22.5.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/82

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia (ES) č. 1081/2006“

COM(2011) 607 final – 2011/0268 (COD)

2012/C 143/16

Spravodajca: Xavier VERBOVEN

Pomocný spravodajca: Miguel Ángel CABRA DE LUNA

Rada Európskej únie 27. októbra 2011 a Európsky parlament 25. októbra 2011 rozhodli v súlade s článkom 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom prekonzultujú

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia (ES) č. 1081/2006“

KOM(2011) 607 v konečnom znení – 2011/0268 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. januára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 478. plenárnom zasadnutí 22. a 23. februára 2012 (schôdza z 22. februára 2012) prijal 217 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1   Zásada hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zásada solidarity je ustanovená v Zmluvách a obidve zásady patria medzi najdôležitejšie piliere integrácie národov, občanov a regiónov. Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“) ako hlavný európsky finančný nástroj na podporu ľudských zdrojov bude aj naďalej prispievať k dosahovaniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v zmysle článku 162 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.2   Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť musí aj naďalej zostať ťažiskom stratégie Európa 2020. Všetci aktéri občianskej spoločnosti vrátane dobrovoľníkov by tiež mali byť jasne uznaní za významný faktor pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, ako sa uvádza v záveroch Rady zo zasadnutia z 3. októbra 2011 (1).

1.3   Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že na základe článku 10 Zmluvy by mala implementácia priorít financovaných ESF prispievať k boju proti akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a mala by tiež podporovať dodržiavanie všetkých povinností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o vzdelanie, zamestnanie a ich dostupnosť.

1.4   ESF sa musí ako nástroj uprednostňovať pri implementácii cieľov stratégie Európa 2020, a to predovšetkým tých cieľov, ktoré sa týkajú zamestnania, vzdelávania, sociálneho začlenenia a boja proti chudobe. Musí podporovať politiky členských štátov v rámci integrovaných usmernení a národných reformných programov (ďalej len „NRP“). EHSV sa domnieva, že NRP by mali okrem iného obsahovať aj ciele v oblasti sociálneho začlenenia najzraniteľnejších skupín ako mladí ľudia, ženy, migranti, dlhodobo nezamestnaní, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím (s cieľom nasmerovať NRP na plnenie povinností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím) a národnostné menšiny, ako i ciele umožňujúce dosiahnuť kľúčový cieľ znížiť do roku 2020 počet chudobných o 20 miliónov, ktorý bol stanovený v stratégii Európa 2020.

1.5   Podpora zamestnanosti a sociálneho začleňovania (predovšetkým prostredníctvom práce) najmä najzraniteľnejších skupín ako mladí ľudia, ženy, migranti, dlhodobo nezamestnaní, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a národnostné menšiny je a aj naďalej musí zostať prioritou ESF, a to vo všetkých regiónoch EÚ. V každom členskom štáte musí byť z celkových finančných zdrojov ESF vyčlenených aspoň 40 % na uskutočňovanie tematického cieľa, ktorým je „podpora zamestnanosti a pracovnej mobility“.

1.6   EHSV podporuje dôraz, ktorý sa kladie na sociálnu inováciu a možnosti podpory projektov v oblasti sociálneho hospodárstva, sociálneho podnikania a sociálnych podnikov.

1.7   Nárast investícií do infraštruktúry, regionálnej konkurencieschopnosti a rozvoja podnikov musia sprevádzať opatrenia zamerané na vytváranie udržateľných pracovných miest v oblasti politiky trhu práce, na vzdelávanie a odbornú prípravu, sociálne začlenenie, schopnosť pracovníkov, podnikov a podnikateľov prispôsobiť sa novým podmienkam, ako aj na administratívnu kapacitu.

1.8   Európska stratégia zamestnanosti a politické opatrenia EÚ v oblasti sociálneho začlenenia musia byť opäť hlavnými prioritami Európskej únie a musia sa uvoľniť ďalšie finančné prostriedky na zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest.

