This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0648
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL AND THE EUROPEAN PARLIAMENT on the functioning of Local Schengen Cooperation during the first two years of implementation of the Visa Code
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce počas prvého roka vykonávania vízového kódexu
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce počas prvého roka vykonávania vízového kódexu
/* COM/2012/0648 final */
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce počas prvého roka vykonávania vízového kódexu /* COM/2012/0648 final */
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU
PARLAMENTU o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce
počas prvého roka vykonávania vízového kódexu I. Úvod Komisia
v oznámení o globálnom prístupe k migrácii a mobilite[1] z 18. novembra 2011
zdôraznila, že podpora a uľahčenie mobility je strategickým
prvkom vonkajšej migračnej politiky EÚ. Vzťahuje sa na veľké
množstvo osôb, ako napríklad krátkodobých návštevníkov, turistov, študentov,
výskumníkov, obchodníkov a navštevujúcich členov rodiny. Mobilita je
preto dôležitou dimenziou globálneho prístupu EÚ. Mobilita a vízová
politika sú úzko prepojené. Členské štáty vydali v roku 2010
približne 11 miliónov krátkodobých schengenských víz. Vízová politika je
kľúčovým prvkom každej pokrokovej politiky v oblasti mobility. Európska komisia v oznámení z 24.
mája 2011 ako súčasť reakcie na historické udalosti v južnom
Stredozemí navrhla začať dialóg o migrácii, mobilite a
bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia. To by mohlo viesť
k vytvoreniu partnerstiev v oblasti mobility s Egyptom, Marokom,
Tuniskom a Lýbiou. Rada tento prístup podporila v rôznych zloženiach,
vrátane zasadania Európskej rady z 24. júna 2011. Odporúčania
v tejto správe by mali zohľadniť aj uvedený vývoj. Táto správa sa v prvom rade zaoberá
vykonávaním miestnej schengenskej spolupráce a stanovuje odporúčania
pre rozšírenie a zlepšenie tejto spolupráce. Okrem toho obsahuje
odporúčania zamerané na určité regionálne aspekty, ako napríklad
dostupnosť konzulárnych služieb, ktorá súvisí s niektorými prioritami
navrhnutými v oznámení o globálnom prístupe k migrácii a mobilite. II. Miestna schengenska spolupráca –
všeobecné poznámky Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový
kódex Spoločenstva (vízový kódex)[2]
, nadobudlo účinnosť 5. októbra 2009 a uplatňuje
sa od 5. apríla 2010. V rámci vízového kódexu je prepracovaná
existujúca legislatíva o postupoch a podmienkach vydania krátkodobých
víz (teda víz na krátkodobé pobyty, ktorých dĺžka počas
ľubovoľného obdobia 180 dní nepresahuje 90 dní, a letiskových
tranzitných víz). V rámci článku 51 vízového kódexu boli vypracované
„pokyny na praktické uplatňovanie vízového kódexu“: Rozhodnutie Komisie
(2010) 1620 v konečnom znení, ktorým sa ustanovuje príručka
pre spracovanie žiadostí o víza a úpravu udelených víz, bolo prijaté 19.
marca 2010[3]
, a rozhodnutie Komisie (2010) 3667 v konečnom znení, ktorým sa
ustanovuje príručka o organizácii vízových oddelení a miestnej
schengenskej spolupráci, určené orgánom zodpovedným za organizáciu
konzulárnych služieb ako aj orgánom zainteresovaným v miestnej spolupráci
v rámci Schengenského priestoru, bolo prijaté v júni 2010[4]. Konzuláty členských štátov všeobecne
uplatňujú ustanovenia vízového kódexu[5].
