This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012PC0729
Proposal for a COUNCIL RECOMMENDATION On Establishing a Youth Guarantee
Návrh ODPORÚČANIE RADY o zavedení systému záruk pre mladých
Návrh ODPORÚČANIE RADY o zavedení systému záruk pre mladých
/* COM/2012/0729 final - 2012/0351 (NLE) */
Návrh ODPORÚČANIE RADY o zavedení systému záruk pre mladých /* COM/2012/0729 final - 2012/0351 (NLE) */
Dôvodová
správa 1. Kontext návrhu Vysoká
a neustále sa zvyšujúca miera nezamestnanosti mladých ľudí má
dramatický dopad na naše ekonomiky, naše spoločnosti i na samotných
ľudí. Miera
nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ dosiahla vysokú úroveň 22,7 %
(tretí štvrťrok 2012), čo je dvakrát viac ako u dospelých[1], pričom pohľad do
budúcnosti nesvedčí o zvrátení tohto trendu. Okolo 5,5 milióna mladých
ľudí je nezamestnaných a viac ako 7,5 milióna mladých ľudí
vo veku do 25 rokov v súčasnosti nie je zamestnaných ani zapojených
do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (tzv. NEET). No
i bez ohľadu na bezprostredné účinky krízy, a dokonca i pri
nižších mierach, sú nezamestnanosť a neaktivita mládeže veľmi drahé
a negatívne ovplyvňujú spoločnosť. Dnes sú finančne náročné
z hľadiska vyplácania dávok i z hľadiska ušlých príjmov a daní,
no v budúcnosti budú rovnako drahé, pretože môžu mať odradzujúci
účinok s dlhodobo negatívnym dopadom na budúcu výšku príjmov, budúce
riziká nezamestnanosti, zdravotný stav, dobré životné podmienky a dôchodkové
rezervy. Európa si nemôže dovoliť plytvať svojím talentom a svojou
budúcnosťou. O
potrebe prijať opatrenia a podporiť mladých ľudí pri ich
prechode zo školy do zamestnania sa vedelo už v období pred krízou. V roku 2005
sa Rada v kontexte usmernení politiky zamestnanosti (2005 – 2008) dohodla, že
politiky by mali zabezpečiť, aby sa „každej nezamestnanej osobe
ponúkol nový začiatok skôr, ako u mladých ľudí uplynie 6
mesiacov bez práce“. V roku 2008 Rada znížila toto obdobie na „najviac 4
mesiace “ v prípade mladých ľudí, ktorí skončili školu. Keďže
do roku 2010 stále nedošlo k realizácii tohto opatrenia v celej EÚ, tak
Európsky parlament (EP), ako aj Európske fórum mládeže sa dôrazne zasadzovali
za zriadenie záruk pre mladých na úrovni EÚ. V
rámci stratégie Európa 2020 a jej hlavnej iniciatívy „Mládež v pohybe“
Komisia vyzvala členské štáty, aby zaručili, že do štyroch mesiacov
od ukončenia školy budú všetci mladí ľudia buď v zamestnaní,
v procese ďalšieho vzdelávania, alebo zapojení do aktivačných
opatrení a aby im túto možnosť poskytli v rámci systému záruk pre
mladých. V
rokoch 2011 a 2012 zazneli podobné výzvy opäť, najmä z Európskej rady,
Európskeho parlamentu a Európskeho fóra mládeže, v praxi sa však nestretli
s veľkým úspechom. V balíku
opatrení pre oblasť zamestnanosti z apríla 2012 Komisia oznámila, že do
konca roka navrhne odporúčanie Rady o zavedení systému záruk pre
mladých. Dňa
29. júna 2012 Európska rada vyzvala členské štáty zvýšiť úsilie
zamerané na rast zamestnanosti mladých ľudí tak, „aby do
niekoľkých mesiacov od ukončenia štúdia dostali kvalitnú ponuku
práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže“.
