(1)

S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala Únia výlučnú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody o ochrane investícií. Únia je už stranou Zmluvy o energetickej charte, v ktorej sa stanovuje ochrana investícií.

(1)

S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala Únia výlučnú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody o ochrane investícií. Únia je už spolu s členskými štátmi stranou Zmluvy o energetickej charte, v ktorej sa stanovuje ochrana investícií.

(2)

Dohody , v ktorých sa stanovuje ochrana investícií, spravidla zahŕňajú mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom umožňujúci investorovi z tretej krajiny, aby si uplatnil nárok voči štátu, v ktorom uskutočnil investíciu. Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom môže viesť k rozsudkom, ktorými sa priznáva peňažná náhrada. Pri každej takejto veci okrem toho nevyhnutne vzniknú značné náklady na vedenie rozhodcovského konania, ako aj náklady spojené s obhajobou v danej veci.

(2)

V odôvodnených prípadoch môžu budúce dohody o ochrane investícií uzatvorené Úniou zahŕňať mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom umožňujúci investorovi z tretej krajiny, aby si uplatnil nárok voči štátu, v ktorom uskutočnil investíciu. Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom môže viesť k rozsudkom, ktorými sa priznáva peňažná náhrada. Pri každej takejto veci okrem toho nevyhnutne vzniknú značné náklady na vedenie rozhodcovského konania, ako aj náklady spojené s obhajobou v danej veci.

(3a)

Finančnú zodpovednosť nemožno náležite riadiť, ak normy ochrany stanovené v investičných dohodách výrazne presahujú limity zodpovednosti uznávané v Únii a vo väčšine členských štátov. Budúce dohody Únie by tak mali zahraničným investorom poskytovať rovnako vysokú úroveň ochrany, nie však vyššiu úroveň ochrany, akú právne predpisy Únie a všeobecné zásady právnych poriadkov členských štátov poskytujú investorom v rámci Únie.

(3b)

Vymedzenie vonkajších hraníc finančnej zodpovednosti v rámci tohto nariadenia je spojené aj so zárukou zákonodarných právomocí Únie vykonávaných v rámci kompetencií definovaných v zmluvách a kontrolovaných Súdnym dvorom z hľadiska ich zákonnosti, ktorú nemožno neoprávnene obmedziť potenciálnou zodpovednosťou definovanou mimo vyváženého systému stanoveného v zmluvách. Súdny dvor jasne potvrdil, že zodpovednosť Únie za legislatívne akty, najmä v interakcii s medzinárodným právom, musí byť úzko koncipovaná a nemožno ju využívať bez jasného určenia chyby  (2) . Budúce investičné dohody, ktoré Únia plánuje uzatvoriť, by mali rešpektovať uvedené záruky voči legislatívnym právomociam Únie a nemali by zahŕňať prísnejšie normy zodpovednosti, ktoré umožnia obchádzať normy vymedzené Súdnym dvorom.

(4)

Ak má Únia medzinárodnú zodpovednosť za poskytnuté zaobchádzanie, podľa medzinárodného práva sa očakáva, že vyplatí prípadnú sumu priznanú nepriaznivým rozsudkom a zaplatí náklady prípadného sporu. Nepriaznivý rozsudok však prípadne môže vyplývať buď zo zaobchádzania poskytnutého samotnou Úniou, alebo zo zaobchádzania poskytnutého členským štátom. Bolo by preto nespravodlivé, keby sa sumy priznané rozsudkom a náklady na rozhodcovské konanie platili z rozpočtu Únie, ak zaobchádzanie poskytol členský štát. Je preto nevyhnutné, aby sa podľa práva Únie a bez toho, aby bola dotknutá medzinárodná zodpovednosť Únie, finančná zodpovednosť rozdelila na základe kritérií stanovených v tomto nariadení medzi Úniu a členský štát zodpovedný za poskytnuté zaobchádzanie.

