52012DC0347

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Uplatňovanie smernice 2004/25/ES o ponukách na prevzatie

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

1.           V tejto správe sa skúma uplatňovanie smernice 2004/25/ES[1] o ponukách na prevzatie (ďalej len „smernica o ponukách na prevzatie“ alebo „smernica“) v súlade s článkom 20 smernice.

2.           Smernica o ponukách na prevzatie obsahuje minimálne usmernenia na vykonávanie ponúk na prevzatie (vrátane zverejňovania) týkajúcich sa cenných papierov, s ktorými sú spojené hlasovacie práva spoločností, ktoré sa riadia právom členských štátov, ak sú všetky alebo niektoré z týchto podielov/akcií prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

3.           Ciele, ktoré sleduje smernica o ponukách na prevzatie, sú dôležité pre finančné trhy a zainteresované strany spoločností kótovaných na burze. Cieľmi smernice sú konkrétne:

· právna istota týkajúca sa vykonávania ponúk na prevzatie a zrozumiteľnosť a transparentnosť v celom Spoločenstve v súvislosti s ponukami na prevzatie,

· ochrana záujmov podielových vlastníkov/akcionárov, najmä menšinových podielových vlastníkov/akcionárov, a zamestnancov a iných zainteresovaných strán prostredníctvom transparentnosti a práv na informácie, keď je spoločnosť predmetom ponuky na prevzatie alebo zmeny kontroly,

· uľahčovanie ponúk na prevzatie prostredníctvom posilnenia slobody obchodovať s cennými papiermi spoločností a hlasovať o nich, ako aj zabránenia činnostiam, ktoré by mohli zmariť ponuku,

· posilnenie jednotného trhu umožnením voľného pohybu kapitálu v rámci celej EÚ.

4.           Smernica o ponukách na prevzatie je založená na všeobecných zásadách[2], ktoré by členské štáty mali dodržiavať na účely transpozície smernice. Tieto zásady zahŕňajú:

· rovnaké zaobchádzanie s podielovými vlastníkmi/akcionármi,

· ochranu menšinových podielových vlastníkov/akcionárov v prípade zmeny kontroly,

· zákaz manipulácie s trhom alebo zneužívania trhu a

· podieloví vlastníci/akcionári musia mať dostatok času a informácií, aby mohli dospieť k riadne informovanému rozhodnutiu o ponuke.

Všetky výnimky z pravidiel smernice prijaté členskými štátmi musia byť v súlade s týmito zásadami, ako aj s ostatnými zásadami uvedenými v smernici.

5.           V tejto správe sa opisuje vplyv smernice o ponukách na prevzatie a spôsob dodržiavania jej ustanovení (oddiel 2); stanovujú sa hlavné problémy vyplývajúce z uplatňovania smernice (oddiel 3) a vyvodzujú sa viaceré závery (oddiel 4).

2.           Vplyv smernice o ponukách na prevzatie a jej dodržiavanie

6.           V externej štúdii o uplatňovaní smernice o ponukách na prevzatie realizovanej v mene Komisie (ďalej len „externá štúdia[3]“) sa dospelo k záveru, že smernica o ponukách na prevzatie neviedla k významným zmenám v právnom rámci členských štátov zahrnutých v štúdii[4], keďže podobné pravidlá existovali alebo sa pripravovali na vnútroštátnej úrovni už pred prijatím smernice.

7.           Pokiaľ ide o transpozíciu voliteľných ustanovení smernice o ponukách na prevzatie, z externej štúdie, zo správy útvarov Komisie z roku 2007 o vykonávaní smernice[5] a z ďalšieho výskumu vykonaného Komisiou vyplýva, že 19[6] členských štátov uskutočnilo transpozíciu pravidla neutrality správneho alebo riadiaceho orgánu[7], kým len tri[8] členské štáty uskutočnili transpozíciu pravidla prerušenia[9]. V súlade s článkom 12 ods. 3 smernice približne polovica členských štátov[10] povoľuje, aby spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje pravidlo neutrality správneho alebo riadiaceho orgánu a/alebo pravidlo prerušenia (zo zákona alebo na základe stanov spoločnosti), neuplatňovali toto pravidlo, keď majú ponuku na prevzatie navrhovateľa, na ktorého sa nevzťahuje to isté pravidlo (reciprocita).

8.           Pokiaľ ide o uplatňovanie právneho rámca v členských štátoch, nevznikol žiadny štrukturálny problém týkajúci sa dodržiavania.

