(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (4) by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti by sa mala táto smernica prepracovať.

(2)

Ciele environmentálnej politiky Únie sú hlavne zachovávať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia, chrániť zdravie ľudí a uvážlivé a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Táto politika sa zakladá na princípe predbežnej opatrnosti, princípe prevencie, aby sa poškodeniu životného prostredia zabránilo hneď pri zdroji, a zásade, že znečisťovateľ platí.

(3)

V programe Spoločenstva pre environmentálnu politiku a činnosti týkajúce sa životného prostredia a udržateľného rozvoja (piaty envieonmentálny akčný program) (5) sa konštatuje, že dosiahnutie udržateľného rozvoja vyžaduje závažné zmeny v súčasnej štruktúre rozvoja, výroby, spotreby a správania, a odporúča sa okrem iného zníženie nehospodárnej spotreby prírodných zdrojov a zabránenie znečisteniu. Odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) sa uvádza ako jedna z cieľových oblastí, ktorá sa vzhľadom na uplatňovanie princípov prevencie, zhodnocovania a bezpečného zneškodňovania odpadu má usmerňovať.

(4)

Táto smernica dopĺňa všeobecné právne predpisy Únie v oblasti odpadového hospodárstva, ako napríklad smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (6). V tejto smernici sa odkazuje na definície uvedené v uvedenej smernici vrátane definícií odpadu a všeobecných činností v oblasti odpadového hospodárstva. Definícia zberu podľa smernice 2008/98/ES zahŕňa predbežné triedenie a dočasné uloženie odpadu na účely jeho prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (7) sa vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu sa vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov a umožňuje sa prijatie osobitných požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, na ktoré sa môže vzťahovať aj táto smernica. Smernica 2009/125/ES a vykonávacie opatrenia prijaté na jej základe sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Únie v oblasti odpadového hospodárstva. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (8) sa vyžaduje nahradenie zakázaných látok vo všetkých elektrických a elektronických zariadeniach (EEZ) v rozsahu jej pôsobnosti.

(5)

Smernica 2008/98/ES ustanovuje, že sa v jednotlivých smerniciach môžu ustanoviť osobitné pravidlá pre konkrétne prípady alebo pravidlá doplňujúce pravidlá uvedenej smernice upravujúce hospodárenie s určitými kategóriami odpadov.

(6)

Vzhľadom na pokračujúce rozširovanie trhu a ďalšie skracovanie inovačných cyklov sa zrýchľuje tempo nahrádzania zariadení, čím sa rýchlo zvyšuje produkcia OEEZ. Zatiaľ čo smernica 2002/95/ES účinne prispieva k obmedzovaniu nebezpečných látok v nových EEZ, nebezpečné látky ako ortuť, kadmium, olovo, šesťmocný chróm a polychlórované bifenyly (PCB) a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu sa budú nachádzať v OEEZ ešte mnoho rokov. Obsah nebezpečných súčiastok v EEZ je závažným problémom vo fáze hospodárenia s odpadom a recyklácia OEEZ sa nevykonáva v dostatočnom rozsahu. Nedostatočná recyklácia by mala za následok úbytok cenných zdrojov.

(7)

Cieľom tejto smernice je podporovať udržateľnú výrobu a spotrebu v prvom rade predchádzaním vzniku OEEZ a okrem toho aj opätovným používaním, recykláciou a inými spôsobmi zhodnocovania OEEZ s cieľom znížiť množstvo odpadu na zneškodnenie a prispieť k efektívnemu využívaniu zdrojov a zhodnocovaniu strategických surovín . Jej cieľom je takisto zlepšenie environmentálneho správania všetkých subjektov zapojených do životného cyklu EEZ, ako napríklad výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov, a najmä tých subjektov, ktoré sa priamo podieľajú na zbere a spracovaní OEEZ. Najmä rozdielne vnútroštátne uplatňovanie princípu zodpovednosti výrobcu môže viesť k podstatným nezrovnalostiam vo finančnom zaťažení hospodárskych subjektov. Existencia rozdielnych vnútroštátnych stratégií hospodárenia s OEEZ obmedzuje účinnosť politík recyklácie. Z tohto dôvodu by sa mali na úrovni Únie ustanoviť základné kritériá a mali by sa vypracovať harmonizované normy pre zber OEEZ a nakladanie s nimi .

(8)

Keďže cieľe navrhovanej činnosti nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu problému ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(9)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať na výrobky a výrobcov bez ohľadu na spôsob predaja vrátane predaja na diaľku a elektronického predaja. V tejto súvislosti by mali povinnosti výrobcov a distribútorov, ktorí používajú predaj na diaľku a postupy elektronického predaja, pokiaľ je to možné, mať rovnakú podobu a mali by sa presadzovať rovnakým spôsobom, aby sa zabránilo tomu, že iné distribučné kanály budú znášať náklady vyplývajúce z tejto smernice týkajúce sa OEEZ, za ktoré boli zariadenia predané metódou predaja na diaľku alebo elektronického predaja.

