This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011SC0818
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Bulgariaand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Bulgaria, 2011-2014
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Bulgariaand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Bulgaria, 2011-2014
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Bulgariaand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Bulgaria, 2011-2014
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Bulgariaand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Bulgaria, 2011-2014
Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY k národnému programu reforiem Bulharska na
rok 2011
ktorým sa predkladá stanovisko Rady
k aktualizovanému konvergenčnému programu Bulharska na roky 2011 – 2014 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie, a najmä na jej články 121 ods. 2 a 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1],
a najmä na jeho článok 9 ods. 3, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po konzultácii s Hospodárskym
a finančným výborom, keďže: (1)
Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh
Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast
nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych
politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné
opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a
konkurencieschopnosti. (2)
Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie
týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských
štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa
Usmernení politík zamestnanosti členských štátov[3], ktoré
spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby
integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych
politikách a politikách zamestnanosti. (3)
Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný
prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho
riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex ante a integrovanej
koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. (4)
Európska rada 25. marca 2011 schválila priority
fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15.
februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v
oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných
rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti
prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na
posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto
priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov
stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov
reforiem. (5)
Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala
členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus,
aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené
do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich
národných programov reforiem. (6)
Bulharsko 15. apríla 2011 predložilo aktualizáciu
svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na roky
2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom
zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali
súčasne. (7)
Hospodárska kríza prerušila obdobie silného rastu
poháňaného podstatným prílevom priamych zahraničných investícií a
rastom úverov. Rast HDP sa v druhom štvrťroku 2010 po kumulatívnom poklese
o 7,1 % vrátil zo svojho maxima na minimum, čoho výsledkom je vo
všeobecnosti vyrovnaný reálny HDP v roku 2010 ako celok. Silný rast vývozu,
obnovenie stavu zásob boli najdôležitejšími hnacími silami rastu. Saldo verejných sa zmenilo z prebytku pred krízou
na deficit vo
výške 4,7 % HDP
v roku 2009
a 3,3 % HDP
v roku 2010.
Zatiaľ čo produkcia a zamestnanosť sa v odvetviach zameraných na
vývoz zvýšila, utlmená aktivita v oblasti stavebníctva, nehnuteľností a
maloobchodu v predchádzajúcom roku obmedzila celkové ozdravenie.
Zamestnanosť niesla hlavné bremeno korekcie produkcie so stratou cca 358
000 pracovných miest od maxima v roku 2008. V dôsledku toho sa v roku 2010
zvýšila nezamestnanosť až o niekoľko percentuálnych bodov na
10,2 % a v strednodobom horizonte sa neočakáva, že by sa
zamestnanosť vrátila na svoju predkrízovú úroveň. (8)
Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného
konvergenčného programu podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97
zastáva Rada názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ fiškálnych
prognóz, je založený na priaznivejších odhadoch rastu ako prognózy útvarov
Komisie. Po významnej rozpočtovej úprave vo výške viac ako 2 percentuálne
body v štrukturálnom vyjadrení v roku 2010, sústredenej na začiatok
obdobia, je fiškálne úsilie v roku 2011 výrazne pod úrovňou
odporúčanej úpravy o minimálne 0,75 % HDP. Napriek
tomu sa v aktualizovanom konvergenčnom programe na rok 2011 v súlade s odporúčaním
Rady predpokladá korekcia nadmerného deficitu verejných
financií, pričom ďalšie zníženie bude
nasledovať. Aktualizácia však neposkytuje dostatočne
podrobné informácie o plánovaných rozpočtových
opatreniach na dosiahnutie
fiškálnych cieľov v období 2012 – 2014. Revidovanie
strednodobého cieľa štrukturálneho deficitu vo výške 0,6 % HDP smerom
