This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52010XG1130(01)
Council conclusions on increasing the level of basic skills in the context of European cooperation on schools for the 21st century
Závery Rady o zvyšovaní úrovne základných zručností v kontexte európskej spolupráce v školstve v 21. storočí
Závery Rady o zvyšovaní úrovne základných zručností v kontexte európskej spolupráce v školstve v 21. storočí
Ú. v. EÚ C 323, 30.11.2010, p. 11–14
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
30.11.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 323/11 |
Závery Rady o zvyšovaní úrovne základných zručností v kontexte európskej spolupráce v školstve v 21. storočí
2010/C 323/04
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
SO ZRETEĽOM NA
odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (1) z roku 2006, ktoré obsahuje európsky referenčný rámec s ôsmimi kľúčovými kompetenciami, ktoré by si mali všetci mladí ľudia osvojiť v rámci počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy. Nadobúdanie základných zručností (2) v schopnosti čítať, matematike a prírodných vedách na školskej úrovni má zásadný význam pre rozvoj kľúčových kompetencií v procese celoživotného vzdelávania. Uvedené zručnosti sa v priebehu nadobúdania kľúčových kompetencií vyvíjajú, nakoľko učiaci sa človek spracúva čoraz zložitejšie informácie s presnosťou a porozumením a zlepšuje si tak schopnosti, ako napríklad schopnosť riešiť problémy, kritické myslenie, iniciatívnosť a kreatívnosť.
A KEĎŽE
1. |
Zlepšenie schopnosti čítať bolo jedným z trinástich cieľov, ktoré sa stanovili v rámci pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ v roku 2002. Zároveň bolo jednou z piatich referenčných úrovní pre priemer európskych výsledkov („európske referenčné hodnoty“), ktoré Rada stanovila v roku 2003: konkrétne znížiť do roku 2010 počet 15-ročných žiakov, ktorí majú problémy s čítaním, v rámci Európskej únie v porovnaní s rokom 2000 o 20 %. Pokiaľ ide o matematiku, vedu a techniku (MVT), ďalšou referenčnou hodnotou, ktorá sa má do roku 2010 dosiahnuť, je zvýšenie celkového počtu absolventov uvedených odborov aspoň o 15 %. |
2. |
Európska rada, ktorá zasadala v marci 2008, opätovne vyzvala členské štáty, aby podstatne znížili počet mladých ľudí, ktorí nevedia riadne čítať, a zlepšili úspešnosť študentov z migračného prostredia alebo znevýhodnených skupín (3). |
3. |
V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z novembra 2008 (4) sa stanovila agenda pre európsku spoluprácu v školstve a opätovne potvrdilo, že sa nedosiahol uspokojivý pokrok v dosahovaní cieľov stanovených v oblasti gramotnosti v čítaní. Rada sa zhodla, že je potrebné zaručiť a zlepšiť získavanie schopností čítať a počítať, ktoré tvoria zásadné zložky kľúčových kompetencií. Členské štáty sa vyzvali, aby svoju spoluprácu zamerali na zvýšenie úrovne gramotnosti a schopnosti počítať a na motivovanie k väčšiemu záujmu o matematiku, vedu a techniku. |
4. |
V záveroch Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) z mája 2009 (5) sa znovu potvrdil význam schopností písať, čítať a počítať ako základných zložiek kľúčových kompetencií a zatraktívnenia matematiky, vedy a techniky. Cieľom novej referenčnej hodnoty, ktorú Rada prijala v tomto rámci, je zabezpečiť náležitú úroveň základných zručností v čítaní, matematike a prírodných vedách, a to znížením podielu osôb, ktoré dosahujú slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách, na menej ako 15 % do roku 2020. |
5. |
V spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2010 o pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (6) sa zdôraznil význam partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami a svetom práce ako nástroja na posilnenie kompetencií a zabezpečenie príležitostí nahliadnuť do pracovného života a kariéry. Experti potvrdili, že systémy spolupráce medzi školami, univerzitami a priemyselným odvetvím majú pozitívny vplyv na vzdelávanie v oblasti MVT. |
