This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011PC0609
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on a European Union Programme for Social Change and Innovation
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie
/* KOM/2011/0609 v konečnom znení - 2011/0270 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie /* KOM/2011/0609 v konečnom znení - 2011/0270 (COD) */
{SEC(2011)1130
final} {SEC(2011)1131
final} DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU ·
Všeobecný kontext Spoločenstvá v rámci Európy
čelia mnohým výzvam, ktoré sa vyskytli v dôsledku zvýšenej celosvetovej
konkurencie, rýchleho technologického pokroku, demografických trendov
a zmien klímy. Vážnosť tejto situácie zvýšila nedávna hospodárska
a finančná kríza, ktorá zasiahla všetky členské štáty
a regióny v EÚ. V oblasti zamestnanosti a sociálnej
politiky musí Únia naďalej riešiť zložité problémy, ako sú napr.: –
vysoká miera nezamestnanosti, najmä medzi
nízkokvalifikovanými pracovníkmi, mladými ľuďmi, staršími
pracovníkmi, prisťahovalcami a ľuďmi so zdravotným
postihnutím, –
čoraz väčšia roztrieštenosť
pracovného trhu, na ktorom sa objavujú pružnejšie pracovné modely, a ďalšie
výzvy, ktoré majú vplyv na istotu zamestnania a pracovné podmienky, –
klesajúci podiel pracujúcich osôb a zvýšený
tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré vyplynuli z demografických
zmien, –
ťažkosti so zosúladením pracovných
a rodinných povinností a s dosahovaním udržateľnej
rovnováhy medzi prácou a súkromím, ktoré brzdia osobný a rodinný rozvoj, –
neprípustne vysoký počet ľudí žijúcich
pod hranicou chudoby a v sociálnom vylúčení. Kríza takisto
zvýraznila úzke prepojenia a vzájomné pôsobenie medzi hospodárstvami 27
členských štátov EÚ, predovšetkým v rámci eurozóny, ktoré sa
prejavujú tak, že reformy alebo ich nedostatok v jednom štáte
ovplyvňujú výkon hospodárstva v ostatných štátoch.
Znamená to, že koordinované opatrenia na úrovni Únie sú pri riešení
týchto výzev účinnejšie ako samostatné opatrenia jednotlivých
členských štátov. Na to, aby reformy boli
nákladovo efektívne, musia byť čo najviac podložené skutočnými
údajmi. Zapojenie politikov
a ďalších zainteresovaných strán do procesu kolektívneho vzdelávania
a do rozvoja a testovania nových prístupov môže viesť
k výraznejšiemu prijatiu, osvojeniu si a záväzku k stratégii
Európa 2020. V tomto ohľade môže
byť sociálna inovácia, a najmä sociálne experimentovanie, dobrým
nástrojom na tvorbu reforiem a na prispôsobovanie politík, ktoré sú
potrebné na vykonanie stratégie Európa 2020. Vývoj
a šírenie prístupu sociálnej inovácie na širšej úrovni v rámci
Európskej únie však brzdia viaceré faktory: –
nedostatočná informovanosť o potrebách
a schopnostiach občianskych organizácií, sociálnych podnikov,
podnikateľov v sociálnej sfére a organizácií verejného sektora, –
roztrieštenosť úsilia a zdrojov,
nedostatok transparentnosti a viditeľnosti, obmedzená finančná
pomoc a nedostatočné technické zručnosti, ktorými možno pomôcť
organizáciám vyvíjať sa a prinášať sociálne inovácie, –
nízka úroveň účasti občanov
a podnikov, –
slabé šírenie a pomalé dopĺňanie
osvedčených postupov, –
nedostatočné metódy hodnotenia vplyvov
opatrení a politík. Zatiaľ
čo riešenie sociálno-hospodárskych problémov je predovšetkým úlohou členských
štátov a regiónov a rozhodnutia sa musia vykonávať čo
najbližšie k občanom, úlohou Únie je prezentovať potrebu
konkrétnych reforiem v programe, určovať prekážky brániace zmene
a spôsoby, ako ich prekonať, zabezpečovať dodržiavanie
súladu s jestvujúcimi pravidlami na úrovni Únie, podnecovať vzájomnú
výmenu osvedčených postupov a vzájomné vzdelávanie
a podporovať sociálnu inováciu a celoeurópske prístupy. ·
Dôvody návrhu Program Európskej únie v oblasti sociálnej
zmeny a inovácie sa zakladá na troch jestvujúcich nástrojoch: –
program Progress zriadený rozhodnutím č.
1672/2006/ES, –
sieť EURES, –
európsky nástroj mikrofinancovania Progress v
oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania zriadený rozhodnutím
č. 283/2010/EÚ. Program
Progress V rámci hraníc
právomocí Únie je kľúčovou úlohou politiky Únie v oblasti
zamestnanosti a sociálnej oblasti zabezpečovať kolektívne
opatrenia a účinnú koordináciu politík členských štátov. Táto
rámcová úloha je uvedená v zmluve (ZEÚ), v ktorej sa ustanovujú dva
hlavné typy opatrení, a to koordinácia (prijatie opatrení, ktorými sa podporí
spolupráca medzi členskými štátmi) a právne predpisy (prijatie
minimálnych požiadaviek prostredníctvom smerníc). Skúsenosti získané
pri podpore spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zamestnanosti
a sociálnych vecí poukazujú na množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú
úspech koordinovaných politických opatrení vrátane jednotnej koncepcie
kľúčových faktorov a ich vzájomnej závislosti (napr. ako
vysvetliť chudobu zamestnaných, ako riešiť nerovnosti v oblasti
zdravia), spoločnej terminológie a meraní s cieľom umožniť
monitorovanie a referenčné porovnávanie, porovnateľných údajov a
zbližovania alebo súčinnosti cieľov, hodnôt a záujmov rôznych
zainteresovaných strán. Program Progress
od svojho vzniku prispieva k vytváraniu účinných politických
opatrení. Podľa posilneného politického rámca v rámci novej stratégie
Európa 2020 sa ešte výraznejšie vyžaduje tvorba politík založených na faktoch
tak, aby politiky a právne predpisy Únie reagovali na sociálno-hospodárske
výzvy. Nástroj, ktorý nahradí program Progress, pomôže Komisii pri vykonávaní
jej úloh: –
vyhľadávanie faktov a zbieranie údajov
o vývoji v príslušnej oblasti politiky, –
monitorovanie a podávanie správ o pokroku
členských štátov pri dosahovaní spoločných priorít a cieľov
Únie, –
zabezpečovanie účinného a jednotného
uplatňovania práva Únie, –
modernizácia právnych predpisov Únie
o pracovných podmienkach v súlade so zásadami inteligentnej
regulácie. EURES Voľný pohyb
pracovníkov je jednou zo štyroch slobôd zakotvených v zmluve
a prispieva k hospodárskemu rozvoju a sociálnej súdržnosti
v Únii. V rámci Únie však geografickej mobilite bráni množstvo
prekážok, od zákonných a administratívnych prekážok, cez náklady na bývanie,
prenosnosť dôchodkov a jazykové bariéry, až po nedostatočnú
transparentnosť pracovných ponúk a podporu v oblasti spájania
záujemcov o prácu s pracovnými ponukami. Cieľom siete EURES je
zlepšovať transparentnosť pracovného trhu tak, že sprostredkúva dostupné
pracovné ponuky na portáli EURES pre pracovnú mobilitu, a poskytovať
podporu v súvislosti so službami poskytovania informácií, poradenstva a
pomoci na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni. Úloha verejných
služieb zamestnanosti sa zmenila v dôsledku nedávnej hospodárskej krízy
a potreby služieb, ktoré sú väčšmi prispôsobené jednotlivcom. Verejné
služby zamestnanosti by sa mali stať poskytovateľmi celoživotného
vzdelávania a ponúkať široké spektrum služieb (napr. hodnotenie
zručností, odbornú prípravu, kariérne poradenstvo, spájanie pracovných
miest a profilov, klientske poradenstvo) a zabezpečovať
potreby osôb, ktoré sú najviac vzdialené od pracovného trhu. Okrem toho by
sieť EURES mala propagovať nové pracovné metódy s využitím
súkromných zamestnaneckých služieb. Európsky
nástroj mikrofinancovania Progress Stať sa
samostatne zárobkovo činnou osobou je pre nezamestnaných ľudí jedným
z východísk, ako získať prácu. Vytváranie pracovných miest
prostredníctvom zriaďovania a upevňovania nových podnikov zohráva
kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 –
výrazný počet nových pracovných miest v Únii vytvárajú novozriadené
firmy a takmer 85 % týchto pracovných miest sa vytvára
v mikropodnikoch. Únia však v tejto oblasti využíva len malú
časť svojho potenciálu. Jednou z najväčších prekážok
vytvárania podnikov je nedostatočný prístup k financovaniu
a predovšetkým k mikroúverom, ktorý nedávna hospodárska kríza ešte
zhoršila. Európsky sektor mikrofinancovania ešte nedospel. Ak chcú inštitúcie
mikrofinancovania Únie rásť, budú si musieť vytvoriť
a uchovať vhodné modely financovania. Preto je potrebné jednoznačne
posilniť inštitucionálne budovanie kapacít (najmä v nebankových
inštitúciách mikrofinancovania), aby bolo možné pokryť náklady na
rozbehnutie podniku a finančné prostriedky, ktoré sa požičajú
vysokorizikovým cieľovým skupinám. Cieľom
programu Európskej únie pre sociálne zmeny a inováciu je zvýšiť
jednotnosť opatrení EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti tak, že
prepojí program Progress, sieť EURES a európsky nástroj
mikrofinancovania Progress a bude stavať na ich vykonávaní. Program
takisto vytvára príležitosť na zjednodušenie vykonávania pomocou
všeobecných ustanovení, ktoré budú okrem iného pokrývať spoločné
všeobecné ciele, spoločnú typológiu opatrení a racionalizáciu
podávania správ a hodnotení. V rámci programu sa ďalej vymedzujú
osobitné ustanovenia, ktoré sa uplatňujú zvlášť pre každú
z troch osí (Progress, EURES a Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie)
s cieľom zohľadniť právne požiadavky (vrátane pravidiel
komitológie, ktoré sa uplatňujú len na os Progress, či geografického
pokrytia a osobitných požiadaviek na podávanie správ a hodnotení v prípade osi Mikrofinancovanie
a sociálne podnikanie). ·
Cieľ návrhu Program sa snaží
dosiahnuť tieto všeobecné ciele:
(a)
posilniť osvojovanie si cieľov Únie
v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti a v oblasti
pracovných podmienok medzi kľúčovými tvorcami politík na úrovni Únie
a vnútroštátnej úrovni, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami
s cieľom uskutočňovať konkrétne a koordinované
činnosti na úrovni Únie, ako aj na úrovni členského štátu; (b)
podporovať tvorbu vhodných, dostupných
a účinných systémov sociálneho zabezpečenia a pracovných trhov a
napomáhať reforme politiky cez propagovanie dobrej správy, vzájomného
vzdelávania a sociálnej inovácie; (c)
modernizovať právne predpisy Únie
v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a zabezpečovať
účinné uplatňovanie práva Únie vo veciach týkajúcich sa
pracovných podmienok; (d)
propagovať geografickú mobilitu pracovníkov
a rozširovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania
pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých; (e)
propagovať zamestnanosť a sociálne
začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre
zraniteľné skupiny a mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych
podnikov k financovaniu. Zložky programu Progress „rodová rovnosť“
a „nediskriminácia“ sa začlenia do nových nástrojov v oblasti
spravodlivosti. V rámci svojich
cieľov však program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny
a inovácie propaguje uplatňovanie rodového hľadiska
a nediskriminácie. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU ·
Konzultácie so zainteresovanými stranami V rámci revízie súčasného programu
Progress Komisia zorganizovala konzultácie, ktoré pozostávali z dvoch
častí: 1.
Vytvorila sa pracovná skupina pozostávajúca z
kľúčových predstaviteľov zainteresovaných strán programu, ktorej
úlohou bolo poskytnúť Komisii súbor odporúčaní o budúcej podobe
nástroja, jeho cieľoch, vykonávaní a financovaní. 2.
V období od 4. apríla do 27. mája 2011 sa
konala verejná on-line konzultácia o nástroji, ktorý nahradí program
Progress. Na zasadnutiach pracovnej skupiny EURES
a vedúcich verejných služieb zamestnanosti v roku 2011 boli osobitné
diskusie venované budúcnosti siete EURES. Pokiaľ ide o mikrofinancovanie,
Komisia zhromaždila názory členov Európskej mikrofinančnej siete
(EMN), ktorá zastupuje sektor mikrofinancovania v Únii, riadiacich orgánov
Európskeho sociálneho fondu a Európskeho investičného fondu (ktorý
v mene Komisie vykonáva nástroj mikrofinancovania Progress)
a Európskej investičnej banky. Okrem
toho sa zobrali do úvahy zistenia zozbierané v rámci dvoch seminárov, ktoré
zorganizovali útvary Komisie na tému mikrofinancovania a podpory
sociálnych podnikov. ·
Posúdenie vplyvu Vykonalo sa kombinované posúdenie vplyvu
zamerané na finančné nástroje, za ktoré je zodpovedné Generálne
riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti
a začlenenie, zahŕňajúce Európsky sociálny fond, Európsky
fond na prispôsobenie sa globalizácii, program Progress, EURES a nástroj
mikrofinancovania Progress[1].
