DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1         Všeobecný kontext

V Štokholmskom programe z roku 2009, ktorý má občanom zabezpečiť spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť[1], sa zdôrazňuje, že európsky justičný priestor by mal slúžiť na podporu hospodárskej činnosti na jednotnom trhu, pričom Komisia sa v ňom vyzýva, aby predložila vhodné návrhy okrem iného na zlepšenie účinnosti výkonu rozsudkov v EÚ o bankových účtoch a aktívach dlžníkov. V Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu[2] sa tento politický mandát potvrdzuje ustanovením nariadenia o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie bankových účtov.

Komisia sa zmienila o ťažkostiach súvisiacich s cezhraničným vymáhaním pohľadávok už vo svojom oznámení z roku 1998 s názvom „K väčšej efektívnosti pri získavaní a vykonávaní rozsudkov v Európskej únii“[3] a zároveň v ňom zdôraznila potrebu zlepšiť výkon rozhodnutí, ako aj potrebu stanoviť ochranné opatrenia voči aktívam dlžníka na úrovni EÚ. Rada tento prístup podporila vo svojom programe vzájomného uznávania z roku 2000[4]. Aj keď sa odvtedy v súvislosti s vytváraním európskeho priestoru občianskej spravodlivosti značne pokročilo, Európsky zákonodarca sa týmito otázkami ešte nezaoberal. Existujúce nástroje v oblasti občianskej spravodlivosti, napr. nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“)[5], zabezpečujú iba to, že rozsudok vydaný v jednom členskom štáte sa uznáva a je vykonateľný v inom členskom štáte, neobsahujú však žiadne ustanovenia o tom, ako sa rozsudok v skutočnosti vykonáva. K dnešnému dňu sa metódy postupu súvisiace s výkonom rozsudku alebo iného exekučného titulu riadia výlučne vnútroštátnymi právnymi predpismi. Navrhovanou revíziou nariadenia Brusel I[6] sa tento prístup nemení.

Potrebu zlepšiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok najnovšie zdôraznil Európsky parlament, ktorý v máji 2011 prijal iniciatívnu správu vyzývajúcu Komisiu, aby predložila návrh na provizórne opatrenia na zmrazenie a zverejnenie aktív dlžníka v cezhraničných prípadoch[7].

1.2         Dôvody a ciele návrhu

V súčasnosti sa veriteľ usilujúci sa o vymoženie svojej pohľadávky v inom členskom štáte stretáva so značnými ťažkosťami. Obzvlášť komplikované, zdĺhavé a nákladné je preňho získať dočasné opatrenia na zablokovanie aktív svojho dlžníka v zahraničí. V tejto súvislosti ide o problém najmä preto, že rýchly a jednoduchý prístup k takýmto dočasným opatreniam je často zásadný v záujme zabezpečenia, že dlžník nepresunie ani nepoužije svoje aktíva, kým veriteľ získa a vykoná rozsudok vo veci. Tieto opatrenia sú dôležité predovšetkým s ohľadom na aktíva na bankových účtoch. V súčasnosti môžu dlžníci ľahko uniknúť donucovacím opatreniam tým, že urýchlene presunú svoje finančné prostriedky na účet v inom členskom štáte. Veriteľ tak má malú šancu na zablokovanie bankového účtu dlžníka v zahraničí, s cieľom zaistiť splatenie svojej pohľadávky. V dôsledku toho mnoho veriteľov nedokáže úspešne vymôcť svoje pohľadávky v zahraničí alebo sa o to ani nepokúsi a pohľadávky odpíše.

V zásade možno v súčasnej situácie konštatovať štyri hlavné nedostatky:

· Podmienky vydávania príkazov na zablokovanie aktív na bankových účtoch podľa vnútroštátnych právnych predpisov sa v EÚ značne líšia. Veriteľom táto situácia sťažuje získať príkaz na zablokovanie účtov (alebo získať príkaz bez toho, aby predtým došlo k vypočutiu dlžníka) v niektorých členských štátoch výraznejšie ako v iných sa podporuje vyhľadávanie čo najvýhodnejších podmienok (tzv. „forum shopping“). V súčasnej situácii vzniká v európskom práve okrem toho aj dodatočný problém prameniaci z toho, že podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie[8] nie sú v zmysle nariadenia Brusel I predbežné opatrenia vydané bez predchádzajúceho vypočutia dlžníka uznávané v inom členskom štáte a nie sú v ňom vykonateľné. Týmto problémom sa však už zaoberal návrh Komisie na revíziu uvedeného nariadenia.

· Druhý problém súvisí so skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch je pre veriteľa ťažké, ak nie nemožné, získať informácie o tom, kde sa bankový účet jeho dlžníka nachádza, bez toho, aby na tento účel musel využívať služby súkromných spravodajských agentúr. Táto nedostatočná transparentnosť veriteľom často bráni v prístupe k tomuto typu dočasného opatrenia.

· Po tretie, náklady na získanie a vykonanie príkazu na zablokovanie účtov bývajú v cezhraničných prípadoch vyššie než v prípadoch domácich, čo odrádza veriteľov od vymáhania cezhraničných pohľadávok pomocou súdneho systému.

· Posledným pozorovaným nedostatkom, ktorý je pre veriteľov usilujúcich sa o výkon súdneho rozhodnutia závažným problémom, sú rozdiely vo vnútroštátnych systémoch výkonu a v dobe, ktorá je k výkonu rozhodnutia potrebná. Tento nedostatok ohrozuje účinnosť dočasných opatrení, akými sú príkazy na zablokovanie účtov, lebo tie svojou povahou závisia od rýchleho vykonania.

Podrobná analýza problémov súčasného systému, ako aj dosah jednotlivých alternatív, ktoré majú byť predmetom riešenia, sa nachádza v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu.

Celkovým cieľom tohto návrhu je prispieť k rozvoju vnútorného trhu EÚ, ako je vyjadrené v stratégii pre rast „Európa 2020“[9] a k vytvoreniu skutočného európskeho priestoru občianskeho práva v oblasti výkonu rozhodnutí. Všeobecným cieľom tohto návrhu je uľahčiť občanom a podnikom (najmä malým a stredným podnikom) vymáhanie cezhraničných pohľadávok a zlepšiť účinnosť výkonu rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorých predmetom sú cezhraničné spory, čím by sa obmedzili riziká spojené s cezhraničným obchodom, zvýšila by sa dôvera obchodníkov, zlepšila by sa platobná morálka dlžníkov v cezhraničných situáciách a podporil by sa rozvoj cezhraničného podnikania.

Konkrétnejšie ide v tomto návrhu o to:

· umožniť veriteľom získavanie príkazov na zablokovanie účtov za rovnakých podmienok bez ohľadu na krajinu, kde sa nachádza príslušný súd,

· umožniť veriteľom získavanie informácií o mieste, kde sa nachádzajú bankové účty dlžníkov, a

· znížiť veriteľom usilujúcim sa o získanie a výkon príkazu na zablokovanie účtov v cezhraničných prípadoch náklady a obmedziť prieťahy.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Predkladanému návrhu predchádzali rozsiahle konzultácie so zainteresovanou verejnosťou, členskými štátmi, inými inštitúciami a expertmi, ktoré boli zamerané na existujúce problémy súčasného systému a ich možné riešenia. Dňa 24. októbra 2006 Komisia prijala zelenú knihu o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v EÚ: zablokovanie bankových účtov[10], v ktorej bolo navrhnuté zavedenie predbežného opatrenia na európskej úrovni upravujúceho zablokovanie bankových účtov a ku ktorej Komisia v rámci verejnej konzultácie získala spolu 68 odpovedí. Pri príprave navrhovaných krokov zohľadnila Komisia výsledky porovnávacej právnej štúdie, ktorú vypracoval prof. Burkhard Hess z Univerzity v Heidelbergu vo februári 2004 (a ktorá sa vzťahovala na vtedajších pätnásť členských štátov)[11]. Empirické údaje o vplyve rôznych možností tohto návrhu sa zhromaždili v rámci ďalších externých štúdií dokončených v januári 2011[12] a takisto v rámci prieskumu, ktorý prebehol medzi európskymi podnikmi na Európskom podnikateľskom konzultačnom paneli a ktorého výsledky boli zverejnené v auguste 2010[13]. Verejné prerokovanie sa konalo v júni 2010. S cieľom pomôcť Komisii s prípravou tohto návrhu bola takisto zriadená skupina súkromných expertov, ktorá sa medzi februárom a aprílom 2011 zišla spolu štyrikrát. S odborníkmi z členských štátov bola predbežná predloha návrhu konzultovaná na zasadnutí v marci 2011.

Z konzultácií vyplýva, že zúčastnené strany aj členské štáty vo veľkej miere podporujú vytvorenie samostatného európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov. Niekoľko málo zúčastnených strán, ktoré spochybnili nutnosť tejto iniciatívy, všeobecne argumentovalo tým, že postupy v ich vlastných členských štátoch fungujú dobre. Iní však uznali, že nový európsky postup síce možno nie je potrebný na zlepšenie postupov v ich členských štátoch, ale bol by prínosný v prípade žiadostí zasielaných do iných krajín, pretože v niektorých štátoch sú postupy pre príkazy na zablokovanie účtov vnímané ako veľmi neúčinné. Pokiaľ ide o kľúčové prvky plánovaného návrhu, veľká väčšina zúčastnených strán a Európsky parlament sa prikláňajú k tomu, aby mal predpokladaný európsky príkaz na zablokovanie bankových účtov len dočasnú povahu. So širokou podporou sa stretáva takisto vydávanie príkazov bez predchádzajúceho vypočutia dlžníka na účely zachovania „efektu prekvapenia“. Najspornejšie aspekty iniciatívy súvisia s ochranou dlžníkov, a najmä s otázkou súdu príslušného na napadnutie príkazu, a spôsoby cezhraničného výkonu príkazu.

Komisia vykonala analýzu nákladov a prínosov hlavných aspektov navrhovanej reformy vo svojom posúdení vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Navrhovaným nariadením sa zavedie nový samostatný európsky postup na zablokovanie bankových účtov, ktorý veriteľom umožní zabrániť prevodu alebo výberu aktív dlžníka na akomkoľvek bankovom účte vedenom v Európskej únii. Pre občanov a podniky bude európsky postup alternatívou k postupom stanoveným právnymi predpismi ich štátu. Navrhovaným nariadením sa upraví postup, ktorým sa bude vydávať európsky príkaz na zablokovanie účtov a takisto jeho vykonanie bankami, v ktorých sú predmetné účty vedené. európsky príkaz na zablokovanie účtov by mal len ochrannú povahu, čo znamená, že by síce blokoval účet dlžníka, ale nedovoľoval by vyplácanie prostriedkov veriteľovi. V súlade s právnou tradíciou veľkej väčšiny členských štátov bude mať EPZÚ vecný účinok, t. j. bude zameraný na konkrétne účty a nie na osobu dlžníka.

Hlavné prvky tohto návrhu možno zhrnúť takto:

3.1.1.     Rozsah pôsobnosti (články 2 a 3)

Navrhované nariadenie sa vzťahuje na občianske a obchodné veci. Výnimky z jeho pôsobnosti sa prevažne zhodujú s výnimkami z nariadenia Brusel I. Z jeho pôsobnosti je takisto ako v nariadení Brusel I vylúčená platobná neschopnosť a sociálne zabezpečenie. Z pôsobnosti je takisto vylúčené rozhodcovské konanie. Napriek tomu sa môže vyskytnúť prípad, kedy sa strany rozhodcovského konania budú môcť uchýliť k európskemu postupu, pričom zahrnutie rozhodcovského konania do pôsobnosti nariadenia by bolo spojené s komplexnými otázkami, ktoré neboli európskym právom doposiaľ riešené (napr. s okolnosťami, za ktorých je možné rozhodcovské nálezy považovať za rovnocenné rozsudkom), a nejavilo sa ako vhodné riešiť ich po prvýkrát práve v tomto nástroji.

Navrhované nariadenie bude na rozdiel od nariadenia Brusel I uplatniteľné vo veciach majetkových vzťahov medzi manželmi a takisto vo veciach dôsledkov registrovaných partnerstiev a vo veciach dedičstva, hneď ako budú prijaté a nadobudnú platnosť právne nástroje, ktoré v týchto dvoch oblastiach navrhuje Komisia.

Nástroj sa obmedzuje na prípady s cezhraničnými rozmermi. Definícia týchto situácií ako situácií „negatívnych“ bola inšpirovaná článkom 1 Haagskeho dohovoru o dohodách o voľbe súdu.

3.1.2.     Podmienky a postup vydávania

· Dostupnosť (článok 5)

V návrhu sa uvažuje o dvoch prípadoch, kedy by bol európsky postup k dispozícii: pred získaním titulu vykonateľného v členskom štáte, kde je účet vedený, a po jeho získaní. V praxi to znamená, že veriteľ by mohol požiadať o príkaz 1) pred súdnym konaním vo veci nároku alebo počas neho, alebo po získaní exekučného titulu v členskom štáte pôvodu, ktoré ešte nie je vykonateľné v členskom štáte výkonu, a 2) po získaní titulu vykonateľného v členskom štáte výkonu. Komisia síce očakáva, že nástroj bude mať najväčší význam v prvom prípade, prínosný však môže byť aj v druhom prípade tým, že by zvyšoval účinnosť výkonu na maximum. Vzhľadom na to, že v tejto situácii by už veriteľ mal exekučný titul, podmienky vydania by boli menej prísne než v prvom prípade.

