This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011PC0758
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing for the period 2014 to 2020 the Rights and Citizenship Programme
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program Práva a občianstvo
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program Práva a občianstvo
/* KOM/2011/0758 v konečnom znení - 2011/0344 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program Práva a občianstvo /* KOM/2011/0758 v konečnom znení - 2011/0344 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Rozvoj priestoru
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zostáva pre Európsku úniu prioritou,
čo bolo potvrdené aj v Štokholmskom programe. Hoci nadobudnutím platnosti
Lisabonskej zmluvy a z toho vyplývajúcim záväzným charakterom Charty základných
práv Európskej únie došlo už v tejto oblasti k značnému pokroku, Únia
stále čelí mnohým problémom, ako je napríklad nedostatočné alebo
nejednotné uplatňovanie niektorých práv v rámci Únie alebo nedostatočná
informovanosť občanov aj verejných orgánov o niektorých právnych
predpisoch Únie. Legislatívne a politické opatrenia a ich súvislá
implementácia sú kľúčovými nástrojmi. Financovanie môže pomôcť
rozvíjať túto oblasť podporou legislatívy a tvorby politiky
a presadzovaním ich vykonávania. V súlade s oznámením o preskúmaní
rozpočtu EÚ[1]
boli preskúmané existujúce nástroje financovania spolu s mechanizmami na
realizáciu s cieľom zabezpečiť jasnú orientáciu na európsku
pridanú hodnotu a dosiahnuť racionalizáciu a zjednodušenie mechanizmov
financovania. V dokumente „Rozpočet stratégie Európa 2020“[2] Komisia uviedla potrebu
jednoduchšieho a transparentnejšieho rozpočtu na zvládnutie problémov
plynúcich zo zložitosti programovej štruktúry a existencie veľkého
počtu programov. Oblasť práv sa uvádza ako príklad existujúcej
fragmentácie, proti ktorej je potrebné prijať opatrenia. Ako súčasť tohto rámca je program
Práva a občianstvo, zameraný na zjednodušenie a racionalizáciu,
nástupcom troch súčasných programov: – Základné práva
a občianstvo, – Daphne III, – oblasti „Antidiskriminácia a
rozmanitosť“ a „Rodová rovnosť“ Programu v oblasti zamestnanosti a
sociálnej solidarity (PROGRESS). Zlúčenie týchto programov opierajúcich sa
o ustanovenia mimo hlavy V časti III ZFEÚ umožní používať v tejto
oblasti komplexnú koncepciu financovania. Všeobecným cieľom tohto návrhu je
prispieť k vytvoreniu priestoru, v ktorom je zabezpečená podpora a
ochrana práv jednotlivcov zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie
a Charte základných práv Európskej únie. Tento program by mal najmä
podporovať práva vyplývajúce z európskeho občianstva, zásady
nediskriminácie a rovnosti medzi ženami a mužmi, právo na ochranu osobných
údajov, práva dieťaťa, práva vyplývajúce z právnych predpisov Únie
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a slobody podnikania na vnútornom trhu.
Na to, aby tieto
práva boli skutočne účinné a prinášali jednoznačné výsledky pre
občanov a podniky, ich musia poznať tí, ktorí ich
uplatňujú, tí, ktorí poskytujú ľuďom poradenstvo v oblasti
ich práv a tí, ktorí tieto práva požívajú, a mali by sa uplatňovať
konzistentne a účinne v rámci celej Únie. Možno to dosiahnuť
podporou vzdelávania, zvyšovaním povedomia, posilňovaním sietí
a uľahčením nadnárodnej spolupráce. Európska únia si okrem toho
potrebuje vybudovať kvalitnú analytickú základňu na podporu tvorby
politiky a právnych predpisov v oblasti práv a občianstva. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO
ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 2.1. Konzultácie so
zainteresovanými stranami Dňa 20. apríla 2011 sa začali
verejné konzultácie so zainteresovanými stranami o budúcom financovaní
činností v oblasti spravodlivosti, základných práv a rovnosti na obdobie
po roku 2013[3].
Konzultácia prebiehala online dva mesiace a mohli sa jej zúčastniť
všetky zainteresované strany, ako aj jednotlivci. Svoje príspevky v rámci nej
odovzdalo 187 respondentov z väčšiny členských štátov, pričom
významná časť týchto respondentov boli mimovládne organizácie. Respondenti pozitívne hodnotili politické
ciele programov a potvrdili potrebu financovania v daných oblastiach.
Ocenili európsku pridanú hodnotu a neuviedli žiadnu oblasť, ktorá by
nemala byť ďalej financovaná. Potvrdili potrebu zjednodušenia a
zlepšenia a väčšinu navrhovaných opatrení hodnotili pozitívne vrátane
zníženia počtu programov a zjednodušenia postupov. Zainteresované strany sa vyslovili v prospech
financovania určitých činností, akými sú napríklad výmena
osvedčených postupov, vzdelávanie odborníkov, činnosti zamerané na
zvýšenie informovanosti a povedomia, podpora sietí, štúdie atď. Všetky
typy činností, ktoré respondenti podporili, sú uvedené v článku 5
návrhu. Respondenti súhlasili s návrhom Komisie, pokiaľ ide o aktérov
vhodných na financovanie a typy mechanizmov financovania, ktoré by mohli byť
použité. 2.2. Posúdenie vplyvu Jedno posúdenie vplyvu bolo vykonané v
súvislosti s budúcimi činnosťami spojenými s financovaním celej
oblasti spravodlivosti, práv a rovnosti, ktorá v súčasnosti
zahŕňa šesť programov[4].
Toto posúdenie vplyvu je relevantné pre návrh programu Spravodlivosť, ako
aj pre návrh programu Práva a občianstvo. Posúdenie vplyvu vychádza z
priebežných hodnotení súčasných programov[5],
ktoré potvrdili celkovú efektívnosť a účinnosť programov, ale
zistili sa v rámci nich aj nedostatky a aspekty, ktoré je potrebné zlepšiť.
V rámci posúdenia vplyvu sa skúmali tri možnosti: Možnosť A: zachovať
šesť programov a riešiť niektoré zo zistených problémov zmenami vo
vnútornom riadení programov. Zlepšené riadenie a podpora úzkej synergie
medzi programami by pomohli vyriešiť niektoré problémy. Neriešilo by to
však priamo hlavný dôvod problémov – ich početnosť, a teda zlepšenie,
ktoré by sa touto možnosťou dosiahlo, by bolo obmedzené. Možnosť B: zachovať
všetky opatrenia možnosti A a zlúčiť súčasných šesť
programov do dvoch. Táto možnosť by dovoľovala flexibilné využívanie
prostriedkov a flexibilnú realizáciu ročných politických priorít.
Dosiahlo by sa tak výraznejšie zjednodušenie (pokiaľ ide o príjemcov
a administráciu) a vyššia efektívnosť programov, pretože by bolo
potrebné oveľa menšie množstvo postupov. Zvýšila by sa aj
účinnosť programov, pretože pri dvoch programoch by bolo jednoduchšie
zabrániť fragmentácii a rozptýleniu prostriedkov. Zníženie počtu
postupov by znížilo administratívne zaťaženie, takže by sa mohli
uvoľniť ľudské zdroje na činnosti zamerané na zlepšenie
účinnosti programov (oznamovanie výsledkov, monitorovanie, poskytovanie
informácií atď.). Možnosť C: realizovať
iba jeden program. Táto možnosť rieši všetky problémy zapríčinené
viacerými právnymi nástrojmi a zvýšeným administratívnym zaťažením
vyplývajúcim z riadenia viacerých programov. V dôsledku právnych prekážok
by však rozsah tohto programu nemohol pokryť všetky potreby financovania
všetkých oblastí politiky. Bolo by potrebné vybrať si medzi oblasťou
spravodlivosti a oblasťou práv a občianstva. Hoci toto riešenie môže
mať najväčší dosah, pokiaľ ide o riadenie, nebolo by pri
ňom možné realizovať v dostatočnej miere politické priority a
potreby celej oblasti politiky. Z analýzy a porovnania možností vyplýva, že uprednostňovanou
možnosťou je realizácia dvoch programov, ktoré by pokrývali
potreby financovania všetkých oblastí politiky (možnosť B). V
porovnaní so súčasnou situáciou poskytuje možnosť B jednoznačné
výhody a nie sú s ňou spojené žiadne nevýhody. Možnosť A nie je
do takej miery prínosná ako možnosť B a možnosť C umožňuje len
čiastočné pokrytie oblastí politiky, a preto je nevhodná. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Tento návrh sa opiera o článok 19 ods. 2,
článok 21 ods. 2 a články 114, 168, 169 a 197 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Kombinácia týchto článkov je nevyhnutná na
pokračovanie podporných politík, ktoré sa vyvíjajú a uplatňujú v
rámci súčasných troch programov, a nemá za cieľ rozšíriť okruh
činností na nové oblasti politiky. Spojenie viacerých článkov je
nevyhnutné v záujme komplexného plnenia všeobecných cieľov programu
a zavedenia zjednodušeného a efektívnejšieho systému financovania.
