2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/1

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (5),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (6),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (7),

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín prijatý 18. decembra 1990,

—

so zreteľom na Ženevský dohovor z 28. júla 1951 a na Protokol o štatúte utečencov z 31. januára 1967,

—

so zreteľom na globálny prístup k migrácii, ktorý schválila Európska rada 13. decembra 2005 a v ktorom je vymedzený vonkajší rozmer migračnej politiky a jej tri hlavné priority, a to podporovanie legálnej migrácie, boj proti nelegálnej migrácii a prepojenie migrácie a rozvoja,

—

so zreteľom na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle prijatý Radou v októbri 2008, na prvú výročnú správu Komisie o prisťahovalectve a azyle z roku 2009 (KOM(2010)0214) a na závery Rady o vývoji v nadväznosti na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle z 3. júna 2010,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Afriky a EÚ o migrácii a rozvoji podpísané 23. novembra 2006 v Syrte, ktoré zdôrazňuje potrebu, aby sa africké štáty a členské štáty EÚ zaviazali k partnerstvu medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami s cieľom účinnejšie riadiť migráciu, zohľadňujúc pri tom jej súvislosť s rozvojom,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 18. a 19. júna 2009 týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva,

—

so zreteľom na Štokholmský program na obdobie rokov 2010 – 2014 a na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, ako aj na akčný plán Komisie na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

—

so zreteľom na správu vysokej predstaviteľky a Komisie o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti zo 14. marca 2008, na súvisiace odporúčania z 18. decembra 2008 a na závery Rady z 8. decembra 2009,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z ministerskej konferencie o budovaní partnerstiev v oblasti migrácie, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2009 v Prahe,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o nadnárodnom organizovanom zločine z decembra 2000 a na jeho protokoly,

—

so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Líbyou o programe spolupráce v oblasti migrácie, ktorú 4. októbra 2010 v Tripolise podpísali komisárka Malmströmová, komisár Füle a v mene Líbye pán Músá Kúsa, tajomník všeobecného ľudového výboru pre zahraničné vzťahy a medzinárodnú spoluprácu, a pán Júnis al-Ubajdí, tajomník všeobecného ľudového výboru pre verejnú bezpečnosť,

—

so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu Rady z 20. januára 2011 týkajúce sa rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou (8),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Tripolisu vydané na treťom samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal v líbyjskom Tripolise v dňoch 29. a 30. novembra 2010,

—

so zreteľom na prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej, s ktorým vystúpila na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 4. mája 2010 a v ktorom zdôraznila potrebu komplexného prístupu ku krízovému manažmentu a budovaniu mieru a vyzdvihla jednoznačné prepojenie medzi bezpečnosťou, rozvojom a ľudskými právami,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (smernica o modrých kartách) (9),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z pražského samitu Východného partnerstva zo 7. mája 2009, ktorým sa začalo Východné partnerstvo,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup (10), najmä na jeho odseky 71, 72 a 73,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o eritrejských utečencoch držaných ako rukojemníkov v Sinaji (11),

—

so zreteľom na závery predsedníctva z konferencie s názvom Smerom k multidisciplinárnemu prístupu k predchádzaniu obchodovaniu s ľudskými bytosťami, k trestnému stíhaniu páchateľov a k ochrane obetí z 27. januára 2011,

—

so zreteľom na článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „politiky Únie vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo sa riadia zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov, a keď je to potrebné, obsahujú právne akty Únie prijaté v tejto oblasti vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady“,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0075/2011),

A.

keďže politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť, politický útlak a autoritárske režimy sú hlavnou hnacou silou migrácie, v dôsledku ktorej dotknuté spoločenstvá prichádzajú o reálne miestne perspektívy a príjem, a teda o právo rozhodovať sa v prospech migrácie alebo proti nej, čím vystavujú svoje životy neustálemu ohrozeniu, pričom im ako jediné riešenie ostáva migrácia, keďže zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú čoraz častejšou príčinou migrácie,

B.

keďže migráciu vyplývajúcu z nestability spôsobuje najmä vojna a ozbrojené konflikty alebo hrozba takýchto udalostí, zneužívanie ľudských práv, a to aj prenasledovanie alebo obmedzovanie práv politických protivníkov, menšín vrátane náboženských a etnických menšín a lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), ako aj znevýhodnených skupín, prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, nedostatok reálnych hospodárskych výhľadov a udržateľnej štruktúry na zabezpečenie demokracie a dobrej správy a na dodržiavanie a podporu občianskych, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych práv,

C.

keďže migrácia ako dlhodobý celosvetový jav prispieva k výmene myšlienok, ale má za následok aj výzvy, pokiaľ ide o integráciu do hostiteľských spoločností, čím prináša kultúrne i hospodárske obohatenie Európskej únie, ako aj úlohy v oblasti sociálneho začleňovania a prispôsobenia; keďže EÚ potrebuje značné, ale kontrolované prisťahovalectvo na podporu starnúceho obyvateľstva a riešenie ďalších sociálnych a hospodárskych problémov,

D.

keďže migračné toky síce v minulosti menili svoje smerovanie podľa toho, kde vznikal najväčší tlak, no nikdy neustali, a keďže migráciu nemožno zastaviť, ale je pravdepodobné, že v budúcich desaťročiach sa zmení jej rozsah a zložitosť, preto je potrebné zaoberať sa ňou, aby sa zabránilo ľudskému utrpeniu,

E.

keďže legálna migrácia je proces, ktorý je optimálny pre jednotlivcov snažiacich sa o odsťahovanie z krajiny pôvodu i pre prijímajúcu krajinu,

F.

keďže migračné toky spôsobené nestabilitou v podobe nelegálneho prisťahovalectva viac doliehajú na členské štáty, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach EÚ,

G.

keďže žiaden členský štát EÚ doteraz neratifikoval Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; keďže tento dohovor je najrozsiahlejším medzinárodným právnym rámcom na ochranu práv migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín a keďže nabáda štáty k tomu, aby pri príprave a realizácii politík, ktoré sa týkajú migrácie pracovnej sily, rešpektovali práva migrantov,

H.

keďže hospodárska nestabilita má osobitne silný dosah na mladšie generácie, ženy a menšiny alebo znevýhodnené skupiny, ktoré nemajú vyhliadky na zamestnanie, a preto sa môžu ľahko stať obeťami násilia, radikalizmu a verbovania zo strany teroristických skupín,

I.

keďže zmena klímy je spojená s nedostatkom potravín a vody, odlesňovaním a degradáciou pôdy a je čoraz viac považovaná za hlavnú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu,

J.

keďže ľuďom, ktorých z ich domovov vyhnali rozsiahle katastrofy spôsobené zmenou klímy, je potrebné pomôcť a chrániť ich; keďže však súčasné právo týkajúce sa utečencov neuznáva právo na medzinárodnú ochranu pre utečencov z klimatických dôvodov,

K.

keďže v niektorých regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy a z nej vyplývajúcej straty biodiverzity, ako je sahelský región, sa migrácia stala jediným spôsobom, ako sa prispôsobiť meniacej sa klíme,

L.

keďže niektorí migranti môžu byť súčasne žiadateľmi o azyl a prípadne môžu získať štatút utečenca,

M.

keďže využívanie nelegálnej migrácie nielen vystavuje životy migrantov vysokému riziku, ale je veľmi často spojené s najzávažnejšími formami zneužívania ľudských práv vrátane otrockej práce, sexuálneho zneužívania, zneužívania detí a násilia založeného na rodovej príslušnosti; keďže činnosti, ktoré EÚ vykonáva s cieľom predchádzať takémuto zneužívaniu a chrániť migrantov vrátane nelegálnych migrantov, by sa v núdzových situáciách mali zintenzívniť, aby boli účinnejšie,

N.

keďže prevádzanie migrantov sa týka takmer každej krajiny na svete; keďže využívanie nelegálnej migrácie, z ktorej sa, žiaľ, stal výnosný obchod pre organizovaný zločin, môže byť spojené aj s pašovaním zbraní a obchodovaním s ľuďmi a drogami; keďže využívanie nelegálnej migrácie môže byť jedným zo zdrojov financovania radikálnych a teroristických skupín a spôsobuje, že migranti sa môžu stať obeťami skupín organizovaného zločinu a sietí extrémistov,

O.

keďže v politikách EÚ by sa mala venovať osobitná pozornosť najzraniteľnejším migrantom, najmä maloletým osobám bez sprievodu,

P.

keďže nelegálna migrácia ovplyvňuje riadenie migrácie a integračné kapacity prijímajúcich, ako aj tranzitných krajín; keďže v niektorých prípadoch, pokiaľ ide o tranzitné krajiny, to môže narušiť vyhliadky miestnych trhov práce na udržateľnosť a rozvoj, a teda spôsobiť väčšiu nestabilitu,

Q.

keďže očakávaný demografický rast v krajinách pôvodu, ako aj v tranzitných krajinách, najmä v Magrebe, Mašreku a celej severnej Afrike, by mohol mať negatívny vplyv na vyhliadky na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, čím sa v týchto krajinách zhorší sociálna a hospodárska situácia, ak sa neprijmú potrebné politické a hospodárske rozhodnutia; keďže tieto okolnosti spolu s absenciou demokratických zásad povedú k vnútornému napätiu a nestabilite, ako ukázali nedávne demonštrácie v Tunisku, Alžírsku, Egypte a niekoľkých ďalších krajinách arabského sveta, a v dôsledku toho povedú k zvýšeniu migračných tokov, čo ešte viac zaťaží integračnú kapacitu prijímajúcich krajín,

R.

keďže EÚ by mala so zreteľom na súčasný demografický vývoj zvážiť, do akej miery chce v nadchádzajúcich rokoch otvoriť svoje hranice migračným tokom z krajín pôvodu a z tranzitných krajín s cieľom zmierniť ich domáci demografický rast a z toho vyplývajúce sociálne napätia, a teda im pomôcť pri zachovaní ich vnútornej stability, a do akej miery musí investovať do obnoveného hospodárskeho programu pre tieto krajiny vrátane programu zameraného na investície a tvorbu pracovných miest,

S.

keďže by sa mali prijať opatrenia s cieľom zabrániť novým vlnám rasizmu a xenofóbie v prijímajúcich a tranzitných krajinách,

T.

keďže migrácia do EÚ tvorí len časť omnoho obsiahlejšieho problému, ktorým je migrácia z juhu na sever a migrácia v rámci južných krajín; keďže geografická blízkosť krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika (ESP), k EÚ a zároveň výrazné rozdiely v úrovni medzi právnymi predpismi niektorých týchto krajín a predpismi EÚ v oblasti migrácie môžu pre tieto krajiny vytvoriť konkurenčnú výhodu, čím sa posilní ich štatút tranzitných krajín a obmedzí sa ich angažovanosť a povinnosti ako potenciálnych prijímajúcich krajín,

U.

keďže ESP by mala aktívnejšie podporovať kapacitu susedných štátov EÚ, pokiaľ ide o riadenie migrácie,

V.

keďže nedávny dramatický vývoj v Egypte a ďalších krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu by mohol viesť k zvýšeniu legálnych aj nelegálnych migračných tokov do Európy,

W.

keďže napätie medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, ako aj medzi prijímajúcimi a tranzitnými krajinami v otázkach riadenia migračných tokov by sa mohlo v budúcnosti pri absencii harmonizovanej, koordinovanej a účinnej migračnej politiky stať zdrojom potenciálneho konfliktu a sporov; keďže však koordinovanejší a komplexnejší prístup k riadeniu migrácie môže zvýšiť mieru rešpektovania dôstojnosti všetkých migrantov, ktorí môžu potenciálne prispieť k splneniu potrieb tranzitných krajín a krajín určenia v oblasti pracovných síl a urýchliť rozvoj v krajinách pôvodu; keďže koordinovanejší a komplexnejší prístup k riadeniu migrácie by mal zabezpečiť úplné dodržiavanie ľudských práv migrantov, ktorí sa môžu nachádzať v núdzovej situácii,

X.

keďže legálne a transparentné remitencie môžu zohrávať potenciálne pozitívnu úlohu pri podpore hospodárskeho rozvoja, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zaisteniu práva migrantov podporovať svoje rodiny a investovať do svojich krajín,

Y.

keďže EÚ si musí vytvoriť efektívnu a rozumnú migračnú politiku podobnú politikám, ktoré sa uplatňujú v Kanade, Austrálii alebo na Novom Zélande; keďže nestabilita v susedných regiónoch EÚ ohrozuje vytvorenie takejto politiky,

Z.

keďže zahraničná politika EÚ môže pozitívne doplniť a posilniť politiky EÚ v oblasti migrácie a musí sa venovať všetkým zdrojom nestability v krajinách pôvodu a zabezpečovať aktívny dialóg s tranzitnými krajinami o jednotných normách platných pre ich vnútroštátne právne predpisy o migrácii a založených na ľudských právach, a tým vytvoriť rovnaké podmienky, podľa ktorých sa budú prijímajúce aj tranzitné krajiny riadiť tými istými pravidlami a migrantom poskytovať rovnakú úroveň ochrany; keďže rozdielna úroveň rozvoja medzi jednotlivými tranzitnými krajinami si vyžaduje, aby EÚ poskytla finančnú pomoc a pomohla im tak dosiahnuť štandardnú úroveň porovnateľnú s úrovňou krajín EÚ,

AA.

keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka zdôraznila význam komplexného prístupu k otázkam bezpečnosti a stability, prostredníctvom ktorého môžu stratégie rozvoja a zabezpečenie udržateľných hospodárskych vyhliadok doplniť a ešte viac posilniť operácie zamerané na udržanie a upevnenie mieru, a tým vytvoriť podmienky dlhodobejšej stability a bezpečnosti,

AB.

keďže nová štruktúra zahraničnej politiky, ktorá bola zavedená Lisabonskou zmluvou, ako aj zriadenie ESVČ poskytujú príležitosť rozvíjať veľmi cenné synergie medzi zahraničnou politikou a obrannou politikou na jednej strane a medzi ESP a politikou spolupráce v oblasti rozvoja na druhej strane ako vzájomne sa posilňujúce a prepojené aspekty a stratégie; keďže nová štruktúra takisto umožňuje, aby vo vonkajších opatreniach EÚ zohrávala úlohu aj kultúrna diplomacia; keďže tieto synergie by sa mali zohľadniť už vo fáze plánovania,

AC.

keďže je potrebné rozlišovať medzi migrantmi a žiadateľmi o azyl a utečencami,

1.

víta nedávne návrhy Komisie o legálnej migrácii osôb, ktoré nie sú uchádzačmi o azyl, a naliehavo ju žiada, aby vytvorila ďalšie nástroje na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky, na riadenie hospodárskej migrácie s cieľom podporovať hospodársky a sociálny pokrok v prijímajúcich a tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu a na posilnenie sociálnej súdržnosti zlepšením integrácie migrantov; zdôrazňuje potrebu poskytovania primeraných informácií o možnostiach legálneho prisťahovalectva do EÚ s cieľom predchádzať nelegálnej migrácii, lepšie využívať programy EÚ v oblasti legálneho prisťahovalectva, objasniť súčasné perspektívy a možnosti v rámci EÚ a poukázať na falošné sľuby, ktoré migrantom dávajú nelegálni prevádzači, čím sa obmedzia zisky z organizovaného zločinu a obchodovania s ľuďmi, ktoré plynú z potreby týchto ľudí presťahovať sa; vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na ochranu zraniteľných skupín a osôb (najmä žien a detí), ktoré sa často stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania, a naliehavo ju žiada, aby v tretích krajinách zriadila strediská, ktoré budú informovať o možnostiach migrácie do EÚ; požaduje však vyvážený prístup medzi podporou legálnej migrácie do EÚ a zaistením toho, aby EÚ mala kapacitu prijať a úspešne integrovať migrantov;

2.

pripomína, že dobre riadená legálna migrácia môže tretím krajinám priniesť aj výhody v podobe finančných prostriedkov, ktoré prisťahovalci posielajú do svojej krajiny pôvodu; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je presadzovať zapojenie migrantov do rozvojových a vzdelávacích projektov v krajine ich pôvodu;

3.

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s krajinami mimo EÚ s cieľom zaistiť, aby boli informácie súvisiace s legálnou migráciou bez problémov dostupné a aby mala legálna migrácia aktívnu podporu;

4.

domnieva sa, že vynútená migrácia je okrem iného výsledkom zlyhávajúceho hospodárstva, rastu chudoby, porušovania ľudských práv, zhoršovania životného prostredia, narastajúcich rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami, občianskych vojen, vojen o kontrolu nad prírodnými zdrojmi a politického prenasledovania;

5.

