2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/89

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 31. mája 2010, ktorým sa Island zaraďuje do zoznamu krajín oprávnených na predvstupovú pomoc EÚ, ktorá sa poskytuje s cieľom pomôcť kandidátskym krajinám zosúladiť ich predpisy s európskym právnym poriadkom,

—

so zreteľom na stanovisko Komisie z 24. februára 2010 k žiadosti Islandu o členstvo v Európskej únii (SEK(2010)0153),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. júna 2010 o začatí prístupových rokovaní s Islandom,

—

so zreteľom na všeobecnú pozíciu EÚ a všeobecnú pozíciu islandskej vlády prijaté na schôdzi ministrov, ktorou sa 27. júla 2010 otvorila medzivládna konferencia o pristúpení Islandu k Európskej únii,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011 (KOM(2010)0660) a na správu o pokroku Islandu za rok 2010 prijatú 9. novembra 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o strategickom dokumente o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2010 o žiadosti Islandu o členstvo v Európskej únii (2),

—

so zreteľom na odporúčania z prvej schôdze spoločného parlamentného výboru EÚ – Island prijaté v októbri 2010,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Island spĺňa kodanské kritériá a keďže 27. júla 2010 boli po schválení Radou otvorené prístupové rokovania s Islandom,

B.

keďže proces preverovania (tzv. screening) začal 15. novembra 2010 a mal by trvať do 17. júna 2011,

C.

keďže ako sa zdôrazňuje v obnovenom konsenze o rozšírení, pokrok každej krajiny na ceste k členstvu v Európskej únii je založený na výsledkoch,

D.

keďže Island už úzko spolupracuje s EÚ ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a partner v rámci schengenských dohôd a dublinského nariadenia a ako taký už prijal podstatnú časť acquis communautaire,

E.

keďže Island prispieva k európskej súdržnosti a solidarite prostredníctvom finančného mechanizmu v rámci EHP a spolupracuje s EÚ v oblasti operácií zameraných na udržanie mieru a krízové riadenie,

1.

víta otvorenie prístupových rokovaní s Islandom v júli 2010; domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť podmienky na dokončenie prístupového procesu s Islandom a zabezpečiť, aby jeho pristúpenie prebehlo úspešne;

2.

víta vyhliadku na nového člena EÚ, ktorým môže byť krajina so silnou demokratickou tradíciou a občianskou kultúrou; zdôrazňuje, že pristúpenie Islandu k EÚ ešte viac posilní úlohu Únie ako subjektu, ktorý na celosvetovej úrovni presadzuje a bráni ľudské práva a základné slobody;

3.

vyzdvihuje Island pre jeho dobré výsledky v oblasti zaručenia ľudských práv a zabezpečenia vysokej úrovne spolupráce s medzinárodnými mechanizmami na ochranu ľudských práv;

4.

podporuje prebiehajúcu činnosť na posilnenie legislatívneho prostredia, pokiaľ ide o slobodu prejavu a prístup k informáciám; v tejto súvislosti víta Islandskú iniciatívu pre moderné médiá, ktorá umožňuje Islandu a EÚ zaujať jasnú pozíciu, pokiaľ ide o právnu ochranu slobody prejavu a informácií;

5.

víta vytvorenie spoločného parlamentného výboru EÚ – Island v októbri 2010 a vyjadruje presvedčenie, že toto fórum počas prístupového procesu prispeje k zlepšeniu spolupráce medzi islandským parlamentom Althingi a Európskym parlamentom;

6.

dôrazne nabáda islandské orgány, aby harmonizovali práva občanov EÚ vo vzťahu k ich volebnému právu v miestnych voľbách na Islande;

7.

berie na vedomie podstatný pokrok v oblasti posilňovania nezávislosti súdnictva, víta opatrenia, ktoré prijali islandské orgány v máji 2010 s cieľom riešiť otázku dominantného postavenia ministra spravodlivosti pri vymenúvaní v oblasti súdnictva, ako aj zmeny a doplnenia zákona o súdnictve, ktoré posilňujú nezávislosť súdnictva, pričom zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne vykonávať tieto opatrenia;

8.

víta činnosť kancelárie špeciálneho prokurátora, ako aj správu osobitnej vyšetrovacej komisie, ktorú zriadil islandský parlament v decembri 2008 na účely prešetrenia a analýzy procesov, ktoré viedli k zrúteniu bankového systému, a pokrok, ktorý bol dosiahnutý pri riešení politických, inštitucionálnych a administratívnych dôsledkov zrútenia islandského bankového systému, a súčasne poznamenáva, že vykonávanie jej odporúčaní stále prebieha a je potrebné v ňom s neutíchajúcim úsilím pokračovať;

9.

víta všeobecne uspokojivé výsledky Islandu, pokiaľ ide o plnenie jeho povinností v rámci EHP a schopnosť odolávať konkurenčnému tlaku a trhovým silám v EÚ;

10.

