52011PC0612

{SEC(2011)1138 final}

{SEC(2011)1139 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Komisia 29. júna 2011 prijala návrh ďalšieho viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020: rozpočet na realizáciu stratégie Európa 2020. Komisia vo svojom návrhu rozhodla, že politika súdržnosti by mala zostať základným prvkom ďalšieho finančného balíka a zdôraznila jej kľúčovú úlohu v realizácii stratégie Európa 2020.

Komisia preto navrhla niekoľko významných zmien spôsobu návrhu a vykonávania politiky súdržnosti. k najvýznamnejším prvkom návrhu patrí sústredenie finančných prostriedkov na menší počet priorít lepšie prepojených so stratégiou Európa 2020, zameranie sa na výsledky, monitorovanie pokroku pri plnení dohodnutých cieľov, zvýšené použitie podmieneností a zjednodušenie realizácie.

Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia, ktorými sa riadi Kohézny fond a zrušuje sa nariadenie (ES) č. 1084/2006. Vychádza z práce vykonanej od zverejnenia štvrtej správy o súdržnosti v máji 2007, v ktorej sa načrtli hlavné výzvy, ktorým budú čeliť regióny v nasledujúcich desaťročiach a otvorila sa debata o budúcej politike súdržnosti. Dňa 9. novembra 2010 Komisia prijala piatu správu o súdržnosti, ktorá poskytla analýzu sociálneho a hospodárskeho vývoja a načrtla smerovanie budúcej politiky súdržnosti.

Politika súdržnosti je dôležitým vyjadrením solidarity s chudobnejšími a najslabšími regiónmi EÚ, ale je aj oveľa viac. Jedným z najväčších úspechov EÚ je jej schopnosť zvyšovať životný štandard všetkých svojich občanov. Dosahuje to nielen tak, že pomáha chudobnejším členským štátom a regiónom v rozvoji a raste, ale aj prostredníctvom svojej úlohy pri integrácii jednotného trhu, ktorého veľkosť poskytuje trhy a úspory z rozsahu všetkým častiam EÚ, bohatým a chudobným, veľkým aj malým. Hodnotenie doterajších výdavkov politiky súdržnosti Komisiou ukázalo mnoho príkladov pridanej hodnoty a rastu, ako aj investície, ktorými sa vytvorili pracovné príležitosti a ktoré by sa nemohli uskutočniť bez podpory z rozpočtu EÚ. Výsledky však ukázali aj účinky rozptylu a nedostatočného určenia priorít. v čase nedostatku verejných financií a potreby investícií na podporu rastu, väčšej než kedykoľvek predtým, sa Komisia rozhodla, že navrhne dôležité zmeny politiky súdržnosti.

Kohézny fond pomáha členským štátom s HND na obyvateľa pod 90 % priemeru EÚ-27 v investovaní do transeurópskych dopravných sietí a do životného prostredia. Časť príspevkov z Kohézneho fondu (10 miliárd eur) bude viazaná na financovanie hlavných dopravných sietí v rámci nástroja „Spájame Európu“. Kohézny fond môže podporovať aj projekty súvisiace s energetikou, pokiaľ prinášajú jednoznačné výhody pre životné prostredie napr. podporovaním energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI a POSÚDENIE VPLYVU

2.1 Konzultácie a odborné poradenstvo

Pri príprave návrhov sa zohľadnili všetky výsledky verejných konzultácií v rámci piatej správy o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti, preskúmanie rozpočtu EÚ[1], návrhy viacročného finančného rámca[2], piata správa o súdržnosti[3] a konzultácie po prijatí správy.

Verejné konzultácie o záveroch piatej správy o súdržnosti prebiehali od 12. novembra 2010 do 31. januára 2011. Celkovo bolo prijatých 444 príspevkov. Respondentmi boli členské štáty, regionálne a miestne orgány, sociálni partneri, európske záujmové organizácie, mimovládne organizácie, občania a ďalšie zainteresované strany. v rámci verejných konzultácií sa predložilo niekoľko otázok o budúcnosti politiky súdržnosti. Zhrnutie výsledkov bolo uverejnené 13. mája 2011[4].

Od 4. mája 2010 do 15. septembra 2010 sa konali aj verejné konzultácie o budúcej transeurópskej dopravnej sieti. Väčšina zainteresovaných strán, najmä na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni, podporuje lepšiu koordináciu rôznych finančných nástrojov, ktorými sa financuje TEN-T na úrovni EÚ, konkrétne politiky súdržnosti, financovania výskumu a inovácie, programu TEN-T a intervencií EIB.

Ako vstupy sa použili výsledky následných hodnotení programov za obdobie 2000 – 2006 a široká škála štúdií a odborného poradenstva. Odborné poradenstvo o budúcej politike súdržnosti poskytla aj skupina na vysokej úrovni, zložená z expertov z vnútroštátnych správnych orgánov, na 10 stretnutiach, ktoré sa konali od roku 2009 do roku 2011.

2.2 Posúdenie vplyvu

Posúdili sa možnosti najmä vo vzťahu k príspevku Kohézneho fondu na investície do základnej infraštruktúry v doprave a v oblasti životného prostredia. Kohézny fond je zameraný na podporu projektov v transeurópskych dopravných sieťach v súlade s článkami 171 a 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Posúdili sa rôzne spôsoby podmienenia financovania zdravým makrofiškálnym rámcom vrátane súčasného stavu so slabou podmienenosťou ex post, ktorá sa nikdy neuplatňovala, posilnenou podmienenosťou ex post a podmienenosťou ex ante, ktorá by vyžadovala splnenie predpokladov pred prijatím programov.

Rozvinutie súčasného systému najlepšie spĺňa kritériá vlastníctva, transparentnosti a predvídateľnosti a zároveň zabezpečuje, aby efektívnosť investícií na posilnenie rastu nebola ohrozená uplatňovaním nezdravých fiškálnych politík. Takýto postup zahŕňa zastavenie rastúceho podielu časti alebo všetkých záväzkov v prípade opakovaných porušení a umožňuje určitú pružnosť, ale je obmedzený na výnimočné hospodárske okolnosti. Zároveň zabezpečuje úplné zosúladenie ustanovení o makrofiškálnej podmienenosti Kohézneho fondu / štrukturálnych fondov a nových pravidiel rozpočtového dohľadu Paktu stability a rastu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Európska regionálna politika plní dôležitú úlohu v mobilizácii miestnych aktív a zameraním na rozvoj vnútorného potenciálu.

Článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyzýva Európsku úniu, aby vykonala opatrenia na posilnenie svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a podporovala celkový harmonický rozvoj znižovaním rozdielov medzi úrovňami rozvoja regiónov a podporou rozvoja v najviac znevýhodnených regiónoch.

V ZFEÚ sa uvádza, že Kohézny fond sa má vytvoriť s cieľom prispieť k projektom v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry. v článku 192 ZFEÚ sa uvádza použitie Kohézneho fondu aj v oblasti životného prostredia v prípadoch, keď sa nemôže uplatniť zásada „platí znečisťovateľ“ pre disproporčné náklady pre orgány verejnej správy členského štátu. v protokole č. 28 k ZFEÚ sa uvádza, že Kohézny fond poskytne podporu projektom v členských štátoch s HND na obyvateľa menej ako 90 % priemeru Únie.

Časový rozvrh preskúmania financovania EÚ na podporu súdržnosti je spojený s návrhom nového viacročného finančného rámca podľa pracovného programu Komisie.

Ako sa zdôraznilo v preskúmaní rozpočtu EÚ, „rozpočet EÚ by sa mal využiť na financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom môžu zabezpečiť lepšie výsledky“.[5] Právny návrh bude rešpektovať zásadu subsidiarity, pretože úlohy EFRR sú stanovené v Zmluve a politika sa vykonáva v súlade so zásadou spoločného riadenia, pričom sa rešpektujú inštitucionálne kompetencie členských štátov a regiónov.

Legislatívny nástroj a druh opatrenia (t. j. financovanie) sú definované v ZFEÚ, ktorá poskytuje právny základ pre Kohézny fond a v ktorej sa uvádza, že úlohy, prioritné ciele a organizácia fondu sa má definovať v nariadeniach.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh viacročného finančného rámca Komisie obsahuje návrh vo výške 376 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020.

Navrhovaný rozpočet 2014 – 2020 || mld. EUR

Konvergenčné regióny Regióny s prechodným financovaním Konkurencieschopné regióny Územná spolupráca Kohézny fond Osobitný príspevok pre najvzdialenejšie a riedko osídlené regióny || 162,6 39 53,1 11,7 68,7 0,926

Nástroj „Spájame Európu“ v oblasti dopravy, energetiky a IKT || 40 mld. EUR (s dodatočnými 10 mld. EUR účelovo viazanými v rámci Kohézneho fondu)

*Všetky sumy v stálych cenách roku 2011

5.           ZHRNUTIE OBSAHU NAVRHOVANÉHO NARIADENIA

V navrhovanom nariadení sa určuje rozsah intervencie Kohézneho fondu. Obsahuje článok týkajúci sa rozsahu, v ktorom sa vymedzujú všeobecné oblasti intervencie na poli dopravy a životného prostredia. Rozsah intervencie sa vymedzuje aj negatívnym zoznamom činností, ktoré nebudú oprávnené na podporu a zoznamom investičných priorít.

V oblasti životného prostredia Kohézny fond podporí investície do prispôsobenia sa zmene klímy a prevencie rizík, investície v sektoroch vodného hospodárstva a odpadu, ako aj investície do mestského prostredia. v súlade s návrhmi viacročného finančného rámca Komisie sú na podporu oprávnené aj investície v oblasti energetiky za predpokladu, že majú pozitívny prínos pre životné prostredie. Preto sa podporujú aj investície do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov.

V oblasti dopravy Kohézny fond prispeje na investície do transeurópskej dopravnej siete ako aj nízkouhlíkových dopravných systémov a mestskej dopravy.

2011/0274 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006

EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na druhý pododsek jej článku 177,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[6],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[7],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V článku 174 Zmluvy sa stanovuje, že Únia by mala rozvíjať a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Kohézny fond by mal preto slúžiť ako zdroj financií na projekty v oblasti životného prostredia a na dopravnú infraštruktúru transeurópskej dopravnej siete.

(2) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2012 z […], ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu a zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006[8] [nariadenie o spoločných ustanoveniach, ďalej len „NSU“], sa stanovuje nový rámec fungovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Je potrebné vymedziť ciele Kohézneho fondu s ohľadom na nový rámec jeho uplatnenia a s ohľadom na jeho účel podľa Zmluvy.

(3) Únia môže prostredníctvom Kohézneho fondu prispievať na akcie zamerané na dosiahnutie environmentálnych cieľov Únie vymedzených v článkoch 11 a 191 Zmluvy.

(4) Projekty v oblasti transeurópskej dopravnej siete financované Kohéznym fondom majú dodržiavať usmernenia prijaté rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete[9]. s cieľom sústrediť úsilie by sa priorita mala prideliť projektom v spoločnom záujme podľa definície v uvedenom rozhodnutí.

(5)             Mali by sa stanoviť konkrétne ustanovenia o druhu činností, ktoré sa môžu podporovať financiami z Kohézneho fondu v rámci tematických cieľov vymedzených v nariadení (EÚ) č. [...]/2012 [NSU]. Zároveň by sa mali vymedziť a vysvetliť výdavky mimo rozsahu Kohézneho fondu vrátane výdavkov na znižovanie emisií skleníkových plynov v zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES[10].

(6) S cieľom riešiť osobitné potreby Kohézneho fondu a v súlade so stratégiou Európa 2020, podľa ktorej by sa politikou súdržnosti mala podporovať potreba dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast[11], je nevyhnutné určiť investičné priority v rozsahu každého tematického cieľa stanoveného v nariadení (EÚ) č. […]/2012 [NSU].

(7) Spoločný súbor ukazovateľov na posúdenie pokroku pri plnení programu by sa mal stanoviť predtým, než členské štáty navrhnú svoje operačné programy. Tieto ukazovatele by sa mali doplniť ukazovateľmi viazanými na konkrétny program.

(8) Toto nariadenie nahrádza nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94[12]. v záujme zrozumiteľnosti by sa preto malo zrušiť nariadenie (ES) č. 1084/2006.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú úlohy Kohézneho fondu a rozsah jeho pomoci, pokiaľ ide o cieľ Investície pre rast a zamestnanosť uvedený v článku 81 nariadenia (EÚ) č. [...]/2012 [NSU]

Článok 2 Rozsah podpory z Kohézneho fondu

1.           Podpora z Kohézneho fondu, zabezpečujúca primeranú vyváženosť a podliehajúca špecifickým potrebám jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o investície a infraštruktúru, je určená na :

(a) investície do životného prostredia vrátane oblastí súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom a energetikou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie;

(b) transeurópske siete v oblasti dopravnej infraštruktúry v súlade s usmerneniami prijatými rozhodnutím č. 661/2010/EÚ;

(c) technickú pomoc.

2.           Kohézny fond nepodporuje:

(a) odstavenie jadrových elektrární;

(b) znižovanie emisií skleníkových plynov v zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES;

(c) bývanie.

Článok 3 Investičné priority

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. [...]/2012 [NSU] Kohézny fond podporuje v rámci tematických cieľov stanovených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. [...]/2012 [NSU] tieto investičné priority:

(a) podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch:

i)       propagáciou produkcie a distribúcie obnoviteľných zdrojov energie;

ii)       propagáciou energetickej efektívnosti a používaním obnoviteľnej energie v malých a stredných podnikoch;

iii)      podporou energetickej efektívnosti a používaním obnoviteľnej energie vo verejných infraštruktúrach;

iv)      vývojom inteligentných distribučných systémov s nízkym napätím;

v)      propagáciou nízkouhlíkových stratégií pre mestské oblasti;

(b) propagácia prispôsobenia sa zmene klímy, prevencia a riadenie rizík:

i)       podporou vyhradených investícií na prispôsobenie sa zmene klímy;

ii)       propagáciou investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečením ochrany pred katastrofami a vyvíjaním systémov zvládania katastrof;

(c) ochrana životného prostredia a propagácia efektívneho využívania zdrojov:

i)       riešením značných potrieb investícií do sektora odpadu s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie;

ii)       riešením značných potrieb investícií do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie;

iii)      ochranou a obnovou biodiverzity, aj prostredníctvom „zelených infraštruktúr“;

iv)      zlepšením mestského prostredia vrátane oživenia opustených priemyselných areálov a znížením znečistenia vzduchu;

(d) propagácia trvalo udržateľnej dopravy a odstránenie problematických miest v kľúčových sieťových infraštruktúrach:

i)       podporou multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do transeurópskej dopravnej siete;

ii)       vývojom ekologicky priaznivých a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane podpory udržateľnej mestskej mobility;

iii)      vývojom komplexných, interoperabilných železničných systémov vysokej kvality;

e)           zvyšovanie inštitucionálnej kapacity a účinnej verejnej správy posilnením inštitucionálnej kapacity a účinnosti verejných správ a verejných služieb spojených s implementáciou Kohézneho fondu.

Článok 4 Ukazovatele

1. Podľa potreby sa používajú sa spoločné ukazovatele stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu a v súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia (EÚ)č. [...]/2012 [NSU]. v prípade spoločných ukazovateľov sa východiská stanovujú na nulu a kumulatívne ciele na rok 2022.