1.9   EHSV sa domnieva, že spoločný strategický rámec odráža investičné priority vychádzajúce z cieľov stratégie Európa 2020, pričom podrobnejšie opisuje príležitosti, ktoré ponúka otvorenejší a prístupnejší trh práce, a to najmä tým osobám, ktoré majú k trhu práce najďalej (ako mladí ľudia, ženy, migranti, dlhodobo nezamestnaní, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, národnostné menšiny atď.).

1.10   EHSV podporuje prínos ESF k ďalším prioritám stratégie Európa 2020, ako sú výskum a inovácia, dostupnosť a využívanie informačných a komunikačných technológií, zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, ochrana životného prostredia, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a trvalo udržateľné využívanie zdrojov.

1.11   EHSV podporuje tematickú koncentráciu a komplementaritu s inými existujúcimi finančnými nástrojmi na dosiahnutie dostatočného a viditeľného vplyvu.

1.12   EHSV podporuje návrh, ktorý stanovuje, že najmenej 20 % z celkových finančných zdrojov ESF by malo byť vyčlenených na uskutočňovanie tematického cieľa „podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe“ smerujúceho k začleneniu občanov, ktorí majú k trhu práce najďalej.

1.13   Zásada partnerstva zahŕňajúca hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť (environmentálni partneri, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu rovnakých príležitostí a nediskriminácie) predstavuje základnú záruku riadneho fungovania opatrení spojených so štrukturálnymi fondmi, a predovšetkým s Európskym sociálnym fondom.

1.14   Európsky kódex správania na uplatňovanie zásady partnerstva musí objasniť a definovať úlohu jednotlivých partnerov na rôznych úrovniach a objasniť aj to, že hoci sociálny dialóg patrí výlučne do právomoci sociálnych partnerov, všetci partneri uznaní v článku 5 návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach pre fondy (2) musia mať zaručený prístup k jednotlivým fázam čerpania finančných prostriedkov z fondov vrátane definovania a implementácie operačných programov a musia mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojej účasti.

1.15   EHSV zásadne odmieta návrh Komisie, aby si pri štrukturálnych fondoch uplatňovali finančné postihy a stimuly na základe súladu s Paktom stability a rastu.

1.16   Štrukturálne fondy samy osebe nestačia čeliť kríze. Európa potrebuje iné ekonomické riadenie, ktoré bude presadzovať zodpovednú správu, bude sa zameriavať na rast a konkurencieschopnosť, bude uprednostňovať investície do ľudských zdrojov a podporovať spravodlivosť, súdržnosť a zásadu solidarity a sociálneho začlenenia. Rozpočet EÚ sa musí reformovať podľa týchto zásad.

1.17   Rozpočet pridelený ESF musí zostať minimálne na rovnakej úrovni ako v minulom programovom období. Fond by mal podporovať aj zapojenie občanov, občiansku spoločnosť a zvyšovanie povedomia o spoločných európskych hodnotách.

2.   Kontext: návrhy na viacročný finančný rámec EÚ a politiku súdržnosti na obdobie 2014 – 2020

2.1   Európska rada schválila 17. júna 2010 nový politický rámec na nasledujúce desaťročie pod názvom stratégia Európa 2020.

2.2   Komisia predložila 29. júna 2011 návrh „Rozpočet pre stratégiu Európa 2020“, ktorý definuje nové finančné perspektívy EÚ na obdobie 2014 – 2020.

2.3   6. októbra 2011 Komisia predložila svoje legislatívne návrhy týkajúce sa štrukturálnych fondov vrátane ESF.

2.4   Tieto návrhy boli predložené občianskej spoločnosti a zainteresovaným stranám v rámci širšej konzultácie, ktorá sa skončila koncom roka. V januári 2012 Komisia zverejní posledný balík návrhov týkajúcich sa spoločného strategického rámca, ktoré budú predložené Európskemu parlamentu, Rade, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.5   Konkrétnejšie v súvislosti s budúcnosťou ESF prijal výbor 15. marca 2011 stanovisko na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“ (3). Treba preskúmať, či jeho hlavné body boli zahrnuté do návrhu budúceho nariadenia o ESF, ktorý je predmetom tohto stanoviska.

