6.4.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 107/7

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“

[KOM(2010) 367 v konečnom znení]

2011/C 107/02

Spravodajca: Stefano PALMIERI

Európska komisia sa 30. júna 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“

KOM(2010) 367 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. februára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 469. plenárnom zasadnutí 16. a 17. februára 2011 (schôdza zo 17. februára 2011) prijal 240 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta skutočnosť, že Európska komisia pochopila potrebu zvýšiť integráciu koordinácie hospodárskej politiky v Európe a zaradiť do svojho programu požiadavku prehĺbenia hospodárskeho riadenia v Európskej únii.

1.2   EHSV uznáva, že súčasná hospodárska kríza naozaj podrobila tvrdej skúške hospodársku, sociálnu a tiež politickú stabilitu Európskej únie vo všeobecnosti a hospodárskej a menovej únie zvlášť a ukázala, že schopnosť koordinácie medzi členskými štátmi je slabá. Prejavilo sa to pri uskutočňovaní núdzových opatrení na potlačenie finančných a reálnych dôsledkov krízy, opatrení na pretvorenie celosvetového finančného systému a najmä systému eurozóny, aby sa predišlo opakovaniu rovnakej situácii. Okrem toho je jasné, že vysoký dlh verejných financií v niektorých členských štátoch, ktorý aspoň sčasti vyplýva z rozsiahlych opatrení na záchranu bánk, je brzdou verejných investícií a udržateľnosti sociálnych výdavkov.

1.3   EHSV si želá, aby sa pri upevňovaní hospodárskeho riadenia v Európe primeraná pozornosť venovala potrebe stability a potrebe rastu, ktorý vytvára nové pracovné miesta.

1.4   EHSV chce pomôcť vytvoriť širokú spoločnú platformu na efektívne upevnenie hospodárskeho riadenia a preto poukazuje na jednej strane na niektoré obmedzenia a riziká prístupu Komisie a na druhej strane na významný potenciál, ktorý predstavuje.

1.5   Ako prvé je potrebné prekonať patovú situáciu, v ktorej sa EÚ nachádza a do ktorej sa dostala kvôli strastiam okolo európskej ústavy a rozšírenia na 27 členských štátov s veľmi odlišnými politickými dejinami a víziami, kvôli čomu je ťažké stanoviť spoločné ciele v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, z ktorých by malo vychádzať hospodárske riadenie.

1.6   Zároveň platí, že pravidlá do budúcnosti musia vychádzať zo spoločnej analýzy minulosti. Hlavne analýzy toho, aké boli hranice možností existujúcich nástrojov koordinácie, ktoré spôsobili, že Pakt stability a rastu nebol efektívne uplatnený a ciele vytýčené v Lisabonskej stratégii neboli dostatočne dosiahnuté.

1.7   V druhom rade, pokiaľ ide o harmonogram, bolo rozhodnuté, že od prvého januára 2011 začne európsky polrok bez toho, aby boli najskôr stanovené pravidlá a náplň, ktoré budú uplatňované, navyše bez toho, aby boli návrhy účinne časovo zosúladené medzi rôznymi inštitucionálnymi subjektmi.

1.8   Obmedzená účasť inštitúcií zastupujúcich európskych občanov (Európskeho parlamentu a výborov) tak v diskusii o novom nariadení, ako aj pri jeho uplatňovaní môže spôsobiť, že verejná mienka bude sprísňovanie pravidiel vzhľadom na menšiu možnosť politických rozhodnutí a väčšiu mieru automatických postupov vnímať ako nedostatok legitimity pri prijímaní rozhodnutí v Európskej únii. To naznačuje aj strata dôvery v EÚ, ktorá vyplýva z údajov Eurobarometra.

1.9   EHSV sa nazdáva, že demokratickú legitimitu koordinácie hospodárskej politiky v Európe by mal jednoznačne potvrdiť Európsky parlament. V tejto súvislosti si EHSV želá, aby Európsky parlament mohol zohrať kľúčovú úlohu v procese, ktorý sa začal európskym polrokom, a to tak vo fáze kontroly nápravných opatrení stanovených v oznámení Európskej komisie, ako aj vo fáze ich hodnotenia.

1.10   Len ak sa zachová koherencia medzi cieľmi hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja uvedenými v stratégii Európa 2020, pre ktoré je potrebná úroveň investícií, možno nezlučiteľná s rozpočtovými obmedzeniami, bude možné ľahšie dosiahnuť, aby verejná mienka akceptovala rozpočtové obmedzenia.

1.11   Na to je potrebné prijať tiež súbor vhodných ukazovateľov, aby sa nepoužíval len HDP a aby sa hodnotili aj úspechy a neúspechy dosiahnuté v sociálnej a environmentálnej oblasti, teda aby sa reálne zaznamenávali starosti a obavy občanov, a zrealizovať päť opatrení stanovených v rámci iniciatívy „Viac ako HDP“. Tieto opatrenia sa týkajú použitia environmentálnych a sociálnych ukazovateľov, takmer okamžitého získavania informácií a presnejších údajov o rozdeľovaní a nerovnostiach, vypracovania európskej „tabuľky“ udržateľného rozvoja a začlenenia environmentálnych a sociálnych otázok do národohospodárskych súhrnných účtov.