V rámci posúdenia vplyvu sa brali do úvahy tri možnosti: –
možnosť 1: zachovanie súčasného stavu – podľa tejto možnosti by program Progress, EURES a nástroj
mikrofinancovania Progress naďalej existovali ako oddelené nástroje
fungujúce popri Európskom sociálnom fonde, –
možnosť 2: nový súhrnný program
v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – nový
program pozostáva z troch samostatných, a zároveň navzájom sa
dopĺňajúcich osí: Progress, EURES a Mikrofinancovanie a sociálne
podnikanie, –
možnosť 3: spoločný nástroj v oblasti
zamestnanosti a sociálnych vecí – takýto nástroj by
mal spoločnú riadiacu zložku (Európsky sociálny fond) a priamu
riadiacu zložku. Z posúdenia vplyvu vyplynulo, že sa
uprednostňuje možnosť 2, ktorá by priniesla najväčší úžitok,
pokiaľ ide o zlepšenie účinnosti, kritické množstvo, súdržnosť
a efektívnosť, a zároveň by sa predišlo politickým
a inštitucionálnym rizikám. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU ·
Právny základ Návrh sa zakladá na článku 46 písm. d),
článku 149, článku 153 ods. 2 písm. a) a treťom odseku
článku 175 zmluvy. ·
Zásada subsidiarity a zásada proporcionality Pokiaľ nie sú členské štáty schopné
dostatočne dosahovať ciele navrhovaného programu v oblasti
sociálnej zmeny a inovácie, Únia môže prijať opatrenia v súlade
so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy
o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa
uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na
dosiahnutie týchto cieľov. 4. VPLYV NA ROZPOČET Finančné rozpočtové prostriedky
vyhradené na vykonávanie programu v období od 1. januára 2014 do 31.
decembra 2020 dosahujú výšku 958,19 milióna EUR (v bežných cenách). 2011/0270 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o programe Európskej únie v oblasti
sociálnej zmeny a inovácie EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 46 písm. d),
článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a)
a článok 175 ods. 3, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[2], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],
v súlade s riadnym legislatívnym postupom, keďže: (1)
V nadväznosti na oznámenie Komisie
Rozpočet stratégie Európa 2020[4], v ktorom sa
odporúča zracionalizovať a zjednodušiť finančné nástroje
Únie a spresniť ich zameranie na prínos EÚ, ako aj na vplyv
a výsledky, týmto nariadením sa zriaďuje program Európskej únie
v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (ďalej len „program“)
s cieľom zaistiť pokračovanie a rozvoj činností
vykonávaných na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady
č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje
program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity –
Progress[5], nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu
pracovníkov v rámci Únie[6] a rozhodnutia Komisie
2003/8/ES z 23. decembra 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady č. 1612/1968,
pokiaľ ide o obsadzovanie voľných pracovných miest
a žiadosti o zamestnanie[7], a rozhodnutia Európskeho
parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa
zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti
zamestnanosti a sociálneho začleňovania[8]
(ďalej len „nástroj“). (2)
Európska rada schválila 17. júna 2010 návrh Komisie
o stratégii Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a
inkluzívny rast, v ktorej sa stanovilo päť hlavných cieľov (vrátane
troch, ktoré sú zamerané na zamestnanosť, boj proti chudobe a sociálnemu
vylúčeniu a vzdelávanie) a sedem hlavných iniciatív, a ktorá tak vytvára
celistvý politický rámec na nastávajúce desaťročie. Európska rada sa
zasadila za plnú mobilizáciu príslušných nástrojov EÚ a politík s cieľom
podporiť dosahovanie spoločných cieľov a vyzvala členské
štáty, aby zvyšovali koordinované opatrenia. (3)
V súlade s článkom 148 ods. 4
Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada 21. októbra 2010 prijala usmernenia
pre politiky zamestnanosti, ktoré spolu s hlavnými smermi hospodárskych
politík členských štátov a Únie prijatými v súlade
s článkom 121 Zmluvy tvoria integrované usmernenia stratégie Európa
2020. Program by mal prispieť k uplatňovaniu integrovaných usmernení
stratégie Európa 2020, predovšetkým usmernení 7, 8 a 10, a zároveň by mal
podporovať vykonávanie hlavných iniciatív s osobitným zameraním sa na
Európsku platformu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, Program pre nové
zručnosti a nové pracovné miesta a na iniciatívu Mládež v pohybe. (4)
Európska platforma proti chudobe a sociálnemu
vylúčeniu a hlavná iniciatíva Inovácia v Únii vymedzujú sociálnu
inováciu ako silný nástroj na riešenie sociálnych výzev vyplývajúcich
zo starnutia populácie, chudoby, nezamestnanosti, nových pracovných
modelov a životných štýlov a z očakávaní občanov,
čo sa týka sociálnej spravodlivosti, vzdelávania a zdravotnej
starostlivosti. Programom sa podporia opatrenia na postúpenie sociálnej inovácie
v oblastiach politík, ktoré spadajú do jej spôsobilosti vo verejnom, súkromnom
a treťom sektore, pričom sa náležite zohľadní úloha
regionálnych a miestnych orgánov. Predovšetkým pomôže určiť,
zhodnotiť a nastaviť inovatívne riešenia a praktiky
prostredníctvom sociálneho experimentovania s cieľom účinnejšie
pomáhať členským štátom pri reformovaní pracovných trhov
a politík v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takisto by mal
pôsobiť ako katalyzátor pri vytváraní medzinárodných partnerstiev a sietí
medzi činiteľmi z verejného, súkromného a tretieho sektora
a podporovať ich v zapájaní sa do vyvíjania a zavádzania nových
prístupov na riešenie naliehavých sociálnych potrieb a výziev. (5)
V nadväznosti na stratégiu Európa 2020 by mal
program využívať celistvý prístup na podporu zamestnanosti a boj proti
sociálnemu vylúčeniu a chudobe. Jeho vykonávanie by sa malo
racionalizovať a zjednodušiť, a to predovšetkým prostredníctvom
súboru všeobecných ustanovení vrátane okrem iného všeobecných cieľov,
typológie opatrení, pravidiel monitorovania a hodnotenia. Program by sa
mal takisto zameriavať na veľké projekty s jasným prínosom EÚ
s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a znížiť
administratívne zaťaženie príjemcov príspevkov aj Komisie. Okrem toho by sa mali viac využívať
zjednodušené možnosti pokrytia nákladov (financovanie jednorazovou sumou
a paušálne financovanie), najmä pokiaľ ide o vykonávanie
programov mobility. Program by mal byť pre poskytovateľov
mikrofinancovania spoločným východiskovým miestom, ktoré poskytuje
financovanie mikroúverov, budovanie kapacít a technickú pomoc. Program by mal
napokon zabezpečovať rozpočtovú pružnosť zriadením rezervy,
ktorá sa na ročnej báze prerozdelí tak, aby reagovala na politické
priority. (6)
Únia by si mala vytvoriť spoľahlivý
analytický základ na podporu tvorby politík v oblasti zamestnanosti
a sociálnej oblasti. Táto základňa poznatkov zvyšuje hodnotu
vnútroštátnych opatrení tým, že poskytuje rozmer Únie a porovnanie zberu
údajov a vývoj štatistických nástrojov a metód a spoločných
ukazovateľov s cieľom vytvoriť celistvý obraz situácie
v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a pracovných podmienok
v rámci Únie a zabezpečiť vysoko kvalitné hodnotenie
účinnosti a pôsobnosti programov a politík. (7)
Únia má jedinečné postavenie na to, aby
poskytla platformu Únie pre výmenu politík a vzájomné vzdelávanie medzi
členskými štátmi v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti.
Spoznávanie politík uplatnených v iných krajinách a ich výsledkov
rozširuje tvorcom politík záber možností, podnecuje nový politický vývoj
a nabáda k vnútroštátnym reformám. (8)
Ústrednou črtou sociálnej politiky Únie je
zabezpečovanie zavádzania minimálnych noriem a nepretržité
zlepšovanie pracovných podmienok v Únii. Únia zohráva dôležitú úlohu pri
zabezpečovaní prispôsobovania legislatívneho rámca v súlade so zásadami
inteligentnej regulácie vyvíjajúcim sa pracovným modelom a novým rizikám
v oblasti zdravia a bezpečnosti, a pri financovaní opatrení
na zlepšenie súladu s pravidlami Únie o ochrane práv pracovníkov. (9)
Občianske organizácie, ktoré pôsobia na
rôznych úrovniach, môžu zohrávať dôležitú úlohu pri napĺňaní
cieľov programu zapojením sa do procesu tvorby politík a prispievaním
k sociálnej inovácii. (10)
Únia sa zaviazala posilňovať sociálny
rozmer globalizácie prostredníctvom propagovania dôstojných pracovných a sociálnych
práv v medzinárodnom meradle buď priamo vo vzťahu s tretími
krajinami, alebo nepriamo prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými
organizáciami. V tejto súvislosti je
potrebné vytvoriť primerané vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa
nezúčastňujú na programe s cieľom napomôcť dosiahnutie
jeho cieľov so zreteľom na všetky príslušné zmluvy medzi týmito
krajinami a Úniou. Jednou z možností je účasť
predstaviteľov týchto tretích krajín na podujatiach v spoločnom
záujme (ako sú napr. konferencie, odborná príprava a semináre), ktoré sa
konajú v krajinách zapojených do programu. Okrem toho by sa mala
vytvoriť spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami,
a to najmä s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP), Radou Európy
a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),
s cieľom vykonávať program takým spôsobom, v rámci ktorého
sa zohľadní úloha týchto organizácií. (11)
V súlade s článkami 45 a 46 zmluvy
sa v nariadení (EÚ) č. 492/2011 zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie
slobody pohybu pracovníkov prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce
medzi členskými štátmi a Komisiou. V rámci siete EURES by sa malo
propagovať zlepšovanie fungovania pracovných trhov tak, že sa zjednoduší
medzištátna geografická mobilita pracovníkov, vytvorí sa väčšia transparentnosť
na pracovnom trhu, zabezpečí sa obsadzovanie voľných pracovných miest
a žiadosti o zamestnanie a podporné činnosti v oblasti
prijímania nových pracovníkov, služby poradenstva a pomoci na vnútroštátnej a
cezhraničnej úrovni, a prispievať tak k napĺňaniu
cieľov stratégie Európa 2020. (12)
Mal by sa rozšíriť rozsah pôsobnosti siete
EURES s cieľom vytvoriť a podporovať cielené programy
mobility na úrovni Únie, v rámci ktorých sa budú obsadzovať
voľné pracovné miesta tam, kde bol na pracovných trhoch zistený nedostatok
kandidátov. V súlade s článkom 47 zmluvy by sa takýmito programami
mala zjednodušiť mobilita mladých pracovníkov. (13)
V stratégii Európa 2020, a najmä
v usmernení 7 sa samostatne zárobková činnosť a podnikanie
chápu ako podstatné pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a
inkluzíveho rastu[9]. (14)
Nedostatočný prístup k úverom je jednou
z hlavných prekážok vytvárania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide
o osoby, ktoré sú pracovnému trhu najvzdialenejšie. Úsilie na úrovni Únie
a vnútroštátnej úrovni v tejto oblasti je potrebné posilniť s
cieľom zvýšiť ponuku mikrofinancovania a reagovať na dopyt zo
strany tých, ktorí ho potrebujú najviac, a to najmä nezamestnaní a
zraniteľní ľudia, ktorí by si chceli založiť alebo vytvoriť
mikropodnik vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, ale nemajú prístup
k úveru. V roku 2010 Európsky parlament a Rada urobili
v tomto smere prvý krok a zriadili nástroj mikrofinancovania. (15)
Vytvorenie väčšej dostupnosti
mikrofinancovania na mladom trhu Únie mikrofinancovania si vyžaduje posilnenie
inštitucionálnej kapacity poskytovateľov mikrofinancovania,
a predovšetkým nebankových inštitúcií mikrofinancovania v súlade
s oznámením Komisie Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov[10]. (16)
Sociálne podniky sú základným kameňom
európskeho pluralistického sociálneho trhového hospodárstva. Sú schopné
pôsobiť ako nositelia sociálnej zmeny ponúkaním inovatívnych riešení,
čím cenne prispievajú k napĺňaniu cieľov stratégie
Európa 2020. Program by mal zlepšiť prístup sociálnych podnikov k
financovaniu a prispieť tak k Iniciatíve sociálneho podnikania, ktorú
vytvorila Komisia[11]. (17)
S cieľom zhodnotiť skúsenosti
medzinárodných finančných inštitúcií, predovšetkým skupiny Európskej
investičnej banky, opatrenia súvisiace s mikrofinancovaním
a sociálnym podnikaním by mala Komisia vykonať nepriamo tak, že zverí
vykonanie rozpočtových úloh finančným inštitúciám v súlade
s rozpočtovými pravidlami. Využívaním zdrojov Únie sa sústreďuje
sila medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších investorov,
zjednocujú sa prístupy a zlepšuje sa tak prístup k financovaniu pre
mikropodniky vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a sociálnych
podnikov. Príspevky od Únie teda pomáhajú pri vývoji novo vznikajúceho sektoru
sociálnych podnikov a trhu mikrofinancovania v Únii a podporujú
cezhraničné činnosti. (18)
Podľa článkov 8 a 10 zmluvy by mal
program podporovať uplatňovanie cieľov rodového hľadiska
a antidiskriminácie v rámci všetkých svojich činností. Malo by
sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s cieľom
posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti
a antidiskriminácie v činnostiach programu. (19)
Podľa článku 9 zmluvy by mal program
zaistiť, že pri vymedzovaní a vykonávaní politík a činností
Únie sa zohľadnia požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti,
zárukou primeranej sociálnej ochrany a s bojom proti sociálnemu vylúčeniu. (20)
S cieľom zabezpečiť efektívnejšiu
komunikáciu so širokou verejnosťou a intenzívnejšiu súčinnosť
medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými v rámci iniciatívy
Komisie, zdroje vyčlenené na informačné a komunikačné
činnosti v rámci tohto nariadenia prispejú aj ku komunikácii týkajúcej sa politických
priorít Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto
nariadenia. (21)
Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu byť
uspokojivo dosiahnuté na úrovni členských štátov, a teda sa
vzhľadom na svoj rozsah a podstatu lepšie dosiahnu na úrovni EÚ, Únia
môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v
článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou
proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie
neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. (22)
Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie
pre celé trvanie programu, ktoré predstavuje základný odkaz v zmysle bodu 17
Medziinštitucionálnej dohody z {…} uzavretej medzi Európskym parlamentom, Radou
a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení
pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu. (23)
Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť
pomocou proporčných opatrení počas celého výdavkového cyklu vrátane
predchádzania, odhaľovania a preskúmavania nezrovnalostí, spätného
získavania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne využitých
finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, udeľovania
pokút. (24)
Vykonávacie právomoci by mali byť prenesené na
Komisiu, aby sa zabezpečili jednotné podmienky na vykonávanie
činností v rámci zložky osi EURES a osi programu Mikrofinancovanie
a sociálne podnikanie. (25)
Vykonávacie právomoci súvisiace
s činnosťami vykonávanými v rámci osi Progress uvedeného
programu by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa
ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého
členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[12],
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE: Hlava I
Všeobecné ustanovenia Článok 1
Predmet úpravy 1.
Týmto nariadením sa zriaďuje program Európskej
únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (ďalej len „program“),
ktorý sa zameriava na prispievanie k vykonávaniu stratégie Európa 2020,
jej hlavných cieľov a integrovaných usmernení prostredníctvom
poskytovania finančnej podpory na uskutočňovanie cieľov
Európskej únie, pokiaľ ide o podporu vysokej úrovne zamestnanosti,
zaručenie primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu
vylúčeniu a chudobe a zlepšovanie pracovných podmienok. 2.
Program sa vykonáva od 1. januára 2014 do 31.
decembra 2020. Článok 2
Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia: (a)
„Sociálny podnik“ znamená podnik, ktorý sleduje
predovšetkým sociálne ciele, a nie tvorbu zisku pre jeho majiteľov a
ďalšie zainteresované strany. Do chodu trhu sa zapája tak, že produkuje
tovar a služby podnikavým a inovatívnym spôsobom a využíva prebytky
najmä na dosiahnutie sociálnych cieľov. Je riadený zodpovedne a
transparentne, k čomu prispieva hlavne zapájanie pracovníkov, zákazníkov a
zainteresovaných strán, ktorých sa týka jeho podnikateľská
činnosť. (b)
„Mikroúver“ znamená pôžičku do výšky
25 000 EUR. (c)
„Mikropodnik“ znamená podnik zamestnávajúci menej ako
10 ľudí vrátane samostatnej zárobkovej činnosti a ktorého ročný
obrat a/alebo celková ročná súvaha neprekračuje
2 milióny EUR, v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES
zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikropodnikov, malých a
stredných podnikov[13]. (d)
„Mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky,
protizáruky, mikroúvery, akciový kapitál a kvázakciový kapitál rozšírený
na osoby a mikropodniky. Článok 3
Štruktúra programu 1.
Program pozostáva z týchto troch komplementárnych
osí: (a) Progress, ktorou sa podporuje vývoj,
vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politiky Únie v oblasti
zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa pracovných
podmienok, a ktorou sa podporí tvorba politík a inovácie založených
na poznatkoch, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi,
občianskymi organizáciami a inými zainteresovanými stranami; (b) os EURES, ktorou sa podporujú
činnosti vykonávané v rámci siete EURES, t. j. špecializované služby
zriadené členskými štátmi EHP a Švajčiarskou konfederáciou,
spolu s inými zainteresovanými stranami s cieľom rozvinúť
výmenu informácií a ich šírenie a ďalšie formy spolupráce na
podporu geografickej mobility pracovníkov; (c) os Mikrofinancovanie a sociálne
podnikanie, ktorá zjednoduší prístup k finančným prostriedkom pre
podnikateľov, najmä pre tých, ktorí sú od pracovného trhu najvzdialenejší,
a pre sociálne podniky 2.
