26.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 56/31

—

so zreteľom na článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa uvádza, že „Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov na predchádzanie prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na ochranu pred nimi“,

—

so zreteľom na článok 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (doložka o solidarite), podľa ktorého „Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou”,

—

so zreteľom na článok 23 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na usmernenia z Osla o využívaní zahraničných vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri záchranných akciách pri katastrofách z roku 1994, prehodnotených v roku 2001,

—

so zreteľom na európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý 18. decembra 2007 podpísali predsedovia Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. októbra 2010 nazvané Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 5. marca 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (KOM(2008)0130),

—

so zreteľom na správu Michela Barniera Za Európsku jednotku civilnej ochrany: európska pomoc, uverejnenú v máji roku 2006,

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, v ktorých sú pozitívne hodnotené ciele uvedené v oznámení Komisie z 26. októbra 2010 spočívajúce v predvídateľnejšej, efektívnejšej, účinnejšej, ucelenejšej a viditeľnejšej európskej reakcii na katastrofy,

—

so zreteľom na závery Rady z decembra 2007, v ktorých Rada vyzýva Komisiu k tomu, aby čo najlepšie využívala mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a posilňovala spoluprácu medzi členskými štátmi,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (1), a rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2010 o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ (3), z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti (4), zo 16. septembra 2009 o lesných požiaroch v lete 2009 (5), z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy (6) a zo 4. septembra 2007 o živelných pohromách (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0283/2011),

A.

keďže Európska únia a jej členské štáty čelia mnohým rizikám, napríklad: zemetraseniam a vlnám cunami, požiarom vrátane lesných požiarov, záplavám a zosuvom pôdy, priemyselným a jadrovým nehodám, teroristickým útokom, prírodným katastrofám a veľkým pandémiám; keďže dramaticky stúpol počet aj stupeň závažnosti prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré postihli Úniu a jej občanov, ako aj ďalšie krajiny a regióny na celom svete, ako tragickým spôsobom ukázalo nedávne vážne nešťastie v Japonsku, ktoré postihlo zemetrasenie spojené s cunami a jadrovou katastrofou, pri ktorých sa úmerne zvýšil počet strát na životoch a narástli hospodárske, sociálne a environmentálne škody a škody na kultúrnom dedičstve, a keďže nemožno vylúčiť, že by takéto mimoriadne udalosti nepredvídateľného rozsahu nemohli kedykoľvek nastať, a v tom prípade by európska reakcia na katastrofy bola nesmierne užitočná, pretože vnútroštátne kapacity by mohli dospieť na hranicu svojich možností,

B.

keďže frekvencia a rozsah extrémnych súch a lesných požiarov v Európe sa zvýšili, čo znamená, že je potrebné ďalej rozvíjať príslušný vedecký výskum s cieľom zlepšiť mechanizmy posudzovania rizika, systémy prevencie a prostriedky boja proti týmto javom,

C.

keďže rastúce tempo zmeny klímy a vyčerpávanie prírodného kapitálu ešte viac zvýši pravdepodobnosť častejších a intenzívnejších prírodných katastrof,

D.

keďže strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) uznali v roku 2008 v akčnom pláne z Bali väzbu medzi znižovaním rizika katastrof a zmenou klímy,

E.

keďže sa v roku 2010 v rámci adaptačného rámca UNFCCC z Cancúnu formálne uznalo znižovanie rizika katastrof za základný prvok prispôsobovania sa zmene klímy a vyzvali sa vlády, aby zvážili prepojenie adaptačných opatrení s Akčným rámcom z Hjóga,

F.

keďže nedávne tragédie, konkrétne zemetrasenie na Haiti a povodne v Pakistane, ukázali, že hlavné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, aby mohla reagovať na katastrofy (humanitárna pomoc a mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany), fungujú preukázateľne dobre na účely, na ktoré boli navrhnuté a vzhľadom na okolnosti, keďže je však potrebné ďalej posilňovať koordináciu reakcie Európskej únie na katastrofy na jej území aj za jej hranicami a keďže je stále priestor na zlepšenia, pokiaľ ide o efektívnosť, účinnosť, ucelenosť a zviditeľnenie pomoci EÚ ako celku,

G.

keďže navyše počas niekoľkých kríz, najmä po cunami z 26. decembra 2004, bolo položených mnoho otázok o chýbajúcich systematických scenároch alebo protokoloch na európskej úrovni o reakcii na riziká a o neadekvátnej viditeľnosti činnosti Európy v porovnaní s celkovým úsilím,

H.

keďže rôzne spôsoby, ktorých súčasťou sú vopred identifikované prostriedky členských štátov a prostriedky EÚ, boli úspešne vyskúšané prostredníctvom pilotných opatrení, ktoré inicioval Európsky parlament (8),

