18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/10

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 397/2009 zo 6. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov energie v oblasti bývania (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o mestskom rozmere politiky súdržnosti v novom programovom období (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti z 24. marca 2009 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 (11),

—

so zreteľom na ad hoc oznámenie Európskeho parlamentu s názvom Opatrenia v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej súdržnosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na piatu správu Komisie z 9. novembra 2010 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 o záveroch o piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642),

—

so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z apríla 2010 o hodnotení ex post týkajúcom sa programov politiky súdržnosti v rokoch 2000 – 2006, ktoré boli spolufinancované z EFRR (ciele 1 a 2),

—

so zreteľom na správu Komisie z júna 2010 o hodnotení ex post týkajúcom sa programov politiky súdržnosti v rokoch 2000 – 2006: iniciatíva Spoločenstva URBAN,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. mája 2010 s názvom Potreba integrovaného prístupu k obnove miest (12),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júna 2010 s názvom Význam obnovy miest pre ďalší rozvoj miest v Európe (13),

—

so zreteľom na Územnú agendu EÚ – Za konkurencieschopnejšiu a udržateľnejšiu Európu rozmanitých regiónov (územná agenda) a Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest (Lipská charta), ktoré boli prijaté na neformálnom zasadnutí Rady ministrov zodpovedných za územné plánovanie a rozvoj miest, ktoré sa konalo 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Toleda, ktoré bolo prijaté na neformálnom zasadnutí Rady ministrov na tému rozvoj miest 22. júna 2010 v Tolede,

—

so zreteľom na stanovisko generálnych riaditeľov pre rozvoj miest k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke: závery piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642/3),

—

so zreteľom na závery európskeho samitu orgánov miestnej správy na tému Orgány miestnej správy – hlavní aktéri v novej Európe, ktorý sa uskutočnil 22. – 24. februára 2010 v Barcelone,

—

so zreteľom na Dohovor starostov, ktorý iniciovala a podporila Európska komisia,

—

so zreteľom na nezávislú správu vypracovanú na žiadosť Komisie s názvom Program reformovanej politiky súdržnosti (správa Fabrizia Barcu) (2009),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0218/2011),

A.

keďže pre EÚ je charakteristický polycentrický rozvoj a rozmanitosť mestských oblastí a miest rôznej veľkosti, ktoré majú rozdielne právomoci a zdroje; zastáva názor, že by bolo problematické prijať spoločné vymedzenie mestských oblastí a prívlastku „mestský“ všeobecne, len na štatistickom základe, keďže je ťažké začleniť pod jeden zastrešujúci pojem rôznorodú situáciu v členských štátoch a regiónoch, a preto zastáva názor, že akékoľvek povinné vymedzenie a označenie mestských oblasti by sa malo ponechať na členských štátoch v súlade so zásadou subsidiarity, a to na základe spoločných európskych ukazovateľov; keďže by sa malo preskúmať, ako môže funkčný prístup viesť k štandardnému vymedzeniu prívlastku „mestský“, a tým vytvoriť základ pre jasné zákonné vymedzenie mestského rozmeru politík Únie a keďže by bolo vhodné, najmä v rámci politiky súdržnosti, na funkčnom základe vymedziť mestský rozmer,

B.

keďže EÚ svojimi politikami prispieva k udržateľnému rozvoju mestských oblastí a keďže by sa malo pamätať na to, že by sa okrem vnútroštátnych mestských politík mala v súlade so zásadou subsidiarity vymedziť európska mestská politika,

C.

keďže mestá sa aktívne podieľajú na vytváraní politík EÚ a zohrávajú významnú úlohu pri úspešnom vykonávaní stratégie EÚ 2020; keďže nedostatočné zohľadnenie mestského rozmeru v politikách EÚ, najmä mestského rozmeru v rámci politiky súdržnosti, by ohrozilo dosahovanie cieľov stratégie EÚ 2020,

D.

keďže mestá predstavujú jedinečný architektonický a kultúrny potenciál, keďže disponujú významnými silami sociálnej integrácie a umožňujú sociálnu rovnováhu vďaka ochrane kultúrnej rozmanitosti a zachovaniu trvalej väzby medzi centrom a okrajovými oblasťami,

E.