(4)

Ak má Únia ako subjekt s právnou subjektivitou medzinárodnú zodpovednosť za poskytnuté zaobchádzanie, podľa medzinárodného práva sa očakáva, že vyplatí prípadnú sumu priznanú nepriaznivým rozsudkom a zaplatí náklady prípadného sporu. Nepriaznivý rozsudok však prípadne môže vyplývať buď zo zaobchádzania poskytnutého samotnou Úniou, alebo zo zaobchádzania poskytnutého členským štátom. Bolo by preto nespravodlivé, keby sa sumy priznané rozsudkom a náklady na rozhodcovské konanie platili z rozpočtu Európskej únie (rozpočet Únie), ak zaobchádzanie poskytol členský štát. Je preto nevyhnutné, aby sa podľa práva Únie a bez toho, aby bola dotknutá medzinárodná zodpovednosť Únie, finančná zodpovednosť rozdelila na základe kritérií stanovených v tomto nariadení medzi samotnú  Úniu a členský štát zodpovedný za poskytnuté zaobchádzanie.

(6)

Finančná zodpovednosť by sa mala prideliť subjektu zodpovednému za zaobchádzanie, o ktorom sa zistilo, že nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami dohody. Znamená to, že finančnú zodpovednosť by mala niesť Únia vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje inštitúcia, subjekt alebo agentúra Únie. Finančnú zodpovednosť by mal niesť príslušný členský štát vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje členský štát. Ak však členský štát koná spôsobom vyžadovaným podľa práva Únie, napríklad pri transpozícii smernice prijatej na úrovni Únie, mala by finančnú zodpovednosť niesť Únia do takej miery, v akej sa príslušné zaobchádzanie vyžaduje podľa práva Únie. Okrem toho je potrebné, aby sa v nariadení predpokladala eventualita, že konkrétna vec sa môže týkať zaobchádzania poskytnutého členským štátom aj zaobchádzania vyžadovaného podľa práva Únie. Nariadenie sa bude vzťahovať na všetky úkony členských štátov a  Európskej únie .

(6)

Finančná zodpovednosť by sa mala prideliť subjektu zodpovednému za zaobchádzanie, o ktorom sa zistilo, že nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami dohody. Znamená to, že finančnú zodpovednosť by mala niesť samotná Únia vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje inštitúcia, subjekt , agentúra alebo iná právna jednotka Únie. Finančnú zodpovednosť by mal niesť príslušný členský štát vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje tento členský štát. Ak však členský štát koná spôsobom vyžadovaným podľa práva Únie, napríklad pri transpozícii smernice prijatej na úrovni Únie, mala by finančnú zodpovednosť niesť samotná Únia do takej miery, v akej sa príslušné zaobchádzanie vyžaduje podľa práva Únie. Okrem toho je potrebné, aby sa v nariadení predpokladala eventualita, že konkrétna vec sa môže týkať zaobchádzania poskytnutého členským štátom aj zaobchádzania vyžadovaného podľa práva Únie. Nariadenie sa bude vzťahovať na všetky úkony členských štátov a  Únie . V takomto prípade by členské štáty a Únie mali niesť finančnú zodpovednosť za osobitné zaobchádzanie, ktoré povolí niektorý z nich.

(6a)

Keď členský štát koná spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný so spôsobom požadovaným v právnych predpisoch Únie, napríklad keď netransponuje smernicu prijatú Úniou, alebo keď prekračuje podmienky smernice prijatej Úniou pri jej transponovaní do vnútroštátnych právnych predpisov, uvedený členský štát by mal za takéto zaobchádzanie niesť finančnú zodpovednosť.

(8)

Na druhej strane, ak by členský štát niesol prípadnú finančnú zodpovednosť vyplývajúcu zo sporu, je v zásade vhodné takémuto členskému štátu umožniť, aby vystupoval ako odporca na účely obhajoby zaobchádzania, ktoré poskytol investorovi. Dohodami stanovenými v tomto nariadení sa to umožňuje. Predstavuje to značnú výhodu, ktorá spočíva v nezaťažovaní rozpočtu Únie a zdrojov Únie, a to ani dočasne, nákladmi na konanie alebo prípadnou sumou priznanou rozsudkom vyneseným v neprospech príslušného členského štátu.

(8)

Na druhej strane, ak by členský štát niesol prípadnú finančnú zodpovednosť vyplývajúcu zo sporu, je v zásade spravodlivé a vhodné takémuto členskému štátu umožniť, aby vystupoval ako odporca na účely obhajoby zaobchádzania, ktoré poskytol investorovi. Dohodami stanovenými v tomto nariadení sa to umožňuje. Predstavuje to značnú výhodu, ktorá spočíva v nezaťažovaní rozpočtu Únie a nefinančných zdrojov Únie, a to ani dočasne, nákladmi na konanie alebo prípadnou sumou priznanou rozsudkom vyneseným v neprospech príslušného členského štátu.

