22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/104

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy z Kjóta (UNFCCC) a na Montrealský protokol Viedenského dohovoru o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu,

—

so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008 a na nariadenie (ES) č. 842/2006 o určitých fluórovaných sklenníkových plynoch,

—

so zreteľom na oznámenia Komisie, ako sú KOM(2010)0265 o analýze variantov prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdení rizika úniku uhlíka, KOM(2010)0086 o medzinárodnej politike v oblasti klímy po konferencii v Kodani: nutnosť okamžitého konania v záujme oživenia celosvetového úsilia o ochranu klímy a KOM(2011)0112 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zmene klímy, najmä uznesenie zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes (1), uznesenie z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP15) (2) a uznesenie z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP16) (3),

—

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie B7-0418/2011, ktorú predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 115 rokovacieho poriadku (O-000135/2011 – B7-0418/2011), a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže vedecké dôkazy o zmene klímy a jej dosahoch sú nesporné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uskutočniť rýchle, koordinované a ambiciózne kroky na európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom vyrovnať sa s týmto celosvetovým problémom,

B.

keďže cieľ obmedzenia celkového nárastu priemernej globálnej ročnej teploty zemského povrchu na 2 °C (tzv. cieľ 2 °C) sa po dohodách z Kankúnu (COP16) stal medzinárodným cieľom,

C.

keďže Kjótsky protokol UNFCCC sa zaoberá emisiami skleníkových plynov spôsobujúcimi globálne otepľovanie iba čiastočne – týka sa len oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), fluórovaných uhľovodíkov (HFC), plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) a hexafluoridu síry (SF6), zatiaľ čo na niektoré ostatné halogénové uhľovodíky s veľkým potenciálom otepľovať sa vzťahuje Montrealský protokol vzhľadom na ich schopnosť poškodzovať ozónovú vrstvu,

D.

keďže skleníkové plyny sa líšia mierou, do akej vplývajú na otepľovanie globálneho klimatického systému (vyjadrenou ako radiačná účinnosť (tzv. radiative forcing) vo wattoch na meter štvorcový), a to v dôsledku svojich rozličných radiačných vlastností a životnosti v atmosfére; keďže podľa 4. hodnotiacej správy IPCC z roku 2007 dosahuje tento vplyv na otepľovanie hodnotu 1,66W/m2 v prípade CO2, 0,48W/m2 v prípade CH4, 0,16W/m2 v prípade N2O a 0,35W/m2 v prípade halogénových uhľovodíkov,

E.

keďže plynné znečisťujúce látky, akými sú oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx), metán a ďalšie prchavé organické zlúčeniny (POZ), tvoria ozón v najnižšej vrstve 10 – 15 km nad zemským povrchom (troposféra); keďže z dôvodu veľkého nárastu obsahu metánu, CO, POZ a NOx od predindustriálnej éry sa množstvo ozónu v troposfére zvýšilo približne o 30 % a jeho podiel na globálnom otepľovaní dosahuje 20 % podielu CO2 (0,36W/m2),

F.

keďže čierny uhlík (sadze), ktorý tvorí aerosol obsiahnutý v časticiach uvoľňovaných pri neúplnom spaľovaní fosílnych palív a biomasy, spôsobuje globálne otepľovanie dvoma spôsobmi: v atmosfére pohlcuje slnečné žiarenie, ktoré zohrieva okolitý vzduch, zatiaľ čo v dôsledku jeho šírenia ovzduším môže dochádzať k stmavnutiu snehu a ľadu a urýchleniu topenia (0,10 W/m2),

G.

keďže nesplnenie cieľa 2 °C bude mať obrovské následky pre životné prostredie a spôsobí enormné hospodárske náklady – okrem iného povedie k zvýšeniu pravdepodobnosti dosiahnutia krajného bodu, keď začnú teplotné úrovne pôsobiť na uvoľňovanie CO2 a CH4 zo zásobární, akými sú lesy a permafrost, a obmedzí sa schopnosť prírody pohlcovať uhlík v oceánoch,

H.

keďže podľa správy vedeckej hodnotiacej komisie UNEP a WMO za rok 2010 Montrealský protokol výrazne prispel k zníženiu globálnych emisií skleníkových plynov; keďže v roku 2010 došlo na základe Montrealského protokolu k zníženiu emisií látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu o približne 10 gigaton emisií ekvivalentu CO2 za rok, čo je približne päťkrát viac ako ročný cieľ zníženia emisií stanovený pre prvé záväzné obdobie (2008 – 2012) Kjótskeho protokolu,

I.

keďže Komisia v súčasnosti reviduje nariadenie (ES) č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch,

1.

konštatuje, že európske a medzinárodné politiky v oblasti klímy sa sústreďovali predovšetkým na dlhodobé znižovanie emisií CO2, napríklad prostredníctvom zvyšovania energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie a iných nízkouhlíkových technológií;

2.

