52012PC0162

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V nariadení (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa[1] sa stanovuje, že každý členský štát má zriadiť systém na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia. Predpisy Únie týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka boli zavedené už v roku 1997, pred prijatím uvedeného nariadenia, v súvislosti s krízou vyvolanou bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE). V nariadení Rady (ES) č. 820/97 sa stanovil systém individuálnej vysledovateľnosti dobytka prostredníctvom individuálnej identifikácie zvierat pomocou dvoch ušných štítkov, registra podniku v každom podniku (napr. poľnohospodársky podnik, trh, bitúnok), individuálneho pasu pre každé zviera s údajmi o všetkých pohyboch a pomocou oznamovania všetkých pohybov v počítačovej databáze, prostredníctvom ktorej sa v prípade choroby dajú rýchlo vysledovať zvieratá a identifikovať kohorty. Tieto zásady sa neskôr potvrdili v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000. Konečným cieľom bolo prostredníctvom transparentnosti a úplnej vysledovateľnosti hovädzieho dobytka a výrobkov z hovädzieho mäsa obnoviť dôveru spotrebiteľov v hovädzie mäso a vo výrobky z hovädzieho mäsa a takisto lokalizovať a sledovať zvieratá na veterinárne účely, čo má rozhodujúci význam pre kontrolu infekčných chorôb. Vzhľadom na dosiahnutie týchto cieľov možno v súčasnosti tento systém považovať za úspešný (v EÚ sa podarilo získať kontrolu nad BSE a obnovila sa dôvera spotrebiteľov[2]), čo preukazuje jeho účinnosť a efektivitu pri poskytovaní dôležitých informácií na zabezpečenie kontroly nad infekčnými chorobami (akými sú napríklad slintačka a krívačka, katarálna horúčka oviec) a na zabezpečenie vysledovateľnosti hovädzieho mäsa.

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 (ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka a označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa vrátane dobrovoľného označovania a ktoré zahŕňa prvky ako „dvojité ušné štítky“, „register podniku“, „pas pre dobytok“ a „počítačová databáza“) bolo v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu (KOM(2009) 544) o „Akčnom programe na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ“[3] uvedené ako „informačné povinnosti s osobitným významom z hľadiska záťaže, ktorú predstavujú pre podniky“.

V akčnom pláne pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa zdravia zvierat[4] sa predpokladá, že Komisia zjednoduší informačné povinnosti (napr. registre podnikov, pasy) počas zavádzania elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka (ďalej len „EID“). Návrh právneho predpisu týkajúci sa riadneho legislatívneho postupu je v agende Komisie naplánovaný na prvý polrok 2011.

Pri prijímaní súčasných pravidiel identifikácie hovädzieho dobytka v roku 1997 však EID nebola vyvinutá z technického hľadiska do takej miery, aby sa mohla v tom čase používať pre hovädzí dobytok. EID založená na rádiofrekvenčnej identifikácii (RFID) sa za posledných 10 rokov značne rozvinula a poskytuje rýchlejšie a presnejšie načítavanie kódov jednotlivých zvierat priamo do systémov spracovania údajov, čím sa šetria mzdové náklady na ručné načítavanie údajov, ale zároveň sa zvyšujú náklady na zariadenie. Takže v existujúcich právnych predpisoch o identifikácii hovädzieho dobytka sa tento najnovší technologický vývoj neodzrkadľuje. Používanie elektronických identifikátorov by mohlo pomôcť znížiť administratívnu záťaž a papierovanie, ak sa napríklad register podniku vedie v počítačovej podobe (ako je na stále väčšom percentuálnom podiele poľnohospodárskych podnikov), pomocou automatického čítania a automatického zadávania údajov do registra. Rýchlejší a spoľahlivejší systém okrem toho umožní rýchlejšie a presnejšie čítanie v porovnaní s tradičnými ušnými štítkami, čo uľahčí postup oznamovania pohybu zvierat v ústrednej databáze, a preto umožní lepšiu a rýchlejšiu vysledovateľnosť nakazených zvierat a (alebo) potravín.

Na základe súčasného technického pokroku v oblasti EID sa niektoré členské štáty EÚ rozhodli začať používať EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe. Skúsenosti mimo EÚ takisto poukazujú na zvýšené používanie EID hovädzieho dobytka. Okrem toho EID sa už v EÚ zaviedla pre viaceré živočíšne druhy (pre väčšinu z nich povinne).

Súčasný právny rámec nezakazuje členským štátom dobrovoľne používať elektronické identifikátory, ale ich použitie musí byť iba doplnením k bežným oficiálnym viditeľným ušným štítkom. Keďže sa nezaviedli žiadne harmonizované technické normy EÚ, na rôznych miestach by sa mohli používať rôzne druhy elektronických identifikátorov a čítačiek s rôznymi frekvenciami rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID). Preto by si každý členský štát mohol vybrať normy, aké by chcel, a tento prístup by pravdepodobne viedol k nedostatočnej harmonizácii, ktorá by ohrozila elektronickú výmenu údajov, čo by následne viedlo k strate prínosu systémov EID.