Všeobecné ustanovenia uvedené v článkoch
1 až 14 sa uplatňujú na všetky tri osi vymedzené v odseku 1 písm. a),
b) a c) a na každú zložku sa takisto uplatňujú osobitné
ustanovenia. Článok 4
Všeobecné ciele programu 1.
Program sa snaží dosiahnuť tieto všeobecné
ciele: (a)
posilniť osvojovanie si cieľov Únie
v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti a v oblasti
pracovných podmienok medzi kľúčovými tvorcami politík na úrovni Únie
a vnútroštátnej úrovni, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami
s cieľom uskutočňovať konkrétne a koordinované
činnosti na úrovni Únie, ako aj na úrovni členského štátu; (b)
podporovať tvorbu vhodných, dostupných
a účinných systémov sociálneho zabezpečenia a pracovných trhov a
napomáhať reforme politiky cez propagovanie dobrej správy, vzájomného
vzdelávania a sociálnej inovácie; (c)
modernizovať právne predpisy Únie
v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a zabezpečovať
účinné uplatňovanie práva Únie vo veciach týkajúcich sa
pracovných podmienok; (d)
propagovať geografickú mobilitu pracovníkov
a zvyšovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania
pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých; (e)
propagovať zamestnanosť a sociálne
začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre
zraniteľné skupiny a mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych
podnikov k financovaniu. 2.
Pri dosahovaní týchto cieľov sa program
zameria na: (a)
podporovanie rovnosti medzi ženami a mužmi a boja
proti diskriminácii podľa pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu,
náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej
orientácie; (b)
zabezpečenie toho, že pri vymedzovaní
a vykonávaní politík a činností Únie sa zohľadnia požiadavky
spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej
ochrany a s bojom proti sociálnemu vylúčeniu. Článok 5
Rozpočet 1.
Finančné rozpočtové prostriedky vyhradené
na vykonávanie programu v období od 1. januára 2014 do 31. decembra
2020 dosahujú výšku 958,19 milióna EUR[14]. 2.
Pre jednotlivé osi uvedené v článku 3
ods. 1 sa vyhradia tieto orientačné percentá: (a)
60 % pre os Progress, z ktorých najmenej
17 % je vyhradených na podporu sociálneho experimentovania ako metódy
testovania a hodnotenia inovatívnych riešení s cieľom ich rozširovania;
(b)
15 % pre os EURES; (c)
20 % pre os Mikrofinancovanie a sociálne
podnikanie. Zvyšných 5 % sa rozdelí medzi osi na
ročnej báze v súlade s politickými prioritami. 3.
Komisia môže využiť rozpočtové
prostriedky uvedené v odseku 1 na technickú a/alebo administratívnu pomoc,
najmä pokiaľ ide o audit, externé zabezpečovanie prekladov,
stretnutia odborníkov a informačné a komunikačné činnosti,
z ktorých bude mať úžitok Komisia aj príjemcovia príspevkov. 4.
Ročné rozpočtové prostriedky
povoľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení ustanovených vo
viacročnom finančnom rámci. Článok 6
Typy činností V rámci programu sa môžu financovať
tieto typy činností: 1.
Analytické činnosti (a)
zber údajov a štatistík, ako aj tvorba
spoločných metodík, klasifikácií, ukazovateľov
a referenčných hodnôt; (b)
prieskumy, štúdie, analýzy a správy aj prostredníctvom
financovania siete odborníkov; (c)
hodnotenia a posudzovania vplyvu; (d)
monitorovanie a posudzovanie prebratia
a uplatňovania práva Únie; (e)
príprava a vykonávanie sociálneho
experimentovania ako metódy testovania a hodnotenia inovatívnych
riešení s cieľom ich rozširovania; (f)
šírenie výsledkov analytických činností. 2.
Vzájomné vzdelávanie, činnosti zamerané na
zvýšenie povedomia a šírenie informácií (a)
výmena a šírenie osvedčených postupov,
inovatívnych prístupov a skúseností, partnerského preskúmania,
referenčného porovnávania a vzájomného vzdelávania na európskej
úrovni; (b)
podujatia, konferencie a semináre
predsedníctva Rady; (c)
odborná príprava právnych a politických odborníkov
a poradcov siete EURES; (d)
zostavovanie a uverejňovanie sprievodcov,
správ a vzdelávacích materiálov; (e)
informačné a komunikačné
činnosti; (f)
vývoj a údržba informačných systémov na
výmenu a šírenie informácií o politike a právnych predpisoch Únie, a takisto aj
informácií o pracovnom trhu. 3.
Podpora hlavných činiteľov
s ohľadom na: (a)
prevádzkové náklady kľúčových sietí na
úrovni Únie, ktorých činnosti súvisia s cieľmi osi Progress a
prispievajú k nim; (b)
budovanie kapacít vnútroštátnych správnych úradov
a špecializovaných služieb zodpovedných za podporu geografickej mobility
zriadených členskými štátmi a poskytovateľmi mikroúverov; (c)
organizáciu pracovných skupín zložených zo
zástupcov z jednotlivých štátov určených na monitorovanie
vykonávania práva Únie; (d)
vytváranie kontaktov a spoluprácu medzi
špecializovanými orgánmi, národnými, regionálnymi a miestnymi úradmi
a službami zamestnanosti na európskej úrovni; (e)
financovanie pozorovacích staníc na úrovni EÚ; (f)
výmenu personálu medzi vnútroštátnymi správnymi
úradmi. 4.
Činnosti na podporu mobility jednotlivcov
v Únii, najmä vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy na
obsadzovanie voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie,
a cieľové programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných
pracovných miest na pracovných trhoch so zisteným nedostatkom kandidátov
a/alebo na pomoc konkrétnym skupinám pracovníkov, napr. mladým ľuďom. 5.
Podpora mikrofinancovania a sociálnych
podnikov najmä prostredníctvom finančných nástrojov stanovených v rámci hlavy
VIII časti jedna nariadenia XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových
pravidlách] o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na
ročný rozpočet Únie, a grantov. Článok 7
Spoločné opatrenia Opatrenia v rámci programu sa vykonávajú
spoločne s inými nástrojmi Únie, pokiaľ tieto opatrenia
spĺňajú zároveň ciele programu aj iného dotknutého nástroja. Článok 8
Súlad a komplementárnosť 1.
Komisia v spolupráci s členskými
štátmi zaistí, že činnosti vykonávané v rámci programu sú
v súlade a navzájom sa dopĺňajú s ostatnými
činnosťami Únie, najmä pokiaľ ide o činnosti pod
hlavičkou Európskeho sociálneho fondu (ESF) a v oblastiach, ako
je sociálny dialóg, spravodlivosť a základné práva, školstvo, odborné
vzdelávanie a politika súvisiaca s mladými ľuďmi, výskum
a inovácie, podnikanie, zdravotná starostlivosť, rozširovanie
a vonkajšie vzťahy a všeobecná hospodárska politika. 2.
Činnosti podporované týmto programom musia
byť v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi vrátane
pravidiel štátnej pomoci. Článok 9
Spolupráca s výbormi Komisia vytvorí všetky potrebné prepojenia
s výbormi, ktoré sa zaoberajú politikami, nástrojmi
a činnosťami relevantnými pre program s cieľom
zaručiť, že sú pravidelne a riadne informované o pokroku vo
vykonávaní programu. Článok 10
Šírenie výsledkov a komunikácia 1.
Výsledky činností vykonaných v rámci
programu sa vhodnou formou propagujú a šíria s cieľom
maximalizovať ich dosah, udržateľnosť a prínos Únie. 2.
Komunikačné činnosti musia tiež
prispieť komunikácii týkajúcej sa politických priorít Európskej únie,
pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia. Článok 11
Finančné ustanovenia 1.
Komisia riadi program v súlade s XXXX/2012 [nové
nariadenie o rozpočtových pravidlách] o rozpočtových pravidlách,
ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie („nariadenie o rozpočtových
pravidlách“)[15]. 2.
Financovanie jednorazovou sumou a rozsah
jednotkových nákladov a paušálne financovanie sa môžu použiť
s ohľadom na podporu udelenú účastníkom programu, a najmä
s ohľadom na programy mobility uvedené v článku 6
ods. 4. Článok 12
Ochrana finančných záujmov Únie 1.
Komisia prijme vhodné preventívne opatrenia na
zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie proti podvodu, korupcii
a ďalším nezákonným činnostiam pri vykonávaní činností
financovaných podľa tohto nariadenia, a to tak, že sa vykonajú
účinné kontroly a ak sa zistia nezrovnalosti, nesprávne vyplatené
sumy sa spätne získajú a tam, kde je to vhodné sa udelia účinné,
proporčné a odstrašujúce pokuty, v súlade s článkom
325 zmluvy, s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18.
decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev[16] a s nariadením
o rozpočtových pravidlách. 2.
Komisia alebo jej predstavitelia a Dvor
audítorov sú oprávnení vykonávať audit na základe dokladov a audit na
mieste u všetkých príjemcov grantu, u zmluvných dodávateľov alebo
subdodávateľov, ako aj u tretích strán, ktoré prijali finančné
prostriedky Únie. OLAF je oprávnený vykonať kontrolu a inšpekciu
hospodárskych subjektov, ktorých sa dané finančné prostriedky priamo alebo
nepriamo týkajú, v súlade s postupmi ustanovenými v nariadení
Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách
a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany
finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou
a inými podvodmi[17] s cieľom preveriť,
či nedošlo k podvodu, korupcii alebo inej nezákonnej činnosti,
pokiaľ ide o dohodu alebo rozhodnutie o grante, alebo o zmluvu o
poskytnutí finančných prostriedkov Únie. 3.
Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2,
rozhodnutia, dohody a zmluvy odvíjajúce sa od vykonávania tohto nariadenia
výslovne oprávňujú Komisiu vrátane úradu OLAF a Dvor audítorov
vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste. Článok 13
Monitorovanie S cieľom pravidelne vykonávať
monitorovanie programu a akékoľvek potrebné úpravy politiky
a zásad poskytovania finančných príspevkov Komisia vypracuje dvojročné
správy o monitorovaní a zašle ich Európskemu parlamentu a Rade.
Tieto správy budú obsahovať výsledky programu a informácie
o tom, aký priestor sa v rámci činností programu venoval otázkam
rodovej rovnosti a antidiskriminácie vrátane problému nedostatočnej
dostupnosti. Článok 14
Hodnotenie 1.
Do konca roku 2017 sa vykoná strednodobé hodnotenie
programu s cieľom zistiť pokrok dosiahnutý pri
napĺňaní jeho cieľov, určiť, či sa prostriedky
programu využili účinne a posúdiť ich prínos na úrovni Únie. 2.
Najneskôr dva roky po vypršaní platnosti programu
Komisia vykoná hodnotenie ex-post, v ktorom sa zmeria vplyv programu
a jeho prínos na úrovni Únie a predloží správu o tomto hodnotení
Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru
a Výboru regiónov. Hlava II
Osobitné ustanovenia Kapitola I
Os Progress Článok 15
Konkrétne ciele Okrem všeobecných cieľov ustanovených
v článku 4 má os Progress tieto konkrétne ciele: (a)
rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné
komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, že politika
Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy
týkajúce sa pracovných podmienok sa zakladajú na dôveryhodných údajoch
a reagujú na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých
členských štátoch a ostatných zúčastňujúcich sa krajinách; (b)
umožňovať účinnú
a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie
a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti
a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch o pracovných podmienkach
na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom
podporovať členské štáty a ďalšie zapojené krajiny pri
rozvíjaní ich politík a pri vykonávaní právnych predpisov Únie; (c)
poskytovať tvorcom politík finančnú
podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky
pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov
v oblasti tvorby a vykonávania sociálneho experimentovania
a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky; (d)
poskytovať organizáciám Únie a národným
organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť,
propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti
zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa
pracovných podmienok. Článok 16
Účasť 1.
Účasť na osi Progress je otvorená pre
tieto krajiny: (a)
členské štáty; (b)
krajiny EZVO/EHP v súlade s dohodou
o EHP; (c)
kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske
krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami
ustanovenými v rámcových dohodách uzatvorených s nimi, ktorých
predmetom je ich účasť na programoch Únie. 2.
Os Progress je prístupná všetkým štátnym orgánom
a/alebo súkromným subjektom, činiteľom a inštitúciám, medzi ktoré
patria najmä: (a)
vnútroštátne, regionálne a miestne orgány; (b)
služby zamestnanosti; (c)
špecializované orgány zriadené podľa právnych
predpisov Únie; (d)
sociálni partneri; (e)
mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré pôsobia na
úrovni Únie; (f)
inštitúcie vyššieho vzdelávania a výskumné
inštitúcie; (g)
odborníci na hodnotenie a posudzovanie vplyvu; (h)
vnútroštátne štatistické úrady; (i)
médiá. 3.
Komisia môže spolupracovať
s medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, OECD, MOP
a Svetovou bankou. 4.
Komisia môže spolupracovať s tretími
krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe. Predstavitelia týchto tretích
krajín sa môžu zúčastňovať na podujatiach v spoločnom
záujme (ako sú napr. konferencie, školenia a semináre), ktoré sa konajú
v krajinách zapojených do programu a náklady na ich účasť
sa môžu pokryť z prostriedkov programu. Článok 17
Vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu 1.
Opatrenia súvisiace s prvkami v tomto
odseku, ktoré sú potrebné pri vykonávaní osi Progress, sa príjmu v súlade
s postupom posudzovania uvedenom v článku 18 ods. 3: (a)
viacročné pracovné plány, v ktorých sa
ustanovuje strednodobá politika a prioritné oblasti financovania; (b)
ročné pracovné plány vrátane kritérií na výber
príjemcov príspevkov na základe výzev na predkladanie ponúk. 2.
Všetky ostatné opatrenia potrebné na vykonávanie osi
Progress sa prijímajú v súlade s poradným postupom uvedeným v
článku 18 ods. 2. Článok 18
Výbor 1.
Komisii bude pomáhať výbor. Uvedený výbor je
výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2.
Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa
článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 3.
Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa
článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Článok 19
Prechodné opatrenia Činnosti, ktoré sa začnú
vykonávať pred 1. januárom 2014 na základe rozhodnutia č. 1672/2006/ES
(oddiely 1, 2 a 3 uvedené v článku 3) sa budú naďalej
riadiť uvedeným rozhodnutím. Pokiaľ ide o takéto činnosti,
výbor uvedený v článku 13 uvedeného rozhodnutia sa nahradí výborom
uvedeným v článku 18 tohto nariadenia.
Kapitola II
Os EURES Článok 20
Konkrétne ciele Okrem všeobecných cieľov ustanovených
v článku 4 má os EURES tieto konkrétne ciele: (a)
zabezpečiť, aby boli informácie o
voľných pracovných miestach, žiadosti o zamestnanie a akékoľvek
súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov
a zamestnávateľov; tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom výmeny
a šírenia týchto informácií na medzištátnej, medziregionálnej
a cezhraničnej úrovni pomocou zaužívaných foriem interoperability; (b)
vytvoriť služby v oblasti prijímania
pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania
prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí
o prácu na európskej úrovni; služby pokrývajú všetky fázy
umiestňovania od prípravy na prijímanie pracovníkov až po pomoc po
umiestnení s cieľom úspešne začleniť žiadateľa
o prácu do pracovného trhu; súčasťou týchto služieb sú cielené
programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest na
pracovnom trhu, na ktorom bol zistený nedostatok kandidátov a/alebo na
poskytovaniu pomoci konkrétnym skupinám pracovníkov, napr. mladým
ľuďom. Článok 21
Účasť 1.