keďže na základe skúseností s mestskými iniciatívami boli do regulačného rámca pre ciele v oblasti konvergencie a regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti v programovom období 2007 – 2013 začlenené mestské činnosti (resp. bolo zavedené uplatňovanie ich hľadiska); keďže uplatnenie tohto hľadiska jasne viedlo k zvýšeniu finančných prostriedkov dostupných pre mestá; keďže by sa v rámci operačných programov mali určiť jasne vymedzené ciele v oblasti rozvoja miest, a to s cieľom pomôcť pri koncentrovaní zdrojov,

F.

keďže základnými prvkami pre správne vykonávanie všetkých politík EÚ sú subsidiarita v jej posilnenej a rozšírenej forme, ako ju vymedzuje ZFEÚ, ako aj viacúrovňová správa vecí verejných a lepšie vymedzená zásada partnerstva, a keďže by sa podľa toho malo zvýšiť zapojenie zdrojov a právomocí miestnych a regionálnych orgánov,

G.

keďže hospodárska kríza ostatných niekoľkých rokov zvýraznila rozdiely a sociálne vylúčenie v rozsiahlych okrajových metropolitných oblastiach; keďže so zreteľom na krízu musia mať miestne orgány možnosť zavádzať praktické opatrenia v oblasti boja proti chudobe a podpory sociálnej súdržnosti a zamestnanosti,

H.

keďže politika rozvojových pilierov založená na podnecovaní hospodárskej činnosti v mestách v mnohých prípadoch nebola schopná vytvoriť dostatočnú motiváciu, a preto mala len obmedzený vplyv na okolité oblasti a neprispela k integrovanému rozvoju,

I.

keďže vo veľmi malom počte mestských štvrtí, bez ohľadu na ich bohatstvo alebo hospodársku silu, môžu existovať špecifické problémy ako extrémna sociálna nerovnosť, chudoba, marginalizácia a vysoká nezamestnanosť, ktoré môže podpora politiky súdržnosti pomôcť zmierniť alebo odstrániť,

J.

keďže zjednodušenie uplatňovania politiky vrátane zjednodušenia mechanizmov kontroly a auditu pomôže zvýšiť efektívnosť, znížiť mieru výskytu chýb, zlepšiť užívateľskú prívetivosť architektúry politiky a zvýšiť jej viditeľnosť; a keďže úsilie o zjednodušenie by malo pokračovať a malo by ho sprevádzať zjednodušenie vnútroštátnych a regionálnych postupov, aby predstavitelia mestských oblastí mohli lepšie usmerňovať a riadiť využívanie európskych prostriedkov,

1.

poznamenáva, že európska mestská agenda zahŕňa na jednej strane mestský rozmer politík EÚ, predovšetkým politiky súdržnosti, a na druhej strane medzivládny prvok úsilia o koordináciu mestských politík členských štátov na európskej úrovni, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom neformálnych schôdzí ministrov za koordinácie za sebou nasledujúcich predsedníctiev Rady a za aktívnej účasti Komisie; v tejto súvislosti sa domnieva, že orgány miestnej správy by mali byť o činnostiach uskutočňovaných v rámci tohto medzivládneho úsilia lepšie informované a mali by byť do nich výraznejšie zapájané; odporúča užšiu koordináciu oboch úrovní a výraznejšie zapojenie orgánov miestnej správy; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie rozhodnutí a krokov administratívnych orgánov na úrovni Spoločenstva aj na vnútroštátnej úrovni;

2.

berie na vedomie schválenie vyhlásenia z Toleda a toledského referenčného dokumentu pre mestskú obnovu; súhlasí s tým, že postup smerom k spoločnému pracovnému programu alebo európskej mestskej agende si vyžaduje vyššiu mieru kontinuity a koordinácie; víta skutočnosť, že ministri zdôraznili potrebu posilniť spoluprácu a koordináciu s Európskym parlamentom, ako aj cieľ posilniť mestský rozmer v rámci politiky súdržnosti a presadzovať trvalo udržateľný mestský rozvoj a integrované prístupy prostredníctvom podpory a rozvoja nástrojov na uplatňovanie Lipskej charty na všetkých úrovniach; blahoželá členským štátom a Komisii k ich úsiliu o pokračovanie marseillského procesu a zavedenie referenčného rámca pre európske udržateľné mestá; so záujmom sleduje spustenie testovacej etapy referenčného rámca; ľutuje však, že sa mestá do týchto procesov dostatočne nezapájajú; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepší tok informácií o tomto procese smerom k mestám, ktoré sa ho nezúčastňujú, a aby Parlament informovali o ďalšom vývoji;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že popri významnom prínose opatrení v rámci politiky súdržnosti zameraných na rozvoj mestských oblastí má na rozvoj miest výrazný vplyv aj celý súbor ďalších politík (napríklad v oblasti životného prostredia, dopravy a energetiky) a programov EÚ; zdôrazňuje potrebu lepšieho pochopenia územného vplyvu politík a požaduje posilnenie mestskej agendy v politikách EÚ; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby pokročila s hodnotením územného vplyvu odvetvových politík a rozšírila existujúce mechanizmy hodnotenia vplyvu; v tejto súvislosti víta myšlienky načrtnuté v piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a prácu vykonanú v rámci programu ESPON;

