22.5.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/3

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ako zapojiť občiansku spoločnosť do regulácie finančných trhov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 143/02

Spravodajca: pán MORGAN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Ako zapojiť občiansku spoločnosť do regulácie finančných trhov“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. februára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 478. plenárnom zasadnutí 22. a 23. februára 2012 (schôdza z 22. februára 2012) prijal 66 hlasmi za, pričom 53 členov hlasovalo proti a 41 sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Príčinou finančnej krízy bola nedostatočná a slabá regulácia finančných trhov a dohľad nad nimi. Jednou z ťažkostí pri regulácii finančných trhov je dosiahnuť vyvážený podiel rôznych a protikladných pozícií. Legitímne zastupovanie záujmov finančného sektora v zásade nie je vyvážené účasťou občianskej spoločnosti. Politické rozpravy sa v prvom rade odohrávajú medzi zákonodarným orgánom na jednej strane a príslušným finančným sektorom na strane druhej.

1.2   Práve pri regulácii finančných trhov je Európsky hospodársky a sociálny výbor predurčený na to, aby kompenzoval nedostatočnú účasť občianskej spoločnosti. Pretože v EHSV sú na jednej strane zastúpené združenia finančného hospodárstva a na druhej strane organizácie na ochranu spotrebiteľov a odbory. EHSV však pritom nechce a ani nemôže nahrádzať bezprostrednú účasť združení občianskej spoločnosti. Občiansky dialóg je demokratický a verejný mienkotvorný proces, na ktorom by sa mali účinným spôsobom zúčastňovať všetky zainteresované strany.

1.3   Pre EHSV je pritom samozrejmé, že je účasť samotného finančného sektora na vytváraní verejnej mienky oprávnená. Samotné finančné podniky sú zasiahnuté reguláciou, musia plniť stanovené podmienky a dodržiavať povinnosti stanovené zákonom. EHSV zároveň uznáva, že v rámci finančného sektora spravidla existujú odvetvia a podniky, ktoré konajú seriózne a čestne a ktoré nie sú príčinou finančnej krízy.

1.4   Vzhľadom na zložitosť podrobnej regulácie je mimoriadne dôležité, aby občianske združenia stanovili nielen zásadné ciele a požadovali všeobecné sprísnenie, ale aby predložili kompetentné a cielené návrhy a argumenty. Na tento účel je potrebné vynaložiť značné úsilie, aby občianske združenia mohli diskutovať so zákonodarným orgánom a s ostatnými združeniami na rovnakej úrovni.

1.5   Európska komisia, Európsky parlament, Rada a členské štáty musia vyvinúť iniciatívy zamerané na zapojenie širších vrstiev občianskej spoločnosti do regulácie finančných trhov.

1.6   Európska centrálna banka, Európsky výbor pre systémové riziká a novovytvorené európske orgány finančného dohľadu by mali primeraným spôsobom zapájať organizácie občianskej spoločnosti do svojej činnosti. Pri činnosti zákonom stanovených skupín zúčastnených strán by sa v rámci orgánov finančného dohľadu mali zohľadňovať osobitosti organizácií občianskej spoločnosti.

1.7   Finančná podpora organizácií občianskej spoločnosti z prostriedkov EÚ môže byť v určitých prípadoch primeraná na vyrovnanie deficitov pri zastupovaní dôležitých záujmov. V tejto súvislosti je však potrebné zabezpečiť rozsiahlu transparentnosť finančných príspevkov, záruky nezávislosti organizácií a opatrenia zamerané proti uprednostňovaniu vo vzťahu ku Komisii oproti nepodporovaným združeniam.

1.8   Okrem organizácií spotrebiteľov a odborov existuje mnoho ďalších skupín, ktoré môžu významne prispieť k diskusii o finančnom trhu, ako sú napríklad dobročinné organizácie, malé a stredné podniky, organizácie inštitucionálnych investorov, priemyselné podniky a podniky poskytujúce služby s väčšími finančnými operáciami a ich združenia, finanční sprostredkovatelia a samotné ratingové agentúry. Z dôvodu hospodárskej súťaže na trhoch môžu mať užitočný prínos aj zástupcovia iných odvetví, ako sú odvetvia, ktorých sa táto regulácia v súčasnosti týka.

