31.7.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/98

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe“

COM(2011) 900 final

2012/C 229/18

Spravodajca: Jan SIMONS

Európska komisia sa 20. decembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe“

COM(2011) 900 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) prijal 145 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor považuje názov oznámenia za nešťastne zvolený, pretože je mätúci a sľubuje viac, ako jeho obsah v skutočnosti ponúka. Názov mätie, pretože pojem „rámec kvality“ tu má zjavne iný význam ako uznaná spoločná hodnota „kvalita“ podľa článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a protokolu č. 26, pretože touto hodnotou sa oznámenie ani vo všeobecnosti, ani z hľadiska odvetvia, nezaoberá.

1.2   Výbor však súhlasí s tým, že je nevyhnutné vydať k službám všeobecného záujmu takúto vysvetľujúcu poznámku. Ak takéto vysvetlenie v oznámení bude, výbor ho s výhradou tu uvedených pripomienok podporí. V ostatných rokoch navyše opakovane poukazoval na nevyhnutnosť kvalitných, účinných a moderných služieb všeobecného záujmu.

1.3   Výbor je aj naďalej presvedčený, že je nevyhnutné preniesť nové ustanovenia primárneho práva týkajúce sa služieb všeobecného záujmu do sekundárnej odvetvovej a prípadne aj medziodvetvovej legislatívy.

1.4   Súčasná finančná a hospodárska kríza jednoznačne pripomenula ústrednú úlohu, ktorú služby všeobecného záujmu zohrávajú pri zabezpečovaní sociálnej a územnej súdržnosti, pričom nemožno zabudnúť, že možnosti verejného sektora sú obmedzované politickými rozhodnutiami. Výbor je súhlasí s tým, že je nevyhnutné prijať vhodné opatrenia na zaistenie poskytovania služieb a na zvýšenie ich kvality.

1.5   Výbor považuje inštitucionálny rámec (článok 14 ZFEÚ, protokol č. 26 a článok 36 Charty základných práv) za dobrý základ na ďalšie opatrenia, avšak domnieva sa, že toto oznámenie ešte nepredstavuje zosúladený a špecifický prístup k službám všeobecného záujmu, ktorý je nevyhnutný.

1.6   Výbor zastáva názor, že poskytovanie, objednávanie a financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu je a naďalej bude záležitosťou členských štátov, a to prostredníctvom odvetvových právnych predpisov, ktoré umožňujú prispôsobiť riešenia potrebám, pričom zákonodarná právomoc EÚ spočíva predovšetkým v stanovovaní hospodárskych a finančných rámcových podmienok a v kontrole zjavných chýb.

1.7   Výbor požaduje, aby pri preskúmaní odvetvových právnych predpisov, ktoré ustanovujú povinnosť univerzálnej služby, bol nevyhnutný nepretržitý prieskum, na základe nových ustanovení primárneho práva, vývoja potrieb užívateľov a technologických a hospodárskych zmien, prebiehajúci v spolupráci so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou. Podľa jeho názoru by sa pri preskúmaní mal zvoliť prístup, v rámci ktorého by sa venovala pozornosť tak pracovným príležitostiam, ako aj sociálnej a územnej súdržnosti, pretože tieto aspekty sa doposiaľ zanedbávali.

1.8   V protokole č. 26 sa zdôrazňujú právomoci členských štátov, pokiaľ ide o poskytovanie, obstarávanie alebo organizovanie služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Výbor sa preto domnieva, že sú to v prvom rade členské štáty, ktoré sú zodpovedné za posúdenie služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a pre Európsku komisiu zostáva iba povinnosť šíriť tzv. osvedčené postupy a kontrolovať, či tieto služby dodržiavajú všeobecné zásady zmlúv EÚ.

1.9   Výbor oceňuje pokus Komisie vysvetliť v oznámení základné pojmy, ktoré sa používajú v diskusiách o službách všeobecného záujmu a ktoré sa priamo týkajú zákazníkov a užívateľov, čiže občanov vo všeobecnosti. Vysvetlenie však bohužiaľ nie je úplné. Podľa názoru výboru by obsahom definície služieb všeobecného významu malo byť viac ako len odkaz na existenciu trhu. Mohlo by sa tu napríklad uviesť demokraticky legitímne politické rozhodovanie v členských štátoch. Aby sa predišlo nesprávnemu výkladu, bolo by vhodné viesť široký dialóg a vydať nový zoznam pojmov s ich vysvetlením, ktorého jednotlivé jazykové verzie by neposkytovali priestor na interpretáciu.

