52010DC0605

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 27.10.2010

KOM(2010) 605 v konečnom znení

.

SPRÁVA KOMISIE

Správa o voľbách poslancov Európskeho parlamentu (akt z roku 1976 zmenený a doplnený rozhodnutím 2002/772/ES, Euratom) a o účasti občanov Európskej únie vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte bydliska (smernica 93/109/ES)

{KOM(2010) 603 v konečnom znení}

SPRÁVA KOMISIE

Správa o voľbách poslancov Európskeho parlamentu (akt z roku 1976 zmenený a doplnený rozhodnutím 2002/772/ES, Euratom) a o účasti občanov Európskej únie vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte bydliska (smernica 93/109/ES)

1. Úvod

Politické práva udelené občanom EÚ upevňujú ich európsku identitu. Právo občanov EÚ voliť vo voľbách do orgánov územnej samosprávy a do Európskeho parlamentu v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom sa rozhodli žiť, je nevyhnuté pre ich účasť na demokratickom živote Únie.

Európske voľby sú regulované v akte z roku 1976[1] o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu zmenenom a doplnenom rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom[2], v ktorom sa ustanovujú niektoré spoločné zásady pre všetky členské štáty, ako je povinnosť používať pomerné zastúpenie a zabezpečiť, aby sa volebný deň konal v rámci rovnakého obdobia počnúc štvrtkom a končiac nasledovnou nedeľou. Podrobné ustanovenia, ktoré umožňujú občanom EÚ zúčastňovať sa na európskych voľbách v členskom štáte, v ktorom sa rozhodnú žiť[3], sú uvedené v smernici 93/109/ES[4]. Okrem pravidiel, ktoré sa týkajú zápisu do zoznamu voličov a kontrol na zamedzenie možnosti duplicitného hlasovania a dvojitej kandidatúry, smernica ustanovuje výnimku, ktorá sa má poskytnúť tým členským štátom, kde počet občanov, ktorí majú v tomto štáte bydlisko, ale sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, presahuje 20 % celkového počtu voličov EÚ[5]. Osemnásť mesiacov pred každými európskymi voľbami Komisia podáva správu o tom, či sa uplatňujú výnimky. Posledná správa Komisie bola prijatá 20. decembra 2007[6].

Posledné európske voľby sa konali v júni 2009, keď bol počet miest v Európskom parlamente Zmluvou z Nice ustanovený na 736. Podľa toho bolo vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 zvolených 736 poslancov. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa počet miest zvýšil na 751. Nevyhnutné prípravné opatrenia na vykonanie týchto ustanovení boli prijaté Radou 23. júna 2010[7]. Lisabonská zmluva takisto pozmenila vymedzenie zloženia Európskeho parlamentu. Podľa neho sa Európsky parlament skladá zo „zástupcov občanov Únie“[8], a nie zo „zástupcov ľudu štátov, ktoré sú členmi Spoločenstva“[9].

Táto správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 sprevádza a nadväzuje na dokument „Správa o občianstve EÚ 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ“, pričom sa zameriava na problémy, ktorým občania ešte stále čelia, a to najmä pri nákupe tovaru a služieb cez vnútorné hranice, a na ich možné riešenia.

Cieľom tejto správy je posúdiť vykonávanie volebných práv občanov EÚ vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009. Po prvé správa hodnotí úroveň informovanosti o voľbách a súvisiacich právach, opatrenia prijaté v tejto súvislosti členskými štátmi a inštitúciami EÚ a skutočnú účasť na voľbách. Po druhé správa skúma, ako členské štáty transponovali a vykonali právne predpisy EÚ v tejto oblasti. Napokon načrtáva opatrenia, ktoré by sa mali prijať na zlepšenie účasti a zabezpečenie výkonu volebných práv občanov EÚ.

Táto správa vychádza z prieskumov Eurobarometra, zo záverov verejnej konzultácie z 15. júna 2010, z konferencie „Práva občanov EÚ – výhľady do budúcnosti“, ktorá sa konala 1. a 2. júla 2010, z informácií, ktoré poskytli volební experti v členských štátoch, a z posúdenia Komisie o transpozícii a implementácii aktu z roku 1976 a smernice 93/109/ES členskými štátmi.

2. Povedomie o voľbách a účasť na nich

2.1. Celková účasť a opatrenia na podporu účasti

Účasť voličov od prvých priamych európskych volieb v roku 1979 neustále klesá. Na začiatku roka 2009 údaje Eurobarometra ukázali, že len 34 % občanov EÚ si bolo istých, že budú voliť v európskych voľbách.

Vzhľadom na túto nízku účasť Európsky parlament, Európska rada a Komisia označili voľby za hlavnú prioritu medziinštitucionálnej komunikácie v roku 2009 a rozhodli spoločne zvyšovať povedomie o európskych voľbách v duchu politickej dohody „Komunikovanie o Európe v partnerstve“[10]. Komisia zohrala aktívnu úlohu pri upozorňovaní na dôležitosť európskych volieb v roku 2009[11]. Prispela ku kampani Európskeho parlamentu viac než tisícmi aktivitami a podujatiami na mobilizovanie všetkých možných komunikačných platforiem. Osobitné úsilie sa zameriavalo najmä na ženy, mladých ľudí a prvovoličov, keďže tieto skupiny mali podľa prieskumov verejnej mienky počas kampane najmenší záujem zúčastniť sa na európskych voľbách. Vo svojich propagačných aktivitách využívala Komisia audiovizuálne a nové médiá, vrátane kampane na MTV a blogového projektu „TH!NK ABOUT IT“. Rozdávali sa viaceré druhy letákov ako napr. „Európa pre ženy“ poukazujúce na to, ako sa EÚ angažuje v oblasti, ktoré majú vplyv na každodenný život občanov, alebo špeciálna publikácia „Prečo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu“. Kampaň nadväzovala aj na existujúce verejné podujatia a obracala sa na cieľové etablované siete ako napr. európske siete podnikateliek. Tieto činnosti spolu s diskusiami a verejnými podujatiami organizovanými delegáciami Európskej komisie pre všeobecnú verejnosť sa ukázali ako prospešné pre vnímanie EÚ medzi ľuďmi.

Napriek pozitívnemu ohlasu kampane EÚ povzbudzujúcej ľudí zapojiť sa do volieb (67 %) sa zdá sa, že jej vplyv na volebnú účasť je obmedzený. Celková účasť dosiahla 43 % v porovnaní so 45 % v roku 2004, čo potvrdzuje jej klesajúci trend. Pokles v miere účasti na voľbách v roku 2009 bol však relatívne malý.

[pic]

Zdroj: www.europarl.europa.eu

Komisia vykonala verejný prieskum aj po voľbách[12], aby zmerala možné premenné na zvýšenie účasti. Prvé tri opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť motiváciu občanov zúčastniť sa na voľbách, sú tieto: poskytovať viac informácií o vplyve Európskej únie na každodenný život jej občanov (84 %), informovať viac o programoch a cieľoch kandidátov a strán v Európskom parlamente (83 %) a poskytovať viac informácií o samotných voľbách do Európskeho parlamentu (80 %). Tieto tri najviac uprednostňované návrhy podporila väčšina respondentov v každom členskom štáte. 61 % respondentov sa zhodlo v tom, že by sa pravdepodobne radšej zúčastnili na voľbách, ak by sa v celej Únii konali v rovnaký deň.

2.2. Povedomie o voľbách a volebná účasť občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte

Štatistiky ukazujú, že narastá počet voličov EÚ žijúcich v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. Napríklad v Španielsku počet voličov EÚ, ktorí nie sú jeho štátnymi príslušníkmi, vzrástol zo 700 000 v roku 2004 na skoro 2 milióny v roku 2009 a na Cypre z počtu 45 000 na 77 000 . Zo štatistík možno dospieť k záveru, že význam politických práv občanov EÚ rastie súbežne s využívaním práva na voľný pohyb a pobyt.

Nárast počtu voličov potvrdil aj zápis do zoznamu voličov v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko. V roku 2009 sa skoro všade v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami zvýšil počet občanov EÚ zapísaných do zoznamov v členskom štáte ich bydliska. Napríklad vo Francúzsku vzrástol počet takýchto občanov zo 145 000 v roku 2004 na viac než 200 000 v roku 2009, v Španielsku zo 130 000 na 284 000 , v Českej republike z 99 voličov na 703 v roku 2009. Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi podiel občanov žijúcich v inom členskom štáte a tam zapísaných do zoznamu dosiahol v roku 2009 počas európskych volieb 11,6 %[13] v porovnaní s 5,9 % v roku 1994, kedy sa prvýkrát uplatnila smernica.

[pic]

Zároveň možno v niektorých členských štátoch pozorovať, že hoci sa počet občanov s bydliskom na ich území, ktorí majú inú štátnu príslušnosť a sú vo veku oprávňujúcom voliť, zvýšil, počet osôb zapísaných voliť v roku 2009 sa v porovnaní s rokom 2004 úmerne nezvýšil. Napríklad počet občanov EÚ vo veku oprávňujúcom voliť, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Dánska a majú tam bydlisko, vzrástol z 58 148 na 96 783 (nárast o 66 %). Počet tých, ktorí sa zapísali voliť, však vzrástol z 15 572 len na 16 776 (do 7 %). V Litve počet občanov EÚ vo veku oprávňujúcom voliť, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Litvy a majú tam bydlisko, vzrástol od roku 2004 do roku 2009 takmer o 80 %, zatiaľ čo počet tých, ktorí sa zároveň zapísali voliť, vzrástol len o 10 %.

Existuje niekoľko príčin, prečo majú občania EÚ žijúci v inom členskom štáte napriek ich rastúcemu počtu tendenciu skôr nevyužiť svoje právo voliť v európskych voľbách. Po prvé na voľbách sa všeobecne zúčastňuje čoraz menej ľudí, a to aj v prípade občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte pôvodu. Ide o trend, ktorý má svoje vlastné osobitné príčiny. Ďalším faktorom je úroveň povedomia ľudí o ich politických právach, ktoré je predpokladom zapájania do politického života členského štátu, v ktorom žijú. Prieskum Eurobarometra realizovaný v roku 2010 ukazuje, že povedomie sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi značne zvýšilo[14], naďalej však existuje priestor na zlepšenie. Zatiaľ čo v roku 2007 iba 54 % účastníkov prieskumu vedelo, že občania EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu svojho bydliska, majú právo voliť v európskych voľbách v členskom štáte bydliska, v roku 2010 povedomie o tomto práve vzrástlo na 69 %. V rámci jednotlivých členských štátov si bolo tohto práva vedomých 79 % írskych, 76 % španielskych a 75 % lotyšských štátnych príslušníkov, t. j. najvyššie percentá spomedzi všetkých členských štátov.

Miera účasti na európskych voľbách v členskom štáte bydliska môže byť ovplyvnená aj skutočnosťou, že duplicitné hlasovanie je zakázané. Občania EÚ sa musia rozhodnúť, či chcú voliť v členskom štáte svojho pôvodu alebo v členskom štáte, do ktorého sa presťahovali (t. j. iných kandidátov). Prieskum Eurobarometra ukázal, že názory ľudí sa v závislosti od kandidátov a listín, ktoré by chceli voliť v európskych voľbách, výrazne líšia. Okolo 44 % povedalo, že ak by žili v členskom štáte inom, než je ich štátna príslušnosť, tak by radšej volili listinu toho členského štátu, zatiaľ čo podobné percento (46 %) uviedlo, že by stále uprednostňovali využívať volebné právo vo svojom členskom štáte pôvodu.

Zdá sa, že indikatívne štatistiky týkajúce sa účasti na európskych voľbách v roku 2009 závery tohto verejného prieskumu potvrdzujú. V niektorých prípadoch väčšina štátnych príslušníkov daného členského štátu s bydliskom v inom členskom štáte uprednostňuje voliť listiny členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. V prípade španielskych štátnych príslušníkov bolo 36 294 osôb zapísaných voliť v iných členských štátoch, zatiaľ čo 68 008 španielskych štátnych príslušníkov s bydliskom v iných členských štátoch sa rozhodlo voliť španielske listiny. V iných prípadoch väčšina takýchto štátnych príslušníkov uprednostňovala zapísať sa voliť listiny členského štátu bydliska. Napríklad v Poľsku bolo 51 344 poľských štátnych príslušníkov zapísaných voliť listiny členských štátov svojho bydliska a len 10 093 sa rozhodlo voliť poľské listiny.

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného členského štátu, nielen voliť v európskych voľbách, ale v nich aj kandidovať za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného členského štátu. Toto právo podľa všetkého neuplatňuje veľký počet občanov, keďže vo voľbách v roku 2009 iba 81 občanov kandidovalo v príslušných členských štátoch bydliska (v roku 1999 bolo takýchto kandidátov 62 a v roku 2004 ich bolo 57). Niektoré prekážky výkonu tohto práva sa posudzujú v oddiele 3.2 tejto správy.

2.3. Informačné akcie na povzbudenie účasti občanov EÚ vo voľbách v členskom štáte bydliska

Smernica ukladá členským štátom povinnosť poskytovať informácie občanom EÚ z iných členských štátov o tom, ako môžu uplatňovať svoje volebné právo a kandidovať v európskych voľbách.

Prehľad opatrení o poskytovaní informácií občanom EÚ z iných členských štátov, ktoré členské štáty prijali, poukazuje na rôzne prístupy. V niektorých členských štátoch sú informácie dobre cielené a prispôsobené osobitným potrebám občanov z iných členských štátov, zatiaľ čo v iných prípadoch sa uskutočňujú iba všeobecné informačné kampane pre európske voľby zahŕňajúce všetkých voličov.

K najlepším postupom patrí aj zasielanie osobných listov občanom EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného členského štátu, s cieľom informovať ich o podrobnostiach uplatňovania ich volebných práv. Tento postup sa od posledných volieb rozšíril a v súčasnosti sa používa v desiatich členských štátoch[15].

Členské štáty v širokej miere používajú aj iné prostriedky, ako je reklama v novinách, televízii a rádiu, ako aj informácie na webových lokalitách vnútroštátnych orgánov.

