2.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 259/40

—

opätovne pripomína, že pri revízii legislatívneho balíka o štátnej pomoci vo forme náhrad za služby vo verejnom záujme sa musí čo najprísnejšie dodržiavať zásada subsidiarity a musí sa územným samosprávam zaručiť slobodná voľba a nezávislá správa, pokiaľ ide o spôsoby organizácie, financovania a vykonávania ich právomocí v oblasti služieb vo verejnom záujme;

—

zdôrazňuje, že široký manévrovací priestor, ktorým musia disponovať územné samosprávy v súlade s Lisabonskou zmluvou, si vyžaduje právny základ sekundárneho práva, ktorý v podobe súboru definícií zaručí čo najpružnejšie uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

—

stavia sa proti zavedeniu hodnotenia ekonomickej efektívnosti náhrad za služby všeobecného hospodárskeho záujmu Komisiou;

—

domnieva sa, že je takisto potrebné zohľadniť ďalšie objektívne kritériá, ktoré v zásade vylučujú akékoľvek riziko vplyvu na vnútorný obchod Spoločenstva, ako napr. obmedzená miestna právomoc niektorých poskytovateľov, ktorí sa riadia povoľujúcimi predpismi, obmedzená vecná právomoc niektorých verejných alebo súkromných poskytovateľov, ktorí boli vytvorení osobitne na ten účel, aby poskytovali špecifickú službu verejného záujmu na danom území, a ktorí nevyvíjajú žiadnu obchodnú činnosť na trhu, a neziskový charakter niektorých sociálnych podnikov;

—

navrhuje Komisii, aby horná hranica nariadenia o pomoci de minimis bola zvýšená na 800 000 EUR ročne špecificky pre náhrady za služby verejného záujmu. Tým by sa z rozsahu kontroly štátnej pomoci vylúčili všetky miestne služby verejného záujmu poskytované najmä miestnymi združeniami a miestnymi sociálnymi mikropodnikmi.

Hlavný spravodajca

Karl-Heinz LAMBERTZ (BE/SES) ministerský predseda po nemecky hovoriaceho spoločenstva v Belgicku

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu

KOM(2011) 146 v konečnom znení

1.

víta rozhodnutie Komisie začať diskusiu so zainteresovanými stranami a inštitúciami o revízii legislatívneho balíka týkajúceho sa štátnej pomoci formou náhrady za služby verejného záujmu a vychádzať v tejto diskusii zo záverov hodnotiacej správy, ktorú vypracovala po rozsiahlej konzultácii s členskými štátmi a mnohými zainteresovanými stranami;

2.

domnieva sa, že táto revízia je pre miestne a regionálne samosprávy a pre občanov významnou politickou iniciatívou, pretože musí mať za cieľ vymedziť jasné a vyvážené nové pravidlá, ktoré umožnia zosúladiť spôsoby financovania služieb verejného záujmu s podmienkami vnútorného trhu, a zabezpečiť tak právnu istotu a predvídateľnosť, ktoré sú potrebné pre rozvoj služieb verejného záujmu v Únii a pre účinné uspokojenie základných potrieb občanov EÚ;

3.

so záujmom konštatuje, že revízia tohto legislatívneho balíka vychádza z všeobecných cieľov Komisie v oblasti služieb verejného záujmu a vnútorného trhu, a najmä z návrhu č. 25 týkajúceho sa „Aktu o jednotnom trhu (1)“, v ktorom sa hovorí o tom, že do konca roku 2011 sa prijme oznámenie sprevádzané súborom opatrení zameraných na služby všeobecného záujmu, pričom zdôraznila, že EÚ a jej členské štáty musia zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme dali jednoduchšie prevádzkovať na primeranej úrovni, riadili sa jasnými pravidlami týkajúcimi sa ich financovania, mali čo najvyššiu kvalitu a boli skutočne dostupné pre každého;

4.

opätovne pripomína, že pri revízii tohto legislatívneho balíka sa musí čo najprísnejšie dodržiavať zásada subsidiarity a musí sa územným samosprávam zaručiť slobodná voľba a nezávislá správa, pokiaľ ide o spôsoby organizácie, financovania a uplatňovania ich právomocí v oblasti služieb verejného záujmu, v súlade s ustanoveniami právnych predpisov platných na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

5.

zdôrazňuje, že územné samosprávy sú obzvlášť oprávnené aktívne sa zúčastňovať na tomto revíznom postupe týkajúcom sa legislatívneho balíka, vzhľadom na to, že majú blízko do terénu a každodenne sa prakticky podieľajú na vymedzovaní, organizovaní, financovaní a poskytovaní služieb verejného záujmu, a týmto spôsobom reagujú na stále sa vyvíjajúce a čoraz rozmanitejšie základné potreby občanov na území, kde žijú, či už je to v oblasti zamestnania, bývania, dopravy, vzdelávania, zdravia, opatrovania malých detí, ale takisto aj starších a závislých osôb, alebo v oblasti kultúry, športu a voľného času atď.;

