22.5.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/23

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Sociálne dôsledky nových predpisov o hospodárskom riadení“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 143/05

Spravodajkyňa: Gabriele BISCHOFF

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Sociálne dôsledky nových predpisov o hospodárskom riadení“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. januára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 478. plenárnom zasadnutí 22. a 23. februára 2012 (schôdza z 22. februára 2012) prijal 232 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európa musí vystupovať jednotne, konať rýchlejšie a menej váhavo a držať sa správneho návodu, aby mohla presvedčivo čeliť najzávažnejšej finančnej a hospodárskej kríze, ako aj kríze dôvery od založenia EÚ.

1.2   EHSV víta snahu vlád o nápravu chybného fungovania eurozóny a zavedenie prvkov novej štruktúry riadenia európskeho hospodárstva. Ide o nevyhnutný krok, pretože doterajšie opatrenia a postupy neviedli k želanému odstráneniu zadlženia a makroekonomickej nerovnováhy. Táto nová štruktúra hospodárskeho riadenia Európy však musí zachovávať demokratické práva členských štátov a ich slobodne volených parlamentov rovnako ako nezávislosť sociálnych partnerov a ich slobodu kolektívneho vyjednávania.

1.3   Pri riadení síce stojí v popredí hospodárska politika, tá však bude mať vplyv predovšetkým na sociálne systémy tým, že členské štáty prostredníctvom hrozby uloženia (polo)automatických sankcií prinúti vykonať určité reformy. EHSV odporúča inteligentnú a udržateľnú konsolidáciu rozpočtu, ktorá zabezpečí potrebné sociálne investície s cieľom zabrániť vzniku sociálnych nerovností.

1.4   Niektoré z uskutočnených alebo plánovaných úsporných opatrení budú mať negatívne dôsledky napr. pre ľudí a podniky v prípade obmedzenia poskytovania sociálnych služieb alebo opatrení na trhu práce pre zraniteľné skupiny, a zrušenia sociálnej infraštruktúry, napr. pokiaľ ide o starostlivosť o deti alebo vzdelávanie. Negatívne to ovplyvní prístup k službám a ich kvalitu, a závažne sa zníži kvalita života zraniteľných skupín.

1.5   EHSV poukazuje na súvisiace konflikty, pokiaľ ide o ciele stratégie Európa 2020 a hospodárske riadenie Európy. Vykonávanie európskeho semestra a balíka šiestich legislatívnych aktov („sixpack“) nesmie znamenať, že nebude možné dosiahnuť ciele stanovené v rámci stratégie Európa 2020, napr. zníženie chudoby, a preto je potrebné preskúmať, či tieto opatrenia neprispievajú k zvýšeniu chudoby.

1.6   EHSV pripomína, že je naliehavo potrebný odhad sociálnych dôsledkov nových predpisov o hospodárskom riadení a žiada najmä:

1)	„pakt o investíciách v sociálnej oblasti“,

2)	včasnú a rozsiahlu účasť reprezentatívnych organizácií občianskej spoločnosti, najmä sociálnych partnerov, na všetkých opatreniach, a to na základe ich špecifických povinností a právomocí,

3)	zvolanie konventu pre koncepciu zameranú na sociálny pokrok vzhľadom na nadchádzajúce zmeny a doplnenia zmluvy,

4)	„sociálny záchranný balík“ prostredníctvom rovnocenného „sociálneho riadenia“ (social governance),

5)	zabezpečenie a podporu slobody kolektívneho vyjednávania pre sociálnych partnerov,

6)	získanie nových zdrojov príjmov na konsolidáciu verejných rozpočtov,

7)	zvýšenie účinnosti verejných výdavkov, zrušenie neúčelných výdavkov a intenzívnejší boj proti daňovým únikom.

2.   Nová štruktúra na prekonanie krízy

2.1   Lisabonská zmluva posilnila sociálny rozmer Európy, stanovila cieľ sociálneho trhového hospodárstva, právnu záväznosť základných sociálnych práv a záväzne stanovila hodnotenie sociálneho vplyvu pre všetky projekty a iniciatívy EÚ. EHSV už dlhší čas zdôrazňuje, že sociálne trhové hospodárstvo v Európe musí spájať konkurencieschopnosť a sociálnu spravodlivosť. Hospodárska dynamika a sociálny pokrok sa tak nevylučujú, ale navzájom sa prekrývajú (1).