9.           V externej štúdii sa dospelo k záveru, že smernica o ponukách na prevzatie prispela k zlepšeniam týkajúcim sa jej cieľov, napríklad zavedením pravidiel koordinácie pre orgány dohľadu v súvislosti s cezhraničnými ponukami, všeobecných zásad smernice, pravidiel zverejňovania, pravidla povinnej ponuky a práv povinného odpredaja a povinného odkúpenia.

10.         Zainteresované strany, ktoré sa zúčastnili na prieskume uskutočnenom pri príprave externej štúdie, považujú smernicu o ponukách na prevzatie za užitočnú pre riadne a efektívne fungovanie trhu. Zainteresované strany sú celkovo spokojné so zrozumiteľnosťou pravidiel zahrnutých v smernici a s primeranosťou ich presadzovania. Zainteresované strany sa spravidla domnievajú, že smernicou sa posilnilo postavenie menšinových podielových vlastníkov/akcionárov, a sú presvedčené o správnosti režimu zverejňovania, pravidla povinnej ponuky a práv povinného odpredaja a povinného odkúpenia zahrnutých v smernici. Zástupcovia zamestnancov, ktorí vyjadrili svoje stanovisko počas prieskumu, sú však so smernicou menej spokojní. Vyjadrili najmä názor, že smernica dostatočne nechráni zamestnancov proti riziku zmeny pracovných podmienok alebo prepúšťania po prevzatí.

11.         Pokiaľ ide o voliteľné ustanovenia smernice o ponukách na prevzatie, ktoré upravujú používanie obranných opatrení, zdá sa, že podľa zainteresovaných strán mali malý vplyv. Z externej štúdie napríklad vyplýva, že zainteresované strany pociťujú, že smernica nemala významný vplyv na počet ponúk a že napriek existencii smernice sa v Európe využíva veľké množstvo najmä predponukových obranných opatrení. Vyjadrili však takisto názor, že existuje dostatok možností obranných opatrení zameraných na prerušenie, aj keď väčšina členských štátov netransponovala pravidlo prerušenia.

12.         Je ťažké zhrnúť vplyv smernice o ponukách na prevzatie na hospodárstvo, najmä z dôvodu, že od transpozície smernice[11] bolo v EÚ málo ponúk na prevzatie v dôsledku hospodárskej situácie EÚ v nadväznosti na finančnú krízu[12]. Okrem toho minimálna harmonizačná povaha smernice, spolu s voliteľným charakterom článkov týkajúcich sa obranných opatrení a možnosťou stanovenou v článku 4 ods. 5 smernice, aby členské štáty ustanovili odchýlky z pravidiel smernice, viedli k veľkej rôznorodosti vnútroštátnych pravidiel v oblasti ponúk na prevzatie.

Celkove z ekonomickej analýzy[13] vyplýva, že hoci ponuky na prevzatie teoreticky podporujú ekonomickú efektívnosť, neplatí to vždy v praxi, keďže podmienky týkajúce sa racionálneho správania, účastníkov trhu s úplnými informáciami a neexistencie transakčných nákladov nie sú vždy splnené (ponuky na prevzatie sa môžu napríklad podávať na účely budovania impéria a podieloví vlastníci/akcionári môžu čeliť neúplným informáciám, vysokým transakčným nákladom a tlaku na výberové konanie). Okrem toho niektoré ustanovenia smernice, napr. pravidlo neutrality správneho alebo riadiaceho orgánu, pravidlo prerušenia a právo na odpredaj uľahčujú ponuky na prevzatie, kým iné, napr. pravidlo povinnej ponuky, môžu slúžiť ako odradzujúci faktor pre ponuky na prevzatie[14].