I.

keďže Európsky parlament dôsledne vyzýval Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy na vytvorenie jednotky civilnej ochrany EÚ, rešpektujúc pri tom v plnej miere zásadu subsidiarity, a tak doplnila snahy členských štátov, v súlade s článkom 196 ZFEÚ,

J.

keďže doložka o solidarite v článku 222 ZFEÚ zavádza povinnosť členských štátov pomáhať si navzájom v prípade prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej človekom na území EÚ,

K.

keďže okamžitá koordinácia, ucelenosť a komunikácia v rámci EÚ a s medzinárodnými aktérmi je nanajvýš dôležitá; keďže súčasná európska koordinácia niekoľkých tímov s rozdielnymi štruktúrami velenia v teréne nevyhnutne vedie k duplicite snáh a prekrývaniu a je náročná na ľudské zdroje, koordináciu a efektívnosť; keďže so zreteľom na hospodársku a finančnú krízu musí Európska únia vytvoriť systém ochrany založený na spoločnom využívaní jestvujúcich zdrojov a ich racionalizácii bez akéhokoľvek zvýšenia celkového objemu výdavkov,

L.

keďže po nedávnej katastrofe v Japonsku požiadala japonská vláda EÚ, aby vytvorila jednotný kompaktný tím civilnej ochrany na distribúciu pomoci koordinovaný Komisiou namiesto vysielania niekoľkých tímov civilnej ochrany z rozličných členských štátov v odlišnom čase; keďže zintenzívnenie operačnej koordinácie počas tejto katastrofy umožnilo zlepšiť nákladovú účinnosť, ucelenosť a viditeľnosť pomoci EÚ ako celku,

M.

keďže treba zaručiť prehľadnosť na úrovni EÚ so zreteľom na jednotlivé inštitucionálne úlohy bez toho, aby sa narušili alebo spomalili operácie reakcie na katastrofy, a keďže pri tom treba využívať existujúce mechanizmy bez vytvárania nových štruktúr,

N.

keďže do rozvojových politík, plánov a programu by sa mala zaviesť kultúra predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne v záujme vyriešenia niektorých základných príčin katastrof,

O.

keďže prevenciu v reálnom čase je potrebné rozvinúť vo všetkých operačných etapách: monitorovaní, a to aj pomocou satelitných údajov, vydávaní včasných varovaní, spustení alarmu a následnej reakcii a pomoci potenciálne ohrozenému obyvateľstvu,

P.

keďže EÚ podporuje ústrednú úlohu OSN, najmä úradu OSN pre koordináciu humanitárnych vecí, pri koordinácii medzinárodných záchranných akcií v tretích krajinách,

Q.

keďže integrovaný európsky prístup zohľadňujúci všetky riziká, ktorého cieľom je reagovať na krízy vo všetkých etapách ich vývoja, predstavuje najefektívnejšiu stratégiu, ako riešiť katastrofy; keďže tento prístup by mal spájať prevenciu katastrof (vrátane zmierňovania a znižovania rizík), pripravenosť, reakciu a obnovu, v rámci širšieho kontextu udržateľného rozvoja, keďže je veľmi dôležité zaviesť operačné nástroje ako operačný plán na predchádzanie rizikám (vrátane referenčných postupov a plánovacích nástrojov); keďže je potrebné, aby EÚ skutočne investovala do predchádzania rizikám a do ich predvídania a keďže EÚ by mala zaujať rovnako ambiciózny prístup k predchádzaniu katastrofám a k pripravenosti na ne ako k reakcii na ne,

R.

keďže nariadenie, ktorým sa vytvára Fond solidarity, obsahuje staršie podmienky, ktoré brzdia a odkladajú využívanie fondu pri niektorých katastrofách, a to najmä vo vzťahu k objemu a typu oprávnených výdavkov, ako aj k nepružnosti lehôt a postupov,

S.

keďže počas krízy je zásadne dôležité, aby záchranné tímy mali čo najskôr prístup k presným informáciám, aby mohli distribuovať základné potreby, zariadenia a kritické zdroje, a keďže sú preto telekomunikácie najdôležitejším článkom reťazca riadenia krízy,

T.

keďže konvenčné komunikačné spoje a zdroje môžu byť v krízovej situácii preťažené alebo zničené,

U.

keďže užitočnosť európskej vesmírnej politiky a pozitívne výsledky Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) spusteného Komisiou v záujme využívania satelitných údajov a informácií a jeho praktického uplatňovania v odvetví civilnej ochrany aj prostredníctvom základnej služby pre núdzovú reakciu, už Komisia a členské štáty uznávajú,

1.

