52010DC0752

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 16.12.2010

KOM(2010) 752 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Prvé priebežné hodnotenie spoločných technologických iniciatív ARTEMIS a ENIAC

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Prvé priebežné hodnotenie spoločných technologických iniciatív ARTEMIS a ENIAC

ÚVOD

V tejto správe sa uvádzajú zistenia a odporúčania na základe prvého priebežného hodnotenia iniciatív ARTEMIS a ENIAC. Pokiaľ ide o vstavané počítačové systémy a výskum v oblasti nanoelektroniky, existujú dva spoločné podniky realizujúce spoločné technologické iniciatívy (JTI). V správe Komisia prezentuje svoju prvú reakciu na odporúčania z hodnotenia a vytyčuje následné opatrenia. Komisia tak plní požiadavku predložiť správu o prvom priebežnom hodnotení ARTEMIS a ENIAC v súlade s ich zakladajúcimi aktmi.[1] Komisia má okrem toho v úmysle vypracovať v prvej polovici roka 2011 oznámenie, v ktorom predloží svoje celkové závery týkajúce sa priebežných hodnotení všetkých JTI a priebežného posúdenia projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v rámci plánu hospodárskeho oživenia.

KONTEXT

V rámci svojho siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti Európska únia podporuje niekoľko spoločných technologických iniciatív (JTI). V oblasti informačných a komunikačných technológií (ICT) boli spoločné technologické iniciatívy ARTEMIS a ENIAC založené v roku 2007 ako spoločné podniky (JU), a to na základe článku 187 ZFEÚ (bývalý článok 171 Zmluvy o ES). Tieto dva subjekty predstavujú verejno-súkromné partnerstvá medzi priemyselným odvetvím, niekoľkými členskými štátmi EÚ a pridruženými krajinami a Európskou úniou. Ich cieľom je realizovať pomocou rozpočtu EÚ a zúčastnených členských štátov[2] výskumný plán, ktorý stanovili európske výskumné komunity (priemyselné a akademické/výskumné organizácie) v jednotlivých oblastiach. JTI sa tak snažia posilniť budúci rast, konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj v Európe. Ich ambície, rozsah, miera finančných a technických zdrojov, ktoré je potrebné zmobilizovať, ako aj potreba dosiahnuť efektívnu koordináciu a synergiu zdrojov a financovania si vyžiadali prijatie opatrení na európskej úrovni.

Po prvých dvoch výzvach na predloženie návrhov spustil ARTEMIS 25 a ENIAC 18 projektov, každý s priemerným trvaním troch rokov. Členské štáty EÚ a štáty zúčastnené na JTI dosiaľ vynaložili spolu na obe JTI 576 miliónov eur (2008 – 2010) popri súkromných zdrojov na výskum a vývoj vo výške takmer dvojnásobku tejto sumy. Ide o významnú verejnú investíciu do dvoch kľúčových technologických oblastí, táto podpora z verejných zdrojov však výrazne zaostáva za pôvodnými cieľmi stanovenými v návrhoch Komisie na zriadenie spoločných podnikov (na uvedené obdobie kombinovaná suma vo výške 900 miliónov eur). Ani súčasné investície do týchto dvoch JTI nespĺňajú očakávania strán zainteresovaných vo výskume, ktorých ambície týkajúce sa financovania programov dosahovali 2,5 až 3 miliardy eur na každý program (čo zodpovedá celkovému návrhu Komisie).

SPÔSOB HODNOTENIA

Cieľom tohto hodnotenia bolo posúdiť kvalitu a účinnosť fungovania JTI, ako aj mieru pravdepodobnosti, že ARTEMIS a ENIAC pri svojom súčasnom usporiadaní dosiahnu svoje ciele. Na tieto účely Komisia zvolala skupinu nezávislých odborníkov[3] na čele s Dr. Wulfom Bernotatom, aby preskúmali dokumenty a viedli rozhovory so zainteresovanými osobami[4].

Hodnotiaca skupina vydala správu v júli 2010. Úplná správa je k dispozícii na webovom portáli EUROPA[5].