Komisia prikladá dôležitosť poskytovaniu informácií občanom EÚ o ich volebných právach a krokom prijatým na povzbudenie volebnej účasti. V rámci Štokholmského programu[16] musia inštitúcie EÚ starostlivo zvážiť, ako povzbudiť občanov zúčastniť sa volieb vzhľadom na európske voľby v roku 2014. V tomto kontexte Komisia prostredníctvom osobitného programu „Základné práva a občianstvo“ poskytuje mimovládnym a iným organizáciám príležitosť získať finančné prostriedky na ich projekty zvyšovania povedomia v tejto oblasti. Cieľom Komisie je podporovať takéto možnosti financovania a pokrývať opatrenia zamerané na účasť žien vo volebnom procese ako voličiek a kandidátok. Stratégia pre rovnosť medzi ženami a mužmi (obdobie 2010 – 2015) takisto predpokladá opatrenia na podporu účasti žien ako kandidátok v európskych voľbách, aby sa zlepšila vyváženosť zastúpenia pohlaví v Európskom parlamente.

3. Transpozícia a vykonávanie právnych predpisov EÚ upravujúcich európske voľby v roku 2009

3.1. Prehľad práv občanov EÚ – transpozícia smernice 93/109/ES

Aby mohli občania EÚ uplatňovať svoje právo voliť a byť volený v európskych voľbách v členskom štáte bydliska, musia podľa smernice 93/109/ES požiadať o zapísanie do zoznamu voličov daného členského štátu. Keďže voliť a kandidovať v členskom štáte pôvodu a zároveň v členskom štáte bydliska nie je povolené, musia občania EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného členského štátu, urobiť vyhlásenie, že budú voliť alebo kandidovať iba v členskom štáte bydliska. S cieľom zabrániť duplicitnému hlasovaniu a dvojitej kandidatúre si členské štáty vymenia informácie, aby mohli zistiť, či existujú kandidáti a voliči zapísaní v členskom štáte pôvodu a zároveň v členskom štáte bydliska. Kandidáti musia takisto predložiť osvedčenie vydané orgánmi svojich členských štátov pobytu, ktoré potvrdzuje, že im nebolo odopreté právo kandidovať. Členské štáty majú povinnosť osobitne informovať občanov EÚ z iných členských štátov, ktorí majú bydlisko na ich území, o podrobnostiach uplatňovania ich práva voliť a byť volení vo voľbách, ako aj o tom, ako sa postupuje s ich žiadosťou o zápis do zoznamu voličov a s ich žiadosťou o kandidatúru.

Súlad vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou v štátoch, ktoré sa stali členmi Únie 1. mája 2004, už Komisia posúdila a potrebné opatrenia od nadobudnutia účinnosti smernice v roku 1994 boli prijaté. Predchádzajúce správy o vykonávaní smernice uverejnené v roku 1998[17] a 2000[18] skúmali súčasný stav a konania o porušení vedené s cieľom zaistiť transpozíciu a vykonávanie. Tieto konania viedli k náprave transpozície a vykonávania smernice v dotknutých členských štátoch[19].

Podľa nedávneho posúdenia Komisie zameraného na transpozíciu smernice v štátoch, ktoré sa stali členmi Únie po 1. máji 2004, sú právne podmienky, ktoré umožňujú občanom EÚ uplatňovať svoje právo voliť a byť volení v členských štátoch bydliska, vcelku splnené. Počas volieb v roku 2009 neboli v desiatich členských štátoch žiadne priame prekážky účasti občanov EÚ na európskych voľbách. V dvoch členských štátoch, Slovinsku a Malte, sa však zdalo, že podmienky uložené na občanov EÚ vytvárali vážnu prekážku pri uplatňovaní tohto práva. V Slovinsku mali občania EÚ z iných členských štátov právo voliť a byť volení v európskych voľbách iba po minimálne päťročnom pobyte v danom členskom štáte.

Podľa maltských právnych predpisov musia občania EÚ aj naďalej predkladať na zápis do zoznamu voličov „maltský preukaz totožnosti“[20]. Ďalej môže volebný orgán „vždy, keď to považuje za potrebné“, požiadať občanov EÚ, aby obnovili svoje vyhlásenie, ktoré urobili pri zápise do zoznamu voličov. V dôsledku toho by mohli byť občania EÚ z iných členských štátov vylúčení z účasti na voľbách na Malte, aj keby už boli zapísaní do zoznamu voličov.

Vo viacerých členských štátoch[21] ukladajú vnútroštátne predpisy dodatočné požiadavky na občanov EÚ, ktorí sa chcú dať zapísať, aby mohli voliť alebo kandidovať, ako napr. požiadavku predložiť registračný dokument potvrdzujúci bydlisko alebo povinnosť obnoviť zápis pre každé európske voľby. Takéto požiadavky sú takisto v rozpore so smernicou.

Viaceré členské štáty podľa všetkého netransponovali správne povinnosť poskytovať občanom informácie o podrobnostiach uplatňovania ich práva voliť a byť volení vo voľbách[22]. Nedostatočné informovanie občanov je jednou z príčin nízkej účasti na voľbách.

3.2. Prekážky, s ktorými sa stretávajú občania EÚ, ak chcú založiť politické strany alebo sa stať členmi v politických stranách v členskom štáte, v ktorom žijú a ktorý nie je štátom ich pôvodu

Ďalšia prekážka, ktorá bráni občanom EÚ využívať ich právo zúčastniť sa na európskych voľbách, je spojená s obmedzeniami týkajúcimi sa členstva v politických stranách a podmienok zakladania politických strán.