6. |
Členské štáty sa najnovšie na zasadnutí Európskej rady v júni 2010 dohodli na cieli zlepšiť úroveň vzdelávania v kontexte stratégie pre rast a zamestnanosť Európa 2020 (7), v ktorej otázka základných zručností tvorí neoddeliteľnú súčasť agendy pre „inteligentný rast“, ako aj agendy pre „inkluzívny rast“ a prispieva k hlavným iniciatívam, ako napríklad k programu pre nové zručnosti a pracovné miesta a k digitálnej agende. |
BERÚC NA VEDOMIE, ŽE
1. |
Aj napriek tomu, že sa výkonnosť vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ v poslednom desaťročí vo všeobecnosti zlepšuje, pokrok nepostačuje na to, aby sa dosiahli európske referenčné hodnoty dohodnuté na rok 2010. Zručnosti 15-ročných žiakov v čítaní a matematike v Európe v priemere poklesli. Podiel osôb, ktoré dosahujú slabé výsledky v čítaní, sa zvýšil z 21,3 % v roku 2000 na 24,1 % v roku 2006 (8), pričom v prípade matematiky sa tento podiel zvýšil z 20,2 % na 24 % (9). Priemerný podiel osôb, ktoré dosahujú slabé výsledky v prírodných vedách, bol v členských štátoch v roku 2006 (10) na úrovni 20,2 %. |
2. |
Existujú aj dôkazy o tom, že výsledky žiakov v základných zručnostiach ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie, z ktorého pochádzajú, a vzdelanie, ktoré dosiahli ich rodičia. Vo všetkých členských štátoch, pre ktoré existujú porovnateľné údaje, sú výsledky žiakov z migračného prostredia v čítaní, matematike a prírodných vedách v porovnaní s domácimi žiakmi horšie (11). |
3. |
Európa v posledných desaťročiach čelí rastúcemu dopytu po kvalifikovaných ľudských zdrojoch v oblasti matematiky, vedy a techniky. Aj keď sa príslušná európska referenčná hodnota stanovená na rok 2010 dosiahla, potreby, ktorých sa týka, sú naďalej relevantné. Celkový počet absolventov sa zvýšil, prevažne vďaka počítačovým vedám a rozširovaniu, avšak rast bol omnoho slabší v oblasti matematiky, štatistiky a inžinierstva, pričom vo fyzike v skutočnosti poklesol. Okrem toho naďalej pretrváva značne nedostatočné zastúpenie žien v radoch študentov uvedených odborov (12). |
4. |
V členských štátoch existuje mnoho iniciatív zameraných na zlepšenie schopnosti čítať, ako aj národných, regionálnych a miestnych opatrení navrhnutých na zlepšenie postojov k matematike a prírodným vedám, ako aj úrovne dosiahnutého vzdelania v týchto odboroch. Mnoho členských štátov okrem toho v posledných rokoch zahrnulo otázky týkajúce sa dosiahnutého vzdelania v matematike a prírodných vedách a postojov k nim do svojich politických programov. Členské štáty tiež vyčlenili značné zdroje na zlepšenie školského vzdelávania v oblasti vedy. Väčšina krajín si začína voliť jasnú stratégiu založenú na programoch zameraných na včasné nadobúdanie základných zručností a personalizované prístupy k vzdelávaniu (13). |
A PRIPOMÍNAJÚC
s osobitným zreteľom na matematiku, vedu a techniku, že:
1. |
Z prác týkajúcich sa MVT a vykonávaných v rámci otvorenej metódy koordinácie vyplynulo, že inovačné vyučovacie metódy a dobre kvalifikovaní učitelia môžu zlepšiť postoj žiakov k matematike, vede a technike, ako aj ich výsledky v týchto odboroch. To zas môže viesť k zvýšeniu počtu žiakov v týchto odboroch, ktorí študujú na vyššom stupni vzdelávania, a v konečnom dôsledku aj k zvýšeniu počtu absolventov v odbore matematiky, vedy a techniky. |
2. |
V správe Komisie z roku 2007 s názvom Vzdelávanie v oblasti vedy dnes: obnovená pedagogika pre budúcnosť Európy (14) sa odporučilo väčšie využívanie vzdelávania v oblasti vedy pomocou objavovania, vyslobodenie učiteľov vedných odborov z izolácie prostredníctvom sietí, venovanie osobitnej pozornosti postojom dievčat k matematike, vede a technike a otvorenie škôl širšej komunite. |
UZNÁVA, ŽE
1. |
