22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/130

—

so zreteľom na akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúci sa celosvetovej stratégie prevencie a kontroly neprenosných chorôb v rokoch 2008 – 2013 (1),

—

so zreteľom na rezolúciu WHO z 11. septembra 2006 o prevencii a kontrole neprenosných chorôb v európskom regióne WHO (2),

—

so zreteľom na rezolúciu OSN 64/265 z októbra 2010 o prevencii a kontrole neprenosných chorôb (3),

—

so zreteľom na Moskovské vyhlásenie o zdravom životnom štýle a kontrole neprenosných chorôb z apríla 2011 (4),

—

so zreteľom na rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia o neprenosných chorobách z mája 2011 (5),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o prevencii a kontrole neprenosných chorôb (6),

—

so zreteľom na správu WHO z roku 2008 o celosvetovom dohľade nad chronickými respiračnými chorobami a o ich prevencii a kontrole (7),

—

so zreteľom na parmskú deklaráciu a záväzok konať, ktorý prijali členské štáty európskeho regiónu WHO v marci 2011 (8),

—

so zreteľom na Astúrske vyhlásenie WHO z roku 2011 (9),

—

so zreteľom na Európsku chartu boja proti obezite, ktorá bola prijatá v novembri 2006 (10),

—

so zreteľom na články 168 a 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení (11) a na svoje uznesenie z 25. septembra 2008 o Bielej knihe o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o opatreniach na boj proti srdcovo-cievnym ochoreniam (13), na uznesenie z 10. apríla 2008 o boji proti rakovine v rozšírenej Európskej únii (14) a na svoje vyhlásenie z 27. apríla 2006 o cukrovke (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o hodnotení európskeho akčného plánu v oblasti životného prostredia a zdravia na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania (16),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (18) a na uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o oznámení Komisie s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo (20) a na bielu knihu Komisie nazvanú Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (21),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 2. júna 2004 o uzavretí Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (2004/513/ES) (22),

—

so zreteľom na závery Rady o zdraví srdca v roku 2004 (23),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (24),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (25),

—

so zreteľom na závery Rady o inovačných prístupoch k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti zo 7. decembra 2010 (26),

—

so zreteľom na závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie z 22. júna 2006 a na závery Rady s názvom Smerom k moderným, pružne reagujúcim a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti zo 6. júna 2011 (27),

—

so zreteľom na závery Rady o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia z 10. mája 2010 (28),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa WHO je 86 % úmrtí v Európe spôsobených neprenosnými chorobami,

B.

keďže štyri najrozšírenejšie neprenosné choroby sú kardiovaskulárne ochorenia, respiračné choroby, rakovina a cukrovka; keďže ďalšie významné neprenosné choroby by sa nemali zanedbávať,

C.

keďže kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtia a každý rok usmrtia viac než dva milióny osôb; keďže najrozšírenejším kardiovaskulárnym ochorením je ischemická choroba srdca a mozgová mŕtvica, ktoré spôsobujú viac než tretinu (741 000) a o niečo viac ako štvrtinu (508 000) všetkých úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia,

D.

keďže rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtia a vyskytuje sa u 3 – 4 % populácie, pričom v staršom veku sa výskyt zvyšuje na 10 – 15 %; keďže každý rok je rakovina diagnostikovaná podľa odhadov u 2,45 milióna osôb v EÚ a zaznamenaných je 1,23 milióna úmrtí; keďže výskyt rakoviny u detí sa v Európe zvyšuje o viac ako 1 % ročne,

E.

keďže ochorenia, ktorým možno predchádzať, napríklad astma a chronická obštrukčná choroba pľúc, postihujú milióny osôb v Európe,

F.