13.         Z porovnania s tretími krajinami[15] vyplýva, že právne predpisy v oblasti ponúk na prevzatie v týchto krajinách sa zakladajú na podobných zásadách, ako sú zásady smernice o ponukách na prevzatie. Výnimkou je zásada ochrany zamestnancov prostredníctvom práv na informácie, ktorá spravidla nie je v skúmaných tretích krajinách prítomná. Dĺžka trvania ponuky na prevzatie a informácie, ktoré je potrebné poskytnúť, sú tiež podobné v EÚ a v tretích krajinách. Väčšina skúmaných tretích krajín, s výnimkou Spojených štátov, má vo svojich právnych predpisoch pravidlo povinnej ponuky alebo podobné pravidlo, podľa ktorého je prahová hodnota pre kontrolu zvyčajne približne 30 % alebo jedna tretina, čo je tiež podobné s EÚ (smernica o ponukách na prevzatie ponecháva určenie prahovej hodnoty pre kontrolu na členské štáty, ale väčšina členských štátov si zvolila 30 % alebo jednu tretinu). Pokiaľ ide o obranné opatrenia, z porovnania vyplýva, že sa používajú vo všetkých skúmaných tretích krajinách a že väčšina týchto krajín (s výnimkou Spojených štátov) má obdobu pravidla neutrality správneho alebo riadiaceho orgánu. V právnych predpisoch žiadnej skúmanej tretej krajiny však nie je zahrnutá obdoba pravidla prerušenia. Pokiaľ ide o práva povinného odpredaja a povinného odkúpenia, obmedzený počet skúmaných tretích krajín nemá takéto pravidlá. Existujú však iné mechanizmy, ktoré majú podobné účinky (napríklad podiely/akcie splatné na požiadanie v Japonsku, povinné nadobudnutia v Austrálii a fúzie za hotovosť vo Švajčiarsku). Niektoré tretie krajiny ponúkajú aj možnosť získať úplné vlastníctvo spoločnosti prostredníctvom využitia dohôd o vyrovnaní.

14.         V článku 20 smernice o ponukách na prevzatie sa nariaďuje, aby Komisia zahrnula do svojho skúmania smernice prieskum kontrolných štruktúr a prekážok ponúk na prevzatie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice. V externej štúdii sa skúmali pyramídové štruktúry[16] a vzájomné účasti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o ponukách na prevzatie. Dospelo sa v nej k záveru, že 18,1 % spoločností kótovaných na burze v členských štátoch zahrnutých do štúdie má pyramídové štruktúry, kým 3,5 % má vzájomné účasti[17]. To je v súlade so skutočnosťou, že kontinentálne štruktúry účasti na základnom imaní sú v EÚ vo veľkej miere založené na koncentrácii účasti na základnom imaní (block holding). Dospelo sa k záveru, že hoci pyramídové štruktúry zostávajú populárnym mechanizmom na zachovanie kontroly nad spoločnosťou s menším kapitálom, obidva mechanizmy sa považujú za slabé obranné opatrenia proti prevzatiu. V externej štúdii sa dospelo aj k záveru, že ostatné možné prekážky pre prevzatia, ako osobitné predpisy pre jednotlivé odvetvia, verejné financie, postupy spolurozhodovania a vlastníctvo podielov/akcií zamestnancami, nevytvárajú výrazné alebo neodôvodnené prekážky[18].

3.           Preskúmanie uplatňovania smernice: zistené problémy

15.         Z preskúmania uplatňovania smernice o ponukách na prevzatie vyplynuli viaceré problémy.

16.         Po prvé, existuje určitá obava, pokiaľ ide o právnu istotu súvisiacu s pojmom „osoby konajúce v zhode“ a jeho uplatňovaním vnútroštátnymi regulačnými orgánmi. Pojem „osoby konajúce v zhode“ je dôležitý na určenie, či sa prekročila prahová hodnota pre kontrolu, a teda či vznikla povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku. V článku 2 ods. 1 písm. d) smernice o ponukách na prevzatie sa pojem „osoby konajúce v zhode“ vymedzuje ako:

„fyzické alebo právnické osoby, ktoré spolupracujú s navrhovateľom alebo s cieľovou spoločnosťou na základe výslovnej alebo konkludentnej, ústnej alebo písomnej dohody zameranej na získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou alebo na zmarenie úspešného výsledku ponuky.“

Členské štáty transponovali toto vymedzenie rôznymi spôsobmi. Niektoré členské štáty[19] sú napríklad blízko k vymedzeniu uvedenému v smernici o ponukách na prevzatie, kým iné[20] zahrnuli prvky vymedzenia pojmu „osoby konajúce v zhode“ uvedené v smernici o transparentnosti[21]. Pojem „osoby konajúce v zhode“ je takisto zahrnutý aj v smernici o nadobudnutiach[22]. Široké vymedzenie tohto termínu, nachádzajúce sa v usmernení úrovne 3 k smernici o nadobudnutiach[23], však regulačné orgány nepoužívajú v súvislosti s ponukami na prevzatie. Na zmiernenie neistoty v súvislosti s uplatňovaním pojmu „osoby konajúce v zhode“ niektoré vnútroštátne regulačné orgány[24] vydali vysvetľujúce usmernenia alebo predpoklady. Obsah týchto usmernení však nie je rovnaký. Existencia rozdielnych vymedzení a výkladov na vnútroštátnej úrovni je zdrojom neistoty pre medzinárodných investorov, ktorí chcú vzájomne spolupracovať, a mohla by mať obmedzujúci vplyv na ich ochotu aktívne sa angažovať v spoločnosti, do ktorej sa investuje. To potvrdili respondenti v rámci zelenej knihy – Rámec správy a riadenia spoločností EÚ[25], ktorí vyjadrili názor, že je potrebné spresniť existujúce ustanovenia o pojme „osoby konajúce v zhode“[26].