Zároveň dospela k záveru, že tieto opatrenia môžu byť podporované
Európskym sociálnym fondom (ESF) a že členské štáty by mali využiť
možnosti financovania dočasných dotácií určených na prijímanie
pracovníkov z tohto fondu. V ročnom
prieskume rastu 2013[2]
Komisia zdôraznila skutočnosť, že by členské štáty mali mladým
ľuďom zabezpečiť možnosti prechodu zo školy do zamestnania,
mali by navrhnúť a realizovať systémy záruk pre mladých, kde by každá
osoba mladšia ako 25 rokov dostala ponuku práce, ďalšieho vzdelávania,
učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov
od ukončenia formálneho vzdelania alebo od chvíle, keď prišla o
zamestnanie. Takéto systémy môžu byť spolufinancované z Európskeho
sociálneho fondu. Komisia
preto prichádza s návrhom na odporúčanie Rady s cieľom
zabezpečiť, aby mladí ľudia dostali kvalitnú ponuku práce,
ďalšieho vzdelávania, alebo odbornej prípravy do štyroch mesiacov od
straty zamestnania alebo ukončenia formálneho vzdelania. V tomto návrhu je
zároveň vymedzený spôsob, ako by sa mal systém záruk pre mladých
zriadiť. V návrhu sú uvedené usmernenia zamerané na týchto šesť
oblastí – vytvoriť silné partnerstvá so všetkými zúčastnenými
stranami, zabezpečiť včasnú intervenciu a aktiváciu, aby sa
mladí ľudia nedostali do kategórie NEET (ani zamestnaní, ani v procese
vzdelávania či odbornej prípravy), prijať podporné opatrenia, ktoré
umožnia integráciu do zamestnania, plne využívať finančné prostriedky
EÚ na tento účel, hodnotiť a sústavne zlepšovať systém záruk
pre mladých a urýchlene ho realizovať. V návrhu sa takisto
uvádza, ako chce Komisia podporovať opatrenia členských štátov: rámec
financovania EÚ, výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi,
monitorovanie činnosti členských štátov v rámci európskeho semestra a
podporné činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti. K
návrhu je priložený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý ponúka viac
podrobností o tom, čo tvorí systém záruk pre mladých, rieši otázky
pomeru nákladov a výhod tohto systému a opisuje každú jednu zložku
potrebnú na zaručenie úspechu systému záruk pre mladých. Okrem toho
sú v prílohe k pracovnému dokumentu útvarov Komisie uvedené opatrenia
na podporu zamestnanosti mládeže, ktoré sú už zavedené v 27 členských
štátoch a v Chorvátsku, a opísané rozličné východiskové pozície
týchto krajín na zavedenie plnohodnotného systému záruk pre mladých. 2. Výsledky konzultácií so zainteresovanými
stranami a posúdení vplyvu Dánske
predsedníctvo zorganizovalo seminár o spôsoboch realizácie systému záruk
pre mladých v rámci neformálneho stretnutia ministrov práce a
sociálnych vecí, ktoré sa v dňoch 24. a 25. apríla 2012
konalo v Horsens. Na tomto stretnutí sa zdôraznilo, že politiky vzdelávania a
odbornej prípravy by sa mali zjednotiť s politikami zamestnanosti, že
úsilie by sa malo sústrediť na problematické skupiny, t. j. na tých,
ktorým chýbajú kvalifikácie/stupne vzdelania, a že prístupy by sa mali
prispôsobiť situácii v jednotlivých krajinách a ich konkrétnym
špecifickým problémom. Napokon sa podčiarkol význam podpory mladých
ľudí, najmä tých najzraniteľnejších, zo strany verejných
orgánov, pričom do tohto procesu by sa mali zapojiť aj samotní mladí
ľudia a prijať povinnosti a vlastnú mieru zodpovednosti.
Európsky sociálny fond bol uvedený ako potenciálny zdroj financovania, najmä
vzhľadom na potrebu zaviesť úsporné opatrenia a opatrenia na
fiškálnu konsolidáciu. Ako
súčasť výročného dotazníka zaslaného sieti verejných služieb
zamestnanosti (VSZ) týkajúceho sa ich schopnosti adaptovať sa na krízu,
bol do vydania z roku 2012, ktoré sa prvýkrát objavilo v januári, zaradený
modul o opatreniach prijatých na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí.
Odpovede boli zohľadnené pri tvorbe pracovného dokumentu útvarov Komisie
priloženého k tomuto návrhu. V
júni 2012 v rámci zasadnutí vedúcich VSZ v čase dánskeho predsedníctva,
boli členovia siete požiadaní predložiť správu o vývojových
trendoch od januára 2012, ktorá mala byť zameraná konkrétne na
mladých ľudí. Ako
pokračovanie balíka opatrení v oblasti zamestnanosti sa v dňoch
19. – 20. júna 2012 diskutovalo so sociálnymi partnermi o možnosti
prísť s iniciatívou zriadenia systému záruk pre mladých. Na
konferencii „Pracovné miesta pre Európu“[3],
ktorá sa v dňoch 6. – 7. septembra 2012 konala v Bruseli za účasti
všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov a mládežníckych