1.12   EHSV by pri zachovaní svojej úlohy poradného orgánu mohol prispieť k lepšiemu fungovaniu európskeho polroku výročnou schôdzou, na ktorej sa prediskutujú odporúčania a spôsob dosiahnutia konsenzu o reformách na národnej úrovni, pričom sa zohľadní sociálny dosah prijatých opatrení. Takáto diskusia by sa mohla uskutočniť na jeseň po oficiálnom schválení odporúčaní členskými štátmi. Jej závery by boli východiskom pre rokovania medzi príslušnými národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom.

1.13   Vďaka zvýšenej pozornosti venovanej vyjednávaniu medzi sociálnymi partnermi, predovšetkým v eurozóne, kde členské štáty už nemajú k dispozícii nástroj devalvácie, sa vzťahy medzi odbormi a združeniami podnikateľov stanú neoddeliteľnou súčasťou stratégie Komisie. Riešením by mohlo byť intenzívnejšie a funkčnejšie využívanie makroekonomického dialógu, ktorý by vládam a sociálnym partnerom umožnil efektívne spoločné hodnotenie hospodárskej situácie na úrovni EÚ a potrebných opatrení v úzkom spojení s postupmi sociálneho dialógu na úrovni členských štátov.

1.14   Na dosiahnutie účinnej koordinácie európskej hospodárskej politiky je nutné prijať referenčný makroekonomický rámec a výhľadový makroekonomický rámec. EHSV preto dúfa, že budú zaručené také podmienky, ktoré Eurostatu poskytnú vhodné informačné bázy, aby Európska komisia mohla vypracovať správne výhľadové návrhy a aby vznikla vzájomná aktívna podpora medzi ostatnými zainteresovanými orgánmi: Európskou centrálnou bankou, Európskou radou, Európskym parlamentom a parlamentmi členských štátov.

1.15   EHSV dúfa, že koordinácia hospodárskej politiky v Európe bude aspoň pre krajiny eurozóny prvým krokom k skutočnej spoločnej hospodárskej politike a ku koordinácii fiškálnych politík.

1.16   Keď sa okrem fiškálnej a menovej politiky v rámci užšej hospodárskej a politickej koordinácie v eurozóne zlepší aj koordinácia mzdovej politiky, musí sa rešpektovať slobodné vyjednávanie. Štátom stanovené ciele pre kolektívne vyjednávanie alebo dokonca štátom nariadené krátenia miezd sú v tejto súvislosti neprijateľné a treba ich odmietnuť.

2.   Upevňovanie hospodárskeho riadenia v oznámení Európskej komisie  (1)

2.1   V tomto oznámení Komisie sa ďalej rozvíjajú politické myšlienky vytýčené v jej oznámení „Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky“ (2) a usmernenia odsúhlasené na zasadnutí Európskej rady EUCO 13/10, ktoré odzrkadľujú doteraz dosiahnutý pokrok pracovnej skupiny pre správu ekonomických záležitostí (VAN ROMPUYOVA pracovná skupina).

2.2   Na základe dokumentu Komisie sa implicitne uznáva, že účinky finančnej a ekonomickej krízy vyvolali tlak na hospodársku a sociálnu stabilitu EÚ všeobecne a EMÚ konkrétne, pričom sa prejavila slabá schopnosť koordinácie európskej hospodárskej politiky.

2.3   V tejto súvislosti si oznámenie kladie za úlohu vytvoriť rámec opatrení schopný zabezpečiť lepšiu koordináciu európskej hospodárskej politiky medzi 27 členskými štátmi a hlavne medzi 16 členským štátmi EMÚ, pre ktoré existujú špecifické pravidlá. Navrhovaná štruktúra smeruje k zjednoteniu Paktu stability a rastu so stratégie Európa 2020.

2.4   V rámci procesu posilnenia európskeho hospodárskeho riadenia Komisia hodlá dosiahnuť najmä tri ciele.

2.4.1   Prvým cieľom je posilnenie koordinácie a dohľadu nad hospodárskou politikou s cieľom

—	znížiť nerovnováhu medzi členskými štátmi prostredníctvom silnejšieho makroekonomického dohľadu založeného na mechanizmoch varovania a sankcií,

—	zvýšiť homogénnosť štátnych fiškálnych rámcov prijatím jednotných minimálnych požiadaviek členskými štátmi a prejsť z ročného na viacročné rozpočtové plánovanie,

—	zvýšiť účinnosť Paktu stability a rastu zameraním sa na dynamiku dlhov a deficitov.

2.4.2   Druhým cieľom je vytvorenie systému preventívnych opatrení a sankcií, ktoré by sa uplatňovali v prípade porušenia pravidiel zo strany členských štátov a EÚ.

2.4.3   Tretím cieľom je vyhlásenie európskeho polroku anticipačnej koordinácie hospodárskej politiky, ktorá by platila aj pre štrukturálne reformy a opatrenia na podporu hospodárskeho rastu obsiahnuté v stratégii Európa 2020.

2.5   Tieto ciele Komisia previedla do sekundárnej legislatívy balíkom šiestich schválených oznámení (3) z 29. septembra 2010, v ktorých sa podrobne hovorí o konkrétnych spôsoboch dosiahnutia týchto cieľov. Budú témou dvoch špecifických stanovísk EHSV, z ktorých prvé bude o reforme SPP a druhé o makroekonomickej nerovnováhe. V tomto stanovisku sa preto obmedzíme len na všeobecné úvahy o celkovom systéme riadenia navrhovanom Komisiou a nebudeme podrobne skúmať legislatívny balík, ktorým sa budú špecificky zaoberať uvedené dve stanoviská.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Je potrebné privítať rozhodnutie Komisie začať proces skutočného prehlbovania koordinácie európskej hospodárskej politiky. Ide o nutnosť, na ktorú už dávno upozorňovali mnohé európske inštitúcie (medzi inými aj Európsky parlament) a neinštitucionálne organizácie. EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách venovaných tejto problematike (4) už niekoľko krát upozornil, že je dôležité zvýšiť integráciu riadenia Európskej únie.