nadol, ktoré je naplánované na rok 2014, je stále ambicióznejšie ako jeho
minimálna požadovaná úroveň. Odzrkadľujú sa v ňom ciele Paktu o
stabilite a raste a predpokladá sa, že sa dosiahnu do konca programového
obdobia (2014). Predpokladané priemerné ročné štrukturálne fiškálne úsilie
v období 2012 – 2014 je však po plánovanej korekcii nadmerného deficitu v roku
2011 značne pod minimálnou odporúčanou úrovňou ročného
štrukturálneho zlepšenia 0,5 % HDP. Vzhľadom na postupné zlepšovanie
hospodárskeho výhľadu by cieľom programu mala byť snaha o
rýchlejší pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa. Pri posúdení na
základe obozretného odhadu strednodobého rastu potenciálnej produkcie sa zdá,
že plánovaný rast výdavkov na obdobie rokov 2012 – 2013 je optimistický,
čo predstavuje hrozbu pre štrukturálnu fiškálnu pozíciu v strednodobom
horizonte. (9)
Ako sa predpokladá, korekciou nadmerného deficitu
do konca roku 2011 sa opäť získa dôvera vo vládne politiky a posilní sa
ich dôveryhodnosť. V strednodobom horizonte je pre dosiahnutie cieľa
nízkeho štrukturálneho deficitu na úrovni 0,6 % HDP dôležité
zabezpečiť, aby fiškálna politika podporovala existujúci menový
režim. Fiškálnej konsolidácii však bráni neefektívnosť verejného sektora,
čo môže viesť k značným tlakom na výdavky, zatiaľ čo
rozpočtové príjmy budú pravdepodobne štrukturálne nižšie ako v rokoch
rozmachu pred krízou. Na uskutočnenie nutných fiškálnych úprav a na pomoc
pri zabezpečovaní financovania vykonávania potrebných štrukturálnych
reforiem vrátane nevyhnutného spolufinancovania projektov financovaných z
prostriedkov EÚ sú preto potrebné ambiciózne reformy verejných financií. (10)
Bulharsko plnilo rozpočet počas
priaznivého hospodárskeho prostredia pred krízou pomerne dobre. Fiškálne ciele
vždy dôsledne splnilo, a získalo tak značné fiškálne rezervy. V roku 2009
sa pod vplyvom hospodárskej krízy prvýkrát po mnohých rokoch
dostal rozpočet do deficitu a porušilo sa pravidlo
vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu a
úrovne verejných výdavkov pod 40 %
HDP. Čiastočne to súviselo s nedostatkami v
plánovaní a kontrole výdavkov. Takisto to odzrkadľovalo
skutočnosť, že neočakávané príjmy vyplývajúce z rastúcej
hospodárskej činnosti v období pred krízou sa použili na financovanie
pomerne vysokého zvýšenia ad-hoc výdavkov a zníženia sadzieb sociálneho
zabezpečenia. Na riešenie týchto problémov podnikli zodpovedné orgány
viaceré iniciatívy s cieľom zlepšiť kontrolu a monitorovanie výdavkov
a systémov vykazovania vrátane prijatia komplexného legislatívneho balíka,
posilnenia fiškálnych pravidiel a strednodobého rozpočtového rámca.
Očakáva sa, že sa tým posilní fiškálna disciplína a
predvídateľnosť politík, zníži sa makroekonomická volatilita a
zabezpečí sa menej procyklická fiškálna politika. (11)
Počas predkrízových rokov rozmachu sa
zaznamenalo značné sprísnenie trhu práce a vysoký rast miezd, ktorý
predbehol zvyšovanie produktivity. Rast miezd dosiahol svoje maximum s
ročnou mierou približne 20 % v štvrtom štvrťroku 2007. Po
nasledujúcom zhoršení situácie sa rast miezd začal spomaľovať,
hoci stále zostal na relatívne vysokej úrovni takmer 10 % v roku 2010 pre
zamestnancov s pracovnými zmluvami (predstavujú približne 65 % pracovnej
sily). Zosúladenie rastu miezd s rastom produktivity uľahčí vnútorná
reštrukturalizácia hospodárstva smerom k produktívnym sektorom a sektorom
založeným na vývoze. (12)
Prekážky účasti na trhu práce sčasti
odzrkadľujú nedostatočné poskytovanie správne cielených a
individuálnych aktívnych politík trhu práce, ako aj neúčinných a
nedostatočne financovaných verejných služieb zamestnanosti. Kvalita
aktivačných verejných služieb, pomoci pri hľadaní zamestnania a
rekvalifikácie je nízka, takisto ako aj verejné výdavky. Dosah aktívnych
politík trhu práce je takisto obmedzený – len 12 % uchádzačov o
zamestnanie sa zúčastňuje aktivačných opatrení. Spúšťanie
väčšieho množstva programov zamestnanosti zameraných na jednotlivé regióny
a rozsiahlych vzdelávacích programov financovaných z európskych štrukturálnych
fondov bude mať v krátkodobom horizonte pozitívny vplyv. Tvorbe politiky
však bráni neschopnosť monitorovať a hodnotiť programy. Ako bolo
uvedené v nedávnej správe, ktorú dali vypracovať verejné služby
zamestnanosti („Hodnotenie čistého vplyvu APTP v Bulharsku“), viac
personalizované služby a ich vyššia kvalita, ako aj lepšia infraštruktúra úradov
práce by účinnejšie podporili nezamestnaných pri hľadaní práce. (13)
Hospodárska kríza má aj naďalej vplyv na trh
práce. Miera nezamestnanosti sa zvýšila z 5,4 % v roku 2008 na 10,2 %
HDP v roku 2010 a v segmente mladých ľudí (vo veku 15 – 24 rokov) dosiahla
v roku 2010 úroveň 23,2 %. Kríza zasiahla najmä osoby s nízkou
kvalifikáciou (vrátane veľkej časti rómskej menšiny), ktorí
predstavujú takmer 70 % nezamestnaných. Podiel dlhodobej nezamestnanosti
(46 % v roku 2010) je vyšší než priemer EÚ (2010: 40 %) a existuje
riziko, že sa stane štrukturálnou. Miera aktivity mládeže sa stále udržiava na
menej ako dvoch tretinách priemeru EÚ (2009: 29,5 %; EÚ: 43,8 %).
