2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/19

—

so zreteľom na protokoly zmluvy o pristúpení (Protokol č. 4 o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve, Protokol č. 9 o bloku 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku a článok 30 Protokolu o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie),

—

so zreteľom na nariadenia Rady o vykonávaní Protokolu č. 4 o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve (1), Protokolu č. 9 o bloku 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku (2) a o finančnej pomoci Únie v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky (program Kozloduj) (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o využívaní finančných zdrojov vyčlenených na odstavenie jadrových zariadení (KOM(2007)0794) a sprievodný dokument nazvaný Údaje EÚ o financovaní vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky (SEK(2007)1654),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 24. októbra 2006 o správe finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0054/2011),

A.

keďže tri kandidátske krajiny EÚ – Litva, Slovensko a Bulharsko – prevádzkovali jadrové elektrárne starého typu, o ktorých sa rozhodlo, že budú uzatvorené, a v prístupových rokovaniach boli dohodnuté pevné dátumy odstavenia blokov v troch uvedených jadrových elektrárňach,

B.

keďže EÚ uznala, že predčasné odstavenie a následné vyradenie týchto blokov v troch jadrových elektrárňach z prevádzky znamenalo výraznú finančnú a hospodársku záťaž, ktorú nemohli plne hradiť tieto členské štáty, a preto sa v zmluvách o pristúpení i v následných nariadeniach Rady o ich vykonávaní stanovilo poskytnutie finančnej pomoci uvedeným členským štátom; keďže však nebolo jasne stanovené, či by pomoc mala pokryť plné náklady na vyradenie z prevádzky alebo kompenzovať všetky hospodárske dôsledky; konštatuje, že Bulharsko a Slovensko sú aj v súčasnosti naďalej čistými vývozcami elektriny,

C.

keďže pomoc umožňuje opatrenia v týchto oblastiach:

D.

keďže pomoc sa začala poskytovať pred prístupom a pred odstavením príslušných blokov a finančné prostriedky sa akumulovali v medzinárodných podporných fondoch na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (IDSF), zatiaľ čo pokračovali administratívne prípravy,

E.

keďže vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s ich odpadom je technicky zložitá operácia, ktorá si vyžaduje značné finančné zdroje a je s ňou spojená environmentálna, technická, sociálna a finančná zodpovednosť,

1.

konštatuje, že Litva, Slovensko a Bulharsko splnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pristúpení a príslušné bloky v troch jadrových elektrárňach včas odstavili: blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina bol odstavený 31. decembra 2004 a blok 2 31. decembra 2009; blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice V1 bol odstavený 31. decembra 2006 a blok 2 31. decembra 2008; bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj boli odstavené 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 31. decembra 2006;

2.

ďalej konštatuje, že všetky tri členské štáty sa v súvislosti s odstavením reaktorov pokúsili znovu rokovať o svojich politických záväzkoch, čo viedlo k odkladom tohto procesu;

3.

konštatuje, že na poskytovanie finančnej pomoci existuje právny základ; berie na vedomie, že sumy sú stanovené na každý rok rozhodnutím Komisie na základe jednotlivých ročných kombinovaných programových dokumentov, čo umožňuje zaručiť kontrolu vývoja a financovania schválených projektov;

4.

konštatuje, že pre obmedzené skúsenosti EÚ s vyraďovaním elektrární z prevádzky a pre obmedzené množstvo údajov o tejto oblasti sa o finančnej pomoci rozhodlo bez možnosti vymedzenia finančného stropu; konštatuje, že presné podmienky pre stanovenie stropov neexistovali ani potom, ako boli navrhnuté plány a stratégie vyraďovania z prevádzky, čo viedlo k tomu, že o ďalšej finančnej pomoci sa muselo rozhodovať podľa jednotlivých etáp a na základe jednotlivých prípadov;

5.

domnieva sa, že cieľom pomoci Spoločenstva je poskytnúť týmto trom štátom podporu pri vyrovnávaní sa s finančnou a hospodárskou záťažou, ktorú zapríčinili pevné termíny predčasného odstavenia, a pokryť náklady na mnohé významné činnosti v oblasti vyraďovania z prevádzky, investovať do energetických projektov s cieľom znížiť energetickú závislosť a pomôcť so zmiernením sociálnych dôsledkov vyradenia elektrární z prevádzky; konštatuje však, že vo všetkých troch prípadoch náklady na vyradenie elektrární z prevádzky prekročili výšku plánovanej pomoci EÚ a pravdepodobne prekročia aj pôvodné odhady; ďalej konštatuje, že veľká časť finančných prostriedkov bola použitá na energetické projekty, a nie na hlavný cieľ finančnej pomoci, ktorým je vyradenie jadrových elektrární z prevádzky;