(10)

Táto smernica by sa mala týkať všetkých EEZ používaných spotrebiteľmi a EEZ určených na profesionálne používanie. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Únie týkajúce sa požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktoré chránia všetkých, ktorí sú v styku s OEEZ, ako aj bez toho, aby boli dotknuté osobitné právne predpisy Únie o odpadovom hospodárstve, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch (9), a právne predpisy Únie o dizajne výrobkov, najmä smernica 2005/32/ES. Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali byť vyňaté okrem iného veľké stacionárne zariadenia, pretože sú natrvalo inštalované a prevádzkované na určitom mieste, ich montáž a demontáž vykonávajú odborníci, a preto predstavujú regulovaný tok odpadov. Veľké stacionárne priemyselné nástroje nainštalované na prevádzku na konkrétnom mieste by mali byť tiež vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Pohyblivé strojové zariadenie prevádzkované výlučne profesionálnymi užívateľmi by tiež malo byť vyňaté, pretože ho tiež demontujú a zneškodňujú odborníci, a preto ide o regulovaný tok odpadov. Ďalej by mali byť vyňaté aj fotovoltaické moduly, ktorých montáž a demontáž vykonávajú takisto odborníci, a navyše výrazne prispievajú k dosiahnutiu cieľa využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a teda k zníženiu emisií CO2. Okrem toho uzatvorili zástupcovia odvetvia vyrábajúceho solárne zariadenia dobrovoľnú ekologickú dohodu, ktorej cieľom je recyklovať 85 % fotovoltaických modulov. Komisia by mala posúdiť, či táto dohoda prináša prinajmenšom rovnaké výsledky v porovnaní s touto smernicou a či pokrýva všetky fotovoltaické moduly uvedené na trh, a v prípade potreby by mala na základe správy predložiť návrh na zahrnutie fotovoltaických modulov do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(11)

Ustanovenie zodpovednosti výrobcu na základe tejto smernice je jedným z prostriedkov na podporu takého dizajnu a výroby EEZ, ktoré plne zohľadnia a uľahčia ich opravu, možnú modernizáciu, opätovné použitie, demontáž a recykláciu.

(12)

Na zaručenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov distribútorov, ktorí sa zúčastňujú na odovzdávaní a nakladaní s OEEZ, by mali členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia určiť podmienky, na základe ktorých môžu distribútori odmietnuť príjem odovzdávaného výrobku.

(13)

Separovaný zber je predbežnou podmienkou na zabezpečenie špecifického spracovania a recyklácie OEEZ a je potrebný na dosiahnutie požadovanej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia v Únii. Spotrebitelia musia aktívne prispievať, aby takýto zber prebiehal úspešne a mali by byť v odovzdávaní OEEZ podporovaní. Za týmto účelom by sa mali vytvoriť vhodné zariadenia na odovzdávanie OEEZ vrátane verejných zberní, kde by mohli súkromné domácnosti odovzdať svoj odpad prinajmenšom bezplatne. Pri podpore úspešného zberu a spracovania OEEZ zohrávajú významnú úlohu distribútori , samosprávy a prevádzkovatelia zariadení na recykláciu, a preto by sa na nich mali vzťahovať požiadavky tejto smernice .

(14)

Na dosiahnutie požadovanej úrovne ochrany a harmonizovaných environmentálnych cieľov Únie by mali členské štáty prijať príslušné opatrenia na minimalizáciu zneškodňovania OEEZ ako netriedeného komunálneho odpadu a dosahovať vysokú úroveň separovaného zberu OEEZ. Aby sa zabezpečilo, že sa členské štáty budú usilovať o vytvorenie účinných zberných systémov, malo by sa od nich vyžadovať, aby dosahovali vysokú úroveň v zbere OEE, a to najmä v prípade chladiacich a mraziacich zariadení obsahujúcich látky poškodzujúce ozón a fluórované skleníkové plyny vzhľadom na ich veľký environmentálny vplyv a povinnosti uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (10) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (11). Z údajov zahrnutých do posúdenia vplyvu vyplýva, že v súčasnosti sa už separovane zbiera 65 % EEZ uvedených na trh, ale viac ako polovica tohto množstva je potenciálne vystavená nevhodnému spracovaniu a nezákonnému vývozu alebo sa spracúva vhodným spôsobom, ale spracované množstvá sa neoznámili. To má za následok straty cenných druhotných surovín, zhoršovanie kvality životného prostredia a poskytovanie nepresných údajov. V záujme predchádzania tomuto problému je potrebné stanoviť ambiciózny cieľ týkajúci sa zberu, zaviazať všetkých aktérov, ktorí vykonávajú zber OEEZ, aby zabezpečili ich spracovanie ekologicky šetrným spôsobom, a požadovať od nich, aby informovali o množstvách OEEZ, ktoré sa vyzbierali, s ktorými sa nakladalo a ktoré boli spracované . Je nesmierne dôležité, aby členské štáty zabezpečili účinné vykonávanie tejto smernice, najmä pokiaľ ide o kontrolu použitých EEZ, ktoré sa prepravujú z Únie.