1.9   Všetky témy však nie sú rovnako vhodné na to, aby sa k nim vyjadrili združenia občianskej spoločnosti. Zatiaľ čo sa do popredia dostávajú otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, využívania peňazí daňových poplatníkov na záchranu finančných inštitúcií alebo zdanenie finančného sektora, technické problémy ako napr. problémy týkajúce sa odhadu platobnej schopnosti alebo finančného výkazníctva, sú menej atraktívne.

1.10   Nestačí len klásť paušálne a nediferencované požiadavky na sprísnenie pravidiel. To zákonodarnému orgánu nepomôže. Treba nielen predložiť podľa možnosti konkrétne návrhy, ale zvážiť aj klady a zápory prísnejších požiadaviek.

1.11   EHSV povzbudzuje európske a vnútroštátne združenia občianskej spoločnosti, aby sa intenzívnejšie ako predtým zaoberali reguláciou finančných trhov. Mnohé takéto združenia majú možnosť definovať podporu stability finančných trhov ako samostatný a prípadne nový cieľ organizácie a v súlade s tým rozšíriť oblasť svojich záujmov a činností.

1.12   Podľa EHSV by bolo vhodné, keby občianske združenia využili svoju účasť na regulácii finančných trhov a rozsiahlo a pozitívne informovali o úspešných krokoch EÚ v tejto oblasti nielen svoje združenia, ale aj verejnosť.

1.13   Európsky finančný sektor takisto patrí k odvetviam postihnutým krízou, a to aj napriek preukázaným jednotlivým pochybeniam. Preto bol vyzvaný, aby prispel k účinnej regulácii finančných trhov. Jednotlivé odvetvia by nemali byť zbytočne zdržanlivé v súvislosti s pripomienkovaním regulácie ostatných odvetví v záujme stability trhu.

1.14   Finančný sektor by mal byť sám takisto otvorený dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti. Pre podniky by vzhľadom na vysokú pozornosť verejnosti zameranú na finančný sektor v dôsledku finančnej krízy mohlo byť prínosom nadviazanie dialógu s občianskou spoločnosťou, výmena argumentov a stimulov.

1.15   Pri vytváraní verejnej mienky v Európe však prirodzene zohrávajú dôležitú úlohu médiá. Bolo by vhodné väčšmi v nich prezentovať postoj organizácií občianskej spoločnosti.

1.16   EHSV sa aj naďalej bude intenzívne zaoberať návrhmi na reguláciu finančných trhov, rozsiahlo o nich diskutovať a predkladať zásadné stanoviská, pričom osobitný dôraz bude klásť na zahrnutie postoja zástupcov občianskej spoločnosti vo výbore. V rámci konzultácií bude združenia občianskej spoločnosti aktívnejšie a priamo zapájať do svojho mienkotvorného procesu prostredníctvom vypočutí v odborných sekciách a študijných skupinách.

1.17   EHSV pri vypracúvaní programu činností, plenárnych zasadnutí, schôdzí odborných sekcií a študijnej skupiny zabezpečí dostatočný priestor na intenzívnu rozpravu o regulácii finančných trhov. V rámci správy svojich finančných a personálnych zdrojov zabezpečí kvalifikované odborné poradenstvo pre členov v otázkach regulácie finančných trhov.

2.   Cieľ stanoviska a súvislosti

2.1   Kríza na finančných trhoch (1) mala od roku 2008 vážne negatívne dôsledky pre občanov na celom svete, a najmä v Európskej únii, pričom EHSV sa nimi viackrát intenzívne zaoberal. Jednou z príčin kolapsu trhov, predchádzajúcich špekulácií a obchodovania s vysoko rizikovými finančnými produktmi bola nedostatočná a slabá regulácia finančných trhov a dohľad nad nimi.

2.2   Jeden z problémov pri vydávaní pravidiel v tejto oblasti sa vyskytoval aj v minulosti a ešte stále pretrváva v tom, že v rámci pluralistického a demokratického mienkotvorného procesu umožňuje vyváženú účasť rôznych a protikladných pozícií. Legitímne zastupovanie záujmov finančného sektora dnes v zásade nie je vyvážené účasťou občianskej spoločnosti. V rámci novej regulácie finančných trhov by táto asymetria mala byť odstránená.