Použitie tohto súboru článkov poskytne potrebný právny základ pre
navrhované činnosti, preto nie je nevyhnutné použiť článok 352
ZFEÚ. Článok 19 ods. 2 zabezpečuje
prijatie stimulačných opatrení na podporu opatrení členských štátov v
oblasti boja proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického
pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej
orientácie vrátane činností na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi
a na podporu práv dieťaťa. Článok 21 ods. 2 zabezpečuje
opatrenia Únie na uľahčenie uplatňovania práva občanov
slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov.
Opatrenia zamerané na informovanie občanov a príslušných orgánov o právach
na diplomatickú a konzulárnu ochranu a o ich volebných právach možno takisto
zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto článku, keďže
uľahčujú v praxi uplatňovanie práva občanov na slobodný
pohyb. Článok 114 zabezpečuje aproximáciu
právnych predpisov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie a fungovanie
vnútorného trhu. Článok 169 zabezpečuje popri aproximácii právnych
predpisov podľa článku 114 aj prijatie opatrení, ktoré podporujú,
dopĺňajú a monitorujú politiku členských štátov v oblasti
ochrany zdravia a ekonomických záujmov spotrebiteľov a podporujú ich
právo na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Obidve ustanovenia môžu slúžiť ako základ pre financovanie aktivít v
oblasti ochrany spotrebiteľov a zmluvného práva. Vysoká úroveň
ochrany spotrebiteľov a zdokonalenie zmluvného práva v záujme
uľahčenie cezhraničných transakcií vytvárajú potrebné podmienky
na posilnenie právomoci občanov Únie uplatňovať ich práva
v cezhraničných podmienkach. Článok 168 zabezpečuje vysokú
úroveň ochrany ľudského zdravia a opatrenia Únie, ktorými sa
dopĺňajú vnútroštátne politiky v oblasti prevencie telesných a
duševných chorôb a v oblasti odstraňovania zdrojov nebezpečenstva pre
telesné a duševné zdravie. Násilie páchané na deťoch predstavuje
nebezpečenstvo pre telesné a duševné zdravie detí, pričom ide
často o cezhraničné hrozby. Deti sú zraniteľní občania a
potrebujú zvýšenú úroveň ochrany proti týmto nebezpečenstvám ohrozujúcim
ich telesné a duševné zdravie. Násilie páchané voči ženám predstavuje
takisto závažnú hrozbu pre telesné a duševné zdravie obetí, ktoré potrebujú
zvýšenú úroveň ochrany. Článok 197 umožňuje podporu pre
členské štáty pri implementácii práva Únie uľahčením výmeny
informácií alebo podporou vzdelávacích programov. Toto ustanovenie bude
mať osobitný význam v oblastiach, ako sú základné práva, občianstvo a
ochrana údajov, kde príslušné orgány jednotlivých štátov budú mať dôležitú
úlohu. Navrhované financovanie rešpektuje zásadu
európskej pridanej hodnoty a zásadu subsidiarity. Financovanie z rozpočtu
Únie je zamerané na činnosti, ktorých ciele nemôžu v dostatočnej
miere dosiahnuť členské štáty samotné a pri ktorých môže byť intervencia
Únie v porovnaní s opatreniami prijatými iba samotnými členskými
štátmi prínosnejšia. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie,
prispievajú k účinnému uplatňovaniu acquis prostredníctvom
budovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovania
cezhraničnej spolupráce, vytvárania sietí a dosahovania správneho,
jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie v rámci
celej Únie. Európska únia má na riešenie cezhraničných situácií a na
poskytovanie európskej platformy pre vzájomné využívanie poznatkov lepšiu pozíciu než
členské štáty. Podporu dostane kvalitná analytická základňa pre
podporu a rozvoj politík. Intervencia Európskej únie umožňuje konzistentné
vykonávanie týchto činností v rámci Únie a prináša úspory z rozsahu.
Financovanie na úrovni jednotlivých štátov by neprinieslo rovnaké výsledky, ale
iba roztrieštený a obmedzený postup, ktorý by nezabezpečoval potreby
Európskej únie ako celku. Návrh je v súlade
so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje minimum nevyhnutné na
dosiahnutie uvedeného cieľa na európskej úrovni, ani rámec nevyhnutný na
tento účel. 4. VPLYV NA ROZPOČET Suma prostriedkov určených na vykonávanie
programu Práva a občianstvo na obdobie od 1. januára 2014 do 31.
decembra 2020 je 439 mil. EUR (v bežných cenách). 5. HLAVNÉ PRVKY NÁVRHU Cieľom
navrhovanej koncepcie je skombinovať zjednodušenie postupov financovania,
ktoré požadovali všetky zúčastnené strany, s prístupom viac orientovaným
na dosahovanie výsledkov. Hlavnými prvkami uvedenej koncepcie sú nasledujúce: – V návrhu sú
definované všeobecné a osobitné ciele programu (články 3 a 4) a oblasti
činnosti, na ktoré sa bude program zameriavať (článok 5).
Všeobecné a osobitné ciele stanovujú rozsah programu (oblasti politiky),
zatiaľ čo druhy činností sú zamerané na financovanie,
vzťahujú sa na všetky oblasti politiky a horizontálne stanovujú výsledky,
ktoré možno na základe financovania dosiahnuť. Súčasne stanovujú
oblasti, v ktorých môže byť financovanie skutočne prínosné pre
dosiahnutie politických cieľov. V rámci vykonávania tohto nariadenia
Komisia každoročne stanoví priority financovania pre príslušné oblasti
politiky. V rámci programu možno využiť všetky finančné nástroje
uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Pokiaľ ide o
prístup k programu, zúčastniť sa môžu všetky právnické osoby so
sídlom v členských štátoch alebo v tretej krajine zúčastňujúcej
sa na programe, a to bez akýchkoľvek ďalších obmedzení. Táto
štruktúra umožňuje zjednodušenie a lepšie zameranie programu na
politické potreby a vývoj situácie. Okrem toho poskytuje stabilný kontext
pre hodnotenie, pretože osobitné ciele sú priamo prepojené s ukazovateľmi
pre hodnotenie, ktoré budú konzistentné počas celého trvania programu a
budú sa pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. Navrhuje sa
nevyčleňovať konkrétne sumy pre jednotlivé oblasti politiky v
rámci programu, aby bolo možné dosiahnuť flexibilitu a zlepšiť
vykonávanie programu. –
Zúčastniť sa môžu iba tie tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP,
ďalej pristupujúce a kandidátske krajiny a potenciálne
kandidátske krajiny. Ďalšie tretie krajiny, konkrétne krajiny, na ktoré sa
vzťahuje európska susedská politika, sa môžu pridružiť k určitým
akciám v rámci programu, pokiaľ to poslúži účelu týchto akcií. – Ročné
priority programu budú definované v ročnom pracovnom programe. Keďže
ich výber je politicky motivovaný, prijatie ročného pracovného programu je
možné len na základe stanoviska výboru členských štátov v rámci
konzultačného postupu. – Pri vykonávaní
programu môže Komisia na základe analýzy nákladov a výnosov využiť
existujúci výkonný orgán, ako ustanovuje nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z
19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú
byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov
Spoločenstva. 2011/0344 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020
ustanovuje program Práva a občianstvo
(Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA
EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä jej článok 19 ods. 2, článok 21 ods. 2
a články 114, 168, 169 a 197, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru, so zreteľom na stanovisko Výboru
regiónov, konajúc v súlade s riadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1)
Európska únia je založená na zásadách slobody,
demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho
štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Každý občan Únie
disponuje právami ustanovenými v zmluve. Charta základných práv Európskej únie,
ktorá sa nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stala právne záväznou,
vyjadruje základné práva a slobody, na ktoré majú právo jednotlivci v
rámci Únie. Tieto práva je potrebné podporovať a rešpektovať, ak
sa majú stať skutočnosťou. Treba zaručiť plné
využívanie týchto práv a odstrániť všetky súvisiace prekážky. (2)
Štokholmský program[6]
potvrdzuje prioritu rozvoja priestoru slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti a v rámci jeho politických priorít sa uvádza aj vytvorenie
Európy práv. Medzi dôležité nástroje slúžiace na úspešnú implementáciu
politických priorít Štokholmského programu sa považuje aj financovanie. (3)
Občania by mali mať možnosť plne
využívať svoje práva vyplývajúce z občianstva Únie. Mali by
mať možnosť využívať svoje právo slobodne sa pohybovať a
zdržiavať v rámci Únie, právo voliť a byť volený do Európskeho
parlamentu a v rámci obecných volieb, právo na konzulárnu ochranu
a petičné právo vo vzťahu k Európskemu parlamentu. Mali by
mať pocit istoty, pokiaľ ide o nažívanie, cestovanie a prácu v inom
členskom štáte a pocit dôvery, že ich práva sú chránené bez
ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú. (4)
Občania a podniky by mali takisto plne
využívať výhody vnútorného trhu. Spotrebitelia by mali mať
možnosť požívať práva vyplývajúce z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa a podnikom by sa mala poskytovať podpora pri
využívaní slobody podnikania na vnútornom trhu. Zdokonaľovanie zmluvného
práva a nástrojov v oblasti ochrany spotrebiteľa poskytuje praktické
východiská pre podniky a spotrebiteľov na riešenie cezhraničných
problémov, pričom cieľom je poskytnúť im viacero možností
a znížiť ich náklady na uzatváranie zmlúv s partnermi v inom
členskom štáte a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň
ochrany spotrebiteľa. (5)
Odstránenie diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy
alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku
alebo sexuálnej orientácie a rovnosť medzi ženami a mužmi sú
spoločnými hodnotami pre všetky členské štáty. Boj proti všetkým
formám diskriminácie je stálym cieľom, ktorý si vyžaduje koordinované
konanie vrátane prideľovania finančných prostriedkov. (6)
Podľa článkov 8 a 10 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie by mal program podporovať
uplatňovanie cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti medzi ženami a
mužmi a antidiskriminácie v rámci všetkých svojich činností.
Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s
cieľom posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti
a antidiskriminácie v rámci činností programu. (7)
Násilie páchané voči ženám vo všetkých jeho
formách predstavuje porušovanie základných práv a vážne ohrozenie zdravia.
Takéto násilie existuje v celej Únii a na riešenie tohto problému sú
potrebné koordinované opatrenia. Prijatie opatrení na boj proti násiliu
páchanému voči ženám prispieva k presadzovaniu rovnosti medzi ženami
a mužmi. (8)
V súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy
o Európskej únii zmluva vyžaduje od Únie, aby podporovala ochranu práv
dieťaťa a bojovala proti diskriminácii. Deti sú zraniteľné,
najmä v podmienkach chudoby, sociálneho vylúčenia, zdravotného
postihnutia alebo v iných osobitných situáciách, ktoré ich vystavujú
rizikám. Treba prijať opatrenia na podporu práv dieťaťa a
prispieť k ochrane detí pred ujmou a násilím, ktoré ohrozujú ich telesné
alebo duševné zdravie. (9)
Osobné údaje by sa mali aj naďalej účinne
chrániť so zreteľom na neustály technický vývoj a globalizáciu.
Právny rámec Únie v oblasti ochrany údajov by sa mal účinne
a konzistentne uplatňovať v rámci Európskej únie. Aby sa
tak stalo, Únia by mala byť schopná podporiť úsilie členských
štátov pri uplatňovaní tohto právneho rámca. (10)
V oznámení Komisie týkajúcom sa stratégie Európa
2020[7] je stanovená stratégia na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
Podpora a presadzovanie práv jednotlivcov v rámci Únie, boj proti
diskriminácii a nerovnosti a podpora občianstva prispievajú
k podpore osobitných cieľov a hlavných iniciatív stratégie
Európa 2020. (11)
Skúsenosti s opatreniami na úrovni Únie
ukázali, že dosiahnutie týchto cieľov v praxi si vyžaduje
spojenie viacerých nástrojov vrátane právnych predpisov, politických iniciatív
a financovania. Finančná pomoc je dôležitým nástrojom
dopĺňajúcim legislatívne opatrenia. Je preto potrebné ustanoviť
program financovania. V oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“[8] sa zdôrazňuje potreba
racionalizácie a zjednodušenia financovania zo zdrojov Únie. Znížením
počtu programov a racionalizáciou, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel
financovania a postupov možno dosiahnuť zmysluplné zjednodušenie a
účelné hospodárenie s prostriedkami. (12)
V reakcii na potrebu zjednodušenia a efektívneho
hospodárenia s finančnými prostriedkami sa týmto nariadením ustanovuje
program Práva a občianstvo, ktorým sa zabezpečí pokračovanie
a ďalší rozvoj činností vykonávaných predtým na základe troch
programov, ustanovených rozhodnutím Rady 2007/252/ES z 19. apríla 2007, ktorým
sa na obdobie rokov 2007 až 2013 ustanovuje osobitný program Základné práva a
občianstvo ako súčasť všeobecného programu Základné práva
a spravodlivosť[9],
rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 779/2007/ES
z 20. júna 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje
osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia páchaného na
deťoch, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených
skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu Základné práva
a spravodlivosť[10]
rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra
2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti
a sociálnej solidarity – Progress a jej programové oblasti „Rodová
rovnosť“ a „Antidiskriminácia a rozmanitosť“[11]. (13)
Oznámenia Komisie „Preskúmanie rozpočtu EÚ“[12] a „Rozpočet pre Európu
2020“ zdôrazňujú význam orientácie financovania na činnosti
s jasnou európskou pridanou hodnotou, teda také, pri ktorých môže byť
intervencia Únie v porovnaní s opatreniami prijatými iba samotnými
členskými štátmi prínosnejšia. Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto
nariadenie, by mali prispievať k rozvoju vzájomnej dôvery medzi
členskými štátmi, posilňovaniu cezhraničnej spolupráce,
vytváraniu sietí a zabezpečeniu správneho, jednotného
a konzistentného uplatňovania práva Únie. Financovanie by malo
takisto prispieť k zvýšeniu účinnosti a lepšiemu poznaniu práva
a politiky Únie pre všetky dotknuté strany a poskytnúť kvalitnú
analytickú základňu pre podporu a rozvoj legislatívy a politiky
Únie. Intervencia Únie umožňuje konzistentné vykonávanie týchto opatrení v
rámci Únie a prináša úspory z rozsahu. Okrem toho má Európska únia na riešenie
cezhraničných situácií a na poskytovanie európskej platformy pre vzájomné
využívanie poznatkov lepšiu pozíciu než členské štáty. (14)
S cieľom uplatniť zásadu riadneho
finančného hospodárenia by sa v tomto nariadení mali stanoviť vhodné
nástroje na posúdenie jeho efektívnosti. V záujme toho by malo
stanovovať všeobecné a osobitné ciele. Na meranie plnenia týchto
osobitných cieľov by sa mal určiť súbor ukazovateľov, ktoré
by mali zostať v platnosti počas celého trvania programu. (15)
Toto nariadenie stanovuje finančné krytie pre
viacročný program, ktoré predstavuje pre rozpočtový orgán základný
referenčný bod pri ročnom rozpočtovom postupe podľa bodu 17
Medziinštitucionálnej dohody z XX medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou
o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení.
