4.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/11

1.

Európska únia stojí na začiatku 21. storočia pred mnohými navzájom prepojenými výzvami vrátane hospodárskych a sociálnych dôsledkov svetovej finančnej krízy, zmeny klímy, poklesu zdrojov vody a energie, znižovania biodiverzity, hrozieb v oblasti potravinovej bezpečnosti a zdravotných rizík.

2.

Vo svete, ktorý sa stále mení, by mali byť všetci európski občania vybavení znalosťami, zručnosťami a postojmi, ktoré im umožnia pochopiť a riešiť uvedené výzvy a problémy každodenného moderného života, zohľadňujúc pri tom environmentálne, sociálne, kultúrne a hospodárske dôsledky, a prevziať globálnu zodpovednosť.

3.

V správe Zručnosti pre zelené pracovné miesta  (8) z roku 2010 sa zdôrazňuje, že v budúcnosti bude musieť každé pracovné miesto prispievať k neustálemu zlepšovaniu efektívnosti zdrojov a že rozvoj nízkouhlíkového hospodárstva bude závisieť skôr od zlepšovania existujúcich zručností a integrácie záujmov trvalo udržateľného rozvoja do existujúcich oblastí vzdelávania ako od podporovania špecializovaných „zelených zručností“.

4.

Výchova k trvalo udržateľnému rozvoju (ESD – education for sustainable development) je z hľadiska celoživotného vzdelávania základom budovania udržateľnej spoločnosti, a je preto potrebná na všetkých úrovniach formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v oblasti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

1.

ESD môže významne prispieť k úspešnému vykonávaniu stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ako aj novej stratégie Európa 2020.

2.

Najdôležitejšou úlohou ESD je vybaviť jednotlivcov a skupiny znalosťami, zručnosťami a postojmi, ktoré im umožnia prijímať vedomé rozhodnutia zamerané na vytvorenie a zachovanie sveta, ktorý budú oni samotní aj budúce generácie považovať za vhodné životné a pracovné prostredie. Pri rozvíjaní a podporovaní týchto kompetencií zohrávajú kľúčovú úlohu vzdelávacie inštitúcie, miestne komunity, občianska spoločnosť a zamestnávatelia.

3.

ESD sa v prvom rade týka spôsobu nášho zmýšľania o komplexnom svete a nášho správania. Podporuje hodnoty, zásady a postupy, ktoré pomáhajú ľuďom účinne a spoľahlivo reagovať na súčasné a nové výzvy. Má preto vplyv na všetky úrovne vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré tak môžu prekročiť hranice integrácie trvalo udržateľného rozvoja len ako ďalšej témy do učebných plánov.

4.

Trvalá udržateľnosť môže zohrávať dôležitú úlohu pri národných stratégiách celoživotného vzdelávania a môže sa použiť ako nástroj na zvyšovanie kvality na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

1.

Vzdelávanie a odborná príprava sú pre dosiahnutie udržateľnejšej Európy a sveta nepostrádateľné. ESD by sa mala vnímať ako rozhodujúci faktor v procese celoživotného vzdelávania a prípadne integrovať do všetkých úrovní a aspektov vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa posilnila schopnosť občanov zvládnuť nepredvídateľné hrozby a problémy a nájsť pre ne dlhodobé riešenia v mnohých rozdielnych životných situáciách.

2.

Trom základným pilierom trvalo udržateľného rozvoja – hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu – by sa mala venovať primeraná a rovnaká pozornosť.

3.

V mnohých členských štátoch sú už aspekty ESD súčasťou vzdelávania v oblasti životného prostredia, globálnych otázok, zdravia, mieru, občianstva, dodržiavania ľudských práv, v spotrebiteľskej a finančnej oblasti, ako aj v oblasti rozvoja, ktoré predstavujú vstupnú bránu pre integráciu trvalo udržateľného rozvoja do kontextu celoživotného vzdelávania.

4.

Zvyšovanie povedomia verejnosti a jej porozumenia otázkam trvalo udržateľného rozvoja a ESD je mimoriadne dôležité.

5.

ESD by sa mala zakladať na vzdelávaní s hodnotovou orientáciou a interdisciplinárnym zameraním, ktoré podporuje systémové myslenie a vyučovanie a rozvíja znalosti, zručnosti a postoje. Dôraz by sa mal klásť na tvorivé myslenie, inováciu a dlhodobé perspektívy, a najmä na našu zodpovednosť voči budúcim generáciám. ESD nie je samostatným predmetom, ale skôr súborom hlavných zásad a hodnôt, ako sú spravodlivosť, rovnosť, tolerancia, primeranosť a zodpovednosť (9), ktoré sa majú odovzdávať skôr prierezovo. ESD môže zohrávať úlohu takisto pri rozvíjaní kompetencií potrebných na zlepšenie zamestnateľnosti. Keďže zručnosti súvisiace s trvalo udržateľným rozvojom sa najlepšie získavajú osobnou skúsenosťou, proces vzdelávania by sa mal čo najviac zamerať na inkluzívne vzdelávanie, činnosti a motiváciu.