VÝSLEDKY HODNOTENIA A ODPORÚčANIA

Významným výsledkom je, že hodnotiaca skupina uznáva hodnotu trojstrannej štruktúry JTI v týchto oblastiach, ktorou sa spájajú zdroje z priemyselných odvetví, EÚ a členských štátov.

„Spoločná stratégia a jej spoločná realizácia je prínosom pre priemyselné odvetvie, členské štáty a Európu. (...) Hodnotiaci panel blahoželá všetkým zainteresovaným k ich významným úspechom pri tvorbe a zavádzaní týchto nových nástrojov.“

Odborníci však vyjadrili obavy, že ARTEMIS a ENIAC nevenujú dostatočnú pozornosť svojim európskym strategickým cieľom. Skupina odborníkov vyzýva na strategickú zmenu zamerania týchto dvoch JTI., vedúcu k zaangažovaniu všetkých zainteresovaných subjektov a ďalšiemu priblíženiu k skutočnej spolupráci. V tejto súvislosti odborníci ďalej požadujú, aby priemyselné odvetvia opäť zaangažovali „vedúce mozgy“ priemyslu, jednotlivých štátov a vedeckej obce:

„Priemyselné odvetvie, ktoré požadovalo a získalo vedúcu úlohu v rámci týchto JTI, nepokračovalo vo svojej počiatočnej zaangažovanosti na strategickom usmerňovaní a riadení JTI zabezpečujúcej, aby tieto iniciatívy dosiahli všetky svoje ciele, a konkrétne sa nezapojilo dosť účinne do riešenia problémov spoločne s členskými štátmi.“

Hodnotiaca skupina považuje nedostatočné financovanie za rozhodujúci problém:

„Finančné záväzky členských štátov sú výrazne nižšie ako sa očakávalo, čo ohrozuje schopnosť vytvoriť kritický objem činností a silne obmedzuje tvorbu vhodných portfólií projektov.“

Zdá sa, že toto nedostatočné financovanie sa sčasti týka medzivládnych schém ITEA2 a CATRENE v rámci programu Eureka, ktoré fungujú paralelne s iniciatívami ARTEMIS a ENIAC a ktorých cieľom je postupne sa začleniť do JTI, v rámci ktorých je možné vytvoriť pridanú hodnotu[6]. Stanovisko Komisie k tomuto problému je načrtnuté v oddiele 6 tejto správy.

Hodnotiaca skupina v rámci svojej správy Komisii zdôrazňuje niekoľko ponaučení, ktoré sa získali z prvej generácie JTI a ktoré by sa mali zohľadniť pri zriaďovaní budúcich verejno-súkromných partnerstiev, napríklad potrebu väčšej organizačnej a finančnej flexibility:

„Súčasné finančné predpisy a ostatné administratívne požiadavky (ako napríklad služobný poriadok) sú príliš obmedzujúce a skôr JTI zabraňujú v realizácii strategických cieľov, než by im ju umožňovali.“

Zoznam odporúčaní tejto skupiny odborníkov sa nachádza v prílohe.

Časový rámec pri každom odporúčaní uvádza, či je možné konať na základe súčasného právne rámca alebo je potrebné zmeniť a doplniť platné nariadenia o spoločných podnikoch alebo nariadenie o rozpočtových pravidlách. Keďže zmena a doplnenie právneho rámca je náročná na zdroje, táto časť odporúčaní sa bude riešiť v rámci diskusie o ďalšej generácii verejno-súkromných partnerstiev.

PLÁNOVANÉ NÁSLEDNÉ OPATRENIA

Komisia víta správu z priebežného hodnotenia a berie na vedomie odporúčania hodnotiacej skupiny. Komisia sa zaväzuje realizovať svoju časť odporúčaní a spolupracovať s priemyselným odvetvím, členskými štátmi a spoločnými podnikmi s cieľom pomôcť im realizovať ich podiel. V súlade s harmonogramom schváleným v správe a pri zohľadnení osobitnej povahy iniciatív ARTEMIS a ENIAC, do ktorých sú členské štáty priamo zapojené, Komisia prijme:

1) okamžité opatrenia v súvislosti s existujúcimi spoločnými podnikmi (t. j. s činnosťami JTI v období rokov 2011 – 2013), ktoré budú následne monitorovať ich riadiace štruktúry a

2) dlhodobé opatrenia v súvislosti s potenciálnymi verejno-súkromnými partnerstvami ďalšej generácie v týchto oblastiach v rámci hlavných iniciatív „Únia inovácií“[7] a Digitálna agenda pre Európu[8], ktoré vznikli v súvislosti so stratégiou Európa 2020[9].