Nadobúdanie základných zručností, ktoré tvoria základ pre vývoj kľúčových kompetencií každého v rámci celoživotného vzdelávania, bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v zlepšovaní zamestnateľnosti občanov, sociálneho začlenenia a osobného naplnenia. Z tohto dôvodu sú potrebné opatrenia na boj proti neprospievaniu vo vzdelávaní a sociálnemu vylúčeniu. |
2. |
Dobrá úroveň schopnosti čítať a počítať spolu so solídnym pochopením základných princípov okolitého sveta a základných vedeckých koncepcií poskytujú základ pre nadobúdanie kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, a preto je potrebné sa nimi zaoberať už od útleho veku. |
3. |
Základné zručnosti v čítaní a matematike tiež tvoria stavebné prvky schopnosti „naučiť sa učiť“: pomáhajú jednotlivcom v prístupe k novým znalostiam a zručnostiam, pri ich získavaní, spracovávaní, asimilovaní a komunikácii, ako aj v tom, aby sa stali samostatne sa učiacimi osobami. |
4. |
Z medzinárodných údajov, ako aj zo štúdií PISA a TIMSS vyplynuli systémové otázky, ako napríklad rozdiely medzi školami a rôzne prostredie, z ktorého žiaci pochádzajú (napríklad v dôsledku sociálno-ekonomických okolností, úrovne vzdelania rodičov, dostupnosti vybavenia IKT v domácnosti atď.), ako faktory, ktoré ovplyvňujú výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách. |
5. |
Kvalifikácia, kompetencie a odhodlanie učiteľov, vedenia škôl a pedagógov, ktorí školia učiteľov, sú dôležitými faktormi dosahovania vysokokvalitných výsledkov vzdelávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné poskytovať najvyšší štandard počiatočného vzdelávania, zaškoľovania a priebežného profesijného rozvoja učiteľov a členov vedenia škôl, za súčasného zabezpečenia nevyhnutných vzdelávacích a profesijných podporných služieb. |
6. |
Dosiahnutie novej ambicióznej referenčnej hodnoty, ktorá sa stanovila v strategickom rámci „ET 2020“, si bude vyžadovať účinnejšie vnútroštátne iniciatívy. Hospodársky pokles spolu s demografickými výzvami zdôrazňujú naliehavosť čo najväčšieho možného zlepšenia účinnosti a spravodlivosti školských systémov za súčasného zachovania efektívnych investícií do vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby bolo možné čeliť súčasným aj budúcim hospodárskym a sociálnym výzvam. |
SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:
Pri riešení zložitej otázky, ktorou je zlepšenie výsledkov dosahovaných v čítaní, matematike, vede a technike by sa pozornosť mala venovať tomuto:
1. Zostavenie učebných plánov
Sem by mohli patriť záležitosti ako napríklad: skoré začatie nadobúdania základných zručností, komplexný prístup k vzdelávaniu zahŕňajúci rozvoj všetkých schopností každého dieťaťa, používanie nových hodnotiacich metód a ich vplyv na učebné plány, využívanie inovačných pedagogických prístupov, ako napríklad vzdelávanie v oblasti vedy pomocou objavovania a vzdelávanie zamerané na problémy v učení sa matematiky a prírodných vied, neustála pozornosť venovaná schopnosti čítať na všetkých úrovniach vzdelávania v protiklade so zameraním sa na čítanie len vo fázach predškolského a základného vzdelávania, a personalizovanejší prístup k vyučovaniu a učeniu.
2. Motivovanie k čítaniu a k matematike, vede a technike
Ukázalo sa, že zvyk čítať (knihy, noviny, detské knihy) doma, ako aj v škole, včasné aktivity zamerané na gramotnosť ešte v predškolskom veku, čítajúci rodičia a ich postoje, záujmy žiakov, vlastná iniciatíva a angažovanosť v čitateľských aktivitách v škole aj mimo nej majú zásadný vplyv na zlepšenie schopnosti čítať. Spôsoby učenia sa by už od útleho veku mali lepšie využívať prirodzenú zvedavosť detí v matematike a prírodných vedách. Je dôležité deťom pomáhať, aby sa stali samostatnými, motivovanými učiacimi sa osobami, pre ktoré je gramotnosť, ako aj využívanie matematických a vedeckých kompetencií súčasťou každodenného života.
