DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

1.1. Všeobecný kontext

Nadácie zohrávajú v EÚ dôležitú úlohu, najmä v občianskej spoločnosti. Pomocou rôznych činností v početných oblastiach prispievajú k základným hodnotám a cieľom Únie, ako je rešpektovanie ľudských práv, ochrana menšín, zamestnanosť a sociálny pokrok, ochrana a zlepšovanie životného prostredia alebo podpora vedeckého a technického pokroku. V tejto súvislosti predstavujú veľký prínos pri dosahovaní ambicióznych cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré sú stanovené v stratégii Európa 2020[1]. Takisto zlepšujú a umožňujú aktívnejšie zapájanie sa občanov a občianskej spoločnosti do európskeho projektu. Napriek tomu uskutočňovanie ich činností naráža v rámci EÚ na rôzne prekážky.

V oznámení s názvom Akt o jednotnom trhu[2] prijatom v apríli 2011 sa zdôraznila potreba ukončenia roztrieštenia trhu a odstránenia zábran a prekážok v pohybe služieb, inovácií a tvorivosti s cieľom dosiahnuť rast a zamestnanosť a podporiť konkurencieschopnosť. Zdôraznil sa význam posilnenia dôvery občanov v jednotný trh a zabezpečenie toho, aby výhody z neho pociťovali občania. V súvislosti s prispievaním nadácií do sociálneho hospodárstva a na financovanie inovatívnych verejnoprospešných iniciatív sa v Akte o jednotnom trhu vyzýva na opatrenia s cieľom odstrániť prekážky, ktorým nadácie čelia v prípade cezhraničného pôsobenia. Rovnaká výzva odznela v správe o občianstve EÚ za rok 2010 – Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ[3], v ktorej sa zdôraznil význam zlepšovania európskeho rozmeru činností nadácií s verejnoprospešným účelom s cieľom podporiť občiansku iniciatívu na úrovni EÚ.         

Komisia takisto zdôraznila význam rozvoja európskych právnych foriem subjektov v sektore sociálneho hospodárstva (napr. nadácie, družstvá alebo vzájomné spoločnosti) vo svojom oznámení s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie (ISP) z 25. októbra 2011[4]. Cieľom ISP je podporovať rozvoj podnikov, ktoré sa zameriavajú najmä na vytváranie sociálneho vplyvu pomocou svojich činností a ich kroky riešia a zvýhodňujú tie subjekty sociálneho hospodárstva (vrátane nadácií), ktoré spĺňajú všeobecné kritériá „sociálneho podniku“ stanovené v oznámení.  

Európsky parlament vyzval na vhodný právny rámec pre nadácie (ako aj pre vzájomné spoločnosti a združenia) vo svojom uznesení, v ktorom reagoval na Akt o jednotnom trhu vydaný Komisiou; vo svojom písomnom vyhlásení 84/2010 z marca 2011 argumentoval v prospech zavedenia štatútov pre tieto právne subjekty; a vo svojich predchádzajúcich uzneseniach z roku 2009 a 2006[5] naliehal na Komisiu, aby pracovala na splnení tohto cieľa. Európsky hospodársky a sociálny výbor obhajoval štatút vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy z roku 2010[6], ktoré obsahuje jeho úvahy o tom, ako by sa mal štatút vyvíjať, a Výbor regiónov podporil oznámenie Komisie o iniciatíve týkajúcej sa nadácií v Akte o jednotnom trhu[7].

1.2. Dôvody a ciele návrhu

Nadácie nemôžu v EÚ na cezhraničnom základe efektívne smerovať finančné prostriedky. Keď sa nadácie rozhodnú pôsobiť v zahraničí, musia vynaložiť časť zdrojov, ktoré zhromaždili, na právne poradenstvo a splnenie právnych a administratívnych požiadaviek stanovených rôznymi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

V rámci tejto iniciatívy sa vytvára nová európska právna forma určená na to, aby sa zjednodušilo zakladanie a pôsobenie nadácií na jednotnom trhu. Umožní nadáciám, aby efektívnejšie smerovali súkromné finančné prostriedky na verejnoprospešné účely na cezhraničnom základe v rámci EÚ. Výsledkom by malo byť, napríklad vďaka nižším nákladom pre nadácie, sprístupnenie väčšieho objemu financovania na verejnoprospešné činnosti, čo by malo priaznivý vplyv na verejné blaho európskych občanov a hospodárstvo EÚ ako celok.

Cieľom tohto návrhu nie je zaoberať sa osobitnou situáciou politických nadácií, ktoré sú pridružené k politickým stranám na európskej úrovni. Na tieto nadácie sa od roku 2007 vzťahujú osobitné pravidlá podľa právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o ich prístup k finančným prostriedkom EÚ (spolu s politickými stranami na Európskej úrovni)[8]. Komisia v súčasnosti tieto pravidlá reviduje a v priebehu roka 2012 príjme legislatívny návrh na ich zmenu a doplnenie[9].

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Pri vypracúvaní tohto návrhu sa Komisia všeobecne spoliehala na externé posudky a komplexne sa zaoberala rôznymi zainteresovanými stranami.

Najprv konzorcium pozostávajúce z Max-Planck-Institut für ausländisches und internationales Privatrecht v Hamburgu a Univerzity v Heidelbergu (Stredisko pre sociálne investície)[10] uskutočnilo a v roku 2008 uverejnilo štúdiu uskutočniteľnosti; v nej sa navrhovalo, aby bol štatút európskej nadácie (s riešením daňových záležitostí alebo bez nich) uprednostňovanou možnosťou politiky na riešenie zistených problémov.

Po druhé, Komisia uskutočnila od februára do mája 2009 verejnú konzultáciu o odporúčaniach štúdie uskutočniteľnosti. Zatiaľ čo nadácie vyjadrili výraznú podporu štatútu, vnútroštátne orgány a v určitom rozsahu obchodné organizácie boli skeptickejšie, pokiaľ ide o potrebu a uskutočniteľnosť takejto právnej formy. Vo všeobecnejšej konzultácii k oznámeniu s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu v období rokov 2010 – 2011 sa tiež prejavil výrazný záujem neziskového sektora o štatút.

Komisia okrem toho zhromažďovala ďalšie informácie o konkrétnych problémoch, ktoré sa vyskytli počas dvojstranných diskusií s nadáciami, najmä počas Európskeho týždňa nadácií v júni 2010 a prostredníctvom kontaktov s Európskym nadačným centrom (EFC).

Komisia takisto zbierala informácie o príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch od vnútroštátnych orgánov pomocou dotazníka a následných diskusií v rámci expertnej skupiny pre právo obchodných spoločností (CLEG)[11] v roku 2009, 2010 a 2011. Mnohé členské štáty vyjadrili výhrady, pokiaľ ide o potrebu nových európskych právnych foriem, a to aj v prípade nadácií.

Komisia zohľadnila uvedené pripomienky a obavy pri príprave návrhu, pričom vychádza z analýzy potrieb nadácií a ich vnútroštátnych právnych systémov a vyberá si riešenia (napr. pokiaľ ide o rozsah iniciatívy), v prípade ktorých by bolo možné jednoduchšie dospieť ku kompromisu vzhľadom na rozdielnosť vnútroštátnych právnych úprav.

Posúdenie vplyvu je postavené na zhromaždených údajoch, ako sa uvádza vyššie. Celkový zistený problém predstavovala skutočnosť, že rozmanitosť vnútroštátnych občianskoprávnych a daňovo-právnych predpisov spôsobila, že cezhraničné pôsobenia nadácií sú nákladné a ťažkopádne a v dôsledku toho sa cezhraničné smerovanie finančných prostriedkov na verejnoprospešné účely prostredníctvom nadácií zväčša využívalo nedostatočne. Ku špecifickejším zisteným problémom patrila neistota týkajúca sa uznania nadácie s verejnoprospešným účelom v iných členských štátoch, náklady na zhromažďovanie a rozdeľovanie finančných prostriedkov na cezhraničnom základe a nízke cezhraničné dary.

Uvažovalo sa o týchto možnostiach: 1) bez nových politických opatrení na úrovni EÚ; 2) informačná kampaň a dobrovoľná charta kvality; 3) štatút európskej nadácie (s riešením daňových záležitostí alebo bez neho) a 4) čiastočná harmonizácia právnych predpisov o nadáciách.

Možnosť bez politických opatrení by sa spoliehala na prebiehajúce iniciatívy vrátane prípadov konaní vo veci porušenia predpisov a práce v daňovej oblasti, zabezpečenia úplnosti vykonávania smernice o službách, nelegislatívnych iniciatív v oblasti výskumu a iniciatív sektora nadácií na podporu cezhraničného darcovstva.

V možnosti informačnej kampane by sa usilovalo o zlepšenie poznatkov nadácií o svojich právach a povinnostiach podľa vnútroštátnych právnych predpisov počas pôsobenia na cezhraničnom základe. Okrem toho cieľom charty kvality, ktorú vypracujú nadácie na dobrovoľnom základe, a súvisiacej „európskej značky kvality“, ktorá by sa mohla udeľovať nadáciám, ktoré dodržiavajú ustanovenia charty, by bolo zabezpečiť kvalitu a dôveryhodnosť činností nadácií.

V možnosti štatútu európskej nadácie bez riešenia daňových záležitostí sa navrhuje alternatívna právna forma nadácií; nevyžadovala by si zmeny v existujúcich formách vnútroštátnych nadácií a jej využívanie by bolo dobrovoľné. Štatútom by sa ustanovili určité požiadavky (napr. minimálne počiatočné aktíva, verejnoprospešné účely podľa dohody vo väčšine členských štátov), aby sa nadácia stala európskou nadáciou.

Možnosť štatútu európskej nadácie s riešením daňových záležitostí by si okrem toho vyžadovala, aby členské štáty vnímali európsku nadáciu ako rovnocennú s domácimi verejnoprospešnými nadáciami, a preto jej poskytovali rovnaké daňové výhody ako takýmto domácim nadáciám. Rovnaké riešenie by sa uplatňovalo vo vzťahu k darcom a príjemcom európskej nadácie.

Čiastočná harmonizácia právnych predpisov o nadáciách by znamenala zladenie tých požiadaviek, ktoré musia nadácie spĺňať, aby sa mohli zaregistrovať a pôsobiť v zahraničí, t. j. prijateľné účely nadácie s verejnoprospešným účelom, minimálna výška aktív, požiadavky na registráciu a určité aspekty vnútorného spravovania. Členské štáty by museli umožniť, aby nadácie, ktoré spĺňajú zladené kritériá, mohli pôsobiť v ich krajine bez toho, aby sa im nariaďovalo splnenie akýchkoľvek ďalších požiadaviek. Uvažovalo sa aj o možnostiach rozsiahlejšej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov o nadáciách a harmonizácie daňového režimu nadácií a ich darcov.

Z analýzy vplyvov navrhovaných možností vyplynulo, že štatút európskej nadácie s automaticky uplatňovaným nediskriminačným daňovým režimom by bol najvhodnejšou možnosťou, pretože sa odstránia cezhraničné prekážky pre nadácie a darcov a zjednoduší sa účinné smerovanie finančných prostriedkov na verejnoprospešné účely.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ

Právnym základom navrhovaného nariadenia o štatúte európskej nadácie je článok 352 ZFEÚ, ktorým sa poskytuje vhodný právny základ, keď sa žiadnym iným ustanovením v zmluve inštitúciám EÚ neposkytujú potrebné právomoci na prijatie opatrenia.

Článok 352 je právnym základom zvoleným pre existujúce európske právne formy v oblasti práva obchodných spoločností, t. j. európskej spoločnosti, európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov a európskeho družstva. Európsky súdny dvor potvrdil vo svojom rozhodnutí[12] o európskom družstve, že článok 352 bol správnym právnym základom.

3.2. Subsidiarita a proporcionalita

Navrhované opatrenie je úplne v súlade so zásadou subsidiarity. Na účel odstránenia súčasných vnútroštátnych prekážok a obmedzení, ktorým čelia nadácie v prípade pôsobenia v rámci EÚ, je potrebné opatrenie na úrovni EÚ. V súčasnej situácii sa ukazuje, že problém sa dostatočne nerieši na vnútroštátnej úrovni a že jeho cezhraničný charakter si vyžaduje spoločný rámec na zlepšenie mobility nadácií. Opatrenia len zo strany samotných členských štátov by neumožnili, aby jednotný trh dosahoval optimálne výsledky pre občanov EÚ. Touto iniciatívou sa nadáciám poskytuje možnosť zvoliť si navrhovanú európsku právnu formu a zabezpečiť tak zjednodušenie ich cezhraničných činností.

Navrhované opatrenie by bolo vhodné a nešlo by nad rámec toho, čo je potrebné na uspokojivé dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené, a je preto v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom je vytvoriť novú právnu formu popri vnútroštátnych formách, pričom sa ponechajú nezmenené rozdielne vnútroštátne právne predpisy, ktoré už existujú. Členským štátom sa tak ponechá možnosť výberu a rozsah pôsobnosti na presadzovanie a rozvoj svojich vnútroštátnych právnych foriem. Okrem toho, pokiaľ ide o zdanenie, nenahradili by sa zákony členských štátov o daňovom režime pre verejnoprospešné nadácie (a ich darcov) pomocou nového súboru harmonizovaných pravidiel, ale len by sa už existujúce pravidlá automaticky stali platnými pre európsku nadáciu (a jej darcov). Navrhovaným opatrením by sa vyriešili najpodstatnejšie prekážky, ktorým nadácie čelia pri cezhraničnom pôsobení, bez toho, aby sa stanovovali podrobne všetky pravidlá týkajúce sa európskej nadácie a bez zavádzania nového súboru daňových predpisov.

3.3. Výber právneho nástroja

Nariadenie je najvhodnejším prostriedkom na zabezpečenie jednotnosti štatútu vo všetkých členských štátoch, keďže európska právna forma si vyžaduje jednotné a priame uplatňovanie pravidiel v rámci EÚ.

4. PODROBNÉ OBJASNENIE NÁVRHU

Kapitola I (Všeobecné ustanovenia) obsahuje predmet, pravidlá vzťahujúce sa na FE a súbor vymedzení na zabezpečenie jasnosti pojmov použitých na účel nariadenia.

Ustanovujú sa hlavné znaky FE: FE je subjekt s verejnoprospešným účelom s právnou subjektivitou a úplnou právnou spôsobilosťou vo všetkých členských štátoch EÚ; má cezhraničný rozmer, pokiaľ ide o činnosti alebo štatutárny cieľ vykonávania činností najmenej v dvoch členských štátoch; výška jeho počiatočných aktív sa rovná najmenej 25 000 eur. FE môže vykonávať hospodárske činnosti, pokiaľ sa zisk použije na presadzovanie jej verejnoprospešného účelu (účelov) v súlade s nariadením. Na účely právnej istoty sa uvádza úplný zoznam verejnoprospešných účelov uznaných podľa občianskoprávnych a daňovo-právnych predpisov vo väčšine členských štátov.

V kapitole II (Založenie) sa ustanovujú spôsoby založenia FE, minimálny obsah stanov a požiadavky na registráciu.

Pokiaľ ide o založenie, FE môže byť založená ex nihilo (ustanoveniami závetu, notárskou listinou alebo prostredníctvom písomného vyhlásenia akejkoľvek fyzickej a/alebo právnickej osoby (osôb) alebo verejného orgánu (orgánov) v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi), fúziou verejnoprospešných subjektov právne založených v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo zmenou vnútroštátneho verejnoprospešného subjektu právne založeného v členskom štáte na FE.

V kapitole sa ustanovuje zoznam dokumentov a údajov, ktoré by mali sprevádzať žiadosti o registráciu a ktoré by sa mali zverejniť. Okrem toho sa na účel zjednodušenia postupu registrácie vyžaduje, aby registre navzájom spolupracovali, pokiaľ ide o dokumenty a údaje týkajúce sa FE.

V kapitole III (Organizácia európskej nadácie) sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa správnej rady, výkonných riaditeľov a dozornej rady vrátane pravidiel o konflikte záujmov. Na účel zabezpečenia jej hodnovernosti a dôveryhodnosti musí FE uplatňovať vysoké normy transparentnosti a zodpovednosti.

Kapitola IV (Sídlo a jeho premiestnenie). FE môže premiestniť svoje sídlo do iného členského štátu, pričom si udrží svoju právnu subjektivitu a nemusí sa zrušiť.

Kapitola V (Zapojenie zamestnancov a dobrovoľníkov) obsahuje pravidlá týkajúce sa informácií a konzultácií zamestnancov a dobrovoľníkov v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ. Návrh neobsahuje pravidlá týkajúce sa účasti zamestnancov v rade, keďže účasť na úrovni rady vo verejnoprospešných subjektoch existuje len vo veľmi malom počte členských štátov.

Kapitola VI (Zrušenie FE). Nariadením sa povoľuje zmena FE naspäť na verejnoprospešný subjekt riadiaci sa právom členského štátu, v ktorom má svoje sídlo, pod podmienkou, že je táto zmena prípustná podľa stanov FE. Obsahuje aj pravidlá o zrušení v prípadoch, keď sa účel FE nedosiahol alebo keď ho nemožno dosiahnuť, čas, na ktorý bola zriadená, uplynul, alebo ak stratila všetky svoje aktíva.

Kapitolou VII (Dohľad členských štátov) sa poskytujú stabilné právomoci príslušným národným dozorným orgánom, aby mohli účinne dohliadať nad činnosťami verejnoprospešných subjektov, za ktoré sú zodpovedné. Majú napríklad právomoc schváliť zmenu účelu FE, prešetrovať záležitosti FE, vydávať varovania správnej rade a nariadiť správnej rade, aby dodržiavala stanovy FE, nariadenie a príslušné vnútroštátne právne predpisy, odvolať alebo navrhnúť odvolanie člena správnej rady na súde alebo zrušiť alebo navrhnúť zrušenie FE na súde. Dozorné orgány sú povinné aj spolupracovať a vymieňať si navzájom informácie a kapitola obsahuje aj pravidlá týkajúce sa spolupráce registrov a dozorných orgánov s daňovými orgánmi.

Kapitola VIII (Daňový režim). Nariadením sa zabezpečuje pre FE a jej darcov automatické uplatňovanie rovnakých daňových výhod, ktoré sú udelené domácim verejnoprospešným subjektom. Je to preto, aby sa od členských štátov vyžadovalo, aby vnímali FE ako rovnocennú s verejnoprospešnými subjektmi zriadenými podľa právnych predpisov príslušných členských štátov. Darcovia a príjemcovia FE by sa mali posudzovať podľa rovnakej zásady.

Kapitolou IX (Záverečné ustanovenia) sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili pravidlá o sankciách vzťahujúcich sa na porušenia ustanovení tohto nariadenia a aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Návrh zahŕňa ustanovenie o preskúmaní.

5. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie.

6. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

Navrhované nariadenie má význam pre Európsky hospodársky priestor.

2012/0022 (APP)

Návrh

NARIADENIE RADY

o štatúte európskej nadácie (FE)

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 352,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu[13],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[15],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Verejnoprospešné subjekty pomocou rôznych činností v početných oblastiach prispievajú k základným hodnotám a cieľom Únie, ako je rešpektovanie ľudských práv, ochrana menšín, zamestnanosť a sociálny pokrok, ochrana, zachovanie a zlepšovanie životného prostredia alebo podpora vedeckého a technického pokroku.

(2) Právny rámec, v ktorom verejnoprospešné subjekty vykonávajú svoje činnosti v Únii, je založený na vnútroštátnych právnych predpisoch bez harmonizácie na úrovni Únie. Okrem toho existujú podstatné rozdiely medzi jednotlivými občianskymi a daňovými zákonmi v rámci členských štátov. Z dôvodu týchto rozdielov je cezhraničné pôsobenie verejnoprospešných subjektov nákladné a ťažkopádne. V dôsledku toho sa cezhraničné smerovanie finančných prostriedkov na verejnoprospešné účely zväčša využíva nedostatočne.

(3) Vzhľadom na problémy, ktorým čelia verejnoprospešné subjekty, a na skutočnosť, že neexistuje iná európska právna forma, ktorú by mohli na svoje činnosti využívať, mala by sa ustanoviť európska forma osobitne určená pre tieto subjekty, ktorá by sa mohla vytvoriť v rámci celej Únie. Táto právna forma by mala byť v rámci Únie čo najjednotnejšia, aby sa čo najlepšie podporili cezhraničné činnosti na verejnoprospešný účel.

(4) Európsky parlament prijal 6. apríla 2011 uznesenie o jednotnom trhu pre Európanov[16], 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve[17] a 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností[18] a 10. marca 2011 vydal písomné vyhlásenie o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie[19], v ktorom vyzýva na vytvorenie štatútu európskej nadácie.

(5) Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal 28. apríla 2010 stanovisko o štatúte európskej nadácie[20]. Výbor regiónov vydal 1. apríla 2011 stanovisko o Akte o jednotnom trhu[21]. V oboch stanoviskách sa podporila iniciatíva Komisie na vytvorenie štatútu európskej nadácie.

(6) Európska nadácia (ďalej len „FE“) by sa mala riadiť základnými pravidlami ustanovenými v tomto nariadení a stanovami FE. Ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúce sa verejnoprospešných subjektov by sa mali uplatňovať na záležitosti, ktoré nie sú upravené nariadením alebo stanovami FE alebo ktoré sú nimi upravené len čiastočne.

(7) FE by mala presadzovať len verejnoprospešné účely, chápané ako také, ktoré sú v prospech všeobecne vymedzenej skupiny príjemcov. Keďže činnosti verejnoprospešných subjektov sa zameriavajú na oblasti, ktoré sú dôležité pre európskych občanov a európske hospodárstvo, tento rozsah pôsobnosti by priniesol najvyššie spoločenské, hospodárske a environmentálne výhody. Verejnoprospešný účel by mal byť vymedzený pomocou úplného zoznamu účelov, aby sa zabezpečila právna istota.

(8) Hlavným účelom štatútu je odstránenie prekážok, ktorým nadácie čelia pri pôsobení za hranicami v rámci Únie. Z toho dôvodu by sa opatrenia Únie mali zameriavať na tie verejnoprospešné subjekty, ktoré už vykonávajú činnosti v iných členských štátoch, alebo, ako je uvedené v ich stanovách, tak zamýšľajú.

(9) FE by mala vlastniť aktíva v určitej minimálnej hodnote, aby bola dôveryhodná pre darcov a verejné orgány, aby preukázala vážnosť svojho účelu a aby sa zabránilo zneužívaniu tejto právnej formy. Požiadavka na minimálnu hodnotu aktív by však nemala spôsobiť, že bude založenie európskej nadácie príliš nákladné, čím by sa sťažilo využitie tejto právnej formy.

(10) Aby bola FE úplne prevádzkyschopná, mala by mať právnu subjektivitu a úplnú právnu spôsobilosť vo všetkých členských štátoch a mala by byť schopná podnikať akékoľvek činnosti potrebné na presadzovanie verejnoprospešného účelu, pokiaľ sú v súlade s jej stanovami a týmto nariadením.

(11) Schopnosť vykonávať hospodárske činnosti súvisiace aj nesúvisiace s verejnoprospešným účelom FE by jej poskytla významný zdroj financií a prostriedkov na zvýšenie zdrojov dostupných na verejnoprospešné účely a mala by sa povoliť. V záujme zabezpečenia primeraného využívania aktív a ochrany veriteľov by sa však mala určiť hranica pre povolené nesúvisiace hospodárske činnosti.

(12) Aby sa FE umožnilo vykonávanie jej cezhraničných činností, v prípade potreby by mala mať právo usadiť sa v zmysle článku 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(13) S cieľom všeobecne sprístupniť FE pre zakladateľov a nadácie by malo byť možné vytvoriť FE ex nihilo, fúziou medzi vnútroštátnymi verejnoprospešnými subjektmi alebo zmenou vnútroštátnych verejnoprospešných subjektov na FE. S cieľom zjednodušiť vytvorenie FE zmenou alebo cezhraničnou fúziou by sa v nariadení mali ustanoviť pravidlá o ich príslušných postupoch. Fúzie medzi verejnoprospešnými subjektmi, ktoré majú svoje sídlo v rovnakom členskom štáte, by sa mali riadiť zákonmi daného členského štátu.

(14) S cieľom vyhnúť sa nepotrebným záťažiam na verejnoprospešné subjekty by sa mali náležitosti na registráciu FE obmedziť na tie požiadavky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie právnej istoty. Vnútroštátne registre by mali oznámiť Komisii FE, ktoré zaregistrovali.

(15) Aby sa FE umožnilo mať vlastné právne štruktúry, ktoré sa môžu prispôsobiť jej potrebám a veľkosti a aby boli schopné vyvíjať sa tak, ako sa vyvíja činnosť, FE by mala byť schopná slobodne rozhodovať vo svojich stanovách o vnútornej organizácii, ktorá jej najviac vyhovuje. Nariadením by sa však mali ustanoviť niektoré povinné pravidlá týkajúce sa riadenia, ako aj najmä pre úlohy a povinnosti správnej rady a minimálny počet jej členov. FE by mala byť schopná vytvoriť dozornú radu alebo iné orgány. S cieľom umožniť nezávislé názory a kritické výzvy by mala byť správna rada a dozorná rada FE dostatočne rozmanité, pokiaľ ide o vek, pohlavie, vzdelanie a odborné skúsenosti. Na účel zaistenia primeraného zastúpenia obyvateľstva má osobitný význam rodová rovnováha. Z dôvodu rozdielov vo vnútroštátnych systémoch by sa zodpovednosť riaditeľov mala riadiť príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(16) Je veľmi dôležité, aby sa aktíva FE používali na podporovanie jej verejnoprospešného účelu. Mali by sa poskytnúť jasné pravidlá, aby sa zabránilo konfliktu záujmov, ktorý by ohrozil túto zásadu. V tomto smere by sa malo poznamenať, že nielen skutočný konflikt záujmov, ale aj zdanie sa, že dochádza ku konfliktu záujmov, môže mať vplyv na povesť a dobré meno FE.

(17) V záujme hodnovernosti a dôveryhodnosti by FE mala uplatňovať vysoké normy transparentnosti a zodpovednosti. FE by mala uchovávať záznamy o svojich finančných transakciách a ročných účtovných závierkach. Tieto závierky by boli predmetom auditu v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS[22] a mali by sa zverejňovať.

(18) S cieľom umožniť FE v plnom rozsahu využívať výhody jednotného trhu by malo byť možné premiestniť jej sídlo z jedného členského štátu do iného.

(19) So zreteľom na osobitnú charakteristiku FE by nad ňou mal dohliadať štátny dozorný orgán. Takto to v súčasnosti je vo všetkých členských štátoch v prípade vnútroštátnych verejnoprospešných subjektov. S cieľom využiť už vypracované postupy vnútroštátnych orgánov by sa dohľad mal uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni. Nariadením by sa určili minimálne ale veľmi významné právomoci dohľadu, aby sa zaručili primerané a dostatočne jednotné právomoci dozorných orgánov v rámci Únie. Na účel účinného dohľadu by sa mala zabezpečiť spolupráca medzi dozornými orgánmi členských štátov.

