This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011PC0445
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL Creating a European Account Preservation Order to facilitate cross-border debt recovery in civil and commercial matters
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov
/* KOM/2011/0445 v konečnom znení - 2011/0204 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov /* KOM/2011/0445 v konečnom znení - 2011/0204 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1 Všeobecný kontext V Štokholmskom programe z roku 2009, ktorý má
občanom zabezpečiť spravodlivosť, slobodu a
bezpečnosť[1],
sa zdôrazňuje, že európsky justičný priestor by mal slúžiť na
podporu hospodárskej činnosti na jednotnom trhu, pričom Komisia sa v
ňom vyzýva, aby predložila vhodné návrhy okrem iného na zlepšenie
účinnosti výkonu rozsudkov v EÚ o bankových účtoch a aktívach
dlžníkov. V Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu[2] sa tento
politický mandát potvrdzuje ustanovením nariadenia o zlepšení účinnosti
výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie bankových účtov. Komisia sa zmienila o ťažkostiach
súvisiacich s cezhraničným vymáhaním pohľadávok už vo svojom oznámení
z roku 1998 s názvom „K väčšej efektívnosti pri získavaní a vykonávaní
rozsudkov v Európskej únii“[3]
a zároveň v ňom zdôraznila potrebu zlepšiť výkon rozhodnutí, ako
aj potrebu stanoviť ochranné opatrenia voči aktívam dlžníka na úrovni
EÚ. Rada tento prístup podporila vo svojom programe vzájomného uznávania z roku
2000[4]. Aj
keď sa odvtedy v súvislosti s vytváraním európskeho priestoru
občianskej spravodlivosti značne pokročilo, Európsky zákonodarca
sa týmito otázkami ešte nezaoberal. Existujúce nástroje v oblasti
občianskej spravodlivosti, napr. nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.
decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“)[5],
zabezpečujú iba to, že rozsudok vydaný v jednom členskom štáte sa
uznáva a je vykonateľný v inom členskom štáte, neobsahujú však
žiadne ustanovenia o tom, ako sa rozsudok v skutočnosti vykonáva. K
dnešnému dňu sa metódy postupu súvisiace s výkonom rozsudku alebo
iného exekučného titulu riadia výlučne vnútroštátnymi právnymi
predpismi. Navrhovanou revíziou nariadenia Brusel I[6] sa tento
prístup nemení. Potrebu zlepšiť cezhraničné
vymáhanie pohľadávok najnovšie zdôraznil Európsky parlament, ktorý v máji
2011 prijal iniciatívnu správu vyzývajúcu Komisiu, aby predložila návrh na
provizórne opatrenia na zmrazenie a zverejnenie aktív dlžníka v
cezhraničných prípadoch[7].
1.2 Dôvody a ciele návrhu V súčasnosti sa
veriteľ usilujúci sa o vymoženie svojej pohľadávky v inom
členskom štáte stretáva so značnými ťažkosťami.
Obzvlášť komplikované, zdĺhavé a nákladné je preňho získať
dočasné opatrenia na zablokovanie aktív svojho dlžníka v zahraničí. V
tejto súvislosti ide o problém najmä preto, že rýchly a jednoduchý prístup k
takýmto dočasným opatreniam je často zásadný v záujme
zabezpečenia, že dlžník nepresunie ani nepoužije svoje aktíva, kým
veriteľ získa a vykoná rozsudok vo veci. Tieto opatrenia sú dôležité
predovšetkým s ohľadom na aktíva na bankových účtoch. V
súčasnosti môžu dlžníci ľahko uniknúť donucovacím opatreniam
tým, že urýchlene presunú svoje finančné prostriedky na účet v inom
členskom štáte. Veriteľ tak má malú šancu na zablokovanie bankového
účtu dlžníka v zahraničí, s cieľom zaistiť splatenie
svojej pohľadávky. V dôsledku toho mnoho veriteľov nedokáže úspešne
vymôcť svoje pohľadávky v zahraničí alebo sa o to ani nepokúsi a
pohľadávky odpíše. V zásade možno v súčasnej situácie
konštatovať štyri hlavné nedostatky: ·
Podmienky vydávania príkazov na zablokovanie aktív
na bankových účtoch podľa vnútroštátnych právnych predpisov sa v EÚ
značne líšia. Veriteľom táto situácia sťažuje získať príkaz
na zablokovanie účtov (alebo získať príkaz bez toho, aby predtým
došlo k vypočutiu dlžníka) v niektorých členských štátoch výraznejšie
ako v iných sa podporuje vyhľadávanie čo najvýhodnejších
podmienok (tzv. „forum shopping“). V súčasnej situácii vzniká v európskom
práve okrem toho aj dodatočný problém prameniaci z toho, že podľa
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie[8]
nie sú v zmysle nariadenia Brusel I predbežné opatrenia vydané bez
predchádzajúceho vypočutia dlžníka uznávané v inom členskom štáte a
nie sú v ňom vykonateľné. Týmto problémom sa však už zaoberal návrh
Komisie na revíziu uvedeného nariadenia. ·
Druhý problém súvisí so skutočnosťou, že
v mnohých členských štátoch je pre veriteľa ťažké, ak nie
nemožné, získať informácie o tom, kde sa bankový účet jeho dlžníka
nachádza, bez toho, aby na tento účel musel využívať služby
súkromných spravodajských agentúr. Táto nedostatočná transparentnosť
veriteľom často bráni v prístupe k tomuto typu dočasného opatrenia.
·
Po tretie, náklady na získanie a vykonanie príkazu na
zablokovanie účtov bývajú v cezhraničných prípadoch vyššie než v
prípadoch domácich, čo odrádza veriteľov od vymáhania
cezhraničných pohľadávok pomocou súdneho systému. ·
Posledným pozorovaným nedostatkom, ktorý je pre
veriteľov usilujúcich sa o výkon súdneho rozhodnutia závažným problémom,
sú rozdiely vo vnútroštátnych systémoch výkonu a v dobe, ktorá je k výkonu
rozhodnutia potrebná. Tento nedostatok ohrozuje účinnosť dočasných
opatrení, akými sú príkazy na zablokovanie účtov, lebo tie svojou povahou
závisia od rýchleho vykonania. Podrobná analýza problémov súčasného
systému, ako aj dosah jednotlivých alternatív, ktoré majú byť predmetom
riešenia, sa nachádza v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k
tomuto návrhu. Celkovým cieľom tohto návrhu je
prispieť k rozvoju vnútorného trhu EÚ, ako je vyjadrené v stratégii
pre rast „Európa 2020“[9]
a k vytvoreniu skutočného európskeho priestoru občianskeho práva v
oblasti výkonu rozhodnutí. Všeobecným cieľom tohto návrhu je
uľahčiť občanom a podnikom (najmä malým a stredným
podnikom) vymáhanie cezhraničných pohľadávok a zlepšiť
účinnosť výkonu rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach,
ktorých predmetom sú cezhraničné spory, čím by sa obmedzili riziká
spojené s cezhraničným obchodom, zvýšila by sa dôvera obchodníkov,
zlepšila by sa platobná morálka dlžníkov v cezhraničných situáciách a
podporil by sa rozvoj cezhraničného podnikania. Konkrétnejšie ide v tomto návrhu o to: ·
umožniť veriteľom získavanie príkazov na
zablokovanie účtov za rovnakých podmienok bez ohľadu na krajinu, kde
sa nachádza príslušný súd, ·
umožniť veriteľom získavanie informácií o
mieste, kde sa nachádzajú bankové účty dlžníkov, a ·
znížiť veriteľom usilujúcim sa o získanie
a výkon príkazu na zablokovanie účtov v cezhraničných prípadoch
náklady a obmedziť prieťahy. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU Predkladanému návrhu predchádzali rozsiahle
konzultácie so zainteresovanou verejnosťou, členskými štátmi, inými
inštitúciami a expertmi, ktoré boli zamerané na existujúce problémy
súčasného systému a ich možné riešenia. Dňa 24. októbra 2006 Komisia
prijala zelenú knihu o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v EÚ:
zablokovanie bankových účtov[10],
v ktorej bolo navrhnuté zavedenie predbežného opatrenia na európskej úrovni
upravujúceho zablokovanie bankových účtov a ku ktorej Komisia v rámci
verejnej konzultácie získala spolu 68 odpovedí. Pri príprave navrhovaných
krokov zohľadnila Komisia výsledky porovnávacej právnej štúdie, ktorú
vypracoval prof. Burkhard Hess z Univerzity v Heidelbergu vo februári 2004 (a
ktorá sa vzťahovala na vtedajších pätnásť členských štátov)[11].
Empirické údaje o vplyve rôznych možností tohto návrhu sa zhromaždili v rámci
ďalších externých štúdií dokončených v januári 2011[12] a
takisto v rámci prieskumu, ktorý prebehol medzi európskymi podnikmi na
Európskom podnikateľskom konzultačnom paneli a ktorého výsledky boli
zverejnené v auguste 2010[13].
Verejné prerokovanie sa konalo v júni 2010. S cieľom pomôcť Komisii s prípravou
tohto návrhu bola takisto zriadená skupina súkromných expertov, ktorá sa medzi
februárom a aprílom 2011 zišla spolu štyrikrát. S odborníkmi z členských
štátov bola predbežná predloha návrhu konzultovaná na zasadnutí v marci 2011. Z konzultácií vyplýva, že zúčastnené
strany aj členské štáty vo veľkej miere podporujú vytvorenie
samostatného európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov.
Niekoľko málo zúčastnených strán, ktoré spochybnili nutnosť
tejto iniciatívy, všeobecne argumentovalo tým, že postupy v ich vlastných
členských štátoch fungujú dobre. Iní však uznali, že nový európsky postup
síce možno nie je potrebný na zlepšenie postupov v ich členských štátoch,
ale bol by prínosný v prípade žiadostí zasielaných do iných krajín, pretože v
niektorých štátoch sú postupy pre príkazy na zablokovanie účtov vnímané
ako veľmi neúčinné. Pokiaľ ide o kľúčové prvky
plánovaného návrhu, veľká väčšina zúčastnených strán a Európsky
parlament sa prikláňajú k tomu, aby mal predpokladaný európsky príkaz na
zablokovanie bankových účtov len dočasnú povahu. So širokou podporou
sa stretáva takisto vydávanie príkazov bez predchádzajúceho vypočutia
dlžníka na účely zachovania „efektu prekvapenia“. Najspornejšie aspekty
iniciatívy súvisia s ochranou dlžníkov, a najmä s otázkou súdu príslušného na
napadnutie príkazu, a spôsoby cezhraničného výkonu príkazu. Komisia vykonala analýzu nákladov a prínosov
hlavných aspektov navrhovanej reformy vo svojom posúdení vplyvu, ktoré tvorí
sprievodný dokument k tomuto návrhu. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Zhrnutie navrhovaného
opatrenia Navrhovaným nariadením sa zavedie nový
samostatný európsky postup na zablokovanie bankových účtov, ktorý
veriteľom umožní zabrániť prevodu alebo výberu aktív dlžníka na akomkoľvek
bankovom účte vedenom v Európskej únii. Pre občanov a podniky
bude európsky postup alternatívou k postupom stanoveným právnymi predpismi ich
štátu. Navrhovaným nariadením sa upraví postup, ktorým sa bude vydávať európsky
príkaz na zablokovanie účtov a takisto jeho vykonanie bankami, v ktorých
sú predmetné účty vedené. európsky príkaz na zablokovanie účtov by
mal len ochrannú povahu, čo znamená, že by síce blokoval účet
dlžníka, ale nedovoľoval by vyplácanie prostriedkov veriteľovi. V súlade
s právnou tradíciou veľkej väčšiny členských štátov bude
mať EPZÚ vecný účinok, t. j. bude zameraný na konkrétne účty a
nie na osobu dlžníka. Hlavné prvky tohto návrhu možno zhrnúť
takto: 3.1.1. Rozsah pôsobnosti (články
2 a 3) Navrhované nariadenie sa vzťahuje na
občianske a obchodné veci. Výnimky z jeho pôsobnosti sa prevažne zhodujú s
výnimkami z nariadenia Brusel I. Z jeho pôsobnosti je takisto ako v nariadení
Brusel I vylúčená platobná neschopnosť a sociálne zabezpečenie.
Z pôsobnosti je takisto vylúčené rozhodcovské konanie. Napriek tomu
sa môže vyskytnúť prípad, kedy sa strany rozhodcovského konania budú
môcť uchýliť k európskemu postupu, pričom zahrnutie
rozhodcovského konania do pôsobnosti nariadenia by bolo spojené s komplexnými
otázkami, ktoré neboli európskym právom doposiaľ riešené (napr. s okolnosťami,
za ktorých je možné rozhodcovské nálezy považovať za rovnocenné
rozsudkom), a nejavilo sa ako vhodné riešiť ich po prvýkrát práve v tomto
nástroji. Navrhované nariadenie bude na rozdiel od
nariadenia Brusel I uplatniteľné vo veciach majetkových vzťahov medzi
manželmi a takisto vo veciach dôsledkov registrovaných partnerstiev a vo
veciach dedičstva, hneď ako budú prijaté a nadobudnú platnosť
právne nástroje, ktoré v týchto dvoch oblastiach navrhuje Komisia. Nástroj sa obmedzuje na prípady s
cezhraničnými rozmermi. Definícia týchto situácií ako situácií
„negatívnych“ bola inšpirovaná článkom 1 Haagskeho dohovoru o dohodách o
voľbe súdu. 3.1.2. Podmienky a postup vydávania ·
Dostupnosť (článok 5) V návrhu sa uvažuje o dvoch prípadoch, kedy by
bol európsky postup k dispozícii: pred získaním titulu vykonateľného v
členskom štáte, kde je účet vedený, a po jeho získaní. V praxi
to znamená, že veriteľ by mohol požiadať o príkaz 1) pred súdnym
konaním vo veci nároku alebo počas
neho, alebo po získaní exekučného titulu v členskom štáte pôvodu,
ktoré ešte nie je vykonateľné v členskom štáte výkonu, a 2) po
získaní titulu vykonateľného v členskom štáte výkonu. Komisia
síce očakáva, že nástroj bude mať najväčší význam v prvom
prípade, prínosný však môže byť aj v druhom prípade tým, že by zvyšoval
účinnosť výkonu na maximum. Vzhľadom na to, že v tejto situácii
by už veriteľ mal exekučný titul, podmienky vydania by boli menej
prísne než v prvom prípade. ·
Príslušnosť na vydanie príkazu (články 6
a 14) Všeobecne platí, že pre vydávanie európskeho
príkazu na zablokovanie účtov sú príslušné súdy členských štátov,
ktoré majú v tejto záležitosti príslušnosť v súlade s európskymi
nástrojmi. Alternatívne môžu príkaz vydať súdy členského štátu, v
ktorom je účet vedený. Podľa tohto návrhu nariadenia sa však v tomto
prípade s cieľom zabrániť určovaniu súdnej príslušnosti podľa
výhodnosti platnosť príkazu obmedzuje na členský štát, v ktorom bol
vydaný, a príkaz sa neuznáva a nie je vykonateľný v iných členských
štátoch. V prípadoch, kedy už veriteľ získal exekučný titul, môže
získať európsky príkaz na zablokovanie účtov buď od toho súdu,
ktorý mu vydal exekučný titul, alebo od orgánu presadzovania práva v členskom
štáte, v ktorom je vedený bankový účet. Pravidlá tohto nariadenia o súdnej
príslušnosti nebránia navrhovateľovi usilovať sa o ochranné
opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov na základe článku
31 nariadenia Brusel I. ·
Podmienky vydania (články 7 a 12) V súlade so všeobecným postupom vo veľkej
väčšine členských štátov navrhované nariadenie vyžaduje, aby
veriteľ preukázal, že má na výhru v spore dobré vyhliadky, t. j. že jeho
pohľadávky sú jasne odôvodnené, a že v prípade nevydania príkazu hrozí
zmarenie výkonu budúceho rozsudku, pretože dlžník sa pokúsi o presun alebo výber
aktív. Veriteľ bude musieť okrem toho poskytnúť zábezpeku, aby
zaistil náhradu akýchkoľvek škôd vzniknutých dlžníkovi v prípade, že by
bol príkaz zrušený z dôvodu neoprávnenosti, napr. pretože pohľadávky
veriteľa v danej veci sa ukázali neoprávnené. ·
Aspekty postupu (články 10, 11 a 44) Európsky príkaz na zablokovanie účtov by
sa vydával v rámci nesporového konania, t. j. bez predchádzajúceho
vypočutia dlžníka, čo tomuto opatreniu umožní zachovať si „efekt
prekvapenia“. V prípadoch, kedy nie je „efekt prekvapenia“ potrebný, napr.