2.3   EHSV ako európska inštitúcia občianskej spoločnosti vidí svoju úlohu okrem predkladania stanovísk aj v podpore širokého a rozsiahleho zapájania všetkých zúčastnených a zainteresovaných strán do európskeho zákonodarného procesu. EHSV preto s obavami pozoruje, keď sa v jednotlivých politických oblastiach pravidelne nedarí zorganizovať vyváženú rozpravu.

2.4   Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je preto analyzovať účasť občianskej spoločnosti na regulácii finančných trhov a poskytnúť odporúčania na jej lepšie zapojenie.

3.   Nedostatky a prekážky pri účasti občianskej spoločnosti

3.1   K regulácii finančných trhov doteraz v prvom rade pristupovali príslušné kruhy z finančného sektora. Tento dojem plne potvrdila konzultácia, ktorú 28. novembra 2011 usporiadal EHSV. Problémom však nebola nedostatočná otvorenosť inštitúcií EÚ. Táto téma doteraz vyvolávala v organizáciách, ktoré nepatria do finančného sektora, len malý záujem. Možno to vyvodiť z nízkej miery účasti na konzultáciách Európskej komisie, vypočutiach Európskeho parlamentu alebo verejných diskusiách.

3.2   Politické rozpravy o smerniciach alebo nariadeniach vo finančnom sektore sa aj v súčasnosti odohrávajú v prvom rade medzi zákonodarným orgánom na jednej strane a príslušným finančným sektorom na strane druhej. V ostatných tematických oblastiach je v Bruseli stredobodom pluralistickej diskusie aj politický spor medzi organizáciami občianskej spoločnosti, napríklad medzi zamestnávateľmi a odbormi v oblasti sociálnej politiky, medzi priemyselnými odvetviami a združeniami na ochranu životného prostredia v oblasti politiky životného prostredia alebo medzi obchodom a združeniami zastupujúcimi záujmy spotrebiteľov v oblasti spotrebiteľskej politiky.

3.3   Podľa EHSV sú príčinou nedostatočnej regulácie finančných trhov mnohé dôvody:

3.3.1   Cieľom regulácie finančných trhov je zaistiť bezpečnosť a stabilitu finančných trhov, a tým aj pomerne abstraktné a nehmatateľné verejné blaho, ktoré sa dlho zdalo neohrozené. Preukázateľné a hmatateľné záujmy občanov, ktoré bolo potrebné presadiť, neboli bezprostredne zjavné. Odvetvia mimo finančných trhov tak nemali dostatočný podnet, dôvod alebo motiváciu, aby sa týmito otázkami zaoberali.

3.3.2   Finančné trhy sú veľmi zložité a pre laikov je ťažké im rozumieť. Rôzne subjekty, zložité produkty a mnohostranné súvislosti sťažujú organizáciám mimo tohto sektora účasť na diskusiách s potrebnými odbornými znalosťami v danej veci.

3.3.3   Priame a predovšetkým nepriame vplyvy regulácie na záujmy členov organizácie občianskej spoločnosti sa často dajú ťažko rozpoznať, najmä keď nejde o smernice a nariadenia, ale o komplikované vykonávacie predpisy a technické normy.

3.3.4   Je pomerne ťažké preniknúť do procesu regulácie v oblasti finančných trhov. Prostredníctvom bývalého Lamfalussyho procesu a súčasného systému delegovaných právnych aktov, vykonávacích právnych aktov a záväzných technických noriem s početnými postupmi a mnohými inštitúciami a orgánmi s odlišnou účasťou je často zložité predložiť cielené stanoviská v správnom čase. Obsah usmernení však čoraz viac udávajú globálne inštitúcie, ako sú G 20, Bazilejský výbor alebo IASB (Rada pre medzinárodné účtovné štandardy), ktorých činnosť je málo transparentná.