2.2   EHSV uvítal, že EÚ sa vo svojej novej stratégii Európa 2020 zaviazala dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

2.3   Európska únia v súčasnosti prechádza najťažšou krízou od svojho vzniku. Finančná kríza sa v mnohých krajinách rozvinula do hlbokej hospodárskej, dlhovej a sociálnej krízy. Okrem toho čelíme aj kríze dôvery v európske inštitúcie a ich konania. Európa musí vystupovať jednotne, konať rýchlejšie a menej váhavo a držať sa správneho návodu.

2.3.1   V centre pozornosti stoja úsporné programy a záchranné balíčky, nevyhnutné opatrenia na zlepšenie hospodárskeho riadenia (economic governance) a väčší rast sú aj naďalej fragmentované a málo transparentné, a zaostáva diskusia o výhodách a nevýhodách hlbšej integrácie.

2.3.2   Vzniká sa čoraz väčšie znepokojenie v súvislosti s tým, že táto kríza dôvery prejde do krízy demokracie, najmä keď tu budú obavy zo sankcií. EHSV zdôrazňuje, že priamo volené národné parlamenty musia mať v súlade so svojimi právomocami a zodpovednosťou možnosť slobodne rozhodovať o rozpočte a zložení vlády.

2.3.3   EHSV už vo viacerých stanoviskách zdôraznil, že táto kríza je pre Európu osobitnou záťažovou skúškou. Politika úsporných opatrení vyvolala v mnohých krajinách sociálne nepokoje a podporila protieurópske, resp. nacionalistické cítenie.

2.4   Politika EÚ a národné vlády reagovali na tzv. dlhovú krízu, ktorá vznikla v posledných rokoch o. i. z dôvodu masovej deregulácie finančných trhov v dôsledku finančnej krízy, nútenými úspornými programami, čím sa snažili upokojiť finančné trhy. Výbor už pri viacerých príležitostiach privítal, že Európska komisia aj napriek mnohým námietkam predložila návrhy na daň z finančných transakcií a stabilizačné dlhopisy (2).

2.5   Zároveň vznikla snaha o nápravu chybného fungovania eurozóny a zavedenie prvkov novej štruktúry riadenia európskeho hospodárstva. V budúcnosti by sa tým mala dosiahnuť lepšia koordinácia hospodárskej politiky, prísnejšia rozpočtová politika a kontrola, ako aj zlepšenie konkurencieschopnosti (3). Na jeseň 2011 schválil Európsky parlament päť nariadení a jednu smernicu o reforme hospodárskeho riadenia v Európe („sixpack“).

2.5.1   Tento balík šiestich legislatívnych aktov týkajúcich sa hospodárskeho riadenia stojí na troch pilieroch:

—

Posilnenie platného Paktu stability a rastu: v rámci konania pri nadmernom schodku sa zavedú dodatočné, oveľa prísnejšie predpisy na konsolidáciu rozpočtu a obmedzenie zadlženia štátov, na základe ktorých budú členské štáty zaviazané znížiť svoje súčasné zadlženie bez ohľadu na vývoj konjunktúry v priebehu 20 rokov na prahovú hodnotu 60 % stanovenú v Maastrichtskej zmluve. Tento postup je však procyklický a ohrozuje potenciálny rast a zamestnanosť.

—	Zavedenie „postupu pri nadmernej nerovnováhe“: v tomto prípade ide o úplne nový politický postup na úrovni EÚ, prostredníctvom ktorého bude možné stanoviť a odstrániť makroekonomickú nerovnováhu, ktorá by mohla ohroziť stabilitu spoločnej meny.

—

Vykonávanie Paktu stability a „postupu pri nadmerných nerovnováhach“ prostredníctvom sankcií, ktoré sú skutočne „citeľné“: odporúčania EÚ na optimalizáciu politických rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni existujú už od podpísania Maastrichtskej zmluvy. Úplne novým prvkom je však to, že tieto odporúčania teraz majú sprevádzať takmer automatické sankcie pre krajiny eurozóny. Tento cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom tzv. reverzného väčšinového hlasovania, ktoré je prinajmenšom otázne, pretože ide o úplne nový postup, ktorý doteraz nebol zakotvený v zmluve. Jednoducho povedané, znamená to, že návrh Komisie uložiť členskému štátu, ktorý nedodržiava odporúčania Komisie, ročnú pokutu vo výške 0,1 až 0,2 % HDP bude prijatý, ak sa Rada ministrov financií nevysloví proti do desiatich dní kvalifikovanou väčšinou. Ukladanie týchto sankcií bude automatizované a členské štáty tak budú nútené seriózne dodržiavať odporúčania EÚ.

