{SEC(2011)1130 final}

{SEC(2011)1131 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

· Všeobecný kontext

Spoločenstvá v rámci Európy čelia mnohým výzvam, ktoré sa vyskytli v dôsledku zvýšenej celosvetovej konkurencie, rýchleho technologického pokroku, demografických trendov a zmien klímy. Vážnosť tejto situácie zvýšila nedávna hospodárska a finančná kríza, ktorá zasiahla všetky členské štáty a regióny v EÚ. V oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky musí Únia naďalej riešiť zložité problémy, ako sú napr.:

– vysoká miera nezamestnanosti, najmä medzi nízkokvalifikovanými pracovníkmi, mladými ľuďmi, staršími pracovníkmi, prisťahovalcami a ľuďmi so zdravotným postihnutím,

– čoraz väčšia roztrieštenosť pracovného trhu, na ktorom sa objavujú pružnejšie pracovné modely, a ďalšie výzvy, ktoré majú vplyv na istotu zamestnania a pracovné podmienky,

– klesajúci podiel pracujúcich osôb a zvýšený tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré vyplynuli z demografických zmien,

– ťažkosti so zosúladením pracovných a rodinných povinností a s dosahovaním udržateľnej rovnováhy medzi prácou a súkromím, ktoré brzdia osobný a rodinný rozvoj,

– neprípustne vysoký počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a v sociálnom vylúčení.

Kríza takisto zvýraznila úzke prepojenia a vzájomné pôsobenie medzi hospodárstvami 27 členských štátov EÚ, predovšetkým v rámci eurozóny, ktoré sa prejavujú tak, že reformy alebo ich nedostatok v jednom štáte ovplyvňujú výkon hospodárstva v ostatných štátoch. Znamená to, že koordinované opatrenia na úrovni Únie sú pri riešení týchto výzev účinnejšie ako samostatné opatrenia jednotlivých členských štátov. Na to, aby reformy boli nákladovo efektívne, musia byť čo najviac podložené skutočnými údajmi. Zapojenie politikov a ďalších zainteresovaných strán do procesu kolektívneho vzdelávania a do rozvoja a testovania nových prístupov môže viesť k výraznejšiemu prijatiu, osvojeniu si a záväzku k stratégii Európa 2020. V tomto ohľade môže byť sociálna inovácia, a najmä sociálne experimentovanie, dobrým nástrojom na tvorbu reforiem a na prispôsobovanie politík, ktoré sú potrebné na vykonanie stratégie Európa 2020.

Vývoj a šírenie prístupu sociálnej inovácie na širšej úrovni v rámci Európskej únie však brzdia viaceré faktory:

– nedostatočná informovanosť o potrebách a schopnostiach občianskych organizácií, sociálnych podnikov, podnikateľov v sociálnej sfére a organizácií verejného sektora,

– roztrieštenosť úsilia a zdrojov, nedostatok transparentnosti a viditeľnosti, obmedzená finančná pomoc a nedostatočné technické zručnosti, ktorými možno pomôcť organizáciám vyvíjať sa a prinášať sociálne inovácie,

– nízka úroveň účasti občanov a podnikov,

– slabé šírenie a pomalé dopĺňanie osvedčených postupov,

– nedostatočné metódy hodnotenia vplyvov opatrení a politík.

Zatiaľ čo riešenie sociálno-hospodárskych problémov je predovšetkým úlohou členských štátov a regiónov a rozhodnutia sa musia vykonávať čo najbližšie k občanom, úlohou Únie je prezentovať potrebu konkrétnych reforiem v programe, určovať prekážky brániace zmene a spôsoby, ako ich prekonať, zabezpečovať dodržiavanie súladu s jestvujúcimi pravidlami na úrovni Únie, podnecovať vzájomnú výmenu osvedčených postupov a vzájomné vzdelávanie a podporovať sociálnu inováciu a celoeurópske prístupy.

· Dôvody návrhu

Program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie sa zakladá na troch jestvujúcich nástrojoch:

– program Progress zriadený rozhodnutím č. 1672/2006/ES,

– sieť EURES,

– európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania zriadený rozhodnutím č. 283/2010/EÚ.

Program Progress

V rámci hraníc právomocí Únie je kľúčovou úlohou politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti zabezpečovať kolektívne opatrenia a účinnú koordináciu politík členských štátov. Táto rámcová úloha je uvedená v zmluve (ZEÚ), v ktorej sa ustanovujú dva hlavné typy opatrení, a to koordinácia (prijatie opatrení, ktorými sa podporí spolupráca medzi členskými štátmi) a právne predpisy (prijatie minimálnych požiadaviek prostredníctvom smerníc).

Skúsenosti získané pri podpore spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí poukazujú na množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech koordinovaných politických opatrení vrátane jednotnej koncepcie kľúčových faktorov a ich vzájomnej závislosti (napr. ako vysvetliť chudobu zamestnaných, ako riešiť nerovnosti v oblasti zdravia), spoločnej terminológie a meraní s cieľom umožniť monitorovanie a referenčné porovnávanie, porovnateľných údajov a zbližovania alebo súčinnosti cieľov, hodnôt a záujmov rôznych zainteresovaných strán.

Program Progress od svojho vzniku prispieva k vytváraniu účinných politických opatrení. Podľa posilneného politického rámca v rámci novej stratégie Európa 2020 sa ešte výraznejšie vyžaduje tvorba politík založených na faktoch tak, aby politiky a právne predpisy Únie reagovali na sociálno-hospodárske výzvy. Nástroj, ktorý nahradí program Progress, pomôže Komisii pri vykonávaní jej úloh:

– vyhľadávanie faktov a zbieranie údajov o vývoji v príslušnej oblasti politiky,

– monitorovanie a podávanie správ o pokroku členských štátov pri dosahovaní spoločných priorít a cieľov Únie,

– zabezpečovanie účinného a jednotného uplatňovania práva Únie,

– modernizácia právnych predpisov Únie o pracovných podmienkach v súlade so zásadami inteligentnej regulácie.

EURES

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo štyroch slobôd zakotvených v zmluve a prispieva k hospodárskemu rozvoju a sociálnej súdržnosti v Únii. V rámci Únie však geografickej mobilite bráni množstvo prekážok, od zákonných a administratívnych prekážok, cez náklady na bývanie, prenosnosť dôchodkov a jazykové bariéry, až po nedostatočnú transparentnosť pracovných ponúk a podporu v oblasti spájania záujemcov o prácu s pracovnými ponukami. Cieľom siete EURES je zlepšovať transparentnosť pracovného trhu tak, že sprostredkúva dostupné pracovné ponuky na portáli EURES pre pracovnú mobilitu, a poskytovať podporu v súvislosti so službami poskytovania informácií, poradenstva a pomoci na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni.

Úloha verejných služieb zamestnanosti sa zmenila v dôsledku nedávnej hospodárskej krízy a potreby služieb, ktoré sú väčšmi prispôsobené jednotlivcom. Verejné služby zamestnanosti by sa mali stať poskytovateľmi celoživotného vzdelávania a ponúkať široké spektrum služieb (napr. hodnotenie zručností, odbornú prípravu, kariérne poradenstvo, spájanie pracovných miest a profilov, klientske poradenstvo) a zabezpečovať potreby osôb, ktoré sú najviac vzdialené od pracovného trhu. Okrem toho by sieť EURES mala propagovať nové pracovné metódy s využitím súkromných zamestnaneckých služieb.

Európsky nástroj mikrofinancovania Progress

Stať sa samostatne zárobkovo činnou osobou je pre nezamestnaných ľudí jedným z východísk, ako získať prácu. Vytváranie pracovných miest prostredníctvom zriaďovania a upevňovania nových podnikov zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 – výrazný počet nových pracovných miest v Únii vytvárajú novozriadené firmy a takmer 85 % týchto pracovných miest sa vytvára v mikropodnikoch. Únia však v tejto oblasti využíva len malú časť svojho potenciálu. Jednou z najväčších prekážok vytvárania podnikov je nedostatočný prístup k financovaniu a predovšetkým k mikroúverom, ktorý nedávna hospodárska kríza ešte zhoršila. Európsky sektor mikrofinancovania ešte nedospel. Ak chcú inštitúcie mikrofinancovania Únie rásť, budú si musieť vytvoriť a uchovať vhodné modely financovania. Preto je potrebné jednoznačne posilniť inštitucionálne budovanie kapacít (najmä v nebankových inštitúciách mikrofinancovania), aby bolo možné pokryť náklady na rozbehnutie podniku a finančné prostriedky, ktoré sa požičajú vysokorizikovým cieľovým skupinám.

Cieľom programu Európskej únie pre sociálne zmeny a inováciu je zvýšiť jednotnosť opatrení EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti tak, že prepojí program Progress, sieť EURES a európsky nástroj mikrofinancovania Progress a bude stavať na ich vykonávaní. Program takisto vytvára príležitosť na zjednodušenie vykonávania pomocou všeobecných ustanovení, ktoré budú okrem iného pokrývať spoločné všeobecné ciele, spoločnú typológiu opatrení a racionalizáciu podávania správ a hodnotení. V rámci programu sa ďalej vymedzujú osobitné ustanovenia, ktoré sa uplatňujú zvlášť pre každú z troch osí (Progress, EURES a Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie) s cieľom zohľadniť právne požiadavky (vrátane pravidiel komitológie, ktoré sa uplatňujú len na os Progress, či geografického pokrytia a osobitných požiadaviek na podávanie správ a hodnotení v prípade osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie).

· Cieľ návrhu

Program sa snaží dosiahnuť tieto všeobecné ciele:         

(a) posilniť osvojovanie si cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti a v oblasti pracovných podmienok medzi kľúčovými tvorcami politík na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom uskutočňovať konkrétne a koordinované činnosti na úrovni Únie, ako aj na úrovni členského štátu;

(b) podporovať tvorbu vhodných, dostupných a účinných systémov sociálneho zabezpečenia a pracovných trhov a napomáhať reforme politiky cez propagovanie dobrej správy, vzájomného vzdelávania a sociálnej inovácie;

(c) modernizovať právne predpisy Únie v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a zabezpečovať účinné uplatňovanie práva Únie vo veciach týkajúcich sa pracovných podmienok;

(d) propagovať geografickú mobilitu pracovníkov a rozširovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých;

(e) propagovať zamestnanosť a sociálne začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné skupiny a mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych podnikov k financovaniu.

Zložky programu Progress „rodová rovnosť“ a „nediskriminácia“ sa začlenia do nových nástrojov v oblasti spravodlivosti. V rámci svojich cieľov však program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie propaguje uplatňovanie rodového hľadiska a nediskriminácie.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

V rámci revízie súčasného programu Progress Komisia zorganizovala konzultácie, ktoré pozostávali z dvoch častí:

1. Vytvorila sa pracovná skupina pozostávajúca z kľúčových predstaviteľov zainteresovaných strán programu, ktorej úlohou bolo poskytnúť Komisii súbor odporúčaní o budúcej podobe nástroja, jeho cieľoch, vykonávaní a financovaní.

2. V období od 4. apríla do 27. mája 2011 sa konala verejná on-line konzultácia o nástroji, ktorý nahradí program Progress.

Na zasadnutiach pracovnej skupiny EURES a vedúcich verejných služieb zamestnanosti v roku 2011 boli osobitné diskusie venované budúcnosti siete EURES.

Pokiaľ ide o mikrofinancovanie, Komisia zhromaždila názory členov Európskej mikrofinančnej siete (EMN), ktorá zastupuje sektor mikrofinancovania v Únii, riadiacich orgánov Európskeho sociálneho fondu a Európskeho investičného fondu (ktorý v mene Komisie vykonáva nástroj mikrofinancovania Progress) a Európskej investičnej banky. Okrem toho sa zobrali do úvahy zistenia zozbierané v rámci dvoch seminárov, ktoré zorganizovali útvary Komisie na tému mikrofinancovania a podpory sociálnych podnikov.

· Posúdenie vplyvu

Vykonalo sa kombinované posúdenie vplyvu zamerané na finančné nástroje, za ktoré je zodpovedné Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, zahŕňajúce Európsky sociálny fond, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, program Progress, EURES a nástroj mikrofinancovania Progress[1]. V rámci posúdenia vplyvu sa brali do úvahy tri možnosti:

– možnosť 1: zachovanie súčasného stavu – podľa tejto možnosti by program Progress, EURES a nástroj mikrofinancovania Progress naďalej existovali ako oddelené nástroje fungujúce popri Európskom sociálnom fonde,

– možnosť 2: nový súhrnný program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – nový program pozostáva z troch samostatných, a zároveň navzájom sa dopĺňajúcich osí: Progress, EURES a Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie,

– možnosť 3: spoločný nástroj v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí – takýto nástroj by mal spoločnú riadiacu zložku (Európsky sociálny fond) a priamu riadiacu zložku.

Z posúdenia vplyvu vyplynulo, že sa uprednostňuje možnosť 2, ktorá by priniesla najväčší úžitok, pokiaľ ide o zlepšenie účinnosti, kritické množstvo, súdržnosť a efektívnosť, a zároveň by sa predišlo politickým a inštitucionálnym rizikám.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Právny základ

Návrh sa zakladá na článku 46 písm. d), článku 149, článku 153 ods. 2 písm. a) a treťom odseku článku 175 zmluvy.

· Zásada subsidiarity a zásada proporcionality

Pokiaľ nie sú členské štáty schopné dostatočne dosahovať ciele navrhovaného programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Finančné rozpočtové prostriedky vyhradené na vykonávanie programu v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 dosahujú výšku 958,19 milióna EUR (v bežných cenách).

2011/0270 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a) a článok 175 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V nadväznosti na oznámenie Komisie Rozpočet stratégie Európa 2020[4], v ktorom sa odporúča zracionalizovať a zjednodušiť finančné nástroje Únie a spresniť ich zameranie na prínos EÚ, ako aj na vplyv a výsledky, týmto nariadením sa zriaďuje program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (ďalej len „program“) s cieľom zaistiť pokračovanie a rozvoj činností vykonávaných na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress[5], nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie[6] a rozhodnutia Komisie 2003/8/ES z 23. decembra 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady č. 1612/1968, pokiaľ ide o obsadzovanie voľných pracovných miest a žiadosti o zamestnanie[7], a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania[8] (ďalej len „nástroj“).

(2) Európska rada schválila 17. júna 2010 návrh Komisie o stratégii Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, v ktorej sa stanovilo päť hlavných cieľov (vrátane troch, ktoré sú zamerané na zamestnanosť, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a vzdelávanie) a sedem hlavných iniciatív, a ktorá tak vytvára celistvý politický rámec na nastávajúce desaťročie. Európska rada sa zasadila za plnú mobilizáciu príslušných nástrojov EÚ a politík s cieľom podporiť dosahovanie spoločných cieľov a vyzvala členské štáty, aby zvyšovali koordinované opatrenia.

(3) V súlade s článkom 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada 21. októbra 2010 prijala usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré spolu s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a Únie prijatými v súlade s článkom 121 Zmluvy tvoria integrované usmernenia stratégie Európa 2020. Program by mal prispieť k uplatňovaniu integrovaných usmernení stratégie Európa 2020, predovšetkým usmernení 7, 8 a 10, a zároveň by mal podporovať vykonávanie hlavných iniciatív s osobitným zameraním sa na Európsku platformu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a na iniciatívu Mládež v pohybe.

(4) Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a hlavná iniciatíva Inovácia v Únii vymedzujú sociálnu inováciu ako silný nástroj na riešenie sociálnych výzev vyplývajúcich zo starnutia populácie, chudoby, nezamestnanosti, nových pracovných modelov a životných štýlov a z očakávaní občanov, čo sa týka sociálnej spravodlivosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Programom sa podporia opatrenia na postúpenie sociálnej inovácie v oblastiach politík, ktoré spadajú do jej spôsobilosti vo verejnom, súkromnom a treťom sektore, pričom sa náležite zohľadní úloha regionálnych a miestnych orgánov. Predovšetkým pomôže určiť, zhodnotiť a nastaviť inovatívne riešenia a praktiky prostredníctvom sociálneho experimentovania s cieľom účinnejšie pomáhať členským štátom pri reformovaní pracovných trhov a politík v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takisto by mal pôsobiť ako katalyzátor pri vytváraní medzinárodných partnerstiev a sietí medzi činiteľmi z verejného, súkromného a tretieho sektora a podporovať ich v zapájaní sa do vyvíjania a zavádzania nových prístupov na riešenie naliehavých sociálnych potrieb a výziev.

(5) V nadväznosti na stratégiu Európa 2020 by mal program využívať celistvý prístup na podporu zamestnanosti a boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe. Jeho vykonávanie by sa malo racionalizovať a zjednodušiť, a to predovšetkým prostredníctvom súboru všeobecných ustanovení vrátane okrem iného všeobecných cieľov, typológie opatrení, pravidiel monitorovania a hodnotenia. Program by sa mal takisto zameriavať na veľké projekty s jasným prínosom EÚ s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a znížiť administratívne zaťaženie príjemcov príspevkov aj Komisie. Okrem toho by sa mali viac využívať zjednodušené možnosti pokrytia nákladov (financovanie jednorazovou sumou a paušálne financovanie), najmä pokiaľ ide o vykonávanie programov mobility. Program by mal byť pre poskytovateľov mikrofinancovania spoločným východiskovým miestom, ktoré poskytuje financovanie mikroúverov, budovanie kapacít a technickú pomoc. Program by mal napokon zabezpečovať rozpočtovú pružnosť zriadením rezervy, ktorá sa na ročnej báze prerozdelí tak, aby reagovala na politické priority.

(6) Únia by si mala vytvoriť spoľahlivý analytický základ na podporu tvorby politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. Táto základňa poznatkov zvyšuje hodnotu vnútroštátnych opatrení tým, že poskytuje rozmer Únie a porovnanie zberu údajov a vývoj štatistických nástrojov a metód a spoločných ukazovateľov s cieľom vytvoriť celistvý obraz situácie v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a pracovných podmienok v rámci Únie a zabezpečiť vysoko kvalitné hodnotenie účinnosti a pôsobnosti programov a politík.

(7) Únia má jedinečné postavenie na to, aby poskytla platformu Únie pre výmenu politík a vzájomné vzdelávanie medzi členskými štátmi v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. Spoznávanie politík uplatnených v iných krajinách a ich výsledkov rozširuje tvorcom politík záber možností, podnecuje nový politický vývoj a nabáda k vnútroštátnym reformám.

(8) Ústrednou črtou sociálnej politiky Únie je zabezpečovanie zavádzania minimálnych noriem a nepretržité zlepšovanie pracovných podmienok v Únii. Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prispôsobovania legislatívneho rámca v súlade so zásadami inteligentnej regulácie vyvíjajúcim sa pracovným modelom a novým rizikám v oblasti zdravia a bezpečnosti, a pri financovaní opatrení na zlepšenie súladu s pravidlami Únie o ochrane práv pracovníkov.

(9) Občianske organizácie, ktoré pôsobia na rôznych úrovniach, môžu zohrávať dôležitú úlohu pri napĺňaní cieľov programu zapojením sa do procesu tvorby politík a prispievaním k sociálnej inovácii.

(10) Únia sa zaviazala posilňovať sociálny rozmer globalizácie prostredníctvom propagovania dôstojných pracovných a sociálnych práv v medzinárodnom meradle buď priamo vo vzťahu s tretími krajinami, alebo nepriamo prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami. V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť primerané vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe s cieľom napomôcť dosiahnutie jeho cieľov so zreteľom na všetky príslušné zmluvy medzi týmito krajinami a Úniou. Jednou z možností je účasť predstaviteľov týchto tretích krajín na podujatiach v spoločnom záujme (ako sú napr. konferencie, odborná príprava a semináre), ktoré sa konajú v krajinách zapojených do programu. Okrem toho by sa mala vytvoriť spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami, a to najmä s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP), Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), s cieľom vykonávať program takým spôsobom, v rámci ktorého sa zohľadní úloha týchto organizácií.

(11) V súlade s článkami 45 a 46 zmluvy sa v nariadení (EÚ) č. 492/2011 zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou. V rámci siete EURES by sa malo propagovať zlepšovanie fungovania pracovných trhov tak, že sa zjednoduší medzištátna geografická mobilita pracovníkov, vytvorí sa väčšia transparentnosť na pracovnom trhu, zabezpečí sa obsadzovanie voľných pracovných miest a žiadosti o zamestnanie a podporné činnosti v oblasti prijímania nových pracovníkov, služby poradenstva a pomoci na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni, a prispievať tak k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020.

(12) Mal by sa rozšíriť rozsah pôsobnosti siete EURES s cieľom vytvoriť a podporovať cielené programy mobility na úrovni Únie, v rámci ktorých sa budú obsadzovať voľné pracovné miesta tam, kde bol na pracovných trhoch zistený nedostatok kandidátov. V súlade s článkom 47 zmluvy by sa takýmito programami mala zjednodušiť mobilita mladých pracovníkov.

(13) V stratégii Európa 2020, a najmä v usmernení 7 sa samostatne zárobková činnosť a podnikanie chápu ako podstatné pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzíveho rastu[9].

(14) Nedostatočný prístup k úverom je jednou z hlavných prekážok vytvárania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú pracovnému trhu najvzdialenejšie. Úsilie na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni v tejto oblasti je potrebné posilniť s cieľom zvýšiť ponuku mikrofinancovania a reagovať na dopyt zo strany tých, ktorí ho potrebujú najviac, a to najmä nezamestnaní a zraniteľní ľudia, ktorí by si chceli založiť alebo vytvoriť mikropodnik vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, ale nemajú prístup k úveru. V roku 2010 Európsky parlament a Rada urobili v tomto smere prvý krok a zriadili nástroj mikrofinancovania.

(15) Vytvorenie väčšej dostupnosti mikrofinancovania na mladom trhu Únie mikrofinancovania si vyžaduje posilnenie inštitucionálnej kapacity poskytovateľov mikrofinancovania, a predovšetkým nebankových inštitúcií mikrofinancovania v súlade s oznámením Komisie Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov[10].

(16) Sociálne podniky sú základným kameňom európskeho pluralistického sociálneho trhového hospodárstva. Sú schopné pôsobiť ako nositelia sociálnej zmeny ponúkaním inovatívnych riešení, čím cenne prispievajú k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020. Program by mal zlepšiť prístup sociálnych podnikov k financovaniu a prispieť tak k Iniciatíve sociálneho podnikania, ktorú vytvorila Komisia[11].

(17) S cieľom zhodnotiť skúsenosti medzinárodných finančných inštitúcií, predovšetkým skupiny Európskej investičnej banky, opatrenia súvisiace s mikrofinancovaním a sociálnym podnikaním by mala Komisia vykonať nepriamo tak, že zverí vykonanie rozpočtových úloh finančným inštitúciám v súlade s rozpočtovými pravidlami. Využívaním zdrojov Únie sa sústreďuje sila medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších investorov, zjednocujú sa prístupy a zlepšuje sa tak prístup k financovaniu pre mikropodniky vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a sociálnych podnikov. Príspevky od Únie teda pomáhajú pri vývoji novo vznikajúceho sektoru sociálnych podnikov a trhu mikrofinancovania v Únii a podporujú cezhraničné činnosti.

(18) Podľa článkov 8 a 10 zmluvy by mal program podporovať uplatňovanie cieľov rodového hľadiska a antidiskriminácie v rámci všetkých svojich činností. Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a antidiskriminácie v činnostiach programu.

(19) Podľa článku 9 zmluvy by mal program zaistiť, že pri vymedzovaní a vykonávaní politík a činností Únie sa zohľadnia požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany a s bojom proti sociálnemu vylúčeniu.

(20) S cieľom zabezpečiť efektívnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a intenzívnejšiu súčinnosť medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými v rámci iniciatívy Komisie, zdroje vyčlenené na informačné a komunikačné činnosti v rámci tohto nariadenia prispejú aj ku komunikácii týkajúcej sa politických priorít Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

(21) Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté na úrovni členských štátov, a teda sa vzhľadom na svoj rozsah a podstatu lepšie dosiahnu na úrovni EÚ, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(22) Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie pre celé trvanie programu, ktoré predstavuje základný odkaz v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z {…} uzavretej medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(23) Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť pomocou proporčných opatrení počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a preskúmavania nezrovnalostí, spätného získavania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne využitých finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, udeľovania pokút.

(24) Vykonávacie právomoci by mali byť prenesené na Komisiu, aby sa zabezpečili jednotné podmienky na vykonávanie činností v rámci zložky osi EURES a osi programu Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.

(25) Vykonávacie právomoci súvisiace s činnosťami vykonávanými v rámci osi Progress uvedeného programu by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[12],

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Hlava I Všeobecné ustanovenia

Článok 1 Predmet úpravy

1. Týmto nariadením sa zriaďuje program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (ďalej len „program“), ktorý sa zameriava na prispievanie k vykonávaniu stratégie Európa 2020, jej hlavných cieľov a integrovaných usmernení prostredníctvom poskytovania finančnej podpory na uskutočňovanie cieľov Európskej únie, pokiaľ ide o podporu vysokej úrovne zamestnanosti, zaručenie primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepšovanie pracovných podmienok.

2. Program sa vykonáva od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

(a) „Sociálny podnik“ znamená podnik, ktorý sleduje predovšetkým sociálne ciele, a nie tvorbu zisku pre jeho majiteľov a ďalšie zainteresované strany. Do chodu trhu sa zapája tak, že produkuje tovar a služby podnikavým a inovatívnym spôsobom a využíva prebytky najmä na dosiahnutie sociálnych cieľov. Je riadený zodpovedne a transparentne, k čomu prispieva hlavne zapájanie pracovníkov, zákazníkov a zainteresovaných strán, ktorých sa týka jeho podnikateľská činnosť.

(b) „Mikroúver“ znamená pôžičku do výšky 25 000 EUR.

(c) „Mikropodnik“ znamená podnik zamestnávajúci menej ako 10 ľudí vrátane samostatnej zárobkovej činnosti a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha neprekračuje 2 milióny EUR, v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov[13].

(d) „Mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, protizáruky, mikroúvery, akciový kapitál a kvázakciový kapitál rozšírený na osoby a mikropodniky.

Článok 3 Štruktúra programu

1. Program pozostáva z týchto troch komplementárnych osí:

(a)     Progress, ktorou sa podporuje vývoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok, a ktorou sa podporí tvorba politík a inovácie založených na poznatkoch, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, občianskymi organizáciami a inými zainteresovanými stranami;

(b)     os EURES, ktorou sa podporujú činnosti vykonávané v rámci siete EURES, t. j. špecializované služby zriadené členskými štátmi EHP a Švajčiarskou konfederáciou, spolu s inými zainteresovanými stranami s cieľom rozvinúť výmenu informácií a ich šírenie a ďalšie formy spolupráce na podporu geografickej mobility pracovníkov;

(c)     os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie, ktorá zjednoduší prístup k finančným prostriedkom pre podnikateľov, najmä pre tých, ktorí sú od pracovného trhu najvzdialenejší, a pre sociálne podniky

2. Všeobecné ustanovenia uvedené v článkoch 1 až 14 sa uplatňujú na všetky tri osi vymedzené v odseku 1 písm. a), b) a c) a na každú zložku sa takisto uplatňujú osobitné ustanovenia.

Článok 4 Všeobecné ciele programu

1. Program sa snaží dosiahnuť tieto všeobecné ciele:

(a) posilniť osvojovanie si cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti a v oblasti pracovných podmienok medzi kľúčovými tvorcami politík na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom uskutočňovať konkrétne a koordinované činnosti na úrovni Únie, ako aj na úrovni členského štátu;

(b) podporovať tvorbu vhodných, dostupných a účinných systémov sociálneho zabezpečenia a pracovných trhov a napomáhať reforme politiky cez propagovanie dobrej správy, vzájomného vzdelávania a sociálnej inovácie;

(c) modernizovať právne predpisy Únie v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a zabezpečovať účinné uplatňovanie práva Únie vo veciach týkajúcich sa pracovných podmienok;

(d) propagovať geografickú mobilitu pracovníkov a zvyšovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých;

(e) propagovať zamestnanosť a sociálne začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné skupiny a mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych podnikov k financovaniu.

2. Pri dosahovaní týchto cieľov sa program zameria na:

(a) podporovanie rovnosti medzi ženami a mužmi a boja proti diskriminácii podľa pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

(b) zabezpečenie toho, že pri vymedzovaní a vykonávaní politík a činností Únie sa zohľadnia požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany a s bojom proti sociálnemu vylúčeniu.

Článok 5 Rozpočet

1. Finančné rozpočtové prostriedky vyhradené na vykonávanie programu v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 dosahujú výšku 958,19 milióna EUR[14].

2. Pre jednotlivé osi uvedené v článku 3 ods. 1 sa vyhradia tieto orientačné percentá:

(a) 60 % pre os Progress, z ktorých najmenej 17 % je vyhradených na podporu sociálneho experimentovania ako metódy testovania a hodnotenia inovatívnych riešení s cieľom ich rozširovania;

(b) 15 % pre os EURES;

(c) 20 % pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.

Zvyšných 5 % sa rozdelí medzi osi na ročnej báze v súlade s politickými prioritami.

3. Komisia môže využiť rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 1 na technickú a/alebo administratívnu pomoc, najmä pokiaľ ide o audit, externé zabezpečovanie prekladov, stretnutia odborníkov a informačné a komunikačné činnosti, z ktorých bude mať úžitok Komisia aj príjemcovia príspevkov.

4. Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení ustanovených vo viacročnom finančnom rámci.

Článok 6 Typy činností

V rámci programu sa môžu financovať tieto typy činností:

1. Analytické činnosti

(a) zber údajov a štatistík, ako aj tvorba spoločných metodík, klasifikácií, ukazovateľov a referenčných hodnôt;

(b) prieskumy, štúdie, analýzy a správy aj prostredníctvom financovania siete odborníkov;

(c) hodnotenia a posudzovania vplyvu;

(d) monitorovanie a posudzovanie prebratia a uplatňovania práva Únie;

(e) príprava a vykonávanie sociálneho experimentovania ako metódy testovania a hodnotenia inovatívnych riešení s cieľom ich rozširovania;

(f) šírenie výsledkov analytických činností.

2. Vzájomné vzdelávanie, činnosti zamerané na zvýšenie povedomia a šírenie informácií

(a) výmena a šírenie osvedčených postupov, inovatívnych prístupov a skúseností, partnerského preskúmania, referenčného porovnávania a vzájomného vzdelávania na európskej úrovni;

(b) podujatia, konferencie a semináre predsedníctva Rady;

(c) odborná príprava právnych a politických odborníkov a poradcov siete EURES;

(d) zostavovanie a uverejňovanie sprievodcov, správ a vzdelávacích materiálov;

(e) informačné a komunikačné činnosti;

(f) vývoj a údržba informačných systémov na výmenu a šírenie informácií o politike a právnych predpisoch Únie, a takisto aj informácií o pracovnom trhu.

3. Podpora hlavných činiteľov s ohľadom na:

(a) prevádzkové náklady kľúčových sietí na úrovni Únie, ktorých činnosti súvisia s cieľmi osi Progress a prispievajú k nim;

(b) budovanie kapacít vnútroštátnych správnych úradov a špecializovaných služieb zodpovedných za podporu geografickej mobility zriadených členskými štátmi a poskytovateľmi mikroúverov;

(c) organizáciu pracovných skupín zložených zo zástupcov z jednotlivých štátov určených na monitorovanie vykonávania práva Únie;

(d) vytváranie kontaktov a spoluprácu medzi špecializovanými orgánmi, národnými, regionálnymi a miestnymi úradmi a službami zamestnanosti na európskej úrovni;

(e) financovanie pozorovacích staníc na úrovni EÚ;

(f) výmenu personálu medzi vnútroštátnymi správnymi úradmi.

4. Činnosti na podporu mobility jednotlivcov v Únii, najmä vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy na obsadzovanie voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie, a cieľové programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest na pracovných trhoch so zisteným nedostatkom kandidátov a/alebo na pomoc konkrétnym skupinám pracovníkov, napr. mladým ľuďom.

5. Podpora mikrofinancovania a sociálnych podnikov najmä prostredníctvom finančných nástrojov stanovených v rámci hlavy VIII časti jedna nariadenia XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie, a grantov.

Článok 7 Spoločné opatrenia

Opatrenia v rámci programu sa vykonávajú spoločne s inými nástrojmi Únie, pokiaľ tieto opatrenia spĺňajú zároveň ciele programu aj iného dotknutého nástroja.

Článok 8 Súlad a komplementárnosť

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zaistí, že činnosti vykonávané v rámci programu sú v súlade a navzájom sa dopĺňajú s ostatnými činnosťami Únie, najmä pokiaľ ide o činnosti pod hlavičkou Európskeho sociálneho fondu (ESF) a v oblastiach, ako je sociálny dialóg, spravodlivosť a základné práva, školstvo, odborné vzdelávanie a politika súvisiaca s mladými ľuďmi, výskum a inovácie, podnikanie, zdravotná starostlivosť, rozširovanie a vonkajšie vzťahy a všeobecná hospodárska politika.

2. Činnosti podporované týmto programom musia byť v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi vrátane pravidiel štátnej pomoci.

Článok 9 Spolupráca s výbormi

Komisia vytvorí všetky potrebné prepojenia s výbormi, ktoré sa zaoberajú politikami, nástrojmi a činnosťami relevantnými pre program s cieľom zaručiť, že sú pravidelne a riadne informované o pokroku vo vykonávaní programu.

Článok 10 Šírenie výsledkov a komunikácia

1. Výsledky činností vykonaných v rámci programu sa vhodnou formou propagujú a šíria s cieľom maximalizovať ich dosah, udržateľnosť a prínos Únie.

2. Komunikačné činnosti musia tiež prispieť komunikácii týkajúcej sa politických priorít Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

Článok 11 Finančné ustanovenia

1. Komisia riadi program v súlade s XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie („nariadenie o rozpočtových pravidlách“)[15].

2. Financovanie jednorazovou sumou a rozsah jednotkových nákladov a paušálne financovanie sa môžu použiť s ohľadom na podporu udelenú účastníkom programu, a najmä s ohľadom na programy mobility uvedené v článku 6 ods. 4.

Článok 12 Ochrana finančných záujmov Únie

1. Komisia prijme vhodné preventívne opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie proti podvodu, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia, a to tak, že sa vykonajú účinné kontroly a ak sa zistia nezrovnalosti, nesprávne vyplatené sumy sa spätne získajú a tam, kde je to vhodné sa udelia účinné, proporčné a odstrašujúce pokuty, v súlade s článkom 325 zmluvy, s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[16] a s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2. Komisia alebo jej predstavitelia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať audit na základe dokladov a audit na mieste u všetkých príjemcov grantu, u zmluvných dodávateľov alebo subdodávateľov, ako aj u tretích strán, ktoré prijali finančné prostriedky Únie. OLAF je oprávnený vykonať kontrolu a inšpekciu hospodárskych subjektov, ktorých sa dané finančné prostriedky priamo alebo nepriamo týkajú, v súlade s postupmi ustanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[17] s cieľom preveriť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo inej nezákonnej činnosti, pokiaľ ide o dohodu alebo rozhodnutie o grante, alebo o zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov Únie.

3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, rozhodnutia, dohody a zmluvy odvíjajúce sa od vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu vrátane úradu OLAF a Dvor audítorov vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste.

Článok 13 Monitorovanie

S cieľom pravidelne vykonávať monitorovanie programu a akékoľvek potrebné úpravy politiky a zásad poskytovania finančných príspevkov Komisia vypracuje dvojročné správy o monitorovaní a zašle ich Európskemu parlamentu a Rade. Tieto správy budú obsahovať výsledky programu a informácie o tom, aký priestor sa v rámci činností programu venoval otázkam rodovej rovnosti a antidiskriminácie vrátane problému nedostatočnej dostupnosti.

Článok 14 Hodnotenie

1. Do konca roku 2017 sa vykoná strednodobé hodnotenie programu s cieľom zistiť pokrok dosiahnutý pri napĺňaní jeho cieľov, určiť, či sa prostriedky programu využili účinne a posúdiť ich prínos na úrovni Únie.

2. Najneskôr dva roky po vypršaní platnosti programu Komisia vykoná hodnotenie ex-post, v ktorom sa zmeria vplyv programu a jeho prínos na úrovni Únie a predloží správu o tomto hodnotení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Hlava II Osobitné ustanovenia

Kapitola I Os Progress

Článok 15 Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov ustanovených v článku 4 má os Progress tieto konkrétne ciele:

(a) rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, že politika Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy týkajúce sa pracovných podmienok sa zakladajú na dôveryhodných údajoch a reagujú na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch a ostatných zúčastňujúcich sa krajinách;

(b) umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch o pracovných podmienkach na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie zapojené krajiny pri rozvíjaní ich politík a pri vykonávaní právnych predpisov Únie;

(c) poskytovať tvorcom politík finančnú podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a vykonávania sociálneho experimentovania a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky;

(d) poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok.

Článok 16 Účasť

1. Účasť na osi Progress je otvorená pre tieto krajiny:

(a) členské štáty;

(b) krajiny EZVO/EHP v súlade s dohodou o EHP;

(c) kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ustanovenými v rámcových dohodách uzatvorených s nimi, ktorých predmetom je ich účasť na programoch Únie.

2. Os Progress je prístupná všetkým štátnym orgánom a/alebo súkromným subjektom, činiteľom a inštitúciám, medzi ktoré patria najmä:

(a) vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

(b) služby zamestnanosti;

(c) špecializované orgány zriadené podľa právnych predpisov Únie;

(d) sociálni partneri;

(e) mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré pôsobia na úrovni Únie;

(f) inštitúcie vyššieho vzdelávania a výskumné inštitúcie;

(g) odborníci na hodnotenie a posudzovanie vplyvu;

(h) vnútroštátne štatistické úrady;

(i) médiá.

3. Komisia môže spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, OECD, MOP a Svetovou bankou.

4. Komisia môže spolupracovať s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe. Predstavitelia týchto tretích krajín sa môžu zúčastňovať na podujatiach v spoločnom záujme (ako sú napr. konferencie, školenia a semináre), ktoré sa konajú v krajinách zapojených do programu a náklady na ich účasť sa môžu pokryť z prostriedkov programu.

Článok 17 Vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu

1. Opatrenia súvisiace s prvkami v tomto odseku, ktoré sú potrebné pri vykonávaní osi Progress, sa príjmu v súlade s postupom posudzovania uvedenom v článku 18 ods. 3:

(a) viacročné pracovné plány, v ktorých sa ustanovuje strednodobá politika a prioritné oblasti financovania;

(b) ročné pracovné plány vrátane kritérií na výber príjemcov príspevkov na základe výzev na predkladanie ponúk.

2. Všetky ostatné opatrenia potrebné na vykonávanie osi Progress sa prijímajú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 18 Výbor

1. Komisii bude pomáhať výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 19 Prechodné opatrenia

Činnosti, ktoré sa začnú vykonávať pred 1. januárom 2014 na základe rozhodnutia č. 1672/2006/ES (oddiely 1, 2 a 3 uvedené v článku 3) sa budú naďalej riadiť uvedeným rozhodnutím. Pokiaľ ide o takéto činnosti, výbor uvedený v článku 13 uvedeného rozhodnutia sa nahradí výborom uvedeným v článku 18 tohto nariadenia.     

Kapitola II Os EURES

Článok 20 Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov ustanovených v článku 4 má os EURES tieto konkrétne ciele:

(a) zabezpečiť, aby boli informácie o voľných pracovných miestach, žiadosti o zamestnanie a akékoľvek súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov; tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom výmeny a šírenia týchto informácií na medzištátnej, medziregionálnej a cezhraničnej úrovni pomocou zaužívaných foriem interoperability;

(b) vytvoriť služby v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o prácu na európskej úrovni; služby pokrývajú všetky fázy umiestňovania od prípravy na prijímanie pracovníkov až po pomoc po umiestnení s cieľom úspešne začleniť žiadateľa o prácu do pracovného trhu; súčasťou týchto služieb sú cielené programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest na pracovnom trhu, na ktorom bol zistený nedostatok kandidátov a/alebo na poskytovaniu pomoci konkrétnym skupinám pracovníkov, napr. mladým ľuďom.

Článok 21 Účasť

1. Účasť na osi EURES je otvorená pre tieto krajiny:

(a) členské štáty;

(b) krajiny EZVO a EHP v súlade s dohodou o EHP a s dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a so Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb[18].

2. Os EURES je prístupná všetkým štátnym orgánom a súkromným subjektom, činiteľom a inštitúciám vymenovaných členským štátom alebo Komisiou, ktoré spĺňajú podmienky na účasť v sieti EURES, ako je stanovené v rozhodnutí Komisie 2003/8/ES[19]. Medzi tieto subjekty a orgány patria najmä:

(a) vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

(b) služby zamestnanosti;

(c) organizácie sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany.

Kapitola III Os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie

Článok 22 Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov ustanovených v článku 4 má os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie tieto konkrétne ciele:

1.         zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania pre:

(a) osoby, ktoré stratili pracovné miesto alebo ktorým hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so vstupom alebo opätovným vstupom na trh práce, ako aj osoby, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, či zraniteľné osoby, ktoré majú znevýhodnený prístup k tradičnému trhu s úvermi a ktoré chcú založiť alebo ďalej rozvíjať vlastný mikropodnik;

(b) mikropodniky, najmä tie, ktoré zamestnávajú osoby uvedené v písmene a);

2.         budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov;

3.         podporovať vytváranie sociálnych podnikov, najmä prostredníctvom uľahčovania prístupu k financovaniu.

Článok 23 Účasť

1. Účasť na osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie je otvorená pre verejné a súkromné subjekty zriadené na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v krajinách uvedených v článku 16 ods. 1 a pokrýva v týchto krajinách:

(a) mikrofinancovanie určené pre osoby a mikropodniky;

(b) financovanie sociálnych podnikov

2. Verejné a súkromné subjekty uvedené v odseku 1 písm. a) úzko spolupracujú s organizáciami, ktoré sa podieľajú na zastupovaní záujmov konečných príjemcov mikroúverov, a s organizáciami, ktoré týmto konečným príjemcom poskytujú programy mentoringu a odbornej prípravy, a to najmä s tými, ktoré podporuje ESF, s cieľom osloviť konečných príjemcov a vytvárať konkurencieschopné a životaschopné mikropodniky.

3. Verejné a súkromné subjekty, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) dodržiavajú vysoký štandard v oblasti hospodárenia, riadenia a ochrany zákazníka v súlade so zásadami Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov a predovšetkým predchádzajú nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov.

Článok 24 Finančný príspevok

Okrem spojených akcií, rozpočtovými prostriedkami určenými pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sa pokryjú všetky náklady na činnosti vykonané prostredníctvom finančných nástrojov vrátane splatných záväzkov voči finančným sprostredkovateľom, ako sú napr. straty vyplývajúce zo záruk, správne poplatky pre medzinárodné finančné inštitúcie za správu príspevkov Únie a ďalšie oprávnené náklady.

Článok 25 Riadiace činnosti

1. S cieľom využiť nástroje a granty uvedené v článku 6 ods. 5 môže Komisia uzatvoriť dohody so subjektmi uvedenými v článku 55 ods. 1 písm. b) bode iii) a bode iv) nariadenia XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách v roku 2012] o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie, najmä s Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom. Tieto dohody by mali obsahovať podrobné ustanovenia o vykonávaní úloh zverených uvedeným finančným inštitúciám vrátane ustanovení o potrebe zaistenia doplnkovosti a koordinácie s existujúcimi finančnými nástrojmi na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni a vyváženého rozdelenia zdrojov medzi členské štáty a ďalšie zapojené krajiny. Finančné nástroje ako napr. nástroje s rozdelením rizika, kapitálové nástroje a dlhové nástroje, sa môžu získať prostredníctvom investícií do vyhradeného investičného nástroja.

2. V dohodách uvedených v odseku 1 tohto článku sa ustanoví povinnosť pre medzinárodné finančné inštitúcie opätovne investovať zdroje a výnosy vrátane dividend a úhrady nákladov do činností uvedených v článku 6 ods. 5 počas obdobia desiatich rokov po začatí vykonávania programu.

3. V súlade s článkom 18 ods. 2 [nariadenia o rozpočtových pravidlách], príjmy a platby vytvorené jedným finančným nástrojom sa pripisujú tomuto finančnému nástroju. V prípade finančných nástrojov, ktoré boli zriadené počas predchádzajúceho viacročného finančného rámca sa príjmy a platby vytvorené v rámci operácií začatých v predchádzajúcom období pripisujú finančnému nástroju v súčasnom období.

4. Po vypršaní platnosti dohôd uzavretých s medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo po ukončení investičného obdobia špecializovaného investičného nástroja sa výnosy a zostatok splatné Únii vrátia do všeobecného rozpočtu Únie.

5. Medzinárodné finančné inštitúcie a v prípade potreby manažéri fondu uzatvoria písomné dohody s verejnými a súkromnými poskytovateľmi uvedenými v článku 23. V týchto dohodách sa ustanovujú povinnosti verejných a súkromných poskytovateľov využívať zdroje poskytnuté v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie v súlade s cieľmi vytýčenými v článku 22 a poskytovať informácie potrebné na zostavovanie výročných správ uvedených v článku 26.

Článok 26 Správy o vykonávaní

1. Medzinárodné finančné inštitúcie a tam, kde je to vhodné, manažéri fondu, pošlú Komisii výročnú správu o vykonávaní, v ktorej uvedú činnosti, ktorým bola udelená podpora a prehľad ich finančného vykonávania a udeľovania príspevkov a prístupnosti a investícií podľa sektorov a typu príjemcov, schválené alebo zamietnuté žiadosti a zmluvy uzavreté zapojenými verejnými a súkromnými subjektmi, financované činnosti a ich výsledky vrátane ich sociálneho vplyvu, vplyvu na tvorbu pracovných miest a udržateľnosti udelenej podpory podnikania.

2. Z informácií uvedených v týchto výročných správach o vykonávaní budú vychádzať dvojročné správy o monitorovaní uvedené v článku 13. Správy o monitorovaní zahŕňajú výročné správy uvedené v článku 8 ods. 2 rozhodnutia č. 283/2010/EÚ.

Článok 27 Hodnotenie

1. Konečné hodnotenie uvedené v článku 14 ods. 2 zahŕňa konečné hodnotenie uvedené v článku 9 rozhodnutia č. 283/2010/EÚ.

2. Komisia vykoná osobitné konečné hodnotenie osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie najneskôr do jedného roka po vypršaní platnosti dohôd s medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Článok 28 Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie č. 283/2010/EÚ sa mení a dopĺňa takto:

(a) V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Zostatok splatný Únii po vypršaní platnosti nástroja sa vyčlení na mikrofinancovanie a podporu sociálnych podnikov v súlade s nariadením č. XX/201X/.“

(b) V článku 8 sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.

Článok 29

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Cieľ (ciele)

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie činnosti a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie, ktorým sa zriaďuje program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[20]

V súčasnosti: zamestnanosť a sociálne veci, politika Spoločenstva v oblasti zamestnanosti/nástroje politiky Spoločenstva v oblasti zamestnanosti: Progress (04 04 01), Eures (04 03 04), EPMF (04 04 15)

Budúce viacročné finančné perspektívy: Okruh 1 (program sociálneho vývoja)

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

þNávrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka činnosti presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Program sa zameriava na prispievanie k vykonávaniu stratégie Európa 2020, jej hlavných cieľov (ohľadom chudoby, zamestnanosti a vzdelávania) a integrovaných usmernení (najmä na č. 7, 8 a 10) prostredníctvom poskytovania finančnej podpory na uskutočňovanie cieľov Európskej únie, pokiaľ ide o podporu vysokej úrovne zamestnanosti, zaručenie primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepšovanie pracovných podmienok.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele:

1. rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, že politika Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy týkajúce sa pracovných podmienok sa zakladajú na dôveryhodných údajoch a zodpovedajú potrebám, výzvam a podmienkam v jednotlivých členských štátoch;

2. umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch týkajúcich sa pracovných podmienok na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie zapojené krajiny pri rozvíjaní ich politík a pri vykonávaní právnych predpisov Únie;

3. poskytovať tvorcom politík finančnú podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a vykonávania sociálneho experimentovania a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky;

4. poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB:

04 04 01 a 04 01 04 10

Konkrétne ciele:

1. zabezpečiť, aby boli informácie o voľných pracovných miestach, žiadosti o zamestnanie a akékoľvek súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov; tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom výmeny a šírenia týchto informácií na medzištátnej, medziregionálnej a cezhraničnej úrovni pomocou zaužívaných foriem interoperability;

2. vytvoriť služby v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o prácu na európskej úrovni; služby pokrývajú všetky fázy umiestňovania od prípravy na prijímanie pracovníkov až po pomoc po umiestnení s cieľom úspešne začleniť žiadateľa o prácu do pracovného trhu; súčasťou týchto služieb sú cielené programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest na pracovnom trhu, na ktorom sa zistil nedostatok kandidátov, a/alebo zamerané na poskytovanie pomoci konkrétnym skupinám pracovníkov, napr. mladým ľuďom.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB:

04 03 04 a 04 01 04 04

Konkrétne ciele:

1.         Zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania pre:

(a) osoby, ktoré stratili pracovné miesto alebo ktorým hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so vstupom alebo opätovným vstupom na trh práce, ako aj osoby, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, či zraniteľné osoby, ktoré majú znevýhodnený prístup k tradičnému trhu s úvermi a ktoré chcú založiť alebo ďalej rozvíjať vlastný mikropodnik;

(b) mikropodniky, najmä tie, ktoré zamestnávajú osoby uvedené v písmene a);

2.         Budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov;

3.         Podporovať vytváranie sociálnych podnikov, najmä prostredníctvom uľahčovania prístupu k financovaniu.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB:

04 04 15 a 04 01 04 11

Očakávané výsledky a vplyv

Ústredným cieľom programu je dosiahnutie pozitívnej zmeny sociálno-hospodárskej situácie, t. j. vyššiu zamestnanosť, menej chudoby, väčšie sociálne začleňovanie a lepšie pracovné podmienky. Úsilie bude zamerané na prispievanie k cieľu stratégie Európa 2020 o začleňujúcom raste a k súvisiacim hlavným cieľom prostredníctvom poskytovania podpory s vysokou pridanou hodnotou na kľúčové činnosti v rámci hlavných iniciatív Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a Mládež v pohybe.

Program však bude mať len veľmi obmedzenú kontrolu nad konkrétnymi zmenami sociálno-hospodárskej situácie. Kľúčovým cieľom a úlohou nástroja, ktorý nahradí súčasný nástroj, je skôr podporovať tvorbu, koordináciu a vykonávanie modernej, účinnej a inovatívnej politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti tak, aby sa dosiahol vyššie spomenutý ústredný cieľ, týmito prostriedkami:

– podporovaním procesu tvorby politík Únie, pokiaľ ide o legislatívnu oblasť v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a posilnenie koordinácie politík/hospodárskej správy,

– zameriavaním sa na medzištátny rozmer politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ktorej podpora si vyžaduje zosúladenie činností vo všetkých členských štátoch,

– podporovaním kolektívnych a vzájomne sa posilňujúcich činností členských štátov s cieľom posilniť spoluprácu na úrovni Únie a propagovať vzájomné vzdelávanie a sociálne inovácie,

– vytvorením služieb v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov (najmä mladých ľudí) do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o prácu na európskej úrovni, a podporovať tak geografickú mobilitu pracovníkov,

– uľahčením prístupu k financovaniu pre podnikateľov, najmä tých, ktorí sú pracovnému trhu najvzdialenejší a pre sociálne podniky.

1.4.3. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Ukázalo sa, že riadiaci prístup založený na výsledkoch, ktorý sa uplatňuje na súčasný program Progress, a monitorovanie ročnej výkonnosti sú vhodné prostriedky na prezentáciu dosiahnutých výsledkov programu, ako aj pri zvýšení zodpovednosti Únie. Na základe týchto skúseností má nový program jasnú intervenčnú logiku (v rámci ktorej konkrétne ciele SMART prispievajú k dosahovaniu všeobecných cieľov) a súbor zodpovedajúcich ukazovateľov vplyvu a výsledkov. Je potrebné mať na pamäti, že činnosti týkajúce sa osi Progress majú prispieť k strategickým cieľom stratégie Európa 2020; ako také sa netýkajú poskytovania tovaru alebo služieb; namiesto toho majú činnosti súvisiace s osou Progress nepriamy vplyv na vývoj politiky zamestnanosti a sociálnej politiky EÚ, pretože lepšia tvorba politík sa odrazí v lepších sociálno-ekonomických výsledkoch. Keďže os Progress je v prvom rade orientovaná na politické opatrenia, stanovenie ukazovateľov je problematické; to isté platí v prípade stanovenia kvantitatívnych cieľov na agregovanejšej úrovni (v tomto prípade sa meranie zakladá hlavne na náhradných ukazovateľoch).

Je preto veľmi ťažké dosiahnuť, aby štyri špecifické ciele osi Progress boli skutočne „merateľné“, keďže sú špecifické, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené (koncom programu). Napríklad podujatia zamerané na vzájomné vzdelávanie sa nemôžu kvantifikovať, pretože ich počet a témy závisia od záujmu a ochoty členských štátov organizovať takéto podujatia a zúčastniť sa na nich; rovnako ako objem vedomostí závisí od potrieb vývoja politiky. Z tohto dôvodu sa navrhuje použiť subjektívne premenné, ako napr. spokojnosť a znalosti zainteresovaných strán, prieskumy o vnímaní úlohy EÚ v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, ako aj plánované a skutočné využitie výsledkov osi Progress. Z podobných dôvodov nie je vo všetkých prípadoch možné stanoviť strednodobé ciele. Napriek tomu zostáva prístup v súlade s riadením založením na výsledkoch, ktoré stanovuje efektívne ciele na úrovni blízkej samotnej činnosti.

Pozri zoznam ukazovateľov v rámci oddielu 2.1.2.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Program bude podporovať Komisiu, členské štáty a kľúčové zainteresované strany pri vytváraní, koordinovaní a vykonávaní účinných reforiem politík, ktoré sa budú snažiť riešiť tieto dlhodobé výzvy:

– vysoká miera nezamestnanosti, najmä medzi nízkokvalifikovanými pracovníkmi, prisťahovalcami a ľuďmi so zdravotným postihnutím;

– čoraz väčšia roztrieštenosť pracovného trhu, ktorá vyplynula z pružnejších pracovných modelov a ďalšie výzvy, ktoré majú vplyv na istotu zamestnania a pracovné podmienky;

– klesajúci podiel pracujúcich osôb a zvýšený tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré vyplynuli z demografických zmien (starnutia populácie);

– neprípustne vysoký počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a v sociálnom vylúčení.

V krátkodobom horizonte sa program zameria na riešenie týchto problémov/potrieb:

– potreba celoeurópskych dôveryhodných, porovnateľných a dostupných údajov, štatistík a ukazovateľov s cieľom zaručiť, že politika a právne predpisy v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti reagujú na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch;

– potreba vzájomného vzdelávania na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť chápanie a osvojovanie si cieľov a politík EÚ medzi tvorcami politík a zainteresovanými stranami;

– potreba vhodnej finančnej podpory tvorcov politík s cieľom testovať, ohodnocovať a rozširovať inovatívne riešenia;

– obmedzená geografická mobilita v Európe a nedostatočná podpora pre spájanie záujemcov o zamestnanie s pracovnými ponukami;

– slabý prístup k financovaniu a mikroúverom pre sociálne podniky a nezamestnaných, pre ľudí, ktorým hrozí, že prídu o prácu a pre ľudí zo znevýhodnených skupín, ako sú napr. mladí ľudia, starší ľudia alebo prisťahovalci.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

EÚ má jedinečné postavenie na to, aby poskytla európsku platformu pre výmenu politík a vzájomné vzdelávanie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, na ktorej sa zúčastnia členské štáty (vrátane krajín EHP a kandidátskych krajín). Spoznávanie politík uplatnených v iných krajinách rozširuje tvorcom politík záber dostupných možností, podnecuje inovatívny politický vývoj a nabáda k vnútroštátnym reformám.

Činnosti EÚ sú prínosom pre činnosti na vnútroštátnej úrovni, keďže poskytujú európsky rozmer pri zbieraní a porovnávaní údajov, vývoji štatistických nástrojov a metód a spoločných ukazovateľov s cieľom vytvoriť celistvý obraz o situácii v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. Tieto celoeurópske údaje sú predpokladom na dôkladnú analýzu hlavných výzev v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ktorým čelí každý členský štát. Zároveň sú nevyhnutné na monitorovanie pokroku v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a na zostavovanie odporúčaní pre konkrétne štáty vyžadované v rámci Európskeho semestra.

Potreba lepšieho uplatňovania práva EÚ sa v programe inteligentnej regulácie zaraďuje medzi kľúčové priority. Modernizácia právnych predpisov s cieľom vytvoriť rovnakú východiskovú pozíciu a zaručiť rovnakú úroveň právnej ochrany EÚ pre všetkých v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a v rámci pracovného práva, je najlepšie uskutočniť na úrovni EÚ. EÚ má takisto najlepšie postavenie na financovanie opatrení zameraných na zlepšenie súladu s pravidlami EÚ a na systematické revidovanie uplatňovania právnych predpisov vo všetkých členských štátoch.

K budovaniu kapacít kľúčových celoeurópskych občianskych sietí, ktoré môžu podporovať a rozvíjať ciele Únie v sociálnej oblasti, je najlepšie pristupovať na úrovni EÚ.

Vďaka novému programu, a najmä vďaka osi EURES, budú mať členské štáty úžitok z väčšej mobility pracovného trhu v rámci EÚ, pomocou ktorej by sa mohli obsadiť úzkoprofilové alebo ťažko obsaditeľné pracovné miesta, a oživiť tak hospodársku činnosť a prispieť k hospodárskemu rastu. Väčšia mobilita európskeho pracovného trhu je takisto dôležitá pre vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc a pre posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti a aktívneho európskeho občianstva. Inštitúcie EÚ, a predovšetkým Komisia, ktorá má administratívne prostriedky, odborné poznatky a spôsobilosť na koordinovanie medzištátnej siete, ako je EURES, by teda mala podporovať a uľahčovať činnosti na zvýšenie geografickej mobility pracovníkov. Komisia môže byť prínosom pre sieť EURES v tom zmysle, že vytvorí politiky na prekonanie zostávajúcich prekážok brániacim voľnému pohybu, uľahčí výmenu osvedčených postupov a zaistí vzájomné vzdelávanie medzi členmi siete EURES.

Zvýšenie dostupnosti mikroúverov sa najlepšie dosiahne na európskej úrovni – po prvé, Komisia v spolupráci s Európskym investičným fondom môže stavať na skúsenostiach so súčasným európskym nástrojom mikrofinancovania Progress a s ďalšími iniciatívami na úrovni EÚ v oblasti mikrofinancovania. Inštitúcie mikrofinancovania vo všetkých členských štátoch môžu využiť tieto odborné poznatky a ich vnútroštátne, regionálne alebo miestne úrady nemusia míňať svoje zdroje na zavedenie podobných systémov.

Činnosti na úrovni EÚ môžu pripraviť pôdu na silnejšie vnútroštátne a regionálne činnosti v budúcnosti a mali by preto obsahovať vytváranie kapacít a mobilizáciu sprostredkovateľov a šíriteľov výsledkov s cieľom vytvoriť súhrnný podporný ekosystém.

Ak sa finančné prostriedky zhromažďujú na európskej úrovni, je pravdepodobnejšie, že sa podarí prilákať finančné príspevky od investičných subjektov, napr. od Európskej investičnej banky, ktorá v prípade nástroja mikrofinancovania Progress sprevádzala príspevok EÚ sumou 100 miliónov EUR. Platí to aj pre akciový fond na investovanie do sociálnych podnikov na úrovni EÚ, o ktorom sa predpokladá, že priláka viac zdrojov od ďalších investorov.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V strednodobom hodnotení programu Progress (2007 – 2013) sa konštatuje, že jeho ciele sú veľmi podstatné pre strategické ciele Komisie ustanovené v Lisabonskej stratégii a v stratégii Európa 2020. Hlavné typy činností (analytické činnosti a činnosti súvisiace so vzájomným vzdelávaním, podpora hlavných činiteľov), ktoré sa vykonávajú v rámci programu, účinne plnia svoje ciele. Ročné plány, vykonávanie, cyklus monitorovania a hodnotenie činností sa vo všeobecnosti považuje za vhodné, odporúča sa však, aby sa pri tvorbe viacročných plánov stanovovali spolu s ročnými prioritami financovania aj dlhodobé politické ciele.

Hodnotenie ex-post siete EURES (2006 – 2008) ukazuje, že v porovnaní s inými sieťami EÚ sa EURES zameriava v oveľa výraznejšej miere na možnosti zamestnania a je jedinou sieťou, ktorá sa snaží poskytovať osobitné služby na spájanie ponuky a dopytu po pracovných miestach. Portál EURES pre pracovnú mobilitu oceňujú ľudia hľadajúci si alebo meniaci zamestnanie i zamestnávatelia, ktorí vidia jasnú výhodu v možnosti vyhľadať alebo uverejniť informácie o voľných pracovných miestach po celej Európe.

Keďže EÚ začala udeľovať príspevky na podporu mikrofinancovania v druhej polovici 2010, nezávislé hodnotenie sa ešte len vykoná. Na základe spätnej väzby od zainteresovaných strán (Európska sieť mikrofinancovania (EMN), ktorá zastupuje európsky sektor mikrofinancovania), nástroj mikrofinancovania na úrovni EÚ spĺňa ich očakávania. Podnecuje vznik vnútroštátnych či regionálnych podporných programov; realizuje úspory z rozsahu a/alebo minimalizuje riziko neúspechu v oblastiach, v ktorých jednotlivé členské štáty nevedia uplatniť požadované kritické množstvo; a vytvára väčší účinok ako menšie vnútroštátne programy.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými príslušnými nástrojmi

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, že činnosti vykonávané v rámci programu sú v súlade, navzájom sa dopĺňajú a nie sú duplicitné s ostatnými činnosťami Únie, najmä pokiaľ ide o činnosti pod hlavičkou Európskeho sociálneho fondu (ESF) a v oblastiach, ako je sociálny dialóg, spravodlivosť a základné práva, školstvo, odborné vzdelávanie a politika súvisiaca s mladými ľuďmi, výskum a inovácie, podnikanie, zdravotná starostlivosť, rozširovanie a vonkajšie vzťahy a všeobecná hospodárska politika.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

þ Návrh/iniciatíva s obmedzením trvaním

– þ  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020.

– þ  Finančný vplyv trvá od 2014 do 2020.

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia

þ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

þ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami

Priame centralizované hospodárenie (článok 53a nariadenia o rozpočtových pravidlách) sa uplatňuje na všetky činnosti vykonávané v rámci osí Progress a EURES. Činnosti uskutočňované v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sa vykonajú v súlade so spôsobom spoločného hospodárenia (Komisia podpíše dohody s medzinárodnými finančnými inštitúciami, ako je EIB/EIF).

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ 2.1.1. Pravidlá monitorovania hodnotenia

Program sa bude každé dva roky monitorovať s cieľom posúdiť pokrok v dosahovaní jeho všeobecných a osobitných cieľov oproti jasným ukazovateľom a umožniť vykonanie potrebných úprav priorít politiky a financovania. Monitorovanie takisto umožní posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a antidiskriminácie v činnostiach programu. V prípade potreby by sa mali ukazovatele rozčleniť podľa pohlavia, veku a postihnutia.

Program podlieha strednodobému hodnoteniu a hodnoteniu ex-post. S cieľom určiť, či sa prostriedky programu využili účinne a posúdiť ich európsky prínos sa strednodobé hodnotenie zameria na zmeranie pokroku dosiahnutého pri napĺňaní cieľov programu. Správa o strednodobom hodnotení sa predloží do konca roku 2017 s cieľom využiť jeho výstupy pri príprave nástroja, ktorý nahradí tento program. V konečnom hodnotení sa preskúma aj vplyv programu. Hodnotenie ex-post sa predloží najneskôr do konca roku 2022.

Vzhľadom na dlhšiu životnosť osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie (investície budú siahať až do desiatich rokov od začatia vykonávania nástroja) sa vykoná osobitné záverečné hodnotenie tejto osi najneskôr rok po ukončení dohôd uzavretých medzi Komisiou a Európskym investičným fondom.

2.1.2. Ukazovatele výkonu

Všeobecné ciele

Ukazovatele || Súčasná situácia || Dlhodobé ciele

Posilniť osvojovanie si cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti a v oblasti pracovných podmienok medzi kľúčovými tvorcami politík na úrovni Únie a národnej úrovni, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom uskutočňovať konkrétne a koordinované činnosti na úrovni Únie, ako aj na úrovni členského štátu

Aktívna účasť zainteresovaných strán na úrovni EÚ a členských štátov v diskusiách o spoločných výzvach a na prijímaní konkrétnych opatrení na ich vyriešenie || Nejestvuje žiadna univerzálna metóda na zistenie úrovne zapojenia zainteresovaných strán do diskusií o politike. V rámci nedávnych hodnotení[21] sa zistilo, že zapájanie zainteresovaných strán sa mení v závislosti od oblasti politiky a členského štátu. V najnovšej výročnej správe o výsledkoch programu PROGRESS sa uvádza, že orgány (EÚ, vnútroštátne, regionálne alebo miestne) zvyknú mať pevnejšie prepojenia medzi sebou navzájom ako so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami. || Rovnako aktívna účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán na úrovni EÚ a v rámci členských štátov.

Prijatie príslušných odporúčaní špecifických pre danú krajinu || Ukazovateľ vychádza z odporúčaní špecifických pre danú krajinu, ktoré boli po prvý krát vydané v júni 2011. Posúdenie predchádzajúcich národných strategických správ, ktoré vykonala Komisia, a obsahu predchádzajúcich integrovaných odporúčaní špecifických pre danú krajinu ukazuje, že až tri štvrtiny členských štátov má politiku alebo stratégie, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ. || Všetky členské štáty si osvoja odporúčania špecifické pre danú krajinu v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti v oblasti pracovných podmienok (a potvrdia ich v stratégiách a politikách, ktoré zahrnú do budúcich národných reformných programov)

Podporovať tvorbu vhodných, dostupných a účinných systémov sociálneho zabezpečenia a pracovných trhov a napomáhať reformu politiky cez propagovanie dobrej správy, vzájomného vzdelávania a sociálnej inovácie

Miera začlenenia výsledkov sociálnej inovácie do tvorby a vykonávania aktívnej politiky v oblasti pracovného trhu a sociálnej ochrany || Podpora sociálnej inovácie je novou oblasťou intervencie. Chýba systematickejší prístup k plnému využitiu výsledkov sociálnej inovácie v aktívnej politike v oblasti pracovného trhu a sociálnej ochrany. || Každý členský štát vo svojom národnom reformnom programe uvedie najmenej jeden príklad plánovaného alebo vykonaného začlenenia výsledkov sociálnej inovácie do tvorby a vykonávania aktívnej politiky v oblasti pracovného trhu a sociálnej ochrany

Informovanosť o sociálnej inovácii || Ako v predchádzajúcom bode. || Ako v predchádzajúcom bode.

Modernizovať právne predpisy Únie v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a zabezpečovať účinné uplatňovanie práva Únie vo veciach týkajúcich sa pracovných podmienok

Podiel a) legislatívneho acquis (smernice), ktoré bolo celistvo zrevidované       b) výsledného počtu podstatných návrhov na revíziu (zrušenie, zlúčenie) jestvujúcich právnych predpisov alebo na iniciovanie nových právnych predpisov || a) V súčasnosti sa reviduje jedna smernica (smernica o pracovnom čase). b) Neuplatňuje sa. || a) Do ukončenia programu sa celistvo zreviduje 100 % smerníc, ktoré sa venujú pracovným podmienkam. b) Tam, kde je to vhodné, Komisia vyvinie úsilie na pozmenenie a doplnenie, ujasnenie alebo zjednodušenie jestvujúcich právnych predpisov alebo na iniciovanie nových predpisov, ak to vyplynulo z posúdenia vplyvu a tam, kde je to vhodné, po konzultáciách so sociálnymi partnermi EÚ.

Súlad práva členských štátov s právom EÚ (miera prebratia a faktor fragmentácie) || V roku 2010 miera prebratia dosahovala 98,3 %, pokiaľ ide o smernice o pracovnom práve, a 100 %, pokiaľ ide o smernice o bezpečnosti pri práci; faktor fragmentácie za prvú kategóriu bol 5 %, za druhú 0 %. Z historickej analýzy možno vidieť, že tieto miery sa zvyknú zhoršiť po uvedení nového právneho predpisu. V súvislosti s úsilím Komisie pozmeniť a doplniť, ujasniť alebo zjednodušiť existujúce právne predpisy či iniciovať nové právne predpisy, je dôležité udržať vysoký faktor prebratia a nízku mieru fragmentácie. || 100 % miera prebratia a príslušný nízky 0 % faktor fragmentácie

Aktívne vykonávanie a uplatňovanie || V súčasnosti sa prítomnosť aktívneho vykonávania a uplatňovania posudzuje kvalitatívne (prostredníctvom hodnotení a sietí nezávislých odborníkov) a mení sa v závislosti od smernice a krajiny. || 100 % smerníc o pracovných podmienkach, ktoré sa aktívne vykonávajú a uplatňujú takmer vo všetkých členských štátoch (posúdenie kvality)

Propagovať geografickú mobilitu pracovníkov a rozširovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých

Vplyv geografickej mobility na HDP členských štátov || Existujú predbežné snahy o vytvorenie a posúdenie vplyvu v určitých krajinách (napr. v Spojenom kráľovstve a Írsku), nepokrývajú však celú Úniu. V správe Zamestnanosť v Európe v roku 2008 sa odhaduje, že migračné toky z krajín EÚ-8 prispeli v roku 2007 k rastu írskeho HDP o 0,4 % a k HDP Spojeného kráľovstva o 0,3 %. || Vplyv geografickej mobility na HDP členských štátov sa hodnotí v rámci celej Únie a je pozitívny. Dlhodobé prognózy predpovedajú, že do roku 2015 sa v porovnaní so situáciou pred rozširovaním zvýši príspevok k HDP Írska o 1,7 % a k HDP Spojeného kráľovstva o 0,6 %.

Vplyv geografickej mobility na znižovanie neobsadených/úzkoprofilových voľných pracovných miest || Existujú predbežné snahy o vytvorenie a posúdenie vplyvu v určitých krajinách, nepokrývajú však celú Úniu. || Vplyv geografickej mobility na znižovanie neobsadených/úzkoprofilových voľných pracovných miest sa hodnotí v rámci celej Únie a je pozitívny.

Rozdiel v účasti na pracovnom trhu a mierou zamestnanosti mobilných pracovníkov medzi hosťujúcou krajinou a krajinou pôvodu || Mobilní pracovníci v zmysle mobility vo vnútri EÚ zvyknú vykazovať vyššiu mieru zamestnanosti ako pracovníci, ktorí nie sú mobilní. || Sprístupnia sa informácie z Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré vykonáva úrad Eurostat a ďalšie štatistiky.

Propagovať zamestnanosť a sociálne začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné skupiny a mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych podnikov k financovaniu

Počet podnikov, ktoré boli vytvorené alebo posilnené vďaka podpore EÚ || 0 || 51000 (z ktorých 1000 sú sociálne podniky)

Počet vytvorených alebo udržaných pracovných miest vďaka zriadeniu alebo ďalšiemu rozvoju podniku || Podľa hodnotenia rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) sa na jednu poskytnutú mikropôžičku vytvorilo 1,2 pracovných miest. ||

Profil osôb (ak je to možné vrátane veku, pohlavia, menšinovej príslušnosti, postihnutia a zamestnania), ktorí vytvorili alebo ďalej rozvinuli podnik vďaka podpore EÚ v podobe mikrofinancovania || Informácie nie sú k dispozícii || 50 % príjemcov sú nezamestnaní alebo ľudia zo znevýhodnených skupín

Konkrétne ciele

Ukazovatele || Najnovšie známe výsledky || Strednodobý cieľ

1. Rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, že politika Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy týkajúce sa pracovných podmienok sa zakladajú na dôveryhodných údajoch a reagujú na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch

Spokojnosť zainteresovaných strán s poznatkami získanými vďaka programu a ich preukázané využitie || Poznatky získané vďaka súčasnému programu Progress využívajú rôzne zainteresované strany (Komisia, EP, vnútroštátne orgány, vykonávacie úrady, sociálni partneri, MVO atď.). Z jeho výročnej správy z roku 2010 vyplýva, že tí, ktorí majú k dispozícií získané poznatky (asi 50 %) ich považujú za užitočné (okolo 85 % opýtaných zainteresovaných strán) a (mienia ich využiť) využívajú ich. || Rozšíriť záber zainteresovaných strán, ktoré majú k dispozícii poznatky získané v rámci programu (väčšia informovanosť o kľúčových výstupoch – 75 % opýtaných zainteresovaných strán), a udržať vysokú mieru spokojnosti (85 % alebo viac opýtaných zainteresovaných strán)

Podiel politických iniciatív predložených GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, ktoré sa vyvinuli z poznatkov získaných vďaka programu || Informácie nie sú k dispozícii. || 100 % politických iniciatív EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a opatrení v súvislosti s právnymi predpismi o pracovných podmienkach sa zakladá na poznatkoch získaných vďaka programu

Podiel úsilia[22] venovaného vývoju nových (predtým nejestvujúcich) poznatkov (nápadov, konceptov, prístupov, modelov, analýz zameraných na budúcnosť) || Nejestvuje žiadny presný odhad, avšak podiel rozpočtových prostriedkov vyčlenených na získavanie daného typu poznatkov sa pohybuje okolo 10 – 20 %. Očakáva sa, že tento podiel bude rásť, najmä v súvislosti s presadzovaním sociálnej inovácie. || Najmenej 25 % rozpočtu sa vyčleňuje na vývoj nových (predtým nejestvujúcich) poznatkov (nápadov, konceptov, prístupov, modelov, analýz zameraných na budúcnosť)

2. Umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch týkajúcich sa pracovných podmienok na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie zapojené krajiny pri rozvíjaní ich politík a pri vykonávaní právnych predpisov Únie

Preukázane zvýšené chápanie politík a cieľov EÚ (v prípade potreby vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti vo všetkých oblastiach) || Asi 89 % opýtaných v rámci výročného prieskumu z roku 2010 uviedli, že začali viac chápať politické ciele EÚ vďaka účasti na podujatiach financovaných programom Progress. || 9 z 10 zainteresovaných strán uvádzajú, že začali viac chápať politiky a ciele EÚ vďaka účasti na podujatiach financovaných programom.

Miera, do akej sú podujatia vzájomného vzdelávania/informovania začleňujúce a spĺňajú minimálne požiadavky na konzultácie || Prieskum z roku 2010 ukázal, že podujatia vzájomného vzdelávania financované programom Progress majú veľmi pozitívnu odozvu vďaka jasnému podaniu diskutovaných tém a zapojeniu vhodných tvorcov rozhodnutí (4 z 5 opýtaných zainteresovaných strán vyjadrili kladnú mienku), o niečo menej pozitívnu odozvu malo zapojenie iných zainteresovaných strán (sociálnych partnerov, MVO atď.) || 4 z 5 zainteresovaných strán si myslí, že podujatia vzájomného vzdelávania/informovania sú začleňujúce a plne spĺňajú všetky minimálne požiadavky na konzultácie

Preukázané (cieľové/skutočné) využívanie informácií pri tvorbe/presadzovaní politík zapojenými účastníkmi, ale aj ďalšími tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami || V prieskume ex-post podujatí financovaných programom Progress sa zistilo, že okolo 2/3 účastníkov sa chystajú alebo už využívajú informácie pri tvorbe politík alebo ich presadzovaní. Hlavnou výzvou (najmä v prípade podujatí vzájomného vzdelávania) je však propagovať posúvanie získaných informácií ďalším vhodným tvorcom rozhodnutí a zainteresovaným stranám (t. .j. tým, ktoré sa nezúčastnili na podujatí). || – 3 z 4 zapojených účastníkov uvádzajú, že plánujú alebo skutočne využívajú získané informácie. – lepšia výmena informácií s ďalšími tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami (ktoré sa nezúčastnili)

3. Poskytovať tvorcom politík finančnú podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a vykonávania sociálneho experimentovania a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky

Preukázané (cieľové/skutočné) využívanie informácií pri tvorbe/presadzovaní politík a/alebo ďalšieho sociálneho experimentovania zapojenými účastníkmi, ale aj ďalšími tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami || Podpora sociálnej inovácie je novou oblasťou intervencie, a teda ešte nie sú stanovené základné hranice. || Vzhľadom na to, že tento typ činnosti je novinkou, možno očakávať, že až 2/3 zapojených účastníkov plánujú alebo skutočne využívajú informácie získané pomocou sociálneho experimentovania pri tvorbe politík alebo ich presadzovaní a/alebo na ďalšie sociálne experimenty.

Prítomnosť vhodných podmienok (finančných zdrojov, prístupnosti príslušného know-how a odborných poznatkov) na tvorbu a vykonanie sociálnych experimentov, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti – primeraná kapacita hlavných činiteľov || Podpora sociálnej inovácie je novou oblasťou intervencie, a teda ešte nie je stanovená základná úroveň na porovnanie. || Všetky kľúčové podmienky (finančné zdroje, prístupnosť príslušného know-how a odborných poznatkov, kapacita hlavných činiteľov) na tvorbu a vykonanie sociálnych experimentov, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti sa posudzujú (napr. pomocou hodnotení) a sú kvalifikované ako dostatočné

4.Poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov o pracovných podmienkach

Posilnené organizácie a siete, ktoré sa preukázali ako užitočný zdroj informácií pre tvorcov politík na úrovni EÚ a členských štátov a pre ďalšie zainteresované strany || Neexistujú žiadna východisková úroveň pre všetky typy organizácií a sietí, ktoré plánuje nový program podporovať. V súčasnosti (2011) sú k dispozícii len údaje, podľa ktorých až 9 z 10 opýtaných zainteresovaných strán vo všeobecnosti a 3 zo 4 opýtaných tvorcov rozhodnutí a úradníkov považujú najlepšie fungujúce kľúčové siete a MVO na úrovni EÚ za užitočný zdroj informácií. || 3 zo 4 tvorcov rozhodnutí a ďalších zainteresovaných strán zapojených do prieskumu považujú organizácie a siete, ktoré čerpajú najviac podpory, za užitočný zdroj informácií o politike EÚ a členských štátov

Preukázaná zmena kapacít[23] na ďalší rozvoj, propagáciu a podporu vykonávania politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, pokiaľ ide o účastníkov (jednotlivcov alebo organizácií, podľa vhodnosti) zapojených do podporených opatrení na posilňovanie kapacít || Pre tento typ vlastného posudzovania účastníkmi (jednotlivcami alebo organizáciami, podľa vhodnosti) zapojenými do podporených opatrení na posilnenie kapacít nejestvujú žiadne ucelené základné hranice. Prvé výsledky podobného merania výkonu, ktoré zaviedli kľúčové siete a MVO na úrovni EÚ podporené z programu Progress naznačujú pozitívne zmeny, najmä pokiaľ ide o nadobúdanie špecifických poznatkov relevantných pre tvorbu politík a ich presadzovanie, menší úspech sa zaznamenal v súvislosti so zlepšovaním vnútornej organizácie. || 3 zo 4 účastníkov zapojených do podporených opatrení na posilnenie kapacít uvádzajú zlepšenie kapacít na ďalší rozvoj, propagáciu a podporu vykonávania politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti

5. Zabezpečiť, aby boli informácie o voľných pracovných miestach, žiadosti o zamestnanie a akékoľvek súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov

Celkový počet voľných pracovných miest a životopisov na portáli EURES pre pracovnú mobilitu, v súčasnosti portál EURES obsahuje viac ako 1 000 000 voľných pracovných miest a 600 000 životopisov || V súčasnosti portál EURES obsahuje viac ako 1 000 000 voľných pracovných miest a 600 000 životopisov || Očakáva sa, že počet voľných pracovných miest bude rásť ročne o 3 %.

Počet prijatí do zamestnania/umiestnení a pracovných ponúk uskutočnených prostredníctvom portálu EURES pre pracovnú mobilitu || V súčasnosti s odhaduje 150 000 umiestnení ročne || Útvary zodpovedné za EURES vytvorili štúdiu s názvom Hodnotenie systémov na meranie výkonu verejných služieb zamestnanosti a odporúčania k ukazovateľom geografickej mobility s cieľom určiť ukazovatele pre EURES 2020.

6. Vytvoriť služby v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o prácu na európskej úrovni

Počet medzištátnych umiestnení uskutočnených pomocou EURES. Zvyšovať počet umiestnení o 3 % ročne (v súčasnosti sa odhaduje 150 000 umiestnení ročne) || Komisia len prednedávnom začala vykonávať prípravné činnosti na prvý cielený program mobility „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“. Podľa odhadov prispeje k umiestneniu 2 000 až 3 000 mladých pracovníkov. || Pozri predchádzajúci bod.

7. Zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania

Počet mikropôžičiek poskytnutých sprostredkovateľmi konečným príjemcom podpory EÚ. (50 000 mikropôžičiek poskytnutých do konca celkového investičného obdobia.) || 0 || 50 000 mikropôžičiek poskytnutých do konca celkového investičného obdobia

Objem poskytnutých mikropôžičiek v EUR (celkový objem vo výške takmer 450 miliónov EUR, čo je dôsledkom pákového efektu vo výške päťnásobku príspevku Únie vo výške 87 miliónov EUR) || Informácie nie sú k dispozícii || Celkový objem 500 miliónov EUR (zodpovedajúci pákovému efektu vo výške päťnásobku príspevku Únie).

