alebo je vyššia; a to s výnimkou akcií v rámci osobitného cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) a s výnimkou akcií financovaných v rámci zrýchleného postupu k inovácii.

b)	rozhodnutie o schválení financovania akcií, v ktorých sa využívajú ľudské embryá a ľudské embryonálne kmeňové bunky, a akcií v rámci osobitného cieľa uvedeného v článku 3 ods. 3 písm. g).

c)	rozhodnutie o schválení financovania akcií, v súvislosti s ktorými je odhadovaná výška príspevku Únie v rámci tohto programu rovná alebo vyššia ako 0,6 milióna EUR na akcie, ktoré patria pod špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 3 písm. f) a na akcie uvedené v článku 3 ods. 3a a článku 3 ods. 3b;

d)	vypracovanie referenčného rámca pre hodnotenia ustanovené v článku 26 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020].

Článok 6

Európska rada pre výskum

1. Komisia zriadi Európsku radu pre výskum (ďalej len „ERC“ – European Research Council), ktorá je prostriedkom vykonávania akcií v rámci časti I „Excelentná veda“ týkajúcich sa osobitného cieľa „posilniť ▌hraničný výskum prostredníctvom činností Európskej rady pre výskum “. Európska rada pre výskum je nástupníckou organizáciou Európskej rady pre výskum, ktorá bola zriadená rozhodnutím 2007/134/ES.

2. Európska rada pre výskum sa skladá z nezávislej vedeckej rady ustanovenej v článku 7 a z špecializovanej realizačnej štruktúry ustanovenej v článku 8.

3. ERC má predsedu, ktorý sa vyberá spomedzi skúsených a medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov.

Predsedu vymenúva Komisia na základe transparentného výberového konania, ktorého sa zúčastňuje na tento účel určená nezávislá výberová komisia, na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné raz obnoviť. Proces výberového konania a vybraného kandidáta schvaľuje vedecká rada.

Predseda predsedá aj vedeckej rade, pričom zabezpečuje jej vedúce postavenie a udržiavanie vzťahov so špecializovanou realizačnou štruktúrou a zastupuje ju v oblasti vedy.

4. Európska rada pre výskum pôsobí v súlade so zásadami vedeckej excelentnosti, nezávislosti, účinnosti, efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti. Zabezpečuje kontinuitu s akciami Európskej rady pre výskum vykonávané na základe rozhodnutia Rady 2006/972/ES.

5. Európska rada pre výskum svojou činnosťou podporuje výskum vo všetkých oblastiach uskutočňovaný samostatnými a nadnárodnými tímami, ktoré si navzájom konkurujú na európskej úrovni. Granty Európskej rady pre výskum v oblasti hraničného výskumu sa udeľujú výlučne na základe kritéria excelentnosti.

6. Komisia koná ako garant nezávislosti a integrity Európskej rady pre výskum a zabezpečuje náležité vykonávanie jej zverených úloh.

Komisia zabezpečuje, aby vykonávanie akcií Európskej rady pre výskum bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 4 tohto článku, ako aj s celkovou vedeckou stratégiou vedeckej rady uvedenou v článku 7 ods. 2.

Článok 7

Vedecká rada

1. Vedecká rada sa skladá z vedcov, technikov a akademických pracovníkov s tou najlepšou reputáciou a zodpovedajúcimi odbornými znalosťami , tak žien, ako aj mužov z rôznych vekových kategórií , pričom sa zabezpečuje rozmanitosť výskumných oblastí a členovia konajú samostatne a nezávisle od vedľajších záujmov.

Členov vedeckej rady vymenúva Komisia na základe nezávislého a transparentného postupu na ich určenie, na ktorom sa dohodne vedecká rada a ktorý zahŕňa konzultáciu s vedeckou obcou a predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade.

Funkčné obdobie je obmedzené na štyri roky, je ho možno jedenkrát obnoviť na základe rotačného systému, ktorý je zárukou kontinuity práce vedeckej rady.

2. Vedecká rada vypracúva:

a)	celkovú stratégiu pre Európsku radu pre výskum,

b)	pracovný program na vykonávanie činností Európskej rady pre výskum,

c)	metódy a postupy partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov, na základe ktorých sa určujú návrhy, ktoré sa majú financovať;

d)	stanovisko ku všetkým otázkam, ktoré môžu z vedeckého hľadiska zlepšiť výsledky a vplyv Európskej rady pre výskum, ako aj kvalitu vykonávaného výskumu;

e)	kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka zabránenia konfliktu záujmov.

Komisia sa odchýli od pozícií vedeckej rady stanovených v súlade s písmenami a), c), d) a e) prvého pododseku iba vtedy, keď sa domnieva, že neboli dodržané ustanovenia tohto rozhodnutia. V takom prípade Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie kontinuity vykonávania osobitného programu a plnenia jeho cieľov, pričom stanoví body odchýlenia sa od pozícií vedeckej rady a náležite ich odôvodní.

3. Vedecká rada koná v súlade s mandátom uvedeným v prílohe I časti I bode 1.1.

4. Vedecká rada koná výhradne v záujme plnenia cieľov časti osobitného programu súvisiacej s osobitným cieľom „posilniť ▌hraničný výskum prostredníctvom činností Európskej rady pre výskum “ v súlade so zásadami stanovenými v článku 6 ods. 4. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a čo najtransparentnejšie.

Článok 8

Špecializovaná realizačná štruktúra

1. Špecializovaná realizačná štruktúra zodpovedá za administratívne vykonávanie a za plnenie programu, ako sa uvádza v prílohe I časti I bode 1.2, a podporuje vedeckú radu pri plnení všetkých jej úloh.

2. Komisia zabezpečuje, aby špecializovaná realizačná štruktúra dôsledne, účinne a s potrebnou pružnosťou dodržiavala výlučne ciele a požiadavky Európskej rady pre výskum.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 8a

Monitorovanie a informovanie o vykonávaní

1. Komisia každoročne monitoruje vykonávanie programu Horizont 2020 a podáva o ňom správy, a to v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [Horizont 2020] a prílohy III k tomuto rozhodnutiu.

2. Komisia pravidelne informuje výbor uvedený v článku 9 o celkovom pokroku vo vykonávaní nepriamych akcií osobitného programu, aby mohol výbor včas poskytnúť primerané podklady na prípravu pracovných programov, najmä viacročný prístup a strategické usmernenia, a včas mu poskytuje informácie o všetkých akciách, ktoré sa navrhujú alebo financujú v rámci Horizontu 2020, ako sa uvádza v prílohe IV k tomuto rozhodnutiu.

Článok 9

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1a. Tento výbor zasadá v rôznych zloženiach uvedených v prílohe V podľa toho, o akej téme sa má rokovať.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa postup preskúmania ustanovený v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2a. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa konzultačný postup ustanovený v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Keď sa má stanovisko výboru podľa odseku 2 a 2a získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, keď tak v lehote na zaujatie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 10

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu trvania programu od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

6. Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o akýchkoľvek námietkach vyjadrených v súvislosti s nimi, ako aj o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Článok 11

Ustanovenia o zrušení a prechodné ustanovenia

1. Rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2014.

2. Akcie, ktoré sa začali vykonávať na základe rozhodnutí uvedených v odseku 1, a finančné záväzky súvisiace s akciami vykonávanými na základe týchto rozhodnutí sa však až do ukončenia riadia týmito rozhodnutiami. V prípade potreby preberie všetky zostávajúce úlohy výborov zriadených na základe rozhodnutí uvedených v odseku 1 výbor uvedený v článku 9 tohto rozhodnutia.

3. Finančné prostriedky vyčlenené na osobitný program môžu pokrývať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi osobitným programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutí 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

Za Radu

predseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013.

(2) Ú. v. EÚ C, s.

(3) Ú. v. EÚ C, s.

(4) Ú. v., s.

(5) Ú. v. EÚ L 57, 24.2.2007, s. 14.

(6) COM(2010)2020.

(7) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(8) Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 12.

(9) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86.

(10) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 243.

(11) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 272.

(12) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 299.

(13) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 368.

(14) Ú. v. EÚ L [], [], s. [].

PRÍLOHA I

Základné línie činností

Spoločné prvky nepriamych akcií

1. TVORBA PROGRAMOV

1.1. Všeobecne

Nariadením (EÚ) č. XX/2012 (Horizont 2020) sa stanovuje súbor zásad na podporu programového prístupu, na základe ktorého činnosti strategicky a integrovane prispievajú k jeho cieľom, a na zabezpečenie výraznej komplementárnosti s inými súvisiacimi politikami a programami v celej Únii.

Nepriame akcie v rámci programu Horizont 2020 sa budú vykonávať prostredníctvom foriem financovania ustanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, predovšetkým prostredníctvom grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov. Všetky formy financovania sa budú používať flexibilne v rámci všetkých všeobecných a osobitných cieľov programu Horizont 2020, pričom ich použitie sa bude určovať na základe potrieb a osobitostí daného osobitného cieľa.

Osobitná pozornosť sa bude venovať tomu, aby sa uplatňoval vyvážený prístup k výskumu a inovácii, ktorý sa neobmedzuje iba na vývoj nových produktov a služieb na základe prelomových objavov v oblasti vedy a techniky, ale zahŕňa aj aspekty, ako je napríklad novátorské využívanie existujúcich technológií, neustále zlepšovanie, inovácia mimo technologickej oblasti a sociálna inovácia. Iba holistickým prístupom k inovácii je možné riešiť spoločenské problémy a zároveň podporovať vznik nových konkurencieschopných podnikov a odvetví.

Predovšetkým v prípade spoločenských výziev a podporných a priemyselných technológií sa bude osobitný dôraz klásť na výskumné a inovačné činnosti dopĺňané činnosťami , ktoré prebiehajú v úzkom vzťahu ku koncovým používateľom a trhu, ako sú napríklad demonštračné činnosti, pilotné projekty alebo overenie koncepcie. Vo vhodných prípadoch sem budú patriť aj činnosti na podporu sociálnej inovácie, prístupov na strane dopytu, akými sú predbežná normalizácia či obstarávanie v predkomerčnej fáze, obstarávanie inovačných riešení, normalizácia a ďalšie opatrenia zamerané na používateľa s cieľom pomôcť urýchliť nasadenie a šírenie inovačných produktov a služieb na trhu. Okrem toho sa poskytne dostatočný priestor vzostupným prístupom k výzvam na predkladanie návrhov, pričom činnosti v pracovných programoch sa vymedzia všeobecným spôsobom . V rámci jednotlivých výziev a technológií sa vytvoria otvorené, jednoduché a rýchle systémy, čím sa najlepším výskumným pracovníkom, podnikateľom a podnikom v Európe poskytne príležitosť predkladať prelomové riešenia podľa ich výberu.

Podrobné určovanie priorít počas vykonávania programu Horizont 2020 bude zahŕňať strategický prístup k tvorbe programov v oblasti výskumu s použitím spôsobov riadenia, ktoré sa budú dôkladne zosúlaďovať s vývojom politiky, ale zároveň budú presahovať hranice tradičných odvetvových politík. Bude sa pritom vychádzať z jednoznačných dôkazov, analýz a prognóz a pokrok sa bude merať na základe dobre zostaveného súboru ukazovateľov výkonnosti. Tento prierezový prístup k tvorbe programov a riadeniu umožní účinnú koordináciu medzi všetkými osobitnými cieľmi programu Horizont 2020 a umožní riešiť prierezové výzvy, ako je napríklad udržateľnosť, zmena klímy, spoločenské a humanitné vedy alebo oceánológia a morské technológie.

Určovanie priorít bude takisto vychádzať zo širokého spektra vstupov a odporúčaní. Podľa okolností bude zahŕňať skupiny nezávislých expertov vytvorené konkrétne na účel poradenstva pri vykonávaní programu Horizont 2020 alebo ktoréhokoľvek z jeho osobitných cieľov. Tieto skupiny expertov musia preukázať primeranú úroveň odbornosti a znalostí v predmetných oblastiach a rozmanité profesionálne zázemie vrátane činnosti v rámci akademickej obce , priemyslu a občianskej spoločnosti. Podľa okolností sa vezmú do úvahy aj odporúčania týkajúce sa určovania a vypracúvania strategických priorít zo strany Výboru pre Európsky výskumný priestor (ERAC), iných skupín súvisiacich s Európskym výskumným priestorom a skupiny pre politiku podnikov (EPG).

Pri určovaní priorít sa môžu zohľadňovať aj strategické výskumné programy európskych technologických platforiem , iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov alebo vstupy z európskych partnerstiev v oblasti inovácie. Vo vhodných prípadoch budú k procesu určovania priorít a ich plneniu prispievať v súlade s ustanoveniami programu Horizont 2020 aj verejno-verejné partnerstvá a verejno-súkromné partnerstvá podporované prostredníctvom programu Horizont 2020. Základným kameňom procesu určovania priorít budú aj pravidelné styky s koncovými používateľmi, občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti prostredníctvom vhodných metodických postupov, ako sú napríklad konsenzuálne konferencie, participatívne hodnotenia technológií alebo priame zapojenie do výskumného a inovačného procesu.

Keďže program Horizont 2020 je sedemročným programom, hospodársky, spoločenský a politický kontext, v ktorom bude prebiehať, sa môže počas jeho trvania výrazne zmeniť. Program Horizont 2020 musí byť schopný sa týmto zmenám prispôsobiť. V rámci každého z konkrétnych cieľov bude preto existovať možnosť zaradiť podporu činností, ktoré presahujú rámec opisu uvedeného nižšie, ak to bude náležite odôvodnené riešením zásadných zmien, potrebami politiky alebo nepredvídanými okolnosťami.

Pri vykonávaní činností podporovaných v rámci jednotlivých častí a ich osobitných cieľov by sa podľa potreby mal medzi nimi zabezpečiť komplementárnosť a súlad.

▌

1.2. Prístup k rizikovému financovaniu

Program Horizont 2020 pomôže spoločnostiam a ostatným typom organizácií získať prístup k úverom, zárukám a kapitálovému financovaniu prostredníctvom dvoch nástrojov.

Dlhový nástroj poskytne úvery jednotlivým príjemcom určené na investície do výskumu a inovácie; záruky pre finančných sprostredkovateľov poskytujúcich úvery príjemcom; kombinácie úverov a záruk a záruky alebo protizáruky pre vnútroštátne, regionálne a miestne systémy financovania dlhov. Bude zahŕňať špecializovaný nástroj pre MSP zameraný na MSP orientované na výskum a inováciu prostredníctvom úverov, ktoré dopĺňajú financovanie MSP z nástroja pre úverové záruky v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) .

Kapitálový nástroj bude jednotlivým podnikom v úvodnej fáze poskytovať rizikový a/alebo mezanínový kapitál (nástroj pre počiatočný kapitál). Tento nástroj spolu s kapitálovým nástrojom pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) bude mať takisto možnosť poskytovať investície na expanziu a rastovú fázu, a to vrátane investícií do tzv. fondov.

Tieto nástroje budú rozhodujúce pre osobitný cieľ „Prístup k rizikovému financovaniu“, môžu sa však podľa okolností používať aj v rámci všetkých ďalších osobitných cieľov programu Horizont 2020.

Kapitálový nástroj a špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja sa budú uplatňovať spolu s kapitálovým a dlhovým nástrojom v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) ako súčasť dvoch finančných nástrojov EÚ, ktoré poskytujú kapitálové a dlhové financovanie na podporu výskumu a inovácie MSP a rastu.

1.3. Komunikácia, využívanie a šírenie

Kľúčovou pridanou hodnotou výskumu a inovácie financovaných na úrovni Únie je možnosť šíriť , využívať a oznamovať výsledky v celoeurópskom meradle, a tak zväčšiť ich vplyv. Program Horizont 2020 bude preto v rámci všetkých svojich osobitných cieľov zahŕňať osobitnú podporu šírenia (aj prostredníctvom otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám ), oznamovania a dialógu, pričom veľký dôraz sa bude klásť na oznamovanie výsledkov koncovým používateľom, občanom , akademickej obci , organizáciám občianskej spoločnosti, priemyslu a tvorcom politík. Program Horizont 2020 môže na tento účel využiť siete na prenos informácií. Komunikačnými činnosťami v rámci programu Horizont 2020 sa propaguje skutočnosť, že výsledky sa dosiahli za finančnej podpory Únie, a prostredníctvom publikácií, podujatí, zdrojov poznatkov, databáz, webových stránok alebo cieleného využívania sociálnych médií sa zvyšuje informovanosť verejnosti o význame výskumu a inovácie.

▌

2. KOMPLEMENTÁRNOSŤ, PRIEREZOVÉ OTÁZKY A PODPORNÉ OPATRENIA

Program Horizont 2020 je postavený na cieľoch stanovených pre jeho tri hlavné časti: tvorba excelentnej vedy, dosahovanie vedúceho postavenia priemyslu a riešenie spoločenských výziev. Osobitná pozornosť sa bude venovať zabezpečeniu náležitej koordinácie medzi týmito časťami a plnému využitiu súčinnosti medzi všetkými osobitnými cieľmi, aby sa maximalizoval ich spoločný vplyv na ciele politiky Únie vyššej úrovni. Pri plnení cieľov programu Horizont 2020 sa preto bude klásť veľký dôraz na hľadanie účinných riešení, ktoré značne presahujú prístup vychádzajúci výlučne z tradičných vedeckých a technických disciplín a hospodárskych odvetví.

V záujme spoločného rozvoja nových znalostí, budúcich a nových technológií, výskumných infraštruktúr a kľúčových kompetencií sa budú podporovať prierezové akcie v rámci časti I „Excelentná veda“, časti II „Vedúce postavenie priemyslu“ a časti III „Spoločenské výzvy“ . Taktiež sa bude presadzovať väčšie využívanie výskumných infraštruktúr v spoločnosti, napríklad vo verejných službách, pri podpore vedy, verejnej bezpečnosti a kultúry. Určovanie priorít pri vykonávaní priamych akcií Spoločného výskumného centra a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) sa bude navyše náležite koordinovať s ostatnými časťami programu Horizont 2020.

Okrem toho v mnohých prípadoch si bude účinný prínos k cieľom stratégie Európa 2020 a k iniciatíve Únia inovácií vyžadovať vypracovanie riešení, ktoré majú medzidisciplinárnu povahu, a teda zasahujú do viacerých osobitných cieľov programu Horizont 2020 ▌. Program Horizont 2020 zahŕňa osobitné ustanovenia na podnietenie takýchto prierezových akcií, okrem iného aj účinným zlučovaním rozpočtov. Patrí sem napríklad aj možnosť, aby sa v rámci spoločenských výziev a podporných a priemyselných technológií využívali ustanovenia o finančných nástrojoch a špecializovanom nástroji pre MSP.

Prierezové akcie budú mať rozhodujúci význam aj pri podnecovaní vzájomného pôsobenia medzi spoločenskými výzvami a podpornými a priemyselnými technológiami potrebnými, aby sa dospelo k významným prelomovým objavom v oblasti technológie. Príkladmi oblastí, v ktorých takéto vzájomné pôsobenie možno rozvinúť, sú: oblasť elektronického zdravotníctva, inteligentné siete, inteligentné dopravné systémy, uplatňovanie opatrení v oblasti klímy, nanomedicína, progresívne materiály pre ľahké vozidlá alebo vývoj priemyselných bioprocesov a bioproduktov. Posilnia sa tak silné synergie medzi spoločenskými výzvami a vývojom generických podporných a priemyselných technológií. Táto skutočnosť sa explicitne zohľadní pri vypracúvaní viacročných stratégií a pri určovaní priorít pre každý z týchto osobitných cieľov. Na to bude potrebné, aby sa do realizácie plne zapojili zainteresované strany zastupujúce rozličné hľadiská, a v mnohých prípadoch si to bude vyžadovať aj akcie, pri ktorých sa spojí financovanie príslušných podporných a priemyselných technológií a spoločenských výziev.

Osobitná pozornosť sa bude venovať aj koordinácii činností financovaných prostredníctvom programu Horizont 2020 s činnosťami podporovanými na základe iných programov financovania Únie, ako napríklad v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, programu Life+ alebo Erasmus pre všetkých: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport či programu Zdravie pre rast a vonkajších a rozvojových programov financovania zo strany Únie . Zahŕňa to aj primerané skĺbenie s politikou súdržnosti v kontexte vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácie v záujme inteligentnej špecializácie , kde môže podpora budovania kapacít pre výskum a inováciu na regionálnej úrovni slúžiť ako „brána k excelentnosti“, zriadenie regionálnych centier excelentnosti môže pomôcť odstrániť inovačný predel v Európe alebo kde podpora rozsiahlych demonštračných činností a pilotných projektov môže pomôcť pri dosahovaní cieľa, ktorým je dosiahnutie vedúceho postavenia priemyslu v Európe.

A. Spoločenské a humanitné vedy

Výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied sa plne integruje do každého zo všeobecných cieľov programu Horizont 2020. Tento prístup bude zahŕňať rozsiahle možnosti na podporu tohto výskumu prostredníctvom Európskej rady pre výskum, akcií Marie Curie-Skłodowskej alebo osobitného cieľa v oblasti výskumných infraštruktúr.

Na tento účel budú spoločenské a humanitné vedy zásadnou zložkou činností potrebných na posilnenie vedúceho postavenia priemyslu a na riešenie jednotlivých spoločenských výziev. Pokiaľ ide o spoločenské výzvy, patrí sem: pochopenie určujúcich determinantov zdravia a optimalizácia efektivity zdravotnej starostlivosti, podpora politík posilňujúcich postavenie vidieckych oblastí, výskumu a zachovávania kultúrneho dedičstva a bohatstva Európy, podpora informovaného rozhodovania spotrebiteľov, vytvorenie inkluzívneho digitálneho ekosystému založeného na poznatkoch a informáciách, fundované rozhodovanie v oblasti energetickej politiky a pri zabezpečovaní európskej elektrizačnej sústavy priaznivej pre spotrebiteľov a prechodu na udržateľný energetický systém, podpora dopravnej politiky založenej na dôkazoch a podpora prognostiky, podpora stratégie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, iniciatívy za efektívne využívanie zdrojov a opatrenia smerujúce k ekologickému a udržateľnému hospodárstvu, ako aj kultúrne a sociálno-ekonomické aspekty otázok bezpečnosti, rizík a riadenia (vrátane právnych aspektov a aspektov ľudských práv).

Okrem toho v rámci osobitného cieľa „Európa v meniacom sa svete: inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“ sa podporí aj výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied týkajúci sa otázok horizontálnej povahy, ako je napríklad vytváranie inteligentného a udržateľného rastu, sociálne, kultúrne a behaviorálne transformácie v európskych spoločnostiach, sociálna inovácia, inovácia vo verejnom sektore alebo postavenie Európy ako globálneho aktéra.

B. Veda a spoločnosť

Prehĺbi sa vzťah a interakcia medzi vedou a spoločnosťou, ako aj podpora zodpovedného výskumu a inovácie a vedeckého vzdelávania, vedeckej komunikácie a kultúry a prostredníctvom činností v rámci programu Horizont 2020 sa posilní dôvera verejnosti vo vedu a inováciu, čím sa vytvoria podmienky pre informačne podložené zapojenie sa občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí týkajúcich sa výskumu a inovácie, ako aj pre dialóg s nimi.

C. Pohlavie

EÚ sa zaviazala presadzovať rodovú rovnosť vo vede a inovácii. V programe Horizont 2020 sa rodová rovnosť bude riešiť ako prierezová otázka, aby sa odstránili prípady nerovnováhy medzi ženami a mužmi a aby sa rodový rozmer začlenil do vytvárania programov a obsahu v oblasti výskumu a inovácie.

D. Malé a stredné podniky (MSP)

Programom Horizont 2020 sa integrovaným spôsobom podnieti a podporí zvýšená účasť MSP v rámci všetkých osobitných cieľov.

Popri vytvorení lepších podmienok na účasť MSP na programe Horizont 2020 sa v súlade s článkom 18 nariadenia o programe Horizont 2020 špecializované opatrenia stanovené v osobitnom cieli „Inovácia v MSP“ (špecializovaný nástroj pre MSP) uplatňujú v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a v časti III „Spoločenské výzvy“. Tento integrovaný prístup by mal viesť k tomu, že minimálne 20 % ich celkových kombinovaných rozpočtov pôjde do MSP.

Osobitná pozornosť sa venuje primeranému zastúpeniu MSP vo verejno-súkromných partnerstvách.

DA. Zrýchlený postup k inovácii (FTI)

Zrýchlený postup k inovácii výrazne skráti čas medzi vznikom myšlienky a uvedením na trh a očakáva sa, že zvýši účasť priemyslu v programe Horizont 2020 a účasť subjektov po prvý raz.

Zrýchlený postup k inovácii v súlade s článkom 18a rámcového nariadenia Horizont 2020 podporí akcie blízke trhu v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v oblasti podporných a priemyselných technológií“ a v oblasti spoločenských výziev, pričom sa využije prístup zdola nahor na základe nepretržite otvoreného verejného obstarávania a času poskytnutia grantu nepresahujúceho šesť mesiacov. FTI podporí inováciu v Európe a povzbudí konkurencieschopnosť Únie.

E. Rozšírenie účasti

Výskumný a inovačný potenciál členských štátov je napriek istému stupňu nedávno dosiahnutej konvergencie naďalej veľmi rôznorodý a medzi „inovačnými lídrami“ a „skromnými inovátormi“ sú veľké rozdiely. Prostredníctvom činností sa pomôže prekonať rozdiel v oblasti výskumu a inovácie v Európe, pričom sa podporí súčinnosť s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a tiež sa prijmú osobitné opatrenia na stimulovanie excelentnosti v regiónoch, ktoré dosahujú slabé výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, čím sa rozšíri účasť na programe Horizont 2020 a prispeje sa k realizácii Európskeho výskumného priestoru.

F. Medzinárodná spolupráca

Medzinárodná spolupráca s partnermi v tretích krajinách je potrebná na účinné riešenie mnohých osobitných cieľov stanovených v rámci programu Horizont 2020, predovšetkým cieľov súvisiacich s vonkajšími a rozvojovými politikami a medzinárodnými záväzkami Únie. Týka sa to všetkých spoločenských výziev, ktorými sa zaoberá program Horizont 2020 a ktoré majú spoločnú povahu. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná aj v oblasti hraničného a základného výskumu, aby sa využívali prínosy, ktoré ponúkajú nové vedné disciplíny a technológie. Podpora mobility pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie na medzinárodnej úrovni má preto pri zlepšovaní tejto globálnej spolupráce rozhodujúci význam. Činnosti na medzinárodnej úrovni sú takisto dôležité pri zvyšovaní konkurencieschopnosti európskeho priemyslu podporou osvojovania si nových technológií a obchodovania s nimi, napríklad prostredníctvom vypracúvania celosvetových noriem a usmernení týkajúcich sa interoperability a prostredníctvom akceptovania a zavádzania európskych riešení mimo Európy. Všetky medzinárodné činnosti by mal podporovať účinný a spravodlivý rámec prenosu znalostí, ktorý má pre inováciu a rast kľúčový význam.

Medzinárodná spolupráca v rámci programu Horizont 2020 sa bude zameriavať na spoluprácu s tromi hlavnými skupinami krajín:

(1)	industrializované a rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky,

(2)	krajiny usilujúce sa o pristúpenie a susedné krajiny, ako aj

(3)	rozvojové krajiny.

Program Horizont 2020 bude vo vhodných prípadoch podporovať spoluprácu na bi-regionálnej a viacstrannej úrovni. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácie je kľúčovým aspektom globálnych záväzkov Únie a zohráva dôležitú úlohu v partnerstvách Únie s rozvojovými krajinami, napríklad pri dosahovaní pokroku pri plnení miléniových rozvojových cieľov.

V článku 21 programu Horizont 2020 sa ustanovujú všeobecné zásady účasti organizácií z tretích krajín a medzinárodných organizácií. Vzhľadom na to, že výskum a inovácia vo všeobecnosti výrazne ťažia z otvorenosti voči tretím krajinám, program Horizont 2020 bude pokračovať v uplatňovaní zásady všeobecnej otvorenosti a súčasne bude presadzovať recipročný prístup k programom tretích krajín. Vo vhodných prípadoch, a najmä v záujme ochrany európskych záujmov v súvislosti s duševným vlastníctvom, je možné zaujať obozretnejší prístup.

Okrem toho sa bude realizovať rad cielených akcií, prostredníctvom ktorých sa bude presadzovať strategický prístup k medzinárodnej spolupráci na základe spoločného záujmu, priorít a obojstrannej výhodnosti a podporovať koordinácia a synergie s činnosťami členských štátov. Súčasťou tohto procesu bude aj mechanizmus podpory spoločných výziev a možnosť spolufinancovania programov spolu s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Bude sa vyvíjať úsilie o súčinnosť s inými politikami Únie.

Naďalej sa bude požadovať strategické poradenstvo od strategického fóra pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu (SFIC).

Bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti spolupráce, príkladmi oblastí, v ktorých možno rozvinúť takúto strategickú medzinárodnú spoluprácu, sú:

a)	pokračovanie Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP2), ktoré sa zaoberá klinickými skúškami spôsobov liečby HIV, malárie a tuberkulózy a zanedbávaných chorôb;

b)	podpora prostredníctvom ročného členstva v programe Program pre hraničné vedy o človeku (HSFP) umožňujúceho členským štátom Únie, ktoré nepatria do skupiny G7, plne využívať financovanie poskytované týmto programom;

c)	medzinárodné konzorcium pôsobiace v oblasti zriedkavých chorôb, ktorého členom je niekoľko členských štátov Únie a tretích krajín. Cieľom tejto iniciatívy je do roku 2020 vyvinúť diagnostické skúšky pre najzriedkavejšie choroby a 200 nových postupov liečby zriedkavých chorôb;

podpora činností medzinárodného fóra pre znalostné biohospodárstvo a osobitnej skupiny EÚ – USA pre biotechnologický výskum, ako aj spolupráce s príslušnými medzinárodnými organizáciami a iniciatívami (ako sú napríklad globálne výskumné aliancie v oblasti skleníkových plynov v poľnohospodárstve alebo v oblasti zdravia zvierat);

e)	príspevok k viacstranným procesom a iniciatívam, ako je napríklad Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Skupina pre pozorovanie Zeme (GEO);

f)	dialógy o kozmickom priestore medzi Úniou, Spojenými štátmi a Ruskom, dvoma kozmickými veľmocami, sú mimoriadne cenným príkladom a tvoria základ pre nadviazanie strategickej spolupráce pri partnerstvách týkajúcich sa kozmického priestoru;

g)	vykonávacie opatrenia pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v oblasti výskumu vnútornej bezpečnosti/civilnej bezpečnosti podpísané 18. novembra 2010;

h)	spolupráca s rozvojovými krajinami, a to aj zo subsaharskej Afriky v oblasti decentralizovanej výroby energie na zmiernenie chudoby;

i)	pokračovanie výskumnej spolupráce s Brazíliou v oblasti biopalív novej generácie a ďalších použití biomasy.

Okrem toho sa budú podporovať špecializované horizontálne činnosti, aby sa zabezpečil jednotný a účinný rozvoj medzinárodnej spolupráce v rámci celého programu Horizont 2020.

G. Udržateľný rozvoj a zmena klímy

V rámci programu Horizont 2020 sa budú podnecovať a podporovať činnosti zamerané na využitie vedúceho postavenia Európy v úsilí o vyvinutie nových postupov a technológií na podporu udržateľného rozvoja v širšom zmysle, ako aj na boj proti zmene klímy. Takýto horizontálny prístup, ktorý je plne začlenený do všetkých priorít programu Horizont 2020, pomôže EÚ prosperovať vo svete s nízkou spotrebou uhlíka a s obmedzenými zdrojmi a zároveň budovať udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje.

H. Vytváranie prepojenia medzi objavmi a použitím na trhu

Premosťovacie akcie v rámci programu Horizont 2020 sú zamerané na to, aby sa objavy uplatnili na trhu, čo povedie k využívaniu a komercializácii nápadov všade tam, kde je to vhodné. Tieto akcie by mali byť založené na širokej inovačnej koncepcii a mali by stimulovať medziodvetvovú inováciu.

I Prierezové podporné opatrenia

Prierezové otázky sa budú podporovať viacerými prierezovými podpornými opatreniami, okrem iného podporou: zvýšenia atraktívnosti výskumnej profesie vrátane všeobecných zásad Európskej charty výskumných pracovníkov; posilnenia základne poznatkov a rozvoja a podpory EVP (vrátane piatich iniciatív EVP) a Únie inovácií; ocenenia príjemcov a projektov programu Horizont 2020 s najlepšími výsledkami v rôznych oblastiach prostredníctvom symbolických cien; zlepšenia rámcových podmienok na podporu Únie inovácií vrátane zásad vyplývajúcich z oznámenia Komisie o správe duševného vlastníctva (1) a preskúmania možnosti vytvorenia európskeho valorizačného nástroja pre práva duševného vlastníctva; správy a koordinácie medzinárodných sietí pre excelentných pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie (ako je COST).

3. NADVÄZOVANIE PARTNERSTIEV

V záujme dosiahnutia udržateľného rastu v Európe je potrebné optimalizovať príspevky verejných a súkromných aktérov. Je to nevyhnutné na konsolidáciu Európskeho výskumného priestoru a na splnenie cieľov Únie inovácií, digitálnej agendy a ďalších hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Zodpovedný výskum a inovácia si navyše vyžadujú, aby sa z výmeny informácií medzi partnermi s rozličnými pohľadmi, ale spoločnými záujmami získavali tie najlepšie riešenia.

Program Horizont 2020 zahŕňa vymedzenie a jednoznačný súbor kritérií na vytváranie partnerstiev v rámci verejného sektora a verejno-súkromných partnerstiev. Verejno-súkromné partnerstvá môžu vychádzať zo zmluvnej dohody medzi verejnými a súkromnými aktérmi a v obmedzenom počte prípadov môže ísť o inštitucionalizované verejno-súkromné partnerstvá (ako sú napríklad spoločné technologické iniciatívy a iné spoločné podniky).

Existujúce partnerstvá v rámci verejného sektora a verejno-súkromné partnerstvá môžu získať podporu z programu Horizont 2020 za predpokladu, že sa týkajú cieľov programu Horizont 2020 , prispievajú k realizácii Európskeho výskumného priestoru , spĺňajú kritériá stanovené v programe Horizont 2020 a preukázali významný pokrok v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (7. RP).

Medzi iniciatívy na základe článku 185 Zmluvy podporované na základe 6. RP alebo 7.RP, ktorým je možné za uvedených podmienok poskytnúť ďalšiu podporu, patria: Partnerstvá európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP), Bývanie s podporou okolia (AAL), Program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS), Eurostars a Európsky program metrologického výskumu. Ďalšiu podporu možno poskytnúť aj Európskej aliancii pre energetický výskum (EERA) zriadenej na základe strategického plánu pre energetické technológie (plán SET). Iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov sa môžu podporovať z programu Horizont 2020 prostredníctvom nástrojov uvedených v článku 20 [rámcového nariadenia] vrátane iniciatív podľa článku 185 zmluvy.

Spoločnými podnikmi zriadenými v rámci 7.RP na základe článku 187 zmluvy, ktorým možno za uvedených podmienok poskytnúť ďalšiu podporu, sú: iniciatíva za inovačné lieky (IMI), Čisté nebo, výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), palivové články a vodík (FCH) a zabudované počítačové systémy (ARTEMIS) a nanoelektronika (ENIAC). Posledné dva podniky možno zlúčiť do jednej iniciatívy.

Ďalšie verejno-súkromné partnerstvá podporované v rámci 7. RP, ktorým možno za uvedených podmienok poskytnúť ďalšiu podporu: Továrne budúcnosti, Energeticky efektívne budovy, Európska iniciatíva v oblasti ekologických vozidiel, Internet budúcnosti. Ďalšiu podporu možno poskytnúť aj európskym priemyselným iniciatívam (EII) zriadeným na základe plánu SET.

V rámci programu Horizont 2020 možno vytvoriť aj ďalšie partnerstvá v rámci verejného sektora a verejno-súkromné partnerstvá, ak spĺňajú stanovené kritériá. ▌

ČASŤ I

EXCELENTNÁ VEDA

1. EURÓPSKA RADA PRE VÝSKUM

Európska rada pre výskum (ERC) bude podporovať výskum na hraniciach poznania svetovej úrovne. Výskum, ktorý je na hraniciach súčasného chápania a ktorý tieto hranice presahuje, má zásadný význam pre hospodársky a sociálny blahobyt, ale súčasne je vo svojej podstate rizikový, pretože prebieha v nových a najnáročnejších oblastiach výskumu a vyznačuje sa stieraním hraníc medzi jednotlivými vednými odbormi.

S cieľom podnecovať výrazný pokrok na hraniciach poznania bude ERC podporovať jednotlivé tímy pri ich výskumnej činnosti vo všetkých oblastiach základného vedecko-technického výskumu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu Horizont 2020, vrátane inžinierstva, spoločenských a humanitných vied. Podľa potreby je možné zohľadniť osobitné ▌cieľové skupiny (akými sú napríklad začínajúci výskumní pracovníci a vznikajúce tímy) v súlade s cieľmi ERC a potrebami efektívneho vykonávania. Osobitná pozornosť sa bude venovať novým a rýchlo rastúcim oblastiam na hranici poznania a na rozhraní disciplín.

Budú sa podporovať nezávislí výskumní pracovníci rôzneho veku a pohlavia vrátane začínajúcich výskumných pracovníkov z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí prechádzajú zmenami a stávajú sa samostatnými vedúcimi výskumnými pracovníkmi, aby mohli svoju výskumnú činnosť vykonávať v Európe.

ERC osobitne uprednostňuje podporu najlepších začínajúcich výskumných pracovníkov s excelentnými nápadmi, aby mohli dosiahnuť nezávislosť, a to tak, že im poskytuje primeranú podporu v rozhodujúcej fáze, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program. ERC bude tiež naďalej poskytovať primeranú úroveň podpory pre etablovaných výskumných pracovníkov.

Bude sa dodržiavať prístup „iniciatívy zo strany výskumných pracovníkov“. Znamená to, že ERC bude podporovať projekty výskumných pracovníkov na témy podľa ich vlastného výberu v rámci výziev na predkladanie návrhov. Návrhy sa budú vyhodnocovať výlučne z hľadiska kritéria excelentnosti na základe partnerského preskúmania, pričom sa bude prihliadať na excelentnosť nových skupín, začínajúcich výskumných pracovníkov, ako aj etablovaných tímov, a osobitná pozornosť sa bude venovať návrhom, ktoré majú vo veľkej miere priekopnícky charakter a zahŕňajú zodpovedajúce vysoké vedecké riziká.

ERC bude fungovať ako autonómny orgán pre financovanie vedený vedou a bude ho tvoriť nezávislá vedecká rada, ktorú bude podporovať jednoduchá a nákladovo efektívna špecializovaná vykonávacia štruktúra.

Vedecká rada ERC bude stanovovať celkovú vedeckú stratégiu a bude v plnej miere oprávnená rozhodovať o type výskumu, ktorý sa má financovať.

Vedecká rada bude stanovovať pracovný program v súlade s cieľmi ERC na základe vedeckej stratégie uvedenej nižšie. Bude vytvárať potrebné iniciatívy medzinárodnej spolupráce v súlade so svojou vedeckou stratégiou vrátane informačných činností zameraných na zviditeľnenie ERC u najlepších výskumných pracovníkov z ostatných častí sveta.

Vedecká rada bude neustále monitorovať činnosť ERC a je postupy hodnotenia a zvažovať najlepšie spôsoby dosiahnutia jej širších cieľov. Ak bude nevyhnutné reagovať na nové potreby, navrhne kombináciu podporných opatrení ERC.

ERC sa bude usilovať o excelentnosť svojich činností. Administratívne a personálne náklady ERC týkajúce sa vedeckej rady a špecializovanej vykonávacej štruktúry budú v súlade s jednoduchým a hospodárnym riadením. Administratívne výdavky budú čo najnižšie v záujme zabezpečenia zdrojov potrebných na vykonávanie svetovej úrovne, aby bolo čo najviac finančných prostriedkov na financovanie výskumu na hraniciach poznania.

Ocenenia ERC a granty sa budú udeľovať na základe jednoduchých transparentných postupov zameraných na excelentnosť, podporu iniciatívnosti a kombinovanie flexibility a zodpovednosti. ERC bude neustále hľadať nové spôsoby zjednodušenia a zlepšenia svojich postupov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie týchto zásad.

Vzhľadom na jedinečnú štruktúru a úlohu ERC ako finančného orgánu vedeného vedou sa vykonávanie a riadenie činností ERC budú posudzovať a hodnotiť priebežne za plnej účasti vedeckej rady, ktorá tak môže posúdiť dosiahnuté výsledky ERC a na základe skúseností upraviť a zlepšiť jej postupy a štruktúry.

1.1. Vedecká rada

S cieľom vykonávať svoje úlohy stanovené v článku 7 vedecká rada:

(1)

pokiaľ ide o vedeckú stratégiu:

—	stanoví celkovú vedeckú stratégiu pre ERC na základe vedeckých príležitostí a potrieb európskej vedy,

—	v súlade s vedeckou stratégiou bude neustále pripravovať pracovný program a v potrebnej miere ho upravovať, čo zahŕňa aj výzvy na predkladanie návrhov a kritériá a (ak sa to bude vyžadovať) vymedzenie ▌osobitných cieľových skupín (napríklad začínajúce alebo vznikajúce tímy),

(2)

pokiaľ ide o vedecké riadenie, monitorovanie a kontrolu kvality:

—

v prípade potreby zaujme z vedeckého hľadiska stanoviská k vykonávaniu a riadeniu výziev na predkladanie návrhov, hodnotiacim kritériám, procesom partnerského skúmania vrátane výberu expertov a metód pre partnerské skúmanie a hodnotenie návrhov a potrebných pravidiel a usmernení pre vykonávanie, na základe ktorých sa pod dohľadom vedeckej rady určí návrh, ktorý sa má financovať; ako aj akýchkoľvek iných záležitostí ovplyvňujúcich výsledky a vplyv činností ERC a kvalitu vykonávaného výskumu vrátane hlavných ustanovení vzorovej grantovej dohody ERC,

—	bude monitorovať kvalitu činností, vyhodnocovať vykonávanie a dosiahnuté výsledky a dávať odporúčania pre nápravné alebo budúce opatrenia.