podporuje analýzu a politickú líniu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky, v rámci ktorej zdôrazňuje potrebu komplexného a jednotného prístupu založeného na cielených stratégiách pre rozvoj a pre oblasť ľudských práv ako dodatočného kľúčového nástroja zahraničnej politiky EÚ na boj proti problémom stability a bezpečnosti a na posilnenie účinnosti operácií zameraných na udržanie a budovanie mieru; v tejto súvislosti vyzýva na posilnenie úlohy agentúry FRONTEX, aby mohla lepšie kontrolovať migračné toky; domnieva sa, že v súvislosti s novou štruktúrou zahraničnej politiky, ktorá bola zavedená Lisabonskou zmluvou, a vytvorením ESVČ je dôležité posilniť ďalší medziinštitucionálny dialóg a posudzovanie základov a cieľov takéhoto komplexného prístupu, najmä pokiaľ ide o cielené plánovanie a partnerstvá s prijímajúcimi krajinami, čo môže zabezpečiť udržateľný proces demokratizácie, dobrú správu, dodržiavanie ľudských práv a hospodársky rast, a teda posilniť tak bezpečnosť a stabilitu;

6.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala systém stáleho dohľadu nad všetkými činnosťami agentúry FRONTEX spojenými s riadením migračných tokov; domnieva sa, že do celého zmeneného znenia nariadenia o agentúre FRONTEX sa musí jasne zapracovať rozmer ľudských práv v súvislosti so všetkými operáciami tejto agentúry, najmä právo každého človeka opustiť svoju krajinu, zákaz navrátenia a právo požiadať o azyl; víta úspešnú činnosť agentúry FRONTEX a jej spoluprácu s členskými štátmi pri uplatňovaní spoločného európskeho azylového systému a rovnako víta zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO); domnieva sa, že činnosť a operácie agentúry FRONTEX a úradu EASO majú byť stabilné a trvalé, aby členské štáty, ktorých sa migrácia týka zvlášť závažným spôsobom, mohli dostať potrebnú podporu; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť solidaritu medzi všetkými členskými štátmi EÚ, najmä tými najzraniteľnejšími, s cieľom čo najúčinnejšie koordinovať politiky a spoločne znášať záťaž;

7.

konštatuje, že na pozadí silnejúceho multilateralizmu s viacerými medzinárodnými aktérmi a významnými darcami, ako sú EÚ, USA, Japonsko, Čína a z dlhodobého hľadiska prípadne i ďalšie krajiny skupiny BRIC ako Brazília a India, predstavuje stabilita a bezpečnosť spoločný cieľ a kľúčový predpoklad celosvetového hospodárskeho rastu; ďalej konštatuje, že výzvy stability a bezpečnosti si vyžadujú nielen príslušné zdroje, a to v období rozpočtových obmedzení, ale aj úspory z rozsahu a koordinované úsilie; domnieva sa, že je potrebné začať sa zamýšľať nad aktívnym dialógom o koordinovaných geografických a tematických stratégiách bezpečnosti, stability a pomoci medzi EÚ, USA, Japonskom a Čínou a medzinárodnými finančnými inštitúciami, čo by zabezpečilo výraznejšie kolektívne pôsobenie a vyváženejšie, cielenejšie a efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov a pritom aj spravodlivé rozdelenie záťaže; so zreteľom na nedávne preskúmanie zahraničnej pomoci Bieleho domu, v ktorom bola vyzdvihnutá hodnota koordinovania pomoci s ostatnými významnými darcami, sa domnieva, že prvým významným krokom smerom k takýmto úvahám by mohol byť samit EÚ – USA o posilnenej spolupráci v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci, aby sa z transatlantického hľadiska stanovili spoločné oblasti záujmu a základy koordinácie politiky;

8.

naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že každá dohoda o readmisii podpísaná EÚ a jej členskými štátmi bude v plnej miere rešpektovať ľudské práva a zásadu nenavracania a nebude vystavovať riziku nikoho, kto potrebuje medzinárodnú ochranu;

9.

konštatuje, že je veľmi prínosné poskytovať utečencom útočisko v susedných krajinách, a vyzýva EÚ, aby to považovala za prioritu;

10.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnosti existuje na svete približne 38 nestabilných štátov (Failed States Index 2010 organizácie Fund for Peace) s 1 miliardou (Svetová banka) obyvateľov, ktorých sa dotýkajú problémy súvisiace s nestabilitou; konštatuje, že nestabilné štáty sú najviac ohrozované vnútornými a vonkajšími otrasmi politickej a hospodárskej povahy a že nestabilita štátu prispieva k migračnému procesu;

11.

domnieva sa, že podpora politicky a hospodársky nestabilných štátov, ktoré sú pravdepodobne zdrojom nelegálnej migrácie a napätia v oblasti bezpečnosti a stability, by mala okrem rozpočtovej podpory a pomoci a stratégií na zabezpečenie alebo upevnenie stability vždy zahŕňať priame investície a stratégie prístupu na trh EÚ, stratégie rozvoja vidieka a potravinovej bezpečnosti, podporu v oblasti rozvojových cieľov tisícročia, politiky tvorby pracovných miest, rozvoj infraštruktúry, podporu MSP, nástroje a stratégie v oblasti mikroúverov zamerané na podporovanie demokratizácie a dobrej správy, sociálneho začlenenia, posilnenia postavenia žien a menšinových alebo znevýhodnených skupín a náboženskej tolerancie, a tým maximalizovať miestne vyhliadky a alternatívy pre potenciálnych migrantov; rozhodne vyjadruje presvedčenie, že tieto stratégie musia byť založené na aktívnych partnerstvách, ktoré uplatňujú zásady zodpovednosti a posilnenia postavenia prijímajúcich krajín, ale aj ciele, jasné plány a podmienky ich splnenia vymedzené spolu s darcovskými krajinami, ako aj kritériá a prísne normy zodpovednosti; zdôrazňuje, že základným kritériom pre programy financované v tomto rámci by malo byť dosiahnutie pridanej hodnoty, a to na regionálnej, ako aj na miestnej úrovni, čím sa zabezpečí, aby tieto programy podstatne prispievali k rozvoju miestnych ekonomík;

12.