6.

víta, že Komisia uznala kľúčové postavenie služieb verejného záujmu v rámci spoločných hodnôt Únie v súlade s článkom 14 ZFEÚ. Takisto je nevyhnutné, aby členské štáty, ako aj správy na miestnej a regionálnej úrovni mohli zaručiť svojim občanom služby verejného záujmu za primeraných podmienok. Tieto služby podporujú sociálnu a územnú súdržnosť a blahobyt občanov, majú prerozdeľovaciu funkciu, pomáhajú v boji za odstránenie rozdielov a za sociálnu spravodlivosť a výrazným spôsobom prispievajú k rozvoju Únie v súlade so stratégiou Európa 2020. Európska politika v oblasti služieb verejného záujmu preto súvisí aj s uplatňovaním článku 9 ZFEÚ;

7.

v tejto súvislosti pripomína, že rozvoj kvalitných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu musí byť trvalou a prierezovou prioritou Komisie, pričom sa domnieva, že Komisia mala tieto služby a predovšetkým sociálne služby všeobecného záujmu v stratégii Európa 2020 výslovne zdôrazniť, pretože sú nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov, a okrem toho ľutuje, že z nich Komisia neurobila jednu z 12 hlavných priorít obnovy jednotného trhu, keď okrem iného uznáva ich zásadnú úlohu pri prekonávaní odporu občanov voči jednotnému trhu;

8.

súhlasí s názorom Komisie, že cieľom reformy pravidiel štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu musí byť to, aby tieto služby vo väčšej miere prispievali k oživeniu hospodárstva EÚ a k obnoveniu sociálnej štruktúry;

9.

pripomína, že občania teraz viac než kedykoľvek predtým potrebujú kvalitné a dostupné služby všeobecného hospodárskeho záujmu, aby prekonali hospodárske a sociálne dôsledky krízy, a domnieva sa, že uplatňovanie reformných programov a boj proti schodkom verejných rozpočtov schváleným členskými štátmi by preto nemali viesť k obmedzeniu rozsahu a kvality služieb, ktoré sú poskytované alebo financované ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

10.

žiada, aby sa prijali vyváženejšie ustanovenia, ktoré budú lepšie zodpovedať charakteru služieb verejného záujmu, ich miestnemu a cezhraničnému alebo európskemu rozmeru, rozmanitosti ich spôsobu organizácie a štruktúry ich aktérov a ktoré budú primerané skutočnému riziku, pokiaľ ide o vplyv na vnútorný obchod Spoločenstva, a riziku reálneho narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

11.

súhlasí s analýzou Komisie týkajúcou sa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy v oblasti služieb verejného záujmu ako spoločných hodnôt Únie, najmä pokiaľ ide o vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov, ako aj o široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní [služieb verejného záujmu];

12.

zdôrazňuje, že článok 14 ZFEÚ vychádza zo všeobecne uplatniteľných ustanovení zmluvy, poskytuje Parlamentu a Rade nový právny základ na to, aby prostredníctvom nariadení vytvorili najmä hospodárske a finančné zásady a podmienky, ktoré by službám všeobecného hospodárskeho záujmu umožnili plniť svoje špecifické úlohy;

13.

pripomína Komisii, že má právomoc navrhnúť Parlamentu a Rade, aby sa začal uplatňovať článok 14 ZFEÚ, ktorý predstavuje veľký demokratický pokrok Lisabonskej zmluvy, a že nesie plnú politickú zodpovednosť za jeho neuplatnenie;

14.

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku takéhoto postupu Komisie je Súdny dvor Európskej únie nútený vyjadrovať sa na základe konkrétnych prípadov k otázkam, ktoré by mal zákonodarca objasniť v súlade so zásadou demokratickej zodpovednosti a v duchu Lisabonskej zmluvy;

15.

pripomína, že protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu uznáva osobitosť a rozmanitosť služieb verejného záujmu a prioritnú právomoc členských štátov a územných samospráv, pokiaľ ide o poskytovanie, obstarávanie, financovanie a organizovanie týchto služieb;

16.

zdôrazňuje však, že široký manévrovací priestor, ktorým musia disponovať územné samosprávy v súlade s Lisabonskou zmluvou, si vyžaduje právny základ sekundárneho práva, ktorý v podobe súboru definícií zaručí územným samosprávam čo najpružnejšie uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

17.

pripomína, že v súlade s ustanoveniami článku 106 ods. 2 ZFEÚ, podniky poverené poskytovaním služieb verejného záujmu podliehajú najmä pravidlám hospodárskej súťaže a osobitne pravidlám v oblasti zákazu a kontroly poskytovania štátnej pomoci len vtedy, ak uplatňovanie týchto pravidiel nebráni de iure alebo de facto plneniu osobitných úloh, ktorými ich poverili vnútroštátne, regionálne a miestne orgány verejnej moci;