(15)

Špecifické spracovanie OEEZ je nevyhnutné, aby sa zabránilo šíreniu znečisťujúcich látok do recyklovaného materiálu alebo vyprodukovaných odpadov. Takéto spracovanie je najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie súladu s požadovanou úrovňou ochrany životného prostredia v Únii. Všetky zariadenia alebo podniky vykonávajúce zber, recykláciu a spracovateľské činnosti by mali spĺňať minimálne normy, aby sa pri spracovaní OEEZ zabránilo negatívnym vplyvom na životné prostredie. Mali by sa používať najlepšie dostupné techniky spracovania, zhodnocovania a recyklácie za predpokladu, že zabezpečujú ochranu zdravia ľudí a vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Najlepšie dostupné techniky spracovania, zhodnocovania a recyklácie sa môžu podrobnejšie definovať v súlade s postupmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (12).

(16)

Vedecký výbor pre vznikajúce a novoobjavené zdravotné riziká vo svojom stanovisku k správe s názvom Posudzovanie rizika výrobkov na báze nanotechnológie z 19. januára 2009 uviedol, že k vystaveniu nanomateriálom, ktoré sú pevnou súčasťou veľkých štruktúr, napríklad elektrických obvodov, môže dôjsť vo fáze odpadu a počas recyklácie. V záujme kontroly možných rizík pre zdravie ľudí a životné prostredie vyplývajúcich zo spracovania OEEZ obsahujúcich nanomateriály, môže byť potrebné zaviesť selektívne spracovanie. Je vhodné, aby Komisia zhodnotila, či by sa na príslušné nanomateriály malo vzťahovať selektívne spracovanie.

(17)

Vo vhodných prípadoch by malo byť prioritou opätovné použitie OEEZ a ich súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov. V prípade, keď nie je uprednostnené opätovné použitie, všetky separovane zozbierané OEEZ by sa mali odoslať na zhodnotenie, počas ktorého by sa mal dosiahnuť vysoký stupeň recyklácie a zhodnotenia. Výrobcovia by sa mali zároveň podporovať, aby recyklovaný materiál zabudovali do nových zariadení.

(18)

Zhodnocovanie, príprava na opätovné použitie a recyklácia zariadení sa môžu zohľadniť pri dosahovaní cieľov uvedených v tejto smernici len v prípade, ak toto zhodnocovanie alebo príprava na opätovné použitie alebo recyklácia nie je v rozpore s inými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými pre zariadenia. Zabezpečenie riadneho zhodnotenia zariadenia a príprava na jeho opätovné použitie a recyklácia je dôležité pre riadne hospodárenie so zdrojmi a povedie k optimalizácii dodávok zdrojov.

(19)

Základné princípy týkajúce sa financovania hospodárenia s OEEZ sa musia stanoviť na úrovni Únie a systémy financovania musia prispievať k dosiahnutiu vysokého podielu pri zbere, ako aj k uplatňovaniu princípu zodpovednosti výrobcu.

(20)