Miera zamestnanosti mládeže bola 24,8 % v roku 2009 (EÚ: 35,2 %).
Bulharsko má takisto najvyšší podiel mladých ľudí, ktorí nie sú v procese
vzdelávania ani v zamestnaní (19,5 % osôb vo veku 15 – 24 rokov). Jednou z
hlavných prekážok účasti mládeže na trhu práce je nedostatok možností
kombinovania vzdelávania a práce, najmä prostredníctvom stáží a
učňovskej praxe v danom študijnom odbore, ktoré by
uľahčili prechod na trh práce. (14)
Napriek tomu, že úroveň vzdelanosti je vyššia
než priemer, má Bulharsko vyše 40 % osôb dosahujúcich slabé výsledky v
gramotnosti a počítaní. Z toho vyplýva, že existuje priestor na
zlepšenie vzdelávacieho systému, aby lepšie
zodpovedal potrebám trhu práce. V nadväznosti na pozitívne
výsledky nedávnej reformy týkajúcej sa decentralizácie škôl sa od nadchádzajúcich
právnych predpisov o predškolskom a školskom procese vzdelávania očakáva,
že poskytnú niektoré riešenia, t. j. pokiaľ ide o finančnú
nezávislosť, miery účasti v predškolských zariadeniach, vonkajšie
hodnotenie, ako aj zabezpečenie zodpovednosti, ktoré bude možné ďalej
posilňovať. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky
(14,7 % v roku 2009) sa približuje priemeru EÚ, ale je obzvlášť
vysoká medzi Rómami (kde sa odhaduje na 43 % v roku 2008). Miera vysokoškolského
vzdelania (27,9 % v roku 2009) je stále pod priemerom EÚ (32,2 %).
Bulharsko sa výrazne omeškalo pri reforme svojho vyššieho vzdelávania. Nový
zákon týkajúci sa vyššieho vzdelávania, ktorý bol predložený už v roku 2010 a
neskôr stiahnutý, by bol užitočným krokom smerom k riešeniu potrieb
reformy. (15)
Dôchodková reforma, o ktorej sa rozhodlo v roku 2010, nemá prepojenie
na očakávanú dĺžku života alebo na zdravotnú
situáciu a systém dlhodobej
starostlivosti. Doba realizácie je 2011
– 2026, pričom
väčšina opatrení dosiahne
účinnosť v druhej polovici
obdobia, čo by
mohlo ohroziť vykonávanie i udržateľnosť prvého piliera dôchodkového
systému. (16)
Bulharskí občania zažívajú väčší
stupeň chudoby v porovnaní s priemerom EÚ (41,9% obyvateľstva zažíva
vážnu materiálnu depriváciu v porovnaní s 8,1% pre EÚ). Približne 66 %
starších ľudí je ohrozených chudobou, čo je výrazne vyššia miera ako
priemer EÚ. Existujú náznaky, že v posledných rokoch došlo k zhoršeniu
životných podmienok. Vzhľadom na demografickú situáciu dosiahnutie
cieľov národného programu reforiem v oblasti znižovania chudoby vo
veľkej miere závisí od náležitej tvorby politík pre starších pracovníkov a
znevýhodnených ľudí, ako aj od primeranosti sociálnych transferov. V
národnom programe reforiem sa uvádza vytvorenie operatívnej stratégie na integráciu
Rómov (odhadovaných 10 % populácie), riešenie viacerých prekážok, ktorým
čelia v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravia a bývania v jednom
komplexnom pláne. (17)