Vykonávanie práva kandidovať vo voľbách je úzko spojené s členstvom v politickej strane. Uchádzači vo väčšine prípadov kandidujú prostredníctvom listín, ktoré zostavili politické strany a na ktorých sú ich príslušní členovia. Právne predpisy členských štátov, ktoré obmedzujú členstvo v politických stranách na svojich členských štátnych príslušníkov, bránia občanom EÚ, aby kandidovali v európskych voľbách ako členovia politických strán. V dôsledku toho v súlade s platnými vnútroštátnymi ustanoveniami môžu občania EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi, kandidovať vo voľbách iba ako nezávislí alebo ako kandidáti organizácií alebo nepolitických strán. Takéto právne predpisy znamenajú, že podmienky vykonávania tohto práva nie sú pre štátnych príslušníkov iného členského štátu rovnaké ako pre štátnych príslušníkov.

Okrem toho ak občania EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného členského štátu, nemajú právo zakladať politické strany, ale môžu iba vstúpiť do už existujúcich strán, tak im ani nie je umožnené prezentovať názorové platformy, ktoré nie sú reprezentované v existujúcich stranách.

Na základe posúdenia vnútroštátnych predpisov sa ukázalo, že v Českej republike, Litve a Poľsku nemajú občania EÚ z iných členských štátov právo zakladať politické strany ani sa stať členmi existujúcich politických strán. Napriek tomuto obmedzeniu treba poznamenať, že občania EÚ z iných členských štátov nie sú z kandidovania vo voľbách celkom vylúčení. V Českej republike a v Litve môžu politické strany dať na svoje listiny aj nezávislých kandidátov. V Poľsku má okrem politických strán právo stanoviť svojich kandidátov aj skupina voličov. Takéto právne predpisy napriek tomu bránia občanom z iných členských štátov vykonávať svoje právo kandidovať za rovnakých podmienok, aké platia pre štátnych príslušníkov.

V Bulharsku, Grécku, Lotyšsku, Španielsku a na Slovensku majú občania EÚ z iných členských štátov právo stať sa členmi existujúcich strán, ale nemajú právo založiť si stranu. V Nemecku a Fínsku je na založenie politickej strany pevne stanovená kvóta štátnych príslušníkov a tak občania EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi, môžu založiť politickú stranu iba spolu so štátnymi príslušníkmi Nemecka či Fínska.

3.3. Zverejnenie výsledkov volieb − transpozícia a vykonávanie aktu z roku 1976

Akt o voľbách poslancov Európskeho parlamentu z roku 1976 bol naposledy zmenený a doplnený rozhodnutím 2002/722/EHS, ktorým sa zaviedli súčasne platné základné zásady organizovania volieb. Od zmeny a doplnenia tohto aktu v roku 2002 nebola predložená žiadna správa o jeho transpozícii.

Podľa posúdenia Komisie je celková transpozícia aktu vo väčšine členských štátov takmer uzavretá. Iba v prípade článku 10 ods. 2, ktorým sa zakazuje skoršie uverejnenie volebných výsledkov, t. j. ešte pred uzavretím volebných miestností vo všetkých členských štátoch, sa dá pozorovať nedostatočná transpozícia. Dvanásť členských štátov[23] podľa všetkého netransponovalo túto požiadavku správne. Okrem Holandska žiaden z týchto členských štátov nezverejnil výsledky predčasne. Neexistuje však žiadna právna záruka, že sa tak v budúcich voľbách nestane.

Účelom tohto článku je zabezpečiť, aby predčasné zverejnenie výsledkov v jednom členskom štáte v žiadnom prípade neovplyvnilo hlasovanie v iných členských štátoch, kde voľby ešte trvajú. Slobodné voľby sú základným princípom demokracie, ktorý sa musí podľa článku 1 ods. 3 aktu z roku 1976 dodržiavať vo voľbách do Európskeho parlamentu.

3.4. Vývoj judikatúry EÚ

Súdny dvor Európskej únie v dvoch nedávnych rozsudkoch týkajúcich sa európskych volieb, a to vo veci Gibraltár (C-145/04, Španielsko/Spojené kráľovstvo ) a vo veci Aruba (C-300/04, Eman a Sevinger ), poukázal na dôležitú skutočnosť, že aj keď členské štáty môžu podľa uváženia upravovať tie aspekty volebného procesu pre voľby do Európskeho parlamentu, ktoré nie sú na úrovni EÚ harmonizované, musia dodržiavať základné zásady právnych predpisov EÚ, ktoré podliehajú kontrole Súdneho dvora. Súd vo svojom rozsudku vo veci Gibraltár vysvetlil, že právne predpisy EÚ nebránia členskému štátu rozšíriť právo voliť, ktoré vykonávajú jeho vlastní občania a občania s bydliskom na jeho území, aj na iné vymedzené kategórie osôb, ktoré sú v úzkom spojení. Súd podobne vo svojom rozsudku vo veci Aruba uviedol, že právne predpisy EÚ nebránia členskému štátu pozbaviť vlastných občanov, ktorí nemajú bydlisko na jeho území, práva hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. Členské štáty sú však povinné dodržiavať právne predpisy EÚ vrátane všeobecných zásad. Tieto obsahujú najmä zásadu rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie.