· Príslušnosť na vydanie príkazu (články 6 a 14)

Všeobecne platí, že pre vydávanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov sú príslušné súdy členských štátov, ktoré majú v tejto záležitosti príslušnosť v súlade s európskymi nástrojmi. Alternatívne môžu príkaz vydať súdy členského štátu, v ktorom je účet vedený. Podľa tohto návrhu nariadenia sa však v tomto prípade s cieľom zabrániť určovaniu súdnej príslušnosti podľa výhodnosti platnosť príkazu obmedzuje na členský štát, v ktorom bol vydaný, a príkaz sa neuznáva a nie je vykonateľný v iných členských štátoch. V prípadoch, kedy už veriteľ získal exekučný titul, môže získať európsky príkaz na zablokovanie účtov buď od toho súdu, ktorý mu vydal exekučný titul, alebo od orgánu presadzovania práva v členskom štáte, v ktorom je vedený bankový účet.

Pravidlá tohto nariadenia o súdnej príslušnosti nebránia navrhovateľovi usilovať sa o ochranné opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov na základe článku 31 nariadenia Brusel I.

· Podmienky vydania (články 7 a 12)

V súlade so všeobecným postupom vo veľkej väčšine členských štátov navrhované nariadenie vyžaduje, aby veriteľ preukázal, že má na výhru v spore dobré vyhliadky, t. j. že jeho pohľadávky sú jasne odôvodnené, a že v prípade nevydania príkazu hrozí zmarenie výkonu budúceho rozsudku, pretože dlžník sa pokúsi o presun alebo výber aktív. Veriteľ bude musieť okrem toho poskytnúť zábezpeku, aby zaistil náhradu akýchkoľvek škôd vzniknutých dlžníkovi v prípade, že by bol príkaz zrušený z dôvodu neoprávnenosti, napr. pretože pohľadávky veriteľa v danej veci sa ukázali neoprávnené.

· Aspekty postupu (články 10, 11 a 44)

Európsky príkaz na zablokovanie účtov by sa vydával v rámci nesporového konania, t. j. bez predchádzajúceho vypočutia dlžníka, čo tomuto opatreniu umožní zachovať si „efekt prekvapenia“. V prípadoch, kedy nie je „efekt prekvapenia“ potrebný, napr. pretože účet je v danej chvíli založený ako záruka pre iného veriteľa, však môže navrhovateľ vyžadovať, aby konanie prebehlo inter partes. Vzhľadom na to, že v konaní vo veci dočasných opatrení má rýchlosť kľúčový význam, v nariadení sa ústne svedectvo povoľuje len za výnimočných okolností. Súdy môžu ako dôkazy prijímať písomné vyhlásenia svedkov alebo expertov. V nariadení sa takisto stanovujú konkrétne lehoty na vydávanie a výkonu EPZÚ. Pokiaľ súd alebo orgán presadzovania práva nie je za výnimočných okolností schopný tieto lehoty dodržať, musí potrebu ďalšieho odkladu odôvodniť.

· Získavanie informácií o účte (účtoch) dlžníka (článok 17)

Vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa veriteľ môže stretnúť, ak chce získať informácie o účte (účtoch) dlžníka, navrhované nariadenie ukladá členským štátom povinnosť stanoviť mechanizmus, ktorý by získavanie informácií uľahčil. Nariadenie pritom ponecháva členským štátom na výber medzi dvoma rôznymi mechanizmami: v členských štátoch môže existovať príkaz ku sprístupneniu údajov, na základe ktorého musia všetky banky na území daných krajín poskytnúť informácie o tom, či má u nich dlžník vedený účet. Členské štáty môžu alternatívne zaistiť svojim orgánom presadzovania práva prístup k informáciám evidovaným verejnými orgánmi v registroch alebo k informáciám im inak dostupným. Druhý z uvedených mechanizmov je uvedený aj v článku 61 nariadenia o vyživovacej povinnosti. Úvahy o ochrane údajov si vyžadujú, aby sa osobné informácie vymenené podľa tohto ustanovenia obmedzovali na informácie potrebné na vynútenie a vykonanie príkazu.

3.1.3.     Vykonateľnosť a výkon príkazu

· Zrušenie doložky vykonateľnosti (článok 23)

V súlade s existujúcimi európskymi postupmi[14] sa budú príkazy na zablokovanie účtov vydané podľa navrhovaného postupu v jednom členskom štáte automaticky uznávať a vykonávať v inom členskom štáte, bez toho, aby na to bol potrebný akýkoľvek zvláštny postup.

· Doručenie príkazu banke a odporcovi (články 24 a 25)

Ustanovenia o samotnom výkone EPZÚ vydávaného podľa nového postupu sú hlavnou novinkou navrhovaného nariadenia. Príkaz na zablokovanie účtov s vecným účinkom sa vykonáva doručením banke či bankám, v ktorých sú predmetné účty vedené a ktoré majú povinnosť príkaz vykonať. V ustanoveniach, ktoré v navrhovanom nariadení upravujú doručenie príkazu banke, sa rozlišujú dve situácie. Pokiaľ sa súd nachádza v tom istom členskom štáte ako daná banka, doručenie sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pokiaľ je potrebné príkaz doručiť cez hranice, musí sa realizovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 s dôležitými úpravami spôsobov doručenia: dokumenty, ktoré sa majú doručiť, odosiela súd pôvodu alebo navrhovateľ priamo príslušnému orgánu v členskom štáte výkonu, ktorý ich zasa doručí banke alebo odporcovi. Priame doručenie má v porovnaní s inými spôsobmi doručenia alebo v porovnaní so slobodným výberom medzi rôznymi spôsobmi tú významnú výhodu, že sú doň zapojené príslušné orgány členského štátu výkonu. To nielenže zaistí, že sa banke príkaz doručí známymi kanálmi, ale umožní to takisto príslušnému orgánu z úradnej moci zohľadniť sumy, ktoré sú vyňaté z exekúcie, ak je to možné podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Dlžníka je potrebné informovať ihneď po tom, ako opatrenie nadobudne účinnosť, aby si mohol pripraviť obhajobu. V navrhovanom nariadení sa zabezpečuje, že k doručeniu bude dochádzať čo najrýchlejšie po vykonaní príkazu.

· Vykonanie bankou a vyhlásenie banky (články 26 a 27)

Banka je povinná príkaz okamžite vykonať, a to zablokovaním sumy, ktorá zodpovedá sume v príkaze. Prípady účtov, ktoré obsahujú finančné nástroje, a účtov v menách iných, než je mena, v ktorej je príkaz vydaný, sú zohľadnené v zvláštnych ustanoveniach. Banka musí do ôsmich dní vydať vyhlásenie o tom, či sa príkazom zablokovali prostriedky v dostatočnej výške. Pokiaľ sa v plnej miere vyhovie príkazu, v záujme zaručenia primeranej ochrany dlžníkových osobných údajov nemusí byť podané oznámenie o stave konta.

· Zablokovanie viacerých účtov, spoločných a zverených účtov (články 28 a 29)

V prípade príkazu na zablokovanie viacerých účtov obmedzuje navrhované nariadenie možnosť nadmerného prevzatia veriteľom, a to tým, že ukladá veriteľovi povinnosť uvoľniť bezprostredne akúkoľvek sumu, ktorá presahuje výšku jeho pohľadávky hneď, ako je o tejto skutočnosti informovaný. Pokiaľ ide o zablokovanie spoločných a zverených účtov, navrhované nariadenie ponecháva jeho úpravu na platných vnútroštátnych právnych predpisoch, lebo v právnych predpisoch členských štátov existujú v stanovených podmienkach veľké rozdiely.

· Sumy vyňaté z výkonu (článok 32)

Pokiaľ ide o sumy vyňaté z výkonu príkazu, ktoré majú zaistiť živobytie dlžníkovi a jeho rodine, alebo ktoré majú podniku umožniť pokračovať v bežnom chode, vnútroštátne právne predpisy sa v jednotlivých štátoch EÚ značne líšia. Platí to najmä v prípade otázky, či sú sumy vyňaté z úradnej moci, alebo len na základe žiadosti dlžníka. Navrhované nariadenie dovoľuje členským štátom zachovať ich vnútroštátne systémy.

· Poradie konkurujúcich si veriteľov (článok 33)

Vnútroštátne právne predpisy sa v EÚ výrazne líšia, aj pokiaľ ide o vplyv dočasného opatrenia na poradie veriteľov. Táto otázka je veľmi zložitá a svojou povahou súvisí s vnútroštátnymi právnymi predpismi o platobnej neschopnosti a predpismi upravujúcimi výkon súdnych rozhodnutí. So zreteľom na tieto rozdiely sa v navrhovanom nariadení stanovuje, že EPZÚ zachováva poradie určené v rovnocennom opatrení podľa vnútroštátneho práva.

3.1.4.     Prostriedky nápravy proti európskemu príkazu na zablokovanie účtov (články 34, 35 a 36)

Navrhované nariadenie dlžníkovi priznáva právo na to, aby mohol príkaz na zablokovanie napadnúť, a to tak z vecných, ako aj procesných dôvodov. Pokiaľ ide o otázky, ktoré súdy sú príslušné na rozhodovanie o dlžníkovej žiadosti o preskúmanie, v navrhovanom nariadení je zachovaný prístup zvolený v revízii nariadenia Brusel I. Odporca v zásade musí svoje námietky voči príkazu vzniesť na súde, ktorý ho vydal (súd pôvodu). Tento prístup zabezpečuje, aby v zásade ten istý súd rozhodoval o príkaze a o jeho preskúmaní. Výnimkou sú námietky týkajúce sa určitých aspektov postupu výkonu (najmä súm vyňatých z výkonu) – tie musia byť vznesené na súdoch členských štátov výkonu, pretože postup má na starosti práve tento členský štát. S cieľom uľahčiť dlžníkovi žiadanie o preskúmanie príkazu na súdoch iného členského štátu, nariadenie zavádza štandardné formuláre, ktoré budú dostupné vo všetkých jazykoch Únie a znížia náklady na preklad. Na určité kategórie dlžníkov, ktoré sa všeobecne považujú za „slabšiu stranu“ sporu (spotrebitelia, zamestnanci a poistenci), sa vzťahuje iné pravidlo týkajúce sa súdnej príslušnosti. Títo dlžníci môžu námietky voči príkazu vzniesť na súdoch v členskom štáte svojho bydliska. Toto pravidlo zaručuje, aby slabšie strany mohli EPZÚ spochybniť v rámci domácej právomoci, čím zvyšuje potenciál ochranných pravidiel týkajúcich sa súdnej príslušnosti, ktoré sú pre tieto prípady stanovené v nariadení Brusel I.

3.1.5.     Ostatné ustanovenia

· Právne zastupovanie (článok 41)

V súlade s právnymi pomermi vo väčšine členských štátov a v záujme zníženia procesných nákladov nie je podľa navrhovaného nariadenia v konaní vo veci získania európskeho príkazu na zablokovanie účtov povinné právne zastúpenie. Veriteľovi to umožní žiadať o EPZÚ bez toho, aby na tento účel musel využiť akékoľvek právne služby alebo služby advokáta, ktorý má povolenie na výkon činnosti v členskom štáte, na ktorého území sa súd nachádza. Vnútroštátne právne predpisy však môžu vyžadovať, aby boli strany zastúpené advokátom v prípade, že dlžník príkaz napadne. Aby sa veriteľom uľahčilo podávanie žiadostí o EPZÚ, obsahuje navrhované nariadenie štandardný formulár žiadosti s vhodnými usmerneniami na jeho vyplnenie. Formulár bude k dispozícii vo všetkých jazykoch Únie, čím sa zníži potreba prekladov na niekoľko málo položiek voľného textu.

· Problematika nákladov (články 30, 31 a 43)

Problematika nákladov sa rieši v niekoľkých ustanoveniach navrhovaného nariadenia. Banky si môžu za vykonanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov účtovať poplatok len vtedy, ak majú právo spoplatňovať vykonanie rovnocenných opatrení podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V záujme zvýšenia transparentnosti musia dotknuté členské štáty stanoviť jednorazový fixný poplatok, ktorý sa bude na ich území účtovať. Jednorazový fixný poplatok je potrebné stanoviť takisto na náklady spojené so službami príslušného orgánu, ako napr. súdneho exekútora. Článok 43 ukladá neúspešnej strane povinnosť uhradiť náklady európskeho postupu. Hoci členské štáty majú možnosť za európsky postup na súde vyberať poplatky, predmetné sumy nesmú prevyšovať poplatky za získanie rovnocenného opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ani nesmú byť neúmerné hodnote pohľadávky alebo príliš vysoké, a odrádzať tak od využívania postupu.

3.2.        Právny základ

Tento návrh sa zakladá na článku 81 ods. 2 ZFEÚ, ktorý oprávňuje Európsky parlament a Radu, najmä ak je to nutné z hľadiska riadneho fungovania vnútorného trhu, prijímať opatrenia zamerané na zabezpečenie okrem iného vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov medzi členskými štátmi [písm. a)], účinného prístupu k spravodlivosti [písm. e)] na odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskoprávneho konania, ak je to nutné, podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľného v členských štátoch [písm. f)].

Hlava V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa z dôvodu Protokolu o postavení Dánska pripojeného k zmluvám neuplatňuje na Dánsko. Neuplatňuje sa ani na Spojené kráľovstvo a Írsko, pokiaľ tieto dve krajiny nerozhodnú inak v súlade s príslušnými pravidlami protokolu o ich postavení so zreteľom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

3.3.        Subsidiarita a proporcionalita

Tento návrh dodržiava požiadavky subsidiarity a proporcionality.