3.2   Finančná a hospodárska kríza podrobila tvrdej skúške výrobnú, sociálnu a politickú stabilitu EÚ vo všeobecnosti a zvlášť stabilitu európskej hospodárskej a menovej únie (5).

3.3   Zdá sa, že sociálna a hospodárska situácia podlieha nestabilite a neistote. Z toho vyplýva nutnosť efektívnej organizácie a dobrého fungovanie inštitúcií. Je čoraz zrejmejšie, že bez spolupráce aktérov hospodárskych politík na národnej úrovni nie je možné viesť spoločným smerom všetky členské štáty, ktoré musia čeliť výzvam globalizácie v oblasti výroby a financií a prebiehajúcich hlbokých zmien v oblasti technológií.

3.4   Absencia koordinácie hospodárskej politiky môže za to, že kríza už spôsobila EÚ celý rad zvlášť vážnych hospodárskych a sociálnych následkov, hlavne pokiaľ ide príležitosti v oblasti rastu a zamestnanosti. Tieto dôsledky boli jasne rozpoznané v návrhu správy o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, ktorý Európskemu parlamentu predložila spravodajkyňa Pervenche BERÈS (6).

3.4.1   Hrubý domáci produkt (HDP) v EÚ po namáhavom raste v roku 2008 (+0,5 %) výrazne poklesol v roku 2009 (-4,2 %) a v rokoch 2010 a 2011 by sa mal pomaly opäť zvyšovať (prognóza na rok 2010 je +1,0 % a na rok 2011 +1,7 %). Prudký pokles je zvlášť výrazný v troch pobaltských krajinách (do konca roku 2011 stratí Lotyšsko 22 % HDP dosiahnutého v roku 2007) a v Írsku, v menšej miere v Taliansku, Grécku a Fínsku. Zároveň sa v období 2007 až 2009 o 12 % znížil export členských štátov, smerujúci do iných členských štátov, ako aj do krajín mimo EÚ, pričom vo Fínsku, Malte, Bulharsku, Švédsku, Estónsku a Spojenom kráľovstve (7) tento pokles presiahol 15 %.

3.4.2   Väčšina členských štátov sa teda vzdialila od cieľov stanovených Lisabonskou stratégiou pre trh práce. Miera zamestnanosti v EÚ sa znížila zo 65,4 % v roku 2007 na 64,6 % v roku 2009, pričom toto zníženie bolo v Estónsku, Írsku, Španielsku a Lotyšsku vyššie než päť percentuálnych bodov. Miera nezamestnanosti v EÚ sa zvýšila zo 7,1 % na 8,9 %, pričom hranicu 10 % prekročila v Španielsku (kde dosiahla 18 %), na Slovensku, v Írsku a pobaltských krajinách.

3.5   Vzhľadom na túto zvlášť kritickú situáciu, ktorá si vyžaduje zvláštne riešenia, pretrvávajú určité rozpaky, pokiaľ ide o prístup a časový harmonogram Komisie v súvislosti s posilnením hospodárskeho riadenia v Európe. Sú to činitele, ktoré okrem toho, že bránia čo možno najširšej akceptácii začatého procesu v rámci európskych inštitúcií a verejnej mienky, by mohli znejasniť samotný cieľ navrhovanej koordinácie.

3.6   Opatrenia EÚ na posilnenie koordinácie hospodárskej politiky sa v prvom rade nemôžu zaobísť bez stanovenia toho, čo sa naozaj chápe pod „hospodárskym riadením“ a bez pozorného zhodnotenia dôvodov, ktoré viedli v priebehu minulého desaťročia k neúčinnému uplatňovaniu Paktu stability a rastu a nedostačujúcemu dosahovaniu cieľov vytýčených v Lisabone.

3.6.1   Na jednej strane termín „riadenie“ vyvoláva predstavu decentralizovanej inštitucionálnej štruktúry, kde nekoná len mocenské centrum, ako v členských štátoch, ale viacero subjektov, vládnych a mimovládnych, ktoré medzi sebou spolupracujú, aby dosiahli spoločné ciele. EÚ sa však nachádza v patovej situácii, do ktorej sa dostala kvôli strastiam okolo Európskej ústavy a rozšírenia na 27 členských štátov s veľmi odlišnými politickými dejinami a víziami. Z toho vyplýva, že inštitúcie EÚ a členské štáty sa musia skutočne stotožniť s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi, ku ktorým sa približujeme len veľmi namáhavo po veľkom úsilí o vytvorenie jednotného trhu a prijatie eura v osemdesiatich a deväťdesiatich rokoch.

