Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010IE0102

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Starostlivosť a výchova v ranom detstve“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Ú. v. EÚ C 339, 14.12.2010, p. 1–6 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

14.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/1


459. PLENÁRNE ZASADNUTIE 20 A 21. JANUÁRA 2010

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Starostlivosť a výchova v ranom detstve“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 339/01)

Spravodajkyňa: pani Mária HERCZOG

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Starostlivosť a výchova v ranom detstve“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. decembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Herczog.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 194 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Preambula

Členské štáty sú zodpovedné za starostlivosť o všetky deti vo svojej krajine a za ich výchovu. Existujú rôzne formy výchovy a starostlivosti, ktorých pomenovania, obsah a ciele sa v ostatných 15 rokoch zmenili. Zmenili sa aj definície a formulácie používané v rámci starostlivosti v ranom detstve. Starostlivosť o deti a ich výchova nie je iba vytváranie bezpečného prostredia pre dieťa, ale aj poskytovanie výchovy a starostlivosti, ktoré dieťa potrebuje na to, aby vďaka emocionálnej, telesnej, sociálnej a výchovnej podpore rozvíjalo svoj vlastný potenciál Starostlivosť o deti a ich výchova je širokou škálou služieb poskytovaných deťom od narodenia až po predškolský vek. Mimoškolská starostlivosť sú služby poskytované deťom školského veku mimo vyučovacích hodín, popoludní, cez víkendy a počas školských prázdnin.

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor oceňuje a podporuje úsilie, ktoré Európska komisia a členské štáty vynaložili na rozvoj a posilnenie kvalitnej, dostupnej a cenovo primeranej starostlivosti o deti, vrátane zariadení pre starostlivosť a výchovu v ranom veku. Zároveň je však potrebné podniknúť mnoho ďalších krokov, kým budú môcť všetky deti tieto služby využívať.

1.2   Výbor uznáva význam celistvého a komplexného prístupu k otázke starostlivosti o deti, ktorého cieľom je lepšie pochopiť vzájomne súvisiace postupy a zaistiť ľudský, sociálny a hospodársky rozvoj. Členské štáty majú jednotlivcom a rodinám poskytovať príležitosť samostatne sa rozhodnúť, či a ako dlho budú využívať služby starostlivosti o deti a vybrať si ich podľa vlastných požiadaviek. Politickí činitelia by preto mali vziať do úvahy odlišné potreby, protikladné hodnoty a záujmy v týchto oblastiach:

záujmy dieťaťa (1);

podpora a vzdelávanie rodičov, posilnenie ich postavenia;

demografické otázky (vrátane nízkej pôrodnosti a rýchlo narastajúceho počtu starobných dôchodcov);

potreby trhu práce;

vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie;

rovnaké príležitosti pre mužov a ženy;

rozdiely v geografickom rozložení (mestá, vidiek, odľahlé oblasti);

zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života;

dostupná, cenovo primeraná a kvalitná výchova a starostlivosť o deti;

aktívne občianstvo;

solidarita medzi generáciami;

boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

1.3   Výbor uznáva, že medzi jednotlivými členskými štátmi existujú rozdiely v rodinnej politike a následne aj v politike týkajúcej sa starostlivosti o deti. Barcelonské zasadnutie Rady a rôzne relevantné dokumenty EÚ však stanovili pomerne univerzálne ciele (2).

1.4   Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na zvláštne skupiny detí, v prvom rade na najzraniteľnejšie skupiny detí s osobitnými potrebami, ako sú postihnuté alebo migrujúce deti, deti pochádzajúce z etnických menšín, sociálne vylúčené a deti žijúce bez rodičov, pre ktoré má starostlivosť dôležitú úlohu a umožňuje im pripraviť sa na školskú dochádzku a dosiahnuť dobré študijné výsledky. Výbor ďalej žiada, aby rodičom detí z uvedených skupín bola poskytnutá mimoriadna podpora.

1.5   V súlade so sociálnou agendou a ďalšími príslušnými politickými dokumentmi výbor vníma kvalitnú starostlivosť o deti ako príležitosť na zvýšenie kvality života a zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života pre všetkých členov rodiny, a zároveň ako podporu účasti žien na trhu práce, čo pomôže zvýšiť príjmy rodín.

