52011PC0320

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

1.1. Dôvody a ciele návrhu

V súlade s plánom politiky v oblasti azylu[1] predložila Komisia 9. decembra 2008 návrh, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl[2] (ďalej len „smernica o podmienkach prijímania“). Uvedený návrh bol vypracovaný na základe hodnotenia uplatňovania súčasnej smernice v členských štátoch a po rozsiahlom konzultačnom procese s členskými štátmi, UNHCR, mimovládnymi organizáciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami.

Európsky parlament prijal 7. mája 2009 svoju pozíciu[3] k návrhu Komisie, v ktorej schválil veľkú väčšinu navrhovaných zmien a doplnení. V Rade sa o tomto návrhu diskutovalo predovšetkým počas českého a švédskeho predsedníctva, rokovania však boli náročné a Rada k navrhovanému zneniu neprijala žiadnu pozíciu.

Predložením upraveného návrhu má Komisia v úmysle využiť svoje právo iniciatívy a zintenzívniť tak úsilie o vytvorenie skutočného spoločného európskeho azylového systému. Komisia je presvedčená, že tento systém bude spravodlivý a účinný a že prinesie prospech tak členským štátom, ako aj utečencom.

Komisia nesie politickú zodpovednosť za uľahčenie rokovaní a za vytvorenie reálnych podmienok na to, aby Únia dodržala svoj záväzok stanovený v Štokholmskom programe, ktorým je vytvorenie spoločného európskeho azylového systému do roku 2012. Dôležitým medzníkom v tomto smere bolo prijatie novej smernice o dlhodobom pobyte, ktorá sa odteraz vzťahuje aj na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu.

Komisia súčasne s týmto návrhom prijíma aj upravený návrh smernice o konaní o azyle.

Bez ohľadu na to, kde bola podaná žiadosť o azyl, by mali podmienky prijímania zaručovať žiadateľom dôstojnú životnú úroveň, a zároveň by mali byť v celej Únii porovnateľné. V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa Komisia aj naďalej usilovala získať poznatky o tom, ako zjednotiť postupy osvedčené na národnej úrovni a ako následne uľahčiť ich uplatňovanie v rámci celej EÚ.

Upravený návrh vychádza z poznatkov a skúseností nadobudnutých počas procesu rokovaní a konzultácií s inými zainteresovanými stranami, ako napr. s UNHCR a mimovládnymi organizáciami, vďaka čomu vytvára jednoduchší a jednotnejší systém prijímania, ktorý je v súlade so základnými právami.

Návrh predovšetkým prináša jasnejší koncept a jednoduchšie pravidlá, pričom dáva členským štátom väčšiu voľnosť pri ich začleňovaní do vnútroštátnych právnych systémov. Zároveň umožňuje členským štátom účinnejšie postupovať v prípadoch možného zneužívania systému prijímania a reaguje aj na ich obavy týkajúce sa finančných a administratívnych dôsledkov niektorých z navrhovaných opatrení. Upravený návrh súčasne zachováva vysoké normy pri zaobchádzaní so žiadateľmi v súlade so základnými právami. Platí to predovšetkým v prípade zaistenia, pričom k výraznému obmedzeniu práva na voľný pohyb dochádza len vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané a ak sú poskytnuté potrebné právne záruky. Osobitná situácia zraniteľných osôb musí byť vždy prvoradým záujmom. Je potrebné pristúpiť aj k ďalšej harmonizácii noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl a obmedziť tak sekundárne pohyby týchto žiadateľov, ak sú spôsobené práve týmito nejednotnými normami.

Upravený návrh je potrebné vnímať v súvislosti s upraveným návrhom smernice o konaní o azyle. Cieľom tohto návrhu je okrem iného zvýšiť účinnosť a kvalitu národných azylových systémov, čo by členským štátom umožnilo rýchlejšie vydávať rozhodnutia a v dôsledku toho aj znížiť náklady spojené s prijímaním žiadateľov.

Upravený návrh súvisí aj s nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „EASO“), prijatým 19. mája 2010, teda až po prijatí pôvodného návrhu smernice o podmienkach prijímania. Úrad EASO by mohol členským štátom poskytovať praktickú podporu a odborné znalosti pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice, ako aj pri zisťovaní osvedčených postupov. Zároveň by mohol podporovať tie členské štáty, ktorých systémy prijímania sú vystavené mimoriadne silným tlakom, a to tak, že by prostredníctvom zhromažďovania osvedčených postupov a štruktúrovanej výmeny postupov uplatňovaných na najvyššej úrovni stanovil najhospodárnejšie spôsoby realizácie plánovaných opatrení. Prvýkrát od prijatia tohto nariadenia poskytne úrad EASO tento druh pomoci Grécku, kam vyšle podporné azylové tímy, ktoré budú tejto krajine pomáhať pri riešení naliehavých potrieb v rámci konania o azyle.

1.2. Všeobecný kontext

Návrh z roku 2008 je spolu s týmto upraveným návrhom súčasťou legislatívneho balíka v oblasti azylu, ktorého cieľom je vytvoriť do roku 2012 spoločný európsky azylový systém.

Okrem návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica o podmienkach prijímania, prijala Komisia v roku 2008 aj návrhy, ktorými sa mení a dopĺňa dublinské nariadenia a nariadenie EURODAC. V roku 2009 Komisia následne prijala návrhy, ktorými sa mení a dopĺňa smernica o konaní o azyle a kvalifikačná smernica. Napokon v roku 2010 bolo prijaté nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl, ktorého zámerom je posilniť operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčiť tak vykonávanie spoločných pravidiel v oblasti azylu.

Uvedený legislatívny balík je v súlade s Európskym paktom o prisťahovalectve a azyle, ktorý bol prijatý 16. októbra 2008 a ktorý opätovne potvrdzuje ciele Haagskeho programu a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom zaviesť najneskôr do roku 2012 jednotné konanie o azyle so spoločnými zárukami. V Štokholmskom programe, ktorý Európska rada prijala na svojom zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, sa v tomto istom rámci zdôrazňuje potreba vytvoriť do roku 2012 „spoločný priestor ochrany a solidarity vychádzajúci zo spoločného konania o azyle a jednotného postavenia pre všetky osoby, ktorým sa udelila medzinárodná ochrana“, ktorého základom by mali byť prísne normy v oblasti ochrany a „spravodlivé a účinné postupy“. V Štokholmskom programe sa konkrétne ustanovuje, že bez ohľadu na členský štát, v ktorom si osoba podala žiadosť o azyl, by sa takejto osobe malo poskytnúť rovnocenné zaobchádzanie, pokiaľ ide o podmienky prijímania .

Súčasťou prípravy predchádzajúceho návrhu bolo aj posúdenie jeho vplyvu[4]. Upravený návrh sa opiera o rovnaké zásady ako predchádzajúci návrh. Okrem toho sa usiluje zjednodušiť a spresniť niektoré ustanovenia, a tým zabezpečiť ich ľahšie uplatňovanie v praxi. Z tohto dôvodu možno posúdenie vplyvu, ktoré bolo vykonané pri predchádzajúcom návrhu, uplatniť aj na upravený návrh.

1.3. Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je v otázke vytvorenia spoločného európskeho azylového systému plne v súlade so závermi Európskej rady z Tampere z roku 1999, s Haagskym programom z roku 2004, s Európskym paktom o prisťahovalectve a azyle z roku 2008, ako aj so Štokholmským programom z roku 2009.

Návrh sa zároveň zhoduje aj s cieľmi stratégie Európa 2020, pretože žiadateľom o azyl zabezpečuje primeraný prístup k zamestnaniu. Ekonomicky aktívni žiadatelia o azyl si nevyžadujú ďalšiu podporu z vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, čím prispievajú pozitívne, hoci často iba dočasne, k hospodárskemu rastu.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami

V rámci prípravy predchádzajúceho návrhu Komisia predložila zelenú knihu, usporiadala viacero odborných stretnutí, okrem iného s UNHCR a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, dala vypracovať externú štúdiu a vyhodnotila viacero podrobných dotazníkov.

Okrem toho Komisia prijala hodnotiacu správu o uplatňovaní predmetnej smernice, ktorá poukázala na viaceré nedostatky v právnych predpisoch a príslušných opatreniach jednotlivých členských štátov.

Po prijatí pôvodného návrhu v decembri 2008 prebiehali v Rade odborné diskusie, a to predovšetkým počas českého a švédskeho predsedníctva. Z týchto diskusií vyplynulo, že mnoho členských štátov má voči konkrétnym ustanoveniam návrhu výhrady, a to kvôli osobitnému charakteru ich azylových alebo právnych systémov. V tejto súvislosti sa objavili obavy, že tieto úpravy si budú vyžadovať značné finančné úsilie a administratívnu reorganizáciu a že budú ohrozovať účinnosť konania o azyle.

Tieto diskusie boli pre členské štáty zároveň príležitosťou, aby poukázali na možné problémy, ktorým by mohli pri uplatňovaní jednotlivých ustanovení čeliť. V danej situácii bolo zrejmé, že v snahe zabrániť zavedeniu viacerých výnimiek pre určité členské štáty, a tým následne ohroziť celkovú konzistentnosť navrhovaného systému, by mala Komisia využiť možnosť prepracovať návrh a navrhnúť komplexnejšie riešenie nastolených problémov, ktoré by zároveň zachovalo pridanú hodnotu textu. Zjednodušenie a spresnenie navrhovaných ustanovení v záujme ich ľahšieho uplatňovania v praxi by malo byť podnetom na opätovné naštartovanie diskusií. Práve z tohto dôvodu Komisia počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 8. novembra 2010 oznámila, že predloží upravený návrh tejto smernice a smernice o konaní o azyle, a to ešte pred začiatkom poľského predsedníctva Rady v roku 2011.

Pri vypracovaní upraveného návrhu boli v značnom rozsahu zohľadnené zmeny a doplnenia, ktoré Európsky parlament navrhoval vo svojej pozícii prijatej 7. mája 2009. V upravenom návrhu sú náležitým spôsobom zohľadnené aj stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5] a Výboru regiónov[6], ako aj závery z konzultácií s inými zainteresovanými stranami, ako sú napr. UNHCR a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti základných práv.

V rámci prípravy tohto upraveného návrhu zorganizovala Komisia v období od januára do apríla 2010 aj sériu odborných bilaterálnych konzultačných stretnutí so zainteresovanými stranami, do ktorých boli zapojené aj správne orgány členských štátov. Počas týchto konzultácií boli podrobne prediskutované obmedzenia, ktoré pôvodný návrh Komisie prináša a zároveň boli k tomu návrhu predložené výhrady.

Upravený návrh okrem toho prihliada aj na výsledky diskusií, ktoré prebehli v rámci ministerskej konferencie o kvalite a účinnosti azylových konaní zorganizovanej belgickým predsedníctvom 13. a 14. septembra 2010. Jedným z bodov tejto konferencie bola aj otázka zohľadňovania potrieb zraniteľných osôb, ktoré žiadajú o azyl.

3. Právne prvky návrhu

3.1. Zhrnutie navrhovaných opatrení

Hlavným cieľom tohto upraveného návrhu je ešte viac spresniť navrhované normy pre prijímanie a zabezpečiť ich väčšiu flexibilitu, aby ich bolo možné ľahšie začleniť do právnych systémov jednotlivých členských štátov. Upravený návrh zároveň zachováva kľúčové prvky návrhu z roku 2008, a to predovšetkým zabezpečenie primeraných a porovnateľných podmienok prijímania v rámci celej EÚ. Okrem toho naďalej zaručuje plné dodržiavanie základných práv, keďže bol vypracovaný v súlade s vývojom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Platí to predovšetkým v otázke práva na slobodu pohybu a zachovávania ľudskej dôstojnosti.

Návrh zároveň posilňuje celkovú konzistentnosť legislatívneho balíka v oblasti spoločného európskeho azylového systému, a to predovšetkým vďaka lepšiemu zosúladeniu s upraveným návrhom smernice o konaní o azyle. Konzistentnosť v horizontálnych otázkach bola podľa potreby zaručená zohľadnením zmien a doplnení, ktoré vyplynuli z rokovaní o kvalifikačnej smernici a dublinskom nariadení.