3.3.5   Vzhľadom na množstvo regulačných zámerov, rýchlosť legislatívnych procesov a veľký počet zainteresovaných strán sa kapacita rozhodujúcich činiteľov v inštitúciách viesť rozhovory, vypracúvať stanoviská alebo sa zúčastňovať na konferenciách dostala na hranicu únosnosti.

3.3.6   Rozsiahla celosvetová integrácia finančných trhov, globálny pohyb kapitálu a vysoká obozretnosť v oblasti obchodu doteraz predstavovali ťažko vyvrátiteľné argumenty proti zasahovaniu do diania na trhu v Európe. Hospodárska súťaž o nestály investičný kapitál na podporu rastu a vytváranie pracovných miest poukazovala na zmysluplnosť stratégie miernej regulácie, ktorá mala postačovať na dlhý čas.

3.4   Tieto problémy sú tiež dôvodom založenia iniciatívy „Finance Watch“, v rámci ktorej sa na podnet európskych poslancov spojili rôzne európske a vnútroštátne združenia v snahe kriticky monitorovať zákonodarnú činnosť v oblasti finančného sektora.

3.5   Zdá sa, že podobná problematika existuje aj v členských štátoch. Nie je zrejmé, či by občianska spoločnosť zo svojej moci získala značný vplyv na reguláciu finančných trhov.

3.6   Zdá sa, že zohľadňovanie záujmov malých a stredných podnikov finančného sektora, rovnako ako účasť občianskej spoločnosti, naráža na problémy. Mnohé menšie finančné inštitúcie sa sťažujú na vysoké náklady na riadenie a zložité pravidlá, ktoré dokážu presadzovať len s problémami.

4.   Zásadné pripomienky

4.1   Participatívna demokracia je neoddeliteľnou súčasťou európskeho modelu spoločnosti a európskeho riadenia. Reprezentatívna a participatívna demokracia sú zakotvené v Lisabonskej zmluve. Stanovuje sa v nej len povinnosť poskytnúť „občanom a reprezentatívnym združeniam“ možnosť vyjadriť svoj názor (článok 11 ZEÚ). Je úlohou samotných európskych orgánov vyvinúť iniciatívy v prípade, že plány nevyvolajú v občianskej spoločnosti žiadnu alebo len nedostatočnú odozvu.

4.2   Pritom je samozrejmé, že rozhodnutia prijímajú inštitúcie s demokratickou legitímnosťou a občiansky dialóg má preto len prípravný a sprievodný charakter.

4.3   EHSV je prvoradé miesto na zastupovanie, výmenu a prejavenie názorov organizovanej občianskej spoločnosti a je neodmysliteľným mostom medzi Európou a jej občanmi. EHSV preberá túto úlohu najmä v zákonodarnej oblasti.

4.4   Práve pri regulácii finančných trhov je EHSV predurčený na to, aby zohrával významnú úlohu pri kompenzovaní nedostatočnej účasti občianskej spoločnosti. Pretože v EHSV sú na jednej strane zastúpené združenia finančného hospodárstva a na druhej strane organizácie na ochranu spotrebiteľov a odbory. Na základe záväzku EHSV predkladať k návrhom Komisie stanoviská sa jeho členovia automaticky zaoberajú právnymi predpismi, pričom nepotrebujú žiadne ďalšie výzvy alebo motiváciu.

4.5   EHSV tak od začiatku finančnej krízy mnohokrát vyjadril názor organizácií občianskej spoločnosti a od polovice roka 2008 predložil približne 30 stanovísk k finančnej kríze vo všeobecnosti, a osobitne k zákonodarným iniciatívam.

4.6   Vzhľadom na nedostatočnú účasť občianskej spoločnosti sa preto od európskych inštitúcií o to viac žiada, aby v tejto oblasti venovali pozornosť stanoviskám EHSV.

4.7   EHSV však pritom nechce a ani nemôže nahrádzať priamu účasť združení občianskej spoločnosti. Občiansky dialóg je demokratický a verejný mienkotvorný proces, na ktorom by sa podľa možnosti malo v rôznych podobách zúčastňovať čo najviac subjektov.