Profil konečných príjemcov (vek, pohlavie, menšinová príslušnosť, postavenie v zamestnaní...), ktorí získali mikropôžičku s podporou EÚ. (50 % príjemcov sú nezamestnaní alebo ľudia zo znevýhodnených skupín) || Informácie nie sú k dispozícii || 50 % príjemcov sú nezamestnaní alebo ľudia zo znevýhodnených skupín

8. Budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov

Počet poskytovateľov mikroúverov podporených financovaním budovania kapacít (50 poskytovateľov mikroúverov podporených do konca obdobia podporovania) || Informácie nie sú k dispozícii || 50 poskytovateľov mikropôžičiek podporených do konca celkového investičného obdobia

Úroveň inštitucionálnych kapacít, pokiaľ ide o financovanie, ľudské zdroje, prevádzkové riadenie, ako aj systémy a infraštruktúru (Vyššia kapacita sektoru v porovnaní s úrovňou zistenou v roku 2009). || V roku 2009 boli medzi zistenými slabými miestami budovania kapacít ťažkosti s pokrytím založenia podniku a prevádzkových nákladov, nedostatočne rozvinuté systémy na meranie výkonu a analýzu, len priemerná úroveň kapacít v oblasti riadenia ľudských zdrojov a nedostatočné kapacity nebankových poskytovateľov mikroúverov, pokiaľ ide o nadväzovanie kontaktov a spoluprácu[24] || Vyššia kapacita sektoru v porovnaní s úrovňou zistenou v roku 2009

9. Podporovať vytváranie sociálnych podnikov

Počet sociálnych podnikov, ktoré boli podporené v rámci iniciatívy (1 000 podporených sociálnych podnikov) || 0 || 900 sociálnych podnikov podporených do konca celkového investičného obdobia

Objem investícií poskytnutých sociálnym podnikom (270 miliónov, ktorý viedol k trikrát vyššiemu pákovému efektu) || 0 || 270 miliónov, čo zodpovedá pákovému efektu vo výške trojnásobku príspevku EÚ

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

V rámci osi Progress sa priame centralizované hospodárenie týka a) zadávania veľkého počtu zmlúv alebo poskytovania veľkého počtu grantov na konkrétne činnosti (relevantné aj pre os EURES), b) vyplácania veľkého počtu príspevkov na prevádzku mimovládnych organizácií, c) spolupráce s medzinárodnými organizáciami (relevantné aj pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie vykonanej v súlade so spôsobom spoločného hospodárenia). Hlavné riziko bude súvisieť s kapacitou (najmä) menších organizácií účinne kontrolovať výdavky a zabezpečovať transparentnosť vykonávaných operácií.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Vzhľadom na povahu programu bude riadenie rozpočtových prostriedkov vychádzať zo systému kumulovaných kontrol, ktoré budú založené na vnútorných normách kontroly, z kontroly transakcií v rámci GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, a z kontroly transakcií v členských štátoch.

Obeh financií zavedený na vykonávanie rozpočtu sa bude zakladať na modeli 1 (t. j. bude decentralizovaný na úrovni prevádzkových jednotiek s doplnkovým overovaním prostredníctvom výberu vzoriek). Tento postup rešpektuje zásadu štyroch očí v úplnom súlade s rozpočtovými pravidlami.

Transakcie budú podliehať dvojitej kontrole – 100 % transakcií kontroluje úradník zodpovedný za finančné overenie ex-ante (FVA) (1. úroveň ex-ante) a dodatočné dokladové kontroly ex-ante, ktoré vykoná doplnkový overovateľ (CVA) (druhá úroveň ex-ante), ktorých kontrolným cieľom bude overiť 10 % až 20 % všetkých transakcií predstavujúcich najmenej 50 % rozpočtu. Pokiaľ subdelegovaný povoľujúci úradník (AOSD) nebude presvedčený, že príslušné operácie sú v súlade s pravidlami, môžu sa výnimočne ešte pred uskutočnením konečnej platby vykonať kontroly na mieste. Tieto kontroly na mieste vykonajú externí audítori.

Na vzorke transakcií sa takisto vykonajú audity ex-post na mieste, ktoré vypracujú externí audítori. Výber týchto transakcií bude vychádzať z kombinácie posúdenia rizika a náhodného výberu.

Okrem toho súčasná účtovnícka jednotka vypracuje účtovné kontroly ex-post.

Medzinárodné organizácie budú povinné vo svojom účtovníctve, audite a postupoch vnútornej kontroly a obstarávania uplatňovať také normy, ktoré poskytujú rovnaké záruky ako medzinárodne uznávané normy. Jednotlivé dohody uzatvorené s medzinárodnými organizáciami na poskytnutie financovania musia ďalej obsahovať podrobné ustanovenia týkajúce sa vykonávania úloh zverených takýmto medzinárodným organizáciám. Takisto zabezpečia ročné uverejňovanie ex-post príjemcov financovania, ktoré bolo poskytnuté z daného rozpočtu.

2.2.3. Náklady na kontroly

Vykonal sa odhad nákladov na kontroly (pokrývajúce všetky činnosti, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s overovaním práv príjemcov/zmluvných dodávateľov, ako aj s pravidelnosťou výdavkov). Údaje o nákladoch sa získali prostredníctvom rozhovorov s personálom o plnom pracovnom čase potrebnom na kontroly.

Výsledok výpočtu za kalendárny rok:

Dokladové kontroly ex-ante a kontroly ex-ante na mieste: 5 616 200 EUR (0,6 % finančných prostriedkov – 958,19 miliónov EUR)

Kontroly ex-post na mieste: 531 000 EUR (0,05 % finančných prostriedkov – 958,19 miliónov EUR)

Celkové náklady na kontroly za kalendárny rok: 6 147 200 EUR (0,64 % finančných prostriedkov – 958,19 miliónov EUR)

2.2.4. Prínos kontrol

Ročné náklady na navrhovanú úroveň kontrol predstavujú približne 5 % ročného rozpočtu na prevádzkové výdavky ( v záväzkoch – t.j. 6 147 200 EUR/123 627 000 EUR na prvý rok, ako sa uvádza v tabuľke 3.2.1). Vyžaduje si to vysoký počet transakcií, ktoré sa majú skontrolovať (pozri výstupy v oddiele 3.2.2). V oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí priame riadenie a spoločné riadenie zahŕňa schvaľovanie množstva zmlúv a príspevkov na činnosti, a vyplácanie množstva operačných grantov mimovládnym organizáciám, združeniam a odborom. Riziko spojené s týmito činnosťami súvisí s kapacitou (najmä) menších organizácií efektívne kontrolovať výdavky.

Minulý rok CVA skontrolovali 21,8 % všetkých transakcií, čo predstavuje 84,6 % z celkového rozpočtu (59,4 % výdavkov pod priamym riadením). Počet zistených chýb poklesol z 95 v roku 2009 na 67 v roku 2010, čo predstavuje mieru chybovosti 8,6 % z počtu finančných transakcií. Väčšina chýb boli formálnej povahy a nemali žiadny vplyv, pokiaľ ide o zabezpečenie zákonnosti a pravidelnosti dotknutých transakcií.

Externí audítori v roku 2010 skontrolovali na mieste 20,78 % rozpočtu. Úroveň chybovosti bola pod prahom významnosti (1,08 %).

2.2.5. Očakávaná úroveň rizika vyplývajúceho z nesúladu s platnými pravidlami

V predchádzajúcom období miera chybovosti kontrol transakcií ex-ante dosiahla 8,6 % celkového počtu finančných transakcií v roku 2010. V minuloročnej výročnej správe o činnosti GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie sa uvádza, že žiadna zo zistených chýb nemala vplyv na úroveň presvedčivosti zákonnosti a pravidelnosti dotknutých transakcií.

Predchádzajúca miera chybovosti auditov na mieste pod priamym riadením bola 1,08 %. Táto úroveň sa považovala za prijateľnú, keďže neprekračovala prah významnosti 2 %.

Navrhované zmeny programu nebudú mať vplyv na spôsob, akým sa v súčasnosti riadia rozpočtové prostriedky. Preukázalo sa, že súčasný systém kontroly je schopný predísť a/alebo zistiť chyby a/alebo nezrovnalosti, a v prípade chýb alebo nezrovnalostí ich napraviť. Preto sa očakáva, že historické miery chybovosti zostanú na rovnakej úrovni.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia, a to prostredníctvom uplatnenia preventívnych opatrení proti podvodu, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam tak, že sa vykonávajú účinné kontroly a ak sa zistia nezrovnalosti, nesprávne vyplatené sumy sa spätne získajú a tam, kde je to vhodné sa udelia účinné, proporčné a odstrašujúce pokuty, v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[25] a s článkom 53 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia alebo jej predstavitelia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať audit na základe dokladov a audit na mieste u všetkých príjemcov grantu, u zmluvných dodávateľov alebo subdodávateľov, ktorí prijali finančné prostriedky Únie. OLAF je oprávnený vykonať kontrolu a inšpekciu hospodárskych subjektov, ktorých sa dané finančné prostriedky priamo alebo nepriamo týkajú, v súlade s postupmi ustanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996[26] s cieľom preveriť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo inej nezákonnej činnosti, pokiaľ ide o dohodu alebo rozhodnutie o grante, alebo o zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov Únie.

Bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce pododseky, rozhodnutia, dohody a zmluvy odvíjajúce sa od vykonávania tohto nariadenia výslovne oprávňujú Komisiu vrátane úradu OLAF a Dvor audítorov vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov…...….] || DRP/NRP ([27]) || krajín EZVO[28] || kandidátskych krajín[29] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1a || 04 03 04 XX Eures – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1a || 04 04 01 XX Progress – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1a || 04 04 15 XX EPMF – prevádzkové náklady || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

1a || 04 01 04 04 EURES (európske služby zamestnanosti) – výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

1a || 04 01 04 10 Program Progress – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1a || 04 01 04 11 Európsky nástroj mikrofinancovania – výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Okruh…...….] || DRP/ NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1 || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Progress – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1 || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Eures – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

1 || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie – prevádzkové náklady || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1a || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Progress Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1a || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os EURES Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

1a || [XX.YY.YY.YY] Európsky program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie – os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie – výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || OKRUH 1: Inteligentný a inkluzívny rast

GR: EMPL || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 || 2022 || 2023 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || || ||

Os Progress || Záväzky || (1) || 74,176 || 75,858 || 77,413 || 78,618 || 80,297 || 82,098 || 85,694 || || || || 554,154

Platby || (2) || 23,617 || 46,581 || 50,306 || 70,130 || 68,425 || 69,129 || 71,773 || 61,677 || 52,866 || 39,650 || 554,154

Os Eures || Záväzky || (1a) || 18,544 || 18,964 || 19,353 || 19,654 || 20,075 || 20,524 || 21,424 || || || || 138,538

Platby || (2a) || 14,703 || 15,033 || 15,333 || 15,573 || 15,903 || 16,209 || 16,984 || 14,400 || 14,400 || || 138,538

Os Mikrofinancovanie || Záväzky || (1a) || 24,726 || 25,286 || 25,804 || 26,206 || 26,766 || 27,366 || 28,564 || || || || 184,718

Platby || (2a) || 24,726 || 25,286 || 25,804 || 26,206 || 26,766 || 27,366 || 28,564 || || || || 184,718

Rezerva || 6,181 || 6,322 || 6,451 || 6,551 || 6,692 || 6,842 || 7,141 || || || || 46,180

|| || || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 123,627 || 126,430 || 129,021 || 131,029 || 133,831 || 136,829 || 142,823 || || || || 923,590

Platby || =2+2a +3 || 69,227 || 93,222 || 97,894 || 118,460 || 117,786 || 119,546 || 124,462 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 923,590

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 123,627 || 126,430 || 129,021 || 131,029 || 133,831 || 136,829 || 142,823 || || || || 923,590

Platby || (5) || 69,227 || 93,222 || 97,894 || 118,460 || 117,786 || 119,546 || 124,462 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 923,590

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 4,400 || 4,600 || 5,000 || 5,000 || 5,200 || 5,200 || 5,200 || || || || 34,600

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 128,027 || 131,030 || 134,021 || 136,029 || 139,030 || 142,029 || 148,024 || || || || 958,190

Platby || =5+ 6 || 73,627 || 97,822 || 102,894 || 123,460 || 122,986 || 124,746 || 129,662 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 958,190

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: EMPL ||

Ÿ Ľudské zdroje || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 102,2

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 9,94

GR EMPL SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 112,14

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = platby spolu) || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 112,14

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 || 2022 || 2023 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 144,047 || 147,05 || 150,041 || 152,049 || 155,05 || 158,049 || 164,044 || || || || 1,070.33

Platby || 89,647 || 133,844 || 118,91 || 139,483 || 139,483 || 140,767 || 145,679 || 76,077 || 67,266 || 39,650 || 1,070.33

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY ||

Druh výstupu[30] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1: Rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zabezpečiť, že politika Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právne predpisy o pracovných podmienkach sa zakladajú na dôveryhodných údajoch a reagujú na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch a ostatných účastníckych krajín

Monitorovanie a posudzovanie vykonávania a vplyvu právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti zamestnanosti, pracovných podmienok a v sociálnej oblasti aj prostredníctvom príslušných sietí odborníkov || Dátový sklad, národná sieť odborníkov na právo || 0,20 || 14 || 2,698 || 14 || 2,708 || 14 || 2,718 || 14 || 2,968 || 14 || 2,739 || 14 || 3,049 || 14 || 3,191 || 98 || 20,071

Výskum a analýzy v oblasti politiky zamestnanosti, pracovných podmienok a sociálnej oblasti s cieľom informovať a formovať politický program na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni aj prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami || (Prípadné) štúdie, spolupráca s medzinárodnými org. || 0,34 || 14 || 4,338 || 14 || 4,67 || 14 || 4,495 || 14 || 4,842 || 14 || 4,749 || 14 || 5,267 || 14 || 5,585 || 98 || 33,946

Vytváranie a šírenie spoločných metodík, ukazovateľov a referenčných kritérií v súvislosti s politikou v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti || Európska pracovná mobilita v spolupráci s CEDEFOP, nové ukazovatele, spoločné projekty s JRC || 0,79 || 5 || 3,87 || 5 || 3,886 || 5 || 3,691 || 5 || 3,918 || 5 || 3,936 || 5 || 4,102 || 5 || 4,4 || 35 || 27,803

Zber, rozvoj a šírenie údajov a štatistík, najmä v spolupráci s prieskumami ESTAT || Európska štandardná klasifikácia zamestnaní (ESCO), európsky monitor voľných pracovných miest, prieskumy Eurobarometra, špeciálne moduly LFS, databáza politiky na trhu práce || 0,5 || 10 || 7,112 || 10 || 7,115 || 10 || 6,94 || 10 || 7,187 || 10 || 7,124 || 10 || 7,262 || 10 || 7,301 || 70 || 50,041

Posúdenia vplyvu a hodnotenia s cieľom informovať Komisiu o postupoch tvorby politík vrátane hodnotení programu || Správy a prípravné štúdie pre posúdenie vplyvu || 0,32 || 6 || 1,747 || 5 || 1,549 || 7 || 2,847 || 5 || 1,785 || 7 || 2,915 || 5 || 1,946 || 7 || 2,376 || 42 || 15,165

