5.11.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/7

---

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 299/05

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„KOŁOCZ ŚLĄSKI“/„KOŁACZ ŚLĄSKI“

ES č.: PL-PGI-0005-0728-20.11.2008

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov:

„Kołocz śląski“/„kołacz śląski“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Poľsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1.   Druh produktu:

Trieda 2.4.

Chlieb, pečivo, koláčiky, cukrárske výrobky, sušienky a ostatný pekárenský tovar

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

„Kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ má obdĺžnikový tvar s výškou približne 3,5 cm (± 0,5 cm). Hmotnosť výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ rozmerov 40 × 60 cm (± 5 cm) je okolo 5 – 6 kg.

„Kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ sa vyrába v nasledujúcich variantoch:

—	bez plnky,

—	so syrovou, makovou alebo jablkovou plnkou.

Horná vrstva výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ je tzv. posýpka.

Vrstva kysnutého cesta má krémovú farbu, farba plnky závisí od surovín:

—	pri syrovej plnke – krémovo žltá,

—	pri makovej plnke – tmavosivá, grafitová,

—	pri jablkovej plnke – jantárová, medová.

Vnútorná vrstva výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ má charakteristickú zlatú farbu a je posypaná práškovým cukrom.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

„Kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ sa vyrába z nasledujúcich surovín:

Kysnuté cesto: — pšeničná múka 0,70 kg – 0,90 kg, — mlieko 0,30 – 0,50 l, — cukor 0,10 – 0,30 kg, — kvasnice 0,04 – 0,06 kg, — vajcia 0,10 – 0,30 kg, — maslo 0,10 – 0,30 kg, povoľuje sa náhrada 25 % masla margarínom s obsahom tuku najmenej 70 %, — soľ.

Syrová hmota: — biely syr, polotučný tvaroh 2,4 – 2,6 kg, — žĺtok zo slepačích vajec 0,22 – 0,26 kg, — cukor 0,40 – 0,60 kg, — aróma – kôra z 1 citróna, — maslo 0,10 – 0,30 kg.

Povoľuje sa prísada: — hrozienka 0,09 – 0,11 kg, — smotanový alebo vanilkový puding 0,09 – 0,11 kg.

Maková hmota: — modrý mak 1,4 – 1,6 kg, — cukor 0,40 – 0,60 kg, — vajcová hmota 0,10 – 0,30 kg, — maslo 0,10 – 0,30 kg, — voda 0,40 – 0,60 l, — mandľová aróma.

Povoľuje sa prísada: — hrozienka 0,09 – 0,11 kg alebo mandle 0,09 – 0,11 kg alebo orechy 0,09 – 0,11 kg, alebo piškótové omrvinky 0,30 – 0,50 kg.

Jablková hmota: — pražené jablká 2,80 – 3,20 kg, — cukor 0,25 – 0,4 kg.

Povoľuje sa prísada: — škorica, vanilkový puding 0,15 – 0,25 kg alebo strúhanka 0,15 – 0,25 kg. Možnosť použiť rôzne prísady na plnku nemá vplyv na zásadné vlastnosti výrobku a nemení špecifické vlastnosti výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“.

Posýpka – žmolenka: — maslo 0,35 – 0,45 kg, — pšeničná múka 0,70 kg – 0,90 kg, — cukor 0,35 – 0,45 kg, — vanilkový cukor.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5.   Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

V označenej zemepisnej oblasti sa musia vykonávať nasledujúce etapy výroby:

—	vypracovanie kysnutého cesta,

—	príprava plnky,

—	príprava posýpky,

—	delenie a vyvaľkanie častí cesta,

—	formovanie cesta na plech a nakladanie vrstiev koláča,

—

pečenie,

—

zdobenie.

