52011DC0829

ÚVOD

Článok 10 prílohy XI k nariadeniu Rady, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov EÚ, predstavuje ustanovenie o výnimke po splnení právnych podmienok. Aby bolo možné toto ustanovenie uplatniť – čo by viedlo k legislatívnemu postupu podľa článku 336 ZFEÚ – je potrebné preskúmať, či sú tieto právne podmienky splnené. Ak tieto podmienky nie sú splnené, môžu všetky dotknuté alebo potenciálne dotknuté osoby alebo inštitúcie použitie tohto ustanovenia napadnúť na Súdnom dvore, čo by v prípade úspešného súdneho procesu mohlo viesť k dodatočnému záväzku vyplatiť z rozpočtu EÚ úroky z oneskorených platieb všetkým zamestnancom, ktorých by sa zvýšenie miezd alebo dôchodkov týkalo.

Je dôležité zdôrazniť, že skutočnosť nesplnenia podmienok použitia článku 10 (v spojení s článkom 336 ZFEÚ) napriek tomu umožňuje použiť článok 336 ZFEÚ priamo s cieľom upraviť Služobný poriadok úradníkov Únie, ak sa to považuje za politicky primerané.

Ako sa vysvetľuje v správe o ustanovení o výnimke predloženej v júli 2011, toto ustanovenie obsahuje niekoľko podmienok, ktoré treba pred prijatím akéhokoľvek opatrenia splniť:

- zhoršenie situácie musí byť vážne a zároveň náhle,

- musí mať vplyv na ekonomickú a sociálnu situáciu na úrovni Únie,

- musí byť hodnotené na základe objektívnych údajov poskytnutých Komisiou

- a zhoršenie situácie musí mať natoľko výnimočnú povahu, pokiaľ ide o načasovanie a rozsah, že ho nie je možné náležite zohľadniť prostredníctvom bežnej metódy. Súdny dvor potvrdil, že, po prvé, ustanovenie o výnimke je možné uplatniť iba „ vo výnimočnej situácii “ (ods. 74 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-40/10), a po druhé, „ umožňuje zohľadniť dôsledky vážneho a zároveň náhleho zhoršenia ekonomickej a sociálnej situácie, pokiaľ by odmeny úradníkov neboli upravené dostatočne rýchlo prostredníctvom uplatnenia ‚bežnej metódy ‘“ (ods. 75).

Rada v rámci ročnej úpravy na rok 2010 požiadala Komisiu, aby na základe ustanovenia o výnimke predložila Európskemu parlamentu a Rade včas vhodné návrhy v záujme ich prijatia do konca roku 2011. Návrh správy Komisie o ustanovení o výnimke bol neformálne predložený pracovnej skupine Rady 30. júna 2011 a Komisia oficiálne prijala správu 13. júla 2011 v súlade s časovým rámcom stanoveným Radou.

V správe Komisie o ustanovení o výnimke z 13. júla 2011 sa použil celý rad hospodárskych a sociálnych ukazovateľov s cieľom posúdiť, či je ustanovenie o výnimke potrebné použiť v roku 2011, a táto správa sa zakladá na jarných európskych hospodárskych prognózach, ktoré GR ECFIN uverejnilo 13. mája 2011. V tejto správe sa uviedlo, že počas referenčného obdobia od 1. júla 2010 do polovice mája 2011 nenastalo vážne a náhle zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie v Únii.

Aby sa splnila požiadavka Rady zo 4. novembra 2011, v tomto dokumente sa zohľadňuje najnovší vývoj v Európskej únii od jarnej európskej hospodárskej prognózy až doteraz.

Prognóza, ktorú GR ECFIN uverejnilo 10. novembra 2011, uvádza za rok 2011 menej optimistické trendy v porovnaní s jarnou prognózou, a to pokiaľ ide o hospodárske aj sociálne ukazovatele. Oživenie v súčasnosti stagnuje a výhľad pre európske hospodárstvo sa zhoršil. Pokles dôvery a zintenzívnenie finančných otrasov ovplyvňujú investície aj spotrebu, zatiaľ čo urýchlená fiškálna konsolidácia zaťažuje domáci dopyt a slabnúce globálne hospodárske podmienky brzdia vývoz. Oživenie prinieslo v posledných dvoch rokoch so sebou iba pomalý rast zamestnanosti.

Avšak napriek tomu, že krátkodobé ukazovatele poukazujú na neustále spomaľovanie hospodárskej činnosti v EÚ, celková rastová výkonnosť za tento rok je naďalej relatívne vysoká vďaka dobrému začiatku v prvom štvrťroku a rast HDP sa očakáva na úrovni 1,6 %.

Hoci sa očakáva značné spomalenie, hospodárske a sociálne podmienky nemožno považovať za výnimočné vzhľadom na metódu, ktorá by odôvodnila použitie opatrení nad jej rámec. Táto pochmúrna situácia takisto ovplyvnila platy vo verejnom sektore v členských štátoch, najmä z dôvodu potreby finančnej konsolidácie v nich, a v tomto roku sa očakáva mierne zvýšenie platov zamestnancov vo verejnom sektore v porovnaní so zvýšením odmien zamestnancov v celom hospodárstve (3 %). Strata kúpnej sily zamestnancov v štátnej správe do júla 2011 sa prostredníctvom použitia metódy rovnako vzťahuje aj na úradníkov EÚ a jej výsledkom je zníženie reálnych miezd o 1,8 % na všetkých pracovných miestach úradníkov EÚ. Zhoršenie hospodárskeho výhľadu neviedlo k okolnostiam, za ktorých by „bežná metóda“ nemohla fungovať a nemohla by odzrkadliť rozhodnutia, ktoré prijali členské štáty vo vzťahu k svojim štátnym zamestnancom.

Predpokladá sa, že hospodársky rast v EÚ bude v poslednom štvrťroku 2011 stagnovať a v roku 2012 sa očakáva iba mierny hospodársky rast. Ak sa hospodárska situácia bude naďalej zhoršovať a vyvolá opatrenia členských štátov na vnútroštátnej úrovni, ktoré by nebolo možné dostatočne rýchlo zohľadniť uplatnením bežnej metódy, Komisia v súlade so zásadou lojálnej spolupráce, ako zdôraznil Súdny dvor, navrhne použitie ustanovenia o výnimke, aby sa zohľadnili opatrenia na vnútroštátnej úrovni a znížil časový odstup medzi uplatnením týchto opatrení a ďalšou ročnou úpravou o rok.

Komisia by chcela pripomenúť, že úsporné opatrenia a reformy, ktoré sa odporúčajú, plánujú alebo realizujú v členských štátoch, sú zohľadnené v predbežnom návrhu úpravy služobného poriadku, ktorý sa priamo zakladá na článku 336 ZFEÚ a ktorý by priniesol značné úspory vo výške viac ako 1 mld. EUR počas ďalšieho viacročného finančného rámca a viac ako 1 mld. EUR v dlhodobom horizonte.

EURÓPSKA HOSPODÁRSKA PROGNÓZA – JESEň 2011

EÚ zaznamenala v rokoch 2010 a 2011 hospodársky rast

Recesia sa skončila na jeseň v roku 2009 a pripravila pôdu pre oživenie v roku 2010. Celkovo bolo v roku 2010 zaznamenané zvýšenie HDP o 2,0 % v EÚ a o 1,9 % v eurozóne[1].

Európska hospodárska prognóza z jesene 2011 uvádza, že krátkodobé ukazovatele poukazujú na neustále spomaľovanie hospodárskej činnosti v EÚ, prognóza tiež potvrdzuje, že hoci hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2011 rast, bude to vďaka dobrému začiatku v prvom štvrťroku. Keďže jarná prognóza za rok 2011 (rast 1,6 % v eurozóne a 1,8 % v EÚ) bola upravená smerom nadol, očakáva sa, že hospodársky rast v Európe bude v roku 2011 pokračovať v súlade s trendom okolo 1,5 % (eurozóna) a 1,6 % (EÚ) v roku 2011. Predpokladá sa, že rast HDP bude v poslednom štvrťroku 2011 stagnovať, zatiaľ čo hospodársky rast mierne naberie na sile až koncom roka 2012.

Spomalenie oživenia hospodárstva v roku 2011 však nie je porovnateľné s otrasmi, ktoré Úniu zasiahli v rokoch 2008 a 2009, keď sa hospodársky rast znížil z 3,2 % v roku 2007 na 0,3 % v roku 2008 a nasledovalo rýchle zníženie do záporných čísel t.j. – 4,2 % v roku 2009.

[pic]

Situácia na trhu práce je v rokoch 2010 a 2011 stabilná

Európska hospodárska prognóza z jesene 2011 zdôraznila, že počet zamestnaných osôb začal koncom roka 2010 pomaly stúpať, hneď ako sa rast počtu odpracovaných hodín začal vyrovnávať. Oneskorená reakcia zamestnanosti na oživenie bola dôsledkom práce nahromadenej počas recesie a priniesla so sebou značný nárast produktivity práce. Napriek oživeniu hospodárskeho rastu v EÚ bola tvorba pracovných miest slabá a nedostatočná na to, aby podstatne znížila mieru nezamestnanosti. Ako v eurozóne, tak aj v EÚ, sa miera nezamestnanosti v rokoch 2010 a 2011 menila nepatrne.

Napriek malej úprave smerom nahor sa v jesennej prognóze uvádza, že miera nezamestnanosti v EÚ zostane v roku 2011 stabilná, na tej istej úrovni 9,7 % ako v roku 2010 (pozri nasledujúci graf). Tieto údaje sú v súlade s údajmi z jarnej prognózy, podľa ktorej sa mala miera nezamestnanosti v EÚ v roku 2011 nepatrne znížiť na úroveň 9,5 %.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je zvlášť vhodné poznamenať, že rast zamestnanosti má v roku 2011 dosiahnuť kladnú hodnotu v EÚ (0,4 %) po dvojročnom znižovaní (– 1,8 % v roku 2009 a – 0,5 % v roku 2010).

[pic]

[pic]

Kompenzácia zamestnancov sa v súkromnom sektore a v celom hospodárstve v rokoch 2010 a 2011 zvyšuje

Komisia sa nazdáva, že by mohlo byť osožné porovnať situáciu zamestnancov vo verejnom sektore s celým hospodárstvom EÚ. Na tento účel by sa mohla vziať do úvahy kompenzácia zamestnancov, ktorá je vyjadrením celkových nákladov práce na všetkých zamestnancov, určených ako hrubé mzdy vrátane nadčasov a bonusov spolu so získanými vecnými dávkami a príspevkami zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie[2], a to tak vo verejnom sektore (sektore verejnej správy[3]), ako aj v celom hospodárstve.

Podľa európskej hospodárskej prognózy z jesene 2011 sa očakáva, že sa kompenzácia zamestnancov v celom hospodárstve bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať, a to o 2 – 3 % ročne.

V predchádzajúcich rokoch sa kompenzácia zamestnancov v celom hospodárstve zvýšila o 5,2 % v roku 2007 a v roku 2008 o 4,4 %, ale poklesla o 0,3 % v roku 2009, t. j. v čase najväčšieho finančného otrasu, zatiaľ čo HDP kleslo o 4,2 %. V roku 2011 sa očakáva, že kompenzácia zamestnancov v celom hospodárstve sa zvýši o 3 %, čo je viac než údaj z jarnej prognózy (2,4 %).

Ročné zvýšenie kompenzácie zamestnancov vo verejnom sektore sa znížilo z 3,4 % v roku 2009 na 1,2 % v roku 2010. Podľa jesennej prognózy bude tento trend pokračovať v roku 2011 (0,6 %). V reálnom vyjadrení sa očakáva, že kompenzácia zamestnancov vo verejnom sektore bude 2,2 %, čo je v súlade so stratou kúpnej sily štátnych zamestnancov meranou podľa metódy (– 1,8 %), čo sa má uplatniť na úradníkov EÚ.

[pic]

[pic]

Verejné financie vyvolávajú obavy

Rok 2011 sa vyznačuje prechodom od stabilizácie ku konsolidácii verejných financií. Po znížení z 6,9 % v roku 2009 na 6,6 % v roku 2010 sa podľa prognózy bude deficit verejných financií v rámci EÚ ďalej znižovať. Údaje o fiškálnom deficite na rok 2011 predstavujú podľa prognóz 4,7 % HDP v EÚ a 4,1 % v eurozóne. V jesennej prognóze sa nezohľadnili ďalšie možné konsolidačné opatrenia, ktoré ešte neboli schválené.