Upravený návrh sa zameriava predovšetkým na tieto oblasti:

3.1.1. Zjednodušenie vykonávania pre členské štáty

Upravený návrh v odozve na obavy z potenciálne veľkých finančných dôsledkov a administratívnych obmedzení a nákladov dáva členským štátom v porovnaní s návrhom z roku 2008 väčšiu voľnosť pri vykonávaní niektorých navrhovaných opatrení. Dosiahne sa to ďalším spresnením právnych pojmov, zjednodušením noriem a nástrojov prijímania a spružnením pravidiel, aby ich bolo možné ľahšie uviesť do praxe jednotlivých členských štátov.

Tieto zmeny a doplnenia sa týkajú predovšetkým záruk pre zaistených žiadateľov o azyl, podmienok prijímania v útvaroch zaistenia, termínov sprístupnenia trhu práce, úrovne zdravotnej starostlivosti poskytovanej osobám s osobitnými potrebami pri prijímaní a mechanizmov zisťovania takýchto potrieb, prístupu k materiálnej podpore a ohlasovacích povinností, ktoré majú umožniť lepšie monitorovanie kľúčových ustanovení smernice.

Upravený návrh lepšie zabezpečuje aj to, že členské štáty budú mať k dispozícii nástroje na riešenie prípadov zneužívania pravidiel prijímania a/alebo ich motivačnej funkcie . Upravený návrh konkrétne umožňuje vo viacerých prípadoch odňať materiálnu podporu pod podmienkou, že sa uplatnia nevyhnutné záruky a rešpektuje sa situácia zvlášť zraniteľných osôb.

3.1.2. Jasné a prísne pravidlá zaisťovania

Je potrebné stanoviť prísne a vyčerpávajúce pravidlá EÚ, ktoré zabezpečia, že zaisťovanie nebude svojvoľné a že sa budú v každom prípade dodržiavať základné práva. Komisiu znepokojuje široké využívanie zaisťovania žiadateľov o azyl, pričom acquis EÚ týkajúce sa azylu sa k tejto otázke nevyjadruje. Upravený návrh preto zachováva všeobecný prístup k otázke zaisťovania tak, ako bol stanovený v návrhu z roku 2008. K zaisteniu môže predovšetkým dôjsť len po individuálnom posúdení jednotlivých prípadov, a to na základe presne stanovených dôvodov a iba ak je v súlade so zásadami proporcionality a nevyhnutnosti. Poskytnú sa potrebné záruky, ako napríklad prístup k účinnému opravnému prostriedku a v prípade potreby bezplatná právna pomoc. Okrem toho podmienky prijímania v prípade zaistených osôb musia rešpektovať ľudskú dôstojnosť. Navrhované zmeny a doplnenia sú v plnom súlade s Chartou základných práv EÚ a najnovšou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva poskytujúcou výklad článku 3 príslušného dohovoru.

Zároveň sa do niektorých z navrhovaných pravidiel zaisťovania zavádza viac flexibility a vysvetlenie rôznych pojmov, aby sa zjednodušilo ich uplatňovanie a zohľadnili niektoré osobitosti odlišných právnych systémov jednotlivých členských štátov (napr. pokiaľ ide o prístup k bezplatnej právnej pomoci a možnosti administratívnych orgánov vydať zaisťovací rozkaz). Zmenený a doplnený návrh okrem toho zavádza pružnejšie podmienky zaisťovania vo vzťahu k zemepisným oblastiam, v ktorých je v praxi zložité vždy zabezpečiť celý súbor navrhovaných záruk – na hraniciach a v tranzitnom priestore. Okrem toho sa zaviedlo niekoľko zmien a doplnení v súlade s pravidlami EÚ v oblasti zaisťovania štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, aby sa v prípade potreby dosiahol konzistentnejší prístup k pravidlám zaisťovania štátnych príslušníkov tretích krajín.

Z diskusií v Rade vyplynulo, že za určitých okolností je v najlepšom záujme maloletých osôb bez sprievodu zostať v útvaroch zaistenia, a to najmä preto, aby sa zabránilo únosom, ku ktorým často dochádza v otvorených táboroch. V tejto súvislosti umožňuje upravený návrh zaistenie maloletých osôb bez sprievodu, iba za predpokladu, že sa zistí, že je to v ich najlepšom záujme, ako je vymedzené v navrhovanej smernici, a alternatívne opatrenia bez zaistenia by boli neúčinné. Okrem toho sa musí prostredníctvom individuálneho posúdenia situácie zabezpečiť, že zaistenie nepoškodí ich zdravie a blaho. Navyše k zaisteniu možno pristúpiť iba v prípade, že v konkrétnom útvare zaistenia možno poskytnúť nevyhnutné podmienky prijímania (prístup k voľnočasovým aktivitám vrátane pobytu na čerstvom vzduchu atď.) Toto navrhované ustanovenie je v súlade s judikatúrou ESĽP.

3.1.3. Zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne

– Jednou z oblastí, v ktorých sú súčasné vnútroštátne normy veľmi problematické, je riešenie osobitných potrieb pri prijímaní. Zisťovanie osobitných potrieb pri prijímaní má vplyv nielen na prístup k primeranému zaobchádzaniu, ale zároveň môže ovplyvniť kvalitu rozhodovacieho procesu. Upravený návrh má za cieľ zabezpečiť, aby sa prijali vnútroštátne opatrenia na rýchle zistenie osobitných potrieb pri prijímaní zraniteľných osôb a na nepretržitú podporu a monitorovanie jednotlivých prípadov. Zvláštna pozornosť sa zameriava na osobitné potreby pri prijímaní mimoriadne zraniteľných osôb, akými sú maloleté osoby a obete mučenia. Upravený návrh súčasne zavádza zjednodušený formát tohto zisťovania a jasnejšie vyjadruje súvis medzi zraniteľnými osobami a osobami s osobitnými potrebami pri prijímaní.

V návrhu sa vzhľadom na stanovisko Európskeho parlamentu a dôrazné námietky Rady nevyskytuje odkaz na rovnaké zaobchádzanie ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti.

– Hodnotenie uplatňovania súčasnej smernice poukázalo na viaceré nedostatky v súvislosti s úrovňou materiálnej podpory, ktorú členské štáty poskytujú žiadateľom o azyl. Hoci súčasná smernica stanovuje povinnosť zabezpečiť primeranú úroveň zaobchádzania, v praxi sa ukázalo vymedzenie požadovanej úrovne podpory ako zložité. Preto je nevyhnutné ustanoviť referenčné hodnoty, ktoré by umožnili lepšie „kvantifikovať“ túto povinnosť a ktoré by mohli štátne správy účinne využívať.

Na rokovaniach Rady a počas nedávnych konzultácií s členskými štátmi vyšlo najavo, že príslušné referenčné hodnoty sú ustanovené v právnych predpisoch jednotlivých štátov alebo v ich obyčajovom práve, hoci značne odlišným spôsobom. Vzhľadom na túto skutočnosť upravený návrh umožňuje flexibilitu a nezameriava sa na ustanovenie jednotnej referenčnej hodnoty pre celú EÚ, ale umožňuje v tejto súvislosti uplatňovať v jednotlivých členských štátoch rôzne hodnoty, ak sú merateľné a môžu zjednodušiť monitorovanie výšky podpory poskytovanej žiadateľom.

3.1.4. Zvyšovanie sebestačnosti žiadateľov o azyl

Prístup k zamestnaniu by mohol zabrániť vylúčeniu z hostiteľskej spoločnosti a podporiť sebestačnosť žiadateľov o azyl. Povinná nezamestnanosť na druhej strane predstavuje pre štát náklady vo forme dodatočných platieb sociálneho zabezpečenia a mohla by stimulovať nelegálnu prácu[7]. V tejto súvislosti je zjednodušenie prístupu k zamestnaniu prínosné ako pre žiadateľov o azyl, tak pre hostiteľský členský štát.

V upravenom návrhu sa umožňuje vyšší stupeň flexibility, pokiaľ ide o prístup na trh práce, a to v súlade s ustanoveniami o trvaní posudzovania žiadosti o azyl, ktoré obsahuje upravený návrh smernice o konaní o azyle.

3.2. Právny základ

Upravený návrh vychádza z článku 78 ods. 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý vyzýva k ustanoveniu noriem týkajúcich sa podmienok prijímania žiadateľov o azyl.

3.3. Územné uplatňovanie

Navrhovaná smernica bude určená členským štátom. Uplatňovanie smernice v Spojenom kráľovstve a Írsku sa určí v súlade s ustanoveniami protokolu č. 21, ktorý je pripojený k ZFEÚ.

V súlade s článkami 1 a 2 protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZFEÚ, Dánsko nie je viazané touto smernicou ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

3.4. Zásada subsidiarity

Hlava V ZFEÚ pod názvom Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prenáša určité právomoci v týchto záležitostiach na Európsku úniu. Tieto právomoci sa musia vykonávať v súlade s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, t. j. pokiaľ ciele navrhovaného opatrenia nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodov rozsahu alebo vplyvu navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Súčasný právny základ opatrení Únie je ustanovený v článku 78 ZFEÚ. V tomto ustanovení sa uvádza, že Únia „tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement . Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a protokolom z 31. januára 1967 týkajúcim sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.“ V článku 78 ods. 2 písm. f) sa uvádza, že Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia týkajúce sa spoločného európskeho azylového systému, ktorý zahŕňa „normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany.“

V dôsledku nadnárodnej povahy problémov súvisiacich s azylom a ochranou utečencov je EÚ vo vhodnom postavení navrhnúť riešenia v rámci spoločného európskeho azylového systému (CEAS), najmä pokiaľ ide o normy týkajúce sa podmienok prijímania platné v celej Únii. Hoci prijatím smernice v roku 2003 sa dosiahla významná úroveň harmonizácie, EÚ musí podniknúť ďalšie kroky s cieľom dosiahnuť prísnejšie a viac harmonizované normy týkajúce sa podmienok prijímania.

3.5. Zásada proporcionality

Posúdenie vplyvu upraveného návrhu smernice o podmienkach prijímania, ktoré sa uskutočnilo ako súčasť prípravných prác na predchádzajúcom návrhu, sa venovalo jednotlivým možnostiam s ohľadom na riešenia zistených problémov s cieľom dosiahnuť ideálny pomer medzi získanou praktickou hodnotou a potrebným vynaloženým úsilím. Posúdenie dospelo k záveru, že možnosť prijatia opatrení na úrovni EÚ nepresahuje nevyhnutnú mieru potrebnú na dosiahnutie cieľa, ktorým je vyriešenie týchto problémov. V predkladanom upravenom návrhu sa zachovávajú smerodajné zásady predchádzajúcich návrhov, a pritom sa členským štátom umožňuje dodatočná flexibilita, čím návrh prispieva k dodržiavaniu zásady proporcionality.

3.6. Dosah na základné práva

Tento návrh bol podrobený hĺbkovému preskúmaniu, aby sa zabezpečilo, že jeho ustanovenia budú v úplnom súlade so základnými právami, ktoré predstavujú všeobecné zásady právnych predpisov EÚ, ako sa ustanovuje v Charte základných práv EÚ (ďalej len „charta“), ako aj so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva. Preto sa kládol osobitný dôraz na ustanovenia zamerané na pravidlá zaisťovania a procesné záruky, zaobchádzanie s osobami s osobitnými potrebami pri prijímaní, a to najmä s maloletými osobami, maloletými osobami bez sprievodu a obeťami mučenia, a na prístup k materiálnym podmienkam prijímania.

Zabezpečenie prísnejších a spravodlivejších noriem prijímania bude mať z hľadiska základných práv na žiadateľov o azyl celkovo výrazný pozitívny dosah. Posilní sa najmä právo na slobodu ustanovené v článku 6 charty, a to prostredníctvom zdôraznenia, že osobu nemožno zaistiť iba z toho dôvodu, že podala žiadosť o medzinárodnú ochranu. V návrhu sa ďalej ustanovuje, že k zaisteniu môže dôjsť len vo výnimočných prípadoch, ktoré presne ustanovuje smernica, a iba ak je to v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality vzhľadom na spôsob a účel takéhoto zaistenia. Zaručuje sa aj prístup k účinnému opravnému prostriedku v súlade s článkom 47 charty .

