14.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/37

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že je nevyhnutné zaviesť integrovanú európsku politiku pre bezpečnostný priemysel, ktorá by sa zakladala na koordinovanom prístupe k výzvam tohto odvetvia, na spoločnej stratégii a všeobecne uznávanej vízii rozvoja jeho konkurencieschopnosti na zjednotenom európskom trhu.

1.2

EHSV domnieva, že na zabezpečenie oživenia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, (zahŕňajúci tradičný bezpečnostný priemysel, obranný priemysel zameraný na bezpečnosť, ako aj nové prvky, t. j. najmä spoločnosti, ktoré rozširujú svoje existujúce civilné technológie na bezpečnostné aplikácie a poskytovateľov bezpečnostných služieb), ktorý má veľký a sľubný potenciál z hľadiska zamestnanosti a uplatnenia, je potrebné zabezpečiť:

1.3

EHSV súhlasí s iniciatívami akčného plánu, ale požaduje ich realizáciu v rámci užšej spolupráce a koordinácie, ktorá by sa viac zamerala aj na druhy produktov, na základe zodpovedajúcich a podrobných štatistických údajov aj z hľadiska výrobného profilu, počtu zamestnancov a veľkosti firiem v odvetví.

1.4

EHSV odporúča koordinovať a harmonizovať systémy riadenia poskytovania informácií a zaručiť interoperabilitu.

1.5

EHSV s presvedčením podporuje posilnenie možnosti riadiť a predvídať nové scenáre hospodárskej súťaže a vyhliadky na prístup k inštitucionálnym finančným zdrojom, a to aj prostredníctvom výhľadového plánovania na európskej úrovni.

1.6

Spoločenský a etický rozmer musí byť zohľadnený transparentne a zaručený vo všetkých vývojových fázach, od koncipovania až po normalizáciu a uplatnenie technológií v praxi. Nové technológie a predpisy musia už od svojich počiatočných fáz obsahovať ochranu základných občianskych práv, najmä tých, ktoré sa vzťahujú na ochranu súkromia a osobných údajov.

1.7

Na úrovni EÚ sa musí vyvinúť úsilie na koordinovanie činnosti jednotlivých štátov, aby sa zaručila odborná príprava a začleňovanie ľudských zdrojov do pracovného trhu v záujme poskytovania kvalitných profesionálnych služieb, ktoré by brali ohľad na jednotlivca a uplatňovali vyspelé technológie v podmienkach plnej interoperability.

2.1

Bezpečnostný priemysel je strategickým odvetvím s produktmi nachádzajúcimi uplatnenie v civilnej i vojenskej oblasti, ktoré sú si blízke a navzájom prepojené, a predstavuje ideálny styčný bod vedeckého výskumu, technologických inovácií a vyspelých aplikácií.

2.2

Hnacou silou tohto priemyslu je už vzhľadom na jeho povahu technologický rozvoj, ktorý zabezpečuje neustály prílev nových technológií. Produkty a služby tohto sektora sú rôznorodé, veľmi rýchlo zastarávajú a vyžadujú si špičkové technické a vedecké výkony.

2.3

Hodnota trhu bezpečnostného priemyslu EÚ, ktorý v EÚ zamestnáva približne 180 tisíc osôb, sa odhaduje na takmer 36,5 miliardy eur, zatiaľ čo na celosvetovej úrovni tento sektor vzrástol za uplynulé desaťročie z 10 na 100 miliárd eur v roku 2011. Bezpečnostný priemysel EÚ tvoria tieto sektory: letecká bezpečnosť, námorná bezpečnosť, bezpečnosť dopravy vo všeobecnosti, ochrana hraníc, ochrana kritickej infraštruktúry, protiteroristická výzvedná služba (vrátane informatickej a kybernetickej bezpečnosti a komunikácie), fyzická bezpečnosť, krízové riadenie a ochranné odevy.