4.8   Pre EHSV je pritom samozrejmé, že účasť finančného sektora na vytváraní verejnej mienky je rovnako oprávnená, ako v prípade ostatných organizácií. Samotné finančné podniky sú zasiahnuté reguláciou, musia plniť stanovené podmienky a dodržiavať povinnosti stanovené zákonom. Účasť združení finančného hospodárstva je nevyhnutná aj preto, lebo toto odvetvie ako také samozrejme má najväčší záujem na udržaní finančnej stability. Potrebné sú aj odborné skúsenosti tohto odvetvia s cieľom vypracovať jasné hodnotenie vplyvu.

4.9   EHSV zároveň uznáva, že v rámci finančného sektora spravidla existujú odvetvia a podniky, ktoré konajú seriózne a čestne a ktoré nie sú príčinou finančnej krízy. Paušálne negatívne hodnotenie finančného sektora, ktoré v súčasnosti možno počuť, nie je podľa EHSV oprávnené. V tejto súvislosti existuje mnoho podnikov, ktoré neprofitovali z nadmerných ziskov na finančných trhoch, ale boli samé negatívne postihnuté krízou a jej dôsledkami. Počet zákazníkov finančných inštitúcií, ktorí utrpeli straty, je aj vďaka štátnej pomoci obmedzený.

4.10   Medzi tých, ktorí však boli najviac postihnutí finančnou a hospodárskou krízou, patria jednotliví občania ako daňoví poplatníci, zamestnanci a spotrebitelia. Je potrebné, aby sa prostredníctvom svojich organizácií občianskej spoločnosti aktívnejšie zapájali do vypracovania nových pravidiel pre finančný sektor, aby sa zabezpečilo, že sa kríza takýchto rozmerov už nebude opakovať.

4.11   Vzhľadom na zložitosť podrobnej regulácie je mimoriadne dôležité, aby združenia stanovili nielen zásadné ciele a požadovali všeobecné sprísnenie predpisov, ale aby predložili kompetentné a cielené návrhy a argumenty. Na tento účel je potrebné vynaložiť značné úsilie, aby občianske združenia mohli diskutovať so zákonodarným orgánom a s ostatnými združeniami na rovnakej úrovni.

5.   Jednotlivé odporúčania

5.1   Európska komisia, Európsky parlament, Rada a členské štáty musia vyvinúť iniciatívy zamerané na zapojenie širších vrstiev občianskej spoločnosti do regulácie finančných trhov.

5.1.1   Rozhodujúci význam má to, aby v návrhoch boli jednoducho, otvorene a presne opísané priame a nepriame vplyvy regulačných zámerov pre občiansku spoločnosť, aby združenia mohli lepšie zistiť, aký vplyv budú mať na občanov.

5.1.2   Keď sa tak ako veľakrát v minulosti preukáže, že pri konzultáciách na tému finančných trhov neposkytne občianska spoločnosť dostatočné reakcie, mali by sa jednotlivé organizácie cielene oslovovať v záujme zabezpečenia jej účasti. V prípade potreby by sa mali predĺžiť lehoty na konzultácie, ako sa to plánuje aj v rámci iniciatívy Komisie zameranej na „inteligentnú reguláciu“. Pri konzultáciách by sa nemalo zameriavať iba na technické aspekty, ale cielene sa pýtať na názor občianskej spoločnosti. Malo by sa zohľadniť osobitné stanovisko organizácií občianskej spoločnosti.

5.1.3   Na verejných vypočutiach Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu by sa mali od začiatku zúčastňovať príslušné organizácie. Inštitúcie by napriek svojej vyťaženosti mali byť organizáciám občianskej spoločnosti k dispozícii na rozhovory a zúčastňovať sa na ich podujatiach.

5.1.4   Skupiny expertov v Európskej komisii a Európskom parlamente by nemali tvoriť len zástupcovia finančného odvetvia, ale aj zástupcovia ostatných skupín. Pritom je však potrebné dbať na to, aby boli vymenované osoby, ktoré disponujú potrebnými odbornými znalosťami v príslušnej tematickej oblasti. Keď budú odborné spôsobilosti v nerovnováhe, nič sa tým nezíska.

