Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010XC0324(06)

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

Ú. v. EÚ C 74, 24.3.2010, p. 17–19 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

24.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 74/17


Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 74/10

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Námietky musia byť Komisii doručené do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„KALIX LÖJROM“

ES č.: SE-PDO-0005-0650-03.10.2007

CHOP ( X ) CHZO ( )

1.   Názov:

„Kalix Löjrom“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Švédsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1.   Druh výrobku (podľa prílohy II):

Trieda 1.7. –

Čerstvé ryby, mäkkýše, kôrovce a výrobky z nich

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Hlavnými charakteristickými znakmi nepravého kaviáru „Kalix Löjrom“ sú:

„Kalix Löjrom“ sa predáva prevažne mrazený alebo rozmrazený, ale počas obdobia lovu sa predáva v menších množstvách aj čerstvý. Vlastnosti tohto nepravého kaviáru sú rovnaké bez ohľadu na to, či je mrazený, rozmrazený alebo čerstvý.

Veľkosť ikier sa počas 5 týždňového obdobia lovu mení od 0,8 mm v prvom týždni po 1,3 mm v piatom týždni.

„Kalix Löjrom“ má zrelú jemnú chuť jemného rybacieho oleja a soli.

Ikry sú oranžovej farby podľa klasifikácie farieb S2070-450R (vnútroštátna klasifikácia farieb).

Celkový obsah soli (NaCl) nepravého kaviáru „Kalix Löjrom“ je 4,3 %.

Celkový objem vody nepravého kaviáru „Kalix Löjrom“ je podľa metódy sublimačného sušenia 37,7 %.

3.3.   Suroviny (len pre spracované výrobky):

„Kalix Löjrom“ sa vyrába z ikier síha malého (coregonus albula) loveného v mori v geograficky vymedzenej oblasti ohraničenej ústím rieky Åby na juhu a ústím rieky Torneå na severe a siahajúcej maximálne 40 km od pobrežia. „Kalix Löjrom“ sa musí získať z rýb v deň ich výlovu. K ikrám sa pridávajú 4 % soli (NaCl).

3.4.   Krmivo (len pre výrobky živočíšneho pôvodu):

Síh malý sa živí planktonickými kôrovcami, larvami hmyzu a minerálmi, ktoré sa do oblasti dostávajú v riečnej vode. Všetko, čo je potravou síha malého, pochádza z tejto oblasti.

3.5.   Špecifické kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Výroba nepravého kaviáru „Kalix Löjrom“ vrátane prvého premývania, vytriasania, cedenia, sušenia, solenia a dôkladného čistenia musí prebiehať vo vymedzenej geografickej oblasti.

3.6.   Osobitné pravidlá pre krájanie, strúhanie, balenie atď.:

3.7.   Špecifické pravidlá označovania:

4.   Stručný opis zemepisnej oblasti:

Geografickú oblasť tvoria územnosprávne celky Piteå, Luleå, Kalix a Haparanda a more v oblasti ohraničenej ústím rieky Åby na juhu a ústím rieky Torneå na severe a siahajúcej maximálne 40 km od pobrežia.

5.   Prepojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Síh malý žije v geografickej oblasti opísanej v bode 4. Počas obdobia výlovu sa v tejto oblasti, ktorá pozostáva z 1 500 ostrovov, zdržiava preto, lebo ide o prirodzené miesto trenia týchto rýb. Žiadne miesta trenia smerom na východ od ústia rieky Torneå nie sú známe. Obsah soli v ústí rieky Åby je príliš vysoký, pretože do tejto časti Botnického zálivu nevteká dostatočné množstvo sladkej vody. Rozloha danej oblasti rybolovu sa mení v závislosti od toho, koľko sladkej vody sem vtečie v čase jarných záplav. Po zasnežených zimách vytlačí sladká voda z jarných záplav z Botnického zálivu slanú vodu, čím sa hranica oblasti lovu síha malého rozšíri na vzdialenosť až 40 km od pobrežia. Keď síh nájde potravu vo väčšej oblasti, narastá aj jeho populácia. Je známe, že existuje súvislosť medzi zimami s početnými snehovými a dažďovými zrážkami a veľkou populáciou síha malého. Osem veľkých riek a veľký počet menších riek a potokov privádza sladkú vodu do tejto časti Botnického zálivu. Vodné toky v tejto oblasti odvodňujú 25 % územia Švédska a majú kvalitu pitnej vody.

„Kalix Löjrom“ sa vyrába ručne a vyžaduje si vysokú úroveň odborných znalostí a mnohoročnú skúsenosť. Predovšetkým vytláčanie ikier si vyžaduje dlhoročné skúsenosti, pretože je jedným z hlavných faktorov vplyvu na kvalitu výrobku. Vďaka dlhej tradícii výroby nepravého kaviáru „Kalix Löjrom“ sa v tomto regióne vytvoril bohatý zdroj poznatkov o spracúvaní ikier.

5.2.   Špecifickosť výrobku:

Faktor, ktorý odlišuje síha malého žijúceho v tejto oblasti od iných sladkovodných druhov, je jeho potrava. V tejto oblasti nežije žiadny sladkovodný hmyz. Ryby sa živia planktonickými kôrovcami a larvami hmyzu. „Kalix Löjrom“ je oranžovej farby podľa klasifikácie farieb S2070-450R (vnútroštátna klasifikácia farieb), zatiaľ čo ikry sladkovodného síha sú žltej farby. Tento rozdiel je spôsobený iným druhom potravy. „Kalix Löjrom“ má zrelú jemnú chuť jemného rybacieho oleja a soli.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo vlastnosťami výrobku (pre CHOP) alebo určitou kvalitou, povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku (pre CHZO):

„Kalix Löjrom“ je výrobok s mimoriadnou kvalitou a exkluzívnym postavením na trhu. Dôvodov a faktorov je mnoho, okrem iného studená, čistá voda a osobitný druh potravy. Voda, v ktorej žije, má kvalitu pitnej vody. Špeciálna metóda výroby vo vymedzenej geografickej oblasti je takisto faktorom pri formovaní mimoriadnych vlastností tohto výrobku. Nevšednú chuť a farbu nepravého kaviáru „Kalix Löjrom“ spôsobuje osobitný druh potravy síha žijúceho v tejto oblasti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

http://www.slv.se/upload/dokument/remisser/remisser_2006/Ansokan_Skyddad_Ursprungsbeteckning_Kalix_Lojrom.pdf


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.


Top