2.6   Ekonomický kontext: ak chceme uskutočniť primeranú analýzu nových finančných perspektív, nemôžeme ignorovať všeobecný kontext, pokiaľ ide o výzvy globalizácie, budúce demografické a prisťahovalecké štruktúry, a najmä hlbokú hospodársku krízu, ktorá radikálne zmenila zásady, na ktorých bola založená stratégia Európa 2020. Preto je dôležité, aby bol nárast investícií do infraštruktúry, regionálnej konkurencieschopnosti a rozvoja podnikov, predovšetkým MSP a podnikov sociálneho hospodárstva, sprevádzaný opatreniami zameranými na vytváranie udržateľných pracovných miest v oblasti politiky trhu práce, na vzdelávanie a odbornú prípravu, sociálne začlenenie a na schopnosť pracovníkov, podnikov a podnikateľov prispôsobiť sa novým podmienkam.

2.7   Ciele a nástroje obsiahnuté v stratégii Európa 2020, ktoré sú vo svojej podstate pozitívne, musia byť lepšie zamerané na novú situáciu a musia sa jej prispôsobiť. Malo by sa to uskutočniť v rámci regulovaného a inkluzívneho trhu práce, ktorý by európskym občanom, najmä tým, ktorí majú k trhu práce najďalej (ako mladí ľudia, ženy, migranti, dlhodobo nezamestnaní, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, národnostné menšiny atď.), ponúkal možnosti stabilných a kvalitných pracovných miest prispôsobených získaným zručnostiam.

2.8   Pokiaľ ide o implementáciu jednotlivých postupov a praktické aspekty týkajúce sa prístupu k finančnej pomoci z ESF, je potrebné zlepšiť mnoho vecí. Tieto zlepšenia spočívajú predovšetkým v znížení byrokracie pred zavádzaním operačného programu a počas neho zjednodušením postupov prístupu k financovaniu, urýchlením najmä systému platieb s cieľom minimalizovať finančné náklady vykonávateľov programov a zjednodušením postupov týkajúcich sa fakturácie a vyrovnania účtov; okrem toho by sa mala v širšej a zároveň realistickej miere uplatňovať zásada jednotných sadzieb.

2.9   EHSV sa domnieva, že spoločný strategický rámec odráža investičné priority vychádzajúce z cieľov stratégie Európa 2020, pričom podrobnejšie opisuje príležitosti, ktoré ponúka otvorenejší a prístupnejší trh práce, a to najmä tým osobám, ktoré majú k trhu práce najďalej (ako mladí ľudia, ženy, prisťahovalci, dlhodobo nezamestnaní, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, národnostné menšiny atď.). Viac by sa mali využívať globálne granty, aby sa malým mimovládnym organizáciám uľahčil prístup k finančným prostriedkom.

2.10   ESF sa musí ako nástroj uprednostňovať pri implementácii cieľov stratégie Európa 2020, a to predovšetkým tých cieľov, ktoré sa týkajú zamestnania, vzdelávania, sociálneho začlenenia a boja proti chudobe. Musí podporovať politiky členských štátov v rámci integrovaných usmernení a NRP. EHSV sa domnieva, že NRP by mali okrem iného obsahovať aj ciele v oblasti sociálneho začlenenia najzraniteľnejších skupín ako mladí ľudia, ženy, migranti, dlhodobo nezamestnaní, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím (s cieľom nasmerovať národné programy reforiem na plnenie povinností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím) a národnostné menšiny, ako i ciele umožňujúce dosiahnuť kľúčový cieľ znížiť do roku 2020 počet chudobných o 20 miliónov, ktorý bol stanovený v stratégii Európa 2020.