4.

zdôrazňuje skutočnosť, že sú to do veľkej miery práve mestské oblasti, kde sa európske politiky uplatňujú v praxi; zdôrazňuje, že mestské oblasti, v ktorých sa nachádza 73 % populácie Európy, vytvárajú približne 80 % HDP a spotrebujú až 70 % energie Únie, pričom sú významnými centrami inovácií, znalostí a kultúry vďaka, okrem iného, prítomnosti MSP, a preto významným spôsobom prispievajú k hospodárskemu rastu Európy; poukazuje na to, že len mestá s vysokokvalitnými službami a primeranou infraštruktúrou môžu pritiahnuť a podporovať perspektívne činnosti s vysokou pridanou hodnotou; poznamenáva, že na druhej strane zároveň znášajú náklady hospodárskej produktivity (rozrastanie miest, koncentráciu, dopravné preťaženie, znečistenie, územné plánovanie, zmena klímy, energetická neistota, kríza v oblasti bývania, priestorová segregácia, kriminalita, migrácia atď.) a sú poznamenané výraznou sociálnou nerovnováhou (vysoká nezamestnanosť, sociálna neistota a vylúčenie, sociálna polarizácia atď.), čo vedie k ohrozeniu ich úlohy hnacej sily rastu; zdôrazňuje, že nie len hospodársky, ale aj sociálny a ekologický vývoj v mestských oblastiach má veľký vplyv na okolité oblasti a zastáva názor, že mestská agenda sa musí snažiť o rozvoj udržateľných, inteligentných a inkluzívnych investícií v záujme posilnenia úlohy miest; domnieva sa preto, že spoločná angažovanosť vo vzťahu k mestským oblastiam EÚ má jasné opodstatnenie, a to v záujme zmiernenia globálnych účinkov rastu a rozvoja a súčasne riešenia otázok týkajúcich sa environmentálnej udržateľnosti a sociálnej súdržnosti;

5.

poukazuje na to, že na mestské dopravné služby sa vzťahuje zásada subsidiarity; zdôrazňuje však, že európska spolupráca, koordinácia a financovanie by miestnym orgánom umožnili riešiť výzvy, pred ktorými stoja, a to najmä v súvislosti s dopravou;

6.

domnieva sa, že maximalizácia príspevku mestských oblastí k hospodárskemu rastu EÚ pri súčasnom zachovaní alebo zlepšení ich parametrov ako „dobrých miest na život“ je spoločným cieľom európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovne verejnej správy; zdôrazňuje, že hoci tento cieľ je zväčša spoločne prijímaný, konkrétne opatrenia smerujúce k jeho dosiahnutiu sa môžu na jednotlivých miestach líšiť; konštatuje, že v dôsledku historického vývoja v druhej polovici 20. storočia budú niektoré regióny a mestá vo všeobecnosti musieť sledovať širšiu paletu priorít vrátane priority konvergencie, a preto sa domnieva, že je nutné zabezpečiť dostatočnú flexibilitu, ktorá konkrétnym mestským oblastiam umožní nájsť riešenia, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám, makro a mikroprostrediu a rozvojovým súvislostiam;

7.