(3)

pokiaľ ide o komunikáciu a šírenie informácií:

—	bude zabezpečovať transparentnosť oznamovania činností a výsledkov ERC vedeckej komunite, kľúčovým zainteresovaným stranám a širokej verejnosti ,

—	bude pravidelne podávať správy o svojej činnosti Komisii.

Vedecká rada má vo svoje plnej právomoci rozhodnutia o druhu výskumu, ktorý sa má financovať, a ručí za kvalitu činnosti z vedeckého hľadiska.

Vedecká rada v prípade potreby uskutočňuje konzultácie s vedeckou, inžinierskou a akademickou obcou , regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu a ďalšími zainteresovanými stranami .

Členovia vedeckej rady poberajú za uskutočňované úlohy honorár a v prípade potreby sa im uhradia cestovné výdavky a diéty.

Predseda ERC bude počas svojho funkčného obdobia sídliť v Bruseli a väčšinu svojho času (2) bude venovať záležitostiam ERC. Jeho plat bude na úrovni porovnateľnej s vrcholovým manažmentom Komisie.

Vedecká rada si spomedzi svojich členov volí troch podpredsedov, ktorí predsedovi pomáhajú pri zastupovaní vedeckej rady a pri organizácii jej práce. Títo podpredsedovia môžu zastávať aj funkciu podpredsedu Európskej rady pre výskum.

Trom podpredsedom sa bude poskytovať podpora, aby bola zabezpečená primeraná pomoc na miestnej úrovni v ich domovských ústavoch.

1.2. Špecializovaná vykonávacia štruktúra

Špecializovaná vykonávacia štruktúra zodpovedá za všetky aspekty administratívneho vykonávania a realizácie programu podľa pracovného programu. Konkrétne bude vykonávať postupy hodnotenia, partnerské preskúmanie a výberový proces v súlade so stratégiou ustanovenou vedeckou radou a bude zabezpečovať finančné a vedecké riadenie grantov.

Špecializovaná vykonávacia štruktúra bude podporovať vedeckú radu pri vykonávaní všetkých jej úloh uvedených vyššie, zabezpečovať prístup k potrebným dokumentom a údajom vo svojom vlastníctve a bude priebežne informovať vedeckú radu o svojich činnostiach.

Na zabezpečenie účinného spojenia so špecializovanou vykonávacou štruktúrou v strategických a prevádzkových záležitostiach budú vedúci pracovníci vedeckej rady a riaditeľ špecializovanej vykonávacej štruktúry uskutočňovať pravidelné koordinačné zasadnutia.

Riadenie ERC budú vykonávať zamestnanci prijatí na tento účel a v prípade potreby aj úradníci z inštitúcií Únie, pričom toto riadenie sa bude vzťahovať výlučne na skutočné administratívne potreby v záujme zabezpečenia stability a kontinuity potrebnej pre účinnú správu.

1.3. Úloha Komisie

Na účely plnenia povinností stanovených v článkoch 6, 7 a 8 Komisia:

—	zaistí kontinuitu a obmenu vedeckej rady a poskytne podporu stálej výberovej komisii pri výbere budúcich členov vedeckej rady,

—	zaistí kontinuitu a delegovanie úloh a povinností v rámci špecializovanej vykonávacej štruktúry, pričom zohľadní stanoviská vedeckej rady,

—	vymenuje riaditeľa a vedúcich pracovníkov špecializovanej vykonávacej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,

—	zaistí včasné prijatie pracovného programu, stanovísk k vykonávacej metodike a potrebných vykonávacích pravidiel uvedených v pravidlách ERC pre predkladanie návrhov a vo vzorovej dohode o grante ERC, pričom zohľadní stanoviská vedeckej rady,

—	pravidelne informuje a konzultuje programový výbor o vykonávaní činností ERC.

2. BUDÚCE A VZNIKAJÚCE TECHNOLÓGIE

Činnosti v oblasti budúcich a vznikajúcich technológií (FET) sú určené na konkretizáciu rôznych druhov intervenčnej logiky, od celkom otvorených koncepcií až po rôzne stupne štruktúrovania tém, komunít a financovania rozčlenené do troch línií – FET Open, FET Proactive a FET hlavné iniciatívy .

2.1. Iniciatíva FET Open: podpora novátorských nápadov

Na úspešné preskúmanie nových základov pre úplne nové budúce vedecké znalosti a technológie je potrebná podpora rozsiahleho súboru vysokorizikových vizionárskych vedecko-technických výskumných projektov spolupráce v ranom štádiu . Keďže táto činnosť nie je tematicky presne obmedzená a nie je normatívna, umožňuje vznik nových nápadov v najširšom spektre tém a odborov, a to hneď ako sa objavia, a z ktoréhokoľvek zdroja pochádzajú , a aktívne stimuluje tvorivé a nekonvenčné myslenie . Podpora takýchto krehkých nápadov si vyžaduje angažovaný, rizikový a intenzívny medziodborový prístup k výskumu, ktorý presahuje striktne technologické hranice. Pre podporu subjektov s vedúcim postavením vo výskume a priemysle v budúcnosti je dôležité aj pritiahnutie a podnecovanie účasti nových subjektov s vysokým potenciálom, napríklad mladých výskumných pracovníkov a MSP zaoberajúcich sa špičkovými technológiami, vo výskume a inovácii.

2.2. Iniciatíva FET Proactive: podpora vznikajúcich tém a komunít

Novátorské oblasti a témy musia dozrieť, k čomu môže prispieť štruktúrovanie vznikajúcich komunít a podpora navrhovania a rozvoja tém v oblasti transformatívneho výskumu. Hlavným prínosom tohto štruktúrovaného, avšak skúmajúceho prístupu je vznik novátorských oblastí, ktoré ešte nie sú pripravené na začlenenie do plánov priemyselného výskumu, a vytváranie a štruktúrovanie príslušných výskumných komunít okolo nich. Je to posun od spolupráce medzi malým počtom výskumných pracovníkov ku skupine projektov, z ktorých každý sa zameriava na aspekty určitej výskumnej témy a ktoré si vymieňajú výsledky. Bude sa to uskutočňovať v úzkej spojitosti so spoločenskými výzvami a témami týkajúcimi sa vedúceho postavenia priemyslu.

2.3. FET hlavné iniciatívy: riešenie veľkých medziodborových vedecko-technických výziev

Výskumné iniciatívy v rámci tejto výzvy sú stimulované vedou a technológiou , sú rozsiahle, viacodborové a spája ich spoločný vizionársky cieľ. Zaoberajú sa veľkými vedecko-technickými výzvami, čo si vyžaduje spoluprácu mnohých vedných odborov, komunít a programov. Vedecký a technologický pokrok by mal zabezpečiť silnú a širokú základňu pre budúcu ▌inováciu a hospodárske využívanie, ako aj novátorský prínos pre spoločnosť s potenciálne veľkým vplyvom . Ich všeobecná povaha a význam naznačujú, že na ich realizáciu je potrebné vyvinúť spoločné dlhodobé a nepretržité úsilie ▌.

Činnosti v rámci troch línií FET dopĺňajú ▌činnosti zamerané na vytváranie sietí a činnosti v rámci komunít s cieľom vytvoriť plodnú a životaschopnú európsku základňu pre výskum týkajúci sa budúcich technológií stimulovaný vedou. Podporí sa nimi budúci vývoj činností v oblasti FET, posilnia diskusie o vplyvoch nových technológií a zrýchli ich vplyv.

2.4. Konkrétne aspekty vykonávania

Poradný orgán pre FET vrátane vedcov a inžinierov s najlepšou reputáciou a odbornými znalosťami poskytne zainteresovaným stranám informácie o celkovej vedeckej a technologickej technickej stratégii vrátane poradenstva v súvislosti s vymedzením pracovného programu.

FET sa budú aj naďalej riadiť vedou a technikou a bude ich podporovať jednoduchá a efektívna vykonávacia štruktúra. Prijmú sa jednoduché administratívne postupy s cieľom naďalej sa zameriavať na excelentnosť v oblasti technologickej inovácie stimulovanej vedou, podnecovať iniciatívnosť a spájať rýchlosť rozhodovania a flexibilitu so zodpovednosťou. Pri preverovaní výskumného prostredia v oblasti FET (napr. pri analýze portfólia) a zapájaní komunít zainteresovaných strán (napríklad do konzultácií) sa budú využívať najvhodnejšie postupy. Cieľom bude sústavné zlepšovanie a hľadanie ďalších možností zjednodušenia a zlepšenia postupov, aby sa zabezpečil súlad s týmito zásadami. Vypracujú sa posúdenia efektívnosti a vplyvu činností v oblasti FET, ktorými sa budú dopĺňať posúdenia na programovej úrovni.

Keďže poslaním iniciatív v oblasti FET je posilnenie výskumu stimulovaného vedou a zameraného na budúce technológie, snažia sa spájať subjekty z oblasti vedy, techniky a inovácie, vo vhodných prípadoch vrátane používateľov, podľa možností z verejného i súkromného sektora . Iniciatívy v oblasti FET by preto mali zohrávať aktívnu úlohu katalyzátora stimulujúceho nové myslenie, nové postupy a novú spoluprácu.

V rámci iniciatívy FET Open sa činnosti členia do skupín s cieľom vyhľadávať nové sľubné nápady výlučne vzostupným spôsobom. Vysoké riziko spojené s každým nápadom je vyvážené možnosťou preskúmania množstva nápadov. Ku kľúčovým vlastnostiam týchto činností patria efektívnosť, pokiaľ ide o čas a zdroje, nízke alternatívne náklady pre navrhovateľov a nepopierateľná otvorenosť voči nekonvenčným a medziodborovým nápadom. Pomocou jednoduchých a rýchlych otvorených systémov predkladania návrhov sa budú vyhľadávať nové vysokorizikové a sľubné výskumné nápady, pričom tieto systémy budú obsahovať mechanizmy určené pre nové subjekty s vysokým inovačným potenciálom, akými sú napríklad mladí výskumní pracovníci a MSP zaoberajúce sa špičkovými technológiami. Na doplnenie činností FET-Open sa prostredníctvom činností v rámci priorít Vedúce postavenie priemyslu a Spoločenské výzvy môže podporovať úplne nové využívanie znalostí a technológií.

V rámci FET Proactive sa budú pravidelne uverejňovať otvorené výzvy na predkladanie návrhov v niekoľkých oblastiach vysokorizikových tém s vysokým inovačným potenciálom financovaných tak, aby bolo možné vybrať viacero projektov. Tieto projekty sa podporia opatreniami budovania komunít, ktorými sa posilnia činnosti, ako napr. spoločné podujatia či príprava nových výskumných osnov a plánov. Pri výbere tém sa zohľadní excelentnosť výskumu zameraného na budúce technológie a stimulovaného vedou, potenciál vytvorenia kritickej masy a vplyv na vedu a technológie.

V prípade pozitívneho výsledku prípravných projektov zameraných na FET by sa mohla vykonať široká škála cielených iniciatív (FET hlavné iniciatívy). Tieto iniciatívy by mali byť založené na otvorených partnerstvách umožňujúcich dobrovoľné kombinovanie vnútroštátnych a súkromných príspevkov, ako aj príspevkov Únie, s vyváženým riadením, ktoré subjektom zodpovedným za program poskytne zodpovedajúci vplyv, ako aj veľkú mieru autonómie a flexibility vo vykonávaní, čím sa umožní, aby sa pri hlavných iniciatívach prísne dodržiaval všeobecne podporovaný výskumný plán. Pri výbere tém, ktoré sa budú vykonávať ako hlavné iniciatívy, sa bude vychádzať z vedeckej a technologickej excelentnosti a zohľadní sa spoločný cieľ, potenciálny vplyv, integrácia zainteresovaných strán a zdrojov v rámci súdržného výskumného plánu a v prípade potreby podpora od zainteresovaných strán a vnútroštátnych/regionálnych výskumných programov. Na realizáciu týchto činností sa využívajú existujúce nástroje financovania.

3. AKCIE MARIE CURIE -SKŁODOWSKEJ

3.1. Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej počiatočnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov

Európa potrebuje silnú a tvorivú základňu ľudských zdrojov, ktorá je mobilná v rámci štátov aj odvetví a má tú správnu kombináciu inovačných zručností a schopností premeniť znalosti a nápady na produkty a služby v záujme hospodárskeho a spoločenského prínosu.

To sa dosiahne predovšetkým štruktúrovaním a zvyšovaním excelentnosti podstatnej časti vysokokvalitnej počiatočnej odbornej prípravy pre začínajúcich výskumných pracovníkov a doktorandov zo všetkých členských štátov a pridružených krajín , a to prípadne aj so zapojením tretích krajín . Ak sa začínajúcim výskumným pracovníkom poskytne možnosť získať rozmanité zručnosti, ktoré im umožnia čeliť aktuálnym i budúcim výzvam, ďalšia generácia výskumných pracovníkov bude mať prínos v podobe lepšej profesijnej perspektívy vo verejnom i súkromnom sektore, čím sa zároveň zvýši príťažlivosť kariéry v oblasti výskumu pre mladých ľudí.

Akcia sa bude vykonávať prostredníctvom podpory výskumných programov odbornej prípravy vybratých na základe súťaže v rámci celej Únie, ktoré sa budú vykonávať formou partnerstva univerzít, výskumných inštitúcií, výskumných infraštruktúr, podnikov, MSP a ďalších sociálno-hospodárskych subjektov z rôznych európskych aj mimoeurópskych krajín. Podporia sa aj jednotlivé inštitúcie, ktoré dokážu pripraviť rovnako stimulujúce prostredie. V záujme plnenia rôznych potrieb je potrebné zabezpečiť flexibilitu pri vykonávaní jednotlivých cieľov. Úspešné partnerstvá budú mať zvyčajne formu sietí pre odbornú prípravu v oblasti výskumu , ktoré môžu poskytovať inovatívne druhy odbornej prípravy, ako napríklad spoločné alebo viacnásobné doktorandské tituly, alebo doktorátov v priemyselných odboroch, kým jednotlivé inštitúcie sa zvyčajne budú zapájať do inovačných doktorandských programov. Doktoráty v priemyselných odboroch sú významným prvkom na podporu inovačného ducha medzi výskumnými pracovníkmi a vytváranie užšieho prepojenia medzi priemyslom a akademickou obcou. V tomto rámci sa predpokladá podpora pre najlepších začínajúcich výskumných pracovníkov zo všetkých krajín, aby sa mohli zapojiť do týchto excelentných programov , pričom môžu zahŕňať napríklad odborné vedenie zamerané na postupovanie poznatkov a skúseností .

Tieto programy odbornej prípravy sa budú zameriavať na rozvoj a rozširovanie základných výskumných kompetencií a súčasne vybavia výskumných pracovníkov tvorivým myslením, podnikateľským duchom a inovačnými zručnosťami, ktoré budú vyhovovať budúcim potrebám na trhu práce. V rámci týchto programov sa zabezpečí aj odborná príprava v oblasti prenosných kompetencií, ako napríklad tímová práca, podstupovanie rizika, riadenie projektov, normalizácia, podnikanie, etika, práva duševného vlastníctva, komunikácia a oslovovanie spoločnosti, ktoré sú dôležité pre vytváranie, vývoj, obchodné využitie a šírenie inovácií.

3.2. Pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility

Európa musí byť atraktívna pre najlepších európskych aj mimoeurópskych výskumných pracovníkov. To sa dá dosiahnuť predovšetkým podporou príťažlivých pracovných príležitostí pre skúsených výskumných pracovníkov vo verejnom aj súkromnom sektore a podnecovaním ich mobility medzi jednotlivými krajinami, sektormi a vednými odbormi, aby tak mohli zvýšiť svoj tvorivý a inovačný potenciál.

Financovanie sa bude poskytovať najlepším alebo najsľubnejším skúseným výskumným pracovníkom, ktorí chcú rozvíjať svoje zručnosti prostredníctvom skúseností s nadnárodnou alebo medzinárodnou mobilitou, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Môžu sa podporovať vo všetkých fázach ich kariéry, teda aj na začínajúcich výskumných pozíciách s čerstvým doktorátom alebo ekvivalentným postavením. Títo výskumní pracovníci získajú finančné prostriedky pod podmienkou, že sa presťahujú do inej krajiny, aby tak rozšírili alebo prehĺbili svoje kompetencie na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, výskumných infraštruktúrach, podnikoch, MSP alebo v iných sociálno-hospodárskych subjektoch podľa vlastného výberu (napríklad v organizáciách občianskej spoločnosti) , v ktorých budú pracovať na výskumných a inovačných projektoch vyhovujúcich ich osobným potrebám a záujmom. Budú sa nabádať, aby sa presunuli z verejného do súkromného sektora alebo opačným smerom prostredníctvom podpory dočasného vysielania pracovníkov. Tým by sa mala posilniť inovatívnosť súkromného sektora a podporovať medzisektorová mobilita. Podporia sa aj pracovné príležitosti na čiastočný úväzok, čím sa umožní kombinovať pozíciu vo verejnom aj súkromnom sektore, zvýši prenos znalostí medzi týmito sektormi a zároveň stimuluje zakladanie nových podnikov. Takéto individualizované výskumné príležitosti pomôžu sľubným výskumným pracovníkom získať úplnú nezávislosť a uľahčia zmenu zamestnania medzi verejným a súkromným sektorom.

Podporujú sa aj možnosti odborného školenia a získavania nových poznatkov v uznávanej výskumnej inštitúcii tretej krajiny, pokračovania v prerušenej výskumnej kariére a (opätovné) začlenenie výskumných pracovníkov po nadnárodnej/medzinárodnej skúsenosti v rámci mobility do výskumnej pozície v Európe na dlhšie obdobie, a to aj v ich krajine pôvodu, s cieľom v plnej miere využiť aktuálny potenciál výskumných pracovníkov.

3.3. Stimulácia inovácie prostredníctvom vzájomného obohacovania sa znalosťami

Spoločenské výzvy sa čoraz viac týkajú celého sveta a na ich úspešné riešenie je rozhodujúca cezhraničná a medzisektorová spolupráca. Nesmierne dôležité je preto spoločné využívanie znalostí a nápadov výskumu na trhu (a naopak) , ktoré sa dá dosiahnuť len prostredníctvom spájania ľudí. Bude sa to presadzovať prostredníctvom podpory flexibilnej výmeny vysokokvalifikovaných pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie medzi jednotlivými sektormi, krajinami a odbormi.

S cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu sa z európskych finančných prostriedkov podporia ▌výmeny pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie v rámci partnerstiev univerzít, výskumných inštitúcií, výskumných infraštruktúr, podnikov, MSP a ďalších sociálno-hospodárskych subjektov v Európe, ako aj medzi Európou a tretími krajinami. Tieto výmeny budú otvorené pre pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie na všetkých kariérnych úrovniach, od najmladších (na postgraduálnej úrovni) až po najskúsenejších (riadiacich pracovníkov) vrátane administratívnych a technických pracovníkov.

3.4. Zvyšovanie štrukturálneho vplyvu spolufinancovaním činností

Podnecovaním regionálnych, vnútroštátnych alebo medzinárodných programov na podporu excelentnosti a šírenia najlepších postupov v rámci akcií Marie Curie -Skłodowskej z hľadiska možností celoeurópskej mobility v oblasti odbornej prípravy, profesijného rozvoja a výmeny výskumných pracovníkov sa zvýši kvantitatívny a štrukturálny vplyv akcií Marie Curie -Skłodowskej . Tým sa takisto zvýši príťažlivosť centier excelentnosti v celej Európe.

Uvedené ciele sa dosiahnu spolufinancovaním nových alebo existujúcich regionálnych, vnútroštátnych, súkromných a medzinárodných programov so zámerom otvoriť a zabezpečiť medzinárodnú, medzisektorovú a medziodborovú odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj cezhraničnú a medzisektorovú mobilitu pracovníkov v oblasti výskumu a inovácie vo všetkých fázach ich kariéry.

Tým sa využijú synergie medzi opatreniami Únie a opatreniami na regionálnej a vnútroštátnej úrovni v boji proti fragmentácii cieľov, hodnotiacich metód a pracovných podmienok výskumných pracovníkov. V rámci činností spolufinancovania sa bude výrazne podporovať využívanie pracovných zmlúv.

3.5. Osobitné podporné a politické opatrenia

V záujme účinného riešenia výzvy bude nevyhnutné monitorovať pokrok. V rámci programu sa bude podporovať vypracovanie ukazovateľov a analýza údajov súvisiacich s mobilitou výskumných pracovníkov, ich zručnosťami, pracovným postupom a rodovou rovnosťou , aby bolo možné určiť nedostatky a prekážky v akciách Marie Curie- Skłodowskej a zvýšiť účinok týchto akcií. Tieto činnosti sa budú vykonávať zároveň s úsilím o synergie a v úzkej spolupráci s podpornými politickými opatreniami zameranými na výskumných pracovníkov, ich zamestnávateľov a poskytovateľov financovania, ktoré sa vykonávajú v rámci cieľa „ Európa v meniacom sa svete – Inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“. Budú sa financovať osobitné akcie s cieľom podporiť iniciatívy na zvýšenie informovanosti o význame kariéry vo výskume so súčasným zameraním na aspekty návratu a opätovnej integrácie, a na šírenie výsledkov v oblasti výskumu a inovácie vyplývajúcich z činností podporených v rámci akcií „Marie Curie-Skłodowskej “.

S cieľom ďalej prehĺbiť vplyv akcií Marie Curie-Skłodowskej sa pomocou stratégie služieb absolventom posilní vytváranie sietí súčasných a minulých výskumných pracovníkov zapojených do akcií Marie Curie-Skłodowskej . Bude k nim patriť podpora fóra na kontaktovanie a výmenu výskumných pracovníkov, poskytovanie možností spolupráce a pracovných príležitostí, ako aj organizovanie spoločných podujatí a zapojenie kolegov do informačných činností ako veľvyslancov akcií Marie Curie -Skłodowskej a Európskeho výskumného priestoru.

3.6. Konkrétne aspekty vykonávania

Akcie Marie Curie -Skłodowskej budú otvorené pre činnosti v rámci odbornej prípravy a profesijného rozvoja vo všetkých hlavných oblastiach výskumu a inovácie v zmysle zmluvy, od základného výskumu až po uvedenie na trh a inovačné služby. Oblasti výskumu a inovácie, ako aj sektory, si uchádzači budú môcť vyberať podľa vlastného uváženia.

V záujme využitia celosvetovej znalostnej základne budú akcie Marie Curie -Skłodowskej otvorené pre výskumných pracovníkov a pracovníkov v oblasti inovácie, ako aj pre univerzity, výskumné ústavy, výskumné infraštruktúry, podniky a iné sociálno-ekonomické subjekty zo všetkých krajín vrátane tretích krajín, za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) XX/2012 (pravidlá účasti).

V rámci všetkých činností uvedených vyššie sa pozornosť bude venovať podpore významnej účasti podnikov, najmä MSP, ako aj ďalších sociálno-ekonomických subjektov v záujme úspešného vykonávania a vplyvu akcií Marie Curie -Skłodowskej . Vo všetkých akciách Marie Curie -Skłodowskej sa podporuje dlhodobá spolupráca medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými organizáciami a verejným a súkromným sektorom, pričom sa zohľadní ochrana práv duševného vlastníctva.

Akcie Marie Curie-Skłodowskej sa budú tvoriť v úzkej súčinnosti s inými programami podporujúcimi tieto ciele politiky vrátane programu Erasmus pre všetkých a znalostných a inovačných spoločenstiev EIT.

V prípade potreby je zachovaná možnosť zacieliť určité činnosti na základe programu, pokiaľ ide o konkrétne spoločenské výzvy, typy výskumných a inovačných inštitúcií alebo zemepisné lokality, s cieľom reagovať na vývoj európskych požiadaviek so zreteľom na zručnosti, odbornú prípravu v oblasti výskumu, profesijný rozvoj a spoločné využívanie znalostí.

S cieľom otvoriť sa všetkým zdrojom talentu sa zavedú všeobecné opatrenia na prekonanie prekážok pri prístupe ku grantom, napríklad podpora rovnosti príležitostí výskumných pracovníkov mužského i ženského pohlavia vo všetkých akciách Marie Curie -Skłodowskej a stanovenie referenčných hodnôt pre účasť žien a mužov. Okrem toho sa v rámci akcií Marie Curie -Skłodowskej podporia výskumní pracovníci, aby si mohli upevniť svoj kariérny postup a aby bolo zaistené, že môžu dosiahnuť zodpovedajúcu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, pričom sa zohľadní ich rodinná situácia, a s cieľom prispieť k ľahšiemu návratu ku kariére v oblasti výskumu po jej prerušení. Odporúča sa, aby všetci finančne podporení účastníci dodržiavali a uplatňovali zásady Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre prijímanie výskumných pracovníkov, ktoré podporujú otvorený postup prijímania zamestnancov a atraktívne pracovné podmienky.

V záujme lepšieho šírenia informácií a verejného zapojenia sa od príjemcov v rámci akcií Marie Curie -Skłodowskej môže vyžadovať vypracovanie plánu vhodných informačných činností určených širokej verejnosti. Tento plán sa posúdi počas procesu hodnotenia, ako aj počas nadväzných opatrení na projekt.

4. VÝSKUMNÉ INFRAŠTRUKTÚRY

Činnosti sa zamerajú na rozvoj excelentných európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a v ďalších rokoch, pričom budú posilňovať inovačný potenciál, ľudské zdroje a európsku politiku. Bude sa presadzovať koordinácia s finančnými zdrojmi z kohéznych fondov, ktorá bude zameraná na zabezpečenie súčinnosti a súdržného prístupu pri rozvoji výskumných infraštruktúr. Budú sa podnecovať synergie s akciami Marie Curie-Skłodowskej.

4.1. Rozvoj Európskeho výskumného priestoru do roku 2020 a neskôr

4.1.1. Rozvíjanie nových výskumných infraštruktúr svetovej úrovne▌

Cieľom je uľahčiť a podporiť prípravu, zavedenie, dlhodobú udržateľnosť a efektívne fungovanie výskumných infraštruktúr určených Európskym strategickým fórom pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) a ostatných výskumných infraštruktúr svetovej úrovne, ktoré Európe pomôžu reagovať na veľké výzvy v oblasti vedy, priemyslu a v spoločnosti. Tento cieľ sa týka predovšetkým infraštruktúr , v ktorých sa má zaviesť , v ktorých sa zavádza alebo zaviedol systém riadenia, napríklad na základe Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) alebo na základe inej rovnocennej štruktúry na európskej alebo medzinárodnej úrovni.

Finančné prostriedky Únie podľa potreby prispejú k:

a)	prípravnej fáze budúcich infraštruktúr (napr. na podrobné konštrukčné plány, právne ustanovenia, viacročné plánovanie , včasné zapojenie priemyslu );

b)	fáze vykonávania (napr. prácam v oblasti výskumu a vývoja a inžinierskej činnosti uskutočňovanej spoločne s priemyslom a používateľmi, rozvoju regionálnych partnerských zariadení (3) usilujúcich sa o vyváženejší rozvoj Európskeho výskumného priestoru) a/alebo

c)	prevádzkovej fáze (napr. činnostiam v oblasti prístupu, spracovania údajov, informovania, odbornej prípravy a medzinárodnej spolupráce).

Touto činnosťou sa podporia aj projektové štúdie týkajúce sa nových výskumných infraštruktúr, a to prostredníctvom vzostupného prístupu.

4.1.2. Integrovanie a otvorenie existujúcich vnútroštátnych a regionálnych výskumných infraštruktúr európskeho záujmu

Cieľom je otvoriť vo vhodných prípadoch kľúčové vnútroštátne a regionálne výskumné infraštruktúry všetkým európskym výskumným pracovníkom z akademickej obce i priemyslu a zaistiť ich optimálne využívanie a spoločný rozvoj.

Únia podporí siete a zoskupenia , ktoré v európskom meradle spájajú a integrujú kľúčové vnútroštátne výskumné infraštruktúry. Financovanie sa poskytne predovšetkým na zabezpečenie nadnárodného a virtuálneho prístupu výskumných pracovníkov a na harmonizáciu a zlepšenie služieb, ktoré infraštruktúry zabezpečujú. ▌

4.1.3. Rozvoj, zavedenie a fungovanie elektronických infraštruktúr založených na IKT (4)

Cieľom je dosiahnuť, aby sa do roku 2020 vytvoril potenciál vytvárania sietí, vykonávania výpočtov a zhromažďovania vedeckých údajov na špičkovej úrovni v jednotnom a otvorenom európskom priestore pre výskum online, v rámci ktorého výskumní pracovníci pri vytváraní sietí a výpočtoch využívajú popredné, všadeprítomné a spoľahlivé služby a bezproblémový a otvorený prístup k prostrediu elektronickej vedy a globálnym zdrojom dát.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa podpora poskytne: svetovým výskumným a vzdelávacím sieťam poskytujúcim pokročilé, štandardizované a škálovateľné medzidoménové služby na požiadanie; sieťovým a diaľkovým dátovým („cloud“) infraštruktúram poskytujúcim prakticky neobmedzenú kapacitu v oblasti výpočtov a spracovávania údajov; ekosystému superpočítačových zariadení vyvíjajúcich sa smerom k exa-kapacite; infraštruktúre v oblasti softvéru a služieb, napríklad na simulácie a vizualizácie; nástrojom spolupráce fungujúcim v reálnom čase a interoperabilnej, otvorenej a dôveryhodnej infraštruktúre vedeckých údajov.

4.2. Podpora inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr a ich ľudských zdrojov

4.2.1. Využívanie inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr

Cieľom je podnecovať inovácie v samotných infraštruktúrach i v jednotlivých sektoroch, ako napríklad v dodávateľskom a používateľskom sektore.

Na tento účel sa podpora poskytne

a)	partnerstvám s priemyslom v oblasti výskumu a vývoja na rozvoj kapacít Únie a priemyselných dodávok v oblastiach špičkových technológií, ako je vedecké vybavenie alebo IKT;

b)	obstarávanie pred komerčným využitím, ktoré vykonávajú subjekty výskumnej infraštruktúry s cieľom stimulovať inováciu a stať sa prvými, ktorí si osvoja alebo vyvíjajú najmodernejšie technológie;

c)	stimulovanie využívania výskumných infraštruktúr v priemysle, napríklad experimentálnych testovacích zariadení a znalostných centier a

d)	povzbudenie integrácie výskumných infraštruktúr do miestnych, regionálnych a celosvetových inovačných ekosystémov.

Únia takisto zabezpečí pákový efekt pri využívaní výskumných infraštruktúr, a to najmä elektronických infraštruktúr, v oblasti verejných služieb, sociálnych inovácií, kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy .

4.2.2. Posilňovanie ľudského kapitálu výskumných infraštruktúr

Zložitosť výskumných infraštruktúr a úplné využívanie ich potenciálu si vyžaduje zodpovedajúce zručnosti manažérov, inžinierov, technikov, ako aj používateľov.

Z finančných prostriedkov Únie sa podporí odborná príprava pracovníkov riadiacich a prevádzkujúcich výskumné infraštruktúry celoeurópskeho záujmu, výmena personálu a najlepších postupov medzi jednotlivými zariadeniami, ako aj primerané zabezpečenie ľudských zdrojov v kľúčových odboroch vrátane prípravy osobitných vzdelávacích plánov. Budú sa podnecovať synergie s akciami Marie Curie-Skłodowskej.

4.3. Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce

4.3.1. Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr

Cieľom je využívať synergie medzi vnútroštátnymi iniciatívami a iniciatívami Únie vytváraním partnerstiev medzi príslušnými tvorcami politík, orgánmi financovania alebo poradnými skupinami (napríklad ESFRI, reflexná skupina pre elektronickú infraštruktúru (e-IRG), organizácie skupiny EIROforum, vnútroštátne verejné orgány) na rozvoj komplementárnosti a spolupráce medzi výskumnými infraštruktúrami a činností, ktorými sa vykonávajú ďalšie politiky Únie (napríklad regionálna, kohézna, priemyselná, politika v oblasti zdravia, životného prostredia, zamestnanosti alebo rozvoja), ako aj zabezpečenie koordinácie medzi rôznymi zdrojmi financovania zo strany Únie. Akciami Únie sa podporia aj prieskumy, monitorovanie a posúdenie výskumných infraštruktúr na úrovni Únie, ako aj príslušné politické štúdie a úlohy v oblasti komunikácie.

Programom Horizont 2020 sa uľahčí úsilie členských štátov o optimalizáciu ich výskumných infraštruktúr prostredníctvom podpory a aktualizácie databázy otvorene prístupných výskumných infraštruktúr v Európe, ktorá by pokrývala celú EÚ.

4.3.2. Uľahčenie strategickej medzinárodnej spolupráce

Cieľom je uľahčiť vývoj celosvetových výskumných infraštruktúr, napríklad výskumných infraštruktúr, ktoré si vyžadujú financovanie a uzavretie dohôd v celosvetovom meradle. Cieľom je takisto uľahčiť spoluprácu európskych výskumných infraštruktúr s ich mimoeurópskymi partnermi a zaistiť ich celosvetovú interoperabilitu a dosah, presadzovať medzinárodné dohody o recipročnom využívaní, otvorenosti alebo spolufinancovaní infraštruktúr. V tejto súvislosti sa náležite zohľadnia odporúčania vysokých úradníkov nadácie Carnegie Group k celosvetovým výskumným infraštruktúram. Pozornosť sa bude venovať aj zaisteniu zodpovedajúcej účasti Únie na koordinácii s medzinárodnými inštitúciami, napríklad s OSN alebo OECD.

4.4. Konkrétne aspekty vykonávania

V priebehu vykonávania sa budú konzultovať skupiny nezávislých odborníkov, ako aj zainteresované strany a poradné orgány, ako napríklad ESFRI a e-IRG.

Pri vykonávaní sa bude uplatňovať trojstupňový prístup: vzostupný prístup, ak nie známy presný obsah a partnerstvo projektov; cielený prístup, ak sú náležite vymedzené osobitné výskumné infraštruktúry a/alebo komunity; a konkrétni príjemcovia, napríklad v prípade, že sa prevádzkovateľovi alebo prevádzkovateľom infraštruktúry (či ich združení) poskytuje príspevok na prevádzkové náklady.

Ciele stanovené v rámci línií ustanovených v rámci oddielov 4.2 a 4.3 sa plnia prostredníctvom špecializovaných akcií a ak je to vhodné, v rámci akcií vypracovaných podľa oddielu 4.1.

ČASŤ II

VEDÚCE POSTAVENIE PRIEMYSLU

1. VEDÚCE POSTAVENIE V PODPORNÝCH A PRIEMYSELNÝCH TECHNOLÓGIÁCH

Všeobecne

Úspešné zvládnutie , začlenenie a zavedenie podporných technológií zo strany európskeho priemyslu je kľúčovým faktorom pri posilňovaní produktivity a inovačných kapacít Európy a pri zaisťovaní toho, že Európa bude mať moderné, udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, vedúce postavenie z celosvetového hľadiska v sektoroch využitia špičkových technológií a schopnosť nachádzať efektívne a udržateľné riešenia spoločenských výziev okrem iného s prihliadnutím na potreby užívateľov . Integrálnou súčasťou financovania je kombinovanie inovačných činností s výskumom a vývojom.

Integrovaný prístup ku kľúčovým podporným technológiám

Hlavný prvok koncepcie vedúceho postavenia v podporných a priemyselných technológiách tvoria kľúčové podporné technológie vymedzené ako mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, progresívne materiály a vyspelé výrobné systémy▌. V mnohých inovačných produktoch sa využíva viacero týchto technológií zároveň, a to ako samostatné alebo integrované súčasti. Hoci každá technológia ponúka technologickú inováciu, nahromadené prínosy vyplývajúce z početných interakcií kľúčových podporných technológií a iných priemyselných podporných technológií a ich kombinácií môže tiež viesť k technologickým skokom. Využívanie prierezových kľúčových podporných technológií povedie k zvyšovaniu konkurencieschopnosti produktov a k ich väčšiemu vplyvu , bude stimulovať rast a zamestnanosť a poskytne nové príležitosti na riešenie spoločenských výziev . Preto sa preskúmajú početné interakcie týchto technológií. Cielená podpora sa bude venovať rozsiahlym pilotným a demonštračným projektom , ktoré sa majú vykonať v rôznych prostrediach a podmienkach .

Bude to zahŕňať kľúčové podporné technológie , prierezové činnosti v oblasti kľúčových podporných technológií (multi KET) , ktorými sa spájajú a integrujú rôzne technológie, výsledkom čoho bude validácia technológií v priemyselnom prostredí s cieľom dokončiť a kvalifikovať systém pripravený alebo takmer pripravený vstúpiť na trh. Predpokladom je intenzívne zapojenie súkromného sektora do týchto činností a demonštrácia toho, ako výsledky projektov prispejú k trhovej hodnote v prospech EÚ , pričom realizovať by sa mohli formou verejno-súkromných partnerstiev. Na tento účel a prostredníctvom vykonávacej štruktúry programu Horizont 2020 sa vypracuje spoločný pracovný program pre prierezové činnosti v oblasti kľúčových podporných technológií. So zreteľom na potreby trhu a požiadavky súvisiace so spoločenskými výzvami sa tento program zameria na poskytovanie stavebných blokov generických kľúčových podporných technológií a multi KET pre rôzne oblasti použitia vrátane spoločenských výziev. Okrem toho sa v príslušných prípadoch bude vyvíjať úsilie o synergie medzi činnosťami v oblasti KET a činnosťami v rámci politiky súdržnosti v kontexte vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácie v záujme inteligentnej špecializácie, ako aj synergie s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT), Európskou investičnou bankou (EIB) a v prípade potreby s činnosťami stimulovanými členskými štátmi v rámci iniciatív pre spoločnú tvorbu programov.

Konkrétne aspekty vykonávania

Inovačné činnosti budú zahŕňať integráciu jednotlivých technológií; preukázanie schopnosti vyrábať a dodávať inovačné produkty, systémy, procesy a služby; používateľské a spotrebiteľské pilotné projekty na preukázanie uskutočniteľnosti a pridanej hodnoty; a rozsiahle demonštračné projekty na uľahčenie uvedenia výsledkov výskumu na trh. Primeraná pozornosť sa bude venovať projektom malého a stredného rozsahu. Vykonávanie v rámci tejto časti bude navyše podnecovať zapojenie malých a stredných výskumných tímov, čím sa prispeje aj k aktívnejšej účasti MSP.

Integruje sa množstvo jednotlivých technológií, výsledkom čoho bude validácia technológií v priemyselnom prostredí s cieľom dokončiť a kvalifikovať systém pripravený na trh. Predpokladom je intenzívne zapojenie súkromného sektora, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Činnosti v oblasti dopytu doplnia technologické stimulovanie výskumných a inovačných iniciatív. Patrí sem čo najlepšie využívanie verejného obstarávania inovácie, vypracúvanie primeraných technických noriem a technické činnosti na podporu normalizácie a regulácie ; súkromný dopyt a zapojenie používateľov s cieľom vytvárať trhy viac orientované na inováciu.

Konkrétne v oblasti nanotechnológie a biotechnológie sa bude zapojenie zainteresovaných strán a verejnosti zameriavať na zvýšenie informovanosti o výhodách a rizikách. Systematicky sa bude riešiť posudzovanie bezpečnosti a riadenie celkových rizík pri zavádzaní týchto technológií. Vo vhodných prípadoch spoločenské a humanitné vedy prispejú k zohľadňovaniu preferencií používateľov a akceptácii z ich strany, ako aj k zabezpečeniu spoločenskej angažovanosti a rozhodnutí spotrebiteľov založených na informáciách.

Činnosťami, ktoré sa podporujú v rámci tejto časti , sa doplní podpora výskumu a inovácie v oblasti podporných technológií, ktoré môžu financovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov kohéznej politiky v rámci inteligentných špecializačných stratégií.

V rámci tohto programu sa ako súčasť financovania akcií podporí aj technologický transfer (na vnútroštátnej i regionálnej úrovni) vrátane tvorby medzinárodných a regionálnych inovačných zoskupení, aby sa podporili účinnejšie väzby medzi univerzitami a priemyslom.

Iniciatívy v oblasti strategickej medzinárodnej spolupráce sa budú uskutočňovať v oblastiach spoločných záujmov a prínosov s poprednými partnerskými krajinami. Význam pre podporné a priemyselné technológie má osobitne, nie však výhradne:

—	prístup k odborným znalostiam v oblasti vedy a techniky na špičkovej úrovni,

—	vypracúvanie celosvetových noriem,

—	odstraňovanie problémových oblastí priemyselného využívania , spolupráce v oblasti výskumu a vývoja a podmienok obchodovania,

—	bezpečnosť produktov založených na nanotechnológiách a biotechnológiách a dlhodobý vplyv ich používania ,

—	vývoj materiálov a metód na znižovanie spotreby energie a zdrojov,

—	medzinárodné iniciatívy spolupráce v rámci výrobného odvetvia pod vedením priemyslu a

—	interoperabilita systémov.

1.1. Informačné a komunikačné technológie (IKT)

Viacero oblastí činností sa zameria na výzvy súvisiace s vedúcim postavením IKT v priemysle a technológiách v rámci celého hodnotového reťazca , ako aj na všeobecné programy výskumu a vývoja v oblasti IKT, a to najmä na tieto oblasti:

1.1.1. Komponenty a systémy novej generácie: projektovanie pokročilých ▌vstavaných komponentov a systémov efektívne využívajúcich energiu a zdroje

Cieľom je udržať a posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií súvisiacich s pokročilými a silnými vstavanými komponentmi a systémami efektívne využívajúcimi energiu a zdroje . Patria sem aj mikrosystémy, nanosystémy a biosystémy, organická elektronika, rozsiahla integrácia, podporné technológie Internetu vecí (5) vrátane platforiem na podporu poskytovania pokročilých služieb, senzorov, inteligentných integrovaných systémov, vstavaných a rozdelených systémov, systémov systémov a inžinierstva zložitých systémov.

1.1.2. Výpočtová technika budúcej generácie: pokročilé a bezpečné počítačové systémy a technológie vrátane diaľkovej správy údajov (cloud computing)

Cieľ je využiť európske aktíva v procesorovej a systémovej architektúre, technológiách prepojenia a lokalizácie údajov, technológiách cloud computing, technológiách paralelných výpočtov, modelovania a v simulačných softvéroch vo všetkých trhových segmentoch vrátane inžinierskych aplikácií (ako je napríklad okrem iného kvantifikácia neistôt, analýza rizika a rozhodovanie v inžinierstve) .