Odpoveď Komisie na odporúčania skupiny sú zhrnuté ďalej v texte.

(i) Všeobecné odporúčanie

Bez ohľadu na momentálne skromné kolektívne finančné príspevky členských štátov existujúcim spoločným podnikom, ktoré majú priamy vplyv na európske financovanie[10], a bez ohľadu na zjavnú zložitosť Komisia súhlasí s tým, že trojstranný model môže byť významným prínosom, ak všetky zainteresované strany pracujú na vytvorení pevného spoločného súboru strategických cieľov. Okrem vedúcej úlohy priemyselného odvetvia pri vypracovaní stratégie tento model ponúka jedinečnú príležitosť na koordináciu vnútroštátnych politík so zameraním na spoločné európske výzvy. Komisia zároveň súhlasí s tým, že JTI by profitovali z čo najskoršieho opätovného prihlásenia sa partnerov k trojstrannému modelu a k európskej strategickej agende. Komisia sa bude spolu s priemyselným odvetvím a členskými štátmi usilovať nájsť najlepší spôsob, ako sa to dá dosiahnuť. Je to mimoriadne dôležité, pretože JTI pôsobia v oblastiach, ktoré sú určené ako základné podporné technológie v Európe[11].

Bez toho, aby boli dotknuté budúce rozhodnutia o štruktúre ôsmeho rámcového programu Komisia nevylučuje, že činnosti v oblastiach, ktorým sa venujú ARTEMIS a ENIAC, by sa mohli v budúcnosti riešiť v rámci jedinej JTI. Mohlo by dokonca ísť o pokrytie väčšej časti hodnotového reťazca, čím by sa riešil pálčivý problém kompromisu medzi hardvérom a softvérom a vyváženia priorít v oblasti technológií a aplikácií. Navyše by to pomohlo zvýšiť efektivitu prevádzkového usporiadania.

(ii) Odporúčania pre členské štáty

Vzhľadom na priame prepojenie spájajúce európske príspevky s vnútroštátnymi príspevkami (pozri poznámku pod čiarou č. 10) Komisia uznáva, že existuje potreba zvýšiť finančné príspevky členských štátov, aby sa dosiahli celkové finančné ciele stanovené v nariadeniach[12]. Okrem toho by sa z vnútroštátnych rozpočtov mohlo pokryť viacročné obdobie s cieľom stanoviť dlhodobú perspektívu na základe viacročného strategického plánu priemyselného odvetvia. Komisia navrhne, aby členské štáty schválili viacročný rozpočtový príspevok na zostávajúce obdobie platnosti spoločných podnikov s cieľom dosiahnuť pôvodné ciele JTI. Ide o jeden z prvkov obnovenia strategického záväzku, ktoré Komisia očakáva od svojich partnerov.

Členské štáty doteraz nevenovali veľkú pozornosť požiadavke synchronizácie svojich činností[13]. Komisia bude požadovať, aby sa vnútroštátne postupy prijímali v súlade s podmienkami platných nariadení a administratívnych opatrení s cieľom napomôcť zhodu spoločných postupov. Komisia takisto navrhne vytvoriť pracovnú skupinu v rámci rád verejných orgánov, ktorej úlohou bude venovať sa stanoveniu referenčných vnútroštátnych postupov s cieľom zlepšiť harmonizáciu správnych postupov a vnútroštátnych mier financovania. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť vyžadujú pravidlá financovania univerzít a akademických resp. výskumných organizácií.