3. Vplyv nových technológií na základné zručnosti a ich využívanie na pomoc učiacim sa osobám pri získavaní samostatnosti a zachovávaní motivácie
Tieto technológie, ako napríklad rozšírené používanie internetu a mobilných technológií, zmenili povahu a vnímanie schopnosti čítať v 21. storočí. Vplyv nových technológií na schopnosť detí čítať a na ich matematické a vedecké kompetencie by sa mal kontrolovať, aby sa zabezpečili vhodné metódy na využitie potenciálu takýchto technológií na vývoj nových foriem učenia sa.
4. Rodové hľadisko
Z hľadiska postojov, ako aj výkonu existujú v oblasti čítania, matematiky a prírodných vied obrovské rodové rozdiely. Dievčatá majú často väčší záujem o čítanie ako chlapci, pričom im to ide lepšie. Rodové rozdiely vo výsledkoch v MVT však nie sú až také veľké ako rozdiely v čítaní. Výber študijných odborov stále v značnej miere závisí od pohlavia. O ďalšie štúdium a kariéru v MVT sa zaujímajú skôr chlapci ako dievčatá. Dôvody, ktoré stoja v pozadí týchto tendencií by sa mali ďalej preskúmať, pričom by sa mali určiť efektívne stratégie s cieľom znížiť rozdiely vo výsledkoch a postojoch medzi pohlaviami (15).
5. Charakter prepojenia medzi prostredím, z ktorého žiak pochádza (zo sociálno-ekonomického, ako aj kultúrneho hľadiska), a úrovňou zvládnutia základných zručností
Žiaci zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia a/alebo z migračného prostredia, predovšetkým tí, ktorí hovoria iným jazykom ako je jazyk krajiny, v ktorej žijú, sú skôr náchylnejší dosahovať slabšie výsledky v škole. Vplyv sociálneho profilu žiakov a ich rodín sa javí byť väčším v školách, do ktorých chodí viac znevýhodnených žiakov (16).
6. Učitelia a pedagógovia, ktorí školia učiteľov
Počiatočné vzdelávanie, zaškoľovanie a priebežný profesijný rozvoj učiteľov by sa mali zamerať na rozvoj a precvičovanie kompetencií, ktoré sú potrebné na to, aby boli učitelia ktoréhokoľvek predmetu schopní umocniť nadobúdanie základných zručností (predovšetkým schopnosti čítať) na primárnej, ako aj sekundárnej úrovni. Navyše by sa v záujme prekonania kvalifikačných nedostatkov mal klásť väčší dôraz na vzdelávanie v príslušnom predmete tých učiteľov, ktorí sa špecializujú na vyučovanie základných zručností (predovšetkým MVT). Podpora nadväzovania kontaktov medzi učiteľmi MVT a prepojenie vzdelávania v oblasti MVT s výskumnou a vedeckou obcou a svetom práce sa v tomto ohľade tiež môže ukázať ako veľmi nápomocné. Okrem toho je potrebné ďalšie úsilie na odstránenie všeobecnej nerovnováhy v učiteľskom povolaní, a to zatraktívnením tohto povolania pre mužov, aby sa pre žiakov zabezpečili príklady z oboch pohlaví.
7. Školský étos a charakteristika
Patrí sem dôraz na vyučovanie čítania, inováciu vo vyučovaní a učení, kvalitu školského života, ako aj umiestnenie školy, veľkosť a otvorenosť svetu mimo školy, na spoluprácu s rodičmi a so širokou škálou zainteresovaných strán.
