8.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 202/4

1.

PRIPOMÍNA, že podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú činnosti Únie dopĺňať vnútroštátne politiky a zameriavať sa na zlepšenie verejného zdravia, pričom by mali zahŕňať najmä boj proti najzávažnejším chorobám; tiež majú podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti verejného zdravia, a ak je to potrebné, poskytovať podporu ich činnosti a zároveň plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti;

2.

PRIPOMÍNA, že podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú členské štáty v spojení s Komisiou navzájom koordinovať svoje politiky a programy;

3.

PRIPOMÍNA rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení (1), v ktorom sa na uskutočňovanie účinných opatrení Spoločenstva vyžaduje včasná vedecká analýza;

4.

PRIPOMÍNA nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (2), v ktorom sa podporujú existujúce činnosti ako napríklad príslušné akčné programy Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, týkajúce sa prevencie a kontroly prenosných ochorení, epidemiologického dohľadu, programov odbornej prípravy a mechanizmov včasného varovania a reakcie, a ktoré by malo podporovať výmenu najlepších postupov a skúseností v súvislosti s očkovacími programami;

5.

UZNÁVA, že zatiaľ čo imunizácia detí je zodpovednosťou jednotlivých členských štátov a v EÚ existujú rôzne systémy očkovania z hľadiska ich odborného obsahu, ich povinného alebo dobrovoľného charakteru či financovania, riešenie tejto otázky na Európskej úrovni má pridanú hodnotu;

6.

UZNÁVA, že zlepšenie synergií s inými oblasťami politiky EÚ s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny, napríklad na Rómov v určitých členských štátoch, by mohlo byť prínosom pre prípadné spoločné úsilie o zlepšenie očkovania detí;

7.

VÍTA výsledky konferencie na úrovni expertov s názvom Za zdravú budúcnosť našich detí – imunizácia detí, ktorá sa 3. – 4. marca 2011 konala v Budapešti a ktorej účastníci preskúmali úspechy a výzvy imunizácie detí v Európskej únii a zdôraznili, že je potrebné dosiahnuť a udržať včasnú a vysokú úroveň pokrytia imunizácie detí u celého obyvateľstva, ako aj u obyvateľstva s nízkou úrovňou očkovania, mať k dispozícii kvalitné údaje na monitorovanie pokrytia a dohľad nad ochoreniami, ktorým je možné predchádzať očkovaním, na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ a koordinovať a vylepšiť komunikačné stratégie so zameraním na skupiny obyvateľstva s nízkou úrovňou očkovania a osoby, ktoré pochybujú o prínose očkovania;

8.

KONŠTATUJE, že aj keď sú programy imunizácie detí nápomocné pri kontrole infekčných ochorení v Európe, v tejto oblasti stále pretrvávajú mnohé výzvy;

9.

PRIPOMÍNA, že tam, kde sa očkovanie uskutočňuje, je najúčinnejším a najhospodárnejším spôsobom prevencie infekčných ochorení;

10.

POZNAMENÁVA, že narastajúca mobilita a migrácia prinášajú mnohé zdravotnícke otázky týkajúce sa aj imunizácie detí;

11.

ZDÔRAZŇUJE, že očkovacie látky viedli v Európe ku kontrole, nižšiemu výskytu a dokonca eliminácii ochorení, ktoré boli v minulosti smrteľné a viedli k postihnutiu miliónov ľudí, a že vynikajúcim príkladom úspešných očkovacích programov je celosvetová eradikácia pravých kiahní a detskej obrny;

12.

POZNAMENÁVA, že vo viacerých európskych krajinách sa naďalej vyskytujú epidémie osýpok a rubeoly, a ZDÔRAZŇUJE, že Európe sa nepodarilo splniť cieľ eliminovať tieto ochorenia do roku 2010, pretože na miestnej a regionálnej úrovni bolo pokrytie očkovaním nižšie, ako sa požadovalo, a preto PRIPOMÍNA rezolúciu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zo 16. septembra 2010 o obnovenom záväzku eliminovať osýpky a rubeolu a predchádzať kongenitálnemu rubeolovému syndrómu do roku 2015 a pokračujúcu podporu štatútu „bez detskej obrny“ v európskom regióne WHO;

13.

ZDÔRAZŇUJE význam identifikácie skupín obyvateľstva, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku v súvislosti s ochoreniami, ktorým je možné predchádzať očkovaním, a prístupu k nim, a zároveň UPOZORŇUJE na dôležitosť skutočnosti, že tieto ohrozené skupiny sa v jednotlivých regiónoch a krajinách líšia;

14.

VYZÝVA členské štáty, aby:

15.

VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby:

16.

VYZÝVA Komisiu, aby: