3.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 94/1

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júla 2010 s názvom Biela kniha o systémoch poistných záruk (KOM(2010)0370),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o kríze spoločnosti Equitable Life Assurance Society (3),

—

so zreteľom na záverečnú správu Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society z 23. mája 2007 (A6-0203/2007),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre právne veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0243/2011),

A.

keďže finančná kríza ukázala, že dôvera spotrebiteľov vo finančný systém sa môže rýchlo narušiť, ak neexistujú adekvátne postupy náhrady škody pre prípad, že spotrebitelia utrpeli straty v dôsledku zlyhania finančných inštitúcií,

B.

keďže systémy poistných záruk môžu byť hodnotným nástrojom pri znižovaní rizík, ktorým sú poistenci alebo príjemcovia poistného plnenia vystavení v prípade zlyhania poisťovacej spoločnosti,

C.

keďže nevyhnutnosť, fungovanie a štruktúra systémov poistných záruk nemá analogický vzťah ani k systémom ochrany vkladov, ani k systémom náhrad pre investorov z dôvodu rozdielnych obchodných modelov poisťovateľov a rozdielneho stupňa vystavenia spotrebiteľov riziku v prípade zlyhania poisťovateľa,

D.

keďže v členských štátoch existuje široká škála systémov poistných záruk, ktoré poskytujú rôzne stupne ochrany spotrebiteľa v rámci rozličných skupín produktov prostredníctvom rôznych modelov financovania,

E.

keďže poistenci, prípadne ani príjemcovia poistného plnenia, neutrpeli významné straty v dôsledku finančnej krízy a keďže európsky poisťovací sektor vyviazol z krízy pomerne nepoškodený,

F.

keďže smernica Solventnosť II zavádza postupné zvyšovanie intervencie orgánov dohľadu, ktorá minimalizuje riziko vyhlásenia konkurzného konania poisťovateľov a z toho vyplývajúce poškodenie poistencov, prípadne príjemcov poistného plnenia,

G.

keďže zavedenie smernice Solventnosť II a systémov poistných záruk prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok na európskom poistnom trhu a napomôže dokončenie vnútorného trhu,

H.

keďže na základe smernice Solventnosť II je v prípade platobnej neschopnosti poisťovateľa (keď poisťovateľ poruší požiadavku kapitálovej solventnosti) vyplatenie pohľadávok voči poistencom, prípadne príjemcom poistného plnenia, zabezpečené a je ohrozené len vtedy, ak poisťovateľ vyhlási konkurzné konanie (keď jeho aktíva nestačia na pokrytie jeho záväzkov),

I.

keďže cezhraničné poskytovanie poistenia v rámci EÚ nie je rozvinuté, ale vzhľadom na zavedenie smernice Solventnosť II sa očakáva jeho rast z dôvodu kapitálových výhod, ktoré poskytuje celoeurópska štruktúra založená na pobočkách,

J.

keďže nedostatočná harmonizácia systémov poistných záruk na európskej úrovni a rozdielnosť systémov jednotlivých členských štátov viedli k neúčinnej a nerovnomernej ochrane poistencov a spomalili fungovanie poistného trhu tým, že narušili cezhraničnú hospodársku súťaž,

K.

keďže dôvera spotrebiteľov vo funkčnosť vnútorného trhu s finančnými službami sa môže zabezpečiť len prostredníctvom jednotnej úrovne ochrany spotrebiteľa bez ohľadu na pôvod poskytovateľa služieb, a to najmä prostredníctvom jednotného uplatňovania spoľahlivých pravidiel obozretného podnikania a účinného dohľadu zo strany Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a podľa potreby aj zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov,

L.

keďže je nutné udržať expozíciu daňových poplatníkov voči zlyhaniu finančných inštitúcií na čo najnižšej úrovni prostredníctvom účinného a primeraného dohľadu národných a európskych orgánov,

1.

uznáva, že nový režim dohľadu a nadchádzajúci rámec smernice Solventnosť II ďalej posilnia ochranu spotrebiteľa;

2.

vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na pravidlá a vymedzenie pojmov uvedených v smernici Solventnosť II predložila návrhy smernice o cezhraničnej harmonizácii, ktorou sa stanoví súdržný a jednotný cezhraničný rámec pre systémy poistných záruk v členských štátoch, čím sa spotrebiteľom poskytne iba ochrana poslednej inštancie, keď poisťovne nebudú schopné plniť svoje zmluvné záväzky z dôvodu platobnej neschopnosti;

3.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh smernice o systémoch poistných záruk na doplnenie systémov ochrany vkladov, systémov náhrad pre investorov a smernice Solventnosť II;

4.

uznáva, že možnosť vytvorenia nerovnakých podmienok by mohla spôsobiť regulačnú arbitráž, čo by ovplyvnilo systémy poistných záruk; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomné pôsobenie harmonizácie a uplatňovania systémov z celej EÚ a zásady domovského štátu s cieľom objasniť, či dochádza k významnému narušeniu trhu; domnieva sa, že toto preskúmanie by sa malo uskutočniť tri roky po úplnom vykonaní smernice Solventnosť II;

5.

súhlasí s názorom, že smernica Solventnosť II nevytvára pre poisťovacie spoločnosti prostredie, v ktorom by nedochádzalo k zlyhaniu, a nechráni spotrebiteľov pred stratami v prípade akejkoľvek možnosti zlyhania poisťovní; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby spoločný systém poistných záruk, ktorý sa má prijať, bol v súlade so smernicou Solventnosť II a aby bol s ňou súdržný;

6.

podporuje prijatie zásady domovskej krajiny, podľa ktorej sú poistky spísané poisťovateľom kryté domovským systémom poistných záruk, a to bez ohľadu na miesto predaja, a uznáva, že a) cezhraničné poskytovanie poisťovacích služieb vzrastie na základe smernice Solventnosť II a b) zlyhanie poisťovateľa sa bude spájať s nedostatočnou kontrolou zo strany domovského orgánu dohľadu, preto by bremeno zodpovednosti za zlyhanie mali niesť domovské systémy poistných záruk, ktoré by spotrebiteľom mali poskytovať iba ochranu poslednej inštancie, keď poisťovne nebudú schopné plniť svoje zmluvné záväzky z dôvodu platobnej neschopnosti; vyzýva Komisiu, aby prioritne vykonala hodnotenie vplyvu a uskutočnila verejnú konzultáciu so zainteresovanými stranami o začlenení životného poistenia a o účelnosti zahrnutia neživotného poistenia do cezhraničného systému poistných záruk, aby sa zabezpečila primeraná úroveň ochrany spotrebiteľa a rovnakých podmienok medzi členskými štátmi; je presvedčený, že Komisia a EIOPA by mali vypracovať zdôvodnenie s cieľom zabezpečiť, aby sa dodatočné náklady na systém poistných záruk porovnali s cieľom ochrany spotrebiteľa; poznamenáva, že súčasné nariadenie EÚ o systémoch ochrany vkladov a o systémoch ochrany investorov sa týka len produktov sporenia;

7.

trvá na tom, aby sa na model financovania vnútroštátnych systémov poistných záruk vzťahovala zásada subsidiarity, odzrkadľujúca zásadu dohľadu domovskej krajiny a rôznorodosť modelov, ktoré využívajú existujúce systémy poistných záruk; naliehavo žiada Komisiu, aby neobhajovala výslovne predbežný (ex ante) prístup k financovaniu vzhľadom na nedostatok presvedčivých argumentov na podporu takého prístupu a narušenie, ktoré by sa tým mohlo spôsobiť;

8.

trvá na tom, že členské štáty musia zaistiť otestovanie svojich systémov poistných záruk a to, že budú informované v prípade, že príslušné orgány zistia problémy v poisťovacej spoločnosti, ktoré by pravdepodobne mohli viesť k zásahu do príslušného systému; navrhuje, že takéto testovanie by sa malo vykonávať minimálne každé tri roky alebo vtedy, keď to budú vyžadovať okolnosti; okrem toho sa domnieva, že EIOPA by mal pravidelne vykonávať partnerské preskúmania s cieľom preskúmať dlhodobú finančnú udržateľnosť systémov a v prípade potreby žiadať nápravu;