PRETO VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY
1. |
Vypracovali alebo ďalej rozvíjali strategické vnútroštátne prístupy k zlepšeniu výsledkov žiakov v čítaní, matematike a prírodných vedách a pritom venovali osobitnú pozornosť žiakom zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia. |
2. |
Zanalyzovali a zhodnotili účinnosť súčasných prístupov na vnútroštátnej úrovni s cieľom ďalej rozvíjať databázu informácií pre tvorbu politiky. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY
1. |
Zriadila skupinu expertov na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude zanalyzovať súčasný výskum, štúdie a medzinárodné správy týkajúce sa schopnosti čítať a zamerané na záležitosti uvedené v týchto záveroch. Táto skupina by do prvého polroku 2012 mala preskúmať najefektívnejšie a najúčinnejšie spôsoby, ako podporovať schopnosť čítať v priebehu celoživotného vzdelávania, a na základe dobrých príkladov politík vyvodiť závery a predložiť návrhy zamerané na podporu týchto politík v členských štátoch. |
2. |
V rámci krokov nadväzujúcich na prácu skupiny zaoberajúcej sa MVT v rámci otvorenej metódy koordinácie zriadila tematickú pracovnú skupinu tvorcov politík a expertov z členských štátov na podporu pokroku pri dosahovaní novej referenčnej hodnoty stanovenej v rámci „ET 2020“. |
3. |
Uľahčovala partnerské učenie a určenie a šírenie osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti dosahovania výsledkov v základných zručnostiach a monitorovala a podávala správy o pokroku pri dosahovaní referenčnej hodnoty stanovenej v rámci „ET 2020“. |
A VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY
1. |
Zabezpečili, aby sa podľa potreby konávali stretnutia generálnych riaditeľov zodpovedných za školské vzdelávanie s cieľom vziať na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci európskej spolupráce v oblasti politík týkajúcich sa školských záležitostí, poskytovať informácie pri tvorbe týchto politík na vnútroštátnej úrovni a prediskutovať priority budúcej práce na úrovni EÚ v tejto oblasti, a zabezpečili, aby sa výsledky takýchto diskusií čo najviac rozšírili medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami a v prípade potreby prediskutovali na ministerskej úrovni. |
2. |
Podporovali príležitosti na rozvoj spoločných pilotných projektov členských štátov zameraných na zlepšenie základných zručností všetkých mladých ľudí prostredníctvom inovačných prístupov. Tieto projekty by sa usporadúvali na dobrovoľnom základe v súlade so vzájomne dohodnutými kritériami, podliehali by spoločnému hodnoteniu a využívali by existujúce nástroje EÚ. |
3. |
Na podporu uvedených cieľov využívali všetky relevantné nástroje, ako napríklad tie, ktoré sú súčasťou otvorenej metódy koordinácie, program celoživotného vzdelávania, siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja a v súlade s vnútroštátnymi prioritami európske štrukturálne fondy. |
(1) Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES, Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(2) Na účely tohto dokumentu pojem „základné zručnosti“ znamená základné zručnosti v čítaní, matematike a prírodných vedách, ako sa uvádza v novej európskej referenčnej hodnote stanovenej v rámci strategického rámca „ET 2020“.
(3) Dokument 7652/08 bod 15, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008.
(5) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009.
(7) Dokumenty EUCO 7/10 z 26. marca 2010 a 13/10 zo 17. júna 2010.
(8) http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc34_en.htm
(9) PISA 2006. (Bulharsko a Rumunsko sú zahrnuté vo výsledkoch za rok 2006, ale nie za rok 2003).
(10) Poznámka: Porovnateľné čísla za rok 2000 nie sú k dispozícii.
(11) PISA 2006.
(12) Pozri dokument „Pokrok v dosahovaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy: ukazovatele a referenčné hodnoty“, kapitolu III, s. 97 o nerovnomernom zastúpení pohlaví medzi absolventmi v odbore matematiky, vedy a techniky.
(13) Spoločná správa o pokroku pri plnení lisabonských cieľov [KOM(2009) 640].
(14) Túto správu pripravila skupina expertov na vzdelávanie v oblasti vedy na vysokej úrovni, ktorej predsedal poslanec Európskeho parlamentu Michel Rocard. Pozri http://www.ec.europa.eu/research/science-society/document_library/pdf_06/report-rocard-on-science-education_en.pdf
(15) Pozri Gender Differences in Educational Outcomes: Study on the Measures Taken and the Current Situation in Europe (Rozdiely vo výsledkoch v oblasti vzdelávania medzi pohlaviami: štúdia o prijatých opatreniach a súčasnej situácii v Európe) (Eurydice, 2010).
(16) PISA 2006 (OECD, 2007), Messages from PISA 2000 (Posolstvá z programu PISA 2000) (OECD, 2004).