1.1.3. Internet budúcnosti: software, hardware, infraštruktúry, technológie a služby

Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti vývoja, zvládania a formovania internetu budúcej generácie, ktorý postupne nahradí a prekoná súčasný web, pevné a mobilné siete a infraštruktúry služieb, a umožní prepojenie biliónov zariadení (Internet vecí) množstva operátorov a domén, čím sa zmení spôsob oznamovania znalostí, prístupu k nim a ich využívania. Patrí sem výskum a inovácia v oblasti sietí, softvéru, procesov a služieb, počítačovej bezpečnosti, ochrany súkromia , spoľahlivosti a dôveryhodnosti, bezdrôtovej (6) komunikácie a všetkých optických sietí, zážitkových interaktívnych multimédií a prepojených podnikov budúcnosti.

1.1.4. Obsahové technológie a riadenie informácií: IKT pre digitálny obsah , kultúrny a tvorivý priemysel

Cieľom je posilniť pozíciu Európy ako poskytovateľa výrobkov a služieb založených na tvorivosti jednotlivcov a podnikov . Dosiahne sa to tak, že odborníkom a občanom sa poskytnú nové nástroje na vytváranie, využívanie, uchovávanie a opätovné využívanie všetkých foriem digitálneho obsahu a na prístup k nim , a to v každom jazyku na účely modelovania, analyzovania a vizualizácie veľkých objemov údajov (big data) vrátane prepojených údajov. Patria sem nové technológie pre umenie, jazyky, učenie, interakcie, digitálne uchovávanie, navrhovanie webových stránok, prístup k obsahu, jeho analýza a médiá ; systémy inteligentného a prispôsobiteľného riadenia informácií vychádzajúce z pokročilej hĺbkovej analýzy údajov, strojové učenie, štatistické analýzy a technológie vizuálneho elektronického spracovania údajov.

1.1.5. Pokročilé rozhrania a roboty: robotika a inteligentné priestory

Cieľom je posilniť vedúce vedecké a priemyselné postavenie Európy v oblastiach priemyselnej a servisnej robotiky, kognitívnych a komunikačných systémov, pokročilých rozhraní a inteligentných priestorov, umelej inteligencie, nadviazaním na zvyšovanie výkonu výpočtovej techniky a sietí, ako aj na pokrok pri schopnosti návrhu a budovania systémov, ktoré majú schopnosť učiť sa, schopnosti samostatne sa zostaviť , prispôsobovať sa a reagovať alebo ktoré optimalizujú interakcie medzi človekom a strojom . Tam, kde je to vhodné, by sa vyvinuté systémy a pokrok v najmodernejších technológiách mali validovať v reálnom prostredí.

1.1.6. Mikroelektronika, nanoelektronika a fotonika: kľúčové podporné technológie súvisiace s mikroelektronikou, nanoelektronikou a fotonikou súvisiace tiež z kvantovými technológiami

Cieľom je využívať výhody excelentnosti Európy v týchto kľúčových podporných technológiách , ako aj podporiť a ďalej posilňovať konkurencieschopnosť a vedúce postavenie tohto odvetvia na trhu. K činnostiam budú patriť aj výskum a inovácia v oblasti navrhovania, pokročilých procesov, pilotných projektov pre výrobu, súvisiacich produktových technológií a demonštračné činnosti na validáciu technologického vývoja a inovačné obchodné modely , ako aj podporné technológie nasledujúcej generácie využívajúce pokroky v kvantovej fyzike. .

Očakáva sa, že týmito šiestimi hlavnými líniami činností sa pokryje plné spektrum potrieb, pričom sa zohľadní konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na celosvetovej úrovni . Medzi ne bude patriť vedúce postavenie v oblasti generických riešení vychádzajúcich z IKT, produkty a služby potrebné na riešenie najzásadnejších spoločenských výziev, ako aj aplikačný výskum IKT a inovačné programy, ktoré sa podporia spolu s riešením príslušných spoločenských výziev. Vzhľadom na stále sa zvyšujúci technologický pokrok vo všetkých oblastiach života bude mať v tejto súvislosti význam interakcia medzi ľuďmi a technológiou, pričom bude súčasťou uvedeného výskumu v oblasti IKT orientovaného na použitie. Výskum orientovaný v prvom rade na používateľa prispeje k rozvoju konkurencieschopných riešení.

Každá z týchto šiestich hlavných línií činností obsahuje aj výskumné infraštruktúry založené na IKT, ako napríklad živé laboratóriá na ▌výskum, a infraštruktúry na podporu kľúčových podporných technológií a ich začlenenie do pokročilých produktov a inovačných inteligentných systémov vrátane zariadení, nástrojov, podporných služieb, bezprašných miestností a prístupu do zlievarenských priestorov pre výrobu prototypov.

Malo by sa to realizovať spôsobom, ktorým sa zabezpečí komplementárnosť a súlad s prácou výskumných infraštruktúr, ktoré sa podporujú v rámci piliera „excelentná veda“.

Činnosti podporia výskum a vývoj systémov pri plnom zohľadnení základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na ochranu súkromia.

1.2. Nanotechnológie

1.2.1. Vývoj nanomateriálov, nanozariadení a nanosystémov budúcej generácie

Vývoj a integrácia znalostí o fenoméne nanorozmerov na križovatke rôznych vedeckých disciplín s cieľom vývoja úplne nových produktov a systémov prinášajúcich udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov.

1.2.2. Zabezpečenie bezpečného a udržateľného vývoja a využívania nanotechnológií

Získavanie vedeckých poznatkov o ich možnom vplyve na zdravie alebo životné prostredie s cieľom dosiahnuť iniciatívnu, vedecky podložené riadenie nanotechnológií a poskytnúť validované vedecké nástroje , metódy a platformy na posudzovanie a riadenie nebezpečenstva, rizika a vystavenia nebezpečenstvu a riziku počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov vrátane otázok normalizácie .

1.2.3. Rozvoj spoločenského rozmeru nanotechnológie

Riešenie ľudských a fyzických ▌potrieb pri zavádzaní nanotechnológií a zameranie na riadenie nanotechnológií tak, aby prinášali spoločenský a environmentálny úžitok vrátane komunikačných stratégií na zabezpečenie spoločenskej angažovanosti .

1.2.4. Účinná a udržateľná syntéza a výroba nanomateriálov, zložiek a systémov

Zameranie sa na nové flexibilné, škálovateľné a opakovateľné základné operácie, inteligentnú integráciu nových a existujúcich procesov vrátane konvergencie technológií, ako napr. nanobiotechnológia, ako aj na ich ďalší rozvoj s cieľom umožniť udržateľnú vysoko presnú masovú výrobu produktov a zakladanie flexibilných a viacúčelových podnikov, čím sa zabezpečí účinný prenos znalostí do oblasti priemyselnej inovácie.

1.2.5. Rozvoj a normalizácia techník na zvyšovanie kapacít, metód merania a vybavenia

Zameranie na podporné technológie podporujúce vývoj a uvádzanie na trh bezpečných komplexných nanomateriálov a nanosystémov vrátane nanometrológie, charakterizovania a spracovania hmoty na nanoúrovni, modelovania, počítačového navrhovania a pokročilého inžinierstva na úrovni atómu.

1.3. Progresívne materiály

1.3.1. Technológie prierezových a podporných materiálov

Výskum materiálov vyvinutých na mieru , funkčných materiálov, multifunkčných materiálov s vyšším obsahom znalostí, novými funkciami a zlepšeným výkonom, ako napríklad samoopravných, biokompatibilných či samostatne sa zostavujúcich materiálov, nových magnetických materiálov a štrukturálnych materiálov na použitie v rámci inovácie vo všetkých priemyselných sektoroch, a najmä na trhoch s vysokou hodnotou vrátane tvorivého priemyslu .

1.3.2. Vývoj a transformácia materiálov

Výskum a vývoj na zabezpečenie efektívneho , bezpečného a udržateľného vývoja a rozvoja na podporu priemyselnej výroby budúcich produktov založených na dizajne v záujme „bezodpadového“ nakladania s materiálmi v Európe, napríklad v kovospracujúcom, chemickom alebo biotechnologickom priemysle , a zlepšovanie pochopenia mechanizmov degradácie materiálov (opotrebovanie, korózia, mechanická spoľahlivosť) .

1.3.3. Riadenie materiálových komponentov

Výskum a vývoj nových a inovačných postupov materiálov, komponentov a systémov, spájania, lepenia, oddeľovania, montáže, samousporiadania a rozloženia, rozoberania a demontáže materiálových komponentov a riadenie nákladov na životný cyklus a vplyv na životné prostredie prostredníctvom nového využívania technológie progresívnych materiálov .

1.3.4. Materiály pre udržateľný priemysel s nízkymi emisiami, ktorý efektívne využíva zdroje

Vývoj nových produktov a aplikácií , modelov podnikania a rozvoj zodpovedného správania spotrebiteľov s cieľom zvyšovať využívanie obnoviteľných zdrojov pre udržateľné aplikácie, znižovať dopyt po energii v rámci celého životného cyklu produktov a uľahčovať produkciu s nízkymi emisiami , ako aj vývoj intenzifikácie procesov, recyklácie, odstraňovania znečistenia, materiálov na uskladňovanie energie a materiálov s potenciálom na vysokú pridanú hodnotu z odpadu a opätovnej výroby.

1.3.5. Materiály pre kreatívny priemysel vrátane dedičstva

Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitosti vrátane zachovávania a obnovy Európskeho dedičstva a materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou , ako aj nových materiálov .

1.3.6. Metrológia, charakterizácia, normalizácia a kontrola kvality

Podpora technológií napríklad charakterizácie, nedeštruktívneho hodnotenia, priebežného posudzovania a monitorovania a prognózovacieho modelovania výkonu na dosiahnutie pokroku a vplyvu vo vede o materiáloch a v materiálovom inžinierstve.

1.3.7. Optimalizácia využívania materiálov

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie možností náhrady a alternatívneho používania materiálov vrátane riešenia výzvy v oblasti surovín prostredníctvom materiálov šitých na mieru alebo nahrádzaním zriedkavých, kritických alebo nebezpečných materiálov , ako aj na hľadanie inovačných prístupov v oblasti obchodných modelov a identifikáciu kritických zdrojov .

1.4. Biotechnológie

1.4.1. Podpora najmodernejších biotechnológií ako stimulu budúcich inovácií

Cieľom je položiť základy na udržanie popredného postavenia európskeho priemyslu v oblasti inovácie, a to aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Patrí sem rozvoj vznikajúcich oblastí technológie , akými sú syntetická biológia, bioinformatika a systémová biológia , ako aj využívanie konvergencie s inými podpornými technológiami, napríklad s nanotechnológiou (napr. bionanotechnológiou) a IKT (napr. bioelektronikou) a inžinierskou technológiou . Tieto aj ďalšie najmodernejšie oblasti si zaslúžia primerané opatrenia v oblasti výskumu a vývoja na uľahčenie účinného prenosu do nových aplikácií a realizácie v rámci nich ▌.

1.4.2. Postupy a výrobky založené na biotechnológii

Tento cieľ je dvojaký: na jednej strane sa ním zaisťuje, aby subjekty európskeho priemyslu (napr. v oblastiach chemického priemyslu, zdravotníctva, baníctva, energetiky, celulózového a papierenského priemyslu, výrobkov z vlákien a dreva, textilného priemyslu, škrobového priemyslu a potravinárstva) mohli vyvíjať nové produkty a procesy vyhovujúce požiadavkám priemyslu a spoločnosti , pri ktorých by sa mali pokiaľ možno využívať environmentálne šetrné a udržateľné metódy výroby ; a konkurencieschopné a pokročilé biotechnologické alternatívy, ktorými sa majú nahradiť zaužívané možnosti, a na druhej strane využíva potenciál biotechnológie na zisťovanie, monitorovanie a odstraňovanie znečistenia, ako aj na predchádzanie znečisteniu. Patrí sem výskum a inovácia v oblasti nových enzýmov s optimalizovanými biokatalytickými funkciami , v oblasti enzymatických a metabolických ciest, navrhovania bioprocesov na priemyselnej úrovni, integrácie bioprocesov do procesov priemyselnej výroby , pokročilej fermentácii, predchádzajúceho a následného spracovania, získavania poznatkov o dynamike mikrobiálnych komunít. Bude takisto obsahovať vývoj prototypov na posudzovanie technologicko-hospodárskej uskutočniteľnosti, ako aj udržateľnosti vyvinutých produktov a procesov.

1.4.3. Inovatívne a konkurencieschopné platformové technológie

Cieľom je vyvinúť platformové technológie (napr. genomiky, metagenomiky, proteomiky, metabolomiky, molekulárnych nástrojov , expresívnych systémov, fenotypizačných platforiem a platforiem na báze buniek ), ktoré zabezpečia vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu v množstve hospodárskych sektorov a budú mať významný vplyv na hospodárstvo. . Patria sem aspekty ako podpora rozvoja biologických zdrojov s optimalizovanými vlastnosťami a aplikácií mimo konvenčných alternatív, umožnenie skúmania, pochopenia a udržateľného využívania suchozemskej a morskej biodiverzity pre novátorské aplikácie, bioprodukty a bioprocesy , a udržanie vývoja biotechnologických riešení v zdravotníctve (napr. diagnostika, biologické látky, biomedicínske zariadenia).

1.5. Pokročilá výroba a spracovanie

1.5.1. Technológie pre továrne budúcnosti

Podpora udržateľného priemyselného rastu prostredníctvom uľahčovania strategického posunu v Európe od výroby založenej na nákladoch k prístupu založenému na vytváraní produktov s vysokou pridanou hodnotou a inteligentnej a vysokovýkonnej výrobe založenej na IKT v integrovanom systéme . Na to je nevyhnutné zaoberať sa výzvou, ktorou je vyšší objem produkcie pri súčasnej nižšej spotrebe materiálov a energie a vytváraní menšieho objemu odpadu a znečistenia v záujme vysokej ekologickej efektívnosti . Dôraz sa bude klásť na vývoj a integráciu adaptabilných výrobných systémov budúcnosti s osobitným zameraním na potreby európskych MSP s cieľom dosiahnuť pokročilé a udržateľné výrobné systémy a procesy. Dôraz sa bude klásť aj na metodiky posilňovania flexibilnej, bezpečnej a inteligentnej výroby, pri ktorej sa uplatňujú primerané úrovne automatizácie v prostredí vhodnom pre pracovníkov.

1.5.2. Technológie na podporu energeticky účinných budov a systémov s malým vplyvom na životné prostredie

Znižovanie spotreby energie a emisií CO2 vývojom a zavádzaním udržateľných stavebných technológií a systémov , realizáciou a rozširovaním opatrení na intenzívnejšie využívanie energeticky efektívnych systémov a materiálov v nových, zrenovovaných a zmodernizovaných budovách. Pri riešení výzvy, ktorou je prechod na budovy s takmer nulovou spotrebou energií, ktorá sa má v Európe realizovať do roku 2020, a vytváraní energeticky efektívnych okresov prostredníctvom zapojenia širokého spektra zainteresovaných strán budú kľúčové aspekty životného cyklu a čoraz dôležitejšie koncepcie navrhovania, budovania a prevádzkovania.

1.5.3. Udržateľné nízkouhlíkové technológie efektívne využívajúce zdroje v spracovateľských odvetviach náročných na energiu

Zvyšovanie konkurencieschopnosti spracovateľských odvetví, ako napríklad chemického, cementárskeho, celulózového a papierenského, sklárskeho priemyslu, odvetvia nerastov alebo farebných kovov a oceliarstva, drastickým zvýšením efektívneho využívania zdrojov a energie a znížením environmentálneho vplyvu týchto priemyselných činností. Dôraz sa bude klásť na vývoj a validáciu podporných technológií pre inovačné látky, materiály a technologické riešenia pre nízkouhlíkové produkty a rozvoj menej energeticky náročných procesov a služieb v hodnotovom reťazci, ako aj na prijatie ultranízkouhlíkových výrobných technológií a postupov na dosiahnutie konkrétneho zníženia emisií skleníkových plynov.

1.5.4. Nové udržateľné obchodné modely

Medzisektorová spolupráca na koncepciách a metodikách špecializovanej výroby založenej na znalostiach môže podnietiť organizačné učenie , tvorivosť a inovácie zamerané na obchodné modely v rámci individualizovaných prístupov, ktoré sa dokážu prispôsobiť požiadavkám globalizovaných hodnotových reťazcov a sietí, meniacim sa trhom a novým a budúcim priemyselným odvetviam. Patrí sem riešenie udržateľných podnikateľských modelov prostredníctvom pokrytia celého životného cyklu produktov a procesov.

1.6. Kozmický priestor

V oblasti kozmického výskumu sa činnosť na úrovni Únie koordinuje s výskumnou činnosťou členských štátov a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v záujme dosiahnutia komplementárnosti činností jednotlivých aktérov.

1.6.1. Podpora európskej konkurencieschopnosti, nezávislosti a inovácie európskeho kozmického sektoru

Cieľom je udržať si vedúce postavenie vo svete v oblasti kozmického priestoru zabezpečením a ďalším vývojom nákladovo efektívneho konkurencieschopného a inovačného kozmického priemyslu (vrátane MSP) a výskumnej komunity a posilnením inovácie súvisiacej s kozmickým priestorom.

1.6.1.1. Zabezpečenie a ďalší rozvoj konkurencieschopného , udržateľného a podnikateľského kozmického priemyslu a výskumnej komunity a posilnenie európskej nezávislosti v kozmických systémoch

Európa zohráva vedúcu úlohu v kozmickom výskume a pri vývoji kozmických technológií a nepretržite vyvíja vlastnú funkčnú kozmickú infraštruktúru (napr. Galileo, Copernicus ). Európsky priemysel sa etabloval ako vývozca prvotriednych satelitov a iných kozmických technológií . Toto postavenie však ▌ ohrozuje konkurencia iných významných veľmocí v oblasti kozmického priestoru . Cieľom tohto opatrenia je rozvoj výskumnej základne, aby sa vytvorila kontinuita programov zameraných na kozmický výskum a inováciu , napríklad prostredníctvom série menších a častejších demonštračných projektov v kozmickom priestore. Umožní sa tým, aby Európa rozvíjala priemyselnú základňu a komunitu kozmického výskumu, technológií a vývoja, čo prispeje k prekročeniu súčasného stupňa a vývoja technológií a k jej nezávislosti od dovozu kľúčových technológií.

Mala by sa podporovať normalizácia s cieľom optimalizovať investície a rozvíjať prístup na trh.

1.6.1.2. Stimulovanie inovácie medzi kozmickým sektorom a inými sektormi

Množstvo úloh, ktoré súvisia s kozmickými technológiami, sa zároveň týka aj pozemských technológií, napríklad v oblastiach ako aeronautika, energetika, životné prostredie, telekomunikácie a IKT , využívanie prírodných zdrojov, senzory, robotika, progresívne materiály, bezpečnosť a zdravie. Tieto spoločné charakteristiky ponúkajú príležitosti, a to najmä pre MSP, na včasný spoločný vývoj technológií týkajúcich sa kozmických i iných komunít vrátane nekozmických odvetví , ktoré môžu priniesť prelomové inovácie rýchlejšie než v odčlenených subjektoch v neskoršej fáze. Využívanie existujúcej európskej kozmickej infraštruktúry by sa malo stimulovať podporou vývoja inovačných produktov a služieb vychádzajúcich z diaľkového snímania, určovania geografickej polohy alebo iných typov satelitných údajov . Európa by okrem toho mala vo vhodných prípadoch posilňovať počiatočný rozvoj podnikavého kozmického sektora dobre cielenými opatreniami , okrem iného aj podporou iniciatív zameraných na transfer kozmických technológií .

1.6.2. Umožnenie pokroku v oblasti kozmických technológií

Cieľom je to vyvíjať pokročilé a podporné kozmické technológie a prevádzkové koncepcie od nápadu až po demonštráciu v kozmickom priestore .

Schopnosť zabezpečiť prístup do kozmického priestoru a vyvíjať , udržiavať a prevádzkovať ▌kozmické systémy na orbite Zeme a ďalej v kozmickom priestore je pre budúcnosť európskej spoločnosti životne dôležitá. Zabezpečenie potrebných kapacít si vyžaduje investície do výskumu a vývoja množstva kozmických technológií (napr. nosných rakiet a iných nosných systémov , satelitov, robotiky, nástrojov a senzorov) a operačných koncepcií, a to od prvotného nápadu k ich realizácii v kozmickom priestore. Európa je v súčasnosti jednou z troch najvýznamnejších kozmických veľmocí , najmä vďaka investíciám členských štátov prostredníctvom ESA a vnútroštátnych programov , ale v porovnaní s úrovňou investícií, ktoré do kozmického výskumu a vývoja vkladajú USA (napr. približne 20 % celkového rozpočtu agentúry NASA), je potrebné dôraz Európy na budúce kozmické technológie a aplikácie ▌posilniť vo všetkých oblastiach:

a)	výskum nízkej úrovne technologickej pripravenosti (TRL), často do veľkej miery závislý od kľúčových podporných technológií, s potenciálom prinášať prelomové technológie využiteľné na Zemi;

b)	zlepšovanie existujúcich technológií, napr. prostredníctvom miniaturizácie, vyššej energetickej efektívnosti a vyššej citlivosti senzorov;

c)	demonštrácia a validácia nových technológií a koncepcií v kozmickom priestore a analogických prostrediach na Zemi;

kontext misií, napríklad analýzy kozmického prostredia, pozemné stanice, ochrana kozmických systémov a infraštruktúry pred škodami alebo zničením spôsobenými zrážkou s odpadom alebo inými kozmickými objektmi, ako aj pred účinkami kozmických poveternostných javov vrátane slnečných protuberancií (získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore), posilnenie inovačnej infraštruktúry pre získavanie a prenos údajov a archiváciu ▌a vzoriek;

e)	satelitná komunikácia, pokročilé technológie navigácie a diaľkového snímania týkajúce sa výskumu dôležitého pre budúce generácie kozmických systémov Únie (napr. Galileo a Copernicus ).

1.6.3. Umožnenie využívania údajov získaných v kozmickom priestore

Cieľom je zabezpečiť rozsiahlejšie využívanie údajov získaných v kozmickom priestore zo súčasných , archivovaných aj budúcich európskych misií vo vedeckej, verejnej aj komerčnej oblasti.

Kozmické systémy prinášajú informácie, ktoré sa často nedajú získať iným spôsobom. Napriek tomu, že európske misie majú svetovú úroveň, informácie o publikovaní ukazujú, že údaje z európskych misií sa tak často nevyužívajú tak ako údaje z misií USA. Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov (na vedecké, verejné alebo komerčné účely) možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie ďalšie úsilie o spracovanie, archivovanie, validáciu, normalizáciu a udržateľnú dostupnosť údajov získaných v kozmickom priestore v rámci európskych misií, ako aj o podporu vývoja nových informačných produktov a služieb pochádzajúcich z týchto údajov, pokiaľ možno v kombinácii s údajmi z pozemných pozorovaní . Inovácie v oblastiach získavania, spracovania, fúzie a šírenia údajov a interoperabilite, najmä podpora prístupu k údajom a metaúdajom náuky o Zemi a ich výmeny, využití inovačných IKT umožňujúcich rôzne formy spolupráce môžu zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií do kozmickej infraštruktúry a zároveň prispieť k riešeniu spoločenských výziev . Pre efektívne využívanie údajov získaných v kozmickom priestore vo všetkých oblastiach sú kľúčovými postupmi kalibrácia a validácia údajov získaných v kozmickom priestore (pre jednotlivé nástroje, v rámci nástrojov a misií a vzhľadom na objekty na mieste), pričom existuje potreba posilniť normalizáciu údajov pochádzajúcich z kozmického priestoru a referenčných rámcov. Prístup k údajom a využívanie kozmických misií si vyžadujú koordináciu na celosvetovej úrovni. V prípade údajov o pozorovaní Zeme sa harmonizované prístupy a najlepšie postupy dosahujú čiastočne aj v spolupráci s medzivládnou organizáciou Skupina pre pozorovanie Zeme (GEO) zameranou na udržiavanie Globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) , na ktorom sa Únia zúčastňuje, konkrétne využívaním programu Copernicus v plnej miere . Bude sa podporovať rýchle zavedenie týchto inovácií do príslušných spôsobov využitia a rozhodovacích postupov. Patrí sem aj využívanie údajov na ďalší vedecký výskum.

1.6.4. Umožnenie európskeho výskumu na podporu medzinárodných partnerstiev týkajúcich sa kozmického priestoru

Cieľom je podporiť príspevok európskeho výskumu a inovácie k dlhodobým medzinárodným partnerstvám týkajúcim sa kozmického priestoru.

Hoci majú informácie o kozmickom priestore významný miestny prínos, kozmické podniky majú v zásade celosvetový charakter. Jednoznačne je to vidno v prípade kozmických hrozieb pre Zem a kozmické systémy. Odhaduje sa, že strata satelitov v dôsledku kozmického počasia a kozmického odpadu ročne stojí okolo 100 miliónov EUR. Rovnako majú celosvetový charakter aj mnohé projekty v oblasti kozmickej vedy a prieskumných činností. Aj vývoj najmodernejších kozmických technológií sa čoraz častejšie uskutočňuje v rámci takýchto medzinárodných partnerstiev , prístup k týmto medzinárodným projektom je významným faktorom úspechu európskych výskumných pracovníkov a európskeho priemyslu. Príspevok Únie k týmto celosvetovým snahám v oblasti kozmického priestoru sa musí definovať v dlhodobých strategických plánoch (na 10 alebo viac rokov), ktoré musia byť v súlade s prioritami politiky Únie v oblasti kozmického priestoru, a v koordinácii s členskými štátmi a internými európskymi partnermi, ako je napr. ESA a národné kozmické agentúry, prípadne s medzinárodnými partnermi ▌a s kozmickými agentúrami štátov, ktoré dobývajú kozmický priestor ▌.

1.6.5. Konkrétne aspekty vykonávania

Priority týkajúce sa vykonávania kozmického výskumu a inovácie v rámci programu Horizont 2020 sú v súlade s prioritami politiky Únie v oblasti kozmického priestoru, ktoré určuje Rada pre kozmický priestor a ktoré sú stanovené v oznámení s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov. Pri vykonávaní sa vo vhodných prípadoch vychádza zo strategických výskumných programov vypracovaných po konzultácii s členskými štátmi a národnými kozmickými agentúrami, agentúrou ESA, zainteresovanými stranami z európskeho kozmického priemyslu (vrátane MSP), akademickou obcou, technologickými inštitútmi a poradnou skupinou pre kozmický priestor ▌. Pokiaľ ide o účasť na medzinárodných podnikoch, program výskumu a inovácie sa bude definovať v spolupráci s európskymi zainteresovanými stranami a medzinárodnými partnermi (napr. NASA, ROSCOSMOS, JAXA).

Uplatňovanie kozmických technológií sa bude vo vhodných prípadoch podporovať prostredníctvom príslušných spoločenských výziev.

2. PRÍSTUP K RIZIKOVÝM FINANCIÁM

V rámci programu Horizont 2020 sa zriadia dva nástroje („kapitálový nástroj“ a „dlhový nástroj“) zložené z rôznych špecializovaných nástrojov. Kapitálový nástroj a špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja sa budú uplatňovať v závislosti od nástrojov COSME ako súčasť dvoch finančných nástrojov EÚ, ktoré poskytujú kapitál a dlhové financovanie na podporu výskumu a inovácie v MSP a rastu.

Kapitálový nástroj a dlhový nástroj môžu prípadne umožniť spojenie finančných zdrojov s členskými štátmi alebo regiónmi ochotnými prispieť časťou európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré im boli pridelené, podľa článku 33 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady o európskych štrukturálnych a investičných fondoch.

Namiesto poskytovania pôžičiek, záruk alebo kapitálu atď. priamo finančným príjemcom poverí Komisia finančné inštitúcie, aby poskytovali podporu, a to najmä prostredníctvom rozdelenia rizika, garančných systémov a kapitálových a kvázikapitálových investícií.

2.1. Dlhový nástroj

V rámci dlhového nástroja sa poskytnú úvery jednotlivým príjemcom na investície do výskumu a inovácie; protizáruky pre finančných sprostredkovateľov poskytujúcich úvery príjemcom; kombinácie úverov a protizáruk ; a záruky a/alebo protizáruky pre vnútroštátne alebo regionálne systémy financovania dlhov. V rámci dlhového finančného nástroja sa vykonajú činnosti na predĺženie splatnosti a podporí nástroj vyhradený pre MSP podľa úrovne dopytu (pozri časť II, kapitolu ▌3 tejto prílohy „Inovácie v MSP“). Ustanovenia dlhového finančného nástroja možno v jednom alebo viacerých integrovaných systémoch kombinovať, s možným pridaním grantov (vrátane paušálnych súm), s ustanoveniami kapitálového nástroja do jedného alebo viacerých integrovaných systémov. Možné sú aj zvýhodnené, konvertibilné , podriadené, podielové a lízingové úvery a sekuritizácia .

Dlhový finančný nástroj bude na základe trhových faktorov poskytovať záujemcom podľa poradia a v rámci série oblastí sa zameria na konkrétne politiky a sektory. Účelovo viazané rozpočtové prostriedky na tento účel môžu vo vhodných prípadoch pochádzať z:

a)	iných častí programu Horizont 2020, najmä z časti III Spoločenské výzvy;

b)	iných rámcov, programov a rozpočtových položiek rozpočtu Únie;

c)	konkrétnych regiónov a členských štátov, ktoré chcú prispieť dostupnými zdrojmi z fondov kohéznej politiky;

d)	osobitných subjektov (napríklad ▌spoločné technologické iniciatívy) alebo iniciatív.

Tieto rozpočtové príspevky možno poskytnúť alebo navýšiť kedykoľvek počas trvania programu Horizont 2020.

Rozdelenie rizika a ďalšie parametre sa môžu v rámci oblastí politiky alebo sektora líšiť za predpokladu, že ich hodnoty a stav zodpovedajú spoločným pravidlám pre dlhové nástroje. Oblasti môžu okrem toho obsahovať osobitné komunikačné stratégie v rámci celkovej propagačnej kampane dlhového nástroja. Ak budú na posúdenie perspektívnych úverov v konkrétnej oblasti potrebné špecifické odborné znalosti, môžu sa okrem toho využiť odborní sprostredkovatelia na vnútroštátnej úrovni.

Špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja sa zameria na MSP orientované na výskum a inováciu a malé spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a to výškou úverov nad 150 000 EUR, čím sa doplní financovanie poskytované MSP z nástroja pre úverové záruky v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP. Špecializovaný nástroj pre MSP v rámci dlhového nástroja pokrýva aj pôžičky nižšie ako 150 000 EUR pre MSP a malé spoločnosti so strednou kapitalizáciou orientované na výskum a inováciu.

Očakáva sa, že pákový efekt dlhového finančného nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. finančné prostriedky Únie plus príspevok z ostatných finančných inštitúcií) vydelené finančným príspevkom Únie, dosiahne v priemernom rozsahu 1,5 až 6,5, v závislosti od typu využívaných operácií (úroveň rizika, cieľoví príjemcovia a príslušný konkrétny dlhový finančný nástroj). Multiplikačný účinok, vymedzený ako celkové investície podporených príjemcov vydelené finančným príspevkom Únie, sa očakáva v rozsahu 5 až 20, opäť v závislosti od typu využívaných operácií.

2.2. Kapitálový nástroj

Kapitálový nástroj sa zameria na fondy rizikového kapitálu a verejné a súkromné fondy fondov v počiatočnej fáze a bude poskytovať jednotlivým portfóliovým podnikom rizikový a/alebo mezaninový kapitál. Tieto podniky môžu okrem toho žiadať dlhové financovanie od finančných sprostredkovateľov vykonávajúcich dlhový finančný nástroj. Okrem toho sa v rámci kapitálového nástroja preskúmajú aj možnosti podpory „podnikateľských anjelov“ a ďalšie potenciálne zdroje kapitálového financovania. Mohlo by to zahŕňať aj podporu vo fáze 3 nástroja MSP v závislosti od úrovne dopytu, ako aj od technologického transferu (vrátane transferu výsledkov výskumu a vynálezov pochádzajúcich z oblasti verejného výskumu do výrobného sektora, napríklad prostredníctvom overenia koncepcie).

Tento nástroj bude takisto môcť spolu s kapitálovým nástrojom pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP poskytovať investície pre expanzívnu a rastovú fázu (patria sem investície do fondov fondov so širokou investorskou základňou a súkromní inštitucionálni a strategickí investori a takisto vnútroštátne verejné a poloverejné finančné inštitúcie). V druhom prípade investície kapitálového nástroja programu Horizont 2020 nepresiahnu 20 % celkových investícií EÚ s výnimkou prípadu fondov, ktoré investujú vo viacerých fázach, kedy sa budú finančné prostriedky kapitálového nástroja pre rast a kapitálového nástroja pre výskum, vývoj a inováciu poskytovať pomerne na základe investičnej politiky fondov. Rovnako ako kapitálový nástroj pre rast sa kapitálový nástroj vyhýba odkúpeniu alebo presunu kapitálu s cieľom rozdeliť nadobudnutú spoločnosť. Komisia môže so zreteľom na meniace sa trhové podmienky rozhodnúť o zmene 20 % limitu.

Finančný kapitálový nástroj na podporu výskumu a inovácie MSP a rastu uvedený v prvom odseku oddielu 2 by mal mať primeranú veľkosť a rozsah, aby v rámci neho bolo možné integrovaným spôsobom podporovať inovačné podniky od najskoršej fázy po rast a expanziu.

Investičné parametre sa nastavia tak, aby sa mohli dosiahnuť osobitné politické ciele vrátane zamerania sa na konkrétne skupiny potenciálnych príjemcov, ale zároveň sa zachoval trhový prístup tohto nástroja stimulovaný dopytom.

Kapitálový nástroj sa môže podporiť z rozpočtových príspevkov z iných častí programu Horizont 2020, iných rámcov, programov a rozpočtových položiek rozpočtu Únie, konkrétnych regiónov a členských štátov, ako aj osobitných subjektov a iniciatív.

Očakáva sa, že pákový efekt kapitálového nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. finančné prostriedky Únie plus príspevok z ostatných finančných inštitúcií) vydelené finančným príspevkom Únie, bude okolo 6, v závislosti od špecifík trhu, a očakávaný multiplikačný účinok, vymedzený ako celkové investície podporených príjemcov vydelené finančným príspevkom Únie, dosiahne v priemernom rozsahu 18.

2.3. Konkrétne aspekty vykonávania

Vykonávanie dvoch nástrojov bude delegované na Skupinu Európskej investičnej banky (EIB, EIF) a/alebo na iné finančné inštitúcie v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ich návrh a vykonávanie budú v súlade so všeobecnými ustanoveniami pre finančné nástroje stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách a s konkrétnymi prevádzkovými požiadavkami, ktoré sa stanovia v usmernení Komisie. Využívanie finančných nástrojov musí mať jasnú európsku pridanú hodnotu a malo by poskytovať pákový efekt a dopĺňať vnútroštátne nástroje.

Finančnými sprostredkovateľmi, ktorých poverené subjekty vyberú na vykonávanie finančných nástrojov podľa článku 139 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (7) na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, môžu byť aj súkromné finančné inštitúcie, štátne a pološtátne finančné inštitúcie, národné a regionálne verejné banky, ako aj národné a regionálne investičné banky.

Ich prvky možno kombinovať, s možným pridaním grantov (vrátane paušálnych súm), v jednom alebo viacerých integrovaných systémoch podporujúcich konkrétne kategórie príjemcov alebo projekt s osobitným účelom, napríklad MSP a stredne veľké spoločnosti s potenciálom rastu alebo rozsiahle demonštrácie inovačných technológií.

Ich vykonávanie podporí súbor sprievodných opatrení. Môžu zahŕňať okrem iného technickú pomoc pre finančných sprostredkovateľov zapojených do posudzovania oprávnenosti žiadostí o úver alebo hodnoty znalostných aktív; systémy investičnej pripravenosti zahŕňajúce „inkubátory“, školenie a mentorstvo pre MSP, ako aj posilňovanie ich interakcie s potenciálnymi investormi; opatrenia na zvyšovanie informovanosti firiem rizikového kapitálu a „podnikateľských anjelov“ o potenciáli rastu inovačných MSP zapojených do programov financovania Únie; systémy na pritiahnutie súkromných investorov, ktorí môžu podporiť rast inovačných MSP a stredne veľkých podnikov, akcie na zlepšenie cezhraničného a viacnárodného dlhového a kapitálového financovania; systémy stimulácie dobročinných nadácií a jednotlivcov, aby podporili výskum a inováciu; a systémy na podporu obchodného podnikania spoločností a stimulovanie činnosti rodinných podnikov a „podnikateľských anjelov“.

Prípravu a vykonávanie týchto činností možno v prípade potreby konzultovať s orgánmi, ako napríklad s regionálnymi orgánmi, združeniami MSP, obchodnými komorami a relevantnými finančným sprostredkovateľmi.

Zabezpečí sa komplementárnosť s finančnými nástrojmi programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) .

3. INOVÁCIA V MSP

3.1. Presadzovanie podpory MSP, najmä prostredníctvom samostatného nástroja

MSP sa podporia v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa vytvoria lepšie podmienky, aby sa MSP mohli zúčastňovať na programe Horizont 2020 . Okrem toho je vytvorený nástroj vyhradený pre MSP, ktorý sa zameriava na všetky typy inovačných MPS vykazujúcich silnú ambíciu vyvíjať sa, rásť a internacionalizovať sa. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane netechnických a spoločenských inovácií pod podmienkou, že každá činnosť má jasnú európsku pridanú hodnotu . Cieľom je prekonať nedostatočné financovanie počiatočných fáz vysokorizikového výskumu a inovácie, stimulovať prelomové inovácie a zvýšiť komercializáciu výsledkov výskumu v rámci súkromného sektora.

Všetky spoločenské výzvy a podporné, ako aj priemyselné technológie, budú využívať nástroj vyhradený pre MSP a prispejú naň primeranou sumou, aby sa dosiahol minimálny cieľ, ktorým je venovať MSP 20 % celkových kombinovaných rozpočtov na všetky osobitné ciele v súvislosti so spoločenskými výzvami a osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ .

Žiadať o financovanie a podporu budú môcť len MSP. Môžu vytvárať spoluprácu podľa svojich potrieb a uzatvárať subdodávateľské zmluvy na práce v oblasti výskumu a vývoja. Projekty musia byť jednoznačne v záujme MSP, ktorým z nich musí vyplývať potenciálny prínos, pričom musia mať jednoznačný európsky rozmer.

Nástroj MSP sa bude týkať všetkých oblastí vedy, technológie a inovácie pri vzostupnom prístupe v rámci konkrétnej spoločenskej výzvy alebo podpornej technológie, aby sa ponechal dostatočný priestor na financovanie všetkých sľubných nápadov, konkrétne medzisektorových a interdisciplinárnych projektov.

V rámci nástroja MSP sa poskytne zjednodušená a postupná podpora. Jeho tri fázy sa pokrývajú celý inovačný cyklus. Prechod z fázy do fázy bude bezproblémový za predpokladu, že projekt MSP v predchádzajúcej fáze preukáže, že stojí za ďalšie financovanie. Žiadatelia nie sú povinní absolvovať postupne všetky tri fázy. Zároveň bude každá fáza otvorená pre všetky MSP:

—

Fáza 1: Posúdenie koncepcie a uskutočniteľnosti:

MSP získajú financie na preskúmanie vedeckej alebo technologickej uskutočniteľnosti a komerčného potenciálu nového nápadu (overenie koncepcie) s cieľom pripraviť projekt inovácie. Pozitívny výsledok tohto posúdenia , v ktorom zohráva dôležitú úlohu prepojenie medzi témou projektu a potrebami potenciálnych používateľov/kupujúcich, umožní financovanie ďalšej fázy (ďalších fáz).

—

Fáza 2: Výskum a vývoj, demonštračné činnosti, trhové uplatnenie:

S riadnym zohľadnením systému inovačných poukazov sa podporí výskum a vývoj s osobitným zameraním na demonštračné činnosti (testovanie, prototyp, štúdie rozšírenia, návrh, pilotné inovačné procesy, produkty a služby, validácia, overenie výkonu atď.) a trhové uplatnenie, pričom sa podnecuje účasť koncových používateľov alebo potenciálnych klientov . Inovačné poukazy podporia účasť mladých podnikateľov.

—

Fáza 3: Obchodné využitie:

V tejto fáze sa okrem podporných činností podpory neposkytne priame financovanie, je však zameraná na uľahčenie prístupu k súkromnému kapitálu a prostrediam umožňujúcim inováciu. Predpokladajú sa prepojenia na finančné nástroje (pozri časť II, kapitolu 2 tejto prílohy Prístup k rizikovým financiám), napríklad pridelenie priority v účelovo viazaných finančných zdrojoch MSP, ktoré úspešne ukončili fázu 1 a/alebo 2. MSP budú takisto využívať výhody pomocných opatrení ako vytváranie sietí, odporná príprava, školenia a poradenstvo. Okrem toho sa táto časť môže prepojiť na opatrenia podporujúce obstarávanie pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení.

Jednoduchý prístup pre MSP sa zabezpečí pomocou jednotnej podpory, vykonávania a monitorovania nástroja MSP v rámci programu Horizont 2020. Na zintenzívnenie vplyvu poskytnutej podpory sa zavedie systém dohľadu nad MSP, ktoré sú príjemcami pomoci, vychádzajúci z existujúcich sietí podpory MSP , ako Europe Enterprise Network a iní poskytovatelia inovačných služieb . Okrem toho sa preskúmajú prepojenia s príslušnými vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi sprostredkovateľmi s cieľom zabezpečiť efektívne vykonávanie systému mentorstva.

Zriadi sa vyhradený orgán zainteresovaných strán a odborníkov na výskum a inovácie MSP s cieľom zabezpečovať podporu a doplniť osobitné opatrenia pre MSP v rámci programu Horizont 2020.