17.         Po druhé, veľká škála vnútroštátnych odchýlok z pravidla povinnej ponuky vyvoláva otázku, či pravidlo povinnej ponuky primerane chráni menšinových podielových vlastníkov/akcionárov v situáciách zmeny kontroly. V článku 4 ods. 5 smernice o ponukách na prevzatie sa povoľuje, aby členské štáty prijímali odchýlky z pravidiel smernice, a to ustanovením:

„Ak sú dodržané všeobecné zásady stanovené v článku 3 ods. 1, členské štáty môžu ustanoviť v týchto predpisoch, že prijmú alebo zavedú podľa tejto smernice odchýlky od týchto predpisov:

i. zahrnutím takýchto odchýlok do svojich vnútroštátnych predpisov s cieľom zohľadniť okolnosti určené na vnútroštátnej úrovni a/alebo

ii. oprávnením svojich orgánov dohľadu pripustiť v rámci ich právomocí odchýlky od takýchto vnútroštátnych predpisov s cieľom zohľadniť okolnosti uvedené v bode i) alebo iné osobitné okolnosti, pričom v druhom prípade sa vyžaduje odôvodnené rozhodnutie.“

Všetky členské štáty zahrnuté v externej štúdii prijali odchýlky z pravidla povinnej ponuky. Odchýlky možno rozdeliť do viacerých kategórií[27]:

· právomoc vnútroštátneho orgánu dohľadu udeliť výnimku podľa vlastného uváženia. Túto možnosť využilo len niekoľko členských štátov[28],

· postupy „bielenia“, pri ktorých sa podieloví vlastníci/akcionári môžu rozhodnúť upustiť od povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku,

· technické odchýlky, napríklad odchýlka pre otvorené schémy kolektívneho investovania (ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice), ktoré neobmedzujú rozsah uplatňovania pravidla povinnej ponuky stanoveného v smernici,

· situácie, pri ktorých nenastáva skutočná zmena kontroly, napríklad keď zmena kontroly je dočasná alebo nadobudnutie sa uskutočnilo v rámci tej istej skupiny spoločností alebo skupiny „osôb konajúcich v zhode“. Tieto odchýlky nemajú vplyv na cieľ smernice chrániť menšinových podielových vlastníkov/akcionárov v situáciách zmeny kontroly,

· na ochranu záujmov navrhovateľa alebo ovládajúceho podielového vlastníka/akcionára, napríklad keď zmena kontroly nebola spôsobená dobrovoľným aktom, nadobudnutie bolo nepriame alebo nasledovalo po osobnej udalosti, napr. dedením,

· na ochranu záujmov veriteľa, napríklad v situáciách, keď nadobudnutie je dôsledkom uplatnenia finančného zabezpečenia veriteľom,

· na ochranu záujmov ostatných zainteresovaných strán, napríklad keď investor je vo finančnej tiesni, keď sa kontrola nadobudne prostredníctvom osobitného typu podnikovej transakcie, napríklad fúzie alebo dohody o vyrovnaní, alebo keď sa kontrola nadobudne v nadväznosti na predaj cenných papierov štátom.

V rámci škály rôznych vnútroštátnych odchýlok od pravidla povinnej ponuky nie je vždy jasné, ako je zabezpečená ochrana menšinových podielových vlastníkov/akcionárov. Ako vyplýva z článku 4 ods. 5 smernice, členské štáty, ktoré udelia odchýlky z pravidiel smernice, musia dodržiavať všeobecné zásady smernice. Jednou zo všeobecných zásad je, že ak osoba nadobudne kontrolu nad spoločnosťou, ostatní držitelia cenných papierov musia byť chránení [článok 3 písm. a) smernice]. Smernica neupravuje, ako by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa dodržiavali všeobecné zásady smernice.