(20) Členské štáty požívajú všeobecnú slobodu v určovaní daňového režimu týkajúceho sa verejnoprospešných subjektov a ich darcov, pokiaľ ide o dane z príjmov a z kapitálových ziskov, dane z darovania a dedičstva, dane z majetku a pozemkov, dane z prevodu, registračné dane, administratívne poplatky a podobné dane. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby členské štáty nediskriminovali zahraničné verejnoprospešné subjekty a ich darcov.

(21) Mnohé členské štáty zabezpečujú pre verejnoprospešné subjekty a ich darcov zvýhodnený daňový režim. FE by preto na účel dosiahnutia najvyššej možnej pridanej hodnoty pre verejnoprospešné subjekty v Únii mali byť spôsobilé využívať rovnaké daňové výhody, ktoré členský štát, v ktorom má FE svoje sídlo, poskytuje domácim verejnoprospešným subjektom. Takýto nediskriminačný režim by sa uplatňoval aj na darcov prispievajúcich do FE a na príjemcov FE v rámci hraníc alebo za hranicami. Vo všetkých prípadoch by sa tento režim mal uplatňovať bez toho, aby FE alebo jej darcovia alebo príjemcovia museli preukazovať, že FE je rovnocenná s domácimi verejnoprospešnými subjektmi.

(22) Členské štáty by mali FE priznať pre ich hospodárske činnosti vrátane prípustných nesúvisiacich hospodárskych činností rovnaký daňový režim, aký platí pre domáce verejnoprospešné subjekty. Akýkoľvek preferenčný daňový režim pre hospodárske činnosti vrátane prípustných nesúvisiacich hospodárskych činností by mal dodržiavať ustanovenia zmluvy o hospodárskej súťaži vrátane pravidiel štátnej pomoci.

(23) Musia sa prijať ustanovenia, aby sa zaručilo právo zamestnancov FE na to, aby boli informovaní a aby s nimi prebehla porada na primeranom nadnárodnom stupni v situáciách, keď má FE podstatný počet zamestnancov v rôznych členských štátoch. S cieľom zabezpečiť, aby praktické opatrenia týkajúce sa nadnárodného informovania a porady so zamestnancami vyhovovali konkrétnej situácii každej FE, mali by sa určovať najmä dohodou medzi stranami v FE alebo v prípade jej nedosiahnutia uplatnením súboru doplnkových požiadaviek uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi[23]. Vzhľadom na význam dobrovoľníctva v nadáciách by mali byť do postupu informovania a porady vo FE zapojení dlhodobí dobrovoľníci.

(24) Na účinné uplatňovanie tohto nariadenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby ustanovenia, ktoré príjmu v súvislosti s týmto nariadením, nespôsobili neprimerané regulačné obmedzenia, pokiaľ ide o FE, alebo diskriminačné zaobchádzanie s FE v porovnaní s verejnoprospešnými subjektmi riadiacimi sa vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(25) Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatňujúcich sa na porušenia ustanovení tohto nariadenia vrátane porušenia povinnosti regulovať v stanovách FE záležitosti nariadené týmto nariadením, a mali by zabezpečiť, aby sa presadzovali. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

(26) V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa neustanovujú na účel prijatia tohto nariadenia iné právomoci, ako sú právomoci podľa článku 352.

(27) Keďže ciele navrhovaného opatrenia na zjednodušenie cezhraničných činností verejnoprospešných subjektov nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov v tom zmysle, že zahŕňajú vytvorenie formy verejnoprospešného subjektu so spoločnými znakmi v celej Únii, a preto je možné lepšie ich dosiahnuť z dôvodu veľkosti opatrenia na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28) Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá pre politické nadácie na európskej úrovni ustanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni[24].

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Predmet úpravy, príslušné pravidlá a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú podmienky upravujúce založenie a pôsobenie európskej nadácie (Fundatio Europaea, ďalej len „FE“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)          „aktíva“ sú akýkoľvek hmotný alebo nehmotný zdroj, ktorý môže byť vlastnený alebo kontrolovaný na účel vytvárania hodnoty;

(2)          „nesúvisiaca hospodárska činnosť“ je hospodárska činnosť FE, ktorá neslúži priamo verejnoprospešnému účelu verejnoprospešného subjektu;

(3)          „ustanovenia závetu“ sú akýkoľvek právny dokument podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom má poručiteľ bydlisko, v ktorom sa opisuje, ako sa má spravovať a rozdeliť poručiteľov majetok po jeho smrti;

(4)          „verejný subjekt“ je akákoľvek organizácia, ktorá je alebo nie je zákonnou súčasťou orgánov na štátnej, vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo iného zákonom ustanoveného verejného orgánu, ktorá poskytuje verejné služby alebo vykonáva verejné funkcie na základe zákona;

(5)          „verejnoprospešný subjekt“ je nadácia s verejnoprospešným účelom a/alebo podobná verejnoprospešná právnická osoba nevyžadujúca členstvo vytvorená podľa právnych predpisov jedného z členských štátov;

(6)          „domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom má FE svoje sídlo bezprostredne pred premiestnením jej sídla do iného členského štátu;

(7)          „hostiteľský členský štát“ je členský štát, do ktorého je premiestnené sídlo FE.

Článok 3

Pravidlá vzťahujúce sa na FE

1. FE sa riadi týmto nariadením a stanovami FE.

2. V záležitostiach, ktoré nie sú upravené alebo sú len čiastočne upravené týmto nariadením a/alebo stanovami FE, sa FE riadi podľa týchto pravidiel:

(a) ustanoveniami prijatými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie tohto nariadenia;

(b) v prípade záležitostí, na ktoré sa nevzťahuje písm. a), ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov uplatňujúcimi sa na verejnoprospešné subjekty.

Článok 4

Zverejňovanie

1. Informácie týkajúce sa FE, ktoré sa majú zverejniť podľa tohto nariadenia, sa zverejnia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi takým spôsobom, aby boli jednoducho dostupné verejnosti.

2. Listy a objednávky FE bez ohľadu na to, či sú v papierovej alebo elektronickej podobe, ako aj akákoľvek webová stránka FE, obsahujú tieto údaje:

(a) informácie potrebné na identifikovanie registra uvedeného v článku 22 ods. 1 s číslom zápisu FE do uvedeného registra;

(b) názov FE, členský štát, v ktorom má FE svoje sídlo, adresu jej sídla a

(c) v prípade potreby skutočnosť, že FE je predmetom konania vo veci platobnej neschopnosti alebo zrušenia.

Oddiel 2

Všeobecné požiadavky na FE

Článok 5

Verejnoprospešný účel

1. FE je samostatne zriadený subjekt na verejnoprospešný účel.

2. FE slúži všeobecne verejnému záujmu.

Môže sa vytvoriť len na tieto účely, na ktoré sa neodvolateľne venujú jej aktíva:

(a) umenie, kultúra alebo ochrana historických pamiatok;

(b) ochrana životného prostredia;

(c) občianske alebo ľudské práva;

(d) odstraňovanie diskriminácie na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženstva, postihnutia, sexuálnej orientácie alebo akejkoľvek inej zákonne predpísanej formy diskriminácie;

(e) sociálna starostlivosť vrátane prevencie alebo zníženia chudoby;

(f) humanitárna pomoc alebo pomoc pri postihnutí živelnou pohromou;

(g) rozvojová pomoc a rozvojová spolupráca;

(h) pomoc utečencom alebo imigrantom;

(i) ochrana a podpora detí, mládeže alebo starších ľudí;

(j) pomoc ľuďom s postihnutiami alebo ich ochrana;

(k) ochrana zvierat;

(l) veda, výskum a inovácie;

(m) vzdelávanie a odborná príprava;

(n) európske a medzinárodné porozumenie;

(o) zdravie, dobré životné podmienky a zdravotná starostlivosť;

(p) ochrana spotrebiteľa;

(q) pomoc zraniteľným a znevýhodneným osobám alebo ich ochrana;

(r) amatérske športy;

(s) podpora infraštruktúry pre verejnoprospešné organizácie.

Článok 6

Cezhraničný prvok

V čase registrácie má FE činnosti alebo štatutárny cieľ vykonávania činností najmenej v dvoch členských štátoch.

Článok 7

Aktíva

1. Aktíva FE sa vyjadrujú v eurách.

2. FE má aktíva rovnajúce sa najmenej 25 000 EUR.

Článok 8

Zodpovednosť

Zodpovednosť FE je obmedzená jej aktívami.

Oddiel 3

Právna subjektivita a právna spôsobilosť

Článok 9

Právna subjektivita

FE má právnu subjektivitu vo všetkých členských štátoch.

FE získava právnu subjektivitu v deň jej zápisu do registra v súlade s článkami 21, 22 a 23.

Článok 10

Právna spôsobilosť

1. FE má úplnú právnu spôsobilosť vo všetkých členských štátoch.

FE má všetky práva potrebné na vykonávanie svojich činností vrátane práva vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok, poskytovať granty, získavať finančné prostriedky, dostávať a držať dary akéhokoľvek druhu vrátane akcií a iných obchodovateľných nástrojov, dedičstiev a „vecných“ darov z akéhokoľvek zákonného zdroja vrátane tretích krajín, pokiaľ to nie je obmedzené v jej stanovách.

FE má právo usadiť sa v ktoromkoľvek členskom štáte v prípade, že je to potrebné na vykonávanie jej činností.