organizácií, vyjadrila veľká väčšina prednášajúcich svoju podporu
zriadeniu systému záruk pre mladých v celej EÚ, pretože mladí ľudia musia
dostať právo na štart do života, zvlášť v časoch, ktoré sú
také zložité ako tieto. V
septembri 2012 sa stretli zástupcovia Európskeho fóra mládeže a
medziodvetvových organizácií sociálnych partnerov. Iniciatíva
záruk pre mladých sa ešte raz stala predmetom diskusií so sociálnymi partnermi,
a to na zasadnutí Výboru pre sociálny dialóg, ktoré sa konalo 23. októbra
2012. 3. Právne prvky návrhu Právny základ: Pre
návrh zriadenia systému záruk pre mladých s ťažiskom v politikách
zamestnanosti (Hlava IX ZFEÚ) predstavuje článok 292 ZFEÚ primeraný právny
základ na prijatie odporúčania. Právomoc Únie, pokiaľ ide o
politiky zamestnanosti, je vymedzená v hlave IX ZFEÚ, ktorá nestanovuje
osobitný právny základ pre prijatie odporúčania. Zvlášť v článku
149 ZFEÚ sa píše len o „podporných opatreniach určených na podporu
spolupráce medzi členskými štátmi a na podporu ich činnosti v oblasti
zamestnanosti prostredníctvom iniciatív zameraných na rozvoj výmeny informácií
a osvedčených postupov“, ktoré nie sú predmetom tohto odporúčania. Subsidiarita a proporcionalita: Komisia, ako
aj všetky členské štáty, sú veľmi znepokojené súčasnou situáciou
mladých ľudí na trhu práce a jej sústavným zhoršovaním. Dramaticky vysoké
miery nezamestnanosti mládeže ovplyvňujú celú Európu: náklady na ne budú
vysoké tak dnes, ako aj v budúcnosti. Úspory dosiahnuté prostredníctvom systému
záruk pre mladých presahujú rámec samotných úspor dosiahnutých v prípade
výdavkov na sociálnu ochranu. Predchádzanie nezamestnanosti a úbytku
zručností by viedlo k dlhodobým prínosom pre mladých ľudí a pre
hospodárstvo vďaka nižšej nezamestnanosti v priebehu celého životného
cyklu, vyšším príjmom (a teda aj vyšším príjmom z daní a príspevkov
na sociálne zabezpečenie), ako aj vďaka nižšej miere sociálnych
a zdravotných problémov[4]. Keďže
neboli dostatočne realizované viaceré politické výzvy tak od Rady, ako aj
Európskeho parlamentu na zavedenie systému záruk pre mladých, je preto potrebné
adresovať členským štátom toto odporúčanie. Skutočne,
doteraz iba niekoľko členských štátov prijalo opatrenia
na zriadenie komplexného systému záruk pre mladých. Sprostredkovanie
usmernení na úrovni EÚ k nástrojom, ktoré prispievajú k účinnému systému
záruk pre mladých, umožní členským štátom čo najlepšie
využiť kohézne fondy, najmä Európsky sociálny fond, s cieľom
riešiť nezamestnanosť a neaktivitu mladých ľudí. V návrhu
je zohľadnená skutočnosť, že odlišnosť situácií v
jednotlivých členských štátoch (prípadne na úrovni regiónov či miest)
by mohla vyvolať rozdiely pri zavádzaní a ďalšej realizácii
tohto systému. 4. Vplyv na rozpočet Nevzťahuje sa 5. Nepovinné prvky Nevzťahuje sa 2012/0351 (NLE) Návrh ODPORÚČANIE RADY o zavedení systému záruk pre mladých RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 292, so zreteľom na návrh Európskej komisie, Keďže: (1) Investovať do
ľudského kapitálu mladých Európanov dnes znamená získať dlhodobé
výhody a prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu.
Európa bude schopná v plnej miere zužitkovať výhody aktívnej, inovatívnej
a kvalifikovanej pracovnej sily a zároveň sa vyhne príliš vysokým
nákladom na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v
procese vzdelávania ani odbornej prípravy (tzv. „NEET“), pričom tieto
náklady v súčasnosti dosahujú 1,2% HDP[5]. (2) Mladých ľudí zasiahla
kríza obzvlášť výrazne. Sú zraniteľní, pretože prechádzajú rôznymi
obdobiami života, chýba im odborná prax, niekedy aj adekvátne vzdelanie alebo
odborná príprava, často krát sa na nich vzťahuje len obmedzená
sociálna ochrana, majú obmedzený prístup k finančným zdrojom
a čelia neistým pracovným podmienkam. U mladých žien je vyššia
pravdepodobnosť, že dostanú nízke mzdy a neisté pracovné miesta,
pričom mladým rodičom, zväčša mladým matkám, chýbajú adekvátne
opatrenia na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi pracovným a súkromným
životom. Okrem toho mnohí mladí ľudia sú zvlášť znevýhodňovaní,
príp. vystavovaní diskriminácii. Preto je nevyhnutné prijať vhodné
podporné opatrenia. (3) V celej Európe existuje 7,5
milióna NEET, čo predstavuje 12,9 % mladých Európanov (vo veku od 15
do 24 rokov). Mnohí z nich nedosiahli viac ako nižšie stredné vzdelanie,
predčasne ukončili školskú dochádzku alebo odbornú prípravu, a
často sú to migranti alebo ľudia zo znevýhodneného prostredia.