(10)

Za určitých okolností je z hľadiska zabezpečenia vhodnej ochrany záujmov Únie veľmi dôležité, aby v sporoch zahŕňajúcich zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, vystupovala ako odporca samotná Únia. Môže k tomu dôjsť najmä vtedy, keď spor zahŕňa aj zaobchádzanie poskytnuté Úniou, ak sa zdá, že zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, sa vyžaduje podľa práva Únie, ak je pravdepodobné, že  podobné nároky sa môžu uplatniť voči iným členským štátom alebo ak vec zahŕňa nevyriešené právne otázky, ktorých vyriešenie môže mať vplyv na prípadné budúce konania proti iným členským štátom alebo Únii. Ak sa spor čiastočne týka zaobchádzania poskytnutého Úniou alebo vyžadovaného podľa práva Únie, Únia by mala vystupovať ako odporca, okrem prípadu, keď sú nároky týkajúce sa takéhoto zaobchádzania menej dôležité vzhľadom na prípadnú finančnú zodpovednosť, o ktorú ide, a vzniknuté právne otázky vo vzťahu k nárokom týkajúcim sa zaobchádzania, ktoré poskytol členský štát.

(10)

Za určitých okolností je z hľadiska zabezpečenia vhodnej ochrany záujmov Únie veľmi dôležité, aby v sporoch zahŕňajúcich zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, mohla vystupovať ako odporca samotná Únia. Môže k tomu dôjsť najmä vtedy, keď spor zahŕňa aj zaobchádzanie poskytnuté Úniou, ak sa zdá, že zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, sa vyžaduje podľa práva Únie, ak  sa podobné nároky uplatnili voči iným členským štátom alebo ak vec zahŕňa nevyriešené právne otázky, ktorých vyriešenie môže mať vplyv na  súčasné alebo prípadné budúce konania proti iným členským štátom alebo Únii. Ak sa spor čiastočne týka zaobchádzania poskytnutého Úniou alebo vyžadovaného podľa práva Únie, Únia by mala vystupovať ako odporca, okrem prípadu, keď sú nároky týkajúce sa takéhoto zaobchádzania menej dôležité vzhľadom na prípadnú finančnú zodpovednosť, o ktorú ide, a vzniknuté právne otázky vo vzťahu k nárokom týkajúcim sa zaobchádzania, ktoré poskytol členský štát.

(12)

Je vhodné, aby Komisia v rozsahu rámca stanoveného v tomto nariadení rozhodla , či by odporcom mala byť Únia alebo či by mal ako odporca vystupovať členský štát.

(12)

V záujme vytvorenia fungujúceho systému by Komisia v rozsahu rámca stanoveného v tomto nariadení mala rozhodnúť , či by odporcom mala byť Únia alebo či by mal ako odporca vystupovať členský štát , a mala by informovať Európsky parlament a Radu o každom takomto rozhodnutí v rámci svojho každoročného predkladania správ o vykonávaní tohto nariadenia .

(14)

Keď členský štát vystupuje ako odporca, je rovnako vhodné, aby Komisiu informoval o vývoji v danej veci a aby Komisia od členského štátu vystupujúceho ako odporca mohla vyžadovať, ak je to vhodné, aby v záležitostiach, ktoré sú v záujme Únie, zaujal určitú pozíciu.

(14)

Keď členský štát vystupuje ako odporca, je rovnako vhodné, aby Komisiu informoval o vývoji v danej veci a aby Komisia od členského štátu vystupujúceho ako odporca mohla vyžadovať, ak je to vhodné, aby v záležitostiach, ktoré majú vplyv na nadradené záujmy Únie, zaujal určitú pozíciu.

(15)

Členský štát môže kedykoľvek súhlasiť s tým, že bude finančne zodpovedný v prípade, že sa má vyplatiť náhrada. V takom prípade môžu členský štát a Komisia dospieť k dohodám o pravidelných platbách nákladov a o vyplatení prípadnej náhrady. Takýto súhlas neznamená, že členský štát uznáva opodstatnenosť nároku, ktorý je predmetom sporu. Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie, ktorým sa od členského štátu vyžaduje zaplatenie zálohy na takéto náklady. V prípade, že súd prizná rozsudkom náklady Únii, by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušnému členskému štátu zálohová platba na náklady bezodkladne vrátila.