pretože účet je v danej chvíli založený ako záruka pre iného
veriteľa, však môže navrhovateľ vyžadovať, aby konanie prebehlo inter
partes. Vzhľadom na to, že v konaní vo veci dočasných opatrení má
rýchlosť kľúčový význam, v nariadení sa ústne svedectvo
povoľuje len za výnimočných okolností. Súdy môžu ako dôkazy
prijímať písomné vyhlásenia svedkov alebo expertov. V nariadení sa
takisto stanovujú konkrétne lehoty na vydávanie a výkonu EPZÚ. Pokiaľ súd
alebo orgán presadzovania práva nie je za výnimočných okolností schopný
tieto lehoty dodržať, musí potrebu ďalšieho odkladu odôvodniť. ·
Získavanie informácií o účte (účtoch)
dlžníka (článok 17) Vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa
veriteľ môže stretnúť, ak chce získať informácie o účte
(účtoch) dlžníka, navrhované nariadenie ukladá členským štátom
povinnosť stanoviť mechanizmus, ktorý by získavanie informácií
uľahčil. Nariadenie pritom ponecháva členským štátom na výber
medzi dvoma rôznymi mechanizmami: v členských štátoch môže existovať
príkaz ku sprístupneniu údajov, na základe ktorého musia všetky banky na území
daných krajín poskytnúť informácie o tom, či má u nich dlžník vedený
účet. Členské štáty môžu alternatívne zaistiť svojim orgánom
presadzovania práva prístup k informáciám evidovaným verejnými orgánmi v
registroch alebo k informáciám im inak dostupným. Druhý z uvedených mechanizmov
je uvedený aj v článku 61 nariadenia o vyživovacej povinnosti. Úvahy o ochrane
údajov si vyžadujú, aby sa osobné informácie vymenené podľa tohto
ustanovenia obmedzovali na informácie potrebné na vynútenie a vykonanie
príkazu. 3.1.3. Vykonateľnosť a
výkon príkazu ·
Zrušenie doložky vykonateľnosti (článok
23) V súlade s existujúcimi európskymi postupmi[14] sa budú
príkazy na zablokovanie účtov vydané podľa navrhovaného postupu v
jednom členskom štáte automaticky uznávať a vykonávať v inom
členskom štáte, bez toho, aby na to bol potrebný akýkoľvek zvláštny
postup. ·
Doručenie príkazu banke a odporcovi
(články 24 a 25) Ustanovenia o samotnom výkone EPZÚ vydávaného
podľa nového postupu sú hlavnou novinkou navrhovaného nariadenia. Príkaz
na zablokovanie účtov s vecným účinkom sa vykonáva doručením
banke či bankám, v ktorých sú predmetné účty vedené a ktoré majú povinnosť
príkaz vykonať. V ustanoveniach, ktoré v navrhovanom nariadení upravujú
doručenie príkazu banke, sa rozlišujú dve situácie. Pokiaľ sa súd
nachádza v tom istom členskom štáte ako daná banka, doručenie sa
riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pokiaľ je potrebné príkaz
doručiť cez hranice, musí sa realizovať v súlade s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 s dôležitými úpravami
spôsobov doručenia: dokumenty, ktoré sa majú doručiť, odosiela
súd pôvodu alebo navrhovateľ priamo príslušnému orgánu v členskom
štáte výkonu, ktorý ich zasa doručí banke alebo odporcovi. Priame
doručenie má v porovnaní s inými spôsobmi doručenia alebo v porovnaní
so slobodným výberom medzi rôznymi spôsobmi tú významnú výhodu, že sú doň
zapojené príslušné orgány členského štátu výkonu. To nielenže zaistí, že
sa banke príkaz doručí známymi kanálmi, ale umožní to takisto príslušnému
orgánu z úradnej moci zohľadniť sumy, ktoré sú vyňaté z
exekúcie, ak je to možné podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Dlžníka je potrebné informovať ihneď
po tom, ako opatrenie nadobudne účinnosť, aby si mohol pripraviť
obhajobu. V navrhovanom nariadení sa zabezpečuje, že k doručeniu bude
dochádzať čo najrýchlejšie po vykonaní príkazu. ·
Vykonanie bankou a vyhlásenie banky (články 26
a 27) Banka je povinná príkaz okamžite vykonať,
a to zablokovaním sumy, ktorá zodpovedá sume v príkaze. Prípady účtov,
ktoré obsahujú finančné nástroje, a účtov v menách iných, než je
mena, v ktorej je príkaz vydaný, sú zohľadnené v zvláštnych ustanoveniach.
Banka musí do ôsmich dní vydať vyhlásenie o tom, či sa príkazom
zablokovali prostriedky v dostatočnej výške. Pokiaľ sa v plnej miere
vyhovie príkazu, v záujme zaručenia primeranej ochrany dlžníkových
osobných údajov nemusí byť podané oznámenie o stave konta. ·
Zablokovanie viacerých účtov, spoločných
a zverených účtov (články 28 a 29) V prípade príkazu na zablokovanie viacerých
účtov obmedzuje navrhované nariadenie možnosť nadmerného prevzatia
veriteľom, a to tým, že ukladá veriteľovi povinnosť uvoľniť
bezprostredne akúkoľvek sumu, ktorá presahuje výšku jeho pohľadávky
hneď, ako je o tejto skutočnosti informovaný. Pokiaľ ide o
zablokovanie spoločných a zverených účtov, navrhované nariadenie
ponecháva jeho úpravu na platných vnútroštátnych právnych predpisoch, lebo v
právnych predpisoch členských štátov existujú v stanovených podmienkach
veľké rozdiely. ·
Sumy vyňaté z výkonu (článok 32) Pokiaľ ide o sumy vyňaté z výkonu
príkazu, ktoré majú zaistiť živobytie dlžníkovi a jeho rodine, alebo ktoré
majú podniku umožniť pokračovať v bežnom chode, vnútroštátne
právne predpisy sa v jednotlivých štátoch EÚ značne líšia. Platí to najmä
v prípade otázky, či sú sumy vyňaté z úradnej moci, alebo len na
základe žiadosti dlžníka. Navrhované nariadenie dovoľuje členským
štátom zachovať ich vnútroštátne systémy. ·
Poradie konkurujúcich si veriteľov
(článok 33) Vnútroštátne právne predpisy sa v EÚ výrazne
líšia, aj pokiaľ ide o vplyv dočasného opatrenia na poradie
veriteľov. Táto otázka je veľmi zložitá a svojou povahou súvisí s vnútroštátnymi
právnymi predpismi o platobnej neschopnosti a predpismi upravujúcimi výkon
súdnych rozhodnutí. So zreteľom na tieto rozdiely sa v navrhovanom
nariadení stanovuje, že EPZÚ zachováva poradie určené v rovnocennom
opatrení podľa vnútroštátneho práva. 3.1.4. Prostriedky nápravy proti európskemu
príkazu na zablokovanie účtov (články 34, 35 a 36) Navrhované nariadenie dlžníkovi priznáva právo
na to, aby mohol príkaz na zablokovanie napadnúť, a to tak z vecných, ako
aj procesných dôvodov. Pokiaľ ide o otázky, ktoré súdy sú príslušné na
rozhodovanie o dlžníkovej žiadosti o preskúmanie, v navrhovanom nariadení je
zachovaný prístup zvolený v revízii nariadenia Brusel I. Odporca v zásade musí
svoje námietky voči príkazu vzniesť na súde, ktorý ho vydal (súd
pôvodu). Tento prístup zabezpečuje, aby v zásade ten istý súd rozhodoval o
príkaze a o jeho preskúmaní. Výnimkou sú námietky týkajúce sa určitých
aspektov postupu výkonu (najmä súm vyňatých z výkonu) – tie musia byť
vznesené na súdoch členských štátov výkonu, pretože postup má na starosti
práve tento členský štát. S cieľom uľahčiť dlžníkovi
žiadanie o preskúmanie príkazu na súdoch iného členského štátu, nariadenie
zavádza štandardné formuláre, ktoré budú dostupné vo všetkých jazykoch Únie a
znížia náklady na preklad. Na určité kategórie dlžníkov, ktoré sa
všeobecne považujú za „slabšiu stranu“ sporu (spotrebitelia, zamestnanci a
poistenci), sa vzťahuje iné pravidlo týkajúce sa súdnej príslušnosti. Títo
dlžníci môžu námietky voči príkazu vzniesť na súdoch v členskom
štáte svojho bydliska. Toto pravidlo zaručuje, aby slabšie strany mohli
EPZÚ spochybniť v rámci domácej právomoci, čím zvyšuje potenciál
ochranných pravidiel týkajúcich sa súdnej príslušnosti, ktoré sú pre tieto
prípady stanovené v nariadení Brusel I. 3.1.5. Ostatné ustanovenia ·
Právne zastupovanie (článok 41) V súlade s právnymi pomermi vo väčšine
členských štátov a v záujme zníženia procesných nákladov nie je podľa
navrhovaného nariadenia v konaní vo veci získania európskeho príkazu na zablokovanie
účtov povinné právne zastúpenie. Veriteľovi to umožní žiadať o
EPZÚ bez toho, aby na tento účel musel využiť akékoľvek právne
služby alebo služby advokáta, ktorý má povolenie na výkon činnosti v
členskom štáte, na ktorého území sa súd nachádza. Vnútroštátne právne
predpisy však môžu vyžadovať, aby boli strany zastúpené advokátom v prípade,
že dlžník príkaz napadne. Aby sa veriteľom uľahčilo podávanie žiadostí
o EPZÚ, obsahuje navrhované nariadenie štandardný formulár žiadosti s vhodnými
usmerneniami na jeho vyplnenie. Formulár bude k dispozícii vo všetkých jazykoch
Únie, čím sa zníži potreba prekladov na niekoľko málo položiek
voľného textu. ·
Problematika nákladov (články 30, 31 a 43) Problematika nákladov sa rieši v
niekoľkých ustanoveniach navrhovaného nariadenia. Banky si môžu za
vykonanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov účtovať
poplatok len vtedy, ak majú právo spoplatňovať vykonanie rovnocenných
opatrení podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V záujme zvýšenia
transparentnosti musia dotknuté členské štáty stanoviť jednorazový
fixný poplatok, ktorý sa bude na ich území účtovať. Jednorazový fixný
poplatok je potrebné stanoviť takisto na náklady spojené so službami
príslušného orgánu, ako napr. súdneho exekútora. Článok 43 ukladá neúspešnej
strane povinnosť uhradiť náklady európskeho postupu. Hoci
členské štáty majú možnosť za európsky postup na súde vyberať
poplatky, predmetné sumy nesmú prevyšovať poplatky za získanie
rovnocenného opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ani nesmú
byť neúmerné hodnote pohľadávky alebo príliš vysoké, a odrádzať
tak od využívania postupu. 3.2. Právny základ Tento návrh sa zakladá na článku 81 ods.