Pokiaľ ide o subsidiaritu, uvedené problémy majú jednoznačne cezhraničný rozmer a členské štáty nemôžu samé dospieť k ich náležitému riešeniu. Hoci je to teoreticky možné, je vysoko nepravdepodobné, že by členské štáty spoločne podnikli kroky na zjednotenie svojich právnych predpisov o zablokovaní bankových účtov, a potlačili tak potrebu zásahu zo strany EÚ. Otázka výkonu nikdy nebola predmetom medzinárodných dohôd alebo vzorových právnych predpisov predkladaných medzinárodnými organizáciami a nič nenasvedčuje tomu, že by sa v dohľadnej dobe nejaká medzinárodná iniciatíva realizovala. Okrem toho aj keby tomu tak bolo, kvôli rozdielom v súčasných systémoch výkonu práva v EÚ je vysoko nepravdepodobné, že by členské štáty dosiahli dohodu o spoločnom prístupe v rozumnej dobe, a to predovšetkým preto, že akákoľvek dohoda mimo európsky legislatívny proces by si vyžadovala jednomyseľnosť.

Posúdenie vplyvu sprevádzajúce tento návrh poukazuje na to, že prínos jeho kľúčových prvkov je väčší ako s nimi spojené náklady, a že navrhované opatrenia sú teda úmerné.

3.4.        Vplyv na základné práva

Ako sa podrobne uvádza v posúdení vplyvu sprevádzajúcom tento návrh, všetky prvky návrhu rešpektujú v súlade s únijnou stratégiou na účinné vykonávanie Charty základných práv Európskej únie[15] práva, ktoré sú v nej stanovené. Vytvorením rýchleho a nákladovo úsporného európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov posilňuje návrh právo veriteľov na účinné presadzovanie ich pohľadávok, ktoré je súčasťou práva na účinné prostriedky nápravy, ako sa stanovuje v článku 47 ods. 1 Charty. Návrh zároveň zabezpečuje, že sú chránené aj práva dlžníka, a to plne v súlade s požiadavkou na právo na spravodlivý súd (ustanovenie článok 47 ods. 2 Charty) a na právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a rodinného života (články 1 a 7 Charty). Ochranu práv dlžníka zaisťujú najmä nasledujúce prvky návrhu:

· požiadavka, aby bol dlžník oboznámený okamžite po vykonaní príkazu so všetkými dokumentmi, ktoré veriteľ predložil na súd,

· možnosť dlžníka príkaz napadnúť požiadaním o preskúmanie na súde pôvodu, na súde výkonu alebo, ak je dlžník spotrebiteľom, zamestnancom či poistencom, na súde v mieste jeho bydliska,

· skutočnosť, že sumy potrebné na zabezpečenie živobytia dlžníka a jeho rodiny budú vyňaté z výkonu.

2011/0204 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2 písm. a), e) a f),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[16],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

keďže:

(1) Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami, najmä ak sú potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2) V súlade s článkom 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“) sa musia tieto pravidlá medzi iným zameriavať na zabezpečenie vzájomného uznania a vykonávania rozsudkov medzi členskými štátmi, účinný prístup k spravodlivosti a zrušenie prekážok, ktoré stoja v ceste riadnemu fungovaniu občianskoprávneho konania podporovaním zlučiteľnosti právnych predpisov v občianskoprávnom konaní uplatňovaných v členských štátoch. Európska rada, ktorá zasadala v Tampere 15. a 16. októbra 1999, schválila zásadu vzájomného uznávania rozsudkov ako základ justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach a uviedla, že by sa mala uplatňovať okrem iného na ochranné príkazy, ktoré príslušným orgánom umožnia zaistiť aktíva, ktoré sú ľahko presunuteľné.

(3) V programe opatrení na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach spoločnom pre Komisiu a Radu a prijatom 30. novembra 2000[17] sa ustanovuje zriadenie ochranných opatrení na európskej úrovni, ako aj zlepšenie opatrení týkajúcich sa zablokovania v súvislosti s bankami, ako napr. zriadením európskeho systému na zablokovanie účtov bankách.

(4) Komisia 24. októbra 2006 prijala zelenú knihu o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie účtov v bankách[18]. Zelená kniha odštartovala konzultáciu o potrebe a možnom charaktere jednotného európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov.

(5) Štokholmským programom z decembra 2009[19], ktorým sa stanovujú priority spravodlivosti, slobody a bezpečnosti na roky 2010 až 2014, sa Komisia vyzýva, aby predložila vhodné návrhy na zlepšenie účinnosti výkonu rozsudkov v Únii v súvislosti s bankovými účtami a aktívami dlžníkov.

(6) Veriteľ by mal byť schopný získať ochranný príkaz, ktorý zabraňuje výberu alebo prevodu finančných prostriedkov jeho dlžníka z bankových účtoch vedených v Únii, ak existuje nebezpečenstvo, že dlžník by mohol použiť svoje aktíva a znemožniť tým následný výkon rozsudku vo veci samej alebo ho podstatne sťažiť.

(7) Vnútroštátne postupy na získanie ochranných opatrení, ako napr. príkazy na zablokovanie účtov existujú vo všetkých členských štátoch, ale podmienky vydania týchto opatrení a efektívnosť ich vykonávania sa značne líšia. Využitie národných ochranných opatrení je okrem toho v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami komplikované, zdĺhavé a nákladné, najmä ak sa veriteľ snaží zablokovať viacero účtov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch. Nedostatky súčasného stavu by mal napraviť európsky postup, ktorý umožňuje veriteľovi zablokovať bankové účty jeho dlžníka v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami jednoducho, rýchlo a finančne nenáročne.

(8) Postup zriadený týmto nariadením by mal pre navrhovateľa predstavovať voliteľný prostriedok na presadenie jeho práv, ktorý má k dispozícii ako alternatívu k existujúcim postupom na získanie ochranných opatrení v rámci vnútroštátnych právnych predpisov.

(9) Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal okrem ďalších presne vymedzených vecí pokrývať všetky občianske a obchodné veci. Toto nariadenie by sa obzvlášť nemalo uplatňovať v rámci rozhodcovského alebo konkurzného konania.

(10) Postup by mal byť k dispozícii navrhovateľovi, ktorý si želá zabezpečiť výkon neskoršieho rozsudku vo veci samej pred začatím konania vo veci samej a v akejkoľvek fáze počas konania. Mal by byť k dispozícii aj navrhovateľovi, ktorý už získal rozsudok alebo iný exekučný titul vo veci. V druhom prípade môže mať postup pridanú hodnotu, ak je výkon titulu pomalý alebo ak si veriteľ želá určiť, v ktorom členskom štáte má dlžník dostatočné finančné prostriedky, ktoré by odôvodnili začatie výkonu rozsudku.

(11) V záujme zabezpečenia úzkeho prepojenia medzi súdom a ochranným prostriedkom, súdnu príslušnosť na vydávanie uvedeného príkazu by mali mať súdy, ktoré majú príslušnosť vo veci samej. Navrhovateľ by mal byť okrem toho schopný požiadať o príkaz na zablokovanie účtov na mieste, kde je predmetný účet vedený. V tomto prípade by však mal byť účinok príkazu obmedzený na územie členského štátu, kde bol vydaný.

(12) Podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie účtov by mali vytvárať vyvážený pomer medzi záujmom veriteľa získať príkaz v prípade potreby a záujmom dlžníka zabrániť zneužitiu príkazu. Pred získaním rozsudku vykonateľného v členskom štáte, v ktorom je vedený účet, by okrem toho musel byť súd presvedčený o zjavnej opodstatnenosti veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi a o skutočnosti, že bez tohto príkazu je pravdepodobné, že následný výkon jeho budúceho rozsudku bude zmarený alebo podstatne sťažený.

(13) S cieľom zabezpečiť efekt prekvapenia príkazu na zablokovanie účtov by dlžník nemal byť informovaný o žiadosti, nemal by byť vypočúvaný, ani by mu nemal byť príkaz oznámený pred tým, ako ho banka vykoná. Dlžník by však mal mať možnosť príkaz napadnúť, a to okamžite po jeho vykonaní.

(14) V konaní podľa tohto nariadenia by žiadna strana nemala mať povinnosť byť zastúpená advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním.

(15) Toto nariadenie by malo poskytovať dostatočné záruky proti zneužitiu príkazu. Predovšetkým pokiaľ veriteľ nemá rozsudok vykonateľný v členskom štáte výkonu, súd by mal mať možnosť vyžadovať od veriteľa, aby mu poskytol zabezpečenie náhrady akejkoľvek škody, ktorú utrpel dlžník v dôsledku neoprávneného príkazu. Podmienky, podľa ktorých veriteľ ponesie zodpovednosť za náhradu takejto škody dlžníka, by sa mali riadiť vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak právne predpisy členského štátu nestanovujú štatutárnu zodpovednosť navrhovateľa, toto nariadenie by nemalo brániť uchýliť sa k opatreniam s rovnocenným účinkom, napr. povinnosť navrhovateľa zaviazať sa k náhrade škôd.

(16) Vzhľadom na to, že sa veritelia v súčasnosti v cezhraničnej súvislosti stretávajú s praktickými ťažkosťami pri získavaní informácií o dlžníkoch z verejných alebo súkromných zdrojov, nariadením by sa mal zriadiť mechanizmus umožňujúci príslušnému orgánu v členskom štáte výkonu získať informácie o bankových účtoch dlžníkov, a to buď tým, že sa bankám uloží povinnosť sprístupniť informácie o tom, kde sa nachádzajú účty dlžníka v danom členskom štáte, alebo tým, že sa udelí prístup k informáciám v registroch či informáciám inak dostupným verejným orgánom alebo správam.

(17) V záujme zabezpečenia rýchleho výkonu príkazu na zablokovanie účtov by nariadenie malo stanoviť, že zaslanie príkazu z vydávajúceho súdu banke prebehne priamym doručením, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch[20]. Toto nariadenie by malo takisto stanoviť vhodné pravidlá na vykonanie príkazu bankou a uložiť povinnosť banke vyhlásiť, či príkaz úspešne zaistil finančné prostriedky dlžníka.

(18) V konaní vo veci príkazu na zablokovanie účtov by malo byť zaručené právo dlžníka na spravodlivý súd. Vyžaduje si to najmä, aby odporcovi bol ihneď po vykonaní príkazu doručený príkaz spolu so všetkými dokladmi predloženými navrhovateľom na súde a aby odporca mohol okamžite požiadať o preskúmanie príkazu. Súdnu príslušnosť na preskúmanie by mal mať súd, ktorý vydal príkaz, s výnimkou prípadu, kedy sú napadnuté aspekty výkonu. Ak je však odporca spotrebiteľom, zamestnancom alebo poistencom, mal by mať možnosť žiadať o preskúmanie príkazu na súdoch v členskom štáte v mieste jeho bydliska. Dlžník by mal mať takisto právo na uvoľnenie finančných prostriedkov na účte v prípade, že poskytne alternatívnu zábezpeku.

(19) S cieľom zabezpečiť, aby bol príkaz na zablokovanie účtov vydaný a vykonaný rýchlo a bez meškania, nariadením by sa mali stanoviť maximálne lehoty, v rámci ktorých sa musia dokončiť jednotlivé kroky postupu. Týmto nariadením by sa okrem toho mala uložiť členským štátom povinnosť zaobchádzať s európskym postupom rovnako rýchlo ako s postupom na získanie opatrenia s rovnocenným účinkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov. To predovšetkým znamená, že ak vnútroštátne právne predpisy stanovia kratšie lehoty na vydanie vnútroštátnych opatrení, ako sú lehoty uvedené v nariadení, kratšie lehoty by sa mali uplatňovať aj na európsky postup. Na výpočet období a lehôt ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny[21].

(20) V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Toto nariadenie sa predovšetkým snaží o zaistenie plného rešpektovania ľudskej dôstojnosti a o presadzovanie uplatňovania článkov 7, 8, 17 a 47, pričom článok 7 sa týka rešpektovania súkromného a rodinného života, článok 8 ochrany osobných údajov, článok 17 vlastníckeho práva a článok 47 sa týka práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces.

(21) Na spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tohto nariadenia sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[22].

(22) S cieľom zohľadniť technický pokrok by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie so zreteľom na zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravy vykonala patričné konzultácie vrátane konzultácií s expertmi. Komisia by pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súčasné, včasné a náležité odoslanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(23) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] / [bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijímaní tohto nariadenia a nebudú týmto nariadením viazané ani nebudú podliehať jeho uplatňovaniu].

(24) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ sa Dánsko nezúčastní na prijímaní tohto nariadenia, a teda nie je ním viazané, ani sa od neho nebude žiadať jeho uplatňovanie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1 Predmet, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1 Predmet

1.           Týmto nariadením sa stanovuje európsky postup na ochranné opatrenie umožňujúce veriteľovi získať európsky príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len „EPZÚ“), ktorým sa zabraňuje výberu alebo prevodu finančných prostriedkov dlžníka uložených na bankovom účte v rámci Únie.

2.           EPZÚ je veriteľovi k dispozícii ako alternatíva k existujúcim ochranným opatreniam v členských štátoch.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, ako sa vymedzuje v článku 3, bez ohľadu na charakter súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

2.           Toto nariadenie sa nevzťahuje na

a)      konkurzné konania, konania týkajúce sa likvidácie platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne dohody, vyrovnania a podobné konania;

b)      sociálne zabezpečenie;

c)      rozhodcovské konanie.

3.           Toto nariadenie sa nevzťahuje na bankové účty, ktoré sú v rámci právnych predpisov upravujúcich oslobodenie od výkonu v danom členskom štáte, v ktorom je účet vedený, vyňaté zo zaistenia, ani na systémy vyrovnávania obchodov s cennými papiermi určené členskými štátmi v súlade s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES[23].

4.           Toto nariadenie sa vzťahuje na veci týkajúce sa vlastníckych vzťahov v manželstve, na dôsledky vlastníckych vzťahov registrovaných partnerstiev alebo na veci dedičstva, ak sa v týchto veciach uplatňujú právne predpisy Únie o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve a uznávaní a vykonávaní rozhodnutí.