Skratka „NEET“ zahŕňa rozličné podskupiny mladých ľudí s
rôznorodými požiadavkami. (4) 30,1 % nezamestnaných
ľudí do 25 rokov bolo nezamestnaných viac ako dvanásť mesiacov. Okrem
toho si čoraz väčší počet mladých ľudí aktívne nehľadá
zamestnanie, čo môže spôsobiť, že zostanú bez štrukturálnej podpory,
ktorá by ich pomohla vrátiť na trh práce. Z výskumu vyplýva, že
nezamestnanosť mládeže môže mať trvalé následky ako napríklad vyššie
riziko budúcej nezamestnanosti, nižšiu úroveň budúcich zárobkov, stratu
ľudského kapitálu, prenos chudoby z generácie na generáciu alebo
nižšiu motiváciu založiť si rodinu, čo všetko prispieva
k negatívnym demografickým trendom. (5) Pojem „záruky pre mladých“ sa
v tomto prípade vzťahuje na skutočnosť, že mladí ľudia
dostanú kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania,
učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov potom,
čo prídu o prácu alebo ukončia formálne vzdelanie. (6) Záruky pre mladých prispievajú
k naplneniu troch cieľov stratégie Európa 2020, a to
dosiahnuť 75 % zamestnanosť u ľudí veku od 20 do 64 rokov,
mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %
a dostať aspoň 20 miliónov ľudí nad hranicu chudoby a
sociálneho vylúčenia. (7) Usmernenia pre politiky
zamestnanosti v členských štátoch[6],
najmä usmernenia 7 a 8, vyzývajú členské štáty, aby podporovali integráciu
mladých ľudí do trhu práce a pomáhali im, najmä tým z kategórie
NEET, v spolupráci so sociálnymi partnermi nájsť si prvé zamestnanie,
pracovnú skúsenosť alebo ďalšie možnosti vzdelávania a odbornej
prípravy vrátane učňovského vzdelávania, a aby rýchlo zasiahli v
prípade, že mladí ľudia prídu o prácu. (8) Už v roku 2005 sa Rada v
kontexte usmernení politík zamestnanosti[7]
(2005 – 2008) dohodla, že „v prípade mladých ľudí sa každej nezamestnanej
osobe ponúkne nový začiatok pred uplynutím šiestich mesiacov bez práce“. V
roku 2008[8]
Rada toto obdobie skrátila na „ najviac štyri mesiace “ v prípade mladých
ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku. (9) V roku 2010 vyzval Európsky
parlament uznesením „Podpora prístupu mládeže na trh práce, posilnenie
postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy“[9] Európsku komisiu, členské
štáty, sociálnych partnerov a ďalšie zúčastnené strany, aby podporili
vnútroštátne politiky trhu práce, vzdelávania a odbornej prípravy systémom záruk
pre mladých. Tým by sa každému mladému človeku v EÚ
zaručilo právo získať ponuku na prácu, učňovské vzdelanie,
dodatočnú odbornú prípravu alebo kombináciu zamestnania a odbornej
prípravy najviac štyri mesiace od straty zamestnania. (10) Vo svojom oznámení z roku 2010
„Mládež v pohybe“ Komisia vyzvala členské štáty, aby zaviedli záruky pre
mladých, ktorých realizácia je však doposiaľ len veľmi obmedzená.
Toto odporúčanie zdôrazňuje a pripomína členský štátom potrebu
naplnenia tohto cieľa a zároveň im poskytuje pomoc s návrhom,
realizáciou a hodnotením tohto nástroja. (11) Závery Rady z júna 2011 k „Podpore
zamestnanosti mládeže v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020“
vyzývajú členské štáty urýchlene konať a mladým ľuďom,
ktorí nemajú zamestnanie a nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo
odbornej prípravy, vrátane tých, ktorí predčasne ukončili školskú
dochádzku, ponúknuť ďalšie vzdelávanie, odbornú
prípravu/rekvalifikáciu alebo aktivačné opatrenia. To by pomohlo
splniť cieľ, ktorým je dostať týchto ľudí späť do
procesu vzdelávania, odbornej prípravy alebo na pracovný trh v čo
najkratšom možnom čase, a tým obmedziť riziko chudoby, diskriminácie
a sociálneho vylúčenia. (12) V júni 2011 sa v
odporúčaní Rady[10]
o „Politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej
dochádzky“ zdôrazňuje tvorbu komplexných a medziodvetvových politík
založených na dôkazoch, ktoré by zahŕňali opatrenia na opätovné
zapojenie ľudí s predčasne ukončenou školskou dochádzkou,
ako aj na posilnenie väzby medzi systémom vzdelávania a odbornej prípravy
a sektorom zamestnanosti. (13) Pri príprave rozpočtu na
rok 2012 Európsky parlament tento prístup podporil a požiadal Komisiu, aby
vykonala prípravnú akciu na podporu zriadenia systému záruk pre mladých v
členských štátoch. (14) Vo svojom balíku zamestnanosti
nazvanom „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého
počtu pracovných miest“[11],
adresovala Komisia výzvu na účinnú mobilizáciu členských štátov,
sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán s cieľom
reagovať na súčasné výzvy EÚ v oblasti zamestnanosti
a zvlášť na nezamestnanosť mladých ľudí. Komisia zdôraznila veľký potenciál tvorby