18.

zdôrazňuje, že dostupnosť náhrady čistých nákladov vynaložených na zabezpečenie služieb verejného záujmu zo strany podnikov, ktoré sú poverené ich poskytovaním, predstavuje hospodársku a finančnú podmienku potrebnú na dobré plnenie osobitných úloh, ktorými ich poverili verejné orgány, a to najmä v súčasnej hospodárskej a finančnej kríze, v ktorej verejné služby hrajú dôležitú úlohu automatického stabilizátora a ochranného mechanizmu pre najzraniteľnejších európskych občanov, a týmto spôsobom prispievajú k obmedzeniu sociálnych účinkov krízy;

19.

pripomína Komisii, že územné samosprávy sa vždy snažili o to, aby uspokojovali potreby miestnych občanov a reagovali na ich postupný vývoj a aby na tento účel v rámci svojho každodenného riadenia čo najlepšie využívali verejné prostriedky, v snahe zabezpečiť kvalitu, prístupnosť, bezpečnosť a kontinuita služieb verejného záujmu na ich území, a že v súčasnej kríze je ešte potrebnejšie mať na zreteli požiadavku efektívnosti, ktorá vyplýva z ich hlavnej politickej zodpovednosti, ktorú majú voči občanom a voličom;

20.

v tejto súvislosti chce zdôrazniť, že rozvoj verejno-verejnej spolupráce prostredníctvom zoskupenia prostriedkov má v sebe silný potenciál, pokiaľ ide o väčšiu účinnosť verejných zdrojov a modernizáciu služieb verejného záujmu ako reakciu na nové potreby miestnych občanov;

21.

stavia sa proti zavedeniu hodnotenia ekonomickej efektívnosti náhrad za služby všeobecného hospodárskeho záujmu Komisiou. Podľa názoru VR totiž dostatočný právny základ takejto legislatívnej iniciatívy neposkytuje ani článok 106, ani rozhodnutie či jednostranná smernica Komisie na základe ustanovení ods. 3 tohto článku;

22.

v tejto súvislosti potvrdzuje, že miera ekonomickej efektívnosti náhrad za verejné služby by v každom prípade mohla byť iba jednou zo zložiek všeobecnejšieho rámca hodnotenia kvality verejných služieb, ktoré musí zahŕňať aj čisto kvalitatívne ukazovatele (dostupnosť, kontinuitu služieb, reakčnú dobu, spokojnosť používateľov atď.), nielen ekonomické ukazovatele, a že táto miera nemôže byť dôvodom obmedziť rozsah poskytovaných služieb;

23.

jasne zdôrazňuje, že mandát Komisie ako európskeho orgánu pre hospodársku súťaž sa vôbec netýka podmienok účinného prideľovania verejných zdrojov verejnými orgánmi členských štátov, ani podmienok účinného prispievania služieb verejného záujmu k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie, rastu a zamestnanosti, pretože tieto aspekty sú vysoko nad rámcom uplatňovania zásady zákazu akejkoľvek nadmernej kompenzácie, ktorá by mohla narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

24.

pripomína, že tento výlučný mandát Komisie, ktorý sa vykonáva pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie, sa obmedzuje na overovanie správnosti náhrad za služby verejného záujmu, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené Súdnym dvorom v jeho rozhodnutí vo veci Altmark, a preto sa na ne vzťahujú pravidlá zákazu a kontroly štátnej pomoci;

25.

víta skutočnosť, že Komisia zverejnila „staff working documents“ o často kladených otázkach (2), Sprievodcu pre všeobecné hospodárske služby verejného záujmu (3), vytvorila interaktívny informačný systém o službách všeobecného záujmu (4) a že považuje za potrebné ďalej rozvíjať a formálne podchytiť proces objasňovania kľúčových pojmov v oblasti uplatňovania pravidiel kontroly štátnej pomoci na služby verejného záujmu, ktorý neformálne prebieha už niekoľko rokov, vzhľadom na to, že pre Komisiu nie je záväzný. Žiada Komisiu, aby objasneniu pojmov, ktoré nie sú definované v zmluve, dala formálnu podobu v návrhu nariadenia Rady a Európskeho parlamentu, ktoré bude vychádzať z článku 14 ZFEÚ, a nie v oznámení, ktoré môže mať rôzny výklad a ktoré by bolo záväzné iba pre Komisiu;

26.

je znepokojený skutočnosťou, že absencia legislatívne konsolidovaných definícií týkajúcich sa verejných služieb na vnútornom trhu vedie Európsku komisiu pri rokovaniach v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) k tomu, že do rokovaní automaticky zahŕňa všetky služby bez akéhokoľvek zohľadňovania osobitostí služieb všeobecného záujmu;