Pokiaľ ide o dobrovoľné označovanie hovädzieho mäsa, treba znížiť nadmernú administratívnu záťaž existujúceho dobrovoľného systému. Nariadením (ES) č. 820/97 sa zriadil systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka a označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, ktorý sa ďalej posilnil nariadením (ES) č. 1760/2000. Týka sa povinného uvádzania pôvodu hovädzieho dobytka (miesto narodenia, výkrmu, porážky), z ktorého pochádza hovädzie mäso (tento návrh neobsahuje žiadne nové ustanovenia týkajúce sa povinných požiadaviek na označovanie hovädzieho mäsa), povinných odkazov na identifikačné kódy porazeného zvieraťa a zariadení, v ktorých sa mäso spracovalo (bitúnok a rozrábkareň) a takisto formálneho schvaľovacieho postupu Komisie vrátane požiadavky oznamovať akékoľvek doplňujúce označujúce informácie iné, ako sú povinné označujúce informácie. Komisia už v roku 2004 predložila Rade a Európskemu parlamentu správu o časti nariadenia (ES) č. 1760/2000[5] týkajúcej sa označovania hovädzieho mäsa, v ktorej poukázala na nedostatky systému dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa. Poukázala na to, že systém sa neuplatňuje vo všetkých členských štátoch jednotne (napr. administratívna prax je v jednotlivých členských štátoch značne rozdielna) a že všetky údaje na štítku (vrátane tých, ktoré sa netýkajú pôvodu, vysledovateľnosti alebo kvalitatívnych vlastností mäsa) by podliehali formálnemu schvaľovaciemu postupu príslušného orgánu. Pracovný dokument útvarov Komisie o zjednodušení SPP[6] poukazuje na návrh predložený „Skupinou nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia“ (tzv. Stoiberovou skupinou). Stoiberova skupina navrhla zrušiť oznamovaciu povinnosť, pokiaľ ide o používanie dodatočných nepovinných označení iných, ako sú povinné označenia pre hovädzie mäso.[7]

V tomto návrhu sa zohľadňujú výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a výsledok posúdenia vplyvu. Na základe posúdenia vplyvu sa dospelo k záveru, že EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe by ako nástroj na oficiálnu identifikáciu poskytla aktérom dostatok času, aby sa oboznámili so systémom EID a určili pridanú hodnotu, ktorú by im priniesol za konkrétnych okolností. Táto možnosť sa uprednostňuje, pretože členským štátom EÚ a všetkým zúčastneným súkromným subjektom ponecháva možnosť voľby, aby mohli vyhodnotiť prínosy so zreteľom na regionálne rozdiely a rôzne druhy produkcie, a je dostatočne pružná, aby mohla získať podporu úradov a zainteresovaných strán, ktoré budú využívať výhody plynúce z presadenia týchto pravidiel. Ak by sa zavedenie EID stalo dobrovoľným, možno predpokladať, že pre tento systém by sa rozhodli tí chovatelia, pre ktorých by mohol mať okamžité prínosy z hľadiska riadenia poľnohospodárskeho podniku. Ide o individuálne rozhodnutie každého hospodárskeho subjektu, prijaté z ekonomických dôvodov (na základe požiadaviek trhu). V rámci dobrovoľného systému by sa hovädzí dobytok označoval dvomi bežnými ušnými štítkami (podľa súčasného systému) alebo jedným bežným viditeľným ušným štítkom a jedným elektronickým identifikátorom (t. j. buď elektronickým ušným štítkom alebo bolusom), ktorý by bol v súlade s úradne schválenými harmonizovanými normami EÚ. Navrhované zavedenie elektronickej identifikácie na dobrovoľnom základe takisto dáva členským štátom EÚ možnosť zvoliť na svojom území povinný systém. V prípade, že by si členský štát vybral povinný systém, každý kus hovädzieho dobytka sa musí identifikovať jedným bežným viditeľným ušným štítkom a jedným elektronickým identifikátorom. Povinný systém EÚ by v súčasnosti nemusel byť najlepším prístupom, pretože niektoré zainteresované strany (napr. malí poľnohospodári) by boli ekonomicky znevýhodnené. Ale odhliadnuc od nákladov by bol najúčinnejšou možnosťou z hľadiska ochrany spotrebiteľa (vysledovateľnosti), zníženia administratívnej záťaže a prevencie rizík súvisiacich s koexistenciou dvoch systémov identifikácie. Táto možnosť by bola takisto čiastočne zdôvodniteľná z hľadiska lepšej súdržnosti s politikami EÚ týkajúcimi sa EID iných živočíšnych druhov (napr. oviec).