3.6.   Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

—

3.7.   Osobitné pravidlá pri označovaní:

„Kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ sa môže predávať bez obalu a označenia. Miesta predaja sú označené nápisom s niektorým z variantov názvu „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“. V prípade použitia obalu sa na označení výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ uvádza názov v niektorom zo zaregistrovaných variantov, logo chráneného zemepisného označenia alebo údaj „Chránené zemepisné označenie“ alebo akronym „CHZO“.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Opolské vojvodstvo v administratívnych hraniciach a nasledujúce okresy Sliezskeho vojvodstva:

będziński, bielski a mesto Bielsko-Biała, bieruńsko-lędziński, mesto Bytom, mesto Chorzów, cieszyński, gliwicki a mesto Gliwice, mesto Jastrzębie-Zdrój, mesto Katowice, lubliniecki, mikołowski, mesto Mysłowice, mesto Piekary Śląskie, pszczyński, raciborski, mesto Ruda Śląska, rybnicki a mesto Rybnik, mesto Siemianowice Śląskie, mesto Świętochłowice, tarnogórski, mesto Tychy, wodzisławski, mesto Zabrze, mesto Żory.

5.   Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti:

„Kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ vychádza z tradícií pečenia a konzumácie obradného svadobného koláča, ktorý sa piekol už od 10. storočia. Pokladal sa za magický výrobok, pri jeho pečení sa preto museli splniť príslušné podmienky – pečeniu sa venovali len špecializované gazdiné, ktoré nesmeli okrem iného dopustiť vznik prievanu v príbytku. Muži mali počas pečenia zakázaný vstup do kuchyne.

V priebehu storočí narastala popularita „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“, z ktorého sa stal obradný koláč. Ako chutný svadobný koláč mal „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ zaručiť hojnosť novej rodine. Časom sa z tohto výrobku stalo bežne dostupné pečivo, stále však má významnú úlohu ako obradový koláč. V Sliezsku sa od 18. storočia vysoko cenila tradícia príspevku pozvaných na svadobnú hostinu, takzvaná donáška (poczta), zásielka (posyłka) (v severnej časti opolského Sliezska) alebo výslužka (wysłużka), darček (podarek) (v južnej časti Sliezska). Časom sa v Sliezsku vytvoril populárny zvyk chodenia s koláčom. Hotový „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ sa 3 – 4 dni pred svadbou nosil hosťom pozvaným na svadbu.

5.2.   Špecifickosť výrobku:

Špecifickými vlastnosťami typickými pre „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ sú nasledujúce znaky ustálené počas mnohoročnej tradície jeho výroby:

—	štyri varianty (bez plnky, s plnkou: jablkovou, makovou, syrovou),

—	obdĺžnikový tvar,

—

posýpka.

„Kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ sa objavuje v štyroch variantoch ustálených rokmi tradície jeho pečenia: bez plnky, so syrovou, makovou alebo jablkovou plnkou.

Ďalšou špecifickou vlastnosťou, ktorou sa „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ odlišuje od iných, podobných výrobkov, je jeho obdĺžnikový tvar – koláče vystupujúce v iných regiónoch Poľska sú okrúhle. Samotný názov „kołocz/kołacz“ sa v poľskom jazyku vzťahuje na obradný koláč a pochádza od slova „koło“ (kruh), ktoré označuje jeho tvar.

Pre posýpku výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ je charakteristická maslová vôňa vyplývajúca z použitia veľkého množstva masla, má hustejšiu konzistenciu a je hrubšia v porovnaní s posýpkami používanými v iných regiónoch krajiny.

Špecifické vlastnosti výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ súvisia nielen s dávnou tradíciou a senzorickými vlastnosťami pečiva, ale aj so symbolikou obradového koláča, ktorá je v Sliezsku stále živá.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Súvislosť výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ s regiónom spočíva v špecifickosti výrobku opísaného v bode 5.2 a v uvedenej povesti.

Obyvatelia Sliezska, ktoré je pohraničnou oblasťou, majú osobitnú väzbu k tradíciám a dbajú o kultúrne dedičstvo. Tradícia výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ ako obradného pečiva, a to najmä svadobného, je prítomná v Sliezsku už od dávnej minulosti, o čom svedčí okrem iného legenda, ako v pradávnych časoch malí škriatkovia v doline rieky Nisy ukázali šikovnému dievčaťu spôsob pečenia koláča a ona tento poznatok odovzdala ďalším ľuďom žijúcim v Sliezsku.