pracovných miest v „zelených“ odvetviach hospodárstva, v oblasti
zdravotnej a sociálnej starostlivosti a informačných a komunikačných
technológií a v tejto súvislosti vypracovala tri akčné plány
následných opatrení. Komisia zároveň
upozornila aj na šesť sľubných prioritných oblastí pre priemyselné
inovácie, ktoré prispievajú k prechodu na nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne
hospodárstvo[12]. V rámci balíka opatrení v oblasti
zamestnanosti Komisia tiež zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú zohráva podpora
podnikateľských postojov, lepší prístup k službám na podporu
rozbehnutia podnikateľskej činnosti a k mikrofinancovaniu,
a zavedenie spôsobov premeny dávok v nezamestnanosti na granty podporujúce
rozbehnutia podnikateľskej činnosti, a to aj pre mladých ľudí. Okrem toho v spomínanom balíku navrhla mzdové
dotácie na zvýšenie čistých náborov nových pracovníkov a cielené
znižovanie daňového zaťaženia (predovšetkým sociálnych odvodov
zamestnávateľa) na podporu zamestnanosti, ako aj vyvážené reformy právnych
predpisov na ochranu zamestnanosti, ktoré by mladým ľuďom mohli
umožniť prístup ku kvalitnému zamestnaniu. (15) V máji roku 2012 Európsky
parlament[13]
naliehal na členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni prijali rýchle
a konkrétne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že mladí ľudia budú
mať buď slušné zamestnanie, alebo budú súčasťou procesu
vzdelávania či odbornej prípravy/rekvalifikácie do štyroch mesiacov od
ukončenia školy. Parlament zdôraznil, že systém záruk pre mladých by mal
byť právne vymáhateľný v prípade, že by sa tým zlepšila situácia
mladých ľudí, ktorí nie sú ani v zamestnaní ani v procese vzdelávania
či odbornej prípravy a postupne prekonal problém nezamestnanosti mladých
ľudí v EÚ. (16) Dňa
29. júna 2012 Európska rada vyzvala na obnovenie úsilia zvýšiť zamestnanosť
mladých ľudí tak, „aby v priebehu niekoľkých mesiacov od
ukončenia školy, mladí ľudia dostali kvalitnú ponuku zamestnania,
ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže“.
Zároveň dospela k záveru, že tieto opatrenia možno podporovať prostredníctvom
Európskeho sociálneho fondu a že členské štáty by mali využiť
možnosti financovať dočasné dotácie určené na prijímanie
pracovníkov z prostriedkov tohto fondu. (17) Oznámenie Komisie z 20.
novembra 2012 týkajúce sa „Prehodnotenia vzdelávania“[14] je príspevkom EÚ k tomuto
úsiliu, pokiaľ ide o oblasť vzdelávania. Oznámenie vychádza z
kľúčových otázok súvisiacich s reformou a efektívnosťou systémov
vzdelávania a odbornej prípravy, t. j. zosúladiť ponúkané
zručnosti so súčasnými a budúcimi potrebami trhu práce,
podporovať otvorené a flexibilné spôsoby výučby
a presadzovať spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami
vrátane financovania. (18) V ročnom prieskume rastu
2013[15],
Komisia zdôrazňuje, že členské štáty by mali mladým ľuďom
zabezpečiť možnosti prechodu zo školy do zamestnania a vyvinúť a
realizovať systém záruk pre mladých, vďaka ktorému by každá osoba
mladšia ako 25 rokov dostala ponuku zamestnania, ďalšieho
vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov od
ukončenia formálneho vzdelania alebo straty zamestnania. (19) Záruky pre mladých by sa mali
realizovať ako systém pozostávajúci z podporných opatrení, a mala by
zohľadňovať národné, regionálne a miestne okolnosti. Tieto
opatrenia sú zamerané na šesť oblastí: rozvíjanie prístupov na báze
partnerstva, zabezpečenie včasnej intervencie a aktivácie,
prijatie podporných opatrení, ktoré umožnia integráciu do pracovného trhu,
využívanie štrukturálnych fondov EÚ, hodnotenie a sústavne zlepšovanie systému
záruk pre mladých a jeho urýchlené realizovanie. Cieľom týchto
opatrení je zabrániť predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky,
podporiť zamestnateľnosť a odstrániť praktické prekážky
v zamestnanosti. Je možné ich podporiť štrukturálnymi fondmi EÚ a
mali by sa priebežne monitorovať a zlepšovať. (20) Účinná koordinácia a
partnerstvá v rôznych oblastiach politiky (zamestnanosť, vzdelávanie,
mládež, sociálne veci atď.) sú pre zvyšovanie kvality pracovných
príležitostí, učňovského vzdelávania a stáží rozhodujúce. (21) Systém záruk pre mladých musí
zohľadňovať rôznorodosť a odlišné východiskové pozície
členských štátov z hľadiska miery nezamestnanosti mladých,
inštitucionálneho usporiadania a počtu rôznych účastníkov na trhu
práce. Rovnako by mal zohľadňovať aj rôzne situácie, pokiaľ
ide o verejné rozpočty a finančné obmedzenia z hľadiska
rozdelenia zdrojov[16].