2 ZFEÚ, ktorý oprávňuje Európsky parlament a Radu, najmä ak je to
nutné z hľadiska riadneho fungovania vnútorného trhu, prijímať
opatrenia zamerané na zabezpečenie okrem iného vzájomného uznávania a
výkonu rozsudkov medzi členskými štátmi [písm. a)], účinného prístupu
k spravodlivosti [písm. e)] na odstraňovanie prekážok riadneho
fungovania občianskoprávneho konania, ak je to nutné, podporovaním
zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania
uplatniteľného v členských štátoch [písm. f)]. Hlava V tretej časti Zmluvy o fungovaní
Európskej únie sa z dôvodu Protokolu o postavení Dánska pripojeného k zmluvám
neuplatňuje na Dánsko. Neuplatňuje sa ani na Spojené kráľovstvo
a Írsko, pokiaľ tieto dve krajiny nerozhodnú inak v súlade s príslušnými
pravidlami protokolu o ich postavení so zreteľom na priestor slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti. 3.3. Subsidiarita a
proporcionalita Tento návrh dodržiava požiadavky subsidiarity
a proporcionality. Pokiaľ ide o subsidiaritu, uvedené
problémy majú jednoznačne cezhraničný rozmer a členské štáty
nemôžu samé dospieť k ich náležitému riešeniu. Hoci je to teoreticky možné,
je vysoko nepravdepodobné, že by členské štáty spoločne podnikli
kroky na zjednotenie svojich právnych predpisov o zablokovaní bankových
účtov, a potlačili tak potrebu zásahu zo strany EÚ. Otázka
výkonu nikdy nebola predmetom medzinárodných dohôd alebo vzorových právnych
predpisov predkladaných medzinárodnými organizáciami a nič
nenasvedčuje tomu, že by sa v dohľadnej dobe nejaká medzinárodná
iniciatíva realizovala. Okrem toho aj keby tomu tak bolo, kvôli rozdielom v
súčasných systémoch výkonu práva v EÚ je vysoko nepravdepodobné, že by
členské štáty dosiahli dohodu o spoločnom prístupe v rozumnej dobe, a
to predovšetkým preto, že akákoľvek dohoda mimo európsky legislatívny
proces by si vyžadovala jednomyseľnosť. Posúdenie vplyvu sprevádzajúce tento návrh
poukazuje na to, že prínos jeho kľúčových prvkov je väčší ako s
nimi spojené náklady, a že navrhované opatrenia sú teda úmerné. 3.4. Vplyv na základné práva Ako sa podrobne uvádza v posúdení vplyvu
sprevádzajúcom tento návrh, všetky prvky návrhu rešpektujú v súlade s únijnou
stratégiou na účinné vykonávanie Charty základných práv Európskej únie[15] práva,
ktoré sú v nej stanovené. Vytvorením rýchleho a nákladovo úsporného európskeho
postupu na zablokovanie bankových účtov posilňuje návrh právo
veriteľov na účinné presadzovanie ich pohľadávok, ktoré je
súčasťou práva na účinné prostriedky nápravy, ako sa stanovuje v
článku 47 ods. 1 Charty. Návrh zároveň zabezpečuje, že sú
chránené aj práva dlžníka, a to plne v súlade s požiadavkou na právo na
spravodlivý súd (ustanovenie článok 47 ods. 2 Charty) a na právo na
rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a rodinného života (články 1 a
7 Charty). Ochranu práv dlžníka zaisťujú najmä nasledujúce prvky návrhu: ·
požiadavka, aby bol dlžník oboznámený okamžite po
vykonaní príkazu so všetkými dokumentmi, ktoré veriteľ predložil na súd, ·
možnosť dlžníka príkaz napadnúť
požiadaním o preskúmanie na súde pôvodu, na súde výkonu alebo, ak je dlžník
spotrebiteľom, zamestnancom či poistencom, na súde v mieste jeho
bydliska, ·
skutočnosť, že sumy potrebné na
zabezpečenie živobytia dlžníka a jeho rodiny budú vyňaté z výkonu. 2011/0204 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa v záujme uľahčenia
cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných
veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2 písm. a), e) a f), so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[16],
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, po konzultácii s európskym dozorným úradníkom
pre ochranu údajov, keďže: (1)
Únia si stanovila za cieľ udržiavať
a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie
takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej
spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami, najmä
ak sú potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu. (2)
V súlade s článkom 81 ods. 2 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“) sa musia tieto pravidlá medzi iným
zameriavať na zabezpečenie vzájomného uznania a vykonávania
rozsudkov medzi členskými štátmi, účinný prístup k spravodlivosti a zrušenie
prekážok, ktoré stoja v ceste riadnemu fungovaniu občianskoprávneho
konania podporovaním zlučiteľnosti právnych predpisov v
občianskoprávnom konaní uplatňovaných v členských štátoch.
Európska rada, ktorá zasadala v Tampere 15. a 16. októbra 1999,
schválila zásadu vzájomného uznávania rozsudkov ako základ justičnej
spolupráce v občianskoprávnych veciach a uviedla, že by sa mala
uplatňovať okrem iného na ochranné príkazy, ktoré príslušným orgánom
umožnia zaistiť aktíva, ktoré sú ľahko presunuteľné. (3)
V programe opatrení na uplatňovanie zásady
vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach
spoločnom pre Komisiu a Radu a prijatom 30. novembra 2000[17] sa
ustanovuje zriadenie ochranných opatrení na európskej úrovni, ako aj zlepšenie
opatrení týkajúcich sa zablokovania v súvislosti s bankami, ako napr. zriadením
európskeho systému na zablokovanie účtov bankách. (4)
Komisia 24. októbra 2006 prijala zelenú knihu o
zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie
účtov v bankách[18].
Zelená kniha odštartovala konzultáciu o potrebe a možnom charaktere jednotného
európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov. (5)
Štokholmským programom z decembra 2009[19], ktorým
sa stanovujú priority spravodlivosti, slobody a bezpečnosti na roky 2010
až 2014, sa Komisia vyzýva, aby predložila vhodné návrhy na zlepšenie
účinnosti výkonu rozsudkov v Únii v súvislosti s bankovými účtami a
aktívami dlžníkov. (6)
Veriteľ by mal byť schopný získať
ochranný príkaz, ktorý zabraňuje výberu alebo prevodu finančných
prostriedkov jeho dlžníka z bankových účtoch vedených v Únii, ak existuje
nebezpečenstvo, že dlžník by mohol použiť svoje aktíva a
znemožniť tým následný výkon rozsudku vo veci samej alebo ho podstatne
sťažiť. (7)
Vnútroštátne postupy na získanie ochranných
opatrení, ako napr. príkazy na zablokovanie účtov existujú vo všetkých
členských štátoch, ale podmienky vydania týchto opatrení a
efektívnosť ich vykonávania sa značne líšia. Využitie národných
ochranných opatrení je okrem toho v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami
komplikované, zdĺhavé a nákladné, najmä ak sa veriteľ snaží
zablokovať viacero účtov nachádzajúcich sa v rôznych členských
štátoch. Nedostatky súčasného stavu by mal napraviť európsky postup,
ktorý umožňuje veriteľovi zablokovať bankové účty jeho
dlžníka v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami jednoducho, rýchlo a
finančne nenáročne. (8)
Postup zriadený týmto nariadením by mal pre
navrhovateľa predstavovať voliteľný prostriedok na presadenie
jeho práv, ktorý má k dispozícii ako alternatívu k existujúcim postupom na
získanie ochranných opatrení v rámci vnútroštátnych právnych predpisov. (9)
Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal okrem
ďalších presne vymedzených vecí pokrývať všetky občianske a
obchodné veci. Toto nariadenie by sa obzvlášť nemalo uplatňovať v
rámci rozhodcovského alebo konkurzného konania. (10)
Postup by mal byť k dispozícii
navrhovateľovi, ktorý si želá zabezpečiť výkon neskoršieho
rozsudku vo veci samej pred začatím konania vo veci samej a v akejkoľvek
fáze počas konania. Mal by byť k dispozícii aj navrhovateľovi,
ktorý už získal rozsudok alebo iný exekučný titul vo veci. V druhom
prípade môže mať postup pridanú hodnotu, ak je výkon titulu pomalý alebo
ak si veriteľ želá určiť, v ktorom členskom štáte má dlžník
dostatočné finančné prostriedky, ktoré by odôvodnili začatie
výkonu rozsudku. (11)
V záujme zabezpečenia úzkeho prepojenia medzi
súdom a ochranným prostriedkom, súdnu príslušnosť na vydávanie uvedeného
príkazu by mali mať súdy, ktoré majú príslušnosť vo veci samej.
Navrhovateľ by mal byť okrem toho schopný požiadať o príkaz
na zablokovanie účtov na mieste, kde je predmetný účet vedený. V
tomto prípade by však mal byť účinok príkazu obmedzený na územie
členského štátu, kde bol vydaný. (12)
Podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie
účtov by mali vytvárať vyvážený pomer medzi záujmom veriteľa
získať príkaz v prípade potreby a záujmom dlžníka zabrániť zneužitiu príkazu.
Pred získaním rozsudku vykonateľného v členskom štáte, v ktorom
je vedený účet, by okrem toho musel byť súd presvedčený o
zjavnej opodstatnenosti veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi a
o skutočnosti, že bez tohto príkazu je pravdepodobné, že následný výkon
jeho budúceho rozsudku bude zmarený alebo podstatne sťažený. (13)
S cieľom zabezpečiť efekt prekvapenia
príkazu na zablokovanie účtov by dlžník nemal byť informovaný o
žiadosti, nemal by byť vypočúvaný, ani by mu nemal byť príkaz
oznámený pred tým, ako ho banka vykoná. Dlžník by však mal mať
možnosť príkaz napadnúť, a to okamžite po jeho vykonaní. (14)
V konaní podľa tohto nariadenia by žiadna
strana nemala mať povinnosť byť zastúpená advokátom alebo inou
osobou s právnickým vzdelaním. (15)
Toto nariadenie by malo poskytovať
dostatočné záruky proti zneužitiu príkazu. Predovšetkým pokiaľ
veriteľ nemá rozsudok vykonateľný v členskom štáte výkonu, súd
by mal mať možnosť vyžadovať od veriteľa, aby mu poskytol
zabezpečenie náhrady akejkoľvek škody, ktorú utrpel dlžník v dôsledku
neoprávneného príkazu. Podmienky, podľa ktorých veriteľ ponesie
zodpovednosť za náhradu takejto škody dlžníka, by sa mali riadiť
vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak právne predpisy členského štátu
nestanovujú štatutárnu zodpovednosť navrhovateľa, toto nariadenie by
nemalo brániť uchýliť sa k opatreniam s rovnocenným účinkom,
napr. povinnosť navrhovateľa zaviazať sa k náhrade škôd. (16)
Vzhľadom na to, že sa veritelia v
súčasnosti v cezhraničnej súvislosti stretávajú s praktickými
ťažkosťami pri získavaní informácií o dlžníkoch z verejných alebo
súkromných zdrojov, nariadením by sa mal zriadiť mechanizmus
umožňujúci príslušnému orgánu v členskom štáte výkonu získať
informácie o bankových účtoch dlžníkov, a to buď tým, že sa bankám
uloží povinnosť sprístupniť informácie o tom, kde sa nachádzajú
účty dlžníka v danom členskom štáte, alebo tým, že sa udelí prístup k
informáciám v registroch či informáciám inak dostupným verejným orgánom
alebo správam. (17)
V záujme zabezpečenia rýchleho výkonu príkazu na
zablokovanie účtov by nariadenie malo stanoviť, že zaslanie príkazu z
vydávajúceho súdu banke prebehne priamym doručením, ako sa stanovuje v
nariadení (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych
písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch[20]. Toto
nariadenie by malo takisto stanoviť vhodné pravidlá na vykonanie príkazu
bankou a uložiť povinnosť banke vyhlásiť, či príkaz úspešne
zaistil finančné prostriedky dlžníka. (18)
V konaní vo veci príkazu na zablokovanie účtov
by malo byť zaručené právo dlžníka na spravodlivý súd. Vyžaduje si to
najmä, aby odporcovi bol ihneď po vykonaní príkazu doručený príkaz
spolu so všetkými dokladmi predloženými navrhovateľom na súde a aby
odporca mohol okamžite požiadať o preskúmanie príkazu. Súdnu
príslušnosť na preskúmanie by mal mať súd, ktorý vydal príkaz, s
výnimkou prípadu, kedy sú napadnuté aspekty výkonu. Ak je však odporca
spotrebiteľom, zamestnancom alebo poistencom, mal by mať možnosť
žiadať o preskúmanie príkazu na súdoch v členskom štáte v mieste
jeho bydliska. Dlžník by mal mať takisto právo na uvoľnenie
finančných prostriedkov na účte v prípade, že poskytne alternatívnu
zábezpeku. (19)
S cieľom zabezpečiť, aby bol príkaz na
zablokovanie účtov vydaný a vykonaný rýchlo a bez meškania,
nariadením by sa mali stanoviť maximálne lehoty, v rámci ktorých sa musia
dokončiť jednotlivé kroky postupu. Týmto nariadením by sa okrem toho
mala uložiť členským štátom povinnosť zaobchádzať s
európskym postupom rovnako rýchlo ako s postupom na získanie opatrenia s
rovnocenným účinkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov. To
predovšetkým znamená, že ak vnútroštátne právne predpisy stanovia kratšie
lehoty na vydanie vnútroštátnych opatrení, ako sú lehoty uvedené v nariadení,
kratšie lehoty by sa mali uplatňovať aj na európsky postup. Na
výpočet období a lehôt ustanovených v tomto nariadení by sa malo
uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71
z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a
termíny[21].
(20)
V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a
dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Toto nariadenie
sa predovšetkým snaží o zaistenie plného rešpektovania ľudskej dôstojnosti
a o presadzovanie uplatňovania článkov 7, 8, 17 a 47, pričom
článok 7 sa týka rešpektovania súkromného a rodinného života, článok
8 ochrany osobných údajov, článok 17 vlastníckeho práva a článok 47
sa týka práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. (21)
Na spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci
tohto nariadenia sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady
95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní
osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[22]. (22)
S cieľom zohľadniť technický pokrok
by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty
v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
so zreteľom na zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu. Je
obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravy vykonala patričné
konzultácie vrátane konzultácií s expertmi. Komisia by pri príprave
a vypracovávaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súčasné,
včasné a náležité odoslanie príslušných dokumentov Európskemu
parlamentu a Rade. (23)
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o
postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na
priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve
o Európskej únii a ZFEÚ [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie
podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] / [bez
toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené
kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijímaní tohto
nariadenia a nebudú týmto nariadením viazané ani nebudú podliehať jeho
uplatňovaniu]. (24)
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o
postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ sa
Dánsko nezúčastní na prijímaní tohto nariadenia, a teda nie je ním
viazané, ani sa od neho nebude žiadať jeho uplatňovanie, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Kapitola 1
Predmet, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov Článok 1
Predmet 1. Týmto nariadením sa stanovuje
európsky postup na ochranné opatrenie umožňujúce veriteľovi
získať európsky príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len „EPZÚ“),
ktorým sa zabraňuje výberu alebo prevodu finančných prostriedkov
dlžníka uložených na bankovom účte v rámci Únie. 2. EPZÚ je veriteľovi k
dispozícii ako alternatíva k existujúcim ochranným opatreniam v členských
štátoch. Článok 2
Rozsah pôsobnosti 1. Toto nariadenie sa
vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných
veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, ako sa vymedzuje v článku
3, bez ohľadu na charakter súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné a správne veci. 2. Toto nariadenie sa
nevzťahuje na a) konkurzné konania, konania týkajúce sa
likvidácie platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb,
súdne dohody, vyrovnania a podobné konania; b) sociálne zabezpečenie; c) rozhodcovské konanie. 3. Toto nariadenie sa
nevzťahuje na bankové účty, ktoré sú v rámci právnych predpisov
upravujúcich oslobodenie od výkonu v danom členskom štáte, v ktorom je
účet vedený, vyňaté zo zaistenia, ani na systémy vyrovnávania
obchodov s cennými papiermi určené členskými štátmi v súlade s
článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES[23]. 4. Toto nariadenie sa
vzťahuje na veci týkajúce sa vlastníckych vzťahov v manželstve, na
dôsledky vlastníckych vzťahov registrovaných partnerstiev alebo na veci
dedičstva, ak sa v týchto veciach uplatňujú právne predpisy Únie
o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve a uznávaní a vykonávaní rozhodnutí.