4. Úsilie zaručiť právo občanov EÚ na účasť na demokratickom živote Únie

4.1. Transpozícia smernice 93/109/ES a aktu z roku 1976

Komisia zvýšila svoje úsilie o zabezpečenie transpozície a správneho vykonávania smernice 93/109/ES. Na základe záverov vyvodených z posúdenia vnútroštátnych právnych predpisov Komisia prijíma nevyhnutné opatrenia na odstránenie prekážok uplatňovania volebných práv, aby okrem iného všetky členské štáty plne rešpektovali povinnosť informovať občanov o ich právach. Komisia sa takisto prioritne zaoberala prekážkami, ktoré bránia občanom plne využívať svoje právo kandidovať v európskych voľbách v členskom štáte bydliska, a prijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie, aby títo občania mohli slobodne vstupovať do politických strán v členskom štáte bydliska. Pokiaľ ide o transpozíciu aktu z roku 1976, Komisia prijíma nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečila správne uplatňovanie článku 10 ods. 2.

4.2. Zabránenie duplicitnému hlasovaniu − úsilie zlepšiť súčasný mechanizmus

Keďže súčasný mechanizmus na zabránenie duplicitnému hlasovaniu a dvojitej kandidatúre[24] sa považoval za nedostatočný, Komisia prijala v roku 2006 návrh na zmenu a doplnenie smernice. Podľa tohto návrhu sa má systém zjednodušiť a zefektívniť: zahŕňal najmä nahradenie súčasného mechanizmu ex ante kontrolami odovzdaných hlasov ex post s prísnejšími sankciami. Tento návrh stále čaká na prerokovanie v Rade, keďže diskusie boli v roku 2008 pozastavené.

Preto bol vo voľbách v roku 2009 súčasný mechanizmus opäť použitý. Napriek všetkým prípravným prácam na tieto voľby nemožno pozorovať žiadne veľké zlepšenie. Problémy spojené s mechanizmom boli rovnaké ako v predchádzajúcich voľbách. Informácie, ktoré členský štát bydliska zasiela členskému štátu pôvodu, sa často nedajú použiť vinou neharmonizovaných volebných termínov a rozdielnych údajov, ktoré členské štáty použili na identifikovanie voličov. Preto účel mechanizmu, t. j. vyškrtnutie občanov zapísaných do zoznamov v členskom štáte bydliska zo zoznamov v členskom štáte pôvodu, nemožno v plnej miere dosiahnuť.

Veľké množstvo občanov EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného členského štátu, nebolo možné vinou týchto ťažkostí v rámci mechanizmu výmeny údajov identifikovať. České orgány napríklad identifikovali iba 2 500 z 3 800 českých štátnych príslušníkov oznámených inými členskými štátmi, pretože dostupné údaje nepostačovali, v Írsku bolo identifikovaných iba 208 štátnych príslušníkov zo 4 795 oznámených, Portugalsko identifikovalo iba 38 619 štátnych príslušníkov z 83 556 oznámených.

Podľa smernice je pri zápise občanov EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi, do zoznamu voličov potrebné zaznamenať iba niekoľko údajov[25]. Dátum narodenia, ktorý sa zdá byť vo väčšine členských štátov nevyhnutný na identifikovanie ich štátnych príslušníkov na zoznamoch voličov, sa v smernici nevyžaduje. Z toho možno vyvodiť, že súčasný zoznam zhromaždených údajov, ako je ustanovený v smernici, nie je dostatočný na riadne fungovanie tohto mechanizmu.

Pokiaľ ide o otázku časového rozvrhnutia, v smernici sa uvádza iba to, že údaje musia byť zaslané „v dostatočnom predstihu pred dňom volieb“. Ako však ukazuje súčasný stav, vo viacerých prípadoch prišli údaje zaslané jedným členským štátom príliš neskoro nato, aby ich druhý členský štát mohol spracovať[26]. Grécke orgány napríklad nespracovali žiadne údaje zaslané inými členskými štátmi, v ktorých majú grécki štátni príslušníci bydlisko, pretože dostali tieto informácie po 3. marci 2009, keď boli zoznamy voličov už uzavreté a nedali sa zmeniť. Chýbajúci spoločný časový rámec na zapísanie voličov a zaslanie údajov možno považovať za prekážku hladkého fungovania mechanizmu.