Vzhľadom na rozdiely miestnych podmienok však legislatívne orgány uznali
potrebu zaistiť koherentnú spoluprácu medzi členskými štátmi
a Komisiou na miestnej úrovni, aby boli všeobecné právne ustanovenia
uplatňované harmonizovaným spôsobom pri zohľadnení miestnych
podmienok: „Miestna schengenská spolupráca je rozhodujúca pre harmonizované
uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a správne posúdenie
migračného a/alebo bezpečnostného rizika. Vzhľadom na rozdiely
miestnych podmienok by diplomatické misie a konzulárne úrady
členských štátov v jednotlivých lokalitách mali vyhodnotiť
uplatňovanie konkrétnych ustanovení právnych predpisov v praxi
s cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie
ustanovení právnych predpisov a zabrániť tzv. visa shoppingu, ako aj
nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza“ (odôvodnenie
č. 18 vízového kódexu). „Miestne podmienky“ sa vzťahujú na
aspekty ako napríklad potvrdenie o zamestnaní, v závislosti od
administratívnych ustanovení a právnych predpisov hosťovskej krajiny,
alebo osobitostí jednotlivých kategórií žiadateľov v danej tretej
krajine, napríklad z hľadiska migračného tlaku. Článok 48 vízového kódexu stanovuje
právny rámec pre miestnu schengenskú spoluprácu, ako aj rozdelenie úloh. Tieto
úlohy sa týkajú predovšetkým hodnotenia potreby harmonizácie zoznamov podporných
dokumentov, ktoré musí žiadateľ o víza predložiť v danej
krajine, spoločných kritérií pre vykonávanie nepovinných ustanovení
o upustení od vízových poplatkov pre niektoré kategórie žiadateľov,
konzistentnosti informácií poskytovaných žiadateľom o víza
a výmeny príslušných informácií medzi konzulátmi členských štátov,
ktoré sú zastúpené v danej lokalite. Miestna schengenská spolupráca je kolektívnou
úlohou, v rámci ktorej majú spolupracovať konzuláty členských
štátov a Komisia predovšetkým prostredníctvom delegácií EÚ. Útvary Komisie
v marci 2010 vyzvali všetkých vedúcich delegácií EÚ, aby
z členov delegácie vybrali kontaktnú osobu, ktorá bude
koordinovať miestnu schengenskú spoluprácu. Úlohou Komisie je zvolávať zasadania
zamerané na miestnu schengenskú spoluprácu a zaistiť, aby o nich
boli predkladané konzistentné správy. Komisia je tiež zodpovedná za zostavenie
výročných správ pre každý štát. Koordinácia miestnej schengenskej spolupráce
nie je rovnako náročná na všetkých miestach. Náročnosť okrem iného
závisí od počtu zastúpených členských štátov, existencie konzulátov
vydávajúcich víza v mestách mimo hlavného a potreby vydávať víza
občanom hosťovskej krajiny. Je potrebné si uvedomiť
skutočnosť, že v 22 tretích krajinách[6] nemá konzulát žiadny
z členských štátov, takže miestna schengenská spolupráca nie je
relevantná. Komisia na základe vízového kódexu (čl.
