52011DC0111

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 10.3.2011

KOM(2011) 111 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o uplatňovaní nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnostiPrvá správa – ročné akčné programy na roky 2007, 2008 a 2009

SEK(2011) 284 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o uplatňovaní nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnostiPrvá správa – ročné akčné programy na roky 2007, 2008 a 2009

ÚVOD

Táto správa sa predkladá Európskemu parlamentu a Rade a je určená Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Európskej únie v súlade s povinnosťou podávať správy stanovenou v článku 18 nariadenia Rady (EURATOM) č. 300/2007 z 19. februára 2007, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti[1] (ďalej len „nariadenie o INSC“).

ZHRNUTIE

V rámci programu INSC pokračovala spolupráca v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorá sa na základe programu TACIS začala rozvíjať s bývalým Sovietskym zväzom, avšak jej geografická pôsobnosť sa rozšírila na celý svet. V rámci spolupráce a pomoci v oblasti jadrovej bezpečnosti vyvíjanej na základe nariadenia o INSC bol v rokoch 2007 – 2009 zaznamenaný takýto hlavný vývoj.

Na Ukrajine bola poskytnutá cielená podpora regulačnému orgánu a prevádzkovateľovi. Hlavným úspechom bolo vyhodnotenie jadrovej bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární (JE), ktoré sa uskutočnilo v rámci spoločného projektu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Toto hodnotenie prinieslo cenné informácie o stave týchto elektrární, o nakladaní s jadrovým odpadom a o regulačnom orgáne pre oblasť jadrovej energie na Ukrajine a preukázalo, že v oblasti jadrovej bezpečnosti došlo v posledných rokoch k výraznému zlepšeniu.

V Rusku realizácia projektov začatých v rámci programu TACIS pokračovala na základe nariadenia o INSC. Nebolo však možné začať realizovať nové projekty, pretože sa nepodarilo dohodnúť vhodný rámec pre spoluprácu. Naďalej prebiehajú diskusie, ktorých cieľom je znovu začať spoluprácu v obmedzenom rozsahu.

V Arménsku sa začali realizovať významné projekty týkajúce sa jadrovej elektrárne v Medzamori, ktoré sú zamerané na riešenie naliehavých bezpečnostných otázok počas prevádzky tejto elektrárne. Komisia však naďalej zastáva názor, že túto elektráreň nie je možné modernizovať v súlade s najnovšími bezpečnostnými normami a jej prevádzka by sa preto mala zastaviť hneď, ako bude možné k tomu pristúpiť. Projekty sa zameriavali na školenie personálu, pomoc regulačnému orgánu pre oblasť jadrovej energie a na rozvoj stratégie nakladania s jadrovým odpadom, ktorá má byť prípravou na budúce vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky.

V Bielorusku a Gruzínsku pokračovala spolupráca na relatívne malých projektoch. V Bielorusku však popritom prebiehali diskusie o zintenzívnení spolupráce s regulačným orgánom v záujme zdokonalenia jeho potenciálu v období pred očakávanou výstavbou jadrovej elektrárne v tejto krajine.

Program spolupráce sa rozšíril na nové krajiny v týchto troch regiónoch:

Krajiny zahrnuté do rámca európskej susedskej politiky : začali sa realizovať projekty v Egypte, Jordánsku a Maroku, pričom ich cieľom je predovšetkým poskytnúť podporu regulačným orgánom.

Juhovýchodná Ázia : začali sa realizovať projekty na Filipínach a vo Vietname .

Latinská Amerika : začali sa realizovať projekty v spolupráci s regulačným orgánom pre oblasť jadrovej energie a s prevádzkovateľom v Brazílii . Zároveň sa nadviazali kontakty s Mexikom a Argentínou .

Ďalším dôležitým prvkom programu bolo rozšírenie spolupráce s IAEA na podporu tematických technických činností na úrovni jednotlivých krajín a regiónov. Okrem iného medzi ne patrila problematika rozvoja kultúry bezpečnosti, budovania kapacít regulačných orgánov, nakladania s odpadom, bezpečnosti výskumných reaktorov a zabezpečenia jadrových elektrární pre prípad zemetrasení. Týmto prvkom programu sa bude aj v nadchádzajúcich rokoch naďalej venovať značná pozornosť.