6.

domnieva sa, že koncepcia solidarity EÚ účinne prispela k zmierneniu hospodárskych dôsledkov predčasného odstavenia elektrární v odvetví energetiky; konštatuje však, že v čase prípravy tejto správy je samotné vyraďovanie z prevádzky naďalej v počiatočnej fáze;

7.

konštatuje, že vyraďovanie príslušných jadrových elektrární z prevádzky by malo mať v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých obyvateľov Európy najvyššiu prioritu;

8.

obáva sa, že nedostatok finančných prostriedkov na opatrenia v rámci vyraďovania z prevádzky povedie k odkladu vyradenia jadrových elektrární z prevádzky a ohrozí životné prostredie a ľudské zdravie;

9.

zdôrazňuje, že otázka bezpečnosti má rozhodujúci význam pre vyraďovanie predčasne odstavených blokov troch uvedených jadrových elektrární z prevádzky; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty, aby to mali na pamäti pri prijímaní všetkých budúcich rozhodnutí o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky vo všeobecnosti, a predovšetkým v prípade týchto troch programov vyraďovania z prevádzky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú koordináciu s členskými štátmi a aby stanovila presné harmonogramy dokončenia projektov;

10.

so znepokojením konštatuje, že podrobné plány vyraďovania z prevádzky v rámci uvedených troch vyraďovacích programov ešte neboli dokončené, v dôsledku čoho neexistujú informácie o harmonogramoch, nákladoch na jednotlivé projekty ani o ich zdrojoch financovania; naliehavo preto vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby dokončili plány, a Komisiu, aby o tom podala správu a aby pripravila podrobné dlhodobé finančné plány pre projekty vyraďovania z prevádzky; vyzýva Komisiu, aby jasne opísala rozsah financovania z prostriedkov EÚ potrebný na realizáciu týchto plánov;

11.

vyzýva Komisiu, aby preštudovala, ako by sa dali pozmeniť metódy financovania operácií vyraďovania elektrární z prevádzky z prostriedkov EÚ so zreteľom na stratégie použité v členských štátoch a ich vnútroštátnych administratívnych štruktúrach a zjednodušiť pravidlá pre správu prostriedkov tak, aby nemali vplyv na bezpečnosť činností v rámci vyraďovania z prevádzky;

12.

konštatuje, že neexistuje jasné rozdelenie zodpovednosti medzi účastníkmi na strane financovania a účastníkmi na strane procesu vyraďovania z prevádzky; domnieva sa, že hlavnú zodpovednosť za realizáciu pomoci EÚ by mala mať Komisia a že by sa mala zaviesť spoločná správa s EBRD;

13.

domnieva sa, že na účely zadávania zákaziek by bolo žiaduce uplatňovať kritérium vzájomnosti v rámci Spoločenstva v prospech európskych podnikov, pričom by sa mali uplatňovať najmä zásady uvedené v článku 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich okrem iného v odvetví energetiky;

14.

konštatuje, že celková finančná pomoc z EÚ týmto trom členským štátom do konca roka 2013 dosiahne 2 847,78 milióna EUR; poukazuje na to, že hoci existujú rozdiely medzi jadrovými elektrárňami, najmä čo sa týka skladovania paliva, programy používajú v zásade rovnakú technológiu; konštatuje však, že v pridelených prostriedkoch sú značné rozdiely: Ignalina (2 bloky) – 1 367 miliónov EUR; Bohunice (2 bloky) – 613 miliónov EUR; a Kozloduj (4 bloky) – 867,78 milióna EUR;

15.

konštatuje na základe údajov dostupných na konci roku 2009, že je rozdielna situácia medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vyplatené sumy: Ignalina – spolu 1 367 miliónov EUR, pridelené 875,5 milióna EUR (64,04 %), vyplatené 760,4 milióna EUR (55,62 %); Bohunice – spolu 613 miliónov EUR, pridelené 363,72 milióna EUR (59,33 %), vyplatené 157,87 milióna EUR (25,75 %); Kozloduj – spolu 867,78 milióna EUR, pridelené 567,78 milióna EUR (65,42 %), vyplatené 363,149 milióna EUR (41,84 %), a to najmä pre rozdielne načasovanie odstavenia;

16.

považuje za nevyhnutné, aby sa fondy spravovali a ich prostriedky využívali absolútne transparentne; uznáva význam náležitého a transparentného riadenia finančných zdrojov s primeranou vonkajšou kontrolou s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu s energiou; odporúča v tejto oblasti transparentnosť a účasť verejnosti;

17.