Článok 3
Veci s cezhraničnými dôsledkami Na účely tohto nariadenia má vec
cezhraničné dôsledky, pokiaľ sa súd konajúci vo veci žiadosti o EPZÚ,
všetky bankové účty, ktoré majú byť príkazom zablokované, a
zúčastnené strany nenachádzajú resp. nemajú sídlo v rovnakom členskom
štáte. Článok 4
Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia: 1. „bankový účet“ znamená
akýkoľvek účet obsahujúci hotovosť alebo finančné nástroje,
ktorý je uložený v banke v mene odporcu alebo v mene tretej strany v prospech
odporcu; 2. „banka“ je podnik, ktorého
podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov alebo iných
splatných zdrojov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet; 3. „finančné nástroje“
znamenajú finančný nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[24], 4. „hotovosť“ znamená
peniaze pripísané na účet v akejkoľvek mene alebo podobné
peňažné pohľadávky, ako napr. vklady na peňažnom trhu; 5. „finančné prostriedky“
znamenajú hotovosť alebo finančné nástroje; 6. „členský štát, v ktorom
je vedený bankový účet“ znamená a) v prípade bankového účtu
obsahujúceho hotovosť členský štát uvedený v IBAN kóde účtu; b) v prípade bankového účtu
obsahujúceho finančné nástroje členský štát, v ktorom banka, kde
je vedený účet, má svoj obvyklý pobyt, ako sa uvádza v článku 19
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008[25]; 7. „pohľadávka“ znamená
existujúcu pohľadávku na splatenie konkrétnej alebo stanoviteľnej
sumy peňazí; 8. „rozsudok“ znamená každé
rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu bez ohľadu na jeho
označenie vrátane určenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom. 9. „súd“ znamená súd alebo akékoľvek
orgány, ktorým členský štát priznáva súdnu príslušnosť vo veciach,
ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia; 10. „súdny zmier“ znamená zmier
schválený súdom alebo uzavretý na súde počas konania; 11. „verejná listina“ znamená
dokument, ktorý bol úradne vyhotovený alebo zaregistrovaný ako verejná listina
v členskom štáte a ktorého pravosť: a) súvisí s podpisom a obsahom tohto
nástroja a b) bola overená verejným orgánom alebo iným
orgánom oprávneným na tento účel; 12. „členský
štát pôvodu“ znamená členský štát, v ktorom bol vydaný EPZÚ; 13. „členský štát výkonu“
znamená členský štát, v ktorom je vedený účet, ktorý má byť
zablokovaný; 14. „príslušný orgán“ znamená
orgán, ktorý členský štát pôvodu označil za príslušný na získanie
nevyhnutných informácií o účte odporcu podľa článku 17, na
doručenie EPZÚ podľa článkov 24 až 28 a na určenie súm
vyňatých z výkonu podľa článku 32; 15. „bydlisko“ znamená bydlisko
stanovené v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001[26]. Kapitola 2
Postup na získanie EPZÚ Článok 5
Dostupnosť 1. Oddiel 1 sa uplatňuje,
ak a) navrhovateľ žiada o EPZÚ pred
začatím súdneho konania vo veci samej voči odporcovi alebo v
akejkoľvek fáze tohto konania; b) navrhovateľ získal rozsudok, súdny
zmier alebo verejnú listinu voči odporcovi, ktoré sú vykonateľné v
členskom štáte pôvodu, ale doposiaľ neboli vyhlásené za
vykonateľné v členskom štáte výkonu, v ktorom sa takéto vyhlásenie
vyžaduje. 2. Oddiel 2 sa uplatňuje na
prípady, kedy navrhovateľ žiada o EPZÚ po získaní rozsudku, súdneho zmieru
alebo verejnej listiny voči odporcovi, ktoré sú zo zákona vykonateľné
v členskom štáte výkonu alebo v ňom boli vyhlásené za
vykonateľné. Oddiel 1
Vydanie EPZÚ pred získaním exekučného titulu Článok 6
Súdna príslušnosť 1. EPZÚ vydáva súd. 2. Súdnu príslušnosť na
vydávanie EPZÚ majú súdy členského štátu, na ktorých sa majú viesť
konania vo veci samej v súlade s uplatniteľnými pravidlami o súdnej
príslušnosti. V prípade, že súdnu príslušnosť vo veci samej má viac ako
jeden súd, bude mať súdnu príslušnosť ten súd členského štátu,
na ktorý navrhovateľ podal návrh na konanie vo veci samej alebo na ktorý
sa má v úmysle v tejto súvislosti obrátiť. 3. Bez ohľadu na odsek 2
majú súdy členských štátov, v ktorých je vedený bankový účet, súdnu
príslušnosť na vydanie EPZÚ, ktorý sa má vykonať v danom
členskom štáte. Článok 7
Podmienky na vydanie EPZÚ 1. EPZÚ sa vydá na požadovanú
sumu alebo na časť požadovanej sumy, ak navrhovateľ predloží
relevantné skutočnosti, primerane podložené dôkazmi, a presvedčí
súd o oboch nasledujúcich skutočnostiach: a) pohľadávka voči odporcovi je
zjavne opodstatnená; b) bez vydania príkazu je pravdepodobné, že
výkonu existujúceho alebo budúceho titulu voči odporcovi hrozí zmarenie
alebo sťaženie, a to najmä, ak existuje reálne nebezpečenstvo, že
odporca by mohol presunúť alebo utajiť aktíva, či zbaviť sa
aktív, ktoré sú uložené na bankovom účte alebo účtoch, ktoré majú
byť zablokované. 2. Podmienka stanovená v odseku
1 písm. a) sa bude považovať za splnenú, ak už navrhovateľ získal
voči odporcovi rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu na splatenie
sumy, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu a oprávnené na
uznanie v členskom štáte výkonu podľa uplatniteľných nástrojov
práva Únie. Článok 8
Žiadosť o EPZÚ 1. Žiadosti o EPZÚ sa podávajú
pomocou formulára stanoveného v prílohe I. 2. Formulár žiadosti obsahuje
všetky tieto údaje: a) meno a adresu navrhovateľa, prípadne
mená jeho zástupcov a meno a adresu súdu, na ktorý sa žiadosť podáva; b) meno a adresu odporcu, prípadne meno jeho
zástupcu; c) informácie o účte (účtoch) v
súlade s článkom 16, pokiaľ sa žiadosť o získanie informácií o
účte nepodáva podľa článku 17; d) výšku pohľadávky, ako aj výšku úroku
a poplatkov v rozsahu, v akom možno tieto poplatky zabezpečiť
podľa článku 18; e) opis všetkých relevantných okolností
uvádzaných ako základ pre pohľadávku, prípadne ako základ pre
nárokovaný úrok; f) opis všetkých relevantných okolností
odôvodňujúcich vydanie príkazu, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 1
písm. b); g) opis všetkých relevantných prvkov
podporujúcich súdnu príslušnosť súdu, na ktorý bola podaná žiadosť; h) zoznam dôkazov poskytnutých alebo
ponúknutých na poskytnutie navrhovateľom, i) ak sa uplatňuje článok 7 ods.
2, kópiu rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktoré
spĺňajú podmienky nutné na overenie jej pravosti; j) vyhlásenie o tom, či sa
navrhovateľ obrátil na iné súdy v súvislosti so žiadosťou o EPZÚ
alebo príkazom s rovnocenným účinkom v rámci vnútroštátnych právnych
predpisov, ako sa stanovuje v článku 19. 3. K žiadosti je potrebné
pripojiť všetky relevantné podklady. 4. Žiadosť sa môže
predložiť pomocou akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane
elektronického. Článok 9
Preskúmanie žiadosti 1. Súd, na ktorý sa podala
žiadosť o EPZÚ, preskúma, či sú splnené požiadavky stanovené
v článkoch 2, 6, 7 a 8. 2. Ak nie sú splnené požiadavky
stanovené v článku 8, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť
doplniť alebo opraviť žiadosť, pokiaľ pohľadávka nie
je zjavne neopodstatnená alebo žiadosť neprípustná. Článok 10
Nesporový postup Odporca nebude informovaný o žiadosti ani
nebude vypočutý pred vydaním EPZÚ, pokiaľ navrhovateľ nevyjadrí
opačnú požiadavku. Článok 11
Dôkazy 1. Ak sa príslušný súd domnieva,
že nemôže vydať EPZÚ bez dodatočných dôkazov, môže takéto dôkazy
pripustiť v podobe písomných vyhlásení svedkov alebo expertov. 2. Súd pripustí ústne svedectvo
iba v prípade, že ho považuje za nevyhnutné. Ak navrhovateľ, svedok alebo
expert nemá bydlisko v rovnakej obci ako príslušný súd, súd pripustí dôkazy v
podobe videokonferencie alebo inej komunikačnej technológie v prípade, že
je dostupná. Článok 12
Zábezpeka, ktorú má poskytnúť navrhovateľ Pred vydaním EPZÚ môže súd od
navrhovateľa vyžadovať poskytnutie zábezpeky alebo rovnocennej záruky
s cieľom zabezpečiť náhradu všetkých škôd, ktoré môžu odporcovi
vzniknúť, a to v rozsahu, v akom je navrhovateľ povinný nahradiť
takéto škody podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Článok 13
Začatie konania vo veci samej Ak sa žiadosť o EPZÚ podá pred
začatím konania vo veci samej, navrhovateľ podá návrh na začatie
takéhoto konania do 30 dní od dátumu vydania príkazu alebo v rámci kratšieho
obdobia stanoveného vydávajúcim súdom; v prípade, že to navrhovateľ
neurobí, príkaz sa stáva odvolateľným v súlade s článkom 34 ods.
1 písm. b) alebo článkom 35 ods. 2. Oddiel 2
Vydanie EPZÚ po získaní exekučného titulu Článok 14
Príslušnosť na vydanie EPZÚ 1. V prípadoch uvedených v
článku 5 ods. 2, v ktorých navrhovateľ získal rozsudok alebo súdny
zmier, môže tento navrhovateľ požiadať súd, ktorý vydal uvedený
rozsudok alebo súdny zmier, aj o vydanie EPZÚ. 2. V prípade, že
navrhovateľ získal verejnú listinu, môže tento navrhovateľ
požiadať príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom bola verejná
listina vystavená, určený na tento účel každým členským štátom,
aj o vydanie EPZÚ. 3. Navrhovateľ môže
adresovať žiadosť o EPZÚ priamo orgánu v členskom štáte výkonu,
ktorý uvedený členský štát určil za príslušný na vydanie príkazu a informoval
o tom Komisiu v súlade s článkom 48 (ďalej len „vydávajúci orgán“). 4. Na konanie vo veci vydania
EPZÚ uvedené v tomto oddiele sa uplatňuje článok 10. Článok 15
Žiadosť o EPZÚ 1. Žiadosti o EPZÚ sa podávajú
pomocou formulára žiadosti uvedeného v prílohe I. 2. Formulár žiadosti obsahuje
všetky tieto údaje: a) meno a adresu navrhovateľa, prípadne
mená jeho zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa žiadosť podáva; b) meno a adresu odporcu, prípadne meno jeho
zástupcu; c) výšku sumy uvedenej v rozsudku, súdnom
zmieri alebo na verejnej listine, ako aj výšku úrokov a poplatkov v rozsahu, v
akom ich možno zabezpečiť podľa článku 18; d) informácie o účte (účtoch) v
súlade s článkom 16, pokiaľ sa žiadosť o získanie informácií o
účte nepodáva podľa článku 17; e) kópiu rozsudku, súdneho zmieru alebo
verejnej listiny, ktorá spĺňa podmienky potrebné na overenie jej
pravosti; f) vyhlásenie, že rozsudku sa ešte nevyhovelo;
g) ak boli rozsudok, súdny zmier alebo
verejná listina vydané v inom členskom štáte i) pokiaľ ide o rozsudok, súdny zmier
alebo verejnú listinu, v prípade ktorých sa nevyžaduje vyhlásenie
vykonateľnosti, príslušné osvedčenie predpísané v rámci
uplatniteľného nástroja na účely výkonu v inom členskom štáte,
ku ktorému je prípadne priložený prepis alebo preklad v súlade s článkom
47, alebo ii) pokiaľ ide o rozsudok, súdny zmier
alebo verejnú listinu, v prípade ktorých sa vyžaduje vyhlásenie
vykonateľnosti, vyhlásenie vykonateľnosti. h) vyhlásenie o tom, či sa
navrhovateľ obrátil na iné súdy v súvislosti so žiadosťou o EPZÚ alebo
príkazom s rovnocenným účinkom v rámci vnútroštátnych právnych predpisov
podľa článku 19. 3. Žiadosť sa môže
predložiť pomocou akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane
elektronického. Oddiel 3
Všeobecné ustanovenia Článok 16
Informácie o účte Pokiaľ navrhovateľ nežiada, aby
informácie o účte získal príslušný orgán podľa článku 17, tento
navrhovateľ poskytne všetky informácie v súvislosti s odporcom a bankovým
účtom alebo účtami odporcu, ktoré sú potrebné na to, aby banka alebo
banky identifikovali tohto odporcu a jeho účet (účty), vrátane: a) celého mena odporcu; b) názvu banky, v ktorej je uložený jeden
alebo viac účtov odporcu, ktoré majú byť zablokované, ako aj adresu
sídla banky v členskom štáte, v ktorom je účet vedený, a c) buď i) číslo účtu alebo čísla
účtov; ii) celú adresu odporcu; iii) ak je odporca fyzickou osobou, potom
jeho dátum narodenia alebo národné identifikačné číslo alebo
číslo pasu, alebo, iv) ak je odporca právnickou osobou, potom
jeho číslo v obchodnom registri. Článok 17
Žiadosť o získanie informácií o účte 1. Ak navrhovateľ
nedisponuje všetkými informáciami o účte, ktoré sa vyžadujú podľa
článku 16, tento navrhovateľ môže požiadať, aby nevyhnutné
informácie získal príslušný orgán členského štátu výkonu. Táto požiadavka
sa predkladá v žiadosti o EPZÚ. 2. Je potrebné, aby žiadosť
obsahovala všetky informácie o odporcovi a bankových účtoch odporcu, ktoré
má navrhovateľ k dispozícii. 3. Súd alebo vydávajúci orgán
vydajú EPZÚ podľa článku 21 a predložia ho príslušnému orgánu v
súlade s článkom 24. 4. Príslušný orgán využije
všetky vhodné a primerané prostriedky dostupné v členskom štáte výkonu na
získanie informácií uvedených v odseku 1. Hneď ako informácie získa,
doručí EPZÚ banke v súlade s článkom 24. 5. Informácie, ktoré sa majú
poskytnúť Komisii podľa článku 48, možno podľa
vnútroštátnych právnych predpisov získať jedným z týchto spôsobov: a) tým, že sa uloží všetkým bankám na území
daného štátu povinnosť zverejniť, či u nich má odporca vedený
účet; b) tým, že sa príslušnému orgánu umožní
prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 v prípade, že sú tieto
informácie vedené v registroch verejnými orgánmi alebo správou, alebo iným
spôsobom. 6. Je potrebné, aby informácie
uvedené v odseku 4 boli primerané účelu identifikácie účtu alebo
účtov odporcu, aby boli relevantné, nemali nadmerný rozsah a aby sa
obmedzovali na a) adresu odporcu; b) banku alebo banky, v ktorých je vedený
účet alebo účty odporcu; c) číslo účtu alebo čísla
účtov odporcu. Článok 18
Výška sumy v EPZÚ 1. Ak sa EPZÚ vydal na základe
rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny vykonateľnej v
členskom štáte pôvodu, je potrebné, aby bol navrhovateľ schopný
zabezpečiť sumu stanovenú v EPZÚ, ako aj všetky úroky a náklady,
ktoré sú v ňom uvedené. 2. Vo všetkých iných prípadoch
je potrebné, aby bol navrhovateľ schopný zabezpečiť výšku
pohľadávky, ako aj všetky nazhromaždené úroky plynúce z pohľadávky. Článok 19
Informácie o nevybavených žiadostiach na iných súdoch 1. Pri žiadaní o EPZÚ
navrhovateľ zverejní informácie o tom, či podal žiadosť o EPZÚ
alebo o rovnocenné ochranné opatrenie podľa vnútroštátnych právnych
predpisov voči tomu istému odporcovi na niektorom inom súde a snažil sa o
zabezpečenie rovnakej pohľadávky. 2. Navrhovateľ informuje
súd, na ktorý podal žiadosť o EPZÚ, o všetkých iných EPZÚ alebo ochranných
opatreniach podľa vnútroštátnych právnych predpisov vydaných podľa
postupu uvedeného v odseku 1. V prípade, ak sa súd alebo vydávajúci orgán
domnievajú, že opatrenia, ktoré už boli poskytnuté, dostatočne chránia
záujmy navrhovateľa, môžu sa zdržať vydania dodatočného príkazu. Článok 20
Komunikácia a spolupráca medzi súdmi 1. Ak sa na súdy členského
štátu podá žiadosť o EPZÚ a na súdoch iného členského štátu sa
začne konanie vo veci samej, dotknuté súdy môžu spolupracovať v
záujme zabezpečenia riadnej koordinácie medzi konaním vo veci samej a
konaním súvisiacim s EPZÚ. 2. Súd, na ktorý sa podala
žiadosť o EPZÚ, môže získavať informácie o všetkých relevantných
okolnostiach prípadu od iného súdu uvedeného v odseku 1 alebo vyžadovať od
navrhovateľa, aby získal takéto informácie, napr. nebezpečenstvo použitia
aktív zo strany odporcu alebo akékoľvek odmietnutie podobného opatrenia zo
strany súdu konajúceho vo veci samej. Tieto informácie sa môžu
vyhľadávať priamo alebo prostredníctvom kontaktných miest Európskej
súdnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím
2001/470/ES[27].
Článok 21
Vydanie, účinok a trvanie EPZÚ 1. Ak sú požiadavky uvedené v
tejto kapitole splnené, súd alebo vydávajúci orgán vydá EPZÚ. 2. Ak sa príkaz musí
vykonať v inom členskom štáte, vydá sa v podobe uvedenej v prílohe
II. 3. V prípadoch uvedených v
článku 5 ods. 1 súd vydá EPZÚ najneskôr do siedmich kalendárnych dní od
podania žiadosti. 4. Ak sa kvôli výnimočným
okolnostiam považuje ústne vypočutie za nevyhnutné, súd zvolá
vypočutie najneskôr do ďalších siedmich kalendárnych dní a vydá
príkaz najneskôr do siedmich kalendárnych dní po vypočutí. 5. V prípadoch uvedených v
článku 5 ods. 2 vydávajúci orgán vydá EPZÚ najneskôr do troch kalendárnych
dní od podania žiadosti. 6. Bez toho, aby bol dotknutý
článok 32, sa prostredníctvom EPZÚ zabráni tomu, aby odporca alebo
veritelia odporcu previedli alebo vybrali z určeného účtu alebo
účtov prostriedky vo výške uvedenej v príkaze, alebo sa ich inak zbavili. 7. EPZÚ zostáva v platnosti a) dovtedy, kým nebude zrušený súdom
podľa článkov 34, 35, 36 či 40, alebo b) v prípade, že navrhovateľ získal
rozsudok, verejnú listinu alebo súdny zmier vo veci samej, ktoré sú vykonateľné
v členskom štáte pôvodu, alebo v prípadoch uvedených v článku 5 ods.
2 dovtedy, kým účinok EPZÚ nebude nahradený rovnocenným účinkom
vykonávacieho opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov za
predpokladu, že v prvom z oboch prípadov navrhovateľ podal návrh na začatie
konanie vo veci výkonu do 30 dní od oznámenia alebo nadobudnutia
vykonateľnosti rozsudku, verejnej listiny alebo súdneho zmieru, podľa
toho, ku ktorému z nich došlo neskôr. Článok 22
Opravný prostriedok voči zamietnutiu vydania EPZÚ 1. Navrhovateľ môže
podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu alebo vydávajúceho
orgánu zamietnuť žiadosť o európsky príkaz na súde, ktorý je potrebné
v súlade s článkom 48 oznámiť Komisii. 2. Opravný prostriedok sa má
podať do 30 dní od oznámenia rozhodnutia uvedeného v odseku 1. Kapitola 3
Vykonateľnosť a výkon EPZÚ Článok 23
Zrušenie doložky vykonateľnosti EPZÚ vydaný v jednom členskom štáte
podľa článku 6 ods. 2 a článku 14 ods. 1 sa uzná a vykoná v
inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti a bez
akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu. Článok 24
Doručenie EPZÚ banke 1. EPZÚ sa doručí banke
alebo bankám, ktoré sú v ňom uvedené, v súlade s týmto článkom. 2. Ak EPZÚ vydal súd alebo
vydávajúci orgán v členskom štáte výkonu, banke sa doručí v súlade s
právnymi predpismi daného členského štátu. 3. Ak sa súd vydávajúci európsky
príkaz nachádza v inom členskom štáte ako je členský štát výkonu,
príkaz sa doručí v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1393/2007[28].
So zreteľom na odosielanie EPZÚ sa
uplatňuje toto: a) Osoba alebo orgán zodpovedné za
doručenie v členskom štáte pôvodu odošlú EPZÚ priamo príslušnému
orgánu členského štátu výkonu. b) Odosielajú sa tieto dokumenty: i) kópia EPZÚ v podobe stanovenej v
prílohe II, ktorá splnila podmienky potrebné na preukázanie jej pravosti; ii) ak je to nutné, prepis alebo preklad
formuláru v súlade s článkom 47; iii) formulár o odosielaní stanovený v
prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007, ku
ktorému je v prípade nutnosti priložený prepis alebo preklad formuláru v súlade
s článkom 47. c) Príslušný orgán doručí EPZÚ banke
alebo bankám, ktoré sú v ňom uvedené. Príslušný orgán podnikne všetky
potrebné kroky na doručenie príkazu najneskôr do troch dní od jeho
prijatia. d) Hneď ako sa príkaz doručí
banke, príslušný orgán vystaví osvedčenie o doručení v súlade s
článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007
a odovzdá ho osobe alebo orgánu, ktoré o doručenie požiadali. Článok 25
Doručenie EPZÚ odporcovi 1. EPZÚ a všetky dokumenty predložené
na súd alebo príslušnému orgánu s cieľom získať príkaz sa doručia
odporcovi bezodkladne po doručení banke podľa článku 24 a po
vydaní vyhlásenia banky podľa článku 27. 2. Ak má odporca bydlisko v
členskom štáte pôvodu, príkaz sa doručí v súlade s pravidlami
vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. 3. Ak má odporca bydlisko v
členskom štáte výkonu, príslušný orgán daného členského štátu,
ktorému bol EPZÚ odoslaný podľa článku 24 ods. 3, doručí príkaz
a sprievodné doklady odporcovi v súlade s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1393/2007. 4. Ak má odporca bydlisko v inom
členskom štáte, ako je členský štát pôvodu alebo výkonu, príslušný
orgán členského štátu výkonu, ktorému bol EPZÚ odoslaný podľa
článku 24 ods. 3, doručí príkaz priamo príslušnému orgánu
členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko. Tento orgán doručí
odporcovi príkaz v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1393/2007. Článok 26
Vykonanie EPZÚ 1. Banka, ktorej sa doručí
EPZÚ, ho okamžite po prijatí vykoná tým, že zabezpečí, aby finančné
prostriedky vo výške sumy uvedenej v príkaze neboli prevedené, minuté alebo
vybraté z účtu alebo účtov, ktoré sú uvedené v príkaze alebo ktoré
banka identifikovala ako účty patriace odporcovi. Všetky finančné
prostriedky prekračujúce sumu uvedenú v EPZÚ musia zostať k
dispozícii odporcu. 2. Ak je príkaz doručený
mimo pracovných hodín, vykoná sa okamžite po začatí nasledujúceho
pracovného času. 3. Ak finančné prostriedky
na účte uvedenom v EPZÚ podľa odseku 1 obsahujú finančné
nástroje, ich hodnota sa stanoví podľa príslušnej trhovej ceny platnej v
deň vykonania príkazu. 4. Ak mena finančných
prostriedkov uložených na účte nie je tá istá ako mena, v ktorej bol
vydaný EPZÚ, banka prepočíta danú sumu podľa oficiálneho výmenného
kurzu platného v deň vykonania príkazu. 5. Zodpovednosť banky za
nedodržanie povinností stanovených v tomto článku sa riadi vnútroštátnymi
právnymi predpismi. Článok 27
Vyhlásenie banky 1. Do troch dní od prijatia EPZÚ
informuje banka príslušný orgán a navrhovateľa prostredníctvom formuláru
stanoveného v prílohe III, či a v akom rozsahu boli finančné
prostriedky na účte odporcu zablokované. Príslušný orgán odošle vyhlásenie
osobe alebo orgánu, ktorí požiadali o doručenie podľa článku 24
ods. 3 písm. a) do jedného pracovného dňa. 2. Ak je stav účtu
dostatočný na pokrytie sumy uvedenej v EPZÚ, banka nezverejní stav
odporcovho účtu. 3. Banka môže odoslať svoje
vyhlásenie zabezpečenými elektronickými komunikačnými prostriedkami. 4. Zodpovednosť banky za
nedodržanie tejto povinnosti sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Článok 28
Zablokovanie viacerých účtov 1. Ak sa EPZÚ vzťahuje na
viacero účtov odporcu, ktoré sú vedené v tej istej banke, banka ho vykoná
iba do sumy, ktorá je na ňom uvedená. 2. Ak sa podľa
vnútroštátnych právnych predpisov vydal jeden alebo viac európskych príkazov
alebo rovnocenných ochranných príkazov vzťahujúcich sa na viacero
účtov, ktoré má odporca uložené v rôznych bankách, či už v tom istom
členskom štáte alebo v rôznych členských štátoch, navrhovateľ má
povinnosť uvoľniť akúkoľvek sumu, ktorá presahuje sumu
stanovenú v EPZÚ. Je potrebné, aby k uvedenému uvoľneniu došlo do 48 hodín
od prijatia prvého vyhlásenia banky vykonaného podľa článku 27, v
ktorom sa uvádza tento prebytok. Uvoľnenie sa vykoná prostredníctvom
príslušného orgánu daného členského štátu výkonu. Článok 29
Zablokovanie spoločných a zverených účtov Účty, ktoré nepatria výlučne
odporcovi alebo účty, ktoré vlastní tretia strana v mene odporcu alebo
účty, ktoré vlastní odporca v mene tretej strany podľa záznamov
banky, môžu byť zablokované iba v rozsahu, v akom ich možno zablokovať
podľa pravidiel vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa riadi
účet, ktorý sa má oznámiť Komisii v súlade s článkom 48.