2.5.2   Komisia 23. novembra 2011 doplnila balík týchto šiestich legislatívnych aktov o dve nové nariadenia: prvé sa týkalo zlepšenia dohľadu nad členskými štátmi, ktorých finančná stabilita je vážne ohrozená; druhé nariadenie sa týkalo kontroly a nápravy návrhov rozpočtov členských štátov. Na základe prvého nariadenia sa rozšíria, posilnia a prehĺbia hospodárske odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré podliehajú makroekonomickému ozdravnému programu. Nedodržiavanie týchto odporúčaní bude mať za následok pozastavenie platieb zo štrukturálnych fondov a Sociálneho fondu EÚ. Prostredníctvom druhého nariadenia získa Komisia rozsiahlejšie právomoci v oblasti dohľadu nad vnútroštátnymi rozpočtovými postupmi, pričom členské štáty budú zaviazané zaviesť záväzné pravidlá týkajúce sa výšky rozpočtových schodkov. Týmito dvomi nariadeniami by sa zvýšil vzájomný tlak a súvisiaci procyklický vplyv s dobre známymi dôsledkami.

2.5.3   S cieľom vyhnúť sa konfliktným rozpočtovým požiadavkám členských štátov a monitorovať vykonávanie cieľov stratégie Európa 2020 bol zriadený tzv. európsky semester v dĺžke šesť mesiacov do roka. Tým sa má zabezpečiť, aby členské štáty skutočne včas zohľadnili kľúčové ciele EÚ pri plánovaní svojho rozpočtu, a to pred hlasovaním o rozpočte na nasledujúci rok v príslušnom národnom parlamente. Pri riadení síce stojí v popredí hospodárska politika, tá však bude mať vplyv predovšetkým na sociálne systémy tým, že členské štáty prostredníctvom hrozby uloženia (polo)automatických sankcií prinúti vykonať určité reformy.

3.   Sociálne dôsledky nových predpisov

3.1   V štvrtom roku finančnej a hospodárskej krízy zhoršenie hospodárskych vyhliadok a vyhliadok v oblasti zamestnanosti v Európe pokračuje. Podľa najnovších údajov o nezamestnanosti (4) je bez práce 23 miliónov ľudí a miera nezamestnanosti dosiahla v septembri 2011 v 27 členských štátoch 9,7 % a v eurozóne 10,2 %, čo predstavuje nárast v porovnaní s tým istým obdobím v predchádzajúcom roku. V rokoch 2008 a 2011 stúpla miera nezamestnanosti mládeže z 15,5 % na 21,4 % a podiel zárobkovo nečinných osôb z 55,6 % na 56,9 %. V Grécku a Španielsku je bez práce takmer každý druhý mladý človek (5). Znamená to, že viac ako päť miliónov mladých ľudí nemá prácu, ani sa nezúčastňuje na odbornej príprave. Nárast počtu zamestnaných o 1,5 milióna, ktorý bol zaznamenaný do polovice roka 2011, však nemohol zmierniť masívnu stratu 6 miliónov pracovných miest počas krízy. Nárast zamestnanosti vyplýva prevažne z nárastu pracovných zmlúv na dobu určitú a vyššieho počtu pracujúcich na čiastočný úväzok.

3.2   Na základe toho sa očakávaná miera hospodárskeho rastu prudko znížila a Európska komisia vo svojej nedávno uverejnenej jesennej prognóze na roky 2011 – 2013 skonštatovala, že „obnova hospodárstva EÚ uviazla“ a „nezamestnanosť zotrváva na súčasnej vysokej úrovni“ (6).

3.3   Celosvetová banková kríza z rokov 2007 – 2009 prešla plynulo do súčasnej krízy štátneho dlhu, pretože štáty použili značné finančné prostriedky na záchranu bánk a štátne záruky, aby udržali nad vodou menový systém. Na základe toho vzrástol priemerný deficit zo 60 na 80 % HDP, čím sa značne obmedzil priestor pre automatické stabilizátory a ďalšie proticyklické opatrenia. To znamená, že v rámci úprav musia niesť najväčšiu záťaž politika zamestnanosti a sociálna politika. Rôzne politické iniciatívy EÚ spája skutočnosť, že ako hlavný nástroj prispôsobenia by sa mali použiť mzdy a platy, a to prostredníctvom krátenia miezd a mzdovej deflácie.