Účasť na osi EURES je otvorená pre tieto
krajiny: (a)
členské štáty; (b)
krajiny EZVO a EHP v súlade s dohodou
o EHP a s dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými
štátmi na jednej strane a so Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o
voľnom pohybe osôb[18]. 2.
Os EURES je prístupná všetkým štátnym orgánom a
súkromným subjektom, činiteľom a inštitúciám vymenovaných
členským štátom alebo Komisiou, ktoré spĺňajú podmienky na
účasť v sieti EURES, ako je stanovené v rozhodnutí Komisie 2003/8/ES[19].
Medzi tieto subjekty a orgány patria najmä: (a)
vnútroštátne, regionálne a miestne orgány; (b)
služby zamestnanosti; (c)
organizácie sociálnych partnerov a ďalšie
zainteresované strany. Kapitola III
Os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie Článok 22
Konkrétne ciele Okrem všeobecných cieľov ustanovených
v článku 4 má os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie tieto konkrétne
ciele: 1. zvýšiť prístupnosť
a dostupnosť mikrofinancovania pre: (a)
osoby, ktoré stratili pracovné miesto alebo ktorým
hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so vstupom alebo opätovným vstupom
na trh práce, ako aj osoby, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, či
zraniteľné osoby, ktoré majú znevýhodnený prístup k tradičnému trhu s
úvermi a ktoré chcú založiť alebo ďalej rozvíjať vlastný
mikropodnik; (b)
mikropodniky, najmä tie, ktoré zamestnávajú osoby
uvedené v písmene a); 2. budovať inštitucionálne
kapacity poskytovateľov mikroúverov; 3. podporovať vytváranie
sociálnych podnikov, najmä prostredníctvom uľahčovania prístupu
k financovaniu. Článok 23
Účasť 1.
Účasť na osi Mikrofinancovanie a sociálne
podnikanie je otvorená pre verejné a súkromné subjekty zriadené na
vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v krajinách uvedených
v článku 16 ods. 1 a pokrýva v týchto krajinách: (a)
mikrofinancovanie určené pre osoby
a mikropodniky; (b)
financovanie sociálnych podnikov 2.
Verejné a súkromné subjekty uvedené v odseku 1
písm. a) úzko spolupracujú s organizáciami, ktoré sa podieľajú na
zastupovaní záujmov konečných príjemcov mikroúverov, a s organizáciami,
ktoré týmto konečným príjemcom poskytujú programy mentoringu a odbornej
prípravy, a to najmä s tými, ktoré podporuje ESF, s cieľom osloviť
konečných príjemcov a vytvárať konkurencieschopné a životaschopné
mikropodniky. 3.
Verejné a súkromné subjekty, ktoré vykonávajú
činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) dodržiavajú vysoký štandard
v oblasti hospodárenia, riadenia a ochrany zákazníka v súlade so zásadami
Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov a predovšetkým
predchádzajú nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov. Článok 24
Finančný príspevok Okrem spojených akcií, rozpočtovými prostriedkami
určenými pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sa pokryjú všetky
náklady na činnosti vykonané prostredníctvom finančných nástrojov
vrátane splatných záväzkov voči finančným sprostredkovateľom,
ako sú napr. straty vyplývajúce zo záruk, správne poplatky pre medzinárodné finančné
inštitúcie za správu príspevkov Únie a ďalšie oprávnené náklady. Článok 25
Riadiace činnosti 1.
S cieľom využiť nástroje a granty uvedené
v článku 6 ods. 5 môže Komisia uzatvoriť dohody so subjektmi
uvedenými v článku 55 ods. 1 písm. b) bode iii) a bode
iv) nariadenia XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách v
roku 2012] o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný
rozpočet Únie, najmä s Európskou investičnou bankou a Európskym
investičným fondom. Tieto dohody by mali obsahovať podrobné
ustanovenia o vykonávaní úloh zverených uvedeným finančným
inštitúciám vrátane ustanovení o potrebe zaistenia doplnkovosti
a koordinácie s existujúcimi finančnými nástrojmi na úrovni Únie
a vnútroštátnej úrovni a vyváženého rozdelenia zdrojov medzi
členské štáty a ďalšie zapojené krajiny. Finančné nástroje ako
napr. nástroje s rozdelením rizika, kapitálové nástroje a dlhové nástroje, sa môžu
získať prostredníctvom investícií do vyhradeného investičného
nástroja. 2.
V dohodách uvedených v odseku 1 tohto
článku sa ustanoví povinnosť pre medzinárodné finančné
inštitúcie opätovne investovať zdroje a výnosy vrátane dividend a
úhrady nákladov do činností uvedených v článku 6 ods. 5
počas obdobia desiatich rokov po začatí vykonávania programu. 3.
V súlade s článkom 18 ods. 2
[nariadenia o rozpočtových pravidlách], príjmy a platby
vytvorené jedným finančným nástrojom sa pripisujú tomuto finančnému
nástroju. V prípade finančných nástrojov, ktoré boli zriadené počas
predchádzajúceho viacročného finančného rámca sa príjmy a platby
vytvorené v rámci operácií začatých v predchádzajúcom období
pripisujú finančnému nástroju v súčasnom období. 4.
Po vypršaní platnosti dohôd uzavretých
s medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo po ukončení
investičného obdobia špecializovaného investičného nástroja sa výnosy
a zostatok splatné Únii vrátia do všeobecného rozpočtu Únie. 5.
Medzinárodné finančné inštitúcie a v
prípade potreby manažéri fondu uzatvoria písomné dohody s verejnými
a súkromnými poskytovateľmi uvedenými v článku 23.
V týchto dohodách sa ustanovujú povinnosti verejných a súkromných
poskytovateľov využívať zdroje poskytnuté v rámci osi
Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie v súlade s cieľmi
vytýčenými v článku 22 a poskytovať informácie potrebné na
zostavovanie výročných správ uvedených v článku 26. Článok 26
Správy o vykonávaní 1.
Medzinárodné finančné inštitúcie a tam,
kde je to vhodné, manažéri fondu, pošlú Komisii výročnú správu
o vykonávaní, v ktorej uvedú činnosti, ktorým bola udelená
podpora a prehľad ich finančného vykonávania
a udeľovania príspevkov a prístupnosti a investícií podľa
sektorov a typu príjemcov, schválené alebo zamietnuté žiadosti
a zmluvy uzavreté zapojenými verejnými a súkromnými subjektmi, financované
činnosti a ich výsledky vrátane ich sociálneho vplyvu, vplyvu na
tvorbu pracovných miest a udržateľnosti udelenej podpory podnikania. 2.
Z informácií uvedených v týchto výročných
správach o vykonávaní budú vychádzať dvojročné správy
o monitorovaní uvedené v článku 13. Správy o monitorovaní
zahŕňajú výročné správy uvedené v článku 8 ods. 2
rozhodnutia č. 283/2010/EÚ. Článok 27
Hodnotenie 1.
Konečné hodnotenie uvedené v článku 14
ods. 2 zahŕňa konečné hodnotenie uvedené v článku
9 rozhodnutia č. 283/2010/EÚ. 2.
Komisia vykoná osobitné konečné hodnotenie osi
Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie najneskôr do jedného roka po vypršaní
platnosti dohôd s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Článok 28
Zmeny a doplnenia Rozhodnutie č. 283/2010/EÚ sa mení
a dopĺňa takto: (a)
V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Zostatok splatný Únii po vypršaní platnosti
nástroja sa vyčlení na mikrofinancovanie a podporu sociálnych
podnikov v súlade s nariadením č. XX/201X/.“ (b)
V článku 8 sa odseky 3 a 4 vypúšťajú. Článok 29 Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE
NÁVRHY 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné
oblasti politiky v rámci ABM/ABB 1.3. Druh
návrhu/iniciatívy 1.4. Cieľ
(ciele) 1.5. Dôvody
návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie
činnosti a jej finančného vplyvu 1.7. Plánovaný
spôsob hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia
týkajúce sa kontroly a predkladania správ 2.2. Systémy
riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia
na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné
okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2. Odhadovaný
vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie
odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom 3.2.5. Účasť
tretích strán na financovaní 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
Nariadenie,
ktorým sa zriaďuje program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a
inovácie
1.2.
Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[20]
V
súčasnosti: zamestnanosť a sociálne veci, politika Spoločenstva
v oblasti zamestnanosti/nástroje politiky Spoločenstva v oblasti
zamestnanosti: Progress (04 04 01), Eures (04 03 04), EPMF (04 04 15) Budúce
viacročné finančné perspektívy: Okruh 1 (program sociálneho vývoja)
1.3.
Druh návrhu/iniciatívy
þNávrh/iniciatíva sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný
projekt/prípravnú akciu ¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia
trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka činnosti presmerovanej na novú akciu
1.4.
Ciele
1.4.1.
Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú
predmetom návrhu/iniciatívy
Program
sa zameriava na prispievanie k vykonávaniu stratégie Európa 2020, jej
hlavných cieľov (ohľadom chudoby, zamestnanosti a vzdelávania)
a integrovaných usmernení (najmä na č. 7, 8 a 10)
prostredníctvom poskytovania finančnej podpory na uskutočňovanie
cieľov Európskej únie, pokiaľ ide o podporu vysokej úrovne
zamestnanosti, zaručenie primeranej sociálnej ochrany, boj proti
sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepšovanie pracovných podmienok.
1.4.2.
Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci
ABM/ABB
Konkrétne ciele: 1.
rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné
komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, že politika
Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy
týkajúce sa pracovných podmienok sa zakladajú na dôveryhodných údajoch a zodpovedajú
potrebám, výzvam a podmienkam v jednotlivých členských štátoch; 2.
umožňovať účinnú
a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie
a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti
a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch týkajúcich sa pracovných
podmienok na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni
s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie
zapojené krajiny pri rozvíjaní ich politík a pri vykonávaní právnych predpisov
Únie; 3.
poskytovať tvorcom politík finančnú
podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky
pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov
v oblasti tvorby a vykonávania sociálneho experimentovania
a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky; 4.
poskytovať organizáciám Únie a národným
organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť,
propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti
zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa
pracovných podmienok. Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB: 04 04 01 a 04 01 04 10 Konkrétne ciele: 1.
zabezpečiť, aby boli informácie o
voľných pracovných miestach, žiadosti o zamestnanie a akékoľvek
súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov
a zamestnávateľov; tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom výmeny
a šírenia týchto informácií na medzištátnej, medziregionálnej
a cezhraničnej úrovni pomocou zaužívaných foriem interoperability; 2.
vytvoriť služby v oblasti prijímania
pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania
prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí
o prácu na európskej úrovni; služby pokrývajú všetky fázy
umiestňovania od prípravy na prijímanie pracovníkov až po pomoc po
umiestnení s cieľom úspešne začleniť žiadateľa
o prácu do pracovného trhu; súčasťou týchto služieb sú cielené
programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest na
pracovnom trhu, na ktorom sa zistil nedostatok kandidátov, a/alebo zamerané na
poskytovanie pomoci konkrétnym skupinám pracovníkov, napr. mladým
ľuďom. Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB: 04 03 04 a 04 01 04 04 Konkrétne ciele: 1. Zvýšiť prístupnosť
a dostupnosť mikrofinancovania pre: (a)
osoby, ktoré stratili pracovné miesto alebo ktorým
hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so vstupom alebo opätovným vstupom
na trh práce, ako aj osoby, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, či
zraniteľné osoby, ktoré majú znevýhodnený prístup k tradičnému trhu s
úvermi a ktoré chcú založiť alebo ďalej rozvíjať vlastný
mikropodnik; (b)
mikropodniky, najmä tie, ktoré zamestnávajú osoby
uvedené v písmene a); 2. Budovať inštitucionálne
kapacity poskytovateľov mikroúverov; 3. Podporovať vytváranie
sociálnych podnikov, najmä prostredníctvom uľahčovania prístupu
k financovaniu. Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB: 04 04 15 a 04 01 04 11 Očakávané výsledky a vplyv Ústredným
cieľom programu je dosiahnutie pozitívnej zmeny sociálno-hospodárskej
situácie, t. j. vyššiu zamestnanosť, menej chudoby, väčšie sociálne
začleňovanie a lepšie pracovné podmienky. Úsilie bude zamerané na
prispievanie k cieľu stratégie Európa 2020 o začleňujúcom
raste a k súvisiacim hlavným cieľom prostredníctvom poskytovania podpory s
vysokou pridanou hodnotou na kľúčové činnosti v rámci
hlavných iniciatív Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta,
Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a Mládež v
pohybe. Program
však bude mať len veľmi obmedzenú kontrolu nad konkrétnymi zmenami
sociálno-hospodárskej situácie. Kľúčovým cieľom a úlohou
nástroja, ktorý nahradí súčasný nástroj, je skôr podporovať tvorbu,
koordináciu a vykonávanie modernej, účinnej a inovatívnej
politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti tak, aby sa
dosiahol vyššie spomenutý ústredný cieľ, týmito prostriedkami: –
podporovaním procesu tvorby politík Únie,
pokiaľ ide o legislatívnu oblasť v súlade so zásadami
inteligentnej regulácie a posilnenie koordinácie politík/hospodárskej
správy, –
zameriavaním sa na medzištátny rozmer politiky Únie
v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ktorej podpora si
vyžaduje zosúladenie činností vo všetkých členských štátoch, –
podporovaním kolektívnych a vzájomne sa
posilňujúcich činností členských štátov s cieľom
posilniť spoluprácu na úrovni Únie a propagovať vzájomné
vzdelávanie a sociálne inovácie, –
vytvorením služieb v oblasti prijímania
pracovníkov a umiestňovania pracovníkov (najmä mladých ľudí) do
zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest
a žiadostí o prácu na európskej úrovni, a podporovať tak
geografickú mobilitu pracovníkov, –
uľahčením prístupu k financovaniu
pre podnikateľov, najmä tých, ktorí sú pracovnému trhu najvzdialenejší
a pre sociálne podniky.
1.4.3.
Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Ukázalo
sa, že riadiaci prístup založený na výsledkoch, ktorý sa uplatňuje na
súčasný program Progress, a monitorovanie ročnej výkonnosti sú vhodné
prostriedky na prezentáciu dosiahnutých výsledkov programu, ako aj pri zvýšení
zodpovednosti Únie. Na základe týchto skúseností má nový
program jasnú intervenčnú logiku (v rámci ktorej konkrétne ciele SMART
prispievajú k dosahovaniu všeobecných cieľov) a súbor
zodpovedajúcich ukazovateľov vplyvu a výsledkov.
Je potrebné mať na pamäti, že činnosti týkajúce sa osi Progress majú
prispieť k strategickým cieľom stratégie Európa 2020; ako také sa
netýkajú poskytovania tovaru alebo služieb; namiesto toho majú činnosti súvisiace
s osou Progress nepriamy vplyv na vývoj politiky zamestnanosti a sociálnej
politiky EÚ, pretože lepšia tvorba politík sa odrazí v lepších
sociálno-ekonomických výsledkoch. Keďže os Progress je v prvom rade
orientovaná na politické opatrenia, stanovenie ukazovateľov je
problematické; to isté platí v prípade stanovenia kvantitatívnych cieľov
na agregovanejšej úrovni (v tomto prípade sa meranie zakladá hlavne na
náhradných ukazovateľoch). Je preto veľmi ťažké dosiahnuť, aby štyri
špecifické ciele osi Progress boli skutočne „merateľné“, keďže
sú špecifické, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené
(koncom programu). Napríklad podujatia zamerané na vzájomné vzdelávanie sa
nemôžu kvantifikovať, pretože ich počet a témy závisia od záujmu a
ochoty členských štátov organizovať takéto podujatia a
zúčastniť sa na nich; rovnako ako objem vedomostí závisí od potrieb
vývoja politiky. Z tohto dôvodu sa navrhuje použiť subjektívne premenné, ako
napr. spokojnosť a znalosti zainteresovaných strán, prieskumy o vnímaní
úlohy EÚ v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, ako aj plánované
a skutočné využitie výsledkov osi Progress. Z podobných dôvodov nie je vo
všetkých prípadoch možné stanoviť strednodobé ciele. Napriek tomu zostáva
prístup v súlade s riadením založením na výsledkoch, ktoré stanovuje efektívne
ciele na úrovni blízkej samotnej činnosti. Pozri
zoznam ukazovateľov v rámci oddielu 2.1.2.
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.
Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom
alebo dlhodobom horizonte
Program
bude podporovať Komisiu, členské štáty a kľúčové
zainteresované strany pri vytváraní, koordinovaní a vykonávaní
účinných reforiem politík, ktoré sa budú snažiť riešiť tieto
dlhodobé výzvy: –
vysoká miera nezamestnanosti, najmä medzi nízkokvalifikovanými
pracovníkmi, prisťahovalcami a ľuďmi so zdravotným
postihnutím; –
čoraz väčšia roztrieštenosť
pracovného trhu, ktorá vyplynula z pružnejších pracovných modelov
a ďalšie výzvy, ktoré majú vplyv na istotu zamestnania
a pracovné podmienky; –
klesajúci podiel pracujúcich osôb a zvýšený
tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré vyplynuli z demografických
zmien (starnutia populácie); –
neprípustne vysoký počet ľudí žijúcich
pod hranicou chudoby a v sociálnom vylúčení. V krátkodobom
horizonte sa program zameria na riešenie týchto problémov/potrieb: –
potreba celoeurópskych dôveryhodných,
porovnateľných a dostupných údajov, štatistík a ukazovateľov s
cieľom zaručiť, že politika a právne predpisy v oblasti
zamestnanosti a sociálnej oblasti reagujú na potreby, výzvy
a podmienky v jednotlivých členských štátoch; –
potreba vzájomného vzdelávania na úrovni EÚ
s cieľom zvýšiť chápanie a osvojovanie si cieľov
a politík EÚ medzi tvorcami politík a zainteresovanými stranami; –
potreba vhodnej finančnej podpory tvorcov
politík s cieľom testovať, ohodnocovať
a rozširovať inovatívne riešenia; –
obmedzená geografická mobilita v Európe
a nedostatočná podpora pre spájanie záujemcov o zamestnanie
s pracovnými ponukami; –
slabý prístup k financovaniu
a mikroúverom pre sociálne podniky a nezamestnaných, pre ľudí,
ktorým hrozí, že prídu o prácu a pre ľudí zo znevýhodnených
skupín, ako sú napr. mladí ľudia, starší ľudia alebo
prisťahovalci.
1.5.2.
Prínos zapojenia Európskej únie
EÚ
má jedinečné postavenie na to, aby poskytla európsku platformu pre výmenu
politík a vzájomné vzdelávanie v oblasti zamestnanosti
a sociálnej oblasti, na ktorej sa zúčastnia členské štáty
(vrátane krajín EHP a kandidátskych krajín). Spoznávanie politík
uplatnených v iných krajinách rozširuje tvorcom politík záber dostupných
možností, podnecuje inovatívny politický vývoj a nabáda
k vnútroštátnym reformám. Činnosti
EÚ sú prínosom pre činnosti na vnútroštátnej úrovni, keďže poskytujú
európsky rozmer pri zbieraní a porovnávaní údajov, vývoji štatistických
nástrojov a metód a spoločných ukazovateľov
s cieľom vytvoriť celistvý obraz o situácii v oblasti
zamestnanosti a sociálnej oblasti. Tieto celoeurópske údaje sú
predpokladom na dôkladnú analýzu hlavných výzev v oblasti zamestnanosti
a sociálnej oblasti, ktorým čelí každý členský štát.
Zároveň sú nevyhnutné na monitorovanie pokroku v dosahovaní
cieľov stratégie Európa 2020 a na zostavovanie odporúčaní pre
konkrétne štáty vyžadované v rámci Európskeho semestra. Potreba
lepšieho uplatňovania práva EÚ sa v programe inteligentnej regulácie
zaraďuje medzi kľúčové priority. Modernizácia právnych predpisov
s cieľom vytvoriť rovnakú východiskovú pozíciu
a zaručiť rovnakú úroveň právnej ochrany EÚ pre všetkých v
oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a v rámci
pracovného práva, je najlepšie uskutočniť na úrovni EÚ. EÚ má takisto
najlepšie postavenie na financovanie opatrení zameraných na zlepšenie súladu
s pravidlami EÚ a na systematické revidovanie uplatňovania
právnych predpisov vo všetkých členských štátoch. K
budovaniu kapacít kľúčových celoeurópskych občianskych sietí,
ktoré môžu podporovať a rozvíjať ciele Únie v sociálnej
oblasti, je najlepšie pristupovať na úrovni EÚ. Vďaka
novému programu, a najmä vďaka osi EURES, budú mať členské
štáty úžitok z väčšej mobility pracovného trhu v rámci EÚ,
pomocou ktorej by sa mohli obsadiť úzkoprofilové alebo ťažko
obsaditeľné pracovné miesta, a oživiť tak hospodársku
činnosť a prispieť k hospodárskemu rastu. Väčšia
mobilita európskeho pracovného trhu je takisto dôležitá pre vytvorenie
priestoru bez vnútorných hraníc a pre posilnenie hospodárskej
a sociálnej súdržnosti a aktívneho európskeho občianstva.
Inštitúcie EÚ, a predovšetkým Komisia, ktorá má administratívne prostriedky,
odborné poznatky a spôsobilosť na koordinovanie medzištátnej siete,
ako je EURES, by teda mala podporovať a uľahčovať
činnosti na zvýšenie geografickej mobility pracovníkov. Komisia môže
byť prínosom pre sieť EURES v tom zmysle, že vytvorí politiky na
prekonanie zostávajúcich prekážok brániacim voľnému pohybu,
uľahčí výmenu osvedčených postupov a zaistí vzájomné
vzdelávanie medzi členmi siete EURES. Zvýšenie
dostupnosti mikroúverov sa najlepšie dosiahne na európskej úrovni – po prvé,
Komisia v spolupráci s Európskym investičným fondom môže stavať na
skúsenostiach so súčasným európskym nástrojom mikrofinancovania Progress a
s ďalšími iniciatívami na úrovni EÚ v oblasti mikrofinancovania.
Inštitúcie mikrofinancovania vo všetkých členských štátoch môžu využiť
tieto odborné poznatky a ich vnútroštátne, regionálne alebo miestne úrady
nemusia míňať svoje zdroje na zavedenie podobných systémov. Činnosti
na úrovni EÚ môžu pripraviť pôdu na silnejšie vnútroštátne
a regionálne činnosti v budúcnosti a mali by preto
obsahovať vytváranie kapacít a mobilizáciu sprostredkovateľov
a šíriteľov výsledkov s cieľom vytvoriť súhrnný
podporný ekosystém. Ak
sa finančné prostriedky zhromažďujú na európskej úrovni, je
pravdepodobnejšie, že sa podarí prilákať finančné príspevky od
investičných subjektov, napr. od Európskej investičnej banky, ktorá v
prípade nástroja mikrofinancovania Progress sprevádzala príspevok EÚ sumou 100
miliónov EUR. Platí to aj pre akciový fond na investovanie do sociálnych
podnikov na úrovni EÚ, o ktorom sa predpokladá, že priláka viac zdrojov od
ďalších investorov.
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
V
strednodobom hodnotení programu Progress (2007 – 2013) sa konštatuje, že jeho
ciele sú veľmi podstatné pre strategické ciele Komisie ustanovené
v Lisabonskej stratégii a v stratégii Európa 2020. Hlavné typy činností (analytické
činnosti a činnosti súvisiace so vzájomným vzdelávaním,
podpora hlavných činiteľov), ktoré sa vykonávajú v rámci
programu, účinne plnia svoje ciele. Ročné
plány, vykonávanie, cyklus monitorovania a hodnotenie činností sa vo
všeobecnosti považuje za vhodné, odporúča sa však, aby sa pri tvorbe
viacročných plánov stanovovali spolu s ročnými prioritami
financovania aj dlhodobé politické ciele. Hodnotenie
ex-post siete EURES (2006 – 2008) ukazuje, že v porovnaní s inými
sieťami EÚ sa EURES zameriava v oveľa výraznejšej miere na
možnosti zamestnania a je jedinou sieťou, ktorá sa snaží
poskytovať osobitné služby na spájanie ponuky a dopytu po pracovných
miestach. Portál EURES pre pracovnú mobilitu oceňujú ľudia
hľadajúci si alebo meniaci zamestnanie i zamestnávatelia, ktorí vidia
jasnú výhodu v možnosti vyhľadať alebo uverejniť informácie
o voľných pracovných miestach po celej Európe. Keďže
EÚ začala udeľovať príspevky na podporu mikrofinancovania
v druhej polovici 2010, nezávislé hodnotenie sa ešte len vykoná. Na
základe spätnej väzby od zainteresovaných strán (Európska sieť
mikrofinancovania (EMN), ktorá zastupuje európsky sektor mikrofinancovania),
nástroj mikrofinancovania na úrovni EÚ spĺňa ich očakávania.
Podnecuje vznik vnútroštátnych či regionálnych podporných programov;
realizuje úspory z rozsahu a/alebo minimalizuje riziko neúspechu
v oblastiach, v ktorých jednotlivé členské štáty nevedia
uplatniť požadované kritické množstvo; a vytvára väčší účinok
ako menšie vnútroštátne programy.
1.5.4.
Zlučiteľnosť a možná synergia s
inými príslušnými nástrojmi
Komisia
v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, že činnosti
vykonávané v rámci programu sú v súlade, navzájom sa
dopĺňajú a nie sú duplicitné s ostatnými činnosťami
Únie, najmä pokiaľ ide o činnosti pod hlavičkou Európskeho
sociálneho fondu (ESF) a v oblastiach, ako je sociálny dialóg,
spravodlivosť a základné práva, školstvo, odborné vzdelávanie
a politika súvisiaca s mladými ľuďmi, výskum
a inovácie, podnikanie, zdravotná starostlivosť, rozširovanie
a vonkajšie vzťahy a všeobecná hospodárska politika.
1.6.
Trvanie akcie a jej finančného vplyvu
þ Návrh/iniciatíva s obmedzením trvaním –
þ Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020. –
þ Finančný vplyv trvá od 2014 do 2020. ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním –
Počiatočná fáza vykonávania bude
trvať od RRRR do RRRR, –
a potom bude vykonávanie postupovať
v plnom rozsahu.
1.7.
Plánovaný spôsob hospodárenia
þ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie ¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: –
¨ výkonné agentúry –
¨ subjekty zriadené spoločenstvami –
¨ národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej
služby –
¨ osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy
o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle
článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách ¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi ¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami þ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami Priame
centralizované hospodárenie (článok 53a nariadenia
o rozpočtových pravidlách) sa uplatňuje na všetky činnosti
vykonávané v rámci osí Progress a EURES. Činnosti
uskutočňované v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne
podnikanie sa vykonajú v súlade so spôsobom spoločného
hospodárenia (Komisia podpíše dohody s medzinárodnými finančnými
inštitúciami, ako je EIB/EIF).
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.
Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ
2.1.1.
Pravidlá monitorovania hodnotenia
Program
sa bude každé dva roky monitorovať s cieľom posúdiť pokrok
v dosahovaní jeho všeobecných a osobitných cieľov oproti jasným
ukazovateľom a umožniť vykonanie potrebných úprav priorít
politiky a financovania. Monitorovanie takisto umožní posúdiť spôsob,
akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a antidiskriminácie
v činnostiach programu. V prípade potreby by sa mali ukazovatele rozčleniť
podľa pohlavia, veku a postihnutia. Program
podlieha strednodobému hodnoteniu a hodnoteniu ex-post. S cieľom určiť, či sa
prostriedky programu využili účinne a posúdiť ich európsky
prínos sa strednodobé hodnotenie zameria na zmeranie pokroku dosiahnutého pri
napĺňaní cieľov programu. Správa
o strednodobom hodnotení sa predloží do konca roku 2017 s cieľom
využiť jeho výstupy pri príprave nástroja, ktorý nahradí tento program. V konečnom hodnotení sa preskúma aj vplyv
programu. Hodnotenie ex-post sa predloží
najneskôr do konca roku 2022. Vzhľadom
na dlhšiu životnosť osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie
(investície budú siahať až do desiatich rokov od začatia vykonávania
nástroja) sa vykoná osobitné záverečné hodnotenie tejto osi najneskôr rok
po ukončení dohôd uzavretých medzi Komisiou a Európskym investičným
fondom.
2.1.2.