zdôrazňuje, že akýkoľvek výskum a analýza budúcich migračných trendov a foriem migrácie, ako sú krátkodobá migrácia, okružná migrácia a sezónna migrácia, by mali zohľadňovať možné spúšťacie mechanizmy, ako je politická a hospodárska kríza alebo vplyv zmeny klímy v krajinách pôvodu;

13.

vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni prijali opatrenia, ktorými by nabádali krajiny pôvodu, aby prijali a zaviedli opatrenia a politiky, ktoré im umožnia sociálny, hospodársky a demokratický rozvoj, aby ich občania neboli nútení migrovať;

14.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v úsilí v oblasti rozvoja a demokratizácie krajín pôvodu a aby podporovali zásady právneho štátu s cieľom riešiť už v základoch problémy spojené s migráciou;

15.

nabáda na vytvorenie informačných a riadiacich stredísk pre migráciu mimo EÚ s cieľom pomôcť tretím krajinám pôvodu alebo tranzitným krajinám definovať migračnú politiku vo vzťahu k záujmom potenciálnych migrantov a vracajúcich sa migrantov, ponúkať poradenstvo v oblasti legálneho prisťahovalectva, pracovných príležitostí a životných podmienok v krajinách určenia a poskytovať pomoc s odbornou pracovnou prípravou pre potenciálnych migrantov na základe skúseností s pilotným projektom v Bamaku v Mali (CIGEM); žiada Komisiu, aby predkladala gestorskému výboru pravidelné správy o nových iniciatívach na zriadenie takýchto stredísk;

16.

pripomína, že vo svojom uznesení z 21. septembra 2010 o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup Parlament zdôraznil, že EÚ by mala bez váhania uplatňovať sankcie, pokiaľ krajiny nedodržia svoje povinnosti v oblasti riadenia a ľudských práv vyplývajúce z obchodných dohôd, vyzval orgány EÚ, aby prísne sledovali dodržiavanie zásady podmienenosti, ako je uvedené v Dohode z Cotonou, a zdôraznil, že pre poskytovanie podpory z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a nástroja financovania rozvojovej spolupráce musia platiť rovnaké kritériá podmienenosti; zdôrazňuje, že podobné kritériá podmienenosti by sa mali uplatňovať aj na každú pomoc EÚ, ktorá nie je rozvojovou pomocou ani humanitárnou pomocou, vrátane makrofinančnej pomoci poskytovanej prostredníctvom pôžičiek MMF a pôžičkových operácií EIB a EBRD a že takáto pomoc by mala byť založená na partnerstve, spoločných cieľoch a hodnotách a lojalite a mala by byť schopná plniť očakávania darcov aj príjemcov; ďalej zdôrazňuje, že aktívna podpora, ktorú EÚ poskytuje prijímajúcim krajinám, by mala byť účinná a zameraná na výsledky a že by sa mali rešpektovať základné hodnoty EÚ; žiada, aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a Komisia dbali na cieľ lojality voči EÚ a jej základným hodnotám pri formovaní štruktúry finančnej pomoci EÚ a v dvojstranných vzťahoch s krajinami, ktoré sú príjemcami tejto pomoci; domnieva sa, že je potrebné začať sa na úrovni EÚ zaoberať základmi a rozsahom uplatňovania kritérií podmienenosti pre finančnú pomoc EÚ;

17.

víta doložky o ľudských právach vo všetkých bilaterálnych obchodných dohodách EÚ a podporuje zavedenie zásady podmienenosti do obchodných dohôd s rozvojovými krajinami prostredníctvom všeobecného systému preferencií; uznáva, že zásada podmienenosti sa nie vždy uplatňuje, keďže sa ukázalo, že Komisia sa zdráha uplatňovať sankcie voči rozvojovým krajinám, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky v oblasti dodržiavania ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a demokratizácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vždy, keď je to potrebné, zvažovala sankcie, žiada ju však, aby predtým pozorne preskúmala dôsledky takýchto sankcií pre obyvateľstvo prijímajúcich krajín;

18.

domnieva sa, že podobné politiky ako politiky zamerané na krajiny pôvodu by sa mali uplatňovať na tranzitné krajiny, napríklad v oblasti stratégií znižovania chudoby, priamych investícií a prístupu na trh a s dôrazom na program zamestnanosti, ktorá môže zaručiť reálne dlhodobé vyhliadky na sociálne začlenenie, stabilizovať vnútorný trh práce a posilniť dlhodobý potenciál tranzitných krajín;

19.

domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty musia pri riadení nelegálnej migrácie v plnej miere rešpektovať práva žiadateľov o azyl a nepodnikať žiadne kroky, ktoré by prípadným utečencom bránili požiadať o ochranu;

20.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus rozdelenia zodpovednosti za prijímanie žiadateľov o azyl a posudzovanie ich žiadostí, ale aj za boj proti nelegálnej migrácii, čo sú dve oblasti, ktoré neprimerane zaťažujú niektoré členské štáty z dôvodu ich zemepisnej polohy alebo demografickej situácie;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala monitorovací systém na sledovanie dodržiavania práv utečencov a žiadateľov azyl pri vstupných (a predvstupných) kontrolách v súlade s kódexom schengenských hraníc s cieľom čo najskôr odhaliť prípadné nedostatky;

22.

zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií EÚ, ktoré predstavujú významný krok v každom procese demokratizácie a dobrej správy, a domnieva sa, že takéto misie by mali byť súčasťou širšieho rámca podpory v prospech dlhodobej demokratizácie; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby posilnila nadväzné postupy a misie s cieľom overiť, či sa vykonávajú odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je kľúčové zabezpečiť prijatie primeraných nadväzných opatrení týkajúcich sa vykonávania takýchto odporúčaní; zdôrazňuje význam stratégií v oblasti sprostredkovania, predchádzania konfliktom a riešenia konfliktov, ako aj budovania inštitúcií a kapacít pre regionálne organizácie, ako je Africká únia (AÚ), ktorá zohráva dôležitú úlohu pri operáciách zameraných na udržanie a budovanie mieru; domnieva sa, že podpora určená Africkej únii by mala zahŕňať rozvoj kapacít hraničnej kontroly a poskytovať pomoc všetkým migrantom v núdzových situáciách; domnieva sa, že reálne posilnenie regionálnych organizácií, napríklad AÚ, Únie pre Stredozemie a Východného partnerstva, ako multiplikátorov regionálneho mieru a stability posilní regionálnu integráciu a vznik cezhraničných hospodárskych oblastí;

