2.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 259/54

—

potvrdzuje, že program LIFE už viackrát dokázal svoju užitočnosť, a preto by sa doba jeho platnosti mala rozšíriť aj na nasledujúce finančné obdobie, pričom zložke Biodiverzita sa musí venovať osobitná pozornosť;

—

žiada, aby sa zjednodušili administratívne postupy, zvýšil maximálny podiel spolufinancovania, aby boli náklady na prípravu projektu spôsobilé na financovanie v rámci programu LIFE a aby sa opäť umožnilo miestnym a regionálnym orgánom započítavať prostriedky na ľudské zdroje v celom rozsahu ako vlastné zdroje;

—

žiada, aby budúca zložka LIFE Biodiverzita pokrývala širšiu koncepciu biodiverzity. Ak má program LIFE zohrávať významnú úlohu vo financovaní sústavy Natura 2000, mal by umožniť aj financovanie opakujúcich sa činností spojených s riadením prírodných lokalít;

—

navrhuje, aby zložka Životné prostredie nového programu LIFE bola aj naďalej rozhodujúcim stimulom pre miestne a regionálne orgány podporovať dodržiavanie právnych predpisov ešte pred nadobudnutím účinnosti predpisov EÚ týkajúcich sa ochrany životného prostredia, ako aj snažiť sa ísť nad rámec legislatívnych požiadaviek a využívať inovačné technológie a environmentálne riešenia a realizovať projekty, ktoré by mali veľký potenciál opätovného využitia pre ekologické inovácie orientované na verejný sektor;

—

podporuje – s cieľom zvýšiť účinnosť programu LIFE – návrh Komisie týkajúci sa vytvorenia rozsiahlejších integrovaných projektov LIFE, ktoré poskytujú účinný spôsob, ako čo najviac vyťažiť z programu LIFE ako katalyzátora tým, že vytvárajú štruktúrovaný vzťah k ostatným fondom EÚ;

—

zdôrazňuje, že nový program LIFE naďalej poskytuje podporu komunikačným a informačným projektom, so zvýšeným dôrazom na vzdelávanie a podporu projektov, do ktorých sú zapojené miestne a regionálne orgány a ktoré majú významný dosah na úrovni EÚ.

Spravodajkyňa

Daiva MATONIENĖ (LT/EA), členka mestského zastupiteľstva mesta Šiauliai

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Revízia nariadenia LIFE+ v polovici obdobia jeho uplatňovania KOM(2010) 516 v konečnom znení

1.

zastáva názor, že ochrana životného prostredia a zachovanie biologickej rozmanitosti je významnou podmienkou kvality života v Európe, a preto táto otázka nie je iba úlohou vlád jednotlivých krajín, miestnych a regionálnych orgánov alebo inštitúcií EÚ, ale mala by tiež byť starosťou každého Európana;

2.

zdôrazňuje, že jedným z cieľov Európskej únie je podpora udržateľného a neinflačného rastu pri zohľadnení ekologických cieľov a že strata biodiverzity môže mať na tento rast negatívny vplyv; EÚ sama však disponuje stále väčšími právomocami v oblasti ochrany životného prostredia, čo je zohľadnené v článku 192 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa stanovujú právomoci EÚ v oblasti životného prostredia;

3.

uznáva, že program LIFE, ktorý bol zavedený nariadením (EHS) č. 1973/92 a neskôr aktualizovaný, ako špecifický nástroj financovania EÚ v oblasti ochrany životného prostredia doteraz poskytol 3 115 ekologickým projektom finančnú podporu v celkovej výške 2,2 miliardy EUR (1), a preto predstavuje dôležitý nástroj pomoci pri financovaní opatrení miestnych a regionálnych orgánov v oblasti ochrany životného prostredia a projektov európskeho významu (2);

4.

varuje pred preceňovaním možností programu LIFE, hoci ho vysoko uznáva a oceňuje. Vďaka prostriedkom vo výške približne 340 miliónov EUR, ktoré sú ročne v programe LIFE k dispozícii, možno podporiť celý rad projektov, z ktorých mnohé majú veľký potenciál slúžiť ako dobré príklady a podnety pre pozitívne prístupy v oblasti environmentálnej politiky. Táto výška finančných prostriedkov, ktorá zodpovedá približne 0,2 % ročného rozpočtu EÚ, však nestačí na vyriešenie všetkých problémov, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatočného financovania v rámci iných programov v oblasti životného prostredia alebo fondov EÚ;

5.

uznáva, že program LIFE+ vo veľkej miere prispel k prijatiu a uskutočňovaniu plánov riadenia životného prostredia, obnovovaniu vzácnych biotopov, zabezpečeniu obnovovania stavov dôležitých druhov a budovaniu sústavy Natura 2000. Okrem toho program LIFE+ prispel k nadväzovaniu partnerských vzťahov, a tým k upevneniu štruktúr spolupráce, čím sa uľahčila výmena skúseností a informácií medzi zainteresovanými stranami a politickými rozhodujúcimi činiteľmi;

6.