Užívatelia EEZ zo súkromných domácností by mali mať možnosť prinajmenšom bezplatne odovzdať OEEZ. Výrobcovia by preto mali financovať ▐ zber zo zberných zariadení , ako aj spracovanie, zhodnocovanie a zneškodňovanie OEEZ. ▐ S cieľom zabrániť tomu, aby bol separovane vyzbieraný OEEZ vystavený suboptimálnemu spracovaniu a nezákonnému vývozu by členské štáty mali podnecovať všetkých aktérov, ktorí narábajú s OEEZ, aby prispievali k dosiahnutiu cieľa tejto smernice . Aby sa platby za zber tohto odpadu presunuli z daňových poplatníkov na spotrebiteľov EEZ v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ , by členské štáty mali podnecovať výrobcov, aby spracúvali všetky vyzbierané OEEZ. V záujme umožnenia riadneho spracovania by spotrebitelia mali byť zodpovední za to, že zabezpečia, aby sa EEZ po skončení životnosti odovzdali do zberných zariadení. Aby mala koncepcia zodpovednosti výrobcu čo najlepší účinok, mal by byť každý výrobca zodpovedný za financovanie hospodárenia s odpadmi, ktoré vznikajú z jeho vlastných výrobkov. Výrobca by mal mať možnosť si zvoliť, či si túto povinnosť splní individuálne, alebo sa zapojí do kolektívneho systému. Každý výrobca alebo tretia strana konajúca v jeho mene by mali pri uvedení výrobku na trh poskytnúť finančnú záruku ako prevenciu, že sa náklady na hospodárenie s OEEZ z opustených výrobkov neprenesú na spoločnosť alebo na ostatných výrobcov. Zodpovednosť za financovanie hospodárenia s historickými odpadmi by sa mala rozdeliť medzi všetkých existujúcich výrobcov v kolektívnych finančných systémoch, do ktorých v prípade výskytu nákladov proporcionálne prispievajú všetci výrobcovia, ktorí sú na trhu. Kolektívne finančné systémy by nemali spôsobiť vylúčenie výrobcov vyrábajúcich špecifické výrobky, alebo ktorých výrobky sa vyrábajú v malom objeme, dovozcov a nových účastníkov na trhu.

▐

(21)

Informácie pre užívateľov o požiadavke nezneškodňovať OEEZ ako netriedený komunálny odpad a o jeho separovanom zbere, ako aj o zberných systémoch a ich úlohe pri hospodárení s OEEZ sú nevyhnutnou podmienkou úspechu pri zbere OEEZ. Takéto informácie znamenajú potrebu vhodného označenia EEZ, ktoré by mohli skončiť v smetných nádobách alebo podobných prostriedkoch zberu komunálneho odpadu.

(22)

Informácie o súčiastkach a materiáloch, ktoré majú výrobcovia poskytovať, sú dôležité na uľahčenie hospodárenia s OEEZ, a najmä jeho spracovania a zhodnocovania alebo recyklácie.

(23)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontrolná a monitorovacia infraštruktúra umožnila overiť správne vykonávanie tejto smernice okrem iného vzhľadom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2001/331/ES zo 4. apríla 2001 ustanovujúce minimálne kritériá pre environmentálne inšpekcie v členských štátoch (13).

(24)

Informácie o hmotnosti EEZ uvedených na trh v Únii a jednotlivé podiely pri zbere, opätovnom použití vrátane, pokiaľ je to možné, opätovného použitia celých spotrebičov, zhodnocovaní alebo recyklácii a vývoze OEEZ zberaného v súlade s touto smernicou sú potrebné pre monitorovanie plnenia cieľov tejto smernice.

(25)

Členské štáty sa môžu rozhodnúť vykonávať niektoré ustanovenia tejto smernice prostredníctvom dohôd medzi príslušnými orgánmi a dotknutými hospodárskymi odvetviami za predpokladu, že sú splnené konkrétne požiadavky.

▐

(26)

S cieľom odstrániť prekážky správneho fungovania vnútorného trhu by sa malo znížiť administratívne zaťaženie tým, že sa štandardizujú postupy registrácie a podávania správ a zabráni sa opakovanému vyberaniu poplatkov za viacnásobné registrácie v jednotlivých členských štátoch. Predovšetkým by sa od výrobcu už nemalo vyžadovať, aby mal právne sídlo v členskom štáte preto, aby v ňom mohol uviesť EEZ na trh. Namiesto toho by malo postačovať vymenovanie miestneho právneho zástupcu s pobytom v danom členkom štáte. Na praktické presadzovanie týchto právnych predpisov musia mať členské štáty možnosť identifikovať výrobcu zodpovedného za výrobok a spätne vysledovať dodávateľský reťazec od koncového distribútora. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby distribútor, ktorý sprístupňuje EEZ po prvýkrát na území členského štátu (obchodovanie v rámci Únie), uzatvoril dohodu s výrobcom, alebo aby zabezpečil registráciu zariadenia a financovanie hospodárenia s odpadom z daného zariadenia.

(27)

S cieľom prispôsobiť ustanovenia tejto smernice technickému a vedeckému pokroku a prijímať ďalšie potrebné opatrenia by mala byť Komisia splnomocnená na ▐ prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s prechodnými ustanoveniami, prispôsobovaním príloh, podrobných pravidiel na overovanie a monitorovanie súladu , minimálnymi požiadavkami a metodológiou na výpočet úrovne finančných záruk, vymedzením pojmu 'veľmi malé množstvo OEEZ' a ′mikropodniky pôsobiace na veľmi malej ploche′, stanovením formátu registrácie a podávania správ, frekvencie podávania správ a zmenami pravidiel týkajúcich sa správ o vykonávaní tejto smernice.