18.         Po tretie, v článku 5 ods. 2 smernice o ponukách na prevzatie sa upravuje, že v prípade, že kontrola bola nadobudnutá na základe dobrovoľnej ponuky všetkým držiteľom cenných papierov za všetky ich podiely, povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku sa už neuplatňuje. Komisii sa dostalo do pozornosti, že túto výnimku môžu navrhovatelia využiť na zabránenie povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku za primeranú cenu. Výhodou pre navrhovateľa je, že v smernici sa neupravuje cena dobrovoľnej ponuky. Výnimka pri situáciách, keď kontrola bola nadobudnutá na základe dobrovoľnej ponuky, predpokladá, že cena ponuky bola dostatočne vysoká, aby presvedčila významnú časť podielových vlastníkov/akcionárov prijať ponuku, inak by navrhovateľ nenadobudol kontrolu prostredníctvom ponuky. Ak však navrhovateľ už vlastní podiel veľmi blízky prahovej hodnote pre kontrolu, len malý počet podielových vlastníkov/akcionárov musí ponúknuť svoje akcie, aby navrhovateľ prekročil prahovú hodnotu pre kontrolu. Preto aj keď navrhovateľ ponúkne veľmi nízku cenu, je pravdepodobné, že nadobudne kontrolu prostredníctvom dobrovoľnej ponuky, a tým je schopný využiť výnimku z pravidla povinnej ponuky. V tomto prípade menšinoví podieloví vlastníci/akcionári nie sú schopní mať podiel na prémii za kontrolu. V niekoľkých členských štátoch však táto cesta nie je dostupná, keďže vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa stanovuje, že na ponuku sa musí vzťahovať podmienka, že navrhovateľ nadobúda minimálne percento podielov/akcií[29] alebo následné nadobudnutia podielov/akcií podnietia povinnú ponuku[30].

Takisto sa argumentovalo, že navrhovatelia môžu nadobudnúť kontrolný podiel bez toho, aby museli vyhlásiť povinnú ponuku, a to tým, že ponechajú svoju účasť tesne pod prahovou hodnotou pre kontrolu, pričom sú de facto schopní kontrolovať spoločnosť, alebo že nadobudnú pozíciu v derivátoch[31].

19.         Po štvrté, pokiaľ ide o voliteľné články smernice o ponukách na prevzatie, možno dospieť k záveru, že hoci pravidlo neutrality správneho alebo riadiaceho orgánu predstavuje relatívny úspech[32], pravidlo prerušenia nebolo také úspešné, keďže ho transponovali len tri členské štáty. V čase prijímania smernice existovala myšlienka, že podieloví vlastníci/akcionári by mohli presadzovať, aby spoločnosti dobrovoľne uplatňovali voliteľné ustanovenia, ak sa členské štáty rozhodnú netransponovať ich. Zdá sa však, že k tomu nedošlo. Preto možno dospieť k záveru, že smernica nie je veľmi účinná pri regulácii využívania obranných opatrení. To potvrdili zainteresované strany. Uviedli však tiež, že napriek nedostatočnej transpozícii pravidla prerušenia existuje dostatok možností obranných opatrení zameraných na prerušenie (pozri odsek 11 tejto správy).

20.         Po piate, v smernici o ponukách na prevzatie sa vyžaduje, aby zástupcovia zamestnancov cieľovej spoločnosti a navrhovateľ boli v prípade ponuky na prevzatie podrobne informovaní[33]. Informácie poskytnuté zástupcom zamestnancov by mali obsahovať vyhlásenie o úmysloch navrhovateľa v súvislosti s budúcou činnosťou cieľovej spoločnosti a navrhovateľa vzhľadom na následky na zamestnanosť a podmienky zamestnania[34] a vyhlásenie o stanovisku správneho alebo riadiaceho orgánu cieľovej spoločnosti k ponuke a možným následkom na zamestnanosť[35]. Z externej štúdie vyplýva, že zástupcovia zamestnancov nie sú spokojní s tým, ako smernica chráni záujmy zamestnancov. Uvádzajú, že požadované informácie nie sú vždy poskytnuté načas alebo nie sú primerané a že ponuky na prevzatie majú závažný vplyv na pracovné podmienky a prepúšťanie. Okrem toho tvrdia, že po ponuke neexistuje kontrola, či navrhovateľ bude konať tak, ako uviedol v informáciách zverejnených v ponukovom konaní. To však smernica neupravuje.

4.           Závery

21.         Z tohto prieskumu uplatňovania smernice o ponukách na prevzatie vyplýva, že režim vytvorený smernicou vo všeobecnosti funguje uspokojivo. V súvislosti s uplatňovaním právneho rámca v členských štátoch sa neobjavili žiadne štrukturálne problémy s dodržiavaním súladu. Zainteresované strany sú celkove spokojné so zrozumiteľnosťou pravidiel uvedených v smernici a s primeranosťou ich presadzovania a považujú smernicu za užitočnú pre riadne a efektívne fungovanie trhu. V externej štúdii sa dospelo k záveru, že smernica o ponukách na prevzatie prispela k zlepšeniam v súvislosti s jej cieľmi.