48 ods. 5 druhý pododsek) zostaví výročnú správu pre každý štát a predloží
ju Európskemu parlamentu a Rade. Vzhľadom na doterajšiu zásadnú úlohu miestnej
schengenskej spolupráce pri harmonizovanom vykonávaní spoločnej vízovej
politiky je cieľom tejto správy zhodnotiť fungovanie miestnej
schengenskej spolupráce od začiatku uplatňovania vízového kódexu
a poskytnúť usmernenia pre zlepšenie jej uplatňovania, bez
ohľadu na hodnotenia, ktoré má Komisia podľa článku 57 kódexu
predložiť v roku 2013 a 2014. - Metodika V marci 2011 bol všetkým delegáciám EÚ
zaslaný vzor výročnej správy pre každý štát, ktorý uvádzal najdôležitejšie
oblasti, o ktorých má byť predložená správa. Správy sa mali
vzťahovať na obdobie od apríla 2010 do marca 2011. Do októbra 2011
bolo predložených 70 správ. Z rôznych dôvodov nebolo predložených 52
správ. Kontaktná osoba pre miestnu schengenskú spoluprácu nebola menovaná
v 13 delegáciách EÚ, prípadne sa kontaktná osoba aktívne nepodieľa na
miestnej schengenskej spolupráci (približne 30 delegácií). Spolupráca
podľa vízového kódexu sa neuskutočňuje, pretože je na mieste
zastúpený len jeden alebo dva členské štáty na účely vydávania víz
(27 miest), alebo občania hosťovského štátu nepodliehajú vízovej
povinnosti, vydáva sa len málo víz a spolupráca medzi členskými
štátmi sa neuskutočňuje. Niektoré správy boli predložené za dlhšie
obdobie z dôvodu neskorého odovzdania. III. Hodnotenie fungovania miestnej
schengenskej spolupráce 1. Začatie
uplatňovania nového právneho rámca miestnej schengenskej spolupráce Komisia vykonáva koordinačnú úlohu
v rámci miestnej schengenskej spolupráce prostredníctvom delegácií EÚ. Po
určení kontaktných osôb pre miestnu schengenskú spoluprácu tieto dostali
základný súbor otázok o vízovom kódexe a zoznam úloh, ktoré je
potrebné vykonať. Kontaktné osoby pre miestnu schengenskú spoluprácu majú
prístup k príručke k vízovému kódexu a ostatným
kľúčovým informáciám o aplikácii CIRCA[7]. Oddelenie pre vízovú politiku
GR pre vnútorné záležitosti poskytuje informácie o činnosti
v rámci príslušných útvarov v Komisii, Európskom parlamente
a Rade a poskytuje tiež priamu a operačnú podporu
delegáciám EÚ. Kontaktné osoby pre miestnu schengenskú
spoluprácu vo všeobecnosti poukazujú na nedostatok štruktúrovaných školení
o vízovom kódexe a všeobecne o spoločnej vízovej politike.
To by samozrejme v budúcnosti malo byť riešené. Počas referenčného obdobia
zamestnanci GR pre vnútorné záležitosti poskytli všeobecné prezentácie pre
zamestnancov určených na vyslanie do zahraničia v rámci
seminárov organizovaných GR pre vonkajšie vzťahy a neskôr Európskou
službou pre vonkajšiu činnosť. Okrem toho bolo na základe hodnotenia jasné,
že konzuláty členských štátov neboli dostatočne upovedomené
o novom právnom rámci. Niektoré konzuláty tvrdili, že pred hodnotením
potreby harmonizácie na miestnej úrovni alebo zostavením výročných správ
sú potrebné inštrukcie z ich ústredí. 2. Stretnutia zamerané na miestnu
schengenskú spoluprácu Vo všeobecnosti sa stretnutia konajú každé dva
mesiace, v prípade potreby častejšie. Stretnutiam predsedá poverená
osoba z delegácie EÚ, prípadne táto osoba spoločne so zástupcom
členského štátu, ktorý práve predsedá Rade. Len v niektorých
krajinách predsedá zástupca členského štátu, pokiaľ bola vymenovaná
kontaktná osoba pre miestnu schengenskú spoluprácu. Takéto zdieľanie alebo
delegovanie úloh sa ustanovuje vo vízovom kódexe (čl. 48 ods. 4). Prítomnosť na stretnutiach je celkom dobrá
a oceňovaná je aj kontinuita zaručená prostredníctvom
zainteresovania delegácií EÚ. Napriek ustanoveniam vízového kódexu (teda
článok 48 ods. 6 a usmerneniam stanoveným v druhej
príručke, časť II, bod 4.2) sú pravidle pozývaní aj zástupcovia
členských štátov, ktoré neuplatňujú spoločnú vízovú politiku. Na