Článok 3 Veci s cezhraničnými dôsledkami

Na účely tohto nariadenia má vec cezhraničné dôsledky, pokiaľ sa súd konajúci vo veci žiadosti o EPZÚ, všetky bankové účty, ktoré majú byť príkazom zablokované, a zúčastnené strany nenachádzajú resp. nemajú sídlo v rovnakom členskom štáte.

Článok 4 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.           „bankový účet“ znamená akýkoľvek účet obsahujúci hotovosť alebo finančné nástroje, ktorý je uložený v banke v mene odporcu alebo v mene tretej strany v prospech odporcu;

2.           „banka“ je podnik, ktorého podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov alebo iných splatných zdrojov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet;

3.           „finančné nástroje“ znamenajú finančný nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[24],

4.           „hotovosť“ znamená peniaze pripísané na účet v akejkoľvek mene alebo podobné peňažné pohľadávky, ako napr. vklady na peňažnom trhu;

5.           „finančné prostriedky“ znamenajú hotovosť alebo finančné nástroje;

6.           „členský štát, v ktorom je vedený bankový účet“ znamená

a)      v prípade bankového účtu obsahujúceho hotovosť členský štát uvedený v IBAN kóde účtu;

b)      v prípade bankového účtu obsahujúceho finančné nástroje členský štát, v ktorom banka, kde je vedený účet, má svoj obvyklý pobyt, ako sa uvádza v článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008[25];

7.           „pohľadávka“ znamená existujúcu pohľadávku na splatenie konkrétnej alebo stanoviteľnej sumy peňazí;

8.           „rozsudok“ znamená každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu bez ohľadu na jeho označenie vrátane určenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom.

9.           „súd“ znamená súd alebo akékoľvek orgány, ktorým členský štát priznáva súdnu príslušnosť vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

10.         „súdny zmier“ znamená zmier schválený súdom alebo uzavretý na súde počas konania;

11.         „verejná listina“ znamená dokument, ktorý bol úradne vyhotovený alebo zaregistrovaný ako verejná listina v členskom štáte a ktorého pravosť:

a)      súvisí s podpisom a obsahom tohto nástroja a

b)      bola overená verejným orgánom alebo iným orgánom oprávneným na tento účel;

12.         „členský štát pôvodu“ znamená členský štát, v ktorom bol vydaný EPZÚ;

13.         „členský štát výkonu“ znamená členský štát, v ktorom je vedený účet, ktorý má byť zablokovaný;

14.         „príslušný orgán“ znamená orgán, ktorý členský štát pôvodu označil za príslušný na získanie nevyhnutných informácií o účte odporcu podľa článku 17, na doručenie EPZÚ podľa článkov 24 až 28 a na určenie súm vyňatých z výkonu podľa článku 32;

15.         „bydlisko“ znamená bydlisko stanovené v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001[26].

Kapitola 2 Postup na získanie EPZÚ

Článok 5 Dostupnosť

1.           Oddiel 1 sa uplatňuje, ak

a)      navrhovateľ žiada o EPZÚ pred začatím súdneho konania vo veci samej voči odporcovi alebo v akejkoľvek fáze tohto konania;

b)      navrhovateľ získal rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu voči odporcovi, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, ale doposiaľ neboli vyhlásené za vykonateľné v členskom štáte výkonu, v ktorom sa takéto vyhlásenie vyžaduje.

2.           Oddiel 2 sa uplatňuje na prípady, kedy navrhovateľ žiada o EPZÚ po získaní rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny voči odporcovi, ktoré sú zo zákona vykonateľné v členskom štáte výkonu alebo v ňom boli vyhlásené za vykonateľné.

Oddiel 1 Vydanie EPZÚ pred získaním exekučného titulu

Článok 6 Súdna príslušnosť

1.           EPZÚ vydáva súd.

2.           Súdnu príslušnosť na vydávanie EPZÚ majú súdy členského štátu, na ktorých sa majú viesť konania vo veci samej v súlade s uplatniteľnými pravidlami o súdnej príslušnosti. V prípade, že súdnu príslušnosť vo veci samej má viac ako jeden súd, bude mať súdnu príslušnosť ten súd členského štátu, na ktorý navrhovateľ podal návrh na konanie vo veci samej alebo na ktorý sa má v úmysle v tejto súvislosti obrátiť.

3.           Bez ohľadu na odsek 2 majú súdy členských štátov, v ktorých je vedený bankový účet, súdnu príslušnosť na vydanie EPZÚ, ktorý sa má vykonať v danom členskom štáte.

Článok 7 Podmienky na vydanie EPZÚ

1.           EPZÚ sa vydá na požadovanú sumu alebo na časť požadovanej sumy, ak navrhovateľ predloží relevantné skutočnosti, primerane podložené dôkazmi, a presvedčí súd o oboch nasledujúcich skutočnostiach:

a)      pohľadávka voči odporcovi je zjavne opodstatnená;

b)      bez vydania príkazu je pravdepodobné, že výkonu existujúceho alebo budúceho titulu voči odporcovi hrozí zmarenie alebo sťaženie, a to najmä, ak existuje reálne nebezpečenstvo, že odporca by mohol presunúť alebo utajiť aktíva, či zbaviť sa aktív, ktoré sú uložené na bankovom účte alebo účtoch, ktoré majú byť zablokované.

2.           Podmienka stanovená v odseku 1 písm. a) sa bude považovať za splnenú, ak už navrhovateľ získal voči odporcovi rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu na splatenie sumy, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu a oprávnené na uznanie v členskom štáte výkonu podľa uplatniteľných nástrojov práva Únie.

Článok 8 Žiadosť o EPZÚ

1.           Žiadosti o EPZÚ sa podávajú pomocou formulára stanoveného v prílohe I.

2.           Formulár žiadosti obsahuje všetky tieto údaje:

a)      meno a adresu navrhovateľa, prípadne mená jeho zástupcov a meno a adresu súdu, na ktorý sa žiadosť podáva;

b)      meno a adresu odporcu, prípadne meno jeho zástupcu;

c)      informácie o účte (účtoch) v súlade s článkom 16, pokiaľ sa žiadosť o získanie informácií o účte nepodáva podľa článku 17;

d)      výšku pohľadávky, ako aj výšku úroku a poplatkov v rozsahu, v akom možno tieto poplatky zabezpečiť podľa článku 18;

e)      opis všetkých relevantných okolností uvádzaných ako základ pre pohľadávku, prípadne ako základ pre nárokovaný úrok;

f)       opis všetkých relevantných okolností odôvodňujúcich vydanie príkazu, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 1 písm. b);

g)      opis všetkých relevantných prvkov podporujúcich súdnu príslušnosť súdu, na ktorý bola podaná žiadosť;

h)      zoznam dôkazov poskytnutých alebo ponúknutých na poskytnutie navrhovateľom,

i)       ak sa uplatňuje článok 7 ods. 2, kópiu rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktoré spĺňajú podmienky nutné na overenie jej pravosti;

j)       vyhlásenie o tom, či sa navrhovateľ obrátil na iné súdy v súvislosti so žiadosťou o EPZÚ alebo príkazom s rovnocenným účinkom v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa stanovuje v článku 19.

3.           K žiadosti je potrebné pripojiť všetky relevantné podklady.

4.           Žiadosť sa môže predložiť pomocou akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane elektronického.

Článok 9 Preskúmanie žiadosti

1.           Súd, na ktorý sa podala žiadosť o EPZÚ, preskúma, či sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 2, 6, 7 a 8.

2.           Ak nie sú splnené požiadavky stanovené v článku 8, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť žiadosť, pokiaľ pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo žiadosť neprípustná.

Článok 10 Nesporový postup

Odporca nebude informovaný o žiadosti ani nebude vypočutý pred vydaním EPZÚ, pokiaľ navrhovateľ nevyjadrí opačnú požiadavku.

Článok 11 Dôkazy

1.           Ak sa príslušný súd domnieva, že nemôže vydať EPZÚ bez dodatočných dôkazov, môže takéto dôkazy pripustiť v podobe písomných vyhlásení svedkov alebo expertov.

2.           Súd pripustí ústne svedectvo iba v prípade, že ho považuje za nevyhnutné. Ak navrhovateľ, svedok alebo expert nemá bydlisko v rovnakej obci ako príslušný súd, súd pripustí dôkazy v podobe videokonferencie alebo inej komunikačnej technológie v prípade, že je dostupná.

Článok 12 Zábezpeka, ktorú má poskytnúť navrhovateľ

Pred vydaním EPZÚ môže súd od navrhovateľa vyžadovať poskytnutie zábezpeky alebo rovnocennej záruky s cieľom zabezpečiť náhradu všetkých škôd, ktoré môžu odporcovi vzniknúť, a to v rozsahu, v akom je navrhovateľ povinný nahradiť takéto škody podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 13 Začatie konania vo veci samej

Ak sa žiadosť o EPZÚ podá pred začatím konania vo veci samej, navrhovateľ podá návrh na začatie takéhoto konania do 30 dní od dátumu vydania príkazu alebo v rámci kratšieho obdobia stanoveného vydávajúcim súdom; v prípade, že to navrhovateľ neurobí, príkaz sa stáva odvolateľným v súlade s článkom 34 ods. 1 písm. b) alebo článkom 35 ods. 2.

Oddiel 2 Vydanie EPZÚ po získaní exekučného titulu

Článok 14 Príslušnosť na vydanie EPZÚ

1.           V prípadoch uvedených v článku 5 ods. 2, v ktorých navrhovateľ získal rozsudok alebo súdny zmier, môže tento navrhovateľ požiadať súd, ktorý vydal uvedený rozsudok alebo súdny zmier, aj o vydanie EPZÚ.

2.           V prípade, že navrhovateľ získal verejnú listinu, môže tento navrhovateľ požiadať príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom bola verejná listina vystavená, určený na tento účel každým členským štátom, aj o vydanie EPZÚ.

3.           Navrhovateľ môže adresovať žiadosť o EPZÚ priamo orgánu v členskom štáte výkonu, ktorý uvedený členský štát určil za príslušný na vydanie príkazu a informoval o tom Komisiu v súlade s článkom 48 (ďalej len „vydávajúci orgán“).

4.           Na konanie vo veci vydania EPZÚ uvedené v tomto oddiele sa uplatňuje článok 10.

Článok 15 Žiadosť o EPZÚ

1.           Žiadosti o EPZÚ sa podávajú pomocou formulára žiadosti uvedeného v prílohe I.

2.           Formulár žiadosti obsahuje všetky tieto údaje:

a)      meno a adresu navrhovateľa, prípadne mená jeho zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa žiadosť podáva;

b)      meno a adresu odporcu, prípadne meno jeho zástupcu;

c)      výšku sumy uvedenej v rozsudku, súdnom zmieri alebo na verejnej listine, ako aj výšku úrokov a poplatkov v rozsahu, v akom ich možno zabezpečiť podľa článku 18;

d)      informácie o účte (účtoch) v súlade s článkom 16, pokiaľ sa žiadosť o získanie informácií o účte nepodáva podľa článku 17;

e)      kópiu rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorá spĺňa podmienky potrebné na overenie jej pravosti;

f)       vyhlásenie, že rozsudku sa ešte nevyhovelo;

g)      ak boli rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina vydané v inom členskom štáte

i)        pokiaľ ide o rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu, v prípade ktorých sa nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti, príslušné osvedčenie predpísané v rámci uplatniteľného nástroja na účely výkonu v inom členskom štáte, ku ktorému je prípadne priložený prepis alebo preklad v súlade s článkom 47, alebo

ii)       pokiaľ ide o rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu, v prípade ktorých sa vyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti, vyhlásenie vykonateľnosti.

h)      vyhlásenie o tom, či sa navrhovateľ obrátil na iné súdy v súvislosti so žiadosťou o EPZÚ alebo príkazom s rovnocenným účinkom v rámci vnútroštátnych právnych predpisov podľa článku 19.

3.           Žiadosť sa môže predložiť pomocou akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane elektronického.

Oddiel 3 Všeobecné ustanovenia

Článok 16 Informácie o účte

Pokiaľ navrhovateľ nežiada, aby informácie o účte získal príslušný orgán podľa článku 17, tento navrhovateľ poskytne všetky informácie v súvislosti s odporcom a bankovým účtom alebo účtami odporcu, ktoré sú potrebné na to, aby banka alebo banky identifikovali tohto odporcu a jeho účet (účty), vrátane:

a)      celého mena odporcu;

b)      názvu banky, v ktorej je uložený jeden alebo viac účtov odporcu, ktoré majú byť zablokované, ako aj adresu sídla banky v členskom štáte, v ktorom je účet vedený, a

c)      buď

i)        číslo účtu alebo čísla účtov;

ii)       celú adresu odporcu;

iii)      ak je odporca fyzickou osobou, potom jeho dátum narodenia alebo národné identifikačné číslo alebo číslo pasu, alebo,

iv)      ak je odporca právnickou osobou, potom jeho číslo v obchodnom registri.

Článok 17 Žiadosť o získanie informácií o účte

1.           Ak navrhovateľ nedisponuje všetkými informáciami o účte, ktoré sa vyžadujú podľa článku 16, tento navrhovateľ môže požiadať, aby nevyhnutné informácie získal príslušný orgán členského štátu výkonu. Táto požiadavka sa predkladá v žiadosti o EPZÚ.

2.           Je potrebné, aby žiadosť obsahovala všetky informácie o odporcovi a bankových účtoch odporcu, ktoré má navrhovateľ k dispozícii.

3.           Súd alebo vydávajúci orgán vydajú EPZÚ podľa článku 21 a predložia ho príslušnému orgánu v súlade s článkom 24.