1.10   Výbor súhlasí s poskytnutím väčšej jednoznačnosti a právnej istoty v súvislosti s predpismi EÚ, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Platí to aj pre zverejnenie príručiek Komisie, ktoré by umožnili lepšie pochopiť a uplatňovať predpisy EÚ týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä ak tieto príručky budú vhodne zostavené v spolupráci s odborníkmi.

1.11   V súvislosti s trvalou zárukou na prístup k základným službám ako sú poštové služby, základné bankové služby, verejná doprava, dodávky energie a elektronická komunikácia by podľa názoru výboru malo existovať univerzálne právo na prístup týmto službám, najmä pre zraniteľných odberateľov, ako sú zdravotne postihnuté osoby alebo ľudia žijúci pod hranicou chudoby. Členské štáty budú vždy musieť na základe platného právneho systému a pod dohľadom Komisie prijať rozhodnutie, či tieto služby ponechajú resp. začlenia medzi právomoci verejnej správy, alebo ich za prísne stanovených podmienok (čiastočne) prenechajú trhu.

1.12   Výbor sa domnieva, že v predloženom oznámení sa mala väčšia pozornosť venovať službám všeobecného záujmu v sociálnej a zdravotnej sfére a v oblasti služieb trhu práce. Vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti špecifikácie sociálnych služieb všeobecného záujmu. Rovnako ako Komisia, aj výbor považuje za kľúčovú úlohu sociálnych služieb všeobecného záujmu v EÚ v oblastiach ako je zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti alebo staršie osoby, pomoc zdravotne postihnutým osobám, sociálne bývanie alebo služby trhu práce.

1.13   Výbor vyzýva Komisiu, aby v krátkom časovom horizonte predložila návrhy na podporu kvalitných iniciatív, najmä v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu, pretože v oznámení sa týmto službám nevenuje skoro žiadna pozornosť, hoci dopyt po nich stúpa a ich financovanie sa stáva čoraz problematickejším. Komisia musí okrem toho nadviazať na uplatňovanie Dobrovoľného európskeho rámca kvality pre sociálne služby na úrovni členských štátov.

2.   Úvod

2.1   S nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa zaviedli nové ustanovenia týkajúce sa služieb všeobecného záujmu, a to konkrétne v článku 14 ZFEÚ a protokole č. 26, o interpretácii pojmu „spoločné hodnoty“ v článku 14 ZFEÚ a o službách všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Článku 36 Charty základných práv sa priznala rovnaká právna váha, ako majú zmluvy.

2.2   Dlhotrvajúca finančno-ekonomická kríza jednoznačne ukázala, akú ústrednú úlohu zohrávajú služby všeobecného záujmu pri zabezpečovaní sociálnej a územnej súdržnosti a aký má kríza vplyv na verejný sektor. Z prieskumov vyplýva, že „verejné služby“, čo je širší pojem ako „služby všeobecného záujmu“, tvoria viac ako 26 % HDP 27 krajín EÚ a poskytujú zamestnanie 30 % európskych pracovných síl.

2.3   To je aj najvýznamnejší dôvod, prečo sa Komisia rozhodla vypracovať toto oznámenie.

3.   Obsah dokumentu Komisie

3.1   Rámec kvality má podľa názoru Komisie zabezpečiť, že regulačné prostredie na úrovni EÚ bude naďalej upevňovať sociálny rozmer jednotného trhu, aby sa lepšie zohľadnila osobitná povaha týchto služieb a aby sa pri ich poskytovaní napĺňali hodnoty uznané v protokole, t. j. kvalita, bezpečnosť a dostupnosť, rovnaké zaobchádzanie a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov.

3.2   Komisia konštatuje, že v priebehu rokov sa významne zmenil dopyt po službách všeobecného záujmu a spôsob, akým sú poskytované. Uvádza, že kým v minulosti tieto služby zabezpečovala centrálna štátna správa, v súčasnosti sú do značnej miery delegované na orgány správy na nižšej úrovni alebo prostredníctvom príslušných právnych predpisov na súkromný sektor.

3.3   Proces liberalizácie, iné priority vládnej politiky a zmena potrieb a očakávaní spotrebiteľov zdôrazňujú tendenciu opísanú v bode 3.2. A keďže mnohé tieto služby majú hospodársky charakter, vzťahujú sa na ne pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, pokiaľ ich uplatňovanie nebráni, právne alebo fakticky, plneniu zvláštnych úloh, na ktoré boli určené.

3.4   Zatiaľ čo niektoré zúčastnené strany sa obávajú vplyvu týchto pravidiel predovšetkým na sociálne služby, Komisia je presvedčená, že sa môžu uplatňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje osobitné potreby a rozširuje ponuku služieb, pričom zachováva nevyhnutnú flexibilitu.