žiada o rozvoj miestnych partnerstiev, ktoré môžu najvhodnejšie kombinovať zdroje programu LIFE s inými zdrojmi z domácich fondov a fondov EÚ;

7.

zdôrazňuje, že nové výzvy v oblasti životného prostredia, naďalej ubúdajúca biodiverzita a rozvoj EÚ stavajú ochranu životného prostredia v Európe pred novú úlohu, pre ktorú sa musí urýchlene nájsť účinné riešenie v rámci nového finančného výhľadu;

8.

domnieva sa, že európske miestne a regionálne orgány majú nezastupiteľnú úlohu pri implementácii predpisov EÚ týkajúcich sa ochrany životného prostredia a oboznamovaní širokej verejnosti s ekologickými inováciami a osvedčenými postupmi;

9.

odporúča, aby zachovanie biologickej rozmanitosti malo vo všetkých oblastiach politiky EÚ zameranej na ochranu životného prostredia najvyššiu prioritu. Keďže ochrana rôznorodosti druhov je prierezovou problematikou, musí sa okrem toho zabezpečiť, aby bola zohľadnená vo všetkých kľúčových oblastiach politiky;

10.

žiada, aby environmentálna politika EÚ brala do úvahy nové problémy, ktoré sa spájajú s rýchlym rozvojom geneticky modifikovaných organizmov a nedostatočne preskúmaným vplyvom týchto organizmov na pôvodné druhy;

11.

priznáva, že za určitých podmienok sa vyskytujú konflikty medzi cieľmi biologickej rozmanitosti a cieľmi iných prvkov trvalo udržateľného rozvoja. Preto je vzhľadom na takéto možné konflikty cieľov veľmi dôležité, aby sa v novom programovom období vypracovali opatrenia na pružnejšiu koordináciu medzi rozdielnymi ekologickými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a zabezpečil súlad medzi všetkými prijatými opatreniami tak, aby ustanovenia a opatrenia v jednej oblasti neviedli k zhoršeniu v inej oblasti alebo dokonca k horším komplexným riešeniam;

12.

zdôrazňuje, že hoci projekty LIFE majú jasný environmentálny cieľ, všetky môžu byť zo sociálno-ekonomického hľadiska prínosné pre miestne spoločenstvá, vrátane ekosystémových služieb projektov v rámci zložky Príroda a biodiverzita. Výbor regiónov víta popis takého potenciálneho prínosu v žiadostiach o projekty LIFE, s ktorým sa začalo už v tomto roku. To by malo viesť k tomu, že Európska komisia zostaví kompletný súbor ukazovateľov sociálno-hospodárskych výsledkov pre celý program LIFE;

13.

domnieva sa, že zložka Príroda a biodiverzita programu LIFE+ v podstatnej miere prispela k uplatňovaniu smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane prirodzených biotopov, a že aspoň niekoľko cieľov stanovených v oznámení „Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010“ bolo dosiahnutých. LIFE+ sa však vzťahuje iba na časť opatrení stanovených v smernici o ochrane vtáctva a smernici o ochrane prirodzených biotopov, a tiež zastavenie poklesu biodiverzity je naďalej oblasťou, ktorej sa musí venovať osobitná pozornosť;

14.

žiada, aby sa z tohto dôvodu na program podpory LIFE+ aj v budúcnosti nazeralo ako na podstatnú súčasť politiky EÚ zameranej na ochranu životného prostredia, pričom zložke Biodiverzita sa musí venovať osobitná pozornosť a treba urobiť všetko pre to, aby sa dosiahli ciele zastavenia poklesu biodiverzity stanovené na obdobie do roku 2020;

15.

upozorňuje na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov, ktoré sú najväčšími čistými prispievateľmi k biodiverzite na celom území Európskej únie, a s viac ako 200 lokalitami európskeho významu v rámci sústavy Natura 2000 majú tieto regióny veľký význam v súvislosti s cieľom zastaviť stratu biodiverzity;

16.

víta návrh Komisie zaviesť „rámce prioritných opatrení“ na financovanie sústavy Natura 2000 ako plány makromanažmentu na regionálnej alebo národnej úrovni, ktoré budú poskytovať jasný a záväzný rámec pre ostatné fondy EÚ a príspevky jednotlivých krajín k financovaniu ochrany lokalít a prioritných druhov na určitom území v rámci sústavy Natura 2000 (3);

17.

zdôrazňuje, že súčasná finančná a hospodárska kríza spôsobila aj mnohoraké problémy týkajúce sa plánov miestnych a regionálnych orgánov v oblasti spolufinancovania rôznych iniciatív, vrátane iniciatív na zachovanie biologickej rozmanitosti. V tejto súvislosti Výbor regiónov vyzýva orgány členských štátov a inštitúcie EÚ, aby si vymieňali a uplatňovali osvedčené postupy v tejto oblasti, napr. poľský model osvedčených postupov, v rámci ktorého vláda vytvorila národný fond, ktorý zaručuje spolufinancovanie úspešných žiadostí o projekty programu LIFE (4);