22.         Existujú však oblasti, v ktorých by si pravidlá smernice o ponukách na prevzatie zaslúžili určité objasnenie v záujme zlepšenia právnej istoty dotknutých strán a účinného uplatňovania práv (menšinových) podielových vlastníkov/akcionárov.

23.         Po prvé, pojem „osoby konajúce v zhode“ by sa mal spresniť na úrovni EÚ s cieľom poskytnúť vyššiu právnu istotu medzinárodným investorom o rozsahu, v akom môžu vzájomne spolupracovať bez toho, aby sa považovali za „konajúcich v zhode“ a znášali riziko povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku. Objasnenie by sa mohlo poskytnúť napríklad prostredníctvom vypracovania usmernení Komisiou a/alebo Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). Toto objasnenie by podielovým vlastníkom/akcionárom poskytlo lepšiu príležitosť, aby správne alebo riadiace orgány boli zodpovedné za svoje kroky a aby sa podporili normy týkajúce sa dobrej správy a riadenia spoločností kótovaných na burze v EÚ. Nemalo by však obmedziť schopnosť príslušných orgánov prinútiť strany konajúce v zhode, ktoré sa usilujú získať kontrolu, prijať právne dôsledky svojho konania v zhode. Možné iniciatívy v tejto oblasti budú v súlade s cieľmi zelenej knihy Komisie – Rámec správy a riadenia spoločností EÚ, a s jej oznámením Na ceste k Aktu o jednotnom trhu[36] s cieľom podporiť dlhodobejšie, udržateľné vlastníctvo v prospech udržateľného rastu európskeho trhu. Komisia má v úmysle oznámiť v októbri 2012, aké opatrenia plánuje prijať v tejto oblasti.

24.         Po druhé, z prieskumu vyplýva, že existuje široká škála vnútroštátnych odchýlok z pravidla povinnej ponuky a že nie je vždy jasné, ako sa dodržiava všeobecná zásada smernice, ktorá vyžaduje ochranu menšinových podielových vlastníkov/akcionárov v situáciách zmeny kontroly, keď sa uplatňuje vnútroštátna odchýlka. Komisia má v tejto súvislosti v úmysle vykonať ďalšie vyšetrovanie otázky, ako sú chránení menšinoví podieloví vlastníci/akcionári, keď sa uplatňuje vnútroštátna odchýlka z pravidla povinnej ponuky. Je potrebných viac informácií o rozsahu uplatňovania vnútroštátnych odchýlok z pravidla povinnej ponuky, o rozsahu, v akom vnútroštátne odchýlky obmedzujú ochranu menšinových podielových vlastníkov/akcionárov v situáciách zmeny kontroly, a prípadne aké alternatívne mechanizmy existujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch na ochranu menšinových podielových vlastníkov/akcionárov v situáciách zmeny kontroly. Ak sa na základe tohto vyšetrovania ukáže, že ochrana menšinových podielových vlastníkov/akcionárov nie je primeraná, Komisia prijme potrebné kroky (napríklad prostredníctvom konaní o porušení) s cieľom obnoviť účinné uplatňovanie tejto všeobecnej zásady smernice.

25.         Po tretie, z prieskumu vyplýva, že výnimka z pravidla povinnej ponuky zahrnutá v smernici o ponukách na prevzatie v situáciách, v ktorých bola kontrola nadobudnutá na základe dobrovoľnej ponuky všetkých podielov/akcií spoločnosti, vytvorila pre navrhovateľov možnosť obísť pravidlo povinnej ponuky nadobudnutím podielu na úrovni blízko prahovej hodnoty pre povinnú ponuku, a potom vyhlásením dobrovoľnej ponuky za nízku cenu. V dôsledku toho by navrhovateľ prekročil prahovú hodnotu pre povinnú ponuku bez toho, aby dal menšinovým podielovým vlastníkom/akcionárom spravodlivú možnosť odísť zo spoločnosti a podieľať sa na prémii za kontrolu. Táto metóda zjavne nie je v súlade s cieľom smernice chrániť menšinových podielových vlastníkov/akcionárov v situáciách zmeny kontroly, hoci sa zdá, že nie je v rozpore so znením smernice[37]. Z príkladov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako napríklad doplňujúce prahové hodnoty pre povinnú ponuku[38] alebo minimálne podmienky na akceptáciu ponúk na prevzatie[39] vyplýva, že existujú možnosti na zabránenie používaniu tejto metódy. Komisia prijme primerané kroky na odradenie od používania tejto metódy na úrovni EÚ, napríklad prostredníctvom dvojstranných rozhovorov s dotknutými členskými štátmi alebo prostredníctvom odporúčaní Komisie.