3.4   EHSV sa domnieva, že tento vývoj by mohol mať nebezpečné dôsledky pre základné zdravé fungovanie hospodárstva, ako aj sociálnu štruktúru v Európe. Ako zdôraznil Výbor pre sociálnu ochranu vo svojej správe o sociálnych dôsledkoch hospodárskej krízy, uskutočnené alebo plánované úsporné opatrenia budú mať vplyv na sociálne začlenenie tým, že sa zrušia služby a ponuky pre zraniteľné skupiny, ako sú napr. ľudia so zdravotným postihnutím. Bude to mať negatívny vplyv na prístup k verejným službám a ich kvalitu spolu s negatívnymi dôsledkami pre ľudí a podniky (7). Vysoké úrokové sadzby členským štátom takmer znemožňujú znížiť svoj rozpočtový deficit a zadlženie. Napr. Grécko vykazuje od začiatku roka 2011 vo svojom štátnom rozpočte primárny prebytok, avšak jeho deficit naďalej rastie z dôvodu vysokého úrokového zaťaženia.

3.5   Úsporné opatrenia, ktoré ohrozujú práve nevyhnutné sociálne investície, túto špirálu poklesu ešte zosilňujú. Keďže sa nejavia žiadne nové možnosti rastu, škrty výdavkov majú negatívny vplyv na strane kreditu a vedú napr. k nižším daňovým príjmom a vyšším sociálnym výdavkom na nezamestnaných. Hrozí ďalší nárast rozpočtového deficitu, čo môže mať katastrofálne následky na finančných trhoch, ktoré pozorne sledujú situáciu vo všetkých členských štátoch.

3.5.1   Tieto úsporné opatrenia, na základe ktorých dochádza k poklesu konečného dopytu v členskom štáte, môžu v ostatných štátoch vyvolať reťazovú reakciu, ktorá povedie k špirále poklesu, a to buď v rámci hodnotového reťazca celého vnútorného trhu alebo prostredníctvom obchodu. Súčasným zavádzaním úsporných programov vo viacerých krajinách sa zmaria vyhliadky na ďalší rast a je možné, že týmto spôsobom vznikne bludný kruh neistoty, o. i. pri investíciách do vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a inovácií, zamestnanosti a spotreby.

3.6   Pri vypracúvaní a vykonávaní opatrení EÚ v oblasti riadenia sa výbor domnieva, že by sa malo presne preskúmať, či a do akej miery súvisí negatívny hospodársky vývoj v členských štátoch a regiónoch s nerovnováhou na trhu, hospodárskymi procesmi koncentrácie a zneužívaním trhu zo strany veľkých obchodných koncernov. Podľa výboru by sa proti tomu mali na všetkých úrovniach prijať účinné, napr. koordinované daňové protiopatrenia, ktoré by sa mali zahrnúť do konsolidačných opatrení. Konkurencieschopnosť MSP by sa pritom mala posilniť rovnako, ako priemyselná výroba určená na export. Toto by mali sprevádzať potrebné štrukturálne opatrenia na zabezpečenie rastu a vytváranie pracovných miest.

3.7   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetky súvisiace politické opatrenia vychádzajú z asymetrie a zo štrukturálneho hľadiska sú jednostranné: v liste člena Komisie Olliho Rehna sa uvádza, že Komisia, pokiaľ ide o nerovnováhu v rámci eurozóny, priznáva problémy, ktoré môžu vzniknúť na základe vysokých deficitov platobnej bilancie, ale vysoké prebytky na bežnom účte nepovažuje pre súdržnosť spoločnej meny za problematické (8). Nová definícia podmienok pre stav hospodárskej súťaže znamená, že problém majú tí, ktorí na seba berú bremeno dlhu v záujme financovania deficitov platobnej bilancie, zatiaľ čo krajiny, ktoré vytvárajú prebytok, sú v tom naďalej podporované.