Článok 30
Náklady bánk 1. Banka je oprávnená na
vyplatenie alebo náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s vykonaním
EPZÚ alebo príkazu podľa článku 17 ods. 5 písm. a), ak je oprávnená
na toto vyplatenie alebo náhradu v súvislosti s príkazmi s rovnocenným
účinkom, ktoré sú vydané podľa vnútroštátnych právnych predpisov. 2. Poplatky za vykonanie EPZÚ
alebo príkazu podľa článku 17 ods. 5 písm. a) zodpovedajú
jednorazovým fixným poplatkom, ktoré sú vopred určené členským
štátom, v ktorom je účet vedený a ktoré rešpektujú zásady proporcionality
a nediskriminácie. 3. Členské štáty oznámia
Komisii v súlade s článkom 48, či sú banky oprávnené na úhradu svojich
nákladov a ak áno, výšku tohto poplatku v zmysle odseku 2. Článok 31
Náklady príslušného orgánu Všetky poplatky, ktoré si účtuje
príslušný orgán za výkon EPZÚ alebo za vybavovanie žiadosti o získanie
informácií o účte, ako sa uvádza v článku 17 ods. 4, zodpovedajú
jednorazovým fixným poplatkom, ktoré sú vopred určené príslušným
členským štátom, rešpektujú zásady proporcionality a nediskriminácie a sú
oznámené Komisii v súlade s článkom 48. Článok 32
Sumy vyňaté z výkonu 1. Ak sa to v právnych predpisoch
v členskom štáte výkonu stanovuje, z výkonu príkazu sa vynímajú sumy
potrebné na zabezpečenie živobytia odporcu a jeho rodiny v prípade, že
odporca je fyzickou osobou, alebo na zabezpečenie možnosti
pokračovať v bežnom chode podnikania v prípade, že odporca je
právnickou osobou. 2. Členské štáty informujú
Komisiu o pravidlách uplatniteľných v rámci ich vnútroštátnych právnych
predpisov v týchto prípadoch a poskytnú aj informáciu, aké sumy alebo aké druhy
pohľadávok uložených na bankových účtoch sa vynímajú z výkonu
príkazu. 3. Príslušný orgán
členského štátu výkonu určí po prijatí EPZÚ sumu uvedenú v odseku 1
v rozsahu, v akom ju možno určiť bez poskytnutia dodatočných
informácií od odporcu, a informuje banku, že táto suma musí zostať k
dispozícii odporcovi po vykonaní príkazu. 4. Pri určovaní sumy
uvedenej v odseku 1 uplatní príslušný orgán právne predpisy členského
štátu, ktorým sú určené, a to aj v prípade, že odporca má bydlisko v inom
členskom štáte. Článok 33
Poradie konkurujúcich si veriteľov EPZÚ prideľuje rovnaké poradie ako
nástroj s rovnocenným účinkom podľa právnych predpisov členského
štátu, v ktorom je bankový účet vedený. Členské štáty informujú
Komisiu o rovnocenných nástrojoch a poradí udelenom týmito nástrojmi v súlade s článkom 48. Kapitola 4
prostriedky nápravy voči EPZÚ Článok 34
Prostriedok nápravy odporcu v členskom štáte pôvodu 1. Ak bol EPZÚ vydaný podľa
oddielu 1 kapitoly 2 môže odporca žiadať o a) preskúmanie EPZÚ z dôvodu, že požiadavky
na jeho vydanie ustanovené v článkoch 2, 6 a 7 neboli splnené; b) preskúmanie EPZÚ z dôvodu, že
navrhovateľ nepodal návrh na začatie konania vo veci samej v lehote
uvedenej v článku 13. 2. S výnimkou preskúmania
podľa odseku 1 písm. b) žiadosť o preskúmanie je potrebné podať
bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 45 dní odo dňa,
keď bol odporca fakticky oboznámený s obsahom príkazu a mohol naň
reagovať. 3. Žiadosť o preskúmanie je
potrebné adresovať súdu, ktorý vydal príkaz. Žiadosť je potrebné
podať prostredníctvom formulára stanoveného v prílohe IV a
akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane elektronického. 4. Žiadosť sa doručí
navrhovateľovi v súlade s uplatniteľnými pravidlami vzťahujúcimi
sa na doručenie dokumentov. 5. Ak je preskúmanie odôvodnené
na základe jedného z dôvodov uvedených v odseku 1, súd najneskôr do 30
kalendárnych dní od doručenia žiadosti navrhovateľovi vydá
rozhodnutie, ktorým sa EPZÚ zruší alebo upraví. 6. Rozhodnutie zrušiť alebo
upraviť príkaz sa okamžite vykoná bez ohľadu na akýkoľvek
prostriedok nápravy podľa článku 37, pokiaľ súd nerozhodne v
záujme ochrany navrhovateľových záujmov, že jeho rozhodnutie bude
vykonateľné až po tom, ako sa stane právoplatným. 7. Rozhodnutie sa okamžite
doručí príslušnej banke alebo bankám, ktoré ihneď po prijatí vykonajú
rozhodnutie úplným alebo čiastočným uvoľnením zablokovanej sumy.
Rozhodnutie sa takisto okamžite doručí navrhovateľovi v súlade s uplatniteľnými
pravidlami vzťahujúcimi sa na doručovanie dokumentov. Článok 35
Prostriedky nápravy odporcu v členskom štáte výkonu 1. Ak bol EPZÚ vydaný podľa
oddielu 1 alebo 2 kapitoly 2, môže odporca žiadať o a) obmedzenie výkonu príkazu z dôvodu, že
určité sumy na účte sú vyňaté z výkonu podľa právnych
predpisov členského štátu, v ktorom je vedený účet, a príslušný orgán
tieto sumy nezohľadnil alebo ich nezohľadnil správne podľa
článku 32; b) ukončenie výkonu príkazu z dôvodu,
že i) v členskom štáte výkonu bol vydaný
rozsudok, ktorým sa zrušuje pohľadávka, ktorú sa navrhovateľ snaží
zabezpečiť prostredníctvom príkazu, alebo ii) zablokovaný bankový účet je
vyňatý z výkonu podľa právnych predpisov upravujúcich oslobodenie od
výkonu v členskom štáte, v ktorom je vedený účet. 2. Ak bol príkaz vydaný
podľa oddielu 1 kapitoly 2, odporca má právo požiadať, aby bol príkaz
zrušený z dôvodu, že navrhovateľ nepodal návrh na začatie konania vo
veci samej do lehoty uvedenej v článku 13. 3. Ak bol príkaz vydaný
podľa oddielu 2 kapitoly 2, môže odporca žiadať o i) zrušenie príkazu z dôvodu, že rozsudok,
súdny zmier alebo verejná listina boli v členskom štáte pôvodu zrušené; ii) pozastavenie príkazu z dôvodu, že
vykonateľnosť rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny bola v
členskom štáte pôvodu pozastavená. 4. S výnimkou preskúmania
podľa odseku 2 písm. b) žiadosť o preskúmanie je potrebné podať
bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 45 dní odo dňa, keď
bol odporca fakticky oboznámený s obsahom príkazu a mohol naň
reagovať. 5. Žiadosť sa adresuje
príslušným súdom členského štátu výkonu oznámeného členskými štátmi
podľa článku 48. Žiadosť je potrebné podať v papierovej
podobe alebo pomocou akéhokoľvek iného komunikačného prostriedku
vrátane elektronického, prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe IV. 6. Žiadosť sa doručí
navrhovateľovi v súlade s uplatniteľnými pravidlami vzťahujúcimi
sa na doručovanie dokumentov. 7. Ak je preskúmanie odôvodnené
na základe jedného z dôvodov uvedených v odseku 1, súd najneskôr do 30
kalendárnych dní od doručenia žiadosti navrhovateľovi vydá
rozhodnutie, ktorým sa EPZÚ zruší alebo upraví. 8. Rozhodnutie zrušiť alebo
upraviť príkaz sa okamžite vykoná bez ohľadu na akýkoľvek
prostriedok nápravy podľa článku 37, pokiaľ súd nerozhodne v
záujme ochrany navrhovateľových záujmov, že jeho rozhodnutie bude
vykonateľné až po tom, ako sa stane právoplatným. Článok 36
Prostriedky nápravy odporcu v členskom štáte jeho bydliska Ak je odporca spotrebiteľom, zamestnancom
alebo poistencom, môže adresovať žiadosť o preskúmanie
príslušnému súdu, ktorý je potrebné oznámiť Komisii v súlade s
článkom 49, v členskom štáte, v ktorom má bydlisko. Článok 37
Právo podať opravný prostriedok Právo podať opravný prostriedok voči
rozhodnutiu vydanému podľa článkov 34, 35 alebo 36 sa riadi
vnútroštátnymi právnymi predpismi. Článok 38
Právo poskytnúť alternatívnu zábezpeku 1. Príslušný orgán
členského štátu výkonu ukončí výkon EPZÚ, ak odporca poskytne
príslušnému orgánu zábezpeku sumy uvedenej v súlade s odsekom 2 alebo
rovnocennú záruku vrátane bankovej záruky ako alternatívne prostriedky na
ochranu práv navrhovateľa. 2. V EPZÚ sa uvedie suma
zábezpeky nevyhnutnej na ukončenie platnosti príkazu. Článok 39
Právo tretej strany Tretia strana má právo na vznesenie námietok
voči európskemu príkazu na súdoch členského štátu pôvodu alebo výkonu
v prípade, že príkaz alebo jeho výkon ohrozuje jej práva. Článok 40
Zmena alebo zrušenie EPZÚ Bez toho, aby boli dotknuté práva odporcu
podľa článkov 34, 35 a 36, všetky strany môžu kedykoľvek
požiadať súd pôvodu o zmenu alebo zrušenie EPZÚ z dôvodu, že okolnosti, na
základe ktorých bol príkaz vydaný, sa medzičasom zmenili vrátane
skutočnosti, že sa vyniesol rozsudok vo veci samej, ktorý zrušil
pohľadávku, ktorú sa príkaz snažil zabezpečiť alebo
skutočnosti, že odporca splatil pohľadávku. Kapitola 5
Všeobecné ustanovenia Článok 41
Zastupovanie strán Zastupovanie advokátom alebo inou osobou s
právnickým vzdelaním nie je v konaní vo veci vydania EPZÚ podľa tohto
nariadenia povinné. Článok 42
Náklady, ktoré znáša neúspešná strana 1. Trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Súd však neprisúdi úspešnej strane trovy konania,
ktoré boli neodôvodnene vynaložené, alebo ktoré sú neprimerané voči
pohľadávke. 2. Ak bol EPZÚ vydaný podľa
oddielu 1 kapitoly 2, trovy konania prisúdi súd konajúci vo veci samej alebo
súd rušiaci príkaz podľa bodu b) článku 34 ods. 1 alebo článku
35 ods. 2. 3. Ak bol príkaz vydaný
podľa oddielu 2 kapitoly 2, súdne trovy určí príslušný súd
vykonávajúci rozsudok, verejnú listinu alebo súdny zmier, na základe ktorých
bol príkaz vydaný. Článok 43
Súdne poplatky 1. Súdne poplatky za získanie
EPZÚ nemôžu byť vyššie ako poplatky za získanie rovnocenného opatrenia
podľa vnútroštátnych právnych predpisov, neprimerané voči výške
pohľadávky a nemôžu odrádzať navrhovateľa od využitia tohto
postupu. 2. Členské štáty oznámia
Komisii uplatniteľné súdne poplatky v súlade s článkom 48. Článok 44
Lehoty Ak za výnimočných okolností nie je možné,
aby súd, vydávajúci orgán alebo príslušný orgán rešpektovali lehoty uvedené v
článkoch 21 ods. 3 a 4, v článku 24 ods. 3 písm. c), v článku 27
ods. 1, v článku 34 ods. 5 a 7 a v článku 35 ods. 8, súd alebo orgán
prijmú v tejto súvislosti čo najskôr kroky vyžadované v uvedených
ustanoveniach. Súd alebo orgán odôvodnia výnimočné okolnosti, ak ich o to
zúčastnená strana požiada. Článok 45
Vzťah s vnútroštátnym procesným právom Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne
upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi. Článok 46
Vzťah k iným právnym nástrojom 1. Bez toho, aby boli dotknuté
články 24, 25 a 27, nie je týmto nariadením dotknuté uplatňovanie
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007. 2. Týmto nariadením nie je
dotknuté nariadenie Rady (ES) č. 44/2001[29]. 3. Týmto nariadením nie je
dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES.
Článok 47
Požiadavky prekladu a prepisu 1. Ak sa podľa tohto
nariadenia žiada prepis alebo preklad, takýto prepis alebo preklad sa vyhotoví
v úradnom jazyku príslušného členského štátu alebo, ak je v tomto
členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných
jazykov súdneho konania v mieste výkonu v súlade s právnymi predpismi tohto
členského štátu. 2. Na účely formulárov
uvedených v článku 8 ods. 1, v článku 15 ods. 1, v článku 21
ods. 2, v článku 24 ods. 3 písm. b) ii) a iii) a písm. d), v článku
27 ods. 1 a v článku 34 ods. 3 alebo na účely akýchkoľvek iných
dokumentov, ktoré majú zúčastnené strany predložiť podľa
článku 8 ods. 2, článkov 34, 35 a 36, prepisy alebo preklady sa môžu
vyhotoviť v akomkoľvek inom úradnom jazyku alebo v jazykoch
inštitúcií Únie, ktoré tento členský štát označil za prijateľné.
3. Preklad uskutočnený
podľa tohto nariadenia vypracuje osoba oprávnená na preklady
v niektorom z členských štátov. Článok 48
Informácie, ktoré majú poskytnúť členské štáty 1. Najneskôr do __________ [12
mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], členské štáty
poskytnú Komisii tieto informácie a) orgán príslušný na vydávanie EPZÚ v
súlade s článkom 14 ods. 2; b) spôsoby získavania informácií dostupné v
rámci ich vnútroštátnych právnych predpisov podľa článku 17 ods. 4; c) súd, na ktorý sa má podať opravný
prostriedok voči rozhodnutiu nevydať EPZÚ, ako sa uvádza v
článku 22; d) orgán príslušný na vykonanie EPZÚ v
súlade s kapitolou 3; e) rozsah, v ktorom možno zablokovať
spoločné a zverené účty podľa vnútroštátnych právnych predpisov,
ako sa uvádza v článku 29; f) pravidlá uplatniteľné na sumy
vyňaté z výkonu podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa
uvádza v článku 32; g) jednorazové fixné poplatky bánk a
príslušného orgánu, ako sa uvádza v článkoch 30 a 31; h) poradie pridelené ochranným opatreniam,
ktoré sú rovnocenné s EPZÚ podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa
uvádza v článku 33; i) súdy príslušné v členskom štáte
výkonu, na ktoré možno podať žiadosť o preskúmanie v súlade s
článkom 34 ods. 3 alebo 36; j) súdne poplatky za vydanie EPZÚ, ako sa
uvádza v článku 43; k) jazyky prijateľné na preklady
dokumentov, ako sa uvádza v článku 47. 2. Členské štáty
bezodkladne oznámia Komisii akúkoľvek zmenu informácií uvedených v odseku
1. 3. Komisia zverejní informácie,
ktoré jej boli podľa tohto článku oznámené, ľubovoľnými
vhodnými spôsobmi, najmä prostredníctvom Európskej súdnej siete pre
občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES. Článok 49
Zmeny a doplnenia príloh Komisia má právomoc prijímať delegované
akty v súlade s článkom 50 týkajúcim sa zmien a doplnení príloh. Článok 50
Delegované akty 1. Právomoc prijímať
delegované akty sa udeľuje Komisii za podmienok stanovených v tomto
článku. 2. Delegovanie právomoci
uvedenej v článku 49 sa udelí Komisii na dobu neurčitú od
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 3. Delegovanie právomoci
uvedenej v článku 49 môže byť kedykoľvek odvolané Európskym
parlamentom alebo Radou. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončí delegovanie
právomoci uvedenej v tomto rozhodnutí. Rozhodnutie nadobudne účinnosť
dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku
Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený.
Rozhodnutie neovplyvní platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už
nadobudol účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný
akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho
prijatí. 5. Delegovaný akt prijatý na
základe článku 49 nadobudne účinnosť až vtedy, ak Európsky
parlament ani Rada nevyjadria žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia
tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty
Európsky parlament aj Rada informujú Komisiu, že nebudú mať žiadne námietky.
