52010PC0104

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 24.3.2010

KOM(2010) 104 v konečnom znení

2010/0066 (APP)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY č. .../2010/EÚ,

ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku

{KOM(2010) 105 v konečnom znení}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

ÚVOD

1. Komisia prijala 17. júla 2006 návrh[1] nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003[2], pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach („Rím III“)[3].

2. Právnym základom navrhnutého nariadenia Rady bol článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva[4]. Návrh sa týkal justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú „rodinnoprávne aspekty“. V tomto právnom základe sa predpisovala jednomyseľnosť. Európsky parlament doručil svoje stanovisko 21. októbra 2008[5].

3. Od októbra 2006 bol návrh Komisie v pracovnej skupine pre občianskoprávne veci (Rím III). Bol prioritou nemeckého, portugalského a slovinského predsedníctva. V apríli 2007 sa o návrhu diskutovalo na zasadnutí Rady a ministri sa dohodli na určitých usmerneniach.

4. Do polovice roku 2008 dospeli rokovania do bodu, keď sa ukázalo, že niekoľko členských štátov má osobitné problémy, pre ktoré nemôžu navrhnuté nariadenie akceptovať. Najmä jeden členský štát nepovažoval za vhodné, aby jeho súdy uplatňovali cudzie rozvodové právo, ktoré považuje za reštriktívnejšie než vlastné rozvodové právo, a prial si i naďalej uplatňovať vlastné hmotné právo na každý návrh na rozvod podaný na jeho súdy (prístup lex fori ). Prevažná väčšina členských štátov zároveň zastávala stanovisko, že pravidlá o rozhodnom práve sú podstatným prvkom navrhnutého nariadenia. Podporovali zásadu ustanovenú v návrhu, aby sa uplatňovalo právo krajiny, s ktorou majú manželia úzku väzbu, čo by v určitých prípadoch znamenalo uplatňovanie cudzieho rozvodového práva.

5. Nasledujúce predsedníctva Rady a Komisia sa pokúšali nájsť riešenia v rámci navrhnutého nariadenia tým, že navrhli rôzne možnosti, ktoré by poskytovali väčší priestor na uplatňovanie práva konajúceho súdu bez toho, aby boli ohrozené hlavné ciele návrhu. Toto spoločné úsilie však bolo neúspešné.

6. Na zasadnutí Rady 5. a 6. júna 2008 preto ministri dospeli k záveru, že „neexistuje jednomyseľnosť na pokračovanie v prijímaní navrhnutého nariadenia, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré znemožňujú dosiahnuť jednomyseľnosť teraz i v dohľadnej budúcnosti“. Rada konštatovala, že „ciele navrhnutého nariadenia nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv“[6].

7. V júli a auguste 2008 doručilo deväť členských štátov (Bulharsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko) Komisii žiadosť, v ktorej uviedli, že majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach a že by Komisia mala na tento účel predložiť návrh Rade. V januári 2009 doručilo podobnú žiadosť aj Francúzsko. V januári 2009 doručilo podobnú žiadosť aj Francúzsko. Grécko dňa 3. marca 2010 svoju žiadosť stiahlo.

8. Tento návrh je reakciou Komisie na uvedené žiadosti.

Právny základ posilnenej spolupráce

9. Posilnená spolupráca sa riadi článkom 20 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Z týchto ustanovení vyplýva, že na vykonávanie posilnenej spolupráce v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku sú potrebné dva návrhy:

10. Komisiou predložený návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku na základe článku 329 ods. 1 ZFEÚ a

11. Komisiou predložený návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku na základe článku 81 ods. 3 ZFEÚ[7].

Posúdenie právnych podmienok posilnenej spolupráce

Povoľujúce rozhodnutie ako posledná možnosť a účasť najmenej deviatich členských štátov

12. V článku 20 ods. 2 ZEÚ sa ustanovuje, že rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, môže Rada prijať ako poslednú možnosť, keď sa zistí, že ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase, a za predpokladu, že sa na nej zúčastní najmenej deväť členských štátov.

13. Ako už bolo uvedené, Rada na svojom zasadnutí z 5. a 6. júna 2008 dospela k záveru, že neexistuje jednomyseľnosť, aby sa mohlo s návrhom z roku 2006 pokročiť, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré znemožňujú dosiahnuť jednomyseľnosť teraz i v dohľadnej budúcnosti. Rada konštatovala, že ciele navrhnutého nariadenia nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv. Rada teda dospela k záveru, že pre Úniu ako celok neexistuje žiadne iné riešenie a môže sa uplatniť posilnená spolupráca ako posledná možnosť.