2. FE môže konať na presadzovanie svojho účelu akýmkoľvek zákonným spôsobom, ktorý jej stanovy umožňujú, ktorý je v súlade s jej verejnoprospešným účelom a je v súlade s týmto nariadením.

3. FE môže vykonávať činnosti v ktorejkoľvek tretej krajine, pokiaľ to nie je obmedzené v jej stanovách.

Článok 11

Hospodárske činnosti

1. FE má spôsobilosť a možnosť slobodne sa angažovať v obchodovaní alebo iných hospodárskych činnostiach, pokiaľ to nie je obmedzené v jej stanovách, za predpokladu, že akýkoľvek zisk sa použije výhradne na presadzovanie jej verejnoprospešného účelu (účelov).

2. Hospodárske činnosti nesúvisiace s verejnoprospešným účelom FE sú povolené do výšky 10 % čistého ročného obratu FE za predpokladu, že výsledky z nesúvisiacich činností sa v účtovníctve uvádzajú oddelene.

Kapitola II

Založenie

Oddiel 1

Spôsoby založenia

Článok 12

Spôsoby založenia

1. FE môže byť založená jedným z týchto spôsobov:

(a) ustanoveniami závetu akejkoľvek fyzickej osoby podľa článku 13;

(b) notárskou listinou alebo písomným vyhlásením akejkoľvek fyzickej a/alebo právnickej osoby (osôb) alebo verejného subjektu (subjektov) v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi podľa článku 13;

(c) fúziou verejnoprospešných subjektov, ktoré sú zákonne založené v jednom alebo viacerých členských štátoch podľa článkov 14, 15 a 16;

(d) zmenou vnútroštátneho verejnoprospešného subjektu zákonne založeného v členskom štáte na FE podľa článkov 17 a 18.

2. FE sa zriaďuje na dobu neurčitú alebo, ak sa tak výslovne ustanovuje v jej stanovách, na dobu určitú v rozsahu minimálne dvoch rokov.

Článok 13

Založenie ustanoveniami závetu, notárskou listinou alebo písomným vyhlásením

Ustanovenia závetu, notárska listina alebo písomné vyhlásenie obsahuje aspoň:

(a) vyjadrenie zámeru založiť FE;

(b) vyjadrenie zámeru darovať niečo v prospech FE;

(c) určenie počiatočných aktív FE;

(d) určenie verejnoprospešného účelu FE.

Článok 14

Založenie fúziou

1. FE môže byť vytvorená fúziou verejnoprospešných subjektov zákonne založených v jednom alebo viacerých členských štátoch, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) fúzia medzi vnútroštátnymi verejnoprospešnými subjektmi je povolená podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov;

(b) fúzia je povolená podľa stanov každého zo spájajúcich sa subjektov.

2. O fúzii rozhoduje správna rada každého zo spájajúcich sa subjektov. Rozhodnutie spĺňa požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti a väčšiny, ktoré by sa uplatňovali na vnútroštátny verejnoprospešný subjekt, ktorý sa chce spojiť s iným vnútroštátnym verejnoprospešným subjektom, alebo, v prípade neexistencie takýchto pravidiel, požiadavky, ktoré by sa uplatňovali na vnútroštátny verejnoprospešný subjekt, ktorý chce zmeniť a doplniť svoje stanovy.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, fúzia medzi verejnoprospešnými subjektmi zákonne založenými v rovnakom členskom štáte sa uskutočňuje v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Fúzia medzi verejnoprospešnými subjektmi zákonne založenými v rôznych členských štátoch sa uskutočňuje v súlade s článkom 15.

Článok 15

Žiadosť o cezhraničnú fúziu

1. Podrobnú žiadosť o fúziu, o ktorej rozhodli správne rady podľa článku 14 ods. 2, predloží každý zo spájajúcich sa subjektov príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je subjekt zákonne založený, a prípadne ju uverejní v súlade s pravidlami daného členského štátu.

2. Žiadosť o fúziu obsahuje rozhodnutie správnej rady uvedené v článku 14 ods. 2 a spoločný návrh podmienok fúzie, ktorý obsahuje aspoň tieto údaje:

(a) názov a adresu každého zo spájajúcich sa verejnoprospešných subjektov;

(b) názov a adresu zamýšľaného sídla FE;

(c) navrhované stanovy FE;

(d) formy ochrany práv veriteľov a zamestnancov spájajúcich sa subjektov.

3. Každý príslušný orgán zaobchádza so žiadosťou o fúziu v súlade s rovnakými postupmi a zásadami, ako keby išlo o žiadosť o fúziu, ktorej výsledkom by bol vnútroštátny verejnoprospešný subjekt.

4. V každom dotknutom členskom štáte príslušný orgán vydá bez zbytočného odkladu osvedčenie o splnení úkonov a náležitostí, ktoré predchádzali fúzii.

5. Po registrácii FE podľa článkov 21, 22 a 23 register bezodkladne informuje príslušné orgány uvedené v odseku 1 a v prípade potreby orgán zodpovedný za registráciu verejnoprospešných subjektov zrušených z dôvodu fúzie.

Prípadné odstránenie starej registrácie sa uskutočňuje bezodkladne, nie však pred doručením oznámenia.

Článok 16

Dôsledky fúzie

1. V prípade fúzie z dôvodu vytvorenia novej právnickej osoby sa všetky aktíva a záväzky každého verejnoprospešného subjektu prevedú na novú FE a spájajúce sa subjekty zaniknú.

2. V prípade fúzie prevzatím sa všetky aktíva a záväzky verejnoprospešného subjektu, ktorý sa prevzal, prevádzajú na preberajúci verejnoprospešný subjekt, prevzatý subjekt zaniká a preberajúca právnická osoba sa stáva FE.

Článok 17

Vytvorenie zmenou

1. FE sa môže vytvoriť zmenou verejnoprospešného subjektu zákonne založeného v členskom štáte za predpokladu, že je to povolené podľa stanov meniaceho sa subjektu.

2. O zmene na FE a o potrebných zmenách a doplneniach stanov rozhoduje správna rada subjektu.

3. Vytvorenie FE zmenou nemá za následok likvidáciu meniaceho sa verejnoprospešného subjektu alebo stratu alebo prerušenie jeho právnej subjektivity ani neovplyvňuje právo alebo povinnosť existujúce pred zmenou.

Článok 18

Žiadosť o zmenu

1. Podrobná žiadosť o zmenu, o ktorej rozhodla správna rada podľa článku 17 ods. 2, sa predloží príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je subjekt zákonne založený, a v prípade potreby sa uverejní v súlade s pravidlami daného členského štátu.

2. Žiadosť o zmenu obsahuje rozhodnutie správnej rady uvedené v článku 17 ods. 2 a návrh podmienok zmeny, ktorý obsahuje aspoň tieto údaje:

(a) názov a adresu meniaceho sa verejnoprospešného subjektu;

(b) názov a adresu zamýšľaného sídla FE;

(c) navrhované stanovy FE;

(d) formy ochrany práv zamestnancov meniaceho sa verejnoprospešného subjektu.

3. Príslušný orgán zaobchádza so žiadosťou o zmenu v súlade s rovnakými postupmi a zásadami, ako keby išlo o žiadosť o zmenu a doplnenie stanov verejnoprospešného subjektu.

4. Príslušný orgán vydá bez zbytočného odkladu osvedčenie o splnení úkonov a náležitostí, ktoré predchádzali zmene.

5. Po registrácii FE podľa článkov 21, 22 a 23 register bezodkladne informuje príslušný orgán uvedený v odseku 1 a v prípade potreby orgán zodpovedný za registráciu meniaceho sa verejnoprospešného subjektu.

Prípadné odstránenie starej registrácie sa uskutočňuje bezodkladne, nie však pred doručením oznámenia.

Oddiel 2

Stanovy

Článok 19

Minimálny obsah stanov

1. Stanovy FE obsahujú aspoň:

(a) mená zakladateľov

(b) názov FE

(c) adresu sídla

(d) opis jej verejnoprospešných účelov

(e) aktíva v čase založenia

(f) účtovné obdobie FE

(g) počet členov správnej rady

(h) pravidlá menovania a odvolania správnej rady

(i) iné orgány FE ako správna rada a v prípade potreby ich funkcie

(j) postup zmeny a doplnenia stanov

(k) stanovenie časového obdobia, počas ktorého bude FE existovať, ak nie je zriadená na neobmedzené časové obdobie

(l) rozdelenie čistých aktív po likvidácii

(m) dátum schválenia stanov

2. Stanovy FE majú písomnú podobou a podliehajú formálnym požiadavkám príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 20

Zmena a doplnenie stanov

1. V prípade, že sa existujúce stanovy stali nevhodnými pre fungovanie FE, správna rada môže rozhodnúť o zmene a doplnení stanov.

2. Účel FE sa môže zmeniť len vtedy, ak sa súčasný účel dosiahol alebo ho nemožno dosiahnuť, alebo v prípade, že súčasný účel (účely) jasne prestal predstavovať vhodnú a účinnú metódu využívania aktív FE.