Ako ďalšie prekážky členské štáty uviedli skutočnosť, že miesto jedného kontaktného miesta boli údaje zasielané z viacerých decentralizovaných miest, problémy s prístupom k údajom zaslaným elektronicky a chráneným rôznymi bezpečnostnými softvérmi, ako aj spracovanie veľkého množstva oznámení zaslaných v tlačenom formáte.

Vzhľadom na ťažkosti s mechanizmom, ktoré pretrvávali vo voľbách v roku 2009, Komisia skúma možnosti, ako tento postup zlepšiť, pričom zvažuje aj možnosť stiahnuť svoj návrh z roku 2006 a nahradiť ho prepracovaným znením. Dve požiadavky musia byť splnené: potreba zlepšiť účinnosť v zisťovaní duplicitného hlasovania na zabezpečenie legitímnosti volieb a potreba poskytnúť jednoduchý systém, ktorý vzhľadom na problematiku a rozsah duplicitného hlasovania neprinesie neprimeranú administratívnu záťaž. Účinnejší mechanizmus bude pravdepodobne vyžadovať ďalšie spoločné pravidlá, napr. pre volebné termíny a údaje, ktoré sa majú zbierať. Pri ďalších krokoch bude potrebné zohľadniť časový rámec reformy Európskeho parlamentu, ktorý môže mať vplyv na ustanovenia smernice 93/109/ES.

4.3. Zmena a doplnenie aktu z roku 1976 (z iniciatívy EP) − príspevok Komisie k iniciatíve EP

Európsky parlament hľadá od roku 2007 možnosti, ako zlepšiť nízku účasť občanov EÚ na európskych voľbách[27]. Diskusie sa zamerali na zavedenie nových všeobecných zásad pre volebné postupy s cieľom užšie zapojiť občanov do rozhodovacieho procesu a posilniť európsku dimenziu týchto volieb. Tento cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom nových prvkov európskych volieb, ako je zavedenie listiny EÚ pre celé územie Únie predstavujúce jeden volebný obvod, ktorý by mohol voliť určitý počet poslancov EP dodatočne k 751 poslancom volených podľa zmluvy. Nadnárodné listiny majú zvýšiť úlohu politických strán na európskej úrovni a podporovať kampane, ktoré by sa zameriavali na otázky presahujúce vnútroštátne záujmy a zvýrazňujúce európske otázky a diskusie. Regionálne volebné obvody, ktoré by sa vytvorili v členských štátoch s viac než 20 miliónov obyvateľov, by pomohli voličom lepšie sprostredkovať prácu poslancov EP. Niektoré európske politické strany propagujú politické programy (platformy) a niektoré prišli s návrhom nominovať na svoju listinu kandidáta na úrad predsedu Európskej komisie, ktorý by vo voľbách kandidoval na zozname príslušnej európskej politickej strany. Európsky parlament má sám právomoc navrhnúť zmeny vo volebnom postupe, ktoré budú platiť vo všetkých členských štátoch[28]. Napriek tomu, že Komisia nemá v tomto smere žiadnu formálnu úlohu, zamýšľa k tomuto procesu prispieť predložením komparatívnej štúdie uzavretej v roku 2010. V štúdii sa stanovujú určité volebné úpravy, ktoré sa môžu stať ďalšími spoločnými zásadami. Sem patrí zavedenie možnosti voliť mimo krajiny tak, že voliči nežijúci vo svojej krajine pôvodu môžu hlasovať za listiny svojich členských štátov pôvodu, zlepšenie šancí menších strán dostať sa do parlamentu tým, že sa odstráni terajšia možnosť stanoviť mieru podielu hlasov, zrušenie finančných vkladov požadované vo viacerých členských štátoch predtým, než sa politická strana alebo nezávislý kandidát môžu zúčastniť na voľbách, skoršia lehota na zápis voličov, aby sa uľahčila vzájomná kontrola zapísaných voličov v členských štátoch.

5. Závery

Čoraz viac občanov EÚ využíva svoje právo na voľný pohyb a takisto môže prejaviť želanie uplatniť svoje volebné práva v členskom štáte bydliska. Napriek tomu sa zdá, že počet občanov, ktorí sa zapísali voliť v európskych voľbách v členskom štáte, v ktorom žijú, je nižší, ako možný počet voličov, t. j. počet občanov EÚ vo veku oprávňujúcom voliť, ktorí žijú v inom než domovskom členskom štáte. To naznačuje, že existuje priestor na zlepšovanie informovania občanov o ich volebných právach a na povzbudenie ich účasti na demokratickom živote Únie.

Občania EÚ, ktorí sú dobre informovaní, sa skôr budú zapájať do politického života. Po posledných voľbách do Európskeho parlamentu Komisia identifikovala najlepšie postupy, podľa ktorých by sa malo postupovať vo voľbách v roku 2014. Okrem toho v rámci zvyšovania povedomia o voľbách do Európskeho parlamentu Komisia navrhne rok 2013 za Európsky rok občanov. Očakáva sa od toho vyššia mobilizácia voličov v roku 2014.