14. Komisii boli doteraz doručené žiadosti deviatich členských štátov (Bulharska, Španielska, Francúzska, Talianska, Luxemburska, Maďarska, Rakúska, Rumunska a Slovinska), v ktorých sa uvádza, že tieto členské štáty majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach.

Oblasť, na ktorú sa vzťahujú zmluvy

15. V článku 329 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje, že posilnená spolupráca sa môže nadviazať „v jednej z oblastí, na ktoré sa vzťahujú zmluvy“.

16. Deväť členských štátov požiadalo o povolenie nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu „v oblasti rozhodného práva v manželských veciach (Rím III)“. To znamená kolízne normy, ktoré ustanovujú, ktoré hmotné právo sa uplatňuje na medzinárodný rozvod, ktorý má väzby s viac než jedným právnym poriadkom. Kolízne normy sa uvádzajú ako osobitný bod v zozname opatrení podľa článku 81 ods. 2 ZFEÚ, pričom v článku 81 ods. 3 ZFEÚ sa rozlišuje medzi kolíznymi normami v občianskych a obchodných veciach všeobecne a opatreniami týkajúcimi sa rodinného práva. Komisia sa domnieva, že kolízne normy v rodinnom práve predstavujú v zmysle zmlúv nepochybne obmedzenú, ale dobre vymedzenú oblasť, v ktorej sa môže nadviazať posilnená spolupráca.

17. V tomto kontexte by sa malo objasniť, že oblasť navrhnutej posilnenej spolupráce „rozhodné právo pre rozvod a právnu rozluku“ nezahŕňa kolízne normy pre majetkové dôsledky rozvodu[8]. Takisto nie je predmetom ani hmotné právo v oblasti rozvodu, t. j. dôvody na rozvod alebo postup pri podávaní žiadosti o rozvod.

Podporovanie cieľov Únie, ochrana jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu

Všeobecný kontext

18. S náležitým zohľadnením príslušných častí posúdenia vplyvu[9] k uvedenému návrhu Komisie z roku 2006 a dôvodovej správy uvedeného návrhu, je účelom posilnenej spolupráce poskytnúť jednoznačný a komplexný právny rámec, ktorý zahŕňa rozhodné právo vo veciach rozvodu a právnej rozluky a poskytuje stranám určitý stupeň autonómie pri voľbe rozhodného práva.

19. Komisia viedla v rámci uvedeného procesu posúdenia vplyvu široké konzultácie so zainteresovanými stranami. Uskutočnili sa prostredníctvom zelenej knihy o rozhodnom práve a súdnej právomoci vo veciach rozvodu vydanej v roku 2005[10]. V zelenej knihe sa zistili viaceré nedostatky súčasnej situácie a identifikovali sa rôzne možnosti politiky na vyriešenie problémov. Medzi možnosti patrili, okrem iného, zachovanie súčasného stavu, harmonizácia kolíznych noriem, zavedenie obmedzenej možnosti pre manželov zvoliť si rozhodné právo a napokon kombinácia rôznych riešení. Komisia zorganizovala v roku 2006 verejné prerokovanie a stretnutie odborníkov. Vo väčšine reakcií sa potvrdila potreba posilniť právnu istotu a predvídateľnosť, zaviesť obmedzenú autonómiu strán a zabrániť „ponáhľaniu sa na súd“. Niektoré zainteresované strany vyjadrili obavy, že harmonizácia kolíznych noriem by prinútila súdy uplatňovať cudzie právo a že by to mohlo viesť k zdržaniam a dodatočným nákladom v konaniach v manželských veciach. V prieskume verejnej mienky sa zistilo, že 60 % Európanov očakáva, že EÚ bude zohrávať úlohu pri zjednodušovaní právnych predpisov, pokiaľ ide o rozvod v inom členskom štáte[11].

20. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku by sa týkala desiatok tisícov „medzinárodných“ párov v EÚ, ktoré sa každý rok rozvádzajú. Mnohí Európania z rôznych členských štátov sa každý rok zosobášia, a každý rok je teda v Európe aj veľa „medzinárodných“ rozvodov.

21. V EÚ je približne 122 miliónov manželstiev, z toho asi 16 miliónov (13 %) sa považuje za „medzinárodné“[12]. V roku 2007 bolo napríklad v Európskej únii uzavretých 2 400 000 manželstiev a približne 300 000 z nich bolo „medzinárodných“. Hoci sa „medzinárodné“ manželstvá zväčša sústreďujú v niekoľkých väčších európskych krajinách, vyskytujú sa v celej Európskej únii, a týkajú sa teda veľkého počtu európskych občanov.