Povesť výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ koluje už najmenej 100 rokov. Recept na „dobrý sliezsky koláč s posýpkou, obľúbený dezert nášho cisára“ možno nájsť v Ilustrovanej kuchárskej knihe vydanej v roku 1913 vo Frankfurte nad Mohanom. Recept na „kołocz śląski“ s posýpkou sa uvádza aj v roku 1931 v knihe nazvanej Základné recepty ako kľúč ku kuchárskemu umeniu (Podstawowe receptury jako klucz do sztuki kucharskiej). V nemeckej školskej čítanke pre 3. a 4. triedu ľudových škôl vydanej v roku 1937 vo Vroclavi sa uvádza báseň nazvaná Koláč s posýpkou (Kołocz z posypką): „Koláč s makom, tvarohom, jablkami/sliezsky koláč s posýpkou/na celom Božom svete/si taký dobrý nedáte!/(...).“ [„Kołocz z makiem, twarogiem, jabłkiem/kołocz śląski z posypką/na całym Bożym świecie/takiego dobrego nie zjecie!/(…)“]. Aj v súčasných zdrojoch možno nájsť odkazy na „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ ako jeden z veľmi významných prvkov sliezskej kultúry, napr. v knihe Sliezska kuchyňa – jedlo, história, kultúra, nárečie (Kuchnia śląska – jodło, historia, kultura, gwara) vydanej v roku 2003 alebo v publikácii Poľské regionálne kuchyne (Polskie kuchnie regionalne) z roku 2007.

O povesti výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ svedčia početné ceny a ocenenia: Tradičný produkt Opolia 2007 (Tradycyjny Produkt Opolszczyzny 2007), Opolská značka 2007 (Opolska Marka 2007), osobitné ocenenie za účinnú propagáciu tradičného výrobku opolského Sliezska v roku 2007. V roku 2006 sa „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ dostal do finále celopoľskej súťaže Naše kulinárske dedičstvo (Nasze Kulinarne Dziedzictwo) a v roku 2008 získal III. cenu v tejto súťaži.

Povesť výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ je čoraz väčšia aj mimo hraníc regiónu alebo štátu, pričom v opolskom Sliezsku alebo hornom Sliezsku je taká veľká, že sliezsku kuchyňu si bez neho nemožno predstaviť.

„Kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ kedysi piekli predovšetkým gazdiné, v súčasnosti sa vyrába v cukrárňach a pekárňach. Ani regionálne hody a podujatia sa nezaobídu bez výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“. Konzumácia výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“ na takýchto akciách je veľmi veľká aj v pomerne malých obciach.

V rôznych častiach zemepisnej oblasti sa navyše organizujú sviatky výrobku „kołocz śląski“ alebo „kołacz śląski“. Najväčším tematickým podujatím súvisiacim s koláčom bol napríklad pokus o prekonanie Guinnessovho rekordu v Opoli v auguste 2008, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, keď celková dĺžka vtedy upečeného koláča dosahovala 136,6 metra, čo predstavovalo približne 1 500 kilogramov výrobku. Predstavitelia konzorcia sa zúčastňujú na rôznych výstavách a veľtrhoch, k najväčším patria: Polagra v Poznani, veľtrh Zelený týždeň v Berlíne, veľtrh Agribex v Bruseli a miestne výstavy a veľtrhy.

Výrobok je prítomný aj v médiách – napr. v programe Dobrý deň v sobotu (Dzień dobry w sobotę), ktorý vysiela televízia TVP1, ako aj v novinových článkoch Śląski kołocz – opolský produkt (Śląski kołocz – opolski produkt) (Nowa Trybuna Opolska, 5.11.2007), Vyberte súčasnú ikonu Sliezska (Wybierz współczesną ikonę Śląska) (Gazeta Wyborcza, 16.2.2007) alebo Je kołocz śląski? (Kołocz jest śląski?) (Gazeta Wyborcza, 3.8.2007).

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Čl. 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://www.minrol.gov.pl/index.php?/pol/Jakosc-zywnosci/Produkty-regionalne-i-tradycyjne/Wnioski-przeslane-do-UE-od-kwietnia-2006-roku

---

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

---