2. Pokiaľ ide o ukazovatele výstupov konkrétneho programu, východiská sa stanovujú na nulu a kumulatívne ciele sa viažu na rok 2022.

3. Pokiaľ ide o ukazovatele výsledkov konkrétneho programu, pri východiskách sa používajú najnovšie dostupné údaje a ciele sa viažu na rok 2022, ale môžu sa vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne.

Článok 5 Prechodné ustanovenia

1.           Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu, vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia, pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1084/2006 alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu, ktorý sa uplatňuje na túto pomoc k 31. decembru 2013, pričom uvedené nariadenie alebo právne predpisy sa naďalej uplatňujú na takúto pomoc alebo na dotknuté projekty až do ich ukončenia.

2.           Žiadosti o pomoc predložené na základe nariadenia (ES) č. 1084/2006 ostávajú v platnosti.

Článok 6 Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1084/2006 sa týmto zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 7 Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2022 v súlade s článkom 177 Zmluvy.

Článok 8 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

Zoznam spoločných ukazovateľov Kohézneho fondu

|| JEDNOTKA || NÁZOV

Životné prostredie || ||

Tuhý odpad || tony || Dodatočná kapacita recyklácie odpadu

Dodávka vody || osoby || Počet obyvateľov so zlepšenou dodávkou vody

|| m3 || Odhadované zníženie úniku vody z vodovodnej siete

Čistenie odpadových vôd || populačný ekvivalent || Počet obyvateľov so zlepšeným čistením odpadových vôd

Prevencia a riadenie rizík || osoby || Počet obyvateľov využívajúcich opatrenia protipovodňovej ochrany

osoby || Počet obyvateľov využívajúcich opatrenia ochrany pred lesnými požiarmi a iné ochranné opatrenia

Rekultivácia pôdy || hektáre || Celkový povrch rekultivovanej pôdy

Zástavba pôdy || hektáre || Zmena v zastavanej pôde z dôvodu stavebnej činnosti

Príroda a biodiverzita || hektáre || Povrchová rozloha habitatov v lepšom stave ochrany

Energetika a zmena klímy || ||

Obnoviteľné zdroje || MW || Dodatočná kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov

Energetická efektívnosť || domácnosti || Počet domácností so zlepšenou klasifikáciou podľa spotreby energie

|| kWh/rok || Zníženie primárnej spotreby energie vo verejných budovách

|| používatelia || Počet dodatočných používateľov energie napojených na inteligentné siete

Zníženie emisií skleníkových plynov || tony CO2eq || Odhadované zníženie emisií skleníkových plynov v ekvivalentoch CO2 

Doprava || ||

Železnica || km || Celková dĺžka novej železničnej trate

|| km || Celková dĺžka rekonštruovanej alebo zrenovovanej železničnej trate

Cesty || km || Celková dĺžka novovybudovaných ciest

|| km || Celková dĺžka rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest

Mestská hromadná doprava || cesty cestujúcich || Nárast ciest cestujúcich, ktorí využívajú podporenú službu mestskej hromadnej dopravy

Vnútrozemské vodné cesty || tony-km || Zvýšenie nákladu prepravovaného na zlepšených vnútrozemských vodných cestách

[1]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným parlamentom: Preskúmanie rozpočtu EÚ, KOM(2010) 700 v konečnom znení, 19.10.2010.

[2]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rozpočet stratégie Európa 2020, KOM(2011) 500, 29.6.2011.

[3]               Piata správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, november 2010.

[4]               Pracovný dokument útvarov Komisie: Výsledky verejných konzultácií o záveroch z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, SEK(2011) 590 v konečnom znení, 13.5.2011.

[5]               KOM(2010) 700 v konečnom znení, 19.10.2010.

[6]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[7]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[8]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[9]               Ú. v. EÚ L 204, 5.8.2010, s. 1.

[10]             Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

[11]             Oznámenie Komisie: Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.

[12]             Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 79.