9.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 359/5

—

politické vyhlásenie z Ria o sociálnych determinantoch zdravia, prijaté 21. októbra 2011 na svetovej konferencii o sociálnych determinantoch zdravia konanej v Riu de Janeiro,

—

politické vyhlásenie zasadnutia Valného zhromaždenia na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 19. septembra 2011 (1),

—

Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku a usmernenia na jeho vykonávanie,

—

výročnú správu Platformy EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie (2) za rok 2011,

—

závery Rady z 8. júna 2010 s názvom „Rovnosť a zdravie vo všetkých politikách: solidarita v oblasti zdravia“ (3),

—

závery Rady zo 7. decembra 2010 s názvom „Inovačné prístupy ku chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti“ (4),

—

oznámenie Komisie s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (5),

—

závery Rady z 1. decembra 2009 o alkohole a zdraví (6),

—

odporúčanie Rady z 30. novembra 2009 o prostredí bez dymu (7),

—

oznámenie Komisie z 20. októbra 2009 s názvom „Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ“ (8),

—

záverečnú správu Komisie o sociálnych determinantoch ovplyvňujúcich zdravie (CSDH) s názvom „Preklenutie rozdielov v zdraví za jedno generačné obdobie: dosahovanie rovnosti v zdraví prostredníctvom pôsobenia na sociálne determinanty zdravia“, CSDH (2008),

—

rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA62.14) o znižovaní nerovností v oblasti zdravia prostredníctvom opatrení týkajúcich sa sociálnych determinantov zdravia a rezolúciu (WHA61.18) o monitorovaní výsledku miléniových rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím, ktoré prijali okrem iných aj členské štáty EÚ,

—

rezolúciu EUR/RC61/R1 „Nová európska politika v oblasti zdravia – Zdravie 2020: vízie, hodnoty, hlavné smery a prístupy“, ktorá sa prijala na zasadnutí regionálneho výboru WHO pre Európu 14. septembra 2011,

—

bielu knihu Komisie o športe (9),

—

závery Rady zo 6. decembra 2007 o vykonávaní stratégie riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou na úrovni EÚ (10),

—

bielu knihu Komisie s názvom „Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013“ (11),

—

zelenú knihu Komisie „K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ“ (12),

—

závery Rady z 30. novembra 2006 o zdraví vo všetkých politikách (13).

1.

Rozsah rozdielov v zdravotnom stave v rámci EÚ nie je v súlade so základnými hodnotami EÚ, ako sú solidarita, rovnosť a univerzálnosť.

2.

Rozdiely v zdravotnom stave sa chápu ako populačné rozdiely v predčasnej úmrtnosti, chorobnosti a zdravotnom postihnutí medzi členskými štátmi a v rámci nich, ako aj medzi regiónmi EÚ. Tieto rozdiely vyplývajú čiastočne z hlavných faktorov nezdravého životného štýlu (t. j. užívanie tabaku, poškodzovanie zdravia spôsobené alkoholom, nezdravé stravovacie návyky a nedostatok fyzickej aktivity), ktoré často súvisia so sociálnymi determinantmi (14)  (15).

3.

Po prvom desaťročí nového tisícročia pretrvávajú rozdiely v zdravotnom stave v rámci EÚ, z ktorých niektoré sú posilnené nepriaznivou ekonomickou situáciou, ako aj demografickou výzvou stále viac starnúceho obyvateľstva EÚ.

4.

Zlý zdravotný stav má tiež vplyv na ľudský rozmer, ako aj sociálne, ekonomické dôsledky a finančné náklady.

5.

Posilňovanie politík týkajúcich sa verejného zdravia, a najmä podpory zdravia a prevencie chorôb, by sa malo zameriavať na zvyšovanie povedomia o zdraví a vytváranie postojov obyvateľstva podporujúcich zdravie (s cieľom znížiť „negramotnosť“ v otázkach zdravia a umožniť občanom správne sa rozhodovať, pokiaľ ide o zdravie).

6.