27.

navrhuje, aby interaktívny informačný systém o službách všeobecného záujmu počítal aj s informatickým simulátorom, ktorý územným samosprávam umožní overiť kategorizáciu pomoci;

28.

domnieva sa, že jeden z dôvodov, prečo územné samosprávy zriedkavo uplatňovali rozhodnutie Komisie z roku 2005, je okrem nákladov na transakciu, ktoré sa s tým spájajú, aj skutočnosť, že je ťažké zohľadniť územné danosti v koncepciách a pojmoch Spoločenstva uvádzaných v tomto rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o také málo operatívne pojmy ako „činnosti, ktoré majú ekonomický charakter“, „podniky“, „ovplyvnenie obchodu v rámci Spoločenstva“, „hospodárske výhody“, „mandát“, „dobre fungujúci priemerný podnik adekvátne vybavený dopravnými prostriedkami“ alebo „primeraný zisk“;

29.

zdôrazňuje, že tieto reálne ťažkosti miestnych samospráv stotožniť sa s týmito pojmami znásobuje aj skutočnosť, že ich uplatnenie na jeden daný typ služby verejného záujmu nie je jednotné, ale závisí priamo od výberu spôsobu organizácie a od foriem zmluvných vzťahov, ktoré sa v jednotlivých územných samosprávach odlišujú, a to aj v rámci jedného členského štátu;

30.

žiada Komisiu, aby spolu s návrhom revidovaného rozhodnutia zároveň predložila aj informačný a nezáväzný európsky zoznam služieb verejného záujmu vymedzených členskými štátmi a miestnymi samosprávami. Navrhuje, aby sa v tomto zozname, ktorý by mohol byť vytvorený v spolupráci s Výborom regiónov na základe výberu spôsobu organizovania týchto služieb, spresnilo, či ide o činnosť, ktorá má alebo nemá ekonomický charakter, a aby bol tento zoznam každoročne aktualizovaný s cieľom konkrétne ukázať miestnym samosprávam, ako treba rozumieť týmto pojmom, a vysvetliť objektívne dôvody ich klasifikácie ako činnosti, ktoré majú alebo nemajú ekonomický charakter, ako aj vývoj tejto klasifikácie;

31.

žiada Komisiu, aby toto objasnenie kľúčových pojmov rozšírila na spoločné hodnoty Únie v oblasti služieb verejného záujmu, tak ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve, najmä pokiaľ ide o vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov, a najmä spoločné hodnoty Únie týkajúce sa univerzálneho prístupu k službám verejného záujmu so sociálnym charakterom. V tejto súvislosti ľutuje, že sa používa obmedzujúci výklad, ktorý Komisia už uplatnila vo svojich nedávnych rozhodnutiach o kompatibilite štátnej pomoci poskytovanej organizáciám pôsobiacim v oblasti sociálneho bývania v čoraz väčšom počte členských štátov, konkrétne vo veciach E 2/2005 a N 642/2009 týkajúcich sa sociálneho bývania v Holandsku, v ktorých Komisia využitím jediného kritéria veľmi nízkych maximálnych príjmov spochybňuje zásadu zmiešaného spoločenstva v sociálnom bývaní. Vyzýva preto Komisiu, aby svoj postoj znovu zvážila v súvislosti s opravným prostriedkom podaným na Súdnom dvore Európskej únie;

32.

z toho dôvodu zdôrazňuje, že členské štáty a územné samosprávy musia vymedziť osobitné úlohy služieb verejného záujmu so sociálnym charakterom, ako aj charakter a obsah záväzkov služieb verejného záujmu, ktoré z toho vyplývajú, a v dôsledku ktorých Komisia nemá právomoc zasahovať do podmienok poskytovania týchto sociálnych služieb domácnostiam príjemcov a do určovania kategórií domácností, ktorých základné sociálne potreby neuspokojujú len trhové sily;

33.

žiada Komisiu, aby svoju úvahu a svoje návrhy na revíziu doplnila o všetky možné formy náhrad za služby verejného záujmu vzhľadom na rozsiahle diskrečné právomoci územných samospráv týkajúce sa financovania služieb verejného záujmu vrátane náhrad formou pomoci pre dlhodobé investície, ktoré sú potrebné na financovanie miestnej infraštruktúry pre služby verejného záujmu (nemocnice, sociálne bývanie, ubytovacie strediská, kultúrne centrá …), a aby svoju argumentáciu týkajúcu sa kompatibility neobmedzovala len na ročné príspevky na prevádzku, ktoré sa môžu v prípade nadmernej kompenzácie prenášať z jedného roka na druhý, a aby spresnila podmienky na posúdenie skutočnosti, že nedošlo k nadmernej kompenzácii v prípade pomoci pre dlhodobé investície, najmä pre infraštruktúru v oblasti nehnuteľností a pozemkov;

34.