odporúča, aby sa mestský rozmer politiky súdržnosti, ktorého vedúcou zásadou je koncepcia podpory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, zameral na tri ciele: v prvom rade pomôcť mestským oblastiam rozvinúť ich základnú fyzickú infraštruktúru, ktorá je základným predpokladom rastu, s cieľom v plnej miere využiť ich možný prínos k hospodárskemu rastu v Európe, diverzifikácii hospodárskej základne a environmentálnej udržateľnosti, predovšetkým s cieľom zachovať a zlepšiť kvalitu ovzdušia v mestských centrách, a to bez poškodenia riek; v druhom rade pomôcť mestským oblastiam modernizovať ich z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska prostredníctvom inteligentných investícií do infraštruktúry a služieb založených na technickom pokroku a úzko spätých s osobitnými regionálnymi, miestnymi a vnútroštátnymi požiadavkami; v treťom rade obnovovať mestské oblasti opätovným získavaním priemyselných lokalít a kontaminovanej pôdy a mať pritom na zreteli potrebu prepojenia mestských a vidieckych oblastí v záujme propagácie inkluzívneho rozvoja v súlade so stratégiou Európa 2020;

8.

poukazuje na značný potenciál modernizácie investícií do infraštruktúry prostredníctvom inteligentných technológií, ktoré by prostredníctvom koncepcie inteligentnejšieho rozvoja miest riešili pretrvávajúce problémy v oblastiach správy miest, energetiky, dodávok vody a riadenia jej využívania, dopravy, cestovného ruchu, bývania, vzdelávania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, verejnej bezpečnosti atď.; vyjadruje presvedčenie, že investície do infraštruktúry v oblasti informácií a komunikačnej technológie (IKT) možno vnímať ako jednoznačnú hnaciu silu hospodárskeho rastu a hospodárskej aktivity založenej na inováciách, pretože spájajú prvky verejných a súkromných investícií, ktoré môžu slúžiť na vytvorenie novej podnikateľskej činnosti, udržateľných pracovných miest a inteligentného rastu, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a najmä s inovačným partnerstvom Inteligentné mestá;

9.

zdôrazňuje, že využívanie inteligentných systémov môže významným spôsobom prispieť k zvýšeniu energetickej efektívnosti a bezpečnosti vo verejnom sektore a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili koordinované a účinné zavádzanie inteligentných systémov v celej Únii, a najmä v mestských oblastiach; pripomína, že predovšetkým mestá môžu výrazným spôsobom prispieť k boju proti zmene klímy, a to napríklad prostredníctvom inteligentných systémov miestnej dopravy, energetickej renovácie budov a udržateľného územného plánovania mestských štvrtí, ktoré by minimalizovalo vzdialenosť od práce, mestských vymožeností atď.; v tejto súvislosti podporuje iniciatívu Civitas a Dohovor starostov; zdôrazňuje význam využívania dostupných finančných prostriedkov na realizáciu akčných programov na podporu využívania miestneho potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a vyzýva Komisiu, aby do budúcnosti zabezpečila aktualizáciu oboch týchto iniciatív;

10.

zdôrazňuje zásadný význam politiky súdržnosti pre propagáciu sociálnych inovácií v mestskej oblasti a najmä v znevýhodnených štvrtiach v záujme uprednostňovania vnútornej súdržnosti a ľudského kapitálu prostredníctvom inkluzívneho a participatívneho prístupu, a to v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania (najmä mladých ľudí), prístupu k mikroúverom, alebo presadzovania sociálneho hospodárstva;

11.

opakuje svoje stanovisko, že jednou zo slabín lisabonskej stratégie bola neexistencia dobre fungujúceho viacúrovňového riadenia a nedostatočné zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti do etáp prípravy, realizácie, komunikácie a hodnotenia tejto stratégie; zdôrazňuje potrebu lepšieho systému riadenia stratégie Európa 2020 s dôkladnejším začlenením zainteresovaných subjektov do všetkých etáp;

12.

vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcich úprav zabezpečila, aby členské štáty formálne zapájali vedúcich politických predstaviteľov kľúčových mestských oblastí a združení orgánov miestnej a regionálnej správy do všetkých fáz tvorby politiky súdržnosti (strategické plánovanie, vymedzenie partnerských zmlúv o rozvoji a investíciách a rokovanie o ich návrhoch), napríklad prostredníctvom vytvárania nových typov partnerstiev, akými sú územné pakty pripravené pre každý členský štát; vyzýva Komisiu, aby presadzovala školenie mestskej a miestnej administratívy s cieľom poskytnúť im informácie o programoch a iniciatívach mestskej politiky a vyzýva preto miestne orgány, aby pripravili konkrétne akčné programy podľa svojich osobitných rozvojových stratégií; zastáva názor, že to je jediný spôsob, ako reagovať na miestne potreby a súčasne zabrániť fragmentácii strategických cieľov a riešení;

13.