22. V roku 2007 bolo v 27 členských štátoch Európskej únie 1 040 000 rozvodov, z ktorých 140 000 (13 %) malo „medzinárodný“ prvok. Členské štáty s najväčším podielom nových „medzinárodných“ rozvodov v Európskej únii boli v roku 2007 Nemecko (34 000), Francúzsko (20 500) a Spojené kráľovstvo (19 500).

Súčasná situácia v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku

23. V súčasnosti, keď neexistujú žiadne pravidlá Únie, v 24 členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na justičnej spolupráci v občianskych veciach v EÚ a vo 2 členských štátoch, ktoré sa môžu rozhodnúť, či sa zapoja, existuje 26 rôznych súborov kolíznych noriem týkajúcich sa rozvodu[13]. Väčšina členských štátov určuje rozhodné právo na základe súboru kolíznych kritérií, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa konanie riadilo právnym poriadkom, s ktorým má manželstvo najužšiu väzbu. Iné členské štáty systematicky uplatňujú na konania v manželských veciach svoje vnútroštátne právne predpisy ( lex fori ).

24. Súčasná situácia môže spôsobovať v konaniach v manželských veciach s „medzinárodným“ prvkom mnohé problémy. Skutočnosť, že vnútroštátne právne poriadky sú veľmi odlišné, a to tak z hľadiska hmotného práva, ako aj kolíznych noriem, vedie k právnej neistote. Veľké rozdiely medzi vnútroštátnymi kolíznymi normami a ich zložitosť veľmi sťažujú „medzinárodným“ párom možnosť predvídať, ktoré právo sa bude uplatňovať na ich konanie v manželských veciach. Väčšina členských štátov neposkytuje manželom možnosť zvoliť si rozhodné právo v konaniach v manželských veciach. To môže viesť k uplatňovaniu práva, s ktorým majú manželia iba slabú väzbu, a k výsledku, ktorý nezodpovedá oprávneným očakávaniam občanov. Súčasné pravidlá môžu okrem toho donútiť jedného z manželov „ponáhľať sa na súd“, t. j. podať návrh na súd skôr, ako tak urobí druhý z manželov, aby zabezpečil, že sa bude konanie spravovať konkrétnym právom, ktoré bude chrániť jeho alebo jej záujmy.

25. Je veľmi ťažké odhadnúť hospodárske nevýhody, ktoré spôsobujú neharmonizované kolízne normy týkajúce sa rozvodu. V kontexte štúdie k posúdeniu vplyvu, ktorá sa uskutočnila s cieľom informovať Komisiu o majetkových režimoch manželov, sa zistilo, že predpokladané náklady na problémy súvisiace s medzinárodnými manželstvami v prípade rozvodu by mohli v EÚ celkovo dosiahnuť až 205 miliónov EUR. Náklady by mohli vzniknúť súdom, manželom a tretím stranám[14].

Výhody posilnenej spolupráce v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku

26. O posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku žiada deväť členských štátov: Bulharsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko. Týchto deväť členských štátov má spolu 216,3 milióna obyvateľov. Je to takmer polovica (44 %) obyvateľov Únie[15]. V týchto zúčastnených členských štátoch je podiel „medzinárodných“ sobášov a rozvodov približne 13 %[16], t. j. v priemere na rovnakej úrovni, ako je to bežné v EÚ. Odhadovaný počet rozvodov je v týchto krajinách približne 440 000 ročne a 53 000 z nich má medzinárodný prvok[17]. Posilnená spolupráca je otvorená pre všetky členské štáty; čím viac členských štátov sa na nej zúčastní, tým väčšieho počtu občanov sa bude týkať.

27. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku by občanom priniesla tieto výhody:

28. Posilnenie právnej istoty a predvídateľnosti. Posilnenou spoluprácou sa zavedú harmonizované kolízne normy vo veciach rozvodu a právnej rozluky, aby mohli manželia ľahko predvídať, aké právo sa bude uplatňovať na ich konanie v manželských veciach. Zakladá sa to predovšetkým na voľbe manželov. Voľba sa obmedzuje na právne poriadky, s ktorými má manželstvo úzku väzbu, aby sa zabránilo uplatňovaniu „exotických“ právnych poriadkov, s ktorými manželia nemajú žiadnu alebo iba slabú väzbu. V prípade, že nedôjde k voľbe práva, sa rozhodné právo určuje na základe súboru kolíznych kritérií, ktorými sa zabezpečí, aby sa konanie v manželských veciach riadilo právnym poriadkom, s ktorým má manželstvo úzku väzbu. Tým sa pre dotknutých manželov, ako aj pre odborníkov z praxe značne zvýši právna istota a predvídateľnosť.