18.

víta zavedenie indikatívnych národných prostriedkov programom LIFE+, najmä ak sa toto opatrenie bude používať dočasne a jeho cieľom bude zvýšiť počet schválených žiadostí z nových členských štátov EÚ. Súčasne vyjadruje názor, že je potrebné jasne uvádzať dočasný charakter tohto opatrenia a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v poskytovaní odbornej prípravy národným kontaktným miestami a členským štátom, ktoré využívajú program v menšej miere, a apelovala na tieto členské štáty, aby zvýšili kapacitu svojich národných a regionálnych kontaktných miest poskytovať aktívnu pomoc svojim žiadateľom;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočnú pozornosť záujmom miestnych a regionálnych orgánov, ktoré budú týmto nariadením dotknuté a ponechať dostatočnú pružnosť pri určovaní priorít rámcov prioritných opatrení na financovanie sústavy Natura 2000, ako aj dať regionálnym orgánom možnosť riadiť programy týchto rámcov, a stať sa tak užívateľmi tohto nového opatrenia;

20.

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v zlepšovaní príspevku zložky Environmentálna politika a riadenie programu LIFE+ k financovaniu projektov podporujúcich dodržiavanie právnych predpisov, ktoré v počiatočných štádiách legislatívneho procesu určujú zdroje potrebné na implementáciu nových právnych predpisov EÚ, pilotných projektov ekologického obstarávania, pomocou ktorých sa testuje uskutočniteľnosť rozsiahleho programu ekologického verejného obstarávania v mestách a regiónoch, a demonštračných projektov v oblasti efektívneho využívania zdrojov, ekologického rastu a udržateľnej výroby;

21.

zdôrazňuje, že by sa mali vytvoriť ďalšie možnosti ako financovať iniciatívy mimovládnych organizácií v oblasti ochrany životného prostredia, a tým zabezpečiť účinné spolupôsobenie občianskej spoločnosti pri implementácii predpisov EÚ týkajúcich sa ochrany životného prostredia, zvyšovať povedomie verejnosti o ochrane životného prostredia prostredníctvom jej väčšej účasti na stanovovaní nových cieľov a zhromažďovať príklady osvedčených postupov a odborné poznatky;

22.

upozorňuje na skutočnosť, že doteraz sa veľká časť iniciatív uskutočňovaných v rámci zložky Príroda zameriavala výlučne na niekoľko druhov, ktorým hrozí vyhynutie, o čom bola verejnosť podrobne informovaná (napr. medveď hnedý – Ursus arctos, kunka červenobruchá – Bombina bombina alebo hnedáčik chrastavcový – Euphydryas aurinia). Na druhej strane, mnohým ďalším ohrozeným druhom sa nevenovala žiadna pozornosť. Pri vylepšovaní programu LIFE+ by sa malo tiež zvážiť, ako ho využiť na ochranu ďalších, možno menej viditeľných druhov;

23.

pripomína, že podľa súčasných platných požiadaviek musia byť projekty v rámci zložky Príroda príkladné a/alebo inovačné. Ochrana biologickej rozmanitosti si však v mnohých prípadoch vôbec nevyžaduje inováciu, lež pokračovanie začatej práce, ako aj zhromažďovanie a šírenie nadobudnutých osvedčených postupov. Preto je pre projekty z tejto zložky veľmi dôležité, aby sa stanovila možnosť, že sa bude požiadavke na príkladný a inovatívny charakter prikladať menší význam a vo väčšej miere sa budú zohľadňovať špecifické potreby oblastí Natura 2000 a otázka zachovania biologickej rozmanitosti na konkrétnom zemepisnom území. Malo by byť postačujúce, keď sa budú opierať o osvedčené príklady a zamerajú sa na ich prenesenie do iných regiónov;

24.

zdôrazňuje, že vzhľadom na problémy, s ktorými sú miestne a regionálne orgány a spoločnosť v nových členských štátoch pri prispôsobovaní sa podmienkam členstva v EÚ konfrontované, je dôležité v týchto krajinách aktívnejšie podporovať uplatňovanie programu LIFE+ a ďalších osobitných programov;

25.

zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia maximálnej synergie by sa malo už v tomto finančnom období EÚ pracovať na pokiaľ možno rozsiahlom zosúladení programu LIFE+ s ostatnými programami EÚ, ktoré sú priamo či nepriamo spojené s ochranou životného prostredia, napr. so 7. rámcovým programom pre výskum, rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom;

26.

poukazuje na prínos účasti súkromného sektora na iniciatívach zameraných na ochranu biologickej rozmanitosti a podpory presvedčenia, že ciele programu LIFE+ podporujú udržateľný a sociálne zodpovedný rozvoj hospodárstva;

27.