Nákladné zásahy členských štátov ovplyvnili v značnej miere verejné financie, hoci verejný dlh vo väčšine členských štátov bol spôsobený ešte pred poslednou krízou. Celkovo dosiahol verejný dlh v roku 2010 v rámci EÚ 80,3 % HDP a podľa jesennej prognózy sa očakáva, že v roku 2011 zostane na podobnej úrovni 2011 (82,5 % HDP) (pozri nasledujúci graf). Údaje týkajúce sa verejného dlhu sú rovnaké ako v jarnej prognóze (82,3 % HDP v roku 2011).

[pic]

Vo všeobecnosti zostávajú verejné financie najväčšou obavou v EÚ a najmä v eurozóne. Tieto obavy pochádzajú prinajmenšom z roku 2007, keď sa prijali opatrenia na úpravu verejných financií. Napriek tomu, že tieto opatrenia viedli k postupnému zlepšovaniu celkového salda verejných financií, najnovší vývoj ukázal, že dosah rastúceho dlhu na udržateľnosť verejných financií a ich sekundárny vplyv na trhy so štátnymi dlhopismi predstavujú kľúčovú výzvu. Miernejší hospodársky rast viedol k zhoršeniu rozpočtov a pozornosť presunul na udržateľnosť verejných financií. To je hlavnou príčinou očakávaní, že platy vo verejnom sektore v EÚ zostanú na rovnakej úrovní alebo sa len mierne zvýšia.

Dôsledky otrasov verejných financií však štátni zamestnanci v členských štátoch budú pociťovať ešte dlho, pretože v nasledujúcich rokoch je potrebné vykonať výrazné fiškálne obmedzenia. To bude mať bezpochyby nepriamy vplyv aj na platy úradníkov EÚ, ktoré budú prostredníctvom metódy presne sledovať akékoľvek zmeny v platoch štátnych zamestnancov členských štátov.

Inflácia zostáva tlmená

Inflácia podľa HICP (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) sa v prvom polroku 2011 zrýchlila najmä dôsledkom vysokých cien energie a potravinových komodít. Ceny komodít dosiahli svoje najvyššie hodnoty v prvom polroku 2011 a ceny ropných futurít poukazujú na ďalšie znižovanie, ktoré bude pokračovať. Očakáva sa, že inflácia sa postupne zníži a počas roka 2012 opäť dosiahne 2 %. Pokiaľ ide o tlaky základných cien, pretrvávajúce produkčné medzery, ktoré sa podľa očakávaní vo väčšine členských štátov v roku 2012 trochu zväčšia, budú infláciu brzdiť, zatiaľ čo platy sa budú vzhľadom na vysokú nezamestnanosť len mierne zvyšovať.

Podľa jesennej prognózy (v súlade s jarnou prognózou) sa HICP zvýši na 3,0 % v roku 2011.

[pic]

Ukazovateľ ekonomickej nálady sa znížil

Tento ukazovateľ je veľmi premenlivý. Ukazovateľ ekonomickej nálady[4] dosiahol v marci 2009 (66,9) najnižšiu hodnotu od roku 1990 a priemernú hodnotu z rokov 1990 – 2010 znovu nadobudol v apríli 2010 (priemerná hodnota je 100). V marci 2011 dosiahol vrchol (107,4), ale v posledných mesiacoch sa prudko znížil (93,8 v októbri 2011), napriek tomu, že naďalej zostáva vysoko nad najnižšími hodnotami z roku 2009.

[pic]

ZÁVERY

V súlade s ustanovením o výnimke v článku 10 prílohy XI k služobnému poriadku Komisia preskúma, či nastalo vážne a náhle zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie v Únii hodnotenej na základe objektívnych údajov.

Okrem toho v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/10 Komisia musí posúdiť, či uvedené ekonomické a sociálne údaje možno považovať za „výnimočnú situáciu“ „pokiaľ by odmeny úradníkov neboli upravené dostatočne rýchlo prostredníctvom uplatnenia ‚bežnej metódy‛ “.

Komisia vo svojej správe z 13. júla 2011 posúdila, že „zhoršenie“ je pojem používaný na opis zhoršovania ekonomickej a sociálnej situácie. To, či došlo k „vážnemu“ zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie, by sa malo určiť so zreteľom na rozsah a dobu trvania spozorovaných ekonomických a sociálnych dôsledkov. To, či zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie bolo „náhle“ by sa malo posúdiť so zreteľom na rýchlosť a predvídateľnosť ekonomických a sociálnych dôsledkov. V tejto súvislosti je osobitne dôležité rozlišovať medzi bežnými výkyvmi hospodárskeho cyklu a výkyvmi spôsobenými vonkajšími okolnosťami.