3.2. Osobitná podpora

3.2.1. Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom

Osobitná akcia podporí nadnárodnú inováciu orientovanú na trh vytvorenú MSP, ktoré sa venujú výskumu a vývoju. Zameriava sa na MSP intenzívne sa zaoberajúce výskumom vo všetkých sektoroch, ktoré takisto potrebujú preukázať svoju schopnosť komerčného využívania výsledkov projektov.

Akcia sa bude týkať celej oblasti vedy a technológie so vzostupným prístupom, aby sa vyhovelo potrebám MSP vykonávajúcim výskum a vývoj.

Akcia sa bude vykonávať na základe iniciatívy článku 185 ZFEÚ, bude vychádzať zo spoločného programu Eurostars a preorientuje sa podľa cieľov stanovených v jeho priebežnom hodnotení.

3.2.2. Zlepšovanie inovačných kapacít MSP

Podporia sa nadnárodné činnosti , ktoré pomáhajú pri vykonávaní osobitných opatrení MSP v rámci programu Horizont 2020 a dopĺňajú ich, a to najmä s cieľom zlepšiť inovačné kapacity MSP. K týmto činnostiam môže patriť zvyšovanie povedomia, informovanosť a šírenie informácií, činnosti v oblasti odbornej prípravy a mobility, vytváranie sietí a výmena najlepších postupov, vývoj vysokokvalitných mechanizmov a služieb podporujúcich inovácie s veľkou pridanou hodnotou Únie pre MSP (napr. riadenie duševného vlastníctva a inovácie, prenos znalostí, inovačné využívanie IKT a internetové zručnosti v MSP), ako aj pomoc MSP pri získavaní prepojení na výskumných a inovačných partnerov v celej Únii, čo im umožní využívať technológie a rozvíjať svoje inovačné kapacity. Sprostredkovateľské organizácie zastupujúce skupiny inovačných MSP sa vyzvú na vykonávanie medzisektorových a medziregionálnych inovačných činností s cieľom pripraviť nové priemyselné hodnotové reťazce, pričom MSP budú mať vzájomne sa posilňujúce kompetencie.

Tieto činnosti sa v náležitých prípadoch koordinujú s podobnými vnútroštátnymi opatreniami. Plánuje sa úzka spolupráca so sieťou národných kontaktných miest. V kontexte vnútroštátnych a regionálnych inovačných stratégií v oblasti inteligentnej špecializácie sa budú hľadať synergie s kohéznou politikou Únie.

Predpokladá sa posilnené prepojenie na sieť Enterprise Europe Network (v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP), pričom sa zabezpečí jej koordinácia s národnými kontaktnými miestami . Podpora sa môže týkať zlepšených služieb informovanosti a poradenstva prostredníctvom mentorstva, školení a partnerských činností vyhľadávania pre MSP, ktoré chcú pripravovať cezhraničné inovačné projekty, ako aj poskytovania služieb podpory pri inováciách. Tým sa skonsoliduje prístup jedného kontaktného miesta siete Enterprise Europe Network na podporu MSP a posilní regionálna a miestna prítomnosť siete.

3.2.3. Podpora inovácií stimulovaných trhom

Podpora nadnárodnej inovácie stimulovanej trhom s cieľom zlepšenia inovačných kapacít MSP prostredníctvom zlepšenia rámcových podmienok pre inováciu, ako aj riešenia konkrétnych prekážok zabraňujúcich rastu inovačných ▌MSP ▌s potenciálom rýchleho rastu. Bude sa podporovať špecializovaná inovačná podpora (napr. využívanie práv duševného vlastníctva, siete dodávateľov, podpora podnikov uskutočňujúcich technologický transfer, strategický návrh) a preskúmanie verejných politík v súvislosti s inováciami.

ČASŤ III

SPOLOČENSKÉ VÝZVY

1. ZDRAVIE, DEMOGRAFICKÉ ZMENY A KVALITA ŽIVOTA

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o solídnu základňu poznatkov zabraňuje vzniku ochorení , prispieva ku kvalite života a k obmedzeniu nákladov . Podpora zdravia, aktívneho starnutia , kvality života a prevencia ochorení takisto závisia od pochopenia determinantov zdravia, od účinných nástrojov prevencie, napríklad vakcín, účinného dohľadu a pripravenosti v oblasti zdravia a ochorení a účinných skríningových programov.

Základom úspešných snáh v oblasti prevencie, včasného odhaľovania , zvládania, liečby a vyliečenia ochorení, zdravotného postihnutia , oslabenia a zníženej funkčnosti je hĺbkové pochopenie ich príčin, procesov a vplyvov, ktoré sú s nimi späté, ako aj faktorov podmieňujúcich dobré zdravie a kvalitu života. Lepšie chápanie zdravia a ochorení si bude vyžadovať úzke prepojenie základného, klinického, epidemiologického a sociálno-ekonomického výskumu. Rovnako je nevyhnutné účinné spoločné využívanie údajov a ich prepojenie s rozsiahlymi kohortnými štúdiami v reálnych podmienkach, ako aj prenesenie výsledkov výskumov do klinickej praxe, predovšetkým formou klinických skúšok.

Prispôsobiť sa rastúcim nárokom na sektory zdravia a starostlivosti vyplývajúcim zo starnutia obyvateľstva predstavuje spoločenskú výzvu. Ak sa má zachovať zdravie a účinná starostlivosť pre všetky vekové skupiny, je potrebné vyvinúť úsilie o zlepšenie a zrýchlenie rozhodovacieho procesu pri poskytovaní prevencie a liečby, o určenie a podporu šírenia najlepších postupov v sektore zdravotnej starostlivosti , o zlepšovanie informovanosti a o podporu integrovanej starostlivosti. Lepšie chápanie procesov starnutia a predchádzanie chorobám súvisiacim s vekom je základom toho, aby boli európski občania zdraví a aktívni počas celého života. Podobne dôležité je rozsiahle využívanie technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým môžu najmä staršie osoby, osoby s chronickými ochoreniami, ako aj osoby so zdravotným postihnutím zostať aktívne, produktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu ich fyzickej, sociálnej a psychickej pohody.

Program by sa v rámci príslušných činností mal venovať chronickým diagnózam a ochoreniam, medzi ktoré patria aj kardiovaskulárne ochorenia (CVD), rakovina, poruchy metabolizmu a rizikové faktory vrátane diabetu, chronická bolesť, neurologické, neurodegeneratívne a duševné ochorenia ako aj poruchy spojené so závislosťami od látok, zriedkavé choroby, nadváha a obezita, autoimunitné choroby, reumatické choroby a choroby pohybového ústrojenstva a rôzne choroby týkajúce sa rôznych orgánov, ako aj akútne stavy a rôzne funkčné obmedzenia. Podobným spôsobom by sa mali riešiť aj infekčné ochorenia, okrem iného aj HIV/AIDS, tuberkulóza a malária, choroby, ktorým sa nevenuje veľká pozornosť a choroby súvisiace s chudobou a chorobami zvierat, vznikajúce epidémie, ako aj hrozba rastúcej antimikrobiálnej rezistencie, choroby z povolania a poruchy súvisiace s výkonom zamestnania.

Treba vyvinúť personalizované lieky s cieľom prispôsobiť preventívne a liečebné postupy požiadavkám pacienta, ktoré budú podporené skorým odhalením choroby.

Všetky tieto činnosti sa budú realizovať tak, aby poskytovali podporu počas celého cyklu výskumu a inovácie, čím sa zvýši konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví a podporí vznik nových príležitostí na trhu. Budú sa podporovať translačné prístupy, v rámci ktorých sa spájajú viaceré kroky inovačného procesu v sektore zdravotnej starostlivosti.

Konkrétne činnosti sú opísané nižšie.

1.1. Pochopenie zdravia, kvality života a ochorení

1.1.1. Pochopenie determinantov zdravia, zlepšenie podpory zdravia a prevencie chorôb

Lepšie pochopenie determinantov zdravia je nevyhnutné pre zdôvodnenie účinnej propagácie zdravia a prevencie ochorení a tiež umožní vypracovať komplexné ukazovatele zdravia a kvality života v rámci Únie vychádzajúc z existujúcich zdrojov údajov a systémov ukazovateľov . Výskum sa zameria na faktory správania (vrátane životného štýlu), environmentálne, psychologické, organizačné, kultúrne, sociálno-ekonomické, biologické a genetické faktory v najširšom zmysle. Využijú sa pritom dlhodobé kohortné štúdie a ich prepojenie s údajmi z výskumu v tzv. omických vedách (vedy s príponou „-omika“), systémová biomedicína vrátane príslušných aplikácií systémovej biológie a iné metódy .

Zvlášť lepšie pochopenie životného prostredia ako determinantu zdravia si bude vyžadovať interdisciplinárny prístup, v rámci ktorého sa okrem iného spoja metódy z oblasti molekulárnej biológie, epidemiológie a toxikológie relevantné z hľadiska ľudského zdravia a získané údaje sa využijú na skúmanie modelov pôsobenia rôznych chemických látok, kombinovanej expozície znečisťujúcim látkam a iným stresovým faktorom súvisiacim so životným prostredím a klímou, na integrované toxikologické testovanie, ako aj hľadanie metód testovania, ktoré budú alternatívou k testovaniu na zvieratách. Pri hodnotení expozície sú potrebné inovačné prístupy využívajúce biomarkery novej generácie vychádzajúce z omických vied a epigenetiky, biomonotorovania ľudí, hodnotenia expozície jednotlivcov a modelovania s cieľom pochopiť kombinovanú a kumulatívnu expozíciu, ako i nové druhy expozície, pričom sa integrujú sociálno-ekonomické , kultúrne, psychologické i behaviorálne faktory, ako i faktory súvisiace so zamestnaním . Podporí sa lepšie prepojenie s údajmi o životnom prostredí pomocou pokročilých informačných systémov.

Týmto spôsobom bude možné posúdiť existujúce i plánované politiky a programy a zabezpečiť podporu zo strany politík. Podobným spôsobom je možné vypracovať účinnejšie opatrenia v oblasti správania, lepšie programy prevencie a vzdelávania vrátane programov zameraných na zdravotnú gramotnosť v oblasti výživy, fyzickej aktivity, vakcinácie a iných opatrení v rámci základnej starostlivosti.

1.1.2. Pochopenie ochorenia

Vývoj nových a lepších preventívnych opatrení, diagnostiky a opatrení v oblasti liečby a rehabilitácie si vyžaduje lepšie pochopenie zdravia a ochorení vo všetkých vekových kategóriách . Nevyhnutným predpokladom lepšieho pochopenia všetkých aspektov procesov ochorení vrátane opätovnej klasifikácie bežných variácií a ochorení na základe molekulárnych údajov a predpokladom overenia a využitia výsledkov výskumu v klinickej praxi je interdisciplinárny , základný a translačný výskum patofyziológie ochorenia.

Podporný výskum bude zahŕňať a podnecovať vývoj a použitie nových nástrojov a prístupov pre tvorbu biomedicínskych údajov a zahŕňať biologické zobrazovanie , omické vedy, vysokovýkonné metódy a postupy systémovej medicíny. Tieto činnosti budú vyžadovať úzke prepojenie medzi základným a klinickým výskumom a dlhodobými kohortnými štúdiami (a zodpovedajúcimi hlavnými oblasťami výskumu), ako je to uvedené vyššie. V záujme normalizácie, uchovávania a spoločného využívania údajov a prístupu k nim, čo sú všetko základné predpoklady maximálneho využívania údajov a stimulácie inovačnejších a efektívnejších spôsobov analýzy a kombinovania databáz, bude potrebné aj úzke prepojenie s výskumom a zdravotnými infraštruktúrami (databázy, biobanky atď.).

1.1.3. Zlepšenie dohľadu a pripravenosti

Ľudské populácie ohrozujú nové a vznikajúce infekcie vrátane infekcií zoonotického pôvodu, ako aj tie, ktoré sú zapríčinené rezistenciou existujúcich patogénov voči liekom, ako aj inými priamymi a nepriamymi dôsledkami zmeny klímy a medzinárodným pohybom ľudí. Modelovanie epidémií a efektívne reagovanie na pandémie si vyžadujú nové alebo dokonalejšie metódy v oblasti dohľadu, diagnostiky, sietí včasného varovania, organizácie zdravotníckych služieb a kampaní zameraných na pripravenosť na tieto situácie, ako aj snahu o udržanie a zvýšenie kapacít potrebných na boj proti infekčným ochoreniam rezistentným voči liekom.

1.2. Prevencia ochorení

1.2.1. Vytváranie efektívnych preventívnych a skríningových programov a zlepšenie posudzovania náchylnosti na ochorenia

Vývoj preventívnych a skríningových programov závisí od identifikácie biomarkerov (vrátane funkčných a behaviorálnych), ktoré včas indikujú riziko a vypuknutie ochorení, a ich tvorba by sa mala riadiť podľa všeobecne uznávaných kritérií. Ich zavedenie závisí od testovania a validácie skríningových metód a programov. Mali by sa získať poznatky a vyvinúť metódy s cieľom identifikovať jedincov a populácie s klinicky relevantným zvýšeným rizikom ochorení. Schopnosť identifikovať jedincov a skupiny obyvateľov s vysokým rizikom ochorení umožní vyvinúť personalizované, stratifikované a kolektívne stratégie účinnej a nákladovo efektívnej prevencie.

1.2.2. Zlepšenie diagnostiky a prognostiky

Aby sa vyvinuli nové a efektívnejšie metódy diagnostiky a theranostiky je potrebné hlbšie pochopiť zdravie, ochorenia a procesy ochorení vo všetkých vekových kategóriách . Budú sa rozvíjať inovačné a existujúce metódy , technológie a nástroje s cieľom výrazne zlepšiť dôsledky ochorení vďaka včasnejšej a presnejšej diagnostike a prognostike i tomu, že sa umožní dostupnejšia, lepšie prispôsobená liečba konkrétnym pacientom.

1.2.3. Vývoj lepších preventívnych a terapeutických vakcín

Je potrebné pripraviť efektívnejšie preventívne a terapeutické zákroky a vakcíny a odborne fundované vakcinačné programy pre rozšírený súbor ochorení vrátane ochorení, ktoré súvisia s chudobou, ako napríklad HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a zanedbávané infekčné ochorenia a pre ďalšie závažné ochorenia. Tento krok vyžaduje lepšie pochopenie ochorenia, procesu choroby a následných epidémií a realizáciu klinických a súvisiacich štúdií.

1.3. Liečba a zvládanie ochorení

1.3.1. Liečba ochorení vrátane rozvoja regeneratívnej medicíny

Je dôležité podporiť zdokonaľovanie prierezových podporných technológií v oblasti liekov, bioterapie, vakcín a iných terapeutických prístupov vrátane transplantácie, chirurgických zásahov, génových a bunkových liečebných postupov a nukleárnej medicíny; zvýšiť úspešnosť procesu vývoja liekov a vakcín (vrátane alternatívnych metód, ktorá nahrádzajú klasické postupy testovania bezpečnosti a účinnosti, napr. vývoj nových metód), vyvinúť postupy regeneratívnej medicíny vrátane postupov využívajúcich kmeňové bunky, vyvíjať nové biofarmaceutiká vrátane terapeutických vakcín , vyvinúť zdokonalené liečebné a asistenčné zariadenia a systémy, zlepšiť paliatívnu liečbu; udržiavať a rozvíjať naše schopnosti v oblasti boja proti ochoreniam a podniknúť medicínske opatrenia v závislosti od dostupnosti účinných a bezpečných antimikrobiálnych liekov a vyvinúť komplexné postupy na liečenie komorbidít vo všetkých vekových kategóriách a vylúčiť polyfarmáciu. Tieto zlepšenia pomôžu pri vývoji nových, efektívnejších, účinnejších, udržateľných a personalizovaných spôsobov liečby ochorení a pri zvládaní zdravotného postihnutia a oslabenia, a to vrátane pokrokových a bunkových liečebných postupov pri chronických chorobách .

1.3.2. Transfer znalostí do klinickej praxe a škálovateľné opatrenia zamerané na inováciu

Bude sa poskytovať podpora pre klinické skúšky, ako aj zlepšenie ich vykonávania, keďže sú dôležitým prostriedkom na prenos biomedicínskych poznatkov do praxe k pacientom. Ako príklady je možné uviesť vývoj lepších metodík, ktoré umožnia zameranie skúšok na relevantné skupiny populácie vrátane pacientov, ktorí trpia inými sprievodnými ochoreniami a/alebo už podstupujú liečbu, porovnanie efektívnosti zákrokov a riešení, ako aj zvýšené využívanie databáz a elektronických zdravotných záznamov ako zdrojov údajov pri skúškach a prenose poznatkov. Bude sa podporovať predklinický a/alebo klinický vývoj určených liekov na ojedinelé ochorenia. Podporí sa aj prenos iných druhov opatrení, napríklad opatrení súvisiacich s nezávislým životom v podmienkach reálneho sveta.

▌

1.4. Aktívne starnutie a starostlivosť jednotlivca o vlastné zdravie

1.4.1. Aktívne starnutie, samostatný život a život s asistenciou

Nákladovo výhodné a ľahko použiteľné riešenia pre aktívny nezávislý život a život s asistenciou pre starnúcich obyvateľov a ľudí so zdravotným postihnutím (doma, na pracovisku , na verejných priestoroch ) si vyžadujú multidisciplinárny pokročilý a aplikovaný výskum a inováciu s využitím sociálno-ekonomických, behaviorálnych, gerontologických, digitálnych a iných vied , pričom sa zohľadnia rodové rozdiely . Táto oblasť zahŕňa rôzne podmienky a technológie, systémy a služby vedúce k zvýšeniu kvality života a funkčnosti vrátane mobility, inteligentných personalizovaných asistenčných technológií, služieb a sociálnej robotiky a pomoc poskytovanú okolím. Podporia sa pilotné projekty v oblasti výskumu a inovácií zamerané na uplatňovanie a široké využívanie riešení. Dôraz sa bude klásť na koncových užívateľov, spoločenstvá užívateľov a formálnych a neformálnych poskytovateľov starostlivosti.

1.4.2. Individuálna informovanosť a posilnenie schopnosti starať sa o vlastné zdravie

Posilnenie postavenia jednotlivcov pri zlepšovaní vlastného zdravia a starostlivosti oň počas celého života povedie k vytvoreniu systémov zdravotnej starostlivosti , ktoré budú nákladovo efektívnejšie , tým, že sa umožní zvládanie chronických ochorení mimo inštitúcií a že sa zlepšia výsledky v oblasti zdravia. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný výskum sociálno-ekonomických faktorov a kultúrnych hodnôt, behaviorálnych a sociálnych modelov, ▌postojov a cieľov v oblasti personalizovaných zdravotníckych technológií, mobilných a/alebo prenosných nástrojov, nová diagnostika , senzory a zariadenia na monitoring a personalizované služby , medzi ktoré patria aj nástroje založené na nanomedicíne zamerané na podporu zdravého životného štýlu, kvality života , duševného zdravia a starostlivosti o vlastné zdravie, zdokonalená profesionálna interakcia medzi občanom a zdravotníckymi pracovníkmi a personalizované programy zvládania ochorení a zdravotného postihnutia okrem iného s cieľom zlepšenia pacientovej samostatnosti , ako aj podpora znalostných infraštruktúr. Riešenia sa budú vyvíjať a testovať v rámci otvorených inovačných platforiem, ako sú napríklad rozsiahle demonštračné modely zamerané na inovácie v sociálnej oblasti a inovácie služieb.

1.5. Metódy a údaje

1.5.1. Zlepšovanie informácií o zdraví a lepšie využívanie údajov o zdraví

Podporí sa integrácia infraštruktúr, informačných štruktúr a zdrojov informácií (vrátane informácií získaných z kohortných štúdií, protokolov, zhromaždených údajov, ukazovateľov, prieskumov v oblasti zdravia, atď.), ako aj normalizácia, interoperabilita, uchovávanie údajov, ich spoločné využívanie a prístup k nim s cieľom umožniť dlhodobú udržateľnosť týchto údajov a ich správne využívanie. Pozornosť by sa mala venovať spracovaniu údajov, správe znalostí, modelovaniu, vizualizácii, bezpečnosti IKT a otázkam súvisiacim s ochranou súkromia. V prvom rade je potrebné zlepšiť dostupnosť informácií a údajov o negatívnych výsledkoch a nežiaducich účinkoch liečby.

1.5.2. Zdokonaľovanie vedeckých nástrojov a metód na podporu tvorby politík a pre regulačné potreby

Treba podporiť výskum, vývoj, integráciu a používanie vedeckých nástrojov, metód a štatistík na rýchle, presné a prognostické hodnotenie bezpečnosti, účinnosti a kvality zdravotníckych zákrokov a technológií vrátane nových liekov, biologických opatrení, progresívnych terapií a zdravotníckych pomôcok. Táto otázka je zvlášť relevantná, pokiaľ ide o nový vývoj v oblastiach, ako sú biofarmaceutiká, vakcíny, antimikrobiálne látky, génová, bunková a tkaninová terapia, orgány a transplantácia, špecializovaná výroba, biobanky, nové zdravotnícke pomôcky, kombinované výrobky, diagnostické a liečebné postupy, genetické testovanie, interoperabilita a elektronické zdravotníctvo vrátane aspektov týkajúcich sa súkromia. Podobne je potrebné podporiť aj zdokonaľovanie metodík na hodnotenie rizík, rámcov dodržiavania, postupov a stratégií testovania týkajúcich sa životného prostredia a zdravia. Dôležitá je aj podpora vývoja primeraných pomocných metód na posúdenie etických aspektov v už uvedených oblastiach.

1.5.3. Využívanie medicínskych postupov in silico na zlepšenie liečby a prognóz ochorení

Pomocou počítačových simulácií zdravotníckych systémov využívajúcich údaje konkrétnych pacientov a vychádzajúcich z postupov systémovej medicíny a fyziologického modelovania je možné predpovedať náchylnosť na ochorenie, vývoj choroby a pravdepodobnú úspešnosť liečby. Modelovú simuláciu je možné využiť na podporu klinických štúdií, predpovedanie reakcie na liečbu a prispôsobovanie a optimalizáciu liečby.

1.6. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a integrovaná starostlivosť

1.6.1. Podpora integrovanej starostlivosti

Podpora zvládania chronických ochorení mimo inštitúcií , a to aj pokiaľ ide o pacientov so zdravotným postihnutím , závisí aj od zdokonalenia spolupráce medzi poskytovateľmi zdravotnej a sociálnej alebo neformálnej starostlivosti. Podporí sa výskum a inovačné aplikácie s cieľom umožniť rozhodovanie na základe distribuovaných informácií v oblasti fyzického i duševného zdravia vrátane psychosociálnych aspektov a získať dôkazy pre rozsiahle uplatňovanie nových riešení a ich využitie na trhu vrátane interoperabilných diaľkových služieb v oblasti zdravia a starostlivosti (tele-health, tele-care). Bude sa tiež podporovať výskum a inovácia s cieľom zlepšiť organizáciu dlhodobej starostlivosti , ako aj inovácia v oblasti politík a riadenia, a to najmä v súvislosti s demografickou zmenou . Cieľom zavádzania nových a integrovaných riešení starostlivosti bude posilniť postavenie jednotlivca a existujúce kapacity a tiež dosiahnuť zameranie sa na kompenzáciu deficitov.

1.6.2 . Optimalizácia efektívnosti a účinnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a odstraňovanie nerovnosti na základe odborne podloženého rozhodovania a šírenia najlepších postupov a inovačných technológií a prístupov

Treba podporiť vývoj systémového prístupu k hodnoteniu zdravotníckych technológií a ekonomike zdravia, ako aj zbieranie dôkazov a šírenie najlepších postupov, inovačných technológií a postupov v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane IKT a aplikácií elektronického zdravotníctva. Podporí sa komparatívna analýza reformy systémov verejného zdravotníctva v Európe a tretích krajinách a hodnotenie ich strednodobého a dlhodobého vplyvu na hospodárstvo a spoločnosť. Podporí sa analýza budúcich potrieb týkajúcich sa pracovných síl v oblasti zdravotníctva, pokiaľ ide o počty a požadované zručnosti na základe nových modelov starostlivosti. Podporí sa výskum vývoja nerovnosti v oblasti zdravia, jej spolupôsobenia s inými hospodárskymi a sociálnymi nerovnosťami a účinností politík zameraných na ich obmedzenie v Európe i mimo nej. Nakoniec je potrebné podporiť posudzovanie riešení v oblasti bezpečnosti pacientov a systémov zabezpečenia kvality vrátane úlohy pacientov pri dosahovaní bezpečnej a kvalitnej starostlivosti.

1.7. Konkrétne aspekty vykonávania

V rámci vykonávania programu sa bude podporovať transfer znalostí a technológií a iné formy šírenia, rozsiahle pilotné a demonštračné činnosti, ako aj normalizácia. Týmto spôsobom sa urýchli uvádzanie produktov a služieb na trh a validujú sa škálovateľné riešenia vhodné pre Európu aj širší priestor. Takéto činnosti nepodporia len konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zapojenie inovačných MSP, budú si tiež vyžadovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán. Budú sa hľadať synergie s ďalšími relevantnými programami a činnosťami vo verejnej a súkromnej sfére v Únii i na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni. Pôjde hlavne o synergie s činnosťami v rámci programu Zdravie pre rast.

Strategická vedecká rada pre zdravie bude platformou zainteresovaných strán, ktorá sa bude riadiť vedou a bude vypracúvať vedecké vstupy týkajúce sa tejto spoločenskej výzvy. Bude poskytovať súdržné vedecky zamerané analýzy problémových miest výskumu a inovácie a príležitostí súvisiacich s touto sociálnou výzvou, prispievať k vymedzeneniu jej výskumných a inovačných priorít a podnecovať účasť vedcov z celej EÚ v tejto oblasti. Bude pomáhať pri budovaní možností a posilňovaní výmeny poznatkov a užšej spolupráci v celej Únii v tejto oblasti prostredníctvom aktívnej spolupráce so zainteresovanými stranami.

Môže sa zvážiť aj podpora pre dôležité iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá.

Vytvoria sa aj vhodné prepojenia s akciami v rámci dôležitých európskych partnerstiev v oblasti inovácie a dôležitými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

2. POTRAVINOVÁ BEZPEČNOSŤ, UDRŽATEĽNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO, MORSKÝ A NÁMORNÝ VÝSKUM A VÝSKUM V OBLASTI VNÚTROZEMSKÝCH VÔD A BIOHOSPODÁRSTVO

2.1. Udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Na podporu produktívnejších, nákladovo efektívnejších, ekologickejších a odolnejších systémov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré budú dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín a poskytovať ekosystémové služby, a zároveň na ochranu biodiverzity a podporu rozvoja prosperujúceho života na vidieku, sú potrebné príslušné poznatky, nástroje, služby a inovácie. Výskum a inovácie zabezpečia možnosti integrácie cieľov v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia do udržateľnej výroby, a tým: zvyšovanie produktivity a efektívnosti využívania zdrojov vrátane efektívnosti využívania vody v poľnohospodárstve ; posilňovanie bezpečnosti živočíšnej a rastlinnej výroby; obmedzovanie emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve; obmedzovanie produkcie odpadu ; obmedzovanie vyplavovania živín a iných chemických vstupov z obrábanej pôdy do pôdy a vodného prostredia; zmenšovanie závislosti od medzinárodného dovozu proteínov rastlinného pôvodu do Európy; zvýšenie stupňa diverzity v systémoch prvovýroby, ako aj podpora obnovy biologickej diverzity .

2.1.1. Zvyšovanie efektivity výroby a vyrovnávanie sa so zmenou klímy pri súčasnom zaručení udržateľnosti a odolnosti

Uvedené činnosti zvýšia produktivitu, ako aj schopnosť rastlín, zvierat a výrobných systémov prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim podmienkam životného prostredia, klimatickým podmienkam a rastúcemu nedostatku prírodných zdrojov. Výsledné inovácie prispejú k prechodu na nízkoenergetické hospodárstvo s nízkou produkciou emisií a odpadov a k zníženiu dopytu po prírodných zdrojoch v rámci celého reťazca zásobovania potravinami a krmivami. Okrem príspevku k potravinovej bezpečnosti sa vytvoria nové možnosti na využívanie biomasy a vedľajších produktov poľnohospodárstva ▌v širokom spektre aplikácií mimo potravinárskeho priemyslu.

Budú sa hľadať multidisiplinárne prístupy s cieľom zlepšiť vlastnosti rastlín, zvierat a mikroorganizmov pri súčasnom zabezpečení efektívneho využívania zdrojov (vody, krajiny, pôdy, živín, energie a iných vstupov ) a ekologickej integrity vidieckych oblastí. Dôraz sa bude klásť na integrované a rozmanité systémy výroby a poľnohospodárske postupy vrátane využívania presných technológií a ekologických stratégií intenzifikácie s cieľom využívania výhod konvenčného aj ekologického poľnohospodárstva. Bude sa tiež podporovať rozvoj zelených oblastí v mestách, prostredníctvom nových foriem poľnohospodárstva, záhradníctva a lesného hospodárstva v mestách a priľahlých oblastiach. Pri tejto činnosti sa zohľadnia nové nároky na vlastnosti rastlín, metódy pestovania, technológie, uvádzanie na trh a plánovanie miest vo vzťahu k ľudskému zdraviu, kvalite života, životnému prostrediu a zmene klímy. Genetické zdokonaľovanie vlastností rastlín a zvierat zamerané na adaptáciu, zdravie a produktivitu si vyžiada vhodné konvenčné i moderné metódy chovu a ochranu a lepšie využívanie genetických zdrojov. Riadna pozornosť sa bude venovať ▌ pôdohospodárstvu s cieľom zvýšiť úrodnosť plodín . Bude sa propagovať zdravie rastlín a zvierat so zreteľom na celkový cieľ, ktorým je zabezpečiť vysokokvalitnú a bezpečnú výrobu potravín. Činnosti týkajúce sa zdravia a ochrany rastlín obohatia znalosti a podporia vývoj integrovaných ekologických stratégií ochrany rastlín proti škodcom, ako aj produktov a nástrojov na zabraňovanie zavádzaniu patogénov, ochranu proti škodcom a ochoreniam a zníženie strát výnosov pred žatvou a po nej. V oblasti zdravia zvierat sa budú podporovať stratégie na elimináciu ochorení vrátane zoonóz alebo ich na účinnú kontrolu, ako aj výskum antimikrobiálnej rezistencie. Posilní sa integrovaná kontrola ochorení, parazitov a škodcov, a to od lepšieho pochopenia interakcií medzi hostiteľom a patogénom až po sledovanie, diagnostiku a možnosti liečby. Štúdiom vplyvov postupov na životné podmienky zvierat sa prispeje k plneniu potrieb spoločnosti. Uvedené oblasti budú vychádzať z hlbšieho výskumu zameraného na príslušné biologické otázky, ako aj na podporu vývoja a vykonávania politík Únie a bude ich podporovať primerané posúdenie ich ekonomického a trhového potenciálu .

2.1.2. Zabezpečovanie ekosystémových služieb a verejných služieb

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú jedinečnými systémami, ktoré poskytujú komerčné produkty, ale aj širšie verejné statky uspokojujúce potreby spoločnosti (vrátane kultúrnej a rekreačnej hodnoty) a dôležité ekologické služby, napríklad funkčnú biodiverzitu a biodiverzitu in situ, opeľovanie, skladovanie a reguláciu vody , funkcie pôdy, krajinné prostredie, funkčnosť pôdy, potláčanie erózie, odolnosť voči záplavám a suchu, sekvestráciu uhlíka a zmenšovanie obsahu skleníkových plynov. Činnosti v oblasti výskumu prispejú k lepšiemu pochopeniu komplexných interakcií medzi systémami prvovýroby a ekosystémovými službami a podporia poskytovanie týchto verejných statkov a služieb prostredníctvom riešení v oblasti správy, nástrojov na podporu rozhodovania a hodnotenia ich trhovej a mimotrhovej hodnoty. Medzi konkrétne problémy, ktoré sa budú riešiť, patrí určenie tých systémov vidieckeho a prímestského poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a krajinných modelov, ktoré majú predpoklady na naplnenie týchto cieľov. Zmeny v aktívnom riadení poľnohospodárskych systémov vrátane využívania technológií a zmien postupov posilnia znižovanie množstva skleníkových plynov a schopnosť sektora poľnohospodárstva prispôsobovať sa negatívnym následkom zmeny klímy.

2.1.3. Posilňovanie vidieckych oblastí, podpora politík a vidieckeho rozvoja

Podporia sa možnosti rozvoja vidieckych komunít formou posilňovania ich kapacít v oblasti prvovýroby a poskytovania ekosystémových služieb, ako aj vytvorením možností výroby nových a diverzifikovaných produktov ( vrátane potravín, krmív, materiálov, energie), ktoré zodpovedajú rastúcemu dopytu po nízkouhlíkových dodávateľských systémoch s krátkym reťazcom. Na zabezpečovanie súdržnosti vidieckych oblastí a prevenciu hospodárskej a sociálnej marginalizácie, podporu diverzifikácie hospodárskych činností (vrátane sektora služieb), zabezpečovanie vhodných vzťahov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj zjednodušovanie výmeny informácií, demonštračných činností, inovácie a šírenia informácií a podporu participačného riadenia zdrojov je potrebný sociálno-ekonomický výskum a výskum spoločnosti spolu s vývojom nových koncepcií a inštitucionálnych inovácií. Súčasne sa treba zameriavať na spôsoby, ktoré umožňujú využívanie spoločenského a hospodárskeho prínosu verejných služieb vo vidieckych oblastiach na miestnej a regionálnej úrovni. Potreby v oblasti inovácie definované na regionálnej a miestnej úrovni sa budú doplňovať prostredníctvom medzisektorových výskumných činností na medzinárodnej, medziregionálnej a európskej úrovni. Výskumné projekty poskytnú podporu tvorcom politík a ďalším aktérom pri vykonávaní, monitorovaní a posudzovaní príslušných stratégií, politík a právnych predpisov nielen vo vidieckych oblastiach, ale aj v rámci celého ekologického hospodárstva poskytovaním potrebných analytických nástrojov, ukazovateľov, integrovaných modelov a činností zameraných na budúcnosť. Potrebné sú aj nástroje a údaje na správne posudzovanie prípadných kompromisov medzi rôznymi typmi využívania zdrojov (krajina, voda, pôda, živiny, energia a iné vstupy) a produktmi ekologického hospodárstva. Pozornosť sa sústredí na spoločensko-hospodárske a porovnávacie hodnotenie systémov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a ich udržateľnosti.

2.1.4. Udržateľné lesné hospodárstvo

Cieľom je produkovať ekologické výrobky, ekosystémy, služby (vrátane služieb týkajúcich sa vody a zmierňovania následkov zmeny klímy) a dostatočný objem biomasy udržateľným spôsobom s riadnym prihliadaním na ekonomické, ekologické a sociálne aspekty lesného hospodárstva, ako aj na regionálne rozdiely. Celkovým cieľom činností v oblasti lesného hospodárstva bude podporovať multifunkčné lesy, ktoré poskytnú množstvo ekologických, hospodárskych a sociálnych prínosov. Činnosti sa sústredia na ďalší rozvoj udržateľných systémov lesného hospodárstva, ktoré môžu riešiť spoločenské úlohy a požiadavky vrátane potrieb vlastníkov lesov prostredníctvom zavedenia multifunkčných prístupov, vďaka ktorým sa vyhovie potrebe dosiahnutia inteligentného udržateľného a inkluzívneho rastu a zároveň prihliada na zmenu klímy. Udržateľné systémy lesného hospodárstva sú dôležitým nástrojom na posilňovanie odolnosti lesov a ochranu biodiverzity a na uspokojovanie rastúcich nárokov na produkciu biomasy. Toto bude treba podporiť výskumom zdravia stromov, ochrany lesov a ich obnovy po požiaroch.

2.2. Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky priemysel za bezpečné a zdravé stravovanie

Treba venovať pozornosť potrebám spotrebiteľov v oblasti bezpečných, zdravých, vysokokvalitných a cenovo dostupných potravín a súčasne posudzovať vplyv správania v oblasti spotreby potravín a výroby potravín a krmív na zdravie ľudí, životné prostredie a globálny ekosystém. Pozornosť sa bude venovať potravinovej/krmivovej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti potravín a krmív, konkurencieschopnosti európskeho agropotravinárskeho priemyslu a udržateľnosti potravinárskej výroby, zásobovaniu a spotrebe so zameraním na celý potravinový reťazec a súvisiace služby, či už konvenčné alebo ekologické, od prvovýroby až po spotrebu. Tento prístup prispeje k a) zaisťovaniu bezpečných potravín pre všetkých Európanov a eliminácii hladu vo svete, b) znižovaniu počtu ochorení súvisiacich s potravinami a stravovaním prostredníctvom podpory zdravého a udržateľného stravovania, výchovy spotrebiteľov a inovácie v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, c) znižovaniu spotreby vody a energie pri spracúvaní, prevoze a distribúcii potravín, d) zmenšovaniu množstva odpadu z potravín o 50 % do roku 2030 a e) dosahovaniu veľkej rozmanitosti zdravých, vysokokvalitných a bezpečných potravín pre všetkých .

2.2.1. Rozhodnutia spotrebiteľov založené na informáciách

Pozornosť sa bude venovať otázke preferencií spotrebiteľa, jeho postojom, potrebám, správaniu, životnému štýlu, vzdelaniu a kultúrnemu aspektu kvality potravín a zlepší sa komunikácia medzi spotrebiteľmi, výskumnou obcou, ktorá sa zaoberá potravinovým reťazcom, a zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť informovanosť verejnosti o produkcii potravín vo všeobecnosti a umožniť rozhodovanie založené na informáciách, udržateľnú a zdravú spotrebu a zlepšiť ich vplyv na výrobu, inkluzívny rast a kvalitu života, najmä v prípade zraniteľných skupín. Inovácie v sociálnej oblasti budú reagovať na problémy v spoločnosti a inovačné prognostické modely a metodiky v oblasti spotrebiteľských vied poskytnú porovnateľné údaje a pripravia podmienky na riešenie potrieb politík Únie.

2.2.2. Bezpečné a zdravé potraviny a stravovanie pre všetkých

Pozornosť sa bude venovať potrebám v oblasti výživy, vyváženého stravovania a vplyvu potravín na fyziologické funkcie, fyzický a mentálny výkon, ako aj prepojeniu medzi stravovaním, demografickými trendmi (napríklad starnutím ) a chronickými ochoreniami a poruchami ▌. Určia sa riešenia a inovácie v oblasti stravovania vedúce k zlepšeniu zdravotného stavu a kvality života. Bude sa analyzovať , hodnotiť, monitorovať, kontrolovať a sledovať chemická a mikrobiálna kontaminácia potravín a krmív v rámci celého dodávateľského reťazca potravín , krmív a pitnej vody od výroby a skladovania až po spracovanie, balenie, distribúciu, stravovacie služby a prípravu v domácnostiach, ako aj súvisiace riziká, expozícia a alergény . Inovácie v oblasti bezpečnosti potravín, zlepšené nástroje na hodnotenie rizika a pomeru rizika a prínosov , ako aj na oznamovanie rizika ▌a zlepšené normy v oblasti bezpečnosti potravín , ktoré sa majú zaviesť do celého potravinového reťazca, zvýšia dôveru spotrebiteľov v Európe a posilnia ich ochranu. Globálne sprísnenie noriem v oblasti bezpečnosti potravín tiež prispeje k posilneniu konkurencieschopnosti európskeho potravinárskeho priemyslu.

2.2.3. Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky priemysel

V oblasti potravinárstva a krmovinárstva sa bude venovať pozornosť potrebe vyrovnať so zmenou lokálneho charakteru spoločnosti, životného prostredia, klímy a hospodárstva na globálny na všetkých úrovniach výrobného potravinového a krmivového reťazca vrátane tvorby potravín, ich spracovania, balenia, kontroly procesov, znižovania odpadu, zhodnocovania vedľajších produktov a bezpečnej likvidácie vedľajších živočíšnych produktov. Na základe vedeckých dôkazov sa vytvoria inovačné a udržateľné technológie a procesy s efektívnym využívaním zdrojov , ako aj diverzifikované, bezpečné, zdravé, cenovo dostupné a vysokokvalitné výrobky. Tým sa posilní inovačný potenciál európskeho dodávateľského potravinového reťazca, zvýši sa jeho konkurencieschopnosť, podnieti sa hospodársky rast a zamestnanosť a umožní sa prispôsobenie európskeho potravinárskeho priemyslu zmenám. Medzi ďalšie otázky, ktoré sa majú riešiť, patria sledovateľnosť, logistika a služby, sociálno-ekonomické a kultúrne faktory, dobré životné podmienky zvierat a iné etické otázky, odolnosť potravinového reťazca voči environmentálnym a klimatickým rizikám, ▌obmedzenie negatívnych vplyvov činností v rámci potravinového reťazca, zmien stravovania, ako aj výrobných systémov na životné prostredie.

2.3. Využívanie potenciálu živých vodných zdrojov

Jednou z hlavných vlastností živých vodných zdrojov je ich obnoviteľnosť, pričom ich udržateľné využívanie závisí od dôkladného pochopenia a vysokej úrovne kvality a produktivity vodných ekosystémov. Celkovým cieľom je hospodáriť so živými vodnými zdrojmi tak, aby sa získal čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov, morí a vnútrozemských vôd .