žiada Komisiu, aby otázku týkajúcu sa zabránenia prípadným nadmerným kompenzáciám, ich kontroly a preplácania, ktorá vyplýva zo zásady zakázať poskytovanie štátnej pomoci a zo zásady rešpektovať záruku spravodlivej hospodárskej súťaže, oddelila od otázky týkajúcej sa podmienok, ktoré orgán verejnej moci stanovuje z hľadiska zmluvných vzťahov a výberu podnikov, ktoré je možné poveriť riadením služieb verejného záujmu a ktoré v závislosti od formy organizácie zvolenej orgánom verejnej moci vychádzajú zo všeobecných zásad nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a transparentnosti, uvedených v zmluve, ako je to napríklad v prípade koncesií na poskytovanie služieb alebo udeľovania výlučných alebo osobitných práv, alebo z ustanovení smernice o verejnom obstarávaní;

35.

opätovne pripomína, že uplatnenie určitého postupu výberového konania pri výbere podniku alebo podnikov poverených riadením služieb verejného záujmu predstavuje jednu z viacerých možností organizácie, ktorá spočíva v akte verejného nákupu vonkajších služieb verejného záujmu za určitú cenu, a nie výlučný spôsob, ako sa vyhnúť klasifikácii podpory ako štátnej pomoci;

36.

vyzýva Komisiu, aby objasnila, že realizácia výberového konania, ktoré je v súlade s predpismi EÚ, vylučuje možnosť príslušných nadmerných náhrad. Súčasne poukazuje na to, že výberové konanie nemusí vždy zohľadniť dlhodobý vývoj čistých nákladov na zabezpečenie príslušných služieb, ak cena odráža pomer síl a situáciu na trhu v danom momente. Podmienky tvorby ceny na základe výberového konania môžu v závislosti od stratégií poskytovateľov na preniknutie na niektoré trhy spôsobiť nedostatočnú štrukturálnu kompenzáciu, ktorá môže časom spochybniť zásady finančnej kontinuity služieb verejného záujmu a ich cenovú dostupnosť;

37.

konštatuje, že okrem toho, že výberové konanie predstavuje pre územné samosprávy dodatočné náklady na transakciu, niektoré služby verejného záujmu nie sú vhodné pre taký nepružný postup, akým je výberové konanie, z dôvodu nestáleho charakteru týchto služieb, finančnej kontinuity alebo potreby, aby sa vo všeobecnom záujme vytvoril rámec pre podniky prostredníctvom pravidiel schvaľovania pre prípad, že neexistuje rovnomerná výmena informácii medzi užívateľom a poskytovateľom služby, hlavne pokiaľ ide o ochranu ohrozených osôb vzhľadom na potrebu uspokojovať základné sociálne potreby, ako je zdravotná starostlivosť, bývanie alebo zamestnanie, že sa udelia osobitné alebo výlučné práva, alebo jednoducho z toho dôvodu, že neexistuje cezhraničný záujem o poskytnutie miestnych a sociálnych služieb verejného záujmu;

38.

preto navrhuje Komisii, aby spolu s revíziou legislatívneho balíka predložila aj návrh na výkladové oznámenie v podobe komunikačnej príručky pre územné samosprávy, v ktorom budú spresnené právne predpisy uplatňované na jednotlivé spôsoby poskytovania služieb verejného záujmu, ktoré budú zahŕňať najmä priame poskytovanie, poskytovanie na základe verejno-verejnej spolupráce prostredníctvom zoskupenia prostriedkov, priame poskytovanie prostredníctvom internej jednotky, verejný nákup služieb verejného záujmu od vonkajšieho poskytovateľa za určitú cenu, prenos prevádzkového rizika na vonkajšieho poskytovateľa, ktorý za to bude alebo nebude platený, udelenie výlučných alebo osobitných práv formou pravidiel schvaľovania, alebo finančnú podporu na projekt všeobecného záujmu, ktorý vychádza z iniciatívy niektorej neziskovej organizácie;

39.

víta skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie zjednodušil a objasnil podmienky priameho poskytovania služieb a nedávno tiež podmienky verejno-verejnej spolupráce medzi orgánmi miestnej správy. Žiada preto Komisiu, aby navrhla úpravu právnych predpisov o verejnom obstarávaní s cieľom vytvoriť definíciu pre priame riadenie, ktoré bude prispôsobené miestnej samospráve a požiadavke efektívneho využívania verejných zdrojov vzhľadom na súčasnú hospodársku a rozpočtovú krízu;

40.

pripomína, že pokiaľ ide o ekonomickú efektívnosť, optimálne prideľovanie verejných zdrojov a modernizáciu služieb verejného záujmu ako reakciu na vývoj hlavných potrieb miestnych obyvateľov, verejno-verejná spolupráca medzi územnými samosprávami v sebe skrýva veľký potenciál;

41.