3.8   Na dokázanie „makroekonomickej nerovnováhy“ nastavuje Komisia ukazovatele tak, že dynamický vývoj miezd v jednotlivých hospodárskych odvetviach sa okamžite odrazí a preskúma, zatiaľ čo členské štáty, ktoré stavajú na stagnácii miezd, budú jednoducho opomenuté. Zvážia sa aj „relatívne“ porovnania, pri ktorých sa porovná vývoj jednotkových nákladov práce s nákladmi hlavných konkurentov. Tento spôsob porovnávania je síce potrebný na rozpoznanie nerovností vo vývoji konkurencieschopnosti, nesmie však viesť k tomu, že zvyšovanie miezd sa bude automaticky hodnotiť negatívne a nižšie mzdy a dohody o mzdách automaticky pozitívne. Vývoj produktivity a inflácie sa naopak musí uznať za smerodajný pre zvyšovanie miezd a platov.

3.9   EHSV vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že členské štáty sa zaviazali dodržiavať opatrenia a pravidlá správania, ktoré sú mimo ich dosahu a na ktoré nemajú vplyv. V článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh sa spomína mechanizmus varovania, ktorého jadro tvorí tabuľka ukazovateľov (tzv. scoreboard). Prostredníctvom týchto ukazovateľov sa stanovia spodné a horné prahové hodnoty pre interné a externé makroekonomické nerovnováhy, ktorých prekročenie bude mať za následok postup pri nadmerných nerovnováhach. Medzi tieto ukazovatele patria aj jednotkové náklady práce, a to aj napriek skutočnosti, že sú výsledkom prevažne autonómnych kolektívnych vyjednávaní sociálnych partnerov a nepatria do hospodárskej politiky štátu.

3.10   EHSV preto zastáva názor, že do vykonávania nariadenia by sa mali neustále zapájať sociálni partneri v celej eurozóne, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Výbor zdôrazňuje, že nezávisle od toho, v akej forme sa súčinnosť sociálnych partnerov na vykonávaní inštitucionalizuje, sa nesmie spochybniť ich nezávislosť a v celom rozsahu sa musia dodržiavať dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 87 a č. 98. Neoddeliteľnou súčasťou by malo byť aj zohľadnenie všeobecných cieľov Európskej únie, najmä sociálneho pokroku a vzostupnej harmonizácie sociálnej politiky EÚ, ako aj základných sociálnych práv, ktoré vyplývajú z článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

3.11   V časoch hospodárskych a sociálnych problémov a zmien je dôležité zapojiť do procesov a vykonávania riadiacich a konsolidačných opatrení aj sociálne združenia. Tieto združenia významne prispievajú k vzdelávaniu a prevencii, zamestnanosti a sociálnemu mieru založenému na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a sociálnej solidarite.

4.   Sociálne dôsledky opatrení v členských štátoch

4.1   EHSV je veľmi znepokojený sociálnymi dôsledkami tejto krízy, ktoré sa zreteľne prejavujú vo väčšine členských štátov, a odporúča zaviesť štrukturálne reformy pre rast a zamestnanosť. Poskytovanie a podpora základných sociálnych práv zamestnancov má pozitívny vplyv na celkovú hospodársku produktivitu. V zásade je potrebné zabezpečiť, aby bola schopnosť vlád konať zabezpečená dostatočnými daňovými príjmami a aby sa dôrazne bojovalo proti daňovým podvodom.

4.1.1   EHSV s obavami berie na vedomie rastúce národné a regionálne rozdiely. Tieto rozdiely vo veľkej miere ohrozujú proces zjednotenia, pretože po prvýkrát výrazne poklesla hospodárska a sociálna súdržnosť v rámci Únie. V minulosti sa sociálne a hospodárske rozdiely prechodne zväčšili len v súvislosti s prijatím nových členských štátov.

4.2   Výbor pre sociálnu ochranu dospel vo svojej správe s názvom „Sociálny dosah krízy“ k záveru, že sociálna situácia veľkých častí obyvateľstva, najmä mladých ľudí, sezónnych pracovníkov a prisťahovalcov, sa v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy podstatne zhoršila a že nezamestnaní vo všetkých členských štátoch tvoria skupinu, ktorá je najviac ohrozená chudobou (9). Dôsledkom sú sociálne nepokoje a protesty v Grécku, Španielsku, ako aj v mnohých ďalších členských štátoch.