9.

uznáva, že uplatňovanie zásady subsidiarity vo vzťahu k výberu modelov financovania ex-ante alebo ex-post môže vyústiť do narušenia hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi; domnieva sa, že takéto narušenia majú rovnaký dosah na ochranu spotrebiteľa a daňových poplatníkov a že by Komisia mala pristupovať k riešeniu takéhoto narušenia obozretne a z dlhodobého hľadiska;

10.

uznáva, že na zaistenie ochrany spotrebiteľov existujú rôzne spôsoby:

odporúča, aby boli v budúcom rámci systému poistných záruk povolené oba spôsoby, a to so zohľadnením rozdielov medzi vnútroštátnymi trhmi z hľadiska veľkosti, koncentrácie, návrhu produktov a škály ponúkaných produktov poisťovníctva;

11.

trvá na tom, že spotrebitelia by mali mať v prípade platobnej neschopnosti poisťovateľa ľahký prístup k úplným informáciám, ktoré by boli ľahko zrozumiteľné a ktoré by jasne uvádzali, na aký orgán by sa mal spotrebiteľ obrátiť v prípade otázok či uplatňovania nároku na poistné plnenie; je presvedčený, že vytvorením jednotného kontaktného miesta pre všetky systémy finančných záruk a systémy náhrad škôd by sa zabezpečilo, aby existujúce právne predpisy boli skutočným prínosom pre spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií a uľahčenie cezhraničného kontaktu a cezhraničných platieb;

12.

zdôrazňuje, že prístup k systémom poistných záruk založený na zásade domovskej krajiny sa môže stať z pohľadu spotrebiteľa dôveryhodný, len ak má spotrebiteľ skúsenosti s jednotnosťou tohto systému z hľadiska oboch funkcií systémov poistných záruk (prevod portfólia a nároky poistencov na vyplatenie); vyzýva Komisiu, aby pre spotrebiteľov stanovila jednotný postup v ich rodnom jazyku a jednotné kontaktné miesto v rámci ich národného orgánu dohľadu pre všetky žiadosti o náhradu adresované systému poistných záruk, a to bez ohľadu na to, kde sa domovský systém poistných záruk nachádza; odporúča, aby EIOPA na základe jednoduchosti a najlepšieho postupu vyvinul harmonizovaný a transparentný prístup, v prípade potreby aj prostredníctvom záväzných technických noriem;

13.

zdôrazňuje, že by sa mali zlepšiť znalosti a informácie spotrebiteľov, pokiaľ ide o finančné služby a súvisiace riziká; preto navrhuje, aby sa v oblasti poistných zmlúv zaviedol podobný mechanizmus ako európsky štandardizovaný informačný formulár (ESIS), ktorý by zahŕňal jednoznačné povinné varovanie pred rizikami spojenými s komplexnými investičnými produktmi v oblasti poistenia a pred existenciou systému poistných záruk, ktorý by bol prepojený s konkrétnym vnútroštátnym orgánom, aby mohli poistenci ľahšie pochopiť poistné produkty a získať prístup ku všetkým relevantným informáciám;

14.

domnieva sa, že domovské a hostiteľské orgány dohľadu by mali plne spolupracovať s príslušným systémom poistných záruk a európskym rámcom dohľadu, aby sa minimalizovalo poškodenie poistencov, prípadne príjemcov poistného plnenia, v hostiteľskej krajine v prípade zlyhania poisťovateľa, a mali by konať prostredníctvom kolégia za účasti EIOPA, aby sa zabezpečila jednotnosť prístupu medzi systémami;

15.

vyzýva Komisiu, aby objasnila úlohu, ktorú zohrávajú systémy poistných záruk v súvislosti so sprostredkovateľmi;

16.

tvrdí, že v záujme zabezpečenia komplexnej nepretržitej ochrany poistencov a príjemcov poistného plnenia by Komisia mala zachovať a zohľadniť ďalšie ochranné mechanizmy a legislatívne ustanovenia, ktoré už boli zavedené; domnieva sa, že v prípade zlyhania ostatných ochranných mechanizmov by mali byť aktivované systémy poistných záruk;