29. Zvýšenie flexibility zavedením obmedzenej autonómie strán. V súčasnosti sa v manželských veciach ponecháva autonómii strán iba obmedzený priestor. Vnútroštátne kolízne normy stanovujú v podstate iba jedno riešenie danej situácie, napr. uplatňovanie práva podľa spoločnej štátnej príslušnosti manželov alebo uplatňovanie lex fori . V rámci posilnenej spolupráce bude právny rámec flexibilnejší vďaka zavedeniu obmedzenej možnosti manželov zvoliť si rozhodné právo pre konanie týkajúce sa rozvodu a právnej rozluky. Umožniť manželom dohodnúť sa by bolo obzvlášť užitočné v prípadoch rozvodu na základe vzájomnej dohody.

30. Zabránenie jednému z manželov „ponáhľať sa na súd“. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku rieši okrem iného aj problém „ponáhľania sa na súd“ zo strany jedného z manželov. To môže viesť k uplatneniu práva, ku ktorému odporca nepociťuje úzku väzbu alebo ktoré nezohľadňuje jeho alebo jej záujmy. Tým sa sťažuje snaha o zmier a ponecháva sa málo času na mediáciu. Zavedením harmonizovaných kolíznych noriem sa pravdepodobne zníži riziko „ponáhľania sa na súd“, pretože každý súd v zúčastnených členských štátoch, na ktorý by bol podaný návrh, by uplatňoval právo určené podľa spoločných noriem.

31. Boli vyjadrené určité obavy, že harmonizácia kolíznych noriem by donútila súdy uplatňovať cudzie rozvodové právo, čo by mohlo viesť k zdržaniam a dodatočným nákladom v konaniach v manželských veciach. Takéto problémy by mali byť v praxi zriedkavé, pretože kolízne kritériá by vo väčšine prípadov viedli k uplatňovaniu lex fori . Skúsenosti členských štátov, ktoré v súčasnosti uplatňujú kolízne kritériá, ktoré vedú k uplatňovaniu cudzieho práva, nepoukazujú na väčšie ťažkosti. Súčasné kolízne normy v deviatich žiadateľských členských štátoch zahŕňajú takéto kolízne kritériá, ktoré v určitých prípadoch už vedú k uplatňovaniu cudzieho práva ich súdmi. Posilnená spolupráca by teda nebola problematická, pokiaľ ide o dodatočné náklady alebo zdržania. Okrem toho prijatie opatrení zameraných na zjednodušenie uplatňovania cudzieho práva by malo možné negatívne dôsledky obmedziť[18].

32. Z inštitucionálneho hľadiska je posilnená spolupráca lepšia, ako možnosť, že by členské štáty, ktoré majú záujem, začali rokovať o medzinárodnej dohode vo veci rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku. Táto alternatíva by bola určite menej výhodná. Aj keby boli právne akty prijaté v rámci posilnenej spolupráce záväzné len pre zúčastnené členské štáty, napriek tomu patria pod kontrolu Únie v danej oblasti. Komisia teda môže monitorovať ich správne uplatňovanie na základe zmlúv a Súdny dvor EÚ má právomoc rozhodovať v prejudiciálnych konaniach, pokiaľ ide o ich výklad, čím sa zaručuje koherentný a jednotný výklad opatrení prijatých v rámci posilnenej spolupráce.

Plnenie požiadaviek článku 20 ods. 1 ZEÚ

33. V článku 20 ods. 1 ZEÚ sa vyžaduje, aby sa posilnená spolupráca zameriavala na podporu dosiahnutia cieľov Únie, ochranu jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu.

34. Jednou z úloh Únie je ponúknuť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb (článok 3 ods. 2 ZEÚ). Priestor spravodlivosti zahŕňa rozvoj justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí (článok 81 ods. 1 ZFEÚ). Na tento účel môže Únia prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie po prvé vzájomného uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí medzi členskými štátmi a po druhé zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch [článok 81 ods. 2 písm. a) a c) ZFEÚ].

35. Harmonizácia kolíznych noriem uľahčuje vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí. Skutočnosť, že súdy členských štátov uplatňujú v danej situácii na určenie rozhodného práva rovnaké kolízne normy, posilňuje vzájomnú dôveru v súdne rozhodnutia vydané v iných členských štátoch[19].