1.6   Výbor víta skutočnosť, že pre rôzne vekové skupiny sú dostupné rôzne formy služieb a starostlivosti o deti, a to nielen pre deti, ktoré ešte nedosiahli školský vek, ale aj v rámci mimoškolskej činnosti, voľného času a neformálneho vzdelávania. Všetkým deťom by sa mali ponúknuť dostupné, cenovo primerané a kvalitné služby.

1.7   Odvetvie starostlivosti o deti rýchlo rastie. Je však potrebné ďalej zlepšovať a podporovať rovnovážne zastúpenie pohlaví a zvyšovať kvalifikáciu a jej uznanie, prestíž a odmeňovanie pracovných síl pôsobiacich vo formálnych, a ešte viac v neformálnych službách starostlivosti o deti, aby bolo možné ponúknuť širokú škálu služieb zodpovedajúcu rôznorodým požiadavkám. Cieľom je poskytnúť vzdelávanie a starostlivosť všetkým deťom, je však nutné pripomenúť, že na zabezpečenie širokej škály služieb v súlade s právami a potrebami rôznych skupín detí, je potrebné zvoliť flexibilný, udržateľný a citlivý prístup.

1.8   Treba lepšie a ucelenejšie riešiť potreby rodín a detí žijúcich v znevýhodnených či odľahlých oblastiach a regiónoch, vrátane zapojenia miestneho spoločenstva a verejnej podpory. Rôzne formy poskytovaných služieb – integrované, poskytované doma, podpora rodičov atď. – by mohli reagovať na rozdielne potreby detí a ich rodín.

1.9   Výbor jednoznačne podporuje uznanie zodpovednosti členských štátov a rastúce odhodlanie sociálnych partnerov, ktorého cieľom je prispieť k zlepšeniu všeobecných, flexibilných možností vzdelávania a starostlivosti o všetky deti a využiť všetky možné spôsoby na zabezpečenie ich dostupnosti a úspechu. Zamestnávatelia môžu svojim zamestnancom zaistiť starostlivosť o deti alebo ju podporovať finančne, pričom odborové združenia a organizácie občianskej spoločnosti môžu pomôcť zvyšovať povedomie o jej význame a podporovať jej priebežné monitorovanie a hodnotenie. Členské štáty môžu ponúknuť daňové stimuly zamestnávateľom, ktorí zrealizujú opatrenia v oblasti poskytovania starostlivosti o deti a ich vzdelávania.

1.10   V súlade so spoločnými zásadami a celoživotným prístupom v rámci flexiistoty sa výbor domnieva, že návrh treba vnímať v kontexte ťažkostí spojených s výchovou a starostlivosťou o deti vo veku do troch rokov a po začatí školskej dochádzky. Ako užitočné sa v tomto kontexte ukázalo umožniť rodičom na základe dohody so všetkými partnermi využívať pružný pracovný čas.

1.11   Sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore uplatňovania politiky v oblasti starostlivosti o deti a ich vzdelávania v jednotlivých členských štátoch, ako aj pri podpore uceleného prístupu.

2.   Súvislosti

2.1   Odporúčanie Rady o starostlivosti o deti (92/241/EHS), ktorým sa stanovujú kritériá na určenie kvality služieb starostlivosti o deti už v roku 1992 ukázalo, aká dôležitá je úloha starostlivosti o deti. Odvtedy sa však značne zmenil jej rozsah a zameranie. Sieť Európskej komisie pre starostlivosť o deti sa v roku 1996 namiesto počtu alebo pomeru detí navštevujúcich detské výchovno-vzdelávacie zariadenia, zamerala na ciele v oblasti kvality služieb poskytovaných malých deťom.