(16)
Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v
úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia (ES, Euratom) č. XX/XX z XX o
rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný
rozpočet Európskej únie. Mali by sa v jeho prípade využívať najmä
nástroje na zjednodušenie zavedené v nariadení o rozpočtových
pravidlách. Okrem toho by kritériá výberu činností, ktoré by mali byť
predmetom podpory, mali zabezpečovať prideľovanie dostupných
finančných zdrojov na činnosti s najvyšším účinkom z
pohľadu sledovaného politického cieľa. (17)
K prijatiu ročných pracovných programov
by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa
mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa
ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého
členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[13]. Vzhľadom na ročné
sumy možno vplyvy na rozpočet považovať za nepodstatné. Mal by sa
preto uplatňovať konzultačný postup. (18)
S cieľom zabezpečiť efektívne
prideľovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie je
potrebné usilovať sa o konzistenciu, komplementaritu a synergiu
medzi finančnými programami určenými na podporu úzko prepojených
politických oblastí, najmä medzi týmto programom a programom
Spravodlivosť ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[14], programom Európa pre
občanov ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[15], programami v oblasti
vnútorných záležitostí, zamestnanosti a sociálnych vecí, zdravia
a ochrany spotrebiteľa, vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a
športu, informačnej spoločnosti, rozšírenia – najmä pokiaľ ide o
nástroj predvstupovej pomoci[16]
a fondy fungujúce v rámci Spoločného strategického rámca (fondy
CSF). (19)
Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť
primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane
predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania
stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných
prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií. Európsky úrad pre boj
proti podvodom (OLAF) by mal byť oprávnený vykonávať kontroly a
inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, a to v súlade s postupmi
podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96[17] na účely zistenia,
či v súvislosti s financovaním zo zdrojov Únie v rámci daného programu
nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu
poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. (20)
Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne
príspevok k vytvoreniu priestoru, v ktorom je zabezpečená podpora a ochrana
práv jednotlivcov v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou
základných práv Európskej únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na
úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť
na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou
subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so
zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie
neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1
Vytvorenie a dĺžka trvania programu 1. Týmto nariadením sa
ustanovuje program Európskej únie Práva a občianstvo (ďalej len
„program“). 2. Program zahŕňa
obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Článok 2
Európska pridaná hodnota V rámci programu sa financujú opatrenia s
európskou pridanou hodnotou. Komisia na tento účel zabezpečí, aby
opatrenia vybrané na financovanie boli určené na dosahovanie výsledkov s
európskou pridanou hodnotou, a monitoruje, či sa prostredníctvom
konečných výsledkov opatrení financovaných v rámci programu skutočne
vytvorila európska pridaná hodnota. Článok 3
Všeobecné ciele Všeobecným cieľom programu je
prispieť k vytvoreniu priestoru, v ktorom je zabezpečená podpora
a ochrana práv jednotlivcov v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie
a Chartou základných práv Európskej únie. Článok 4
Osobitné ciele 1. Na dosiahnutie všeobecného
cieľa uvedeného v článku 3 má program tieto osobitné ciele: a) prispieť k zlepšeniu
uplatňovania práv vyplývajúcich z občianstva Únie; b) podporovať účinné
uplatňovanie zásad nediskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického
pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej
orientácie vrátane rovnosti medzi ženami a mužmi a práv osôb so zdravotným
postihnutím a starších osôb; c) prispieť k zabezpečeniu vysokej
úrovne ochrany osobných údajov; d) zlepšiť dodržiavanie práv
dieťaťa; e) presadzovaním práv vyplývajúcich z
právnych predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a podporou
slobody obchodovania na vnútornom trhu formou cezhraničných transakcií
umožniť spotrebiteľom a podnikom, aby mohli s dôverou obchodovať
a nakupovať na vnútornom trhu. 2. Ukazovateľmi na meranie
dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 1 môžu byť, okrem iného:
vnímanie dodržiavania, vykonávania a zavádzania týchto práv zo strany
európskej verejnosti, ako aj počet sťažností. Článok 5
Opatrenia 1. V záujme dosiahnutia
cieľov stanovených v článkoch 3 a 4 sa opatrenia v rámci
programu zameriavajú na tieto oblasti činnosti: a) zvýšenie povedomia a znalostí verejnosti
o práve Únie a jej politikách; b) podpora implementácie práva Únie
a jej politík v členských štátoch; c) podpora nadnárodnej spolupráce, vzájomná
výmena poznatkov a budovanie vzájomnej dôvery medzi všetkými zúčastnenými
zainteresovanými stranami; d) zlepšenie vedomostí a porozumenia,
pokiaľ ide o možné problémy ovplyvňujúce výkon práv a zásad,
ktoré zaručuje zmluva, Charta základných práv a sekundárna legislatíva
Únie, s cieľom zabezpečiť tvorbu politiky a právnych
predpisov opierajúcu sa fakty. 2. V rámci programu sa
financujú okrem iného tieto druhy činností: a) analytické činnosti, napríklad
zhromažďovanie údajov a štatistík; tvorba spoločných metodík,
prípadne aj ukazovateľov alebo referenčných hodnôt; štúdie, výskumy,
analýzy a prieskumy; hodnotenia a posúdenia vplyvu; vypracovanie
a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu;
monitorovanie a hodnotenie transpozície a uplatňovania právnych
predpisov Únie a realizácie politiky Únie; workshopy, semináre, stretnutia
odborníkov, konferencie; b) vzdelávacie aktivity, napríklad výmena
pracovníkov, workshopy, semináre, školenia školiteľov, vývoj online alebo
iných vzdelávacích modulov c) vzájomné
využívanie poznatkov, spolupráca, zvyšovanie informovanosti a aktivity
zamerané na šírenie poznatkov, napríklad vyhľadávanie a výmena
osvedčených postupov, inovatívnych prístupov a skúseností a organizovanie
partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov; organizácia
konferencií a seminárov; organizácia kampaní na zvýšenie povedomia a informačných
kampaní, mediálne kampane a podujatia vrátane inštitucionálnej komunikácie
politických priorít Európskej únie; zostavovanie a uverejňovanie
materiálov určených na šírenie informácií a výsledkov programu;
vývoj, prevádzka a údržba systémov a nástrojov využívajúcich
informačné a komunikačné technológie; d) podpora hlavných aktérov, napríklad
podpora členských štátov pri uplatňovaní práva Únie a jej
politík; podpora kľúčových celoeurópskych sietí, ktorých
činnosť súvisí s plnením cieľov programu; vytváranie sietí
na európskej úrovni medzi odbornými orgánmi a organizáciami, celoštátnymi,
regionálnymi a miestnymi orgánmi; financovanie sietí odborníkov; financovanie
monitorovacích stredísk na európskej úrovni. Článok 6
Účasť 1. Prístup k programu je otvorený
pre všetky verejné a/alebo súkromné orgány a subjekty zriadené v súlade so
zákonom v: a) členských štátoch; b) krajinách EZVO, ktoré sú stranami Dohody
o EHP, v súlade s podmienkami zakotvenými v Dohode o EHP; c) pristupujúcich krajinách, kandidátskych
krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách v súlade so všeobecnými
zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými v rámci dohôd uzatvorených s
týmito krajinami o ich účasti na programoch Únie. 2. Verejné a/alebo právne orgány
a subjekty zriadené v súlade so zákonom v ďalších tretích krajinách,
konkrétne krajinách, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, sa
môžu pridružiť k určitým akciám v rámci programu, pokiaľ to
poslúži účelu týchto akcií. 3. Komisia môže v rámci programu
spolupracovať s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblastiach
pôsobnosti programu, napríklad s Radou Európy, Organizáciou pre hospodársku
spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizáciou Spojených národov. Tieto
medzinárodné organizácie majú takisto otvorený prístup k programu. Článok 7
Rozpočet 1. Finančné krytie na
realizáciu programu je 439 miliónov EUR. 2. Pridelené finančné
prostriedky v rámci programu môžu pokrývať aj výdavky na prípravné,
monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sú
potrebné na riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov; ide
predovšetkým o štúdie, stretnutia odborníkov, informačné
a komunikačné opatrenia vrátane inštitucionálnej komunikácie
politických priorít Európskej únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými
cieľmi tohto nariadenia, výdavky spojené so sieťami IT zameranými na
spracovanie a výmenu informácií spolu so všetkými ďalšími výdavkami
na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisia vynaložila na riadenie
programu. 3. Disponibilné ročné
rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach
stanovených nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. XX/XX z XX, ktorým sa
ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. Článok 8
Vykonávacie opatrenia 1. Komisia poskytuje
finančnú podporu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. XX/XX
z XX o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný
rozpočet Európskej únie. 2. Na realizáciu programu
Komisia prijme ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov. Tieto
vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným
v článku 9 ods. 2. 3. V ročných pracovných
programoch sú stanovené opatrenia potrebné na ich vykonávanie, priority výziev
na predloženie návrhov a všetky ďalšie prvky požadované nariadením (ES,
Euratom) č. XX/XX z XX o rozpočtových pravidlách, ktoré sa
vzťahujú na ročný rozpočet Európskej únie. Článok 9
Postup výboru 1. Komisii pomáha výbor. Uvedený
výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Ak sa odkazuje na tento
odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Článok 10
Komplementárnosť 1. Komisia v spolupráci s
členskými štátmi zabezpečí celkovú konzistenciu, komplementaritu
a synergiu s ďalšími nástrojmi Únie, okrem iného s programom
Spravodlivosť, programom Európa pre občanov a s programami v oblasti
vnútorných záležitostí, zamestnanosti a sociálnych vecí, zdravia a ochrany
spotrebiteľa, vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu,
informačnej spoločnosti, rozšírenia – najmä pokiaľ ide o nástroj
predvstupovej pomoci a fondy fungujúce v rámci Spoločného strategického
rámca (fondy CSF). 2. Program môže
zdieľať zdroje s ostatnými nástrojmi Únie, najmä s programom
Spravodlivosť na vykonávanie opatrení, ktoré spĺňajú ciele
obidvoch programov. Opatrenie, na ktoré boli v rámci programu pridelené
finančné prostriedky, môže byť dôvodom aj na pridelenie
finančných prostriedkov z programu Spravodlivosť za predpokladu,
že sa financovanie netýka tých istých nákladových položiek. Článok 11
Ochrana finančných záujmov Únie 1. Komisia prijme príslušné
opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných
na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie
uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a
iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene
vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním
účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. 2. Komisia alebo jej zástupcovia
a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste
audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov,
ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe príslušného
programu. Európsky úrad pre boj proti
podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u
hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo
týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č.
2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo
rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k
podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu
poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Bez toho, aby bol dotknutý
prvý a druhý pododsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a
medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré
budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, musia Komisii, Dvoru audítorov a
úradu OLAF výslovne udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov,
kontrol a inšpekcií na mieste. Článok 12
Monitorovanie a hodnotenie 1. Komisia pravidelne monitoruje
program s cieľom sledovať realizáciu činností vykonávaných
v rámci neho v oblastiach uvedených v článku 5 ods. 1
a sledovať plnenie osobitných cieľov uvedených v článku 4.