Práva maloletých osôb sa do znenia smernice lepšie premietnu prostredníctvom definície, v ktorej sa vysvetlí zásada najlepších záujmov dieťaťa v súlade s článkom 24 charty, a prostredníctvom vymedzenia možností zaistenia. Okrem toho sa bude primeranejšie pristupovať k osobitným situáciám zraniteľných osôb, a to zabezpečením včasného zistenia ich potrieb, ako aj prístupu k vhodnému zaobchádzaniu. Zjednodušenie prístupu na trh práce môže žiadateľom o azyl dopomôcť k väčšej sebestačnosti a uľahčiť im začlenenie do hostiteľského členského štátu. Návrh zároveň posilňuje zásadu nediskriminácie, ktorá je ustanovená v článku 21 charty, a to tým, že zabezpečuje, že so žiadateľmi o azyl nemožno bezdôvodne zaobchádzať menej priaznivo ako so štátnymi príslušníkmi. Napokon uloženie ohlasovacej povinnosti na základné ustanovenia smernice súvisiace so zásadami základných práv zabezpečí lepšie monitorovanie ich vykonávania na úrovni EÚ. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že členské štáty sú povinné vykonať a uplatniť ustanovenia tejto smernice v súlade so základnými právami zakotvenými v charte.

ê 2003/9/ES

2008/0244 (COD)

Upravený návrh na

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 písm. f),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

ò nový

(1) Smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl[10], by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné túto smernicu prepracovať.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 1 (prispôsobené)

ð nový

(2) Spoločná azylová politika, vrátane Sspoločného európskeho azylového systému, predstavujú predstavuje základnú časť cieľa Európskej únie, ktorým je postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvorenejotvoreného pre tých, ktorých okolnosti skutočneoprávnene donútili hľadať si ochranu v √ Európskej únii Õ spoločenstve. ð Mala by sa riadiť zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, a to aj na finančnej úrovni. ï

ê 2003/9/ES odôvodnenie 2

ð nový

(3) Európska Rrada na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 súhlasila, že bude pracovať s prácou na vytvorení Sspoločného európskeho azylového systému založeného založenom na úplnom a rozsiahlom uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967, a tým na zachovaní zásady non-refoulement nenavracania osôb. ð Prvá etapa spoločného európskeho azylového systému bola dosiahnutá prijatím príslušných právnych nástrojov, ktoré sú stanovené v zmluvách, vrátane smernice 2003/9/ES. ï

ê 2003/9/ES odôvodnenie 3

Závery z Tampere ustanovujú, že Spoločný európsky azylový systém by mal z krátkodobého hľadiska obsahovať spoločné minimálne podmienky na prijímanie žiadateľov o azyl.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 4

Zavedenie minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl je ďalším krokom k európskej azylovej politike.

ò nový

(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré sa majú realizovať v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v období rokov 2005 – 2010. V tejto súvislosti sa Európska komisia v Haagskom programe vyzýva, aby ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy.

(5) Európska rada na svojom zasadnutí 10. a 11. decembra 2009 prijala Štokholmský program, v ktorom sa opätovne potvrdzuje záväzok vytvoriť do roku 2012 spoločný priestor ochrany a solidarity založený na spoločnom konaní o azyle a jednotnom postavení pre všetky osoby, ktorým sa udelila medzinárodná ochrana. Jeho základom by mali byť prísne normy v oblasti ochrany a spravodlivé a účinné postupy. V Štokholmskom programe sa ďalej ustanovuje, že je nesmierne dôležité, aby sa bez ohľadu na členský štát, v ktorom si osoba podala žiadosť o azyl, takejto osobe poskytlo rovnocenné zaobchádzanie, pokiaľ ide o podmienky prijímania.

(6) Mali by sa mobilizovať zdroje Európskeho fondu pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010[11] , a to s cieľom poskytnúť primeranú podporu členským štátom pri ich úsilí o implementáciu noriem stanovených v druhej etape spoločného európskeho azylového systému, a to najmä tým členským štátom, ktorých azylové systémy sú predovšetkým v dôsledku geografických alebo demografických podmienok vystavené neprimeraným tlakom.

(7) Vzhľadom na výsledky hodnotenia implementácie právnych nástrojov prvej etapy je v tejto fáze vhodné potvrdiť zásady, o ktoré sa opiera smernica 2003/9/ES, s cieľom zabezpečiť lepšie podmienky prijímania žiadateľov o azyl.

(8) V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl v celej Únii by sa táto smernica mala uplatňovať vo všetkých fázach a pri všetkých druhoch konaní týkajúcich sa žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako aj vo všetkých azylových zariadeniach.

(9) Členské štáty by sa pri uplatňovaní tejto smernice mali usilovať o to, aby sa plne rešpektovali zásady najlepších záujmov dieťaťa a zlúčenia rodiny, a to v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989, ako aj v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 6

(10) Čo sa týka zaobchádzania s osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty sú viazané záväzkami vyplývajúcimi z právnych dokumentov medzinárodného práva, ktorých sú zmluvnými stranami a ktoré zakazujú diskrimináciu.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 7

(11) Mali by sa ustanoviť minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, ktoré im bežne postačia na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne a porovnateľné životné podmienky porovnateľných životných podmienok vo všetkých členských štátoch.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 8

(12) Zosúladenie podmienok na prijímanie prijímania žiadateľov o azyl by malo pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov o azyl ovplyvnené, ktoré sú spôsobené rôznymi podmienkami na pri ich prijímanie prijímaní.

ò nový

(13) V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, ako aj v záujme zabezpečenia súladu so súčasným acquis EÚ v oblasti azylu, a najmä so smernicou […/…/EÚ] [kvalifikačná smernica], je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice tak, aby zahŕňala aj žiadateľov o doplnkovú ochranu.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

ð nový

(14) ð Okamžité zistenie totožnosti a monitorovanie osôb ï Prijímanie skupín s osobitnými ð potrebami pri prijímaní ï potrebami by sa malo ð byť prvoradým záujmom vnútroštátnych orgánov s cieľom zabezpečiť, aby podmienky prijímania týchto osôb zodpovedali ï √ ich osobitným potrebám Õ navrhnúť tak, aby tieto potreby spĺňalo.

ò nový

(15) Zaisťovanie žiadateľov o azyl by malo prebiehať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nemožno zaistiť len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu, a to najmä v súlade s článkom 31 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951. Členské štáty by teda žiadateľov o azyl nemali trestné stíhať pre ich nezákonný vstup alebo pobyt a na pohyb týchto žiadateľov by nemali uplatňovať iné obmedzenia, než je nevyhnutné. V tejto súvislosti by zaistenie žiadateľov o azyl malo byť možné len vo veľmi jasne vymedzených výnimočných situáciách ustanovených v tejto smernici a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality, pokiaľ ide o spôsob a účel takéhoto zaistenia. Zaistený žiadateľ o azyl by mal mať skutočný prístup k nevyhnutným procesným zárukám, akými sú opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdom.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

ð nový

(16) Prijímanie žiadateľov So žiadateľmi, ktorí boli √ zaistení Õ zadržaní, ð by sa malo zaobchádzať tak, aby sa plne rešpektovala ich ľudská dôstojnosť a podmienky ich prijímania ï by malomali byť navrhnuté tak, aby spĺňalospĺňali ich potreby v danej situácii. ðČlenské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť uplatňovanie článku 37 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989. ï

ò nový

(17) V niektorých prípadoch nemusí byť v praxi možné okamžite zabezpečiť určité záruky pri prijímaní zaistených osôb, a to napríklad vzhľadom na geografickú polohu alebo osobitnú štruktúru útvaru zaistenia. Akákoľvek odchýlka od týchto záruk by však mala mať len dočasný charakter a mala by sa uplatňovať len za okolností stanovených v tejto smernici. K odchýlke by malo teda dôjsť len za výnimočných okolností, pričom jej uplatnenie by malo byť riadne odôvodnené. Zohľadňovať by sa pritom mali okolnosti jednotlivých prípadov, a to vrátane stupňa závažnosti uplatnenej odchýlky, jej trvania a vplyvu na dotknuté osoby.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 11

(18) Na zabezpečenie súladu s minimálnymi procesnými zárukami, ktoré pozostávajúspočívajú v možnosti kontaktovať organizácie alebo skupiny osôb, ktoré poskytujú právnu pomoc, by sa mali poskytovať informácie o takýchto organizáciách a skupinách osôb.

ò nový

(19) S cieľom podporiť sebestačnosť žiadateľov o azyl a obmedziť značné rozdiely medzi členskými štátmi je nevyhnutné ustanoviť jasné pravidlá týkajúce sa prístupu žiadateľov o azyl na trh práce. Tieto pravidlá by mali byť v súlade s pravidlami týkajúcimi sa trvania konania o posúdení žiadosti stanovenými v smernici […/…/EÚ/] [smernica o konaní o azyle].

(20) S cieľom zabezpečiť, aby bola materiálna pomoc poskytovaná žiadateľom o azyl v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici, je nevyhnutné, aby členské štáty stanovili rozsah takejto pomoci, a to na základe príslušných a merateľných referenčných hodnôt.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

ð nový

(21) Malo by sa zamedziť možnému zneužívaniu systému prijímania √ určením okolností, za ktorých Õ ustanovením prípadov na obmedzenie alebo zrušenie prijímacích podmienok podmienky prijímania pre žiadateľov o azyl √ možno obmedziť alebo zrušiť Õ ð , pričom by sa zároveň malo dbať na to, aby bola zabezpečená dôstojná životná úroveň všetkých žiadateľov o azyl ï.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 13

(22) Mala by sa zabezpečiť efektívnosť národných systémov prijímania a spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti prijímania žiadateľov o azyl.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 14

(23) Mala by sa podporovať vhodná spolupráca medzi príslušnými orgánmi s ohľadom na prijímanie v oblasti prijímania žiadateľov o azyl a mali by sa preto podporovať harmonické vzťahy medzi miestnymi spoločenstvami a ubytovacími strediskami pobytovými tábormi.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

(24) Samotnou povahou minimálnych noriem je, aby čČlenské štáty √ by Õ mali √ mať Õ právomoc zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí žiadajú členský štát o medzinárodnú ochranu.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 16

ð nový

(25) V tomto duchu sú členské štáty tiež vyzvané, aby uplatňovali ustanovenia tejto smernice aj v súvislosti s postupmi pre rozhodovaniea o žiadostiach o iné formy ochrany, ako sú tie, ktoré pre štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti vyplývajú zo Ženevského dohovoru ð smernice […/…/EÚ] [kvalifikačná smernica] ï.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 17

(26) Vykonávanie tejto smernice by sa malo v pravidelných intervaloch vyhodnocovať.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 18 (prispôsobené)

(27) Pretože ciele navrhovanej akcie, konkrétne zavedenie minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch nemôžu členské štáty dostatočne v dostatočnej miere dosiahnuť a môžu sa ľahšie dosiahnuť na úrovni √ Únie Õ spoločenstva z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej akcie, √ Únia Õ spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je ustanovená v článku 5 zmluvyZmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá je ustanovená v tom istom uvedenom článku, táto smernica nepresahuje rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 19 (prispôsobené)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo listom zo dňa 18. augusta 2001 svoje želanie zúčastňovať sa prijímania a uplatňovania tejto smernice.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 20

V súlade s článkom 1 uvedeného protokolu sa Írsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice.V dôsledku toho a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 vyššie uvedeného protokolu, sa ustanovenia tejto smernice na Írsko nevzťahujú.

ò nový

(28) V súlade s článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 uvedeného článku, Spojené kráľovstvo nie je viazané týmto opatrením a naďalej je viazané smernicou 2003/9/ES, pokiaľ neoznámi svoj zámer prijať toto opatrenie v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu.

(29) V súlade s článkom 1 uvedeného protokolu sa Írsko nepodieľa na prijímaní tejto smernice. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, nie je teda Írsko touto smernicou viazané.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 21

(30) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje nepodieľa na prijímaní tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu preto nie je pre Dánsko ani záväzná a ani sa na neho nevzťahuje.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 5

ð nový

(31) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie. Táto smernica sa najmä snaží zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a podporovať uplatňovanie článkov 1 ð , 6, 7, ï a 18 ð , 21, 24 a 47 ï uvedenej charty. ð Táto smernica sa musí zodpovedajúcim spôsobom vykonávať ï .

ò nový

(32) Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(33) Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva stanovených v prílohe II časti B.