3.5   Rámec kvality, ktorý Komisia navrhuje, tvoria tri oblasti činnosti, ktoré však Komisia nerozpracovala na konkrétne návrhy.

4.   Všeobecné pripomienky a komentáre

4.1   Výbor považuje názov oznámenia za nešťastne zvolený, pretože je mätúci a sľubuje viac, ako jeho obsah v skutočnosti ponúka. Názov mätie, pretože pojem „rámec kvality“ tu má zjavne iný význam ako uznaná spoločná hodnota „kvalita“ podľa článku 14 ZFEÚ a protokolu č. 26, pretože touto hodnotou sa oznámenie ani vo všeobecnosti, ani z hľadiska odvetvia, nezaoberá. To isté platí aj pre iné hodnoty, ako bezpečnosť, dostupnosť, rovnaké zaobchádzanie a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov.

4.2   Veľmi vážna je aj absencia posúdenia dosahu v oznámení, pretože tvrdenia a konštatovania Komisie, ako sú uvedené v bode 3.2, sú diskutabilné. Výbor i odborníci sú zajedno v tom, že na regionálnej a miestnej úrovni vždy jestvovala ponuka takýchto služieb.

4.3   Výbor súhlasí s tým, že je nevyhnutné vydať k službám všeobecného záujmu takúto vysvetľujúcu poznámku. Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1) už upozorňoval na nevyhnutnosť účinných, moderných, ľahko prístupných a cenovo dostupných služieb všeobecného záujmu, ktoré sú jedným z pilierov európskeho sociálneho modelu a sociálneho trhového hospodárstva, ako aj na potrebu venovať im nepretržitú pozornosť, a to najmä teraz, keď Európu trápi finančná a hospodárska kríza.

4.4   Výbor v tejto súvislosti podporuje postup Komisie a nabáda ju k tomu, aby sa ďalej usilovala o uznanie špecifických vlastností sociálnych služieb všeobecného záujmu napr. pri predpisoch týkajúcich sa prideľovania podpory a služieb trhu práce.

4.5   Výbor je aj naďalej presvedčený, že je nevyhnutné preniesť nové ustanovenia primárneho práva týkajúce sa služieb všeobecného záujmu do sekundárnej odvetvovej a prípadne i medziodvetvovej legislatívy.

4.6   Výbor sa domnieva, že v predloženom oznámení sa mala väčšia pozornosť venovať službám všeobecného záujmu v sociálnej a zdravotnej sfére. Vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti špecifikácie sociálnych služieb všeobecného záujmu. Okrem toho je potrebné uviesť, že môžu existovať aj ďalšie služby všeobecného záujmu, ktoré Komisia nespomína, napríklad v odvetví kultúry, vzdelávania, verejnoprávneho vysielania atď. Rovnako ako Komisia, aj výbor považuje za kľúčovú úlohu sociálnych služieb všeobecného záujmu v EÚ v oblastiach ako je zdravotná starostlivosť, starostlivosť deti alebo staršie osoby, pomoc zdravotne postihnutým osobám, sociálne bývanie alebo služby trhu práce.

4.7   Zavedením nových ustanovení pri nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy, článku 14 Zmluvy o fungovaní EÚ a protokolu č. 26 o službách všeobecného záujmu, ako aj článku 26 Charty základných práv, ktorá tým získala rovnakú právnu váhu ako zmluvy, sa vytvorili podmienky, aby Komisia zlúčila všetky iniciatívy, ktoré rozvíjala v oblasti služieb všeobecného záujmu. Výbor to považuje za hodnotný podnet, pričom však treba podotknúť, že predkladané oznámenie ešte nepredstavuje zosúladené a špecifické riešenie problematiky služieb všeobecného záujmu, ktoré je nevyhnutné, napríklad pokiaľ ide o prístup k nim. Vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy.

4.8   Článok 14 ZFEÚ poskytuje EÚ zákonodarnú právomoc v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, aby prostredníctvom nariadení stanovovala zásady a podmienky, najmä hospodárskeho a finančného charakteru, ktoré im umožnia naplniť ich určenie. Z kontextu tohto článku podľa názoru výboru vyplýva, že tu nejde o podmienky samotnej služby, keďže tie stanovujú orgány členských štátov (v tejto súvislosti sa za orgány členských štátov považujú orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni), ale o rámcové podmienky a podmienky v jednotlivých sektoroch, ktoré spadajú do oblasti kompetencie EÚ.

4.9   Z článku tiež jasne vyplýva, že poskytovať, obstarávať a financovať takéto služby je i bude v právomoci orgánov v jednotlivých členských štátoch. Za to sa výbor zasadzoval už v minulosti. Komisia by mala naďalej získavať informácie o týchto službách na národnej úrovni, aby mohla posudzovať uplatňovanie predpisov EÚ.

4.10   Komisia uvádza, že bude nepretržite skúmať, či je potrebné revidovať platné odvetvové právne predpisy, ktoré upravujú záväzok univerzálnej služby. Výbor chce pritom podotknúť, že je nevyhnutné, aby toto nepretržité skúmanie na základe nových ustanovení primárneho práva, vývoja potrieb užívateľov a technologických a hospodárskych zmien prebiehalo v spoluprácu so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou. Platí to najmä pokiaľ ide o zistenie, či sú nové záväzky univerzálnej služby potrebné v iných odvetviach. Výbor sa k tejto otázke vyjadril už v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (2).

4.11   V článku 1 protokolu č. 26 sa uvádzajú základné zásady, ktoré sa vzťahujú na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a v článku 2 sa ustanovujú právomoci členských štátov poskytovať, obstarávať a organizovať služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Výbor sa preto domnieva, že za posúdenie služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni sú v prvom rade zodpovedné členské štáty a Európskej komisii zostáva iba povinnosť šíriť tzv. osvedčené postupy a kontrolovať, či tieto služby rešpektujú všeobecné zásady zmlúv EÚ.

4.12   Výbor oceňuje snahu Komisie vysvetliť rôzne pojmy, ktoré sa používajú v diskusii o službách všeobecného záujmu. Vysvetlenie je však bohužiaľ neúplné a čiastočne nesprávne. Chýba okrem iného význam pojmu „základné služby“ a jeho miesto v celku, a je otázne, či slovo „onmisbaar“ v holandskej verzii (druhá zarážka na 3. strane) má rovnaký význam ako „základný“. Ani zoznam konkrétnych záväzkov univerzálnej služby nie je úplný. V samotnom oznámení Komisie možno nájsť príklad nejasnosti: v názve a v prvej vete druhej zarážky o doplňujúcich sa oblastiach sa hovorí o „základných“ službách, avšak ďalej v texte ide o „záväzok univerzálnej služby“. Komisia by mala zapojiť erudovaných odborníkov a jednoznačne sformulovať základné pojmy používané v spojitosti so službami všeobecného významu.

4.13   Upozorňovalo sa už aj na skutočnosť, že medzi jednotlivými jazykovými verziami existuje priestor na interpretáciu, a to nielen v prípade základných pojmov. Vyvstáva otázka, či sa pojmami „všeobecný prístup“ a „univerzálna služba“ alebo pojmami „verejnoprospešné služby“ a „záväzok služby vo verejnom záujme“ a „verejná služba“ myslí vždy niečo iné. Príznačná pre tento zmätok je skutočnosť, že Komisia vo svojom zozname základných pojmov navrhuje ďalej nepoužívať pojem „verejná služba“, pričom už o štyri odseky ďalej sa uvádza: „…umožňujú konkrétnym verejným službám plniť svoje poslanie“.

4.14   Bolo by vhodné viesť o týchto bodoch širokú diskusiu a vydať nový zoznam pojmov s ich vysvetlením, aby sa predišlo nesprávnej interpretácii. Pritom sa musia zohľadniť rozdiely v sociálnych systémoch členských štátov.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Výbor sa domnieva, že prístup v podobe troch oblastí činnosti, ako sa uvádza v bode 3.5, ktorý Komisia zvolila pri príprave oznámenia, predstavuje vhodný rámec na ďalšie opatrenia.

5.2   Prvou oblasťou je poskytnutie väčšej jednoznačnosti a právnej istoty v súvislosti s predpismi EÚ, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Výbor to samozrejme víta, keďže sa už roky o to zasadzuje. Musí však bohužiaľ konštatovať, že táto oblasť neobsahuje žiadne nové konkrétne návrhy.

5.3   Komisia už schválila a navrhla nasledujúce zmeny, pokiaľ ide o preskúmanie pravidiel týkajúcich sa štátnej podpory služieb všeobecného záujmu.

5.3.1

Nové oznámenie, ktoré sa podrobnejšie venuje problémom s interpretáciou vyskytujúcich sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

5.3.2

Zvýšenie počtu sociálnych služieb, oslobodených od povinnosti predbežnej notifikácie a procesu posudzovania Komisiou, ak sa splní niekoľko povinností. Tento zoznam v súčasnosti zahŕňa okrem nemocníc a sociálneho bývania aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré plnia potreby spoločnosti súvisiace so zdravotnou a dlhodobou starostlivosťou, starostlivosťou o deti, prístupom a opätovnou integráciou na trh práce a starostlivosť o zraniteľné skupiny a ich sociálne začlenenie.