Z tohto dôvodu, keďže povinné vykonávanie EID by mohlo mať pre niektoré hospodárske subjekty nepriaznivé ekonomické dôsledky, uprednostňovanou možnosťou na zavedenie EID je dobrovoľný systém, v rámci ktorého sa EID považuje za prijateľný a vhodný právny prostriedok na identifikáciu hovädzieho dobytka, pričom členské štáty majú možnosť zaviesť povinný systém na vnútroštátnej úrovni.

Okrem toho nariadenie (ES) č. 1760/2000 treba zosúladiť so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

Nadobudnutie platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) viedlo k podstatným zmenám rámca na prijímanie delegovaných a vykonávacích aktov. Pokiaľ ide o prijímanie delegovaných a vykonávacích aktov, ZFEÚ medzi nimi jasne rozlišuje.

– Článok 290 ZFEÚ o delegovaných aktoch umožňuje zákonodarcovi/zákonodarcom kontrolovať vykonávanie právomocí Komisie prostredníctvom práva odvolať delegovanie a (alebo) vzniesť námietku.

– Článok 291 ZFEÚ o vykonávacích aktoch umožňuje členským štátom kontrolovať vykonávacie právomoci Komisie. Právny rámec, na základe ktorého sa zriaďujú mechanizmy takejto kontroly, je stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.[8]

Komisia vydala v súvislosti s prijatím nariadenia (EÚ) č. 182/2011 toto stanovisko:

„Komisia preskúma všetky platné legislatívne akty, ktoré neboli pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy prispôsobené regulačnému postupu s kontrolou, s cieľom zhodnotiť, či tieto nástroje treba prispôsobiť režimu delegovaných aktov stanovenému v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia predloží príslušné návrhy čo najskôr, a to najneskôr v lehotách uvedených v orientačnom harmonograme priloženom k tomuto vyhláseniu.“[9]

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 je jedným z legislatívnych aktov, ktoré v minulosti neboli prispôsobené regulačnému postupu s kontrolou, a preto sa musí zosúladiť s novým právnym rámcom delegovaných a vykonávacích aktov.

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať a zmeniť a doplniť, pokiaľ ide o zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže a zavedenie nových ustanovení týkajúcich sa identifikácie hovädzieho dobytka a dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa.

Tento návrh nahrádza návrh, ktorý prijala Komisia 30. augusta 2011 (KOM 2011(525) v konečnom znení). Jediné zmeny, ktoré sa týmto novým návrhom zavádzajú, sa týkajú ustanovení článku 22 zameraných na zabezpečenie jednotných podmienok ukladania sankcií v prípade nedodržiavania príslušných predpisov týkajúcich sa identifikácie zvierat a označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa.

Tento návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady nemá žiadny finančný vplyv na rozpočet Európskej únie.

2011/0229 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 a článok 168 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie[10],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[11],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12],

v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Predpisy Únie týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka boli v roku 1997 opätovne posilnené v súvislosti s epidémiou bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE), ktorá si vyžadovala zvýšenú potrebu sledovať pohyb a pôvod zvieraťa prostredníctvom „bežných ušných štítkov“.

(2)       V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa[13], sa stanovuje, že každý členský štát má zriadiť systém na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia.

(3)       Nariadením (ES) č. 1760/2000 sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, ktorý zahŕňa ušné štítky aplikované na oboch ušiach každého zvieraťa, počítačové databázy, pasy zvierat a jednotlivé registre udržiavané v každom podniku.

(4)       Sledovanie hovädzieho mäsa až k zdroju prostredníctvom identifikácie a registrácie je predpokladom na označovanie pôvodu v celom potravinovom reťazci, čím sa zabezpečuje ochrana spotrebiteľa a verejného zdravia.

(5)       Nariadenie (ES) č. 1760/2000 a konkrétnejšie identifikácia hovädzieho dobytka a dobrovoľné označovanie hovädzieho mäsa boli v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o „Akčnom programe na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ“[14] uvedené ako „informačné povinnosti s osobitným významom z hľadiska záťaže, ktorú predstavujú pre podniky“.

(6)       Používanie systémov elektronickej identifikácie by mohlo zefektívniť postupy vysledovateľnosti prostredníctvom automatizovaného a presnejšieho čítania údajov a ich zaznamenávania v registroch podnikov. Ich používaním by sa umožnilo aj automatizované oznamovanie pohybu zvierat v počítačovej databáze, a tým by zvýšili rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť systému.

(7)       Systémy elektronickej identifikácie založené na rádiofrekvenčnej identifikácii sa za posledných 10 rokov podstatne zlepšili. Táto technológia umožňuje rýchlejšie a presnejšie načítanie individuálnych identifikačných kódov zvierat priamo do systémov na spracovanie údajov, čo vedie k skráteniu času potrebného na vysledovanie potenciálne nakazených zvierat alebo potravín, čím sa šetria mzdové náklady, zároveň sa však zvyšujú náklady na zariadenie.