(15)

Bez ohľadu na výsledok rozhodcovského konania, členský štát môže kedykoľvek súhlasiť s tým, že bude finančne zodpovedný v prípade, že sa má vyplatiť náhrada. V takom prípade môžu členský štát a Komisia dospieť k dohodám o pravidelných platbách nákladov a o vyplatení prípadnej náhrady. Takýto súhlas v  žiadnom právnom význame neznamená, že členský štát uznáva opodstatnenosť nároku, ktorý je predmetom sporu. Komisia môže v takomto prípade prijať rozhodnutie, ktorým sa od členského štátu vyžaduje zaplatenie zálohy na takéto náklady. V prípade, že súd prizná rozsudkom náklady Únii, by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušnému členskému štátu zálohová platba na náklady bezodkladne vrátila.

(16)

V niektorých prípadoch môže byť vhodné dosiahnuť urovnanie, aby sa zabránilo nákladnému a zbytočnému rozhodcovskému konaniu. Je nevyhnutné stanoviť postup na uskutočnenie takýchto urovnaní. Takýto postup by mal Komisii konajúcej v súlade s postupom preskúmania umožniť urovnanie veci, ak je to v záujme Únie. Ak sa vec týka zaobchádzania poskytnutého členským štátom, je vhodné, aby Komisia a príslušný členský štát úzko spolupracovali a viedli konzultácie. Členskému štátu by sa mala ponechať možnosť danú vec kedykoľvek urovnať, za predpokladu, že prevezme plnú finančnú zodpovednosť a že takéto urovnanie je v súlade s právom Únie a so záujmami Únie.

(16)

V niektorých prípadoch môže byť vhodné dosiahnuť urovnanie, aby sa zabránilo nákladnému a zbytočnému rozhodcovskému konaniu. Je nevyhnutné stanoviť účinný a rýchly postup na uskutočnenie takýchto urovnaní. Takýto postup by mal Komisii konajúcej v súlade s postupom preskúmania umožniť urovnanie veci, ak je to v záujme Únie. Ak sa vec týka zaobchádzania poskytnutého členským štátom, je vhodné, aby Komisia a príslušný členský štát úzko spolupracovali a viedli konzultácie , a to aj o konaní o urovnaní sporov a o výške peňažnej náhrady . Členskému štátu by sa mala ponechať možnosť danú vec kedykoľvek urovnať, za predpokladu, že prevezme plnú finančnú zodpovednosť a že takéto urovnanie je v súlade s právom Únie a so záujmami Únie ako celku .

(18)

Komisia by s príslušným členským štátom mala viesť intenzívne konzultácie, aby sa dosiahla dohoda o pridelení finančnej zodpovednosti. Ak Komisia určí, že zodpovedný je členský štát a členský štát s tým nesúhlasí, Komisia by mala sumu priznanú rozsudkom vyplatiť, mala by však vydať rozhodnutie určené členskému štátu, v ktorom ho požiada o poskytnutie príslušných súm v prospech rozpočtu Európskej únie spolu s uplatniteľnými úrokmi. Splatnými úrokmi by mali byť úroky stanovené podľa [článku 71 ods. 4 nariadenia Rady ( ES , Euratom) č.  1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev v znení zmien a doplnení] . Článok 263 zmluvy je dispozícii v prípadoch, keď sa členský štát domnieva, že rozhodnutie nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení.

(18)

Komisia by s príslušným členským štátom mala viesť intenzívne konzultácie, aby sa dosiahla dohoda o pridelení finančnej zodpovednosti. Ak Komisia určí, že zodpovedný je členský štát a členský štát s tým nesúhlasí, Komisia by mala sumu priznanú rozsudkom vyplatiť, mala by však vydať rozhodnutie určené členskému štátu, v ktorom ho požiada o poskytnutie príslušných súm v prospech rozpočtu Únie spolu s uplatniteľnými úrokmi. Splatnými úrokmi by mali byť úroky stanovené podľa článku 78 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ , Euratom) č.  966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie  (3). Článok 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je dispozícii v prípadoch, keď sa členský štát domnieva, že rozhodnutie nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení.