(28)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(29)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe VI časť B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie,

a)

EEZ, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov, vrátane zbraní, munície a vojenského materiálu, ktoré sú určené výhradne na vojenské účely;

b)

EEZ osobitne navrhnuté ako súčasť iného typu zariadenia, ktoré nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a ktoré môžu plniť svoju funkciu len v prípade, ak sú súčasťou takéhoto zariadenia;

▐

c)

veľké stacionárne zariadenia;

d)

veľké stacionárne priemyselné nástroje;

e)

necestné pohyblivé strojové zariadenia určené výhradne pre profesionálnych používateľov;

f)

osobné a nákladné dopravné prostriedky;

g)

fotovoltaické moduly;

h)

žiarovky;

i)

implantované a infikované zdravotnícke pomôcky.

a)

„elektrické a elektronické zariadenia“ alebo „EEZ“ sú zariadenia, ktoré na svoju riadnu činnosť potrebujú elektrické prúdy alebo elektromagnetické polia, a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takýchto prúdov a polí, ▐ ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia najviac 1 000 V pre striedavý prúd a 1 500 V pre jednosmerný prúd;

b)

„odpad z elektrických a elektronických zariadení“ alebo „OEEZ“ sú elektrické alebo elektronické zariadenia, ktoré sú odpadom v zmysle článku 3 bod 1 smernice 2008/98/ES vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou výrobku v čase, keď sa vyraďuje;

c)

„zdravotnícky prístroj“ je EEZ, ktoré spadá do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach (16) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (17);

d)

„prevencia“ je prevencia v zmysle článku 3 bod 12 smernice 2008/98/ES;

e)

„opätovné použitie“ je opätovné použitie v zmysle článku 3 bod 13 smernice 2008/98/ES;

f)

„príprava na opätovné použitie“ je príprava na opätovné použitie v zmysle článku 3 bod 16 smernice 2008/98/ES;

g)

„recyklácia“ je recyklácia v zmysle článku 3 bod 17 smernice 2008/98/ES;

h)

„zhodnocovanie“ je zhodnocovanie v zmysle článku 3 bod 15 smernice 2008/98/ES;

i)

„zneškodňovanie“ je zneškodňovanie v zmysle článku 3 ods. 19 smernice 2008/98/ES;

j)

„spracovanie“ je spracovanie v zmysle článku 3 bod 14 smernice 2008/98/ES;

k)

„výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane predaja prostriedkami diaľkovej komunikácie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (18):

každý, kto poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní, sa nepovažuje za „výrobcu“, pokiaľ nevystupuje aj ako výrobca v zmysle bodov i) až iii);

l)

„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, ktorá EEZ sprístupňuje na trhu;

m)

„OEEZ zo súkromných domácností“ je OEEZ, ktorý pochádza zo súkromných domácností alebo z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych alebo iných zdrojov, ktorý je svojím charakterom a množstvom podobný OEEZ pochádzajúcemu zo súkromných domácností , a OEEZ, ktorý mohli používať ako EEZ tak súkromné domácnosti, ako aj iní používatelia ;

n)

„nebezpečný odpad“ je nebezpečný odpad v zmysle článku 3 bod 2 smernice 2008/98/ES;

o)

„zmluva o financovaní“ je každá zmluva o pôžičke, leasingu, prenájme alebo predaji na splátky, alebo dohoda týkajúca sa akéhokoľvek zariadenia bez ohľadu na to, či podmienky takejto zmluvy či dohody alebo dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody stanovujú, že sa uskutoční alebo môže uskutočniť prevod vlastníctva takéhoto zariadenia;

p)

„sprístupnenie na trhu“ je dodanie výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;

q)

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

r)

„odstránenie“ je manuálne, mechanické, chemické alebo metalurgické zaobchádzanie, výsledkom ktorého je, že nebezpečné látky, prípravky a súčiastky je možné kontrolovať ako identifikovateľný vyprodukovaný odpad alebo jeho identifikovateľnú súčasť na konci procesu spracovania. Látka, prípravok alebo súčiastka je identifikovateľná, ak je možné jej monitorovanie s cieľom preukázať, že proces spracovania je bezpečný z hľadiska životného prostredia;

s)

„zber“ je zber v zmysle článku 3 bod 10 smernice 2008/98/ES;

t)

„separovaný zber“ je separovaný zber v zmysle článku 3 bod 11 smernice 2008/98/ES ;

u)

„veľké stacionárne zariadenie“ je špecifická kombinácia viacerých typov prístrojov a prípadne aj iných zariadení, ktoré sú trvalo zostavené a nainštalované na vopred určenom mieste; nezahŕňa to výrobky na osvetlenie;

v)