17.

trvá na tom, že nové právne predpisy EÚ by nemali oslabovať ochranu, ktorú poskytujú existujúce systémy poistných záruk v členský štátoch, a že spotrebitelia by nemali utrpieť žiadne straty v dôsledku neschopnosti regulačných orgánov vykonávať primeraný dohľad nad poisťovateľmi; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby európsky rámec pre systémy poistných záruk fungoval ako ochrana poslednej inštancie tým, že poistencom (prípadne príjemcom poistného plnenia), ktorí majú nárok na náhradu škôd, bude poskytovať odškodnenie v čo najväčšej možnej miere alebo možnosť prevodu portfólia v primeranej lehote v prípade, že podnik vyhlási platobnú neschopnosť;

18.

uznáva, že poisťovacie spoločnosti zodpovedajú za správanie svojich zamestnancov a že sprostredkovatelia sú povinní uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania; poznamenáva, že podvod je predmetom trestného práva a práva občianskoprávnych deliktov; uznáva, že pravidlá systémov poistných záruk zahŕňajúce zavádzajúci predaj a podvod by mohli viesť k tomu, že orgány dohľadu by sa stali menej ostražité a menej ochotné využívať právomoci dohľadu, v dôsledku čoho by vznikol morálny hazard;

19.

poznamenáva, že keďže v rámci Európskej únie neexistuje právne záväzné vymedzenie toho, čo predstavuje malý podnik alebo mikropodnik, a vzhľadom na to, že charakter takýchto subjektov sa v priebehu času mení, rozsah pôsobnosti návrhu smernice o systémoch poistných záruk by sa mal obmedziť na fyzické osoby, pričom fyzické osoby priamo spojené so skrachovaným poisťovateľom, ako napríklad riaditelia, vrcholoví manažéri alebo členovia predstavenstva s hlasujúcim právom, ktorých oblasť profesijnej zodpovednosti súvisí s príčinou platobnej neschopnosť, by mali byť vylúčené zo skupiny spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby po odsúhlasení takéhoto právne záväzného vymedzenia opätovne posúdila, či by sa systémy poistných záruk nemali vzťahovať aj na právnické osoby; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity môžu jednotlivé členské štáty rozhodnúť zahrnúť právnické osoby do svojich vnútroštátnych systémov poistných záruk;

20.

uznáva, že problémy spojené s koncentráciou na trhu by mohli obmedziť schopnosť systémov poistných záruk pokryť všetky nároky poistencov, prípadne príjemcov poistného plnenia, vyplývajúce z vyhlásenia konkurzného konania jedného alebo viacerých poisťovateľov; domnieva sa, že je nutné zamedziť pravidlám systémov poistných záruk, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu napätiu na koncentrovaných trhoch;

21.

predpokladá, že EIOPA bude dohliadať na koordináciu trhovo-špecifického stresového testovania vnútroštátnymi orgánmi a pri vykonávaní celoeurópskeho stresového testovania systémov poistných záruk, pričom v prípade potreby vydá odporúčania, a na vykonávanie pravidelných partnerských hodnotení s cieľom zabezpečiť výmenu prístupov založených na najlepších postupoch;

22.

berie na vedomie, že na malých a koncentrovaných trhoch by vytvorenie systému poistných záruk s nevhodnými systémami financovania mohlo viesť k systémovým rizikám tým, že by zvýšilo stupeň vzájomného prepojenia jednotlivých poisťovateľov, čo by vytváralo nerovnaké podmienky medzi malými a veľkými trhmi, keďže malé trhy by mali väčšie problémy pri krytí nákladov; poznamenáva, že tieto problémy treba zohľadniť s cieľom zabrániť tomu, aby sa na koncentrované trhy nekládla ďalšia záťaž; vyzýva Komisiu, aby členským štátom ponechala voľnosť prispôsobiť pravidlá týkajúce sa financovania a ďalších prvkov systému poistných záruk osobitným potrebám vnútroštátnych trhov;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.