žiada Komisiu, aby sa administratívna spolupráca medzi územnými samosprávami a verejnoprávnymi subjektmi považovala so zreteľom na zásady Zmluvy o fungovaní Európskej únie za vnútorné organizačné rozhodnutie na vnútroštátnej úrovni nepodliehajúce ustanoveniam o verejnom obstarávaní;

42.

podporuje zámer Komisie znížiť administratívne a rozpočtové náklady územných samospráv a podnikov poverených riadením služieb verejného záujmu v oblasti pravidelných kontrol nadmernej kompenzácie, ktoré sú v súčasnosti podmienkou na udelenie výnimky z notifikačnej povinnosti a pre apriórnu kompatibilitu náhrad za služby verejného záujmu;

43.

v súlade so zásadou proporcionality uvedenou v zmluve podporuje metódu navrhovanú Komisiou diverzifikovať spôsoby kontroly prípadných nadmerných kompenzácií, vhodnejšie reagovať na výlučne lokálny charakter niektorých miestnych služieb verejného záujmu, najmä pokiaľ ide o sociálne služby verejného záujmu, ktoré v súčasnom stave rozvoja vnútorného trhu nemajú žiadny alebo len veľmi slabý vplyv na vnútorný obchod Spoločenstva, upriamiť pozornosť na služby verejného záujmu poskytované na úrovni EÚ alebo na cezhraničnej úrovni, ktoré majú výraznejší vplyv na vnútorný trh v dôsledku toho, že sa riadia sektorovými liberalizačnými smernicami alebo z dôvodu štruktúry ich poskytovateľov na úrovni Spoločenstva alebo na cezhraničnej úrovni;

44.

preto sa domnieva, že je potrebné rozlišovať medzi: 1. situáciami, v ktorých náhrady za služby verejného záujmu de minimis nemajú vplyv na vnútorný obchod Spoločenstva, a preto nie je možné zahrnúť ich do štátnej pomoci, 2. náhradami poskytovanými za služby verejného záujmu, ktoré majú miestny charakter a sú nad hranicou de minimis, ktoré však z organizačných dôvodov a v súčasnom stave rozvoja vnútorného trhu nemajú taký vplyv na vnútorný obchod Spoločenstva, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie, 3. náhradami poskytovanými za služby verejného záujmu na úrovni Spoločenstva alebo na cezhraničnej úrovni, ktoré sa riadia sektorovými smernicami alebo nariadeniami alebo ich poskytujú podniky s nadnárodnou štruktúrou;

45.

domnieva sa, že je takisto potrebné zohľadniť ďalšie objektívne kritériá, ktoré a priori vylučujú akékoľvek riziko vplyvu na vnútorný obchod Spoločenstva, narušenia hospodárskej súťaže alebo krížového subvencovania, ako napr. obmedzená miestna právomoc niektorých verejných alebo súkromných poskytovateľov, ktorí sa riadia povoľujúcimi predpismi, obmedzená vecná právomoc niektorých verejných alebo súkromných poskytovateľov, ktorí boli vytvorení osobitne na ten účel, aby poskytovali špecifickú službu verejného záujmu na danom území, a ktorí nevyvíjajú žiadnu obchodnú činnosť na trhu, neziskový charakter niektorých sociálnych podnikov, ktoré svoje prípadné zisky reinvestujú do financovania služieb verejného záujmu, ktorých poskytovaním boli poverené, čo sa im odpočíta od budúcich náhrad. Tieto objektívne charakteristiky spojené s osobitnou povahou poskytovateľa a jeho miestnym ukotvením vylučujú akékoľvek riziko narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na vnútorný obchod Spoločenstva;

46.

žiada Komisiu, aby zmiernila svoje rozhodnutie v súvislosti s pravidelnými kontrolami nadmerných kompenzácií, ktorými je v súčasnosti podmienené udelenie výnimky z notifikačnej povinnosti pre náhrady za služby verejného záujmu, a v súvislosti s úsilím zabrániť týmto prípadným nadmerným kompenzáciám a aby sa zodpovednosť za vymedzenie konkrétnych preventívnych opatrení a za to, v akých intervaloch sa tieto kontroly budú uskutočňovať, preniesla na príslušné orgány verejnej moci a aby sa ako protiváha uľahčili podnikom možnosti odvolať sa v prípade dokázaných nadmerných kompenzácií;

47.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť skutočnosti, že miestne a sociálne služby verejného záujmu, ktoré územné samosprávy zabezpečujú v relatívne malom a obmedzenom rozsahu, majú špecifický charakter a nemajú vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi. Žiada tiež, aby sa so zreteľom na miestny charakter a ohraničenosť týchto služieb verejného záujmu pre tieto prípady určili zjednodušené postupy a pravidlá udelenia výnimky z pravidiel poskytnutia štátnej pomoci, a to najmä v izolovanejších a odľahlejších regiónoch, ako sú najvzdialenejšie regióny, ostrovy a horské regióny. Domnieva sa však, že miestny a obmedzený charakter týchto služieb sa nesmie overovať iba na základe kritéria obyvateľstva určitého samosprávneho celku, ale musí sa pri tom vychádzať zo súboru ukazovateľov, ktoré budú zohľadňovať hlavne zemepisnú situáciu samosprávneho celku a rozsah potenciálnych užívateľov týchto verejných služieb;