„veľké stacionárne priemyselné nástroje“ sú súbor strojových zariadení, zariadení a/alebo súčiastok určených na spoločné používanie v priemysle s cieľom vykonávať určitú úlohu, ktoré sú nainštalované odborníkmi a počas ich používania majú trvalé umiestnenie;

w)

„necestné pohyblivé strojové zariadenie“ je strojové zariadenie, ktorého prevádzka si vyžaduje pohybovanie pri práci alebo nepretržitý či takmer nepretržitý pohyb medzi sledom pevných pracovných umiestnení, alebo strojové zariadenie prevádzkované bez pohybovania, ktoré však môže byť vybavené tak, aby sa umožnil jeho jednoduchý pohyb z jedného miesta na druhé;

x)

„dopravné prostriedky“ sú vozidlá určené na prepravu ľudí alebo nákladu, ako sú osobné vozidlá, autobusy, nákladné vozidlá, električky, vlaky, lode a lietadlá;

y)

„fotovoltaické moduly“ sú len fotovoltaické moduly, ktoré sú určené na použitie v systéme navrhnutom, montovanom a inštalovanom pre stálu prevádzku na vymedzenom mieste na výrobu elektrickej energie pre verejných, komerčných a súkromných odberateľov.

a)

sa stanovili systémy povoľujúce konečným držiteľom a distribútorom odovzdať takýto odpad prinajmenšom bezplatne. Členské štáty zabezpečia dostupnosť a prístupnosť potrebných zberných zariadení zohľadniac najmä hustotu obyvateľstva;

b)

pri dodávke nového výrobku boli distribútori zodpovední za to, že sa im takýto odpad môže odovzdať prinajmenšom bezplatne na výmennom základe kus za kus, pokiaľ je zariadenie rovnakého druhu a spĺňa rovnaké funkcie ako dodávané zariadenie. Členské štáty sa môžu odkloniť od tohto ustanovenia, ak zabezpečia, že odovzdanie OEEZ sa tým nestane pre konečného držiteľa zložitejšie a ak tieto systémy zostanú pre konečného držiteľa bezplatné. Členské štáty, ktoré využijú toto ustanovenie, to oznámia Komisii;

c)

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia písmen a) a b), sa výrobcom povoľuje vytvoriť a prevádzkovať individuálne a/alebo kolektívne systémy na odovzdávanie OEEZ zo súkromných domácností za predpokladu, že budú zodpovedať cieľom tejto smernice;

d)

so zreteľom na vnútroštátne normy týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti a normy Únie týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti môže byť OEEZ, ktorý z dôvodu kontaminácie predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť personálu, pri odovzdávaní podľa písmen a) a b) odmietnutý. Členské štáty prijmú osobitné opatrenia pre takýto OEEZ.

a)

bol pripravený na opätovné použitie alebo bol zaslaný spracovateľskému zariadeniu akýmkoľvek subjektom;

b)

bol odovzdaný do zberných zariadení podľa článku 5 ods. 2 písm. a);

c)

bol odovzdaný distribútorom podľa článku 5 ods. 2 písm. b);

d)

bol separovane zbieraný výrobcom alebo treťou osobou v mene výrobcu; alebo

e)

bol separovane zbieraný inými spôsobmi.

a)

druh a množstvo odpadu, ktoré sa má spracovať;

b)

všeobecné technické požiadavky, ktoré majú byť splnené;

c)

bezpečnostné opatrenia, ktoré sa majú prijať.

a)

pre OEEZ spadajúce do kategórií 1 a 4 prílohy IA,

b)

pre OEEZ spadajúce do kategórie 2 prílohy IA,

c)

pre OEEZ spadajúce do kategórie 3 prílohy IA,

d)

pre OEEZ spadajúce do kategórie 5 prílohy IA,

e)

pre OEEZ spadajúce do kategórie 6 prílohy IA,

f)

pre plynové výbojky sa ▐ recykluje 80 %.

a)

záruka zabezpečovala internalizáciu skutočných nákladov na konci životného cyklu výrobku výrobcu, pričom sa zohľadnia normy spracovania a recyklácie;

b)

sa náklady týkajúce sa povinnosti výrobcu neprenášali na iné subjekty; a

c)

sa záruka zachovala do budúcnosti a mohla sa využívať na riešenie nesplnenej povinnosti výrobcu recyklovať v prípade jeho insolventnosti.

a)

umožnia koncovým užívateľom odovzdať veľmi malé množstvo OEEZ na dostupnom a viditeľnom zbernom mieste v maloobchodnej predajni;

b)

vyžadujú od maloobchodníkov, aby bezplatne prevzali OEEZ vo veľmi malom množstve pri dodávke EEZ vo veľmi malom množstve;

c)

nezahŕňajú žiaden poplatok od koncového užívateľa za odovzdanie veľmi malého množstva OEEZ, ani žiadnu povinnosť zakúpiť nový výrobok rovnakého typu.