Monitorovanie má takisto zabezpečiť prostriedky na posúdenie spôsobu,
akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a antidiskriminácie
v rámci opatrení programu. V prípade potreby by sa mali ukazovatele
rozčleniť podľa pohlavia, veku a zdravotného postihnutia. 2. Komisia poskytne Európskemu
parlamentu a Rade: a) priebežnú hodnotiacu správu najneskôr do
polovice roku 2018; b) následnú hodnotiacu správu. 3. Priebežné hodnotenie má
podať správu o plnení cieľov programu, efektívnosti využívania
zdrojov a európskej pridanej hodnote programu s cieľom určiť,
či sa má financovanie oblastí obsiahnutých v programe po roku 2020
obnoviť, upraviť alebo zastaviť. Hodnotenie sa bude venovať
aj možnostiam zjednodušenia programu, jeho vnútornému a vonkajšiemu
súladu, ako aj tomu, či sú všetky ciele a činnosti naďalej
relevantné. Zohľadní výsledky následných hodnotení programov uvedených v
článku 13. 4. Následné hodnotenie má
podať správu o dlhodobých dosahoch a udržateľnosti účinkov
programu, aby mohla byť použitá pri prijímaní rozhodnutia o nasledujúcom
programe. Článok 13
Prechodné opatrenia Na opatrenia, ktorých vykonávanie sa
začne pre 1. januárom 2014 na základe rozhodnutia 2007/252/ES, rozhodnutia
č. 779/2007/ES alebo oblasti 4 – „Antidiskriminácia a rozmanitosť“ a
oblasti 5 – „Rodová rovnosť“ rozhodnutia č. 1672/2006/ES, sa až do
ukončenia ich realizácie vzťahujú ustanovenia týchto rozhodnutí. V
prípade týchto opatrení sa odkazy na výbory ustanovené v článku 10
rozhodnutia 252/2007/ES, článku 10 rozhodnutia 2007/779/SVV
a článku 13 rozhodnutia 1672/2006/ES vykladajú ako odkazy na výbor
ustanovený v článku 9 tohto nariadenia. Článok 14
Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie
nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho
uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA LEGISLATÍVNY FINANČNÝ
VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné
oblasti politiky v rámci ABM/ABB 1.3. Druh
návrhu/iniciatívy 1.4. Ciele
1.5. Dôvody
návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie
akcie a jej finančného vplyvu 1.7. Plánovaný
spôsob hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1. Opatrenia
týkajúce sa kontroly a predkladania správ 2.2. Systém
riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia
na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ
VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné
okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2. Odhadovaný
vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný
vplyv na operačné rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný
vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad
s platným viacročným finančným rámcom 3.2.5. Účasť
tretích strán na financovaní 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
Návrh
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ktorým sa na obdobie rokov
2014 – 2020 ustanovuje program Práva a spravodlivosť
1.2.
Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[18]
Hlava 33 – Spravodlivosť
1.3.
Druh návrhu/iniciatívy
þ Návrh/iniciatíva
sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[19] ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka predĺženia trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.
Ciele
1.4.1.
Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú
predmetom návrhu/iniciatívy
Cieľom
programu je prispieť k rozvoju priestoru slobody, bezpečnosti a
spravodlivosti presadzovaním a podporou účinnej realizácie Európy práv v
súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv
Európskej únie. Zahŕňa to najmä práva vyplývajúce z európskeho
občianstva, zásadu nediskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického
pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej
orientácie a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, práva osôb so
zdravotným postihnutím a starších osôb, právo na ochranu osobných údajov, práva
dieťaťa, práva spotrebiteľov a slobodu podnikania na vnútornom
trhu zjednodušením cezhraničných transakcií.
1.4.2.
Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci
ABM/ABB
Osobitné ciele Na
dosiahnutie uvedeného všeobecného cieľa má program tieto osobitné ciele: a)
prispieť k zlepšeniu uplatňovania práv vyplývajúcich z
občianstva Únie; b)
podporovať účinné uplatňovanie zásad nediskriminácie z dôvodu
pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného
postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie vrátane rovnosti medzi ženami a
mužmi a práv osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb; c)
prispieť k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany osobných údajov; d)
zlepšiť dodržiavanie práv dieťaťa; e)
presadzovaním práv vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa a podporou slobody obchodovania na vnútornom trhu formou
cezhraničných transakcií umožniť spotrebiteľom a podnikom,
aby mohli s dôverou obchodovať a nakupovať na vnútornom
trhu. Príslušná činnosť ABM/ABB: ABB 33 02 a 33 06.
1.4.3.
Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv
by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Návrh
prispeje k presadzovaniu acquis tým, že občanom a podnikom v Únii
umožní plne využívať výhody existujúcich právnych predpisov. Budú lepšie
poznať svoje práva a členské štáty a zainteresované strany budú
mať k dispozícii lepšie nástroje na výmenu informácií o osvedčených
postupoch a na vzájomnú spoluprácu. Účinky návrhu na
príjemcov/cieľové skupiny sú podrobnejšie opísané v časti 4.1.2
posúdenia vplyvu. Zmeny
v navrhovaných programoch finančnej pomoci budú mať navyše
jednoznačne priaznivý účinok na procesy riadenia finančnej
podpory. Východiskovým bodom bude integrovaný prístup v rámci všetkých
programov k procesom uplatňovania, požadovanej dokumentácii a systémom IT,
ktoré sa majú používať. Toto bude samo osebe znamenať konkrétnu
úsporu času, keďže mnohé zainteresované strany, aktívne pôsobiace v
oblastiach, ktoré sú pokryté niekoľkými súčasnými generáciami
programov, už nebudú musieť riešiť navzájom sa líšiace požiadavky a
budú sa môcť väčšmi sústrediť na vypracúvanie dobre podložených
návrhov z hľadiska obsahu a kvality. Okrem
toho sa časový odstup medzi predložením návrhov a doručením výsledkov
v rámci projektov podstatne skráti vďaka harmonizovanému,
zjednodušenému a jednotnému výberovému postupu, čo pre prihlásenú
organizáciu bude znamenať kratšie obdobie neistoty. Prejaví sa tak
ďalšia dodatočná výhoda toho, že sa projekty spustia oveľa skôr
po ich vytvorení, a preto budú oveľa väčšmi zodpovedať
konkrétnym potrebám, ktoré majú riešiť v súlade s politickými
prioritami EÚ.
1.4.4.
Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte ukazovatele,
pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie
návrhu/iniciatívy. Ukazovateľmi
na meranie dosiahnutia uvedených osobitných cieľov môžu byť, okrem
iného: vnímanie dodržiavania, vykonávania a zavádzania týchto práv zo
strany európskej verejnosti, ako aj počet sťažností. GR
pre spravodlivosť nemá o súčasnej situácii dostatok informácií
na to, aby mohlo stanoviť zmysluplné dlhodobé alebo strednodobé ciele,
avšak predtým než sa začne realizácia programu, sa GR pre
spravodlivosť bude usilovať zhromaždiť viac informácií
o súčasnej situácii, aby bolo možné stanoviť medzníky
a ciele.
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.
Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom
alebo dlhodobom horizonte
Hoci
právne predpisy sú kľúčovým nástrojom na realizáciu cieľov Únie
v oblasti práv a občianstva, je potrebné doplniť ich
ďalšími prostriedkami. Dôležitú úlohu tu zohráva financovanie.
Financovanie by malo predovšetkým zvýšiť účinnosť právnych
predpisov a práv, ktoré sú priamo zakotvené v zmluve, a to
zvyšovaním vedomostí, informovanosti a schopností občanov, odborníkov
a zainteresovaných strán, a to prostredníctvom podpory týchto oblastí: – zvyšovanie informovanosti a
verejného povedomia vrátane podpory vnútroštátnych a európskych kampaní s
cieľom informovať ľudí o ich právach garantovaných právnymi
predpismi EÚ a o spôsobe, ako ich uplatňovať v praxi, – odborná
príprava a budovanie kapacít pre odborníkov z právnej praxe (napr. pre
sudcov a prokurátorov) s cieľom vybaviť ich nástrojmi,
ktoré zabezpečia účinné uplatňovanie práva a politiky EÚ v
praxi. Financovanie zohráva
ústrednú úlohu aj pri podpore spolupráce na nadnárodnej úrovni a pri budovaní
vzájomnej dôvery, a to prostredníctvom: – posilňovania
sietí, t. j. organizácií s pôsobnosťou v rámci celej EÚ, ktoré
majú pomáhať s prípravou budúcich iniciatív v tejto oblasti a
presadzovať ich konzistentnú implementáciu v rámci Európy, – cezhraničnej
spolupráce v oblasti presadzovania práva, napríklad zriadením systémov
ohlasovania nezvestných detí, ako aj koordináciou operačnej a cezhraničnej
protidrogovej spolupráce. Financovanie by sa okrem
toho malo poskytovať na tieto ciele: – výskum, analýza
a iné podporné činnosti, ktoré poskytnú zákonodarcovi jasné
a podrobné informácie o problémoch a situácii na príslušných miestach.