3.6.2   Na druhej strane sa nezdá, že by pravidlá pre budúcnosť boli založené na spoločnej analýze minulosti. Je totiž dôležité stanoviť, či kritické miesta v Pakte stability a rastu pramenia z omylov na začiatku plánovania obmedzení v rámci EMÚ pre prípady závažných kríz, z nevhodných politických rozhodnutí počas jeho uplatňovania alebo z rozdielneho ponímania cieľov a príslušných stratégií (nízka inflácia, hospodársky rast a rast zamestnanosti, úloha eura ako rezervnej meny atď.) (8). Aj pri minulých paktoch stability a rastu existovali v EÚ už vyše desať rokov pravidlá správania členských štátov, ktoré však nezabránili tomu, aby často a opakovane nedochádzalo ku kritickým situáciám.

3.6.3   Nedosiahnutie veľkej časti kvantitatívnych cieľov stanovených v Lisabonskej stratégií (aj bez ohľadu na hospodársku krízu) zároveň však vyvoláva pochybnosti o tom, či ukazovatele boli vhodne zvolené, či sú schopné účinne odraziť vývoj smerom k zvýšeniu konkurencieschopnosti a dynamike.

3.7   V druhom rade, pokiaľ ide o harmonogram, bolo rozhodnuté, že od prvého januára 2011 začne európsky polrok bez toho, aby boli najskôr stanovené pravidlá a náplň, ktoré budú uplatňované, navyše bez toho, aby boli návrhy účinne časovo zosúladené medzi rôznymi inštitucionálnymi subjektmi: Európskou komisiou, Európskym parlamentom, pracovnou skupinou pre hospodársku právu a riadenie pod predsedníctvom Hermana VAN ROMPUYA, Európskou centrálnou bankou, EHSV a Výborom regiónov. Proces diskusie by sa mal čo najrýchlejšie ukončiť schválením Európskym parlamentom, teda do leta 2011.

3.8   Vzhľadom na zvlášť kritickú situáciu, aká vznikla na jar roku 2010, Komisiu zjavne zaujíma skôr rýchle východisko z krízy (ktoré možno prezentovať svetovým finančným trhom a verejnej mienke) než účinok, ktorý by táto reakcia mohla mať zo strednodobého až dlhodobého hľadiska nielen vo finančnej oblasti, ale aj vo výrobnej, sociálnej a politickej oblasti.

3.9   Východisko z krízy si podľa Komisie vyžaduje prísnejšie pravidlá a tvrdšie postihy s menším priestorom na politické rozhodnutia členských štátov, ale s väčšou mierou automaticky uplatňovaných pravidiel. Žiaden súbor pravidiel však nedokáže účinne riešiť závažné krízové situácie, pretože tieto sú skoro vždy vyvolané mimoriadnymi a nepredvídateľnými udalosťami, ktoré unikajú prognostickým schopnostiam odborníkov, ako aj schopnosti vopred prijatých predpisov reagovať na ne. Utópia „vlády pravidiel“, ktorá zbavuje politiku bremena prijímania rozhodnutí, je ťažko uskutočniteľná a dokonca až nebezpečná do tej miery, že dáva iluzórny pocit bezpečia, pocit ochrany pred akýmkoľvek zdrojom neistoty (9). Takýto prístup okrem toho zahŕňa dva druhy problémov, ktoré treba pozorne preskúmať.

3.9.1   Prvý predstavuje riziko podhodnotenia výhod prístupu Spoločenstva, kde sú zapájané inštitúcie prevažne zastupujúce európskych občanov na rozdiel od medzivládneho prístupu, kde rozhodnutia prijíma hlavne Rada a úloha Európskeho parlamentu a výborov je obmedzená. Jedinou výnimkou je v rámci európskeho polroku zapojenie Európskeho parlamentu, ktorému Komisia v januári predloží ročné posúdenie rastu, aby sa mohla začať diskusia o koordinačných usmerneniach.

3.9.1.1   Ak prevládne medzivládny prístup, môže dôjsť k rovnakému podceneniu deficitu európskeho občianstva, ku akému už došlo v súvislosti s Lisabonskou stratégiou. Pre dobré hospodárske a politické fungovanie EÚ to predstavuje rovnaký problém ako svetová kríza, teda problém, ktorý by mohol vytvoriť nový priestor ilúzii, že zavrhnutím eura (a dokonca samotnej EÚ) je možné obnoviť národnú zvrchovanosť a opäť nastúpiť na cestu nepravdepodobného slobodného rozvoja národov bez európskych záväzkov a technokratov. Nie náhodou varoval pred nebezpečenstvom „renacionalizácie“ európskeho projektu všímavý pozorovateľ Európskej únie Charles KUPCHAN (10) v článku, ktorý vyšiel 29. augusta 2010 vo Washington Post: „Európa prežíva renacionalizáciu politického života, krajiny postupne získavajú naspäť zvrchovanosť, ktorú kedysi ochotne obetovali na oltár spoločného ideálu.“ (11)

3.9.1.2   Zdá sa, že európski občania práve strácajú dôveru nie ani tak voči inštitúciám EÚ ako takým, ako skôr voči výhodám byť súčasťou EÚ. Prieskumy Eurobarometra (12) totiž ukazujú, že medzi začiatkom roku 2007 a rokom 2010 sa znížil podiel Európanov, ktorí pokladajú členstvo svojej krajiny v EÚ za pozitívne, z 57 % na 49 % a zvýšil sa podiel tých, ktorí ho hodnotia negatívne (dnes 18 %) a tých, ktorí sú nerozhodní (29 %). Analogicky klesol aj počet občanov, ktorí sa domnievajú, že pre ich krajinu je členstvo v EÚ celkovo prospešné, z 59 % na 53 %, pričom počet tých, ktorí odpovedali, že prospešné nie je, sa zvýšil na 35 %.

3.9.2   Druhým problémom je nebezpečenstvo, že sa bude uplatňovať tradičný prístup riešenia problémov založený predovšetkým na prísnych finančných pravidlách, pokiaľ ide o rast, sociálnu rovnosť a zhoršovanie životného prostredia, a to aj napriek tomu, že sa už rozšírili presvedčivé inovatívne argumenty (13).

3.9.2.1   Vzťahy medzi verejnými výdavkami, výkonnosťou hospodárstva a sociálnymi cieľmi sú zložitejšie, než by sa zdalo na základe zjednodušujúcej hypotézy kompromisov medzi spravodlivosťou a účinnosťou. Dobre vypracované systémy sociálneho zabezpečenia a právnych predpisov v oblasti životného prostredia umožňujú ešte zvýšiť účinnosť a konkurencieschopnosť, keďže ich možno považovať za produktívny faktor, ktorý prispieva k stabilite a hospodárskej dynamike v post industriálnych ekonomikách.

3.9.2.2   To platí ešte viac vo fáze krízy, ktorou teraz prechádzajú európske ekonomiky. V Pláne hospodárskej obnovy Európy (14) Komisia uznala jednak, že je nutné „znižovanie nákladov obyvateľstva spojených s hospodárskym poklesom a jeho vplyvu na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva“, ako aj skutočnosť, že krízu treba chápať ako príležitosť na urýchlenie prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého uskutočnením stratégie, ktorej cieľom je podporovať nové technológie, vytvárať nové ekologické pracovné miesta a nové príležitosti na rýchlo rastúcich svetových trhoch.

3.9.2.3   Okrem toho treba pripomenúť, že kríza nevznikla vo verejnom, ale v súkromnom sektore kvôli nerovnováhe medzi celosvetovým rastom ponuky tovarov a služieb a spomaľovaním rastu kúpnej sily spotrebiteľov (15). Zhoršenie rozpočtu členských štátov voči HDP je z veľkej časti len dôsledkom núdzových opatrení ako dôsledku poklesu menovateľa (národného dôchodku) a nárastu činiteľa (verejných výdavkov na záchranu finančného a výrobného systému, ako aj automatických stabilizátorov určených na obmedzenie možných dramatických účinkov krízy) (16). FITOUSSI má pravdu, že príčinou rozpočtových problémov EÚ nie sú ani tak rozhodnutia vlád, prijaté v rámci ich kompetencií, ako skôr zákonitý dosah ochudobňovania spoločnosti na verejné financie (17).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Nedostatočne jasné chápanie pojmu „hospodárske riadenie“ a základných cieľov, na ktorých toto riadenie stojí, ako aj slabé povedomie o hraniciach Paktu stability a rastu a Lisabonskej stratégie spôsobujú, že členské štáty a inštitúcie EÚ musia stanoviť spoločnú stratégiu. Stratégiu, ktorá nielen oznámi oficiálne pravidlá a postupy, ale podrobne rozvedie konkrétne politické opatrenia – tým skôr, že situácia je v dôsledku hospodárskej krízy pomerne zložitá – s cieľom zlepšiť kvalitu života európskych občanov, zvýšiť mieru zamestnanosti (aj v rámci znevýhodnených skupín, ako sú osoby s postihnutím a etnické menšiny) a konkurencieschopnosť európskeho výrobného systému (vrátane malých a stredných podnikov a sociálneho hospodárstva).

4.2   Na tento účel sa pri kontrole súladu medzi príjmami a výdavkami nemožno obmedziť len na pravidlá riadneho účtovníctva, hoci tieto sú nevyhnutné. Na zvýšenie dôvery a čakávaní európskych občanov voči EÚ sú potrebné strednodobé až dlhodobé opatrenia, ktoré umožnia zosúladiť potrebnú prísnosť s rovnako dôležitou schopnosťou zostavovať a uskutočňovať projekty hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Musí sa teda zvýšiť povedomie európskych občanov o Európskej únii ako politickom subjekte, ako ambícii koordinovať rôzne vnútroštátne politiky smerom k skutočne spoločnému cieľu, ako subjekte aktívnom v celosvetovom meradle.

4.3   Uvedomelejších európskych občanov budeme mať zvýraznením úlohy inštitúcií zastupujúcich občanov a sociálnych partnerov, teda Parlamentu a výborov, a zvýšením ich schopnosti pochopiť prebiehajúce zmeny. Proces koordinácie, s ktorým počíta Komisia, takto môže získať významnú demokratickú legitimitu a nájsť širokú podporu, ktorá sa javí ako potrebná na jeho účinné uplatnenie.

4.4   V súčasnosti sa však úloha Parlamentu javí ako skromná, obmedzená na začiatočnú fázu diskusií a prvé nasmerovanie priebehu koordinácie, zatiaľ čo jeho úloha by mohla byť významnejšia a účinnejšia, ak by bola jeho činnosť koordinovaná s činnosťou národných parlamentov, ktoré prerokúvajú a schvaľujú rozpočty jednotlivých členských štátov. Parlament môže mať zásadný význam pri stanovení toho, aké hospodárske riadenie by mala EÚ vykonávať a pri garantovaní demokratickej legitimity preventívnych a nápravných opatrení, vrátane peňažných sankcií voči členským štátom.