Komisia súhlasí, že zviditeľňovanie vnútroštátnej podpory osobitným témam v rámci ročného programu práce má svoju hodnotu. Európska povaha JTI by však nemala mať iba podobu zoskupenia čisto vnútroštátnych záujmov. Komisia v rade verejných orgánov navrhne vytvoriť jednoduchý spôsob, ako zapojiť primerane podrobné úvahy o vnútroštátnej podpore do ročného programu práce.

(iii) Odporúčania pre priemyselné združenia

Komisia súhlasí, aby sa zaviedli vhodné postupy a prostriedky na monitorovanie a analýzu strategických výsledkov JTI. Navrhne merateľné ukazovatele a požiada priemyselné združenia, aby v pravidelných intervaloch vykonali strategickú analýzu výsledkov a dosahu každej výzvy na predloženie návrhov. Vo všeobecnej rovine Komisia navrhne priemyselnému odvetviu, aby sa strategické výskumné agendy včas aktualizovali a revidovali a aby sa prijali na vysokej úrovni v zainteresovaných spoločnostiach, Komisii a členských štátoch.

Komisia podporuje názor, že priemyselné združenia musia zohrávať kľúčovú úlohu pri zameriavaní stratégie JTI na informačné ekosystémy. Partneri z priemyselného odvetvia by mali riadiť rozvoj konkrétneho plánu s hmatateľnými cieľmi, ktoré by spoločné podniky mali dosiahnuť a zaviesť, ako napríklad podpora účasti malých a stredných podnikov, činnosti v rámci klastrov, ako aj vzdelávanie a odbornú príprava.

Priemyselné združenia by mali okrem toho poskytovať svojim členom viac „hodnoty za vynaložené peniaze“, čoho výsledkom by malo byť širšie zastúpenie zainteresovaných subjektov a intenzívnejšie členstvo s osobitným zameraním na malé a stredné podniky. Komisia bude takisto analyzovať potenciál a právne dôsledky jednoduchšieho administratívneho zapojenia niektorých účastníkov do projektov, napríklad koncepciu „pridruženého partnera“ pre malé a stredné podniky s cieľom znížiť ich administratívne a finančné zaťaženie.

(iv) Odporúčania pre Európsku komisiu

Hodnotiaca skupina vyzýva Komisiu, aby na potenciálne budúce verejno-súkromné partnerstvá neuplatňovala rámcové rozpočtové nariadenie alebo služobný poriadok. Táto výzva je vo všeobecnosti aj v súlade s odporúčaniami skupiny šerpov v rámci spoločnej technologickej iniciatívy[14]. V tejto súvislosti Komisia v rámci trojročnej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách[15] navrhla dve dodatočné možnosti na zavedenie verejno-súkromných partnerstiev: zmiešaný verejno-súkromný subjekt na základe článku 185a nariadenia o rozpočtových pravidlách a súkromnoprávny subjekt [článok 53 ods. 2 bod 1 písm. g)]. Týmto návrhom by sa v prípade jeho prijatia zákonodarcom vytvoril rámec na splnenie tohto odporúčania.

Komisia prešetrí význam rozšírenia rozsahu prevádzkových činností potenciálnych budúcich verejno-súkromných partnerstiev na sprievodné opatrenia, ako sú koordinácia, podpora, infraštruktúra a veľké demonštračné činnosti. Komisia takisto s pomocou členských štátov, priemyselného odvetvia a ďalších potenciálnych prispievateľov preverí spôsoby kombinácie financovania z rôznych zdrojov. Komisia posúdi aj možnosť finančnej podpory činností, ktoré sú rozhodujúce pre dosiahnutie európskych strategických cieľov JTI a ktoré nie je možné podporovať v rámci existujúceho usporiadania JTI, ako sú napríklad projekty infraštruktúry alebo inovácie, ktoré v prísnom slova zmysle nie sú činnosťami výskumu a rozvoja.

Komisia považuje príspevky priemyselných združení k bežným nákladom spoločných podnikov za významný stimul pre ne na zabezpečenie dobrého riadenia spoločného podniku. Takisto berie na vedomie problémy, ktoré tieto združenia majú s vyberaním primeraných členských poplatkov. Veľmi pozorne bude treba preveriť budúci model, v rámci ktorého by každý príjemca platil „poplatok“ spoločnému podniku.