4.           Príslušný orgán využije všetky vhodné a primerané prostriedky dostupné v členskom štáte výkonu na získanie informácií uvedených v odseku 1. Hneď ako informácie získa, doručí EPZÚ banke v súlade s článkom 24.

5.           Informácie, ktoré sa majú poskytnúť Komisii podľa článku 48, možno podľa vnútroštátnych právnych predpisov získať jedným z týchto spôsobov:

a)      tým, že sa uloží všetkým bankám na území daného štátu povinnosť zverejniť, či u nich má odporca vedený účet;

b)      tým, že sa príslušnému orgánu umožní prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 v prípade, že sú tieto informácie vedené v registroch verejnými orgánmi alebo správou, alebo iným spôsobom.

6.           Je potrebné, aby informácie uvedené v odseku 4 boli primerané účelu identifikácie účtu alebo účtov odporcu, aby boli relevantné, nemali nadmerný rozsah a aby sa obmedzovali na

a)      adresu odporcu;

b)      banku alebo banky, v ktorých je vedený účet alebo účty odporcu;

c)      číslo účtu alebo čísla účtov odporcu.

Článok 18 Výška sumy v EPZÚ

1.           Ak sa EPZÚ vydal na základe rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny vykonateľnej v členskom štáte pôvodu, je potrebné, aby bol navrhovateľ schopný zabezpečiť sumu stanovenú v EPZÚ, ako aj všetky úroky a náklady, ktoré sú v ňom uvedené.

2.           Vo všetkých iných prípadoch je potrebné, aby bol navrhovateľ schopný zabezpečiť výšku pohľadávky, ako aj všetky nazhromaždené úroky plynúce z pohľadávky.

Článok 19 Informácie o nevybavených žiadostiach na iných súdoch

1.           Pri žiadaní o EPZÚ navrhovateľ zverejní informácie o tom, či podal žiadosť o EPZÚ alebo o rovnocenné ochranné opatrenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov voči tomu istému odporcovi na niektorom inom súde a snažil sa o zabezpečenie rovnakej pohľadávky.

2.           Navrhovateľ informuje súd, na ktorý podal žiadosť o EPZÚ, o všetkých iných EPZÚ alebo ochranných opatreniach podľa vnútroštátnych právnych predpisov vydaných podľa postupu uvedeného v odseku 1. V prípade, ak sa súd alebo vydávajúci orgán domnievajú, že opatrenia, ktoré už boli poskytnuté, dostatočne chránia záujmy navrhovateľa, môžu sa zdržať vydania dodatočného príkazu.

Článok 20 Komunikácia a spolupráca medzi súdmi

1.           Ak sa na súdy členského štátu podá žiadosť o EPZÚ a na súdoch iného členského štátu sa začne konanie vo veci samej, dotknuté súdy môžu spolupracovať v záujme zabezpečenia riadnej koordinácie medzi konaním vo veci samej a konaním súvisiacim s EPZÚ.

2.           Súd, na ktorý sa podala žiadosť o EPZÚ, môže získavať informácie o všetkých relevantných okolnostiach prípadu od iného súdu uvedeného v odseku 1 alebo vyžadovať od navrhovateľa, aby získal takéto informácie, napr. nebezpečenstvo použitia aktív zo strany odporcu alebo akékoľvek odmietnutie podobného opatrenia zo strany súdu konajúceho vo veci samej. Tieto informácie sa môžu vyhľadávať priamo alebo prostredníctvom kontaktných miest Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím 2001/470/ES[27].

Článok 21 Vydanie, účinok a trvanie EPZÚ

1.           Ak sú požiadavky uvedené v tejto kapitole splnené, súd alebo vydávajúci orgán vydá EPZÚ.

2.           Ak sa príkaz musí vykonať v inom členskom štáte, vydá sa v podobe uvedenej v prílohe II.

3.           V prípadoch uvedených v článku 5 ods. 1 súd vydá EPZÚ najneskôr do siedmich kalendárnych dní od podania žiadosti.

4.           Ak sa kvôli výnimočným okolnostiam považuje ústne vypočutie za nevyhnutné, súd zvolá vypočutie najneskôr do ďalších siedmich kalendárnych dní a vydá príkaz najneskôr do siedmich kalendárnych dní po vypočutí.

5.           V prípadoch uvedených v článku 5 ods. 2 vydávajúci orgán vydá EPZÚ najneskôr do troch kalendárnych dní od podania žiadosti.

6.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 32, sa prostredníctvom EPZÚ zabráni tomu, aby odporca alebo veritelia odporcu previedli alebo vybrali z určeného účtu alebo účtov prostriedky vo výške uvedenej v príkaze, alebo sa ich inak zbavili.

7.           EPZÚ zostáva v platnosti

a)      dovtedy, kým nebude zrušený súdom podľa článkov 34, 35, 36 či 40, alebo

b)      v prípade, že navrhovateľ získal rozsudok, verejnú listinu alebo súdny zmier vo veci samej, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, alebo v prípadoch uvedených v článku 5 ods. 2 dovtedy, kým účinok EPZÚ nebude nahradený rovnocenným účinkom vykonávacieho opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov za predpokladu, že v prvom z oboch prípadov navrhovateľ podal návrh na začatie konanie vo veci výkonu do 30 dní od oznámenia alebo nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku, verejnej listiny alebo súdneho zmieru, podľa toho, ku ktorému z nich došlo neskôr.

Článok 22 Opravný prostriedok voči zamietnutiu vydania EPZÚ

1.           Navrhovateľ môže podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu alebo vydávajúceho orgánu zamietnuť žiadosť o európsky príkaz na súde, ktorý je potrebné v súlade s článkom 48 oznámiť Komisii.

2.           Opravný prostriedok sa má podať do 30 dní od oznámenia rozhodnutia uvedeného v odseku 1.

Kapitola 3 Vykonateľnosť a výkon EPZÚ

Článok 23 Zrušenie doložky vykonateľnosti

EPZÚ vydaný v jednom členskom štáte podľa článku 6 ods. 2 a článku 14 ods. 1 sa uzná a vykoná v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.

Článok 24 Doručenie EPZÚ banke

1.           EPZÚ sa doručí banke alebo bankám, ktoré sú v ňom uvedené, v súlade s týmto článkom.

2.           Ak EPZÚ vydal súd alebo vydávajúci orgán v členskom štáte výkonu, banke sa doručí v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu.

3.           Ak sa súd vydávajúci európsky príkaz nachádza v inom členskom štáte ako je členský štát výkonu, príkaz sa doručí v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007[28].

So zreteľom na odosielanie EPZÚ sa uplatňuje toto:

a)      Osoba alebo orgán zodpovedné za doručenie v členskom štáte pôvodu odošlú EPZÚ priamo príslušnému orgánu členského štátu výkonu.

b)      Odosielajú sa tieto dokumenty:

i)        kópia EPZÚ v podobe stanovenej v prílohe II, ktorá splnila podmienky potrebné na preukázanie jej pravosti;

ii)       ak je to nutné, prepis alebo preklad formuláru v súlade s článkom 47;

iii)      formulár o odosielaní stanovený v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007, ku ktorému je v prípade nutnosti priložený prepis alebo preklad formuláru v súlade s článkom 47.

c)      Príslušný orgán doručí EPZÚ banke alebo bankám, ktoré sú v ňom uvedené. Príslušný orgán podnikne všetky potrebné kroky na doručenie príkazu najneskôr do troch dní od jeho prijatia.

d)      Hneď ako sa príkaz doručí banke, príslušný orgán vystaví osvedčenie o doručení v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 a odovzdá ho osobe alebo orgánu, ktoré o doručenie požiadali.

Článok 25 Doručenie EPZÚ odporcovi

1.           EPZÚ a všetky dokumenty predložené na súd alebo príslušnému orgánu s cieľom získať príkaz sa doručia odporcovi bezodkladne po doručení banke podľa článku 24 a po vydaní vyhlásenia banky podľa článku 27.

2.           Ak má odporca bydlisko v členskom štáte pôvodu, príkaz sa doručí v súlade s pravidlami vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu.

3.           Ak má odporca bydlisko v členskom štáte výkonu, príslušný orgán daného členského štátu, ktorému bol EPZÚ odoslaný podľa článku 24 ods. 3, doručí príkaz a sprievodné doklady odporcovi v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007.

4.           Ak má odporca bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu alebo výkonu, príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorému bol EPZÚ odoslaný podľa článku 24 ods. 3, doručí príkaz priamo príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko. Tento orgán doručí odporcovi príkaz v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007.

Článok 26 Vykonanie EPZÚ

1.           Banka, ktorej sa doručí EPZÚ, ho okamžite po prijatí vykoná tým, že zabezpečí, aby finančné prostriedky vo výške sumy uvedenej v príkaze neboli prevedené, minuté alebo vybraté z účtu alebo účtov, ktoré sú uvedené v príkaze alebo ktoré banka identifikovala ako účty patriace odporcovi. Všetky finančné prostriedky prekračujúce sumu uvedenú v EPZÚ musia zostať k dispozícii odporcu.

2.           Ak je príkaz doručený mimo pracovných hodín, vykoná sa okamžite po začatí nasledujúceho pracovného času.

3.           Ak finančné prostriedky na účte uvedenom v EPZÚ podľa odseku 1 obsahujú finančné nástroje, ich hodnota sa stanoví podľa príslušnej trhovej ceny platnej v deň vykonania príkazu.

4.           Ak mena finančných prostriedkov uložených na účte nie je tá istá ako mena, v ktorej bol vydaný EPZÚ, banka prepočíta danú sumu podľa oficiálneho výmenného kurzu platného v deň vykonania príkazu.

5.           Zodpovednosť banky za nedodržanie povinností stanovených v tomto článku sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 27 Vyhlásenie banky

1.           Do troch dní od prijatia EPZÚ informuje banka príslušný orgán a navrhovateľa prostredníctvom formuláru stanoveného v prílohe III, či a v akom rozsahu boli finančné prostriedky na účte odporcu zablokované. Príslušný orgán odošle vyhlásenie osobe alebo orgánu, ktorí požiadali o doručenie podľa článku 24 ods. 3 písm. a) do jedného pracovného dňa.

2.           Ak je stav účtu dostatočný na pokrytie sumy uvedenej v EPZÚ, banka nezverejní stav odporcovho účtu.

3.           Banka môže odoslať svoje vyhlásenie zabezpečenými elektronickými komunikačnými prostriedkami.

4.           Zodpovednosť banky za nedodržanie tejto povinnosti sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 28 Zablokovanie viacerých účtov

1.           Ak sa EPZÚ vzťahuje na viacero účtov odporcu, ktoré sú vedené v tej istej banke, banka ho vykoná iba do sumy, ktorá je na ňom uvedená.

2.           Ak sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov vydal jeden alebo viac európskych príkazov alebo rovnocenných ochranných príkazov vzťahujúcich sa na viacero účtov, ktoré má odporca uložené v rôznych bankách, či už v tom istom členskom štáte alebo v rôznych členských štátoch, navrhovateľ má povinnosť uvoľniť akúkoľvek sumu, ktorá presahuje sumu stanovenú v EPZÚ. Je potrebné, aby k uvedenému uvoľneniu došlo do 48 hodín od prijatia prvého vyhlásenia banky vykonaného podľa článku 27, v ktorom sa uvádza tento prebytok. Uvoľnenie sa vykoná prostredníctvom príslušného orgánu daného členského štátu výkonu.

Článok 29 Zablokovanie spoločných a zverených účtov

Účty, ktoré nepatria výlučne odporcovi alebo účty, ktoré vlastní tretia strana v mene odporcu alebo účty, ktoré vlastní odporca v mene tretej strany podľa záznamov banky, môžu byť zablokované iba v rozsahu, v akom ich možno zablokovať podľa pravidiel vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa riadi účet, ktorý sa má oznámiť Komisii v súlade s článkom 48.

Článok 30 Náklady bánk

1.           Banka je oprávnená na vyplatenie alebo náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s vykonaním EPZÚ alebo príkazu podľa článku 17 ods. 5 písm. a), ak je oprávnená na toto vyplatenie alebo náhradu v súvislosti s príkazmi s rovnocenným účinkom, ktoré sú vydané podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

2.           Poplatky za vykonanie EPZÚ alebo príkazu podľa článku 17 ods. 5 písm. a) zodpovedajú jednorazovým fixným poplatkom, ktoré sú vopred určené členským štátom, v ktorom je účet vedený a ktoré rešpektujú zásady proporcionality a nediskriminácie.

3.           Členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 48, či sú banky oprávnené na úhradu svojich nákladov a ak áno, výšku tohto poplatku v zmysle odseku 2.

Článok 31 Náklady príslušného orgánu

Všetky poplatky, ktoré si účtuje príslušný orgán za výkon EPZÚ alebo za vybavovanie žiadosti o získanie informácií o účte, ako sa uvádza v článku 17 ods. 4, zodpovedajú jednorazovým fixným poplatkom, ktoré sú vopred určené príslušným členským štátom, rešpektujú zásady proporcionality a nediskriminácie a sú oznámené Komisii v súlade s článkom 48.

Článok 32 Sumy vyňaté z výkonu

1.           Ak sa to v právnych predpisoch v členskom štáte výkonu stanovuje, z výkonu príkazu sa vynímajú sumy potrebné na zabezpečenie živobytia odporcu a jeho rodiny v prípade, že odporca je fyzickou osobou, alebo na zabezpečenie možnosti pokračovať v bežnom chode podnikania v prípade, že odporca je právnickou osobou.

2.           Členské štáty informujú Komisiu o pravidlách uplatniteľných v rámci ich vnútroštátnych právnych predpisov v týchto prípadoch a poskytnú aj informáciu, aké sumy alebo aké druhy pohľadávok uložených na bankových účtoch sa vynímajú z výkonu príkazu.