druhej strane nie je jasné, či je vo všetkých jurisdikciách plne
dodržiavaná povinnosť pravidelne pozývať aj zástupcov asociovaných
štátov a zástupcov troch členských štátov, ktoré ešte
neuplatňujú spoločnú vízovú politiku. Sú predkladané spoločné správy, ktoré
však často postrádajú operačné závery, čo znamená, že
v súvislosti s prejednávanými problémami nie sú prijaté žiadne
súvisiace opatrenia. Väčšina kontaktných osôb pre miestnu schengenskú
spoluprácu pravidelne zasiela správy Komisii, pričom vychádzajú zo záveru,
že konzuláty členských štátov tieto správy rovnako zasielajú svojim
ústredným orgánom, ako je stanovené vo vízovom kódexe (čl. 48 ods. 5). Nie
sú vždy zaslané členským štátom, čo bohužiaľ znamená, že
buď nedostanú k dispozícii informácie o prijatých záveroch alebo
predstavených problémoch, alebo im je zaslaná verzia odlišná od tej, ktorá je
zdieľaná na mieste a s Komisiou. Poznatky o skutočnom
uplatňovaní vízového kódexu sú preto neúplné a sťažnosti tretích
štátov nemôžu byť patrične posúdené. 3. Konkrétne operačné
úlohy, ktoré je potrebné vykonať v rámci miestnej schengenskej
spolupráce 3.1. Hodnotenie potreby
harmonizácie zoznamov podporných dokumentov V začiatočnom období
vykonávania vízového kódexu je vytvorenie konzistentných zoznamov podporných
dokumentov jednou z najdôležitejších úloh miestnej schengenskej spolupráce
a má najviditeľnejší vplyv na žiadateľov o víza
a miestne orgány. V polovici októbra 2011 (teda 18 mesiacov po
začatí uplatňovania kódexu) však boli prijaté len dve rozhodnutia
Komisie v súvislosti s miestnou spoluprácou v siedmich krajinách
(Bosna a Hercegovina, Čína, Indonézia, Saudská Arábia, Srí Lanka,
Turecko a Vietnam) a v ďalších pätnástich obvodoch bol
dosiahnutý pokrok. Nedostatok pokroku má rôzne príčiny, ako napríklad
neochota zo strany členských štátov na miestnej úrovni, pričom si
zjavne nie sú vedomé právnej povinnosti vykonať toto hodnotenie;
nedostatočné povedomie konzulátov niektorých členských štátov
v súvislosti s uplatňovaním spoločnej vízovej politiky;
prítomnosť len jedného alebo dvoch členských štátov, čo zjavne
znižuje relevantnosť harmonizácie; občania hosťovského štátu
nepodliehajú vízovej povinnosti, takže harmonizácia sa nepovažuje za potrebnú.
Pre 22 konzulárnych obvodov, ktoré túto úlohu splnili, existuje jeden
spoločný menovateľ. Delegácie EÚ na týchto miestach vložili
značné prostriedky do úzkej koordinácie činnosti s konzulátmi
členských štátov. 3.2. Výmena informácií
o nepovinných ustanoveniach o upustení od vízových poplatkov
a hodnotenie potreby spoločných kritérií Podľa článku 16 ods. 5 môžu
členské štáty od vízového poplatku oslobodiť niektoré špecifické
kategórie osôb[8].
Na zaistenie harmonizovaného uplatňovania nepovinných ustanovení
o upustení od vízových poplatkov v rámci rovnakého konzulárneho
obvodu s cieľom predísť nerovnakému zaobchádzaniu so
žiadateľmi o víza a „visa shoppingu“ bolo doplnené nasledovné
ustanovenie (článok 16 ods. 5 posledný odsek): „cieľom
členských štátov je v rámci miestnej schengenskej spolupráce harmonizácia
uplatňovania týchto výnimiek“. Podľa článku 48 ods. 1
„konzulárne úrady členských štátov a Komisia spolupracujú v rámci
každého štátu, pričom posúdia najmä potrebu vypracovania:“ …. „b)
spoločných kritérií pre posudzovanie žiadostí v súvislosti s výnimkami z
vízového poplatku v súlade s článkom 16 ods. 5“. Toto hodnotenie bolo uskutočnené vo
väčšine miest a je príliš skoro hodnotiť, do akej miery rozdiely
v uplatňovaní týchto ustanovení členskými štátmi môžu viesť
k „visa shoppingu“. Ale aj keď sa v danom mieste konzuláty
členských štátov dohodnú, že takáto harmonizácia by bola vhodná, nie je to
možné zrealizovať, pretože o nepovinných ustanoveniach
o upustení od vízových poplatkov sa rozhoduje na ústrednej úrovni.