Nízka účinnosť verejných služieb je aj
naďalej prekážkou rastu. Napriek nedávnemu zefektívneniu sa reforma
verejnej správy nezaoberá modernizáciou kvality zamestnancov alebo
kľúčových funkcií. Bulharsko má veľmi nízku mieru rozšírenia
pevného širokopásmového pripojenia na internet – so 14,9 % je to druhý
najnižší údaj v rámci EÚ, čo takisto obmedzuje zavádzanie všetkých
elektronicky poskytovaných služieb. (18)
Miera nezrovnalostí v oblasti verejného
obstarávania dosiahla 60 % všetkých overených postupov a je dokonca vyššia
aj v prípade veľkých verejných projektov v oblasti infraštruktúry, pri
ktorých sú orgány povinné vykonať kontroly ex ante. Kapacita
Verejného úradu pre finančnú kontrolu sa značne znížila, v dôsledku
čoho mohol úrad vykonať ex post kontroly iba pri 12 %
všetkých postupov verejného obstarávania v roku 2009. (19)
Energetická spotreba bulharského hospodárstva je
jednou z najvyšších v EÚ. Hlavný príklad je vykurovanie domácností, kde málo
udržiavané viacbytové budovy predstavujú podstatnú časť tohto
problému. Vďaka najnovším zmenám v pravidlách oprávnenosti sa vytvorila možnosť
využívania štrukturálnych fondov EÚ na podporu investícií do energetickej
účinnosti. Investovalo sa málo, zatiaľ čo príjmy z výroby
energie a daní z dopravy klesli v pomere k HDP a takisto v pomere k daniam z
práce, ktoré sú značne nad priemerom EÚ. Prístup na energetický trh brzdí
obmedzená hospodárska súťaž a nepriehľadné mechanizmy stanovovania
cien. (20)
Bulharsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus celý rad
záväzkov[4].
Vo fiškálnej oblasti zo záväzkov vyplýva,
že udržateľnosť verejných financií bude
podporovaná opatreniami dôchodkovej
reformy, opatreniami na zabezpečenie platu
podľa výkonnosti vo verejnom
sektore zmrazením dôchodkov a miezd
do roku 2013
a posilnením domáceho
fiškálneho rámca prijatím Paktu o finančnej stabilite,
ktorý zahŕňa záväzné numerické fiškálne pravidlá. Na
podporu zamestnanosti sa prijmú opatrenia na zníženie podielu neevidovanej
práce a zvýšenie účasti na trhu práce. Opatrenia na podporu
konkurencieschopnosti sú zamerané na zníženie administratívneho zaťaženia
a zvýšenie miery využívania elektronickej verejnej správy; zlepšenie prístupu k
vzdelávaniu a zvýšenie úrovne vzdelávacieho systému. Vyššie
uvedené záväzky sa týkajú troch zo štyroch
oblastí paktu, netýkajú
sa teda finančného sektora.
Znamenajú pokračovanie v širšej reformnej agende načrtnutej v
konvergenčných programoch a národných programoch reforiem a posilňujú
sa nimi prebiehajúce projekty reforiem v oblasti správy verejných financií,
verejnej správy a vzdelávania. Záväzky vyplývajúce z Paktu Euro Plus sa v
odporúčaniach posúdili a zohľadnili. (21)
Komisia posúdila konvergenčný program a
národný program reforiem vrátane záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus[5].
Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a
sociálno-ekonomickú politiku v Bulharsku, ale aj to, ako sa dodržiavajú
pravidlá usmernenia EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové
hospodárske riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do
budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Komisia sa domnieva, že po významných
rozpočtových úpravách v roku 2010, ktoré boli sústredené na začiatok
obdobia, by sa mali plány fiškálnej konsolidácie na rok 2011 realizovať,
ako sa plánovalo, a deficit je potrebné znížiť pod referenčnú hodnotu
3 % HDP v súlade s odporúčaním Rady. V aktualizácii sa neposkytuje
dostatok podrobností týkajúcich sa plánovaných rozpočtových opatrení na
dosiahnutie fiškálnych cieľov v rokoch 2012 – 2014 a zabezpečenia
rýchlejšieho postupu smerom k vybranému strednodobému cieľu. Posilnením
domáceho fiškálneho rámca sa ukotví fiškálna disciplína a zabezpečí sa predvídateľnosť
a dôveryhodnosť vládnej politiky v strednodobom horizonte. Ďalšie
opatrenia by sa tiež mali prijať, aby sa posilnila
konkurencieschopnosť s cieľom pomôcť ľuďom
zamestnať sa a chrániť najzraniteľnejšie skupiny, ktoré
čelia viacnásobným prekážkam, zlepšiť kapacity verejnej správy a
regulačných orgánov, zefektívniť využívanie zdrojov, ako aj
zabezpečiť viac príležitostí pre investície a rast. (22)
Vzhľadom na toto posúdenie
a s prihliadnutím
na odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy
o fungovaní Európskej
únie z 2. júna 2010 Rada
preskúmala aktualizáciu konvergenčného programu Bulharska na rok
2011 a jej stanovisko[6]
sa odráža najmä
v odporúčaniach v bodoch 1) a 2), ktoré sú uvedené nižšie. Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca
2011 Rada preskúmala národný program reforiem Bulharska. TÝMTO ODPORÚČA, aby Bulharsko v
období 2011 – 2012 prijalo opatrenia, podľa ktorých: (1)
bude pokračovať v účinnom plnení
rozpočtu tak, aby v roku 2011 došlo k náprave nadmerného deficitu. Spresní
opatrenia, z ktorých vychádza rozpočtová stratégia na roky 2012 – 2014 a
bude využívať prebiehajúce oživenie hospodárstva na urýchlenie fiškálnych
úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, predovšetkým
udržaním rastu výdavkov v súlade so strednodobým potenciálnym rastom a
zároveň zvýši podiel verejných výdavkov podporujúcich rast; (2)
prijme opatrenia na zlepšenie predvídateľnosti
rozpočtového plánovania a jeho vykonávania, najmä posilnením fiškálneho
riadenia. Na tento účel navrhne a zavedie záväzné fiškálne pravidlá a
jasne vymedzený strednodobý rozpočtový rámec, ktorými sa zaručí
transparentnosť na všetkých úrovniach verejnej správy. Zavedie také
opatrenia, aby boli rozpočtové výkazy vedené na akruálnej báze. (3)
prijme opatrenia na urýchlenie
prebiehajúcej reformy dôchodkového systému a
posilní opatrenia, ktoré pomôžu starším
pracovníkom zostať dlhšie v zamestnaní.
(4)
v spolupráci so sociálnymi partnermi a v súlade s
vnútroštátnou praxou podporí politiky s cieľom zabezpečiť, aby
rast miezd lepšie odzrkadľoval vývoj produktivity, a zaistí
konkurencieschopnosť; (5)
prijme opatrenia na riešenie problému
boja s chudobou
a na podporu sociálneho začlenenia,
najmä pre zraniteľné skupiny
obyvateľstva, ktoré čelia viacerým prekážkam, a to: rozšírením trhu
pre súkromných poskytovateľov
služieb zamestnania; modernizáciou verejných služieb zamestnanosti
zvýšením ich kapacity, aby sa zosúladili kvalifikačné profily s dopytom na
trhu práce a sústredením sa na podporu mladých ľudí s nízkou
kvalifikáciou. Dosiahne pokrok v školskej
reforme pomocou prijatia právnych predpisov týkajúcich sa predškolského a školského vzdelávania
a nového zákona
o vysokých školách
do polovice roka
2012; (6)
zvýši úsilie na posilnenie administratívnych
kapacít v kľúčových vládnych funkciách a regulačných orgánoch, aby
verejné služby účinnejšie reagovali na potreby obyvateľov a podnikov;
zavedie opatrenia na kontrolu verejného obstarávania na základe posúdenia
rizík, posilní kapacitu orgánov, aby mohli zabrániť a sankcionovať
nedostatky s cieľom zvýšiť kvalitu a pomer medzi kvalitou a cenou pri
využívaní verejných zdrojov; (7)
zruší prekážky vstupu, dohody o zaručených
ziskoch a reguláciu cien a zabezpečí úplnú nezávislosť bulharských
energetických regulačných orgánov, aby mohli otvoriť trhy s
elektrickou energiou a plynom väčšej hospodárskej súťaži. Zavedie
stimuly na zvýšenie energetickej účinnosti budov. V Bruseli Za Radu predseda [1] Ú. v. ES
L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] Ú. v. EÚ
C , , s. . [3] Rozhodnutím Rady 2011/308/EÚ z 19. mája
2011 sa stanovuje, že sú naďalej platné aj v roku 2011. [4] Ďalšie
podrobnosti o záväzkoch prijatých v rámci Paktu Euro Plus sú uvádzané v
SEK(2011) 711. [5] SEK(2011)
711. [6] Predpokladá
sa v článku 9 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.