5.3.3

Dôkladnejšie a cielenejšie skúmanie rozsiahlych podporných opatrení, ktoré môžu mať značný vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

5.3.4

Návrh nového pravidla de minimis osobitne pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré vylúči existenciu pomoci pri podpore do výšky 500 000 EUR ročne počas obdobia troch rokov. Na niektoré odvetvia, pričom Komisia hovorí o oblasti dopravy a verejného vysielania, sa naďalej vzťahujú osobitné odvetvové pravidlá.

5.4   V súvislosti s návrhmi Komisie, ktoré sa týkajú reformy pravidiel verejného obstarávania a udeľovania koncesií s cieľom skvalitniť poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, sú dôležité tieto aspekty:

5.4.1

Pre sociálne služby a služby v oblasti zdravotnej starostlivosti sa zavedie osobitná, miernejšia úprava, čím sa zohľadní osobitná úloha týchto služieb a ich špecifická povaha. Budú sa na ne vzťahovať vyššie stropové hodnoty a tieto služby budú musieť dodržiavať iba záväzky v oblasti transparentnosti a rovnakého prístupu. Podporuje sa uplatnenie kritéria hospodársky najvýhodnejšej ponuky (podľa Európskej komisie zahŕňa pojem „hospodársky najvýhodnejšia ponuka“ tak sociálne, ako aj environmentálne aspekty).

5.4.2

Vznikne väčšia právna istota týkajúca sa spôsobu, ako sa pravidlá verejného obstarávania v EÚ uplatňujú na vzťahy medzi verejnými orgánmi. V tejto súvislosti odkazujeme na nedávne stanovisko výboru o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií.

5.5   Výbor veľmi uvítal zverejnenie príručiek Komisie, ktoré umožnia lepšie pochopiť a uplatňovať predpisy EÚ týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä ak tieto príručky budú vhodne zostavené v spolupráci s erudovanými odborníkmi.

5.6   Druhá oblasť sa týka záruky trvalého prístupu k základným službám, pričom Komisia sa snaží zachovať rovnováhu medzi upevňovaním hospodárskej súťaže na jednej strane, a zabezpečením prístupu pre všetkých občanov ku kvalitným a dostupným základným službám na strane druhej, ako sa uvádzalo už v príslušnej bielej knihe z roku 2004.

5.7   V tejto súvislosti Komisia uvádza niekoľko príkladov základných služieb: poštové služby, základné bankové služby, verejná doprava, dodávky energie a elektronická komunikácia. Výbor vychádza z predpokladu, že tento zoznam nie je vyčerpávajúci, pričom odkazuje na bod 4.6. Uvedené príklady tiež považuje za základné služby, ktoré musia byť cenovo dostupné a pre ktoré musí platiť univerzálne právo na prístup, a to najmä pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu a pomoc, ako sú zdravotne postihnuté osoby a osoby zápasiace s chudobou a vylúčením. V prípade rozporu s pravidlami hospodárskej súťaže preváži všeobecný záujem.

5.8   Tretia oblasť sa týka podpory kvalitných iniciatív, najmä v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu, pretože dopyt po nich stúpa, avšak ich financovanie sa vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu i na starnutie obyvateľstva stáva čoraz problematickejším.

5.9   Výbor v tejto súvislosti pripomína, že ešte stále očakáva oznámenie o zdravotných službách, ktoré Komisia prisľúbila v súvislosti so sociálnymi službami všeobecného záujmu.

5.10   Komisia vyzdvihuje štyri iniciatívy, ako príklady v rámci tretej oblasti. Výbor chce v súvislosti s týmito iniciatívami podotknúť, že tri z nich súvisia s iniciatívami, ktoré sa rozbehli už v minulosti. Podpora nových nadnárodných projektov v rámci programu PROGRESS by sa preto nemala vzťahovať iba na uplatňovanie dobrovoľného rámca kvality, ale aj na zúročenie výsledkov projektu.

5.11   Výbor víta dôraz Komisie pri verejnom obstarávaní na fakt, že zákazka sa zadáva „za najnižšie náklady pre spoločnosť“ a nie nutne najnižšiu cenu. Toto je významné najmä pri optimálnom mixe sociálnej politiky a služieb trhu práce, ktoré sa navzájom výrazne ovplyvňujú. Je ale potrebné celospoločensky posilniť sociálny aspekt verejného obstarávania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 77 – 80; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 65 – 68; Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 42 – 45; Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 135 – 141.

(2)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 77 – 80.

---