3.           Príslušný orgán členského štátu výkonu určí po prijatí EPZÚ sumu uvedenú v odseku 1 v rozsahu, v akom ju možno určiť bez poskytnutia dodatočných informácií od odporcu, a informuje banku, že táto suma musí zostať k dispozícii odporcovi po vykonaní príkazu.

4.           Pri určovaní sumy uvedenej v odseku 1 uplatní príslušný orgán právne predpisy členského štátu, ktorým sú určené, a to aj v prípade, že odporca má bydlisko v inom členskom štáte.

Článok 33 Poradie konkurujúcich si veriteľov

EPZÚ prideľuje rovnaké poradie ako nástroj s rovnocenným účinkom podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom je bankový účet vedený. Členské štáty informujú Komisiu o rovnocenných nástrojoch a poradí udelenom týmito nástrojmi v súlade s článkom 48.

Kapitola 4 prostriedky nápravy voči EPZÚ

Článok 34 Prostriedok nápravy odporcu v členskom štáte pôvodu

1.           Ak bol EPZÚ vydaný podľa oddielu 1 kapitoly 2 môže odporca žiadať o

a)      preskúmanie EPZÚ z dôvodu, že požiadavky na jeho vydanie ustanovené v článkoch 2, 6 a 7 neboli splnené;

b)      preskúmanie EPZÚ z dôvodu, že navrhovateľ nepodal návrh na začatie konania vo veci samej v lehote uvedenej v článku 13.

2.           S výnimkou preskúmania podľa odseku 1 písm. b) žiadosť o preskúmanie je potrebné podať bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 45 dní odo dňa, keď bol odporca fakticky oboznámený s obsahom príkazu a mohol naň reagovať.

3.           Žiadosť o preskúmanie je potrebné adresovať súdu, ktorý vydal príkaz. Žiadosť je potrebné podať prostredníctvom formulára stanoveného v prílohe IV a akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane elektronického.

4.           Žiadosť sa doručí navrhovateľovi v súlade s uplatniteľnými pravidlami vzťahujúcimi sa na doručenie dokumentov.

5.           Ak je preskúmanie odôvodnené na základe jedného z dôvodov uvedených v odseku 1, súd najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti navrhovateľovi vydá rozhodnutie, ktorým sa EPZÚ zruší alebo upraví.

6.           Rozhodnutie zrušiť alebo upraviť príkaz sa okamžite vykoná bez ohľadu na akýkoľvek prostriedok nápravy podľa článku 37, pokiaľ súd nerozhodne v záujme ochrany navrhovateľových záujmov, že jeho rozhodnutie bude vykonateľné až po tom, ako sa stane právoplatným.

7.           Rozhodnutie sa okamžite doručí príslušnej banke alebo bankám, ktoré ihneď po prijatí vykonajú rozhodnutie úplným alebo čiastočným uvoľnením zablokovanej sumy. Rozhodnutie sa takisto okamžite doručí navrhovateľovi v súlade s uplatniteľnými pravidlami vzťahujúcimi sa na doručovanie dokumentov.

Článok 35 Prostriedky nápravy odporcu v členskom štáte výkonu

1.           Ak bol EPZÚ vydaný podľa oddielu 1 alebo 2 kapitoly 2, môže odporca žiadať o

a)      obmedzenie výkonu príkazu z dôvodu, že určité sumy na účte sú vyňaté z výkonu podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom je vedený účet, a príslušný orgán tieto sumy nezohľadnil alebo ich nezohľadnil správne podľa článku 32;

b)      ukončenie výkonu príkazu z dôvodu, že

i)        v členskom štáte výkonu bol vydaný rozsudok, ktorým sa zrušuje pohľadávka, ktorú sa navrhovateľ snaží zabezpečiť prostredníctvom príkazu, alebo

ii)       zablokovaný bankový účet je vyňatý z výkonu podľa právnych predpisov upravujúcich oslobodenie od výkonu v členskom štáte, v ktorom je vedený účet.

2.           Ak bol príkaz vydaný podľa oddielu 1 kapitoly 2, odporca má právo požiadať, aby bol príkaz zrušený z dôvodu, že navrhovateľ nepodal návrh na začatie konania vo veci samej do lehoty uvedenej v článku 13.

3.           Ak bol príkaz vydaný podľa oddielu 2 kapitoly 2, môže odporca žiadať o

i)       zrušenie príkazu z dôvodu, že rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina boli v členskom štáte pôvodu zrušené;

ii)       pozastavenie príkazu z dôvodu, že vykonateľnosť rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny bola v členskom štáte pôvodu pozastavená.

4.           S výnimkou preskúmania podľa odseku 2 písm. b) žiadosť o preskúmanie je potrebné podať bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 45 dní odo dňa, keď bol odporca fakticky oboznámený s obsahom príkazu a mohol naň reagovať.

5.           Žiadosť sa adresuje príslušným súdom členského štátu výkonu oznámeného členskými štátmi podľa článku 48. Žiadosť je potrebné podať v papierovej podobe alebo pomocou akéhokoľvek iného komunikačného prostriedku vrátane elektronického, prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe IV.

6.           Žiadosť sa doručí navrhovateľovi v súlade s uplatniteľnými pravidlami vzťahujúcimi sa na doručovanie dokumentov.

7.           Ak je preskúmanie odôvodnené na základe jedného z dôvodov uvedených v odseku 1, súd najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti navrhovateľovi vydá rozhodnutie, ktorým sa EPZÚ zruší alebo upraví.

8.           Rozhodnutie zrušiť alebo upraviť príkaz sa okamžite vykoná bez ohľadu na akýkoľvek prostriedok nápravy podľa článku 37, pokiaľ súd nerozhodne v záujme ochrany navrhovateľových záujmov, že jeho rozhodnutie bude vykonateľné až po tom, ako sa stane právoplatným.

Článok 36 Prostriedky nápravy odporcu v členskom štáte jeho bydliska

Ak je odporca spotrebiteľom, zamestnancom alebo poistencom, môže adresovať žiadosť o preskúmanie príslušnému súdu, ktorý je potrebné oznámiť Komisii v súlade s článkom 49, v členskom štáte, v ktorom má bydlisko.

Článok 37 Právo podať opravný prostriedok

Právo podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu vydanému podľa článkov 34, 35 alebo 36 sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 38 Právo poskytnúť alternatívnu zábezpeku

1.           Príslušný orgán členského štátu výkonu ukončí výkon EPZÚ, ak odporca poskytne príslušnému orgánu zábezpeku sumy uvedenej v súlade s odsekom 2 alebo rovnocennú záruku vrátane bankovej záruky ako alternatívne prostriedky na ochranu práv navrhovateľa.

2.           V EPZÚ sa uvedie suma zábezpeky nevyhnutnej na ukončenie platnosti príkazu.

Článok 39 Právo tretej strany

Tretia strana má právo na vznesenie námietok voči európskemu príkazu na súdoch členského štátu pôvodu alebo výkonu v prípade, že príkaz alebo jeho výkon ohrozuje jej práva.

Článok 40 Zmena alebo zrušenie EPZÚ

Bez toho, aby boli dotknuté práva odporcu podľa článkov 34, 35 a 36, všetky strany môžu kedykoľvek požiadať súd pôvodu o zmenu alebo zrušenie EPZÚ z dôvodu, že okolnosti, na základe ktorých bol príkaz vydaný, sa medzičasom zmenili vrátane skutočnosti, že sa vyniesol rozsudok vo veci samej, ktorý zrušil pohľadávku, ktorú sa príkaz snažil zabezpečiť alebo skutočnosti, že odporca splatil pohľadávku.

Kapitola 5 Všeobecné ustanovenia

Článok 41 Zastupovanie strán

Zastupovanie advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním nie je v konaní vo veci vydania EPZÚ podľa tohto nariadenia povinné.

Článok 42 Náklady, ktoré znáša neúspešná strana

1.           Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré boli neodôvodnene vynaložené, alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

2.           Ak bol EPZÚ vydaný podľa oddielu 1 kapitoly 2, trovy konania prisúdi súd konajúci vo veci samej alebo súd rušiaci príkaz podľa bodu b) článku 34 ods. 1 alebo článku 35 ods. 2.

3.           Ak bol príkaz vydaný podľa oddielu 2 kapitoly 2, súdne trovy určí príslušný súd vykonávajúci rozsudok, verejnú listinu alebo súdny zmier, na základe ktorých bol príkaz vydaný.

Článok 43 Súdne poplatky

1.           Súdne poplatky za získanie EPZÚ nemôžu byť vyššie ako poplatky za získanie rovnocenného opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov, neprimerané voči výške pohľadávky a nemôžu odrádzať navrhovateľa od využitia tohto postupu.

2.           Členské štáty oznámia Komisii uplatniteľné súdne poplatky v súlade s článkom 48.

Článok 44 Lehoty

Ak za výnimočných okolností nie je možné, aby súd, vydávajúci orgán alebo príslušný orgán rešpektovali lehoty uvedené v článkoch 21 ods. 3 a 4, v článku 24 ods. 3 písm. c), v článku 27 ods. 1, v článku 34 ods. 5 a 7 a v článku 35 ods. 8, súd alebo orgán prijmú v tejto súvislosti čo najskôr kroky vyžadované v uvedených ustanoveniach. Súd alebo orgán odôvodnia výnimočné okolnosti, ak ich o to zúčastnená strana požiada.

Článok 45 Vzťah s vnútroštátnym procesným právom

Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 46 Vzťah k iným právnym nástrojom

1.           Bez toho, aby boli dotknuté články 24, 25 a 27, nie je týmto nariadením dotknuté uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007.

2.           Týmto nariadením nie je dotknuté nariadenie Rady (ES) č. 44/2001[29].

3.           Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES.

Článok 47 Požiadavky prekladu a prepisu

1.           Ak sa podľa tohto nariadenia žiada prepis alebo preklad, takýto prepis alebo preklad sa vyhotoví v úradnom jazyku príslušného členského štátu alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov súdneho konania v mieste výkonu v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu.

2.           Na účely formulárov uvedených v článku 8 ods. 1, v článku 15 ods. 1, v článku 21 ods. 2, v článku 24 ods. 3 písm. b) ii) a iii) a písm. d), v článku 27 ods. 1 a v článku 34 ods. 3 alebo na účely akýchkoľvek iných dokumentov, ktoré majú zúčastnené strany predložiť podľa článku 8 ods. 2, článkov 34, 35 a 36, prepisy alebo preklady sa môžu vyhotoviť v akomkoľvek inom úradnom jazyku alebo v jazykoch inštitúcií Únie, ktoré tento členský štát označil za prijateľné.

3.           Preklad uskutočnený podľa tohto nariadenia vypracuje osoba oprávnená na preklady v niektorom z členských štátov.

Článok 48 Informácie, ktoré majú poskytnúť členské štáty

1.           Najneskôr do __________ [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], členské štáty poskytnú Komisii tieto informácie

a)      orgán príslušný na vydávanie EPZÚ v súlade s článkom 14 ods. 2;

b)      spôsoby získavania informácií dostupné v rámci ich vnútroštátnych právnych predpisov podľa článku 17 ods. 4;

c)      súd, na ktorý sa má podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu nevydať EPZÚ, ako sa uvádza v článku 22;

d)      orgán príslušný na vykonanie EPZÚ v súlade s kapitolou 3;

e)      rozsah, v ktorom možno zablokovať spoločné a zverené účty podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa uvádza v článku 29;

f)       pravidlá uplatniteľné na sumy vyňaté z výkonu podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa uvádza v článku 32;

g)      jednorazové fixné poplatky bánk a príslušného orgánu, ako sa uvádza v článkoch 30 a 31;

h)      poradie pridelené ochranným opatreniam, ktoré sú rovnocenné s EPZÚ podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako sa uvádza v článku 33;

i)       súdy príslušné v členskom štáte výkonu, na ktoré možno podať žiadosť o preskúmanie v súlade s článkom 34 ods. 3 alebo 36;

j)       súdne poplatky za vydanie EPZÚ, ako sa uvádza v článku 43;

k)      jazyky prijateľné na preklady dokumentov, ako sa uvádza v článku 47.

2.           Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akúkoľvek zmenu informácií uvedených v odseku 1.

3.           Komisia zverejní informácie, ktoré jej boli podľa tohto článku oznámené, ľubovoľnými vhodnými spôsobmi, najmä prostredníctvom Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES.

Článok 49 Zmeny a doplnenia príloh

Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 50 týkajúcim sa zmien a doplnení príloh.

Článok 50 Delegované akty

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa udeľuje Komisii za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedenej v článku 49 sa udelí Komisii na dobu neurčitú od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.           Delegovanie právomoci uvedenej v článku 49 môže byť kedykoľvek odvolané Európskym parlamentom alebo Radou. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončí delegovanie právomoci uvedenej v tomto rozhodnutí. Rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Rozhodnutie neovplyvní platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.           Delegovaný akt prijatý na základe článku 49 nadobudne účinnosť až vtedy, ak Európsky parlament ani Rada nevyjadria žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informujú Komisiu, že nebudú mať žiadne námietky. Táto lehota sa predlžuje o 2 mesiace z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady.

Článok 51 Monitorovanie a preskúmanie

1.           Do [piatich rokov od dátumu uplatnenia] predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Správa bude obsahovať posúdenie fungovania postupu a vykonávania EPZÚ v členských štátoch.

2.           K správe sa prípadne pripoja návrhy na úpravy tohto nariadenia.

3.           Členské štáty zozbierajú a sprístupnia Komisii informácie

a)      o počte žiadostí o EPZÚ, počte prípadov, v ktorých sa príkaz udelil, a o sumách, ktoré jednotlivé príkazy pokrývali, a

b)      o počte žiadostí o preskúmanie podľa článkov 34, 35 a 36 a o výsledku týchto konaní.