žiada zavedenie komplexnej európskej politiky v oblasti klímy, ktorá zohľadní všetky zdroje otepľovania a všetky možnosti na zmiernenie; zdôrazňuje, že popri posúdení možností znižovania emisií CO2 by sa v nej mal klásť dôraz na stratégie, ktoré môžu priniesť najrýchlejšiu odpoveď na zmenu klímy;

3.

konštatuje, že sú dostupné regulačné stratégie rýchlych opatrení s cieľom postupne ukončiť produkciu a spotrebu fluórovaných uhľovodíkov a znížiť emisie čierneho uhlíka a plynov, ktoré spôsobujú formovanie ozónu v troposfére, a že tieto stratégie možno začať o 2 – 3 roky a náležite ich realizovať v priebehu 5 – 10 rokov, čo môže priniesť želané riešenie problému zmeny klímy v rámci desaťročí alebo skôr, najmä pokiaľ ide o niektoré fluórované uhľovodíky za cenu na úrovni len 5 až 10 centov za tonu, zatiaľ čo v súčasnosti je cena uhlíka vyššia než 13 EUR za tonu;

4.

poznamenáva, že domáce opatrenia týkajúce sa fluórovaných plynov vo forme nariadenia o fluórovaných plynoch zďaleka nesplnili očakávania a že neriešenie týchto nedostatkov značne oslabí pozíciu EÚ v rámci rokovaní zmluvných strán UNFCCC;

5.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila revíziu nariadení o fluórovaných plynoch a vypracovala návrhy s cieľom zabezpečiť, aby sa rýchlo začalo s postupným zastavením produkcie a spotreby fluórovaných uhľovodíkov, urýchlilo postupné ukončovanie výroby a spotreby hydrochlórfluóruhľovodíkov (HCFC) vo forme rôznych produktov a aplikácií a aby sa z vyradených výrobkov a zariadení získavali a ničili skleníkové plyny poškodzujúce stratosférickú ozónovú vrstvu;

6.

víta záväzok EÚ prijatý na 17. konferencii o zmene klímy v Durbane (COP17) podporovať opatrenia v súvislosti s HFC vyplývajúce z Montrealského protokolu ako najlepší príklad netrhového prístupu k znižovaniu emisií skleníkových plynov;

7.

poznamenáva, že na poslednom zasadnutí zmluvných strán Montrealského protokolu podporila Komisia ako vyjednávač za EÚ princíp návrhov severoamerických krajín a Mikronézskych federatívnych štátov na postupné vyradenie fluórovaných uhľovodíkov a likvidáciu HFC-23 vznikajúceho ako vedľajší produkt a že na poslednej konferencii zmluvných strán UNFCCC v Kankúne predložila EÚ návrh rozhodnutia, ktoré zmluvné strany zaväzuje k dodržiavaniu dohody o tejto otázke v súlade s Montrealským protokolom bez toho, aby bol dotknutý rozsah pôsobnosti UNFCCC;

8.

naliehavo vyzýva Komisiu vzhľadom na nedávno zistený problém zneužívania kreditov na emisie plynu HFC-23 z mechanizmu čistého rozvoja (CDM), aby preskúmala možnosti presadenia okamžitého začatia postupného ukončovania výroby a spotreby tohto plynu na medzinárodnej úrovni, a to skôr prostredníctvom úspešného Montrealského protokolu než prostredníctvom pružných mechanizmov v rámci Kjótskeho protokolu;

9.

naliehavo vyzýva na okamžité prijatie krokov vedúcich k zníženiu emisií čierneho uhlíka ako metódy rýchlych opatrení na zabránenie topeniu ľadovcov, pričom sa prednostne treba zamerať na emisie, ktoré majú vplyv na oblasti snehu a ľadu vrátane ľadovcov v Arktíde, Grónsku a v himalájsko-tibetskej oblasti;

10.

vyzýva EÚ, aby podporovala existujúce technológie, ktoré drasticky znižujú emisie čierneho uhlíka; ďalej naliehavo vyzýva, aby sa prijali právne predpisy zakazujúce vyrubovanie a vypaľovanie lesov a presadzujúce prísne a pravidelné testovanie emisií vozidiel;

11.

požaduje dôkladné a globálne vykonávanie právnych predpisov v oblasti znečisťovania ovzdušia a zavádzanie dostupných technológií, ktoré môžu znížiť emisie NOx a CO, čo by znížilo množstvo troposférického ozónu antropogénneho pôvodu, ktorý je významným skleníkovým plynom;

12.

dôrazne nalieha na Komisiu, aby informovala Európsky parlament o všetkých krokoch, ktoré v tejto oblasti prijíma, a aby vynahradila stratený čas urýchleným začlenením týchto politík do legislatívneho procesu;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.