keďže neexistuje žiadna globálna stratégia ani iniciatíva EÚ, ktorá by bola komplexne zameraná na cukrovku (typu 1 a typu 2), ktorou podľa odhadov trpí viac než 32 miliónov občanov EÚ, pričom podobný počet osôb trpí poruchou glukózovej tolerancie, ktorá sa s veľkou pravdepodobnosťou vyvinie do klinickej cukrovky; keďže sa očakáva, že tieto údaje sa do roku 2030 zvýšia o 16 % v dôsledku epidémie obezity, starnutia európskej populácie a ďalších faktorov, ktoré sa ešte musia stanoviť a ktoré si vyžadujú dlhodobejší výskum,

G.

keďže štyri rizikové faktory spolu spôsobujú väčšinu chronických neprenosných chorôb; fajčenie, nevyvážená strava, konzumácia alkoholu a nedostatok telesnej aktivity; keďže vystavenie látkam znečisťujúcim životné prostredie je piatym významným faktorom, ktorý treba brať do úvahy,

H.

keďže fajčenie je najčastejšou príčinou úmrtí, ktorým je možné predísť, a spôsobuje smrť jedného z dvoch dlhodobých fajčiarov,

I.

keďže konzumácia alkoholu, nevyvážená strava, znečistenie životného prostredia a nedostatok telesnej aktivity môžu významne zvýšiť riziko vzniku niektorých typov kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny a cukrovky,

J.

keďže stále viac sa vyzdvihuje významná úloha telesnej aktivity pri prevencii neprenosných chorôb,

K.

keďže sedem rizikových faktorov, ktoré môžu prispieť k predčasnému úmrtiu (vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, vysoký index telesnej hmotnosti, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, nedostatok pohybu, nadmerná spotreba alkoholu, fajčenie), súvisí so stravovacími návykmi a s návykmi v oblasti fyzickej aktivity,

L.

keďže väčšine chronických neprenosných chorôb je možné predísť, konkrétnejšie obmedzením alebo vyvarovaním sa kľúčových rizikových faktorov, napríklad fajčenia, nevyváženej stravy, chýbajúcej telesnej aktivity, konzumácie alkoholu a vystaveniu určitým chemickým látkam; keďže účinná environmentálna politika vrátane presadzovania platných právnych predpisov a noriem ponúka veľké možnosti v oblasti prevencie,

M.

keďže pri vypracúvaní stratégií prevencie a včasnej identifikácie by sa mali zobrať do úvahy aj ďalšie činitele, ako je vek, pohlavie, genetické dispozície alebo fyziologický stav vrátane obezity,

N.

keďže u väčšiny neprenosných chorôb sa prejavujú rovnaké ťažkosti, ako napríklad chronická bolesť a problémy v oblasti mentálneho zdravia, ktoré majú na pacientov a kvalitu ich života priamy vplyv a ktoré by sa mali riešiť spoločným horizontálnym prístupom, aby mohli systémy zdravotníctva bojovať proti týmto chorobám nákladovo účinnejšie,

O.

keďže naďalej existujú nevyužité možnosti, pokiaľ ide o prevenciu ochorení, a to aj napriek tomu, že bolo preukázané, že stratégiami prevencie neprenosných chorôb, ktoré sa uplatňujú na celú populáciu, sa trvalo znižujú náklady,

P.

keďže 97 % výdavkov na zdravotníctvo ide v súčasnosti do liečby a len 3 % sa investujú do prevencie a keďže náklady na liečbu a manažment neprenosných chorôb sa dramaticky zvyšujú vďaka širšej dostupnosti diagnostických prostriedkov a liečby,

Q.

keďže WHO považuje nárast neprenosných chorôb za epidémiu a odhaduje, že táto epidémia si do roku 2030 môže vyžiadať život 52 miliónov osôb,

R.

keďže Svetové ekonomické fórum a Harvardská univerzita uverejnili údaje, v ktorých sa odhaduje, že neprenosné choroby spôsobia v rokoch 2005 až 2030 zníženie celosvetovej hospodárskej produkcie o 25 triliónov EUR,

S.

keďže neprenosné choroby by mohli zabrániť splneniu stratégie Európa 2020 a pripraviť ľudí o právo žiť zdravý a produktívny život,

T.