poukazuje na prínos väčšieho zapojenia akademických kruhov do aktivít programu LIFE a nabáda ich na spoluprácu s hlavnými príjemcami podpory z tohto programu, pretože vedeckí pracovníci prispievajú najnovšími vedeckými poznatkami a poskytujú nový pohľad na spoločné problémy;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť v novom finančnom období primerané prostriedky na iniciatívy v oblasti ochrany životného prostredia v Európe, aby sa zabezpečila ochrana biologickej rozmanitosti a vysoko kvalitné životné prostredie pre európskych občanov, a zároveň na celom svete zlepšilo povedomie ľudí o ochrane životného prostredia;

29.

pripomína, že prax poukazuje na neobmedzené množstvo výziev v oblasti životného prostredia a zvyčajný nedostatok zdrojov na ich riešenie. Z tohto dôvodu by mali byť všetky opatrenia na ochranu životného prostredia a biologickej rozmanitosti obzvlášť účinné. Jedným z najpodstatnejších predpokladov efektívnosti Európy, ktorá je podľa svojho motta „jednotná vo svojej rozmanitosti“, je flexibilita vynakladaných prostriedkov, ktorá umožní aktérom v najrôznejších štátoch a regiónoch Európy pri zohľadnení miestnych podmienok zaručiť maximálny prínos financovania zo zdrojov EÚ;

30.

uisťuje, že podstatnú úlohu pri zabezpečovaní biologicky rozmanitého prostredia a vysoko kvalitného životného priestoru pre občanov Európy hrajú miestne a regionálne orgány, a tak to bude aj v budúcnosti. Preto by prioritou malo byť zabezpečiť, aby miestne a regionálne orgány rôzne nástroje zamerané na ochranu životného prostredia aj využívali a mohli sa v čo najväčšej miere podieľať na ich vytváraní alebo zlepšovaní;

31.

potvrdzuje, že program LIFE zavedený v roku 1992 už viackrát dokázal svoju užitočnosť. Preto by sa doba jeho platnosti mala rozšíriť aj na nasledujúce finančné obdobie, pričom by sa mali maximálne využiť pozitívne i negatívne skúsenosti získané počas súčasného finančného obdobia;

32.

berie na vedomie výsledky konzultácie o hodnotení vplyvu budúceho programu LIFE (5), kde sa poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány vidia vo zvýšení informovanosti o environmentálnych problémoch a potrebe riešení medzi rôznymi aktérmi, ako aj podpore inovácie techník, ktoré umožňujú lepšie environmentálne riadenie, najmä v príslušných orgánoch, dva najúčinnejšie spôsoby ako zlepšiť miestnu environmentálnu politiku a jej implementáciu. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby trvala na posilňovaní administratívnych kapacít miestnych a regionálnych orgánov a zvyšovaní povedomia verejnosti ako kľúčových priorít každej reformy programu LIFE;

33.

vyslovuje pevné presvedčenie, že program LIFE by mal byť hlavným finančným nástrojom na ochranu prírody a biologickej rozmanitosti aj v novom programovom období a mal by sa vyznačovať nákladovou efektívnosťou a vysokou kvalitou projektov a programov. Preto by sa akýkoľvek vývoj tohto programu mal zamerať na zjednodušenie postupov predkladania žiadostí a administratívy a otvorenie programu pre široký okruh oprávnených žiadateľov;

34.

žiada, aby sa opäť umožnilo miestnym a regionálnym orgánom a iným verejnoprávnym organizáciám v novom finančnom období programu LIFE+ započítavať prostriedky na ľudské zdroje v celom rozsahu ako vlastné zdroje, aby mohli ešte lepšie využívať program LIFE;

35.

zdôrazňuje, že úplné dosiahnutie cieľov programu LIFE pravdepodobne brzdia pomalé administratívne postupy a nízky podiel spolufinancovania (spravidla 50 % s možnými výnimkami týkajúcimi sa zložky LIFE+ Príroda). Preto by mal program nájsť spôsob, ako zjednodušiť administratívne postupy (žiadosť, vykonávanie, spôsobilosť menších projektov), a tiež zvýšiť maximálny podiel spolufinancovania;

36.

pripomína pretrvávajúce rozdiely v miere informovanosti a finančnej kapacite medzi starými a novými členskými štátmi a s cieľom zabezpečiť dostupnosť programu preto navrhuje vypracovať príslušné mechanizmy na osobitnú podporu žiadateľov a prijímateľov z nových členských štátov. Táto pomoc sa má zamerať na vypracovanie návrhu projektu a na administratívne otázky. Mohla by sa realizovať posilnením systému národných kontaktných miest alebo tiež vytvorením regionálnych kontaktných miest tam, kde ešte neexistujú;

37.

navrhuje, aby sa pri postupoch vybavovania žiadostí zohľadňovali záujmy udržateľnosti a využívali dostupné možnosti informačných technológií. Predovšetkým by sa mali vypracovať online žiadosti o projekt, hodnotenie, postupy komunikácie medzi riadiacim orgánom a žiadateľmi, vrátane online registrácie žiadateľov a systému poskytovania údajov;

38.