23.

konštatuje, že v oblasti uplatňovania globálneho prístupu k migrácii, ktorého cieľom je podporovať rozsiahle partnerstvá s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a nabádať k súčinnosti medzi migráciou a rozvojom, sa dosiahol pokrok; zdôrazňuje potrebu ďalej zlepšovať využívanie hlavných nástrojov globálneho prístupu k migrácii (partnerstvá v oblasti mobility, migračné misie, migračné profily, platformy spolupráce); zdôrazňuje, že je naďalej potrebné, aby ciele migračnej politiky boli stredobodom politického dialógu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, a že je potrebné v tomto smere zvýšiť politickú súdržnosť, a to najmä vo vzťahu k rozvojovej politike; domnieva sa, že rozličné procesy dialógu by sa mali zracionalizovať, pričom by sa mala posilniť súčinnosť medzi migráciou a rozvojom; domnieva sa, že by sa v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách malo zintenzívniť úsilie na podporu rozvojových projektov, ktoré zvyšujú ich životnú úroveň a zlepšujú ich regulačné a inštitucionálne schopnosti, ako aj infraštruktúru, a to s cieľom účinnejšie riadiť migračné toky a pritom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany a uplatňovanie zásady nenavracania;

24.

zdôrazňuje významnú úlohu Globálneho fóra o migrácii a rozvoji, ktoré poskytuje štruktúrovaný rámec na podporu rozšíreného dialógu a spolupráce medzi vládnymi a mimovládnymi subjektmi vrátane občianskej spoločnosti;

25.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že jedinou dostupnou možnosťou v súčasnej situácii bolo pozastavenie dohody o spolupráci medzi EÚ a Líbyou, a zastáva názor, že toto jej pozastavenie by sa malo zrušiť, len čo sa sformuje nová dočasná vláda ochotná presadzovať demokratické vykonávanie takejto dohody založené na dodržiavaní ľudských práv, pričom cieľom by bolo poskytovanie finančnej podpory africkým krajinám v záujme zabezpečenia perspektívnych alternatív migrácie a rozvoja účinnejšieho systému na riadenie migrácie pracovnej sily v Líbyi tým, že sa umožní čo najlepšie uplatnenie zručností migrantov, ktorí sa už nachádzajú v krajine, zvýši sa kapacita Líbye pritiahnuť migrantov a integrovať ich na sociálnej a hospodárskej úrovni, najmä z krajín na jej južných hraniciach, a položiť základy účinného systému riadenia migrácie v Líbyi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ uplatnila svoj vplyv a presvedčila Líbyu, aby umožnila Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) návrat do krajiny; vyjadruje presvedčenie, že by sa mali uzavrieť dohody o programe spolupráce v oblasti migrácie s ďalšími krajinami v geografickej blízkosti EÚ s cieľom poskytovať spoločnú podporu nestabilným štátom v ich susedstve v súlade s medzinárodnými dohodami;

26.

v súvislosti s riešením súčasnej humanitárnej krízy v severnej Afrike konštatuje, že agentúra FRONTEX nemôže byť hlavným nástrojom riešenia následného migračného toku vychádzajúceho z tohto regiónu a vyzýva EÚ, aby pripravila rýchlu a koordinovanú reakciu ako súčasť koherentnej dlhodobej stratégie zameranej na riešenie politického prechodu a na nestabilné štáty, čím vyrieši základné príčiny migračných tokov; naliehavo žiada Radu, aby zaviedla akčný plán na rozdelenie záťaže s cieľom pomôcť presídliť utečencov z regiónu, ktorý sa zakladá na doložke o solidarite stanovenej v článku 80 ZFEÚ, a aby poskytla podporu vysídleným osobám v súlade s ustanoveniami stanovenými v smernici Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov; vyzýva Radu, aby urýchlila prijatie spoločného programu EÚ pre presídlenie osôb a Európskeho fondu pre utečencov na roky 2008 –2013 v súlade s odporúčaním Európskeho parlamentu z mája 2010; pripomína, že členské štáty musia dodržiavať zásadu nenavracania;

27.

zdôrazňuje kľúčový význam Európskeho parlamentu pri posilňovaní slobody a demokracie v susedných krajinách; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európsky parlament by mal pozorne monitorovať demokratizačný proces na juhu Stredozemia, a preto navrhuje pravidelný štruktúrovaný dialóg ad hoc s PK/VP s cieľom zhodnotiť vývoj v tomto regióne, a tak určiť krátkodobé a strednodobé ciele a príslušné nutné podporné opatrenia;

28.

trvá na tom, aby sa v revidovanej európskej susedskej politike venovala skutočná pozornosť dialógu o ľudských právach a demokracii; domnieva sa, že prodemokratické hnutia a demonštrácie v krajinách ako Tunisko a Egypt a ich brutálne potláčanie zo strany štátnych orgánov dokazujú, že dialógy o demokracii a ľudských právach v rámci európskej susedskej politiky neboli účinné;

29.

víta ukončenie rokovaní o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom a vyzýva na úspešné ukončenie všetkých etáp potrebných na to, aby všetky strany mohli začať túto dohodu čím skôr a v plnom rozsahu uplatňovať;