domnieva sa, že väzba medzi miestnymi akčnými plánmi a regionálnymi/národnými hlavnými programami by sa mala posilniť; podporuje návrh Komisie na posilnenie pozície prístupu založeného na miestnom rozvoji v rámci politiky súdržnosti prostredníctvom podporných skupín a akčných plánov typu Leader;

14.

zdôrazňuje, že mestské oblasti nie sú izolovanými prvkami v rámci svojich regiónov a že ich rozvoj musí byť preto úzko prepojený s okolitými funkčnými alebo vidieckymi oblasťami; snaží sa o dôkladnejšie objasnenie osobitných situácií, napríklad situácie metropolitných oblastí, mestských regiónov a aglomerácií, kde sú funkcie úzko prepojené; domnieva sa, že viacúrovňové riadenie, regionálne plánovanie a zásada partnerstva sú najúčinnejšími nástrojmi, ktorými je možné predísť sektorizácii a roztriešteniu politík rozvoja; pripomína však, že vnútorné synergické väzby nie sú vždy zaručené; naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala najmä členské štáty, aby podporovali kontakty a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa stratégií pre prepojenie vidieka s mestami a aby v plánovacích dokumentoch vymedzili mestský a vidiecky rozmer s cieľom zabezpečiť dobré väzby medzi vidiekom a mestom;

15.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a iniciatívy URBACT pri sieťovom prepájaní miest, šírení osvedčených postupov a tvorbe nových inovatívnych riešení; konštatuje, že spolupráca medzi európskymi mestami je v plnej miere v súlade s cieľom 3 (európska územná spolupráca); domnieva sa, že počas obdobia 2014 – 2020 by sa mal zlepšiť mestský rozmer cieľa európskej územnej spolupráce; podporuje zapájanie miest do sietí medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce; domnieva sa, že podporované siete by sa mali napojiť na skutočné rozvojové projekty a vyzýva Komisiu, aby zlepšila platformy tak, aby umožňovali experimentálny prístup k obnove a rozvoju miest; domnieva sa, že experimentovanie by mohlo byť vhodné najmä v rámci ESF, kde by celková územná stratégia dopĺňala prístup zameraný na osobitné kategórie obyvateľstva;

16.

zdôrazňuje, že proces obnovy miest a zavádzanie mestského rozmeru by mohli viesť k vytvoreniu nového mestského združenia spájajúceho všetky zainteresované subjekty zapojené do procesu budovania mesta; domnieva sa, že toto združenie by naďalej vychádzalo s konsenzu a formálne by bolo založené na nových formách verejnej správy, v rámci ktorých hrajú významnú úlohu sociálne a občianske siete, pričom spoločným cieľom je zlepšiť, obnoviť a znovu objaviť jestvujúce mesto, s optimálnym využitím ľudských, sociálnych, materiálnych, kultúrnych a hospodárskych zdrojov, ktoré sa v priebehu rokov vytvorili, a ich nasmerovaním na tvorbu miest fungujúcich efektívne, inovatívne, inteligentne, udržateľnejšie a sociálne integrovaným spôsobom;

17.

opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby vytvorila výmenný program „Erasmus pre zvolených predstaviteľov na miestnej a regionálnej úrovni“ v záujme podpory prenosu osvedčených postupov v oblasti strategického miestneho a mestského rozvoja;

18.

zdôrazňuje, že orgány zvolené na miestnej úrovni majú priamu politickú zodpovednosť z hľadiska prijímania strategických rozhodnutí a investovania verejných prostriedkov; domnieva sa preto, že im členské štáty musia zaručiť dostatočné rozpočtové prostriedky; domnieva sa preto, že na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a stratégie EÚ 2020 musia byť volené orgány miestnej správy povinne zapájané do prijímania strategických rozhodnutí, úzko zapájané do prípravy operačných programov a v širokej miere treba využívať možnosť delegovania povinností pri vykonávaní a hodnotení politiky súdržnosti, bez toho, aby bola dotknutá finančná zodpovednosť riadiacich orgánov a členských štátov; zdôrazňuje, že prioritou miestnych orgánov je blahobyt a kvalita života ich občanov, ktorí sa spolu so všetkými zainteresovanými subjektmi musia zapájať do stratégií miestneho rozvoja;

19.