žiada, aby sa nevyhnutná pozornosť venovala procesu posudzovania žiadostí o projekty, ktorý v súčasnosti trvá asi rok a pol od výzvy na predloženie návrhov a začiatku projektu. V tejto súvislosti by sa mohli využiť príklady osvedčených postupov riadenia od spoločných technických sekretariátov programov územnej spolupráce, ktoré dosahujú najlepšie výsledky;

39.

poukazuje na to, že popri zjednodušení postupov pri podávaní žiadostí a dodržiavaní postupov v rámci programov územnej spolupráce by náklady na prípravu projektu mali byť spôsobilé na financovanie v rámci programu LIFE alebo kompenzované jednorazovou platbou (napr. v závislosti od celkového rozpočtu projektu), ak bude projekt schválený;

40.

poznamenáva, že vykonávacie postupy nového programu LIFE by sa mali pokiaľ možno čo najviac zjednodušiť, aby sa zabezpečilo, že pri projektoch financovaných z tohto programu nebude v centre pozornosti skladanie účtov, lež cielená environmentálna a informačná činnosť;

41.

pripomína, že nemenej dôležitú úlohu v iniciatívach zameraných na ochranu životného prostredia a biologickej rozmanitosti budú aj v budúcnosti zohrávať organizácie občianskej spoločnosti. Preto by sa do nového programu LIFE mala zahrnúť silná zložka zameraná na mimovládne organizácie a osvetu verejnosti. Súčasne by sa malo zabezpečiť, aby aj malé miestne mimovládne organizácie a vedeckí pracovníci mohli z tohto programu profitovať;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby každá zmena v programe LIFE+ zohľadnila aj veľký rozpor medzi opatreniami na ochranu biologickej rozmanitosti a dosiahnutými výsledkami: projekty sú často naplánované na kratšie obdobie, zatiaľ čo výsledky sa prejavia až po dlhšej dobe. Preto je potrebné uplatňovať zodpovedajúcu metódu hodnotenia žiadostí;

43.

žiada, aby bol program LIFE+ definovaný na základe konkrétnejších a lepšie dosiahnuteľných cieľov. Preto treba klásť väčší dôraz skôr na výsledky ako na hodnotenie úspechu na základe správnosti výdavkov;

44.

navrhuje, aby – keďže program je zameraný na dlhodobé ciele – boli žiadatelia podnecovaní k uplatňovaniu a/alebo financovaniu činností nevyhnutných na zabezpečenie účinného monitorovania projektu po jeho ukončení, k čomu patrí aj sledovanie dlhodobých účinkov projektu. Takouto motiváciou by mohlo byť, že by žiadatelia, ktorí si vo svojej žiadosti stanovia systém následného monitorovania projektu a zaviažu sa ho financovať z vlastných zdrojov, dostali v hodnotení body navyše;

45.

poukazuje na to, že nový program LIFE+ musí obsahovať aj označenie projektov, ktoré sú v súlade s cieľmi regionálnych stratégií, napr. stratégiou pre Pobaltie;

46.

vychádzajúc z praktických skúseností je presvedčený, že podpora projektov (grantov na vykonávanie činností) je najúčinnejším mechanizmom a mala by zostať hlavným nástrojom pomoci v rámci programu LIFE s cieľom podporiť miestne a regionálne orgány v ich činnostiach a investíciách v oblasti životného prostredia. Takisto by sa mohlo preskúmať využívanie inovatívnych finančných nástrojov najmä v zložke Životné prostredie programu LIFE, ale tieto nástroje by sa mali použiť, ak vôbec, ako dodatok, a nie namiesto priameho financovania projektov;

47.

domnieva sa, že súčasné centralizované riadenie programu LIFE sa preukázalo ako účinné, keďže iba relatívne malý podiel prostriedkov z programu sa vynakladá na administratívu. Výbor regiónov, ktorý sa už predtým vyjadril proti opätovnému presunu tohto nástroja do právomoci jednotlivých štátov (6), preto odporúča pokračovať v centralizovanom riadení budúceho programu LIFE vedenom Európskou komisiou;

48.

konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že počas realizácie projektu môže byť veľmi ťažké dosiahnuť konkrétne výsledky v oblasti jedného ekosystému, malo by sa v novom finančnom období EÚ vykonať hodnotenie projektov uskutočnených v rámci programu LIFE+ aj z tohto hľadiska. Najväčšia pozornosť by sa však nemala venovať výsledkom dosiahnutým v priebehu hodnoteného obdobia, lež stanoveným opatreniam, ich rozsahu a možným dlhodobým vplyvom projektov;

49.