ê 2003/9/ES

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ÚČEL, VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je ustanoviť minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátovštátoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a) "Ženevský dohovor" znamená Dohovor z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol zmenený a doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967;

b) "žiadosť o azyl" znamená žiadosť podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá sa môže chápať ako žiadosť o medzinárodnú ochranu členského štátu podľa Ženevského dohovoru. Každá žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za žiadosť o azyl, pokiaľ štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti výslovne nežiada o iný druh ochrany, o ktorý je možné požiadať osobitne;

ò nový

a) „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ znamená žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. h) smernice […/…/EÚ] [kvalifikačná smernica];

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

b)(c) „žiadateľ“ √ , „žiadateľ o medzinárodnú ochranu“ Õ alebo „žiadateľ o azyl“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá podala žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, v súvislosti s ktorou zatiaľ nebolo prijaté právoplatné rozhodnutie;

c) (d) „rodinní príslušníci“ znamenajú nasledujúcich rodinných príslušníkov žiadateľa, pokiaľ rodina existovala už v krajine pôvodu, ktorí sa zdržiavajú v tom istom členskom štáte v súvislosti so žiadosťou o azyl ð medzinárodnú ochranu ï zdržiavajú v tom istom členskom štáte, a to za predpokladu, že rodina existovala už v krajine pôvodu:

√ i) ak je žiadateľom dospelá osoba; Õ

i) - manželský partner žiadateľa o azyl alebo jeho nezosobášený partner, s ktorým žije v stálom zväzku, ak právne predpisy alebo obyčajové právo prax príslušného členského štátu zaobchádza podľa zákona o cudzincoch √ štátnych príslušníkoch tretích krajín Õ s nezosobášenými pármi podobne ako s manželskými pármi;

ii) - maloleté deti páru √ párov Õ uvedenéhouvedených v prvej zarážke bode i) alebo žiadateľa, pod podmienkou že nie sú zosobášené a sú závislé od žiadateľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo manželského zväzku neho alebo boli osvojené adoptované podľa v zmysle vnútroštátneho práva;

ò nový

- zosobášené maloleté deti párov uvedených v prvej zarážke bodu i) alebo žiadateľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo boli osvojené v zmysle vnútroštátneho práva, a to za predpokladu, že nie sú sprevádzané svojim manželským partnerom a že je v ich najlepšom záujme, aby boli považované za rodinných príslušníkov;

ii) ak je žiadateľom nezosobášená maloletá osoba:

- otec, matka, bez ohľadu na to, či sa žiadateľ narodil v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo bol osvojený v zmysle vnútroštátneho práva, alebo dospelá osoba zodpovedná za žiadateľa podľa zákona alebo podľa obyčajového práva príslušného členského štátu;

- maloletí súrodenci žiadateľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo boli osvojení v zmysle vnútroštátneho práva, a to za predpokladu, že nie sú zosobášení alebo že sú zosobášení, ale nie sú sprevádzaní svojím manželským partnerom, a že je v ich najlepšom záujme, aby boli považovaní za rodinných príslušníkov;

iii) ak je žiadateľom zosobášená maloletá osoba: osoby uvedené v bode ii), a to za predpokladu, že žiadateľ nie je sprevádzaný svojim manželským partnerom a že je v najlepšom záujme žiadateľa alebo jeho súrodencov, aby boli osoby uvedené v bode ii) považované za rodinných príslušníkov.

ê 2003/9/ES

e) "utečenec" znamená osobu, ktorá spĺňa požiadavky článku 1 písm. A Ženevského dohovoru;

f) "postavenie utečenca" znamená postavenie priznané členským štátom osobe, ktorá je utečencom a je ako taká prijatá na území daného členského štátu;

g) "postupy" a "odvolania" znamenajú postupy a odvolania upravené členskými štátmi v ich vnútroštátnom práve;

ò nový

d) „maloletá osoba“ znamená osobu mladšiu ako 18 rokov, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti;

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

e)h) „maloleté osoby bez sprievodumaloletá osoba bez sprievodu“ znamenajú √ znamená Õ ð maloletú osobu ï osoby mladšie ako osemnásť rokov, ktoré prišli √ ktorá prišla Õ na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ne ňu zodpovedná, či už podľa právnych predpisov zákona alebo podľa obyčajového práva ð príslušného členského štátu ï, √ pokiaľ sa skutočne nenachádza v opatere takejto osoby Õ a pokiaľ si ich takáto osoba nezobrala právoplatne do opatery; patria sem maloleté osoby √ patrí sem aj maloletá osoba Õ, ktoré ostali √ ktorá bola zanechaná Õ bez sprievodu potom, ako vstúpili √ vstúpila Õ na územie členských štátov;

f)(i) „prijímacie podmienky prijímania“ znamenajú celý súbor opatrení, ktoré členské štáty poskytnú žiadateľom o azyl v súlade s touto smernicou;

g)(j) „materiálne prijímacie podmienky prijímania“ znamenajú prijímacie podmienky prijímania, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu a oblečenie, poskytované v naturáliách ako vecné dávky, alebo ako finančné príspevky alebo ako poukážky ð , alebo ako kombinácia týchto troch foriem, ï a denné dávky;

h)(k) „zadržanie zaistenie“ znamená umiestnenie žiadateľa o azyl členským štátom na konkrétnom mieste, na ktorom je obmedzená sloboda pohybu žiadateľa;

i)(l) „ubytovacie stredisko pobytový tábor“ znamená akékoľvek miesto akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na kolektívne ubytovávanie žiadateľov o azyl.

ò nový

j) „zástupca“ znamená osobu alebo organizáciu, ktorá bola príslušným orgánom ustanovená za zákonného opatrovníka, ktorého úlohou je pomáhať maloletej osobe bez sprievodu a zastupovať ju v konaniach ustanovených v tejto smernici, a to tak, aby boli zabezpečené najlepšie záujmy dieťaťa a aby mohla v prípade potreby vykonávať za maloletú osobu právne úkony. Ak je za zástupcu ustanovená organizácia, vymenuje osobu zodpovednú za vykonávanie úloh zákonného opatrovníka maloletej osoby v súlade s touto smernicou;

k) „žiadateľ s osobitnými potrebami pri prijímaní“ znamená žiadateľa, ktorým je zraniteľná osoba v súlade s článkom 21, ktorá potrebuje osobitné záruky, aby mohla požívať práva a konať v súlade s povinnosťami ustanovenými v tejto smernici.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré podali žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï na hraničnom priechode alebo na územní členského štátu, √ vrátane hranice Õ, ð pobrežných vôd alebo tranzitného priestoru, ï pokiaľ môžu sú oprávnení zostať zdržiavať sa na jeho území ako žiadatelia o azyl, ako aj na rodinných príslušníkov, ak sa na ne nich takáto žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podľa vnútroštátneho práva vzťahuje.

ê 2003/9/ES

ð nový

2. Táto smernica sa nevzťahuje na prípady žiadostí o diplomatický alebo územný azyl, ktoré sú podané zastupiteľstvám na zastupiteľstvách členských štátov.

3. Táto smernica sa neuplatní neuplatňuje, ak sa uplatnia uplatňujú ustanovenia smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov[12].

4. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať túto smernicu v súvislosti s postupmi rozhodovaní rozhodovania o žiadostiach o iné formy druhy ochrany, ako sú tie, ktoré vyplývajú je ochrana vyplývajúca zo ð smernice […/…/EÚ] [kvalifikačná smernica] ï Ženevského dohovoru, pre štátnych príslušníkov tretích krajín alebo pre osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sa nepovažujú za utečencov.

Článok 4

Priaznivejšie ustanovenia

Členské štáty môžu zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia v oblasti prijímacích podmienok prijímania pre žiadateľov o azyl a ďalších blízkych príbuzných žiadateľov, ktorí sa zdržiavajú v tom istom členskom štáte, ak sú na žiadateľovi závislí, alebo z humanitárnych dôvodov, a to za predpokladu, že pokiaľ sú tieto ustanovenia sú v súlade s touto smernicou.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIJÍMACÍCH PODMIENKACH PRIJÍMANIA

Článok 5

Informácie

1. Členské štáty informujú žiadateľov o azyl v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako pätnásť dní po podaní najneskôr však do pätnástich dní od podania žiadosti o ð medzinárodnú ochranu ï azyl príslušnému orgánu, aspoň o existujúcich výhodách právach a povinnostiach, ktoré musia spĺňať v súvislosti s prijímacími podmienkami súvisia s podmienkami prijímania.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o organizáciách alebo skupinách osôb, ktoré poskytujú špeciálnu právnu pomoc a o organizáciách, ktoré by im mohli pomôcť alebo ich informovať o existujúcich prijímacích podmienkach prijímania, vrátane zdravotnej starostlivosti.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

2. Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v ods. odseku 1 mali písomnú podobu a podľa možnosti aby boli v jazyku, ð ktorému žiadatelia rozumejú alebo ï o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že by mu mohli žiadatelia rozumieť √ rozumejú Õ. Tieto informácie sa môžu prípadne poskytovať aj ústne.

Článok 6

Dokumentácia

1. Členské štáty zabezpečia, aby do troch dní od podania žiadosti ð o medzinárodnú ochranu ï príslušnému orgánu žiadateľ dostal doklad vydaný na jeho meno a potvrdzujúci jeho postavenie žiadateľa o azyl alebo skutočnosť dokazujúci, že má povolenie na pobyt ð je oprávnený zdržiavať sa ï na území členského štátu až do vybavenia jeho žiadosti alebo do počas jej posudzovania preskúmania.

Ak sa držiteľ takéhoto dokladu nemôže voľne pohybovať po celom území alebo po časti územia členského štátu, v doklade sa jasne uvedie aj táto skutočnosť musí táto skutočnosť jasne uviesť.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že tento článok neuplatnia, ak je žiadateľ o azyl zadržaný zaistený a rovnako aj počas posudzovania preskúmania žiadosti o ð medzinárodnú ochranu ï azyl podanej na hranici hraničnom priechode alebo v rámci postupu pri rozhodovaní o práve žiadateľa oprávnene vstúpiť na územie členského štátu. V osobitných prípadoch, počas posudzovania preskúmavania žiadosti o ð medzinárodnú ochranu ï azyl, môžu členské štáty vydať poskytnúť žiadateľom iný dôkaz rovnocenný iné osvedčenie rovnocenné dokladu uvedenému v ods. odseku 1.

3. Doklad uvedený v ods. odseku 1 nemusí potvrdzovať totožnosť žiadateľa o azyl.

4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na vydávanie dokladu uvedeného v ods. 1 to, aby bol žiadateľom o azyl vydaný doklad uvedený v odseku 1, ktorý musí platiť po celú dobu, kým majú povolenie ð sú oprávnení ï zdržiavať sa na území príslušného členského štátu alebo na jeho hraniciach.

5. Členské štáty môžu žiadateľom o azyl vydať cestovný doklad, ak si závažné humanitárne dôvody vyžadujú ich prítomnosť v inom štáte.

ò nový

6. Členské štáty neuložia žiadateľom o azyl – len z toho dôvodu, že sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu – žiadne povinnosti týkajúce sa dokumentov alebo iných administratívnych záležitostí dovtedy, kým im nepriznajú práva, na ktoré majú podľa tejto smernice nárok.

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 7

Pobyt a sloboda pohybu

1. Žiadatelia o azyl sa môžu voľne pohybovať na území hostiteľského členského štátu alebo v rámci územia, ktoré mu im tento členský štát vyčlení. Vyčlenená oblasť nemôže ovplyvniť nesmie narušovať neodňateľnú sféru súkromného života nedotknuteľnosť súkromia a musí umožňovať dostatočný rozsah záruk poskytovať dostatočný priestor na zabezpečenie prístupu ku všetkým výhodám vyplývajúcim z tejto smernice.

2. Členské štáty môžu rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa o azyl z dôvodu verejného záujmu, verejného poriadku alebo v prípade potreby aj z dôvodu rýchleho spracovania a efektívneho preverenia monitorovania jeho žiadosti ð o medzinárodnú ochranu ï.

3. Ak sa ukáže, že je to potrebné, napríklad z právnych dôvodov alebo z dôvodov verejného poriadku, členské štáty môžu držať žiadateľa na určitom mieste v súlade s ich vnútroštátnym právom.

3.4. Členské štáty môžu podmieniť zabezpečovanie materiálnych prijímacích podmienok prijímania skutočným pobytom žiadateľov na konkrétnom mieste, ktoré určia členské štáty. Takéto rozhodnutie, ktoré môže mať všeobecnú povahu, sa prijme individuálne na základe individuálneho posúdenia daného prípadu a upraví v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4.5. Členské štáty ustanovia možnosť poskytovať žiadateľom dočasné povolenie na opustenie miesta pobytu uvedeného v ods. odsekoch 2 a 43 a/alebo vyčlenenej oblasti uvedenej v ods. odseku 1. Rozhodnutia sa prijímajú individuálne na základe individuálneho posúdenia daného prípadu, objektívne a nestranne a ak je sú rozhodnutiea zamietavé, musia sa uviesť dôvody.