2.11   ESF by mal podporovať zapojenie občanov, občiansku spoločnosť a zvyšovanie povedomia o spoločných európskych hodnotách.

3.   Všeobecné pripomienky k návrhu budúceho nariadenia o ESF

3.1   Rozpočet EÚ musí byť posilnený na národnej aj regionálnej úrovni, a to najmä v oblastiach podporujúcich hospodársky rast, sociálnu súdržnosť, inovácie (vrátane sociálnej inovácie) a trvalo udržateľný rozvoj.

3.2   EHSV sa domnieva, že so zreteľom na návrh Komisie bude celková výška rozpočtu EÚ v každom prípade nižšia, a to aj napriek prípadnému zavedeniu dane z finančných transakcií a navýšeniu ESF.

3.3   Rovnako ako v súčasnom programovom období by regióny získali diferencovanú podporu v závislosti od úrovne ich hospodárskeho rozvoja. Táto úroveň by sa však nemala merať len na základe HDP na obyvateľa. Do úvahy by sa mali vziať aj ďalšie kritériá vrátane miery nezamestnanosti, miery zamestnanosti a ekonomickej aktivity, úrovne zručností, miery chudoby, úrovne blahobytu a sociálnej integrácie, ako aj miery predčasného ukončenia vzdelávania.

3.4   V súvislosti so zavedením novej kategórie „regióny s prechodným financovaním“ s priemerným HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % EHSV môže toto opatrenie prijať pod podmienkou, že neohrozí výšku finančných zdrojov pridelených kategórii najslabších regiónov. Opatrenia zamerané na zamestnávanie skupín, ktoré majú k trhu práce najďalej (dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia, ženy, migranti, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a národnostné menšiny), sa budú musieť dať financovať nezávisle od kategórií regiónov vzhľadom na zraniteľnosť týchto skupín.

3.5   Štrukturálne fondy sú kľúčovými nástrojmi na znižovanie rozdielu medzi úrovňami rozvoja regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov, ako aj medzi rôznymi sociálnymi skupinami, a to v rámci stratégie zameranej na dosiahnutie priorít toho, čo nazývame „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“ v jednotlivých členských štátoch, regiónoch a iných oblastiach.

3.6   Je samozrejmé, že v súčasnom kontexte hospodárskej krízy musí byť európska stratégia zamestnanosti opäť hlavnou prioritou Európskej únie a musia sa uvoľniť ďalšie finančné prostriedky na zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest.

3.7   EHSV sa domnieva, že ESF je najlepším nástrojom, ktorý umožňuje podporu implementácie sociálnych politík EÚ, najmä tých, ktoré sa týkajú zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, a že si túto svoju hlavnú úlohu musí v rámci stratégie Európa 2020 zachovať.

3.8   ESF sa nesmie obmedziť len na implementáciu usmernení pre politiky zamestnanosti, tak ako sú definované v súčasnosti. Posilniť sa musí aj úloha ESF v oblasti vykonávania sociálnej agendy (4).

3.9   ESF by mal súčasne podporovať politiky členských štátov v rámci NRP a prispievať k dosahovaniu ďalších dôležitých priorít stratégie Európa 2020, ako sú zvýšenie investícií do výskumu a inovácií, zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a trvalo udržateľné využívanie zdrojov.

3.10   V súčasnom mimoriadnom kontexte musí byť aj ESF mimoriadne zameraný na boj proti hospodárskej kríze a musí ochraňovať zamestnancov a občanov, ktorí sú najviac znevýhodnení jej dôsledkami. Zároveň sa po prekonaní krízy musí zamerať aj na preventívne opatrenia, najmä na podporu bezpečnosti osôb a obranných schopností. Konkrétne musí priniesť podporu – ktorá, ako dúfame, bude len dočasná – dlhodobo nezamestnaným, osobám, ktoré majú k trhu práce najďalej, mladým ľuďom, ženám, migrantom, starším osobám, osobám so zdravotným postihnutím, národnostným menšinám atď.