Výsledky týchto činností je potrebné premietnuť do vývoja a
uplatňovania politík EÚ a zabezpečiť, aby vychádzali z
podložených faktov, boli správne zacielené a vhodne štruktúrované.
1.5.2.
Prínos zapojenia Európskej únie
Financovanie
z programu Práva a občianstvo je zamerané na činnosti, pri ktorých
môže byť intervencia EÚ v porovnaní s opatreniami prijatými iba samotnými
členskými štátmi prínosnejšia. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje
toto nariadenie, prispievajú k účinnému uplatňovaniu acquis
prostredníctvom budovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi,
posilňovania cezhraničnej spolupráce, vytvárania sietí a dosahovania
správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie
v rámci celej Únie. Iba opatrenie na úrovni Únie môže zabezpečiť
koordinovanú činnosť s dosahom na všetky členské štáty. Európska
únia má na riešenie cezhraničných situácií a na poskytovanie európskej
platformy pre vzájomné využívanie poznatkov lepšiu pozíciu než členské
štáty. Bez podpory Únie by mali zainteresované strany sklon riešiť problémy
podobného charakteru roztrieštene a izolovane. Spolupráca a vytváranie sietí
medzi nimi umožní šírenie osvedčených postupov, najmä inovatívne a
integrované metódy používané v rôznych členských štátoch. Účastníci
týchto aktivít potom budú pôsobiť ako multiplikačný článok v
rámci svojej odbornej činnosti a ďalej rozširovať osvedčené
postupy v rámci svojho členského štátu. Podporu
dostane kvalitná analytická základňa pre podporu a rozvoj politík.
Intervencia Európskej únie umožňuje konzistentné vykonávanie týchto
činností v rámci Únie a prináša úspory z rozsahu. Financovanie na úrovni
jednotlivých štátov by neprinieslo rovnaké výsledky, ale iba roztrieštený
a obmedzený postup, ktorý by nezabezpečoval potreby Európskej únie
ako celku. Financovanie na úrovni jednotlivých štátov by neprinieslo rovnaké
výsledky, ale iba roztrieštený a obmedzený postup, ktorý by nezabezpečoval
potreby Európskej únie ako celku.
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Priebežné
hodnotenia uskutočnené v rámci súčasných programov v oblasti práv a
občianstva potvrdili celkovú účinnosť programov, odhalili však
aj viacero problémov, napríklad rozptýlenie prostriedkov („saupodrage“) na
mnohopočetné projekty malého rozsahu s obmedzeným účinkom. Napriek
tomu, že je finančná pomoc vyčlenená na viacero projektov, neexistuje
vyvážené územné rozdelenie medzi organizáciami, ktoré túto pomoc dostávajú.
Priebežné hodnotenia sa zhodujú v tom, že treba urobiť viac na zlepšenie
šírenia a využívania bezprostredných a konečných výsledkov financovaných
činností. Zlepšenie šírenia výsledkov je úzko spojené so zlepšením
hodnotenia a monitorovania. Priebežné hodnotenia a verejné konzultácie zamerané
na efektívnosť odhalili zložité a byrokratické postupy, ktorým žiadatelia
čelia. Z administratívneho hľadiska znamená znásobovanie postupov
týkajúcich sa jednotlivých programov značnú administratívnu záťaž pre
Komisiu. Znásobovanie postupov a vysoká administratívna záťaž majú za
následok predlžovanie postupov. Spojením programov sa tento problém vyrieši
a vytvorí sa synergia medzi programami.
1.5.4.
Zlučiteľnosť a možná synergia s
inými príslušnými nástrojmi
V
rámci programu sa vyvinie úsilie o synergiu, konzistentnosť a
komplementaritu s inými nástrojmi Únie, okrem iného s programami v oblasti
vnútorných vecí, zamestnanosti, zdravia a ochrany spotrebiteľa,
vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, komunikácie, informačnej
spoločnosti, rozšírenia – najmä pokiaľ ide o nástroj predvstupovej
pomoci a fondy fungujúce v rámci Spoločného strategického rámca
(fondy CSF). Predíde sa duplicite s činnosťami v rámci
týchto programov a umožní sa zdieľanie zdrojov medzi programom
Spravodlivosť a programom Práva a občianstvo v záujme
dosiahnutia spoločných cieľov.
1.6.
Trvanie akcie a jej finančného vplyvu
þ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním · þ Návrh/iniciatíva
je v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020. · þ Finančný
vplyv trvá od 2014 do 2020. ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním · Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR, · a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.
1.7.
Plánovaný spôsob hospodárenia[20]
þ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie þ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: · þ výkonné agentúry · þ orgány ustanovené
Spoločenstvami[21]
· ¨ národné
verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby · ¨osoby poverené
realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii
a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49
nariadenia o rozpočtových pravidlách ¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi ¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami þ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uvedenými ďalej) V prípade viacerých
spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie. Poznámky Možnosť
využiť existujúcu výkonnú agentúru na úplné alebo čiastočné
vykonávanie programu je uvedená v dôvodovej správe. V tomto smere nebolo
zatiaľ prijaté žiadne rozhodnutie, pretože nebola vykonaná analýza
nákladov a prínosov, táto možnosť by však mala zostať otvorená. Spoločné
hospodárenie je ďalšou možnosťou, s ktorou by sa mohlo uvažovať
v budúcnosti. Týka sa to najmä medzinárodných organizácií, ktoré sa uvádzajú v
článku 6 ods. 2: Rada Európy, Organizácia Spojených národov a OECD.
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.
Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ
Uveďte
časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto
opatrenia. Súčasťou
návrhu sú povinnosti týkajúce sa monitorovania a hodnotenia. Plnenie osobitných
cieľov sa bude pravidelne monitorovať na základe ukazovateľov
uvedených v návrhu. Komisia
okrem toho najneskôr v polovici roku 2018 predloží priebežnú hodnotiacu správu
o plnení cieľov programu, efektívnosti využívania zdrojov
a pridanej hodnote na európskej úrovni. Následné hodnotenie dlhodobých
dosahov a udržateľnosti účinkov programu sa predloží po ukončení
programu.
2.2.
Systém riadenia a kontroly
2.2.1.
Zistené riziká
GR
pre spravodlivosť sa nestretáva s väčším rizikom chýb vo svojich
výdavkových programoch. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že vo
výročných správach Dvora audítorov sa opakovane nevyskytli závažné
zistenia, ako aj to, že zostatková chybovosť vo výročných správach o
činnosti GR pre spravodlivosť (predtým GR JLS) v posledných rokoch
neprevýšila 2 % (jedinou výnimkou bol program Daphne v roku 2009). Medzi
najvýznamnejšie riziká patria: –
riziko nízkej kvality vybraných projektov a nízkej technickej úrovne realizácie
projektu, čím sa znižuje účinok programu, a to v dôsledku nevhodných
výberových postupov, nedostatku odborných znalostí alebo nedostatočného
monitorovania, –
riziko neefektívneho alebo nehospodárneho využívania pridelených
finančných prostriedkov, a to tak v prípade grantov (zložitosť
refundácie skutočných oprávnených nákladov spojená s obmedzenými
možnosťami kontroly oprávnených nákladov iba na základe dokumentov), ako
aj pri verejnom obstarávaní (počet hospodárskych subjektov, ktoré majú
potrebné odborné znalosti, je niekedy limitovaný, preto možnosti porovnávania
cenových ponúk sú obmedzené), –
riziko súvisiace so schopnosťou (najmä) menších organizácií účinne
kontrolovať výdavky a zabezpečovať transparentnosť
vykonávaných operácií, –
riziko poškodenie dobrého mena Komisie, ak sa odhalí podvod alebo trestná
činnosť, vzhľadom na veľký počet zmluvných partnerov a
príjemcov rôzneho druhu, často pomerne malých, z ktorých každý používa
svoj vlastný vnútorný kontrolný systém, poskytuje existencia vnútorných
kontrolných systémov tretích strán iba čiastočnú istotu. Predpokladá
sa, že sa väčšina týchto rizík obmedzí vďaka lepšiemu zacieleniu
návrhov a využívaniu zjednodušených prvkov uvedených
v trojročnej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2.2.2.