keďže EÚ má ústredné miesto pri urýchľovaní napredovania v oblasti globálnych zdravotníckych výziev vrátane rozvojových cieľov tisícročia v oblasti zdravotníctva a neprenosných chorôb, ako sa uvádza v záveroch Rady o úlohe EÚ v oblasti globálneho zdravotníctva,

U.

keďže určité faktory neprenosných chorôb sú bezpochyby spojené s globálnymi problémami, napríklad so znečisťovaním životného prostredia, a mali by sa preto riešiť na globálnej úrovni; keďže na iné aspekty je možné sa zamerať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni podľa zásady subsidiarity,

V.

keďže prenatálne podmienky, vrátane vystavenia znečisteniu životného prostredia, majú celoživotný vplyv na mnohé hľadiská zdravia a životných podmienok, najmä pokiaľ ide o pravdepodobnosť vzniku respiračných chorôb, a môžu u ľudí spôsobovať vyššiu náchylnosť k vzniku rakoviny a cukrovky,

W.

keďže napriek tomu, že ľudia žijú v priemere dlhšie a zdravšie ako predchádzajúce generácie, EÚ čelí v súvislosti so starnutím populácie a s novým fenoménom veľmi starých osôb epidémii chronických ochorení a multimorbidity, ako aj s tým súvisiacej hrozbe zvýšeného tlaku na udržateľnosť vnútroštátnych zdravotníckych systémov,

X.

keďže sociálno-ekonomické faktory sú aj významnými určujúcimi činiteľmi pre otázku zdravia a rozdiely v oblasti zdravia existujú medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich,

Y.

keďže podľa odhadov bude do roku 2020 v Európe chýbať až milión zdravotníckych pracovníkov vrátane všeobecných lekárov, sestier, zubárov, farmaceutov a fyzioterapeutov,

Z.

keďže sociálne a environmentálne faktory by sa mali jednoznačne identifikovať ako činitele s určujúcim vplyvom na zdravie vzhľadom na to, že napríklad znečistenie ovzdušia vo vnútornom prostredí každý rok spôsobí úmrtie 1,6 milióna osôb, a z tohto dôvodu predstavuje obrovské environmentálne zdravotné riziko v Európe a vedie k významnému skráteniu predpokladanej dĺžky života a produktivity,

AA.

keďže občania EÚ sú znepokojení možným vplyvom životného prostredia na ich zdravie, pričom najväčšie obavy majú z potenciálnych vplyvov nebezpečných chemických látok; keďže v 27 členských štátoch EÚ napríklad každoročné úmrtie viac ako 455 000 osôb na srdcovo-dýchacie ochorenia súvisí so znečistením jemnými časticami,

1.

žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali silný politický záväzok, ktorý bude zodpovedať významu a závažnosti globálnej epidémie neprenosných chorôb;

2.

naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala odvážny cieľ znižovať úmrtnosť na neprenosné choroby, ktorým sa dá predísť, napríklad cieľ WHO znížiť úmrtnosť na vnútroštátnej úrovni do roku 2025 o 25 % v porovnaní s úrovňou v roku 2010;

3.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby schválili týchto päť kľúčových záväzkov a aby ich začlenili do politického vyhlásenia, ktoré sa prijme v septembri 2011 na zasadnutí OSN na vysokej úrovni týkajúcom sa neprenosných chorôb:

4.

vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby aktívne uplatňovali politickú deklaráciu, ktorá sa má vydať v nadväznosti na zasadnutie na vysokej úrovni, a zapojili do tohto procesu všetky príslušné agentúry a inštitúcie EÚ s cieľom zamerať sa na riešenie výziev v súvislosti s neprenosnými chorobami;

5.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili oblasť primárnej prevencie, výskumu, včasnej diagnostiky a manažmentu štyroch najrozšírenejších neprenosných chorôb, t. j. kardiovaskulárnych ochorení, respiračných chorôb, rakoviny a cukrovky, bez toho, aby zanedbali ostatné závažné neprenosné ochorenia, ako sú mentálne a neurologické poruchy vrátane Alzheimerovej choroby; zdôrazňuje význam včasnej identifikácie osôb s vysokým rizikom ochorenia na tieto choroby alebo úmrtia v súvislosti s nimi alebo osôb, ktoré trpia predispozíciami, chronickými alebo vážnymi chorobami a rizikovými faktormi, ktoré zhoršujú neprenosné choroby;