Žiadateľ nemusí žiadať o povolenie dostaviť sa na orgány alebo súdy, ak je jeho prítomnosť potrebná.

5.6. Členské štáty musia od žiadateľov vyžadujú vyžadovať, aby príslušné orgány informovali o súčasnej adrese a aby čo najskôr oznamovali týmto orgánom oznámili každú zmenu adresy.

ò nový

Článok 8

Zaistenie

1. Členské štáty nesmú zaistiť osobu len z toho dôvodu, že táto osoba je žiadateľom o medzinárodnú ochranu v súlade so smernicou […/…/EÚ] [smernica o konaní o azyle].

2. Ak je to nevyhnutné, môžu členské štáty na základe individuálneho posúdenia daného prípadu žiadateľa zaistiť, a to za predpokladu, že nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie opatrenia.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, ako aj zadržanie v rámci trestného konania, žiadateľa možno zaistiť iba:

a) na účely zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti;

b) v rámci vstupného pohovoru na účely zistenia skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať;

c) v rámci postupu pri rozhodovaní o práve žiadateľa vstúpiť na dané územie;

d) ak si to vyžaduje ochrana národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Tieto dôvody sa ustanovia vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili pravidlá upravujúce alternatívy k zaisteniu, ako napr. pravidelné hlásenie sa príslušným orgánom, uloženie finančnej zábezpeky alebo povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste.

Článok 9

Záruky pre zaistených žiadateľov o azyl

1. Zaistenie trvá čo najkratší možný čas, a to len dovtedy, kým sú uplatniteľné dôvody stanovené v článku 8 ods. 3.

Správne konanie v súvislosti s dôvodmi stanovenými v článku 8 ods. 3 sa vykoná s náležitou starostlivosťou. Oneskorenie v správnom konaní, ktoré nie je zavinené žiadateľom o azyl, nie je dôvodom na to, aby bol žiadateľ naďalej zaistený.

2. Zaistenie nariaďujú súdne orgány alebo správne orgány. Ak je zaistenie nariadené správnymi orgánmi, súdne orgány toto zaistenie potvrdia do 72 hodín od začiatku tohto zaistenia. Ak súdny orgán uzná, že došlo k neoprávnenému zaisteniu, alebo ak do 72 hodín nevydá žiadne rozhodnutie, dotknutý žiadateľ o azyl bude bezodkladne prepustený.

3. Zaistenie sa nariaďuje písomne. V rozhodnutí o zaistenie sa uvedú skutkové a právne dôvody zaistenia a postupy ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, na základe ktorých možno proti rozhodnutiu o zaistení podať opravný prostriedok, a to v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Rozhodnutie o zaistení sa bezodkladne doručí zaistenému žiadateľovi o azyl.

4. Zaistenie v primeraných časových intervaloch preskúmava súdny orgán, a to buď z úradnej moci alebo na žiadosť dotknutého žiadateľa o azyl. Dochádza k tomu predovšetkým v prípade predĺženia doby zaistenia alebo v prípade vzniku relevantných okolnosti či predloženia nových informácií, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť tohto zaistenia.

5. V prípade podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení alebo v prípade jeho preskúmania zabezpečia členské štáty žiadateľom o azyl prístup k bezplatnej právnej pomoci a zastupovaniu, ak títo žiadatelia nie sú schopní uhradiť si tieto náklady sami a ak je to nevyhnutné na to, aby im bol zabezpečený skutočný prístup k spravodlivosti.

Právna pomoc a zastupovanie zahŕňa minimálne prípravu požadovanej procesnej dokumentácie a zastupovanie pred súdnymi orgánmi.

Právnu pomoc a zastupovanie možno obmedziť na právneho alebo iného poradcu, ktorý je na základe vnútroštátnych právnych predpisov osobitne určený na poskytovanie pomoci žiadateľom o azyl a na ich zastupovanie.

Pre takéto prípady sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch ustanovia postupy umožňujúce prístup k právnej pomoci a zastupovaniu.

Článok 10

Podmienky zaistenia

1. Zaistenie sa vykonáva iba v osobitných útvaroch zaistenia.

Zaistení žiadatelia o azyl sú umiestnení oddelene od ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadosť o medzinárodnú ochranu nepodali, a to okrem prípadov, keď je to potrebné v záujme zabezpečenia zlúčenia rodiny a žiadateľ vyjadril svoj súhlas.

2. Zaistení žiadatelia o azyl majú prístup na čerstvý vzduch.

3. Členské štáty zabezpečia, aby osoby zastupujúce Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov mali možnosť komunikovať so žiadateľmi a aby mali prístup do útvarov zaistenia. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj na organizácie, ktoré v mene Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov pôsobia na území príslušného členského štátu na základe dohody s týmto členským štátom.

4. Členské štáty zabezpečia, aby aj rodinní príslušníci, právni alebo iní poradcovia a osoby zastupujúce príslušné mimovládne organizácie uznané dotknutým členským štátom mali možnosť komunikovať so žiadateľmi a aby mali prístup do útvarov zaistenia. Tento prístup možno obmedziť len vtedy, ak je to na základe vnútroštátnych právnych predpisov objektívne nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti, verejného poriadku alebo administratívneho riadenia útvaru zaistenia a ak tým tento prístup nie je výrazne obmedzený alebo znemožnený.

5. Členské štáty zabezpečia, aby boli zaistení žiadatelia o azyl pravidelne informovaní o vnútornom poriadku útvaru zaistenia, ako aj o ich právach a povinnostiach, a to v jazyku, ktorému žiadatelia rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadatelia rozumejú.

6. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu členské štáty na primeraný čas, a to čo možno najkratší, odchýliť od ustanovení:

a) prvého pododseku odseku 1, ak umiestnenie v osobitných útvaroch zaistenia nie je dočasne možné, v dôsledku čoho sú členské štáty nútené pristúpiť k umiestneniu žiadateľa do ústavu na výkon väzby, a to pod podmienkou, že zaistení žiadatelia o azyl sú umiestnení oddelene od bežných väzňov; maloleté osoby bez sprievodu však do ústavu na výkon väzby nemožno umiestniť;

b) odseku 5, ak je žiadateľ o azyl zaistený na hraniciach alebo v tranzitnom priestore, okrem prípadov uvedených v článku 43 smernice […/…/EÚ] [smernica o konaní o azyle].

Článok 11

Zaistenie zraniteľných osôb a osôb s osobitnými potrebami pri prijímaní

1. Zraniteľné osoby možno v každom prípade zaistiť len vtedy, ak sa preukáže, že ich zdravotný stav, vrátane duševného zdravia, a ich blaho sa v dôsledku zaistenia výrazne nezhorší.

Pri zaistení zraniteľných osôb členské štáty zabezpečia, aby boli tieto osoby pravidelne monitorované a aby im bola poskytovaná primeranú pomoc s prihliadnutím na ich osobitnú situáciu vrátane ich zdravotného stavu.

2. Maloleté osoby možno zaistiť len vtedy, ak sa na základe individuálneho posúdenia daného prípadu dospeje k záveru, že je to v ich najlepšom záujme, ako stanovuje článok 23 ods. 2.

Zaistenie maloletých osôb je len krajným východiskom v prípade, že nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie opatrenia. Zaistenie je nariadené na najkratší možný čas a je vyvinuté maximálne úsilie na prepustenie zaistených maloletých osôb a na ich umiestnenie do zariadenia vhodného pre maloleté osoby.

K zaisteniu maloletých osôb bez sprievodu sa pristupuje len vo veľmi výnimočných prípadoch.

Zaistené maloleté osoby majú možnosť zapájať sa do voľnočasových aktivít, a to vrátane hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku.

Maloleté osoby majú prístup na čerstvý vzduch.

V prípade zaistenia maloletých osôb bez sprievodu členské štáty zabezpečia, aby boli umiestnené oddelene od dospelých osôb.

3. Zaistené rodiny sa umiestňujú samostatne, aby im bola zabezpečená primeraná úroveň súkromia.

4. Ak sú zaistenými žiadateľmi o azyl ženy, členské štáty zabezpečia, aby boli umiestnené oddelene od žiadateľov o azyl mužského pohlavia, okrem prípadov, ak ide o rodinných príslušníkov a všetky dotknuté osoby vyjadrili svoj súhlas.

Výnimky možno uplatniť aj pri využívaní spoločných priestorov určených na rekreačné a spoločenské aktivity vrátane podávania stravy.

5. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu členské štáty na primeraný čas, a to čo možno najkratší, odchýliť od ustanovení štvrtého pododseku odseku 2, od odseku 3 a od prvého pododseku odseku 4, ak je žiadateľ o azyl zaistený na hranici alebo v tranzitnom priestore, okrem prípadov uvedených v článku 43 smernice […/…/EÚ] [smernica o konaní o azyle].

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 12 8

Rodiny

Členské štáty príjmu prijmú, pokiaľ je to možné, príslušné opatrenia v záujme maximálneho možného na zlučovanie zlúčenia rodín, ktoré sa zdržiavajú na ich území, ak príslušný členský štát poskytne žiadateľom ubytovanie. Takéto opatrenia sa vykonajú vykonávajú so súhlasom žiadateľa o azyl.

Článok 13 9

Lekárske vyšetrenie

Členské štáty môžu vyžadovať lekárske vyšetrenie žiadateľov z dôvodov ochrany verejného zdravia obyvateľstva.

Článok 14 10

Školská dochádza a vzdelávanie maloletých osôb

1. Členské štáty poskytujú umožnia maloletým deťom žiadateľov o azyl mladším ako 18 rokov a žiadateľom o azyl, ktorí sú maloletí maloletými osobami prístup k vzdelávaciemu systému za podobných podmienok ako štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu dovtedy, kým sa skutočne nevykonajú opatrenia na ich vyhostenie alebo na vyhostenie ich rodičov nevykoná rozhodnutie o ich vyhostení alebo o vyhostení ich rodičov. Takéto vzdelávanie sa môže poskytovať v ubytovacích strediskách pobytových táboroch.

Príslušný členský štát môže ustanoviť, že takýto prístup √ k vzdelávaciemu systému Õ sa musí obmedziť na štátny vzdelávací systém musí umožňovať štátny vzdelávací systém.

Maloleté osoby musia byť mladšie ako je zákonný vek plnoletosti v členskom štáte, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl alebo kde sa žiadosť preskúmava. Členské štáty nesmú odmietnuť stredoškolské vzdelávanie len z toho dôvodu, že neplnoletá maloletá osoba dosiahla plnoletosť.

2. Prístup do k vzdelávacieho vzdelávaciemu systému sa nesmie odložiť o viac ako tri mesiace od dátumu podania žiadosti o ð medzinárodnú ochranu ï azyl maloletou osobou ð alebo v jej mene ï alebo rodičmi maloletej osoby. Táto lehota sa môže predĺžiť na jeden rok, ak ide o odborné vzdelávanie, s cieľom uľahčiť prístup k vzdelávaciemu systému.

ò nový

V prípade potreby sa maloletým osobám poskytnú prípravné kurzy vrátane jazykových kurzov s cieľom uľahčiť ich prístup k národnému vzdelávaciemu systému, ako aj ich začleňovanie do tohto systému.

ê 2003/9/ES

ð nový

3. Ak prístup k vzdelávaciemu systému, ktorý je ustanovený v ods. odseku 1, nie je možný kvôli osobitnej situácii, v ktorej sa maloletá osoba nachádza, členský štát môže ponúknuť ð ponúkne ï ð v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a obyčajovým právom ï iné formy vzdelávania vzdelávacie programy.

Článok 15 11

Zamestnanie

1. Členské štáty určia lehotu, počínajúc dňom podania žiadosti o azyl, počas ktorej žiadateľ nemá prístup na trh práce.

ò nový

1. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia najneskôr do 6 mesiacov od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu získali prístup na trh práce.

Členské štáty môžu túto lehotu predĺžiť maximálne o ďalších šesť mesiacov v prípadoch ustanovených v článku 31 ods. 3 písm. b) a c) smernice […/…/EÚ] [smernica o konaní o azyle].