5.1.5   Finančná podpora organizácií občianskej spoločnosti z prostriedkov EÚ môže byť v určitých prípadoch vhodná na vyrovnanie deficitov pri zastupovaní dôležitých záujmov. Je však v rozpore s podstatou vlastnej organizácie a samofinancovania angažovanosti občanov a môže mať vplyv na nezávislosť organizácií a na oboch stranách viesť ku konfliktom týkajúcim sa lojality. V tejto súvislosti je v každom prípade potrebné zabezpečiť rozsiahlu transparentnosť finančných príspevkov, záruky na nezávislosť organizácií a opatrenia zamerané proti uprednostňovaniu nepodporovaných združení v rámci vzťahov s Komisiou.

5.2   Iné inštitúcie EÚ, ktoré sa zaoberajú reguláciou trhu, ako sú Európska centrálna banka, Európsky výbor pre systémové riziká, ako aj tri európske orgány finančného dohľadu pre banky, cenné papiere a poistenia by mali postoje organizácií občianskej spoločnosti zahrnúť do svojej činnosti.

5.3   Spôsob činnosti zákonom stanovených skupín zúčastnených strán v rámci orgánov finančného dohľadu by mala zohľadňovať perspektívu organizácií občianskej spoločnosti, umožniť spätnú väzbu v jednotlivých združeniach a vytvoriť tak ďalší spôsob zapojenia občianskej spoločnosti. V súčasnosti to tak však nie je, najmä kvôli prehnaným požiadavkám na dôverný charakter dokumentov a konzultácií z hľadiska transparentnosti.

5.4   Väčšiu účasť občianskej spoločnosti na regulácii finančných trhov nemožno dosiahnuť len prostredníctvom abstraktných politických požiadaviek. Je potrebná konkrétna predstava o tom, kto a kedy by sa mal k akým témam finančných trhov vyjadriť.

5.4.1   Okrem organizácií spotrebiteľov a odborov existuje mnoho ďalších skupín, ktoré môžu významne prispieť k diskusii o finančnom trhu, ako sú napríklad dobročinné organizácie, malé a stredné podniky, organizácie inštitucionálnych investorov, priemyselné podniky a podniky poskytujúce služby s väčšími finančnými operáciami a ich združenia, finanční sprostredkovatelia a samotné ratingové agentúry. Aj zástupcovia iných finančných odvetví, ako sú odvetvia, ktorých sa táto regulácia v súčasnosti týka, môžu mať užitočný prínos.

5.4.2   Všetky témy však nie sú rovnako vhodné na to, aby sa k nim vyjadrili združenia občianskej spoločnosti.

5.4.2.1

Zatiaľ čo sa do popredia dostávajú otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, využívania peňazí daňových poplatníkov na záchranu finančných inštitúcií alebo zdanenie finančného sektora, technické problémy ako napr. problémy týkajúce sa odhadu platobnej schopnosti alebo finančného výkazníctva sú menej atraktívne.

5.4.2.2

Organizácie občianskej spoločnosti by sa však nemali pravidlami zaoberať len pri ich schvaľovaní, ale sledovať aj celý rozsah regulácie, vrátane vykonávacích predpisov a technických noriem, aj keď sa to zdá byť náročné.

5.4.2.3

EHSV samozrejme uznáva, že dlhodobá stabilita a udržateľnosť finančných trhov vzniká súhrou veľkého počtu relevantných predpisov, ktoré sú osobitným predmetom diskusie. Hoci sa občianske združenia nemôžu zaoberať všetkými návrhmi, musí sa občianska spoločnosť v každom prípade zaoberať tými témami, ktoré majú celkovo rozhodujúci význam pre úspech regulácie ako celku. V tomto prípade nejde len o právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľov, ale napr. aj o právo dohľadu, výšku základného imania alebo riadenie podnikov.

5.4.2.4

Ťažkosť spočíva aj v tom, že za údajmi o vysoko technických problémoch sa často ukrývajú veľmi politické otázky, ktoré sa bezprostredne týkajú občanov. Napríklad stanovenie úrokovej sadzby na výpočet rezerv pre súkromné dôchodkové poistenie tak má značný vplyv na možnosť poisťovacích spoločností zaručiť v dlhodobom horizonte prísľub výšky dôchodku.