3. Akákoľvek zmena a doplnenie stanov musí byť v súlade s vôľou zakladateľa, pokiaľ ovplyvní účel FE.

4. Správna rada jednomyseľne schváli akúkoľvek zmenu účelu FE a predloží ju na schválenie dozornému orgánu.

Oddiel 3

Registrácia

Článok 21

Registrácia

1. FE je registrovaná v jednom členskom štáte.

2. FE vytvorená fúziou dvoch verejnoprospešných subjektov zákonne založených v tom istom členskom štáte sa registruje v danom členskom štáte.

3. FE vytvorená cezhraničnou fúziou sa registruje v jednom z členských štátov, v ktorom boli spájajúce sa subjekty zákonne založené.

4. FE vytvorená zmenou sa registruje v členskom štáte, v ktorom bol zmenený subjekt pôvodne zákonne založený.

Článok 22

Register

1. Každý členský štát určí register na účely registrácie FE a oboznámi o tom Komisiu.

2. Registre určené podľa odseku 1 sú zodpovedné za uchovávanie informácií o registrovaných FE.

Registre navzájom spolupracujú, pokiaľ ide o dokumenty, informácie a údaje týkajúce sa FE.

3. Registre oznámia Komisii každoročne do 31. marca názov, adresu sídla, registračné číslo a odvetvie činnosti FE zaregistrovaných a odstránených z registra v predchádzajúcom kalendárnom roku, ako aj celkový počet registrovaných FE k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Článok 23

Náležitosti týkajúce sa registrácie

1. Žiadosti o registráciu FE obsahujú tieto dokumenty a údaje v jazyku, ktorý sa vyžaduje podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov:

(a) názov FE a adresu jej zamýšľaného sídla v Európskej únii;

(b) zakladajúce listiny;

(c) podpísaný výkaz aktív, ktoré sa vyhradia na účely FE, alebo iný dôkaz o platbe peňažného príspevku alebo poskytnutí nepeňažného protiplnenia a podrobnosti k tomu;

(d) stanovy FE;

(e) mená a adresy a akékoľvek iné potrebné informácie podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov na určenie totožnosti

i)        všetkých členov správnej rady a ich prípadných náhradníkov,

ii)       akejkoľvek inej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať FE v konaniach s tretími stranami a v právnych konaniach,

iii)      audítora (audítorov) FE;

(f) či osoby v bodoch i) a ii) písmena e) zastupujú FE jednotlivo alebo spoločne;

(g) názvy, účely a adresy zakladajúcich organizácií, ak sú právnymi subjektmi, alebo podobné relevantné informácie, pokiaľ ide o verejné subjekty;

(h) názvy a adresy kancelárií FE, ak existujú, a informácie potrebné na identifikáciu príslušného registra a číslo zápisu;

(i) v prípade, že FE bola vytvorená v dôsledku fúzie, tieto dokumenty

i)        podmienky fúzie;

ii)       osvedčenia uvedené v článku 15 ods. 4 vydané menej než šesť mesiacov pred dátumom predloženia žiadosti;

iii)      dôkaz o tom, že boli splnené požiadavky príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, pokiaľ ide o ochranu veriteľov a zamestnancov;

(j) v prípade, že FE bola vytvorená v dôsledku zmeny, tieto dokumenty

i)        podmienky zmeny;

ii)       osvedčenie uvedené v článku 18 ods. 4 vydané menej než šesť mesiacov pred dátumom predloženia žiadosti;

iii)      dôkaz o tom, že boli splnené požiadavky príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, pokiaľ ide o ochranu zamestnancov;

(k) osvedčenie z registra trestov a vyhlásenie členov správnej rady, že nie sú nespôsobilí na výkon funkcie člena rady.

Členské štáty nesmú na účel registrácie vyžadovať žiadne iné dokumenty alebo údaje.

Register alebo v prípade potreby iný príslušný orgán skontroluje súlad dokumentov a údajov s požiadavkami tohto nariadenia a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2. Register alebo v prípade potreby iný príslušný orgán skontroluje, či žiadateľ spĺňa požiadavky tohto nariadenia.

3. Register zaregistruje FE v prípade, že predložila všetky dokumenty a údaje uvedené v odseku 1 a v prípade, že splní požiadavky tohto nariadenia do dvanástich týždňov od dátumu podania žiadosti.

Po registrácii sa nevyžaduje žiadne ďalšie povolenie zo strany členského štátu.

4. Rozhodnutie registra spolu s informáciami uvedenými v písmenách a) a d) až h) odseku 1 tohto článku sa zverejní.

Článok 24

Zmeny v dokumentoch a údajoch predložených na registráciu

1. Správna rada alebo akákoľvek osoba oprávnená zastupovať FE predloží akúkoľvek zmenu týkajúcu sa dokumentov alebo údajov uvedených v článku 23 ods. 1 registru do 14 kalendárnych dní odo dňa uskutočnenia zmeny.

2. Po každej zmene a doplnení stanov FE predloží úplné znenie stanov registru v aktuálnom znení. Každé predloženie zmeny v registrovaných informáciách sa doplní o listinný dôkaz, že o zmene sa rozhodlo zákonným spôsobom.

3. Registrácia zmien týkajúcich sa dokumentov a údajov uvedených v článku 23 ods. 4 sa zverejní.

Článok 25

Názov FE

1. Názov FE obsahuje skratku „FE“.

2. Len FE môže vo svojom názve používať skratku „FE“.

Nevyžaduje sa však, aby subjekty, ktorých názov obsahuje „FE“ alebo za ním nasleduje skratka „FE“ a ktoré boli zaregistrované v členskom štáte pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, menili svoje názvy alebo uvedenú skratku.

Článok 26

Zodpovednosť za úkony vykonané pred registráciou FE

Zodpovednosť za úkony vykonané pred registráciou FE sa riadi príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Kapitola III

Organizácia FE

Článok 27

Správna rada

1. FE riadi správna rada zložená z nepárneho počtu najmenej troch členov, ako je stanovené v stanovách FE.

2. Každý člen rady má pri hlasovaniach o uzneseniach jeden hlas.

3. Pokiaľ sa v stanovách FE alebo tomto nariadení neuvádza inak, rada rozhoduje väčšinou svojich členov.

Článok 28

Členovia správnej rady

1. Členovia správnej rady majú úplnú právnu spôsobilosť a nie sú nespôsobilí podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu alebo súdneho alebo správneho rozhodnutia v ktoromkoľvek členskom štáte na výkon funkcie člena rady.

2. Členovia správnej rady môžu kedykoľvek odstúpiť.

Člen správnej rady odstúpi v ktorejkoľvek z týchto situácií:

(a) člen nespĺňa požiadavky stanovené v odseku 1;

(b) člen nespĺňa požiadavky na prijatie stanovené v zakladajúcich listinách alebo v stanovách FE;

(c) člen bol súdom uznaný vinným za nečestné finančné praktiky;

(d) skutkami alebo nekonaním člena sa preukázalo, že člen je jasne nespôsobilý na plnenie úloh člena rady.

3. Správna rada alebo dozorná rada môže odvolať člena správnej rady z dôvodov stanovených v druhom pododseku odseku 2, ak sa tak ustanovuje v stanovách FE.

Dozorný orgán môže odvolať člena správnej rady z dôvodov stanovených v druhom pododseku odseku 2 alebo v prípade, že sa tak ustanovuje príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, navrhnúť jeho odvolanie príslušnému súdu.

Článok 29

Povinnosti správnej rady a jej členov

1. Správna rada má tieto povinnosti:

(a) nesie zodpovednosť za riadnu správu, riadenie a výkon činností FE;

(b) zabezpečuje dodržiavanie stanov FE, tohto nariadenia a príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

2. Členovia správnej rady konajú v najlepšom záujme FE a jej verejnoprospešného účelu a pri výkone svojich povinností dodržiavajú povinnosť lojálnosti.

Článok 30

Výkonní riaditelia

1. Správna rada môže menovať jedného alebo viac výkonných riaditeľov, ktorí budú zodpovední za každodenné riadenie FE podľa jej usmernení.

Predseda a väčšina členov správnej rady nie sú súčasne výkonnými riaditeľmi.

2. Výkonní riaditelia konajú v najlepšom záujme FE a jej verejnoprospešného účelu a pri výkone svojich povinností dodržiavajú povinnosť lojálnosti.

Článok 31

Ostatné orgány FE

V stanovách FE sa môže ustanoviť dozorná rada a iné orgány.

Článok 32

Konflikt záujmov

1. Zakladateľ a ktorýkoľvek iní členovia rady, ktorí môžu mať obchodný, rodinný alebo iný vzťah so zakladateľom alebo medzi sebou navzájom, ktorý by mohol predstavovať skutočný alebo možný konflikt záujmov tým, že by narušil ich rozhodnutie, netvoria väčšinu správnej rady.

2. Nikto nesmie byť zároveň členom správnej rady aj dozornej rady.

3. Zakladateľovi, členovi správnej alebo dozornej rady, výkonnému riaditeľovi alebo audítorovi, ani osobe, ktorá má s nimi obchodný alebo úzky rodinný vzťah, sa nesmie poskytovať žiadna priama alebo nepriama výhoda v prípade, keď nejde o výhodu za plnenie ich povinností v rámci FE.