Kapitola 6 Záverečné ustanovenia

Článok 52 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Uplatňuje sa od [24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti] s výnimkou článku 48, ktorý sa uplatňuje od [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

V […]

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

EURÓPSKY PRÍKAZ NA ZABLOKOVANIE ÚČTOV

FORMULÁR ŽIADOSTI

[článok 8 ods. 1 a článok 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov]

Vyplní súd/tribunál

Vec č.:

Prijaté súdom/tribunálom dňa:          ___/___/_____

DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE PREČÍTAJTE SI USMERNENIA NA ZAČIATKU KAŽDÉHO ODDIELU – POMÔŽU VÁM PRI VYPĹŇANÍ TLAČIVA

Jazyk

Vyplňte toto tlačivo v jazyku súdu/tribunálu, ktorému zasielate žiadosť. Tlačivo je k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie na webovej stránke Európskeho justičného atlasu na adrese http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm. Môže vám to pomôcť pri jeho vypĺňaní v požadovanom jazyku.

Sprievodné doklady

K formuláru žiadosti by mali byť priložené príslušné sprievodné doklady alebo dôkazy, ako napr. zmluvy, faktúry, korešpondencia medzi stranami atď.

Kópia tlačiva žiadosti o uplatnenie pohľadávky a prípadných sprievodných dokladov sa zašle odporcovi potom, ako banka vykoná európsky príkaz na zablokovanie účtov. Odporca môže požiadať o preskúmanie EPZÚ.

1. Súd/tribunál

V tejto časti by ste mali uviesť súd/tribunál, na ktorom uplatňujete pohľadávku. Neúplný zoznam možných kritérií súdnej príslušnosti je uvedený v políčku 5.

1.1. Názov: 1.2. Ulica a číslo/poštový priečinok: 1.3. Mesto a PSČ: 1.4. Členský štát:

Belgicko (BE) □ Bulharsko (BU) □ Cyprus (CY) □ Česká republika (CZ) □ Estónsko (EE) □ Fínsko (FI) □ Francúzsko (FR) □ Grécko (EL) □ Holandsko (NL) □ Írsko (IE) □ Litva (LT) □ Lotyšsko (LV) □ Luxembursko (LU) □ Maďarsko (HU) □ Malta (MT) □ Nemecko (DE) □ Poľsko (PL) □ Portugalsko (PT) □ Rakúsko (AT) □ Rumunsko (RO) □ Slovensko (SK) □ Slovinsko (SI) □ Spojené kráľovstvo (UK) □ Španielsko (ES) □ Švédsko (SE) □ Taliansko (IT) □

2. Navrhovateľ

V tejto časti musíte uviesť seba ako navrhovateľa, prípadne meno Vášho zástupcu. Nie je povinné byť zastúpený advokátom ani inou osobou s právnickým vzdelaním. V niektorých členských štátoch nestačí poskytnúť len poštový priečinok (P.O. Box) ako adresu, a preto by ste mali uviesť ulicu, číslo a PSČ. Ak tak neurobíte, môže sa stať, že sa dokument nedoručí.

V políčku „ďalšie údaje“ môžete uviesť ďalšie informácie umožňujúce Vašu identifikáciu, napr. dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu alebo IČO.

2.1. Priezvisko, meno/názov spoločnosti alebo organizácie: 2.2. Ulica a číslo/poštový priečinok: 2.3. Mesto a PSČ: 2.4. Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1): 2.5. Telefón[30]: 2.6. E-mail[31] 2.7. Prípadný zástupca navrhovateľa a kontaktné údaje*: 2.8. Ďalšie údaje*:

3. Odporca

V tejto časti by ste mali uviesť odporcu a jeho zástupcu, ak je zástupca známy. Vezmite na vedomie, že odporca nemusí byť zastúpený advokátom ani inou osobou s právnickým vzdelaním.

V niektorých krajinách nestačí poskytnúť len poštový priečinok (P.O. Box) ako adresu, a preto by ste mali uviesť ulicu, číslo a PSČ. Ak tak neurobíte, môže sa stať, že sa dokument nedoručí.

Pokiaľ nemôžete uviesť všetky informácie, ktoré nie sú označené ako nepovinné (*), mali by ste uviesť ďalšie informácie v oddiele 4.

3.1. Priezvisko a meno (mená*)/názov spoločnosti alebo organizácie: 3.2. Ulica a číslo/poštový priečinok: 3.3. Mesto a PSČ: 3.4. Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1): 3.5. Telefón*: 3.6. E-mail*: 3.7. Prípadný zástupca odporcu a kontaktné údaje*:

4. Údaje o bankovom účte odporcu

Kvôli úspore času a nákladov je dôležité uviesť čo možno najviac informácií o bankovom účte odporcu. Pokiaľ nemôžete poskytnúť viac informácií než tie, ktoré sú uvedené v oddiele 4.1., môže sa o zistenie ďalších informácií od bánk alebo z verejných registrov pokúsiť príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je účet vedený. Tento postup však bude nejaký čas trvať a za zistenie týchto informácií Vám môže byť účtovaný poplatok.

Ak chcete zablokovať viac účtov, použite ďalšie listy.

4.1. Členský štát, v ktorom je bankový účet vedený (uveďte kód krajiny podľa oddielu 1) 4.2. Názov banky

4.3. Adresa sídla banky: Ulica a číslo/poštový priečinok a poštové smerovacie číslo/krajina 4.4. Číslo účtu

4.5. Telefón/fax banky*: 4.6. Ďalšie údaje o druhu bankového účtu*:

Pokiaľ nemôžete uviesť viac informácií o bankovom účte než krajinu, v ktorej je vedený (4.1.), a pokiaľ nepoznáte ani úplnú adresu odporcu (oddiely 3.2. a 3.3.), je nutné uviesť jednu z týchto ďalších informácií:

4.7. Ak je odporcom fyzická osoba

4.7.1. Dátum narodenia odporcu: 4.7.2. Národné identifikačné číslo odporcu: 4.7.3. Číslo pasu odporcu:

4.8. Ak je odporca právnickou osobou, jej číslo v obchodnom registri.

5. Súdna príslušnosť

Bol Vám už v súvislosti s odporcom doručený rozsudok, verejná listina alebo súdny zmier?

Áno || ¨

Nie || ¨

Pokiaľ áno, prejdite na políčko 6.

Pokiaľ nie, uveďte nasledujúce informácie v tomto políčku a potom prejdite na políčko 7.

Žiadosť sa musí podať na súd alebo tribunál, ktorý je príslušný sa ňou zaoberať. Súdnu príslušnosť na vydávanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov má súd, ktorý má príslušnosť vo veci samej v súlade s pravidlami zodpovedajúcich nástrojov európskeho práva. Informácie o pravidlách súdnej príslušnosti možno nájsť na webovej stránke Európskeho justičného atlasu na adrese: http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm. O vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov môžete takisto požiadať priamo v členskom štáte, v ktorom je bankový účet vedený.

Tento oddiel obsahuje neúplný zoznam možných kritérií súdnej príslušnosti podľa uvedeného nariadenia.

Môžete takisto navštíviť stránku http://ec.europa.eu/civiljustice/glossary/glossary_sk.htm, na ktorej sú vysvetlené niektoré použité právne pojmy.

5. Z akého dôvodu sa domnievate, že súd/tribunál je príslušný? ||

5.1. Bydlisko odporcu || ¨

5.2. Miesto plnenia zmluvy || ¨

5.3. Miesto, kde bola spôsobená škoda || ¨

5.4. Výber súdu/tribunálu dohodnutý stranami || ¨

5.5. Miesto, kde je vedený bankový účet, ktorý má byť zablokovaný || ¨

5.6. Iné (uveďte)

6. Vydaný rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina

6.1. Názov súdu/tribunálu/iného orgánu: 6.2. Dátum rozhodnutia: 6.3. Mena: □ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN) □ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □ Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý (PLN)      □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska koruna (SEK) □ Iná (uveďte kód ISO): 6.4. Suma, ktorú má odporca podľa súdneho rozhodnutia zaplatiť navrhovateľovi 6.4.1. Základná suma: 6.4.2. Úrok priznaný v rozsudku: – Suma:_____          , alebo – sadzba … %. Úrok splatný od … (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr). □ Úrok splatný od dátumu rozsudku: – sadzba … %. 6.4.3. Náklady, ktoré má niesť odporca □ Nie □ Áno. Konkretizujte tieto trovy a uveďte príslušnú sumu (požadovanú alebo vynaloženú). □ Súdne poplatky: … □ Advokátske poplatky: …. □ Poplatky za doručenie dokumentov: … □ Iné: … 6.5. Potrvrdzujem, že rozsudku, verejnej listine alebo súdnemu zmieru sa doposiaľ nevyhovelo       □ Áno 6.6. Sú rozsudok, verejná listina alebo súdny zmier zo zákona vykonateľné v členskom štáte výkonu alebo boli vyhlásené v tomto štáte za vykonateľné? □ Nie – prejdite na políčko 8. □ Áno – priložte             □ potvrdenie na účely výkonu vydané súdom alebo príslušným orgánom v súlade s použiteľným nástrojom Únie alebo             □ vyhlásenie vykonateľnosti a prejdite na políčko 9. ||

7. Výška a odôvodnenie pohľadávky (nevyplňujte, pokiaľ ste vyplnili oddiel 6)

Európsky príkaz na zablokovanie účtov môže byť vydaný, pokiaľ predložíte dôležité skutočnosti, v rozumnej miere podložené dokladmi, ktoré súd presvedčia o tom, že sa Vaša pohľadávka voči odporcovi javí ako opodstatnená vo výške, v ktorej bol príkaz navrhnutý.

7.1. Výška istiny pohľadávky: 7.2. Výška úroku: 7.2.1. Úroková sadzba vypočítaná do dňa podania žiadosti: 7.2.2. Sadzba … %. 7.3. Odôvodnenie pohľadávky voči odporcovi: 7.4. Zoznam dôkazov (priložené písomné dôkazy):

8. Dôvody, prečo je potrebné vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov (nevyplňujte, pokiaľ ste v oddiele 6.5. odpovedali „áno“):

Európsky príkaz na zablokovanie účtov možno vydať len vtedy, keď predložíte relevantné skutočnosti poukazujúce na pravdepodobnosť, že výkonu existujúceho alebo budúceho titulu voči odporcovi hrozí zmarenie alebo sťaženie, a to najmä, ak existuje reálne nebezpečenstvo, že odporca by mohol presunúť alebo utajiť aktíva uložené na bankovom účte alebo účtoch, ktoré majú byť zablokované, alebo sa ich zbaviť.

8.1. Existuje nebezpečenstvo, že by odporca mohol presunúť alebo utajiť aktíva uložené na bankovom účte alebo sa ich zbaviť? Ak áno, uveďte viac informácií o situácii: 8.2. Existuje iné nebezpečenstvo spomenuté v texte nad týmto políčkom? Ak áno, uveďte viac informácií: 8.3. Zoznam dôkazov (priložené písomné dôkazy):

9. Iné súdy, na ktoré bola podaná žiadosť o ochranné opatrenia

Musíte poskytnúť informácie o tom, či ste na inom súde podali žiadosť o ochranného opatrenia voči tomu istému odporcovi zaisťujúce rovnaké práva. Súd, na ktorý ste podali žiadosť o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, musíte informovať o akomkoľvek inom vydanom európskom príkaze na zablokovanie účtov alebo ochrannom opatrení vydanom na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

9.1. Žiadosti o vydanie iného európskeho príkazu na zablokovanie účtov 9.1.1. Názov súdu: 9.1.2. Adresa súdu: 9.1.3. Referenčné číslo návrhu: 9.1.4. Je pohľadávka v rovnakej sume, o akú sa žiada tu?

□ Áno. □ Nie. Pokiaľ nie, údaje o sume požadovanej v inom návrhu a o mene:

9.2. Žiadosti o vnútroštátne ochranné opatrenia 9.2.1. Názov súdu: 9.2.2. Adresa súdu: 9.2.3. Referenčné číslo žiadosti: 9.1.4. Je pohľadávka v rovnakej sume, o akú sa žiada tu?

□ Áno. □ Nie. Pokiaľ nie, údaje o sume požadovanej v inej žiadosti a o mene:

10. Dátum a podpis

Nezabudnite na poslednú stranu čitateľne napísať svoje meno, žiadosť podpísať a uviesť dátum.

Týmto žiadam, aby súd/tribunál na základe mojej pohľadávky vydal európsky príkaz na zablokovanie účtov proti odporcovi.

Vyhlasujem, že uvedené informácie sú pravdivé podľa môjho najlepšieho vedomia a sú poskytnuté v dobrej viere.