Táto lehota sa predlžuje o 2 mesiace z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo
Rady. Článok 51
Monitorovanie a preskúmanie 1. Do [piatich rokov od dátumu
uplatnenia] predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Správa
bude obsahovať posúdenie fungovania postupu a vykonávania EPZÚ v
členských štátoch. 2. K správe sa prípadne pripoja
návrhy na úpravy tohto nariadenia. 3. Členské štáty zozbierajú
a sprístupnia Komisii informácie a) o počte žiadostí o EPZÚ, počte
prípadov, v ktorých sa príkaz udelil, a o sumách, ktoré jednotlivé
príkazy pokrývali, a b) o počte žiadostí o preskúmanie
podľa článkov 34, 35 a 36 a o výsledku týchto konaní. Kapitola 6
Záverečné ustanovenia Článok 52
Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a
priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami. Uplatňuje sa od [24 mesiacov po
nadobudnutí účinnosti] s výnimkou článku 48, ktorý sa uplatňuje
od [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. V […] Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA I EURÓPSKY PRÍKAZ NA
ZABLOKOVANIE ÚČTOV FORMULÁR ŽIADOSTI [článok 8 ods. 1
a článok 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
XXX, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania
pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára
európsky príkaz na zablokovanie účtov] Vyplní súd/tribunál Vec č.: Prijaté súdom/tribunálom dňa: ___/___/_____ DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE
PREČÍTAJTE SI USMERNENIA NA ZAČIATKU KAŽDÉHO ODDIELU – POMÔŽU VÁM PRI
VYPĹŇANÍ TLAČIVA Jazyk Vyplňte toto tlačivo v jazyku súdu/tribunálu, ktorému
zasielate žiadosť. Tlačivo je k dispozícii vo všetkých úradných
jazykoch inštitúcií Európskej únie na webovej stránke Európskeho
justičného atlasu na adrese http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm. Môže vám to pomôcť pri jeho vypĺňaní v požadovanom
jazyku. Sprievodné
doklady K formuláru
žiadosti by mali byť priložené príslušné sprievodné doklady alebo dôkazy,
ako napr. zmluvy, faktúry, korešpondencia medzi stranami atď. Kópia tlačiva žiadosti o uplatnenie
pohľadávky a prípadných sprievodných dokladov sa zašle odporcovi potom,
ako banka vykoná európsky príkaz na zablokovanie účtov. Odporca môže
požiadať o preskúmanie EPZÚ. 1.
Súd/tribunál
V tejto časti by ste mali uviesť
súd/tribunál, na ktorom uplatňujete pohľadávku. Neúplný zoznam
možných kritérií súdnej príslušnosti je uvedený v políčku 5. 1.1. Názov:
1.2. Ulica a číslo/poštový priečinok:
1.3. Mesto a PSČ:
1.4. Členský štát: Belgicko (BE) □ Bulharsko (BU) □ Cyprus (CY) □
Česká republika (CZ) □ Estónsko (EE) □ Fínsko (FI) □
Francúzsko (FR) □ Grécko (EL) □ Holandsko (NL) □ Írsko (IE)
□ Litva (LT) □ Lotyšsko (LV) □ Luxembursko (LU) □
Maďarsko (HU) □ Malta (MT) □ Nemecko (DE) □ Poľsko
(PL) □ Portugalsko (PT) □ Rakúsko (AT) □ Rumunsko (RO)
□ Slovensko (SK) □ Slovinsko (SI) □ Spojené kráľovstvo
(UK) □ Španielsko (ES) □ Švédsko (SE) □ Taliansko (IT)
□ 2. Navrhovateľ V tejto časti musíte uviesť seba ako navrhovateľa,
prípadne meno Vášho zástupcu. Nie je povinné byť zastúpený advokátom ani
inou osobou s právnickým vzdelaním. V niektorých členských štátoch
nestačí poskytnúť len poštový priečinok (P.O. Box) ako adresu, a
preto by ste mali uviesť ulicu, číslo a PSČ. Ak tak neurobíte,
môže sa stať, že sa dokument nedoručí. V políčku „ďalšie údaje“ môžete
uviesť ďalšie informácie umožňujúce Vašu identifikáciu, napr.
dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu alebo IČO. 2.1. Priezvisko, meno/názov spoločnosti alebo organizácie:
2.2. Ulica a číslo/poštový priečinok:
2.3. Mesto a PSČ:
2.4. Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny
podľa oddielu 1):
2.5. Telefón[30]:
2.6. E-mail[31]
2.7. Prípadný zástupca navrhovateľa a kontaktné údaje*:
2.8. Ďalšie údaje*: 3.
Odporca
V tejto časti by ste mali uviesť odporcu a
jeho zástupcu, ak je zástupca známy. Vezmite na vedomie, že odporca nemusí
byť zastúpený advokátom ani inou osobou s právnickým vzdelaním. V niektorých krajinách nestačí
poskytnúť len poštový priečinok (P.O. Box) ako adresu, a preto
by ste mali uviesť ulicu, číslo a PSČ. Ak tak neurobíte, môže sa
stať, že sa dokument nedoručí. Pokiaľ nemôžete uviesť všetky
informácie, ktoré nie sú označené ako nepovinné (*), mali by ste
uviesť ďalšie informácie v oddiele 4. 3.1. Priezvisko a meno (mená*)/názov spoločnosti alebo
organizácie:
3.2. Ulica a číslo/poštový priečinok:
3.3. Mesto a PSČ:
3.4. Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny
podľa oddielu 1):
3.5. Telefón*:
3.6. E-mail*:
3.7. Prípadný zástupca odporcu a kontaktné údaje*: 4. Údaje
o bankovom účte odporcu Kvôli úspore
času a nákladov je dôležité uviesť čo možno najviac informácií o
bankovom účte odporcu. Pokiaľ nemôžete poskytnúť viac informácií
než tie, ktoré sú uvedené v oddiele 4.1., môže sa o zistenie ďalších
informácií od bánk alebo z verejných registrov pokúsiť príslušný orgán v
členskom štáte, v ktorom je účet vedený. Tento postup však bude
nejaký čas trvať a za zistenie týchto informácií Vám môže
byť účtovaný poplatok. Ak chcete zablokovať viac účtov,
použite ďalšie listy. 4.1. Členský štát, v ktorom je bankový účet vedený
(uveďte kód krajiny podľa oddielu 1)
4.2. Názov banky 4.3. Adresa sídla banky: Ulica a číslo/poštový priečinok a
poštové smerovacie číslo/krajina
4.4. Číslo účtu 4.5. Telefón/fax banky*:
4.6. Ďalšie údaje o druhu bankového účtu*:
Pokiaľ nemôžete uviesť viac informácií o bankovom účte
než krajinu, v ktorej je vedený (4.1.), a pokiaľ nepoznáte ani úplnú
adresu odporcu (oddiely 3.2. a 3.3.), je nutné uviesť jednu z týchto
ďalších informácií: 4.7. Ak je odporcom fyzická osoba 4.7.1. Dátum narodenia odporcu:
4.7.2. Národné identifikačné číslo odporcu:
4.7.3. Číslo pasu odporcu: 4.8. Ak je odporca právnickou osobou, jej číslo v obchodnom
registri. 5. Súdna príslušnosť Bol Vám už v súvislosti s odporcom
doručený rozsudok, verejná listina alebo súdny zmier? Áno || ¨ Nie || ¨ Pokiaľ áno, prejdite na políčko 6. Pokiaľ nie, uveďte nasledujúce
informácie v tomto políčku a potom prejdite na políčko 7.
Žiadosť sa musí podať na súd alebo tribunál, ktorý je príslušný sa ňou
zaoberať. Súdnu príslušnosť na vydávanie európskeho príkazu na
zablokovanie účtov má súd, ktorý má príslušnosť vo veci samej v
súlade s pravidlami zodpovedajúcich nástrojov európskeho práva. Informácie o
pravidlách súdnej príslušnosti možno nájsť na webovej stránke Európskeho
justičného atlasu na adrese: http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm.
O vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov môžete takisto
požiadať priamo v členskom štáte, v ktorom je bankový účet
vedený. Tento oddiel obsahuje neúplný zoznam možných
kritérií súdnej príslušnosti podľa uvedeného nariadenia. Môžete takisto
navštíviť stránku http://ec.europa.eu/civiljustice/glossary/glossary_sk.htm,
na ktorej sú vysvetlené niektoré použité právne pojmy. 5. Z akého dôvodu sa domnievate, že súd/tribunál je príslušný? || 5.1. Bydlisko odporcu || ¨ 5.2. Miesto plnenia zmluvy || ¨ 5.3. Miesto, kde bola spôsobená škoda || ¨ 5.4. Výber súdu/tribunálu dohodnutý stranami || ¨ 5.5. Miesto, kde je vedený bankový účet, ktorý má byť zablokovaný || ¨ 5.6. Iné (uveďte) 6.
Vydaný rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina
6.1. Názov súdu/tribunálu/iného orgánu: 6.2. Dátum rozhodnutia: 6.3. Mena: □ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN) □ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □ Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý (PLN) □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska koruna (SEK) □ Iná (uveďte kód ISO): 6.4. Suma, ktorú má odporca podľa súdneho rozhodnutia zaplatiť navrhovateľovi 6.4.1. Základná suma: 6.4.2. Úrok priznaný v rozsudku: – Suma:_____ , alebo – sadzba … %. Úrok splatný od … (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr). □ Úrok splatný od dátumu rozsudku: – sadzba … %. 6.4.3. Náklady, ktoré má niesť odporca □ Nie □ Áno. Konkretizujte tieto trovy a uveďte príslušnú sumu (požadovanú alebo vynaloženú). □ Súdne poplatky: … □ Advokátske poplatky: …. □ Poplatky za doručenie dokumentov: … □ Iné: … 6.5. Potrvrdzujem, že rozsudku, verejnej listine alebo súdnemu zmieru sa doposiaľ nevyhovelo □ Áno 6.6. Sú rozsudok, verejná listina alebo súdny zmier zo zákona vykonateľné v členskom štáte výkonu alebo boli vyhlásené v tomto štáte za vykonateľné? □ Nie – prejdite na políčko 8. □ Áno – priložte □ potvrdenie na účely výkonu vydané súdom alebo príslušným orgánom v súlade s použiteľným nástrojom Únie alebo □ vyhlásenie vykonateľnosti a prejdite na políčko 9. || 7. Výška
a odôvodnenie pohľadávky (nevyplňujte,
pokiaľ ste vyplnili oddiel 6)
Európsky príkaz na zablokovanie účtov
môže byť vydaný, pokiaľ predložíte dôležité skutočnosti, v
rozumnej miere podložené dokladmi, ktoré súd presvedčia o tom, že sa Vaša
pohľadávka voči odporcovi javí ako opodstatnená vo výške, v ktorej
bol príkaz navrhnutý. 7.1. Výška istiny pohľadávky:
7.2. Výška úroku:
7.2.1. Úroková sadzba vypočítaná do dňa podania žiadosti:
7.2.2. Sadzba … %.
7.3. Odôvodnenie pohľadávky voči odporcovi:
7.4. Zoznam dôkazov (priložené písomné dôkazy): 8. Dôvody, prečo je potrebné
vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov
(nevyplňujte, pokiaľ ste v oddiele 6.5. odpovedali „áno“): Európsky príkaz na zablokovanie účtov
možno vydať len vtedy, keď predložíte relevantné skutočnosti
poukazujúce na pravdepodobnosť, že výkonu existujúceho alebo budúceho
titulu voči odporcovi hrozí zmarenie alebo sťaženie, a to najmä, ak
existuje reálne nebezpečenstvo, že odporca by mohol presunúť alebo
utajiť aktíva uložené na bankovom účte alebo účtoch, ktoré majú
byť zablokované, alebo sa ich zbaviť. 8.1. Existuje nebezpečenstvo, že by odporca mohol presunúť
alebo utajiť aktíva uložené na bankovom účte alebo sa ich
zbaviť? Ak áno, uveďte viac informácií o situácii:
8.2. Existuje iné nebezpečenstvo spomenuté v texte nad týmto
políčkom? Ak áno, uveďte viac informácií:
8.3. Zoznam dôkazov (priložené písomné dôkazy): 9.
Iné súdy, na ktoré bola podaná žiadosť o ochranné opatrenia
Musíte poskytnúť informácie o tom, či ste na
inom súde podali žiadosť o ochranného opatrenia voči tomu istému
odporcovi zaisťujúce rovnaké práva. Súd, na ktorý ste podali žiadosť
o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, musíte informovať
o akomkoľvek inom vydanom európskom príkaze na zablokovanie
účtov alebo ochrannom opatrení vydanom na základe vnútroštátnych právnych
predpisov.
9.1. Žiadosti o vydanie iného európskeho príkazu na zablokovanie
účtov
9.1.1. Názov súdu:
9.1.2. Adresa súdu:
9.1.3. Referenčné číslo návrhu:
9.1.4. Je pohľadávka v rovnakej sume, o akú sa žiada tu? □ Áno. □ Nie. Pokiaľ nie, údaje o sume požadovanej v
inom návrhu a o mene: 9.2. Žiadosti o vnútroštátne ochranné opatrenia
9.2.1. Názov súdu:
9.2.2. Adresa súdu:
9.2.3. Referenčné číslo žiadosti:
9.1.4. Je pohľadávka v rovnakej sume, o akú sa žiada tu? □ Áno. □ Nie. Pokiaľ nie, údaje o sume požadovanej v
inej žiadosti a o mene: 10.