Článok 33

Zastupovanie FE voči tretím stranám

Správna rada, ako aj ktorákoľvek iná osoba, ktorú správna rada oprávnila a podlieha jej pokynom, môže zastupovať FE voči tretím stranám a v súdnych konaniach.

Článok 34

Transparentnosť a zodpovednosť

1. FE uchováva úplné a presné záznamy o všetkých finančných transakciách.

2. FE vypracuje a poskytne príslušnému národnému registru a dozornému orgánu ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia.

Prvé účtovné obdobie je od dátumu, ku ktorému sa FE zapísala do registra v súlade s článkami 21, 22 a 23, do posledného dňa účtovného obdobia podľa stanov FE.

3. Výročná správa o činnosti obsahuje aspoň:

a)      informácie o činnostiach FE;

b)      opis spôsobu, akým sa počas daného účtovného obdobia podporovali verejnoprospešné účely, na ktoré bola FE založená;

c)      zoznam rozdelenej finančnej podpory so zohľadnením práva príjemcov na súkromie.

4. Ročné účtovné závierky FE sú predmetom auditu jednej alebo viacerých osôb schválených na vykonávanie štatutárnych auditov v súlade s vnútroštátnymi pravidlami prijatými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES.

5. Ročné účtovné závierky náležite schválené správnou radou spolu so stanoviskom predloženým osobou zodpovednou sa vykonanie auditu účtovných závierok a správa o činnosti sa zverejnia.

Kapitola IV

Sídlo a jeho premiestnenie

Článok 35

Sídlo FE

FE má svoje sídlo a ústredie alebo hlavné miesto činností v Európskej únii.

Článok 36

Premiestnenie sídla

1. FE môže premiestniť svoje sídlo z jedného členského štátu do iného.

Výsledkom tohto premiestnenia nie je likvidácia FE alebo vytvorenie nového právneho subjektu alebo ovplyvnenie práva alebo povinnosti existujúcich pred premiestnením.

2. Premiestnenie nadobúda účinnosť k dátumu registrácie FE v hostiteľskom členskom štáte.

3. FE nepremiestni svoje sídlo v prípade, že je predmetom využitia právomocí dohľadu stanovených v článku 46 ods. 2 druhom pododseku, keď je v procese zrušenia podľa článku 40, alebo ak bolo voči nej začaté konanie vo veci likvidácie, platobnej neschopnosti alebo iné podobné konanie, alebo v prípade, že premiestnenie je v rozpore so stanovami FE, alebo by ohrozilo plnenie účelu FE.

4. Registrácia v hostiteľskom členskom štáte a odstránenie z registra v domovskom členskom štáte sa zverejní.

Článok 37

Postup premiestnenia

1. Správna rada FE predloží návrh na premiestnenie príslušnému orgánu domovského členského štátu.

2. Návrh na premiestnenie zahŕňa aspoň tieto údaje:

(a) názov FE, adresu jej sídla v domovskom členskom štáte, informácie potrebné na identifikáciu registra uvedeného v článku 21 ods. 1 a číslo FE v uvedenom registri;

(b) navrhovaný názov FE a adresu jej zamýšľaného sídla v hostiteľskom členskom štáte;

(c) prípadne zmenené a doplnené stanovy FE;

(d) navrhovaný časový harmonogram premiestnenia;

(e) správu s objasnením a odôvodnením právnych a hospodárskych aspektov navrhovaného premiestnenia a objasnenie vplyvov premiestnenia na veriteľov a zamestnancov FE.

3. Príslušný orgán domovského členského štátu overí, či nie sú splnené situácie uvedené v článku 36 ods. 3, a bez zbytočného odkladu vydá osvedčenie, ktorým sa potvrdzuje splnenie úkonov a náležitostí, ktoré sa musia splniť pred premiestnením.

4. FE predloží príslušnému orgánu v hostiteľskom členskom štáte tieto dokumenty a údaje:

(a) osvedčenie uvedené v odseku 3;

(b) návrh na premiestnenie schválený správnou radou;

(c) dokumenty a údaje uvedené v článku 23 ods. 1.

5. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu bez zbytočného odkladu overí, či sú splnené hmotnoprávne a formálne podmienky stanovené v tejto kapitole pre premiestnenie sídla a svoje rozhodnutie oznámi príslušnému registru hostiteľského členského štátu.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže zamietnuť premiestnenie len z dôvodov nesplnenia podmienok uvedených v predchádzajúcom pododseku.

6. Príslušný register hostiteľského členského štátu zaregistruje FE. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu bezodkladne informuje príslušný register domovského členského štátu o registrácii FE v hostiteľskom členskom štáte.

Príslušný register domovského členského štátu odstráni FE z registra bezodkladne, nie však pred prijatím oznámenia.

Kapitola V

Zapojenie zamestnancov a dobrovoľníkov

                                                                   Článok 38               

Zastupovanie zamestnancov a dobrovoľníkov

1. V prípade, že celkový počet zamestnancov zamestnaných vo FE a jej kanceláriách v rámci Únie dosiahne alebo presiahne 50 a najmenej 10 v každom z najmenej dvoch členských štátov, FE založí európsku zamestnaneckú radu, ktorá bude zastupovať zamestnancov FE v súlade s odsekom 2.

2. FE s počtom zamestnancov do 200 založí európsku zamestnaneckú radu na žiadosť najmenej 20 jej zamestnancov v najmenej dvoch členských štátoch alebo zástupcov týchto zamestnancov.

FE s viac než 200 zamestnancami založí európsku zamestnaneckú radu na žiadosť aspoň 10 % jej zamestnancov v najmenej dvoch členských štátoch alebo zástupcov týchto zamestnancov.

Na založenie európskej zamestnaneckej rady sa uplatňujú vnútroštátne opatrenia o doplnkových požiadavkách stanovených v písmenách a) až e) bodu 1 prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES.

3. Zástupcom dobrovoľníkov zapojeným počas dlhotrvajúceho obdobia do formálnych dobrovoľníckych činností v FE sa udeľuje štatút pozorovateľa v európskej zamestnaneckej rade.

Počet týchto zástupcov je najmenej jeden za každý členský štát, v ktorom je prítomných aspoň 10 takýchto dobrovoľníkov.

Článok 39

Informovanie zamestnancov a dobrovoľníkov a konzultácie s nimi

1. Zamestnanci a dobrovoľníci FE sú informovaní a konzultovaní na úrovni Únie o otázkach týkajúcich sa situácie, vývoja, organizácie a zamestnanosti v danej FE prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady založenej v súlade s článkom 38.

2. Európska zamestnanecká rada a správna rada alebo prípadne výkonní riaditelia FE môžu uzatvoriť dohodu o praktických opatreniach týkajúcich sa informovania zamestnancov a konzultácie s nimi v rámci FE.

3. V prípade, že sa neuzavrie takáto dohoda alebo v prípade záležitostí, ktorých sa táto dohoda netýka, sa uplatňujú vnútroštátne opatrenia o doplnkových požiadavkách stanovených v bodoch 2 až 6 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES.

Kapitola VI

Zrušenie FE

Článok 40

Spôsoby zrušenia

FE sa môže zrušiť jedným z týchto spôsobov:

a)           zmenou FE na verejnoprospešný subjekt podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa ustanovuje v článkoch 41 a 42;

b)           likvidáciou FE, ako sa ustanovuje v článkoch 43 a 44.

Článok 41

Zrušenie zmenou

1. FE sa môže zmeniť na verejnoprospešný subjekt riadiaci sa právnymi predpismi členského štátu, v ktorom má svoje sídlo, za predpokladu, že zmena je povolená podľa stanov FE.

Zmena sa smie uskutočniť najskôr až po dvoch rokoch od registrácie FE.

2. O zmene a potrebných zmenách a doplneniach stanov rozhoduje správna rada FE.

3. Výsledkom zmeny nie je likvidácia subjektu alebo vytvorenie novej právnickej osoby alebo ovplyvnenie práva alebo povinnosti existujúcich pred zmenou.

Článok 42

Žiadosť o zrušenie zmenou

1. FE predloží podrobnú žiadosť o zrušenie zmenou príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo, v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu.

2. Žiadosť o zrušenie zmenou obsahuje rozhodnutie správnej rady FE podľa článku 41 ods. 2, názov a adresu sídla meniacej sa FE, navrhovaný názov, adresu a stanovy nového verejnoprospešného subjektu a formy ochrany práv zamestnancov meniacej sa FE.

3. V prípade, že príslušný orgán schváli žiadosť o zrušenie zmenou, predloží ju registru a v prípade potreby orgánu zodpovednému za registráciu nového verejnoprospešného subjektu.

4. Po prijatí schválenej žiadosti o zrušenie zmenou register bezodkladne odstráni FE z registra za predpokladu, že právne založenie nového verejnoprospešného subjektu je dokončené.

5. Zmena nadobúda účinnosť v deň odstránenia FE z príslušného registra.

Zmena sa zverejní.

Článok 43

Rozhodnutie o likvidácii

1. Správna rada FE môže rozhodnúť o likvidácii FE v jednom z týchto prípadov:

a)      účel FE sa dosiahol alebo ho nemožno dosiahnuť;

b)      čas, na ktorý bola zriadená, uplynul;

c)      stratila všetky svoje aktíva.