berie na vedomie tieto dokončené audity a hodnotenia: „Hodnotenie v polovici obdobia, ktoré sa týka pomoci pri vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky v Litve a na Slovensku“ (2007), interné audity (EK) všetkých troch programov v roku 2007, audity riadiaceho výboru členských štátov (CPMA), ktoré uskutočnil Európsky dvor audítorov (EDA) v rokoch 2008 a 2009 v súvislosti s elektrárňou Ignalina, audit EDA pri príprave vyhlásenia o vierohodnosti z roku 2008, štúdia EDA o uskutočniteľnosti z roku 2009; a berie na vedomie tieto prebiehajúce činnosti: oznámenie Komisie očakávané začiatkom roku 2011, externý finančný audit (EK) fondu pre Bohunice BIDSF, úplný audit výkonnosti (EDA) týkajúci sa všetkých troch programov;

18.

domnieva sa, že vzhľadom na veľký objem príslušných finančných prostriedkov, nedostatočné skúsenosti s využívaním fondov, neznáme faktory, ktoré sa v procese vyskytli, a následné početné zmeny, úpravy a prideľovanie dodatočných prostriedkov sa množstvo a rozsah vykonaných auditov zdajú nedostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotenie v polovici obdobia týkajúce sa pomoci pri vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky v Litve a na Slovensku zo septembra 2007 vypracované Komisiou nepokrývalo aj Bulharsko (ktoré už v tom čase dostávalo pomoc);

19.

vyjadruje hlbokú ľútosť nad tým, že neexistujú výročné správy Komisie pre Európsky parlament o využívaní finančných prostriedkov vyčlenených na vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky; vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala situáciu a podávala Európskemu parlamentu každoročne správy o zlepšeniach vo využívaní finančných prostriedkov a o tom, či je pravdepodobné, že akumulované finančné prostriedky určené na vyradenie týchto konkrétnych blokov troch jadrových elektrární z prevádzky sa vyčerpajú v nasledujúcich troch rokoch;

20.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu s cieľom ubezpečiť sa, že existuje možnosť prideľovať finančné prostriedky na budúce projekty vyraďovania z prevádzky do roku 2013, najmä preto, že povolenie na vyradenie z prevádzky bude vydané pre Bohunice v júli 2011 a pre Kozloduj koncom roku 2011 a koncom roku 2012;

21.

vyzýva Komisiu, aby pred akýmkoľvek ďalším prideľovaním prostriedkov EÚ predložila porovnávacie informácie o plnení pôvodných a revidovaných harmonogramov jednotlivých etáp procesov vyraďovania z prevádzky, ako aj o opatreniach v oblasti energetiky a v sociálnej oblasti;

22.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o konkrétnych zlepšeniach, ktoré nastali v dôsledku ustanovenia riadiaceho výboru členských štátov v roku 2007, ktorý jej má pomáhať pri plnení programu pomoci, a aby podala správu o procesných zmenách, ku ktorým odvtedy došlo;

23.

berie na vedomie, že audit EDA ešte prebieha; navrhuje, aby tento audit pomohol odhaliť ciele využívania finančných prostriedkov a jeho efektivitu, ako aj realizovateľné návrhy do budúcnosti, a aby vyhodnotil dodatočné finančné prostriedky potrebné na vyradenie z prevádzky; navrhuje, aby audit – keďže ide o úplný audit výkonnosti – objasnil:

24.

navrhuje, že pokiaľ ide o budúce činnosti, ktoré sa majú financovať z pridelených prostriedkov EÚ v rokoch 2007 – 2013, treba objasniť aj ďalšie otázky:

25.

so znepokojením konštatuje, že neexistuje tím koordinátorov a odborníkov na úrovni EÚ pre všetky tri projekty, ktorý by umožnil, aby sa s programom vyraďovania z prevádzky zaobchádzalo ako s jedným balíkom podľa skúseností EÚ, čo by umožnilo synergiu medzi všetkými tromi prípadmi;

26.

zdôrazňuje, že na zaistenie lepšieho plánovania činností týchto troch programov a výmeny získaných skúseností je potrebná lepšia koordinácia medzi nimi; domnieva sa, že aj EÚ ako celok môže mať prospech z týchto skúseností pri vyraďovaní reaktorov zo služby na konci ich hospodárskeho života; vyzýva preto všetky zainteresované strany, aby vypracovali a zhromaždili najlepšie postupy pri vyraďovaní z prevádzky a aby zabezpečili čo najlepšie využitie získaných skúseností a údajov v iných členských štátoch s jadrovými elektrárňami;

27.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila koordinačný tím, ktorý by mal byť zodpovedný za:

28.