2.2   V EÚ s 25 členskými krajinami sa počet detí v predškolskom veku odhadoval na približne 30 miliónov (3). Z tohto počtu menej ako 25 % detí mladších ako tri roky navštevovalo formálne detské zariadenie, pričom v kategórií detí od troch rokov do začatia školskej dochádzky to bolo viac ako 80 %. Medzi jednotlivými členskými štátmi sa prejavovali značné rozdiely v závislosti od ich národnej politiky, systému materskej a rodičovskej dovolenky, tradícií a hodnôt. Rovnako existujú výrazné rozdiely vo forme a kvalite poskytovanej starostlivosti, ako aj v čase a dňoch strávených v zariadení.

2.3   Služby starostlivosti o deti v ranom veku a ich výchova sú v jednotlivých členských štátoch EÚ na rôznych stupňoch vývoja a toto odvetvie je jedno z najrýchlejšie rastúcich trhov poskytovania starostlivosti v Európe. Do určitej miery je to vďaka barcelonským cieľom, je však potrebné vyvinúť viac úsilia na zabezpečenie toho, aby všetky deti mali prístup k rôznym formám starostlivosti, ktoré zohľadnia rôzny pôvod a potreby detí a rodín.

2.4   Európska Rada a Komisia zdôraznili, že poskytovanie kvalitnej starostlivosti o deti je základným prvkom dosiahnutia rovnosti medzi mužmi a ženami a zvýšenia účasti žien na trhu práce a v roku 2002 začlenili túto myšlienku do barcelonských cieľov. Táto téma sa odrazila aj v Lisabonskej stratégii z roku 2000 a 2008. Správa Komisie o realizácii barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku zanalyzovala úspechy dosiahnuté v tejto oblasti, ako aj ďalšie povinnosti. Členské štáty by mali odstrániť prekážky v účasti žien na trhu práce a s prihliadnutím na dopyt a v súlade so svojimi vnútroštátnymi systémami v danej oblasti zriadiť do roku 2010 zariadenia starostlivosti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov (4). V niektorých krajinách je na vytvorenie nevyhnutných realizačných opatrení potrebné vyvinúť viac úsilia.

2.5   Oznámenie Európskej komisie o demografických zmenách načrtáva faktory, ktoré prispievajú k starnutiu obyvateľstva v Európe: nízka miera pôrodnosti spôsobujúca úbytok pracovnej sily a zvyšovanie tlaku na verejné výdavky (5). Európska rada v marci 2006 zdôraznila potrebu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v záujme dosiahnutia hospodárskeho rastu, prosperity a konkurencieschopnosti a schválila Európsky pakt pre rodovú rovnosť (6). Vo svojom druhom oznámení o podpore solidarity medzi generáciami sa Komisia venuje otázke demografických a sociálnych zmien, vrátane potenciálnych ťažkostí pri financovaní a dodávkach tovarov a služieb vrátane starostlivosti o deti (7).

2.6   Občania a zástupcovia občianskej spoločnosti, ktorých Komisia konzultovala, vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že rodičovstvo má oveľa väčší dosah na pracovné vyhliadky žien ako na vyhliadky mužov. Miera zamestnanosti je u žien s nezaopatrenými deťmi iba 65 % v porovnaní s 91,7 % u mužov. Ženy musia čeliť dôsledkom stereotypných predpokladov o ich zodpovednosti za domácnosť a pracovných schopnostiach (8). Môže to spôsobiť, že iba menší počet žien sa po skončení materskej dovolenky vráti na trh práce.

2.7   Chudoba detí v Európe (9) a cieľ zabezpečiť uplatňovanie Dohovoru o právach dieťaťa (10) sú veľmi dôležitými faktormi, nakoľko Komisia vo svojom oznámení uvádza, že chudoba rodičov a sociálne vylúčenie vážne obmedzujú možnosti a životné príležitosti detí. Je preto životne dôležité prerušiť kolobeh chudoby (11).

2.8   Komisia vytvorila v rokoch 1986 až 1996 medzinárodnú skupinu Sieť starostlivosti o deti, ktorá sa zameriavala na tri špecifické oblasti: služby deťom, rodičovská dovolenka a muži, ako poskytovatelia starostlivosti. Sieť stanovila 40 cieľov v oblasti kvality, ktoré tvoria rámec budúcich politík. Ide o politický záväzok EÚ zaoberať sa otázkou služieb starostlivosti o deti a jej cieľmi.