Značná finančná podpora bola poskytnutá Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora a na účet jadrovej bezpečnosti , ktorý v mene darcovských krajín spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). Bola vytvorená kontaktná skupina EBRD, ktorá je pracovnou skupinou G8 pre jadrovú bezpečnosť a ochranu a ktorej poslaním je podrobne sledovať realizáciu projektov týkajúcich sa Černobyľu. Tejto skupine predsedá Komisia.

ÚVOD

Komisia v roku 1991 zaviedla v rámci programu TACIS[2] zložku zameranú na problematiku jadrovej bezpečnosti, ktorej účelom je zaoberať sa bezpečnostnými obavami vyvolanými haváriou jadrovej elektrárne v Černobyle. V období od roku 1991 do roku 2006 sa viac ako 1,3 miliardy EUR pridelilo na projekty zamerané na jadrovú bezpečnosť. Podrobnosti o výsledkoch dosiahnutých na základe programov jadrovej bezpečnosti v rámci TACIS boli uverejnené v osobitnej správe v roku 2009[3].

Pomoc a spolupráca EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti pokračuje od roku 2007 v podobe nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC)[4]. V porovnaní s programom jadrovej bezpečnosti uskutočňovaným na základe TACIS bol v rámci INSC zavedený rad zmien, ktoré stoja za zmienku.

Po prvé, geografická pôsobnosť programu INSC sa už neobmedzuje na štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Rozšírila sa aj na tretie krajiny[5] na celom svete. V dôsledku toho sa skúsenosti, ktoré Komisia nadobudla v spolupráci so krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, môžu využiť aj inde – na riešenie potrieb krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ďalej krajín s etablovanými programami využitia jadrovej energie, v ktorých je potrebné jadrovú bezpečnosť zvýšiť, a predovšetkým krajín s rýchlo sa rozvíjajúcimi jadrovými programami. Komisia v roku 2008 predložila túto široko koncipovanú stratégiu Rade a Európskemu parlamentu[6].

Vzhľadom na potenciálnu potrebu spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti v celosvetovom meradle navrhla Rada EÚ súbor kritérií, na ktoré treba prihliadať pri zvažovaní projektov s novými krajinami[7]. Komisia vzala tieto kritériá do úvahy vo svojej revidovanej stratégii pre INSC na obdobie od roku 2010 do roku 2013[8], v ktorej sú uvedené aj geografické priority.

Po druhé, zatiaľ čo program TACIS sa zameriaval na poskytovanie pomoci v oblasti jadrovej bezpečnosti, čo v mnohých prípadoch predstavovalo dodávky zariadení (materiálna pomoc - „hard assistance“), cieľom INSC je prehĺbená spolupráca s cieľom zlepšiť jadrovú bezpečnosť bez dodávok zariadení (nemateriálna pomoc - „soft assistance“), hoci v osobitných prípadoch aj tu môžu prísť do úvahy dodávky zariadení. Okrem toho sa partneri na základe INSC povzbudzujú k tomu, aby sa väčšou mierou podieľali na vymedzovaní, riadení a uskutočňovaní týchto projektov.

Komisia bude aj naďalej podporovať dojednania o spolufinancovaní s partnerskými organizáciami, pričom partnerské organizácie budú vo všeobecnosti poskytovať vecné príspevky (personál) alebo príspevky v podobe dodávok či prác (dodatočné štúdie, stavebné práce), a to na základe vopred dohodnutých plánov financovania.

Po tretie, v dôsledku rozšírenia geografického rozsahu INSC v porovnaní s programom TACIS sa zvýšila potreba medzinárodnej spolupráce a koordinácie činností s ostatnými darcami a zainteresovanými stranami, ako je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

V predkladanej správe sú uvedené informácie o realizácii ročných akčných programov za prvé tri roky uplatňovania INSC, t. j. za roky 2007, 2008 a 2009, a to vrátane projektov schválených do konca roku 2009 a stavu ich realizácie do polovice roku 2010.