6.

zdôrazňuje potrebu integrovaného a holistického prístupu k dlhodobým ochoreniam, ktorý bude zameraný na pacienta a ktorého súčasťou bude prevencia ochorení a podpora zdravia, skorá diagnostika, monitoring a vzdelávanie, ako aj kampane v oblasti zvyšovania povedomia verejnosti o rizikových faktoroch, predispozíciách a nezdravom životnom štýle (konzumácia tabaku, nevyhovujúca strava, nedostatočná fyzická aktivita a konzumácia alkoholu) a koordinácia nemocničnej starostlivosti a starostlivosti v rámci komunít;

7.

žiada uplatňovať stratégie prevencie neprenosných chorôb od skorého veku; zdôrazňuje, že na školách je potrebné zintenzívniť vzdelávanie o zdravom stravovaní a návykoch v oblasti fyzickej aktivity; poznamenáva, že v celosvetovom meradle by sa mali sprístupniť zdroje určené na takúto vzdelávaciu činnosť;

8.

konštatuje, že by sa mali urýchlene zaviesť politiky zamerané na sociálne, hospodárske a environmentálne faktory a faktory týkajúce sa správania, ktoré súvisia s neprenosnými chorobami, aby sa zabezpečili najúčinnejšie možné reakcie na tieto choroby a aby sa zároveň zvýšila kvalita života a zabezpečila rovnosť v zdraví;

9.

uznáva, že zameranie modelov starostlivosti o chronických pacientov na pokročilé chronické stavy sa musí presmerovať na osoby s neprenosnými chorobami v počiatočných fázach, pričom konečným cieľom by nemalo byť len zvládnutie ochorení, ale aj zlepšenie prognózy pre pacientov s chronickými ochoreniami; zároveň zdôrazňuje význam paliatívnej starostlivosti;

10.

víta, že predchádzajúce predsedníctva EÚ kládli dôraz na prevenciu a kontrolu chronických neprenosných chorôb vrátane prioritného zamerania španielskeho predsedníctva na kardiovaskulárne ochorenia a konferencií poľského predsedníctva na tému detských chronických respiračných chorôb a zdravotnej solidarity – prekonávania rozdielov v zdravotníctve medzi členskými štátmi EÚ;

11.

vyzýva na vytvorenie jednoznačných protokolov a smerníc založených na dôkazoch pre najrozšírenejšie neprenosné choroby s cieľom zabezpečiť náležitý manažment pre pacientov a ich liečbu zo strany celého zdravotníckeho personálu vrátane špecialistov, lekárov primárnej starostlivosti a špecializovaných sestier;

12.

zdôrazňuje potrebu výskumu a vzdelávania v oblasti chronických ochorení na všetkých úrovniach, predovšetkým pokiaľ ide o štyri najrozšírenejšie neprenosné ochorenia, ako aj v oblasti znižovania rizikových faktorov, všeobecných zásahov v oblasti verejného zdravia a interakcií medzi zdrojmi znečisťovania a ich vplyvmi na zdravie, pričom v regiónoch a krajinách s dostatočnými zdrojmi by mal byť výskum prioritne orientovaný na multidisciplinárnu spoluprácu v oblasti neprenosných chorôb;

13.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia a aby uplatňovali smernice WHO pre kvalitu vnútorného aj vonkajšieho ovzdušia, ako aj parmskú deklaráciu a tzv. záväzok konať z roku 2010, v ktorom je uvedená potreba zaoberať sa zdravotnými vplyvmi zmeny klímy;

14.

zdôrazňuje potrebu okamžitej a účinnej revízie smernice o tabakových výrobkoch;

15.