Prognóza uverejnená GR ECFIN 10. novembra 2011 poukazuje na trendy zhoršovania v roku 2011 v porovnaní s jarnou prognózou, pokiaľ ide o ekonomické a sociálne ukazovatele a európske hospodárstvo v súčasnosti prechádza krízou.

Avšak napriek tomu, že krátkodobé ukazovatele poukazujú na neustále spomaľovanie hospodárskej činnosti v EÚ, celková rastová výkonnosť za tento rok je naďalej relatívne vysoká. Podľa prognóz sa očakáva najmä pokračujúci rast HDP v roku 2011 v súlade s trendom okolo 1,6 % podobným úrovni z roku 2010 (2,0 %), hoci, pre porovnanie, sa v roku 2009 znížil o 4,2 %. Prognózovaná stagnácia sa obmedzí na posledný štvrťrok 2011 a v prvom štvrťroku 2012 sa očakáva mierny hospodársky rast.

Navyše, miera nezamestnanosti zostane v roku 2011 stabilná, na tej istej úrovni ako v roku 2010 (9,7 %), zatiaľ čo rast zamestnanosti má v roku 2011 dosiahnuť po prvýkrát kladnú hodnotu (0,4 %) po dvojročnom znižovaní (– 1,8 % v roku 2009 a – 0,5 % v roku 2010).

Kompenzácia v celom hospodárstve zostane na vysokej úrovni v roku 2011 (3,0 %), zatiaľ čo údaj týkajúci sa verejného sektora je oveľa nižší (0,6 %) a je v súlade so stratou kúpnej sily úradníkov EÚ vypočítanou použitím metódy (– 1,8 % v roku 2011).

Deficit verejných financií v rámci EÚ sa bude podľa jesennej aj jarnej prognózy ďalej znižovať z približne 7 % v roku 2009 a 2010 na 4,7 % v roku 2011. Očakáva sa, že fiškálna konsolidácia bude pokračovať a zároveň sa budú znižovať verejné deficity, napriek tomu, že verejný dlh v EÚ zostáva pre hospodárstvo EÚ pokračujúcou obavou prinajmenšom od roku 2007.

Hoci jesenná hospodárska prognóza 2011 jasne opisuje menej priaznivé ekonomické a sociálne súvislosti ako jarná prognóza, sleduje kritériá stanovené v článku 10 prílohy XI k služobnému poriadku podľa výkladu Súdneho dvora, že EÚ nečelí výnimočnej situácii vzhľadom na metódu , ako to definoval Súdny dvor, kedy by prostredníctvom uplatnenia „bežnej metódy“ odmeny úradníkov neboli upravené dostatočne rýchlo tak, aby sa zohľadnili opatrenia prijaté členskými štátmi vo vzťahu k svojim štátnym zamestnancom. Navyše, napriek relatívne vysokému zvýšeniu kompenzácie zamestnancov v celom hospodárstve sa očakáva, že zvýšenie kompenzácie zamestnancov vo verejnom sektore bude mierne, čo sa odzrkadlí v uplatnení metódy.

Čo sa týka prognózy kompenzácie zamestnancov vo verejnom sektore, tento parameter ja náležite zohľadnený v uplatnení metódy v roku 2011. Zamestnanci verejného sektora majú stratiť 2,2 % zo svojej kúpnej sily, čo je v súlade s údajmi predloženými členskými štátmi o zamestnancoch v štátnej správe (strata kúpnej sily 1,8 %). Táto strata kúpnej sily by sa prostredníctvom metódy uplatnila na úradníkov EÚ na všetkých pracovných miestach a tým by sa o rovnaké percento znížili ich reálne mzdy.

Strata kúpnej sily štátnych zamestnancov aj úradníkov EÚ zodpovedá súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii a táto situácia neoprávňuje prijatie žiadnych opatrení nad úroveň tejto straty. Komisia preto nemôže použiť ustanovenie o výnimke bez toho, aby neporušila článok 10 prílohy XI k služobnému poriadku a judikatúru Európskeho súdneho dvora.