2.9   Vypracovali sa mnohé štúdie, politické dokumenty a analýzy s cieľom dozvedieť sa viac o potrebách detí a rodín a zistiť, aké sú dostupné a perspektívne opatrenia (12). Problematika výchovy a starostlivosti v ranom veku sa už skúmala z rôznych hľadísk a mnoho sa o nej diskutovalo, ako ukazujú aj dokumenty, ktoré v ostatných rokoch vydala Európska komisia a jej agentúry. Skúmala sa napríklad z hľadiska práv detí (13), vzdelávania (14), súčasnej situácie a budúcnosti starostlivosti o deti v EÚ (15), z hľadiska sociálnej politiky zameranej na potláčanie chudoby a sociálneho vylúčenia u najzraniteľnejších skupín detí, ako aj na základe výskumu a hodnotení projektov (16). V tejto súvislosti sa tiež konalo sympózium o potrebe zlepšiť výchovu a starostlivosť v ranom detstve (17).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Komisia sa vo svojom oznámení (18) z roku 2006 vyjadrila, že práva detí sú pre EÚ prioritou a že členské štáty sú povinné dodržiavať Dohovor Organizácie spojených národov o právach dieťaťa (UNCRC) a jeho nezáväzné protokoly, ako aj rozvojové ciele tisícročia. Európska rada v marci 2006 požiadala členské štáty, „aby prijali nevyhnutné opatrenia na rýchle a výrazné zníženie chudoby detí, pričom by sa všetkým deťom nezávisle od ich sociálneho pôvodu poskytli rovnaké príležitosti“ (19). V kontexte tejto témy to znamená dať všetkým deťom príležitosť získať riadne predškolské a mimoškolské vzdelávanie a starostlivosť v súlade s potrebami ich rozvoja a rodinnými podmienkami a ponúknuť im flexibilné, kvalitné, dostupné a cenovo primerané vzdelávanie a starostlivosť prinajmenšom do veku 14 rokov.

3.2   Rozvoj zariadení starostlivosti o deti rozširuje možnosti rodičov na zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Týka sa to predovšetkým žien, pretože ak chýbajú vhodné možnosti starostlivosti o deti, je pravdepodobné, že práve ony sa vzdajú práce, nebudú si môcť prácu nájsť alebo dohodnúť vhodné pracovné podmienky. To im zabráni plne využiť svoj potenciál a ochrániť svoju rodinu pred chudobou. Úzko to súvisí aj s demografickými zmenami, lebo ťažkosti pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života vedú k nižšej miere pôrodnosti.

3.3   Európa má právny rámec, ktorý množstvom legislatívnych opatrení zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia. Avšak ženy často obmedzia dĺžku svojho pracovného času alebo sa na dlhšie obdobie uvoľnia z práce, aby sa starali o svoje deti, čo znamená nižšie mzdy a nižšie dôchodky resp. chudobu aj napriek tomu, že sú zamestnané, a to najmä v rodinách s jedným rodičom alebo mnohodetných rodinách. Rozhodnutie obmedziť pracovný čas je osobnou voľbou, môže však súvisieť okrem iného s nedostatkom vhodných služieb pre deti.

3.4   Rodičia by mali mať možnosť rozhodnúť sa, kedy pôjdu na rodičovskú dovolenku a kombinovať ju podľa možností s vhodnými formami starostlivosti o deti. V tejto súvislosti je však potrebné zohľadniť aj národné politiky, potreby podnikov, sociálny tlak a potreby detí a zmeny musia byť dostatočne citlivé, aby zabezpečili konkrétne opatrenia.

3.5   Viac ako 6 miliónov žien vo veku 25 až 49 rokov z celej EÚ hovorí, že kvôli zodpovednosti za starostlivosť o rodinu sú nútené nepracovať, alebo môžu pracovať iba na čiastočný úväzok a viac ako štvrtina z nich ako dôvod označila nedostatok zariadení starostlivosti o deti alebo ich cenu (20).