4.5   V tomto kontexte EHSV môže – pri zachovaní svojej úlohy poradného orgánu európskych inštitúcií – prispieť k posilneniu hospodárskeho riadenia v Európe prostredníctvom výročnej schôdze, na ktorej sa prediskutujú odporúčania a spôsob dosiahnutia konsenzu o reformách na národnej úrovni, pričom sa zohľadní sociálny dosah prijatých opatrení. Prínosom EHSV je práve to, že zastupuje organizácie, ktoré na národnej úrovni rozhodujú o sociálnom konsenze v oblasti hospodárskej politiky. Toto by mohlo EHSV umožniť významne prispieť k angažovanosti a vzbudeniu pocitu zodpovednosti nielen u politických predstaviteľov, ale predovšetkým u občanov členských štátov.

4.5.1   Takéto diskusie by sa mohli uskutočniť na jeseň po oficiálnom prijatí odporúčaní pre členské štáty. Ich závery by boli východiskom pre rokovania medzi príslušnými národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, čo by umožnilo posúdiť prijaté stratégie, ako aj ich vhodnosť a akceptáciu na úrovni členských štátov.

4.6   Väčšia váha Parlamentu a výborov by znížila nebezpečenstvo podcenenia cieľa hospodárskeho rastu a rozvoja, pokaľ ide o požiadavku menovej a finančnej stability a umožnila by zachovať súlad medzi Paktom stability a rastu a stratégiou Európa 2020. Aj keď hospodárska stabilita, najmä v období krízy, je základom rastu a zachovania životnej úrovne európskych občanov, vyššiu stabilitu nemožno hľadať na úkor príjmov a práv občanov. Spoločné uskutočňovanie reformy hospodárskeho riadenia a stratégie Európa 2020 by spôsobilo, že verejná mienky by ľahšie akceptovala rozpočtové obmedzenia.

4.6.1   V súčasnej situácii aj napriek tomu, že sa zdá, že Komisia má snahu dostať obidve stratégie na rovnakú úroveň, vznikajú vážne pochybnosti o tom, či skutočne existuje zámer reálne ich zjednotiť, keďže sú stále výrazne oddelené. Skôr možno hovoriť o narušení rovnováhy na úkor sociálneho rozmeru a v prospech činiteľov produktivity a flexibility práce. Tieto sú považované za schopné zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov.

4.6.2   Základným predpokladom je, že makroekonomický dohľad – spolu s tematickým dohľadom nad štrukturálnymi reformami, ktoré požaduje Komisia – vytvorí priaznivú situáciu na zabezpečenie udržateľného hospodárskeho rastu, ktorý bude v prospech tak stratégie Európa 2020, ako aj Paktu stability a rastu. Teraz už vyše desaťročné skúsenosti so spoločnou menou – a teda aj eurozónou, v ktorej nemožno menu devalvovať – však nejavia žiadne znaky toho, že by veľké rozdiely v konkurencieschopnosti v rámci EÚ a EMÚ mohli v krátkom čase zaniknúť.

4.7   Zdá sa, že pokiaľ ide o zlepšenie konkurencieschopnosti v oblasti kvality, je stratégia Európa 2020 dobré nasmerovaná, pretože stanovuje opatrenia v oblasti znalostí, inovácie a udržateľnosti životného prostredia. V hospodárskom a sociálnom kontexte Európy, ktorá sa ešte stále pomaly dostáva z krízy, sa však vytvára protirečenie medzi cieľmi stratégie Európa 2020 a posilňovaním Paktu stability a rastu.

4.7.1   Na dosiahnutie ambicióznych cieľov stratégie Európa 2020 – rastu, ktorý by bol inteligentný (založený na znalostiach a inovácii), udržateľný (efektívnejší, ekologický a konkurencieschopný) a inkluzívny (sociálna a územná súdržnosť prostredníctvom zamestnanosti so zvláštnym dôrazom na znevýhodnených pracovníkov) – sú však potrebné primerané investície. Tieto opatrenia vyžadujúce vyššie verejné výdavky priamo alebo aj prostredníctvom daňových stimulov súkromným podnikom by sa však mohli ukázať ako nekompatibilné s rozpočtovými obmedzeniami, ktoré hodlá Komisia sprísniť s cieľom vyhovieť Paktu stability a rastu a zlepšiť hospodárske riadenie.

4.7.2   Pre oblasť HDP okrem toho určite platí, že stabilita verejných financií a eura je nevyhnutným základom, na ktorom treba budovať rozsiahlu politiku rozvoja. Samotné rozpočtové pravidlá však ešte nezaručujú pozitívny rozvoj financií členských štátov z dlhodobého hľadiska. Podľa „zásady nemeniteľnosti“, ktorej autormi sú STIGLITZ, SEN A FITOUSSI (18), sa hodnota účtovných súhrnov na úrovni členských štátov nesmie odlišovať podľa inštitucionálnych, hospodárskych, sociálnych a politických rozdielov medzi rôznymi krajinami, ale porovnávať treba pokiaľ možno čo najhomogénnejšie situácie. Inými slovami na preverenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií nestačí každý rok dohliadať nad deficitom a zadlžením, ale je nutné zohľadňovať aj prognózy týkajúce sa súkromných trhov, v prvom rade finančných trhov, trhov s nehnuteľnosťami a poisťovacími produktmi, ktoré v krízových a núdzových situáciách môžu významným spôsobom vplývať na stabilitu verejných financií členských štátov, napríklad prostredníctvom opatrení na záchranu peňažných ústavov a veľkých podnikov.