V:

Dátum: ___/___/_____

Meno a podpis:

Zoznam dokumentov priložených k tejto žiadosti:

PRÍLOHA II

EURÓPSKY PRÍKAZ NA ZABLOKOVANIE ÚČTOV

[článok 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov]

1.         Súd pôvodu

1.1       Názov:

1.2       Adresa:

1.3       Ulica a číslo/poštový priečinok:

1.4       Obec a poštové smerovacie číslo:

1.5       Členský štát

AT □ BE □ BU □ CY □ CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU □ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL □ PL □ PT □ RO □ SE □ SI □ SK □ UK □

1.6       Telefón/fax/e-mail:

2.         Navrhovateľ

2.1.      Priezvisko a meno (mená)/názov podniku alebo organizácie:

2.2.      Adresa:

2.2.1.   Ulica a číslo/poštový priečinok:

2.2.2.   Obec a poštové smerovacie číslo:

2.2.3.   Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1):

3.         Odporca

3.1.      Priezvisko a meno (mená)/názov podniku alebo organizácie:

3.2.      Adresa:

3.2.1.   Ulica a číslo/poštový priečinok:

3.2.2.   Obec a poštové smerovacie číslo:

3.2.3.   Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1):

4.         Dátum a referenčné číslo európskeho príkazu na zablokovanie účtov

4.1.      Dátum

4.2.      Referenčné číslo príkazu

5.         Bankové účty, ktoré majú byť zablokované

Súd ukladá, aby bol tento bankový účet odporcu zablokovaný do výšky sumy uvedenej v bode 6.5.:

5.1.      Informácie o prvom bankovom účte, ktorý má byť zablokovaný

5.1.1.   Členský štát, v ktorom je bankový účet vedený (uveďte kód krajiny podľa oddielu 1):

5.1.2.   Názov a adresa banky:

5.1.3.   Číslo bankového účtu:

5.2.      Informácie o druhom bankovom účte, ktorý má byť zablokovaný:

5.2.1.   Členský štát, v ktorom je vedený bankový účet:

5.2.2.   Názov a adresa banky:

5.2.3.   Číslo bankového účtu:

(na ďalšie účty použite zvláštny list)

Ak je zablokovaný viac než jeden účet, je navrhovateľ povinný uvoľniť akúkoľvek zablokovanú sumu presahujúcu sumu uvedenú v bode 6.5. (článok 28 ods. 2).

POZNÁMKA: Pokiaľ navrhovateľ nemohol uviesť viac informácií ako meno členského štátu, v ktorom je vedený bankový účet, môže byť tento príkaz vykonaný len vtedy, ak nevyhnutné informácie poskytne príslušný orgán v členskom štáte výkonu.

6.         Zablokovaná suma

6.1.      Mena

□ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN) □ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □ Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý (PLN) □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska koruna (SEK) □ Iná

(uveďte kód ISO):

6.2.      Základná suma:

6.3.      Úroky:

6.4.      Náklady (priznané v rozsudku):

6.5.      Zablokovaná suma spolu:

7.         Zábezpeka

7.1.      Musí navrhovateľ poskytnúť zábezpeku?

□ Nie

□ Áno, vo výške

Mena

□ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN) □ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □ Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý (PLN) □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska koruna (SEK) □ Iná (uveďte kód ISO):

7.2       Zablokovanie sa ukončí, ak odporca poskytne zábezpeku vo výške:

8.         Trovy

8.1.      Mena

□ Euro (EUR) □ Bulharský lev (BGN) □ Česká koruna (CZK) □ Maďarský forint (HUF) □ Litovský litas (LTL) □ Lotyšský lats (LVL) □ Poľský zlotý (PLN) □ libra šterlingov (GBP) □ Rumunský lei (RON) □ Švédska koruna (SEK) □ Iná (uveďte kód ISO):

8.2.      Má odporca znášať trovy konania a, ak áno, v plnom rozsahu alebo čiastočne?

□ Nie

□ Áno. Konkretizujte tieto trovy a uveďte príslušné sumy (požadované alebo vynaložené).

            □ Súdne poplatky: …

□ Advokátske poplatky: ….

□ Poplatky za doručenie dokumentov: …

□ Iné: …

9. Trvanie príkazu:

Príkaz sa stane odvolateľným, pokiaľ navrhovateľ nepodá návrh na začatie konania vo veci samej do …………..(dátum) [30 dní od vydania príkazu].[32]

V ……………….       Dňa ………………………..

…………………………….. Podpis a/alebo pečiatka

PRÍLOHA III

Vyhlásenie banky

Informácie o prostriedkoch zablokovaných v dôsledku vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov určené príslušnému orgánu a navrhovateľovi

[článok 27 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov]

Tieto informácie budú zaslané príslušnému orgánu a navrhovateľovi zabezpečenou elektronickou cestou alebo poštou.

1. Súd pôvodu 1.1. Názov: 1.2. Adresa: 1.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: 1.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: 1.2.3. Členský štát

AT □ BE □ BU □ CY □ CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU □ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL □ PL □ PT □ RO □ SE □ SI □ SK □ UK □

2.         Európsky príkaz na zablokovanie vydaný súdom pôvodu

2.1.      Referenčné číslo európskeho príkazu:

2.2.      Celková suma, ktorá má byť zablokovaná:

3.         Navrhovateľ

3.1.      Priezvisko a meno (mená)/názov podniku alebo organizácie:

3.2.      Adresa:

3.2.1.   Ulica a číslo/poštový priečinok:

3.2.2.   Obec a poštové smerovacie číslo:

3.2.3.   Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1):

3.3.      E-mail:

4.         Odporca

4.1.      Priezvisko a meno (mená)/názov podniku alebo organizácie:

4.2.      Adresa:

4.2.1.   Ulica a číslo/poštový priečinok:

4.2.2.   Obec a poštové smerovacie číslo:

4.2.3.   Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1):

5.         Zablokované prostriedky

5.1.      Názov banky:

5.2.      Adresa banky:

5.3.      Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 1):

5.4       Telefón/fax/e-mail banky:

5.5.      Suma zablokovaných prostriedkov:

V ……………….       Dňa ………………………..

…………………………….. Podpis a/alebo pečiatka

PRÍLOHA IV

ŽIADOSŤ O PRESKÚMANIE

[články 34, 35 a 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov]

DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE

Jazyk Vyplňte toto tlačivo v jazyku súdu/tribunálu, ktorému zasielate žiadosť. Tlačivo je k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie na webovej stránke Európskeho justičného atlasu na adrese http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm. Môže vám to pomôcť pri jeho vypĺňaní v požadovanom jazyku.

1. Navrhovateľ 1.1. Priezvisko a meno (mená)/názov podniku alebo organizácie: 1.2. Adresa: 1.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: 1.2.1. Obec a poštové smerovacie číslo: 1.2.2. Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 2): 2. Súd pôvodu (súd, ktorý vydal európsky príkaz na zablokovanie účtov) 2.1. Názov: 2.2. Adresa: 2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: 2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: 2.2.3. Členský štát

AT □ BE □ BU □CY □ CZ □ DE □ EE □ EL □ ES □ FI □ FR □ HU □ IE □ IT □ LT □ LU □ LV □ MT □ NL □ PL □ PT □ RO □SE □ SI □ SK □ UK □

3. Európsky príkaz na zablokovanie účtov: 3.1. 3.1.    Dátum a referenčné číslo:

3.2.      Celková suma, ktorá má byť zablokovaná:

4. Členský štát výkonu

Členský štát, v ktorom sa príkaz vykonal (uveďte kód krajiny podľa oddielu 2):

5. Navrhovateľ 5.1. 5.1.    Priezvisko a meno (mená)/názov podniku alebo organizácie: 5.2. 5.2.    Adresa: 5.2.1. 5.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: 5.2.2. 5.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: 5.2.3. 5.2.3. Krajina (pokiaľ je členským štátom, uveďte kód krajiny podľa oddielu 2):

Žiadosť o preskúmanie

Vo väčšine prípadov sa musí žiadosť o preskúmanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov adresovať súdu pôvodu. Je to tak v prípade, ak chcete vzniesť niektorú z námietok uvedených v oddiele 6, najmä námietku voči existencii či výške pohľadávky alebo voči nebezpečenstvu použitia aktív.

Ak chcete vzniesť niektorú z námietok voči postupu výkonu uvedených v oddiele 7, najmä námietku týkajúcu sa súm, ktoré sú vylúčené z exekúcie, musíte svoju žiadosť adresovať súdu v členskom štáte výkonu.

Pokiaľ ste boli žalovaný(á) ako spotrebiteľ, zamestnanec alebo poistenec, môžete svoju žiadosť o preskúmanie adresovať príslušnému súdu v členskom štáte vášho obvyklého pobytu. V tomto prípade zaškrtnite námietky, ktoré chcete vzniesť, v oddiele 6 a/alebo 7 a zaškrtnite rámček v oddiele 8.

6. žiadosť o preskúmanie na súde pôvodu

Pozn.: Pokiaľ sa európsky príkaz na zablokovanie účtov vydal na základe existujúceho rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny voči Vám, máte právo vzniesť iba námietky uvedené v bodoch 6.1.1, 6.1.2 a 6.2.

Týmto podávam žiadosť o preskúmanie EPZÚ, pretože (zaškrtnite príslušný rámček)

6.1. podmienky na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov neboli splnené, pretože

6.1.1. □ Nariadenie sa nevzťahuje na pohľadávku navrhovateľa/súdne rozhodnutie (článok 2)

6.1.2. □ Súd pôvodu nie je príslušný (článok 6 alebo článok 14 ods. 1)

6.1.3. □ Pohľadávka navrhovateľa nie je opodstatnená (článok 7 ods. 1), uveďte dôvody:

6.1.4. □ Neexistuje nebezpečenstvo presunu, zbavenia sa alebo utajenia prostriedkov uložených na bankovom účte (článok 7 ods. 2), uveďte dôvody:

6.2. □ 6.3. □ Navrhovateľ mal byť požiadaný o poskytnutie zábezpeky alebo zábezpeky vyššej, ako nariadil súd (uveďte dôvody):

6.4 □ Navrhovateľ nepodal návrh na začatie konania vo veci samej do 30 dní od vydania príkazu alebo v kratšej lehote stanovenej vydávajúcim súdom.

7. žiadosť o preskúmanie v členskom štáte výkonu

Pozn.: Pokiaľ sa európsky príkaz na zablokovanie účtov vydal na základe existujúceho rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny voči Vám, máte právo vzniesť iba námietky uvedené v bode 7.4.

Týmto podávam žiadosť o preskúmanie výkonu EPZÚ, pretože (zaškrtnite príslušný rámček)

7.1. Európsky príkaz sa vykonal v rozpore s právnymi predpismi členského štátu výkonu, pretože:

7.1.1. □ Odporca má právo na vylúčenie určitej sumy z výkonu, avšak v súčasnosti je táto suma alebo jej časť takisto zablokovaná.

7.1.2. □ Účet odporcu je vylúčený z výkonu podľa právnych predpisov týkajúcich sa oslobodenia od výkonu príkazu.

7.2. □ EPZÚ má byť ukončený, pretože v členskom štáte výkonu sa vydal rozsudok, ktorým sa zamieta pohľadávka navrhovateľa.

7.3. □ EPZÚ má byť zrušený z dôvodu, že súdny zmier alebo verejná listina boli v členskom štáte pôvodu zrušené.

7.4. □ Navrhovateľ nepodal návrh na začatie konanie vo veci samej do 30 dní od vydania príkazu alebo v kratšej lehote stanovenej vydávajúcim súdom.

7.5. □ EPZÚ má byť pozastavený z dôvodu, že vykonateľnosť rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny bola v členskom štáte pôvodu pozastavená.

8. žiadosť o preskúmanie v členskom štáte odporcovho miesta bydliska

Európsky príkaz na zablokovanie účtov bol vydaný voči mojej osobe ako

□ spotrebiteľovi

□ zamestnancovi

□ poistencovi.

V: …

Dátum (dd/mm/rr):

Meno žiadateľa alebo splnomocneného zástupcu

Vyhlasujem, že uvedené informácie sú pravdivé podľa môjho najlepšieho vedomia a sú poskytnuté v dobrej viere.

Podpis:

[1]               Program bol prijatý na zasadnutí Európskej rady 10. a 11. decembra 2009.

[2]               KOM(2010) 171, 20.4.2010.

[3]               Ú. v. ES C 33, 31.1.1998, s. 3.

[4]               Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.

[5]               Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

[6]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), KOM(2010) 748, 14.12.2010.

[7]               Plenárne zasadnutie EP z 10. mája 2011. Dokument JURI 2009/2169(INI) zo 16.2.2011, spravodajca Arlene McCarthy (S-D/UK).

[8]               Vec 125/79 Denilauler z 21. mája 1980.

[9]               Na zasadnutí Európskej rady dňa 26. marca 2010 predstavili vedúci predstavitelia Európskej únie svoj plán pre „Európu 2020“, stratégiu na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ a podporu rastu a vytvárania pracovných miest, http://ec.europa.eu/europe2020/index_en.htm.

[10]             KOM(2006) 618.

[11]             Zlepšenie vykonávania súdnych rozhodnutí v Európskej únii: Transparentnosť aktív dlžníkov, zablokovanie bankových účtov; provizórne vykonávacie a ochranné opatrenia („Improving the enforcement of judicial decisions in the European Union: transparency of the debtor's assets, attachment of bank accounts; provisional enforcement and protective measures“), http://ec.europa.eu/civiljustice/publications/docs/enforcement_judicial_decisions_180204_en.pdf

[12]             Štúdia pre posúdenie vplyvu predbežného legislatívneho návrhu na zablokovanie bankových účtov („Study for an Impact Assessment on a draft legislative proposal on the attachment of bank accounts“) CSES Londýn.

[13]             Obchodné spory a cezhraničné vymáhanie pohľadávok, k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/yourvoice/ebtp/consultations/2010/cross-border-debt-recovery/index_en.htm.

[14]             Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ustanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a európske konanie o platobnom rozkaze zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006.

[15]             Oznámenie Komisie KOM(2010) 573, 19.10.2010.

[16]             Ú. v. EÚ C , , s..

[17]             Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.

[18]             KOM(2006) 618.

[19]             Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

[20]             Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

[21]             Ú. v. ES L 124, 8. 6. 1971, s. 1.

[22]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 319.

[23]             Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 47.

[24]             Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[25]             Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

[26]             Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

[27]             Ú. v. ES L 174, 27. 6. 2001, s. 25.

[28]             Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

[29]             Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001, s. 1.

[30]             Nepovinný údaj.

[31]             Nepovinný údaj.

[32]             Uplatňuje sa iba vtedy, ak sa príkaz vydá pred začatím konania vo veci samej.