5.4.2.5

Nestačí však predkladať iba paušálne a nediferencované požiadavky na sprísnenie pravidiel. To zákonodarnému orgánu nepomôže. Treba nielen predložiť podľa možnosti konkrétne návrhy, ale zvážiť aj klady a zápory prísnejších požiadaviek, pričom je potrebné zohľadniť aspekty, ako sú zaťaženie podnikov, najmä malých a stredných finančných inštitúcií, prístup k úverom pre fyzické osoby a podniky a funkčnosť trhov.

5.4.3   Občianska spoločnosť by sa podľa možností mala vyjadrovať ku všetkým fázam rozhodovacieho konania. Veľakrát sa zásadné ustanovenia prijímajú už v počiatočnej fáze, napríklad ich prijíma Komisia po prvých konzultáciách alebo orgány finančného dohľadu pri príprave návrhov. Z tohto dôvodu sa združenia musia oboznámiť s uvedenými zložitými postupmi a postupmi, ktoré sa odlišujú od bežných postupov, a riadiť sa nimi.

5.5   Európsky hospodársky a sociálny výbor povzbudzuje európske a vnútroštátne združenia občianskej spoločnosti, aby sa intenzívnejšie ako predtým zaoberali reguláciou finančných trhov.

5.5.1   Mnohé takéto združenia majú podľa EHSV možnosť definovať podporu stability finančných trhov ako samostatný a prípadne nový cieľ organizácie a v súlade s tým rozšíriť oblasť svojich záujmov a činností.

5.5.2   Vzhľadom na uvedenú zložitosť finančných trhov a súvisiacu reguláciu je nevyhnutné vybudovať a rozvíjať v občianskych združeniach personálne zdroje, ktoré budú mať potrebnú kvalifikáciu. Prípadne môže byť potrebné vytvorenie nových grémií, intenzívnejšia spolupráca s vnútroštátnymi občianskymi združeniami a prizvanie externých znalcov.

5.5.3   EHSV v tejto súvislosti víta založenie Finance Watch, nového združenia na európskej úrovni, ktorého cieľom je podpora stability finančných trhov. To však nestačí na dosiahnutie širokej účasti občianskej spoločnosti.

5.5.4   Združenia občianskej spoločnosti by sa pritom mali zúčastňovať na verejných diskusiách na európskej úrovni a v členských štátoch v záujme ich politického prínosu k regulácii finančných trhov.

5.5.5   Podľa EHSV by bolo vhodné, keby občianske združenia využili svoju účasť na regulácii finančných trhov a v rozsiahlej miere a pozitívne informovali o úspešných krokoch EÚ v tejto oblasti nielen svoje združenia, ale aj verejnosť.

5.5.6   Mimoriadny význam má v tejto oblasti spolupráca vnútroštátnych a európskych združení. Na jednej strane majú európske a vnútroštátne úrovne regulácie doplňujúci charakter práve v rámci regulácie finančných trhov. Na druhej strane majú národné združenia často väčšie zdroje ako zastrešujúce európske organizácie, ktoré by sa mali využiť najmä v tejto oblasti na činnosť na európskej úrovni.

5.5.7   Z dôvodu možnosti jednoduchého presunu kapitálu po celom svete musí regulácia finančných trhov z globálneho hľadiska dosiahnuť porovnateľnú úroveň. V tejto súvislosti môžu prispieť najmä tie občianske združenia, ktoré majú medzinárodný charakter alebo medzinárodné väzby. Na globálnej úrovni sa môžu snažiť dosiahnuť účinnú reguláciu finančných trhov na porovnateľne vysokej úrovni s cieľom potláčať celosvetovú súťaž obchodných lokalít založenú na čo najnižších normách. Snahu o dosiahnutie globálnej stability finančných trhov je potrebné presadzovať vo všetkých svetových finančných centrách s rovnakou intenzitou.

5.6   Európsky finančný sektor takisto patrí k odvetviam postihnutým krízou, a to aj napriek preukázanému pochybeniu. Preto bol vyzvaný, aby prispel k účinnej regulácii finančných trhov.

5.6.1   Jednotlivé odvetvia by nemali prejavovať zbytočnú zdržanlivosť v súvislosti s pripomienkovaním regulácie ostatných odvetví v záujme stability trhu.