ê 2003/9/ES

ð nový

2. Ak sa do jedného roku od podania žiadosti o azyl neprijme prvostupňové rozhodnutie o žiadosti a toto meškanie nie je možné pripísať žiadateľovi, členské Členské štáty ð v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ï rozhodnú o podmienkach, za akých žiadateľovi umožnia prístup na trh práce ð pričom zároveň zabezpečia, aby mali žiadatelia o azyl skutočný prístup na trh práce ï.

3. Prístup na trh práce sa nemôže odmietnuť počas odvolacích konaní o opravných prostriedkoch, ak má odvolanie opravný prostriedok proti zamietnutiu žiadosti zamietavému rozhodnutiu v riadnom konaní, má odkladný účinok, a to až do oznámenia zamietavého rozhodnutia o opravnom prostriedku zamietnutia odvolania.

4. Z dôvodov politík trhov práce môžu členské štáty uprednostniť občanov EÚ a štátnych príslušníkov zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a tiež štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na ich území oprávnene zdržiavajú.

Článok 16 12

Odborná príprava

Členské štáty môžu žiadateľom o azyl povoliť prístup k odbornej príprave bez ohľadu na to, či majú prístup na trh práce alebo nie.

Prístup k odbornej príprave súvisiacej s určitou pracovnou zmluvou závisí od toho, či do akej miery má žiadateľ má prístup na trh práce v súlade s článkom 15 11.

Článok 17 13

Všeobecné pravidlá o materiálnych prijímacích podmienkach prijímania a zdravotnej starostlivosti

1. Členské štáty zabezpečia pre žiadateľov materiálne prijímacie podmienky potom, ako podajú žiadosti o, aby boli žiadateľom, ktorí podajú žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï poskytnuté materiálne podmienky prijímania.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

2. Členské štáty √ zabezpečia, aby Õ príjmu ustanovenia o materiálnych prijímacích podmienkach materiálne podmienky prijímania s cieľom zabezpečiť √ poskytli žiadateľom o medzinárodnú ochranu primeranú Õ životnú úroveň √, ktorá im zaručí živobytie a fyzické, ako aj psychické zdravie Õ .adekvátnu zdraviu žiadateľov a dostatočnú na zabezpečenie ich živobytia.

ê 2003/9/ES

ð nový

Členské štáty zabezpečia zachovanie životnej úrovne s ohľadom na osobitnú situáciu, aby bola táto životná úroveň zabezpečená v prípade ð zraniteľných ï osôb s osobitnými potrebami, nachádzajúcich sa v osobitnej situácii v súlade s článkom ð 21 ï 17 , ako aj s ohľadom na situáciu v prípade zaistených osôb, ktoré sú zadržané.

3. Členské štáty môžu zabezpečovať všetky alebo niektoré materiálne podmienky prijímania a zdravotnú starostlivosť pod podmienkou podmieniť zabezpečovanie všetkých alebo niektorých materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti tým, že žiadatelia nemajú dostatok prostriedkov na udržanie zachovanie životnej úrovne primeranej ich zdravotnému stavu a nemajú dostatok prostriedkov na zabezpečenie živobytiae.

4. Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby kryli alebo prispievali ku krytiu nákladov úplne alebo čiastočne hradili náklady na zabezpečenie materiálnych prijímacích podmienok prijímania a zdravotnej starostlivosti ustanovenýchej v tejto smernici podľa ustanovenia ods.eku 3, ak má žiadateľ má dostatok zdrojov, napríklad ak primeranú dobu pracuje.

Ak sa zistí, že žiadateľ mal dostatok prostriedkov na krytie úhradu zabezpečenia materiálnych prijímacích podmienok prijímania a zdravotnej starostlivosti v čase, kedy mu boli tieto základné potreby hradené, členské štáty môžu požiadať žiadateľa o azyl o náhradu týchto nákladov.

5. Materiálne prijímacie podmienky môžu byť zabezpečené v podobe vecných dávok alebo v podobe finančných príspevkov alebo poukážok alebo kombináciou týchto spôsobov.

Ak členské štáty zabezpečia materiálne prijímacie podmienky v podobe finančných príspevkov alebo poukážok, ich výška sa určí v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku.

ò nový

5. Ak členské štáty zabezpečujú materiálne podmienky prijímania formou finančných príspevkov a poukážok, ich výška sa stanoví na základe referenčných hodnôt, ktoré dotknutý členský štát ustanovil na základe svojich právnych predpisov alebo obyčajového práva s cieľom zabezpečiť primeranú životnú úroveň svojich štátnych príslušníkov, akou je napríklad minimálna úroveň pomoci v systéme sociálneho zabezpečenia. Členské štáty môžu v tejto súvislosti poskytnúť žiadateľom o azyl menej výhod ako svojim štátnym príslušníkom, ak je to riadne odôvodnené.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 18 14

Spôsoby zabezpečenia materiálnych prijímacích podmienok prijímania

1. Ak sa poskytuje ubytovanie, malo by mať jednu z uvedených podôb, alebo ich kombináciu:

a) priestory používané na účely ubytovávania žiadateľov počas posudzovania preskúmavania žiadostí ð o medzinárodnú ochranu ï ð podaných ï na hranici v mieste hraničného priechodu ð alebo v tranzitnom priestore ï ;

b) pobytové tábory ubytovacie centrá, ktoré zabezpečujú primeranú životnú úroveň;

c) súkromné domy, byty, hotely alebo iné zariadenia prispôsobené na účely ubytovávania žiadateľov.

2. ð Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné podmienky zaistenia ustanovené v článkoch 10 a 11 ï √ vo vzťahu k ubytovaniu, na ktoré sa odvoláva ods. 1 písm. a), b) a c), Õ čČlenské štáty poskytnú, zabezpečia žiadateľom, ktorým je poskytnuté ubytovanie uvedené v ods. 1 písm. a), b) a c):

a) √ žiadateľom záruky Õ ochranu rodinného života týkajúce sa ochrany rodinného života;

b) √žiadateľom Õ možnosť komunikovať s príbuznými, právnymi a inými poradcami, √ osobami zastupujúcimi Õ a zástupcami Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) a ð inými príslušnými vnútroštátnymi, medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami a orgánmi ï .mimovládnymi organizáciami (ďalej len „MVO“) uznávanými členskými štátmi.

ê 2003/9/ES článok 14 ods. 7 (prispôsobené)

ð nový

c) ð rodinným príslušníkom ï, právnym a iným poradcom, právni poradcovia alebo zástupcovia žiadateľov o azyl a zástupcovia √, osobám zastupujúcim Õ Vysokého komisára OSN pre utečencov √ (UNHCR) Õ √ a Õ alebo ð príslušným ï mimovládnymych organizáciámí, určení týmito organizáciami a uznanýmí dotknutým príslušným členským štátom, √ získať Õ majú mať prístup, do týchto ubytovacích stredísk alebo iných ubytovacích zariadení aby mohli s cieľom pomôcť uvedeným žiadateľom o azyl pomáhať. Obmedzenia takéhoto prístupu sa môžu uložiť len z dôvodov, ktoré sa týkajú bezpečnosti √ týchto priestorov Õ centier alebo zariadení a, ako aj bezpečnosti žiadateľov o azyl.

ò nový

3. Členské štáty vezmú do úvahy vo vzťahu k žiadateľom umiestnených v priestoroch a pobytových táboroch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) osobitné skutočnosti súvisiace s ich pohlavím a vekom, ako aj osobitnú situáciu zraniteľných osôb.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

4. Členské štáty √ prijmú vhodné opatrenia na zabránenie Õ venujú osobitnú pozornosť predchádzaniu útokom ð a sexuálne motivovanému násiliu vrátane sexuálnych útokov ï v priestoroch a ubytovacích strediskách pobytových táboroch uvedených v ods.eku 1 písm. a) a b).

3. Členské štáty zabezpečia v prípade, že to prichádza do úvahy, aby maloleté deti žiadateľov alebo žiadatelia, ktorí sú maloletými osobami, boli umiestnené spolu so svojimi rodičmi alebo s dospelým rodinným príslušníkom, ktorý je za nich zodpovedný podľa právnych predpisov alebo na základe obyčajového práva.

5. 4. Členské štáty zabezpečia, aby boli žiadatelia premiestňovaní z jedného ubytovacieho zariadenia do druhého len v nevyhnutných prípadoch. Členské štáty žiadateľom umožnia žiadateľom informovať svojich právnych zástupcov ð a iných ï poradcov o svojom ich presune a oznámiť im novú adresu.

6. 5. Osoby, ktoré pracujú v ubytovacích zariadeniach pobytových táboroch, musia byť sú primerane vyškolené a sú viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ako je vymedzená vo vnútroštátnom práve, v súvislosti s akýmikoľvek informáciami získanými počas výkonu práce.

7. 6. Členské štáty môžu zapojiť žiadateľov do hospodárenia s materiálnymi zdrojmi a nemateriálnymi stránkami života v stredisku prostredníctvom poradných rád výborov alebo rád zastupujúcich osoby ubytované v tábore stredisku.

7. Právni poradcovia alebo zástupcovia žiadateľov o azyl a zástupcovia Vysokého komisára OSN pre utečencov alebo mimovládnych organizácií, určení týmito organizáciami a uznaní príslušným členským štátom, majú mať prístup do týchto ubytovacích stredísk alebo iných ubytovacích zariadení s cieľom pomôcť uvedeným žiadateľom o azyl. Obmedzenia takéhoto prístupu sa môžu uložiť len z dôvodov, ktoré sa týkajú bezpečnosti centier alebo zariadení a žiadateľov o azyl.

8. ð V riadne odôvodnených prípadoch ï môžu členské štáty môžu vo výnimočných prípadoch výnimočne ustanoviť spôsoby zabezpečovania materiálnych prijímacích podmienok prijímania, ktoré sa odlišujú od spôsobov uvedených ustanovených v tomto článku, a to na primeranú dobu, ktorá má byť čo najkratšia, ak:

a) - je potrebné počiatočné posúdenie špeciálnych osobitných potrieb žiadateľa ð podľa článku 22 ï ,

- materiálne prijímacie podmienky, ako sú uvedené v tomto článku, nie sú v určitej zemepisnej oblasti k dispozícii,

b) - sú dočasne vyčerpané ubytovacie kapacity, ktoré bývajú sú bežne k dispozícii,

- ak je žiadateľ o azyl vo väzbe alebo zadržiavaný v mieste hraničného priechodu.

Tieto odlišné podmienky musia v každom prípade pokrývať základné potreby.

Článok 19 15

Zdravotná starostlivosť

1. Členské štáty zabezpečia pre žiadateľov poskytovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov, ktorá zahŕňa aspoň pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a nevyhnutnú liečbu chorôb ð alebo post-traumatických porúch ï .

2. Členské štáty poskytnú osobám s osobitnými potrebami ð pri prijímaní ï potrebnú lekársku alebo inú pomoc osobám s osobitnými potrebami ð vrátane primeranej starostlivosti o duševné zdravie, ak je potrebná ï.

KAPITOLA III

OBMEDZENIE ALEBO ZRUŠENIE √ MATERIÁLNYCH Õ PRIJÍMACÍCH PODMIENOK PRIJÍMANIA

Článok 20 16

Obmedzenie alebo zrušenie √ materiálnych Õ prijímacích podmienok prijímania

1. Členské štáty môžu obmedziť alebo zrušiť upustiť od zabezpečovania √ materiálne Õ prijímacieích podmienoky prijímania v týchto prípadoch:

a) ak žiadateľ o azyl:

a) - opustí miesto pobytu určené príslušným orgánom bez toho, aby ho o tom informoval, alebo bez povolenia, ak sa takéto povolenie vyžaduje, alebo

b) - nesplnil si ohlasovacie povinnosti alebo povinnosti poskytovať informácie alebo sa nedostavil na osobný pohovor týkajúci sa azylového konania o azyle v primeranej lehote ustanovenej vnútroštátnymi právomnymi predpismi, alebo

c) - už podal ð ďalšiu žiadosť vymedzenú v článku 2 písm. q) smernice […/…/EÚ] [smernice o konaní o azyle] ï žiadosť v tom istom členskom štáte. √, alebo Õ

√ d) ak žiadateľ zatajil finančné zdroje, a tým neodôvodnene využíval výhody zabezpečovania materiálnych prijímacích podmienok prijímania. Õ

√ Vo vzťahu k prípadom uvedeným v písm.enách a) a b) Õ , aAk sa žiadateľ nájde alebo ak sa dobrovoľne prihlási príslušnému orgánu, na základe dôvodov jeho zmiznutia sa prijme náležite motivované odôvodnené rozhodnutie o opätovnom začatí zabezpečovania niektorých alebo všetkých √ zrušených alebo obmedzených Õ √ materiálnych Õ prijímacích podmienok prijímania.

b) ak žiadateľ zatajil finančné zdroje a tým neodôvodnene využíval výhody zabezpečovania materiálnych prijímacích podmienok.