4.7.3   Sústredenie sa na nerovnováhu v oblasti konkurencieschopnosti však znamená, že je potrebné stále monitorovať dynamiku jednotkových nákladov pracovnej sily, čo zase znamená, že je potrebné venovať zvýšenú pozornosť vyjednávaniu medzi sociálnymi partnermi, zvlášť v eurozóne, kde členské štáty už nemajú k dispozície nástroj devalvácie. Vzťahy medzi odbormi a združeniami podnikateľov by teda mali byť súčasťou stratégie vytýčenej Komisiou, jej dôležitou súčasťou, ktorá však v oznámení Komisie chýba.

4.7.3.1   Riešením by mohlo byť intenzívnejšie a funkčnejšie využívanie makroekonomického dialógu, ktoré by vládam a sociálnym partnerom umožnilo efektívne spoločné hodnotenie hospodárskej situácie na úrovni EÚ a potrebných opatrení v úzkom spojení s postupmi sociálneho dialógu na úrovni členských štátov. Po výraznom zvýšení kvality by prijal úlohu nástroja, ktorý by umožnil efektívne zapojenie sociálnych partnerov, Európskej sociálnej banky, Komisie a Rady a dokázal zosúladiť dynamiku EÚ s dynamikou členských štátov (19).

4.8   Na prijatie účinnej koordinácie európskej hospodárskej politiky je potrebné, aby 27 členských štátov jednomyseľne prijalo referenčný makroekonomický rámec a výhľadový makroekonomický rámec, pretože na základe týchto rámcov sa budú vypracúvať hospodárske a daňové politiky, ktoré členské štáty stanovia a oznámia počas európskeho polroka. V tomto zvláštnom kontexte získavajú zásadný význam analýzy Eurostatu, výhľadové návrhy Európskej komisie, podporná úloha Európskej banky a správy Európskej rady a Európskeho parlamentu.

4.9   Vzhľadom na silné prepojenie medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi je tiež nutné prijať ukazovatele, ktoré sú komplexnejšie, než len rast HDP. Treba pripomenúť, že v oznámení Komisie s príznačným názvom „Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“ (20) sa požadujú nové ukazovatele, „ktoré presne zohľadňujú spoločenské a environmentálne úspechy (napríklad zlepšenie v oblasti sociálnej súdržnosti, fyzickej a cenovej dostupnosti základných tovarov a služieb, vzdelávania, verejného zdravia a kvality ovzdušia) a neúspechy (napríklad narastajúca chudoba, vyššia miera zločinnosti, vyčerpávanie prírodných zdrojov)“ a teda „lepšie zodpovedajú problémom občanov“.

4.10   Aby posilnenie riadenia bolo účinné a dosiahlo požadované ciele, je nutné, aby sa skutočne vykonalo päť opatrení, ktoré majú presiahnuť DHP: a) použitie environmentálnych a sociálnych ukazovateľov, b) získanie informácií skoro v reálnom čase na prijímanie rozhodnutí, c) získanie presnejších údajov o rozdeľovaní a nerovnostiach, d) vypracovanie európskej „tabuľky“ udržateľného rozvoja, e) rozšírenie národohospodárskych súhrnných účtov na environmentálne a sociálne otázky.

4.11   Prebiehajúce posilňovanie hospodárskeho riadenia v Európe je proces, ktorý bude ako iné procesy, ktoré prebehli v histórii EÚ, určite zložitý. Ide o črtu, ktorá je Európskej únii vlastná. Ako sa vyjadril istý taliansky novinár, je určite pravdou, že Európa je (v porovnaní s USA) „neurčitejšou“, čo spôsobuje, že od samého začiatku je stále na ceste hľadania cieľa (21), dnes je však potrebné, aby táto cesta mala presné, jasné smerovanie spoločné pre európskych občanov, ich parlamenty a inštitucionálne orgány členských štátov a Európskej únie. Iba tak bude možné dosiahnuť cieľ, ktorý si Európska únia vytýčila už pri svojom vzniku.

---

(1)  KOM(2010) 367 v konečnom znení.

(2)  KOM(2010) 250 v konečnom znení.

(3)  KOM(2010) 522 až KOM(2010) 527; podrobnosti pozri na stránke: http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/eu_economic_situation/2010-09-eu_economic_governance_proposals_en.htm

(4)  Stanoviská EHSV na tieto témy: „Dôsledky krízy štátneho dlhu pre správu EÚ“, Ú. v. C 51, 17.2.2011, s. 15, „Hospodárska obnova: súčasná situácia a konkrétne iniciatívy“, Ú. v. C 48, 15.2.2011, s. 57, „Finančná kríza: vplyv na reálnu ekonomiku“, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 10, „Hospodárska politika, ktorá podporuje európsku priemyselnú stratégiu“, Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 106, „Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky a hospodárske riadenie ako podmienka lepšieho zosúladenia hospodárskych politík v Európe“, Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, s. 49, „Posilnenie hospodárskeho riadenia - reforma Paktu stability a rastu“, Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 68.