To však nevylučuje uskutočnenie štrukturálnych reforiem v európskej verejnej službe priamo na základe článku 336 ZFEÚ. Komisia preto pripomína svoj predbežný návrh na úpravu služobného poriadku, v ktorom okrem iného navrhuje: zníženie počtu zamestnancov o 5 % vo všetkých inštitúciách a agentúrach, zvýšenie povinného týždenného pracovného času úradníkov EÚ na 40 hodín bez zvýšenia platov, zvýšenie bežného dôchodkového veku na 65 rokov, značné obmedzenie pravidiel predčasného odchodu do dôchodku ako aj opatrenia týkajúce sa pracovného postupu napr. zníženie platov pre určité funkcie. Uvedené je v súlade s opatreniami prijatými alebo diskutovanými pre vnútroštátne správy a prinieslo by so sebou značné úspory vo výške viac ako 1 mld. EUR počas ďalšieho viacročného rámca a ďalšie úspory po roku 2020.

S cieľom reagovať na nedávne finančné otrasy a pretrvávajúce obavy týkajúce sa úspor jednotlivých štátnych správ a škrtov v štátnych rozpočtoch sa Komisia rozhodla navrhnúť dodatočné zvýšenie navrhovanej solidárnej dane na 6 %. Ak toto dodatočné zvýšenie spoluzákonodarcovia schvália, bude mať vplyv na platy úradníkov EÚ až do konca navrhovanej revidovanej metódy úpravy platov a dôchodkov v roku 2022.

Komisia tento návrh oficiálne predloží v decembri 2011 hneď po ukončení formálnych konzultácií s Výborom pre služobný poriadok.

Nakoniec, Komisia by chcela pripomenúť skutočnosť, že hospodársky rast v EÚ bude v poslednom štvrťroku 2011 stagnovať a v roku 2012 sa očakáva iba mierny hospodársky rast. Ak sa hospodárska situácia bude naďalej zhoršovať a vyvolá opatrenia členských štátov na vnútroštátnej úrovni, ktoré by nebolo možné dostatočne rýchlo zohľadniť uplatnením bežnej metódy, Komisia v súlade so zásadou lojálnej spolupráce, ako zdôraznil Súdny dvor, použije ustanovenie o výnimke, aby sa zohľadnili opatrenia na vnútroštátnej úrovni a znížil časový odstup medzi uplatnením týchto opatrení a ďalšou ročnou úpravou.

[1] Údaje týkajúce sa minulosti sa môžu mierne líšiť z dôvodu periodických úprav Eurostatu.

[2] Tento parameter odráža zmeny v miere zamestnanosti a zmeny sociálnej politiky, a zároveň aj mzdovú úroveň.

[3] V tomto oddiele sa pod verejným sektorom myslí verejná správa. Sektor verejnej správy zahŕňa všetky inštitucionálne jednotky, ktoré nie sú trhovými producentmi a ktorých výstupy nie sú určené na individuálnu a kolektívnu spotrebu, a najmä ktoré sú financované povinnými platbami z jednotiek z iných sektorov, a/alebo všetky inštitucionálne jednotky, ktoré sa prvotne zaoberajú prerozdeľovaním vnútroštátnych príjmov a bohatstva. Inštitucionálne jednotky sú orgány verejnej správy, niektoré neziskové inštitúcie a autonómne dôchodkové fondy. Sektor verejnej správy sa delí na tieto štyri subsektory: ústredná štátna správa, regionálna štátna správa, miestna štátna správa a fondy sociálneho zabezpečenia.

[4] Obchodné a spotrebiteľské prieskumy poskytujú mesačné posúdenia a očakávania týkajúce sa rozličných hľadísk hospodárskej činnosti v rôznych sektoroch hospodárstva: v priemysle, službách, stavebníctve, maloobchode, ako aj prieskumy týkajúce sa spotrebiteľov. Každému z piatich skúmaných sektorov sa prideľujú tzv. ukazovatele dôveryhodnosti, ktoré v podobe jednorozmerného indexu odrážajú vnímanie a očakávania na úrovni jednotlivých sektorov. S cieľom sledovať celkovú hospodársku činnosť sa od roku 1985 vypočítava všeobecnejší ukazovateľ ekonomickej nálady (ESI), ktorý je váženým súčtom týchto piatich ukazovateľov.