3.6   Ponuka kvalitnej, dostupnej a cenovo primeranej výchovy a starostlivosti v ranom detstve a mimoškolských aktivít je kľúčom k tomu, aby deti strávili svoj čas v dobrom prostredí vyhovujúcom potrebám ich rozvoja, a zároveň umožňuje rodičom (predovšetkým ženám) pracovať. Kvalitná starostlivosť o deti má vplyv na kvalitu života a na budúcnosť detí, rodičov, rodín a spoločenstiev.

3.7   Opatrenia v oblasti starostlivosti o deti môžu prispieť k dosiahnutiu mnohých cieľov európskych stratégií na realizáciu Lisabonskej stratégie, barcelonských cieľov a ďalších, ale aj stratégií zameraných na otázky demografickej situácie, solidarity medzi generáciami, rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Je potrebné vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie týchto príležitostí v záujme detí.

3.8   Odvetvie služieb starostlivosti o deti sa rýchlo rozrastá a poskytuje čoraz viac pracovných miest nielen ženám, ale i mužom (21). S rastúcimi požiadavkami na vzdelanie a odbornú prípravu, sa zvyšuje prestíž týchto povolaní a zlepšuje odmeňovanie pracovníkov.

3.9   Viaceré členské štáty zaviedli rad opatrení na podporu lepšieho zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, ktoré odrážajú rozličné potreby jednotlivých vnútroštátnych trhov práce a rôznorodosť tradícií a kultúr, ktoré existujú v Európe. Široká ponuka starostlivosti o deti a jej flexibilné formy sú spolu so súborom iných nástrojov v tejto oblasti súčasťou širšej koncepcie. Medzi spomenuté nástroje patria programy sociálneho začlenenia, pružné usporiadanie pracovného procesu, rodičovská dovolenka a ďalšie formy dovolenky, ktoré majú napomôcť zosúladeniu rodinného, súkromného a pracovného života a prostredníctvom nich aj hospodárskemu a sociálnemu rozvoju krajín EÚ.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Starostlivosť o deti je v EÚ prudko rastúcim a rýchlo sa rozvíjajúcim odvetvím so stanoveným súborom noriem. Potreby detí, pokiaľ ide o prvé roky života, investícia do poskytovania služieb starostlivosti, ktoré majú pripraviť deti na školskú dochádzku a umožniť im dosahovať dobré študijné výsledky a neskôr úspech v dospelom živote, ako aj zabezpečenie bezstarostných rokov, je pomerne novou koncepciou slúžiacou v prvom rade záujmom dieťaťa, ale aj miestnemu spoločenstvu a spoločnosti ako celku (22).

4.2   Donedávna sa verejné financovanie v oblasti starostlivosti o deti často zameriavalo na deti od 3 rokov do začatia školskej dochádzky s cieľom pripraviť ich na nástup do školy. Avšak investície do starostlivosti o deti sa musia zamerať na mladšie deti a na školopovinné deti do 14 rokov. Znamená to nielen poskytovať lepšie zariadenia starostlivosti o deti v čase, kým rodičia pracujú, ale aj zabezpečiť aktivity, mimoškolskú starostlivosť, vzdelávanie a účelné trávenie voľného času pre všetkých. Ide nielen o poskytnutie bezpečného prostredia a príjemne strávených chvíľ, ale je dokázané, že takéto služby sú veľmi účinnou prípravou na dospelý život.

4.3   Začleňovanie do spoločnosti a formovanie hodnotového systému je veľmi dôležitou súčasťou výchovy a starostlivosti poskytovanej v ranom detstve doma, ktoré dopĺňa výchovu a starostlivosť prostredníctvom formálnych zariadení. Existujú aj iní poskytovatelia neformálneho vzdelávania, ako mimovládne detské a mládežnícke organizácie a detské a mládežnícke centrá, ktoré prispievajú k získavaniu zručností do praktického života a zohrávajú úlohu v procese celoživotného vzdelávania. Prostredníctvom neformálneho vzdelávania získavame 70 % svojich vedomostí a zručností. Uznanie a podporu si preto zasluhujú všetky možné formy vzdelávania.