poznamenáva však, že z poslednej hodnotiacej správy Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) vyplýva, že deficit transpozície Islandu mierne vzrástol a že s hodnotou 1,3 % bol naďalej nad úrovňou predbežného cieľa vo výške 1 % napriek tomu, že oneskorenie transpozície bolo zmiernené;

11.

víta dohodu dosiahnutú medzi predstaviteľmi vlád Islandu, Holandska a Spojeného kráľovstva v kauze Icesave, najmä pokiaľ ide o záruky splatenia nákladov vzniknutých pri vyplácaní minimálnych záruk vkladateľom v pobočkách Landsbanki Islands hf. v Spojenom kráľovstve a Holandsku; víta schválenie dohody islandským parlamentom 17. februára 2011 trojštvrtinovou väčšinou hlasov; berie na vedomie rozhodnutie islandského prezidenta predložiť návrh zákona o referende a vyjadruje nádej na ukončenie priestupkového konania, ktoré začal proti islandskej vláde orgán dohľadu EZVO 26. mája 2010;

12.

víta skutočnosť, že inštitucionálne nedostatky v odvetví finančníctva sa riešia a že bol dosiahnutý pokrok pri posilňovaní postupov regulácie bánk a dohľadu nad nimi, najmä pokiaľ ide o právomoci úradu pre finančný dohľad;

13.

víta skutočnosť, že Island predložil Európskej komisii svoj prvý predvstupový hospodársky program ako významný krok v predvstupovej fáze, a vyjadruje nádej, že ohlásený výročný dvojstranný hospodársky dialóg povedie k posilneniu spolupráce medzi oboma stranami;

14.

nabáda islandské orgány, aby pokračovali na ceste vypracúvania stratégie v oblasti liberalizácie kontroly kapitálu, čo je dôležitou podmienkou pristúpenia krajiny k EÚ;

15.

víta nedávne pozitívne štvrté preskúmanie programu pohotovostného úveru MMF, v ktorom sú načrtnuté dôležité vývojové tendencie v oblasti daňovej a hospodárskej konsolidácie na Islande, ako aj skutočnosť, že po poklese v priebehu siedmich po sebe idúcich štvrťročných období islandské hospodárstvo vystúpilo z recesie a reálny hrubý domáci produkt za obdobie júl – september 2010 zaznamenal v porovnaní s predošlým štvrťrokom rast na úrovni 1,2 %;

16.

víta politiky zamerané na ďalšiu diverzifikáciu islandského hospodárstva ako krok, ktorý je nevyhnutný pre dlhodobú hospodársku prosperitu tejto krajiny; nabáda islandské orgány, aby ďalej rozvíjali odvetvie cestovného ruchu, ktoré sa považuje za sľubné z hľadiska dlhodobého rastu a ktoré sa celkovo vyznačuje stúpajúcim podielom na výrobe a zamestnanosti;

17.

berie na vedomie pozíciu Islandu k pristúpeniu k eurozóne, čo je ambícia, ktorú možno dosiahnuť po tom, ako sa krajina stane členom EÚ, a po splnení všetkých nevyhnutných podmienok;

18.

vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti na Islande, najmä v prípade mladých ľudí, ako aj nad poklesom investícií a vnútornej spotreby v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, hoci v niektorých z týchto oblastí pozoruje i známky zlepšenia situácie; poznamenáva, že nízkonákladová, zelená energia a technológie v oblasti zelenej energie, ktoré Island vyrába, by mohli byť dôležitejším faktorom pri opätovnom naštartovaní hospodárstva;

19.

vyzdvihuje Island pre jeho vysokú mieru investícií do oblasti vzdelávania, výskumu a rozvoja a jeho podporu lisabonskej stratégie a účasť na nej vrátane prijatia islandskej stratégie do roku 2020, v ktorej sa zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania, výskumu a vývoja a navrhujú sa merateľné ciele;

20.

poznamenáva, že Island ako člen EHP už dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o požiadavky 10 rokovacích kapitol, a čiastočne spĺňa požiadavky 11 rokovacích kapitol; zdôrazňuje, že splnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohody o EHP zo strany Islandu je dôležitou požiadavkou v rámci prístupových rokovaní;

21.

vyzýva Island, aby zlepšil prípravy na dosiahnutie súladu s acquis EÚ, najmä v oblastiach, ktoré nie sú pokryté v rámci EHP, a aby zabezpečil jeho vykonávanie a presadzovanie pred dátumom pristúpenia;

22.

vyzýva Island, aby sa pripravil na svoju účasť na politike EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a najmä aby zintenzívnil svoje úsilie o zavedenie administratívnych štruktúr potrebných na vykonávanie týchto politík ešte pred dátumom pristúpenia; poukazuje však na osobitosť islandského ekosystému a nabáda Komisiu a islandské orgány, aby dosiahli vzájomne uspokojivú dohodu s prihliadnutím na jedinečné vlastnosti životného prostredia na Islande;

23.