Pôvodné ťažkosti, ktoré sa vyskytovali vo fáze prechodu z programu TACIS na INSC predovšetkým v dôsledku oneskoreného podpisu nového formátu finančných dohôd zo strany partnerských krajín, sa medzičasom do značnej miery prekonali – s výnimkou Ruska.

REALIZÁCIA ROČNÝCH AKČNÝCH PROGRAMOV

Nariadenie o INSC bolo prijaté 19. februára 2007. Stratégiu na obdobie rokov 2007 – 2013 a prvý indikatívny program na obdobie rokov 2007 – 2009[9] prijala Komisia 8. augusta 2007. Indikatívny program na roky 2010 – 2011[10] a revidovaná stratégia na obdobie rokov 2010 – 2013[11] boli prijaté v decembri 2009. Vzhľadom na harmonogram prijímania akčných programov na ročnej báze a na zdĺhavosť schvaľovania orgánmi partnerských krajín sa skutočná realizácia väčšiny projektov v rámci INSC začala až v roku 2009.

Ročný akčný program na rok 2007 (RAP 2007)

Pridelené prostriedky

RAP 2007 sa skladal z 2 častí:

- I. časť – 18 mil. EUR – rozhodnutie Komisie K/2007/441 z 28. septembra 2007.

- II. časť – 58,772 mil. EUR – rozhodnutie Komisie K/2007/6422 z 19. decembra 2007.

Realizácia – najdôležitejšie prvky do polovice roku 2010

Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD), ktorá je správcom Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora , bola uhradená druhá splátka (10 mil. EUR) v rámci plnenia tretieho záväzku Komisie vo vzťahu k uvedenému fondu.

Boli uzavreté zmluvy o zvyšovaní jadrovej bezpečnosti v Arménsku v hodnote zodpovedajúcej 90 % plánovanej sumy (6,9 mil. EUR z celkovej sumy 7,2 mil. EUR).

Boli podpísané zmluvy o rozšírení pomoci priamo na mieste, konkrétne v štyroch JE v Rusku a na Ukrajine (6 mil. EUR z I. časti RAP 2007). Uvedené zmluvy sa vzťahujú na ukončenie rozsiahlych projektov v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré sa začali realizovať v rámci programu TACIS.

Koncom roku 2007 sa začal realizovať spoločný projekt EK, MAAE a Ukrajiny zameraný na vyhodnotenie jadrovej bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární . Tento projekt v hodnote 3,5 mil. EUR spolufinancovala MAAE (0,6 mil. EUR) a EÚ (2,9 mil. EUR). Záverečná správa bola predložená v prvej polovici roku 2010.

Prvá zmluva týkajúca sa projektu na dokončenie Národného strediska pre odbornú výuku v oblasti údržby a správy pre zamestnancov NNEGC Energoatom na Ukrajine bola uzatvorená v auguste 2009 (5,7 mil. EUR). V roku 2010 sa začal jeden projekt týkajúci sa dlhodobo bezpečného riadenia ukrajinských JE (2,5 mil. EUR).

Na zmierňovanie dôsledkov černobylskej havárie na Ukrajine a v Bielorusku bola pridelená suma vo výške 1,5 mil. EUR.

Vzhľadom na to, že Ruská federácia v stanovenej lehote (koniec roku 2008) nepodpísala dohodu o financovaní projektov patriacich do II. časti RAP 2007, viazanosť príslušných finančných prostriedkov (28,272 mil. EUR) sa zrušila. Tieto finančné prostriedky nebolo možné využiť na iné projekty v oblasti jadrovej bezpečnosti v rámci INSC.

Ročný akčný program na rok 2008 (RAP 2008)

Pridelené prostriedky

RAP 2008 sa takisto skladal z 2 častí:

- I. časť – 23 mil. EUR – Rozhodnutie Komisie K/2008/3348 zo 7. júla 2008.

- II. časť – 48,255 mil. EUR – Rozhodnutie Komisie K/2008/7366 z 28. novembra 2007.