4.4   V osobitných prípadoch (deti s postihnutím, deti migrantov, deti rodičov s psychickými problémami atď.) môže starostlivosť o deti zabezpečiť, že tieto deti budú môcť ostať so svojimi rodinami a nebudú musieť byť umiestnené inde. Dostupnosť rôznych foriem starostlivosti o deti je významným prvkom sociálneho a hospodárskeho rozvoja a zohráva osobitne dôležitú úlohu v znevýhodnených oblastiach a pre znevýhodnené skupiny a domácnosti, v ktorých sú inak dobré životné podmienky. Poskytovanie starostlivosti o deti môže pomôcť riešiť sociálne, hospodárske a zdravotné otázky, ktorým takéto znevýhodnené domácnosti čelia, a podporí začlenenie vylúčených skupín do spoločnosti.

4.5   V súvislosti s Dohovorom OSN o právach dieťaťa (23) by Komisia mala vypracovať paralelnú štúdiu, ktorá by posúdila vplyv navrhovaných opatrení na deti. Deti musia mať zabezpečenú dobrú starostlivosť a dobrú kvalitu života. Blaho detí a hodnota detstva počas tohto nesmierne dôležitého obdobia života sú rozhodujúce. Deti okrem toho tvoria budúcu pracovnú silu a nedostatok starostlivosti a podpory v tomto ranom období života by mohol viesť k zlyhaniam v škole a neskôr k problémom s integráciou do spoločnosti.

4.6   Pracovné príležitosti v odvetví starostlivosti o deti využívajú tradične väčšinou ženy, avšak je žiaduca lepšia rovnováha v zastúpení obidvoch pohlaví, ktorá sa dosiahne tým, že sa zvýši podiel mužských pracovníkov. Kvalitné vzdelávanie a odborná príprava, dohľad a zvyšovanie prestíže prostredníctvom vyšších platov zaručia lepšie poskytovanie služieb a rovnovážnejšie zastúpenie pohlaví na pracovisku.

4.7   Zámerom barcelonských cieľov je, aby do roku 2010 aspoň 33 % detí vo veku do 3 rokov a 90 % detí od 3 rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky mohlo byť umiestnených v predškolských zariadeniach, pre iné formy starostlivosti o deti však neexistujú osobitné ustanovenia. Je potrebné bezodkladne vytvoriť európsku platformu, ktorá by ich zatriedila a zlepšila na základe zásad kvality, flexibility, dostupnosti a cenovej primeranosti. Otázkou zostáva, čo sa stane s tými deťmi, ktoré nemôžu byť umiestnené napriek tomu, že starostlivosť potrebujú? Na diskusiu o týchto otázkach a hľadanie možných odpovedí je potrebný výskum a vhodnejšie údaje.

4.8   Čo sa týka starostlivosti o deti, sú dostupné iba obmedzené informácie o neformálnej starostlivosti o deti poskytovanej doma. Mnohí poskytovatelia takýchto služieb sú nekvalifikovaní, nie sú formálne registrovaní a ostávajú tak mimo monitorovacích systémov. Títo pracovníci nie sú súčasťou formálnych zamestnaneckých štruktúr, a preto im chýba náležitá ochrana na pracovisku. Členské štáty a miestne samosprávy by sa mali snažiť o zabezpečenie kvalitnej starostlivosti vo všetkých jej formách. Takéto formy neformálnej starostlivosti o deti ohrozujú aj samotné deti. Sociálni partneri by mali žiadať pravidlá a transparentnosť nielen pri profesionálnych poskytovateľoch starostlivosti o deti, ale tiež pri všetkých formách domácej neformálnej starostlivosti, a to prostredníctvom podpory a vyžadovania odborných školení a dohľadu. Daňové stimuly by mohli prispieť k vytvoreniu kvalitnejších zariadení starostlivosti o deti. Keďže v oblasti starostlivosti o deti pracuje veľké množstvo žien, zlepšenie pracovných podmienok a kvalifikácie v tomto odvetví by tiež prispelo k celkovej stratégii EÚ v tejto oblasti (24).