36. Posilnená spolupráca medzi žiadateľskými členskými štátmi v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku by podporila cieľ Únie, ktorým je zabezpečenie zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch, tým, že by sa zvýšila úroveň zlučiteľnosti v porovnaní so súčasnou situáciou. Ako už bolo uvedené, v 26 členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na justičnej spolupráci v občianskych veciach, existuje 26 rôznych súborov kolíznych noriem týkajúcich sa rozvodu. V situácii posilnenej spolupráce medzi deviatimi žiadateľskými členskými štátmi by existovalo 18 rôznych právnych režimov, čím by sa dosiahla väčšia harmonizácia kolíznych noriem a posilnil by sa integračný proces v tejto časti EÚ.

Súlad so zmluvami a právom Únie

37. Podľa článku 326 ZFEÚ musí byť posilnená spolupráca v súlade so zmluvami a právom Únie.

38. Posilnená spolupráca by neovplyvnila existujúce acquis . Nadviazala by sa v oblasti, na ktorú sa vzťahujú spoločné právomoci Únie, v ktorej však v súčasnosti neexistujú žiadne spoločné pravidlá Únie. V prvom nástroji Únie prijatom v oblasti rodinného práva, v nariadení Rady (ES) č. 1347/2000[20], sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v manželských veciach, ako aj súdnych rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov, vydaných v súvislosti s konaniami v manželských veciach. Neobsahuje však pravidlá týkajúce sa rozhodného práva. Nadobudnutie účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ktorým sa k 1. marcu 2005 zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 1347/2001, neprinieslo v tomto smere žiadnu zmenu. Otázka rozhodného práva sa počas rokovaní o tomto nariadení nenastolila. Do nariadenia sa vlastne prevzali nezmenené ustanovenia týkajúce sa manželských vecí z nariadenia Rady (ES) č. 1347/2000.

39. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku by nespôsobila diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorá sa zakazuje v článku 18 ZFEÚ, pretože navrhnuté kolízne normy budú mať univerzálny charakter a budú sa vzťahovať na všetky konania na súdoch v zúčastnených členských štátoch bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo bydlisko strán. Na druhej strane súdy nezúčastnených krajín budú uplatňovať svoje vnútroštátne kolízne normy na základe svojho medzinárodného práva súkromného, ako to robia v súčasnosti.

Žiadne narušenie vnútorného trhu a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; žiadna prekážka alebo diskriminácia v obchode; žiadne narušenie hospodárskej súťaže

40. V článku 326 ZFEÚ sa ustanovuje, že posilnená spolupráca nesmie narušiť vnútorný trh a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a nesmie predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani medzi nimi nesmie narušiť hospodársku súťaž.

41. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku nepredstavuje problém, pokiaľ ide o tieto právne podmienky. Návrh, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku, bude slúžiť na uľahčenie riadneho fungovania vnútorného trhu, pretože odstráni všetky prekážky voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti čelia problémom spôsobeným existujúcimi rozdielmi medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi v súvislosti s rozhodným právom v manželských veciach. Väčšia právna istota, pokiaľ ide o kolízne normy týkajúce sa rozvodu, bude teda mať pozitívny vplyv na páry, ktoré uplatňujú svoje právo na voľný pohyb medzi zúčastnenými členskými štátmi.

42. Vzhľadom na charakter návrhu, ktorý sa v podstate týka len vzťahov medzi dvomi jednotlivcami, nemá vplyv na podniky ani právne vzťahy na trhu a neovplyvňuje ani obchod alebo hospodársku súťaž v Únii. Návrh by okrem toho nemal vplyv na regionálnu politiku Únie.

43. V skutočnosti by návrh zabezpečením harmonizácie kolíznych noriem značne zjednodušil situáciu pre súkromné strany a odborníkov z praxe, ktorí budú môcť v zúčastnených členských štátoch určiť rozhodné právo na základe jediného jednotného súboru pravidiel, ktorý nahradí veľký počet existujúcich vnútroštátnych kolíznych noriem zúčastnených členských štátov v tejto oblasti.

44. Aj keď prospech z právnej istoty alebo zjednodušenia, ktoré návrh prináša, nebudú mať všetky páry v Únii, situácia párov pred súdmi nezúčastnených členských štátov sa v porovnaní so súčasnou situáciou nezhorší. Návrh teda nespôsobí žiadne neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie s občanmi.

Rešpektovanie práv, právomocí a povinností nezúčastnených členských štátov

45. V článku 327 ZFEÚ sa vyžaduje, aby každá posilnená spolupráca rešpektovala právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú.