2.4

K týmto odvetviam treba pridať vesmírny bezpečnostný priemysel a jeho mnohoraké uplatnenia.

2.5

V Európe sa trh s produktmi odvetvia vesmírnej bezpečnosti opiera o veľké nadnárodné skupiny podnikov, ktoré pôsobia na európskej úrovni i na úrovni jednotlivých štátov v civilnej ochrane aj komerčnej oblasti, pričom 40 % dopytu tvorí komerčná zložka a 60 % inštitucionálna.

2.6

Hoci sa tento trh neustále rozpína a medzinárodná kríza ho hospodársky neochromila, bezpečnostný priemysel EÚ čelí veľkej roztrieštenosti vnútorného trhu a priemyselná základňa je oslabená štátnymi technickými normami a regulačnými rámcami, ktoré sa značne líšia, zatiaľ čo úsilie v oblasti výskumu a verejné obstarávanie je napriek zásahom EÚ v tejto oblasti, napr. prostredníctvom 7. rámcového programu, naďalej zväčša obmedzené na jednotlivé členské štáty.

2.7

EÚ je povinná zaručiť bezpečnosť svojich občanov a podnikov a spoločnosti ako celku v mnohých oblastiach, od civilnej ochrany pred prírodnými katastrofami po ochranu potravinového reťazca, od prevencie a boja proti terorizmu po ochranu proti chemickému, biologickému, rádiologickému, jadrovému ohrozeniu a ohrozeniu výbušninami.

2.8

Odvetvie bezpečnostného priemyslu má zásadný význam pre budúcnosť a je obzvlášť dobrým príkladom výziev a príležitostí, ktoré čakajú Európu: mnoho európskych podnikov patrí vďaka svojej technologickej úrovni medzi svetovú špičku v rôznych segmentoch tohto sektora, ale hrozí im, že stratia podiel na trhu v porovnaní s hlavnými obchodnými partnermi.

2.8.1

Potrebné sú zodpovedajúce štatistické východiskové údaje, podrobné a spoľahlivé aj z hľadiska výrobného profilu, zamestnanosti a veľkosti firiem v odvetví.

2.9

Riadenie podnikov bezpečnostného sektora je veľmi komplexné a ovplyvňujú ho tieto premenné:

2.10

EHSV domnieva, že na vytvorenie vhodných podmienok na obnovu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu je nevyhnutné, aby európsky vnútorný trh zaručil:

2.11

Zďaleka najvýznamnejším celosvetovým konkurentom sú Spojené štáty americké, ktoré využívajú výhody vyplývajúce z harmonizovaného právneho rámca, jednotných noriem a silného verejného dopytu na federálnej úrovni (2), a majú k dispozícii konsolidovaný vnútorný trh, ktorý tvorí viac než 42 % svetového obratu a spoločnosti, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti bezpečnostných technických zariadení. V Japonsku a Izraeli pôsobia spoločnosti, ktoré sú špičkou v oblasti niektorých špecifických vyspelých zariadení, najmä v sektoroch informatiky a komunikácie, zatiaľ čo Rusko a Čína zaznamenávajú výrazný pokrok v tradičných sektoroch fyzickej bezpečnosti.

2.12

Vzhľadom na túto situáciu vo svete EHSV zdôrazňuje, že bezpečnostný sektor si vyžaduje európsku proaktívnu priemyselnú politiku, ktorá by vyváženejšie skĺbila kapacity sektora, regulačný rámec pre technické predpisy a práva duševného vlastníctva, a predovšetkým druhy produktov, služieb a systémov, ktoré by dokázali vyhovieť spoločným normám, predpisom a harmonizovaným postupom, ako napríklad:

zatiaľ čo podmienky právnej úpravy a prístupu týkajúce sa „citlivých“ výrobkov sú predmetom hodnotenia a dohôd z prípadu na prípad, aby sa udržala úroveň kvality a bezpečnosti.

2.13

EHSV pri viacerých príležitostiach zdôraznil, že je potrebné podniknúť politické kroky v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou Digitálnej agendy pre Európu.

2.14

EHSV už zaujal stanovisko k hlavným aspektom leteckej bezpečnosti (3), námornej bezpečnosti (4) a bezpečnosti cestnej dopravy (5), ako aj k problematike riadenia operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach EÚ (6), pričom vyzdvihol úlohu agentúry Frontex a potrebu globálneho posudzovania otázok ochrany hraníc a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

2.15

Pokiaľ ide o vesmírne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti, výbor zdôraznil význam satelitov Sentinel a GMES a systému satelitnej navigácie Galileo (7).

2.16

Viacero výskumných projektov poukázalo na význam demonštračných projektov v oblasti bezpečnostných technológií týkajúcich sa chemického, biologického, rádiologického a jadrového ohrozenia a ohrozenia výbušninami (CBRNE).

2.17

Siedmym rámcovým programom (7. RP) sa po prvý raz zaviedol konkrétny výskumný program v oblasti bezpečnosti s rozpočtom 1,4 mld. eur, ktorý sa zameriava výlučne na projekty s civilným uplatnením a vývoj technológií a znalostí, ktoré majú chrániť občanov EÚ (8) v súlade s ochranou ich súkromia a základných práv.

2.18

EHSV sa domnieva, že by sa malo uľahčiť používanie hybridných technológií, t. j. s civilným i vojenským uplatnením, vypracovaním vhodných noriem v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou a rozhodnejšie a väčšími prostriedkami podporiť riešenie problematiky „bezpečnosti“ aj pri kľúčových podporných technológiách nového rámcového programu pre výskum a inovácie (9), a mali by sa stimulovať demonštračné a pilotné projekty a vývoj prototypov.

2.19

Komisia zaradila bezpečnostný priemysel medzi základné časti hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020 pod názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie“, ku ktorej mal výbor možnosť zaujať stanovisko (10).

2.20

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zaviesť spoločnú európsku stratégiu integrovaného prístupu v oblasti bezpečnostného priemyslu, pretože zaistenie bezpečnosti je jednou z hlavných úloh v dnešnej spoločnosti, základným predpokladom rastu a zamestnanosti a vyžaduje si spojené úsilie a spoločné výhľadové plánovanie všetkých členských štátov v záujme posilnenia konkurencieschopnosti.

3.1

Oznámenie poukazuje na strategický význam bezpečnostného priemyslu a stanovuje hlavné opatrenia, ktorými Komisia zamýšľa sprevádzať proces zvyšovania inovatívnosti a konkurencieschopnosti európskeho bezpečnostného priemyslu.

3.2

Navrhnutý akčný plán vytyčuje nasledujúce usmernenia:

3.3

Komisia zamýšľa zriadiť skupinu na monitorovanie navrhnutých opatrení, ktorá bude sledovať dosiahnutý pokrok podľa presne stanoveného harmonogramu.

4.1

Výbor sa domnieva, že pre európskych občanov, podniky a pracovníkov Únie, pre európsku spoločnosť ako celok a pre rozvoj konkurencieschopného a udržateľného hospodárstva je nevyhnutné vymedziť na úrovni EÚ integrovaný a koordinovaný prístup k výzvam v oblasti bezpečnosti a rozvoja príslušného európskeho priemyslu vo forme komplexnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnostných systémov, ktorej stredobodom by bol jednotlivec a jeho dôstojnosť, aby sa splnili základné požiadavky na slobodu a bezpečnosť.

4.2

EHSV sa nazdáva, že je potrebné brať väčší ohľad na prínos už zriadených agentúr, ako sú EDA (obrana), Frontex (vonkajšie hranice), Europol (verejná bezpečnosť), ENISA (informatická bezpečnosť), EASA (bezpečnosť letectva), EMSA (námorná bezpečnosť) a EFSA (bezpečnosť potravín), rovnako ako varovné systémy, ako je RAPEX (európsky systém na rýchlu výmenu informácií o výrobkoch) a ECHA v Helsinkách (systém chemikálií/REACH).

4.3

EHSV súhlasí s analýzou Komisie, že je potrebné naplno využiť špičkové postavenie mnohých európskych podnikov tohto sektora a proaktívne zaistiť skutočne jednotný a prístupný európsky vnútorný trh bez prekážok, ktoré predstavuje jeho fragmentácia, a podporiť sektor, ktorý je zdrojom výroby a rozsiahlych služieb s veľkým potenciálom zamestnanosti.

4.4

Výbor sa však domnieva, že by bolo vhodné pokročiť ďalej pri koncipovaní európskeho akčného plánu a pristúpiť k zavedeniu skutočnej spoločnej európskej stratégie pre bezpečnostný priemysel so spoločnou víziou, európskou platformou, ktorá by zoskupovala rôzne aspekty bezpečnosti, a riadením, ktoré by dokázalo zabezpečiť účinnú koordináciu v rámci EÚ.

4.5

Táto stratégia založená na integrovanom prístupe by sa mohla konkrétne zrealizovať vo forme virtuálnej platformy, ktorá by zahŕňala otázky etiky a riadenia, medziodvetvové aspekty a problematiku interoperability.

4.6

EHSV sa domnieva, že je potrebné preklenúť nedorozumenia medzi rozhodujúcimi politickými činiteľmi a priemyslom, a to aj posilnením iniciatív, ako je European Security Congress (európsky kongres o bezpečnosti), a pomocou platformy pre stály dialóg, ako napr. Security Policy Forum (fórum o bezpečnostnej politike).

4.7

Na odstránenie roztrieštenosti európskeho vnútorného trhu by sa mali zaviesť:

4.8

Výbor sa nazdáva, že okrem začlenenia spoločenského rozmeru do vývoja výrobkov služieb a systémov už od ich počiatočného koncipovania by sa mali zaviesť mechanizmy umožňujúce zapojenie sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do monitorovania uplatňovania spoločenského a etického aspektu pri rozvoji bezpečnosti a jej technologických a výrobných uplatnení.

4.8.1

Technicko-normalizačné mandáty by sa mali v spolupráci s EDA udeliť podľa zásad novej politiky normalizácie, ktorá zahŕňa zverejňovanie a transparentnosť ročného pracovného programu a plné zapojenie sociálnych partnerov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, ako aj vypracovanie špecifických požiadaviek, ktoré by sa dali uplatniť na obstarávanie v súlade so zásadami otvorenosti, konsenzu, transparentnosti, relevantnosti, neutrality a kvality (11).

4.8.2

EHSV súhlasí s navrhovaným prístupom v otázke vzájomného uznávania certifikačných systémov pod podmienkou, že sa dosiahne „jednotná úroveň kompetencie akreditovaných certifikačných orgánov“, ako aj „prísnejšie kritériá výberu a harmonizované výberové postupy pri posudzovaní zhody“ (12).

4.9

Výbor pokladá za dôležité regulačné uznanie technológií s dvojakým uplatnením s cieľom stimulovať rozvoj hybridných technológií so spoločným využitím v civilnej i vojenskej oblasti, ešte dôraznejšie však podporuje posilnenie financovania a obsahovej náplne priority „Kľúčové podporné technológie“ v rámci programu Horizont 2020, zároveň s finančnou pomocou z budúceho Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

4.9.1

Pokiaľ ide o priemyselné a duševné vlastníctvo, je napriek jednoznačne významným novátorským prvkom plánovaného programu Horizont 2020 potrebné posilniť všetky súvisiace práva v rámci WTO a európskych dvojstranných a mnohostranných dohôd o pridružení, s osobitným dôrazom na doložky o obmedzení zodpovednosti a prístupe na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách.

4.9.2

EHSV súhlasí s tým, že by sa mali naplno využiť nové možnosti, ktoré ponúka nástroj obstarávania vo fáze pred komerčným využitím zavedený v rámci programu Horizont 2020.

4.10

EHSV v plnej miere súhlasí s tým, aby sa posilnil spoločenský a etický rozmer pravidiel, ktorými sa riadi priemyselné odvetvie bezpečnostných technológií.

5.1

Odstránenie roztrieštenosti trhu podľa druhov produktov EHSV odporúča stanoviť priority pre ďalšiu činnosť, nie podľa sektorov, ale pre jednotlivé druhy produktov, ktorými by sa tak dalo ľahšie reagovať na potreby jednotného trhu prostredníctvom regulácie a harmonizovaných postupov v závislosti od ich vysokého trhového potenciálu a ich vplyvu na rozsiahle vrstvy občanov a pracovníkov, s osobitným dôrazom na podporu rozvoja malých a stredných podnikov, a to tak z hľadiska finančných zdrojov a výskumu, ako aj z organizačného hľadiska.

5.2

Výskum a inovácia, práva duševného vlastníctva a obstarávanie. EHSV žiada, aby sa na bezpečnostné technológie v programe Horizont 2020 vyčlenilo viac finančných prostriedkov EÚ a zároveň aby sa tento aspekt výraznejšie podporil v náplni priority „Kľúčové podporné technológie“, aby sa posilnili spoločné projekty v oblasti interoperability zamerané na bezpečnosť v rámci programu ISA (13), aby sa na tento sektor v rámci režimu štátnej pomoci pre inovácie uplatnili výnimky, aby sa preskúmalo účinné uplatňovanie smerníc ES/2004/18 a ES/2009/81 a nástroja obstarávania vo fáze pred komerčným využitím v bezpečnostnom priemysle, rozšírila spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom a civilnou a vojenskou sférou, podporili stratégie na uľahčovanie cezhraničných fúzií a zoskupovaní spoločností, dosiahla harmonizácia pravidiel obmedzenia právnej zodpovednosti voči tretím stranám a zlepšili vnútorné právne predpisy v oblasti práv duševného vlastníctva.

5.3

Prístup na zahraničné trhy. EHSV sa nazdáva, že je potrebné posilniť integrované a spoločné opatrenia v rámci zahraničnej politiky v odvetviach bezpečnostného priemyslu, a posilniť ochranu práv duševného vlastníctva v rámci WTO a európskych dvojstranných a mnohostranných dohôd o pridružení, zaručiť rovnaký prístup na zahraničné trhy a k verejnému obstarávaniu na základe vzájomnosti, zvýšiť prestíž činnosti EÚ v oblasti medzinárodnej normalizácie a zaviesť európske označenie kvality bezpečnostných produktov Euro Security Label.

5.4

Spoločenský a etický rozmer. Všetky bezpečnostné systémy, produkty a služby musia rešpektovať základné práva a slobody občanov, najmä právo na súkromie, a prispievať k hospodárskemu a spoločenskému pokroku, bezpečnosti obchodu a blahobytu a bezpečnosti osôb. V rámci technologického vývoja musí by možné posilniť ochranu osobných údajov a súkromia už od jeho počiatočných fáz, a poskytnúť zároveň s podporou dialógu medzi verejným a súkromným sektorom nástroje na transparentné a zodpovedné uplatňovanie práva, ktorého stredobodom musí byť ochrana osôb.

5.5

Rozmer vzdelávania, zaraďovanie do zamestnania a začleňovanie kvalifikovaných ľudských zdrojov musí byť v súlade s požiadavkami na bezpečnosť a uplatňovanie vyspelých bezpečnostných technológií, v záujme poskytovania kvalitných profesionálnych služieb v podmienkach plnej interoperability a s ohľadom na jednotlivca a ochranu jeho dôstojnosti.