5.6.2   Podľa EHSV je samozrejmé, že zastupovanie záujmov finančného odvetvia musí byť transparentné, čestné a musí rešpektovať orgány prijímajúce rozhodnutia. Reprezentatívne priemyselné združenia tieto očakávania pravidelne spĺňajú. Pri špecifických činnostiach jednotlivých podnikov a ich obchodných zástupcov to tak v minulosti vždy nebolo.

5.6.3   Finančný priemysel je vyzývaný, aby bol otvorený dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti. Pre podniky by vzhľadom na vysokú pozornosť verejnosti zameranú na finančný sektor v dôsledku finančnej krízy mohlo byť prínosom nadviazanie dialógu s občianskou spoločnosťou, výmena argumentov a stimulov. Bol by to dôležitý krok, ako sa priblížiť k spoločnosti. Ak by sa mal finančný sektor prostredníctvom vlastnej regulácie zaviazať k určitému správaniu, účasť občianskej spoločnosti je pri príprave takýchto pravidiel jednou z možností.

5.6.4   EHSV víta v záujme spravodlivého a transparentného občianskeho dialógu vytvorenie spoločného registra lobistov Európskeho parlamentu a Európskej komisie a oceňuje výsledky práce skupiny pána Buzeka v Európskom parlamente. EHSV však pripomína, že sprísnenie pravidiel nesmie viesť k narušeniu a obmedzeniu účasti občianskych združení. Týka sa to najmä praktických otázok, ako aj jednoduchého prístupu k európskym útvarom a účasti na verejných zasadnutiach.

5.7   Vedecká obec, spoločenské nadácie a odborníci (Think Tanks) boli vyzvaní, aby svoj úsudok, odbornú kvalifikáciu a skúsenosti vniesli do rozpráv o finančných trhoch. Aj keď cieľom takýchto inštitúcií často nie je účasť na konkrétnych návrhoch právnych predpisov, mali by využiť príležitosť a použiť svoje kapacity s cieľom predchádzať podobným krízam v budúcnosti.

5.8   Pri vytváraní verejnej mienky v Európe však prirodzene zohrávajú dôležitú úlohu médiá. Bolo by vhodné väčšmi v nich prezentovať postoj organizácií občianskej spoločnosti. Na tento účel bude prípadne potrebné vyzývať príslušné organizácie, aby prispeli k vytváraniu mienky ku konkrétnej otázke, pretože v súčasnosti sa na verejnej rozprave z vlastnej iniciatívy zúčastňuje len málo ich zástupcov.

5.9   Európsky hospodársky a sociálny výbor si predsavzal, že posilní svoju účasť na diskusiách o zámere regulovať finančné trhy.

5.9.1   EHSV sa bude aj naďalej intenzívne zaoberať návrhmi na reguláciu finančných trhov, rozsiahlo o nich diskutovať a predkladať zásadné stanoviská, pričom osobitný dôraz bude klásť na zahrnutie postoja zástupcov občianskej spoločnosti vo výbore.

5.9.2   Výbor zabezpečí, aby sa zástupcovia všetkých troch skupín rovnakou mierou zapájali do diskusií a zúčastnili sa na všetkých fázach procesu.

5.9.3   V rámci konzultácií bude združenia občianskej spoločnosti aktívnejšie a priamo zapájať do svojho mienkotvorného procesu prostredníctvom vypočutí v odborných sekciách a študijných skupinách.

5.9.4   EHSV pri vypracúvaní svojich plánov činností, plenárnych zasadnutí, schôdzí odborných sekcií a študijnej skupiny zabezpečí dostatočný priestor na intenzívnu rozpravu o regulácii finančných trhov.

5.9.5   EHSV prispeje k tomu, aby sa jeho členovia z príslušných organizácií občianskej spoločnosti intenzívne zaoberali otázkami regulácie finančných trhov a presadzovali ich vo svojich združeniach.

---

(1)  Kríza vyvolaná nadmernými štátnymi deficitmi sa v tomto stanovisku nezohľadňuje, aj keď si môžeme položiť otázku, prečo občianska spoločnosť skôr a dôraznejšie nenástojila na znížení dlhov.

---