Súčasťou tohto procesu je potreba optimalizovať udržateľný prínos rybolovu a akvakultúry k potravinovej bezpečnosti v kontexte globálneho hospodárstva a obmedzovať výraznú závislosť Únie od dovozu morských plodov (približne 60 % celkovej spotreby morských plodov v Európe závisí od dovozu, pričom Únia je najväčším svetovým dovozcom produktov rybárstva) a posilniť inováciu v morskej a námornej oblasti prostredníctvom biotechnológií s cieľom podnietiť inteligentný „modrý“ rast. Činnosti v oblasti výskumu podporia ekosystémový prístup k riadeniu a využívaniu prírodných zdrojov, pričom sa umožní udržateľné využívanie morských tovarov a služieb , ako aj zvyšovanie ekologického charakteru príslušných sektorov v súlade s existujúcimi politickými rámcami , konkrétne integrovanou námornou politikou a rámcovou smernicou o námornej stratégii . ▌

2.3.1. Rozvoj udržateľného a ekologického rybolovu

Nová spoločná politika v oblasti rybárstva, rámcová smernica o morskej stratégii a stratégia Únie v oblasti biodiverzity vyzývajú na dosiahnutie udržateľnejšieho, konkurencieschopnejšieho a ekologickejšieho európskeho rybárstva. Prechod na ekosystémový prístup k rybárstvu vyžaduje dôsledné pochopenie vodných ekosystémov. Nové pohľady, nástroje a modely prispejú k zdokonaleniu nášho chápania zdravia a produktivity morských ekosystémov a hodnotenia, určovania a zmierňovania vplyvu rybárstva na morské ekosystémy (vrátane hlbokého mora). Vypracujú sa nové stratégie a technológie lovu, vďaka ktorým sa zabezpečia služby pre spoločnosť a zároveň zachovajú zdravé morské ekosystémy. Bude sa merať sociálno-ekonomický vplyv jednotlivých možností hospodárenia. Preskúma sa vplyv zmien životného prostredia aj prispôsobovanie sa týmto zmenám vrátane zmeny klímy, ako aj nové nástroje hodnotenia a riadenia, ktoré sa majú použiť na riešenie rizík a neistoty. Činnosti sa zamerajú na podporu výskumu v oblasti biológie, genetiky a dynamiky populácií rýb, úloh kľúčových druhov v ekosystémoch, rybolovnej činnosti a jej monitorovania, typov správania v odvetví rybolovu a prispôsobovania sa novým trhom (napr. ekologickému označovaniu), a podielu odvetvia rybolovu v rozhodovacom procese. Pozornosť sa bude venovať aj spoločnému využívaniu mora na iné činnosti, najmä v pobrežných oblastiach, a jeho sociálno-ekonomickému vplyvu.

2.3.2. Rozvoj konkurencieschopnej a ekologickej európskej akvakultúry

Udržateľná akvakultúra má veľký potenciál v rámci vývoja zdravých, bezpečných a konkurencieschopných výrobkov prispôsobených potrebám a prioritám spotrebiteľov, ako aj pri poskytovaní ekologických služieb (bioremediácia, pôdohospodárstvo a vodné hospodárstvo atď.) a výrobe energie, ale tento potenciál sa však v Európe musí plne rozvinúť. Posilnia sa poznatky a technológie týkajúce sa všetkých aspektov domestifikácie známych druhov a diverzifikácie nových druhov, pričom sa zohľadní vzájomné pôsobenie medzi akvakultúrou a vodnými ekosystémami s cieľom zmierniť ich vplyv na životné prostredie a zohľadnia sa aj vplyvy zmeny klímy a možnosti tohto odvetvia prispôsobiť sa im. Pokračovanie výskumu je osobitne potrebné v oblasti zdravia a ochorení vodných organizmov chovaných na farmách (vrátane nástrojov a metód prevencie a zmierňovania následkov) v oblasti výživy vrátane vývoja alternatívnych individualizovaných zložiek a krmív pre akvakultúru) a v oblasti reprodukcie a chovu, ktoré patria k hlavným prekážkam udržateľného rozvoja európskej akvakultúry. Bude sa podporovať aj inovácia udržateľných systémov výroby vo vnútrozemí, na pobreží i na mori. Bude sa prihliadať aj na osobitné charakteristiky najodľahlejších európskych regiónov. Dôraz sa pritom bude klásť na chápanie spoločenských a hospodárskych aspektov tohto odvetvia so zameraním na nákladovo a energeticky efektívnu výrobu zohľadňujúcu požiadavky trhu aj zákazníkov pri súčasnom zabezpečení konkurencieschopnosti a atraktívnych vyhliadok pre investorov a výrobcov.

2.3.3. Rozvoj inovácie v morskej a námornej oblasti pomocou biotechnológií

Morská biodiverzita ostáva aj naďalej z 90 % nepreskúmaná, čím vzniká obrovský potenciál objavenia nových druhov a pre aplikácie v oblasti morských biotechnológií, čo by mohlo viesť k predpokladanému 10 % ročnému rastu v tomto sektore. Podporí sa ďalšie skúmanie a využívanie veľkého potenciálu, ktorý ponúka morská biodiverzita a vodné biomasy s cieľom uviesť na trh nové, inovačné a udržateľné procesy, výrobky a služby s potenciálnym uplatnením v rôznych odvetviach vrátane chemického priemyslu a odvetvia výroby materiálov, farmaceutického priemyslu, rybolovu a akvakultúry, zásobovania energiou a kozmetického priemyslu.

2.4. Udržateľné a konkurencieschopné bio-odvetvia a podpora rozvoja európskeho biohospodárstva

Celkovým cieľom je urýchliť konverziu európskych priemyselných odvetví založených na fosílnych palivách na nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a udržateľné odvetvia. Výskum a inovácie zabezpečia prostriedky na obmedzenie závislosti Únie od fosílnych palív a prispejú k dosiahnutiu politických cieľov v oblasti energie a zmeny klímy do roku 2020 (10 % pohonných hmôt vyrobených z obnoviteľných zdrojov a 20 % zníženie emisií skleníkových plynov). Odhaduje sa, že prechod na biosuroviny a biologické metódy spracovania umožní do roku 2030 zníženie emisií na úrovni 2,5 miliardy ton CO2, čím sa niekoľkonásobne zväčší trh s biosurovinami a novými spotrebnými bioproduktmi. Využitie tohto potenciálu si vyžaduje vybudovanie širokej znalostnej základne a vývoj príslušných (bio)technológií zameraných najmä na tri kľúčové oblasti: a) transformácia súčasných procesov využívajúcich fosílne palivá na procesy využívajúce biotechnológie s efektívnym využitím zdrojov a energií, b) vybudovanie spoľahlivých, udržateľných a vhodných dodávateľských reťazcov pre biomasu, tokov vedľajších produktov a odpadu a širokej siete biorafinérií v celej Európe a c) podpora rozvoja trhu s bioproduktami a bioprocesmi pri zohľadnení súvisiacich rizík a prínosov . Bude sa pracovať na dosiahnutí synergie s cieľom Vedúce postavenie v podporných a priemyselných technológiách.

2.4.1. Posilňovanie biohospodárstva v záujme rozvoja biopriemyslu

Významný pokrok v úsilí o nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a udržateľné priemyselné odvetvia sa podporí objavovaním a využívaním suchozemských a vodných biologických zdrojov pri minimalizácii negatívnych vplyvov na životné a vodné prostredie , napríklad vytvorením uzavretých okruhov živín aj medzi mestskými a vidieckymi oblasťami . Súčasne treba preskúmať prípadné kompromisné riešenia pri využívaní biomasy. Činnosti by sa mali zameriavať na biomasu, ktorá nekonkuruje potravinárskej biomase, a mali by zohľadňovať udržateľnosť súvisiacich systémov využívania pôdy. Cieľom bude vývoj bioproduktov a biologicky aktívnych zmesí pre priemysel aj spotrebiteľov s novými kvalitami, funkciami a vyššou udržateľnosťou. Ekonomická hodnota obnoviteľných zdrojov, biologického odpadu a vedľajších produktov sa bude maximalizovať prostredníctvom využívania nových a zdrojovo efektívnych procesov vrátane transformácie mestského biologického odpadu na poľnohospodárske vstupy .

2.4.2. Rozvoj integrovaných biorafinérií

Budú sa podporovať činnosti zamerané na podporu udržateľných bioproduktov, medziproduktov, bioenergie a biopalív so zameraním najmä na postupné (kaskádové) zavádzanie, pričom prioritou bude produkcia výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Vyvinú sa nové technológie a stratégie na zabezpečenie dodávok surovín. Rozšírenie škály druhov biomasy používaných v biorafinériách druhej a tretej generácie vrátane biomasy z lesného hospodárstva, biologického odpadu a priemyselných vedľajších produktov prispeje k odstráneniu konfliktu medzi výrobou potravín a paliva, čím sa podporí hospodársky a ekologický rozvoj vidieckych a pobrežných oblastí Únie.

2.4.3. Podpora rozvoja trhu s bioproduktmi a bioprocesmi

Opatrenia na strane dopytu otvoria nové trhy pre biotechnologické inovácie. Normalizácia a certifikácia na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni je okrem iného potrebná aj na presné určenie biologického obsahu, funkčnosti výrobkov a ich biologickej rozložiteľnosti. Treba ďalej rozvíjať metodiky a prístupy k analýzam životných cyklov a súčasne ich neustále prispôsobovať vývoju vo vede aj priemysle. Pri podpore tvorby nových trhov a realizácii obchodných príležitostí sa za kľúčové považujú výskumné činnosti zamerané na podporu štandardizácie výrobkov a procesov (vrátane harmonizácie medzinárodných noriem) a činnosť regulačných úradov v oblasti biotechnológie.

2.5. Prierezový morský a námorný výskum

Cieľom je posilniť vplyv morí a oceánov EÚ na spoločnosť a hospodársky rast využívaním morských zdrojov, ako aj využívaním rozličných zdrojov námornej energie, a širokú škálu rozličných spôsobov využívania morí. Činnosti sa zameriavajú na prierezové morské a námorné vedecké a technické úlohy s cieľom uvoľniť potenciál morí a oceánov v rámci celej škály morských a námorných odvetví a zároveň chrániť životné prostredie a prispôsobovať sa zmene klímy. Strategický koordinovaný prístup k morskému a námornému výskumu naprieč všetkými výzvami a piliermi programu Horizont 2020 podporí aj vykonávanie relevantných politík Únie s cieľom pomôcť naplniť kľúčové ciele modrého rastu.

Bude sa pokračovať v úsilí o úzku koordináciu a spoločné aktivity s inými časťami Horizontu 2020, najmä so spoločenskou výzvou 5, pre multidisciplinárnu povahu morského a námorného výskumu.

2.5.1. Vplyv zmeny klímy na morské ekosystémy a námorné hospodárstvo

Podporia sa aktivity na rozšírenie súčasného chápania toho, ako fungujú morské ekosystémy a ako vzájomne pôsobia oceány a atmosféra. Tým sa posilní schopnosť posudzovať úlohu oceánov v súvislosti s klímou a vplyv zmeny klímy a acidifikácie oceánov na morské ekosystémy a pobrežné oblasti.

2.5.2. Rozvoj potenciálu morských zdrojov prostredníctvom integrovaného prístupu

Podpora dlhodobého udržateľného námorného rastu a vytvorenie súčinnosti vo všetkých námorných odvetviach si vyžadujú integrovaný prístup. Výskumná činnosť sa zameria na zachovanie morského prostredia, ako aj na vplyv námorných aktivít a produktov na iné odvetvia. Tým sa umožní pokrok v oblasti ekologickej inovácie, ako sú nové výrobky a procesy a uplatňovanie koncepcií, nástrojov a opatrení riadenia na posudzovanie a zmierňovanie vplyvu ľudského nátlaku na morské prostredie s cieľom pokročiť k udržateľnému riadeniu námorných činností.

2.5.3. Prierezové koncepcie a technológie umožňujúce námorný rast

Pokrok v prierezových podporných technológiách (napr. IKT, elektronika, nanomateriály, zliatiny, biotechnológie atď.) a nový vývoj a koncepcie v inžinierstve budú naďalej podporovať rast. Činnosti umožnia významné pokroky v oblasti morského a námorného výskumu a pozorovania oceánov (napr. hlbokomorský výskum, pozorovacie systémy, senzory, automatizované systémy na monitorovanie činnosti a dohľad, skúmanie morskej biodiverzity, morské georiziká, diaľkovo ovládané vozidlá atď.). Cieľom je obmedziť vplyv na morské prostredie (napr. podmorský hluk, prienik invazívnych druhov a znečisťujúcich látok z mora a pevniny atď.) a minimalizovať uhlíkovú stopu ľudskej činnosti. Prierezové podporné technológie budú tvoriť základ uplatňovania morskej a námornej politiky Únie.

2.6. Konkrétne aspekty vykonávania

Okrem bežných zdrojov externého poradenstva sa bude prihliadať i na špecifické konzultácie so Stálym výborom pre poľnohospodársky výskum (SCAR) v mnohých otázkach vrátane strategických aspektov oblasti prognóz a koordinácie poľnohospodárskeho výskumu medzi jednotlivými štátmi a na úrovni Únie. Vytvoria sa aj vhodné prepojenia ▌s akciami v rámci príslušných európskych partnerstiev v oblasti inovácie a relevantnými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem .

Prostredníctvom konkrétnych opatrení v oblasti komunikácie, výmeny poznatkov a zapojenia rôznych subjektov do všetkých projektov sa podporí vplyv a šírenie výsledkov výskumu. Pri vykonávaní sa uplatní široké spektrum činností vrátane zásadných demonštračných a pilotných činností. Bude sa presadzovať ▌jednoduchý a otvorený prístup k výsledkom výskumu a najlepším postupom.

Konkrétna podpora pre MSP umožní zvýšiť účasť fariem, rybárov a iných typov MSP na výskume a demonštračných činnostiach. Zohľadnia sa konkrétne potreby odvetvia primárnej výroby v oblasti služieb podpory inovácií a podporných štruktúr. Pri vykonávaní sa uplatní široké spektrum činností vrátane krokov slúžiacich na výmenu poznatkov, pri ktorých sa aktívne zabezpečí účasť farmárov alebo iných prvovýrobcov a sprostredkovateľov s cieľom sumarizovať potreby koncových používateľov v oblasti výskumu. Bude sa presadzovať jednoduchý a otvorený prístup k výsledkom výskumu a najlepším postupom.

S cieľom urýchliť uvádzanie nových biovýrobkov a služieb na trh sa podporia štandardizačné a regulačné aspekty .

Môže sa zvážiť aj podpora pre príslušné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a dôležité partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá ▌.

Bude sa hľadať synergia s ďalšími finančnými zdrojmi Únie, ktoré súvisia s touto spoločenskou výzvou (napríklad fondy pre rozvoj vidieka a rybárske fondy), a ďalšie možnosti ich využívania.

V rámci všetkých oblastí biohospodárstva sa budú uplatňovať činnosti s výhľadom do budúcnosti vrátane vývoja databáz, ukazovateľov a modelov s globálnym, európskym, vnútroštátnym a regionálnym zameraním. Vytvorí sa Európske observatórium pre biohospodárstvo, ktoré bude mapovať a monitorovať výsledky výskumu a inovácie vrátane posudzovania technológií v Únii aj celosvetovo, vypracuje kľúčové ukazovatele výkonu a bude monitorovať inovačné politiky v oblasti biohospodárstva.

3. BEZPEČNÁ, ČISTÁ A EFEKTÍVNA ENERGIA

3.1. Znižovanie spotreby energie a uhlíkovej stopy prostredníctvom inteligentného a udržateľného využívania

Zdroje energie a modely spotreby v európskom priemysle, systémoch dopravy, budovách, mestských častiach , mestách a veľkomestách sú vo veľkej miere neudržateľné, pričom majú výrazný vplyv na životné prostredie a zmenu klímy. Energetické manažérstvo v reálnom čase pre nové a existujúce budovy s takmer nulovými emisiami, takmer nulovou energiou a pozitívnou energiou, modernizované budovy, ako aj aktívne budovy, vysoko efektívne odvetvia a masové preberanie energeticky účinných riešení podnikmi, jednotlivcami, komunitami, mestami a mestskými časťami si budú vyžadovať nielen technický pokrok, ale aj netechnické riešenia, napríklad nové poradenské a finančné služby a služby v oblasti riadenia dopytu , ako aj príspevok spoločenských a behaviorálnych vied pri súčasnom zohľadnení otázky akceptácie zo strany verejnosti . Zlepšená energetická efektívnosť môže týmto spôsobom predstavovať jeden z nákladovo najefektívnejších spôsobov zníženia dopytu po energii, a tým zlepšenia bezpečnosti dodávok energie a konkurencieschopnosti, ako aj zníženia vplyvu na životné prostredie a klímu. Na riešenie týchto problémov je dôležitý ďalší vývoj obnoviteľných zdrojov energie a využitie potenciálu v oblasti energetickej efektívnosti.

3.1.1. Uvádzanie technológií a služieb zameraných na inteligentné a efektívne využitie energie na masový trh

Zníženie spotreby energie a odstránenie plytvania energiou pri súčasnom poskytovaní služieb potrebných pre spoločnosť a hospodárstvo si vyžaduje nielen uvedenie väčšieho počtu účinných, nákladovo efektívnych, environmentálne šetrných a inteligentnejších zariadení , výrobkov a služieb na masový trh, ale aj integráciu komponentov a zariadení tak, aby vzájomne prispievali k optimalizácii celkovej spotreby energie, pokiaľ ide o budovy, služby a priemysel.

Treba prispôsobiť zákazníkom a optimalizovať energetickú hospodárnosť týchto technológií a služieb pre príslušné prostredia a v ich rámci s cieľom zabezpečiť, aby ich spotrebitelia plne prijali a profitovali z ich výhod (vrátane možnosti, aby si sami monitorovali vlastnú spotrebu). Na to je potrebný ▌výskum, vývoj a testovanie inovačných informačných a komunikačných technológií (IKT) a monitorovacích a kontrolných techník , ako aj demonštračné projekty a aktivity týkajúce sa zavádzania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a škálovateľnosť. Cieľom takýchto projektov by malo byť výrazne prispieť k zníženiu alebo optimalizácii celkovej spotreby energie a nákladov na energiu prostredníctvom vývoja spoločných postupov zameraných na zber, porovnanie a analýzu údajov o spotrebe energie a emisiách s cieľom zvýšiť merateľnosť, transparentnosť, spoločenskú prijateľnosť, plánovanie a viditeľnosť využitia energie a jeho vplyvu na životné prostredie. V rámci týchto procesov by sa mala zohľadňovať bezpečnosť a ochrana súkromia už od štádia návrhov s cieľom chrániť techniky monitorovania a kontroly. Vývoj platforiem a ich uplatňovanie na overovanie stability týchto systémov pomôže zaručiť spoľahlivosť.

3.1.2. Využívanie potenciálu efektívnych a obnoviteľných vykurovacích a chladiacich systémov

Podstatná časť energie sa v Únii spotrebuje na vykurovanie alebo chladenie, pričom zásadný vplyv na zníženie spotreby energie v tejto oblasti by mal rozvoj účinných a nákladovo efektívnych technológií a metód integrácie systémov, napr. prepojenie siete s normalizovanými jazykmi a službami v tejto oblasti. Na to je potrebný výskum a demonštračné činnosti v oblasti nových techník a systémov konštrukčného riešenia a komponentov pre priemyselné a komerčné využitie, ako aj využitie v domácnostiach, napríklad pri decentralizovanej a oblastnej dodávke teplej vody a vykurovaní a chladení budov. Tento prístup má zahŕňať rôzne technológie: solárnu tepelnú energiu, geotermálnu energiu, biomasu, tepelné čerpadlá, kombináciu tepla a elektrickej energie, zhodnocovanie odpadovej energie, atď. a zodpovedať požiadavkám na budovy a mestské časti s takmer nulovou spotrebou energie , ako aj podporovať inteligentné budovy . Ďalšie prelomové objavy sú potrebné, najmä v oblasti uskladňovania tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov a pri podpore rozvoja a zavádzania efektívnych kombinácií hybridných vykurovacích a chladiacich systémov pre centralizované aj decentralizované aplikácie.

3.1.3. Podpora európskych inteligentných miest a komunít

Medzi najväčších spotrebiteľov energie v Únii patria mestské oblasti, v ktorých sa uvoľňuje rovnako veľký podiel skleníkových plynov a vytvára podstatné množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie. Mestské oblasti postihuje znižujúca sa kvalita ovzdušia a zmena klímy, a preto musia vypracovať vlastné stratégie zmierňovania dôsledkov a adaptácie. Pri transformácii na nízkouhlíkovú spoločnosť je preto kľúčové hľadať inovačné riešenia v oblasti energetiky ( napr. energetická efektívnosť, systémy zásobovania elektrickou energiou a vykurovania a chladenia a integrácia energie z obnoviteľných zdrojov do vybudovaného prostredia ) integrované s dopravnými systémami, riešeniami v oblasti inteligentného stavebníctva a plánovania miest , spracovania odpadov a úpravy vody, ako aj s riešeniami v oblasti IKT pre mestské prostredie. Treba naplánovať cielené iniciatívy na podporu konvergencie priemyselných hodnotových reťazcov sektorov energetiky, dopravy a IKT na inteligentné využívanie v mestách. Zároveň treba vyvinúť a testovať v plnom rozsahu a v súlade s potrebami a prostriedkami miest a komunít a ich občanov nové modely v oblasti technológie, organizácie, plánovania a podnikania. Potrebný je aj výskum zameraný na pochopenie sociálnych, environmentálnych , hospodárskych a kultúrnych otázok tejto transformácie.

3.2. Dodávanie nízkonákladovej elektriny s nízkym obsahom uhlíka

Elektrická energia bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vytvorení ekologicky udržateľného nízkouhlíkového hospodárstva. Základom tohto vývoja sú obnoviteľné zdroje energie. Zavádzanie nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie je príliš pomalé, pretože si vyžaduje vysoké náklady. Je naliehavé nájsť riešenia, ktoré výrazne znížia náklady a posilnia hospodárnosť, udržateľnosť a verejnú akceptáciu s cieľom urýchliť zavedenie nízkonákladovej nízkouhlíkovej a spoľahlivej výroby elektrickej energie na trh. Činnosti sa sústreďujú na výskum, vývoj a komplexné demonštračné činnosti, čo sa týka inovačných obnoviteľných zdroje energie vrátane malých a veľmi malých energetických systémov, efektívne a flexibilné fosílne elektrárne s nízkymi emisiami uhlíka a zachytávanie a uskladňovanie uhlíka alebo technológie opakovaného používania CO2 .

3.2.1. Rozvoj plného potenciálu veternej energie

V oblasti veternej energie je cieľom znížiť náklady na výrobu elektrickej energie pomocou vetra na pobreží i na mori približne o 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 2010, presunúť väčšiu časť výroby na more a umožniť primeranú integráciu do elektrizačnej sústavy. V centre pozornosti budú vývoj, testovanie a demonštračné činnosti zamerané na rozsiahlejšie systémy konverzie veternej energie novej generácie (vrátane inovačných systémov skladovania energie) , vyššia efektívnosť konverzie a vyššia dostupnosť výroby na pobreží aj na mori (vrátane vzdialených lokalít a prostredí s nepriaznivými poveternostnými podmienkami), ako aj nové procesy sériovej výroby. Zohľadnia sa tie aspekty rozvoja veternej energie, ktoré súvisia so životným prostredím a biodiverzitou.

3.2.2. Vývoj efektívnych, spoľahlivých a nákladovo konkurencieschopných solárnych energetických systémov

Ak má solárna energia zahŕňajúca fotovoltaické články (FV) a koncentrovanú slnečnú energiu (CSP) výrazne zvýšiť svoj podiel na trhu s elektrickou energiou, náklady na ňu by sa do roku 2020 mali znížiť o polovicu v porovnaní s rokom 2010.

V prípade fotovoltaických článkov bude potrebný ďalší výskum zameraný okrem iného na nové koncepcie a systémy , ako aj demonštračné činnosti a testovanie masovej výroby s cieľom dosiahnuť ich rozsiahle využívanie integrované do budov .

V prípade elektrární CSP sa pozornosť bude zameriavať na spôsoby zvyšovania efektívnosti a súčasného znižovania nákladov a vplyvu na životné prostredie, ktoré umožnia priemyselné rozšírenie predvedených technológií prostredníctvom budovania prvých elektrární svojho druhu. Budú sa testovať riešenia efektívnej kombinácie výroby solárnej elektrickej energie s odsoľovaním vody.

3.2.3. Vývoj konkurencieschopných a ekologicky bezpečných technológií na zachytávanie, prepravu, ukladanie a opakované používanie CO2

Zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS) je kľúčovou možnosťou, ktorá sa musí do veľkej miery využívať v komerčnom rozsahu na celosvetovej úrovni, aby sa mohli splniť ciele v rámci dekarbonizovanej výroby elektrickej energie a nízkouhlíkového priemyslu do roku 2050. Cieľom je minimalizovať dodatočné náklady na CCS v energetike v prípade elektrární spaľujúcich uhlie, plyn a roponosné bridlice v porovnaní s porovnateľnými elektrárňami bez CCS a energeticky náročnými priemyselnými zariadeniami.

Podpora sa zameria najmä na demonštráciu úplného reťazca CCS pre reprezentatívne portfólio rôznych technických možností zachytávania, prepravy, ukladania a opakovaného použitia u hlíka. Tieto aktivity bude sprevádzať výskum zameraný na ďalší rozvoj týchto technológií a získanie konkurencieschopnejších technológií zachytávania, zdokonalených komponentov, integrovaných systémov a procesov, bezpečného geologického uloženia, racionálnych riešení a spoločenskej akceptácie , ak ide o ▌opakované použitie zachyteného CO2 s cieľom umožniť komerčné využitie technológií CCS elektrárňami spaľujúcimi fosílne palivá a inými priemyselnými odvetviami s veľkou uhlíkovou záťažou, ktoré sa uvedú do prevádzky po roku 2020. Podporovať sa budú aj technológie čistého uhlíka ako technológie, ktoré dopĺňajú CCS.

3.2.4. Rozvoj využívania geotermálnej, vodnej energie, morskej a inej energie z obnoviteľných zdrojov

Geotermálna a vodná energia, energia morských vĺn, ako aj iné druhy obnoviteľnej energie môžu prispieť k dekarbonizácii dodávok energie v Európe a súčasne zvýšiť ich flexibilitu pre rôzne typy výroby a využitia energie. Cieľom je ďalej rozvíjať a pripraviť na komerčne použitie nákladovo efektívne a udržateľné technológie a umožniť ich rozsiahle využitie v priemyselnom rozsahu vrátane integrácie do sústav. Technológia vylepšených geotermálnych systémov by sa mala ďalej skúmať, rozvíjať a prezentovať v rámci demonštračných činností, a to najmä ak ide o prieskum, vrty a produkciu tepla. Energia oceánov, napríklad energia prílivových vĺn, morských prúdov alebo morských vĺn a osmotická energia ponúkajú predvídateľnú energiu ▌s nulovými emisiami a môžu prispievať aj k rozvoju plného potenciálu veternej energie na mori (kombinácia morských energií). K výskumným činnostiam by mali patriť laboratórny inovačný výskum nízkonákladových spoľahlivých komponentov a materiálov využívaných vo vysokokoróznom prostredí a prostredí, v ktorom dochádza k nadmernej akumulácii živých organizmov, ako aj demonštračné činnosti v rôznych podmienkach európskeho vodstva.

3.3. Alternatívne palivá a mobilné zdroje energie

Splnenie európskych cieľov v oblasti energetiky a zníženia emisií CO2 si vyžaduje aj vývoj nových palív a mobilných zdrojov energie. Táto úloha je dôležitá najmä pri riešení otázky inteligentnej, ekologickej a integrovanej dopravy. Hodnotové reťazce týchto technológií a alternatívnych palív nie sú dostatočne rozpracované a treba urýchliť ich prechod do demonštračnej fázy.

3.3.1. Zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti bioenergie

V oblasti bioenergie je cieľom komerčné dopracovanie najsľubnejších technológií s cieľom umožniť rozsiahlu udržateľnú výrobu progresívnych ▌biopalív s rôznymi hodnotovými reťazcami v biorafinériách pre pozemnú, námornú a leteckú dopravu a získavanie vysokoefektívneho kombinovaného tepla a energie a ekologického plynu z biomasy a odpadu vrátane CCS. Cieľom je vyvíjať a demonštrovať technológie pre rôzne spôsoby získavania bioenergie na rozličných úrovniach s prihliadnutím na rôzne geografické a klimatické podmienky a logistické obmedzenia a zároveň minimalizovať negatívne environmentálne a sociálne následky spojené s využívaním pôdy . Dlhodobejší výskum sa zameria na vývoj udržateľného bioenergetického priemyslu po roku 2020. Tieto činnosti budú dopĺňať výskum predvýrobných ( napr. krmivo, biologické zdroje) aj povýrobných ( napr. začlenenie do vozidiel) aspektov realizovaný v rámci iných dôležitých spoločenských výziev.

3.3.2. Skrátenie času potrebného na uvedenie vodíkových technológií a technológií palivových článkov na trh

Palivové články a vodík majú veľký potenciál prispieť k riešeniu energetických problémov, ktoré Európa musí riešiť. Ak majú byť tieto technológie schopné konkurencie na trhu, treba výrazné znížiť náklady. Len na ilustráciu, náklady na systémy s palivovými článkami určené na dopravu sa v najbližších 10 rokoch musia znížiť desaťnásobne. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa zabezpečí podpora ▌pre demonštračné činnosti a činnosti v rámci zavedenia prenosných, stacionárnych a mikrostacionárnych dopravných aplikácií a súvisiacich služieb pred komerčným využitím, ako aj pre dlhodobý výskum a rozvoj technológie na vybudovanie konkurencieschopného reťazca palivových článkov a udržateľnej produkcie vodíka a súvisiacej infraštruktúry v rámci Únie. Je potrebná intenzívna vnútroštátna a medzinárodná spolupráca vrátane vypracovania príslušných noriem, ktorá by umožnila preniknúť na trh v dostatočnom rozsahu.

3.3.3. Nové alternatívne palivá

Existuje celá škála nových možností s dlhodobým potenciálom, ako sú práškové kovové palivo, palivo získané pomocou fotosyntetických mikroorganizmov (vo vode a pôde), z umelého napodobnenia fotosyntézy a solárne palivá . Tieto nové spôsoby môžu mať potenciál na efektívnejšiu konverziu energie a technológie ▌, ktoré budú udržateľnejšie a nákladovo konkurencieschopnejšie. Podporí sa najmä prechod týchto nových a ďalších potenciálnych technológií z laboratória do fázy demonštračných činností s cieľom dospieť do fázy demonštrácie pred komerčným využitím do roku 2020.

3.4. Jednotná inteligentná európska elektrizačná sústava

Pri elektrických sieťach sa musia zohľadniť tri vzájomne prepojené výzvy, aby sa umožnilo vytvorenie spotrebiteľsky priaznivej a čoraz viac dekarbonizovanej elektrickej sústavy: vytvorenie paneurópskeho trhu; integrácia masívneho nárastu obnoviteľných zdrojov energie; a riadenie interakcií medzi miliónmi dodávateľov a zákazníkov (pričom bude rásť počet domácností aktívnych v oboch smeroch) vrátane vlastníkov elektrických vozidiel. Budúce elektrické siete, ktoré poskytnú viac flexibility a výhody v oblasti nákladov pre spotrebiteľov, zohrajú kľúčovú úlohu pri prechode na ▌dekarbonizovaný energetický systém. Hlavným cieľom do roku 2020 je prenos a distribúcia približne 35 % (8) elektrickej energie z rozptýlených a koncentrovaných obnoviteľných zdrojov energie.

Dôsledne integrovaný výskum a demonštračné činnosti budú podporovať vývoj nových komponentov, technológií a procesov, ktoré budú reagovať na osobitné aspekty prenosovej a distribučnej strany siete, ako aj flexibilné uskladňovania energie.

Pri minimalizácii emisií a nákladov sa musia zohľadniť všetky možnosti úspešného dosiahnutia rovnováhy medzi ponukou a dopytom v oblasti energie. Musia sa vyvinúť nové inteligentné energetické sieťové technológie, technológie zálohovania a vyvažovania umožňujúce väčšiu flexibilitu a efektívnosť vrátane tradičných elektrární, nové sieťové súčasti na zvýšenie dopravnej kapacity a kvality, ako aj spoľahlivosti sietí. Treba preskúmať nové technológie pre energetické systémy a infraštruktúru na dvojsmernú digitálnu komunikáciu a integrovať ich do elektrizačnej sústavy a tiež využiť ich na dosiahnutie inteligentnej komunikácie s ostatnými energetickými sieťami . Prispeje to k lepšiemu plánovaniu, monitorovaniu, kontrole a bezpečnej prevádzke sietí v bežných a núdzových podmienkach, ako aj riadeniu interakcií medzi dodávateľmi a zákazníkmi a preprave a riadeniu toku energie a obchodovaniu s ňou. Pri zavádzaní budúcej infraštruktúry by mali ukazovatele a analýzy prínosu z hľadiska nákladov zohľadniť celosystémové aspekty energetických sústav. Súčasne sa budú maximalizovať synergie medzi inteligentnými a telekomunikačnými sieťami s cieľom zabrániť duplicite investícií , zvýšiť bezpečnosť a zrýchliť prenikanie inteligentných služieb v oblasti energií.

Novátorské prostriedky uskladňovania energie (▌batérie , ako aj veľkokapacitné uskladňovanie, ako napríklad „power-to-gas“ – uskladnenie nadbytočnej elektrickej energie vo forme plynu ) a systémy vo vozidlách poskytnú požadovanú flexibilitu vo vzťahu medzi výrobou a dopytom. Zdokonalené technológie IKT ďalej zvýšia flexibilitu dopytu po elektrickej energii tým, že poskytnú zákazníkom (priemyselným a komerčným zákazníkom aj domácnostiam) potrebné nástroje na automatizáciu. V tejto súvislosti sú dôležitými faktormi aj bezpečnosť, spoľahlivosť a ochrana súkromia.

Hnacou silou celkovej účinnosti a nákladovej efektívnosti reťazca zásobovania elektrickou energiou a interoperability infraštruktúr, ako aj vytvorenia otvoreného a konkurencieschopného trhu s inteligentnými energetickým sieťovými technológiami, produktmi a službami musí byť nová podoba plánovania, trhu a regulácie. Pred zavedením riešení v rámci Európy treba vytvoriť rozsiahle demonštračné projekty na ich testovanie a overovanie a hodnotenie prínosov pre systém aj jednotlivé zainteresované strany. Demonštračné činnosti by mal sprevádzať výskum s cieľom lepšie porozumieť reakciám spotrebiteľov a podnikov na hospodárske stimuly, zmeny v správaní, informačné služby a iné možnosti inovácií, ktoré poskytujú inteligentné siete.

3.5. Nové poznatky a technológie

Z dlhodobého hľadiska sú potrebné nové, efektívnejšie a nákladovo konkurencieschopnejšie , ako aj čisté, bezpečné a udržateľné technológie. Pokrok by sa mal urýchliť pomocou multidisciplinárneho výskumu s cieľom dosiahnuť prelomové vedecké objavy v oblasti energetických koncepcií a podporných technológií (napr. nanoveda, veda o materiáloch, fyzika tuhých látok, IKT, bioveda, výpočtová technika, geologické vedy, kozmický priestor); prípadne bezpečný a ekologicky udržateľný prieskum nekonvenčných zdrojov zemného plynu a ropy a ich produkcie , ako aj vývoj budúcich inovácii a vznikajúcich technológií.

Moderný výskum bude potrebný aj na to, aby poskytol riešenia pri prispôsobovaní energetických systémov meniacim sa klimatickým podmienkam. Priority možno prispôsobiť novým vedeckým a technologickým potrebám a možnostiam alebo novoobjaveným javom, ktoré by mohli poukazovať na sľubný vývoj či riziká pre spoločnosť a ktoré by sa mohli objaviť počas vykonávania programu Horizont 2020.

3.6. Účinné rozhodovanie a angažovanosť verejnosti

Výskum v oblasti energie by mal podporovať energetickú politiku a byť dôsledne v súlade s ňou. Aby tvorcovia politík mali k dispozícii solídne analýzy, sú potrebné rozsiahle znalosti a výskum v oblasti prenikania a využívania energetických technológií a služieb, infraštruktúry, trhov (vrátane regulačných rámcov) a správania spotrebiteľov. Podpora sa poskytne najmä v rámci informačného systému Európskej komisie pre strategický plán energetických technológií (plán SET) s cieľom pripraviť podložené a transparentné teórie, nástroje, metódy a modely posudzovania hlavných hospodárskych a spoločenských problémov týkajúcich sa energetiky; vytvárať databázy a scenáre pre rozšírenú Úniu a posudzovať vplyv energetiky a politík súvisiacich s energiou na bezpečnosť dodávok, spotrebu, životné prostredie, prírodné zdroje a zmenu klímy, spoločnosť a konkurencieschopnosť energetického priemyslu; realizovať činnosti v oblasti sociálno-ekonomického výskumu , ako aj výskumu v oblasti spoločenských vied .

Využívanie možností poskytovaných internetom a sociálnymi technológiami, správanie spotrebiteľov vrátane zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, a zmeny správania sa budú študovať v rámci otvorených inovačných platforiem, ako sú živé laboratóriá a rozsiahle demonštračné modely pre inovácie v oblasti služieb , ako aj prostredníctvom panelových prieskumov pri zaručení ochrany súkromia .

3.7. Prenikanie energetických inovácií ▌na trh

Prenikanie inovácií na trh a riešenia v oblasti ich replikácie sú kľúčové podmienky na včasné a nákladovo efektívne zavádzanie nových energetických technológií. Na dosiahnutie tohto cieľa sú okrem výskumu založeného na technológiách a predvádzaní potrebné činnosti s pridanou hodnotou pre Úniu zamerané na rozvoj, uplatňovanie, spoločné využívanie a replikovanie netechnologických inovácií s vysokou mierou pákového efektu na trhy s udržateľnou energiou v Únii v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach riadenia.

Tieto inovácie sa zamerajú na vytvorenie priaznivých trhových podmienok pre obnoviteľné a energeticky efektívne technológie a riešenia s nízkou produkciou uhlíka na regulačnej, administratívnej a finančnej úrovni. Podporia sa opatrenia uľahčujúce uplatňovanie tejto energetickej politiky, ktoré pripravia pôdu pre nové investície tým, že podporia budovanie kapacít a budú pôsobiť na verejnú mienku. Pozornosť sa bude venovať aj inovácii zameranej na inteligentné a udržateľné využívanie existujúcich technológií.

Výskum a analýzy opakovane potvrdili, že kľúčovú úlohu pri úspechu či neúspechu politík zameraných na udržateľnú energiu hrá ľudský faktor. Podporia sa inovačné organizačné štruktúry, šírenie a výmena osvedčených postupov, špecializovaná odborná príprava a činnosti zamerané na tvorbu kapacít.

3.8. Konkrétne aspekty vykonávania

Určovanie priorít na realizáciu činností v rámci tejto výzvy sa riadi potrebou posilniť ▌výskum a inovácie v oblasti energetiky na európskej úrovni . Hlavným cieľom bude podpora vykonávania programu výskumu a inovácie v rámci strategického plánu energetických technológií (plán SET) (9), aby sa dosiahli ciele politiky Únie v oblasti energetiky a zmeny klímy. Dôležitým vstupom pri tvorbe pracovných programov budú preto programy plánu SET a plány jeho vykonávania. Základným východiskom pri stanovovaní strategických priorít a pri koordinácii výskumu a inovácie v oblasti energetiky a v rámci celej Únie bude štruktúra riadenia plánu SET.

Netechnologická časť plánu sa bude riadiť právnymi predpismi a energetickou politikou Únie. Podporí sa vytvorenie podporného prostredia na masové zavádzanie preukázaných riešení v oblasti technológií a služieb, procesov a politických iniciatív zameraných na nízkouhlíkové technológie a energetickú účinnosť v rámci celej Únie. Táto podpora môže zahŕňať aj podporu technickej pomoci pri rozvoji a realizácii investícií v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie.

Čo sa týka prenikania na trh, činnosti by mali vychádzať aj zo skúseností získaných v rámci iniciatívy Inteligentná energia: Európa (IEE).

Pri spoločnom využívaní zdrojov a spoločnej realizácii bude dôležitá partnerská spolupráca s európskymi zainteresovanými stranami. Možno predpokladať, že v niektorých prípadoch sa existujúce európske priemyselné iniciatívy plánu SET zmenia na formalizované verejno-súkromné partnerstvá, ak sa takáto zmena bude považovať za primeranú, s cieľom zvýšiť úroveň a súdržnosť ▌financovania a stimulovať spoločný výskum a inovačné činnosti verejných, ako aj súkromných zainteresovaných strán . Zváži sa poskytovanie podpory vrátane podpory za účasti členských štátov alianciám realizujúcim verejný výskum, predovšetkým Európskej aliancii pre energetický výskum založenej v rámci plánu SET, s cieľom akumulovať zdroje a infraštruktúry pre verejný výskum a riešiť oblasti výskumu, ktoré sú kľúčové pre európske záujmy. Priority plánu SET by mali podporiť medzinárodné koordinačné kroky v súlade so zásadou variabilnej geometrie, pričom sa zohľadnia schopnosti a osobitosti krajín. Vytvoria sa aj vhodné prepojenia s akciami v rámci dôležitých európskych partnerstiev v oblasti inovácie a dôležitými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre dôležité iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá. Činnosti sa sústredia aj na zvýšenie podpory a propagáciu podielu MSP.

Zmobilizuje sa informačný systém Európskej komisie pre plán SET (SETIS) s cieľom vypracovať v spolupráci so zúčastnenými stranami kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na účely monitorovania postupu vykonávania, ktoré sa budú pravidelne upravovať tak, aby zohľadnili najnovší vývoj. Činnosti v rámci tejto úlohy sa budú v širšom meradle zameriavať na zlepšenie koordinácie príslušných programov, iniciatív a politík Únie, napríklad politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych stratégií v oblasti inteligentnej špecializácie, a mechanizmov systému obchodovania s emisiami, napríklad v súvislosti s podporou demonštračných projektov.

4. INTELIGENTNÁ, EKOLOGICKÁ A INTEGROVANÁ DOPRAVA

4.1. Zdrojovo efektívna doprava rešpektujúca životné prostredie

Európa stanovila politický cieľ znížiť produkciu CO2 do roku 2050 o 60 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 . Do roku 2030 plánuje v mestách znížiť používanie áut s tradičným palivom na polovicu a v centrách hlavných miest tak dosiahnuť mestskú logistiku prakticky bez produkcie CO2. Použitie nízkouhlíkových palív v letectve by malo do roku 2050 dosiahnuť úroveň 40 % a emisie CO2 z palív námorných lodí by sa do roku 2050 mali znížiť o 40 % (10) v porovnaní s úrovňami v roku 2005 .

Je nevyhnutné, aby sa prostredníctvom cieleného technického pokroku znížil tento vplyv na životné prostredie, pričom je treba mať na pamäti, že každý druh dopravy prináša rozličné problémy a charakterizujú ho špecifické cykly technickej integrácie.