48.

konštatuje, že prvé dve kritériá rozsudku vo veci Atlmark, a síce povinnosť jasne vymedziť poslanie služby verejného záujmu, ktorej poskytnutím je poverený príjemca pomoci, a vopred stanoviť objektívne a transparentné parametre, na základe ktorých sa vypočíta výška náhrad, nútia miestne samosprávy, aby sa snažili explicitne vymedziť poslanie služieb verejného záujmu. Dáva na zváženie skutočnosť, že požiadavky týkajúce sa poverovacieho aktu nesmú vyvolávať žiadne nežiaduce povinnosti, pokiaľ ide o daň z obratu orgánov samosprávy, a požaduje preto, aby boli tieto kritériá zosúladené s predpismi európskej smernice o dani z pridanej hodnoty;

49.

domnieva sa, že toto úsilie môže skutočne prispieť k väčšej transparentnosti a posilneniu demokratickej zodpovednosti pri poskytovaní služieb verejného záujmu, pod podmienkou, že bude primerané a rozumné, že nebude predstavovať nadmernú administratívnu záťaž pre miestne samosprávy a podniky a nebude poškodzovať zásadu prispôsobivosti služieb verejného záujmu vývoju kolektívnych potrieb. V súlade so zásadou transparentnosti uvedenou v zmluve a so zreteľom na to, že je potrebné, aby boli služby verejného záujmu jasnejšie pre občanov, navrhuje Komisii, aby každé z týchto rozhodnutí o náhrade za službu verejného záujmu bolo podmienené „zmluvou o poskytnutí služby verejného záujmu“ namiesto „mandátu“, ktorý sa uplatňuje v súčasnosti a ktorý ale nie je dostatočne explicitný pre územnú samosprávu alebo občana;

50.

má v úmysle predložiť Komisii konkrétne, konštruktívne a vyvážené návrhy s cieľom zjednodušiť a vyjasniť ustanovenia, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, a zaručiť, že regionálne a miestne spoločenstvá ich budú účinne uplatňovať so zreteľom na bezpečnosť a právnu predvídateľnosť, pričom tieto návrhy vychádzajú zo zásady proporcionality a transparentnosti uvedenej v zmluve;

51.

navrhuje Komisii, aby horná hranica nariadenia o pomoci de minimis (5) vo výške 200 000 EUR na tri roky, pod ktorou sa štátna podpora nepovažuje za štátnu pomoc, bola zvýšená na 800 000 EUR (6) ročne pre náhrady za služby verejného záujmu, aby sa z rozsahu kontroly štátnej pomoci vylúčili všetky miestne služby verejného záujmu poskytované najmä miestnymi združeniami a miestnymi sociálnymi mikropodnikmi, najmä v oblasti miestneho sociálneho rozvoja, ako je sociálne začlenenie, boj proti vylúčeniu, miestne aktivity, rozvoj kultúrnych, športových alebo sociálno-vzdelávacích činností. Tento návrh vychádza zo skutočnosti, že takýto typ miestnych služieb verejného záujmu nepredstavuje žiadne riziko, pokiaľ ide o vplyv na vnútorný obchod Spoločenstva, a že miestne samosprávy nemajú materiálnu možnosť podriadiť tento typ miestnych subjektov systému kontroly štátnej pomoci vzhľadom na to, že ide o mimoriadne hustú štruktúru;

52.

navrhuje Komisii, aby náhrady prevyšujúce 800 000 EUR ročne, ktoré miestne samosprávy poskytujú podnikom povereným zabezpečovaním služieb verejného záujmu v miestnom rozsahu, vrátane sociálnych služieb verejného záujmu, vychádzali z nového zjednodušeného rozhodnutia o apriórnej kompatibilite so systémom poskytovania štátnej pomoci, ktorá je v súčasnom stave vývoja vnútorného trhu založená na veľmi malom riziku, pokiaľ ide o vplyv na vnútorný obchod Spoločenstva. Malé riziko vplyvu na obchod je dané výlučne miestnym charakterom služby verejného záujmu, jej spôsobom sektorovej organizácie, a najmä osobitnými charakteristickými znakmi jej poskytovateľov spojenými s ich miestnym ukotvením a s tým, že nepôsobia na úrovni Spoločenstva alebo na cezhraničnej úrovni;

53.