V budúcnosti bude potrebné túto otázku riešiť. 3.3. Výmena informácií
o poplatkoch za vydanie víz v miestnej mene a hodnotenie potreby
harmonizácie Podľa článku 16 ods. 7, druhý
pododsek: „ak sa poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v
danej mene sa určuje a pravidelne reviduje na základe výmenného
referenčného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka.
Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť smerom nahor, pričom konzulárne
úrady v rámci miestnej spolupráce na základe Schengenskej dohody
zabezpečia, aby boli tieto poplatky podobné.“ Príslušné údaje boli zisťované v 25
konzulárnych obvodoch vo svete. Pri tom boli zistené rozdiely až do výšky
26 % v poplatkoch za vystavenie víz v miestnej mene. Na
niektorých miestach boli získané dôkazy o tom, že rozdiely v poplatkoch
za vystavenie víz viedli k „visa shoppingu“. Pravidelné preskúmanie je
mimoriadne náročné, pretože konzuláty niektorých členských štátov
nemajú povolené odchýliť sa od výmenných kurzov stanovených centrálne pre
všetky konzulárne poplatky, ktoré majú uplatňovať ambasády
v zahraničí. 3.4. Spoločný informačný
formulár S cieľom komunikovať
harmonizovaným, koherentným a transparentným spôsobom by v rámci
miestnej schengenskej spolupráce mal byť vypracovaný spoločný
informačný formulár poskytujúci informácie o rôznych typoch víz,
postupoch a podmienkach uplatňovania týchto víz, a. i. (čl. 48
ods. 2). Na niektorých miestach boli spoločné
informačné formuláre vypracované, na iných práca na týchto formulároch
stále prebieha. Na niektorých miestach prevláda názor, že je táto
činnosť zbytočná, keďže členské štáty už patričné
informácie poskytujú. 3.5. Výmena informácií Výmena informácií je vo všeobecnosti jadrom
agendy stretnutí v rámci miestnej schengenskej spolupráce. Medzi
prejednávané témy patria lokálne podmienky a jednotlivé prípady podvodov,
otázky interpretácie vízového kódexu a výmena štatistík za jednotlivé
mesiace. Je obzvlášť dôležité preskúmať akékoľvek výkyvy
číselných údajov, vrátane počtu vydaných víz na viac vstupov a
porovnať miery odmietnutia. 3.6. Výzvy pre miestnu schengenskú
spoluprácu na obdobie vykazované v budúcej správe V tých niekoľkých správach,
v ktorých boli zmienené nadchádzajúce výzvy, boli okrem iného uvedená
harmonizácia postupov alebo zavedenie vízový informačný systém (VIS). IV. Závery a odporúčania Nový právny rámec pre štruktúrovanú miestnu
schengenskú spoluprácu, ktorý zahŕňa spoluprácu Komisie, ešte
nepriniesol úplný potenciál. Výsledky dosiahnuté na niektorých
kľúčových miestach preukázali pridanú hodnotu miestnej schengenskej
spolupráce pri posilnení harmonizácie spôsobu uplatňovania spoločnej
vízovej politiky. To prispieva k zviditeľneniu snahy
o skutočnú politiku, ktorá zaistí rovnocenné a férové
zaobchádzanie so žiadateľmi a miestnymi úradmi. Zlepšená miestna
schengenská spolupráca prispieva k posilneniu dôveryhodnosti
spoločnej vízovej politiky a zároveň sprístupňuje výhody
občanom tretích krajín. Z dlhodobého hľadiska prispieva
k zníženiu tlaku na dohody o zjednodušení vízového režimu. Na ďalšie
zlepšenie tejto spolupráce, ako aj na zaistenie splnenia kľúčových
úloh pri úplnom využití potenciálu tejto spolupráce sú navrhované nižšie