Výskum a inovácia výrazne prispejú k vývoju a zavádzaniu potrebných riešení pre všetky druhy dopravy, ktoré podstatne znížia produkciu emisií škodlivých pre životné prostredie (napríklad CO2, NOx, SOx a hluk ) v doprave, znížia jej závislosť od fosílnych palív, a tým znížia vplyv dopravy na biodiverzitu a zmenu klímy a prispejú k zachovaniu prírodných zdrojov.

Uvedené ciele sa dosiahnu prostredníctvom týchto činností:

4.1.1. Zlepšenie environmentálnych parametrov a obmedzenie vnímaného hluku a vibrácií zavádzaním čistejších a tichších lietadiel, vozidiel a plavidiel

Činnosti v tejto oblasti sa sústredia na koncové výrobky, ale aj na úspornejší a ekologickejší dizajn a výrobný proces , berúc do úvahy celý proces životného cyklu, a so začlenením recyklovateľnosti už v etape návrhu. Činnosti sa zamerajú aj na zdokonaľovanie existujúcich produktov a služieb prostredníctvom integrácie nových technológií.

Vývoj a urýchlené zavádzanie čistejších a tichších pohonných technológií sú dôležité v záujme obmedzenia alebo eliminácie vplyvov na zmenu klímy a zdravie európskych občanov, napr . CO2 , hluk a znečisťovanie z dopravy. Potrebné sú nové a inovačné riešenia založené na elektrických motoroch a batériách, vodíku a palivových článkoch, plynových motoroch, moderných architektúrach a technológiách v motoroch alebo hybridnom pohone. Prelomové technické objavy zároveň prispejú k zlepšeniu environmentálnych parametrov tradičných a nových pohonných systémov.

Skúmanie ďalších možností využívania alternatívnych energií s nízkou produkciou emisií prispeje k znižovaniu spotreby fosílnych palív. Medzi tieto možnosti patrí napríklad používanie udržateľných palív a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých druhoch dopravy vrátane letectva, znižovanie spotreby paliva prostredníctvom získavania energie či diverzifikovaného zásobovania energiou a iné inovačné riešenia. Budú sa hľadať nové holistické prístupy zamerané na vozidlá, uskladňovanie energie, dodávky energie, palivové a dobíjacie infraštruktúry vrátane rozhraní medzi vozidlom a sieťou a inovačných riešení na využívanie alternatívnych palív.

c)	Zlepšovanie celkového výkonu lietadiel, plavidiel a vozidiel znížením ich hmotnosti a aerodynamického, hydrodynamického a valivého odporu použitím ľahších materiálov, účelnejších konštrukcií a inovačných konštrukčných riešení prispeje k zmenšeniu spotreby paliva.

4.1.2. Vývoj inteligentných zariadení, štruktúr a služieb

Tieto činnosti prispejú k optimalizácií dopravnej prevádzky a zníženiu spotreby zdrojov. Zamerajú sa predovšetkým na riešenia v oblasti efektívneho plánovania, navrhovania , využívania a riadenia letísk, prístavov, logistických platforiem a infraštruktúr pozemnej dopravy, ako aj na autonómne a efektívne systémy údržby, monitorovania a inšpekcií. Na účely zvýšenia kapacít treba prijať nové politiky, podnikateľské modely, koncepcie, technológie a riešenia v oblasti IT. Osobitná pozornosť sa bude venovať odolnosti zariadení a infraštruktúr voči klimatickým podmienkam, nákladovo efektívnym riešeniam založeným na prístupe zohľadňujúcom celý životný cyklus a rozsiahlejšiemu zavádzaniu nových materiálov a technológií , ktoré umožnia efektívnejšiu a finančne menej nákladnú údržbu. Pozornosť sa zameria aj na dostupnosť, jednoduchosť využívania a zabezpečenie sociálneho začlenenia.

4.1.3. Zlepšovanie dopravy a mobility v mestských oblastiach

Tieto činnosti budú prínosom pre veľkú a narastajúcu časť populácie, ktorá žije a pracuje v mestách alebo využíva mestá na služby a oddych. Treba vypracovať a testovať nové koncepcie mobility, organizáciu dopravy, multimodálne modely dostupnosti , logistiku, zabezpečovať využívanie inovačných vozidiel a mestských verejných služieb a riešenia v oblasti plánovania, ktoré prispejú k zmenšeniu preťaženosti , znečistenia ovzdušia a hluku a k zvýšeniu efektivity mestskej dopravy . Mala by sa rozvíjať verejná a nemotorová doprava, ako aj iné možnosti zdrojovo efektívnej dopravy pre cestujúcich a náklad , ktoré budú reálnou alternatívou používania súkromných motorových vozidiel; tento typ dopravy bude podporovaný vyšším využívaním inteligentných dopravných systémov, ako aj inovačným riadením dopytu a ponuky . Osobitný dôraz sa bude klásť na interakciu medzi systémom dopravy a inými mestskými systémami.

4.2. Lepšia mobilita, menšia preťaženosť dopravy, väčšia bezpečnosť a ochrana

Príslušné ciele európskej dopravnej politiky sa zameriavajú na optimalizáciu výkonu a efektivity v čase zvyšujúceho sa dopytu po mobilite s cieľom vytvoriť z Európy najbezpečnejšiu oblasť pre leteckú , železničnú a vodnú dopravu a pokročiť pri dosahovaní cieľa nulovej úmrtnosti v cestnej doprave do roku 2050 a pri znižovaní počtu obetí v cestnej doprave na polovicu do roku 2020 . Do roku 2030 by 30 % nákladnej cestnej dopravy nad 300 kilometrov malo prejsť na železničnú alebo lodnú dopravu. Plynulá, bezbariérová, cenovo dostupná a efektívna celoeurópska preprava osôb a tovaru zameraná na potreby používateľov a spojená s internalizáciou externých nákladov si vyžaduje nový európsky systém riadenia multimodálnej dopravy, informácií a platieb , ako aj účinné rozhrania medzi sieťami diaľkovej a mestskej mobility .

Zdokonalený európsky systém dopravy prispeje k efektívnejšiemu využívaniu dopravy, zlepší kvalitu života jej občanov a podporí zdravšie životné prostredie.

Výskum a inovácia výrazne prispejú k týmto ambicióznym politickým cieľom prostredníctvom týchto konkrétnych okruhov činností:

4.2.1. Výrazné obmedzenie preťaženosti dopravy

Tento cieľ možno dosiahnuť zavedením inteligentného, multimodálneho a plne intermodálneho dopravného systému „od dverí k dverám“ a predchádzaním zbytočnému využívaniu dopravy. Toto riešenie znamená podporu silnejšej integrácie medzi jednotlivými druhmi dopravy, optimalizáciu dopravných reťazcov a lepšiu integráciu dopravných činností a služieb. Takéto inovačné riešenia takisto uľahčia dostupnosť a rozhodovanie pasažierov , a to aj seniorov a zraniteľných užívateľov, a poskytnú možnosti na obmedzovanie preťaženosti cestnej premávky prostredníctvom zlepšenia zvládania nehôd a vývoja systémov optimalizácie premávky .

4.2.2. Výrazné zlepšenie mobility ľudí a prepravy nákladu

Tento cieľ možno dosiahnuť prostredníctvom vývoja, demonštračných činností a rozsiahleho využívania inteligentných dopravných aplikácií a systémov riadenia. To znamená: plánovanie analýzy a riadenia dopytu, informačné a platobné systémy, ktoré sú interoperabilné v rámci celej Európy; plnú integrácia informačných tokov, systémov riadenia, sietí infraštruktúr a služieb v oblasti mobility do nového spoločného multimodálneho rámca založeného na otvorených platformách. Tým sa súčasne zaručí flexibilita a schopnosť rýchlo reagovať na krízové situácie či extrémne poveternostné podmienky zmenou konfigurácie osobnej a nákladnej prepravy v rámci jednotlivých druhov dopravy. K dosiahnutiu tohto cieľa prispejú nové lokalizačné, navigačné a časovacie aplikácie využívajúce satelitné navigačné systémy Galileo a EGNOS.

Inovačné technológie riadenia leteckej dopravy prispejú pri rýchlo rastúcom dopyte k postupnej zmene bezpečnosti a efektívnosti, zvýšeniu presnosti, skráteniu času stráveného na letisku postupmi súvisiacimi s cestovaním a zvýšením odolnosti systému leteckej dopravy. Realizáciu a ďalšie rozvíjanie projektu jednotného európskeho neba podporia výskumné a inovačné činnosti poskytujúce riešenia zamerané na zvyšovanie automatizácie a autonómie v oblasti manažmentu letovej prevádzky, ako aj prevádzky a kontroly lietadiel, lepšiu integráciu zložiek vzdušnej a pozemnej dopravy, ako aj nové riešenia v oblasti efektívneho a plynulého vybavovania cestujúcich a nákladov v rámci celého dopravného systému.

b)	V prípade lodnej dopravy prispejú zdokonalené a integrované technológie plánovania a riadenia k vytvoreniu tzv. modrého pásu (Blue Belt) v moriach okolo Európy, zdokonaleniu prevádzky prístavov, ako aj vytvoreniu vhodného rámca pre vnútrozemskú plavbu.

Optimalizácia správy a interoperability sietí v prípade železničnej a cestnej dopravy zvýši efektívnosť využívania infraštruktúr a uľahčí cezhraničnú prevádzku. Vytvoria sa komplexné spolupracujúce systémy riadenia cestnej dopravy a informačné systémy založené na komunikácii medzi jednotlivými vozidlami a vozidlami a infraštruktúrou.

4.2.3. Vývoj ▌nových koncepcií nákladnej dopravy a logistiky

Tento cieľ umožní znížiť tlak na dopravný systém a životné prostredie a zvýšiť bezpečnosť a kapacitu nákladnej dopravy. Nové koncepcie môžu napríklad kombinovať vozidlá s vysokým výkonom a minimálnym vplyvom na životné prostredie s inteligentnými zabezpečenými systémami ▌vo vozidlách alebo v rámci infraštruktúry. Mali by vychádzať z integrovaného logistického prístupu v oblasti dopravy. Činnosti sa zamerajú aj na podporu rozvoja koncepcie bezpapierového fungovania nákladnej dopravy e-Freight, ktorá prepojí elektronické toky informácií, služieb a platieb s fyzickou prepravou nákladu v rámci rôznych druhov dopravy.

4.2.4. Znižovanie nehodovosti, úmrtnosti a ▌počtu obetí a zvyšovanie bezpečnosti

Tento cieľ sa dosiahne riešením otázok týkajúcich sa organizácie, riadenia a monitorovania výkonnosti a rizík dopravných systémov; a zameraním sa na konštrukčné riešenie , výrobu a prevádzku lietadiel, vozidiel a plavidiel, infraštruktúr a terminálov. Pozornosť sa bude venovať aktívnym a pasívnym formám bezpečnosti, preventívnej bezpečnosti a zdokonaleniu automatizácie a procesov odbornej prípravy s cieľom zmenšiť riziko a vplyv ľudských chýb. Vyvinú sa špecifické nástroje a metódy zamerané na presnejšie predvídanie, posudzovanie a zmiernenie vplyvu počasia, prírodných hrozieb a iných krízových situácií . Činnosti sa zamerajú aj na integráciu bezpečnostných aspektov do plánovania a riadenia tokov cestujúcich a nákladu, na koncepciu lietadiel, vozidiel a plavidiel, na riadenie dopravy a systémov a konštrukčné riešenia dopravných infraštruktúr a terminálov pre náklad a cestujúcich . Inteligentné aplikácie v oblasti dopravy a prepojení môžu takisto poskytnúť užitočné nástroje na posilnenie bezpečnosti. Činnosti sa zamerajú aj na zvýšenie bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky, najmä tých najviac ohrozených, a to najmä v mestských oblastiach.

4.3. Vedúce postavenie európskeho dopravného priemyslu v celosvetovom meradle

Schopnosť udržať si náskok v oblasti technického rozvoja a zvyšovať konkurencieschopnosť existujúcich výrobných procesov, výskumu a inovácie prispeje k rastu a počtu vysokokvalifikovaných pracovných miest v európskom dopravnom priemysle v podmienkach rastúcej konkurencie. V hre je ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti jedného z hlavných hospodárskych sektorov, ktorý priamo predstavuje 6,3 % HDP Únie a v Európe zamestnáva takmer 13 miliónov ľudí. Medzi konkrétne ciele patrí vyvinúť novú generáciu inovačných a ekologických leteckých, lodných a pozemných dopravných prostriedkov , zabezpečiť udržateľnú výrobu inovačných systémov a zariadení a pripraviť pôdu pre budúce dopravné prostriedky , a to prostredníctvom rozvíjania novátorských technológií, koncepcií a projektov, inteligentných kontrolných systémov, účinných postupov vývoja a výroby, inovačných služieb a postupov udeľovania osvedčení . Cieľom Európy je stať sa globálnym lídrom, čo sa týka efektívnosti, environmentálnych parametrov a bezpečnosti všetkých druhov dopravy, a posilniť si vedúce postavenie na globálnych trhoch tak v oblasti konečných produktov, ako aj subsystémov .

Výskum a inovácie sa zamerajú na tieto konkrétne činnosti:

4.3.1. Vývoj dopravných prostriedkov novej generácie s cieľom zabezpečiť podiel na trhu v budúcnosti

Táto činnosť prispeje k posilneniu vedúceho postavenia Európy v oblasti lietadiel, vysokorýchlostných vlakov, konvenčnej a koľajovej dopravy v rámci miest a mestských častí, cestných vozidiel, elektromobility, výletných lodí, trajektov a špecializovaných lodí využívajúcich špičkové technológie a morských plošín. Súčasne podnieti konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti nových technológií a systémov a podporí ich diverzifikáciu smerom k novým trhom vrátane iných odvetví ako doprava. Táto oblasť zahŕňa vývoj inovačných bezpečných a ekologických lietadiel, vozidiel a plavidiel využívajúcich efektívne pohonné systémy a vysokovýkonné a inteligentné systémy prevádzky a kontroly.

4.3.2. Palubné inteligentné systémy riadenia

Tieto systémy sú potrebné na zabezpečenie vyššej výkonnosti a integrácie systémov v oblasti dopravy. S cieľom vymedziť spoločné prevádzkové normy sa vyvinú príslušné rozhrania na komunikáciu medzi lietadlami, vozidlami a plavidlami a infraštruktúry pre všetky príslušné kombinácie , pričom sa zohľadní vplyv elektromagnetických polí . Ich súčasťou môže byť poskytovanie údajov o riadení dopravy a informácií pre používateľov priamo do zariadení vo vozidlách, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivých údajov o doprave, podmienkach na cestách a preťaženiach v reálnom čase z tých istých zariadení.

4.3.3. Moderné výrobné procesy

Táto činnosť umožní prispôsobenie, zníženie nákladov v rámci životného cyklu a skrátenie času potrebného na vývoj a zjednoduší normalizáciu a osvedčovanie lietadiel, vozidiel a plavidiel, ako aj ich komponentov, vybavenia a súvisiacej infraštruktúry. Činnosti v tejto oblasti budú viesť k vývoju rýchlych a nákladovo efektívnych metód projektovania a výroby vrátane montáže, výstavby, údržby a recyklácie pomocou digitálnych nástrojov a automatizácie a vytvoreniu kapacity na integráciu zložitých systémov. Podporí sa tým vytvorenie konkurencieschopných dodávateľských reťazcov schopných dodávať na trh v krátkom čase a pri nižších nákladoch, bez toho, aby sa narušila prevádzková bezpečnosť a ochrana . Využitie inovačných materiálov v doprave je prioritou z hľadiska cieľov v oblasti životného prostredia a konkurencieschopnosti, ako aj z hľadiska zvyšovania bezpečnosti a ochrany.

4.3.4. Preskúmanie úplne nových dopravných stratégií

Tieto činnosti zvýšia náskok Európy pred konkurenciou v dlhodobom horizonte. Inovačným riešeniam v oblasti systémov dopravy sa bude venovať strategický multidisciplinárny výskum a činnosti zamerané na overovanie koncepcií. Zameria sa aj na plne automatizované a iné typy lietadiel, vozidiel a plavidiel s dlhodobým potenciálom a prísnymi environmentálnymi parametrami, ako aj na nové služby .

4.4. Sociálno-ekonomický a behaviorálny výskum a činnosti s výhľadom do budúcnosti v rámci tvorby politík

Na podporu inovácie a vytvorenie spoločnej znalostnej základne na riešenie problémov v oblasti dopravy sú potrebné činnosti zamerané na podporu analýzy a tvorby politík vrátane zbierania poznatkov na pochopenie správania v oblasti dopravy v priestorových, sociálno-ekonomických a širších spoločenských súvislostiach. Tieto činnosti sa zamerajú na vývoj a vykonávanie európskych politík v oblasti výskumu a inovácie so zameraním na dopravu a mobilitu , prognostické štúdie a predvídanie technológií a posilnenie európskeho výskumného priestoru.

Kľúčovú úlohu pri vývoji európskeho dopravného systému hrá pochopenie lokálnych a regionálnych špecifík, správania používateľov a ich vnímania situácie , spoločenskej prijateľnosti, vplyvu politických opatrení, mobility , meniacich sa potrieb aj ich vzorcov, vývoja dopytu v budúcnosti , obchodných modelov a ich vplyvov. Vypracujú sa scenáre s perspektívou do roku 2050 zohľadňujúce spoločenské trendy, dôkazy o príčinných súvislostiach , politické ciele a technologické prognózy. V záujme lepšieho pochopenia súvislostí medzi územným rozvojom , sociálnou súdržnosťou a európskym dopravným systémom sú potrebné presné modely, ktoré môžu byť podkladom na premyslené rozhodnutia.

Výskum sa zameria na hľadanie spôsobov, ako zmenšiť sociálne a teritoriálne nerovnosti pri prístupe k mobilite a zlepšiť postavenie zraniteľných používateľov dopravy . Rovnako treba riešiť hospodárske otázky so zameraním na spôsoby internalizácie vonkajších aspektov všetkých druhov dopravy, ako aj zdaňovanie a modely určovania cien. Na posúdenie budúcich požiadaviek týkajúcich sa zručností a pracovných miest , ako aj vývoja v oblasti výskumu a inovácie, prenikania jeho výsledkov a medzinárodnej spolupráce je potrebný výskum zameraný na budúce perspektívy.

4.5. Konkrétne aspekty vykonávania

Činnosti sa zorganizujú tak, aby sa podľa potreby umožnil integrovaný prístup alebo prístup osobitne zameraný na konkrétny druh dopravy. Bude potrebné viacročné zviditeľnenie a kontinuita, aby sa zohľadnili špecifiká každého druhu dopravy a holistická povaha výziev, ako aj príslušné aspekty strategických výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Môže sa tiež zvážiť podpora pre relevantné iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnom sektore, ako aj verejno-súkromné partnerstvá. Vytvoria sa aj vhodné prepojenia s akciami relevantných európskych partnerstiev v oblasti inovácie. Činnosti sa sústredia aj na zvýšenie podpory a propagáciu podielu MSP.

5. ČINNOSŤ V OBLASTI ZMENY KLÍMY, ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, EFEKTÍVNOSŤ ZDROJOV A SUROVINY

5.1. Boj proti zmene klímy a adaptácia na zmenu klímy

V súčasnosti sú koncentrácie CO2 vo vzduchu o takmer 40 % vyššie než na začiatku priemyselnej revolúcie a dosahujú najvyššie úrovne za posledné 2 milióny rokov. K zmene klímy prispievajú aj skleníkové plyny neobsahujúce CO2, ktoré začínajú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu. Bez prijatia rozhodných opatrení môže zmena klímy každoročne stáť svet aspoň 5 % HDP a podľa niektorých scenárov dokonca až 20 %. Prijatím účinných opatrení sa však môžu čisté náklady obmedziť na približne 1 % HDP ročne. Ak sa má splniť cieľ udržať globálne otepľovanie na úrovni nižšej ako 2 oC a zabrániť najhorším vplyvom zmeny klímy, vyspelé krajiny budú musieť do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z 90-tych rokov.

Cieľom tejto činnosti je preto pripraviť a posúdiť inovačné, nákladovo efektívne a udržateľné opatrenia a stratégie na prispôsobenie následkom zmeny klímy a na ich zmiernenie, zamerané na skleníkové plyny a aerosóly obsahujúce CO2 a skleníkové plyny a aerosóly neobsahujúce CO2 a využívajúce technologické aj netechnologické ekologické riešenia, a to prostredníctvom predkladania dôkazov na prijatie informovaných, včasných a účinných opatrení a vytvorenia siete s požadovanými kompetenciami.

Ak sa má tento cieľ dosiahnuť, výskum a inovácie sa musia zamerať na tieto oblasti:

5.1.1. Zlepšenie chápania zmeny klímy a poskytovanie spoľahlivých klimatických prognóz

Lepšie chápanie príčin a vývoja zmeny klímy a presnejšie klimatické prognózy sú kľúčové pre spoločnosť v jej úsilí o ochranu ľudských životov, tovaru a infraštruktúry a zabezpečenie účinného rozhodovania a primeraných možností zmierňovania následkov zmeny klímy a adaptácie na ňu . Je veľmi dôležité ďalej skvalitňovať súbor vedeckých poznatkov týkajúci sa hybných síl zmeny klímy a súvisiacich procesov, ako aj mechanizmov, spätných väzieb a limitov týkajúcich sa fungovania ▌suchozemských , morských a polárnych ekosystémov a atmosféry. Lepšie chápanie problematiky umožní aj presnejšie sledovanie zmeny klímy a rozlíšenie medzi prírodnými alebo antropogénnymi kauzálnymi faktormi . Zvyšovanie spoľahlivosti prognóz a odhadov v oblasti zmeny klímy v príslušných časových a priestorových rámcoch sa podporí prostredníctvom kvalitnejšieho merania a vývoja presnejších scenárov a modelov vrátane plne prepojených modelov systémov Zeme, ktoré zohľadnia paleoklimatické údaje .

5.1.2. Posudzovanie vplyvov, zraniteľných miest a vytváranie inovačných nákladovo efektívnych opatrení zameraných na adaptáciu, predchádzanie rizikám a ich riadenie

Poznatky o tom, ako sa môžu spoločnosť, hospodárstvo a ekosystémy prispôsobiť následkom zmeny klímy, nie sú úplné. Účinné, spravodlivé a sociálne prijateľné opatrenia na vytvorenie životného prostredia, hospodárstva a spoločnosti, ktoré budú odolné voči zmene klímy, si vyžadujú integrovanú analýzu súčasných a budúcich vplyvov, zraniteľných miest, vystavenia obyvateľstva zmene klímy, rizík a ich riadenia, sekundárnych vplyvov, ako napríklad migrácia a konflikty , nákladov a príležitostí v oblasti zmeny klímy a jej variability, pričom treba zohľadniť mimoriadne udalosti a súvisiace nebezpečenstvá, ktoré zapríčiňuje zmena klímy, ako aj ich opakovanie. Táto analýza sa vypracuje aj v oblasti nepriaznivých vplyvov zmeny klímy na biodiverzitu, ekosystémy a ekosystémové služby, vodné zdroje, infraštruktúry a hospodárske a prírodné zdroje. Dôraz sa bude klásť na najcennejšie prírodné ekosystémy a vybudované prostredia, ako aj na kľúčové spoločenské, kultúrne a hospodárske sektory Európy. Opatrenia sa budú zameriavať na vplyvy a rastúce riziká pre zdravie človeka, ktoré sú zapríčinené zmenou klímy , hrozbami spôsobenými klímou a zvyšujúcimi sa koncentráciami skleníkových plynov v atmosfére. V rámci výskumu sa vyhodnotia inovačné, rovnovážne distribuované a nákladovo efektívne reakcie zamerané na adaptáciu na zmenu klímy vrátane ochrany a adaptácie prírodných zdrojov a ekosystémov, ako aj s ňou súvisiace účinky s cieľom poskytnúť informácie a podporu pre ich zdokonalenie a vykonávanie na všetkých úrovniach. Budú sa zohľadňovať aj potenciálne vplyvy, náklady, riziká a výhody súvisiace s geoinžinierstvom. Preskúmajú sa zložité vnútorné prepojenia, konflikty a synergie politík na prispôsobenie a politík na prevenciu rizika s inými politikami zameranými na klímu a sektorovými politikami, a to vrátane vplyvov na zamestnanosť a životnú úroveň zraniteľných skupín.

5.1.3. Podpora politík zameraných na zmiernenie následkov vrátane štúdií zameraných na vplyv iných sektorových politík

Prechod Únie na konkurencieschopné hospodárstvo a spoločnosť, v ktorých sa účinne využívajú zdroje a ktoré sú odolné voči zmene klímy, ktorý sa má dokončiť do roku 2050, si vyžaduje navrhnutie účinných a dlhodobých stratégií na znižovanie emisií, ako aj zásadné rozšírenie inovačných kapacít. V rámci výskumu sa posúdia environmentálne a sociálno-ekonomické riziká, príležitosti a vplyvy možností zmierňovania účinkov zmeny klímy. Posúdi sa aj vplyv iných odvetvových politík. Výskumom sa podporí vývoj a overenie nových modelov klíma–energetika–hospodárstvo, pričom sa zohľadnia hospodárske nástroje a príslušné externality s cieľom otestovať politiky zamerané na zmiernenie následkov a metódy nízkouhlíkovej technológie v rôznom rozsahu a v kľúčových hospodárskych a spoločenských sektoroch Únie, ako aj na celosvetovej úrovni. Opatreniami spočívajúcimi v zlepšení prepojení medzi výskumom a jeho aplikáciou a medzi podnikateľmi, koncovými používateľmi, výskumnými pracovníkmi , tvorcami politík a znalostnými inštitúciami sa podporí technologická, inštitucionálna a sociálno-ekonomická inovácia.

5.2. Ochrana životného prostredia, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, vodou, biodiverzitou a ekosystémami

Spoločnosti musia riešiť dôležitú úlohu spočívajúcu v nastolení udržateľnej rovnováhy medzi potrebami človeka a životným prostredím. Environmentálne zdroje ako voda, vzduch, biomasa, úrodná pôda, biodiverzita, ekosystémy a služby, ktoré poskytujú, prispievajú k fungovaniu európskeho a celosvetového hospodárstva a ku kvalite života. Očakáva sa, že obchodné príležitosti súvisiace s prírodnými zdrojmi dosiahnu v celosvetovom meradle do roku 2050 hodnotu 2 biliónov EUR (11). Napriek tomu sa stav ekosystémov v Európe a na celom svete zhoršuje do takej miery, že príroda samotná ich už nedokáže obnovovať, a environmentálne zdroje sa využívajú nadmerne a dokonca ničia . V Únii sa napríklad každoročne stratí 1 000 km2 najúrodnejšej pôdy a cenných ekosystémov a zbytočne vyčerpá štvrtina zásob pitnej vody. V takomto správaní nemožno pokračovať. Výskum sa musí podieľať na zvrátení trendov, ktoré poškodzujú životné prostredie, a musí zabezpečiť, aby ekosystémy naďalej poskytovali zdroje, tovar a služby, ktoré sú pre kvalitu života, hospodársku prosperitu a udržateľný rozvoj najdôležitejšie.

Cieľom je preto zabezpečiť znalosti a nástroje v oblasti hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany , ktorými sa dosiahne udržateľná rovnováha medzi obmedzenými zdrojmi a súčasnými a budúcimi potrebami spoločnosti a hospodárstva.

Ak sa má tento cieľ splniť, výskum a inovácie sa musia zamerať na tieto oblasti:

5.2.1. Rozšíriť naše chápanie biodiverzity a fungovania ekosystémov, ich interakcií so sociálnymi systémami a ich úlohy pri udržiavaní hospodárstva a kvality života človeka.

Činnosti na úrovni spoločnosti predstavujú riziko odštartovania nezvratných zmien v životnom prostredí, ktoré ovplyvňujú charakter ekosystémov a ich biodiverzitu . Je dôležité tieto rizika predvídať, a to pomocou posudzovania, monitorovania a predpovedania vplyvu ľudskej činnosti na životné prostredie vrátane zmeny využívania pôdy a vplyvu environmentálnych zmien na kvalitu života človeka. Naše chápanie zložitých vzťahov medzi prírodnými zdrojmi a sociálnym, ekonomickým a ekologickým systémom, ako aj chápanie prirodzených bodov zlomu a odolnosti, resp. krehkosti ľudského a biologického systému, zlepší výskum v oblasti morského (od pobrežných oblastí až po otvorené more vrátane udržateľnosti morských zdrojov ), polárneho , sladkovodného, suchozemského a mestského ekosystému vrátane ekosystémov závislých od podzemných vôd. V rámci tohto výskumu sa preskúma spôsob fungovania a reagovania biodiverzity a ekosystémov na atropogénne vplyvy, spôsoby ich obnovy a vplyv na hospodárstva a kvalitu života človeka. Preskúmajú sa aj riešenia problémov súvisiacich so zdrojmi v európskom a medzinárodnom kontexte . Stane sa základom pri tvorbe politík a postupov na zabezpečenie fungovania sociálnych a hospodárskych činností v rámci obmedzení vyplývajúcich z udržateľnosti a prispôsobiteľnosti ekosystémov a biodiverzity.

5.2.2. Rozvíjať integrované prístupy na riešenie problémov súvisiacich s vodou a prechod k udržateľnému hospodáreniu a využívaniu vodných zdrojov a služieb

Dostupnosť a kvalita pitnej vody sa stali celosvetovými témami s ďalekosiahlymi hospodárskymi a spoločenskými dôsledkami. Vzhľadom na rastúci dopyt po rôznorodom a často rozporuplnom využívaní (napr. poľnohospodárstvo, priemysel, rekreačné aktivity, verejné služby, ekosystémy a udržiavanie krajiny, obnova a posilňovanie životného prostredia), čoraz väčšia zraniteľnosť zdrojov, ktorú zhoršuje zmena klímy a globálne zmeny, urbanizácia, znečisťovanie a nadmerné využívanie zdrojov pitnej vody, sa kritickým problémom pre spotrebiteľov vody v rozličných odvetviach, ako aj pre vodné ekosystémy stáva zachovanie a zlepšovanie kvality a dostupnosti vody a zmiernenie vplyvu ľudskej činnosti na sladkovodné ekosystémy.

Výskum a inovácie sa budú týmto tlakom venovať a poskytnú integrované stratégie, nástroje, technológie a inovatívne riešenia na uspokojovanie súčasných a budúcich potrieb. Zamerajú sa na vývoj vhodných stratégií hospodárenia s vodou, na zlepšovanie kvality vody, odstraňovanie nerovnováhy medzi dopytom po vode a jej dostupnosťou alebo dodávkami na rozličných úrovniach a v rozličnom rozsahu, na uzatvorenie vodného cyklu, podporu udržateľného správania koncových používateľov a na riešenie riziká súvisiace s vodou, pričom sa zachová integrita, štruktúra a fungovanie vodných ekosystémov v súlade s prevládajúcimi politikami EÚ.

5.2.3. Poskytovanie poznatkov a nástrojov na efektívne rozhodovanie a angažovanosť verejnosti

Vyčerpávanie zdrojov a poškodzovanie ekosystémov sa musia riešiť aj na úrovni sociálneho, ekonomického a riadiaceho systému. Na základe výskumu a inovácií sa budú prijímať politické rozhodnutia v oblasti riadenia prírodných zdrojov a ekosystémov, s cieľom zabrániť ničivým zmenám klímy a životného prostredia (alebo sa im prispôsobiť) a podporiť inštitucionálne, hospodárske, behaviorálne a technologické zmeny, ktorými sa zaručí udržateľnosť. Výskumom sa teda podporí rozvoj systémov na zhodnocovanie biodiverzity a ekosystémových služieb vrátane chápania zásob prírodného kapitálu a toku ekosystémových služieb. Dôraz sa bude klásť na najdôležitejšie ekosystémy a ekosystémové služby významné pri tvorbe politík, akými sú sladká voda, moria a oceány (vrátane pobrežných oblastí), lesy, polárne regióny , kvalita ovzdušia, biodiverzita, využívanie pôdy a pôda. Odolnosť spoločností a ekosystémov voči znečisťujúcim a patogénnym látkam, ako aj voči katastrofickým udalostiam vrátane prírodných hrozieb (napr. seizmická a sopečná činnosť, povodne a suchá) a lesných požiarov sa podporí prostredníctvom zvyšovania kapacít na predpovedanie, včasné varovanie a posudzovanie slabých miest a vplyvov, a to aj z hľadiska kombinácie viacerých rizík. Výskum a inovácie tak poskytnú podporu politikám zameraným na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov a možnostiam efektívneho riadenia v rámci bezpečných limitov založeného na dôkazoch. V záujme posilnenia súdržnosti politík, vyriešenia problematiky kompromisov a usmerňovania konfliktných záujmov, ako aj zlepšovania informovanosti verejnosti o výsledkoch výskumu a účasti občanov na procese rozhodovania, sa pripravia inovačné postupy.

5.3. Zabezpečenie udržateľných dodávok surovín, ktoré nie sú energetické ani poľnohospodárske

Od prístupu k surovinám závisia také sektory ako chemický, automobilový, letecký priemysel, či výroba strojov a zariadení, ktorých pridaná hodnota presahuje 1 000 miliárd EUR a ktoré zamestnávajú asi 30 miliónov ľudí. V oblasti stavebných nerastov je Únia sebestačná. Napriek tomu, že Únia je jedným z najväčších svetových producentov určitých priemyselných nerastov, v prípade väčšiny z nich je len čistým dovozcom. Okrem toho je Únia do veľkej miery závislá od dovozu kovových nerastov a úplne závislá od dovozu niektorých dôležitých surovín.

Súčasné trendy ukazujú, že dopyt po surovinách sa bude zintenzívňovať rozvojom rozvíjajúcich sa ekonomík a rýchlym rozširovaním kľúčových podporných technológií. Európa musí zabezpečiť udržateľné riadenie a udržateľné dodávky surovín zo svojho územia aj mimo neho pre všetky sektory, ktoré od prístupu k surovinám závisia. Politické ciele pre rozhodujúce suroviny sa stanovujú v iniciatíve Komisie v oblasti surovín (12).

Cieľom tejto činnosti je preto zlepšiť znalostnú základňu týkajúcu sa surovín a vypracovať inovačné riešenia na ich nákladovo efektívne a environmentálne šetrné využívanie, ťažbu, spracovanie, opätovné využitie, recykláciu a obnovu, ako aj na ich nahradenie hospodársky príťažlivými a environmentálne udržateľnými alternatívami s menším vplyvom na životné prostredie.

Ak sa má tento cieľ dosiahnuť, výskum a inovácie sa musia zamerať na tieto oblasti:

5.3.1. Rozširovanie poznatkov o dostupnosti surovín

Zlepší sa posudzovanie dlhodobej dostupnosti zdrojov na globálnej úrovni aj na úrovni Únie vrátane prístupu k mestským baniam (skládky a banský odpad), pobrežných a hlbokomorských zdrojov (napr. ťažba vzácnych nerastov z morského dna) a s tým súvisiacich neistôt. Tieto poznatky pomôžu spoločnosti dosiahnuť efektívnejšie využívanie, recykláciu a opätovné využívanie zriedkavých alebo environmentálne škodlivých surovín. Pomôžu aj pri vypracovaní globálnych pravidiel, postupov a noriem týkajúcich sa hospodársky životaschopného, ekologického a spoločensky prijateľného prieskumu, ťažby a spracovania zdrojov, ako aj postupov pri využívaní pôdy a námornom priestorovom plánovaní na základe ekosystémového prístupu .

5.3.2. Podporovanie udržateľných dodávok a využívanie surovín vrátane nerastných zdrojov zo zeme a mora v súvislosti s využívaním, ťažbou, spracovaním, opätovným použitím, recykláciou a zhodnocovaním

Výskum a inovácia sú potrebné počas celého životného cyklu materiálov, aby sa zabezpečili cenovo dostupné, spoľahlivé a udržateľné dodávky surovín, ktoré sú nevyhnutné pre európske priemyselné odvetvia, a hospodárenie s nimi. Prípravou a zavedením hospodársky životaschopných, spoločensky prijateľných a ekologických technológií využívania, ťažby a spracovania sa zefektívni využívanie zdrojov. Bude to zahŕňať nerastné zdroje zo zeme i mora, ako aj preskúmanie potenciálnu mestských baní. K zníženiu závislosti Únie od dodávok primárnych surovín prispejú aj nové a hospodársky životaschopné technológie recyklácie a zhodnocovania materiálov, ako aj obchodné modely a procesy vrátane procesov a systémov s uzatvoreným cyklom , pri ktorých sa efektívne využívajú zdroje . Týka sa to aj nevyhnutnosti dlhšieho používania, vysokokvalitnej recyklácie a obnovy a drastického obmedzenia plytvania zdrojmi. Prijme sa prístup úplného životného cyklu, čiže od dodania dostupných surovín až do konca ich životnosti, s minimálnymi požiadavkami na energie a zdroje.

5.3.3. Hľadanie alternatív za najdôležitejšie suroviny

Vzhľadom na očakávanú možnosť nižšej dostupnosti určitých materiálov na celosvetovej úrovni, napríklad z dôvodu obchodných obmedzení, sa preskúmajú a vypracujú návrhy vhodných náhrad a alternatív za kritické suroviny, ktoré budú mať podobné funkčné vlastnosti. Tým sa zníži závislosť Únie od primárnych surovín a zlepší ich vplyv na životné prostredie.

5.3.4. Zlepšovanie spoločenskej informovanosti a zručností v oblasti surovín

Nevyhnutný posun smerom k hospodárstvu, ktoré je viac sebestačné a efektívnejšie využíva zdroje, si bude vyžadovať zmeny na kultúrnej, behaviorálnej, sociálno-ekonomickej , systémovej a inštitucionálnej úrovni. S cieľom riešiť rastúci problém nedostatočných zručností v sektore surovín Únie (vrátane európskeho banského priemyslu) sa budú stimulovať efektívnejšie partnerstvá medzi univerzitami, oblasťou geologického prieskumu, priemyslu a iných zainteresovaných strán . Dôležité takisto bude podporiť vývoj inovačných ekologických zručností. Okrem toho verejnosť stále nie je dostatočne informovaná o dôležitosti domácich surovín pre európske hospodárstvo. S cieľom uľahčiť potrebné štrukturálne zmeny sa výskum a inovácia zamerajú na posilnenie postavenia občanov, tvorcov politík, odborníkov z praxe a inštitúcií.

5.4. Umožnenie prechodu k ekologickému hospodárstvu a ekologickej spoločnosti prostredníctvom ekologickej inovácie

Únia nemôže prosperovať vo svete, v ktorom sa čoraz viac spotrebúvajú zdroje a dochádza k poškodzovaniu životného prostredia a strate biodiverzity. Oddelenie rastu od využívania prírodných zdrojov si vyžaduje štrukturálne zmeny v spôsoboch využívania, opätovného využívania zdrojov a hospodárenia s nimi, pri ktorom sa zároveň chráni naše životné prostredie. Ekologické inovácie nám umožnia znižovať tlak na životné prostredie, zvýšiť efektívne využívanie zdrojov a priviesť Úniu na cestu k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu. Ekologická inovácia zároveň vytvára veľké príležitosti na rast a vytváranie pracovných miest, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť Európy na svetovom trhu, ktorého hodnota podľa odhadov po roku 2015 dosiahne jeden bilión EUR (13). Už 45 % spoločností zaviedlo niektoré ekologické inovácie. Odhaduje sa, že približne 4 % ekologických inovácií viedlo k vyše 40 % zníženiu využívania materiálov na jednotku výstupu (14), čo naznačuje obrovský potenciál do budúcnosti. Nie je však zriedkavé, že veľmi sľubné a technicky moderné ekologické inovačné technológie, postupy, služby a produkty sa nedostanú na trh z dôvodu problémov pred ich komercializáciou, pričom sa plne nerozvinie ich ekologický a ekonomický potenciál, pretože súkromní investori chápali ich rozmach a uvádzanie na trh ako príliš riskantné.

Cieľom tejto činnosti je preto posilniť všetky formy ekologických inovácií, ktoré umožňujú prechod na ekologické hospodárstvo.

Ak sa má tento cieľ dosiahnuť, výskum a inovácie sa musia zamerať na tieto oblasti:

5.4.1. Posilňovať ekologické inovačné technológie, postupy, služby a produkty vrátane preskúmania spôsobov zníženia množstva surovín vo výrobe a spotrebe a odstránenia prekážok v tejto súvislosti a oživenia ich prenikania na trh

Podporia sa všetky formy ekologickej inovácie, prírastkové aj radikálne, v ktorých sa spája technologická, organizačná, spoločenská, behaviorálna, obchodná a politická inovácia a posilňuje účasť občianskej spoločnosti. Posilní sa tým cyklické hospodárstvo a zároveň zmenší vplyv na životné prostredie, zvýši odolnosť životného prostredia a zohľadnia odrazové účinky na životné prostredie a potenciálne aj na iné sektory . Bude to zahŕňať inováciu stimulovanú používateľmi , obchodné modely, priemyselnú symbiózu, systémy produktových služieb, navrhovanie produktov, prístup založený na celom životnom cykle a prístup „od kolísky po kolísku“, ako aj preskúmanie spôsobov zníženia množstva surovín vo výrobe a spotrebe a prekonanie prekážok v tejto súvislosti . Bude sa riešiť potenciál posunúť sa smerom k udržateľnejším vzorom spotreby. Cieľom bude zlepšiť efektívne využívanie zdrojov absolútnym znížením vstupov, odpadu a uvoľňovania škodlivých látok (napr. tých, ktoré sa uvádzajú v nariadení REACH (15) a v ďalších) v hodnotovom reťazci a posilniť opätovné využívanie, recykláciu a nahrádzanie zdrojov. Dôraz sa bude klásť na uľahčenie prechodu z výskumu na trh, do ktorého bude zapojený priemysel a najmä začínajúce a inovatívne MSP, organizácie občianskej spoločnosti a koncoví používatelia, od vývoja prototypov a demonštrácie technickej, spoločenských a environmentálnych parametrov až po ich prvé použitie a uplatnenie ▌ ekologických inovatívnych techník, výrobkov, služieb či postupov na trhu Únie . Činnosti prispejú k odstraňovaniu prekážok v rozvoji a rozsiahlom využívaní ekologickej inovácie, vytváraniu alebo rozširovaniu trhov pre príslušné riešenia a posilňovaniu konkurencieschopnosti podnikov Únie, najmä MSP, na svetových trhoch. Cieľom vytvárania sietí ekologických inovátorov bude zlepšenie šírenia a využívania poznatkov a prepojenia ponuky a dopytu.