víta oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci, ako aj jeho ciele; zdôrazňuje, že návrhy predložené v oznámení by sa mali viac preskúmať, aby splnili očakávania týkajúce sa posilnenej, efektívnej, nákladovo efektívnej a viditeľnej komplexnej a úplnej európskej reakcie;

2.

zdôrazňuje potrebu zracionalizovať a zjednodušiť fungovanie súčasnej európskej reakcie na katastrofy a optimalizovať dostupné zdroje v záujme všeobecného prínosu a zároveň nabáda všetky členské štáty, aby napomohli, a tak zaručili európsku solidaritu; domnieva sa preto, že schopnosť EÚ reagovať by mala byť súčasťou integrovaného viacrizikového prístupu; okrem toho by tento prístup mal dodávať zdroje a zabezpečovať riadenie informácií smerom zdola nahor, inými slovami by iniciatíva mala prichádzať zo strany členských štátov, ktoré by dobrovoľne poskytovali zdroje a odborné znalosti;

3.

vyzýva Komisiu, aby pri reakciách Európy na katastrofy brala do úvahy doložku o solidarite a jej vykonávacie opatrenia, ktoré by sa mali bezodkladne prijať a ktoré zabezpečia účinnejšiu a ucelenejšiu reakciu na katastrofy v rámci EÚ aj mimo nej;

4.

opakuje, že je potrebné zrevidovať nariadenie o Fonde solidarity, aby sa kritériá prípustnosti prispôsobili charakteristikám každého regiónu a každej katastrofy vrátane pomaly sa rozvíjajúcich katastrof ako suchá a aby sa umožnila pružnejšia a včasnejšia mobilizácia;

5.

opakuje, že prípravu na katastrofy, predchádzanie katastrofám a reakciu na ne nemožno oddeľovať a že by preto bolo vhodné upevniť integrovaný prístup k riešeniu katastrof;

6.

zdôrazňuje potrebu kvalitatívneho prechodu zo súčasnej koordinácie ad hoc na predvídateľný a vopred naplánovaný systém v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ na základe vopred identifikovaných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na okamžité použitie v rámci operácií EÚ pri odstraňovaní následkov katastrof, a na základe akýchkoľvek iných prostriedkov a zdrojov, ktorých použitie môžu členské štáty považovať za vhodné; zdôrazňuje potrebu zaviesť systém monitorovania činnosti EÚ v rámci operácií pri odstraňovaní následkov katastrof, dohľadu nad touto činnosťou a jej rozvoja;

7.

vyzýva Komisiu, aby pri rešpektovaní zásady subsidiarity čo najskôr predložila návrhy na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ, založenej na mechanizme civilnej ochrany EÚ tak, aby Únia mohla sústrediť potrebné zdroje na poskytnutie okamžitej núdzovej pomoci obetiam; domnieva sa, že reakcia EÚ by sa mala zakladať na súčasných úlohách a schopnostiach európskych jednotiek civilnej ochrany a že by mala zabezpečiť riešenie súčasných medzier a kritických miest;

8.

súhlasí s tým, že európska reakcia na katastrofy by sa mala opierať rovnako o európsku kapacitu na núdzové reakcie prostredníctvom posilnenia európskeho mechanizmu civilnej ochrany, založeného na schopnostiach a dostupnosti vopred stanovených, a teda predvídateľných zdrojoch členských štátov v núdzových situáciách, ako aj o európske centrum pre núdzové reakcie ako základný pilier takejto stratégie, ako je stanovené v oznámení z 26. októbra 2010; zdôrazňuje, že tento rozvoj by sa mal riadiť prístupom zohľadňujúcim všetky riziká, zároveň spájať všetkých príslušných aktérov, predovšetkým občiansku spoločnosť vrátane mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov, na účely koordinovanej akcie a využívať synergie rôznych existujúcich nástrojov;

9.

domnieva sa, že prístup zohľadňujúci všetky hrozby by mala sprevádzať väčšia pružnosť pri reagovaní na rozličné kategórie rizika, ktoré treba posudzovať v každom jednotlivom prípade, čo si zase vyžaduje rozvoj decentralizovanej kapacity pre analýzu a plánovanie opatrení vyžadovaných so zreteľom na povahu, pravdepodobnosť a závažnosť rizík;

10.