uvedené činnosti a odporúčania. V tomto rámci by úplná
pozornosť mala byť venované skutočnosti, že pripravenosť
delegácií EÚ na implementáciu vízového kódexu závisí od ľudských zdrojov,
ktoré dokáže Komisia mobilizovať. a) úloha delegácií EÚ –
ak sa tak ešte nestalo, musí byť
v delegáciách určená kontaktná osoba pre miestnu schengenskú
spoluprácu; na tento účel musia mať delegácia dostatok personálu. –
Priestory musia spĺňať funkčné
požiadavky, byť adekvátne a umožňovať prijatie vhodných
bezpečnostných opatrení, –
kontaktná osoba by mala aktívne plniť úlohu
v rámci miestnej schengenskej spolupráce a podieľať sa na
vedení stretnutí s cieľom zaistiť kontinuitu
a súdržnosť spolupráce, pokiaľ to nie je možné, môže vo
výnimočných prípadoch byť táto úloha zverená členskému štátu, –
prípadne by mala byť zlepšená koordinácia
s konzulárnymi úradmi mimo hlavných miest, podľa možnosti
s využitím konzulátu členského štátu ako miestneho koordinátora, –
delegácia EÚ by v prípade potreby
v spolupráci s konzulátmi členských štátov mala zhodnotiť,
či je potrebné zvýšiť pokrytie konzulárnymi službami
v hosťovskom štáte a prípadne aj najvhodnejší spôsob ako to
dosiahnuť (napr. prostredníctvom návrhu na vytvorenie spoločných
centier pre podávanie žiadostí), to bude obzvlášť dôležité
s ohľadom na postupné zavádzanie vízového informačného systému, –
delegácie EÚ by v spolupráci
s diplomatickými misiami členských štátov mali organizovať
informačné podujatia pre orgány hosťovského štátu s cieľom
predstaviť spoločnú vízovú politiku, predovšetkým zavádzanie vízového
informačného systému v regióne s cieľom predísť
nedorozumeniam a prípadne ich objasniť. Delegácie EÚ by mali od
občanov tretích štátov zbierať informácie o uplatňovaní
vízového kódexu (napríklad prostredníctvom zriadenia schránky pre
sťažnosti) a hlásiť problémy alebo nezrovnalosti
pri uplatňovaní vízového kódexu a spoločnej vízovej
politiky, najmä s ohľadom na uplatňovanie dohôd
o zjednodušení vízového režimu s cieľom upozorniť na tieto
problémy Komisiu, –
delegácie EÚ by na svojich webových stránka mali
vyčleniť priestor pre všeobecné informácie o spoločnej
vízovej politike. (a)
úloha ústredných orgánov členských štátov –
konzulárni úradníci členských štátov by mali
byť lepšie upovedomení o právnych povinnostiach v súvislosti
s úlohami v rámci miestnej schengenskej spolupráce, ktoré vyplývajú
z vízového kódexu a o skutočnosti, že je v stávke
povesť EÚ, keďže mnohí občania tretích štátov si utvoria názor
o EÚ na základe postupov vydávania víz, –
na miestach, v ktorých EÚ nemá delegáciu, by
jeden zo zastúpených členských štátov určiť svoj konzulát ako
kontaktné miesto pre miestnu schengenskú spoluprácu, ktoré bude v otázkach
súvisiacich s touto spoluprácou zodpovedať priamo Komisii, b) úloha konzulátov členských
štátov: –
mali by sa konštruktívne a aktívne
podieľať na miestnej schengenskej spolupráci a byť
pripravené na plnenie úloh v rámci tejto spolupráce, –
mali by pravidelne posielať spoločné
správy o miestnej schengenskej spolupráci ústredným orgánom, –
pre konzulárnych úradníkov členských štátov by
mali byť organizované regionálne školenia o vízovom kódexe, najmä
s ohľadom na spustenie vízového informačného systému