5.4.2. Podporovať inovačné politiky a spoločenské zmeny

Prechod na ekologické hospodárstvo a ekologickú spoločnosť si vyžaduje štrukturálne a inštitucionálne zmeny. Pri výskume a inovácii sa budú riešiť najväčšie prekážky, ktoré stoja v ceste zmene spoločnosti a trhu, pričom cieľom bude poveriť spotrebiteľov, riadiacich pracovníkov podnikov a tvorcov politík, aby zaujali inovačný a udržateľný postoj , k čomu prispejú aj spoločenské a humanitné vedy . Pripravia sa silné a transparentné nástroje, metódy a modely na posudzovanie a umožnenie zásadných hospodárskych, spoločenských , kultúrnych a inštitucionálnych zmien potrebných na dosiahnutie zmeny v základnom vnímaní ekologického hospodárstva a ekologickej spoločnosti . Výskum sa zameria na preskúmanie spôsobov podpory udržateľného životného štýlu a spotrebiteľského správania, čo zahŕňa sociálno-ekonomický výskum, behaviorálnu vedu, angažovanosť používateľov a verejné akceptovanie inovácií, ako aj činnosti na zlepšenie komunikácie a informovanosti verejnosti. Naplno sa využijú demonštračné činnosti.

5.4.3. Merať a posudzovať pokrok smerom k ekologickému hospodárstvu

Je nevyhnutné pripraviť spoľahlivé ukazovatele na všetkých príslušných priestorových úrovniach, ktoré budú dopĺňať HDP, metódy a systémy na podporu a posudzovanie prechodu na ekologické hospodárstvo a efektívnosť príslušných politík. Prístup životného cyklu, výskum a inovácie zlepšia kvalitu a dostupnosť údajov, metódy a systémy merania týkajúce sa efektívnosti využívania zdrojov a ekologických inovácií a uľahčia prípravu inovačných vyrovnávacích systémov. Sociálno-ekonomický výskum bude zabezpečovať lepšie pochopenie kľúčových príčin správania výrobcov a spotrebiteľov, čím prispeje k navrhovaniu efektívnejších politických nástrojov na uľahčenie prechodu na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmene klímy. Okrem toho sa na podporu politík zameraných na efektívnosť vyžívania zdrojov a ekologickú inováciu na všetkých úrovniach vypracujú metodiky posudzovania technológií a integrované modelovanie, pričom sa zároveň bude zvyšovať súdržnosť politík a riešiť problematika kompromisov. Výsledky umožnia monitorovanie, posudzovanie a zníženie tokov materiálu a energie v rámci výroby a spotreby, pričom tvorcom politík a podnikom umožnia začleniť do ich opatrení a rozhodnutí environmentálne náklady a externality.

5.4.4. Posilňovať zdrojovú efektívnosť prostredníctvom digitálnych systémov

Inovácie v informačných a komunikačných technológiách môžu predstavovať kľúčový nástroj na podporu zdrojovej efektívnosti. Ak sa má dosiahnuť tento cieľ, moderné a inovačné IKT prispejú k výraznej efektívnosti produktivity, a to najmä prostredníctvom automatizácie procesov, monitorovania v reálnom čase a systémov podpory rozhodovania. Cieľom využívania IKT bude zrýchlenie postupnej dematerializácie hospodárstva intenzívnejším prechodom na digitálne služby, ako aj uľahčenie zmeny správania spotrebiteľov a obchodných modelov pomocou IKT budúcnosti.

5.5. Vývoj komplexných a udržateľných globálnych environmentálnych pozorovacích a informačných systémov

Komplexné environmentálne pozorovacie a informačné systémy sú z dlhodobého hľadiska veľmi dôležité na zabezpečovanie poskytovania údajov a informácií na plnenie tejto úlohy. Tieto systémy sa budú používať na monitorovanie, posudzovanie a predpovedanie podmienok, stavu a trendov v oblasti klímy, prírodných zdrojov vrátane surovín, pozemných a morských (od pobrežných zón až po hlboké more) ekosystémov a ekosystémových služieb, ako aj na hodnotenie politík týkajúcich sa nízkouhlíkového hospodárstva, politík zameraných na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy a možností vo všetkých sektoroch hospodárstva. Informácie a poznatky získané z týchto systémov sa použijú na stimulovanie inteligentného využívania strategických zdrojov, podporu prípravy politík založených na dôkazoch, posilňovanie nových environmentálnych a klimatických služieb a vypracovanie nových príležitostí na svetových trhoch.

S cieľom neustále poskytovať včasné a presné informácie, predpovede a prognózy musia kapacity, technológie a dátové infraštruktúry pre pozorovanie a monitorovanie Zeme vychádzať z pokroku v oblasti IKT, kozmických technológií a aktivovaných sietí, vzdialených pozorovaní, nových senzorov in situ, mobilných služieb, komunikačných sietí, participatívnych webových nástrojov a zlepšenej výpočtovej a modelovacej infraštruktúry. Podporí sa bezplatný, otvorený a neobmedzený prístup k interoperabilným údajom a informáciám, ako aj efektívne a podľa potreby bezpečné ukladanie, riadenie a šírenie výsledkov výskumu. Činnosti pomáhajú určiť budúce operačné činnosti európskeho programu monitorovania Zeme (Copernicus) a zlepšiť využívanie údajov Copernicus na účely výskumných aktivít.

5.6. Kultúrne dedičstvo

Kultúrne dedičstvo je jedinečné a nenahraditeľné vo svojej hmotnej forme, ako aj nehmotnej hodnote, kultúrnej dôležitosti a význame. Je hlavným stimulom spoločenskej súdržnosti, identity a kvality života a zároveň významne prispieva k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest. Európske kultúrne dedičstvo sa ničí a poškodzuje, čo sa ďalej zhoršuje čoraz intenzívnejším vystavením ľudskej činnosti (napr. cestovnému ruchu) a extrémnym poveternostným udalostiam vyplývajúcim zo zmeny klímy, ako aj ďalšími prírodnými hrozbami a katastrofami.

Účelom tejto činnosti je zabezpečovať znalosti a inovačné riešenia prostredníctvom adaptačných a zmierňujúcich stratégií, metodík a technológií a produktov a služieb zameraných na ochranu a správu hmotného kultúrneho dedičstva v Európe, ktoré je vystavené riziku v dôsledku zmeny klímy.

Aby sa tento cieľ dosiahol, výskum a inovácia sa zamerajú na tieto oblasti:

5.6.1. Určenie úrovne odolnosti pozorovaním, monitorovaním a modelovaním

Vypracujú sa nové a zlepšené techniky posudzovania škôd, monitorovania a modelovania s cieľom zlepšiť základňu vedeckých znalostí o vplyve zmeny klímy a ďalších environmentálnych a ľudských rizikových faktorov. Znalosti a porozumenie, ktoré sa vytvoria pomocou rôznych scenárov, modelov a nástrojov vrátane analýzy vnímania hodnoty, pomôžu zabezpečiť zdravý vedecký základ pre vypracovanie stratégií, politík a noriem týkajúcich sa odolnosti, a to v súdržnom rámci pre posudzovanie rizika a správu kultúrneho dedičstva.

5.6.2 Zabezpečenie lepšieho porozumenia toho, ako komunity vnímajú zmenu klímy a seizmické a vulkanické hrozby a ako na ne reagujú

V rámci výskumu a inovácie sa prostredníctvom integrovaných prístupov vypracujú riešenia, pri ktorých sa efektívne využívajú zdroje a ktoré sú zamerané na predchádzanie, adaptáciu a zmiernenie, vrátane inovačných metodík, technológií, produktov a služieb na ochranu kultúrneho dedičstva, kultúrnych čŕt a historických habitatov.

5.7. Konkrétne aspekty vykonávania

Činnosti zlepšia účasť Únie a finančné príspevky na viacstranné procesy a iniciatívy, ako napríklad Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), Medzivládnu platformu pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Skupinu pre pozorovania Zeme (GEO). Spoluprácou s ďalšími významnými financovateľmi verejného a súkromného výskumu, ako aj významnými výskumnými sieťami sa zlepší celosvetová a európska efektívnosť výskumu a prispeje sa k celosvetovému riadeniu výskumu.

Spoluprácou v oblasti vedy a techniky sa prispeje ku globálnemu technologickému mechanizmu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a uľahčí sa vývoj a transfer technológií a technologická inovácia na podporu adaptácie na zmenu klímy a zníženie množstva skleníkových plynov.

Na základe výsledkov konferencie OSN Rio+20 sa preskúma mechanizmus, ktorého cieľom je zabezpečiť systematický zber, overovanie a analýzu vedeckých a technických znalostí o kľúčovom udržateľnom vývoji a otázkach ekologického hospodárstva a ktorého súčasťou je aj rámec na meranie pokroku. Bude dopĺňať existujúce vedecké panely a orgány a snažiť sa o hľadanie súčinnosti medzi nimi.

Výskumné činnosti v rámci tejto výzvy prispejú k operačným službám Európskeho programu monitorovania Zeme (Copernicus) prostredníctvom poskytovania vývojovej znalostnej základne pre Copernicus . Môže sa tiež zvážiť podpora pre dôležité iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá.

Vytvoria sa aj vhodné prepojenia medzi akciami dôležitých európskych partnerstiev v oblasti inovácie a dôležitými aspektmi výskumných a inovačných programov európskych technologických platforiem.

Osobitnými opatrenia sa zabezpečí použitie výsledkov z výskumu a inovácie Únie v oblastiach klímy, efektívneho využívania zdrojov a surovín v iných programoch Únie, napríklad v programe LIFE +, v európskych štrukturálnych a investičných fondoch a programoch vonkajšej spolupráce.

Činnosti vychádzajú okrem iného z programu ekologických inovácií a posilňujú tie, ktoré sa v rámci neho už realizujú.

Prostredníctvom akcií sa budú zabezpečovať aj: pokračujúce analýzy vedeckého a technologického pokroku v Únii a v jej hlavných partnerských krajinách a regiónoch, včasné zisťovanie trhových príležitostí pre nové environmentálne technológie a postupy, prognózy pre výskum a inováciu a politiky.

6. EURÓPA V MENIACOM SA SVETE – INKLUZÍVNE, INOVAČNÉ A REFLEXÍVNE SPOLOČNOSTI

Tento oddiel zahŕňa výskumné a inovačné činnosti prispievajúce k inkluzívnejším, inovačnejším a reflexívnejším spoločnostiam, ako aj osobitné opatrenia, ktorými sa podporujú najmä prierezové otázky uvedené v tejto spoločenskej výzve (16).

6.1. Inkluzívne spoločnosti

Súčasné trendy v európskych spoločnostiach prinášajú množstvo príležitostí ešte viac zjednotiť Európu, obsahujú však aj riziká a problémy . Tieto príležitosti, riziká a problémy treba pochopiť a predvídať, aby sa Európa mohla na spoločenskej, hospodárskej, politickej , vzdelávacej a kultúrnej úrovni a so zohľadnením čoraz prepojenejšieho a vzájomne závislého sveta primerane rozvíjať.

V tejto súvislosti je cieľom pochopiť, analyzovať a rozvíjať sociálne, hospodárske a politické začlenenie, ako aj inkluzívne trhy práce, bojovať proti chudobe a marginalizácii , zlepšiť dodržiavanie ľudských práv, schopnosť digitálnej inklúzie, rovnosť, solidaritu a dynamiku medzi kultúrami, a to podporou modernej vedy, medzidisciplinárneho výskumu, rozvoja ukazovateľov, technologického pokroku, organizačných inovácií, rozvoja regionálnych inovačných zoskupení a nových foriem spolupráce a spolutvorby. Výskumom a ďalšími činnosťami sa podporí vykonávanie stratégie Európa 2020, ako aj ďalšie príslušné politiky ▌Únie. V tejto súvislosti zohráva vedúcu úlohu výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied . Určenie, monitorovanie, posúdenie a riešenie cieľov európskych stratégií a politík si bude vyžadovať cielený výskum ▌, ktorý tvorcom politík umožní analyzovať a posúdiť vplyv a účinnosť plánovaných opatrení, najmä v prospech sociálneho začlenenia. Na tento účel musí úplné sociálne začlenenie a účasť zahŕňať všetky oblasti života a všetky vekové kategórie.

V záujme pochopenia, posilnenia alebo vykonávania sa budú sledovať tieto osobitné ciele:

6.1.1. Mechanizmy na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu

Európa vypracovala osobitnú a dosť jedinečnú kombináciu hospodárskeho pokroku, sociálnych politík zameraných na vysokú úroveň sociálnej súdržnosti, spoločných humanistických kultúrnych hodnôt objímajúcich demokraciu a pravidlo spoločných zákonov, ľudských práv, rešpektovania a zachovávania rozmanitosti, ako aj podporu vzdelávania a vedy, umenia a humanitných vied ako hlavné hnacie prvky spoločenského a hospodárskeho pokroku a prospechu. Stála snaha o hospodársky rast znamená vysoké personálne, sociálne, environmentálne a hospodárske náklady. Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v Európe predstavuje významnú zmenu v spôsobe definovania, merania (aj prostredníctvom merania pokroku na základe iného ukazovateľa, než je bežne používané HDP), vytvárania a dlhodobejšieho udržiavania rastu a sociálneho blahobytu.

Vo výskume sa bude analyzovať vývoj účasti občanov , udržateľného životného štýlu , kultúrneho porozumenia a sociálno-hospodárskeho správania a hodnôt a ich súvis s paradigmami, politikami a fungovaním inštitúcií, komunít , trhov, firiem, systémov riadenia a vierovyznania v Európe a ich vzťahov s inými regiónmi a ekonomikami . Vyvinú sa nástroje na lepšie posudzovanie kontextuálnych a vzájomných vplyvov tohto vývoja , porovnajú sa verejné politiky s rôznorodosťou problémov v rámci Európy, a zanalyzujú sa politické možnosti a rozhodovacie mechanizmy v oblastiach ako zamestnanosť, zdaňovanie, rozdiely, chudoba, sociálne začlenenie, vzdelanie a zručnosti, vývoj komunít, konkurencieschopnosť a vnútorný trh v záujme pochopenia nových podmienok a možností na väčšiu európsku integráciu a úlohy jej sociálnych, kultúrnych, vedeckých a ekonomických súčastí a súčinnosti ako zdroja porovnávacích výhod Únie na svetovej úrovni .

Zanalyzuje sa vplyv demografickej zmeny vyplývajúcej zo starnúcich spoločností a migračných pohybov na rast, trh práce a kvalitu života. V tejto súvislosti pri riešení problémov budúceho rastu treba zohľadňovať jednotlivé súčasti znalostí so zameraním výskumu na otázky učenia, vzdelávania a odbornej prípravy alebo na úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti. V rámci výskumu sa tiež vyvinú nástroje na posudzovanie vplyvu jednotlivých hospodárskych politík na udržateľnosť. Bude sa tiež analyzovať vývoj vnútroštátnych ekonomík a foriem riadenia na európskej aj medzinárodnej úrovni, ktoré môžu zabrániť makroekonomickej nerovnováhe, menovým problémom, finančnej súťaži, problémom nezamestnanosti a zamestnanosti, ako aj iným druhom spoločenskej, hospodárskej a finančnej nerovnováhy. Zohľadní sa čoraz väčšia prepojenosť medzi Úniou a svetovými ekonomikami , trhmi a finančnými systémami a z tohto vyplývajúce výzvy pre inštitucionálny vývoj a verejnú správu . V kontexte európskej krízy verejného dlhu sa dôraz bude klásť na výskum v záujme určenia rámcových podmienok pre stabilné európske finančné a hospodárske systémy.

6.1.2. Dôveryhodné organizácie, postupy, služby a politiky, ktoré sú potrebné na vybudovanie odolných, inkluzívnych , participatívnych, otvorených a tvorivých spoločností v Európe, v ktorých sa zohľadní najmä migrácia, začlenenie a demografická zmena

Pochopenie spoločenskej , kultúrnej a politickej transformácie v Európe si vyžaduje analýzu meniacich sa demokratických postupov a očakávaní, ako aj historického vývoja identít, rozmanitosti, území, náboženstiev, kultúr , jazykov a hodnôt. K tomu patrí aj dobré pochopenie histórie európskej integrácie. Výskum sa bude usilovať o určovanie možností na prispôsobovanie a zlepšovanie európskych systémov sociálneho zabezpečenia, verejných služieb a širšieho rozmeru politík sociálneho zabezpečenia s cieľom dosiahnuť súdržnosť rodovú rovnosť, podporovať participatívne, otvorené a tvorivé spoločnosti a sociálnejšiu a hospodársku rovnosť a medzigeneračnú solidaritu. Vo výskume sa bude analyzovať, ako sa spoločnosti a politiky môžu stať európskejšími v širšom zmysle prostredníctvom vývoja identít, kultúr a hodnôt, šírenia poznatkov, myšlienok a presvedčení a kombinovaním zásad a postupov reciprocity, spoločných znakov a rovnosti, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať migrácii, integrácii a demografickej zmene . Bude sa analyzovať, ako sa môžu zraniteľné skupiny obyvateľstva (napr. Rómovia) v plnej miere zapájať do vzdelávania, spoločnosti a demokracie, a to najmä prostredníctvom získavania rôznych zručností a ochrany ľudských práv. Ústrednou preto bude analýza reakcie politických systémov na tento spoločenský vývoj a analýza vývoja samotných politických systémov. Výskum sa takisto bude zaoberať vývojom kľúčových systémov, ktoré poskytujú základné formy ľudských a sociálnych väzieb, ako napríklad rodina, práca, vzdelávanie a zamestnanie, a pomáhajú bojovať proti spoločenským rozdielom, vylúčeniu a chudobe . Spoločenská kohézia a spravodlivé a spoľahlivé súdnictvo, vzdelávanie, demokracia, tolerancia a rozmanitosť sú faktormi, ktoré treba starostlivo posudzovať, aby sa mohli určiť a lepšie využívať európske porovnávacie výhody na svetovej úrovni a aby sa zabezpečila dokonalejšie podpora politikám založená na dôkazoch. Pri výskume sa zohľadní sa aj dôležitosť, ktorú pri budúcom vývoji európskych politík zohráva mobilita a migrácia vrátane tokov v rámci Európy , ako aj demografia.

Okrem toho pochopenie úsilia a príležitostí vyplývajúcich z realizácie IKT na individuálnej, ako aj kolektívnej úrovni je dôležité aj pri hľadaní nových ciest k inkluzívnym inováciám. Vzhľadom na čoraz dôležitejšiu sociálno-ekonomickú úlohu digitálnej inklúzie sa v rámci výskumu a ▌inovácie budú podporovať inkluzívne riešenia IKT a účinné nadobúdanie digitálnych zručností, ktoré vedie k posilneniu postavenia občanov a konkurencieschopnej pracovnej sily. Dôraz sa bude klásť na technologický pokrok, ktorý umožní radikálne zlepšenie v oblasti personalizácie, jednoduchšieho používania a prístupnosti prostredníctvom lepšieho pochopenia správania a hodnôt občanov, spotrebiteľov a používateľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Bude sa vyžadovať prístup k výskumu a inováciám, v ktorom sa inklúzia zohľadňuje už od fázy návrhu.

6.1.3. Úloha ▌Európy ako globálneho aktéra , najmä ak ide o ľudské práva a globálnu spravodlivosť

Osobitný historický, politický, sociálny a kultúrny systém Európy je čoraz viac v konfrontácii s vplyvom celosvetových zmien. Ak chce Európa ďalej rozvíjať svoju vonkajšiu činnosť v okolitých a ďalších krajinách a svoju úlohu globálneho aktéra, musí zlepšiť svoje kapacity v oblasti definovania, určovania priorít, vysvetľovania, posudzovania a podpory svojich politických cieľov vo vzájomnom pôsobení s inými regiónmi a spoločnosťami sveta, aby sa posilnila vzájomná spolupráca, zabránilo konfliktom alebo aby sa konflikty riešili. V tejto súvislosti musí zároveň zlepšiť svoje kapacity v oblasti predvídania vývoja a vplyvu globalizácie a svojej reakcie na ne. Pritom sa vyžaduje lepšie pochopenie histórie, kultúr a politicko-hospodárskych systémov iných regiónov sveta, ako aj úlohy a vplyvu nadnárodných aktérov a poučenie z nich . Európa zároveň musí účinne prispieť ku globálnemu riadeniu a globálnej spravodlivosti v kľúčových oblastiach, akými sú obchod, rozvoj, práca, hospodárska spolupráca, životné prostredie, vzdelávanie, rodová rovnosť a ľudské práva, obrana a bezpečnosť. S tým prichádza potenciál budovania nových kapacít, či už v zmysle nástrojov, služieb, systémov a prostriedkov analýzy alebo diplomacie na formálnom aj neformálnom medzinárodnom poli s vládnymi aj mimovládnymi aktérmi.

6.1.4. Podpora udržateľných a inkluzívnych prostredí prostredníctvom inovačného priestorového a mestského plánovania a navrhovania

V súčasnosti žije 80 % občanov EÚ v mestách a ich okolí, nevhodné mestské plánovanie a navrhovanie preto môže mať na ich život ohromné dôsledky. V záujme úspechu Európy pri tvorbe rastu, pracovných miest a zabezpečovaní udržateľnej budúcnosti je veľmi dôležité chápať, ako mestá fungujú pre všetkých občanov, ako sa projektujú, či sú vhodné na život a príťažlivé napríklad pre investície a z hľadiska zručností.

Európsky výskum a inovácia by mali poskytovať nástroje a metódy pre udržateľnejšie, otvorenejšie, inovačnejšie a inkluzívnejšie mestské a prímestské plánovanie a projektovanie; lepšie chápanie dynamiky mestských spoločností a spoločenských zmien, ako aj prepojenia medzi energetikou, životným prostredím, dopravou a využívaním pôdy vrátane vzájomnej interakcie s okolitými vidieckymi oblasťami; lepšie chápanie projektovania a využívania verejných priestranstiev v mestách, a to aj v kontexte migrácie, s cieľom zlepšiť sociálne začlenenie a vývoj a obmedziť mestské riziká a trestnú činnosť; nové spôsoby znižovania tlaku na prírodné zdroje a stimulovanie udržateľného hospodárskeho rastu spolu so zlepšovaním kvality života občanov európskych miest; progresívnu víziu sociálno-ekologického prechodu na nový model mestského rozvoja posilňujúci mestá v EÚ ako centrá inovácie, tvorby pracovných miest a sociálnej súdržnosti.

6.2. Inovačné spoločnosti

Podiel ▌Únie na celosvetovom vytváraní poznatkov je stále veľký, ale treba maximalizovať jeho sociálno-ekonomický vplyv. Bude sa vyvíjať úsilie o zvýšenie efektívnosti politík v oblasti výskumu a inovácie a ich súčinnosti a súdržnosti s medzinárodnými politikami. K inovácii sa bude pristupovať v širšom zmysle, čo zahŕňa rozsiahle politiky a inováciu stimulovanú spoločnosťou, používateľmi a trhom. Prihliadne sa aj na skúsenosti a inovačnú silu odvetvia kultúry a tvorivej činnosti. Týmito činnosťami sa podporí dosahovanie výsledkov a fungovanie Európskeho výskumného priestoru, a najmä hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 v prospech Únie inovácií a Digitálnej agendy pre Európu.

Budú sa presadzovať tieto konkrétne ciele:

6.2.1. Posilniť znalostnú základňu a podporu pre Úniu inovácií a Európsky výskumný priestor

S cieľom posúdiť investície a priradiť im prioritu, ako aj posilniť Úniu inovácií a Európsky výskumný priestor, sa podporí analýza politík, systémov a aktérov zameraných na výskum , vzdelávanie a inováciu v Európe i tretích krajinách, ako aj vývoj ukazovateľov a dátových a informačných infraštruktúr. Potrebné budú aj progresívne činnosti a pilotné iniciatívy, hospodárske a rodové analýzy, monitorovanie politík, vzájomné učenie, koordinačné nástroje a činnosti, ako aj vývoj metodík na posúdenie vplyvu a hodnotenia, z ktorých sa získa priama spätná väzba od ▌zainteresovaných strán, podnikov, verejných orgánov , organizácií občianskej spoločnosti a občanov. Tieto analýzy by sa mali vypracúvať v súlade so štúdiami o systémoch vysokoškolského vzdelávania v Európe a tretích krajinách v rámci programu Erasmus pre všetkých.

Aby sa zabezpečil jednotný trh pre výskum a inováciu, budú sa vykonávať opatrenia na motivovanie správania vyhovujúceho Európskemu výskumnému priestoru. Podporia sa činnosti na podporu politík súvisiacich s kvalitou odbornej prípravy vo výskume, mobilitou a profesijným rozvojom výskumných pracovníkov vrátane iniciatív na podporu služieb v oblasti mobility, otvorených postupov prijímania zamestnancov, podielu žien vo vede, práv výskumných pracovníkov a prepojení s celosvetovými komunitami výskumných pracovníkov. Tieto činnosti sa budú vykonávať prostredníctvom hľadania súčinnosti a úzkej koordinácie s akciami Marie Curie- Skłodowskej v rámci priority Excelentná veda. Budú sa podporovať inštitúcie, ktoré predstavujú inovačné koncepcie pre urýchlené vykonávanie zásad ERA vrátane Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre prijímanie výskumných pracovníkov, odporúčania Komisie o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a kódexu postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie (17).

Čo sa týka koordinácie politík, zriadi sa nástroj politického poradenstva, pomocou ktorého sa vnútroštátnym orgánom pri definovaní národných programov reforiem a stratégií v oblasti výskumu a inovácie sprístupní politické poradenstvo odborníkov.

Ak sa má iniciatíva Únia inovácií vykonávať, treba podporiť ▌inováciu stimulovanú trhom, otvorenú inováciu, inováciu vo verejnom sektore a sociálnu inováciu s cieľom zlepšiť inovačnú kapacitu firiem a podporiť európsku konkurencieschopnosť. Bude si to vyžadovať zlepšenie celkových rámcových podmienok pre inováciu, ako aj riešenie konkrétnych prekážok brániacich rastu inovačných firiem. Podporia sa silné mechanizmy na podporu inovácie (napr. zlepšené riadenie zoskupení, verejno-súkromné partnerstvá a spolupráca v rámci sietí), vysokošpecializované služby na podporu inovácie (napr. riadenie/využívanie duševného vlastníctva, vytváranie sietí majiteľov a používateľov práv duševného vlastníctva, riadenie inovácie, podnikateľské zručnosti, siete obstarávateľov) a preskúmanie verejných politík v súvislosti s inováciou. V rámci konkrétneho cieľa modelu Inovácie v MSP sa podporia otázky týkajúce sa MSP.

6.2.2. Preskúmať nové formy inovácie s osobitným dôrazom na sociálnu inováciu a tvorivosť a pochopiť, ako sa jednotlivé formy inovácie rozvíjajú, sú úspešné alebo zlyhávajú

Sociálne inovácie vytvárajú nový tovar, služby, procesy a modely vyhovujúce spoločenským potrebám a vytvárajúce nové sociálne vzťahy. Vzhľadom na meniace sa spôsoby inovácie je potrebný ďalší výskum týkajúci sa rozvoja všetkých foriem inovácie a spôsobu, akým inovácia plní potreby spoločnosti. Je dôležité pochopiť, ako môže sociálna inovácia a tvorivosť viesť k zmenám v existujúcich štruktúrach , postupoch a politikách a ako ich možno stimulovať a zintenzívňovať. Je dôležité posúdiť vplyv ▌platforiem online, ktoré vytvárajú siete medzi občanmi ▌. Podporí sa aj využívanie návrhov v podnikoch, vytváranie sietí a experimentálne využívanie IKT na zlepšovanie procesov učenia, ako aj vytváranie sietí sociálnych inovátorov a sociálnych podnikateľov. Výskum sa zameria aj na procesy inovácie a na spôsoby ich rozvoja, úspechu či zlyhania (vrátane preberania rizika a úlohy rozličných regulačných prostredí).

Mimoriadne dôležitou bude podpora inovácie s cieľom posilniť efektívne a otvorené verejné služby zamerané na občana ( napr. elektronická verejná správa). Bude si to vyžadovať viacodvetvový výskum nových technológií a rozsiahle inovácie súvisiace najmä s digitálnym súkromím, interoperabilitou, personalizovanou elektronickou identifikáciou, otvorenými údajmi, dynamickými užívateľskými rozhraniami, platformami pre celoživotné vzdelávanie a elektronické vzdelávanie, distribuovanými vzdelávacími systémami, nastavením verejných služieb zameraných na občana, integráciou a inováciou stimulovanou používateľmi vrátane spoločenských a humanitných vied. Tieto opatrenia sa budú zaoberať aj dynamikou sociálnych sietí a využívaním zapojenia verejnosti a inteligencie na spoločné riešenie sociálnych problémov, napríklad na základe otvorených súborov údajov. Pomôžu pri riadení zložitého procesu rozhodovania, najmä pri spracovaní a analýze veľkého množstva údajov na spoločné modelovanie politík, simulovaní procesu rozhodovania, postupoch vizualizácie, modelovaní procesov a systémoch účasti, ako aj pri analyzovaní meniacich sa vzťahov medzi občanmi a verejným sektorom.

Vypracujú sa konkrétne opatrenia v záujme zapojenia verejného sektora ako činiteľa v oblasti inovácie a zmeny, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom politickej podpory a cezhraničných inovačných opatrení na najširšej geografickej úrovni umožňujúcich inteligentné využívanie IKT vo verejnej správe na plynulé poskytovanie verejných služieb občanom a podnikom.

6.2.3. Využívať inovačný, tvorivý a produktívny potenciál všetkých generácií

Činnosťami sa prispeje k preskúmaniu inovačných príležitostí v Európe z hľadiska nových produktov a technológií, zlepšených služieb a nových podnikateľských a spoločenských modelov prispôsobených meniacej sa demografickej štruktúre spoločnosti. Činnosťami sa zintenzívni využívanie potenciálu všetkých generácií prostredníctvom podpory rozvoja inteligentných politík na realizovanie aktívneho starnutia vo vyvíjajúcom sa medzigeneračnom kontexte a podporou začlenenia všetkých generácií mladých Európanov do všetkých oblastí spoločenského, politického, kultúrneho a hospodárskeho života, pričom sa bude brať do úvahy okrem iného vnímanie príležitostí na inováciu v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou v mnohých regiónoch EÚ.

6.2. 4 . Podporovať súdržnú a efektívnu spoluprácu s tretími krajinami

Strategický rozvoj medzinárodnej spolupráce v rámci programu Horizont 2020 a riešenie prierezových cieľov politík sa zabezpečí horizontálnymi činnosťami. Výmenu politík, vzájomné učenie a stanovenie priorít, ako aj podporu recipročného prístupu k programom a monitorovanie vplyvu spolupráce uľahčia činnosti na podporu dvojstranných a viacstranných politických dialógov medzi dvomi regiónmi v oblasti výskumu a inovácií s tretími krajinami, regiónmi, medzinárodnými fórami a organizáciami. Vytváranie optimálnych partnerstiev medzi subjektmi výskumu a inovácií na oboch stranách a zlepšovanie kompetencií a kapacít spolupráce v menej rozvinutých tretích krajinách sa uľahčí pomocou činností vytvárania sietí a partnerstiev. Budú sa vykonávať činnosti na podporu koordinácie Únie a vnútroštátnych politík a programov spolupráce, ako aj spoločných akcií členských štátov a pridružených krajín s tretími krajinami s cieľom zväčšiť ich celkový vplyv. Skonsoliduje a posilní sa prítomnosť európskeho výskumu a inovácie v tretích krajinách, a to najmä prostredníctvom preskúmania vytvárania európskych virtuálnych „vedeckých a inovačných domov“, služieb poskytovaných európskym organizáciám, ktoré rozširujú svoju činnosť do tretích krajín, a otvárania výskumných stredísk zriaďovaných spoločne s tretími krajinami organizáciám alebo výskumným pracovníkom z iných členských štátov a pridružených krajín.

6.3. Reflexívne spoločnosti – kultúrne dedičstvo a európska identita

Cieľom je prispieť k chápaniu intelektuálneho základu Európy: jej histórie a mnohých európskych a mimoeurópskych vplyvov ako inšpirácie pre náš dnešný život. Európa je charakteristická rôznorodosťou národov (vrátane menšín a pôvodného obyvateľstva), tradícií a regionálnych a národných identít, ako aj rozličnými úrovňami hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Migrácia a mobilita, média, priemysel a doprava prispievajú k rozmanitosti názorov a životných štýlov. Túto rozmanitosť a príležitosti, ktoré prináša, treba uznať a zohľadniť.

Európske zbierky v knižniciach vrátane digitálnych knižníc, v archívoch, múzeách, galériách a iných verejných inštitúciách ukrývajú obrovské bohatstvo nevyužitej dokumentácie a predmetov na štúdium. Tieto archívne zdroje spolu s nehmotným dedičstvom predstavujú históriu jednotlivých členských štátov, ale aj spoločné dedičstvo Európskej únie, ktoré vznikalo postupom času. Tieto materiály by sa mali aj prostredníctvom nových technológií sprístupniť výskumným pracovníkom a občanom, aby sa do budúcnosti mohli pozerať cez archív minulosti. Prístupnosť a zachovanie kultúrneho dedičstva v takejto podobe je potrebné pre vitalitu súčasných živých vzťahov v rámci európskych kultúr a medzi nimi a prispieva k udržateľnému hospodárskemu rastu.

Zámerom činností je:

6.3.1. Štúdium európskeho dedičstva, pamäte, identity, integrácie a kultúrnej interakcie a premeny vrátane ich zastúpenia v kultúrnych a vedeckých zbierkach, archívoch a múzeách, a to v záujme lepšieho poznania a pochopenia súčasnosti prostredníctvom rozsiahlejšej interpretácie minulosti

Činnosťami sa bude prispievať ku kritickej analýze spôsobu, akým sa európske hmotné a nehmotné dedičstvo postupne vyvinulo, vrátane jazyka, spomienok, postupov, inštitúcií a identít. Budú obsahovať štúdie výkladov a postupov v oblasti kultúrnych interakcií, kultúrneho začlenenia a vylúčenia.

V rámci zintenzívneného procesu európskej integrácie sa zdôraznilo, že existuje sféra širšej európskej identity, ktorá dopĺňa ďalšie typy identít v Európe. V európskych a mimoeurópskych vedeckých zbierkach, archívoch, múzeách, knižniciach a lokalitách kultúrneho dedičstva sa nachádza široké spektrum dôkazov a svedectiev o sférach európskej identity. Ponúkajú materiály a dokumenty, ktoré umožňujú lepšie porozumieť procesom budovania identity a uvažovať o spoločenských, kultúrnych alebo dokonca hospodárskych procesoch, ktoré prispievajú k minulým, súčasným a budúcim formám európskej identity. Cieľom je rozvíjať inovácie a používať a analyzovať objekty a/alebo dokumentáciu v kultúrnych a vedeckých zbierkach, archívoch a múzeách s cieľom zlepšiť naše chápanie toho, ako možno vystopovať a budovať európsku identitu alebo o nej diskutovať.

Budú sa skúmať otázky, ako je viacjazyčnosť, preklad a šírenie myšlienok v rámci Európy, z Európy a do nej, ako aj spôsob, akým tieto otázky tvoria súčasť spoločného európskeho intelektuálneho dedičstva.

6.3.2. Výskum histórie, literatúry, umenia, filozofie a náboženstiev európskych krajín a regiónov, ako aj toho, ako prispeli k súčasnej európskej rozmanitosti

Kultúrna rozmanitosť je významnou stránkou jedinečnosti Európy a zároveň zdrojom sily, dynamizmu a tvorivosti. Činnosti sa budú zaoberať súčasnou európskou rozmanitosťou a spôsobom, ako ju formuje história, pričom budú zároveň prispievať k analýze toho, ako rozmanitosť vedie k novému medzikultúrnemu vývoju alebo prípadne napätiam a konfliktom. Ústrednou vo vzťahu k rozmanitosti bude úloha umenia, médií, okolitého prírodného prostredia, literatúry, jazykov, filozofie a náboženstiev, keďže ponúkajú rôzny výklad spoločenskej, politickej a kultúrnej reality a ich vplyvu na vnímanie a konanie jednotlivcov a subjektov pôsobiacich v spoločnosti.

6.3.3. Výskum úlohy Európy vo svete, vzájomného vplyvu a väzieb medzi regiónmi sveta a pohľadu na európske kultúry zvonku

Činnosti sa budú zaoberať komplexnosťou sociálno-ekonomických a kultúrnych prepojení medzi Európou a ďalšími regiónmi sveta a posúdi sa v rámci nich potenciál na zlepšenie medzikultúrnych výmen a dialógov, pričom sa zohľadní širší spoločenský, politický a hospodársky vývoj. Pomôžu zanalyzovať vývoj rôznych názorov, ktoré v Európe panujú na ďalšie regióny sveta, a naopak.

6.4. Konkrétne aspekty vykonávania

V záujme podpory optimálnej kombinácie prístupov sa vytvorí spolupráca medzi touto spoločenskou výzvou a pilierom Vedúce postavenie priemyslu, a to vo forme prierezových akcií zameraných na oblasť interakcie medzi ľuďmi a technológiou. Technologická inovácia založená na IKT bude v inovačnej spoločnosti zohrávať dôležitú úlohu pri podpore produktivity a využitia tvorivosti občanov všetkých generácií.

Vykonávanie v rámci tejto výzvy sa bude podporovať aj formou správy a koordinácie medzinárodných sietí excelentných výskumných pracovníkov a inovátorov, ako napríklad COST a EURAXESS, a bude teda takisto predstavovať príspevok k Európskemu výskumnému priestoru.

Môže sa zvážiť aj podpora pre dôležité iniciatívy spoločnej tvorby programov (JPI) a relevantné partnerstvá vo verejnej sfére, ako aj verejno-súkromné partnerstvá.

Akciami zameranými na výskum a inováciu v rámci tejto výzvy sa prispeje k vykonávaniu činností Únie zameraných na spoluprácu v oblasti výskumu a inovácie, prostredníctvom strategickejšieho zapájania sa do spolupráce v oblasti vedy, technológie a inovácie s jej hlavnými partnermi z tretích krajín. V tejto súvislosti bude Strategické fórum pre vedeckú a technickú spoluprácu (SFIC) naďalej poskytovať Rade a Komisii strategické poradenstvo o medzinárodnom rozmere Európskeho výskumného priestoru.

7. BEZPEČNÉ SPOLOČNOSTI – OCHRANA SLOBODY A BEZPEČNOSTI EURÓPY A JEJ OBČANOV

Európska únia, jej občania a medzinárodní partneri musia v dôsledku prírodných katastrof alebo činností človeka čeliť rôznym bezpečnostným hrozbám a problémom, ako sú trestná činnosť, terorizmus a všeobecné ohrozenie. ▌Môžu sa šíriť aj za hranice a zamerať sa na fyzické ciele alebo kybernetický priestor. Útoky proti kritickým infraštruktúram, sieťam a internetovým stránkam verejných orgánov a súkromných subjektov nielen podkopávajú dôveru občanov, ale môžu zároveň závažne ovplyvniť také dôležité sektory, ako sú energetika, doprava, zdravotníctvo, finančníctvo alebo telekomunikácie.

Na predvídanie týchto hrozieb a ich prevenciu a zvládanie treba vypracovať a využívať inovačné technológie, riešenia, prognostické nástroje a znalosti, stimulovať spoluprácu medzi poskytovateľmi a používateľmi, nachádzať riešenia v oblasti civilnej bezpečnosti, zlepšovať konkurencieschopnosť ▌európskej bezpečnosti , priemyslu a služieb vrátane IKT , predchádzať pirátstvu a porušovaniam ľudských práv na internete a inde a bojovať proti nim, a pri tom zabezpečiť individuálne práva a slobody európskych občanov .

Koordinácia a zlepšovanie v oblasti bezpečnostného výskumu a inovácie preto bude najdôležitejším prvkom, pomocou ktorého sa zmapuje súčasné výskumné úsilie vrátane prognóz a zlepšia sa príslušné právne podmienky a postupy koordinácie vrátane prednormatívnych činností.

Činnosti v rámci tejto výzvy sa budú zameriavať výlučne na civilné využitie a zaujme sa pri nich prístup orientovaný na určité ciele , podporí sa efektívna spolupráca s koncovými používateľmi, priemyslom a výskumnými pracovníkmi a začlenia sa príslušné spoločenské rozmery , pričom sa dodržia etické zásady . Tieto činnosti podporia politiky Únie v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a jej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a zlepší sa počítačová bezpečnosť, dôvera a ochrana na digitálnom jednotnom trhu. Tieto činnosti budú klásť dôraz na výskum a rozvoj ďalšej generácie inovačných riešení tak, že sa bude pracovať na nových koncepciách a návrhoch, ako aj na interoperabilných normách. Dosiahne sa to prostredníctvom vytvorenia inovačných technológií a riešení, ktoré sa zameriavajú na odstraňovanie bezpečnostných nedostatkov a vedú k znižovaniu rizika vyplývajúceho z bezpečnostných hrozieb.

Budú sa presadzovať tieto konkrétne ciele:

7.1. Bojovať proti trestnej činnosti, nezákonnému obchodovaniu a terorizmu vrátane pochopenia teroristických myšlienok a presvedčení a boja proti nim

Ambíciou je zabrániť udalosti alebo zmierniť jej možné následky. Vyžaduje si to nové technológie a spôsobilosti na boj proti trestnej činnosti (vrátane počítačovej trestnej činnosti), nezákonnému obchodovaniu a terorizmu (vrátane počítačového terorizmu), a ich na predchádzanie, vrátane pochopenia príčin a následkov radikalizácie a násilného extrémizmu, a na potláčanie teroristických myšlienok a presvedčení a boja proti nim s cieľom zabrániť aj hrozbám súvisiacim s letectvom.