Komisia takisto uznáva význam zberu údajov na účely preukázania dosahu práce spoločných technologických iniciatív, ktoré by sa použili pri budúcich hodnoteniach. Na tento účel Komisia s pomocou odborníkov ustanoví súbor ukazovateľov na posúdenie výsledkov JTI v porovnaní s cieľmi zakotvenými v ich zakladajúcich aktoch[16] a ich viacročných strategických plánoch. Výsledné údaje sa budú analyzovať v ročnom intervale.

(v) Odporúčania pre spoločné podniky

Komisia si je vedomá problémov, ktorým čelia priemyselné združenia, pokiaľ ide o generovanie dostatočných príjmov z členských príspevkov alebo iných druhov činností bez povinných príspevkov od všetkých príjemcov projektov. Komisia sa na druhej strane domnieva, že priemyselné združenia majú potenciál získať mimoriadne výnosy prostredníctvom ponuky širších služieb svojim členom. Dôvodom nízkych príjmov priemyselných združení je aj malý objem programov v porovnaní s pôvodnými očakávaniami ako dôsledok nižších príspevkov členských štátov. Okrem snahy oživiť angažovanosť zainteresovaných strán a povzbudiť priemyselné združenia, aby diverzifikovali a rozšírili svoje činnosti a členskú základňu, Komisia bude podporovať kroky, ktoré spoločné podniky urobia na zlepšenie súčasnej situácie.

Komisia súhlasí s potrebou lepšie zosúladiť portfólio podporovaných projektov a strategické európske ciele programu. Komisia preto navrhne zriadiť pracovnú skupinu s cieľom revidovať súčasné hodnotiace kritériá a lepšie posúdiť spôsob, akým tieto projekty prispievajú k celkovým európskym cieľom JTI a obohacujú inovačný ekosystém.

Komisia navyše podporí príslušné zainteresované subjekty pri vytváraní otvorených a transparentných postupov s cieľom poskytovať žiadateľom včasnú, viditeľnejšiu a konštruktívnu spätnú väzbu týkajúcu sa vyhliadok na získanie podpory od členských štátov.

POZÍCIA KOMISIE VO VZťAHU K PROGRAMU EUREKA A PROBLÉM NEDOSTATOčNÝCH INVESTÍCIÍ

Komisia súhlasí s tým, že paralelné fungovanie klastrov Eureka (CATRENE a ITEA2[17]) a JTI v oblastiach nanoelektroniky a vstavaných systémov zvyšuje zložitosť Európskeho výskumného priestoru, je mätúce pre výskumnú obec a v zásade je neefektívne. Rada okrem toho vyzývala na „postupnú integráciu“ týchto dvoch mechanizmov financovania.

Komisia v plnej miere podporuje, aby si JTI zachovali riadiacu, strategickú, paneurópsku a technologickú úlohu spolu s financovaním realizácie ich programov, ale uznáva aj pridanú hodnotu doplnkového, krátkodobejšieho, obchodne a trhovo orientovaného programu s prístupom „zdola nahor“, ktorý zahŕňa spoluprácu niekoľkých spoločností a je financovaný na účely realizácie konkrétnych projektov. Komisia sa však domnieva, že oba tieto prístupy by sa mohli realizovať v rámci jediného verejno-súkromného partnerstva, ktorým by sa zabezpečili aj významné úspory v ich bežnej prevádzke. Všetky zainteresované subjekty doteraz vyvíjali veľké úsilie, aby určili spôsoby, ako vymedziť tieto dva druhy programov. Výsledok nie je optimálny. Zo skúseností vyplýva, že je veľmi ťažké vylúčiť témy z jedného alebo druhého programu pri preverovaní podrobných možností, ktoré presahujú zásady na vysokej úrovni. Veľkému množstvu predmetov výskumu sa skutočne venujú oba programy (v oblasti aplikácií a technológií). To by nemalo byť prekvapením, keď sa zoberie do úvahy, že väčšina súkromných zakladajúcich partnerov je spoločná pre obe strany. Pokračovaním v oboch programoch by sa nezabezpečila koordinácia a synchronizácia dvoch nezávislých iniciatív ani by sa členským štátom neposkytla rozpočtová flexibilita pri prideľovaní zdrojov rôznym schémam (v prípade členských štátov, ktoré sú aktívne zapojené v oboch programoch, čo predstavuje väčšinu najväčších prispievateľov).

Komisia sa preto domnieva, že spoločná existencia klastrov Eureka a JTI prispieva k súčasnému poklesu príspevkov členských štátov pre spoločné podniky a klastre Eureka, keďže financovanie oboch nástrojov často pochádza z jediného zdroja na vnútroštátnej úrovni. Táto dôležitá otázka sa v správe nerieši. Rada však uznala túto situáciu počas prijímania nariadení, ktorými sa zriadili JTI, a to najmä výzvou na „postupnú integráciu“ týchto dvoch mechanizmov financovania. Začlenením týchto dvoch prístupov pod jednu strechu by sa uľahčila realizácia jednotnej stratégie pre Európu, zabezpečili by sa dostatočné zdroje na dosiahnutie kritického množstva a partnerom by sa umožnilo zvoliť si správnu kombináciu nástrojov na ich účely, t. j. flexibilné využitie mechanizmov „zhora nadol“ a „zdola nahor“.

Hoci hodnotiaca skupina konštatuje, že otázka integrácie v oblasti prevádzky by sa mala zvažovať z dlhodobého hľadiska a nie na obdobie počínajúce rokom 2014, ambíciou Komisie je naďalej pracovať na postupnej integrácii týchto dvoch mechanizmov financovania. Komisia sa bude aktívne zúčastňovať na existujúcich štruktúrach (JTI a Eureka) a na pracovných skupinách s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok pri diferenciácii a koordinácii činností, a bude takisto skúmať podrobné podmienky, za ktorých by postupná integrácia klastrov Eureka v rámci činností spoločných podnikov priniesla pridanú hodnotu.

Príloha – zoznam odporúčaní hodnotiacej skupiny

Č. | Zhrnutie odporúčaní | Časový rámec |

1 | Pokračovanie v trojstrannom modeli pre budúce JTI v týchto oblastiach | JTI ďalšej generácie |

Odporúčania členským štátom |

2 | Prijať viacročné rozpočtové záväzky | Okamžite |

3 | Dodržiavať nariadenia Rady týkajúce sa JTI | Okamžite |

4 | Realizovať štúdie o porovnaní a prispôsobení vnútroštátnych postupov | Okamžite |

5 | Poskytovať informácie o podpore konkrétnych tém na začiatku roka | Okamžite |

Odporúčania priemyselným združeniam |

6 | Byť rozhodujúcim prvkom pri stanovovaní procesov s cieľom monitorovať pokrok pri dosahovaní cieľov JTI | Okamžite |

7 | Viesť prípravu akčných plánov na dosiahnutie cieľov v rámci inovačného ekosystému | Okamžite |

8 | Lepšie spolupracovať s partnermi JTI | Okamžite |

Odporúčania Európskej komisii |

9 | Viesť prípravu nových nariadení Rady s alternatívnymi nariadeniami o rozpočtových pravidlách a Služobným poriadkom | v JTI ďalšej generácie |

10 | Nariadenia by mali umožniť JTI podporovať aj iné inovačné činnosti ako výskum a vývoj | v JTI ďalšej generácie |

11 | Nariadenia by mali umožniť JTI získavať finančné prostriedky z iných zdrojov | v JTI ďalšej generácie |

12 | Nariadenia by mali umožniť EÚ poskytovať ďalšie finančné príspevky na strategické účely | v JTI ďalšej generácie |

13 | Nariadenia by mali umožniť spoločným podnikom žiadať od nečlenov uhradenie určitých prevádzkových nákladov | v JTI ďalšej generácie |

14 | Komisia by mala zriadiť systém zberu údajov na podporu hodnotenia prínosov týchto JTI | Okamžite |

Odporúčania spoločným podnikom |

15 | Ustanoviť mechanizmus náhrady určitých prevádzkových nákladov od príjemcov-nečlenov JTI | v JTI ďalšej generácie |

16 | Klásť väčší dôraz na strategické, európske ciele pri postupoch hodnotenia a výberu | Okamžite |

17 | Ustanoviť procesy poskytovania včasnej spätnej väzby navrhovateľom | Okamžite |

Odporúčania pre koordináciu JTI a EUREKA |

18 | ARTEMIS a ENIAC by mali pokračovať v iniciatívach smerujúcich k odlíšeniu sa od ITEA2 a CATRENE resp. ku koordinácii s nimi | Okamžite |

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 74/2008 z 20. decembra 2007 o vytvorení spoločného podniku ARTEMIS, ktorým sa vykonáva spoločná technologická iniciatíva pre vstavané počítačové systémy. Článok 11Nariadenie Rady (ES) č. 72/2008 z 20. decembra 2007, ktorým sa zakladá spoločný podnik ENIAC, Článok 11

[2] Členské štáty ARTEMIS: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko.Členské štáty ENIAC: Belgicko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko.

[3] Skupinu odborníkov tvorili títo členovia: Dr Wulf H. Bernotat (predseda) — predtým v E.ON AG; Elke Eckstein — OSRAM Opto Semiconductors; Luke Georghiou — University of Manchester, Manchester Institute for Innovation Research; Terttu Luukkonen — Research Institute of the Finnish Economy; Bob Malcolm (spravodajca) — Ideo ltd; Dominique Potier, Pôle Systématique a predtým v Thales; Christian de Prost, ATMEL; Alberto Sangiovanni-Vincentelli, University of California/Berkeley.

[4] Základnými dokumentmi na účely hodnotenia boli právne a iné dokumenty zriaďujúce ARTEMIS a ENIAC, finančné informácie, podrobnosti o účasti a informácie o projektoch. Na otázky odpovedali zástupcovia spoločných podnikov, Komisie, orgánov členských štátov a podnikateľských a výskumných komunít vrátane malých a stredných podnikov.

[5] http://ec.europa.eu/dgs/information_society/evaluation/rtd/jti/index_en.htm.

[6] Článok 2 písm. d) nariadení Rady (ES) č. 72/2008 a 74/2008.

[7] KOM(2010) 546, http://ec.europa.eu/research/innovation-union.

[8] KOM(2010) 245, http://ec.europa.eu/information_society/digital-agenda

[9] KOM(2010) 2020,. http://ec.europa.eu/europe2020

[10] V článku 13 ods. 4 štatútov spoločných podnikov (prílohy k nariadeniam Rady 72/2008 a 74/2008) sa uvádza, že finančný príspevok spoločného podniku (s použitím príspevku EÚ) do rozpočtu každej výzvy sa rovná 55 % celkového rozpočtu prideleného členskými štátmi.

[11] „Príprava na budúcnosť: vyvíjanie spoločnej stratégie pre základné podporné technológie v EÚ“ KOM(2009) 512.

[12] Podľa článku 11 ods. 6 štatútov spoločných podnikov (prílohy k nariadeniam Rady 72/2008 a 74/2008) ide o sumy pre ENIAC: 440 miliónov eur + 792 miliónov eur z verejných zdrojov a pre ARTEMIS 410 miliónov eur + 738 miliónov eur.

[13] V článku 13 ods. 6 písm. b) štatútov spoločných podnikov (prílohy k nariadeniam Rady 72/2008 a 74/2008) sa uvádza: „...Členské štáty vynaložia maximálne úsilie na zjednotenie podmienok a prípravy dohôd o grante a včasné vyplácanie svojich finančných príspevkov.“

[14] Spoločne vybudovať „ideálny priestor“ pre verejno-súkromné partnerstvá v európskom výskume – skupina šerpov v rámci spoločnej technologickej iniciatívy – Záverečná správa, január 2010, http://cordis.europa.eu/fp7/jtis/.

[15] KOM(2010) 260, http://ec.europa.eu/budget/documents/financial_regulation_en.htm.

[16] Článok 2 nariadení Rady (ES) č. 72/2008 a 74/2008.

[17] Pozri: http://www.catrene.org and http://www.itea2.org.