konštatuje, že pri financovaní operácií vyraďovania z prevádzky by sa mala uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“ a že prevádzkovatelia jadrových zariadení by mali zaručiť, aby sa počas doby životnosti jadrových zariadení vyčleňovali primerané finančné zdroje na pokrytie budúcich nákladov na vyraďovanie z prevádzky;

29.

konštatuje, že predčasné odstavenie reaktorov zabránilo plánovanému nahromadeniu potrebných finančných prostriedkov v príslušných vnútroštátnych fondoch určených na pokrytie všetkých nákladov spojených s vyradením elektrární z prevádzky;

30.

vzhľadom na rôzne stratégie uplatňované členskými štátmi vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné spôsoby zosúladenia prístupov k financovaniu vyraďovania z prevádzky v EÚ s cieľom zabezpečiť včasnú akumuláciu potrebných finančných zdrojov bez toho, aby sa ohrozila bezpečnosť a zabezpečenie procesu vyraďovania z prevádzky;

31.

víta skutočnosť, že väčšina projektov programu Ignalina v oblasti energetickej efektívnosti a zabezpečovaní dodávok elektriny sa v súčasnosti vykonáva alebo je už dokončená;

32.

so znepokojením konštatuje, že v prípade kľúčových projektov riadenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom (projekt skladovania vyhoreného paliva a ukladania odpadu) došlo k závažným meškaniam, ktoré zapríčinili v porovnaní s pôvodným odhadmi dodatočné náklady; konštatuje, že časová rezerva systému je už takmer vyčerpaná a že meškania môžu postupne dostať celý plán vyraďovania z prevádzky do kritickej situácie, čo by neúmerne zvýšilo náklady; vyzýva Komisiu, aby podala správu o výsledkoch opätovného hodnotenia časového harmonogramu projektu;

33.

konštatuje, že veľká časť finančných prostriedkov bola pridelená na energetické projekty, že sa vyžadujú ešte značné prostriedky na vyradenie z prevádzky a že vnútroštátne prostriedky na pokrytie týchto nákladov nie sú postačujúce: v štátnom fonde na vyradenie jadrovej elektrárne Ingalina z prevádzky sa zatiaľ naakumulovalo len niečo vyše 100 miliónov EUR (zatiaľ čo iba technické náklady na vyradenie z prevádzky sú 987 až 1 300 miliónov EUR) a značná časť z tejto sumy sa použila na iné projekty než vyradenie z prevádzky; žiada, aby v tomto smere boli prijaté náležité opatrenia, a to predovšetkým opatrenia daného členského štátu;

34.

víta pokrok v plnení programu Bohunice;

35.

konštatuje však, že zatiaľ čo pomoc Spoločenstva je projektovaná na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, predovšetkým reaktorov V1, a na zabezpečenie dodávok, vnútroštátny jadrový fond nevyčlenil žiadne zdroje určené osobitne na financovanie prebiehajúceho projektu vyraďovania z prevádzky A1;

36.

konštatuje však, že v prípade uskutočňovania niektorých projektov vyraďovania z prevádzky, ako je rekonštrukcia systému fyzickej ochrany oblasti, projekt nakladania s „historickým odpadom“ a výstavba dočasného skladiska rádioaktívneho odpadu v Bohuniciach, došlo k závažným meškaniam; naliehavo žiada Komisiu a slovenskú stranu, aby prijali opatrenia na predchádzanie meškaniam a zabránili ohrozeniu plánovaného pokroku prác na vyraďovaní z prevádzky;

37.

víta celkovo dobré technické a finančné plnenie programu Kozloduj a preskúmanie stratégie vyraďovania z prevádzky pre bloky 1 – 4, ktorá bola zmenená z pôvodnej stratégie odloženej demontáže na stratégiu okamžitej postupnej demontáže;

38.

so znepokojením konštatuje, že energetické projekty majú dosť vysoký podiel na prideľovaní vyčlenených verejných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby sledovala plnenie zostávajúcich energetických projektov a podala o výsledkoch správu; žiada, aby sa zvýšil podiel projektov v oblasti vyraďovania z prevádzky a odpadu v zostávajúcom období plnenia programu Kozloduj;

39.

zdôrazňuje, že je potrebná komplexná administratívna koordinácia medzi Štátnym podnikom pre rádioaktívny odpad, ktorý je v súčasnosti zodpovedný za bloky 1 – 2, a jadrovou elektrárňou Kozloduj, zodpovednou za bloky 3 – 4; vyzýva bulharskú stranu, aby zanalyzovala a urýchlene zaviedla potrebné zlepšenia v súvislosti s týmto rozdeleným riadením a/alebo ustanovila spoločné riadenie pre bloky 1 – 4;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam Bulharska, Litvy a Slovenska.