domnieva sa, že uplatňovanie zjednodušeného rozhodnutia musí byť podmienené týmito objektívnymi charakteristickými znakmi, pretože v súčasnom stave vývoja vnútorného trhu zaručujú veľmi malé riziko, pokiaľ ide o vplyv na vnútorný obchod Spoločenstva. Sú to tieto: náhradu poskytuje miestna a/alebo regionálna samospráva alebo zoskupenie miestnych a/alebo regionálnych samospráv alebo útvar, ktorý na tento účel dostal mandát od miestnej a/alebo regionálnej samosprávy; náhrada sa udeľuje za poskytnutie služby verejného záujmu na miestnej a regionálnej úrovni, ktorá sa obmedzuje na dané územie a zodpovedá špecifickým potrebám jeho obyvateľov; náhrada sa poskytuje podnikom, ktoré majú de jure alebo de facto územnú právomoc, ktorá sa obmedzuje na územie, na ktorom sa poskytuje služba verejného záujmu, alebo podnikom, ktoré poskytujú výlučne služby verejného záujmu a nevykonávajú žiadnu inú činnosť obchodného charakteru a boli osobitne vytvorené na ten účel, aby uspokojovali tieto základné potreby, alebo ktoré, svoje prípadné zisky z poskytovania služieb verejného záujmu reinvestujú do financovania služieb verejného záujmu, čo sa im odpočíta od budúcich náhrad;

54.

navrhuje, aby sa v zjednodušenom rozhodnutí o apriórnej kompatibilite náhrad za služby verejného záujmu poskytované na miestnej a/alebo regionálnej úrovni a v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality uvedenou v zmluve poverili orgány verejnej moci, ktoré poskytujú náhrady, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom predísť všetkým takým situáciám, v ktorých by mohlo dôjsť k prípadnej nadmernej kompenzácii, aby takéto situácie kontrolovali a aby ich odstraňovali, vzhľadom na to, že je v priamom záujme miestnych samospráv, aby predchádzali situáciám, v ktorých by mohlo dôjsť k prípadnej nadmernej kompenzácii. Ako protiváha sa musia zjednodušiť možnosti odvolať sa v prípade dokázanej nadmernej kompenzácie;

55.

navrhuje, aby sa v prípade služieb verejného záujmu poskytovaných na úrovni Spoločenstva alebo na cezhraničnej úrovni, ktoré sa riadia smernicami alebo nariadeniami Spoločenstva, (podľa príkladu nariadenia o záväzkoch služby verejného záujmu v pozemnej doprave (7)), ako aj v prípade ostatných služieb verejného záujmu, ktoré sa neriadia právnymi predpismi Spoločenstva a ani nemajú charakteristické znaky, ktoré sú vymedzené v novom zjednodušenom rozhodnutí, najmä z dôvodu štrukturálnej organizácie poskytovateľov na úrovni Spoločenstva alebo na cezhraničnej úrovni, k otázkam týkajúcim sa kompatibility náhrad za službu verejného záujmu a zahŕňajúcim výšku čistých nákladov na jej poskytovanie, účinnosť poskytovateľov a prípadnú kontrolu primeraných ziskov pristupovalo sektorovo a nie horizontálne, aby sa takýto prístup prispôsobil osobitostiam spojeným s organizovaním každej služby verejného záujmu a aby o týchto otázkach rozhodoval Európsky parlament s Radou v spolurozhodovacom konaní. Kým sa neuskutoční revízia platných smerníc a nariadení a neprijmú sa nové sektorové smernice alebo nariadenia, musí zostať naďalej v platnosti súčasný rámec Spoločenstva, pričom je potrebné zohľadniť zjednodušenia, ktoré boli navrhnuté v súvislosti s náhradou za verejnú službu de minimis a revíziou rozhodnutia o apriórnej kompatibilite služieb verejného záujmu poskytovaných na miestnej úrovni;

56.

navrhuje Komisii, aby v súlade so zásadou transparentnosti uvedenou v zmluve a v súlade s ustanoveniami článku 14 a článku 106 ods. 2 ZFEÚ, bolo uplatňovanie týchto troch ustanovení podmienené vytvorením „zmluvy o poskytnutí služby verejného záujmu“ (8), to jest jednoznačným oficiálnym aktom, ktorý: 1. uznáva, že úloha, ktorú zabezpečuje poskytovateľ, má povahu všeobecného záujmu a spĺňa podmienky ustanovené v článku 14, v článku 106 ods. 2 ZFEÚ a v článku 2 protokolu č. 26; 2. spresňuje povahu osobitných záväzkov, ktoré z toho vyplývajú, a vymedzuje príslušné územie; 3. stanovuje parametre na výpočet výšky náhrady za poskytnutú službu verejného záujmu; a tiež zverejnením tejto „zmluvy o poskytnutí služby verejného záujmu“ v Úradnom vestníku Európskej únie v osobitnom registri vytvorenom na tento účel.