26.         Po štvrté, v súvislosti s voliteľnými článkami 9 a 11 smernice o ponukách na prevzatie z prieskumu vyplýva, že hoci pravidlo neutrality správneho alebo riadiaceho orgánu (článok 9) transponoval relatívne veľký počet členských štátov, v prípade pravidla prerušenia (článok 11) to tak nie je[40]. Nedostatočné uplatňovanie voliteľných pravidiel sa však nezdá byť závažnou prekážkou pre ponuky na prevzatie v EÚ, keďže zainteresované strany uviedli, že existuje dostatok možností obranných opatrení zameraných na prerušenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na nedostatok dostupných ekonomických dôkazov na zdôvodnenie zmeny situácie sa preto nezdá byť vhodné v tejto etape navrhnúť, aby sa voliteľné články smernice stali povinné.

27.         Napokon, zástupcovia zamestnancov uviedli, že nie sú spokojní s tým, ako smernica o ponukách na prevzatie chráni práva zamestnancov pri prevzatiach, najmä v súvislosti s rizikom zmien pracovných podmienok a dostupnosti pracovných miest. Komisia bude viesť dialóg so zástupcami zamestnancov s cieľom preskúmať možné budúce zlepšenia. Takisto bude ďalej skúmať skúsenosti získané v praxi s ustanoveniami smernice, ktoré vyžadujú zverejnenie úmyslov navrhovateľa v súvislosti s budúcou činnosťou spoločnosti a s jej podmienkami zamestnania a stanoviska správneho alebo riadiaceho orgánu cieľovej spoločnosti k tejto otázke, ako aj zverejnenie informácií týkajúcich sa financovania ponuky a totožnosti navrhovateľa[41].

28.         Členské štáty, Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a ostatné zainteresované strany predložia svoje stanoviská k preskúmaniu uvedenému v tejto správe.

PRÍLOHA K SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Uplatňovanie smernice 2004/25/ES o ponukách na prevzatie

Obrázok 1: Vývoj prevzatí v Európe

Zdroj: Externá štúdia, s. 284.

Obrázok 2: Počet prevzatí v rámci EÚ v období rokov 2003 – 2010

Zdroj: Externá štúdia, s. 285.

Obrázok 3: Vplyv úpravy prevzatí (+ vzťah a intenzita)

Zdroj: Externá štúdia, s. 29.

Obrázok 4: Prekážky prevzatí, ktoré nie sú zahrnuté do pôsobnosti smernice o ponukách na prevzatie. Percento spoločností, ktoré majú pyramídové štruktúry alebo vzájomnú účasť.

Zdroj: Externá štúdia, s. 48.

[1]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie, Ú. v. EÚ L 142/12, 30.3.2004, s. 38. Dostupné na webovej stránke: htp://ec.europa.eu/internal_market/company/official/index_en.htm

[2]               Pozri článok 3 smernice.

[3]               Marccus Partners, v spolupráci s Centrom pre európske politické štúdie (jún 2012), Štúdia o uplatňovaní smernice 2004/25/ES o ponukách na prevzatie. Dostupné na webovej stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/company/takeoverbids/index_en.htm               

[4]               Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

[5]               Pracovný dokument útvarov Komisie. Správa o vykonávaní smernice o ponukách na prevzatie, 21. február 2007, SEK(2007) 268.

[6]               Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovenská republika, Španielsko a Spojené kráľovstvo.

[7]               V pravidle neutrality správneho alebo riadiaceho orgánu (článok 9 smernice) sa stanovuje, že počas obdobia ponuky správny alebo riadiaci orgán cieľovej spoločnosti musí vopred získať poverenie od valného zhromaždenia podielových vlastníkov/akcionárov pred prijatím akéhokoľvek iného opatrenia, ktoré môže viesť k zmareniu ponuky.

[8]               Estónsko, Lotyšsko a Litva.

[9]               Pravidlo prerušenia (článok 11 smernice) neutralizuje počas prevzatia predponukové obranné opatrenia prerušením účinnosti určitých obmedzení (napr. obmedzení prevodu podielov/akcií alebo hlasovania) počas obdobia prevzatia a umožňuje, aby úspešný navrhovateľ odvolal úradujúci správny alebo riadiaci orgán cieľovej spoločnosti a upravil jej stanovy.