v príslušnom regióne, c) Komisia v spolupráci
s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť: –
by mala posilniť schopnosť delegácií
a kontaktných osôb pre miestnu schengenskú spoluprácu vykonávať úlohy
súvisiace s touto spoluprácou prostredníctvom: a) organizovania školení/informačných
prezentácií zameraných na túto tému na ústrednej a regionálnej úrovni
(v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť),
o uplatňovaní vízového kódexu (a príručiek)
a o zavádzaní vízového informačného systému, b) posilnenia networkingu medzi kontaktnými
osobami pre schengenskú spoluprácu, okrem iného prostredníctvom organizovania
výročného seminára, kde budú prejednané všeobecné otázky a aktuality
o vnútorných záležitostiach EÚ a súvisiacich politikách, c) zlepšenia základného balíka informácií
pre kontaktné osoby pre miestnu schengenskú spoluprácu vrátane vzoru
spoločného informačného formulára na zaistenie jednotného
informovania o spoločnej vízovej politike, d) revízie časti II príručky pre
organizáciu vízových oddelení a miestnej schengenskej spolupráce,
s cieľom objasniť vykonávanie vízového kódexu v súvislosti
s úlohami miestnej schengenskej spolupráce. V. Záverečné poznámky EÚ je často v tretích krajinách
vnímaná negatívnej z dôvodu tajomných a netransparentných postupov
vydávania víz. Pre mnohé osoby prvý kontakt s Európou znamená konzulát
členského štátu pri podávaní žiadosti o víza. Preto je mimoriadne
dôležité, aby bol vízový kódex uplatňovaný korektne s cieľom
zlepšiť tento postup, pričom bude žiadateľom poskytnuté
transparentné, férové a rovnocenné zaobchádzanie. Miestna schengenská
spolupráca je hlavným nástrojom na zaistenie konzistentného uplatňovania
vízového kódexu pri zohľadnení miestnych okolností. Kľúčové úlohy, ktoré je v rámci
vízového kódexu potrebné vykonať sú dosť špecifické a sú
operatívneho charakteru. Z krátkodobého hľadiska je nevyhnutné ich
splniť, najmä s ohľadom na harmonizáciu zoznamu podporných
dokumentov. Lepšia spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou
v rámci miestnej schengenskej spolupráce o týchto záležitostiach
povedie k postupnému vybudovaniu vzájomnej dôvery. Riadne vykonávanie ustanovení miestnej
schengenskej spolupráce a využitie ustanovení o flexibilite vo
vízovom kódexe zlepší povesť spoločnej vízovej politiky a pomôže
tiež zlepšiť vzťahy s orgánmi hosťovských krajín. [1] KOM(2011) 743 v konečnom
znení [2] Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1. [3] K(2010) 1620 v konečnom znení – zmenené
a doplnené K(2011) 5501 v konečnom znení (4.8.2011). [4] K(2010) 3667 v konečnom znení. [5] Z dôvodu jednoduchosti je termín „konzuláty“
použitý v celom tomto dokumente na pomenovanie diplomatických misií
a konzulárnych úradov členských štátov. [6] Občania 17 tretích krajín z tohto celkového
počtu podliehajú vízovej povinnosti a občania 5 krajín vízovej
povinnosti nepodliehajú. [7] CIRCA: Communication and Information Resource Centre
Administrator , webová aplikácia slúžiaca na výmenu informácií. [8] Deti vo veku od šiestich do dvanástich rokov, držitelia
diplomatických a služobných pasov, osoby do veku 25 rokov vrátane
zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych,
alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.