Správna rada predloží svoje rozhodnutie o likvidácii FE na schválenie dozornému orgánu.

2. Dozorný orgán môže po vypočutí správnej rady FE rozhodnúť o likvidácii FE alebo, ak sa tak ustanovuje príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, navrhnúť jej likvidáciu príslušnému súdu v jednej z týchto situácií:

(a) v prípade, že správna rada nekonala v prípadoch uvedených v odseku 1;

(b) v prípade, že FE stále porušuje svoje stanovy, toto nariadenie alebo príslušné vnútroštátne právne predpisy.

Článok 44

Likvidácia

1. V prípade, že dozorný orgán schválil rozhodnutie správnej rady podľa článku 43 ods. 1 druhého pododseku alebo v prípade, že dozorný orgán alebo prípadne súd rozhodol o likvidácii FE, aktíva FE sa použijú v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2. Po úplnom vyplatení veriteľov FE sa akékoľvek zvyšné aktíva FE prevedú na iný verejnoprospešný subjekt s podobným verejnoprospešným účelom alebo sa použijú inak na verejnoprospešné účely čo najbližšie k tým účelom, na ktoré bola založená FE.

3. Správna rada alebo likvidátor zodpovedný za likvidáciu pošle konečné účtovné závierky do dátumu uskutočnenia likvidácie dozornému orgánu spolu so správou obsahujúcou informácie o rozdelení zvyšných aktív. Tieto dokumenty sa zverejnia.

Kapitola VII

Dohľad členských štátov

Článok 45

Dozorný orgán

Každý členský štát určí dozorný orgán na účely vykonávania dohľadu nad FE zaregistrovanými v danom členskom štáte a upovedomí o tom Komisiu.

Článok 46

Právomoci a povinnosti dozorného orgánu

1. Dozorný orgán zabezpečí, aby správna rada konala v súlade so stanovami FE, týmto nariadením a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2. Dozorný orgán má právomoc schváliť zmenu účelu FE podľa článku 20 ods. 4 a likvidáciu FE podľa článku 43 ods. 1 druhého pododseku.

Na účely odseku 1 má dozorný orgán aspoň tieto právomoci:

(a) v prípade, že dozorný orgán má odôvodnené dôvody veriť, že správna rada FE nekoná v súlade so stanovami FE, týmto nariadením alebo príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, prešetriť záležitosti FE a na tento účel požiadať riaditeľov a zamestnancov FE, ako aj jej audítora (audítorov) o sprístupnenie všetkých potrebných informácií a dôkazov;

(b) v prípade, že existuje dôkaz o nečestných finančných praktikách, závažnom zlom riadení alebo zneužívaní, menovať nezávislého odborníka, aby prešetril záležitosti FE na náklady FE;

(c) v prípade, že existuje dôkaz, že správna rada nekonala v súlade so stanovami FE, týmto nariadením alebo príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, vydať varovania správnej rade a nariadiť správnej rade, aby dodržiavala stanovy FE, toto nariadenie a príslušné vnútroštátne právne predpisy;

(d) odvolať člena správnej rady alebo v prípade, že sa tak ustanovuje príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, navrhnúť odvolanie príslušnému súdu v súlade s článkom 28 ods. 3 druhým pododsekom;

(e) rozhodnúť o likvidácii FE alebo, v prípade, že sa tak stanovuje príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, navrhnúť likvidáciu FE príslušnému súdu v súlade s článkom 43 ods. 2.

3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, dozorný orgán nemá právomoc konať v oblasti spravovania FE.

Článok 47

Spolupráca medzi dozornými orgánmi

1. Na účely vykonávania právomocí dohľadu a prijatia potrebných opatrení stanovených v článku 46 dozorný orgán členského štátu, v ktorom má FE svoje sídlo, a dozorné orgány členských štátov, v ktorých FE vykonáva svoje činnosti, navzájom spolupracujú.

2. Dozorné orgány si navzájom poskytujú všetky relevantné informácie v prípade porušení alebo údajných porušení stanov, tohto nariadenia alebo príslušných vnútroštátnych právnych predpisov zo strany FE.

3. Na žiadosť dozorného orgánu členského štátu, v ktorom FE vykonáva svoje činnosti, dozorný orgán členského štátu, v ktorom má FE svoje sídlo, vyšetrí údajné porušenia zo strany tejto FE.

Dožiadaný dozorný orgán informuje žiadajúci dozorný orgán o záveroch, ktoré vyvodí z jemu dostupných informácií, a o akomkoľvek prijatom opatrení.

Článok 48

Spolupráca s daňovými orgánmi

1. Dozorný orgán členského štátu, v ktorom má FE svoje sídlo, informuje daňové orgány tohto členského štátu ihneď, keď začne prešetrovanie údajných nesprávností podľa písmena a) druhého pododseku odseku 2 článku 46, ako aj vtedy, keď určí nezávislého odborníka podľa písmena b) druhého pododseku odseku 2 článku 46.

2. Daňové orgány informuje aj o napredovaní a výsledku týchto prešetrení, ako aj o akýchkoľvek vydaných varovaniach a uložených sankciách.

3. Register, ako aj dozorný orgán členského štátu, v ktorom má FE svoje sídlo, sprístupní daňovému orgánu ktoréhokoľvek členského štátu na jeho žiadosť akékoľvek dokumenty alebo informácie týkajúce sa FE.

Kapitola VIII

Daňový režim

Článok 49

Daňový režim pre FE

1. Pokiaľ ide o dane z príjmu a z kapitálových ziskov, dane z darovania a dedičstva, dane z majetku a pozemkov, dane z prevodu, registračné dane, administratívne poplatky a podobné dane, členský štát, v ktorom má FE svoje sídlo, podrobuje FE rovnakému daňovému režimu, ktorý sa uplatňuje na verejnoprospešné subjekty založené v danom členskom štáte.

2. Pokiaľ ide o dane uvedené v odseku 1, iné členské štáty ako tie, v ktorých má FE svoje sídlo, podrobujú FE rovnakému daňovému režimu, ktorý sa uplatňuje na verejnoprospešné subjekty založené v tých členských štátoch.

3. Na účely odsekov 1 a 2 sa FE považuje za rovnocennú s verejnoprospešnými subjektmi založenými podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov.

Článok 50

Daňový režim pre darcov FE

1. Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba poskytujúca FE dary v rámci hraníc alebo za hranicami podlieha, pokiaľ ide o dane z príjmu, dane z darovania, dane z prevodu, registračné dane, administratívne poplatky a podobné dane, rovnakému daňovému režimu, ktorý sa uplatňuje na dary poskytnuté verejnoprospešným subjektom založeným v členskom štáte, v ktorom je darca rezidentom na daňové účely.

2. Na účely odseku 1 FE prijímajúca dar sa považuje za rovnocennú s verejnoprospešnými subjektmi zriadenými podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom je darca rezidentom na daňové účely.

Článok 51

Daňový režim pre príjemcov FE

Príjemcovia FE sa posudzujú, pokiaľ ide o finančnú podporu alebo iné prijaté výhody, ako keby im ich poskytol verejnoprospešný subjekt zriadený v členskom štáte, v ktorom je príjemca rezidentom na daňové účely.

Kapitola IX

Záverečné ustanovenia

Článok 52

Účinné uplatňovanie

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia najneskôr dva roky po jeho nadobudnutí účinnosti.

Článok 53

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do [dva roky po nadobudnutí účinnosti] a oznámia jej bez zbytočného odkladu akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie, ktoré sa ich dotýkajú.

Článok 54

Preskúmanie nariadenia

Sedem rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní nariadenia a prípadné návrhy na zmeny a doplnenia.

Článok 55

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [2 roky od nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. 2. 2012

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               KOM(2010) 2020.

[2]               KOM(2011) 206.

[3]               KOM (2010) 603.

[4]               KOM(2011) 682.

[5]               Uznesenie EP o jednotnom trhu pre Európanov zo 6. apríla 2011 (2010/2278(INI)); písomné vyhlásenie 84/2010, P7 DCL(2010)0084; uznesenie EP o sociálnom hospodárstve z 19. februára 2009 (2008/2250(INI)); a uznesenie EP o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností zo 4. júla 2006 (2006/2051(INI)).

[6]               INT/498 – CESE 634/2010 – apríl 2010.

[7]               CdR 330/2010 v konečnom znení.

[8]               Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1524/2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2004/2003 z 4.11.03, o štatúte a financovaní politických na európskej úrovni

[9]               Pracovný program Komisie na rok 2012, bod č. 76.

[10]             Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/company/docs/eufoundation/feasibilitystudy_en.pdf, ďalej len ako „štúdia uskutočniteľnosti“.

[11]             CLEG spája odborníkov na právo obchodných spoločností z orgánov verejnej správy a zasadá trikrát ročne pod predsedníctvom GR pre vnútorný trh a služby.

[12]             C-436/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie.

[13]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[14]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[15]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[16]             2010/2278(INI).

[17]             2008/2250(INI).

[18]             2006/2051(INI).

[19]             Písomné vyhlásenie 84/2010, P7_DCL(2010)0084.

[20]             INT/498 – CESE 634/2010 – apríl 2010.

[21]             CdR 330/2010 v konečnom znení.

[22]             Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.

[23]             Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28.

[24]             Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1.