Realizácia – najdôležitejšie prvky do polovice roku 2010

Finančné dohody týkajúce sa II. časti RAP 2008, ktoré partnerské krajiny podpísali v období od júla 2009 do decembra 2009, umožnili začať realizáciu projektov v roku 2010. Podobne ako v RAP 2007, Ruská federácia nebola pripravená podpísať finančnú dohodu. Komisia preto rozhodla presunúť finančné prostriedky určené pre Rusko (17,2 mil. EUR) na iné činnosti. Prerozdelenie finančných prostriedkov sa realizovalo do konca roku 2009 – po tomto termíne by procesná lehota uplynula. Uvedené finančné prostriedky sa použili na ukrajinské a arménske projekty a vzhľadom na nutnosť plnenia ďalšieho záväzku aj na úhradu ďalšieho príspevku v prospech Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora (10,7 mil. EUR).

Európskej banke pre obnovu a rozvoj bola v rámci tretieho záväzku Komisie voči Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktor prevedená splátka vo výške 15 mil. EUR.

Uzatvorili sa zmluvy o pokračovaní pomoci štátnym orgánom a miestnym zainteresovaným stranám podieľajúcim sa na realizácii opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti na Ukrajine (Spoločný úrad podpory, Kyjev, 3,0 mil. EUR) a v Rusku (Spoločný útvar riadenia, Moskva, 1,5 mil. EUR).

Ročný akčný program na rok 2009 (RAP 2009)

Pridelené prostriedky

RAP 2009 sa takisto skladal z 2 častí:

- I. časť – 30,2 mil. EUR – rozhodnutie Komisie PE/2009/6607 zo 16. septembra 2009.

- II. časť – 43,5 mil. EUR – rozhodnutie Komisie PE/2009/9119 zo 16. decembra 2009.

Realizácia – najdôležitejšie prvky do polovice roku 2010

V prospech Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora sa uhradilo 9,7 mil. EUR, čo predstavuje poslednú splátku v rámci tretieho záväzku Komisie voči tomuto fondu. Uhradila sa ďalšia platba na účet jadrovej bezpečnosti (15 mil. EUR), čo zodpovedalo záväzku, ktorý Komisia prijala v roku 2008. Tieto platby do EBRD určené pre Černobyľ boli plánované v rámci I. časti RAP 2009.

Dohodli sa dva projekty týkajúce sa pokračovania podpory ruskému prevádzkovateľovi jadrových elektrární v Smolensku a v Belojarsku, každý v hodnote 1 mil. EUR [12].

Auditmi a prieskumnými misiami vo Vietname sa začalo využívanie finančných prostriedkov plánovaných v rámci globálnych prídelov.

Finančné dohody týkajúce sa II. časti RAP 2009 boli partnerským krajinám predložené začiatkom roku 2010. Je potrebné ich podpísať do konca roku 2010, aby sa v roku 2011 mohla začať realizácia projektov.

Ročný akčný program na rok 2010 (RAP 2010)

RAP 2010 sa takisto skladal z 2 častí:

- I. časť – 7,7 mil. EUR – rozhodnutie Komisie PE/2010/3664 z 29. júna 2010.

- II. časť – 61,627 mil. EUR – rozhodnutie Komisie PE/2010/8016 z 29. novembra 2010.

Pokrok dosiahnutý pri realizácii ročného akčného programu na rok 2010 nie je predmetom tejto správy.

Využívanie finančných prostriedkov na programy INSC v období 2007 – 2009

Prehľad využívania finančných prostriedkov INSC pridelených na základe RAP na roky 2007, 2008 a 2009 je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Využívanie finančných prostriedkov na programy INSC (v miliónoch EUR – stav v polovici roku 2010)

RAP NA ROK | Finančné prostriedky vyčlenené | Zmluvne viazané finančné prostriedky | Vyplatené finančné prostriedky |

2007 | 76,772* | 34,224 | 21,786 |

2008 | 71,255 | 36,461 | 31,265 |

2009 | 73,700 | 30,200 | 26,900 |

Poznámka*: vrátane 28,272 EUR určených pre Rusko, ktorých viazanosť sa neskôr zrušila.

ZÁVERY

Program EÚ zameraný na monitorovanie výsledkov dosiahnutých v krajinách, na ktoré sa vzťahuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva,[13] priniesol nasledujúce hlavné závery ohľadne projektov jadrovej bezpečnosti v rámci INSC:

1. Projekty sa aj naďalej pripravujú v súlade so strategickými dokumentmi nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC). Pokiaľ ide o ich relevantnosť, možno skonštatovať, že maximálne zodpovedajú požiadavkám a sú zlučiteľné so základnými bezpečnostnými princípmi MAAE z roku 2007.