(8)       Toto nariadenie je v súlade so skutočnosťou, že elektronická identifikácia (EID) už bola v Únii zavedená pre iné živočíšne druhy ako hovädzí dobytok, ako napríklad v prípade povinného systému, ktorý sa používa pri malých prežúvavcoch.

(9)       Vzhľadom na technický pokrok v oblasti EID sa niekoľko členských štátov rozhodlo, že začnú uplatňovať EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe. Je pravdepodobné, že tieto iniciatívy povedú k tomu, že jednotlivé členské štáty alebo zainteresované strany budú vyvíjať rozdielne systémy. Takýto vývoj by bránil neskoršej harmonizácii technických noriem v rámci Únie.

(10)     V závere Správy Komisie Rade a Európskemu Parlamentu o možnosti zavedenia elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka[15] sa uvádza, že rádiofrekvenčná identifikácia sa vyvinula do takej miery, že ju možno používať v praxi. Takisto sa v nej došlo k záveru, že je veľmi žiaduce prejsť na elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka v Únii, pretože to okrem iných výhod prinesie zníženie administratívnej záťaže.

(11)     Podľa Oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom „Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat“[16] má Komisia počas zavádzania EID zjednodušiť informačné povinnosti ako napríklad registre podnikov a pasy.

(12)     V Oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o novej stratégii Európskej únie týkajúcej sa zdravia zvierat (2007 – 2013) podľa zásady „prevencia je lepšia ako liečba“[17] sa navrhuje, aby sa EID hovädzieho dobytka považovala za možnosť, ako zlepšiť existujúci systém EÚ na identifikáciu a registráciu s cieľom zjednodušiť informačné povinnosti (napr. registre podnikov, pasy). Oznámenie takisto zahŕňa iniciatívu zaviesť elektronickú výmenu pasov hovädzieho dobytka. Táto výmena by predstavovala zavedenie elektronickej identifikácie so zadávaním údajov v reálnom čase. Takáto výmena by viedla k značným úsporám nákladov a k zníženiu záťaže príslušných orgánov členských štátov a ďalších zainteresovaných strán a znížila by pracovné zaťaženie pri prenose údajov z pasov zvierat do počítačových databáz. Toto nariadenie je v súlade s touto iniciatívou.

(13)     Preto sa očakáva, že toto nariadenie prispeje k niektorým kľúčovým cieľom hlavných stratégií EÚ vrátane stratégie EÚ 2020 tým, že posilní hospodársky rast, súdržnosť a konkurencieschopnosť.

(14)     Niektoré tretie krajiny už stanovili pravidlá, ktoré umožňujú používanie najnovších technológií EID. Únia by mala stanoviť podobné pravidlá, aby sa uľahčil obchod a zvýšila konkurencieschopnosť odvetvia.

(15)     Na individuálnu identifikáciu zvierat možno okrem bežných ušných štítkov stanovených v nariadení (ES) č. 1760/2000 používať rôzne druhy elektronických identifikátorov, ako sú napríklad bachorové bolusy, elektronické ušné štítky a injektovateľné transpondéry. Preto je vhodné rozšíriť rozsah prostriedkov na identifikáciu stanovených v uvedenom nariadení, aby sa umožnilo používanie elektronickej identifikácie.

(16)     Zavedenie povinnej EID v celej Únii by mohlo mať pre niektoré hospodárske subjekty nepriaznivé ekonomické účinky. Preto je vhodné, aby sa na zavedenie EID stanovil dobrovoľný systém. V rámci takéhoto systému by sa pre EID rozhodli tí chovatelia, pre ktorých by EID pravdepodobne mala okamžité ekonomické prínosy.

(17)     Členské štáty EÚ majú veľmi odlišné systémy chovu, poľnohospodárske postupy a odvetvové organizácie. Členským štátom by sa preto malo umožniť, aby stanovili povinnú EID na svojom území iba vtedy, ak to budú považovať za vhodné, po zvážení všetkých príslušných faktorov.

(18)     Na zvieratá dovážané do Únie z tretích krajín by sa mali vzťahovať rovnaké požiadavky na identifikáciu ako požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zvieratá narodené v Únii.

(19)     V nariadení (ES) č. 1760/2000 sa stanovuje, že príslušný orgán má vydať pas pre každé zviera, ktoré je potrebné identifikovať v súlade s daným nariadením. Pre členské štáty to predstavuje značnú administratívnu záťaž. Počítačové databázy zriadené členskými štátmi dostatočne zaisťujú vysledovateľnosť pohybu hovädzieho dobytka na vnútroštátnom území. Pasy by sa preto mali vydávať iba pre zvieratá určené na obchod v rámci Únie. Hneď ako bude funkčná výmena údajov medzi jednotlivými vnútroštátnymi počítačovými databázami, požiadavka vydávať takéto pasy by sa viac nemala vzťahovať na zvieratá určené na obchod v rámci Únie.