30.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu nelegálnych migrantov v rámci dohôd, ktoré EÚ uzavrela, alebo ktoré sa chystá uzavrieť, ale aj v rámci dvojstranných dohôd podpísaných členskými krajinami a tretími krajinami s cieľom zastaviť nelegálne prisťahovalectvo a podporovať legálne prisťahovalectvo v prospech prisťahovalcov, spoločností členských krajín EÚ i krajín pôvodu;

31.

domnieva sa, že pre efektívne plánovanie, prijímanie, vykonávanie a hodnotenie migračnej politiky je dôležitá harmonizácia štatistík súvisiacich s migráciou, dosiahnutá v spolupráci s členskými štátmi; zdôrazňuje význam Európskej migračnej siete, ktorá by mohla byť v tejto oblasti výrazným prínosom;

32.

zdôrazňuje naliehavú potrebu ucelených, komplexných a porovnateľných štatistických údajov o migrujúcom obyvateľstve, pretože sústavná zmena v rámci tohto obyvateľstva a charakter súčasných migračných tokov predstavujú skutočný problém pre tvorcov politík, ktorí potrebujú spoľahlivé údaje a informácie, o ktoré by sa mohli opierať pri prijímaní rozhodnutí;

33.

vyzýva Komisiu, aby sa v rámci svojej prebiehajúcej revízie ESP zaoberala aj ustanovením osobitného financovania pre rozvoj obnoveného, solídneho hospodárskeho programu v krajinách ESP vrátane programu zamestnanosti; domnieva sa, že s krajinami ESP by sa malo diskutovať o pláne zosúladenia ich vnútroštátnych migračných právnych predpisov s normami EÚ, a to aj v oblasti ľudských práv, ako sú právo na azyl, systém ochrany nelegálnych migrantov a rovnaké práva pre všetkých migrantov; vyzýva, aby sa uzavrelo viac partnerských dohôd o mobilite s krajinami zahrnutými do ESP, ktoré by doplnili existujúce dohody s Moldavskom a Gruzínskom;

34.

vyzýva na vytvorenie komplexnej migračnej politiky prepojenej so všetkými rozvojovými stratégiami a nástrojmi, ktorá bude založená na vysokej miere politickej a operačnej solidarity, vzájomnej dôvere, transparentnosti, partnerstve, spoločnej zodpovednosti a spoločnom úsilí prostredníctvom spoločných zásad a konkrétnych krokov, ako aj na hodnotách zakotvených v Lisabonskej zmluve;

35.

vyzýva Komisiu, aby zaujala komplexný prístup k legálnej migrácii, v ktorom sa zohľadní potreba pracovných síl na európskom trhu práce, ako aj schopnosť každého členského štátu prijímať a integrovať migrantov; domnieva sa, že spoločná politika EÚ v oblasti legálnej migrácie môže byť stimulom pre európske hospodárstvo aj pre hospodárstva krajín pôvodu;

36.

zastáva názor, že o dohodách s tretími krajinami, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov EÚ, by sa malo rokovať na európskej úrovni, pričom by sa mal v plnom rozsahu dodržať článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

37.

vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby efektívnejšie koordinovali darcovskú pomoc s cieľom zabezpečiť komplexnejší a udržateľnejší prístup k riadeniu migračných tokov;

38.

dôrazne žiada, aby bola rozvojová pomoc oddelená od riadenia migračných tokov a aby nebola podmienená spätnou migráciou; zdôrazňuje, že rozvojová pomoc EÚ by sa mala zameriavať na odstránenie príčin migrácie, ako sú chudoba, zmena klímy a hlad;

39.

zdôrazňuje, akú pridanú hodnotu by Únia pre Stredozemie a iniciatíva Východoeurópskeho partnerstva mohli priniesť pri riešení otázky migrácie a jej dôsledkov; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na plnohodnotné spustenie Únie pre Stredozemie; domnieva sa, že problematika migračných tokov by mala byť pre činnosť v rámci Únie pre Stredozemie a Východoeurópskeho partnerstva prioritou;

40.

vyzýva EÚ, aby zvážila opatrenia na prispôsobenie nástroja rozvojovej spolupráce, Európskeho rozvojového fondu a nástroja humanitárnej pomoci tak, aby sa mohli rozšíriť pozitívne účinky migrácie na podporu ľudského rozvoja a demokracie v nestabilných štátoch;

41.

žiada, aby sa vyvíjalo ďalšie úsilie na podporu súdržnosti politík rozvoja v rámci migračnej politiky EÚ a v záujme toho, aby nedochádzalo k využívaniu oficiálnej rozvojovej pomoci na politiky, ktorých cieľom je odrádzanie od migrácie a jej kontrola, ak sú v rozpore s ľudskými právami migrantov; domnieva sa však, že oficiálna rozvojová pomoc by sa mala využívať na prehĺbenie účinného rozvoja, čím sa zníži miera migrácie spôsobenej chudobou, politickou nestabilitou a politickým útlakom;

42.

víta vyhlásenie z Tripolisu vydané na konci tretieho samitu Afrika – EÚ, ktoré opätovne potvrdzuje potrebu spoločného úsilia zameraného na skutočnosti a výzvy spojené s migráciou a jej spojitosť s rozvojom;

43.