3.11   EHSV sa domnieva, že na tento účel musí Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii dopĺňať ESF, prípadne by mal byť do ESF nakoniec zahrnutý, aby sa viac zameral na nezamestnanosť a aby sa uľahčilo jeho využívanie. Tiež je potrebné zabezpečiť vzájomný súlad medzi zásadami obidvoch fondov, najmä pokiaľ ide o partnerstvo, a predovšetkým o účasť sociálnych partnerov.

3.12   EHSV navrhuje, aby v záujme dosiahnutia komplementarity a súladu Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii využil odborné znalosti Európskeho sociálneho fondu v oblasti sociálnych záležitostí. Vzhľadom na to, že EFS disponuje odbornými znalosťami na posudzovanie žiadostí pomerne rýchlo, schválenie rozpočtovými orgánmi by bola len formalita na základe kladného stanoviska EFS.

3.13   EHSV nie je za zahrnutie poľnohospodárov do oblasti pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pridelením väčšiny finančných prostriedkov, alebo dokonca hospodárenia s nimi, poľnohospodárskemu sektoru. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a „nová rezerva pre prípad krízy“ v poľnohospodárstve musia umožniť efektívnejšiu podporu poľnohospodárskeho sektora. EHSV by si tiež želal, aby sa zaručilo, že občianska spoločnosť bude mať aj naďalej k dispozícii finančné prostriedky na technickú pomoc v rámci ESF a prístup k nim (konštatujeme, že technická pomoc sa priamo neuvádza v nariadení o ESF).

3.14   EHSV sa domnieva, že zásada partnerstva musí zohrávať kľúčovú úlohu tým, že zabezpečí správne fungovanie opatrení týkajúcich sa štrukturálnych fondov EÚ. Nariadenia o štrukturálnych fondoch musia jasne definovať zásadu partnerstva a nielen jednoducho odkazovať na „platné vnútroštátne predpisy a prax“ a zároveň musia jasne definovať úlohy jednotlivých partnerov na regionálnej a miestnej úrovni. EHSV odporúča, aby sa pri realizácii sociálneho začlenenia a projektov na potláčanie chudoby osobitne uznala úloha občianskej spoločnosti (ako sa zdôrazňuje v stratégii Európa 2020).

4.   Konkrétne pripomienky a návrhy týkajúce sa jednotlivých kapitol

4.1   Všeobecné ustanovenia

4.1.1

EHSV podporuje tematický prístup zameraný na štyri tematické ciele, ktoré sa označujú ako intervenčné kategórie alebo investičné priority: — podpora zamestnanosti a mobility pracovných síl, — investovanie do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania, — podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe, — posilnenie inštitucionálnych kapacít a zriadenie efektívnej verejnej správy.

4.1.2

V každom členskom štáte musí byť z celkových finančných zdrojov ESF vyčlenených aspoň 40 % na realizáciu tematického cieľa, ktorým je „podpora zamestnanosti a pracovnej mobility“. EHSV podporuje návrh, aby bolo minimálne 20 % celkových finančných zdrojov EFS vyčlenených na uskutočňovanie tematického cieľa „podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe“ s cieľom podporovať sociálne začlenenie prostredníctvom zamestnanosti a odbornej prípravy, a to najmä v prípade najzraniteľnejších skupín ako mladí ľudia, ženy, migranti, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, národnostné menšiny atď., najmä s ohľadom na dosiahnutie cieľa znížiť do roku 2020 počet chudobných aspoň o 20 miliónov.

4.1.3

Podpora zamestnanosti, sociálneho začlenenia a vzdelávania sú a musia zostať prioritami ESF v rámci stratégie Európa 2020.