V osobitných oblastiach politiky by sa mal použiť prístup „zdravie vo všetkých politikách“ so zameraním na rovnosť, ako aj koordinované činnosti, ktoré majú najväčší vplyv na zdravie a ktoré by prispievali k znižovaniu pretrvávajúcich rozdielov v zdravotnom stave. K týmto politikám by mohli patriť politiky v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, výskumu, životného prostredia, poľnohospodárstva, ekonomiky, zamestnanosti a sociálne politiky.

7.

Lepšie hodnotenie a posúdenie môžu pomôcť určiť, či sú stratégie a politiky účinné pri riešení nerovností v zdravotnom stave a potrieb obyvateľstva v oblasti zdravia. Môžu tak podporiť členské štáty pri vytváraní a uskutočňovaní účinných stratégií v oblasti verejného zdravia a primeranej infraštruktúry.

8.

Podporovať stratégie zamerané na determinanty zdravia, v ktorých sa využívajú opatrenia určené pre celé obyvateľstvo doplnené opatreniami zameranými na zraniteľné skupiny, s cieľom znižovať rozdiely v zdravotnom stave, obzvlášť tie, ktorým sa dalo predísť, keďže sú dôsledkom nezdravého životného štýlu.

9.

Urýchliť pokrok v boji proti nezdravému životnému štýlu, akým je napríklad užívanie tabaku, poškodzovanie zdravia spôsobené alkoholom, nezdravé stravovacie návyky a nedostatok fyzickej aktivity, ktoré vedú k zvýšenému výskytu neprenosných chronických chorôb, ako napríklad rakovina, choroby dýchacích ciest, kardiovaskulárne choroby, diabetes a duševné choroby, ktoré sa považujú za významné príčiny predčasnej úmrtnosti, chorobnosti a zdravotných postihnutí v Európskej únii.

10.

Iniciatívy prispievajúce k odstraňovaniu rozdielov v zdravotnom stave prostredníctvom zamerania sa na životný štýl, ktoré sa prijali na úrovni EÚ, program EÚ v oblasti zdravia, spoločné opatrenia (opatrenia pre rovnosť) zamerané na nerovnosti v oblasti zdravia (16) a prácu skupiny expertov EÚ zaoberajúcej sa sociálnymi determinantmi a nerovnosťami v oblasti zdravia.

11.

Stratégiu EÚ na podporu členských štátov v znižovaní poškodzovania zdravia spôsobeného alkoholom ako dôležitý krok smerom ku komplexnému prístupu k riešeniu poškodzovania zdravia spôsobeného alkoholom na úrovni EÚ i jednotlivých štátov, pričom sa dôraz kladie na skutočnosť, že nerovnosti v oblasti zdravia medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva v rámci členských štátov a rozdiely v zdravotnom stave medzi členskými štátmi často súvisia okrem iného so škodlivým požívaním alkoholu (17).

12.

Prebiehajúce úsilie na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ zamerané na znižovanie spotreby tabaku prostredníctvom právnych predpisov týkajúcich sa tabakových výrobkov (18) a reklamy na tabak (19), koordinácie s členskými štátmi, kampaní na zvyšovanie informovanosti a medzinárodnej spolupráce, a tým riešenie jedného z významných rizikových faktorov predčasnej úmrtnosti, chorobnosti a zdravotných postihnutí.

13.

Pokrok vo vykonávaní stratégie riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe a najmä posilnený dôraz na zraniteľné skupiny v prioritách členov „Platformy EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie“, ako aj prácu skupiny na vysokej úrovni pre stravovanie a fyzickú aktivitu, ktorá zahŕňa okrem iného prácu na zmene zloženia výrobkov.

14.

Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (20), ktorého cieľom je zvýšiť počet rokov, ktoré občania EÚ prežijú v dobrom zdraví.

15.

Výsledky týchto podujatí:

16.

pokračovali v politikách a opatreniach podporujúcich zdravý životný štýl a zaoberajúcich sa sociálnymi determinantmi, zintenzívnili ich a/alebo ich vytvorili, s cieľom prispieť k odstraňovaniu rozdielov v zdravotnom stave;

17.

pridelili optimálne množstvo dostupných prostriedkov najmä v súvislosti s činnosťami zameranými na podporu zdravia a prevenciu;

18.

podporovali a vymieňali si existujúce najlepšie postupy týkajúce sa politík a opatrení zameraných na znižovanie rozdielov v oblasti zdravia v rámci EÚ;

19.

plnili odporúčanie Rady o prostredí bez dymu.