4.3   Aj z posledného prieskumu Eurostatu za rok 2011 vyplynulo, že občania EÚ majú obavy a konštatujú rastúcu mieru chudoby:

Veľká a neustále rastúca väčšina ľudí v Európe sa domnieva, že chudoba je na vzostupe. Na otázku, či miera chudoby v predchádzajúcich troch rokoch stúpla alebo klesla, 87 % všetkých obyvateľov v Európe odpovedalo, že stúpla. Názor, že miera chudoby za posledné tri roky vzrástla, zastáva oveľa viac ľudí ako na jeseň 2010. Len 22 % obyvateľov v Európe sa domnieva, že v rámci boja proti chudobe sa robí dosť (10).

4.4   EHSV vyjadruje hlboké obavy, že Európa sa na základe sociálnych dôsledkov odstraňovania krízy ešte viac rozdelí, v dôsledku čoho stratí podporu u ľudí. Európa si však musí znovu získať dôveru svojich občanov.

4.5   Zastáva názor, že je potrebné urobiť všetko preto, aby úsporné opatrenia neviedli k zvýšeniu rizika chudoby. Je nevyhnutné vykonať účinné hodnotenie sociálneho vplyvu, v ktorom sa preskúma, ako za zmenených podmienok dodržať cieľ, ako zabezpečiť, aby sa v nasledujúcich desiatich rokoch 20 miliónov ľudí vymanilo z chudoby a sociálneho vylúčenia, a ktoré opatrenia sú na tento účel potrebné. Protipólom rastúcej miery chudoby je nárast majetku a ziskov, čo v niektorých členských štátoch podporujú aj neprimerané daňové a rozpočtové stratégie. Štruktúra hospodárskeho riadenia Európy a realizácia európskeho semestra nesmú viesť k tomu, že nebude možné dosiahnuť cieľ zníženia miery chudoby v rámci rozsiahlej stratégie Európa 2020.

5.   Potreba rozsiahleho hodnotenia sociálneho vplyvu

5.1   EHSV v roku 2011 zdôraznil, že horizontálna sociálna doložka (článok 9 ZFEÚ) je významnou inováciou, ktorá Úniu zaväzuje pri vykonávaní svojej politiky (11).

5.2   EHSV už v tejto súvislosti poukázal na to, že horizontálna sociálna doložka sa musí uplatňovať v rozsiahlych oblastiach a celkovej štruktúre nového sociálneho a hospodárskeho riadenia na úrovni EÚ v rámci stratégie Európa 2020, na ktorej sa dohodla Európska rada v roku 2010 (12). Patrí sem aj európsky semester a tzv. balík šiestich legislatívnych aktov (sixpack), ako aj Pakt Euro Plus a záchranné balíčky.

5.3   EHSV zdôrazňuje, že krízové opatrenia v žiadnom prípade nesmú viesť k porušovaniu práv, ktoré zaručuje Charta základných práv. Na druhej strane by sa malo stanoviť, ktoré opatrenia sa prijmú v priebehu jedného roka v záujme zabezpečenia dodržiavania základných práv (13).

5.4   Výbor pre sociálnu ochranu a Európska komisia spoločne vyjadrili kritické stanovisko, že odhad sociálnych dôsledkov opatrení fiškálnej konsolidácie doteraz vykonalo len niekoľko členských štátov (14).

5.5   EHSV pripomína, že je naliehavo potrebný odhad sociálnych dôsledkov nových predpisov o novom hospodárskom riadení. EÚ sa zaviazala podporovať sociálne začlenenie, a to nielen prostredníctvom kvantitatívnych cieľov, ale aj kvalitatívnych cieľov, v ktorých budú zmluvne zakotvené základné sociálne práva. Týka sa to najmä kvality života ľudí, ktorú je potrebné kvantitatívne a kvalitatívne zohľadniť a objasniť v hodnotení vplyvu. K legislatívnym návrhom sa hodnotenie vplyvu vypracovalo iba zriedka, pričom sociálne dôsledky často zohrávali len okrajovú úlohu, navyše výsledky sa často nezohľadnili (15).

6.   Európa potrebuje pakt o investíciách v sociálnej oblasti

6.1   Vzhľadom na doteraz bezprecedentný spôsob priameho a nepriameho zasahovania do sociálnych práv, štruktúr a výdobytkov je potrebná komplexná koncepcia, v ktorej sa na základe podrobného a nezávislého hodnotenia sociálneho vplyvu vzájomne lepšie prepoja tieto prvky:

6.1.1   Včasná a rozsiahla účasť sociálnych partnerov na všetkých opatreniach

6.1.1.1

Všetky doteraz prijaté opatrenia a opatrenia plánované do budúcnosti by sa mali prijímať až po rozsiahlej účasti sociálnych partnerov. Vyplýva to aj z článku 152 ZFEÚ. Platí to najmä pre čisto hospodárske alebo rozpočtové úsporné opatrenia zamerané na zhoršenie situácie v sociálnej oblasti. Ako príklad nevyhnutnej účasti sociálnych partnerov môže slúžiť nasadenie pracovnej skupiny EÚ pre Grécko. Okrem toho, sociálne organizácie a mimovládne organizácie sa musia včas a komplexne zúčastňovať na prijímaní všetkých opatrení.