ďalej žiada, aby kapacita EÚ v oblasti reakcie na katastrofy využívala najvzdialenejšie regióny a zámorské územia Európy, ktoré môžu byť základňami pre uľahčenie logistických operácií a pre predbežné rozmiestňovanie jej zdrojov v každom oceáne;

11.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala a Parlamentu predložila zoznam nástrojov Spoločenstva, ktoré financujú činnosti v oblasti predchádzania katastrofám, a to s cieľom posúdiť možnosť výraznejšieho začlenenia programov na prechádzanie katastrofám do súčasných programov financovania z prostriedkov EÚ, čo je požiadavka vyjadrená v návrhu záverov Rady o rámci Spoločenstva pre prevenciu katastrof v EÚ (dokument 15394/09 z 12. novembra 2009);

12.

zdôrazňuje, že európsky systém reakcie na katastrofy by mal dodržiavať zásadu dvojitej subsidiarity voči členským štátom (ktoré by mali mať možnosť využiť svoje vlastné prostriedky, najmä v akomkoľvek prípade konfliktu s národnými potrebami) a voči OSN, t. j. mal by rešpektovať národné, regionálne a miestne právomoci každého členského štátnu na jednej strane – tým, že zohľadní kľúčovú úlohu, ktorú tieto orgány zohrávajú v rámci cyklu riadenia katastrof, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých členských štátoch sa legislatívna právomoc vykonáva na miestnej alebo regionálnej úrovni –a koordinačnú úlohu OSN pri odstraňovaní následkov katastrof mimo územia EÚ na strane druhej; pripomína, že táto stratégia by mala dopĺňať stratégiu OSN, ktorá vidí vo vytvorení európskeho pólu so schopnosťou reagovať jasnú pridanú hodnotu;

13.

zdôrazňuje, že cezhraničný charakter katastrof si vyžaduje, aby EÚ koordinovala svoje zdroje a spoluprácu s tretími krajinami, a to najmä s krajinami v susedstve, medzi ktoré patria krajiny Únie pre Stredozemie;

14.

vyjadruje podporu návrhu Komisie zriadiť Európsku kapacitu na núdzové reakcie vrátane dohôd zaručujúcich predvídateľnejšiu dostupnosť kľúčových prostriedkov členských štátov, okrem iného prostredníctvom vytvorenia súboru vopred stanovených zdrojov dostupných v rámci vopred dohodnutých termínov, ktoré by sa nasadzovali na základe dobrovoľného záväzku členských štátov dobrovoľne uvoľniť tieto zdroje na zásahy európskej núdzovej pomoci v Únii i mimo nej na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; zastáva názor, že týmto spôsobom a prostredníctvom pomoci ľuďom postihnutým prírodnými katastrofami, ako sú napríklad rozsiahle požiare, záplavy, zemetrasenia, sopečné výbuchy, hurikány a prílivové vlny, a tiež nehodami na mori, ropnými škvrnami alebo jadrovou hrozbou sa výrazne posilní pridaná hodnota zásahov EÚ;

15.

poukazuje na to, že niektoré oblasti, ako napríklad pobrežné, ostrovné a hornaté oblasti, sú z dôvodu svojej zemepisnej podoby extrémne zraniteľné, a požaduje, aby sa týmto oblastiam venovala osobitná pozornosť;

16.

poznamenáva, že európske regióny umiestnené na hraniciach EÚ môžu byť postihnuté katastrofami vyskytujúcimi sa v regiónoch, ktoré sú súčasťou tretích štátov, a v takom prípade je zásah ešte zložitejší; navrhuje, aby sa vypracovali osobitné opatrenia na podporu týchto regiónov a aby sa osobitná pozornosť venovala katastrofám spôsobeným ľuďmi alebo priemyselnými nehodami, ktoré si vyžadujú odlišné stratégie;

17.

domnieva sa, že by sa mala venovať osobitná pozornosť požiarom, ktoré si vyžadujú cielené stratégie a opatrenia;

18.

potvrdzuje, že v oblasti zodpovednosti za škody na životnom prostredí a spätného získavania nákladov spojených s reakciou od súkromných subjektov zodpovedných za škodu na katastrofu je potrebné držať sa zásady „znečisťovateľ platí“;

19.

domnieva sa, že spoločný súbor vopred stanovených kapacít, prostriedkov a zdrojov, ktorý bude dostupný na dobrovoľnej báze na účely zásahov núdzovej pomoci EÚ, v rámci aj mimo Únie, bude tvoriť jadro kapacity EÚ v oblasti pomoci, ktoré by mohli dopĺňať ponuky ad hoc členských štátov; odporúča vypracovať jasný a podrobný systém stimulov, aby členské štáty mohli vyčleniť dostatočné kapacity na dobrovoľný súbor bez toho, aby sa zvýšili celkové výdavky členských štátov;

20.