odporúča, aby sa v ďalšom programovom období pri uplatňovaní mestského rozmeru na vnútroštátnej úrovni využila jedna z týchto možností: samostatné operačné programy riadené konkrétnymi mestskými oblasťami, spoločné operačné programy pre mestské oblasti konkrétneho členského štátu, globálne granty alebo vymedzenie mestských opatrení a zdrojov v rámci konkrétnych regionálnych operačných programov; uznáva význam budúceho vytvorenia osobitných operačných programov pre určité mestské oblasti snažiace sa o uskutočnenie svojho rozvojového potenciálu;

20.

upozorňuje na skutočnosť, že keďže sa rozsah a význam urbanizácie v rámci EÚ výrazne líši, a to najmä v prevažne vidieckych a málo urbanizovaných regiónoch, je nutné ponechať podiel prostriedkov vyčlenených na mestské činnosti, ako aj všeobecný obsah a priority operačných programov, na rozhodnutí tvorcov programu zastupujúcich predmetný región;

21.

podporuje zásady integrovaného strategického plánovania, pretože môžu orgánom miestnej správy pomôcť pri zmene zmýšľania zameraného na jednotlivé projekty na strategickejšie medziodvetvové zmýšľanie s cieľom využiť pritom svoj vlastný potenciál rozvoja; zdôrazňuje pridanú hodnotu a inovatívnu povahu tohto prístupu „zdola nahor“, a to najmä pre znevýhodnené štvrte, keďže zabezpečuje zapojenie všetkých miestnych aktérov, čím umožňuje lepšie reagovať na skutočné potreby a zdroje daného územia; zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku nejasného spoločného vymedzenia sa tieto zásady v niektorých prípadoch uplatňujú len formálne; naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty k tomu, aby zabezpečili podporu rozvoja miestnych administratívnych kapacít v záujme integrovaného strategického plánovania;

22.

domnieva sa, že mestské oblasti majú zásadnú úlohu pri uskutočňovaní makroregionálnych stratégií a zavádzaní funkčných zemepisných jednotiek;

23.

vyzýva Komisiu, aby pripravila štúdiu, v ktorej porovná doterajšie postupy jednotlivých členských štátov v oblasti strategického integrovaného plánovania a aby na základe výsledkov tejto štúdie pripravila osobitné usmernenia EÚ pre integrované plánovanie rozvoja miest, ktoré objasnia aj vzťah medzi týmito plánmi a ostatnými plánovacími dokumentmi a podporia efektívne a právne regulované partnerstvá vrátane cezhraničných partnerstiev; vyzýva Komisiu, aby stanovila integrované mestské plánovanie za právne záväzné v prípadoch, keď sú projekty spolufinancované z prostriedkov EÚ; naliehavo žiada miestne orgány členských štátov, aby iniciovali nové verejno-súkromné partnerstvá a inovatívne stratégie rozvoja mestskej infraštruktúry s cieľom pritiahnuť investície a podnecovať podnikateľskú činnosť; požaduje lepšiu koordináciu medzi miestnou a regionálnou administratívou v záujme uľahčenia tvorby nových partnerstiev medzi mestskými a vidieckymi oblasťami na jednej strane a malými, strednými a veľkými mestami na druhej strane, a to s cieľom zabezpečiť vyvážený regionálny rozvoj; súčasne vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila technickú podporu lepšieho integrovaného plánovania rozvoja, participatívnej tvorby politiky a strategického rozvoja miest;

24.

víta ideu Komisie o budúcom spoločnom strategickom rámci, ktorá bola načrtnutá v záveroch piatej správy o súdržnosti a ktorá by mohla zlepšiť synergické účinky medzi fondmi, a to najmä s cieľom lepšie premyslieť väzbu medzi mestskými zónami a vidieckymi a prímestskými zónami; zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu horizontálneho a integrovaného prístupu k politike súdržnosti, a preto nabáda k tomu, aby sa dosiahli výraznejšie synergické účinky s energetickou, environmentálnou a dopravnou politikou, ktoré sú ešte naliehavejšie v mestských a prímestských zónach, kde sú výzvy v tejto oblasti veľmi veľké;

25.

opakuje svoje presvedčenie, že len ak budú k dispozícii dostatočné prostriedky na konkrétne mestské činnosti, bude efektívne vytvoriť integrované plány rozvoja miest, a preto odporúča, aby sa dostupné prostriedky sústredili na konkrétne činnosti; navrhuje určiť minimálnu úroveň intenzity pomoci pre znevýhodnené oblasti mestských oblastí za programové obdobie;

26.