V ročnom prieskume rastu 2013 Komisia tvrdí, že investície do
vzdelávania by sa tam, kde je to možné, mali posilniť a zoradiť
podľa priorít, pričom musí byť zaručená efektívnosť
takýchto výdavkov. Osobitnú pozornosť treba tiež venovať zachovaniu
či posilneniu pôsobnosti a efektívnosti služieb zamestnanosti
a aktívnych politík trhu práce, ako je odborné vzdelávanie nezamestnaných
a systém záruk pre mladých. Zavedenie takéhoto systému má význam
z dlhodobého hľadiska, no nesmie sa pritom zabúdať na potrebu
krátkodobého riešenia dramatických dopadov hospodárskej krízy na trh práce.
Odporúča,
aby členské štáty:
(1)
Zabezpečili, aby všetci mladí ľudia vo
veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho
vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po
strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania. Pri navrhovaní takéhoto systému záruk pre
mladých, členské štáty posudzujú všeobecné skutočnosti ako napríklad
fakt, že mladí ľudia nie sú homogénnou skupinou, ktorá žije
v rovnakých sociálnych prostrediach, ako aj princíp obojstranného záväzku
a potrebu riešiť riziko cyklov neaktivity. Systém záruk pre mladých sa zakladá na týchto
usmerneniach pri zohľadnení národných, regionálnych a miestnych okolností,
ako aj pohlavia a rozmanitosti mladých ľudí, ktorým je určený: Rozvíjanie prístupov na báze partnerstva (2)
Je potrebné určiť verejný orgán
zodpovedný za zostavenie a riadenie systému záruk pre mladých a koordináciu
partnerstiev na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach. (3)
Zabezpečte, aby mali mladí ľudia všetky
informácie o dostupných službách a formách podpory tým, že posilníte
spoluprácu medzi službami zamestnanosti, poskytovateľmi profesijného
poradenstva, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a službami na
podporu mládeže a takisto maximálnym využitím všetkých relevantných
informačných kanálov. (4)
Posilnite partnerstvá medzi zamestnávateľmi a
príslušnými aktérmi na trhu práce (služby zamestnanosti, rôzne vládne úrovne,
odbory a služby pre mládež) s cieľom podporiť pracovné príležitosti a
možnosti učňovskej prípravy a stáží pre mladých ľudí. (5)
Vytvorte partnerstvá medzi verejnými a súkromnými
službami zamestnanosti, službami profesijného poradenstva a inými špecializovanými
službami pre mládež (mimovládnymi organizáciami, mládežníckymi centrami a
združeniami), ktoré pomôžu uľahčiť prechod od nezamestnanosti a
neaktivity alebo zo vzdelávania do pracovného procesu. (6)
Zabezpečte aktívne zapojenie sociálnych
partnerov na všetkých úrovniach do navrhovania a vykonávania politík
zameraných na mladých ľudí, podporujte synergické účinky v rámci ich
iniciatív na rozvoj programov učňovského vzdelávania a stáží. (7)
Zabezpečte zapojenie zástupcov mladých
ľudí a/alebo mládežníckych organizácií do navrhovania a realizácie
systému záruk pre mladých tak, aby sa služby prispôsobili potrebám svojich
príjemcov, a dovoľte im stať sa multiplikátormi
v činnostiach zameraných na zvyšovanie informovanosti. Včasná intervencia a aktivácia (8)
Vypracujte účinné podporné stratégie zamerané
na mladých ľudí tak, aby prejavili záujem a zaregistrovali sa v
službách zamestnanosti, ktoré sú určené zvlášť mladým
zraniteľným ľuďom vystaveným viacerým prekážkam (napr.
sociálnemu vylúčeniu, chudobe alebo diskriminácii), ako aj mladým
z kategórie NEET, pričom treba zohľadniť odlišné
prostredia, z ktorých prichádzajú (najmä pokiaľ ide o chudobu,
zdravotné postihnutie, nízku úroveň dosiahnutého vzdelania alebo etnické
menšiny/migrantov). (9)
V záujme lepšej podpory mladých ľudí a
riešenia potenciálneho nedostatku informovanosti o existujúcich ponukách,
zvážte vytvorenie „kontaktných miest“, t. j. organizácie, ktorá by
zabezpečovala koordináciu medzi všetkými zainteresovanými inštitúciami a
organizáciami, najmä s verejným orgánom zodpovedným za riadenie systému záruk
pre mladých tak, aby mohlo dochádzať k vzájomnej výmene informácií o
mladých ľuďoch, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku,
a zvlášť o tých, ktorým hrozí, že si nenájdu zamestnanie ani možnosti
ďalšieho vzdelávania. (10)
Umožnite službám zamestnanosti spolu s ostatnými
partnermi podporovať mladých ľudí, poskytovať personalizované
poradenstvo a individuálne akčné plánovanie vrátane na mieru šitých
individuálnych režimov podpory, postavené od začiatku na princípe
obojstranného záväzku. Podporné opatrenia na integráciu do
pracovného trhu Zvyšovanie kvalifikácií (11)
Ponúknite mladým ľuďom
s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a s nízkou
úrovňou kvalifikácií možné spôsoby, ako sa vrátiť do procesu
vzdelávania a odbornej prípravy alebo programov „druhej šance“ vo vzdelávaní
zaručujúcich vzdelávacie prostredie, ktoré reaguje na ich osobitné potreby
a umožní im získať kvalifikáciu, ktorá im chýba. (12)
Zabezpečte, aby každá činnosť v
rámci systému záruk pre mladých zameraná na zvyšovanie kvalifikácií a
spôsobilosti pomáhala vyriešiť existujúci nesúlad medzi ponúkanými
a požadovanými zručnosťami a slúžila potrebám vzťahu
medzi ponúkanou prácou a dopytom, najmä v prípade „zeleného“ hospodárstva, IKT
a odvetvia zdravotnej starostlivosti. (13)
Zabezpečte, aby súčasťou úsilia o
zvyšovanie kvalifikácií a spôsobilosti boli aj IKT/digitálne zručnosti.