žiada, aby sa v rámci budúcej jednotky civilnej ochrany EÚ vytvorili osobitné mechanizmy umožňujúce EÚ čeliť prípadom vážneho znečistenia spôsobeného zariadeniami na ťažbu ropy a zemného plynu v moriach;

21.

pripomína ústrednú úlohu, ktorú zohráva Organizácia Spojených národov pri koordinácii úsilia medzinárodného spoločenstva v oblasti reakcie na katastrofy;

22.

zdôrazňuje, že posilnená kapacita EÚ v oblasti reakcie na katastrofy bude jednotným príspevkom EÚ k celkovému úsiliu o odstránenie následkov katastrof pod vedením OSN a ku koordinačnej úlohe OSN;

23.

potvrdzuje, že finančné zdroje EÚ, ktoré spravujú členské štáty, by mali byť doplnením prostriedkov, ktoré majú členské štáty k dispozícii na operácie pomoci; poznamenáva, že by mali vychádzať z modelov vypracovaných v prípravných akciách, ktoré boli úspešne vyskúšané v nedávnych núdzových situáciách v rámci Európy aj mimo nej, napríklad mnohonárodná jednotka reakcie na záplavy v pobaltských krajinách a doplnková taktická rezerva pre letecké hasenie požiarov;

24.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi identifikovala súčasné medzery v oblasti kapacít. Malo by sa zvážiť vytvorenie zdrojov na úrovni EÚ, pričom je potrebné zabrániť akejkoľvek forme súťaženia a/alebo prekrývania s vnútroštátnymi zdrojmi, aby sa odstránili súčasné medzery v oblasti kapacít, ak by v dôsledku toho EÚ ako celok dosiahla výrazné úspory, alebo by sa umožnil prístup k zdrojom, ktoré členské štáty nemajú k dispozícii na samostatné kroky, čím by sa poskytol dobrý vzor pre spoločné znášanie záťaže;

25.

domnieva sa, že je tiež dôležité určiť nedostatky v oblasti zdrojov a presne objasniť, ako by mohla EÚ prispieť k úsiliu členských štátov zlepšiť svoju pripravenosť; nazdáva sa, že efektívnejšie využívanie jestvujúcich zdrojov zabráni tvorbe dodatočnej finančnej a administratívnej byrokracii, najmä v súvislosti s regionálnou a miestnou správou;

26.

vyzýva Komisiu, aby sa snažila o angažovanosť EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie zdrojov, kapacít a koordinácie v súvislosti s katastrofami, ku ktorým dochádza v EÚ a ktoré majú priamy dosah na jej občanov;

27.

domnieva sa, že hlavný dôraz by sa mal klásť na plné a včasné využívanie dostupných finančných zdrojov, ako aj na zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré tvoria súčasť mobilizácie týchto zdrojov; nazdáva sa, že sa musia tiež prijať také kroky, aby sa zaručilo, že núdzová humanitárna pomoc sa dostane k ľuďom postihnutým katastrofami bezodkladne;

28.

považuje predbežné plánovanie a prípravu operácií rozvíjaním referenčných scenárov, mapovaním zdrojov členských štátov, ktoré by sa potenciálne dali použiť na operácie EÚ pri odstraňovaní následkov katastrof, a pohotovostné plány za kľúčové prvky posilnenej reakcie EÚ na katastrofy a zásadný predpoklad rýchleho použitia a okamžitej primeranej reakcie na každú núdzovú situáciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto opatrenia realizovali okamžite a bez toho, aby to poškodilo iné akcie; napokon tiež vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu, či sa vyplatí zriadiť, financovať z európskeho rozpočtu pre výskum a označiť európske referenčné laboratóriá na boj proti bioterorizmu a identifikáciu obetí;

29.

predovšetkým požaduje adekvátne plánovanie osobitných rezerv na reakcie na človekom spôsobené katastrofy spojené s únikom ropy, jadrovými zariadeniami alebo s nebezpečnými látkami na súši aj na mori;

30.

víta rozhodnutie Komisie zlúčiť monitorovacie a informačné centrum (MIC) s krízovým centrom ECHO a vytvoriť jedno samostatné centrum pre núdzové reakcie, ktoré bude v prevádzke 24 hodín denne ako platforma v oblasti plánovania a koordinácie operácií, čo považuje za krok správnym smerom, a žiada, aby sa to prejavilo aj v spolupráci členských štátov v reálnom čase na monitorovaní, vydávaní včasných varovaní a spustení alarmu, a to pri dodržaní zásady subsidiarity; vyzýva Komisiu na posilnenie tohto centra, aby mohlo slúžiť ako centrálne miesto pre rýchlu a efektívnu koordináciu všetkej európskej materiálnej pomoci, ako aj finančných príspevkov v rámci humanitárnej pomoci; konštatuje, že by malo fungovať ako jednotné miesto prijímajúce žiadosti o pomoc v súvislosti s akýmkoľvek druhom prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, aby bolo možné zabezpečiť jednotnú reakciu EÚ;

31.