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  V kontexte dokumentu Európskej komisie „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ zo 4. 7. 2006 (http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/r12555.htm).

(2)  Európska rada na svojom zasadaní v marci 2002 v Barcelone uznala význam starostlivosti o deti z hľadiska rastu a rovnakých príležitostí a vyzvala členské štáty, aby odstránili zábrany pre účasť žien na pracovnom trhu a berúc do úvahy dopyt po zariadeniach starostlivosti o deti a v súlade so štátnymi systémami ich zabezpečovania sa usilovali, aby do roku 2010 zabezpečili starostlivosť pre najmenej 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov.

(3)  Starostlivosť o deti v EÚ v roku 2006, Eurostat/08/172. Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ 1. januára 2007 a neboli povinné zbierať údaje pred týmto dátumom.

(4)  Správa Európskej komisie: Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku, KOM(2008) 638, Brusel.

(5)  Oznámenie Komisie: Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť, KOM(2006) 571 v konečnom znení.

(6)  Pozri Prílohu II k Záverom predsedníctva z bruselského zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 na stránke: http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/06/st07/st07775-re01.sk06.pdf.

(7)  Oznámenie Komisie: Podporovať solidaritu medzi generáciami, KOM(2007) 244 v konečnom znení.

(8)  Oznámenie Komisie: Citizen's Summary – Better maternity leave provisions designed to promote reconciliation of family and working life (http://www.ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=611&langId=en); Spoločná pozícia sociálnej platformy k revízii smernice Rady 96/34/EC z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, január 2009.

(9)  Európska komisia: Child Poverty and Well-Being in the EU – Current status and way forward, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg 2008.

(10)  Dohovor Organizácie spojených národov o právach dieťaťa.

(11)  Európska komisia: K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, KOM(2006) 367 v konečnom znení, Brusel 2006.

(12)  OECD: „Starting Strong“, 2001; Eurofound: „Childcare services in Europe – Foundation Findings:“, 2009 a „Families and childcare services“, 2009; NESSE: „Early Childhood Education and Care key lessons from research and policy makers“, 2009; Európska komisia: „The Provision of childcare services“, Comparative review of 30 European countries, 2009; Európska komisia: „Child Poverty and well being in the EU“, 2008; Európsky sociálny fond: „Changing Childhood in a Changing Europe“, 2009; OECD: „Babies and Bosses“, 2007 a „Education Today, the OECD perspective“, 2009, Eurydice: „Tackling Social and Cultural Inequalities through Early Childhood Education and Care in Europe“, 2009; Eurofound: „Out of school care services for school aged children“, 2007; Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok: „Employment developments in childcare services for school-aged children“, 2006; Správa UNICEF Karta č. 8: „The Childcare Transition“, Florencia, 2008 a sympózium „Early Matters“, Brusel, 2008.

(13)  K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, 2006.

(14)  Oznámenie Komisie: Efektívnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, KOM(2006) 481 v konečnom znení.

(15)  Eurofound: „Childcare services in the EU- what future?“.

(16)  Eurydice: „Tackling social and cultural inequalities through early childhood education and care in Europe“, 2009; NESSE: „Early Childhood education and care – key lessons for policy makers“, 2009.

(17)  Sympózium o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve „Early matters“, október 2008, Brusel.

(18)  K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, KOM(2006) 367 v konečnom znení.

(19)  Pozri bod 72 Záverov predsedníctva z 23. a 24. marca 2006 (odkaz v poznámke pod čiarou č. 8).

(20)  Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok: Childcare services in Europe – Foundation Findings, Dublin, 2009, s. 9, www.eurofound.europa.eu.

(21)  Konkrétne prostredníctvom spomenutej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(22)  P. Reid, D. White: Eurofound: Out of school care services for children living in disadvantaged areas, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2007.

(23)  Dohovor o právach dieťaťa prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 44/25 z 20. novembra 1989, ktorý nadobudol účinnosť 2. septembra 1990 v súlade s článkom 49, dostupný na internetovej stránke: http://www2.ohchr.org/english/law/crc.htm.

(24)  Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 102.


Top