Ak sa zistí, že žiadateľ mal dostatok prostriedkov na krytie materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti v čase, kedy mu boli tieto základné potreby hradené, členské štáty môžu požiadať žiadateľa o azyl o náhradu týchto nákladov.

2. Členské štáty môžu odmietnuť zabezpečenie podmienok v prípade, ak žiadateľ o azyl nepreukázal, že žiadosť podal po príchode do členského štátu ihneď, ako to bolo možné.

2. 3. Členské štáty môžu určiť sankcie za závažné porušenie vnútorných pravidiel vnútorného poriadku pobytových táborov v ubytovacích strediskách, ako aj za obzvlášť násilné správanie.

3. 4. Rozhodnutia o obmedzení, zrušení alebo odmietnutí zabezpečiť √ materiálne Õ prijímacie podmienky prijímania alebo o sankciách uvedených v ods.ekoch 1, 2 a 23 sa prijímajú individuálne na základe individuálneho posúdenia, objektívne a nestranne a musia sa v nich uviesť dôvody. Rozhodnutia musia vychádzať z konkrétnej situácie dotknutej osoby, najmä v súvislosti s osobami, na ktoré sa vzťahuje článok ð 21 ï 17, berúc do úvahy zásadu proporcionality. Členské štáty za každých okolností zabezpečia prístup k pohotovostnej zdravotnej starostlivosti ð v súlade s článkom 19 ï.

4. 5. Členské štáty zabezpečia, aby materiálne prijímacie podmienky prijímania neboli zrušené alebo obmedzené pred prijatím zamietavého rozhodnutia √ v súlade s odsekom 3 Õ .

KAPITOLA IV

OPATRENIA PRE ð ZRANITEĽNÉ OSOBY ï OSOBY S OSOBITNÝMI POTREBAMI

Článok 21 17

Všeobecná zásada

1. Členské štáty zohľadnia vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva ð táto smernica, ï osobitnú situáciu zraniteľných osôb, ako sú napríklad maloleté osoby, maloleté osoby bez sprievodu, zdravotne postihnuté osoby, staršie staré osoby, tehotné ženy, slobodné matky alebo otcovia s maloletými deťmi mladšími ako 18 rokov ð , obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným fyzickým ochorením, s mentálnym ochorením alebo s post-traumatickými poruchami ï alebo a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené iným závažným podobám psychologického, fyzického alebo sexuálneho násilia, vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonávajú ustanovenia kapitoly II týkajúce sa materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti.

2. Odsek 1 sa vzťahuje len na osoby, u ktorých sa na základe individuálneho zhodnotenia ich situácie zistí, že majú osobitné potreby.

ò nový

Článok 22

Zisťovanie osobitných potrieb pri prijímaní zraniteľných osôb

1. Členské štáty ustanovia mechanizmy, pomocou ktorých sa zistí, či žiadateľ patrí medzi zraniteľné osoby, a ak áno, či má osobitné potreby pri prijímaní, a zároveň sa uvedie povaha týchto potrieb. Tieto mechanizmy sa uplatnia v primeranom čase po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu. Členské štáty zabezpečia, aby sa týmto špeciálnym potrebám vyhovelo v súlade s touto smernicou aj vtedy, ak sa prejavia v neskoršej fáze konania o azyle.

Členské štáty zabezpečia primeranú podporu osobám s osobitnými potrebami pri prijímaní počas celého trvania konania o azyle a ich situáciu budú zodpovedajúcim spôsobom monitorovať.

2. Mechanizmy zisťovania ustanovené v odseku 1 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté posudzovanie potrieb medzinárodnej ochrany v zmysle smernice […/…/EÚ] [kvalifikačná smernica].

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 23 18

Maloleté osoby

1. Pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice, ktoré sa týkajú maloletých osôb, musia mať členské štáty na zreteli predovšetkým najlepšie záujmy venovať hlavnú pozornosť maximálnym záujmom detí. ð Členské štáty zabezpečia životnú úroveň primeranú fyzickému, psychickému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju maloletej osoby. ï

ò nový

2. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa členské štáty primerane zohľadnia najmä tieto otázky:

a) možnosti zlúčenia rodiny;

b) blaho a sociálny rozvoj maloletej osoby pri osobitnom zohľadnení jej etnickej, náboženskej, kultúrnej a jazykovej príslušnosti;

c) bezpečnosť a ochranu, najmä ak existuje riziko, že maloletá osoba mohla byť obeťou obchodovania s ľuďmi;

d) názory maloletej osoby s ohľadom na jej vek a vyspelosť.

3. Členské štáty zabezpečia, aby mali maloleté osoby v priestoroch a pobytových táboroch uvedených v článku 18 ods. 1 písm. a) a b) prístup k voľnočasovým aktivitám vrátane hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku a k činnostiam na čerstvom vzduchu.

ê 2003/9/ES

4. 2. Členské štáty zabezpečia prístup k rehabilitačným službám pre tie deti maloleté osoby, ktoré sú sa stali obeťami akéhokoľvek zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktoré trpeli kvôli ozbrojeným konfliktom, a zabezpečiazabezpečiť, aby bola vytvorená vhodná psychologická zdravotná starostlivosť a aby im v prípade potreby bolo poskytované kvalifikované poradenstvo.

ê 2003/9/ES článok 14 ods. 3

ð nový

5. Členské štáty zabezpečia v prípade, že to prichádza do úvahy, aby maloleté deti žiadateľov alebo žiadatelia, ktorí sú maloletými osobami, boli umiestneníé spolu so svojimi rodičmi alebo s dospelým rodinným príslušníkom, ktorý je za nich zodpovedný podľa právnych predpisov alebo na základe obyčajového práva ð praxe dotknutého členského štátu, ak je to v najlepšom záujme dotknutých maloletých osôb ï.

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 24 19

Maloleté osoby bez sprievodu

1. Členské štáty čo najskôr prijmú opatrenia na zabezpečenie potrebného zastupovania maloletých osôb bez sprievodu prostredníctvom zákonného opatrovníka alebo v prípade potreby zástupcu organizácie, ktorá je zodpovedná za starostlivosť a blaho maloletých osôb, alebo akéhokoľvek iného vhodného spôsobu zastupovania ð toho, aby maloletú osobu bez sprievodu zastupoval a pomáhal jej zástupca s cieľom umožniť jej požívať práva a plniť si povinnosti ustanovené v tejto smernici. Zástupca musí mať potrebnú odbornosť v oblasti starostlivosti o dieťa a vykonávať svoje povinnosti v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa, ako sa ustanovuje v článku 23 ods. 2. ï

Pravidelné posudzovanie vykonávajú príslušné orgány.

2. Maloleté osoby bez sprievodu, ktoré podajú žiadosť ð o medzinárodnú ochranu ï azyl, sa od okamihu povolenia vstupu na územie až do momentu okamihu, kedy sú povinné opustiť hostiteľský členský štát, v ktorom požiadali o ð medzinárodnú ochranu ï azyl alebo v ktorom sa ich žiadosť posudzuje preskúmava, umiestnia:

a) spolu s dospelými príbuznými;

b) v náhradnej pestúnskej rodine;

c) v pobytových táboroch ubytovacích strediskách, ktoré sú špeciálne vybavené na ubytovávanie maloletých osôb;

d) v inom ubytovacom zariadení vhodnom pre maloleté osoby.

Členské štáty môžu umiestniť maloleté neplnoleté osoby bez sprievodu, ktoré sú staršie ako 16 rokov, v pobytových táboroch ubytovacích strediskách pre dospelých žiadateľov o azyl ð , ak je to v ich najlepšom záujme, ako sa podrobne ustanovuje v článku 23 ods. 2 ï .

Pokiaľ je to možné, súrodenci majú zostať zostávajú spolu, berúc do úvahy najlepší záujem maximálne záujmy dotknutých maloletých osôb, najmä vek a stupeň vyspelosti. Zmeny miesta pobytu maloletých osôb bez sprievodu sa majú obmedziť obmedzujú na minimum.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

3. Členské štáty, ktoré chránia najlepšie záujmy maloletých osôb bez sprievodu, sa musia snažiť vyhľadať čo najskôr ich√ S vyhľadávaním Õ rodinných príslušníkov √ maloletej osoby bez sprievodu Õ ð začnú členské štáty čo najskôr po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, v prípade potreby aj s pomocou medzinárodných alebo iných príslušných organizácií, pričom chránia jej najlepšie záujmy. ï V prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo bezúhonnosti maloletej osoby alebo jej blízkych príbuzných, najmä ak ostali v krajine pôvodu, sa musí zabezpečiť, aby sa zhromažďovanie, spracovávanie a šírenie distribúcia informácií, ktoré sa týkajú týchto osôb, vykonávali dôverne, aby sa predišlo ohrozeniu ich bezpečnosti.

ê 2003/9/ES

ð nový

4. Osoby pracujúce s maloletými osobami bez sprievodu musia absolvovať prejsť príslušnúou odbornúou prípravou s ohľadom na potreby týchto maloletých osôb ð a v tejto odbornej príprave pokračovať ï, a zároveň sú viazaní povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ako je vymedzená vo vnútroštátnychom právnyche predpisoch, v súvislosti s akýmikoľvek informáciami, ktoré počas svojej práce získajú.

Článok 25 20

Obete mučenia a násilia

1. Členské štáty zabezpečia, aby osobám, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené inýmch závažným násilným činom, bolao v prípade potreby poskytnutáé liečba poškodení ošetrenie zranení spôsobených vyššie uvedenými činmi, ð najmä prístup k rehabilitačným službám, ktoré by im mali umožniť lekársku a psychologickú liečbu ï .

ò nový

2. Osoby pracujúce s obeťami mučenia, znásilnenia alebo iných závažných násilných činov musia absolvovať príslušnú odbornú prípravu s ohľadom na potreby týchto osôb a v tejto odbornej príprave pokračovať, a zároveň sú viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť ustanovenou v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v súvislosti s akýmikoľvek informáciami, ktoré počas svojej práce získajú.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY ODVOLANIA

Článok 26 21

Opravné prostriedky Odvolania

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa bolo voči proti zamietavým rozhodnutiam týkajúcime sa poskytnutia, ð zrušenia alebo obmedzenia ï výhod podľa tejto smernice alebo proti rozhodnutiam prijatým podľa článku 7, ktoré individuálne ovplyvnia žiadateľov o azyl, bolo možné odvolať v rámci postupov ustanovených vo vnútroštátnom práve podať opravný prostriedok. Možnosť podať opravný prostriedok odvolanie alebo žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ð z hľadiska skutkového a právneho stavu ï pred justičným súdnym orgánom by sa mala zaručiť sa zaručí aspoň ako posledná inštancia v poslednom stupni konania.

ò nový

2. V prípadoch uvedených v odseku 1 zabezpečia členské štáty žiadateľom o azyl prístup k bezplatnej právnej pomoci a zastúpeniu, ak títo žiadatelia nie sú schopní uhradiť si tieto náklady sami a pokiaľ je to nevyhnutné na to, aby im bol zabezpečený skutočný prístup k spravodlivosti.

Právna pomoc a zastupovanie zahŕňa minimálne prípravu požadovanej procesnej dokumentácie a zastupovanie pred súdnymi orgánmi.

Právnu pomoc a zastupovanie možno obmedziť na právnych a iných poradcov, ktorí sú na základe vnútroštátnych právnych predpisov osobitne určení na poskytovanie pomoci žiadateľom o azyl a na ich zastupovanie.

ê 2003/9/ES

ð nový

2. Pre takéto prípady V takýchto prípadoch sa musia vo vnútroštátnych právnych predpisoch vnútroštátnom práve ustanoviať postupy umožňujúce prístupu k právnej pomoci ð a zastupovaniu ï.