(20)     V oddiele II hlavy II nariadenia (ES) č. 1760/2000 sa určujú pravidlá dobrovoľného systému označovania hovädzieho mäsa, v ktorých sa stanovuje, že príslušný orgán členského štátu schvaľuje určité špecifikácie označenia. Administratívna záťaž a náklady pre členské štáty a hospodárske subjekty na uplatňovanie tohto systému nie sú primerané prínosom tohto systému. Uvedený oddiel by sa preto mal vypustiť.

(21)     Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti sa musia právomoci udelené Komisii na základe nariadenia (ES) č. 1760/2000 zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“).

(22)     S cieľom zabezpečiť uplatňovanie nevyhnutných pravidiel na riadne fungovanie identifikácie, registrácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka a hovädzieho mäsa by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa alternatívnych prostriedkov na identifikáciu hovädzieho dobytka, osobitné okolnosti, za ktorých môžu členské štáty predĺžiť maximálne obdobia uplatňovania daných prostriedkov na identifikáciu, údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi počítačovými databázami členských štátov, maximálne trvanie určitých oznamovacích povinností, požiadavky týkajúce sa prostriedkov na identifikáciu, informácie, ktoré sa majú uvádzať v pasoch, a jednotlivé registre, ktoré sa majú viesť v každom podniku, minimálnu úroveň úradných kontrol, identifikáciu a registráciu pohybu hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu v rôznych horských oblastiach, pravidlá na označovanie určitých výrobkov, ktoré by mali zodpovedať pravidlám stanoveným v nariadení (ES) č. 1760/2000, definície mletého hovädzieho mäsa, odrezkov z hovädzieho mäsa alebo porciovaného hovädzieho mäsa, osobitné údaje, ktoré sa môžu uvádzať na štítkoch, ustanovenia o označovaní týkajúce sa zjednodušenia označovania pôvodu, maximálnu veľkosť a zloženie určitých skupín zvierat, schvaľovacie postupy v súvislosti s podmienkami označovania na obaloch porciovaného mäsa a administratívne sankcie, ktoré majú členské štáty uplatňovať v prípadoch nezrovnalostí nedodržiavania ustanovení nariadenia (ES) č. 1760/2000. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie vrátane konzultácií na odbornej úrovni.        Komisia by pri príprave a tvorbe takýchto delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(23)     S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o registráciu podnikov, ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu, technické vlastnosti a spôsoby vzájomnej výmeny údajov medzi počítačovými databázami členských štátov, formát a dizajn prostriedkov na identifikáciu, technické postupy a normy na vykonávanie EID, formát pasov a registrov, ktoré sa majú udržiavať v každom podniku, pravidlá týkajúce sa postupov pri uplatňovaní sankcií uložených členskými štátmi na majiteľov podnikov podľa nariadenia (ES) č. 1760/2000, by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o spôsoby nápravyné opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty na zabezpečenie súladu s nariadením (ES) č. 1760/2000 v prípadoch, keď útvary Komisie zistia nezrovnalosti počas opodstatnených na základe kontrol na mieste v členských štátoch. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.[18]

(24)     Nariadenie (ES) č. 1760/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 sa týmto mení a dopĺňa takto:

(1)          V článku 1 sa druhá veta v ods. 2 vypúšťa.

(2)          V článku 3 v prvom odseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)     prostriedky na individuálnu identifikáciu zvierat;“

(3)          Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Povinnosť identifikovať zvieratá

1.      Všetky zvieratá v podniku sa identifikujú pomocou najmenej dvoch samostatných prostriedkov na identifikáciu, ktoré sú povolené v súlade s článkami 10 a 10a a boli schválené príslušným orgánom.

         Prostriedky na identifikáciu sú podniku pridelené, rozdelené a použité na zvieratách spôsobom určeným príslušným orgánom.

         Všetky prostriedky na identifikáciu aplikované na jedno zviera majú rovnaký jednotný identifikačný kód, ktorý umožňuje individuálnu identifikáciu každého zvieraťa, spolu s podnikom, v ktorom sa narodilo.

2.      Členské štáty môžu zavádzať vnútroštátne predpisy na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora ako jedného z dvoch prostriedkov na identifikáciu stanovených v odseku 1.

         Členské štáty, ktoré túto možnosť využijú, oznámia Komisii znenie takýchto vnútroštátnych ustanovení.

3.      Odchylne od odseku 1 sa hovädzí dobytok určený na kultúrne a športové podujatia iné ako veľtrhy a výstavy môže identifikovať alternatívnym prostriedkom na identifikáciu, ktorý predstavuje rovnocenné identifikačné normy, ako sú normy stanovené v uvedenom odseku.

4.      Podniky, ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu, sa registrujú v počítačovej databáze.

         Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanovuje potrebné predpisy týkajúce sa takejto registrácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

5.      Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b, pokiaľ ide o požiadavky na alternatívne prostriedky na identifikáciu uvedené v odseku 3, vrátane ustanovení o ich odstránení a nahradení.“

(4)          Vkladajú sa tieto články 4a až 4d:

„Článok 4a

Lehota na aplikáciu prostriedku na identifikáciu

1.      Prostriedky na identifikáciu stanovené v článku 4 ods. 1 sa aplikujú v maximálnej lehote od narodenia zvieraťa, ktorú stanoví členský štát, v ktorom sa zviera narodilo. Toto obdobie nesmie byť dlhšie ako:

a)       20 dní, pokiaľ ide o prvý prostriedok na identifikáciu;

b)      60 dní, pokiaľ ide o druhý prostriedok na identifikáciu.