46. Prijatie spoločných kolíznych noriem pre deväť členských štátov nemá vplyv na pravidlá nezúčastnených členských štátov. Nezúčastnené členské štáty budú mať naďalej vlastné pravidlá medzinárodného práva súkromného vo veci rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku.

47. Podľa návrhu by si pár s bydliskom v zúčastnenom členskom štáte mohol zvoliť právo, ktoré sa má uplatňovať na jeho rozvod.. Obmedzená voľba práva pri rozvode nie je v členských štátoch úplne neznáma ani v súčasnosti. Existujú prípady, pri ktorých je povolená, napr. podľa holandských alebo nemeckých právnych predpisov v manželských veciach. Ak sa za podmienok posilnenej spolupráce pár, ktorý sa dohodol na voľbe práva, neskôr presťahuje do nezúčastneného členského štátu a podá tam na súde návrh na rozvod, uznanie dohody o voľbe práva bude závisieť od domáceho práva konajúceho súdu. Ak si pár zvolil právo súdu, na ktorom podal návrh, malo by byť pre súd menej problematické rešpektovať dohodu o voľbe práva

48. Na úrovni medzinárodného práva verejného neexistujú žiadne také medzinárodné dohody o rozhodnom práve pre rozvod a právnu rozluku medzi zúčastnenými a nezúčastnenými členskými štátmi, ktoré by posilnená spolupráca porušovala.

49. Napokon možno konštatovať, že posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku nemá vplyv na nezúčastnené členské štáty, pokiaľ ide o pravidlá rozhodného práva uplatniteľné v oblastiach úzko súvisiacich s rozvodom, ako sú kolízne normy týkajúce sa rodičovských práv a povinností alebo vyživovacej povinnosti. Kolízne normy týkajúce sa rodičovských práv a povinností sa riadia Haagskym dohovorom z roku 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu detí. V súčasnosti je osem členských štátov stranami dohovoru a zostávajúcich 18 členských štátov ho musí ratifikovať alebo k nemu pristúpiť do 5. júna 2010[21]. Kolízne normy týkajúce sa vyživovacej povinnosti sú stanovené v Haagskom protokole z roku 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť[22], ktorý sa má uplatňovať podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti[23], ktorý sa bude uplatňovať od 18. júna 2011. Pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre rozvod a pre nadobúdanie, výkon alebo zánik rodičovských práv a povinností alebo pre vyživovaciu povinnosť, sú nezávislé. Súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci o návrhu na rozvod v nezúčastnenom členskom štáte uplatňuje na rozhodnutie o rozhodnom práve pre rozvod a právnu rozluku svoje vnútroštátne kolízne normy, na stanovenie rozhodného práva pre rodičovské práva a povinnosti pravidlá Haagskeho dohovoru z roku 1996 a na stanovenie rozhodného práva pre vyživovaciu povinnosť pravidlá Haagskeho protokolu z roku 2007 a nariadenie (ES) č. 4/2009.

Záver o splnení právnych podmienok

50. Komisia dospela na základe uvedeného k záveru, že sú splnené všetky právne podmienky, ktoré sa pre posilnenú spoluprácu ustanovujú v zmluvách.

Rešpektovanie základných práv

51. V rámci posilnenej spolupráce v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku sa dodržiavajú základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v jej článku 21 o nediskriminácii. Kolízne normy navrhnuté v nariadení, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca, sa budú uplatňovať na všetky rozvody v zúčastnených členských štátoch bez diskriminácie na akomkoľvek základe.

Záver o posilnenej spolupráci

52. Komisia sa domnieva, že z využitia posilnenej spolupráce v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku vyplýva mnoho výhod v porovnaní s možnosťou zachovania súčasného stavu a že výhody v tomto konkrétnom prípade posilnenej spolupráce prevažujú nad prípadnými nevýhodami. Spoločné kolízne normy pre rozvod a právnu rozluku významne zjednodušia život desiatkam tisícov párov v zúčastnených členských štátoch. To je v súlade so štokholmským programom, v ktorom sa Európska rada domnieva, že by mal pokračovať proces harmonizácie kolíznych noriem na úrovni Únie v tých oblastiach, kde to je potrebné, ako rozluka a rozvody[24]. Komisia preto navrhuje povoliť posilnenú spoluprácu medzi žiadateľskými členskými štátmi. Komisia zdôrazňuje, že posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku je kedykoľvek otvorená pre všetky členské štáty podľa článku 328 ZFEÚ, a vyzýva členské štáty, ktoré ešte nepodali žiadosť, aby sa posilnenej spolupráce zúčastnili, a podporili tým jej výhody a prospech z nej.