(19)

Z rozpočtu Únie by sa mali hradiť výdavky vyplývajúce z dohôd uzavretých podľa článku 218 zmluvy, v ktorých sa stanovuje urovnávanie sporov medzi investorom a štátom. Ak členský štát nesie finančnú zodpovednosť podľa tohto nariadenia, Únii by sa malo umožniť, aby pred vynaložením príslušných výdavkov najprv vybrala príspevky od príslušného členského štátu alebo aby príslušné výdavky najprv vynaložila a potom si ich nechala nahradiť príslušným členským štátom. Malo by byť možné používať oba tieto mechanizmy zaobchádzania s rozpočtom v závislosti od toho, čo je uskutočniteľné, najmä vzhľadom na časový rozvrh. Pri oboch mechanizmoch by sa s príspevkami alebo náhradami vyplatenými členskými štátmi malo zaobchádzať ako s vnútornými pripísanými príjmami rozpočtu Únie. Rozpočtové prostriedky vyplývajúce z týchto vnútorných pripísaných príjmov by sa mali použiť nielen na úhradu príslušných výdavkov, ale aj na doplnenie iných častí rozpočtu Únie, z ktorých sa poskytli pôvodné rozpočtové prostriedky na vynaloženie príslušných výdavkov v rámci druhého mechanizmu.

b)

„náklady vyplývajúce z rozhodcovského konania“ sú poplatky a náklady rozhodcovského súdu, ako aj náklady na zastupovanie a výdavky, ktoré sú rozhodcovským súdom priznané navrhovateľovi;

b)

„náklady vyplývajúce z rozhodcovského konania“ sú poplatky a náklady rozhodcovského súdu, rozhodcovskej inštitúcie, ako aj náklady na zastupovanie a výdavky, ktoré sú rozhodcovským súdom priznané navrhovateľovi;

c)

„spor“ je rozpor o nároku, ktorý si navrhovateľ uplatňuje voči Únii podľa dohody a o ktorom rozhodne rozhodcovský súd;

c)

„spor“ je rozpor o nároku, ktorý si navrhovateľ uplatňuje voči Únii alebo členskému štátu podľa dohody a o ktorom rozhodne rozhodcovský súd;

ja)

„nadradené záujmy Únie“ predstavuje niektorá z nasledujúcich situácií:

c)

je pravdepodobné, že podobné nároky sa v rámci tej istej dohody budú uplatňovať voči zaobchádzaniu poskytnutému inými členskými štátmi a Komisia má najlepšiu pozíciu na zabezpečenie účinnej a konzistentnej obhajoby alebo

c)

podobné nároky alebo žiadosti o konzultácie týkajúce sa podobných nárokov boli podané v rámci tej istej dohody voči zaobchádzaniu zo strany iných členských štátov a Komisia má najlepšiu pozíciu na zabezpečenie účinnej a konzistentnej obhajoby podobné nároky alebo

d)

spor vyvoláva nevyriešené právne otázky, ktoré sa v rámci tej istej dohody alebo iných dohôd Únie môžu znova vyskytnúť v iných sporoch týkajúcich sa zaobchádzania poskytnutého Úniou alebo inými členskými štátmi .

d)

spor vyvoláva citlivé právne otázky, ktorých vyriešenie môže ovplyvniť budúci výklad príslušnej dohody alebo iných dohôd.

b)

informuje Komisiu o všetkých významných procesných krokoch a pravidelne vedie konzultácie, ako aj v každom prípade, keď o to Komisia požiada a

b)

bezodkladne informuje Komisiu o všetkých významných procesných krokoch a pravidelne vedie konzultácie, ako aj v každom prípade, keď o to Komisia požiada a

c)

Komisia poskytuje členskému štátu všetky dokumenty týkajúce sa konania, aby sa zabezpečila čo najúčinnejšia obhajoba a

c)

Komisia poskytuje členskému štátu všetky dokumenty týkajúce sa konania a neustále členský štát informuje o všetkých dôležitých procesných krokoch, pričom vedie konzultácie s členským štátom vždy, keď o to príslušný členský štát požiada, aby sa zabezpečila čo najúčinnejšia obhajoba, a