Podporujte status odborných vedomostí a odbornej spôsobilosti tým, že sa
zabezpečí, aby učebné osnovy a certifikáty v oblasti IKT
zodpovedali normám a boli medzinárodne porovnateľné. (14)
Podporujte školy (základné a stredné) vrátane
stredísk odbornej prípravy a služieb zamestnanosti, aby u mladých
ľudí propagovali podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť
a v tejto súvislosti im poskytovali nepretržité poradenstvo, a to aj
prostredníctvom kurzov podnikania. (15)
Zabezpečte validáciu kvalifikácií,
spôsobilosti a vedomostí získaných prostredníctvom skúseností z neformálneho a
informálneho vzdelávania tým, že uznáte kvalifikácie, spôsobilosť a
vedomosti získané týmto spôsobom a prijmete skutočnosť, že
zvyšujú šance uchádzačov o zamestnanie na trhu práce. Opatrenia orientované na trh práce (16)
Znížte nemzdové náklady práce v záujme
zvýšenia vyhliadok mladých ľudí na prijatie do zamestnania. (17)
V súlade s uplatniteľnými pravidlami o
štátnej pomoci použite cielené a správne navrhnuté dotácie na mzdy a nábor
nových pracovníkov tak, aby ste motivovali zamestnávateľov do vytvárania
nových príležitostí pre mladých ľudí, akými sú učňovská
príprava, stáž alebo pracovné umiestnenie, a to najmä pre tých, ktorí majú
najďalej k trhu práce. (18)
Podporujte pracovnú mobilitu tak, aby mladí
ľudia vedeli o ponukách práce, stáží a učňovského
vzdelávania, ako aj o dostupnej pomoci v rôznych oblastiach, regiónoch a
krajinách napr. prostredníctvom služieb a systémov, akými sú EURES, ktoré
podporujú ľudí cestovať za prácou v rámci EÚ. Zabezpečte, aby
bola k dispozícii primeraná podpora, vďaka ktorej je možné pomáhať
mladým ľuďom, ktorí si našli prácu v inej oblasti alebo v inom
členskom štáte, zvyknúť si na nové prostredie. (19)
Zlepšite dostupnosť služieb podporujúcich
rozbehnutie podnikateľskej činnosti aj prostredníctvom užšej
spolupráce medzi službami zamestnanosti, podpory podnikania
a poskytovateľov (mikro)financií. (20)
Posilnite mechanizmy na podporu mladých ľudí,
ktorí predčasne ukončia aktivačné programy a nemajú viac
prístup k dávkam. Využitie štrukturálnych fondov EÚ (21)
Na podporu zavedenia systému záruk pre mladých plne
a optimálne využívajte nástroje finančnej pomoci politiky súdržnosti
vyčlenené na nasledujúce obdobie rokov 2014 – 2020. Na tento účel
zabezpečte, aby sa potrebná priorita a zodpovedajúce zdroje dostali
na podporu koncepcie a vykonávanie uvedených opatrení vrátane možnosti
financovania cielených dotácií na prijímanie nových pracovníkov z Európskeho
sociálneho fondu. Maximálne využite aj finančné prostriedky, ktoré sú ešte
k dispozícii z programovacieho obdobia 2007 – 2013. (22)
V súvislosti s prípravou na obdobie 2014 – 2020
venujte v partnerskej zmluve potrebnú pozornosť špecifickým cieľom,
ktoré sa vzťahujú na realizáciu systému záruk pre mladých a v
operačných programoch opíšte činnosti, ktoré bude možné
podporovať v rámci príslušných investičných priorít Európskeho
sociálneho fondu, najmä činnosti týkajúce sa udržateľnej integrácie mladých
ľudí z kategórie NEET do pracovného trhu a podpory mladých
podnikateľov a sociálnych podnikov, ako aj ich prínosov k
napĺňaniu konkrétnych cieľov. Hodnotenie a sústavne zlepšovanie systému
záruk pre mladých (23)
Monitorujte a hodnoťte všetky činnosti a programy
v rámci systému záruk pre mladých, aby bolo možné zvýšiť
počet intervencií a politík založených na dôkazoch
a vychádzajúcich z toho čo, kde a prečo funguje, čím
sa zaručí efektívne využívanie zdrojov a pozitívna návratnosť
investícií. Udržiavajte aktuálny prehľad o tom, koľko
finančných prostriedkov bolo pridelených na vytvorenie a realizáciu
systému záruk pre mladých, najmä z operačných programov politiky
súdržnosti. (24)
Podporujte činnosti na výmenu poznatkov na
národnej, regionálnej a miestnej úrovni medzi všetkými stranami zapojenými do
boja proti nezamestnanosti mládeže s cieľom skvalitniť návrh a
realizáciu budúcich systémov záruk pre mladých. Plne využívajte výsledky
projektov podporovaných v rámci prípravnej akcie týkajúcej sa systému záruk pre
mladých. (25)
Zvýšte kapacitu všetkých zainteresovaných strán
vrátane príslušných služieb zamestnanosti, ktoré sa podieľajú na
navrhovaní, realizácii a hodnotení systému záruk pre mladých s cieľom
odstrániť všetky vnútorné a vonkajšie prekážky súvisiace s politikou
a spôsobom, akým je tento systém vyvíjaný. Realizácia systému záruk pre mladých (26)
Systém záruk pre mladých realizujte čo najskôr
a zabezpečte, aby boli riadne začlenené do budúcich programov
spolufinancovania zo strany EÚ, najlepšie hneď na začiatku viacročného
finančného rámca na roky 2014 – 2020.