a)

požiadavke nezneškodňovať OEEZ ako netriedený komunálny odpad a zbierať takýto OEEZ separovane;

b)

im dostupných systémoch na odovzdanie a zber , podporujúc koordináciu informácií, ktoré slúžia na identifikáciu všetkých dostupných zberných miest bez ohľadu na výrobcov, ktorí ich zriadili ;

c)

úlohe, ktorú zohrávajú pri prispievaní k opätovného použitiu, recyklácii a iným formám zhodnocovania OEEZ;

d)

potenciálnych účinkoch na životné prostredie a zdravie ľudí ako dôsledku prítomnosti nebezpečných látok v EEZ;

e)

význame symbolu uvedeného v prílohe V.

a)

množstvo EEZ uvedené na vnútroštátny trh;

b)

druhy zariadenia;

c)

značky;

d)

kategórie;

e)

v náležitých prípadoch záruka.

a)

všetky hospodárske subjekty, ktoré im dodávali EEZ;

b)

všetky hospodárske subjekty, ktorým dodávali EEZ.

a)

dohody musia byť vymáhateľné;

b)

dohody musia stanoviť ciele s príslušnými termínmi;

c)

dohody sa uverejnia vo vnútroštátnom úradnom vestníku alebo úradnom dokumente, ktorý je rovnako prístupný verejnosti, a odošlú sa Komisii;

d)

dosiahnuté výsledky sa pravidelne monitorujú, hlásia príslušným orgánom a Komisii a sprístupňujú verejnosti v súlade s podmienkami uvedenými v dohode;

e)

príslušné orgány zabezpečia, aby sa preskúmal pokrok dosiahnutý na základe dohody;

f)

v prípade nesúladu s dohodou musia členské štáty vykonávať príslušné ustanovenia tejto smernice prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

—

chladničky,

—

mrazničky,

—

prístroje na automatický výdaj alebo predaj chladených výrobkov,

—

klimatizačné zariadenia,

—

radiátory obsahujúce olej a iné zariadenia na výmenu tepla, ktoré obsahujú iné médiá na prenos tepla ako vodu (napr. tepelné čerpadlá a odvlhčovače).

—

obrazovky,

—

televízne prijímače,

—

digitálne rámy na fotografie,

—

monitory.

—

lineárne žiarivky,

—

kompaktné žiarivky,

—

vysokotlakové výbojky vrátane sodíkových tlakových výbojok a výbojok s kovovými parami,

—

nízkotlakové sodíkové výbojky,

—

LED svietidlá.

—

veľké spotrebiče používané na varenie alebo iné spracovanie potravín (napríklad platňové variče, rúry na pečenie, sporáky, mikrovlnné rúry, pevne zabudované kávovary),

—

odsávače pary,

—

veľké spotrebiče na čistenie (napríklad práčky, sušičky, umývačky riadu),

—

veľké spotrebiče na vykurovanie (napríklad veľké vykurovacie ventilátory, elektrické kozuby, zariadenia na vykurovanie z mramoru a prírodného kameňa a iné veľké spotrebiče na vykurovanie miestností, postelí a nábytku na sedenie),

—

veľké spotrebiče na starostlivosť o telo (napríklad soláriá, sauny, masážne stoličky),

—

veľké prístroje informačných technológií a telekomunikačné zariadenia (napríklad centrálne počítače (mainframes), servery, pevne zabudované sieťové zariadenia a prístroje, tlačiarne, kopírovacie zariadenia, mincové telefónne automaty),

—

veľké zariadenia na športové a rekreačné účely (napríklad športové zariadenia s elektrickými alebo elektronickými súčiastkami, hracie automaty),

—

veľké svietidlá a iné zariadenia na šírenie alebo usmerňovanie svetla,

—

veľké elektrické a elektronické priemyselné nástroje a strojové zariadenia s výnimkou veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov a necestných mobilných strojových zariadení určených výlučne pre profesionálnych užívateľov,

—

veľké spotrebiče na výrobu alebo prenos prúdu (napríklad generátory, transformátory, neprerušiteľné zdroje energie (UPS), invertory),

—

veľké zdravotnícke prístroje,

—

veľké prístroje na monitorovanie a kontrolu,

—

veľké prístroje a zariadenia na meranie (napríklad váhy, neprenosné stroje)

—

veľké prístroje na automatický výdaj alebo predaj výrobkov a na automatické poskytovanie jednoduchých služieb (napríklad predajné automaty, automaty na výdaj peňazí, automaty na vratné obaly, fotoautomaty).