         Žiadne zviera nesmie opustiť podnik, v ktorom sa narodilo, pokiaľ na ňom neboli aplikované tieto dva prostriedky na identifikáciu.

2.      Členské štáty môžu za osobitných okolností predĺžiť maximálne lehoty na aplikáciu prostriedkov na identifikáciu na lehotu dlhšiu, ako je lehota stanovená v odseku 1 písm. a) a b). Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť, o tom informujú Komisiu.

         Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b na účely stanovenia uvedených osobitných okolností.

Článok 4b

Identifikácia zvierat z tretích krajín

1.      Každé zviera, na ktoré sa vzťahujú veterinárne kontroly zvierat dovážaných do Únie z tretej krajiny podľa smernice 91/496/EHS a ktoré je určené pre podnik určenia na území Únie, sa identifikuje v podniku určenia pomocou prostriedkov na identifikáciu stanovených v článku 4 ods. 1.

         Pôvodná identifikácia aplikovaná na zviera v tretej krajine pôvodu sa zaeviduje v počítačovej databáze stanovenej v článku 5 spolu s jednotným identifikačným kódom prostriedku na individuálnu identifikáciu, ktorý bol zvieraťu pridelený členským štátom miesta určenia.

         Prvý odsek sa však neuplatňuje na zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu pod podmienkou, že tieto zvieratá budú porazené do 20 dní od uvedených veterinárnych kontrol.

2.      Prostriedky na identifikáciu zvierat uvedené v odseku 1 prvom pododseku sa aplikujú v maximálnej lehote, ktorú stanoví členský štát, v ktorom sa nachádza podnik určenia.

         Táto lehota nepresiahne 20 dní od veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1. Prostriedky na identifikáciu zvierat sa v každom prípade aplikujú na zvieratá predtým, ako opustia podnik určenia.

3.      Pokiaľ sa podnik určenia nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2, zvieratá sa identifikujú elektronickým identifikátorom v podniku určenia v Únii v rámci lehoty, ktorú stanoví členský štát miesta určenia.

         Toto obdobie nepresiahne 20 dní od veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1. Elektronický identifikátor sa v každom prípade aplikuje na zvieratá predtým, ako opustia podnik určenia.

Článok 4c

Identifikácia zvierat v prípade ich pohybu z jedného členského štátu do druhého

1.      U zvierat, ktoré sa pohybujú z jedného členského štátu do druhého, sa ponecháva prostriedok na identifikáciu, ktorý bol aplikovaný podľa článku 4.

2.      Pokiaľ sa podnik určenia nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, zvieratá sa identifikujú elektronickým identifikátorom:

a)       predtým, ako sa presunú do podniku určenia v danom členskom štáte alebo

b)      v podniku určenia v rámci maximálnej lehoty, ktorú stanoví členský štát, v ktorom sa podnik nachádza.

         Maximálna lehota uvedená v písm. b) nepresiahne 20 dní odo dňa dovozu zvierat do podniku určenia. Prostriedky na identifikáciu zvierat sa v každom prípade aplikujú na zvieratá predtým, ako opustia podnik určenia.

         Prvý odsek sa však neuplatňuje na zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, pod podmienkou, že tieto zvieratá budú porazené do 20 dní od uvedených veterinárnych kontrol.

Článok 4d

Odstránenie alebo nahradenie prostriedku na identifikáciu

Žiadny prostriedok na identifikáciu nemožno odstrániť alebo nahradiť bez povolenia a kontroly príslušného orgánu. Takéto povolenie možno udeliť iba vtedy, ak sa odstránením alebo nahradením neznemožní vysledovateľnosť zvieraťa.“

(5)          Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

– druhá zarážka sa vypúšťa a nahrádza sa takto:

         „Členské štáty si môžu vymieňať elektronické údaje medzi svojimi počítačovými databázami odo dňa, keď Komisia v plnom rozsahu uzná funkčnosť systému na výmenu údajov.

         Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 22b s cieľom stanoviť predpisy týkajúce sa údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi počítačovými databázami členských štátov.

         Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)       stanovuje technické podmienky a spôsoby takejto výmeny;

b)      v plnom rozsahu uznáva funkčnosť systému na výmenu údajov.

         Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.“

(6)          Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Pokiaľ členský štát neuskutočňuje výmenu elektronických údajov s inými členskými štátmi v rámci systému na elektronickú výmenu údajov uvedeného v článku 5:

a)      príslušný orgán vydá pre každé zviera určené na obchod v rámci Únie pas na základe informácií evidovaných v počítačovej databáze zriadenej v danom členskom štáte;

b)      každé zviera, pre ktoré je vydaný pas, bude týmto pasom sprevádzané pri každom jeho pohybe z jedného členského štátu do druhého;

c)      pri dovoze zvieraťa do podniku určenia sa pas sprevádzajúci zviera odovzdáva príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa nachádza podnik určenia.“

(7)          Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

a)      odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i)        druhá zarážka sa nahrádza takto:

„–      oznamuje príslušnému orgánu všetky pohyby do podniku a z podniku a všetky narodenia a úmrtia zvierat v podniku, spolu s dátumami týchto udalostí, v maximálnej lehote stanovenej členským štátom; maximálna lehota je najmenej tri dni a najviac sedem dní od výskytu udalosti; členské štáty môžu Komisiu požiadať o predĺženie maximálnej lehoty sedem dní.“

ii)       dopĺňa sa tento druhý pododsek:

         „Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b s cieľom stanoviť okolnosti, za ktorých môže členský štát predĺžiť maximálnu lehotu sedem dní stanovenú v druhej zarážke prvého pododseku, spolu s maximálnou dĺžkou takého predĺženia.“

b)      dopĺňa sa tento odsek 5:

„5.     Odchylne od odseku 4 je vedenie aktualizovaného registra nepovinné pre každého majiteľa, ktorý:

a)       má priamy prístup k počítačovej databáze, ktorá už obsahuje informácie, ktoré majú byť zahrnuté v registri a

b)      zadáva aktuálne informácie priamo do počítačovej databázy do dvadsiatich štyroch hodín od výskytu udalosti.“

(8)          Vkladá sa tento článok 9a:

„Článok 9a

Odborná príprava

Členské štáty zabezpečujú, aby každá osoba zodpovedná za identifikáciu a registráciu zvierat dostala pokyny a bola oboznámená s usmerneniami týkajúcimi sa príslušných ustanovení tohto nariadenia a všetkých delegovaných a vykonávacích aktov prijatých Komisiou na základe článkov 10 a 10a, a aby boli k dispozícii zodpovedajúce kurzy odbornej prípravy.“

(9)          Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Prenesenie právomocí na Komisiu na účely prijímania určitých delegovaných aktov

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b na účely stanovenia potrebných predpisov vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie, týkajúcich sa:

a)      požiadaviek na prostriedky na identifikáciu stanovené v článku 4;

b)      informácií, ktoré majú byť zahrnuté v pase stanovenom v článku 6;

c)      informácií, ktoré majú byť zahrnuté v registri stanovenom v článku 7;

d)      minimálnej úrovne úradných kontrol, ktoré sa majú vykonávať v súlade s článkom 22;

e)      identifikácie a registrácie pohybu hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu v rôznych horských oblastiach.“

(10)        Vkladá sa tento článok 10a:

„Článok 10a

Prenesenie určitých vykonávacích právomocí na Komisiu

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanovovať potrebné predpisy, vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie, týkajúce sa:

a)      formátu a dizajnu prostriedkov na identifikáciu stanovených v článku 4;

b)      technických postupov a noriem na vykonávanie elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka;

c)      formátu pasu stanoveného v článku 6;

d)      formátu registra stanoveného v článku 7.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.“

(11)        Článok 13 sa mení a dopĺňa takto:

a)      odseky 3 a 4 sa vypúšťajú;

b)      v odseku 5 sa úvodná veta v písm. a) nahrádza takto:

„a)     Prevádzkovatelia a organizácie na štítkoch vyznačujú tiež:“

(12)        V článku 14 sa štvrtý odsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b na účely stanovenia predpisov rovnocenných s predpismi uvedenými v prvých troch odsekoch tohto článku, pokiaľ ide o odrezky z hovädzieho mäsa alebo o mleté hovädzie mäso.“

(13)        Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Povinné označovanie hovädzieho mäsa z tretích krajín

Odchylne od článku 13 sa hovädzie mäso dovážané na územie Únie, v prípade ktorého nie sú k dispozícii všetky informácie stanovené v článku 13, označuje označením s údajmi:

‚pôvod: nepochádzajúce z EÚ‘ a ‚Porazené v (názov tretej krajiny)‘.“

(14)        Články 16, 17 a 18 sa vypúšťajú.

(15)        Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Prenesenie právomocí na Komisiu na účely prijímania určitých delegovaných aktov

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b týkajúce sa:

a)      definície mletého hovädzieho mäsa, odrezkov z hovädzieho mäsa alebo porciovaného hovädzieho mäsa uvedenej v článku 14;

b)      osobitných údajov, ktoré sa môžu uvádzať na štítkoch;

c)      ustanovení o označovaní týkajúcich sa zjednodušenia označovania pôvodu;

d)      maximálnej veľkosti a zloženia skupiny zvierat uvedenej v článku 13 ods. 2 písm. a);

e)      schvaľovacích postupov v súvislosti s podmienkami označovania na obaloch porciovaného mäsa.“

(16)        Články 20 a 21 sa vypúšťajú.