Berie na
vedomie, že Komisia BUDE:
Financovanie (27)
V súlade s príslušnými investičnými prioritami
Európskeho sociálneho fondu na programové obdobie 2014 – 2020,
podporovať členské štáty v tom, aby čo najlepšie využili
Európsky sociálny fond na podporu zavedenia a realizácie systému záruk pre
mladých ako politického nástroja na potláčanie a prevenciu
nezamestnanosti mládeže a sociálneho vylúčenia. (28)
Podporovať prácu na tvorbe programov
v rámci spoločného strategického rámca fondov EÚ (Európsky sociálny
fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky
poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond námorného a
rybného hospodárstva), a to aj prostredníctvom partnerského učenia, činností
zameraných na vytváranie sietí a technickej pomoci. Osvedčené postupy (29)
Plne využívať nový program na sociálnu zmenu a
inováciu s cieľom zhromaždiť príklady osvedčených postupov v
oblasti systému záruk pre mladých na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. (30)
Využívať program vzájomného učenia
európskej stratégie zamestnanosti s cieľom podporiť členské
štáty, aby sa podelili o svoje skúsenosti a vymieňali si osvedčené
postupy. Monitorovanie (31)
Naďalej monitorovať a pravidelne
podávať správy o vývoji v oblasti navrhovania, realizácie a výsledkov
systému záruk pre mladých v rámci ročného pracovného programu Európskej
siete verejných služieb zamestnanosti. (32)
Monitorovať realizáciu tohto odporúčania,
a prostredníctvom Výboru pre zamestnanosť zavedie mnohostranný
dohľad nad realizáciou systému záruk pre mladých v rámci európskeho
semestra analyzovaním vplyvu platných politík a, v prípade potreby,
poskytnutím odporúčaní pre jednotlivé členské štáty. Zvyšovanie informovanosti (33)
Podporovať činnosti zamerané na
zvyšovanie informovanosti o zavedení systému záruk pre mladých vo všetkých
členských štátoch prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež
a najmä v súčinnosti s jej informačnými kampaňami. V Bruseli Za
Radu Predseda [1] Hlavné ukazovatele zisťovania stavu pracovných síl
Eurostatom; za mladých ľudí sa považujú osoby mladšie ako 25, za
dospelých staršie ako 25 rokov. [2] COM(2012) 750 z 28. novembra 2012. [3] Ďalšie informácie nájdete na webovej adrese: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=88&eventsId=641 [4] Ďalšie informácie o pomere nákladov a výhod
v súvislosti s realizáciou systému záruk pre mladých možno nájsť v
sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie. [5] Eurofound (2012) NEETs – Young people not in
employment, education or training: Characteristics, costs and policy responses
in Europe (Mladí ľudia bez práce, vzdelávania a odbornej prípravy:
charakteristika, náklady a politické riešenia v Európe), Úrad pre
publikácie Európskej únie, Luxemburg. [6] Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ – Ú. v. EÚ L308/46
z 24. novembra 2010. [7] Rozhodnutie Rady 2005/600/ES – Ú. v. EÚ L 205/21 zo 6.
augusta 2005. [8] Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov (2008
– 2010) – rozhodnutie Rady 2008/618/ES – Ú. v. EÚ L 198/51 z 26. júla 2008. [9] P7-TA(2010) 0262 zo 6. júla 2010. [10] Ú. v. EÚ C 191/01 z 1. júla 2011. [11] KOM (2012) 173 z 18. apríla 2012. [12] COM (2012) 582 z 10. októbra 2012. [13] Uznesenie Európskeho parlamentu k iniciatíve
„Príležitosti pre mladých“ (2012/2617(RSP)), 24.5.2012. [14] COM (2012) 669 z 20. novembra 2012. [15] COM (2012) 750 z 28. novembra 2012. [16] Výdavky na záruku pre mladých nepatria do kategórie tvorby
hrubého fixného kapitálu v národných účtoch.