20.

ďalej podporovali spoločné opatrenia (21) s cieľom lepšie riešiť otázky politík a stratégií súvisiace so zdravím a rovnosťou v oblasti zdravia;

21.

podľa potreby zachovali a posilnili tie opatrenia a politiky, ktoré sa ukázali ako účinné pri znižovaní rozdielov v oblasti zdravia, a vytvárali nové podľa potreby, a to vrátane: posudzovania indikátorov zdravia a životného štýlu na monitorovanie pokroku vyplývajúceho z krokov zameraných na uvedené životné štýly a determinanty zdravia; opatrení na prevenciu chorôb a podporu zdravia; podpory správneho rozhodovania, pokiaľ ide o zdravie;

22.

podporovali účinné vykonávanie prístupu „zdravie vo všetkých politikách“ so zameraním na rovnosť s cieľom podporovať a koordinovať všetky príslušné sektory v plnení ich úlohy pri znižovaní rozdielov v oblasti zdravia v rámci EÚ;

23.

posilnili spoluprácu existujúcich sietí a inštitúcií verejného zdravia, ako aj súvisiacich inštitúcií, ktoré prešetrujú, monitorujú a skúmajú vplyv determinantov zdravia, a tým podporujú uvedené opatrenia, a lepšie ich využívali;

24.

vypracovali prístupy k auditu nerovností v oblasti zdravia s cieľom lepšie riešiť otázky politík a stratégií súvisiace so zdravím a rovnosťou v oblasti zdravia;

25.

posilnili opatrenia podporujúce zdravý životný štýl a pokračovali v ich vykonávaní, a to:

26.

preskúmali spôsoby optimalizácie využívania finančných programov EÚ so zameraním na rovnosť, a to okrem iného vrátane Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov, ktoré môžu prispieť k znižovaniu rozdielov a nerovností v oblasti zdravia v rámci EÚ na všetkých príslušných úrovniach, bez toho, aby to malo vplyv na budúcnosť finančného rámca.

27.

posilnila opatrenia na podporu zdravia a znižovanie rozdielov v oblasti zdravia a sústredila pozornosť na rozdiely v oblasti zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi rôznymi regiónmi a sociálnymi skupinami EÚ a zahrnula tento aspekt do správy, ktorá sa má uverejniť v roku 2012, ako sa uvádza v oznámení Komisie „Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ“;

28.

zvážila potrebu lepšieho využívania existujúcich údajov a dodatočných komparatívnych údajov a informácií o nezdravom životnom štýle, sociálnych determinantoch zdravia a neprenosných chronických chorobách. Tieto údaje a informácie by sa mali získať z udržateľných systémov na monitorovanie oblasti zdravia, ktoré už fungujú alebo ktoré sa môžu vytvoriť na úrovni EÚ;

29.

prioritne poskytovala podporu posúdeniu nákladovej efektívnosti činností a politík zameraných na podporu zdravia a prevenciu chorôb a podporu šírenia výsledkov, zabezpečila lepšiu informačnú a evidenčnú bázu na vykonávanie politík a činností v členských štátoch, ktoré sú zamerané na riešenie nerovností v oblasti zdravia;

30.

ďalej podporovala existujúce mechanizmy koordinácie politík a výmeny osvedčených postupov v súvislosti s nerovnosťami v oblasti zdravia medzi členskými štátmi, akými sú pracovná skupina Rady pre oblasť verejného zdravia na úrovni vysokých úradníkov, skupina expertov EÚ pre oblasť sociálnych determinantov zdravia a nerovností v oblasti zdravia a Výbor pre sociálnu ochranu, ako sa uvádza v oznámení Komisie „Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ“, s cieľom zabezpečiť ich optimálne využívanie a súčinnosť.