žiada, aby bol nový program LIFE dostatočne flexibilný a zosúladený s inými podpornými nástrojmi, ktoré nemusia priamo súvisieť s ochranou životného prostredia, avšak majú v sebe určitú ekologickú zložku;

50.

domnieva sa, že je potrebné navrhnúť spoločnú, koordinovanú stratégiu zameranú na ochranu prírody a rozvoj vidieka, najmä na územiach sústavy Natura 2000 s výrazným poľnohospodársko-chovateľským využitím. Zároveň zdôrazňuje, že sa treba snažiť o efektívnu koordináciu s budúcimi nástrojmi SPP, čo bude pravdepodobne zahŕňať otázku konkurencieschopnosti z hľadiska životného prostredia;

51.

víta myšlienku poveriť regionálne orgány riadením rámcov prioritných opatrení pre sústavu Natura 2000 a zároveň zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatok priestoru pre neskoršie zmeny v prioritách týchto rámcov;

52.

podporuje Radu, ktorá zdôraznila „potrebu všetkých jeho prvkov“ a význam zohľadnenia tohto nariadenia v budúcom finančnom rámci EÚ, „pričom sa zohľadnia synergie s inými finančnými nástrojmi EÚ, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti životného prostredia“ (7);

53.

žiada, aby bol program LIFE aspoň formálne prepojený s novým spoločným strategickým rámcom;

54.

navrhuje, aby si budúci program LIFE zachoval podobnú štruktúru, akú má ten súčasný a aby pozostával z troch prvkov: LIFE Biodiverzita (vrátane súčasnej zložky LIFE+ Príroda a biodiverzita), LIFE Životné prostredie a LIFE Riadenie (vrátane súčasnej zložky LIFE+ Informovanie a oznamovanie);

55.

žiada neobmedzovať budúcu zložku LIFE Biodiverzita iba na sústavu Natura 2000, ale pokryť širšiu koncepciu biodiverzity. Biodiverzita sa stala koncepciou so širokým záberom, ktorá zahŕňa také aspekty, ako sú ekosystémové služby, ekologická infraštruktúra, cudzie invazívne druhy atď. Mnohé z týchto aspektov je síce možné riešiť v rámci sústavy Natura 2000, ktorá zostane zachovaná ako základná koncepcia, avšak niektoré aspekty sú pokryté len čiastočne alebo vôbec nie. Preto je potrebné uplatniť širšiu koncepciu biodiverzity;

56.

podotýka, že ak má program LIFE zohrávať významnú úlohu vo financovaní sústavy Natura 2000, mal by umožniť aj financovanie opakujúcich sa činností spojených s riadením prírodných lokalít a nemal by sa obmedzovať len na osvedčené postupy alebo inovatívne projekty, ako je uvedené v článku 3 nariadenia LIFE+. V záujme vysokej úrovne kvality podporovaných projektov a činností by však program LIFE mal obsahovať minimálne normy pre návrhy projektov, ich monitorovanie a oznamovanie výsledkov verejnosti;

57.

navrhuje, aby zložka Životné prostredie nového programu LIFE bola aj naďalej rozhodujúcim stimulom pre miestne a regionálne orgány, ktoré chcú ísť nad rámec legislatívnych požiadaviek a využívať inovačné technológie a environmentálne riešenia. Táto zložka by mohla pokrývať počiatočné investície, a tak vydláždiť cestu dlhodobým výhodám (8);

58.

pripomína, že vzhľadom na obmedzené finančné prostriedky môže podpora v rámci programu LIFE pokračovať len pre obmedzený počet miestnych a regionálnych orgánov, pričom implementácia acquis predstavuje výzvu pre väčšinu miest a regiónov. Budúce projekty programu LIFE by teda mali mať veľký potenciál opätovného využitia pre ekologické inovácie orientované na verejný sektor (9), pričom lepšie zviditeľnenie zložky programu LIFE Životné prostredie by malo patriť medzi priority;

59.

zdôrazňuje, že budúca zložka programu LIFE Životné prostredie by sa mala zamerať na viac než niekoľko tematických oblastí (10) a mala by byť otvorená jedinečným výzvam a príležitostiam miest, ktoré pokrýva. Hodnotiace kritériá by sa mali zakladať tak na uznaní strategických cieľov programu, ako aj na miestnych prioritách potenciálnych prijímateľov. Aby program LIFE zostal udržateľný, mohol by na obdobie dvoch rokov stanoviť pre každú tému priority, ktoré sa vzťahujú na priority EÚ;

60.

žiada, aby sa v rámci zložky LIFE Životné prostredie podporovali projekty týkajúce sa integrovaného environmentálneho riadenia miestnymi a regionálnymi orgánmi a tiež projekty podporujúce dodržiavanie právnych predpisov ešte pred nadobudnutím účinnosti predpisov EÚ týkajúcich sa ochrany životného prostredia;

61.

všíma si prebiehajúcu diskusiu o tom, či je efektívne zachovať dva oddelené nástroje na financovanie ekologických inovácií (11), ktoré oba spravuje GR pre životné prostredie. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby posúdila tento aspekt pri svojom hodnotení vplyvu budúceho programu LIFE, pričom by mala vziať do úvahy, že obidva nástroje v súčasnosti slúžia rôznym účelom a dostávajú sa k odlišným prijímateľom (12). Akékoľvek rozhodnutie, ku ktorému sa v tejto diskusii dospeje, by malo zabezpečiť, že miestne a regionálne orgány budú aj naďalej patriť medzi príjemcov, pretože majú nezastupiteľnú úlohu pri oboznamovaní širokej verejnosti s osvedčenými postupmi v oblasti ochrany životného prostredia, sú v úzkom kontakte s verejnosťou, a preto sú schopné zvyšovať povedomie a podnecovať k zmenám v správaní;

62.