KAPITOLA VI

OPATRENIA ČINNOSTI NA ZLEPŠENIE ÚČINNOSTI SYSTÉMU PRIJÍMANIA

Článok 22

Spolupráca

Členské štáty pravidelne informujú Komisiu o údajoch týkajúcich sa počtu osôb, rozpísané podľa pohlavia a veku, na ktoré sa vzťahujú prijímacie podmienky a poskytujú úplné informácie o druhu, názve a formáte dokumentov uvedených v článku 6.

ò nový

Článok 27

Príslušné orgány

Každý členský štát oznámi Komisii, ktoré z jeho orgánov sú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Členské štáty informujú Komisiu zakaždým, keď sa tieto orgány zmenia.

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 28 23

Usmerňovanie, monitorovanie a kontrolný systém

1. Členské štáty zabezpečia, s náležitým ohľadom na svoje ústavné systémy ð zavedú príslušné mechanizmy určené na to, ï aby sa zabezpečilo zaviedlo príslušné primerané usmerňovanie, monitorovanie a kontrola úrovne prijímacích podmienok prijímania.

ò nový

2. Členské štáty predložia Komisii príslušné informácie prostredníctvom formulára, ktorý je uvedený v prílohe I, a to najneskôr do [1 rok po lehote na transpozíciu].

ê 2003/9/ES

Článok 29 24

Zamestnanci a zdroje

1. Členské štáty príjmu príslušné opatrenia na zabezpečenie potrebnej základnej prípravy pre, aby orgány a ďalšie organizácie vykonávajúce túto smernicu absolvovali potrebnú základnú odbornú prípravu o potrebách s ohľadom na potreby žiadateľov, ako aj žiadateliek tak mužského, ako aj ženského pohlavia.

2. Členské štáty pridelia zdroje, ktoré sú potrebné v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými na vykonávanie tejto smernice.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30 25

Správy

Komisia podá do 6. augusta 2006 Európskemu parlamentu a Rade ð najneskôr do [dvoch rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu] ï správu o uplatňovaní tejto smernice a navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Členské štáty zašlú do ð […/…/…] ï 6. februára 2006 Komisii všetky informácie, ktoré sú potrebné pre na vypracovanie tejto správy, vrátane štatistických údajov uvedených v článku 22.

Po predložení tejto √ prvej Õ správy Komisia predkladá správy Európskemu parlamentu a Rade správy o uplatňovaní tejto smernice aspoň raz za päť rokov.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

Článok 31 26

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú √ najneskôr do […] Õ do 6. februára 2005 do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou √ článkami [články, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou] a prílohou I Õ . Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisii bezodkladne √ oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou Õ.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. √ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smerniceu zrušenéú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. Õ

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie √ hlavných Õ ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti √ v oblasti pôsobnosti Õ tejto smernice.

⎢

Článok 32

Zrušenie

Smernica 2003/9/ES sa zrušuje zrušuje s účinnosťou od [deň po dátume stanovenom v prvom pododseku článku 31 ods. 1 tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva stanovených v prílohe II, časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

Článok 33 27

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť √ dvadsiatym Õ dňom √ po Õ jej uverejneniaí v Úradnom vestníku Európskej únie .

√ Články [...] [ články, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcou smernicou ne zmenili ] a príloha I sa uplatňujú od [deň po dátume stanovenom v prvom pododseku článku 31 ods. 1]. Õ

Článok 34 28

Adresáti

Táto smernica je určená adresovaná členským štátom v súlade so √ zmluvami Õ Zmluvou o Európskej únii.

V [...]

Za Európsky parlament

predseda […]

Za Radu

predseda […]

ò nový

PRÍLOHA I

Formulár, prostredníctvom ktorého členské štáty predkladajú informácie v súlade s článkom 28 ods. 2 smernice […/…/EÚ]. Po uplynutím dátumu, ktorý sa uvádza v článku 28 ods. 2 uvedenej smernice, sa tieto informácie znova predložia Komisii, pokiaľ dôjde k podstatnej zmene vo vnútroštátnych predpisoch alebo obyčajovom práve, ktorá spôsobí, že poskytnuté informácie stratia platnosť.

1. Na základe článku 2 písm. k) a článku 22 smernice […/…/EÚ] vysvetlite rôzne kroky vedúce k identifikácii osôb s osobitnými potrebami pri prijímaní a uveďte okamih, kedy tento proces identifikácie začal, ako aj dôsledky tohto procesu z hľadiska uspokojovania týchto potrieb, a to najmä v prípade maloletých osôb bez sprievodu, obetí mučenia, znásilnenia alebo iných závažných foriem psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia a obetí obchodovania s ľuďmi.

2. Poskytnite úplné informácie o type, názve a formáte dokladov uvedených v článku 6 smernice […/…/EÚ].

3. S odkazom na článok 15 smernice [.../.../EÚ] uveďte, do akej miery je prístup žiadateľov o azyl na trh práce podmienený splnením osobitných podmienok a podrobne opíšte tieto obmedzenia.

4. S odkazom na článok 2 písm. g) smernice […/…/EÚ] opíšte, akým spôsobom sa zabezpečujú materiálne podmienky prijímania (t. j. ktoré materiálne podmienky prijímania sa poskytujú v naturáliách, formou peňažných príspevkov, poukážok alebo kombináciou týchto foriem) a uveďte sumu denných dávok poskytovaných žiadateľom o azyl.

5. Ak je to vhodné, s odkazom na článok 17 ods. 5 smernice [.../.../EÚ] vysvetlite, aké referenčné hodnoty sa na základe vnútroštátneho práva alebo obyčajového práva používajú pri stanovení výšky finančnej pomoci poskytovanej žiadateľom o azyl. Pokiaľ sú na žiadateľov o azyl vzťahuje v porovnaní s vašimi štátnymi príslušníkmi menej priaznivé zaobchádzanie, vysvetlite prečo.

⎢

PRÍLOHA II

Časť A

Zrušená smernica(odkaz v článku 32)

Smernica Rady 2003/9/ES | (Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.) |

Časť B

Lehota na transpozíciu do vnútroštátneho práva(odkaz v článku 31)

Smernica | Lehota na transpozíciu |

2003/9/ES | 6. februára 2005 |

⎢

PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Smernica 2003/9/ES | Táto smernica |

Článok 1 | Článok 1 |

Článok 2, úvod | Článok 2, úvod |

Článok 2 písm. a) | - |

Článok 2 písm. b) | - |

- | Článok 2 písm. a) |

Článok 2 písm. c) | Článok 2 písm. b) |

Článok 2 písm. d), úvod | Článok 2 písm. c), úvod |

- | Článok 2 písm. c) bod i), úvod |

Článok 2 písm. d) bod i) | Článok 2 písm. c) bod i) prvá zarážka |

Článok 2 písm. d) bod ii) | Článok 2 písm. c) bod i) druhá zarážka |

- | Článok 2 písm. c) bod i) tretia zarážka |

- | Článok 2 písm. c) bod ii), úvod |

- | Článok 2 písm. c) bod ii) prvá zarážka |

Článok 2 písm. c) bod ii) druhá zarážka |

- | Článok 2 písm. c) bod iii) |

Článok 2 písm. e), f) a g) | - |

- | Článok 2 písm. d) |

Článok 2 písm. h) | Článok 2 písm. e) |

Článok 2 písm. i) | Článok 2 písm. f) |

Článok 2 písm. j) | Článok 2 písm. g) |

Článok 2 písm. k) | Článok 2 písm. i) |

Článok 2 ods. 1 | Článok 2 písm. j) |

- | Článok 2 písm. k) |

- | Článok 2 ods. 1 |

Článok 3 | Článok 3 |

Článok 4 | Článok 4 |

Článok 5 | Článok 5 |

Článok 6 ods. 1 – 5 | Článok 6 ods. 1 – 5 |

- | Článok 6 ods. 6 |

Článok 6 ods. 2 až 5 | Článok 6 ods. 2 až 5 |

Článok 7 ods. 1 až 2 | Článok 7 ods. 1 až 2 |

Článok 7 ods. 3 | - |

Článok 7 ods. 4 až 6 | Článok 7 ods. 3 až 5 |

- | Článok 8 |

- | Článok 9 |

- | Článok 10 |

- | Článok 11 |

Článok 8 | Článok 12 |

Článok 9 | Článok 13 |

Článok 10 ods. 1 | Článok 14 ods. 1 |

Článok 10 ods. 2 | Článok 14 ods. 2 prvý pododsek |

- | Článok 14 ods. 2 druhý pododsek |

Článok 10 ods. 3 | Článok 14 ods. 3 |

Článok 11 ods. 1 | - |

- | Článok 15 ods. 1 |

Článok 11 ods. 2 | Článok 15 ods. 2 |

Článok 11 ods. 3 | Článok 15 ods. 3 |

Článok 11 ods. 4 | - |

Článok 12 | Článok 16 |

Článok 13 ods. 1 až 4 | Článok 17 ods. 1 až 4 |

Článok 13 ods. 5 | - |

- | Článok 17 ods. 5 |

Článok 14 ods. 1 | Článok 18 ods. 1 |

Článok 14 ods. 2 úvod, písm. a) a b) | Článok 18 ods. 2 úvod, písm. a) a b) |

- [bývalý článok 14) ods. 7 prispôsobený] | Článok 18 písm. c) |

Článok 14 ods. 2 druhý pododsek | Článok 18 ods. 4 |

Článok 14 ods. 3 | - |

Článok 14 ods. 4 | Článok 18 ods. 5 |

Článok 14 ods. 5 | Článok 18 ods. 6 |

Článok 14 ods. 6 | Článok 18 ods. 7 |

Článok 14 ods. 8 úvod, prvá zarážka | Článok 18 ods. 8 úvod, písm. a) |

Článok 14 ods. 8 úvod, druhá zarážka | - |

Článok 14 ods. 8 úvod, tretia zarážka | Článok 18 ods. 8 písm. b) |

Článok 14 ods. 8 prvý pododsek | Článok 18 ods. 8 prvý pododsek |

Článok 14 ods. 8 tretia a štvrtá zarážka | Článok 18 ods. 8 písm. b) a c) |

Článok 14 ods. 8 štvrtá zarážka | - |

Článok 14 ods. 8 druhý pododsek | Článok 18 ods. 8 druhý pododsek |

Článok 15 | Článok 19 |

Článok 16 ods. 1, úvod | Článok 20 ods. 1, úvod |

Článok 16 ods. 1 písm. a) | - |

Článok 16 ods. 1 písm. a) prvá, druhá a tretia zarážka | Článok 20 ods. 1 písm. a), b) a c) |

- | Článok 20 ods. 1 písm. d) |

Článok 16 ods. 1 druhý pododsek | Článok 20 druhý pododsek |

Článok 16 ods. 1 písm. b) prvý pododsek | - |

Článok 16 ods. 1 písm. b) druhý pododsek | - |

Článok 16 ods. 2 | - |

Článok 16 ods. 3 až 5 | Článok 20 ods. 2 až 4 |

Článok 17 ods. 1 | Článok 21 |

Článok 17 ods. 2 | - |

- | Článok 22 |

Článok 18 ods. 1 | Článok 23 ods. 1 |

- | Článok 23 ods. 2 až 3 |

Článok 18 ods. 2 | Článok 23 ods. 4 |

Článok 23 ods. 5 |

Článok 19 | Článok 24 |

Článok 20 | Článok 25 ods. 1 |

- | Článok 25 ods. 2 |

Článok 21 ods. 1 | Článok 26 ods. 1 |

- | Článok 26 ods. 2 |

Článok 21 ods. 2 | Článok 26 ods. 2 |

Článok 22 | - |

- | Článok 27 |

Článok 23 | Článok 28 ods. 1 |

- | Článok 28 ods. 2 |

Článok 24 | Článok 29 |

Článok 25 | Článok 30 |

Článok 26 | Článok 31 |

- | Článok 32 |

Článok 27 | Článok 33 prvý pododsek |

- | Článok 33 druhý pododsek |

Článok 28 | Článok 34 |

– | Príloha I |

– | Príloha II |

- | Príloha III |

[1] KOM(2008) 360.

[2] Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

[3] Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 348.

[4] SEK(2008) 2944.

[5] Ú. v. EÚ L 317, 23.12.2009, s. 110.

[6] Ú. v. EÚ L 79, 27.3.2010, s. 58.

[7] Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou, KOM(2004) 412.

[8] Ú. v. EÚ C , , s. .

[9] Ú. v. EÚ C , , s. .

[10] Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

[11] Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s.11.

[12] Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12.