2010/0066 (APP)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY č. .../2010/EÚ,

ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 329 ods. 1,

so zreteľom na žiadosti, ktoré predložili Bulharsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu[25],

keďže:

53. Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky.

54. Podľa článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia podporujúce zlučiteľnosť kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch vrátane opatrení týkajúcich sa rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami.

55. Komisia prijala 17. júla 2006 návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003, pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach.

56. Rada prijala na svojom zasadnutí 5. a 6. júna 2008 politické usmernenia, v ktorých sa uvádzalo, že neexistuje jednomyseľnosť pre pokračovanie v prijímaní navrhnutého nariadenia, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré znemožňujú dosiahnuť jednomyseľnosť teraz i v dohľadnej budúcnosti. Konštatovala, že ciele navrhnutého nariadenia nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

57. Za týchto okolností doručili Grécko, Španielsko, Taliansko, Maďarsko, Luxembursko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko Komisii žiadosť listami z 28. júla 2008, v ktorej uviedli, že majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach a že Komisia by mala na tento účel predložiť návrh Rade. Bulharsko doručilo Komisii totožnú žiadosť listom z 12. augusta 2008 a Francúzsko sa k žiadosti pripojilo listom z 12. januára 2009. Grécko dňa 3. marca 2010 svoju žiadosť stiahlo. Spolu požiadalo o posilnenú spoluprácu deväť členských štátov.

58. Posilnená spolupráca by mala poskytovať jednoznačný a komplexný právny rámec v oblasti rozvodu a právnej rozluky v zúčastnených členských štátoch a zabezpečovať pre občanov vhodné riešenia, pokiaľ ide o právnu istotu, predvídateľnosť a flexibilnosť, a mala by zabrániť „ponáhľaniu sa na súd“.

59. Podmienky stanovené v článku 20 Zmluvy o Európskej únii a v článkoch 326 a 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú splnené.

60. Oblasť posilnenej spolupráce, rozhodné právo v manželských veciach, je definovaná v článku 81 ods. 2 písm. c) a článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jedna z oblastí, na ktorú sa vzťahujú zmluvy.

61. Požiadavka poslednej možnosti v článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii je splnená tým, že Rada v júni 2008 konštatovala, že Únia ako celok nemôže dosiahnuť ciele takejto spolupráce v primeranom čase.

62. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku sa zameriava na rozvíjanie justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí a na zabezpečenie zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch. Podporuje teda ciele Únie, chráni jej záujmy a posilňuje jej integračný proces, ako sa požaduje v článku 20 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.

63. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku je v súlade so zmluvami a právom Únie a nenarúša vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Nepredstavuje prekážku ani diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž medzi nimi.

64. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku rešpektuje právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú. Spoločné kolízne normy v zúčastnených členských štátoch neovplyvňujú pravidlá nezúčastnených členských štátov. Súdy nezúčastnených členských štátov naďalej uplatňujú na stanovenie rozhodného práva pre rozvod alebo právnu rozluku svoje existujúce vnútroštátne kolízne normy.

65. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku je v súlade s právom Únie v oblasti justičnej spolupráci v občianskych veciach, pretože táto posilnená spolupráca nemá vplyv na žiadne už existujúce acquis .

66. Toto rozhodnutie rešpektuje zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v jej článku 21.

67. Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku je kedykoľvek otvorená pre všetky členské štáty podľa článku 328 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Bulharsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku, Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku a Slovinsku sa týmto povoľuje nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť ihneď po jeho prijatí.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Bulharskej republike, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Talianskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarskej republike, Rakúskej republike, Rumunsku a Slovinskej republike.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] KOM(2006) 399.

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1).

[3] V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 5 (teraz Protokol č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám, sa Dánsko nezúčastnilo na prijímaní navrhnutého nariadenia a nebolo ním viazané ani nepodliehalo jeho uplatňovaniu. V súlade s článkom 3 Protokolu č. 4 (teraz Protokol č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k zmluvám, Írsko a Spojené kráľovstvo neoznámili svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto navrhnutého nariadenia.

[4] Teraz článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

[5] P6_TA(2008) 0502 (Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 128).

[6] Dokument č. 10383/08 PV/CONS 36 JAI 311 z 10. júla 2008.