zdôrazňuje, že na to, aby mohla EÚ a členské štáty plniť ciele v oblasti neprenosných chorôb a prekonávať výzvy v oblasti verejného zdravia, sociálnych otázok a hospodárstva, je potrebné, aby naďalej začleňovali prevenciu a obmedzovanie rizikových faktorov do všetkých príslušných legislatívnych a politických oblastí a predovšetkým do politík v oblasti životného prostredia, potravín a spotrebiteľských otázok;

16.

uznáva, že podľa článku 168 ZFEÚ sú za činnosti v oblasti zdravotníctva v prvom rade zodpovedné členské štáty, avšak zdôrazňuje význam vypracovania stratégie EÚ pre chronické neprenosné choroby nasledovanej odporúčaním Rady, v ktorej by mali byť jednotlivé časti venované štyrom najrozšírenejším neprenosným chorobám, mali by v nej byť zohľadnené rodové špecifiká a mala by byť vypracovaná v spolupráci s príslušnými zúčastnenými stranami vrátane pacientov a zdravotníckych pracovníkov;

17.

vyzýva členské štáty, aby do roku 2013 vypracovali vnútroštátne plány týkajúce sa neprenosných chorôb, predovšetkým pokiaľ ide o štyri najrozšírenejšie neprenosné choroby, s tým, že ich zdroje by mali zodpovedať závažnosti záťaže, ktorú tieto ochorenia spôsobujú, a aby v súvislosti s činnosťou v oblasti neprenosných chorôb vytvorili koordinačné mechanizmy na vysokej úrovni;

18.

konštatuje, že vykonávaním vnútroštátnych programov v oblasti neprenosných chorôb spolu s účinnejšou prevenciou, diagnostikou a manažmentom týchto chorôb a rizikových faktorov, ako sú predispozície a chronické a vážne choroby, by sa mohlo významne znížiť celkové zaťaženie, ktoré tieto ochorenia spôsobujú, a pozitívne tým prispieť k zachovaniu udržateľnosti vnútroštátnych systémov zdravotníctva;

19.

vyzýva Komisiu, aby neustále sledovala pokrok v EÚ, pokiaľ ide o vykonávanie vnútroštátnych programov v oblasti neprenosných chorôb zo strany členských štátov, predovšetkým v súvislosti so štyrmi najrozšírenejšími chorobami a so zameraním na pokrok v oblasti prevencie, včasného odhaľovania, manažmentu chorôb a výskumu, a aby o tomto pokroku informovala;

20.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie počtu zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú vyškolení a v súčasnosti zamestnaní v zdravotníctve, s cieľom účinnejšie bojovať so záťažou neprenosných chorôb;

21.

zdôrazňuje potrebu ucelenosti a prepojenia politickej deklarácie OSN s prebiehajúcimi aktivitami Rady EÚ a Komisie, t. j. obdobím reflexie o chronických ochoreniach;

22.

žiada Komisiu, aby posúdila a zhodnotila možnosť rozšíriť mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb tak, aby zahŕňal neprenosné choroby, a využiť ho ako stredisko pre zhromažďovanie údajov a prípravu odporúčaní o neprenosných chorobách, čím sa tvorcom politík, vedcom a doktorom poskytnú najlepšie postupy a rozšíria sa ich vedomosti o neprenosných chorobách;

23.

zdôrazňuje potrebu stanoviť priority pre centrálny zber údajov s cieľom získať porovnateľné údaje, ktoré umožnia lepšie plánovanie a tvorbu odporúčaní v celej EÚ;

24.

vyzýva na komplexné preskúmanie uplatňovania politickej deklarácie OSN do roku 2014;

25.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili účasť delegácie na vysokej úrovni na zasadnutí OSN 19. až 20. septembra 2011 a v rámci zasadnutia aj predloženie ambicióznej a koordinovanej pozície EÚ zo strany tejto delegácie;

26.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, veľvyslancovi EÚ pri OSN, generálnemu tajomníkovi OSN a generálnemu riaditeľovi WHO.