žiada, aby budúca zložka LIFE Riadenie zahŕňala podporu výmeny poznatkov o implementácii a presadzovaní práva v oblasti životného prostredia, a to podporovaním sietí, odborného výcviku a projektov výmeny osvedčených postupov na európskej úrovni, ako napr. IMPEL alebo projekt programu LIFE+ „Európske hlavné mestá biodiverzity“ (13);

63.

žiada preskúmať financovanie mimovládnych organizácií s environmentálnym zameraním zo zložky Riadenie programu LIFE s cieľom účinnejšie podporiť ich úlohu, ktorou je prispievať k vyváženej účasti zainteresovaných strán na politickom procese EÚ. Patrí sem aj prechod od jednoročných príspevkov na prevádzku k viacročným, ako aj zvýšenie počtu členských štátov, ktoré pôsobia v partnerstve príslušného projektu, čo umožní získať skúsenosti v rámci siete a z praxe;

64.

znovu vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala, či by sa koncepcia Dohovoru primátorov a starostov „nedala rozšíriť na ostatné kľúčové oblasti environmentálnej politiky EÚ, napr. biodiverzitu, odpady a vodu, hluk a znečisťovanie ovzdušia, ako aj využívanie pôdy“ (14), pričom by sa z budúceho programu LIFE financovalo rozšírenie koncepcie Dohovoru primátorov a starostov z energeticky účinných miest na mestá, ktoré účinne využívajú zdroje a sú ohľaduplné k životnému prostrediu;

65.

podporuje – s cieľom zvýšiť účinnosť programu LIFE a znížiť administratívne náklady – návrh Komisie týkajúci sa možnosti vytvorenia rozsiahlejších integrovaných projektov LIFE alebo akčných programov LIFE ako novej kategórie projektov tohto programu. Projekty tohto druhu by sa mohli využívať na riešenie širokej škály problémov, najmä v oblasti spravovania zdrojov sladkej vody, ochrany prírody a biodiverzity, ako aj v oblasti trvalo udržateľného využívania zdrojov a nakladania s odpadom (15). Tradičné samostatné projekty programu LIFE by mali zostať zachované, keďže umožňujú menším miestnym mimovládnym organizáciám, zainteresovaným stranám a orgánom stať sa príjemcami podpory z tohto programu;

66.

domnieva sa, že pri integrovaných projektoch by sa mohla stanoviť možnosť financovať špecifickú tematickú oblasť alebo veľkú časť územia regiónu alebo členského štátu (napr. projekty obnovy mokradí v povodí riek, ochranu ohrozených druhov pozdĺž ich migračných trás, vypracovanie plánov riadenia prírodných lokalít a ich uskutočňovanie pre všetky alebo podobné územia Natura 2000 v jednom regióne v rámci rámca prioritných opatrení pre sústavu Natura 2000);

67.

navrhuje, aby integrované projekty mohli obsahovať rámec a usmernenia pre vypracovanie jednotlivých projektov v rámci programu LIFE a iných projektov, vrátane plánu, v ktorom sa objasňuje, akým spôsobom je možné kombinovať ostatné zdroje (EÚ, národné, regionálne, miestne a súkromné) na financovanie navrhovaných činností. Tieto projekty sa môžu zaoberať aj vytvorením stálych pracovných skupín zložených z tímov z rôznych krajín, ktoré by analyzovali strednodobé a dlhodobé výsledky konvergentných skúseností v rámci dávnejšie vypracovaných projektov LIFE a vytvárali by siete prostredníctvom schôdzí, kongresov, virtuálnych platforiem či iných foriem komunikácie;

68.

žiada, aby verejné orgány, mimovládne organizácie a zainteresované strany pôsobiace na regionálnej alebo národnej úrovni a tiež partnerstvá medzi týmito skupinami mohli byť oprávnenými príjemcami v rámci integrovaných projektov. Tieto projekty by tiež mali trvať dlhšie, napr. 5 až 10 rokov, počas ktorých je možné vypracovať a uskutočňovať samostatné súvisiace projekty LIFE;

69.

uznáva prínos takýchto integrovaných projektov, predovšetkým v dôležitej úlohe, ktorú dávajú regionálnym orgánom ako potenciálnym hlavným prijímateľom pomoci. Tieto orgány sú často zodpovedné za prostriedky na rozvoj vidieka, operačné programy štrukturálnych fondov a budúce rámce prioritných opatrení pre sústavu Natura 2000. Takéto projekty navyše poskytujú účinný spôsob ako podporiť vzájomné dopĺňanie a čo najviac vyťažiť z programu LIFE ako katalyzátora: tieto projekty vytvárajú štruktúrovaný vzťah k ostatným finančným prostriedkom EÚ a budujú kanály na financovanie projektov z ostatných fondov EÚ, a tak podporujú mobilizáciu ich oveľa väčšieho príspevku k dosiahnutiu environmentálnych cieľov. To by mohlo pomôcť pri riešení súčasného nedostatočného čerpania štrukturálnych fondov EÚ v oblasti biodiverzity a životného prostredia, čo je problém, ktorým sa Výbor regiónov zaoberal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (16);

70.