4.1.4

ESF musí podporovať územné dohody o zamestnanosti a miestne iniciatívy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a vzdelávania. Musí podporovať aj stimuláciu trhu vytváraním nových podnikov, najmä MSP a podnikov sociálneho hospodárstva, a to predovšetkým presadzovaním digitálneho začlenenia, kultúry a kreativity ako faktorov zlepšenia zamestnateľnosti občanov, ako aj zapojením občianskej spoločnosti do prijímania rozhodnutí, podporou občianskej spoločnosti a zvyšovaním povedomia o spoločných európskych hodnotách.

4.1.5

EHSV podporuje dôraz, ktorý sa kladie na sociálnu inováciu a možnosti podpory projektov v oblasti sociálneho hospodárstva, sociálneho podnikania a sociálnych podnikov.

4.1.6

EHSV víta podporu ESF pri nadnárodnej spolupráci ako prostriedku presadzovania vzájomného vzdelávania a tým aj zvyšovania účinnosti politík, ktoré ESF podporuje.

4.2   Osobitné ustanovenia týkajúce sa programovania a implementácie – zásada partnerstva

4.2.1

EHSV sa domnieva, že zásada partnerstva musí zohrávať kľúčovú úlohu tým, že zabezpečí správne fungovanie opatrení týkajúcich sa štrukturálnych fondov EÚ.

4.2.2

Nariadenia o štrukturálnych fondoch musia jasne definovať zásadu partnerstva a nielen jednoducho odkazovať na „platné vnútroštátne predpisy a prax“ a zároveň musia jasne vymedziť úlohy jednotlivých partnerov na regionálnej a miestnej úrovni. Na tento účel je nevyhnutné zabezpečiť potrebné finančné prostriedky.

4.2.3

Európsky kódex správania na uplatňovanie zásady partnerstva musí objasniť a definovať úlohu jednotlivých partnerov na rôznych úrovniach a objasniť aj to, že hoci sociálny dialóg patrí výlučne do právomoci sociálnych partnerov, všetci partneri uznaní v článku 5 návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach pre fondy (5) musia mať zaručený prístup k jednotlivým fázam čerpania finančných prostriedkov z fondov vrátane definovania a implementácie operačných programov a musia mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojej účasti.

4.2.4

Partneri musia mať prístup k finančným prostriedkom na technickú pomoc od začiatku, aby sa mohli strategicky zapojiť do zostavovania, vykonávania a monitorovania programov v rámci štrukturálnych fondov. Technická pomoc je tiež rozhodujúca na to, aby sa zaručilo zastúpenie v monitorovacích výboroch, ktoré definujú a zavádzajú operačné programy na všetkých úrovniach a aby sa zaručilo, že potenciálni predkladatelia projektov budú mať k dispozícii technickú pomoc.

4.2.5

Súčasný spôsob konzultácií so sociálnymi partnermi spolu s členskými štátmi vo výbore ESF by mohol byť dobrým príkladom prístupu, ktorý by sa mal rozšíriť na všetky fondy. EHSV odporúča začleniť do rovnakej platformy participačné mechanizmy pre všetkých partnerov uznaných v článku 5 nariadenia, ktorý sa týka všeobecných ustanovení o fondoch.

4.2.6

Podporovanie účasti sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán, najmä mimovládnych organizácií, na akciách podporovaných ESF nesmie byť obmedzené len na najchudobnejšie regióny a/alebo regióny financované z Kohézneho fondu. Naopak, musí sa rozšíriť na všetky členské štáty a regióny EÚ.

4.2.7

EHSV sa domnieva, že 2 % z celkových finančných zdrojov ESF musia byť pridelené na podporu účasti sociálnych partnerov a 2 % na účasť ďalších partnerov uznaných v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre akcie podporované ESF.

4.3   Osobitné ustanovenia týkajúce sa postupov, výkonnosti a „podmieneností“

4.3.1

EHSV súhlasí s názorom, že fondy je potrebné lepšie koordinovať. Rovnako treba zlepšiť hodnotenie, výkonnosť a výsledky ich využívania.