žiada účinnejšie partnerstvo s inštitúciami, ktoré podporujú regionálnu a hospodársku integráciu, čo môže takisto prispieť k tomu, aby sa našli trvalé a dlhodobé riešenia problémov spojených s migračnými tokmi v smere Juh – Juh;

44.

zdôrazňuje, že Komisia by mala dôkladnejšie preskúmať migráciu z juhu na juh spôsobenú zmenou klímy vrátane počtu osôb, ktorých sa to týka, zraniteľných regiónov, migračných pohybov a kapacít hostiteľských krajín; vyzýva tiež na podporu výskumných kapacít rozvojových krajín;

45.

zdôrazňuje, že v záujme znižovania chudoby a dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia je dôležité, aby sa migrácia začlenila do národných rozvojových stratégií partnerských krajín;

46.

víta zriadenie monitorovacieho centra AKT pre migráciu ako užitočný nástroj na poskytovanie údajov pre tvorcov politík v krajinách AKT a nástrojov na zlepšenie ich národných stratégií v oblasti migrácie, ako aj návrh na vytvorenie monitorovacieho centra pre migráciu zodpovedného za trvalé a podrobné monitorovanie všetkých otázok súvisiacich s migračnými tokmi v Latinskej Amerike, pričom na jeho činnosť by dohliadala a koordinovala by ju nadácia Európa Latinská Amerika and Nadácia pre oblasť Karibiku;

47.

odporúča, aby sa efektívnejšie vyčleňovali finančné zdroje na posilnenie prepojenia migrácie a rozvoja; uznáva, že je potrebné zlepšiť podmienky pre doplnkovú a včasnú mobilizáciu jednotlivých nástrojov EÚ na financovanie jej vonkajšej činnosti;

48.

zdôrazňuje, že v záujme trvalo udržateľných riešení pre vysídlené osoby a utečencov je potrebné posilniť stratégie zamerané na prepojenie odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja (LRRD); uznáva význam koordinovanej humanitárnej reakcie ako predzvesti životaschopnej rozvojovej politiky v krajinách po konflikte;

49.

vyzýva PK/VP, aby investovala do odborných znalostí a aby vytvorila jasný mandát pre zamestnancov na úrovni riaditeľstva a delegácie v záujme toho, aby sa dosiahla lepšia koordinácia medzi tematickým programom pre migráciu a azyl a geografickými programami finančného nástroja pre rozvojovú spoluprácu;

50.

žiada, aby sa objasnila úloha ESVČ a úloha generálneho riaditeľstva pre rozvoj a spoluprácu a aby ich kroky boli koordinované; naliehavo žiada, aby generálne riaditeľstvo pre rozvoj a spoluprácu malo vedúcu úlohu vo fáze plánovania migračnej politiky;

51.

zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia koherentnejšieho a účinnejšieho plánovania v súvislosti so strategickými dokumentmi týkajúcimi sa jednotlivých krajín a regiónov je dôležité poučiť sa z tematického programu o migrácii a azyle, pokiaľ ide o politický dialóg na štátnej úrovni;

52.

naliehavo žiada, aby sa zintenzívnilo úsilie zamerané na zníženie negatívnych účinkov úniku mozgov a hromadného odchodu odborníkov, predovšetkým v kľúčových odvetviach ako zdravotníctvo a školstvo; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prílev mozgov, programy asistovaného návratu, kyvadlovú migráciu, regulovať náborové postupy a podporovať budovanie kapacít prostredníctvom takých opatrení, ako je rozvoj odbornej prípravy; žiada Komisiu, aby preštudovala to, či sú systémy kyvadlovej migrácie užitočným nástrojom a ktorý typ kyvadlovej migrácie (jednorazová/opakovaná, krátkodobá/dlhodobá, spontánna/riadená) by mohol priniesť najlepšie výsledky pre rozvojové aj rozvinuté krajiny;

53.

vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 zaručila, že navrhnutá štruktúra umožní spoluprácu a vzájomné posilnenie rozvojovej oblasti a oblasti bezpečnosti a stability a zabezpečí rýchle prideľovanie finančných prostriedkov pre núdzové situácie a na obnovu, rýchlu reakciu na pomoc migrantom v stave núdze a ich podporu, a to predovšetkým v prípade migrantov, ktorí sú v osobitne zraniteľnej situácii, napríklad žien a mladistvých bez sprievodu, osobitné programy na zabezpečenie aktívnej podpory menšinám, vrátane náboženských, etnických a LGBT komunít, ktoré môžu byť ohrozené, útočiska v EÚ pre zástancov ľudských práv v stave núdze a podporné opatrenia zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, odlesnenia, rozširovania púšte a straty biodiverzity a ochranu hospodárskeho a sociálneho prostredia dotknutých spoločenstiev;

54.

požaduje rozvíjať také politiky, ktoré budú zohľadňovať osobitnú situáciu zraniteľných skupín, ako sú ženy, deti a osoby so zdravotným postihnutím, a teda vytvárať príslušné infraštruktúry, ako sú nemocnice, školy, vzdelávacie zariadenia, a zabezpečiť nevyhnutnú sociálnu, psychologickú a administratívnu podporu;

55.

upozorňuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú rehabilitačné strediská pre obete mučenia v úspešnej integrácii migrantov vrátane utečencov a žiadateľov o azyl v EÚ; so znepokojením berie na vedomie rozhodnutie, že financovanie týchto stredísk v EÚ v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) má byť postupne zrušené; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie týchto centier sa nezníži a neponechá sa len na členské štáty;

56.

žiada Komisiu, aby zverejnila externé hodnotenie regionálnych programov ochrany a aby iniciovala rozpravu o tom, či by tieto programy mali pokračovať;

57.

pokiaľ ide o misie SZBP/SBOP, domnieva sa, ako zdôraznila aj PK/VP, je dôležité doplniť stratégie v oblasti bezpečnosti a stability prostredníctvom ad hoc podpory rozvojovej pomoci a stratégií v oblasti ľudských práv, aby sa zabezpečilo dlhodobé odstránenie základných príčin nedostatočnej bezpečnosti a nestability; v tejto súvislosti pripomína, že takýto komplexný prístup si vyžaduje nielen lepšiu koordináciu prostredníctvom ESVČ, ale aj ďalšie ad hoc rozpočtové prostriedky na takéto podporné stratégie;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedníctvu Rady Európskej únie, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, EIB, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom členských štátov EURONEST a EUROMED, ministerstvu pre vnútorné veci USA, EBRD, Svetovej banke, MMF, Africkej únii, Panafrickému parlamentu, Medzinárodnej organizácii pre migráciu a úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.