[7] V článku 20 ods. 1 ZEÚ sa odkazuje na uplatňovanie „príslušných ustanovení zmlúv“. V oblasti rozhodného práva pre rozvod to znamená ustanovenia v kapitole 3 (Justičná spolupráca v občianskych veciach) hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

[8] Komisia pripravuje legislatívnu iniciatívu v oblasti majetkových režimov manželov a dôsledkov rozluky párov s cezhraničnými prvkami, ako sa najnovšie požadovalo v štokholmskom programe. Proces zahŕňal zelenú knihu o kolízii právnych predpisov v oblasti manželských majetkových režimov, zaoberajúcu sa najmä otázkou súdnej právomoci a vzájomného uznávania – KOM(2006) 400. Iniciatíva bude zahŕňať pravidlá medzinárodného práva súkromného, týkajúce sa majetkových režimov manželov počas manželstva aj v prípade zrušenia manželstva rozvodom alebo rozlukou. Kolízne normy v oblasti samotného rozvodu a v oblasti majetkových režimov manželov sú oddelené a posilnenou spoluprácou v jednej oblasti nie sú dotknuté právne predpisy v druhej oblasti.

[9] SEK(2006) 949, pozri http://ec.europa.eu/governance/impact/ia_carried_out/cia_2006_en.htm#jls. Informácie pre posúdenie vplyvu sa získali z „Informačnej štúdie k následnému hodnoteniu vplyvu návrhu Komisie o súdnej právomoci a rozhodnom práve vo veciach rozvodu“, ktorú vypracovalo Konzorcium pre hodnotenie európskych politík (EPEC) v roku 2006, pozrihttp://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/civil/studies/doc_civil_studies_en.htm.

[10] KOM(2005) 82.

[11] Flash Eurobarometer č. 188 — Konzulárna ochrana a rodinné právo.

[12] Informácie v týchto odsekoch vychádzajú zo záverečnej správy Štúdie k hodnoteniu vplyvu nástrojov Spoločenstva týkajúcich sa majetkových režimov manželov a majetku nezosobášených párov s nadnárodnými prvkami, ktorú vypracovalo konzorcium EPEC, 2010.

[13] Dánsko sa nepodieľa na prijímaní opatrení navrhovaných podľa tretej časti hlavy V ZFEÚ a tieto opatrenia nie sú pre Dánsko záväzné ani sa s ohľadom na tento štát neuplatňujú v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám. Spojené kráľovstvo a Írsko majú na rozdiel od Dánska právo zúčastňovať sa na spolupráci na základe tretej časti hlavy V ZFEÚ v súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k zmluvám. Hoci v Spojenom kráľovstve existuje samostatná súdna právomoc Anglicka/Walesu, Škótska a Severného Írska, kolízne normy pre rozvod sú podobné.

[14] Štúdia k posúdeniu vplyvu nástrojov Spoločenstva týkajúcich sa majetkových režimov manželov a majetku nezosobášených párov s nadnárodnými prvkami, ktorú vypracovalo konzorcium EPEC, záverečná správa, 2010.

[15] Celkový počet obyvateľov Únie v roku 2009: 494 miliónov.

[16] Počet rozvodov s „medzinárodným“ prvkom v roku 2007 a ich podiel na celkovom počte rozvodov v členských štátoch, ktoré podali žiadosť: Bulharsko: 700/4 %; Španielsko: 14 500/11 %; Francúzsko 20 500/13 %; Taliansko 3 000/6 %; Luxembursko: 500/48 %; Maďarsko: 500/2 %; Rakúsko: 5 000/25 %; Rumunsko: 500/1 % a Slovinsko: 300/10 %.

[17] Štúdia k posúdeniu vplyvu nástrojov Spoločenstva týkajúcich sa majetkových režimov manželov a majetku nezosobášených párov s nadnárodnými prvkami, ktorú vypracovalo konzorcium EPEC, záverečná správa, 2010.

[18] V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 568/2009/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2001/470/ES o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci, sa zavádza takéto opatrenie tým, že sa vyžaduje, aby kontaktné body poskytovali všetky informácie s cieľom uľahčiť uplatňovanie práva iného členského štátu, ktoré je uplatniteľné na základe nástroja EÚ alebo medzinárodných nástrojov, pozri článok 5 ods. 2 písm. c) v znení zmien a doplnení.

[19] Program opatrení na implementáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, prijatý 30. novembra 2000 (Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1).

[20] Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 19).

[21] Rozhodnutie Rady 2008/431/ES, ktorým sa niektoré členské štáty poverujú v záujme Európskeho spoločenstva ratifikovať Haagsky dohovor z roku 1996 o ochrane detí (Ú. v. EÚ L 151, 11.6.2008, s. 36).

[22] Rozhodnutie Rady 2009/941/ES o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009, s. 17).

[23] Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s.1).

[24] „Štokholmský program — otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich,“ ktorý prijala Európska rada 10. – 11. decembra 2009.

[25] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].