zohľadňuje skutočnosť, že spoločná rybárska politika sa v súčasnosti prepracúva a že ešte pred pristúpením Islandu možno dôjde k úprave acquis; vyzýva Island a EÚ, aby k tejto kapitole rokovaní pristupovali konštruktívnym spôsobom s cieľom dosiahnuť vzájomne uspokojivé riešenie týkajúce sa udržateľného riadenia a využívania rybolovných zdrojov;

24.

berie na vedomie pozitívne výsledky Islandu, pokiaľ ide o riadenie rybolovných zdrojov udržateľným spôsobom a na základe vedeckých hodnotení;

25.

vyzýva islandské orgány, aby upravili svoje právne predpisy podľa acquis vnútorného trhu, pokiaľ ide o právo na usadenie, slobodu poskytovania služieb, ako aj voľný pohyb kapitálu v odvetví výroby v rybnom hospodárstve a spracovateľskom odvetví;

26.

vyzýva Island, aby pokračoval v konštruktívnych rozhovoroch s EÚ a Nórskom zameraných na vyriešenie sporu týkajúceho sa otázky lovu makrel, a to na základe realistických návrhov, ktoré zabezpečia budúcnosť populácie, ochránia a udržia pracovné miesta v odvetví pelagického rybolovu a zaistia dlhodobý a udržateľný rybolov;

27.

poznamenáva, že Island môže hodnotne prispieť k politikám EÚ vzhľadom na svoje skúsenosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o využívanie geotermálnej energie, ochranu životného prostredia a opatrenia na boj proti zmene klímy;

28.

poznamenáva však, že medzi EÚ a Islandom naďalej existujú výrazné rozdiely v otázkach týkajúcich sa riadenia morského života, najmä lovu veľrýb; upozorňuje, že zákaz lovu veľrýb je súčasťou acquis EÚ, a vyzýva na širšiu diskusiu o otázke zrušenia lovu veľrýb a obchodovania s výrobkami z nich;

29.

berie na vedomie, že Island je nevojenským štátom a nevyrába žiadne zbrane; víta pokračujúcu podporu Islandu smerom k civilným operáciám SBOP a jeho pripojenie sa k väčšine vyhlásení a rozhodnutí v oblasti SZBP;

30.

víta tradíciu islandskej zahraničnej politiky zakotvenú v medzinárodnom práve, ľudských právach, rodovej rovnosti, rozvojovej spolupráci a koncepcii bezpečnostnej politiky založenej na občianskych hodnotách;

31.

domnieva sa, že pristúpením Islandu k EÚ by sa zlepšili vyhliadky Únie na to, aby zohrávala aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu v severnej Európe a v arktickej oblasti a prispievala k mnohostrannej správe a udržateľným politickým riešeniam v regióne; pozitívne vníma účasť Islandu v Severskej rade, ako aj na politike Severnej dimenzie EÚ, v Barentsovej euro-arktickej rade a Arktickej rade, ktorá je hlavným viacstranným fórom pre spoluprácu v arktickej oblasti; vyjadruje presvedčenie, že pristúpením Islandu k EÚ by sa ešte viac upevnila európska prítomnosť v Arktickej rade;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné zefektívniť a koordinovať arktickú politiku Európskej únie, a vyjadruje názor, že pristúpením Islandu k EÚ by sa posilnil severoatlantický rozmer vonkajších politík Únie;

33.

nabáda islandské orgány, aby rozšírili verejnú diskusiu o pristúpení k EÚ tak, aby zohľadňovala skutočnosť, že na dosiahnutie úspešných rokovaní je potrebné pevné odhodlanie; vyzdvihuje Island pre vytvorenie verejnej webovej stránky eu.mfa.is a víta intenzívnejšiu a vyváženejšiu diskusiu o kladoch a záporoch členstva v EÚ, ktorá prebieha v islandských médiách;

34.

vyzýva Komisiu, aby islandským orgánom – pokiaľ o to požiadajú – poskytla materiálnu a technickú podporu, aby im pomohla zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s prístupovým procesom a zorganizovať dôkladnú a rozsiahlu celonárodnú kampaň založenú na zrozumiteľných, presných a objektívnych informáciách o dôsledkoch členstva v EÚ, aby sa islandskí občania v budúcom referende o pristúpení mohli rozhodnúť na základe príslušných informácií;

35.

vyjadruje nádej, že okrem rôznych politických stanovísk môže verejná mienka založená na informáciách pozitívne ovplyvniť aj úsilie islandských orgánov o členstvo v EÚ;

36.

domnieva sa, že je veľmi dôležité poskytnúť občanom EÚ jasné a komplexné informácie založené na faktoch týkajúce sa dôsledkov pristúpenia Islandu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere vyvíjali úsilie, a považuje za rovnako dôležité vypočuť si obavy a otázky občanov a zaoberať sa nimi, ako aj reagovať na ich názory a záujmy;

37.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, predsedníčke islandského parlamentu Althingi a islandskej vláde.