(5)  Ako na verejnej diskusii v Európskom parlamente 5. júla 2010 uviedol Olli REHN, člen Európskej komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti, kríza odhalila významné systémové nedostatky v súčasnej hospodárskej a menovej únii. Jednoducho povedané potrebujeme lepšiu a užšiu koordináciu hospodárskej politiky EÚ. Tiež je potrebné, aby sa prísnejšie uplatňovali pravidlá hospodárskej a menovej únie. Pravidlá sú nanič, ak nie sú dodržiavané. (REHN O., „Posilnenie hospodárskej dôvery v Európe“, príhovor v komisii ECON Európskeho parlamentu, Štrasburg, 5. júla 2010).

(6)  Európsky parlament: Návrh správy o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia). Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu. Spravodajkyňa: Pervenche BERÈS, 6. mája 2010.

(7)  Údaje pochádzajú z databázy Eurostatu zo septembra 2010 a sú uvedené v tabuľkách 1 a 2 prílohy.

(8)  Sám predseda Európskej rady Herman VAN ROMPUY 20. septembra 2010 uznal tento „inštitucionálny handicap“, keď povedal: „Musíme existovať s dilemou menovej únie bez pokročilej rozpočtovej únie. Od zavedenia eura európske inštitúcie nesú zodpovednosť za menovú politiku, kým členské štáty sú aj naďalej zodpovedné za vlastnú rozpočtovú politiku a koordinujú svoju hospodársku politiku. To vytvára napätie a vedie k často komplikovaným rozhodnutiam, o ktorých som hovoril … Môžeme nariekať nad konštrukčnou chybou, ktorú niektorí nazývajú ‚dedičným hriechom eura‘. Ja by som hovoril skôr o štrukturálnom handicape. Ale v tom čase, keď prebiehali rokovania, hlavne medzi Nemeckom a Francúzskom, sme sa museli rozhodnúť. Bez tohto dedičného hriechu by sa euro ani nebolo zrodilo!“ VAN ROMPUY H., „Non pas renationalisation de la politique europeenne, mais europeisation de la politique nationale“, príhovor na podujatí, ktoré usporiadal think-tank „Notre Europe“, Paríž, veľká zasadacia miestnosť politických vied (http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/fr/ec/116622.pdf).

(9)  VEROLA N., L'Europa e la crisi: squilibri finanziari ed equilibri costituzionali, Paper for ASTRID, 2010, na internetovej stránke http://www.astrid-online.it/Riforma-de/Studi-e-ri/VEROLA---L-Europa-e-la-crisi---squilibri-finanziari-ed-equilibri-costituzionali.pdf (len v taliančine).

(10)  Riaditeľ európskych štúdií „Rady pre zahraničné vzťahy“ a profesor na Georgetown University.

(11)  KUPCHAN, C., As nationalism rises, will the European Union fall, Washington Post, 29. augusta 2010. Pozri tiež úvahy o zdanení a zastúpení DE GRAUWE P., Why a tougher Stability and Growth Pact is a bad idea, VoxEU.org, na internetovej stránke http://www.voxeu.com/index.php?q=node/5615.

(12)  Údaje Eurobarometra 73 – prvé výsledky uvedené v obrázkoch 1 a 2 prílohy.

(13)  Na tému udržateľnosti životného prostredia pozri DALY H., Beyond Growth: The Economics of Sustainable Development, Edizioni di Comunita, 2001), 1996. Na tému sociálneho zabezpečenia a spravodlivosti pozri BEGG I., FERRERA M., HODSON D., MADSEN P., MATSAGANIS M., SACCHI S., SCHELKE W., The Cost of Non Social Policy: Literature Review, správa Európskej komisii, Brusel, 2003. Na tému modelu ľudského rozvoja pozri SEN A., Inequality Reexamined. Il Mulino, 2010), 1992; SEN A., Development as Freedom. Mondadori, 2000), 1999.

(14)  Pozri KOM(2008) 800 v konečnom znení – Plán hospodárskej obnovy Európy, s. 5.

(15)  MOP-MMF, The Challenges of Growth, Employment and Social Cohesion, diskusný dokument na spoločnú konferenciu MOP-MMF, Oslo, 13. septembra 2010, s. 67 – 73.

(16)  Agregovaný verejný dlh v eurozóne klesol z 72 % v roku 1999 na 67 % v roku 2007 (graf 3 prílohy) a v tom istom období vzrástlo zadlženie domácností a finančného sektora (graf 4 prílohy). Zadlženie verejného sektora sa začalo zvyšovať od roku 2008 (graf 5 prílohy), keď vlády zachránili bankový systém a podporili hospodársku činnosť v kontexte konjunkturálnej recesie (zníženie HDP a zníženie príjmov z daní).

(17)  FITOUSSI J. P., Crise et démocratie, le paradoxe européen, Le Monde, 16. októbra 2010. Pozri aj DE GRAUWE P., What kind of governance for the eurozone?, CEPS Policy Brief, č. 214, september 2010.

(18)  STIGLITZ J.E., SEN A., FITOUSSI J.P., Report by the Commission on the Measurement of Economic Performance and Social Progress, správa prezidentovi Francúzskej republiky, Paríž 2009, s. 22 – 23.

(19)  WATT A., Economic Governance in Europe: A Change of Course only after Ramming the Ice, Social Europe Journal, 30 luglio 2010, na internetovej stránke http://www.social-europe.eu/2010/07/economic-governance-in-europe-a-change-of-course-only-after-ramming-the-ice/.

(20)  KOM(2009) 433 v konečnom znení, s. 3 – 4.

(21)  BASTASIN C., Questo secolo può essere ancora europeo, Il Sole 24 ore, 2. septembra 2010.

---

---