4.3.2

EHSV tiež podporuje všetky opatrenia zamerané na obmedzenie a preorientovanie priorít štrukturálnych fondov, zníženie byrokratickej záťaže a zrýchlenie výdavkov a platieb.

4.3.3

Musia sa teda definovať ukazovatele výkonnosti, ale rovnako dôležité je aj disponovať kvantitatívnymi a kvalitatívnymi kritériami, čo zahŕňa hodnotenie výsledkov z hľadiska účinnosti prijatých opatrení, kvality vytvorených pracovných miest a zoznamu pozitívnych opatrení zavedených na zabezpečenie sociálnej integrácie.

4.3.4

EHSV má však vážne výhrady k prístupu, ktorý vo všetkých oblastiach spája prideľovanie finančných prostriedkov z fondov s výsledkami. Pri skúmaní politiky zamestnanosti a všeobecnejšie sociálnej politiky sa výsledky merajú ťažšie a nie sú také viditeľné ako napríklad v dopravnej politike. Platí to zvlášť v prípade, ak sa výsledky obmedzia výlučne na kvantifikovateľné hospodárske výsledky („hard economic outcomes“), ako sú pracovné miesta. Namiesto toho by sa mali podporovať primerané výsledky v prípade skupín, ktorým sa poskytuje pomoc najťažšie, ako je realizovaná vzdialenosť, a výsledky skôr kvalitatívneho charakteru („soft outcomes“), ako je najmä dobrovoľnícka činnosť. Okrem toho, ak bude prideľovanie finančných prostriedkov z fondov spojené s výsledkami, tým, ktorí majú k trhu práce najďalej – a je u nich teda málo pravdepodobné, že z krátkodobého hľadiska získajú „pozitívne“ výsledky – bude hroziť, že budú mať len obmedzený alebo žiadny prístup k týmto finančným prostriedkom. Z tohto dôvodu a s cieľom efektívne hodnotiť získané výsledky programov spolufinancovaných z ESF je nevyhnutné, aby nariadenie o ESF navrhlo „spoločné výstupné a výsledné ukazovatele týkajúce sa účastníkov“, ktorými by sa dali primerane vyjadriť tieto problémy a komplikácie spojené s výkonnosťou.

4.3.5

Nariadenie o ESF by malo pri spoločných výstupných ukazovateľoch týkajúcich sa subjektov uviesť počet projektov vypracovaných v rámci partnerstva a pri spoločných ukazovateľoch dlhodobých výsledkov týkajúcich sa účastníkov uviesť tých účastníkov, ktorí znížili úroveň svojej sociálnej závislosti.

4.3.6

Podmienky upravujúce využívanie fondov Európskej únie by určite mali klásť dôraz na zvolené a efektívne ciele, nemali by však postihovať najslabší členský štát, a mali by byť zamerané na podporu hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

4.3.7

EHSV zásadne odmieta návrh Komisie, aby sa pri štrukturálnych fondoch uplatňovali finančné postihy a stimuly na základe súladu s Paktom stability a rastu. Tieto sankcie by postihovali členské štáty, regióny a oblasti, ktoré sú už aj tak slabé.

4.3.8

Okrem toho európska solidarita ešte nie je dostatočne rozvinutá a nerešpektovaním makroekonomických záväzkov by bola ohrozená. Viedlo by to k ochudobňovaniu najzraniteľnejších ľudí a sociálnych skupín Európskej únie, čo je v protiklade so základnými zásadami tak hospodárskej a sociálnej politiky, ako aj politiky územnej súdržnosti tak, ako ju opätovne potvrdzuje Lisabonská zmluva.

---

(1)  3114. schôdza Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľov (EPSCO), Luxemburg, 3. októbra 2011, bod 12.

(2)  KOM(2011) 615 v konečnom znení.

(3)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8 – 14.

(4)  „Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia“ (KOM(2008) 412 v konečnom znení).

(5)  COM(2011) 615 final.

---