7.2. Chrániť a zlepšovať odolnosť kritických infraštruktúr, dodávateľských reťazcov a druhov dopravy

Nové technológie , procesy, metódy a špecializované spôsobilosti pomôžu chrániť kritické infraštruktúry (a to aj v mestských oblastiach), systémy a služby , ktoré sú zásadné pre dobré fungovanie spoločnosti a hospodárstva (vrátane komunikácií, dopravy, finančníctva, zdravotníctva, potravinárstva, vodohospodárstva, energetiky, logistiky, dodávateľského reťazca a životného prostredia). To bude zahŕňať analyzovanie a zabezpečenie súkromných a verejných kritických sieťových infraštruktúr a služieb proti všetkým druhom hrozieb vrátane hrozieb súvisiacich s leteckou dopravou . Sem bude patriť aj ochrana námorných dopravných trás.

7.3. Posilniť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc

Na posilnenie systémov, vybavenia, nástrojov, procesov a metód rýchlej identifikácie v záujme pozemnej, námornej a pobrežnej ochrany a riadenia hraníc vrátane riešenia otázok kontroly i dohľadu pri využívaní plného potenciálu systému EUROSUR sú takisto potrebné technológie a schopnosti. Tie sa pripravia a odskúšajú vzhľadom na efektívnosť, súlad s právnymi a etickými zásadami, proporcionalitu, sociálnu prijateľnosť a dodržiavanie základných práv. Výskumom sa podporí aj zlepšenie integrovaného riadenia európskych hraníc vrátane zlepšenia spolupráce s kandidátskymi, potenciálnymi kandidátskymi krajinami a krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika.

▌

7.4. Zlepšiť počítačovú bezpečnosť

Počítačová bezpečnosť je predpokladom na to, aby ľudia, podniky a verejné služby využívali príležitosti, ktoré im ponúka internet alebo ďalšie dátové siete a komunikačné infraštruktúry . Vyžaduje zaistenie lepšej bezpečnosti systémov, sietí, prístupových zariadení, softvérov a služieb vrátane diaľkovej správy údajov (cloud computing), pričom zároveň zohľadňuje interoperabilitu viacerých technológií. Výskum a inovácia sa budú podporovať v záujme predchádzania počítačovým útokom, ich odhaľovania a zvládania v reálnom čase vo viacerých oblastiach a krajinách a v záujme ochrany dôležitých infraštruktúr IKT. Digitálna spoločnosť sa neustále vyvíja, využívanie a zneužívanie internetu sa neustále mení, objavujú sa nové spôsoby sociálnej interakcie, nové mobilné a lokalizačné služby a internet vecí. Na to je potrebný nový druh výskumu, ktorý by mali podnecovať nové aplikácie, využívanie a spoločenské trendy. Zrealizujú sa rýchle výskumné iniciatívy vrátane aktívneho výskumu a vývoja, ktorým sa má rýchlo reagovať na nový moderný vývoj v oblasti dôvery a bezpečnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane detí, pretože sú v súvislosti s novými formami počítačovej trestnej činnosti a zneužívaniu počítačov mimoriadne zraniteľné.

Práca v tejto oblasti by sa mala viesť v úzkej koordinácii s líniou, ktorá je v rámci piliera Vedúce postavenie priemyslu venovaná IKT.

7.5. Zväčšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám

Je na to potrebný vývoj špecializovaných technológií a spôsobilostí na podporu rôznych druhov činností núdzového riadenia počas krízy a katastrof (napr. civilná ochrana, hasenie požiarov, kontaminácia životného prostredia, odstraňovanie znečisťovania morí, ▌civilná obrana, ▌vypracovanie záchranných úloh infraštruktúr pre zdravotnícke informácie, procesy obnovy po katastrofách, ako aj presadzovania práva. Výskum sa bude týkať celého reťazca krízového riadenia a spoločenskej odolnosti a podporí zavedenie európskej kapacity na núdzové reakcie.

7.6. Zabezpečiť súkromie a slobodu aj na internete a posilniť spoločenské, právne a etické chápanie všetkých oblastí bezpečnosti, rizika a riadenia

Na zabezpečenie ochrany ľudského práva na súkromie aj v digitálnej spoločnosti bude potrebný vývoj rámcov a technológií navrhnutých na ochranu súkromia a určených na podporu nových produktov a služieb. Vyvinú sa technológie, ktoré používateľom umožnia kontrolovať vlastné osobné údaje a ich použitie tretími stranami, ako aj nástroje na odhaľovanie a blokovanie nezákonného obsahu a narušenia ochrany údajov i na ochranu ľudských práv online, ktorými sa zabráni tomu, aby sa individuálne alebo skupinové správanie ľudí obmedzovalo nezákonným vyhľadávaním a profilovaním.

Každé nové bezpečnostné riešenie a technológia musia byť pre spoločnosť prijateľné, musia byť v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, byť účinné a proporčné v oblasti zisťovania a riešenia bezpečnostných hrozieb. Preto je veľmi dôležité lepšie pochopenie sociálno-hospodárskych, kultúrnych a antropologických rozmerov bezpečnosti, príčin neistoty, úlohy médií a komunikácie a názorov občanov. Budú sa riešiť etické a právne otázky a ochrana ľudských hodnôt a základných práv , ako aj otázky týkajúce sa rizika a riadenia .

7.7. Posilniť štandardizáciu a interoperabilitu systémov aj na účely núdzových situácií

Vo všetkých oblastiach úloh sa podporia prednormatívne činnosti a normalizačné činnosti. Pozornosť sa bude venovať zisteným nedostatkom v štandardizácii a novej generácii nástrojov a technológií. Činnosti v rámci všetkých oblastí úloh sa budú zameriavať aj na integráciu a interoperabilitu systémov a služieb vrátane aspektov, ako sú komunikácia, distribuované architektúry a ľudské faktory, a to aj na účely núdzových situácií.

7.7a. Podporovať politiky Únie v otázkach vonkajšej bezpečnosti prostredníctvom predchádzania konfliktom a budovania mieru

Nové technológie, schopnosti a riešenia sú potrebné na podporu politík Únie v otázkach vonkajšej bezpečnosti v občianskych úlohách, počnúc civilnou ochranou cez humanitárnu pomoc, riadenie hraníc až po udržiavanie mieru a stabilizáciu po skončení krízy vrátane predchádzania konfliktom, budovania mieru a sprostredkovateľstva. Na to bude potrebný výskum v oblasti riešenia konfliktu a obnovy mieru a spravodlivosti, včasného zisťovania faktorov vedúcich ku konfliktu a v oblasti vplyvu regeneračných justičných postupov.

Vyžaduje si to aj podporu interoperability medzi civilnými a vojenskými spôsobilosťami pri rôznych civilných úlohách, od civilnej ochrany po humanitárnu pomoc, riadenie hraníc alebo udržiavanie mieru. Bude to zahrnovať aj technologický vývoj v citlivej oblasti technológií dvojakého použitia v záujme zlepšenia interoperability medzi civilnou ochranou a vojenskými silami a medzi zložkami civilnej ochrany na celom svete, ako aj spoľahlivosť, organizačné, právne a etické aspekty, obchodné otázky, ochranu dôvernosti a integrity informácií, ako aj sledovateľnosť všetkých transakcií a spracovania. [text sa presunul z predchádzajúceho oddielu 7.5]

7.8. Konkrétne aspekty vykonávania

Zatiaľ čo činnosti v oblasti výskumu a inovácie sa budú zameriavať výlučne na civilné účely , bude sa viesť aktívne úsilie o koordináciu s činnosťami Európskej obrannej agentúry (EDA) v záujme posilnenia spolupráce s EDA, a to najmä prostredníctvom už zavedeného európskeho rámca pre spoluprácu, pričom sa uznáva, že existujú oblasti týkajúce sa technológií dvojakého použitia ▌. Ďalej sa posilnia aj koordinačné mechanizmy s príslušnými agentúrami Únie, ako ▌sú FRONTEX, EMSA, ENISA a Europol, s cieľom zlepšiť koordináciu programov a politík Únie v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ako aj ďalších iniciatív Únie.

Vzhľadom na osobitnú povahu bezpečnosti sa zavedú konkrétne opatrenia v súvislosti s tvorbou programov a riadením vrátane opatrení s výborom uvedených v článku 9 tohto rozhodnutia. Dôverné alebo inak citlivé informácie týkajúce sa bezpečnosti sa budú chrániť a v pracovných programoch môžu byť stanovené konkrétne požiadavky a kritériá na medzinárodnú spoluprácu. To sa bude odzrkadľovať aj pri opatreniach týkajúcich sa tvorby programov a riadenia v súvislosti s bezpečnými spoločnosťami (vrátane aspektov komitológie).

ČASŤ IIIa

ŠÍRENIE EXCELENTNOSTI A ROZŠIROVANIE ÚČASTI

[tento celý oddiel je zladený s rámcovým nariadením]

V Európe existujú závažné rozdiely vo výkonnosti výskumu a inovácie, ktoré treba riešiť prostredníctvom osobitných opatrení. Tieto opatrenia sa zamerajú na rozvoj excelentnosti a inovácie, budú samostatné a v prípade potreby budú dopĺňať politiky a opatrenia európskych štrukturálnych a investičných fondov a vytvárať s nimi synergie. Medzi ne patria:

—

Vytváranie tímov excelentných výskumných inštitúcií a regiónov s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie: cieľom vytvárania tímov je vytváranie nových (alebo výrazné zvyšovanie úrovne existujúcich) centier excelentnosti v členských štátoch a regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie. Zameria sa na prípravnú fázu pri zriaďovaní alebo zvyšovaní úrovne a modernizácii takýchto inštitúcií, čo sa uľahčí procesom vytvárania tímov s partnerom s vedúcim postavením v Európe vrátane podpory vypracovania podnikateľského plánu. Očakáva sa záväzok prijímajúceho regiónu alebo členského štátu (napr. podpora prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov). Komisia môže na základe kvality podnikateľského plánu poskytovať ďalšiu finančnú podporu na prvé kroky pri realizácii centra. Zváži sa vytváranie prepojení s inovačnými zoskupeniami a uznávanie excelentnosti v členských štátoch a regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, a to aj prostredníctvom partnerských preskúmaní a udeľovania označení excelentnosti inštitúciám, ktoré spĺňajú medzinárodné normy.

—

Družobné partnerstvá výskumných inštitúcií: cieľom družobných partnerstiev je výrazné posilnenie určenej oblasti výskumu vo vznikajúcej inštitúcii, a to prostredníctvom prepojení s najmenej dvoma inštitúciami s vedúcim postavením v určenej oblasti na medzinárodnej úrovni. Bude sa podporovať komplexný súbor opatrení podporujúci toto prepojenie (napr. výmeny zamestnancov, návštevy expertov, krátkodobá odborná príprava na mieste alebo virtuálna odborná príprava, workshopy, účasť na konferenciách, organizácia spoločných akcií typu letná škola, činnosti v oblasti šírenia a podpory).

—

Predsedovia Európskeho výskumného priestoru: Založenie predsedov Európskeho výskumného priestoru s cieľom pritiahnuť do inštitúcií výnimočných akademických pracovníkov s jednoznačným potenciálom na dosiahnutie výskumnej excelentnosti, čím tieto inštitúcie dostanú možnosť uvoľniť tento potenciál a vytvoriť rovnaké podmienky na výskum a inovácie v Európskom výskumnom priestore. To bude vyžadovať inštitucionálnu podporu v oblasti vytvárania konkurenčného výskumného prostredia a rámcových podmienok potrebných na prilákanie, udržanie a rozvoj najväčších výskumných talentov v týchto inštitúciách. Mali by sa preskúmať možné synergie s činnosťami ERC.

—

Nástroj politickej podpory: jeho cieľom je zlepšiť vypracúvanie, vykonávanie a hodnotenie politík v oblasti výskumu a inovácie na národnej a regionálnej úrovni. Prostredníctvom nástroja sa zabezpečí dobrovoľné odborné poradenstvo verejným orgánom na národnej alebo regionálnej úrovni, čím sa splní potreba mať prístup k relevantnému súboru znalostí, využívať odborné skúsenosti medzinárodných expertov, využívať najmodernejšie metodiky a nástroje a dostávať poradenstvo prispôsobené na mieru.

—	Podpora prístupu k medzinárodným sieťam pre výnimočných výskumníkov a inovátorov, ktorým chýba dostatočné zapojenie do európskych a medzinárodných sietí. Bude sem patriť aj podpora poskytovaná prostredníctvom nástroja COST.

—

Posilňovanie administratívnej a prevádzkovej kapacity nadnárodných sietí národných kontaktných miest prostredníctvom aj odbornej prípravy, finančnej a technickej podpory a súčasné zlepšenie rámca fungovania národných kontaktných miest a toku informácií medzi nimi a orgánmi vykonávajúcimi program Horizont 2020, aby národné kontaktné miesta mohli lepšie podporovať možných účastníkov.

ČASŤ IIIb

VEDA SO SPOLOČNOSŤOU A PRE SPOLOČNOSŤ

[tento celý oddiel je zladený s rámcovým nariadením]

Cieľom je rozvíjať efektívnu spoluprácu medzi vedou a spoločnosťou, hľadať nové talenty pre vedu a spájať vedeckú excelentnosť so sociálnym povedomím a zodpovednosťou.

Sila európskeho systému vedy a techniky závisí od jeho schopnosti využiť talent a nápady tam, kde sa nachádzajú. To sa môže dosiahnuť iba vtedy, keď sa vyvinie plodný a intenzívny dialóg a aktívna spolupráca medzi vedou a spoločnosťou, aby sa zabezpečila zodpovednejšia veda a vytvoril priestor na rozvoj politík, ktoré sú pre občanov dôležitejšie. V dôsledku rýchleho pokroku v súčasnom vedeckom výskume a inováciách vyvstali dôležité etické, právne a sociálne otázky, ktoré ovplyvňujú vzťah medzi vedou a spoločnosťou.

Posilňovanie spolupráce medzi vedou a spoločnosťou s cieľom zlepšiť spoločenskú a politickú podporu vedy a technológií vo všetkých členských štátoch je čoraz dôležitejšou témou, ktorú súčasná ekonomická kríza výrazne sťažila. Verejné investovanie do vedy si vyžaduje rozsiahlu sociálnu a politickú skupinu, ktorá vyznáva hodnoty vedy, má znalosti o jej procesoch a dokáže uznať jej prínosy do poznatkov, spoločnosti a hospodárskeho pokroku.

Zámerom činností je:

a)	zatraktívniť vedeckú a technickú kariéru pre mladých študentov a posilniť udržateľnú interakciu medzi školami a výskumnými ústavmi, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti;

b)	podporovať rodovú rovnosť najmä podporou zmien v organizácii výskumných inštitúcií a v obsahu a koncepcie výskumných činností;

integrovať spoločnosť do vedy a inovačných procesov, politík a činností v záujme zjednotenia záujmov občanov a hodnôt a zlepšenia kvality, posilnenia dôležitosti, spoločenskej prijateľnosti a udržateľnosti výskumu a inovačných výsledkov v rozličných oblastiach činnosti od sociálnej inovácie až po oblasti, ako sú biotechnológia a nanotechnológia;

d)	rozvíjať dostupnosť a využívanie výsledkov výskumu financovaného z verejných prostriedkov;

e)	rozvíjať správu v záujme rozvoja zodpovedného výskumu a inovácií všetkými zúčastnenými stranami (výskumníkmi, verejnými orgánmi, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti), ktorá bude vnímavá k potrebám a požiadavkám spoločnosti; podporovať etický rámec pre výskum a inovácie;

f)	prijímať riadne a primerané preventívne opatrenia vo výskume a v inovačných činnostiach prostredníctvom predvídania a hodnotenia možných ekologických, zdravotných a bezpečnostných dôsledkov;

g)	zlepšovať znalosti o vedeckej komunikácii s cieľom zvýšiť kvalitu a účinnosť interakcie medzi vedcami, populárnymi médiami a verejnosťou.

ČASŤ IV

NEJADROVÉ PRIAME AKCIE SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA (JRC)

Spoločné výskumné centrum (JRC) prispieva ku všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 poskytovaním vedeckej a technickej podpory politikám Únie v prípadnej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami v oblasti výskumu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Pri výkone činností JRC sa zohľadnia relevantné iniciatívy na úrovni regiónov, členských štátov alebo EÚ z hľadiska formovania Európskeho výskumného priestoru.

1. EXCELENTNÁ VEDA

Spoločné výskumné centrum bude vykonávať výskum na posilnenie vedeckej základne poznatkov na účely tvorby politík ▌a skúmať vznikajúce oblasti vedy a techniky, a to aj prostredníctvom prieskumného výskumného programu.

2. VEDÚCE POSTAVENIE PRIEMYSLU

Spoločné výskumné centrum bude prispievať k inovácii a konkurencieschopnosti prostredníctvom:

a)	pokračovania v prispievaní k strategickej orientácii a vedeckému programu príslušných nástrojov nepriameho výskumu, ako sú napríklad európske partnerstvá v oblasti inovácie, ako aj partnerstvá medzi verejnou a súkromnou sférou a partnerstvá v rámci verejnej sféry;

b)	podpory transferu znalostí a technológií prostredníctvom definovania vhodných rámcov práv duševného vlastníctva pre rozličné nástroje výskumu a inovácie a prostredníctvom presadzovania spolupráce v oblasti transferu znalostí a technológií medzi veľkými verejnými výskumnými organizáciami;

c)	podielu na podpore používania, normalizácie a overovania kozmických technológií a údajov, najmä pri riešení spoločenských úloh.

3. SPOLOČENSKÉ VÝZVY

3.1. Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

Spoločné výskumné centrum bude prispievať k harmonizácii metód, noriem a postupov zameraných na podporu legislatívy únie s cieľom chrániť zdravie a spotrebiteľov prostredníctvom:

posúdenia rizika a príležitostí, ktoré prinášajú nové technológie a chemické látky vrátane nanomateriálov v oblasti potravín, krmív a spotrebiteľských produktov; vývoja a overovania harmonizovaných metód merania, identifikácie a kvantifikácie, integrovaných stratégií testovania a najmodernejších nástrojov na posudzovanie toxikologických rizík vrátane metód, ktoré sú alternatívou k testovaniu na zvieratách; posudzovania vplyvu znečistenia životného prostredia na zdravie;

b)	rozvoja a zabezpečenia kvality postupov vyšetrovania zdravotného stavu a skríningu vrátane genetického vyšetrenia a skríningu rakoviny.

3.2. ▌Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo

Spoločné výskumné centrum bude podporovať rozvoj, vykonávanie a monitorovanie európskych politík v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva vrátane potravinovej bezpečnosti a rozvoja biohospodárstva prostredníctvom:

a)	zriadenia globálneho systému a nástrojov na prognózu a monitorovanie výnosov plodín; podpory a zlepšenia krátkodobých a strednodobých výhľadov v súvislosti s poľnohospodárskymi komoditami vrátane predpovedaných vplyvov zmeny klímy;

b)	príspevku k biotechnologickej inovácii a zvýšenej efektívnosti využívania zdrojov v záujme vyprodukovania „viac za menej“, a to prostredníctvom technologicko-hospodárskych analýz a modelovania;

c)	situačného modelovania na účely rozhodovania v oblasti poľnohospodárskych politík a analýzy vplyvu politík na makroúrovni, regionálnej úrovni a mikroúrovni; analýzy vplyvu spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020 na rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky;

ďalšieho rozvoja metód na kontrolu a presadzovanie právnych predpisov v oblasti rybárstva a sledovateľnosti rýb a produktov z rýb; rozvoja presných ukazovateľov zdravia ekosystémov a biohospodárskeho modelovania s cieľom lepšie pochopiť priame účinky (napr. rybolov) a nepriame účinky (zmena klímy) ľudských činností na dynamiku populácií rýb, morského prostredia a ich sociálno-ekonomického vplyvu.

3.3. Bezpečná, čistá a efektívna energia

Spoločné výskumné centrum sa zameria na tzv. ciele 20/20/20 týkajúce sa klímy a energetiky a na prechod Únie na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 s výskumom technologických a sociálno-ekonomických aspektov v týchto oblastiach:

a)	bezpečnosť dodávok energie, najmä ak ide o prepojenia a vzájomnú závislosť s mimoeurópskymi systémami dodávok a prenosu energie; mapovanie domácich primárnych a vonkajších zdrojov energie a energetických infraštruktúr, od ktorých je Európa závislá;

b)	energetické a elektrické prenosové siete, najmä modelovanie a simulácia transeurópskych energetických sietí, analýza technológií inteligentných prenosových sústav a supersústav a simulácia energetických sústav v reálnom čase;

c)	energetická efektívnosť, najmä metodiky na monitorovanie a hodnotenie výsledkov nástrojov politiky dosahovania energetickej efektívnosti, technologicko-hospodárske analýzy využitia energeticky efektívnych technológií a nástrojov a inteligentných sústav;

nízkouhlíkové technológie (vrátane bezpečnosti jadrovej energie v programe Euratom), najmä hodnotenie výkonnosti a prednormatívny výskum perspektívy nízkouhlíkových technológií; analýza a modelovanie stimulov a prekážok ich vývoja a zavádzania; hodnotenie obnoviteľných zdrojov a problémových oblastí v dodávateľskom reťazci nízkouhlíkových technológií, ako napríklad kritických surovín; pokračujúci rozvoj informačného systému strategického plánu energetických technológií (SETIS) a súvisiacich činností.

3.4. Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

Spoločné výskumné centrum bude podporovať ciele stanovené na rok 2050 vo vzťahu ku konkurencieschopnému, inteligentnému a integrovanému systému dopravy, ktorý efektívne využíva zdroje s cieľom zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prepravu osôb a tovaru prostredníctvom laboratórnych štúdií, modelovania a monitorovania v týchto oblastiach:

strategické nízkouhlíkové dopravné technológie pre všetky druhy dopravy vrátane elektrifikácie cestnej dopravy a lietadiel, plavidiel a vozidiel na alternatívny pohon, ďalší rozvoj strediska Komisie na výmenu informácií s cieľom zhromažďovať a šíriť informácie o príslušných technológiách; dostupnosť nefosílnych palív a zdrojov energie a náklady na ne vrátane vplyvu elektrifikovanej cestnej dopravy na elektrizačné sústavy a výrobu elektrickej energie;

ekologické a efektívne vozidlá, najmä definícia harmonizovaných postupov testovania a hodnotenie inovačných technológií z hľadiska emisií a efektívnosti a bezpečnosti tradičných a alternatívnych palív; vypracovanie lepších metodík na meranie emisií a tlakov na životné prostredie, koordinácia a harmonizácia činností zameraných na stanovenie celkového objemu a monitorovanie emisií na európskej úrovni;

inteligentné systémy mobility s cieľom dosiahnuť spoľahlivú, inteligentnú a integrovanú mobilitu vrátane technologicko-hospodárskeho hodnotenia nových dopravných systémov a komponentov, aplikácií na zdokonalenie riadenia dopravy a podpory vytvorenia integrovaného prístupu k dopyte a riadeniu v oblasti dopravy;

bezpečnosť integrovanej dopravy, najmä poskytovanie nástrojov a služieb na zhromažďovanie, spoločné využívanie a analýzu informácií o incidentoch a haváriách v leteckej, námornej a pozemnej doprave; zlepšenie predchádzania haváriám prostredníctvom analýz a bezpečnostných informácií o rôznych druhoch dopravy pri súčasnom prispievaní k znižovaniu nákladov a zvyšovaní efektívnosti.

3.5. Opatrenia proti zmene klímy, životné prostredie, efektívnosť využívania zdrojov a suroviny

Spoločné výskumné centrum prispeje k budovaniu ekologickejšej Európy, bezpečnosti zásobovania zdrojmi a globálnemu trvalo udržateľnému hospodáreniu s prírodnými zdrojmi prostredníctvom:

vytvorenia prístupu k interoperabilným údajom a informáciám o životnom prostredí prostredníctvom ďalšieho rozvoja noriem a dojednaní v súvislosti s interoperabilitou, geo-priestorových nástrojov a inovačných infraštruktúr pre informačné a komunikačné technológie, napríklad Infraštruktúry pre priestorové informácie v Európskej únii (INSPIRE) a iných iniciatív v rámci Únie i na celosvetovej úrovni;

b)	merania a monitorovania kľúčových environmentálnych premenných a hodnotenia stavu a zmeny prírodných zdrojov na základe ďalšieho rozvoja ukazovateľov a informačných systémov ako súčasti environmentálnych infraštruktúr; posudzovania ekosystémových služieb vrátane ich ocenenia a vplyvov zmeny klímy;

vývoja integrovaného modelovacieho rámca na hodnotenie trvalej udržateľnosti na základe tematických modelov (napríklad pôda, využitie pôdy, voda, kvalita ovzdušia, biodiverzita, emisie skleníkových plynov, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, energetika a doprava) a riešenia vplyvov zmeny klímy a reakcií na ňu;

podpory cieľov rozvojovej politiky Únie presadzovaním technologického transferu, monitorovaním základných zdrojov (ako sú lesy, pôda, zásobovanie potravinami) a výskumom zameraným na obmedzenie následkov zmeny klímy a následkov využívania zdrojov na životné prostredie a na riešenie súperenia medzi využitím pôdy na výrobu potravín alebo energie a využitím pôdy na účely biodiverzity;

integrovaného posudzovania politík udržateľnej výroby a spotreby vrátane bezpečnosti zásobovania strategickými surovinami, efektívnosti využívania zdrojov, nízkouhlíkových a ekologických výrobných postupov a technológií, vývoja výrobkov a služieb, modelov spotreby a obchodu; ďalším vývojom a integráciou analýz politík v oblasti hodnotenia životného cyklu;

f)	integrovanej analýzy vplyvov vo vzťahu k možnostiam zmiernenia zmeny klímy alebo adaptácie na ňu na základe vývoja súboru kvantitatívnych nástrojov v podobe modelov v regionálnom i celosvetovom meradle od sektorovej až po makroekonomickú úroveň.

3.6. Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti

Spoločné výskumné centrum prispeje k cieľom iniciatív Únia inovácií ▌a Globálna Európa prostredníctvom:

a)	komplexných analýz stimulov a prekážok výskumu a inovácie a vývoja modelovacej platformy na hodnotenie mikroekonomických a makroekonomických vplyvov;

b)	príspevku k monitorovaniu vykonávania iniciatívy Únia inovácií prostredníctvom prehľadu výsledkov, vývoja ukazovateľov atď. a prevádzky verejného informačného a spravodajského systému poskytujúceho príslušné údaje a informácie;

prevádzky platformy verejných informácií a spravodajských informácií na pomoc vnútroštátnym a regionálnym orgánom pri inteligentnej špecializácii; kvantitatívnej hospodárskej analýzy priestorového modelu hospodárskej aktivity so zameraním najmä na hospodárske, sociálne a územné rozdiely a zmeny modelu v reakcii na technologický vývoj;

d)	ekonometriky a makroekonomickej analýzy reformy finančného systému s cieľom prispieť k udržaniu efektívneho rámca Únie na riešenie finančnej krízy; pokračovania v poskytovaní metodickej podpory pre monitorovanie rozpočtových pozícií členských štátov v súvislosti s Paktom stability a rastu;

monitorovania fungovania Európskeho výskumného priestoru (ERA) a analýzy stimulov a prekážok niektorého z jeho kľúčových prvkov (napríklad mobility výskumných pracovníkov, otvorenie vnútroštátnych výskumných programov), navrhovania príslušných možností v rámci politík; pokračovania v plnení dôležitej úlohy v ERA prostredníctvom vytvárania sietí, odbornej prípravy, otvorenia jej zariadení a databáz pre používateľov v členských, kandidátskych a pridružených krajinách;

f)	vypracovania kvantitatívnych hospodárskych analýz pre digitálnu ekonomiku; uskutočňovania výskumu vplyvu informačných a komunikačných technológií na ciele digitálnej spoločnosti; štúdia vplyvu citlivých bezpečnostných otázok na životy jednotlivcov (digitálny život).

3.7. Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

Spoločné výskumné centrum bude prispievať k cieľom iniciatívy Bezpečnosť a občianstvo prostredníctvom týchto činností:

zameranie na identifikáciu a posudzovanie zraniteľnosti kľúčových infraštruktúr (vrátane globálnych navigačných systémov a finančných trhov), zlepšenie nástrojov na boj proti podvodom, ktoré sa týkajú rozpočtu únie a nástrojov na dohľad na mori, ako aj posudzovanie prevádzkovej výkonnosti technológií na zabezpečenie osobnej identity (digitálna identita) alebo technológií, ktoré ju ovplyvňujú;

posilňovanie schopnosti Únie obmedziť riziká v prípade katastrof a riadiť dianie pri prírodných a ľuďmi zapríčinených katastrofách najmä prostredníctvom vývoja globálnych informačných systémov včasného varovania a riadenia rizík v prípade viacerých nebezpečenstiev s využitím technológií pozorovania Zeme;

pokračujúce poskytovanie nástrojov na hodnotenie a riadenie výziev v oblasti svetovej bezpečnosti, ako sú terorizmus a nešírenie zbraní (chemických, biologických, rádiologických a jadrových (v rámci programu Euratom)), hrozby vyplývajúce zo spoločensko-politickej nestability a prenosných ochorení, nové oblasti, ktoré treba riešiť, vrátane zraniteľnosti a odolnosti voči novým a kombinovaným hrozbám, ako sú prístup k surovinám, pirátstvo, nedostatok zdrojov a súperenie o ne a vplyv zmien klímy na výskyt prírodných katastrof.

4. KONKRÉTNE ASPEKTY VYKONÁVANIA

Spoločné výskumné centrum v súlade s prioritami iniciatívy Globálna Európa posilní vedeckú spoluprácu s kľúčovými medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami (napr. orgánmi OSN, OECD, Spojenými štátmi americkými, Japonskom, Ruskom, Čínou, Brazíliou, Indiou) v oblastiach so silným celosvetovým vplyvom, napr. v oblasti zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti alebo nanotechnológií. Táto spolupráca sa bude úzko koordinovať s činnosťami, ktoré Únia a členské štáty vykonávajú v rámci medzinárodnej spolupráce.

Spoločné výskumné centrum bude v záujme poskytovania kvalitnejších služieb pri tvorbe politík ďalej rozvíjať svoju kapacitu na analýzu a predkladanie medziodvetvových politických riešení a posudzovanie súvisiacich vplyvov. Táto kapacita bude podporovaná najmä posilnením týchto oblastí:

a)	modelovanie v kľúčových oblastiach (napr. energia a doprava, poľnohospodárstvo, klíma, životné prostredie, ekonómia). Pozornosť sa sústredí na odvetvové aj integrované modely (na posudzovanie trvalej udržateľnosti), pričom sa zahrnú vedecko-technické aj hospodárske aspekty;

výhľadové štúdie zahŕňajúce analýzu trendov a udalostí v oblasti vedy, techniky a spoločnosti a ich prípadný vplyv na verejné politiky, inováciu a posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľného rastu. Spoločné výskumné centrum by sa tak mohlo zamerať na otázky, ktoré si môžu v budúcnosti vyžiadať politický zásah, a odhadovať potreby zákazníkov.

Spoločné výskumné centrum zintenzívni svoju podporu procesu normalizácie a noriem ako horizontálny komponent podpory európskej konkurencieschopnosti. Činnosti v tejto oblasti budú zahŕňať prednormatívny výskum, vypracovanie referenčných materiálov a meraní a harmonizáciu metodík. Identifikovalo sa päť kľúčových oblastí (energetika, doprava, digitálna agenda, bezpečnosť a ochrana (vrátane jadrovej bezpečnosti v programe Euratom), ochrana spotrebiteľa). Spoločné výskumné centrum bude súčasne ďalej podporovať šírenie svojich výsledkov a podporovať správu práv duševného vlastníctva v rámci inštitúcií a orgánov Únie.

Spoločné výskumné centrum vybuduje kapacity v oblasti behavioriálnych vied s cieľom podporiť vypracovanie efektívnejšej regulácie a doplniť činnosť Spoločného výskumného centra vo vybraných oblastiach, akými sú výživa, energetická efektívnosť a politiky týkajúce sa produktov.

Súčasťou týchto činností v jednotlivých oblastiach, ako sú digitálna agenda, trvalo udržateľná výroba a spotreba alebo verejné zdravie, bude sociálno-hospodársky výskum.

V záujme splnenia tohto poslania je dôležité, aby malo Spoločné výskumné centrum ako referenčné centrum Únie najmodernejšiu infraštruktúru, ktorá mu umožní naďalej zohrávať dôležitú úlohu v ERA a vstupovať do nových oblastí výskumu. Spoločné výskumné centrum bude pokračovať vo svojom programe renovácie a obnovy s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými nariadeniami v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany a bude investovať do vedeckej infraštruktúry vrátane rozvoja modelovacích platforiem, zariadení pre nové oblasti, napríklad genetické testovanie atď. Tieto investície sa budú realizovať v úzkej koordinácii s plánom Európskeho strategického fóra pre výskumnú infraštruktúru (ESFRI) a prihliadne sa pri nich na zariadenia existujúce v členských štátoch.

(1) Odporúčanie Komisie o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a kódex postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie, C(2008)1329 z 10. 4. 2008.

(2) V zásade minimálne 80 %.

(3) Regionálne partnerské zariadenie (RPF) je výskumná infraštruktúra národného alebo regionálneho významu z hľadiska sociálno-ekonomickej návratnosti, poskytovania odbornej prípravy pre výskumných a technických pracovníkov a ich prilákania, ktorá je uznaná ako partner celoeurópskej ESFRI alebo inej výskumnej infraštruktúry svetovej úrovne. Kvalita RPF vrátane úrovne jej vedeckých služieb, riadenia a politiky týkajúcej sa prístupu musí spĺňať tie isté normy, ktoré sa vyžadujú v prípade celoeurópskych výskumných infraštruktúr.

(4) Keďže pri všetkých výskumoch sa už intenzívne využívajú počítače a množstvo údajov, pre všetkých výskumných pracovníkov je základnou požiadavkou prístup k najmodernejším elektronickým infraštruktúram. Napríklad výskumná sieť GÉANT spája 40 miliónov používateľov vo viac než 8 000 inštitúciách v 40 krajinách a európska sieťová infraštruktúra s 290 lokalitami v 50 krajinách je najväčšou počítačovou infraštruktúrou na svete. Neustály pokrok v oblasti IKT a čoraz náročnejšie požiadavky vedy na využívanie počítačov a spracovanie obrovského objemu údajov predstavujú veľké finančné a organizačné výzvy s cieľom zabezpečiť bezproblémové služby pre výskumných pracovníkov.

(5) Internet vecí sa bude koordinovať ako prierezová otázka.

(6) Vrátane sietí založených na kozmických technológiách.

(7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(8) Pracovný dokument útvarov Komisie SEC(2009)1295, ktorý je priložený k oznámeniu o investovaní do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET) COM(2009)0519 v konečnom znení.

(9) COM(2007)0723.

(10) Biela kniha Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ COM(2011)0144 v konečnom znení.

(11) Odhady realizované spoločnosťou PricewaterhouseCoopers pre „udržateľné obchodné príležitosti súvisiace s prírodnými zdrojmi (vrátane energetiky, lesníctva, potravinárstva a poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a kovopriemyslu)“ a program Vision 2050 rady WBCSD (2010): Nový program pre obchod, Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj: Ženeva, URL: http://www.wbcsd.org/web/projects/BZrole/Vision2050-FullReport_Final.pdf

(12) COM(2008)0699.

(13) Štúdia a poznámky tematického oddelenia Európskeho parlamentu pre hospodársku a vedeckú politiku s názvom Ekologická inovácia – nasmerovanie EÚ na cestu k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu, z marca 2009.

(14) Výročná správa Observatória pre ekologickú inováciu za rok 2010 s názvom „Výzva v podobe ekologickej inovácie – cesty k Európe, ktorá efektívne využíva zdroje“, máj 2011.

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006.

(16) Bez toho, aby bol dotknutý rozpočet vyčlenený na túto spoločenskú výzvu.

(17) C(2008)1329 v konečnom znení, 10.4.2008.

PRÍLOHA II

Ukazovatele výkonu

V nasledujúcej časti sa pre osobitné ciele programu Horizont 2020 uvádza ▌niekoľko kľúčových ukazovateľov na posudzovanie výsledkov a vplyvov , ktoré sa môžu počas realizácie programu Horizont 2020 ešte doladiť .

1. ČASŤ I. PRIORITA „EXCELENTNÁ VEDA“

Ukazovatele pre osobitné ciele:

Európska rada pre výskum

—	Podiel publikácií z projektov financovaných Európskou radou pre výskum (ERC), ktoré v jednotlivých vedeckých odboroch patria k 1 % najčastejšie citovaných publikácií

Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti

—	Publikácie v renomovaných časopisoch s lektorskými posudkami

—	Žiadosti o udelenie patentu a udelené patenty v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti

Akcie Marie Curie- Skłodowskej v oblasti zručností, odborného vzdelávania a profesijného rozvoja

—	Výmena výskumných pracovníkov vrátane doktorandov medzi odvetviami a medzi krajinami

Európske výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)

—	Počet výskumných pracovníkov, ktorí majú ▌vďaka podpore z Únie prístup k výskumným infraštruktúram

2. ČASŤ II. PRIORITA „VEDÚCE POSTAVENIE PRIEMYSLU“

Ukazovatele pre osobitné ciele:

Vedúce postavenie v oblasti podporných a priemyselných technológií (IKT, nanotechnológie, progresívne materiály, biotechnológie, moderná výroba a kozmický priestor)

—	Žiadosti o udelenie patentu a udelené patenty v rôznych oblastiach podporných a priemyselných technológií

—	Podiel zúčastnených firiem zavádzajúcich inovácie, ktoré sú nové pre firmu alebo trh (za obdobie projektu plus tri roky)

—	Počet spoločných verejno-súkromných publikácií

Prístup k rizikovému financovaniu

—	Celkové investície zmobilizované prostredníctvom dlhového financovania a investícií do rizikového kapitálu

—	Počet financovaných organizácií a suma získaných súkromných finančných prostriedkov

Inovácie v MSP

—	Podiel zúčastnených MSP zavádzajúcich inovácie, ktoré sú nové pre firmu alebo trh (za obdobie projektu plus tri roky)

—	Rast a tvorba pracovných miest v zúčastnených MSP

3. ČASŤ III. PRIORITA „SPOLOČENSKÉ VÝZVY“,

Ukazovatele pre osobitné ciele:

Pre všetky spoločenské výzvy:

—	Publikácie z oblasti rôznych spoločenských výziev lektorované v renomovaných časopisoch

—	Žiadosti o udelenie patentu a udelené patenty v oblasti rôznych spoločenských výziev

—	Počet prototypov a testovacích činností ▌

—	Počet spoločných verejno-súkromných publikácií

Okrem toho sa pokrok v súvislosti s jednotlivými výzvami posúdi na základe prínosu k osobitným cieľom podrobne opísaným v prílohe I k nariadeniu č. XX/2012 [Horizont 2020].

4. ČASŤ IV. NEJADROVÉ PRIAME AKCIE SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA

Ukazovatele pre osobitné ciele:

—	Počet výskytov pozorovateľných konkrétnych vplyvov na európske politiky vyplývajúcich z technickej a vedeckej podpory poskytovanej Spoločným výskumným centrom

—	Počet lektorovaných publikácií ▌v renomovaných časopisoch

PRÍLOHA III

Monitorovanie

Komisia bude monitorovať realizáciu programu Horizont 2002, a najmä:

1.	Prínos programu k realizácii Európskeho výskumného priestoru

2.	Rozšírenie účasti

Účasť MSP

4.	Spoločenské a humanitné vedy

5.	Veda a spoločnosť

Pohlavie

7.	Medzinárodná spolupráca

8.	Udržateľný rozvoj a zmena klímy vrátane informácií o výdavkoch súvisiacich so zmenou klímy

9.	Vytváranie prepojenia medzi objavmi a využitím na trhu

10.	Digitálna agenda

11.	Účasť súkromného sektora

12.	Financovanie verejno-súkromných partnerstiev a partnerstiev vo verejnej sfére

13.	Komunikácia a šírenie informácií

14.	Modely účasti nezávislých expertov

PRÍLOHA IV

Informácie poskytované Komisii podľa článku 8a ods. 2

Informácie o jednotlivých projektoch, ktoré umožňujú monitorovanie celého životného cyklu každého návrhu so zameraním najmä na:

—	predložené návrhy,

—	výsledky hodnotenia jednotlivých návrhov

—	dohody o grante,

—	dokončené projekty.

Informácie o výsledkoch jednotlivých výziev a realizácii projektov so zameraním najmä na:

—	výsledky jednotlivých výziev,

—	výsledky rokovaní o dohodách o grante,

—	realizáciu projektov vrátane údajov o platbách a výsledkoch projektov.

3.	Informácie o realizácii programu vrátane relevantných informácií na úrovni rámcového programu, osobitného programu a jednotlivých tém a JRC, ako aj o súčinnosti s ďalšími dôležitými programami Únie.

4.	Informácie o plnení rozpočtu programu Horizont 2020 vrátane informácií o záväzkoch a platbách v súvislosti s iniciatívami podľa článku 185 a 187.

PRÍLOHA V

Zloženia výboru pre program

Zloženia výboru (1) pre program Horizont 2020 podľa článku 9 ods.1a:

1.	Strategické zloženie: Strategický prehľad realizácie celého programu, súdržnosti jednotlivých častí a prierezové otázky vrátane častí Šírenie excelentnosti a rozširovania účasti a Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť.

Časť I – Excelentná veda:

2.	Európska rada pre výskum (ERC), vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET) a akcie Marie Curie-Skłodowskej (AMCS)

3.	Výskumné infraštruktúry

Časť II – Vedúce postavenie priemyslu:

4.	Informačné a komunikačné technológie (IKT)

5.	Nanotechnológie, pokrokové materiály, biotechnológia, moderná výroba a spracovanie

Vesmír

7.	Malé a stredné podniky a prístup k rizikovému financovaniu

Časť III – Spoločenské výzvy:

8.	Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

9.	Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo

10.	Bezpečná, čistá a efektívna energia

11.	Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava

12.	Opatrenia proti zmene klímy, životné prostredie, efektívnosť využívania zdrojov a suroviny

13.	Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti

14.	Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

(1) V záujme uľahčenia realizácie programu Komisia na každé zasadnutie programového výboru vymedzené v programe uhradí v súlade so svojimi platnými usmerneniami výdavky jedného zástupcu za členský štát, ako aj jedného experta/poradcu za členský štát pri tých bodoch programu, pri ktorých potrebuje členský štát špecifické poradenstvo.

Top