[10]             Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko.

[11]             Okrem roku 2007, keď objem prevzatí vyvrcholil, pozri obrázok 2 v prílohe.

[12]             Pozri obrázky 1 a 2 v prílohe k tejto správe.

[13]             Pozri kapitolu 4 externej štúdie.

[14]             Pozri obrázok 3 v prílohe k tejto správe.

[15]             Externá štúdia zahŕňa tieto krajiny: Austráliu, Kanadu, Čínu, Hongkong, Indiu, Japonsko, Rusko, Švajčiarsko a Spojené štáty.

[16]             Pyramídové štruktúry sú štruktúry, pri ktorých subjekt má kontrolný podiel v spoločnosti, ktorá má kontrolný podiel v inej spoločnosti, ktorá má kontrolný podiel v inej spoločnosti, a tak ďalej.

[17]             Pozri obrázok 4 v prílohe k tejto správe.

[18]             Pozri strany 48 a 267 externej štúdie.

[19]             Napr. Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Taliansko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo.

[20]             Napr. Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko.

[21]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. V článku 10 písm. a) smernice sa pojem „osoby konajúce v zhode“ vymedzuje ako: „tretia strana, s ktorou táto fyzická alebo právnická osoba uzatvorila dohodu, ktorá ich zaväzuje prijať prostredníctvom vykonávania v zhode nimi držaných hlasovacích práv trvalú spoločnú politiku voči riadeniu dotknutého emitenta.“

[22]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore.

[23]             V usmernení úrovne 3 k smernici o nadobudnutiach sa osoby považujú za „konajúce v zhode“, keď: „každá z nich sa rozhodne uplatňovať svoje práva spojené s podielmi/akciami, ktoré nadobudne v súlade s explicitnou alebo implicitnou dohodou uzatvorenou medzi nimi.“

[24]             Napríklad Taliansko a Spojené kráľovstvo.

[25]             Zelená kniha – Rámec správy a riadenia spoločností EÚ, 4. apríla 2011, KOM(2011) 164 v konečnom znení. Dostupné na webovej stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/company/docs/modern/com2011-164_en.pdf#page=2

[26]             Pozri: Spätná väzba, Zhrnutie odpovedí na zelenú knihu – Rámec správy a riadenia spoločností EÚ. Dostupné na webovej stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/company/docs/modern/20111115-feedback-statement_en.pdf.

[27]             Tabuľka rôznych odchýlok z pravidla povinnej ponuky a v ktorých členských štátoch sú dostupné, sa uvádza na s. 152 externej štúdie. V tejto správe sú zhrnuté najbežnejšie odchýlky a sú zoradené do kategórií.

[28]             Fínsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. V Nemecku má Bafin obmedzenú právomoc podľa vlastného uváženia upustiť od povinnej ponuky, kým vo Francúzsku odvolací súd potvrdil rozhodnutie AMF udeliť výnimku.

[29]             Napríklad v Spojenom kráľovstve sa na ponuku musí vzťahovať podmienka, že navrhovateľ nadobudne aspoň 50 % podielov/akcií.

[30]             Prehľad vnútroštátnych ustanovení vymedzujúcich, kedy následné nadobudnutia iniciujú povinnosť povinnej ponuky, sa uvádza na s. 130 externej štúdie.

[31]             Návrh na úpravu smernice o transparentnosti už zahŕňa povinné zverejňovanie pozícií v derivátoch. Pozri: http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/transparency/modifying-proposal/20111025-provisional-proposal_en.pdf

[32]             Pozri odsek 7 tejto správy.

[33]             Pozri článok 6 ods. 1, článok 6 ods. 2 a článok 8 ods. 2 smernice.

[34]             Pozri článok 6 ods. 3 písm. i) smernice.

[35]             Pozri článok 9 ods. 5 smernice.

[36]             Oznámenie Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, apríl 2011, KOM(2011) 206 v konečnom znení. Dostupné na webovej stránke: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0206:FIN:EN:PDF

[37]             Pozri článok 5 ods. 2 smernice, v ktorom sa nadobudnutia po dobrovoľnej ponuke na všetky podiely/akcie spoločnosti explicitne oslobodzujú od pravidla povinnej ponuky.

[38]             Prehľad o doplňujúcich prahových hodnotách pozri na s. 130 externej štúdie.

[39]             Pozri s. 146 externej štúdie.

[40]             Pozri odsek 7 tejto správy.

[41]             Pozri článok 3 ods. 1 písm. b), článok 6 ods. 3 písm. i), l) a m) a článok 9 ods. 5 smernice.