Komisia bude takisto pokračovať vo finančnej podpore činností mimovládnych a iných organizácií, ktoré zabezpečujú, aby občania poznali svoje volebné práva a uplatňovali ich.

Dôležitým predpokladom pre vykonávanie volebných práv je nielen informovanie občanov o ich volebných právach, ale aj náležité právne podmienky. Komisia starostlivo sleduje, ako členské štáty transponovali a vykonali náležité právne predpisy EÚ, a v prípade potreby prijme opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Komisia už v predchádzajúcich voľbách zistila ťažkosti so súčasným mechanizmom, ktorý má zabrániť, aby volič v tých istých európskych voľbách neodovzdal svoj hlas v dvoch členských štátoch. Preto v roku 2006 predložila návrh na zmenu a doplnenie. Tie isté problémy pretrvávali aj v roku 2009. Komisia teraz skúma, či je návrh z roku 2006 potrebné nahradiť ďalšími zmenami a doplneniami k smernici 93/109/ES. Zdá sa, že zefektívnenie mechanizmu si vyžaduje ďalšie spoločné pravidlá. Zároveň by mala byť každá nová úprava úmerná problému a rozsahu duplicitného hlasovania.

Komisia takisto sleduje súčasné úvahy v Európskom parlamente o tom, ako vzbudiť väčší záujem občanov, a v rámci svojich právomocí k týmto úvahám prispieva. Komisia bude podporovať snahy, ktorých cieľom je posilniť európsku dimenziu volieb a reformovať spôsob, akým sú volení poslanci Európskeho parlamentu, aby priblížila občanom politické strany a rozhodovací proces a posilnila demokratický základ jeho fungovania.

[pic]

[1] Akt je prílohou k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976).

[2] Ú. v. ES L 283, 21.10.2002.

[3] Občania EÚ majú podľa článku 22 ZFEÚ právo voliť a byť volení vo voľbách do orgánov územnej samosprávy a do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, bez toho, aby boli jeho štátnymi príslušníkmi, za tých istých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu.

[4] Smernica 93/109/ES zo 6. decembra 1993 (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34).

[5] Tieto členské štáty môžu uložiť občanom EÚ z iných členských štátov podmienku minimálnej dĺžky pobytu na ich území pred tým, než im udelia právo voliť alebo byť volený vo voľbách.

[6] Pozri správu KOM(2007) 846.

[7] Pozri dokument Rady Európskej únie č. 11192/10.

[8] Článok 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

[9] Článok 189 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

[10] Politická dohoda „Komunikovanie o Európe v partnerstve“ bola podpísaná 22. októbra 2008.

[11] Správa − Činnosti Európskej komisie na zvýšenie povedomia o európskych voľbách v roku 2009:

http://www.cc.cec/home/dgserv/comm/european_elections/report_european_elections_2009.html.

[12] Flash Eurobarometer 292.

[13] Tieto číselné údaje vyplývajú z informácií, ktoré uviedla väčšina členských štátov. Napriek tom však Komisii chýbajú dostatočné informácie o počte občanov Únie v Bulharsku, Francúzsku, Taliansku, na Malte, v Holandsku, Poľsku, Slovinsku, Slovensku a Spojenom kráľovstve.

[14] Predchádzajúci prieskum sa uskutočnil v roku 2007 − Flash Eurobarometer 213.

[15] Belgicko, Dánsko, Estónsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko a Fínsko.

[16] Dokument Rady EÚ č. 1702/09, 2. decembra 2009.

[17] KOM(97) 731.

[18] KOM(2000) 843.

[19] Konania o porušení sa viedli proti Belgicku, Nemecku, Španielsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku a Švédsku.

[20] Smernica 2004/38/ES zrušila práva pobytu pre občanov EÚ a nahradila ich registračnými potvrdeniami.

[21] Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Cyprus, Litva, Maďarsko, Malta, Rumunsko a Slovinsko.

[22] Z členských štátov EÚ-12 bola táto požiadavka transponovaná správne iba v Českej republike, na Cypre, v Estónsku a Litve.

[23] Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Grécko, Taliansko, Cyprus, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

[24] Podľa tohto mechanizmu si členské štáty medzi sebou vymieňajú údaje o občanoch EÚ zapísaných do zoznamu voličov v členskom štáte bydliska. Na základe údajov zaslaných členským štátom bydliska musí členský štát pôvodu vymazať zo svojich volebných zoznamov mená dotknutých občanov (alebo im inými prostriedkami zabrániť odovzdať hlas ).

[25] Podľa článku 9 ide o tieto údaje: meno, štátna príslušnosť, adresa a lokalita v domovskom členskom štáte, v ktorom bol naposledy zapísaný.

[26] Tento problém bol zaznamenaný v Českej republike, Dánsku, Estónsku, Írsku, Grécku, Francúzsku, Litve a Maďarsku.

[27] Návrh správy o návrhu na zmenu a doplnenie aktu z roku 1976 [2007/2207(INI)].

[28] Článok 223 ods. 1 ZFEÚ.