žiada, aby zlúčenie krízového centra ECHO a monitorovacieho a informačného centra (MIC) bolo efektívne, a pritom aby sa zabezpečilo primerané financovanie;

32.

vyzýva Komisiu, aby do oboch nástrojov Spoločenstva slúžiacich na ochranu lesov pred požiarmi, EFFIS a EFFICS, aktívne zapojila nové európske centrum pre núdzové reakcie;

33.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala akcie v prípade núdzovej situácie a pritom zjednodušila a optimalizovala existujúce univerzálne služby a núdzové číslo 112;

34.

trvá na tom, že centrum pre núdzové reakcie musí spolu s členskými štátmi rýchlo prijať rozhodnutia o použití zdrojov zo spoločného súboru prostriedkov, aby sa zabezpečila predvídateľná, okamžitá a efektívna pomoc obetiam a predišlo sa oneskoreniam, duplicite a prekrývaniu;

35.

domnieva sa, že zoznam kľúčových prostriedkov, ktoré by členské štáty mohli poskytnúť pre núdzovú reakciu EÚ na tieto scenáre, by sa mal zistiť a zmapovať;

36.

žiada ucelenosť opatrení EÚ so zreteľom na príslušné inštitucionálne úlohy Európskej komisie, vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktoré by si mali uvedomiť svoju zodpovednosť a rešpektovať hranice svojich právomocí; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby navrhli vhodné pracovné ustanovenia a transparentné pravidlá s cieľom podľa možnosti zabezpečiť úzku spoluprácu a koordináciu záležitostí v oblasti reakcie EÚ na katastrofy, ktoré budú vychádzať zo súčasných mechanizmov bez spomalenia operácií pri odstraňovaní následkov katastrof; zdôrazňuje potrebu pružnej, jednoduchej a rýchlej koordinácie medzi jednotlivými službami, ktoré by mali reagovať vo veľmi krátkom čase a vyhnúť sa pritom byrokracii; zdôrazňuje, že humanitárna pomoc EÚ by sa mala poskytovať bez ohľadu na akékoľvek politické úvahy a pritom dodržiavať medzinárodne uznávané humanitárne zásady;

37.

zdôrazňuje zvýšené riziko katastrof spôsobených lesnými požiarmi, a to najmä z dôvodu zmeny klímy, ktorá sa podieľa na vzniku veľkých lesných požiarov; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho nového európskeho centra pre núdzové reakcie vytvorila osobitný odbor na riešenie tohto rizika;

38.

zdôrazňuje, že použitie vojenských prostriedkov pod civilným dohľadom ako krajného riešenia a v súlade s usmerneniami z Osla často predstavuje významný príspevok v reakcii na krízy, najmä v prípade špeciálneho vybavenia, strategickej prepravy a ťažkej techniky; zdôrazňuje, že koordinácia všetkých dostupných spôsobilostí, či už civilných alebo vojenských, a prostriedkov krízového manažmentu členských štátov by sa mali posilniť s cieľom predchádzať nákladnému zdvojovaniu;

39.

uznáva, že využitie vojenských prostriedkov – dopravy, logistiky, bezpečnosti – na pomoc pri humanitárnych operáciách môže predstavovať zásadnú podporu najmä počas rozsiahlych prírodných katastrof; pripomína, že vojenské prostriedky sa musia využívať v ojedinelých a nevyhnutných prípadoch v súlade s odporúčaniami OSN;

40.

žiada spoločné efektívne opatrenia v oblasti logistiky, zahŕňajúce najmä všestranné tímy technickej pomoci a podpory (TAST) financované z prostriedkov EÚ, ktoré by mohli pomáhať všetkým úradníkom a tímom EÚ alebo členských štátov v teréne, najmä v prípadoch, keď prestane fungovať miestna infraštruktúra;

41.

žiada, aby sa v prípade katastrof mobilizovali tímy technickej pomoci a podpory a aby sa vypracovali odporúčania týkajúce sa toho, ako by tieto tímy mohli ľuďom postihnutým katastrofami poskytovať účinnejšiu pomoc;

42.

so zreteľom maximalizovať efektivitu a náležite využívať súčasnú kapacitu navrhuje posúdiť možnosť spoločného využívania konzulárnych zdrojov členských štátov v záujme urýchlenia a skvalitnenia našej globálnej reakcie prostredníctvom optimálneho využívania už dostupných zdrojov; v tomto smere odporúča, aby sa posúdili konzulárne kapacity jednotlivých členských štátov v záujme využitia súčasných celosvetových zdrojov Európskej únie;

43.

žiada, aby sa zohľadnili súčasné systémy odstraňovania následkov katastrof koordinované OSN, a pritom žiada lepšiu, posilnenú, nákladovo efektívnejšiu a dobre koordinovanú dopravu pre všetku materiálnu pomoc smerujúcu na miesta katastrofy, najmä prostredníctvom zjednotených zjednodušených postupov, zvýšenej miery spolufinancovania a zavedenia nových spôsobov umožňujúcich prístup k dodatočným dopravným kapacitám, pokiaľ možno na základe rámcových zmlúv;

44.

pripomína súčasné nástroje v oblasti monitorovania a prevencie (najmä zariadenia na pozorovanie na mieste) ako napríklad tie, ktoré poskytuje program pre globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) alebo programy INSPIRE a GALILEO, ktoré by mohli monitorovať potenciálne ohrozené oblasti a tak by pomohli pripraviť sa účinnejšie poskytovanie pomoci obetiam pri odstraňovaní následkov katastrof; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vybaviť EÚ bezpečnou telekomunikačnou kapacitou a integrovanými riešeniami v oblasti riadenia kríz, a to od prevencie po obnovu, vyhradenou výlučne na tento účel; vyzýva preto Komisiu, aby optimálne využívala súčasné a budúce riešenia a kapacity poskytované telekomunikačnými satelitmi v záujme uľahčenia rozvoja služieb pre občanov v oblastiach verejnej bezpečnosti a núdzovej reakcie, a to v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou, členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi (súkromné subjekty, priemysel);

45.

vyzýva Komisiu na vytvorenie komunikačnej a informačnej siete, najmä preskúmaním využívania telekomunikačných kapacít vrátane satelitov, aby záchranárske tímy mali prístup k rýchlym a presným informáciám, ktoré umožnia účinnú distribúciu tovaru potrebného na uspokojenie základných potrieb a zariadení nevyhnutných na reorganizáciu spoločnosti po katastrofách;

46.

žiada komplexnú stratégiu komunikácie zahŕňajúcu všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, ktorá zlepší celkovú viditeľnosť európskych opatrení v prijímajúcich krajinách ako aj medzi európskymi občanmi a pritom zabezpečí, aby odstraňovanie následkov katastrof nebolo nikdy podriadené obchodným alebo politickým a strategickým záujmom; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala snažiť o zjednodušenie a štandardizáciu komunikačných metód a nástrojov; na tento účel navrhuje, aby sa napríklad vytvoril štandardný kódex obliekania a štandardné logo používané zároveň s národným označením pre všetkých európskych pracovníkov a aby sa vymenoval jeden hovorca zodpovedný za informovanie o núdzovej reakcii; žiada, aby akákoľvek komunikačná stratégia zabezpečila jasné rozlišovanie medzi humanitárnou pomocou a akýmikoľvek vojenskými aktivitami;

47.

zdôrazňuje, že informácie sú ďalšou životne dôležitou zložkou prevencie katastrof a reagovania na ne na všetkých úrovniach a že zmena rizikového scenára si vyžaduje neustálu aktualizáciu znalostí, spoľahlivých a porovnateľných údajov o frekvencii výskytu, rizikách a následkoch spojených s katastrofami a príslušné analytické nástroje; preto požaduje koordináciu, lepšiu dostupnosť a systematické šírenie technických a vedeckých informácií a odborných znalostí, najlepšej praxe vrátane štúdií a uplatnenia získaných vedomostí v praxi, ako napríklad skúsenosti z realizácie projektov uskutočnených v minulosti v rámci iniciatívy Spoločenstva INTERREG;

48.

zdôrazňuje potrebu propagovať kampane na zvýšenie informovanosti o postupoch, ktoré sa majú prijať v prípade katastrofy, s osobitným dôrazom na odbornú prípravu mladých ľudí, a to už od školského veku; vyzýva Komisiu, aby so zapojením škôl a osobitných dobrovoľných združení podporovala kultúru plánovania, prevencie a odolnosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom optimalizácie práce v oblasti civilnej ochrany;

49.

poukazuje na kľúčovú úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ktoré ako prvé čelia katastrofám, a najmä cezhraničným katastrofám, pri ich vypuknutí a ktorých účasť môže zviditeľniť EÚ medzi jej občanmi; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty začlenili svoje regionálne a miestne orgány do počiatočných štádií príprav reakcií na katastrofy, vychádzajúc z modelu viacúrovňového riadenia, ktorý sa uplatňuje v politike súdržnosti, a to prostredníctvom komunikačnej stratégie výhodnej pre všetky subjekty zapojené do mechanizmu reakcie;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jasný informačný a prevenčný systém pre všetkých európskych občanov na cestách v rámci EÚ ako aj mimo členských štátov; na tento účel navrhuje, aby európske pasy uvádzali núdzovú linku 112 a jasne uvádzali, že je dostupná v rámci celej EÚ tak, aby ju mohla používať cestujúca verejnosť v rámci EÚ, ako aj odkaz na článok 23 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „každý občan Únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi úradmi ktoréhokoľvek iného členského štátu“;