Plánované metódy kontroly
Opis systému vnútornej kontroly Systém
kontroly plánovaný pre budúci program je pokračovaním súčasného
systému kontroly. Tvorí ho niekoľko súčastí: dohľad oddelenia na
riadenie programu nad operáciami, predbežná kontrola (finančné
overovanie), ktorú vykonáva centrálna rozpočtová a kontrolná jednotka,
výbor pre interné obstarávanie (JPC), následné kontroly grantov a audity, ktoré
vykonáva oddelenie vnútorného auditu a/alebo útvar pre vnútorný audit. Všetky
transakcie podliehajú predbežnému overovaniu, ktoré vykonáva oddelenie pre
riadenie programu, a finančnému overovaniu, ktoré vykonáva rozpočtová
a kontrolná jednotka (okrem predbežného financovania s nízkym rizikom). V
prípade grantov sa žiadosti o úhradu nákladov dôkladne overujú a v prípade
potreby sa na základe posúdenia rizika požadujú podkladové dokumenty. Všetky
otvorené a neverejné postupy verejného obstarávania a všetky rokovacie konania
nad 60 000 EUR sa postúpia vnútornému výboru pre obstarávanie na kontrolu
predtým, než sa prijme rozhodnutie o udelení zákazky. V
rámci následných kontrol sa uplatňuje „stratégia odhaľovania“, ktorej
účelom je odhaliť čo najviac anomálií s cieľom získať
späť neoprávnené platby. Na základe tejto stratégie sa audity vykonávajú
na vzorke projektov vybraných takmer v celom rozsahu na základe analýzy rizík. Náklady a výhody kontrol Odhadujeme,
že 50 až 70 % všetkých zamestnancov zapojených do riadenia súčasných
finančných programov vykonáva kontrolné funkcie v širokom zmysle
(počnúc výberom príjemcov/zmluvných partnerov až po plnenie záverov
auditu). To zodpovedá rozsahu medzi 2,1 mil. EUR (50 % nákladov na
ľudské zdroje v roku 2014 uvedených v oddiele 3.2.3) a 3,2 mil. EUR
(70 % nákladov na ľudské zdroje v roku 2020 uvedených v oddiele
3.2.3). Okrem toho externalizácia následných auditov vytvára náklady v rozmedzí
75 000 až 100 000 EUR za rok, ktoré sa financujú z rozpočtových
prostriedkov na administratívnu podporu. Výška týchto nákladov sa pohybuje
medzi 6 a 4 % celkového rozpočtu programu a postupne sa znižuje
v priebehu sedemročného obdobia vzhľadom na to, že sa ročné
rozpočtové prostriedky medzi rokmi 2014 a 2020 podstatne zvyšujú,
zatiaľ čo náklady na kontrolu zostávajú pomerne stabilné. Vďaka
kombinácii predbežných a následných kontrol, ako aj kontrol dokumentácie
a auditov na mieste bola vyčísliteľná priemerná zostatková
chybovosť nižšia než 2 % s jedinou výnimkou v prípade programu Daphne
v roku 2009, pri ktorom chybovosť mierne prekročila 2 %. Riešilo
sa to v nasledujúcom roku zvýšením následných kontrol na mieste. Pri týchto
kontrolách boli odhalené a opravené zostatkové chyby v tomto súbore. Z tohto
dôvodu sa vnútorný kontrolný systém, ako aj s ním spojené náklady v rámci
GR pre spravodlivosť považujú za primerané na dosiahnutie cieľa
nízkej chybovosti. V
tomto rámci však GR pre spravodlivosť bude naďalej skúmať
možnosti skvalitnenia riadenia a ďalšieho zjednodušenia postupov.
Zároveň so znížením počtu programov budú platiť zosúladené
pravidlá a postupy, čím sa zníži riziko chýb. Okrem toho sa v čo
najväčšej miere využijú nástroje zjednodušenia, ktoré umožnila
trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách, pretože
sa predpokladá, že prispejú k zníženiu administratívnej záťaže pre
príjemcov, takže predstavujú zároveň aj zníženie rizika chýb a
administratívnej záťaže pre Komisiu. Zhrnutie charakteristík a intenzity
(súčasných) kontrol Zhrnutie kontrol || Suma v MEUR || Počet príjemcov/ transakcií (podiel v %) || Hĺbka *(posudzovanie 1 – 4 || Pokrytie (% z hodnoty) Predbežné kontroly všetkých finančných transakcií || neuplatňuje sa || 100 % || 1 – 4, podľa rizika a druhu transakcie || 100 % Kontroly výboru pre obstarávanie pod GR pre spravodlivosť, týkajúce sa rozhodnutí o zákazkách || neuplatňuje sa || 100 % obstarávacích konaní nad 125 000 EUR a rokovacích konaní nad 60 000 EUR || 4 || 100 % obstarávacích konaní nad 125 000 EUR a rokovacích konaní nad 60 000 EUR Následné kontroly týkajúce sa konečných platieb v rámci grantov || neuplatňuje sa || najmenej 10 % || 4 || 5 až 10 % *Hĺbka kontrol: 1. Minimálna administratívna/aritmetická kontrola bez
odkazu na podporné dokumenty. 2. Kontrola s odkazom na podporné informácie
obsahujúce prvok nezávislého preskúmania (napríklad osvedčenie o audite
alebo iné overenie), avšak bez odkazu na podkladové dokumenty. 3. Kontroly s odkazom na úplne nezávislé podporné
informácie (napr. na databázu, ktorá odôvodňuje niektoré prvky nároku,
tretiu stranu alebo posúdenie dosiahnutých medzníkov zo strany Komisie
atď.). 4. Kontrola vrátane odkazu a prístupu k podkladovej
dokumentácii, ktorá je dostupná v etape daného konania, týkajúca sa všetkých
vstupov a výstupov (t. j. harmonogramov, faktúr, fyzického overovania
atď.), teda kontrola transakcií vykonávaná s rovnakou intenzitou,
akou sa vykonávajú kontroly Dvora audítorov, ktoré sú súčasťou
vyhlásenia o vierohodnosti (DAS).
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a
nezrovnalostiam
Uveďte existujúce
a plánované preventívne a ochranné opatrenia proti podvodom a
nezrovnalostiam. Pre
potreby budúceho programu Práva a občianstvo sú zavedené alebo sa zavedú
rozličné opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam.
Článok 11 predkladaného návrhu obsahuje ustanovenie o ochrane
finančných záujmov Európskej únie. V súlade so stratégiou Komisie pre boj
proti podvodom (CAFS), ktorá bola prijatá v júni 2011, GR pre
spravodlivosť vypracúva stratégiu pre boj proti podvodom, ktorá
zahŕňa celý cyklus výdavkov, pričom prihliada na proporcionalitu
a nákladovú efektívnosť opatrení, ktoré sa majú zaviesť. Táto
stratégia je založená na dvoch pilieroch: na prevencii uskutočňovanej
prostredníctvom účinných kontrol a na primeranej reakcii v prípade
zistenia podvodu alebo nezrovnalostí, ktorá spočíva vo vymáhaní
neoprávnene vyplatených súm, a to prípadne aj prostredníctvom
účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. V stratégii pre boj
proti podvodom je opísaný systém predbežných a následných kontrol,
vychádzajúci zo systému tzv. červených indikátorov, a uvádzajú sa v nej
postupy, ktorými sa majú zamestnanci riadiť v prípade, že sa zistí podvod
alebo nezrovnalosti. Obsahuje aj informácie o pracovných dojednaniach
s OLAF-om.
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky výdavkov
· Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18. ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách [3…] || [33 01 04.YY] [Program Práva a občianstvo] || [Nedif.] || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE [3…] || [33 YY YY YY] [Program Práva a občianstvo] || [Dif.] || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE || || || || || ||
3.2.
Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Počet || [Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo] GR pre spravodlivosť || || || Rok 2014[22] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Po roku 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka 33 xx xx || Záväzky || (1) || 42,400 || 47,900 || 53,900 || 60,900 || 67,900 || 74,900 || 83,400 || || 431,300 Platby || (2) || 17,100 || 27,700 || 39,800 || 49,000 || 59,100 || 65,900 || 73,300 || 99,400 || 431,300 Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || || || Platby || (2a) || || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[23] || || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka 33 01 04 yy || || (3) || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || || 7,700 SPOLU rozpočtové prostriedky pre GR PRE SPRAVODLIVOSŤ || Záväzky || =1+1a +3 || 43,500 || 49,000 || 55,000 || 62,000 || 69,000 || 76,000 || 84,500 || || 439,000 Platby || =2+2a +3 || 18,200 || 28,800 || 40,900 || 50,100 || 60,200 || 67,000 || 74,400 || 99,400 || 439,000 * Komisia môže počítať s
(čiastočnou) externalizáciou vykonávania programu na existujúce
výkonné agentúry. Sumy a imputácie sa v prípade potreby upravia
podľa výsledkov procesu externalizácie. Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 42,400 || 47,900 || 53,900 || 60,900 || 67,900 || 74,900 || 83,400 || || 431,300 Platby || (5) || 17,100 || 27,700 || 39,800 || 49,000 || 59,100 || 65,900 || 73,300 || 99,400 || 431,300 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || || 7,700 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 43,500 || 49,000 || 55,000 || 62,000 || 69,000 || 76,000 || 84,500 || || 439,000 Platby || =5+ 6 || 18,200 || 28,800 || 40,900 || 50,100 || 60,200 || 67,000 || 74,400 || 99,400 || 439,000 Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Po roku 2020 || SPOLU GR PRE SPRAVODLIVOSŤ || || Ľudské zdroje || 4,185 || 4,247 || 4,165 || 4,254 || 4,344 || 4,433 || 4,522 || || 30,150 Ostatné administratívne výdavky || 0,054 || 0,055 || 0,056 || 0,057 || 0,059 || 0,060 || 0,061 || || 0,402 GR PRE SPRAVODLIVOSŤ SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 4,239 || 4,302 || 4,221 || 4,311 || 4,403 || 4,493 || 4,583 || || 30,552 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = platby spolu) || 4,239 || 4,302 || 4,221 || 4,311 || 4,403 || 4,493 || 4,583 || || 30,552 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 47,739 || 53,302 || 59,221 || 66,311 || 73,403 || 80,493 || 89,083 || || 469,552 Platby || 22,439 || 33,102 || 45,121 || 54,411 || 64,603 || 71,493 || 78,983 || 99,400 || 469,552
3.2.2.
Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové
prostriedky
· ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov. · þ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je
uvedené v nasledujúcej tabuľke. GR pre spravodlivosť nemôže
poskytnúť vyčerpávajúci zoznam všetkých výstupov, ktoré sa majú
dosiahnuť finančnou intervenciou v rámci programu, ich priemerné
náklady ani počty v zmysle požiadaviek tohto oddielu.
V súčasnosti nie sú k dispozícii štatistické nástroje, ktoré by
umožnili vypočítať priemerné náklady na základe súčasných
programov a takéto presné vymedzenie by bolo v rozpore so zásadou, že
budúci program by mal poskytnúť dostatočnú flexibilitu, aby
zodpovedal politickým prioritám v období 2014 – 2020. Tu je však (neúplný)
zoznam očakávaných výstupov: – počet
osôb v cieľovej skupine, ktorých sa dotkli činnosti zamerané na
zvýšenie povedomia, – počet
osôb v cieľovej skupine, ktorých sa dotkli činnosti zamerané na
odbornú prípravu, – počet
zainteresovaných zúčastňujúcich sa okrem iného na vytváraní sietí,
výmenách a študijných návštevách, – počet
prípadov cezhraničnej spolupráce vrátane spolupráce prostredníctvom
používania IT nástrojov a európskych postupov, – politické iniciatívy vypracované na základe
hodnotení, posúdení vplyvu a vychádzajúce z rozsiahlych konzultácií so
zainteresovanými stranami a odborníkmi, – počet hodnotení a posúdení vplyvu
vypracovaných v súvislosti s vykonávaním programu. Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU VÝSTUPY Druh[24] || Priemerné náklady výstupu || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[25]… || || || || || || || || || || || || || || || || – Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || || – Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || || – Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || || Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || || – Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || || Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||
3.2.3.
Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové
prostriedky
3.2.3.1.
Zhrnutie
· ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov. · þ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa
uvádza v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok 2014[26] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 4,185 || 4,247 || 4,165 || 4,254 || 4,344 || 4,433 || 4,522 || 30,150 Ostatné administratívne výdavky || 0,054 || 0,055 || 0,056 || 0,057 || 0,059 || 0,060 || 0,061 || 0,402 OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 4,239 || 4,302 || 4,221 || 4,311 || 4,403 || 4,493 || 4,583 || 30,552 Mimo OKRUHU 5[27] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 7,700 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 1,100 || 7,700 SPOLU || 5,339 || 5,402 || 5,321 || 5,411 || 5,503 || 5,593 || 5,683 || 38,252 Komisia môže počítať s
(čiastočnou) externalizáciou vykonávania programu na existujúce
výkonné agentúry. Sumy a imputácie sa v prípade potreby upravia
podľa výsledkov procesu externalizácie.
3.2.3.2.
Odhadované potreby ľudských zdrojov
· ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. · þ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v nasledujúcej
tabuľke: odhady sú vyjadrené v ekvivalente plného
pracovného času || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci: ekvivalent plného pracovného času – FTE) || || 33 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 30,75 || 30,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || || XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času – FTE)[28] || || 33 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 0,5 || 0,5 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || || XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || || || XX 01 04 yy[29] || ústredie[30] || || || || || || || || || – delegácie || || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || SPOLU || 31,25 || 31,25 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 33 predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené
zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu
prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy
a imputácie sa v upravia v závislosti od výsledkov plánovaného
procesu externalizácie. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Úlohy, ktoré sa majú vykonať, zahŕňajú všetky úlohy nevyhnutné pre riadenie finančného programu, napríklad: – poskytovanie údajov pre rozpočtový postup, – príprava ročných plánov činnosti/finančných rozhodnutí, stanovovanie ročných priorít, – riadenie výziev na predkladanie návrhov a vyhlasovania verejných súťaží a následné výberové konania, – komunikácia so zainteresovanými stranami (potenciálnymi/skutočnými príjemcami, členskými štátmi atď.), – operačné a finančné riadenie projektov, – vykonávanie kontrol spôsobmi uvedenými v predchádzajúcej časti (predbežné overovanie, výbor pre obstarávanie, následné audity, interný audit), – účtovníctvo, – vývoj a správa nástrojov IT na spravovanie grantov, – monitorovanie a podávanie správ o plnení cieľov vrátane výročných správ o činnosti (AAR) a správ schvaľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním (AOS), Externí zamestnanci || Úlohy sú podobné úlohám úradníkov a dočasných zamestnancov okrem úloh, ktoré nemôže vykonávať externý personál.
3.2.4.
Súlad s platným viacročným finančným
rámcom
· þ Návrh/iniciatíva
je v súlade s nasledujúcim viacročným finančným rámcom. · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu
vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte
príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby
sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[31]. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy,
rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.5.
Účasť tretích strán na financovaní
· þ Návrh/iniciatíva
nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami. · ¨ Návrh/iniciatíva
zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami: Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
· ¨ Návrh/iniciatíva
nemá finančný vplyv na príjmy. · þ Návrh/iniciatíva
má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke: ¨ vplyv na vlastné zdroje þ vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[32] Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 Článok 6xxxx…………. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte
príslušné rozpočtové riadky výdavkov. [33
yyyyyy…] Rozpočtový riadok príjmov Uveďte spôsob
výpočtu vplyvu na príjmy. Príjmy
v tejto etape nie sú známe a budú závisieť od účasti
kandidátskych krajín na programe. [1] Oznámenie o preskúmaní rozpočtu EÚ, KOM(2011) 700 v
konečnom znení, 19.10.2010. [2] Pracovný
dokument útvarov Komisie, Rozpočet pre stratégiu Európa 2020: Súčasný
systém financovania, výzvy, výsledky konzultácie so zainteresovanými stranami a
rozličné možnosti, pokiaľ ide o hlavné horizontálne a sektorové
otázky, SEK(2011) 868 v konečnom znení, sprievodný dokument k oznámeniu
„Rozpočet stratégie Európa 2020“, KOM(2011) 500 v konečnom znení,
29.6.2011. [3] http://ec.europa.eu/justice/news/consulting_public/news_consulting_0010_en.htm.
[4] Program
Civilná justícia (JCIV), program Trestná justícia (JPEN), program Základné
práva a občianstvo (FRC), program Daphne III (DAP), program
Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP) a oblasti
„Antidiskriminácia a rozmanitosť“ a „Rodová rovnosť“ Programu v
oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (PROGRESS). [5] Priebežná
hodnotiaca správa o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych
aspektoch vykonávania programu financovania Civilná justícia, KOM(2011) 351 v
konečnom znení, 15.6.2011; Priebežná hodnotiaca správa o programe Trestná
justícia, KOM(2011) 255 v konečnom znení, 11.5.2011; Správa o priebežnom
hodnotení programu Základné práva a občianstvo 2007 – 2013, KOM(2011) 249
v konečnom znení, 5.5.2011; Správa o priebežnom hodnotení „programu Daphne
III na roky 2007 – 2013“, KOM(2011) 254 v konečnom znení, 11.5.2011;
Správa o priebežnom hodnotení osobitného programu Protidrogová prevencia a
informovanosť na obdobie rokov 2007 – 2013, KOM(2011) 246 v konečnom
znení, 5.5.2011. [6] Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 115. [7] KOM(2010) 2020 v konečnom znení z 3.3.2010. [8] KOM(2011) 500 z 29.6.2011. [9] Ú. v. EÚ L 110, 27.4.2007, s. 33 a korigendum Ú. v. EÚ L 141, 2.6.2007. [10] Ú. v. EÚ L 173, 3.7.2007, s. 19. [11] Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 1. [12] KOM(2010) 700 z 19.10.2010. [13] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [14] Ú. v. EÚ L XX.XX.XXXX, s. XX. [15] Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX. [16] Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX. [17] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2. [18] ABM: riadenie podľa
činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [19] Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o
rozpočtových pravidlách. [20] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o
rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [21] Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [22] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [23] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na
financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [24] Výstupy znamenajú produkty a služby, ktoré sa majú dodať
(napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km
atď.). [25] Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele…“. [26] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [27] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na
financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [28] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ
= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert
v delegácii, MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert. [29] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). [30] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre
rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). [31] Pozri body 19 a 24 Medziinštitucionálnej dohody. [32] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie
cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy
po odčítaní 25 % nákladov na výber.