6.

ESD môže byť vzhľadom na svoju zložitú a komplexnú povahu obzvlášť užitočná pri rozvíjaní prierezových kľúčových kompetencií účastníkov vzdelávania […].

7.

ESD by sa mala pri svojej realizácii prispôsobiť potrebám jednotlivých úrovní vzdelávania, pričom sa zohľadní špecifický kontext. Predškolské zariadenia môžu začať podporovaním základných hodnôt, postojov a znalostí detí, čo môže neskôr slúžiť ako základ pre ďalšie vzdelávanie v oblasti trvalej udržateľnosti. Na úrovni základného a nižšieho sekundárneho vzdelávania sa ESD môže zamerať na zvyšovanie povedomia a rozvoj kľúčových kompetencií a prispôsobiť osobitnému kontextu a nasledujúcim úrovniam vzdelávania. Na úrovni odborného vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania by sa ESD mala posilniť a pozornosť by sa mala venovať rozvíjaniu špecifickejších zručností a kompetencií potrebných na vykonávanie rôznych povolaní a riešeniu otázok, ako sú zodpovedné rozhodovanie jednotlivcov a komunít či sociálna zodpovednosť podnikov.

8.

Vzdelávanie a priebežná odborná príprava učiteľov by mali zohrávať rozhodujúcu úlohu pri formovaní pohľadu na ESD a riešení otázky, ako ju konkrétne realizovať na školách a v inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania. Pri vyučovaní prierezového predmetu, akým je ESD, budú učitelia a školitelia na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy v závislosti od toho, čo spravidla vyučujú, čeliť rôznym špecifickým pedagogickým výzvam, čo si bude vyžadovať ich primeranú odbornú prípravu.

9.

Rozvíjaním „celoškolského“ prístupu k ESD možno zvýšiť motiváciu všetkých žiakov a študentov, podporiť a rozvíjať ich kritické myslenie a vo všeobecnosti zlepšovať výsledky ich vzdelávania. Vzdelávacie inštitúcie na všetkých úrovniach by sa mali usilovať o to, aby fungovali ako organizácie podporujúce trvalo udržateľný rozvoj a slúžili ostatným ako príklad integráciou zásad trvalo udržateľného rozvoja do svojej politiky a praxe, napríklad prostredníctvom úspory energie, využívania prírodných zdrojov pri budovaní i prevádzke, prostredníctvom rozvoja politiky udržateľného obstarávania a spotrebiteľskej politiky. Na úrovni školy si to vyžaduje aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán: riaditeľov škôl, učiteľov, žiakov, školských rád, administratívnych pracovníkov a pomocného personálu, rodičov, MVO, miestnej komunity a podnikov.

a)

o opatrenia, pomocou ktorých sa zabezpečí, že ESD budú podporovať politické, regulačné, inštitucionálne a operačné rámce, a najmä, že:

b)

o zvyšovanie povedomia učiteľov, školiteľov, zamestnancov a riaditeľov škôl a rozširovanie ich znalostí a kompetencií, aby mohli podporovať a uplatňovať hlavné zásady ESD vo vyučovaní a riadení, na čo je predovšetkým potrebné:

i)

uskutočňovaním ESD v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ a stratégie Európa 2020;

ii)

podporovaním výskumu a znalostí v oblasti ESD, a najmä v oblastiach s malými skúsenosťami alebo nedostatkom faktických údajov, ako sú odborné vzdelávanie a príprava a vysokoškolské vzdelávanie;

iii)

podporovaním budovania sietí medzi vzdelávacími inštitúciami v oblasti ESD, optimálnym využívaním existujúcich sietí a posilňovaním príslušnej spolupráce na všetkých úrovniach budovaním partnerstiev, a to aj rozvíjaním:

iv)

stanovením a registráciou osvedčených postupov v prehľade o ESD na webovej stránke znalostného systému celoživotného vzdelávania (KSLLL – Knowledge System for Lifelong Learning) (10);

v)

riešením otázok ESD v rámci priorít programu celoživotného vzdelávania a ďalších príslušných existujúcich alebo budúcich programov;

vi)

optimálnym využitím Európskeho roku dobrovoľníckej práce 2011 zameraním sa na výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju a partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi a MVO, ako aj zviditeľňovaním existujúcich osvedčených postupov v dobrovoľníckych aktivitách v tejto oblasti;

vii)

posúdením otázky začlenenia ESD medzi prioritné oblasti nasledujúceho cyklu Strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave „ET2020“.

i)

organizáciou partnerského vzdelávania v oblastiach, ktoré sa týkajú špecifických aspektov ESD, ako sú odborná príprava učiteľov, „celoškolský prístup“ k ESD a partnerstvá v oblasti ESD, s cieľom vypracovať odbornú príručku a usmernenia pre vzdelávacie zariadenia a učiteľov;

ii)

posilňovaním spolupráce v oblasti ESD s inými medzinárodnými organizáciami, najmä s UNESCO-m a UNECE.