Ukazovatele výkonu
Všeobecné ciele Ukazovatele || Súčasná situácia || Dlhodobé ciele Posilniť osvojovanie si cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti a v oblasti pracovných podmienok medzi kľúčovými tvorcami politík na úrovni Únie a národnej úrovni, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom uskutočňovať konkrétne a koordinované činnosti na úrovni Únie, ako aj na úrovni členského štátu Aktívna účasť zainteresovaných strán na úrovni EÚ a členských štátov v diskusiách o spoločných výzvach a na prijímaní konkrétnych opatrení na ich vyriešenie || Nejestvuje žiadna univerzálna metóda na zistenie úrovne zapojenia zainteresovaných strán do diskusií o politike. V rámci nedávnych hodnotení[21] sa zistilo, že zapájanie zainteresovaných strán sa mení v závislosti od oblasti politiky a členského štátu. V najnovšej výročnej správe o výsledkoch programu PROGRESS sa uvádza, že orgány (EÚ, vnútroštátne, regionálne alebo miestne) zvyknú mať pevnejšie prepojenia medzi sebou navzájom ako so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami. || Rovnako aktívna účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán na úrovni EÚ a v rámci členských štátov. Prijatie príslušných odporúčaní špecifických pre danú krajinu || Ukazovateľ vychádza z odporúčaní špecifických pre danú krajinu, ktoré boli po prvý krát vydané v júni 2011. Posúdenie predchádzajúcich národných strategických správ, ktoré vykonala Komisia, a obsahu predchádzajúcich integrovaných odporúčaní špecifických pre danú krajinu ukazuje, že až tri štvrtiny členských štátov má politiku alebo stratégie, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ. || Všetky členské štáty si osvoja odporúčania špecifické pre danú krajinu v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti v oblasti pracovných podmienok (a potvrdia ich v stratégiách a politikách, ktoré zahrnú do budúcich národných reformných programov) Podporovať tvorbu vhodných, dostupných a účinných systémov sociálneho zabezpečenia a pracovných trhov a napomáhať reformu politiky cez propagovanie dobrej správy, vzájomného vzdelávania a sociálnej inovácie Miera začlenenia výsledkov sociálnej inovácie do tvorby a vykonávania aktívnej politiky v oblasti pracovného trhu a sociálnej ochrany || Podpora sociálnej inovácie je novou oblasťou intervencie. Chýba systematickejší prístup k plnému využitiu výsledkov sociálnej inovácie v aktívnej politike v oblasti pracovného trhu a sociálnej ochrany. || Každý členský štát vo svojom národnom reformnom programe uvedie najmenej jeden príklad plánovaného alebo vykonaného začlenenia výsledkov sociálnej inovácie do tvorby a vykonávania aktívnej politiky v oblasti pracovného trhu a sociálnej ochrany Informovanosť o sociálnej inovácii || Ako v predchádzajúcom bode. || Ako v predchádzajúcom bode. Modernizovať právne predpisy Únie v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a zabezpečovať účinné uplatňovanie práva Únie vo veciach týkajúcich sa pracovných podmienok Podiel a) legislatívneho acquis (smernice), ktoré bolo celistvo zrevidované b) výsledného počtu podstatných návrhov na revíziu (zrušenie, zlúčenie) jestvujúcich právnych predpisov alebo na iniciovanie nových právnych predpisov || a) V súčasnosti sa reviduje jedna smernica (smernica o pracovnom čase). b) Neuplatňuje sa. || a) Do ukončenia programu sa celistvo zreviduje 100 % smerníc, ktoré sa venujú pracovným podmienkam. b) Tam, kde je to vhodné, Komisia vyvinie úsilie na pozmenenie a doplnenie, ujasnenie alebo zjednodušenie jestvujúcich právnych predpisov alebo na iniciovanie nových predpisov, ak to vyplynulo z posúdenia vplyvu a tam, kde je to vhodné, po konzultáciách so sociálnymi partnermi EÚ. Súlad práva členských štátov s právom EÚ (miera prebratia a faktor fragmentácie) || V roku 2010 miera prebratia dosahovala 98,3 %, pokiaľ ide o smernice o pracovnom práve, a 100 %, pokiaľ ide o smernice o bezpečnosti pri práci; faktor fragmentácie za prvú kategóriu bol 5 %, za druhú 0 %. Z historickej analýzy možno vidieť, že tieto miery sa zvyknú zhoršiť po uvedení nového právneho predpisu. V súvislosti s úsilím Komisie pozmeniť a doplniť, ujasniť alebo zjednodušiť existujúce právne predpisy či iniciovať nové právne predpisy, je dôležité udržať vysoký faktor prebratia a nízku mieru fragmentácie. || 100 % miera prebratia a príslušný nízky 0 % faktor fragmentácie Aktívne vykonávanie a uplatňovanie || V súčasnosti sa prítomnosť aktívneho vykonávania a uplatňovania posudzuje kvalitatívne (prostredníctvom hodnotení a sietí nezávislých odborníkov) a mení sa v závislosti od smernice a krajiny. || 100 % smerníc o pracovných podmienkach, ktoré sa aktívne vykonávajú a uplatňujú takmer vo všetkých členských štátoch (posúdenie kvality) Propagovať geografickú mobilitu pracovníkov a rozširovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých Vplyv geografickej mobility na HDP členských štátov || Existujú predbežné snahy o vytvorenie a posúdenie vplyvu v určitých krajinách (napr. v Spojenom kráľovstve a Írsku), nepokrývajú však celú Úniu. V správe Zamestnanosť v Európe v roku 2008 sa odhaduje, že migračné toky z krajín EÚ-8 prispeli v roku 2007 k rastu írskeho HDP o 0,4 % a k HDP Spojeného kráľovstva o 0,3 %. || Vplyv geografickej mobility na HDP členských štátov sa hodnotí v rámci celej Únie a je pozitívny. Dlhodobé prognózy predpovedajú, že do roku 2015 sa v porovnaní so situáciou pred rozširovaním zvýši príspevok k HDP Írska o 1,7 % a k HDP Spojeného kráľovstva o 0,6 %. Vplyv geografickej mobility na znižovanie neobsadených/úzkoprofilových voľných pracovných miest || Existujú predbežné snahy o vytvorenie a posúdenie vplyvu v určitých krajinách, nepokrývajú však celú Úniu. || Vplyv geografickej mobility na znižovanie neobsadených/úzkoprofilových voľných pracovných miest sa hodnotí v rámci celej Únie a je pozitívny. Rozdiel v účasti na pracovnom trhu a mierou zamestnanosti mobilných pracovníkov medzi hosťujúcou krajinou a krajinou pôvodu || Mobilní pracovníci v zmysle mobility vo vnútri EÚ zvyknú vykazovať vyššiu mieru zamestnanosti ako pracovníci, ktorí nie sú mobilní. || Sprístupnia sa informácie z Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré vykonáva úrad Eurostat a ďalšie štatistiky. Propagovať zamestnanosť a sociálne začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné skupiny a mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych podnikov k financovaniu Počet podnikov, ktoré boli vytvorené alebo posilnené vďaka podpore EÚ || 0 || 51000 (z ktorých 1000 sú sociálne podniky) Počet vytvorených alebo udržaných pracovných miest vďaka zriadeniu alebo ďalšiemu rozvoju podniku || Podľa hodnotenia rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) sa na jednu poskytnutú mikropôžičku vytvorilo 1,2 pracovných miest. || Profil osôb (ak je to možné vrátane veku, pohlavia, menšinovej príslušnosti, postihnutia a zamestnania), ktorí vytvorili alebo ďalej rozvinuli podnik vďaka podpore EÚ v podobe mikrofinancovania || Informácie nie sú k dispozícii || 50 % príjemcov sú nezamestnaní alebo ľudia zo znevýhodnených skupín
Konkrétne ciele Ukazovatele || Najnovšie známe výsledky || Strednodobý cieľ 1. Rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, že politika Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy týkajúce sa pracovných podmienok sa zakladajú na dôveryhodných údajoch a reagujú na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch Spokojnosť zainteresovaných strán s poznatkami získanými vďaka programu a ich preukázané využitie || Poznatky získané vďaka súčasnému programu Progress využívajú rôzne zainteresované strany (Komisia, EP, vnútroštátne orgány, vykonávacie úrady, sociálni partneri, MVO atď.). Z jeho výročnej správy z roku 2010 vyplýva, že tí, ktorí majú k dispozícií získané poznatky (asi 50 %) ich považujú za užitočné (okolo 85 % opýtaných zainteresovaných strán) a (mienia ich využiť) využívajú ich. || Rozšíriť záber zainteresovaných strán, ktoré majú k dispozícii poznatky získané v rámci programu (väčšia informovanosť o kľúčových výstupoch – 75 % opýtaných zainteresovaných strán), a udržať vysokú mieru spokojnosti (85 % alebo viac opýtaných zainteresovaných strán) Podiel politických iniciatív predložených GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, ktoré sa vyvinuli z poznatkov získaných vďaka programu || Informácie nie sú k dispozícii. || 100 % politických iniciatív EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a opatrení v súvislosti s právnymi predpismi o pracovných podmienkach sa zakladá na poznatkoch získaných vďaka programu Podiel úsilia[22] venovaného vývoju nových (predtým nejestvujúcich) poznatkov (nápadov, konceptov, prístupov, modelov, analýz zameraných na budúcnosť) || Nejestvuje žiadny presný odhad, avšak podiel rozpočtových prostriedkov vyčlenených na získavanie daného typu poznatkov sa pohybuje okolo 10 – 20 %. Očakáva sa, že tento podiel bude rásť, najmä v súvislosti s presadzovaním sociálnej inovácie. || Najmenej 25 % rozpočtu sa vyčleňuje na vývoj nových (predtým nejestvujúcich) poznatkov (nápadov, konceptov, prístupov, modelov, analýz zameraných na budúcnosť) 2. Umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch týkajúcich sa pracovných podmienok na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie zapojené krajiny pri rozvíjaní ich politík a pri vykonávaní právnych predpisov Únie Preukázane zvýšené chápanie politík a cieľov EÚ (v prípade potreby vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti vo všetkých oblastiach) || Asi 89 % opýtaných v rámci výročného prieskumu z roku 2010 uviedli, že začali viac chápať politické ciele EÚ vďaka účasti na podujatiach financovaných programom Progress. || 9 z 10 zainteresovaných strán uvádzajú, že začali viac chápať politiky a ciele EÚ vďaka účasti na podujatiach financovaných programom. Miera, do akej sú podujatia vzájomného vzdelávania/informovania začleňujúce a spĺňajú minimálne požiadavky na konzultácie || Prieskum z roku 2010 ukázal, že podujatia vzájomného vzdelávania financované programom Progress majú veľmi pozitívnu odozvu vďaka jasnému podaniu diskutovaných tém a zapojeniu vhodných tvorcov rozhodnutí (4 z 5 opýtaných zainteresovaných strán vyjadrili kladnú mienku), o niečo menej pozitívnu odozvu malo zapojenie iných zainteresovaných strán (sociálnych partnerov, MVO atď.) || 4 z 5 zainteresovaných strán si myslí, že podujatia vzájomného vzdelávania/informovania sú začleňujúce a plne spĺňajú všetky minimálne požiadavky na konzultácie Preukázané (cieľové/skutočné) využívanie informácií pri tvorbe/presadzovaní politík zapojenými účastníkmi, ale aj ďalšími tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami || V prieskume ex-post podujatí financovaných programom Progress sa zistilo, že okolo 2/3 účastníkov sa chystajú alebo už využívajú informácie pri tvorbe politík alebo ich presadzovaní. Hlavnou výzvou (najmä v prípade podujatí vzájomného vzdelávania) je však propagovať posúvanie získaných informácií ďalším vhodným tvorcom rozhodnutí a zainteresovaným stranám (t. .j. tým, ktoré sa nezúčastnili na podujatí). || – 3 z 4 zapojených účastníkov uvádzajú, že plánujú alebo skutočne využívajú získané informácie. – lepšia výmena informácií s ďalšími tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami (ktoré sa nezúčastnili) 3. Poskytovať tvorcom politík finančnú podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a vykonávania sociálneho experimentovania a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky Preukázané (cieľové/skutočné) využívanie informácií pri tvorbe/presadzovaní politík a/alebo ďalšieho sociálneho experimentovania zapojenými účastníkmi, ale aj ďalšími tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami || Podpora sociálnej inovácie je novou oblasťou intervencie, a teda ešte nie sú stanovené základné hranice. || Vzhľadom na to, že tento typ činnosti je novinkou, možno očakávať, že až 2/3 zapojených účastníkov plánujú alebo skutočne využívajú informácie získané pomocou sociálneho experimentovania pri tvorbe politík alebo ich presadzovaní a/alebo na ďalšie sociálne experimenty. Prítomnosť vhodných podmienok (finančných zdrojov, prístupnosti príslušného know-how a odborných poznatkov) na tvorbu a vykonanie sociálnych experimentov, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti – primeraná kapacita hlavných činiteľov || Podpora sociálnej inovácie je novou oblasťou intervencie, a teda ešte nie je stanovená základná úroveň na porovnanie. || Všetky kľúčové podmienky (finančné zdroje, prístupnosť príslušného know-how a odborných poznatkov, kapacita hlavných činiteľov) na tvorbu a vykonanie sociálnych experimentov, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti sa posudzujú (napr. pomocou hodnotení) a sú kvalifikované ako dostatočné 4.Poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov o pracovných podmienkach Posilnené organizácie a siete, ktoré sa preukázali ako užitočný zdroj informácií pre tvorcov politík na úrovni EÚ a členských štátov a pre ďalšie zainteresované strany || Neexistujú žiadna východisková úroveň pre všetky typy organizácií a sietí, ktoré plánuje nový program podporovať. V súčasnosti (2011) sú k dispozícii len údaje, podľa ktorých až 9 z 10 opýtaných zainteresovaných strán vo všeobecnosti a 3 zo 4 opýtaných tvorcov rozhodnutí a úradníkov považujú najlepšie fungujúce kľúčové siete a MVO na úrovni EÚ za užitočný zdroj informácií. || 3 zo 4 tvorcov rozhodnutí a ďalších zainteresovaných strán zapojených do prieskumu považujú organizácie a siete, ktoré čerpajú najviac podpory, za užitočný zdroj informácií o politike EÚ a členských štátov Preukázaná zmena kapacít[23] na ďalší rozvoj, propagáciu a podporu vykonávania politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, pokiaľ ide o účastníkov (jednotlivcov alebo organizácií, podľa vhodnosti) zapojených do podporených opatrení na posilňovanie kapacít || Pre tento typ vlastného posudzovania účastníkmi (jednotlivcami alebo organizáciami, podľa vhodnosti) zapojenými do podporených opatrení na posilnenie kapacít nejestvujú žiadne ucelené základné hranice. Prvé výsledky podobného merania výkonu, ktoré zaviedli kľúčové siete a MVO na úrovni EÚ podporené z programu Progress naznačujú pozitívne zmeny, najmä pokiaľ ide o nadobúdanie špecifických poznatkov relevantných pre tvorbu politík a ich presadzovanie, menší úspech sa zaznamenal v súvislosti so zlepšovaním vnútornej organizácie. || 3 zo 4 účastníkov zapojených do podporených opatrení na posilnenie kapacít uvádzajú zlepšenie kapacít na ďalší rozvoj, propagáciu a podporu vykonávania politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti 5. Zabezpečiť, aby boli informácie o voľných pracovných miestach, žiadosti o zamestnanie a akékoľvek súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov Celkový počet voľných pracovných miest a životopisov na portáli EURES pre pracovnú mobilitu, v súčasnosti portál EURES obsahuje viac ako 1 000 000 voľných pracovných miest a 600 000 životopisov || V súčasnosti portál EURES obsahuje viac ako 1 000 000 voľných pracovných miest a 600 000 životopisov || Očakáva sa, že počet voľných pracovných miest bude rásť ročne o 3 %. Počet prijatí do zamestnania/umiestnení a pracovných ponúk uskutočnených prostredníctvom portálu EURES pre pracovnú mobilitu || V súčasnosti s odhaduje 150 000 umiestnení ročne || Útvary zodpovedné za EURES vytvorili štúdiu s názvom Hodnotenie systémov na meranie výkonu verejných služieb zamestnanosti a odporúčania k ukazovateľom geografickej mobility s cieľom určiť ukazovatele pre EURES 2020. 6. Vytvoriť služby v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o prácu na európskej úrovni Počet medzištátnych umiestnení uskutočnených pomocou EURES. Zvyšovať počet umiestnení o 3 % ročne (v súčasnosti sa odhaduje 150 000 umiestnení ročne) || Komisia len prednedávnom začala vykonávať prípravné činnosti na prvý cielený program mobility „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“. Podľa odhadov prispeje k umiestneniu 2 000 až 3 000 mladých pracovníkov. || Pozri predchádzajúci bod. 7. Zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania Počet mikropôžičiek poskytnutých sprostredkovateľmi konečným príjemcom podpory EÚ. (50 000 mikropôžičiek poskytnutých do konca celkového investičného obdobia.) || 0 || 50 000 mikropôžičiek poskytnutých do konca celkového investičného obdobia Objem poskytnutých mikropôžičiek v EUR (celkový objem vo výške takmer 450 miliónov EUR, čo je dôsledkom pákového efektu vo výške päťnásobku príspevku Únie vo výške 87 miliónov EUR) || Informácie nie sú k dispozícii || Celkový objem 500 miliónov EUR (zodpovedajúci pákovému efektu vo výške päťnásobku príspevku Únie). Profil konečných príjemcov (vek, pohlavie, menšinová príslušnosť, postavenie v zamestnaní...), ktorí získali mikropôžičku s podporou EÚ. (50 % príjemcov sú nezamestnaní alebo ľudia zo znevýhodnených skupín) || Informácie nie sú k dispozícii || 50 % príjemcov sú nezamestnaní alebo ľudia zo znevýhodnených skupín 8. Budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov Počet poskytovateľov mikroúverov podporených financovaním budovania kapacít (50 poskytovateľov mikroúverov podporených do konca obdobia podporovania) || Informácie nie sú k dispozícii || 50 poskytovateľov mikropôžičiek podporených do konca celkového investičného obdobia Úroveň inštitucionálnych kapacít, pokiaľ ide o financovanie, ľudské zdroje, prevádzkové riadenie, ako aj systémy a infraštruktúru (Vyššia kapacita sektoru v porovnaní s úrovňou zistenou v roku 2009). || V roku 2009 boli medzi zistenými slabými miestami budovania kapacít ťažkosti s pokrytím založenia podniku a prevádzkových nákladov, nedostatočne rozvinuté systémy na meranie výkonu a analýzu, len priemerná úroveň kapacít v oblasti riadenia ľudských zdrojov a nedostatočné kapacity nebankových poskytovateľov mikroúverov, pokiaľ ide o nadväzovanie kontaktov a spoluprácu[24] || Vyššia kapacita sektoru v porovnaní s úrovňou zistenou v roku 2009 9. Podporovať vytváranie sociálnych podnikov Počet sociálnych podnikov, ktoré boli podporené v rámci iniciatívy (1 000 podporených sociálnych podnikov) || 0 || 900 sociálnych podnikov podporených do konca celkového investičného obdobia Objem investícií poskytnutých sociálnym podnikom (270 miliónov, ktorý viedol k trikrát vyššiemu pákovému efektu) || 0 || 270 miliónov, čo zodpovedá pákovému efektu vo výške trojnásobku príspevku EÚ
2.2.
Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.
Zistené riziká
V rámci
osi Progress sa priame centralizované hospodárenie týka a) zadávania
veľkého počtu zmlúv alebo poskytovania veľkého počtu
grantov na konkrétne činnosti (relevantné aj pre os EURES), b) vyplácania
veľkého počtu príspevkov na prevádzku mimovládnych organizácií, c)
spolupráce s medzinárodnými organizáciami (relevantné aj pre os Mikrofinancovanie
a sociálne podnikanie vykonanej v súlade so spôsobom spoločného
hospodárenia). Hlavné riziko bude súvisieť s kapacitou (najmä)
menších organizácií účinne kontrolovať výdavky
a zabezpečovať transparentnosť vykonávaných operácií.
2.2.2.
Plánované metódy kontroly
Vzhľadom
na povahu programu bude riadenie rozpočtových prostriedkov vychádzať
zo systému kumulovaných kontrol, ktoré budú založené na vnútorných normách
kontroly, z kontroly transakcií v rámci GR pre zamestnanosť, sociálne
záležitosti a začlenenie, a z kontroly transakcií v členských
štátoch. Obeh
financií zavedený na vykonávanie rozpočtu sa bude zakladať na modeli
1 (t. j. bude decentralizovaný na úrovni prevádzkových jednotiek s doplnkovým
overovaním prostredníctvom výberu vzoriek). Tento postup rešpektuje zásadu
štyroch očí v úplnom súlade s rozpočtovými pravidlami. Transakcie
budú podliehať dvojitej kontrole – 100 % transakcií kontroluje
úradník zodpovedný za finančné overenie ex-ante (FVA) (1. úroveň ex-ante)
a dodatočné dokladové kontroly ex-ante, ktoré vykoná doplnkový
overovateľ (CVA) (druhá úroveň ex-ante), ktorých kontrolným
cieľom bude overiť 10 % až 20 % všetkých transakcií
predstavujúcich najmenej 50 % rozpočtu. Pokiaľ subdelegovaný
povoľujúci úradník (AOSD) nebude presvedčený, že príslušné operácie
sú v súlade s pravidlami, môžu sa výnimočne ešte pred
uskutočnením konečnej platby vykonať kontroly na mieste. Tieto
kontroly na mieste vykonajú externí audítori. Na
vzorke transakcií sa takisto vykonajú audity ex-post na mieste, ktoré vypracujú
externí audítori. Výber týchto transakcií bude vychádzať z kombinácie
posúdenia rizika a náhodného výberu. Okrem
toho súčasná účtovnícka jednotka vypracuje účtovné kontroly
ex-post. Medzinárodné
organizácie budú povinné vo svojom účtovníctve, audite a postupoch
vnútornej kontroly a obstarávania uplatňovať také normy, ktoré
poskytujú rovnaké záruky ako medzinárodne uznávané normy. Jednotlivé dohody
uzatvorené s medzinárodnými organizáciami na poskytnutie financovania musia
ďalej obsahovať podrobné ustanovenia týkajúce sa vykonávania úloh
zverených takýmto medzinárodným organizáciám. Takisto zabezpečia
ročné uverejňovanie ex-post príjemcov financovania, ktoré bolo
poskytnuté z daného rozpočtu.
2.2.3.
Náklady na kontroly
Vykonal
sa odhad nákladov na kontroly (pokrývajúce všetky činnosti, ktoré priamo
alebo nepriamo súvisia s overovaním práv príjemcov/zmluvných
dodávateľov, ako aj s pravidelnosťou výdavkov). Údaje
o nákladoch sa získali prostredníctvom rozhovorov s personálom o
plnom pracovnom čase potrebnom na kontroly. Výsledok
výpočtu za kalendárny rok: Dokladové
kontroly ex-ante a kontroly ex-ante na mieste: 5 616 200 EUR (0,6 %
finančných prostriedkov – 958,19 miliónov EUR) Kontroly
ex-post na mieste: 531 000 EUR (0,05 % finančných prostriedkov –
958,19 miliónov EUR) Celkové
náklady na kontroly za kalendárny rok: 6 147 200 EUR (0,64 %
finančných prostriedkov – 958,19 miliónov EUR)
2.2.4.
Prínos kontrol
Ročné
náklady na navrhovanú úroveň kontrol predstavujú približne 5 %
ročného rozpočtu na prevádzkové výdavky ( v záväzkoch – t.j. 6 147
200 EUR/123 627 000 EUR na prvý rok, ako sa uvádza v tabuľke 3.2.1).
Vyžaduje si to vysoký počet transakcií, ktoré sa majú skontrolovať
(pozri výstupy v oddiele 3.2.2). V oblasti zamestnanosti a sociálnych
vecí priame riadenie a spoločné riadenie zahŕňa
schvaľovanie množstva zmlúv a príspevkov na činnosti, a
vyplácanie množstva operačných grantov mimovládnym organizáciám,
združeniam a odborom. Riziko spojené s týmito činnosťami
súvisí s kapacitou (najmä) menších organizácií efektívne kontrolovať
výdavky. Minulý
rok CVA skontrolovali 21,8 % všetkých transakcií, čo predstavuje
84,6 % z celkového rozpočtu (59,4 % výdavkov pod priamym
riadením). Počet zistených chýb poklesol z 95 v roku 2009 na 67
v roku 2010, čo predstavuje mieru chybovosti 8,6 %
z počtu finančných transakcií. Väčšina chýb boli formálnej
povahy a nemali žiadny vplyv, pokiaľ ide o zabezpečenie
zákonnosti a pravidelnosti dotknutých transakcií. Externí
audítori v roku 2010 skontrolovali na mieste 20,78 % rozpočtu.
Úroveň chybovosti bola pod prahom významnosti (1,08 %).
2.2.5.
Očakávaná úroveň rizika vyplývajúceho
z nesúladu s platnými pravidlami
V predchádzajúcom
období miera chybovosti kontrol transakcií ex-ante dosiahla 8,6 %
celkového počtu finančných transakcií v roku 2010.
V minuloročnej výročnej správe o činnosti GR pre
zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie sa uvádza, že žiadna
zo zistených chýb nemala vplyv na úroveň presvedčivosti zákonnosti
a pravidelnosti dotknutých transakcií. Predchádzajúca
miera chybovosti auditov na mieste pod priamym riadením bola 1,08 %. Táto
úroveň sa považovala za prijateľnú, keďže neprekračovala
prah významnosti 2 %. Navrhované
zmeny programu nebudú mať vplyv na spôsob, akým sa v súčasnosti
riadia rozpočtové prostriedky. Preukázalo sa, že súčasný systém
kontroly je schopný predísť a/alebo zistiť chyby a/alebo
nezrovnalosti, a v prípade chýb alebo nezrovnalostí ich
napraviť. Preto sa očakáva, že historické miery chybovosti
zostanú na rovnakej úrovni.
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a
nezrovnalostiam
Uveďte existujúce
a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce
a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami. Komisia
prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov
Európskej únie pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia,
a to prostredníctvom uplatnenia preventívnych opatrení proti podvodu,
korupcii a ďalším nezákonným činnostiam tak, že sa vykonávajú
účinné kontroly a ak sa zistia nezrovnalosti, nesprávne vyplatené
sumy sa spätne získajú a tam, kde je to vhodné sa udelia účinné,
proporčné a odstrašujúce pokuty, v súlade s článkom
325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s nariadením Rady (ES,
Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev[25]
a s článkom 53 písm. a) nariadenia o rozpočtových
pravidlách. Komisia
alebo jej predstavitelia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať
audit na základe dokladov a audit na mieste u všetkých príjemcov
grantu, u zmluvných dodávateľov alebo subdodávateľov, ktorí prijali
finančné prostriedky Únie. OLAF je oprávnený vykonať kontrolu
a inšpekciu hospodárskych subjektov, ktorých sa dané finančné
prostriedky priamo alebo nepriamo týkajú, v súlade s postupmi
ustanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11.
novembra 1996[26] s cieľom
preveriť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo inej nezákonnej
činnosti, pokiaľ ide o dohodu alebo rozhodnutie o grante,
alebo o zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov Únie. Bez
toho, aby boli dotknuté predchádzajúce pododseky, rozhodnutia, dohody
a zmluvy odvíjajúce sa od vykonávania tohto nariadenia výslovne
oprávňujú Komisiu vrátane úradu OLAF a Dvor audítorov vykonávať
takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste.
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky výdavkov
· Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za
sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové
riadky v týchto okruhoch. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov…...….] || DRP/NRP ([27]) || krajín EZVO[28] || kandidátskych krajín[29] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1a || 04 03 04 XX Eures – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1a || 04 04 01 XX Progress – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1a || 04 04 15 XX EPMF – prevádzkové náklady || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE 1a || 04 01 04 04 EURES (európske služby zamestnanosti) – výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE 1a || 04 01 04 10 Program Progress – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1a || 04 01 04 11 Európsky nástroj mikrofinancovania – výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE · Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto
okruhoch. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Okruh…...….] || DRP/ NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Progress – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1 || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Eures – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE 1 || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1a || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Progress Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1a || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os EURES Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE 1a || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie – výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE
3.2.
Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || OKRUH 1: Inteligentný a inkluzívny rast GR: EMPL || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 || 2022 || 2023 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || || || Os Progress || Záväzky || (1) || 74,176 || 75,858 || 77,413 || 78,618 || 80,297 || 82,098 || 85,694 || || || || 554,154 Platby || (2) || 23,617 || 46,581 || 50,306 || 70,130 || 68,425 || 69,129 || 71,773 || 61,677 || 52,866 || 39,650 || 554,154 Os Eures || Záväzky || (1a) || 18,544 || 18,964 || 19,353 || 19,654 || 20,075 || 20,524 || 21,424 || || || || 138,538 Platby || (2a) || 14,703 || 15,033 || 15,333 || 15,573 || 15,903 || 16,209 || 16,984 || 14,400 || 14,400 || || 138,538 Os Mikrofinancovanie || Záväzky || (1a) || 24,726 || 25,286 || 25,804 || 26,206 || 26,766 || 27,366 || 28,564 || || || || 184,718 Platby || (2a) || 24,726 || 25,286 || 25,804 || 26,206 || 26,766 || 27,366 || 28,564 || || || || 184,718 Rezerva || 6,181 || 6,322 || 6,451 || 6,551 || 6,692 || 6,842 || 7,141 || || || || 46,180 || || || || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 123,627 || 126,430 || 129,021 || 131,029 || 133,831 || 136,829 || 142,823 || || || || 923,590 Platby || =2+2a +3 || 69,227 || 93,222 || 97,894 || 118,460 || 117,786 || 119,546 || 124,462 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 923,590 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 123,627 || 126,430 || 129,021 || 131,029 || 133,831 || 136,829 || 142,823 || || || || 923,590 Platby || (5) || 69,227 || 93,222 || 97,894 || 118,460 || 117,786 || 119,546 || 124,462 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 923,590 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 4,400 || 4,600 || 5,000 || 5,000 || 5,200 || 5,200 || 5,200 || || || || 34,600 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 128,027 || 131,030 || 134,021 || 136,029 || 139,030 || 142,029 || 148,024 || || || || 958,190 Platby || =5+ 6 || 73,627 || 97,822 || 102,894 || 123,460 || 122,986 || 124,746 || 129,662 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 958,190 Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || || || || Platby || =5+ 6 || || || || || || || || || || || Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU GR: EMPL || Ľudské zdroje || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 102,2 Ostatné administratívne výdavky || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 9,94 GR EMPL SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 112,14 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = platby spolu) || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 112,14 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 || 2022 || 2023 || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 144,047 || 147,05 || 150,041 || 152,049 || 155,05 || 158,049 || 164,044 || || || || 1,070.33 Platby || 89,647 || 133,844 || 118,91 || 139,483 || 139,483 || 140,767 || 145,679 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 1,070.33
3.2.2.
Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové
prostriedky
–
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov. –
þ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:
Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné
miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU VÝSTUPY || Druh výstupu[30] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu || KONKRÉTNY CIEĽ č. 1: Rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zabezpečiť, že politika Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy o pracovných podmienkach sa zakladajú na dôveryhodných údajoch a reagujú na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch a ostatných účastníckych krajín Monitorovanie a posudzovanie vykonávania a vplyvu právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti zamestnanosti, pracovných podmienok a v sociálnej oblasti aj prostredníctvom príslušných sietí odborníkov || Dátový sklad, národná sieť odborníkov na právo || 0,20 || 14 || 2,698 || 14 || 2,708 || 14 || 2,718 || 14 || 2,968 || 14 || 2,739 || 14 || 3,049 || 14 || 3,191 || 98 || 20,071 Výskum a analýzy v oblasti politiky zamestnanosti, pracovných podmienok a sociálnej oblasti s cieľom informovať a formovať politický program na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni aj prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami || (Prípadné) štúdie, spolupráca s medzinárodnými org. || 0,34 || 14 || 4,338 || 14 || 4,67 || 14 || 4,495 || 14 || 4,842 || 14 || 4,749 || 14 || 5,267 || 14 || 5,585 || 98 || 33,946 Vytváranie a šírenie spoločných metodík, ukazovateľov a referenčných kritérií v súvislosti s politikou v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti || Európska pracovná mobilita v spolupráci s CEDEFOP, nové ukazovatele, spoločné projekty s JRC || 0,79 || 5 || 3,87 || 5 || 3,886 || 5 || 3,691 || 5 || 3,918 || 5 || 3,936 || 5 || 4,102 || 5 || 4,4 || 35 || 27,803 Zber, rozvoj a šírenie údajov a štatistík, najmä v spolupráci s prieskumami ESTAT || Európska štandardná klasifikácia zamestnaní (ESCO), európsky monitor voľných pracovných miest, prieskumy Eurobarometra, špeciálne moduly LFS, databáza politiky na trhu práce || 0,5 || 10 || 7,112 || 10 || 7,115 || 10 || 6,94 || 10 || 7,187 || 10 || 7,124 || 10 || 7,262 || 10 || 7,301 || 70 || 50,041 Posúdenia vplyvu a hodnotenia s cieľom informovať Komisiu o postupoch tvorby politík vrátane hodnotení programu || Správy a prípravné štúdie pre posúdenie vplyvu || 0,32 || 6 || 1,747 || 5 || 1,549 || 7 || 2,847 || 5 || 1,785 || 7 || 2,915 || 5 || 1,946 || 7 || 2,376 || 42 || 15,165 Ročné monitorovanie programu || Výročné správy o monitorovaní || 0,3 || 0 || 0 || 1 || 0,3 || 0 || 0 || 1 || 0,3 || 0 || || 1 || 0,3 || 0 || 0 || 3 || 0,9 Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || 49 || 19,765 || 49 || 20,228 || 50 || 20,691 || 49 || 21 || 50 || 21,463 || 49 || 21,926 || 50 || 22,853 || 346 || 147,926 KONKRÉTNY CIEĽ č. 2: Umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch o pracovných podmienkach na úrovni Únie a vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ostatné účastnícke krajiny pri rozvíjaní ich politík a pri implementácii právnych predpisov Únie Partnerské preskúmania, vzájomné vzdelávanie a výmena osvedčených postupov v súvisiacich oblastiach politiky || Dialóg medzi verejnými službami zamestnanosti, partnerské preskúmania, spoločné vzdelávacie semináre || 0,19 || 30 || 5,71 || 29 || 5,545 || 31 || 6,062 || 31 || 6,1 || 31 || 6,076 || 31 || 6,093 || 32 || 6,471 || 215 || 42,057 Vývoj a údržba informačných systémov na výmenu a šírenie informácií o politike a právnych predpisoch EÚ v súvisiacich oblastiach || Spoločné projekty s OECD, MOP, Svetovou bankou, EUROMOD; panoráma zručností EÚ, internetový nástroj na vyhodnocovanie praktík služieb zamestnanosti || 0,93 || 6 || 5,15 || 6 || 5,343 || 6 || 5,248 || 6 || 5,514 || 6 || 5,713 || 6 || 6,114 || 6 || 6,143 || 42 || 39,225 Školenia a vzájomné vzdelávanie pre právnikov a politikov || Semináre || 0,1 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 56 || 5,6 Informačné a komunikačné kampane na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni || Podujatia, audiovizuálne a propagačné materiály || 0,49 || 4 || 1,9 || 4 || 1,914 || 4 || 1,928 || 4 || 1,943 || 4 || 2,069 || 4 || 1,973 || 4 || 1,988 || 28 || 13,715 Výmena personálu medzi národnými agentúrami || Výmena predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC), návštevy, správy || 0,06 || 16 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 112 || 6,3 Financovanie európskych pozorovacích staníc || Európska agentúra na sledovanie zamestnanosti || 0,29 || 5 || 1,32 || 5 || 1,344 || 5 || 1,368 || 5 || 1,393 || 5 || 1,419 || 5 || 1,445 || 5 || 1,471 || 35 || 9,76 Príručky, správy a vzdelávacie materiály || Príručky osvedčených postupov a ďalšie vzdelávacie príručky || 0,16 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 35 || 5,6 Nadväzovanie kontaktov medzi špecializovanými orgánmi na európskej úrovni || Európska sieť vedúcich pracovníkov verejných služieb zamestnanosti, iné stretnutia || 0,23 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 42 || 9,73 Medzinárodné konferencie propagujúce vonkajší rozmer politiky v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti || Medzinárodné konferencie || 0,7 || 14 || 0,9 || 14 || 0,912 || 14 || 0,924 || 14 || 0,937 || 14 || 0,949 || 14 || 0,962 || 14 || 1,336 || 98 || 6,92 Konferencie, semináre, okrúhle stoly atď. o otázkach súvisiacich s právnymi predpismi EÚ a politikou v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti || Podujatia na európskej úrovni, konferencie organizované predsedníctvom, semináre na podporu otvorenej metódy koordinácie || 0,16 || 18 || 2,906 || 19 || 3,24 || 20 || 3,041 || 20 || 3,082 || 21 || 3,216 || 22 || 3,447 || 23 || 3,85 || 143 || Zhodnotenie a šírenie výsledkov programu || Publikácie, nástroje IT || 0,17 || 3 || 0,45 || 3 || 0,5 || 4 || 0,57 || 3 || 0,56 || 3 || 0,55 || 3 || 0,54 || 3 || 0,48 || 22 || 3,65 Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || 115 || 22,226 || 115 || 22,688 || 119 || 23,031 || 118 || 23,419 || 119 || 23,882 || 120 || 24,464 || 122 || 25,629 || 828 || 165,339 KONKRÉTNY CIEĽ č. 3: Poskytovať tvorcom politík finančnú podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a implementácie sociálneho experimentovania; a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky Finančná podpora projektov sociálneho experimentovania || Granty || 1,17 || 9 || 9,8 || 9 || 9,8 || 9 || 10,7 || 9 || 11,2 || 10 || 11,7 || 10 || 12 || 10 || 12,2 || 66 || 77,4 Činnosti na budovanie kapacít || Výskum, vývoj metodík, analýza, školiace činnosti vrátane využitia sietí odborníkov, praktických komunít, digitálnych platforiem || 0,14 || 10 || 1,65 || 12 || 1,8 || 10 || 1,3 || 10 || 1,4 || 10 || 1,2 || 8 || 0,986 || 8 || 1,098 || 68 || 9,434 Činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti || Konferencie, semináre, partnerské preskúmania a výmena osvedčených postupov, komunikácia || 0,15 || 10 || 1,609 || 12 || 1,765 || 14 || 1,671 || 10 || 1,275 || 10 || 1,281 || 10 || 1,5 || 10 || 1,8 || 76 || 10,901 Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet || 29 || 13,059 || 33 || 13,365 || 33 || 13,671 || 29 || 13,875 || 30 || 14,181 || 28 || 14,486 || 28 || 15,098 || 210 || 97,735 KONKRÉTNY CIEĽ č. 4: Poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok Podpora kľúčových sietí na úrovni EÚ, ktorých činnosti nadväzujú na vykonávanie cieľov programu (rámcové dohody o partnerstve) || Granty (prevádzkové náklady sietí) || 0,71 || 14 || 9 || 14 || 9,3 || 14 || 9,5 || 14 || 9,8 || 14 || 10 || 14 || 10,249 || 14 || 11 || 98 || 68,849 Podpora verejných orgánov, občianskych organizácií a ďalších príslušných činiteľov (napr. služieb zamestnanosti) na základe uverejnenia výziev na predkladanie návrhov || Granty na projekty || 0,6 || 16 || 8,927 || 16 || 9,051 || 16 || 9,276 || 16 || 9,249 || 16 || 9,472 || 16 || 9,645 || 16 || 9,775 || 112 || 65,395 Budovanie kapacít poskytovateľov mikroúverov || Výmena osvedčených postupov, školenia, poradenstvo a rating || 0,06 || 20 || 1,2 || 20 || 1,224 || 20 || 1,248 || 20 || 1,273 || 20 || 1,299 || 20 || 1,325 || 20 || 1,341 || 140 || 8,91 Konkrétny cieľ č. 4 medzisúčet || 50 || 19,127 || 50 || 19,575 || 50 || 20,024 || 50 || 20,322 || 50 || 20,771 || 50 || 21,219 || 50 || 22,116 || 350 || 143,154 KONKRÉTNY CIEĽ č. 5: Zabezpečiť, aby boli informácie o voľných pracovných miestach a žiadosti o zamestnanie a akékoľvek súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov Rozvoj webových stránok EURES, centra pomoci a portálu pre pracovnú mobilitu. || Databáza voľných pracovných miest a životopisov na portáli pre pracovnú mobilitu || 1,5 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 28 || 42 Podpora služieb zamestnanosti s cieľom podporiť rozvoj európskych pracovných trhov, otvorených a prístupných pre všetkých prostredníctvom: školení a nadväzovaní kontaktov v rámci siete EURES, informačných a komunikačných činností a organizovania dní pracovných príležitostí (tzv. Job days) || Školenia, koordinačné stretnutia, stretnutia pracovných skupín školiteľov, stretnutia pracovných skupín, oznámenia o kampaniach, príspevky na organizovanie pracovných veľtrhov || 1,4 || 3 || 3,019 || 3 || 3,439 || 3 || 3,829 || 3 || 4,129 || 3 || 4,549 || 3 || 4,999 || 3 || 5,899 || 21 || 29,863 Konkrétny cieľ č. 5 medzisúčet || 7 || 9,019 || 7 || 9,439 || 7 || 9,829 || 7 || 10,129 || 7 || 10,549 || 7 || 10,999 || 7 || 11,899 || 49 || 71,863 KONKRÉTNY CIEĽ č. 6: Vytvoriť služby v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o prácu na európskej úrovni Umiestňovanie pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie na európskej úrovni vrátane činností na umiestnenie mladých ľudí do zamestnania || Počet mladých pracovníkov umiestnených v rámci iných členských štátov EÚ ako tých, z ktorých pochádzajú || 3175 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 21000 || 66,675 Konkrétny cieľ č. 6 medzisúčet || 66,675 KONKRÉTNY CIEĽ č. 7: Zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania Mikropôžičky || Objem poskytnutých mikropôžičiek v mil. EUR || 0,002 || 5657 || 11,314 || 5837 || 11,674 || 5972 || 11,944 || 6015 || 12,030 || 6074 || 12,148 || 6134 || 12,268 || 6269 || 12,538 || 41958 || 83,916 Konkrétny cieľ č. 7 medzisúčet || 83,916 KONKRÉTNY CIEĽ č. 8: Budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov Financovanie budovania kapacít prostredníctvom grantov, pôžičiek a kapitálu || Počet podporených poskytovateľov mikroúverov || 0,203 || 4 || 0,812 || 5 || 1,015 || 5 || 1,015 || 6 || 1,218 || 7 || 1,421 || 7 || 1,421 || 8 || 1,62 || 42 || 8,522 Konkrétny cieľ č. 8 medzisúčet || 8,522 KONKRÉTNY CIEĽ č. 9: Podporovať vytváranie sociálnych podnikov Pôžičky, kapitál pre sociálne podniky || Počet sociálnych podnikov, ktoré získali pôžičku/kapitál || 0,12 || 105 || 12,600 || 105 || 12,600 || 107 || 12,840 || 108 || 12,960 || 110 || 13,200 || 114 || 13,680 || 120 || 14,400 || 769 || 92,28 Konkrétny cieľ č. 9 medzisúčet || 92,28 NÁKLADY SPOLU (operačné rozpočtové prostriedky bez pridelenia rezervy vo výške 5%) || || 97,682 || || 99,881 || || 101,879 || || 103,478 || || 105,677 || || 108,062 || || 112,825 || || 877,41
3.2.3.
Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové
prostriedky
3.2.3.1.
Zhrnutie
–
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov. –
þ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 102,2 Ostatné administratívne výdavky || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 9,94 OKRUH 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 112,14 Mimo OKRUHU 5[31] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 24,969 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 24,969 SPOLU || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 137,109
3.2.3.2.
Odhadované potreby ľudských zdrojov
–
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. –
þ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa
uvádza v nasledujúcej tabuľke: odhady sa zaokrúhľujú na celé časové
ekvivalentné jednotky bez desatinného miesta || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || 04 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 109 || 109 || 109 || 109 || 109 || 109 || 109 || XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[32] || || 04 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 11 || 11 || 11 || 11 || 11 || 11 || 11 || XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || XX 01 04 yy [33] || – sídlo [34] || || || || || || – delegácia || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || SPOLU || 120 || 120 || 120 || 120 || 120 || 120 || 120 XX predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby v oblasti ľudských a administratívnych
zdrojov sa pokryjú z vyčlenených rozpočtových prostriedkov už pridelených
na riadenie tejto činnosti a/alebo presunutých v rámci generálneho
riaditeľstva resp. doplnených o ďalšie rozpočtové prostriedky,
ktoré sa môžu prideliť riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci
ročného procesu prideľovania v zmysle rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Externí zamestnanci ||
3.2.4.
Súlad s platným viacročným finančným
rámcom
–
þ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným
rámcom. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu
vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte
príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo
aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[35]. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy,
rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.5.
Účasť tretích strán na financovaní
–
Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať
spolufinancovanie tretími stranami. –
Návrh/iniciatíva bude zahŕňať
spolufinancovanie tretími stranami, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke: rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na
3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte počet stĺpcov zodpovedajúci trvaniu vplyvu (pozri bod 1.6) || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
–
þ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy. –
¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v
nasledujúcej tabuľke: ¨ vplyv na vlastné zdroje ¨ vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[36] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...uveďte počet stĺpcov zodpovedajúci trvaniu vplyvu (pozri bod 1.6) Článok …. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte
príslušné rozpočtové riadky výdavkov. – Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy. – [1] Vložiť odkaz. [2] Ú. v. EÚ C, s. . [3] Ú. v. EÚ C, s. . [4] KOM(2011) 500. [5] Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s.
1. [6] Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s.
1. [7] Ú. v. ES L 5, 10.1.2003, s.
16. [8] Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1. [9] Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010
o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ
L 308, 24.11.2010, s. 46). [10] KOM(2007) 708, 13. 11 2007. [11] KOM(2011) XXX [12] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [13] Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36. [14] V bežných cenách. [15] Ú. v. EÚ L XXX, XX.XX.2012, s. XX. [16] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s.
1. [17] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s.
2. [18] Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6. [19] Ú. v. EÚ L 005, 10.1. 2009, s. 16. [20] ABM: riadenie založené na činnostiach; ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [21] Hodnotenie sociálnej otvorenej metódy koordinácie, 2011;
Štúdia o zapájaní zainteresovaných strán do vykonávania sociálnej
otvorenej metódy koordinácie, 2010. [22] Meria sa ako odhadovaný podiel rozpočtových
prostriedkov vyčlenených na získavania daného typu poznatkov. [23] Kapacita sa tu chápe ako: poznatky podstatné pre tvorbu
politík a ich presadzovanie; zručnosti a schopnosti aktívne a účinne
ich presadzovať; (v prípade organizácií) zlepšenie vnútornej organizácie
(vrátene zlepšenia strategického plánovania a riadenia výkonu). [24] Evers & Jung/EMN, Štúdie trhu EIF
o mikropôžičkách v Európskej únii: budovanie kapacít a politické
odporúčania, marec 2009. Podľa štúdie inštitucionálne kapacity
pozostávajú z vízie a stratégie, ľudských zdrojov, prevádzkového
riadenia a systémov a z infraštruktúry. [25] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1. [26] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2. [27] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky [28] EZVO – Európske združenie voľného obchodu [29] Kandidátske krajiny a v prípade potreby potenciálne
kandidátske krajiny. [30] Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.:
počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.). [31] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov Európskej únie a/alebo
činností (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy
výskum. [32] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr
dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny
zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; [33] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). [34] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky
fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo
(EFRH). [35] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [36] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá,
odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté
sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % nákladov na výber.