2. Pri posilňovaní kultúry jadrovej bezpečnosti prostredníctvom INSC sa náležite využívajú skúsenosti získané pri realizácii programu jadrovej bezpečnosti v rámci TACIS, pričom sa primeraným spôsobom riešia nové potreby vyplývajúce z mandátu, ktorý sa už neobmedzuje iba na štáty bývalého Sovietskeho zväzu.

3. Prechod k INSC neviedol k prerušeniu spolupráce s Arménskom a Ukrajinou, pričom v súčasnosti sa ešte len vytvára osobitný základ pre realizáciu projektov INSC v Ruskej federácii.

4. Je náležité prijať novú iniciatívu na zlepšenie regulačného dohľadu prostredníctvom projektov INSC.

5. Partneri v cieľových krajinách oceňujú projekty INSC zamerané na výmenu know-how a osvedčených postupov.

Realizácia projektov v ostatných regiónoch, na ktoré sa INSC doposiaľ vzťahoval (Latinská Amerika a Juhovýchodná Ázia), zatiaľ nepokročila natoľko, aby bolo možné vyvodiť zmysluplné závery o dosiahnutom pokroku.

[1] V článku 18 nariadenia o INSC sa stanovuje požiadavka: „Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní pomoci. Správa je tiež určená Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Správa obsahuje údaje za predchádzajúci rok o financovaných opatreniach, informácie o výsledkoch monitorovacích a hodnotiacich aktivít a vykonávaní rozpočtových záväzkov a platieb, rozpísaných podľa krajiny, regiónu a oblasti spolupráce“.

[2] TACIS (Technická pomoc Spoločenstvu nezávislých štátov) je program Európskej komisie na pomoc 12 krajinám výhodnej Európy a strednej Ázie (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Rusko, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajina a Uzbekistan) a Mongolsku pri prechode na demokraciu a trhovo orientované hospodárstvo.

[3] „Prieskumná správa o problematike jadrovej bezpečnosti v rámci programu TACIS“ (The TACIS Nuclear Safety Review Report), máj 2010, Italtrend. Európska komisia, Úrad pre spoluprácu EuropeAid (AIDCO A4 ), zmluva č. 172067. (Komisia predložila správu výboru pre INSC).

[4] Nariadenie Rady (Euratom) č. 300/2007 z 19. februára 2007, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 81, 22.3.2007, s. 1).

[5] „Tretie krajiny“ sú krajiny mimo EÚ, s výnimkou krajín, na ktoré sa vzťahuje nástroj predvstupovej pomoci, a v zásade aj s výnimkou priemyselných krajín a krajín s vysokými príjmami (pozri poznámku pod čiarou č. 6).

[6] Oznámenie „Riešenie medzinárodných výziev v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany“ (KOM (2008) 312 v konečnom znení, 22. máj 2008.

[7] Závery Rady o pomoci tretím krajinám v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany, 9. december 2008. http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/trans/104601.pdf

[8] Revidovaná stratégia pre programy spolupráce Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti na obdobie 2010 -2013 ( C(2009)9822 ).

[9] Rozhodnutie Komisie K/2007/3758 z 1.8.2007.

[10] Indikatívny program pre programy spolupráce Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti na obdobie 2010 – 2011 ( K(2009)9820).

[11] Revidovaná stratégia pre programy spolupráce Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti na obdobie 2010 – 2013 ( C(2009)9822).

[12] Uvedené zmluvy boli uzatvorené podľa pravidla n+1 (zmluva sa má uzatvoriť do roka od schválenia akčného programu), bez dohody o financovaní.

[13] Systém monitorovania realizácie projektov a programov vonkajšej spolupráce financovaný EÚ – Monitorovanie výsledkov (Result-Oriented Monitoring – ROM) pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva. Prehľad projektov INSC monitorovaných do polovice roku 2010, správa vypracovaná konzorciom pod vedením spoločnosti INTEGRATION (INTEGRATION - ICCS-NTUA (EPU) –ECORYS), november 2010.