6.1.2   „Pakt o investíciách v sociálnej oblasti“

6.1.2.1

EHSV sa v zásade domnieva, že z takejto krízy – ako je kríza v Grécku a v ostatných členských štátoch – nemožno vyjsť pomocou úspor, ale len pomocou rastu. EHSV v rámci hospodárskeho riadenia navrhuje podporiť udržateľné investície do kvalifikácií, infraštruktúry a výrobkov, ako aj investície do sociálneho hospodárstva, sociálneho podnikania (16) a sociálnych služieb.

6.1.2.2

Uskutočniť by sa to malo prostredníctvom paktu o investíciách v sociálnej oblasti. EHSV sa preto pripája k tej istej požiadavke, ktorú vyslovili páni Vandenbroucke, Hemerijk a Palier. Títo sa domnievajú, že hlavnou úlohou na úrovni EÚ a v členských štátoch je zabezpečiť vzájomnú podporu dlhodobých sociálnych investícií a krátkodobých opatrení fiškálnej konsolidácie. Stanovením cieľov v stratégii Európa 2020 by sa mohol vytvoriť rámec na tento účel. Predpokladom je zakotvenie paktu EÚ o investíciách v sociálnej oblasti v rozpočtovej politike zameranej na rast a vo finančných ustanoveniach. To znamená, že pakt o investíciách v sociálnej oblasti musí sprevádzať nový makroekonomický a rozpočtový dohľad (17). Výbor s obavami sleduje, aké sociálne následky má krátenie najmä malých dôchodkov v dôsledku protikrízových opatrení. Opätovne žiada, aby Komisia prijala prvé opatrenia na celoeurópsku definíciu primeraných dôchodkov (18).

6.1.3   Získanie nových zdrojov príjmov pre verejné rozpočty

6.1.3.1

Verejné rozpočty nie je možné použiť na všetko od záchrany bánk a zvýšenia sociálnych výdavkov cez inovačné investície až po podporu podnikania. Preto je potrebné získať nové zdroje príjmov pre štát. Súčasne s tým sa musí zvýšiť účinnosť a účelnosť verejných výdavkov. EHSV zastáva názor, že je potrebné posilniť daňovú základňu v členských štátoch, okrem iného výberom dane z finančných transakcií, tým, že sa odstránia daňové raje, ukončia preteky v znižovaní daní a prijmú sa opatrenia na zabránenie daňovým únikom. Zároveň sa musí väčšmi zohľadňovať kvalita investícií, ak sa všetky členské štáty zaviažu vykonávať sociálne investície a konsolidovať rozpočty prostredníctvom rastu a reforiem. Okrem toho by sa mal kompletne prehodnotiť daňový systém, pričom sa zároveň bude musieť zohľadniť aj otázka príspevkov rôznych druhov príjmov a majetku (19).

6.1.4   „Sociálny záchranný balík“ prostredníctvom rovnocenného „sociálneho riadenia“ (social governance)

6.1.4.1

Bez „sociálneho záchranného balíka“ (Jean-Claude Juncker) bude štruktúra EÚ neúplná a koleso Európy sa začne točiť opačným smerom. Európa by sa stala čisto hospodárskou a rozpočtovou úniou, ktorá by mala ďaleko od stanovenia sociálneho trhového hospodárstva. EHSV pred tým dôrazne varuje.

6.1.4.2

EHSV sa zasadzuje za zodpovedné konanie štátov v hospodárskej a sociálnej oblasti (economic and social governance). Krátkodobá konsolidácia sa preto musí väčšmi zosúladiť s cieľmi stratégie Európa 2020 v záujme dosiahnutia posilnenia inteligentného rastu, sociálnej súdržnosti a sociálneho začlenenia.