žiada, aby bola v novom programe LIFE+ zohľadnená skutočnosť, že problémy v oblasti ochrany biologickej rozmanitosti často prekračujú vonkajšie hranice EÚ. Preto by sa mohla stanoviť možnosť vykonávať určité činnosti v krajinách bezprostredne susediacich s EÚ;

71.

považuje výsledky hodnotenia programu LIFE+ v polovici obdobia jeho uplatňovania za uspokojivé. Vyplýva z neho, že verejné orgány a rozvojové agentúry tvorili najväčšiu skupinu príjemcov vo všetkých troch zložkách programu LIFE+ (42 % najdôležitejších príjemcov v roku 2007 a 2008 a v zložke Príroda a biodiverzita tvorili 51 %) (17). Zdôrazňuje, že je potrebné podporovať aktívne zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do ochrany životného prostredia a zachovania biodiverzity;

72.

žiada, aby sa zlepšila informačná politika na úrovni jednotlivých štátov s cieľom zvýšiť informovanosť potenciálnych účastníkov o možnostiach, ktoré program LIFE+ ponúka. Na tento účel by sa mala pri dodržiavaní zásady subsidiarity a vzhľadom na prirodzené rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi decentralizovať informačná politika takým spôsobom, že sa vybudujú národné informačné strediská a v niektorých prípadoch sa podporia informačné kampane o tomto programe aj na regionálnej úrovni;

73.

žiada, aby budúci program LIFE zabezpečil príspevky na prevádzku sieťam miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sa zapoja do aktívnej propagácie programu LIFE v obciach a regiónoch (18);

74.

zdôrazňuje, že nový program LIFE naďalej poskytuje podporu komunikačným a informačným projektom, so zvýšeným dôrazom na vzdelávanie a podporu projektov, do ktorých sú zapojené miestne a regionálne orgány a ktoré majú významný dosah na úrovni EÚ;

75.

poznamenáva, že v záujme dosiahnutia ďalšieho prínosu komunikácie by sa program mal viac zamerať na cielené, a teda účinnejšie komunikačné činnosti v každom projekte programu LIFE. Cieľom takýchto činností by malo byť skôr najmä vytváranie kapacít, školenie a zapájanie najdôležitejších zainteresovaných strán, než iba informovanie širokej verejnosti prostredníctvom brožúr alebo informačných tabúľ;

76.

pripomína, že iniciatívy mimovládnych organizácií (MVO) zamerané na šírenie informácií o programe LIFE+ sa doteraz sústredili v prvom rade na financovanie európskych MVO sídliacich v Bruseli. V roku 2007 bolo týmto spôsobom v celej EÚ financovaných 30 mimovládnych organizácií, v roku 2008 ich bolo 33 a v nasledujúcom roku 32. Napriek tomu, že väčšina z nich má vzájomne prepojené štruktúry, celkom zjavne to nestačí. Preto je veľmi dôležité viac podporovať organizácie pôsobiace v členských štátoch, najmä na miestnej úrovni, pretože práve tieto organizácie spravidla najlepšie poznajú miestne potreby;

77.

odporúča, aby – s cieľom zabezpečiť, že informačné kampane, ktoré mimovládne organizácie vedú, dosiahnu čo najväčší účinok – mali tieto organizácie možnosť plne sa sústrediť na svoju vlastnú prácu v oblasti ochrany životného prostredia a na svoju informačnú činnosť, namiesto toho, aby sa zaoberali podávaním žiadostí a účtovníctvom. Ďalej by bolo užitočné presvedčiť Komisiu, aby uzatvárala dlhodobé dohody s dobou platnosti najmenej na dva až tri roky;

78.

zaväzuje sa, že bude aj v budúcnosti informovať o možnostiach, ktoré ponúka program LIFE+, podporovať účasť žiadateľov pôsobiacich na miestnej úrovni na tomto programe, zhromažďovať názory európskych miestnych a regionálnych orgánov a predkladať Komisii odporúčania vychádzajúce z praktických skúseností, ako ďalej zlepšovať tento program a v súvislosti s možnosťami EÚ vytvoriť ďalší nástroj pre oblasť „prírody a biodiverzity“, ktorý by prebiehal súbežne s novým nástrojom LIFE.