51.

vyzýva na úsilie o účinnejšie oboznamovanie európskych občanov a občanov tretích štátov pobývajúcich v EÚ s celoeurópskym číslom núdzového volania 112, a to najmä prostredníctvom využívania tlačených a audiovizuálnych médií a verejných oznámení, aby ho všetci občania mohli automaticky používať na oznamovanie akejkoľvek katastrofy, ktorá sa odohrá na území EÚ;

52.

domnieva sa, že cielená odborná príprava európskych pracovníkov a odborníkov v oblasti reakcií na katastrofy by prostredníctvom odbornej prípravy pozostávajúcej zo spoločného základu a špecializovaných modulov umožnila rozvíjať informovanosť o spoločných európskych pracovných metódach a postupoch pri reagovaní na katastrofu; v rámci toho odporúča spoločné cvičenia civilných a vojenských logistických jednotiek v oblasti reagovania na katastrofy;

53.

konštatuje, že predchádzanie katastrofám je často nákladovo efektívnejšie než boj proti nim; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu doplniť politiku zlepšovania kapacity EÚ a členských štátov v oblasti reakcie na núdzové situácie zintenzívnením ich politiky predvídania rizík a predchádzania rizikám, a nabáda Komisiu, aby pripravila komplexnú a inovatívnu stratégiu EÚ zameranú na zníženie rizika katastrof; žiada, aby sa na včasné odhalenie možných katastrof vyčlenili dostatočné zdroje a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že revízia využívania štrukturálnych fondov a Fondu solidarity podporí rozvoj politík v týchto oblastiach a investícií do nich; navyše požaduje, aby sa zlepšilo vzdelávanie o predchádzaní katastrofám, posilnili investície do predchádzania katastrofám a zmeny klímy, zdokonalila primeraná legislatíva v oblasti vodného hospodárstva a efektívneho riadenia rizík a aby sa dôkladnejšie monitorovalo vykonávanie smernice o povodniach na regionálnej a miestnej úrovni; preto poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú v predchádzaní katastrof plnia regionálne a miestne orgány tým, že realizujú stratégie predchádzania rizikám na územnej úrovni vrátane spoločných zásahov zapájajúcich tímy z rôznych krajín;

54.

opakuje svoj postoj, že so zreteľom na vzájomné väzby medzi suchom, lesnými požiarmi a rozširovaním púšte by Komisia mala predložiť návrh, podobný smernici o povodniach, na presadenie prijatia politiky EÚ v oblasti nedostatku vody, sucha a prispôsobovania sa zmene klímy; v tejto súvislosti tiež opätovne zdôrazňuje význam vytvorenia Európskeho monitorovacieho strediska pre suchá, ktoré by zodpovedalo za výskum, zmierňovanie a monitorovanie účinkov sucha;

55.

opakuje tiež žiadosť adresovanú Komisii, aby prijala smernicu o predchádzaní požiarom a ich zvládaní, ktorá by mala zahŕňať pravidelný zber údajov, prípravu máp a označenie ohrozených oblastí, prípravu plánov na riadenie požiarneho rizika, označenie vyčlenených prostriedkov a dostupných zariadení zo strany členských štátov, koordináciu rozličných administratívnych činností, minimálne požiadavky na školiaci personál a zavedenie zodpovednosti v oblasti životného prostredia a príslušných sankcií;

56.

domnieva sa, že ďalšie využívanie príležitostí, ktoré sa naskytujú v rámci európskeho územného cieľa, má kľúčový význam; v tejto súvislosti sa domnieva, že európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) môže predstavovať dôležitý nástroj na ďalšie posilňovanie nadnárodnej, cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, a to aj s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ; považuje rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi za dôkaz obzvlášť významného prínosu zo strany regiónov k rýchlej pomoci na účely civilnej ochrany; domnieva sa, že táto plodná spolupráca sa vzťahuje, okrem iného, aj na spoločný cieľ mapovania rizík a hodnotenia prípadných hrozieb a že práve v tejto oblasti môže EÚ cenným a viditeľným spôsobom prispieť k ešte efektívnejšej a účinnejšej spolupráci, a to predovšetkým zlepšením koordinácie;

57.

poukazuje na to, že v Európskom roku dobrovoľníckej práce by bolo symbolické a prospešné podporiť krajiny, ktoré sa usilujú podporovať takéto činnosti a organizácie;

58.

vyzýva Komisiu, aby na tento účel čo najskôr, najneskôr však do konca roka 2011 predložila ambiciózne legislatívne návrhy;

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.