zdôrazňuje, že nevyhnutné úsporné opatrenia na všetkých úrovniach verejnej správy v Európskej únii vyvíjajú bezprecedentný tlak na všetky typy verejných výdavkov vrátane strategických investícií do hospodárskeho rozvoja; zastáva názor, že v záujme zlepšenia efektivity investícií je potrebná lepšia koordinácia všetkých dostupných verejných zdrojov (európskych, vnútroštátnych, regionálnych, miestnych, súkromných) a ich strategickejšie prideľovanie;

27.

v tomto smere presadzuje komplexné finančné plánovanie na miestnej úrovni ako neoddeliteľnú súčasť integrovaného plánovania rozvoja a vyzýva každého užívateľa verejných zdrojov, aby sa v súlade s koncepciou orientácie na výsledky prísne pridržiaval zásady „peniaze za projekty, a nie projekty za peniaze“;

28.

zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu krížového financovania medzi EFRR a ESF, pokiaľ ide o flexibilitu v prípade projektov v oblasti sociálneho začleňovania a integrovaných miestnych plánov alebo stratégií rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vytvorila pružnejšie podmienky na toto krížové financovanie, tak aby podporovali jeho využívanie a aby tieto pravidlá nepredstavovali prekážku pri vypracúvaní a vykonávaní týchto plánov alebo stratégií; upozorňuje na doplnkovú povahy týchto fondov; konštatuje, že najmä v mestských oblastiach, ktoré trpia sociálnym vylúčením alebo znečistením životného prostredia by sa prostriedky z ESF mohli použiť na podporu spoločných miestnych projektov miest, tretieho sektora a súkromného sektora v záujme predchádzania vylúčeniu; poukazuje na to, že spájanie súčasných európskych fondov by mohlo výrazne zvýšiť objem dostupných finančných prostriedkov;

29.

domnieva sa, že dynamika mestských oblastí by sa mohla stimulovať účinnými synergickými väzbami medzi rôznymi európskymi nástrojmi financovania, a to najmä v oblasti výskumu a inovácií;

30.

vyzdvihuje sľubnú úlohu nových nástrojov finančného inžinierstva založených na zásadách „projekty za peniaze“ a „peniaze za projekty“, ktoré boli zavedené počas tohto programového obdobia; zdôrazňuje potrebu vytvoriť prispôsobiteľné nástroje finančného inžinierstva, ktoré môžu byť životaschopné a vhodné v omnoho menších mestských oblastiach; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila skúsenosti s týmito nástrojmi a v prípade potreby ich upravila tak, aby v porovnaní s bežnými komerčnými produktmi zlepšili svoje konkurenčné postavenie na finančnom trhu v záujme zvýšenia ich užívateľskej prívetivosti, praktickosti, príťažlivosti a teda aj účinnosti; domnieva sa, že úrokové miery finančných nástrojov EIB by sa v tomto zmysle mali znížiť pod úroveň komerčných pôžičiek; vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na pozitívne výsledky využívania súčasných nástrojov finančného inžinierstva neustále zabezpečovali čo najúčinnejšie využívanie potenciálnych prínosov plynúcich z týchto finančných nástrojov;

31.

vyjadruje presvedčenie, že najmä iniciatíva Jessica môže byť najúčinnejšia, keď sa bude vykonávať na úrovni miest, a preto s poľutovaním poznamenáva, že niektoré členské štáty inklinujú k centralizácii jej vykonávania;

32.

vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti zabezpečila čo najefektívnejšie a najpružnejšie organizovanie finančných tokov medzi európskou, vnútroštátnou a nižšou úrovňou; vyjadruje obavu nad súčasnou nízkou úrovňou predbežného financovania projektov a domnieva sa, že by sa v budúcnosti malo prostredníctvom nariadení zabezpečiť, aby mali členské štáty jasnejšie určenú povinnosť využívať predbežné financovanie platieb určených verejným príjemcom, napríklad mestským orgánom;

33.

vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na čo najlepšiu možnú harmonizáciu pravidiel pre osobitné fondy a programy EÚ, v rámci ktorých môžu programy v oblasti rozvoja miest a miestneho rozvoja získať spolufinancovanie, a to v záujme minimalizácie byrokratickej záťaže a potenciálnych chýb pri realizácii;

34.

vyzýva Výbor regiónov, aby rozpracoval myšlienky o tom, ako lepšie tvoriť mestský rozmer budúcej politiky súdržnosti;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.