(17)        Článok 22 sa mení a dopĺňa takto:

a)      do odseku 1 sa dopĺňa tento tretí pododsek:

         „Komisia stanovuje prostredníctvom vykonávacích aktov potrebné predpisy vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie, ktoré sa týkajú postupov uplatňovania sankcií uvedených v druhom pododseku. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.“

         „Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanovuje potrebné predpisy vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie, týkajúce sa postupov a podmienok na uplatňovanie sankcií uvedených v druhom pododseku.“

b)      Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.     Pokiaľ sa Komisia domnieva, že je to vzhľadom na výsledok kontroly na mieste uvedenej v ods. 2 písm. b) odôvodnené, prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie určené príslušnému členskému štátu, v ktorom stanoví potrebné nápravné opatrenie, ktoré má uvedený členský štát prijať vzhľadom na zistené nezrovnalosti vrátane úrovne kontrol, ktoré má vykonať príslušný orgán na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

          Pokiaľ sa Komisia domnieva, že je to vzhľadom na výsledok kontrol odôvodnené, vypracuje prostredníctvom vykonávacieho aktu potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho súladu, najmä pokiaľ ide o úroveň kontrol, administratívne sankcie a ustanovenie týkajúce sa maximálnych lehôt uvedených v článkoch 4, 4a, 4b a 4c. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.“

c)      Vkladá sa tento nový odsek 4a:

„4a    Komisii sa udelí právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b s cieľom stanovovať administratívne sankcie, ktoré členské štáty uplatňujú v prípade, že chovatelia, hospodárske subjekty a organizácie obchodujúce s hovädzím mäsom neplnia povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.“

dc)    Odseky 5 a 6 sa vypúšťajú.

(18)        Vkladajú sa tieto články 22a a 22b:

„Článok 22a

Príslušné orgány

Členské štáty určujú príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedný(-é) za zabezpečenie súladu s týmto nariadením a so všetkými aktmi prijatými Komisiou na jeho základe.

Komisiu a ostatné členské štáty informujú o identite týchto orgánov.

Článok 22b

Vykonávanie delegovaných právomocí

1.      Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.      Delegované právomoci uvedené v článku 4 ods. 5, článku 4a ods. 2, a článkoch 5, 7, 10, 14 a 19 a v článku 22 ods. 4a sa Komisii udeľujú na neobmedzené obdobie od*

         [*dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo akýkoľvek iný dátum stanovený zákonodarcom].

3.      Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 5, článku 4a ods. 2, a článkoch 5, 7, 10, 14 a 19 a v článku 22 ods. 4a kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.      Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.      Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 5, článku 4a ods. 2, a článkov 5, 7, 10, 14, a 19 a článku 22 ods. 4a nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote dvoch mesiacov od oznámenia daného aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak Európsky parlament a Rada Komisiu pred uplynutím tejto lehoty informujú, že námietky nevznesú. Uvedená lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predlžuje o dva mesiace.“

(19)        Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Postup vo výbore

1.      Komisii pomáha:

a)       v prípade vykonávacích aktov prijatých podľa článku 22 ods. 1 – Výbor poľnohospodárskych fondov zriadený článkom 41 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005[19];

b)      v prípade vykonávacích aktov prijatých podľa článku 4 ods. 4 a článkov 5, 10a a 22 ods. 4 – Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[20].

          Tieto výbory sú výbormi v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.      Keď sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

         Ak sa má stanovisko výboru získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa ukončí bez výsledku, keď o tom v lehote na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 4. 4. 2012

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1.

[2]               KOM(2005) 322 v konečnom znení – Plán prekonávania (PSE):   http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/tse_bse/docs/roadmap_en.pdf.

[3]               http://www.cc.cec/sg_vista/cgi-bin/repository/getdoc/COMM_PDF_COM_2009_0544_F_EN_ANNEXE.pdf

[4]               KOM(2007) 539 v konečnom znení.

[5]               KOM(2004) 316 v konečnom znení.

[6]               SEK(2009) 1601, 16.11.2009 http://ec.europa.eu/agriculture/simplification/sec2009_1601_en.pdf.

[7]               http://ec.europa.eu/enterprise/policies/better-regulation/files/hlg_opinion_agriculture_050309_en.pdf, strana 7.

[8]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[9]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 19.

[10]             Ú. v. EÚ L xx., xx.xxxx, s. xx.

[11]             Ú. v. EÚ L xx., xx.xxxx, s. xx.

[12]             Ú. v. EÚ L xx., xx.xxxx, s. xx.

[13]             Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1.

[14]             KOM(2009) 544 v konečnom znení.

[15]             KOM(2005) 9 v konečnom znení.

[16]             KOM(2008) 545 v konečnom znení.

[17]             KOM(2007) 539 v konečnom znení.

[18]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[19]             Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1.

[20]             Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.