—

malé spotrebiče používané na varenie alebo iné spracovanie potravín (napríklad hriankovače, variče, elektrické nože, ponorné ohrievače, krájače),

—

malé spotrebiče na čistenie (napríklad vysávače, žehličky atď.),

—

ventilátory, osviežovače vzduchu,

—

malé vykurovacie telesá (napríklad elektricky vyhrievané deky),

—

hodiny, hodinky a iné zariadenia na meranie času,

—

malé spotrebiče na starostlivosť o telo (napríklad prístroje na holenie, kefky na čistenie zubov, sušiče vlasov, masážne prístroje),

—

kamery,

—

spotrebná elektronika (napríklad rozhlasové prijímače, zosilňovače zvuku, autorádiá, prehrávače DVD),

—

hudobné nástroje a zariadenia na zaznamenávanie alebo prehrávanie zvuku (napríklad zosilňovače, mixážne pulty, slúchadlá a reproduktory, mikrofóny),

—

malé svietidlá a iné zariadenia na šírenie alebo usmerňovanie svetla,

—

hračky (napríklad modely železníc, modely lietadiel atď.),

—

malé prístroje na športové účely (napríklad počítače na bicyklovanie, potápanie, beh, veslovanie atď.),

—

malé rekreačné prístroje (napríklad videohry, rybárske a golfové vybavenie atď.),

—

elektrické a elektronické nástroje vrátane náradia pre záhradkárske činnosti (napríklad vŕtačky, píly, čerpadlá, kosačky trávy),

—

malé spotrebiče na výrobu a prenos prúdu (napríklad generátory, nabíjačky batérií, neprerušiteľné zdroje energie (UPS), konvertory),

—

malé zdravotnícke prístroje vrátane prístrojov na veterinárne účely,

—

malé prístroje na monitorovanie a kontrolu (napríklad dymové hlásiče, tepelné regulátory, termostaty, hlásiče pohybu, prístroje a výrobky na monitorovanie, diaľkové ovládače),

—

malé meracie prístroje (napríklad váhy, zobrazovacie displeje, merače vzdialenosti, merače teploty),

—

malé prístroje na automatický predaj alebo výdaj výrobkov.

—

laptopy,

—

notebooky,

—

malé prístroje informačných technológií a telekomunikačné zariadenia (napríklad osobné počítače, tlačiarne, vreckové kalkulačky, telefóny, mobilné telefóny, smerovače, vysielačky, elektronickí strážcovia detí, projektory).

1.

V záujme odlíšenia EEZ od OEEZ v prípade, ak držiteľ predmetu tvrdí, že plánuje alebo uskutočňuje prepravu použitých EEZ, a nie OEEZ, orgány členského štátu vyžadujú na potvrdenie jeho nároku:

Písmená a) a b) sa neuplatňujú, ak sa použité EEZ posielajú späť výrobcovi ako zberná zásielka pokazených výrobkov v záruke a ktoré sa majú opätovne použiť.

2.

S cieľom preukázať, že zasielané položky sú použitými EEZ, a nie OEEZ, členské štáty vyžadujú, aby sa v prípade použitých EEZ vykonali tieto kroky v rámci testovania a uchovávania záznamov:

3.

Okrem dokumentov požadovaných v bode 1 by mal každý náklad (napr. v prepravných kontajneroch, nákladných autách) použitých EEZ sprevádzať:

4.

V prípade neposkytnutia príslušných dokumentov požadovaných v bodoch 1 a 3 alebo primeraného balenia či primeraného naloženia nákladu, za čo je zodpovedný držiteľ zariadenia, ktoré sa má prepraviť, orgány členských štátov predpokladajú, že položka je nebezpečným OEEZ a že náklad obsahuje nezákonnú zásielku. Za takýchto okolností budú informované príslušné orgány a s nákladom sa bude zaobchádzať podľa článkov 24 a 25 nariadenia (ES) č. 1013/2006. ▐

1.

Minimálne tieto látky, prípravky a súčiastky sa musia odstrániť zo všetkých OEEZ zberaných separovane:

Tieto látky, prípravky a súčiastky sa musia zneškodniť alebo zhodnotiť v súlade s článkom 4 smernice 75/442/EHS.

2.

S týmito súčiastkami z OEEZ zberanom separovane sa musí zaobchádzať, ako je uvedené:

3.

Pri zohľadnení environmentálnych záujmov a potreby opätovného použitia a recyklácie sa odseky 1 a 2 uplatnia takým spôsobom, aby sa nebránilo environmentálne šetrnému opätovnému použitiu a recyklácii súčiastok alebo celých spotrebičov.

1.

Miesta na uskladňovanie (vrátane dočasného skladovania) OEEZ pred ich spracovaním (bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (1)):

2.

Miesta na spracovanie OEEZ: