52011PC0654

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Smernicou 2003/6/ES o zneužívaní trhu prijatou začiatkom roku 2003 sa vytvoril komplexný rámec na riešenie obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom, ktoré sa spoločne označujú ako „zneužívanie trhu“. Cieľom smernice je zvýšiť dôveru investorov a integritu trhu, a to tým, že sa osobám, ktoré majú dôverné informácie, zakáže obchodovať so súvisiacimi finančnými nástrojmi, a že sa zakáže manipulácia s trhmi prostredníctvom postupov, ako sú šírenie nepravdivých informácií alebo neoverených správ a uskutočňovanie obchodov, ktoré zaručujú ceny na neprirodzenej úrovni.

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie smernice 2003/6/ES sú členské štáty povinné zabezpečiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby bolo možné prijať primerané správne opatrenia voči zodpovedným osobám alebo im uložiť správne sankcie v prípade, keď ustanovenia prijaté pri vykonávaní tejto smernice neboli dodržané. Touto požiadavkou nie je dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie.

V správe skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ[1] sa odporúča, že „spoľahlivý obozretný rámec pre hospodárenie a podnikanie vo finančnom sektore sa musí opierať o silné režimy dohľadu a sankcionovania“. So zreteľom na tento cieľ sa skupina domnieva, že orgány dohľadu musia mať dostatočné právomoci konať a mali by mať možnosť spoliehať sa na „rovnocenné, silné a odstrašujúce sankčné režimy pre všetky finančné trestné činy – na sankcie, ktoré by sa mali účinne presadzovať.“

Účinné presadzovanie si vyžaduje, aby v súlade s článkom 14 smernice 2003/6/ES mali príslušné orgány k dispozícii sankcie, ktoré sú „účinné, primerané a odradzujúce. Okrem toho sa účinné presadzovanie vzťahuje aj na zdroje príslušných orgánov, ich právomoci a ochotu odhaľovať a vyšetrovať zneužitia. Skupina na vysokej úrovni sa však domnieva, že „v súčasnosti nič z toho neexistuje“, a sankčné režimy členských štátov sa všeobecne považujú za slabé a heterogénne.

Komisia uverejnila s týmto cieľom oznámenie[2] o sankčných režimoch vo finančnom sektore. V oznámení sa uvádza, že trestné sankcie, najmä trest odňatia slobody, sa spravidla pokladajú za sankcie, ktoré vysielajú silný signál nesúhlasu, ktorý by mohol zvýšiť odradzujúci účinok sankcií, ak ich systém trestného súdnictva primerane uplatňuje. Trestné sankcie však nemusia byť vhodné pre všetky typy protiprávneho konania a vo všetkých prípadoch. V oznámení sa na záver uvádza, že Komisia posúdi, či a v ktorých oblastiach sa zavedenie trestných sankcií a ustanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií môže ukázať ako nevyhnutné na zabezpečenie účinného vykonávania právnych predpisov EÚ o finančných službách.

V tomto návrhu sa postupuje podľa prístupu uvedeného v oznámení z 20. septembra 2011 s názvom „Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva“[3]. Zahŕňa posúdenie na základe jasných a konkrétnych dôkazov, posúdenie súčasných vnútroštátnych systémov presadzovania a pridanej hodnoty spoločných minimálnych noriem trestného práva EÚ so zohľadnením zásady nevyhnutnosti, proporcionality a subsidiarity.

V súlade so Štokholmským programom a závermi Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) z 22. apríla 2010 o predchádzaní hospodárskym krízam a podpore hospodárskej činnosti[4] Európska komisia posúdila uplatňovanie vnútroštátnych predpisov vykonávajúcich smernicu o zneužívaní trhu a zistila niekoľko problémov, ktoré majú nepriaznivý vplyv z hľadiska integrity trhu a ochrany investorov. Jedným z problémov zistených v posúdení vplyvu je skutočnosť, že súčasné sankcie existujúce v boji proti trestným činom zneužívania trhu nemajú vplyv a nie sú dostatočne odstrašujúce, čo má za výsledok neúčinné presadzovanie uvedenej smernice. Okrem toho, vymedzenie toho, čo predstavuje trestný čin obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, sa medzi členskými štátmi výrazne líši. Napríklad, päť členských štátov neustanovuje trestné sankcie za sprístupnenie dôverných informácií osobami, ktoré k nim majú priamy prístup, a osem členských štátov tak nepostupuje v prípade osôb, ktoré sa dostali k dôverným informáciám ako druhé. Okrem toho jeden členský štát v súčasnosti neukladá trestné sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií osobou, ktorá má k nim priamy prístup, a štyri tak nerobia v prípade manipulácie s trhom. Keďže trh možno zneužívať cezhranične, tento rozdiel oslabuje vnútorný trh a ponecháva určitý priestor páchateľom zneužívania trhu na uskutočňovanie takéhoto zneužívania v krajinách s právnou úpravou, ktorá neustanovuje trestné sankcie za konkrétny skutok.

Minimálne pravidlá týkajúce sa trestných činov a trestných sankcií za zneužívanie trhu, ktoré by sa transponovali do vnútroštátneho trestného práva a uplatňovali systémami trestného súdnictva členských štátov, môžu prispieť k zaručeniu účinnosti tejto politiky Únie prejavovaním spoločenského nesúhlasu kvalitatívne odlišnej povahy, než majú správne sankcie alebo občianskoprávne mechanizmy odškodnenia. Odsúdenie za trestný čin zneužívania trhu, ktoré sa často stretáva s rozsiahlym mediálnym pokrytím, prispieva k zosilneniu odstrašujúceho účinku, keďže ukazuje potenciálnym páchateľom, že úrady prijímajú závažné donucovacie opatrenia, ktoré môžu mať za výsledok trest odňatia slobody alebo iné trestné sankcie a záznam v registri trestov. Spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia najzávažnejších skutkov zneužívania trhu ako trestných činov umožnia spoluprácu orgánov presadzovania práva v Európskej únii, a to najmä vzhľadom na to, že tieto skutky majú v mnohých prípadoch cezhraničný charakter.

I keď pravidlá na predchádzanie skutkom zneužívania trhu a boja proti nim existujú na úrovni EÚ od roku 2003, skúsenosti ukazujú, že požadovaný účinok, t. j. účinný príspevok k ochrane finančných trhov, súčasný systém nedosiahol. Kým návrhy na posilnenie a zaručenie koherentnosti správnych sankcií sú zapracované do návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom, v ktorom sa takisto plánuje náprava iných veľkých problémov v súčasnom systéme, v tomto návrhu sa ustanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia najzávažnejších skutkov zneužívania trhu a minimálnych sadzieb príslušných trestných sankcií.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Táto iniciatíva je výsledkom konzultácií so všetkými hlavnými zainteresovanými stranami, vrátane orgánov verejnej správy (vlád a regulačných orgánov cenných papierov), emitentov, sprostredkovateľov a investorov.

Zohľadňuje správu vydanú Výborom európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR) o správnych opatreniach a sankciách, ako aj o trestných sankciách, ktoré sú členským štátom k dispozícii podľa smernice o zneužívaní trhu[5]. Takisto zohľadňuje výsledky konzultácií, ktoré Komisia iniciovala vo svojom oznámení s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb.

Dňa 12. novembra 2008 Európska komisia usporiadala verejnú konferenciu o preskúmaní režimu zneužívania trhu[6]. Dňa 20. apríla 2009 Európska komisia vyhlásila výzvu na predloženie dôkazov k preskúmaniu smernice o zneužívaní trhu. Útvary Komisie dostali 85 príspevkov. Príspevky, ktoré nemajú dôverný charakter, sú k nahliadnutiu na webovej lokalite Komisie[7].

Dňa 28. júna 2010 Komisia začala verejnú konzultáciu o revízii smernice, ktorá bola ukončená 23. júla 2010[8]. Útvary Komisie dostali 96 príspevkov. Príspevky, ktoré nemajú dôverný charakter, sú k nahliadnutiu na webovej lokalite Komisie[9]. Zhrnutie je uvedený v prílohe č. 2 k správe o posúdení vplyvu[10]. Dňa 2. júla 2010 Komisia uskutočnila ďalšiu verejnú konferenciu o preskúmaní smernice[11].

V súlade so svojou politikou zameranou na „lepšiu právnu úpravu“ Komisia posúdila vplyv alternatív politiky. Možnosti politiky týkajúce sa trestných sankcií sa považovali za súčasť týchto prípravných prác. V posúdení vplyvu v tejto veci sa usúdilo, že požiadavka, aby členské štáty zaviedli trestné sankcie za najzávažnejšie skutky zneužívania trhu, je rozhodujúca na zaručenie účinného vykonávania politiky Únie v oblasti zneužívania trhu. V spojení s uprednostňovanými možnosťami politiky riešenými v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom to bude mať priaznivý vplyv na dôveru investorov a ďalej prispeje k finančnej stabilite finančných trhov.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ

Návrh sa zakladá na článku 83 ods. 2 ZFEÚ.

3.2. Subsidiarita a proporcionalita

Podľa zásady subsidiarity (článok 5 ods. 3 ZEÚ) opatrenia na úrovni EÚ by sa mali prijať len vtedy, keď predpokladané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto je možné z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhnutých opatrení ich lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

Zneužívanie trhu môže prekračovať hranice a narúša integritu finančných trhov, ktoré sú v Európskej únii stále viac integrované. Rozdielne prístupy k ukladaniu trestných sankcií členskými štátmi za skutky zneužívania trhu ponechávajú určitý priestor pre páchateľov, ktorí môžu často ťažiť z najmiernejších sankčných systémov. Toto oslabuje odstrašujúci účinok jednotlivých vnútroštátnych sankčných režimov a účinnosť presadzovania právneho rámca Únie pre zneužívanie trhu. Minimálne pravidlá týkajúce sa foriem zneužívania trhu, ktoré sú považované za trestný čin, pre celú EÚ prispievajú k riešeniu tohto problému.

V tomto kontexte sa opatrenia na úrovni EÚ javia z hľadiska zásady subsidiarity ako vhodný nástroj.

Zásada proporcionality vyžaduje, aby akýkoľvek zásah bol adresný a nepresahoval rozsah potrebný na dosiahnutie cieľov. Táto zásada usmerňovala proces od identifikácie a hodnotenie alternatívnych možností politiky po vypracovanie tohto návrhu.

3.3. Podrobné vysvetlenie návrhu 3.3.1. Trestné činy

V článku 3 v spojení s článkom 2 návrhu sa vymedzujú skutky zneužívania trhu, ktoré by členské štáty mali považovať za trestné činy, a preto by mali podliehať trestným sankciám.

Dve formy správania, ktoré predstavujú zneužívanie trhu, konkrétne obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom, by sa mali považovať za trestné činy, ak boli spáchané úmyselne. Pokus o spáchanie obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom by mal byť tiež trestaný ako trestný čin.

Trestný čin súvisiaci s dôvernými informáciami by sa mal vzťahovať na osoby, ktoré majú dôverné informácie, o ktorých vedia, že sú dôvernými informáciami. Trestný čin súvisiaci s manipuláciou s trhom sa vzťahuje na kohokoľvek.

3.3.2. Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie, pokus

Článkom 4 sa zaručuje, že podnecovanie vymedzených trestných činov, ako aj príslušné napomáhanie a navádzanie sú v členských štátoch takisto trestné. Na pokus o spáchanie niektorého zo skutkov vymedzených v článkoch 3 a 4 sa vzťahuje aj smernica s výnimkou neoprávneného sprístupnenia dôverných informácií a šírenia informácií, ktoré vysielajú falošné alebo zavádzajúce signály, keďže sa nejaví vhodné definovať pokusy o spáchanie týchto skutkov ako trestné činy.

3.3.3. Trestné sankcie

V článku 5 sa vyžaduje, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia zaručujúce, že na trestné činy určené v článkoch 3 a 4 sa vzťahujú trestné sankcie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

3.3.4. Zodpovednosť právnických osôb

V článku 6 sa vyžaduje od členských štátov, aby zaručili, že právnické osoby možno brať na zodpovednosť za trestné činy vymedzené v článkoch 3 a 4.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

2011/0297 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 83 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12],

,

v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Integrovaný a účinný finančný trh si vyžaduje integritu trhu. Hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Zneužívanie trhu poškodzuje integritu finančných trhov a dôveru verejnosti v cenné papiere a deriváty.

(2) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES[13] o obchodovaní s využitím dôverných informácií a manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) sa vyžaduje, aby členské štáty zaručili, že príslušné orgány majú právomoci na odhalenie a vyšetrovanie zneužívania trhu. Bez toho, aby tým bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie, sa v smernici 2003/6/ES takisto požaduje, aby členské štáty zabezpečili, že možno prijať primerané správne opatrenia voči osobám zodpovedným za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva táto smernica, alebo im uložiť správne sankcie.

(3) V správe skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ sa odporúča, že spoľahlivý obozretný rámec pre hospodárenie a podnikanie vo finančnom sektore sa musí opierať o silné režimy dohľadu a sankcionovania. So zreteľom na tento cieľ sa skupina domnieva, že orgány dohľadu musia mať dostatočné právomoci konať a že by mali existovať rovnocenné, silné a odstrašujúce sankčné režimy pre všetky finančné trestné činy – sankcie, ktoré by sa mali účinne presadzovať. Skupina dospela k záveru, že sankčné režimy členských štátov sú všeobecne slabé a heterogénne.

(4) Dobre fungujúci právny rámec týkajúci sa zneužívania trhu si vyžaduje účinné presadzovanie. Hodnotenie vnútroštátnych systémov správnych sankcií podľa smernice 2003/6/ES ukázalo, že nie všetky príslušné vnútroštátne orgány mali k dispozícii celú sústavu právomocí na zaručenie primeranej sankcie ako odpovede na zneužívanie trhu. Zistilo sa najmä, že nie všetky členské štáty mali k dispozícii peňažné administratívne sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom a že výška týchto sankcií bola v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišná.

(5) Prijatie správnych sankcií členskými štátmi sa ukázalo ako nedostatočné na zaručenie dodržiavania pravidiel predchádzania zneužívaniu trhu a boja proti nemu.

(6) Je nevyhnutné, aby sa dodržiavanie posilnilo dostupnosťou trestných sankcií, ktoré vyjadrujú spoločenský nesúhlas kvalitatívne odlišnej povahy, než majú správne sankcie. Ustanovenie najzávažnejších foriem zneužívania trhu za trestné činy vymedzuje v zákone jasné hranice, že takéto konanie sa považuje za neprijateľné a vysiela verejnosti a potenciálnym páchateľom posolstvo, že ich príslušné orgány berú veľmi vážne.

(7) Nie všetky členské štáty ustanovili trestné sankcie za niektoré druhy závažných porušení vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica 2003/6/ES. Tieto rôzne prístupy oslabujú jednotnosť podmienok fungovania na vnútornom trhu a môžu motivovať k tomu, aby osoby uskutočňovali zneužívanie trhu v členských štátoch, ktoré nemajú ustanovené trestné sankcie za tieto skutky. Okrem toho sa doteraz nedospelo k zhode na úrovni celej Únie v tom, ktoré konanie sa považuje za také závažné porušenie. Preto by sa mali stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov spáchaných fyzickými a právnickými osobami a sankcií. Spoločné minimálne pravidlá by takisto umožnili využívať účinnejšie metódy vyšetrovania a účinnej spolupráce v rámci členských štátov a medzi nimi. Odsúdenie za skutky zneužívania trhu podľa trestného práva sa často stretáva s rozsiahlym mediálnym pokrytím, čo pomáha odrádzať potenciálnych páchateľov, pretože upriamuje pozornosť verejnosti na odhodlanie príslušných orgánov riešiť zneužívanie trhu.

(8) Zavedenie trestných sankcií za najzávažnejšie skutky zneužívania trhu všetkými členskými štátmi je preto nevyhnutné na zabezpečenie účinného vykonávania politiky Únie v oblasti boja proti zneužívaniu trhu v súlade s požiadavkami opísanými v oznámení s názvom Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva[14].

(9) S cieľom zosúladiť rozsah pôsobnosti tejto smernice s pôsobnosťou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom by sa z tejto smernice malo vyňať obchodovanie s vlastnými akciami na účely stabilizácie a programy spätného výkupu, rovnako ako transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané na účely činností riadenia menového a verejného dlhu a činností týkajúcich sa emisných kvót pri realizácii politiky EÚ v oblasti klímy.

(10) Členské štáty by mali mať povinnosť uplatňovať na skutky obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom trestné sankcie podľa tejto smernice len vtedy, keď sú spáchané úmyselne.

(11) Vzhľadom na nepriaznivé účinky, ktoré má pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom na integritu finančných trhov a dôveru investorov v tieto trhy, by sa tieto formy konania mali takisto trestať ako trestný čin.

(12) Touto smernicou by sa od členských štátov malo takisto vyžadovať, aby zaručili, že podnecovanie k týmto trestným činom, ako aj príslušné napomáhanie a navádzanie sú takisto trestné. Ak niekto spôsobí, že iná osoba na základe dôverných informácií nadobudne alebo odpredá finančné nástroje, ktorých sa tieto informácie týkajú, tento skutok by sa mal v tejto súvislosti považovať za podnecovanie k obchodovaniu s využitím dôverných informácií.

(13) Táto smernica by sa mala uplatňovať so zreteľom na právny rámec ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom a jeho vykonávacie opatrenia.

(14) S cieľom zaručiť účinné vykonávanie európskej politiky zabezpečenia integrity finančných trhov ustanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom by členské štáty mali takisto rozšíriť zodpovednosť aj na právnické osoby, vrátane – vždy, keď to je možné – trestnej zodpovednosti právnických osôb.

(15) Keďže v tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať alebo zachovať prísnejšie trestnoprávne predpisy týkajúce sa zneužívania trhu.

(16) Akékoľvek spracúvanie osobných údajov uskutočňované pri vykonávaní tejto smernice by malo byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[15].

(17) Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je zabezpečenie dostupnosti trestných sankcií za najzávažnejšie skutky zneužívania trhu v celej Európskej únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

(18) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie tak, ako to je zakotvené v zmluve. Konkrétne má byť uplatňovaná s riadnym dodržiavaním slobody podnikania (článok 16), práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47), prezumpcie neviny a práva na obhajobu (článok 48), zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov (článok 49) a práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50).

(19) Komisia by mala posúdiť vykonávanie tejto smernice v členských štátoch takisto s cieľom posúdiť možnú budúcu potrebu zavedenia minimálnej harmonizácie druhov a úrovní trestných sankcií.

(20) [V súlade s článkami 1, 2, 3 a 4 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k zmluve, Spojené kráľovstvo oznámilo svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice] ALEBO [Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k zmluve, sa Spojené kráľovstvo nebude zúčastňovať na prijatí tejto smernice a preto ňou nie je viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu].

(21) [V súlade s článkami 1, 2, 3 a 4 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k zmluve, Írsko oznámilo svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice] ALEBO [Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k zmluve, sa Írsko nebude zúčastňovať na prijatí tejto smernice a preto ňou nie je viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu] .

(22) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluve, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, a preto ňou nie je viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá pre trestné sankcie za najzávažnejšie skutky zneužívania trhu, konkrétne obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu alebo na stabilizáciu finančného nástroja, pokiaľ sa takéto obchodovanie vykonáva v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom, alebo na transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané na účely činností menovej politiky a riadenia verejného dlhu a činností týkajúcich sa emisných kvót pri realizácii politiky Únie v oblasti klímy v súlade s článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom.

3. Táto smernica sa uplatňuje aj na konanie alebo transakcie, vrátane ponúk, týkajúce sa obchodovania s emisnými kvótami formou dražby alebo na takéto obchodovanie s inými draženými produktmi, ktoré sú na emisných kvótach založené, v súlade s nariadením Komisie č. 1031/2010. Na ponuky predložené v súvislosti s aukciou sa uplatňujú akékoľvek ustanovenia tejto smernice týkajúce sa pokynov na obchodovanie.[16].

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1. „Finančné nástroje“ sú akékoľvek nástroje v zmysle článku 2 ods. 1 pododsek 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o trhoch s finančnými nástrojmi.

2. „Dôverné informácie“ sú informácie v zmysle článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom.

Článok 3 Obchodovanie s využitím dôverných informácií

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce konanie považovalo za trestný čin, ak je spáchané úmyselne:

a)      ak osoba má dôverné informácie a využije ich na kúpu alebo predaj finančných nástrojov, ktorých sa táto informácia týka, na vlastný účet alebo na účet tretej osoby. Patrí sem aj využívanie dôverných informácií na zrušenie alebo zmenenie a doplnenie pokynu týkajúceho sa finančného nástroja, s ktorým tieto informácie súvisia tam, kde bol takýto pokyn vydaný pred získaním dôverných informácií; alebo

b)      sprístupnenie dôverných informácií akejkoľvek inej osobe, pokiaľ takéto sprístupnenie nie je vykonané v priebehu zákonného plnenia si povinností vyplývajúcich zo zamestnania alebo profesie.

Článok 4 Manipulácia s trhom

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce konanie považovalo za trestný čin, ak je spáchané úmyselne:

a)      poskytovanie nesprávnych alebo zavádzajúcich signálov vzhľadom na ponuku, dopyt alebo cenu finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít;

b)      zabezpečenie ceny jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni;

c)      uzavretie transakcie, vydanie pokynu na obchodovanie alebo akákoľvek iná činnosť na finančných trhoch ovplyvňujúca cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít, ktoré využívajú fiktívne nástroje alebo akúkoľvek inú formu podvodu alebo machinácie;

d)      šírenie informácií, ktoré vysielajú falošné alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o finančné nástroje alebo súvisiace spotové zmluvy týkajúce sa komodít, kde tieto osoby získajú pre seba alebo inú osobu výhodu alebo zisk zo šírenia danej informácie.

Článok 5 Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie, pokus

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zaručili, že podnecovanie trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 a príslušné napomáhanie a navádzanie sú trestané ako trestné činy.

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zaručili, že pokus o spáchanie niektorého zo skutkov uvedených v článku 3 písm. a) a v článku 4 písm. a), b) a c) je trestaný ako trestný čin.

Článok 6 Trestné sankcie

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zaručia, že za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 5 sú ukladané účinné, primerané a odradzujúce trestné sankcie.

Článok 7 Zodpovednosť právnických osôb

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zaručili, že právnické osoby môžu byť zodpovedné za skutky uvedené v článkoch 3 až 5, pokiaľ boli tieto skutky spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie a ktorá konala buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby na základe:

a)      právomoci zastupovať právnickú osobu;

b)      oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo

c)      oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

2. Členské štáty takisto prijmú potrebné opatrenia, aby zaručili, že právnické osoby môžu byť zodpovedné, keď nedostatok dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnil spáchanie skutku uvedeného v článkoch 3 až 5 v prospech danej právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.

3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi skutkov uvedených v článkoch 3 až 5.

Článok 8 Sankcie voči právnickým osobám

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zaručenie, že právnickým osobám, ktoré sú zodpovedné podľa článku 7, sa ukladajú účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

Článok 9 Správa

Komisia [4 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a v prípade potreby o vhodnosti jej preskúmania, najmä v súvislosti s primeranosťou zavedenia spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa druhov a sadzieb trestných sankcií.

Komisia predkladá svoju správu v prípade potreby spolu s legislatívnym návrhom.

Článok 10 Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie takýchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa v členských štátoch uplatňujú od [24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] a v závislosti od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom a v deň nadobudnutia jeho účinnosti.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou.

Článok 12 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Správa skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, Brusel, 25.2.2009, s. 23.

[2]               Európska komisia, oznámenie s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb,

                KOM(2010) 716, 8. decembra 2010.

[3]               KOM(2011) 573 v konečnom znení.

[4]               Európska rada vo svojom Štokholmskom programe – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich z 2.12.2009 zdôraznila potrebu regulácie finančných trhov a predchádzania ich zneužívaniu a vyzvala členské štáty a Komisiu, aby zlepšili odhaľovanie zneužívania trhu a zneužívania finančných prostriedkov. Závery Rady pre SVV o predchádzaní hospodárskym krízam a podpore hospodárskej činnosti zdôraznili, že by sa malo uvažovať o tom, či je, alebo nie je možné alebo vhodné harmonizovať trestnoprávne predpisy týkajúce sa závažných manipulácií s cenami akcií na trhu a ďalšieho nekalého konania vo vzťahu k trhom s cennými papiermi. Pozri dokumenty: 8920/10 z 22.4.2010 a 7881/10 z 29.3.2010.

[5]               CESR/08-099, február 2008.

[6]               Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/securities/abuse/12112008_conference_en.htm.

[7]               Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2009/market_abuse_en.htm.

[8]               Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2010/mad/consultation_paper.pdf.

[9]               Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2010/mad_en.htm.

[10]             Správu o posúdení vplyvu nájdete tu: http://ec.europa.eu/internal_market/securities/abuse/index_en.htm.

[11]             Zhrnutie príspevkov nájdete v prílohe č. 3 k správe o posúdení vplyvu. 

[12]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[13]             Ú. v. EÚ L 16, 12.4.2003, s. 16.

[14]             KOM(2011) 573 v konečnom znení.

[15]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[16]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1.