Ročné monitorovanie programu || Výročné správy o monitorovaní || 0,3 || 0 || 0 || 1 || 0,3 || 0 || 0 || 1 || 0,3 || 0 || || 1 || 0,3 || 0 || 0 || 3 || 0,9

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || 49 || 19,765 || 49 || 20,228 || 50 || 20,691 || 49 || 21 || 50 || 21,463 || 49 || 21,926 || 50 || 22,853 || 346 || 147,926

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2: Umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné vzdelávanie a dialóg o politike Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a o právnych predpisoch o pracovných podmienkach na úrovni Únie a vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ostatné účastnícke krajiny pri rozvíjaní ich politík a pri implementácii právnych predpisov Únie

Partnerské preskúmania, vzájomné vzdelávanie a výmena osvedčených postupov v súvisiacich oblastiach politiky || Dialóg medzi verejnými službami zamestnanosti, partnerské preskúmania, spoločné vzdelávacie semináre || 0,19 || 30 || 5,71 || 29 || 5,545 || 31 || 6,062 || 31 || 6,1 || 31 || 6,076 || 31 || 6,093 || 32 || 6,471 || 215 || 42,057

Vývoj a údržba informačných systémov na výmenu a šírenie informácií o politike a právnych predpisoch EÚ v súvisiacich oblastiach || Spoločné projekty s OECD, MOP, Svetovou bankou, EUROMOD; panoráma zručností EÚ, internetový nástroj na vyhodnocovanie praktík služieb zamestnanosti || 0,93 || 6 || 5,15 || 6 || 5,343 || 6 || 5,248 || 6 || 5,514 || 6 || 5,713 || 6 || 6,114 || 6 || 6,143 || 42 || 39,225

Školenia a vzájomné vzdelávanie pre právnikov a politikov || Semináre || 0,1 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 8 || 0,8 || 56 || 5,6

Informačné a komunikačné kampane na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni || Podujatia, audiovizuálne a propagačné materiály || 0,49 || 4 || 1,9 || 4 || 1,914 || 4 || 1,928 || 4 || 1,943 || 4 || 2,069 || 4 || 1,973 || 4 || 1,988 || 28 || 13,715

Výmena personálu medzi národnými agentúrami || Výmena predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC), návštevy, správy || 0,06 || 16 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 0,06 || 0,9 || 112 || 6,3

Financovanie európskych pozorovacích staníc || Európska agentúra na sledovanie zamestnanosti || 0,29 || 5 || 1,32 || 5 || 1,344 || 5 || 1,368 || 5 || 1,393 || 5 || 1,419 || 5 || 1,445 || 5 || 1,471 || 35 || 9,76

Príručky, správy a vzdelávacie materiály || Príručky osvedčených postupov a ďalšie vzdelávacie príručky || 0,16 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 5 || 0,8 || 35 || 5,6

Nadväzovanie kontaktov medzi špecializovanými orgánmi na európskej úrovni || Európska sieť vedúcich pracovníkov verejných služieb zamestnanosti, iné stretnutia || 0,23 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 6 || 1,39 || 42 || 9,73

Medzinárodné konferencie propagujúce vonkajší rozmer politiky v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti || Medzinárodné konferencie || 0,7 || 14 || 0,9 || 14 || 0,912 || 14 || 0,924 || 14 || 0,937 || 14 || 0,949 || 14 || 0,962 || 14 || 1,336 || 98 || 6,92

Konferencie, semináre, okrúhle stoly atď. o otázkach súvisiacich s právnymi predpismi EÚ a politikou v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti || Podujatia na európskej úrovni, konferencie organizované predsedníctvom, semináre na podporu otvorenej metódy koordinácie || 0,16 || 18 || 2,906 || 19 || 3,24 || 20 || 3,041 || 20 || 3,082 || 21 || 3,216 || 22 || 3,447 || 23 || 3,85 || 143 ||

Zhodnotenie a šírenie výsledkov programu || Publikácie, nástroje IT || 0,17 || 3 || 0,45 || 3 || 0,5 || 4 || 0,57 || 3 || 0,56 || 3 || 0,55 || 3 || 0,54 || 3 || 0,48 || 22 || 3,65

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || 115 || 22,226 || 115 || 22,688 || 119 || 23,031 || 118 || 23,419 || 119 || 23,882 || 120 || 24,464 || 122 || 25,629 || 828 || 165,339

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3: Poskytovať tvorcom politík finančnú podporu na testovanie reforiem v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu, zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a implementácie sociálneho experimentovania; a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky

Finančná podpora projektov sociálneho experimentovania || Granty || 1,17 || 9 || 9,8 || 9 || 9,8 || 9 || 10,7 || 9 || 11,2 || 10 || 11,7 || 10 || 12 || 10 || 12,2 || 66 || 77,4

Činnosti na budovanie kapacít || Výskum, vývoj metodík, analýza, školiace činnosti vrátane využitia sietí odborníkov, praktických komunít, digitálnych platforiem || 0,14 || 10 || 1,65 || 12 || 1,8 || 10 || 1,3 || 10 || 1,4 || 10 || 1,2 || 8 || 0,986 || 8 || 1,098 || 68 || 9,434

Činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti || Konferencie, semináre, partnerské preskúmania a výmena osvedčených postupov, komunikácia || 0,15 || 10 || 1,609 || 12 || 1,765 || 14 || 1,671 || 10 || 1,275 || 10 || 1,281 || 10 || 1,5 || 10 || 1,8 || 76 || 10,901

Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet || 29 || 13,059 || 33 || 13,365 || 33 || 13,671 || 29 || 13,875 || 30 || 14,181 || 28 || 14,486 || 28 || 15,098 || 210 || 97,735

KONKRÉTNY CIEĽ č. 4: Poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na posilnenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok

Podpora kľúčových sietí na úrovni EÚ, ktorých činnosti nadväzujú na vykonávanie cieľov programu (rámcové dohody o partnerstve) || Granty (prevádzkové náklady sietí) || 0,71 || 14 || 9 || 14 || 9,3 || 14 || 9,5 || 14 || 9,8 || 14 || 10 || 14 || 10,249 || 14 || 11 || 98 || 68,849

Podpora verejných orgánov, občianskych organizácií a ďalších príslušných činiteľov (napr. služieb zamestnanosti) na základe uverejnenia výziev na predkladanie návrhov || Granty na projekty || 0,6 || 16 || 8,927 || 16 || 9,051 || 16 || 9,276 || 16 || 9,249 || 16 || 9,472 || 16 || 9,645 || 16 || 9,775 || 112 || 65,395

Budovanie kapacít poskytovateľov mikroúverov || Výmena osvedčených postupov, školenia, poradenstvo a rating || 0,06 || 20 || 1,2 || 20 || 1,224 || 20 || 1,248 || 20 || 1,273 || 20 || 1,299 || 20 || 1,325 || 20 || 1,341 || 140 || 8,91

Konkrétny cieľ č. 4 medzisúčet || 50 || 19,127 || 50 || 19,575 || 50 || 20,024 || 50 || 20,322 || 50 || 20,771 || 50 || 21,219 || 50 || 22,116 || 350 || 143,154

KONKRÉTNY CIEĽ č. 5: Zabezpečiť, aby boli informácie o voľných pracovných miestach a žiadosti o zamestnanie a akékoľvek súvisiace informácie transparentné pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov

Rozvoj webových stránok EURES, centra pomoci a portálu pre pracovnú mobilitu. || Databáza voľných pracovných miest a životopisov na portáli pre pracovnú mobilitu || 1,5 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 4 || 6,000 || 28 || 42

Podpora služieb zamestnanosti s cieľom podporiť rozvoj európskych pracovných trhov, otvorených a prístupných pre všetkých prostredníctvom: školení a nadväzovaní kontaktov v rámci siete EURES, informačných a komunikačných činností a organizovania dní pracovných príležitostí (tzv. Job days) || Školenia, koordinačné stretnutia, stretnutia pracovných skupín školiteľov, stretnutia pracovných skupín, oznámenia o kampaniach, príspevky na organizovanie pracovných veľtrhov || 1,4 || 3 || 3,019 || 3 || 3,439 || 3 || 3,829 || 3 || 4,129 || 3 || 4,549 || 3 || 4,999 || 3 || 5,899 || 21 || 29,863

Konkrétny cieľ č. 5 medzisúčet || 7 || 9,019 || 7 || 9,439 || 7 || 9,829 || 7 || 10,129 || 7 || 10,549 || 7 || 10,999 || 7 || 11,899 || 49 || 71,863

KONKRÉTNY CIEĽ č. 6: Vytvoriť služby v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o prácu na európskej úrovni

Umiestňovanie pracovníkov do zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie na európskej úrovni vrátane činností na umiestnenie mladých ľudí do zamestnania || Počet mladých pracovníkov umiestnených v rámci iných členských štátov EÚ ako tých, z ktorých pochádzajú || 3175 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 3000 || 9,525 || 21000 || 66,675

Konkrétny cieľ č. 6 medzisúčet || 66,675

KONKRÉTNY CIEĽ č. 7: Zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania

Mikropôžičky || Objem poskytnutých mikropôžičiek v mil. EUR || 0,002 || 5657 || 11,314 || 5837 || 11,674 || 5972 || 11,944 || 6015 || 12,030 || 6074 || 12,148 || 6134 || 12,268 || 6269 || 12,538 || 41958 || 83,916

Konkrétny cieľ č. 7 medzisúčet || 83,916

KONKRÉTNY CIEĽ č. 8: Budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov

Financovanie budovania kapacít prostredníctvom grantov, pôžičiek a kapitálu || Počet podporených poskytovateľov mikroúverov || 0,203 || 4 || 0,812 || 5 || 1,015 || 5 || 1,015 || 6 || 1,218 || 7 || 1,421 || 7 || 1,421 || 8 || 1,62 || 42 || 8,522

Konkrétny cieľ č. 8 medzisúčet || 8,522

KONKRÉTNY CIEĽ č. 9: Podporovať vytváranie sociálnych podnikov

Pôžičky, kapitál pre sociálne podniky || Počet sociálnych podnikov, ktoré získali pôžičku/kapitál || 0,12 || 105 || 12,600 || 105 || 12,600 || 107 || 12,840 || 108 || 12,960 || 110 || 13,200 || 114 || 13,680 || 120 || 14,400 || 769 || 92,28

Konkrétny cieľ č. 9 medzisúčet || 92,28

NÁKLADY SPOLU (operačné rozpočtové prostriedky bez pridelenia rezervy vo výške 5%) || || 97,682 || || 99,881 || || 101,879 || || 103,478 || || 105,677 || || 108,062 || || 112,825 || || 877,41

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 14,6 || 102,2

Ostatné administratívne výdavky || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 1,42 || 9,94

OKRUH 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 16,02 || 112,14

Mimo OKRUHU 5[31] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 24,969

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 3,567 || 24,969

SPOLU || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 19,587 || 137,109

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé časové ekvivalentné jednotky bez desatinného miesta

|| || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

|| 04 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 109 || 109 || 109 || 109 || 109 || 109 || 109

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[32] ||

|| 04 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 11 || 11 || 11 || 11 || 11 || 11 || 11

|| XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || ||

|| XX 01 04 yy [33] || – sídlo [34] || || || || ||

|| – delegácia || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || ||

|| SPOLU || 120 || 120 || 120 || 120 || 120 || 120 || 120

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby v oblasti ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryjú z vyčlenených rozpočtových prostriedkov už pridelených na riadenie tejto činnosti a/alebo presunutých v rámci generálneho riaditeľstva resp. doplnených o ďalšie rozpočtové prostriedky, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného procesu prideľovania v zmysle rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci ||

Externí zamestnanci ||

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– þ  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[35].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

– Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte počet stĺpcov zodpovedajúci trvaniu vplyvu (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– þ  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[36]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...uveďte počet stĺpcov zodpovedajúci trvaniu vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok …. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

–

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

–

[1]               Vložiť odkaz.

[2]               Ú. v. EÚ C, s. .

[3]               Ú. v. EÚ C, s. .

[4]               KOM(2011) 500.

[5]               Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 1.

[6]               Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1.

[7]               Ú. v. ES L 5, 10.1.2003, s. 16.

[8]               Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1.

[9]               Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).

[10]             KOM(2007) 708, 13. 11 2007.

[11]             KOM(2011) XXX

[12]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[13]             Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

[14]             V bežných cenách.

[15]             Ú. v. EÚ L XXX, XX.XX.2012, s. XX.

[16]             Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[17]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[18]             Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6.

[19]             Ú. v. EÚ L 005, 10.1. 2009, s. 16.

[20]             ABM: riadenie založené na činnostiach; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[21]             Hodnotenie sociálnej otvorenej metódy koordinácie, 2011; Štúdia o zapájaní zainteresovaných strán do vykonávania sociálnej otvorenej metódy koordinácie, 2010.

[22]             Meria sa ako odhadovaný podiel rozpočtových prostriedkov vyčlenených na získavania daného typu poznatkov.

[23]             Kapacita sa tu chápe ako: poznatky podstatné pre tvorbu politík a ich presadzovanie; zručnosti a schopnosti aktívne a účinne ich presadzovať; (v prípade organizácií) zlepšenie vnútornej organizácie (vrátene zlepšenia strategického plánovania a riadenia výkonu).

[24]             Evers & Jung/EMN, Štúdie trhu EIF o mikropôžičkách v Európskej únii: budovanie kapacít a politické odporúčania, marec 2009. Podľa štúdie inštitucionálne kapacity pozostávajú z vízie a stratégie, ľudských zdrojov, prevádzkového riadenia a systémov a z infraštruktúry.

[25]             Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[26]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[27]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[28]             EZVO – Európske združenie voľného obchodu

[29]             Kandidátske krajiny a v prípade potreby potenciálne kandidátske krajiny.

[30]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[31]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov Európskej únie a/alebo činností (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[32]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[33]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[34]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[35]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[36]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % nákladov na výber.