Dátum a podpis
Nezabudnite
na poslednú stranu čitateľne napísať svoje meno, žiadosť
podpísať a uviesť dátum. Týmto žiadam,
aby súd/tribunál na základe mojej pohľadávky vydal európsky príkaz na
zablokovanie účtov proti odporcovi. Vyhlasujem, že
uvedené informácie sú pravdivé podľa môjho najlepšieho vedomia a sú
poskytnuté v dobrej viere. V: Dátum: ___/___/_____ Meno a podpis: Zoznam
dokumentov priložených k tejto žiadosti:
PRÍLOHA II EURÓPSKY PRÍKAZ NA
ZABLOKOVANIE ÚČTOV [článok 21 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. XXX, ktorým sa v záujme uľahčenia
cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných
veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov] 1. Súd
pôvodu 1.1 Názov: 1.2 Adresa: 1.3 Ulica a číslo/poštový
priečinok: 1.4 Obec a poštové smerovacie
číslo: 1.5 Členský štát AT □ BE □ BU □ CY □
CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU
□ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL
□ PL □ PT □ RO □ SE □ SI □ SK □ UK
□ 1.6 Telefón/fax/e-mail: 2. Navrhovateľ
2.1. Priezvisko a meno (mená)/názov
podniku alebo organizácie: 2.2. Adresa: 2.2.1. Ulica a číslo/poštový
priečinok: 2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: 2.2.3. Krajina (pokiaľ je členským
štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1): 3. Odporca 3.1. Priezvisko a meno (mená)/názov
podniku alebo organizácie: 3.2. Adresa: 3.2.1. Ulica a číslo/poštový
priečinok: 3.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: 3.2.3. Krajina (pokiaľ je členským
štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1): 4. Dátum a referenčné
číslo európskeho príkazu na zablokovanie účtov 4.1. Dátum 4.2. Referenčné číslo príkazu 5. Bankové účty, ktoré majú
byť zablokované Súd ukladá, aby bol tento bankový účet
odporcu zablokovaný do výšky sumy uvedenej v bode 6.5.: 5.1. Informácie o prvom bankovom
účte, ktorý má byť zablokovaný 5.1.1. Členský štát, v ktorom je
bankový účet vedený (uveďte kód krajiny podľa oddielu 1): 5.1.2. Názov a adresa banky: 5.1.3. Číslo bankového účtu: 5.2. Informácie o druhom bankovom
účte, ktorý má byť zablokovaný: 5.2.1. Členský štát, v ktorom je vedený
bankový účet: 5.2.2. Názov a adresa banky: 5.2.3. Číslo bankového účtu: (na ďalšie účty použite zvláštny list) Ak je zablokovaný viac než jeden účet, je
navrhovateľ povinný uvoľniť akúkoľvek zablokovanú sumu
presahujúcu sumu uvedenú v bode 6.5. (článok 28 ods. 2). POZNÁMKA: Pokiaľ navrhovateľ nemohol
uviesť viac informácií ako meno členského štátu, v ktorom je vedený
bankový účet, môže byť tento príkaz vykonaný len vtedy, ak nevyhnutné
informácie poskytne príslušný orgán v členskom štáte výkonu. 6. Zablokovaná suma 6.1. Mena □ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN)
□ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □
Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý
(PLN) □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska
koruna (SEK) □ Iná (uveďte kód ISO): 6.2. Základná suma: 6.3. Úroky: 6.4. Náklady (priznané v rozsudku): 6.5. Zablokovaná suma spolu: 7. Zábezpeka 7.1. Musí navrhovateľ poskytnúť
zábezpeku? □ Nie □ Áno, vo výške Mena □ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN)
□ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □
Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý
(PLN) □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska
koruna (SEK) □ Iná (uveďte kód ISO): 7.2 Zablokovanie sa ukončí, ak
odporca poskytne zábezpeku vo výške: 8. Trovy 8.1. Mena □ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN)
□ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □
Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý
(PLN) □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska
koruna (SEK) □ Iná (uveďte kód ISO): 8.2. Má odporca znášať trovy konania
a, ak áno, v plnom rozsahu alebo čiastočne? □ Nie □ Áno. Konkretizujte tieto trovy a
uveďte príslušné sumy (požadované alebo vynaložené). □ Súdne poplatky: … □ Advokátske poplatky: …. □ Poplatky za doručenie dokumentov:
… □ Iné: … 9. Trvanie
príkazu: Príkaz sa stane odvolateľným, pokiaľ
navrhovateľ nepodá návrh na začatie konania vo veci samej do
…………..(dátum) [30 dní od vydania príkazu].[32] V ………………. Dňa
……………………….. ……………………………..
Podpis a/alebo pečiatka PRÍLOHA III Vyhlásenie banky Informácie o prostriedkoch
zablokovaných v dôsledku vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov
určené príslušnému orgánu a navrhovateľovi [článok 27 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. XXX, ktorým sa v záujme
uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v
občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie
účtov] Tieto informácie budú zaslané príslušnému
orgánu a navrhovateľovi zabezpečenou elektronickou cestou alebo
poštou.
1.
Súd pôvodu
1.1.
Názov:
1.2.
Adresa:
1.2.1.
Ulica a číslo/poštový priečinok:
1.2.2.
Obec a poštové smerovacie číslo:
1.2.3.
Členský štát
AT □ BE □ BU □ CY □
CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU
□ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL
□ PL □ PT □ RO □ SE □ SI □ SK □ UK
□ 2. Európsky príkaz na zablokovanie
vydaný súdom pôvodu 2.1. Referenčné číslo európskeho
príkazu: 2.2. Celková suma, ktorá má byť
zablokovaná: 3. Navrhovateľ 3.1. Priezvisko a meno (mená)/názov
podniku alebo organizácie: 3.2. Adresa: 3.2.1. Ulica a číslo/poštový
priečinok: 3.2.2. Obec a poštové smerovacie
číslo: 3.2.3. Krajina (pokiaľ je
členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1): 3.3. E-mail: 4. Odporca 4.1. Priezvisko a meno (mená)/názov
podniku alebo organizácie: 4.2. Adresa: 4.2.1. Ulica a číslo/poštový
priečinok: 4.2.2. Obec a poštové smerovacie
číslo: 4.2.3. Krajina (pokiaľ je
členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1): 5. Zablokované prostriedky 5.1. Názov banky: 5.2. Adresa banky: 5.3. Krajina
(pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu
1): 5.4 Telefón/fax/e-mail
banky: 5.5. Suma
zablokovaných prostriedkov: V ………………. Dňa
……………………….. ……………………………..
Podpis a/alebo pečiatka PRÍLOHA IV ŽIADOSŤ O
PRESKÚMANIE [články 34, 35 a 36 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. XXX, ktorým sa v záujme
uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v
občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie
účtov] DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE Jazyk
Vyplňte toto tlačivo v jazyku
súdu/tribunálu, ktorému zasielate žiadosť. Tlačivo je k dispozícii
vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie na webovej stránke
Európskeho justičného atlasu na adrese http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm.
Môže vám to pomôcť pri jeho vypĺňaní v požadovanom jazyku.
1.
Navrhovateľ
1.1.
Priezvisko a meno
(mená)/názov podniku alebo organizácie:
1.2.
Adresa:
1.2.1.
Ulica a číslo/poštový priečinok:
1.2.1.
Obec a poštové smerovacie číslo:
1.2.2.
Krajina (pokiaľ je členským štátom,
uveďte kód krajiny podľa oddielu 2):
2.
Súd pôvodu (súd, ktorý vydal európsky príkaz na zablokovanie
účtov)
2.1.
Názov:
2.2.
Adresa:
2.2.1.
Ulica a číslo/poštový priečinok:
2.2.2.
Obec a poštové smerovacie číslo:
2.2.3.
Členský štát
AT □ BE □ BU □CY □
CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU
□ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL
□ PL □ PT □ RO □SE □ SI □ SK □ UK
□
3.
Európsky príkaz na zablokovanie účtov:
3.1.
3.1. Dátum a
referenčné číslo:
3.2. Celková suma, ktorá má byť
zablokovaná:
4.
Členský štát výkonu
Členský štát, v ktorom sa príkaz vykonal
(uveďte kód krajiny podľa oddielu 2):
5.
Navrhovateľ
5.1.
5.1. Priezvisko a meno
(mená)/názov podniku alebo organizácie:
5.2.
5.2. Adresa:
5.2.1.
5.2.1. Ulica a
číslo/poštový priečinok:
5.2.2.
5.2.2. Obec a poštové
smerovacie číslo:
5.2.3.
5.2.3. Krajina (pokiaľ je
členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 2):
Žiadosť
o preskúmanie Vo
väčšine prípadov sa musí žiadosť o preskúmanie európskeho príkazu na
zablokovanie účtov adresovať súdu pôvodu. Je to tak v prípade, ak
chcete vzniesť niektorú z námietok uvedených v oddiele 6, najmä
námietku voči existencii či výške pohľadávky alebo voči
nebezpečenstvu použitia aktív. Ak chcete
vzniesť niektorú z námietok voči postupu výkonu uvedených v oddiele
7, najmä námietku týkajúcu sa súm, ktoré sú vylúčené z exekúcie,
musíte svoju žiadosť adresovať súdu v členskom štáte výkonu. Pokiaľ
ste boli žalovaný(á) ako spotrebiteľ, zamestnanec alebo poistenec, môžete
svoju žiadosť o preskúmanie adresovať príslušnému súdu v
členskom štáte vášho obvyklého pobytu. V tomto prípade zaškrtnite
námietky, ktoré chcete vzniesť, v oddiele 6 a/alebo 7 a zaškrtnite
rámček v oddiele 8.
6.
žiadosť o preskúmanie na súde pôvodu
Pozn.: Pokiaľ sa európsky príkaz na
zablokovanie účtov vydal na základe existujúceho rozsudku, súdneho zmieru
alebo verejnej listiny voči Vám, máte právo vzniesť iba námietky
uvedené v bodoch 6.1.1, 6.1.2 a 6.2. Týmto podávam žiadosť o preskúmanie EPZÚ,
pretože (zaškrtnite príslušný rámček) 6.1. podmienky na vydanie európskeho príkazu na
zablokovanie účtov neboli splnené, pretože 6.1.1. □ Nariadenie sa nevzťahuje
na pohľadávku navrhovateľa/súdne rozhodnutie (článok 2) 6.1.2. □ Súd pôvodu nie je príslušný
(článok 6 alebo článok 14 ods. 1) 6.1.3. □ Pohľadávka
navrhovateľa nie je opodstatnená (článok 7 ods. 1), uveďte
dôvody: 6.1.4. □ Neexistuje nebezpečenstvo
presunu, zbavenia sa alebo utajenia prostriedkov uložených na bankovom
účte (článok 7 ods. 2), uveďte dôvody: 6.2. □ 6.3. □ Navrhovateľ mal
byť požiadaný o poskytnutie zábezpeky alebo zábezpeky vyššej, ako nariadil
súd (uveďte dôvody): 6.4 □ Navrhovateľ nepodal návrh na začatie
konania vo veci samej do 30 dní od vydania príkazu alebo v kratšej lehote
stanovenej vydávajúcim súdom.
7.
žiadosť o preskúmanie v členskom štáte výkonu
Pozn.: Pokiaľ sa európsky príkaz na
zablokovanie účtov vydal na základe existujúceho rozsudku, súdneho zmieru
alebo verejnej listiny voči Vám, máte právo vzniesť iba námietky
uvedené v bode 7.4. Týmto podávam žiadosť o preskúmanie
výkonu EPZÚ, pretože (zaškrtnite príslušný rámček) 7.1. Európsky príkaz sa vykonal v rozpore s
právnymi predpismi členského štátu výkonu, pretože: 7.1.1. □ Odporca má právo na
vylúčenie určitej sumy z výkonu, avšak v súčasnosti je táto suma
alebo jej časť takisto zablokovaná. 7.1.2. □ Účet odporcu je
vylúčený z výkonu podľa právnych predpisov týkajúcich sa oslobodenia
od výkonu príkazu. 7.2. □ EPZÚ má byť ukončený,
pretože v členskom štáte výkonu sa vydal rozsudok, ktorým sa zamieta
pohľadávka navrhovateľa. 7.3. □ EPZÚ má byť zrušený z
dôvodu, že súdny zmier alebo verejná listina boli v členskom štáte pôvodu
zrušené. 7.4. □ Navrhovateľ nepodal návrh na
začatie konanie vo veci samej do 30 dní od vydania príkazu alebo v kratšej
lehote stanovenej vydávajúcim súdom. 7.5. □ EPZÚ má byť pozastavený z
dôvodu, že vykonateľnosť rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej
listiny bola v členskom štáte pôvodu pozastavená.
8.
žiadosť o preskúmanie v členskom štáte odporcovho miesta
bydliska
Európsky príkaz na zablokovanie účtov bol
vydaný voči mojej osobe ako □ spotrebiteľovi □ zamestnancovi □ poistencovi. V: … Dátum (dd/mm/rr): Meno
žiadateľa alebo splnomocneného zástupcu Vyhlasujem, že uvedené informácie sú pravdivé
podľa môjho najlepšieho vedomia a sú poskytnuté v dobrej viere. Podpis: [1] Program
bol prijatý na zasadnutí Európskej rady 10. a 11. decembra 2009. [2] KOM(2010)
171, 20.4.2010. [3] Ú. v. ES
C 33, 31.1.1998, s. 3. [4] Ú. v. ES
C 12, 15.1.2001, s. 1. [5] Ú. v. ES
L 12, 16.1.2001, s. 1. [6] Návrh
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie),
KOM(2010) 748, 14.12.2010. [7] Plenárne
zasadnutie EP z 10. mája 2011. Dokument JURI 2009/2169(INI) zo 16.2.2011,
spravodajca Arlene McCarthy (S-D/UK). [8] Vec
125/79 Denilauler z 21. mája 1980. [9] Na
zasadnutí Európskej rady dňa 26. marca 2010 predstavili vedúci
predstavitelia Európskej únie svoj plán pre „Európu 2020“, stratégiu na
zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ a podporu rastu a vytvárania pracovných
miest, http://ec.europa.eu/europe2020/index_en.htm.
[10] KOM(2006)
618. [11] Zlepšenie
vykonávania súdnych rozhodnutí v Európskej únii: Transparentnosť aktív
dlžníkov, zablokovanie bankových účtov; provizórne vykonávacie a ochranné
opatrenia („Improving the enforcement of judicial
decisions in the European Union: transparency of the debtor's assets,
attachment of bank accounts; provisional enforcement and protective measures“),
http://ec.europa.eu/civiljustice/publications/docs/enforcement_judicial_decisions_180204_en.pdf [12] Štúdia pre
posúdenie vplyvu predbežného legislatívneho návrhu na zablokovanie bankových
účtov („Study for an Impact Assessment on a draft legislative proposal
on the attachment of bank accounts“) CSES Londýn. [13] Obchodné
spory a cezhraničné vymáhanie pohľadávok, k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/yourvoice/ebtp/consultations/2010/cross-border-debt-recovery/index_en.htm.
[14] Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ustanovené nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a európske konanie o platobnom rozkaze
zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006. [15] Oznámenie
Komisie KOM(2010) 573, 19.10.2010. [16] Ú. v. EÚ C
, , s.. [17] Ú. v. ES C
12, 15.1.2001, s. 1. [18] KOM(2006)
618. [19] Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1. [20] Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79. [21] Ú. v. ES L 124, 8. 6. 1971, s. 1. [22] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 319. [23] Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 47. [24] Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. [25] Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. [26] Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. [27] Ú. v. ES L 174, 27. 6. 2001, s. 25. [28] Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79. [29] Ú. v. ES L
12, 16. 1. 2001, s. 1. [30] Nepovinný
údaj. [31] Nepovinný
údaj. [32] Uplatňuje
sa iba vtedy, ak sa príkaz vydá pred začatím konania vo veci samej.