6.1.4.3

EÚ musí zabezpečiť, aby sa pri všetkých hospodárskych a rozpočtových opatreniach dodržiavali sociálne ustanovenia vyplývajúce z primárneho práva, ako aj základné sociálne práva vrátane práva na kolektívne vyjednávanie a štrajk a aby sa nezhoršili sociálne výdobytky.

6.1.5   Zvolanie konventu pre koncepciu zameranú na sociálny pokrok vzhľadom na nadchádzajúce zmeny a doplnenia zmluvy

6.1.5.1

EHSV dôrazne žiada o zvolanie konventu. Z hľadiska rozsiahlych zmluvných zmien, ktoré sú na programe, je potrebná aj široká diskusia a demokratická legitímnosť. Tak ako na poslednom konvente, je nevyhnutná účasť národných parlamentov, ako aj Európskeho parlamentu, sociálnych partnerov a EHSV. Na vypracovanie správy o pokroku a harmonogramu je potrebné zabezpečiť, aby tieto zmluvné zmeny obsahovali rovnocennú sociálnu podporu a aby sa výsledok spôsobu vykonávania schválených opatrení zahrnul do marcovej správy.

6.1.6   Zabezpečenie a podpora kolektívneho vyjednávania sociálnych partnerov

6.1.6.1

EHSV opätovne potvrdzuje svoje stanovisko, že záväzky vyplývajúce z Charty základných práv platia pre všetky orgány a inštitúcie EÚ, a z tohto dôvodu je absolútne neprípustné zasahovanie do slobody kolektívneho vyjednávania a v takomto prípade je povinnosťou Európskej komisie okamžite zasiahnuť. V žiadnom prípade však nemôže členským štátom poskytovať odporúčania, ktoré by mohli narušiť dodržiavanie Charty základných práv. Je povinná urobiť všetko pre dodržiavanie, ako aj podporu základných práv. Súčasná kríza je skúškou toho, ako pevne je v Európe zakotvená kultúra základných práv (20).

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému „Sociálna agenda“, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 65.

(2)  Stanoviská EHSV na tému „Daň z finančných transakcií“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 81, a na tému „Ročný prieskum rastu“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s 26.

(3)  Pozri zoznam uvedený v stanovisku EHSV na tému „Ročný prieskum rastu“, Ú. v. EÚ C 132, 3. 5. 2011, s. 26.

(4)  http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-31102011-BP/EN/3-31102011-BP-EN.PDF.

(5)  Spoločná správa o zamestnanosti 2011, KOM(2011) 815 v konečnom znení, s. 2 a 4.

(6)  http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/11/1331&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=sk.

(7)  Spoločné posúdenie (2010) sociálneho vplyvu hospodárskej krízy a prijatých politických opatrení Výborom pre sociálnu ochranu a Európskou komisiou, s. 9 – 10.

(8)  List adresovaný Janovi Vincentovi-Rostowskému zo 4. novembra 2011 o riešení deficitov a prebytkov bežného účtu v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe.

(9)  Pozri „Aktualizáciu (z roku 2010) spoločného posúdenia Výboru pre sociálnu ochranu a Európskej komisie týkajúce sa sociálneho vplyvu hospodárskej krízy a politických reakcií“, 26. novembra 2010 (16905/10, SOC 793, ECOFIN 786), s. 2.

(10)  Osobitný prieskum Eurobarometra č. 377.

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Posilnenie súdržnosti EÚ a koordinácie EÚ v sociálnej oblasti“, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 29.

(12)  Tamtiež.

(13)  Stanovisko EHSV na tému „Stratégia uplatňovania Charty základných práv“. Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 74.

(14)  Pozri poznámku pod čiarou 9.

(15)  Hodnotenie EAPN 2011.

(16)  Sociálne podnikanie je kľúčovým prvkom európskeho sociálneho modelu. EHSV podporuje skutočnosť, že Komisia začala politický rámec a akčný plán na podporu sociálnych podnikov v Európe a uznáva, že je potrebné, aby sa v plnej miere realizovali na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov. Stanovisko EHSV na tému „Sociálne podnikanie a sociálny podnik“. Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s.1.

(17)  Vandenbroucke, Frank a kol., The EU needs a social investment pact, OSE č. 5, 2011, s. 5.

(18)  Stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha o dôchodkoch“, Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38.

(19)  Stanovisko EHSV „Výsledky summitu o zamestnanosti“ – bod 3.4.2, Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 70.

(20)  Pozri poznámku pod čiarou č. 13.

---