52010DC0385

Brusel, 20.7.2010

KOM(2010)385 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prehľad o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prehľad o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

ÚVOD

Európska únia prekonala dlhú cestu od okamihu, keď sa v roku 1985 v Schengene dohodli vedúci predstavitelia piatich európskych krajín na odstránení kontrol na svojich spoločných hraniciach. Ich dohoda viedla k podpísaniu Schengenského dohovoru v roku 1990, ktorý obsahoval zárodky mnohých dnešných politík v oblasti riadenia údajov. Odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach podnietilo vznik množstva opatrení na vonkajších hraniciach, najmä v súvislosti s udeľovaním víz, koordináciou azylových a imigračných politík a posilnením policajnej, justičnej a colnej spolupráce v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti. Tak Schengenský priestor, ako aj vnútorný trh EÚ by dnes nemohli fungovať bez cezhraničnej výmeny údajov.

Teroristické útoky v Spojených štátoch v roku 2001, ako aj bombové útoky v Madride v roku 2004 a v Londýne v roku 2005 mali za následok urýchlenie vytvorenia politík v oblasti riadenia údajov v Európe. V roku 2006 Rada a Európsky parlament prijali smernicu o uchovávaní údajov, aby vnútroštátnym orgánom umožnili bojovať proti závažnej trestnej činnosti pomocou uchovávania údajov o telekomunikačnej prevádzke a o polohe[1]. Rada potom prevzala švédsku iniciatívu na zjednodušenie cezhraničnej výmeny informácií pri vyšetrovaní trestnej činnosti a spravodajských operáciách. V roku 2008 podporila prümské rozhodnutie na urýchlenie výmeny profilov DNA, odtlačkov prstov a údajov o registrácii vozidiel v boji proti terorizmu a iným formám trestnej činnosti. Cezhraničná spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami, úradmi pre vyhľadávanie majetku, platformami na boj proti počítačovej trestnej činnosti a používanie Europolu a Eurojustu členskými štátmi predstavujú ďalšie nástroje v boji proti závažným trestným činom v schengenskom priestore.

Bezprostredne po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 vytvorila vláda Spojených štátov Program na sledovanie financovania terorizmu určený na marenie podobných úkladov prostredníctvom monitorovania podozrivých finančných transakcií. Európsky parlament nedávno schválil uzatvorenie Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu (dohoda medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu)[2]. Výmena osobných záznamov o cestujúcich (Passenger Name Records – PNR) s tretími krajinami tiež umožnila EÚ bojovať proti terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti[3]. Po uzatvorení dohôd o PNR s USA, Austráliou a Kanadou sa Komisia v súčasnosti zaoberá prehodnotením prístupu k vytvoreniu systému PNR v EÚ a zdieľaniu týchto údajov s tretími krajinami.

Uvedené opatrenia umožnili voľný pohyb v rámci schengenského priestoru, prispeli k prevencii a boju proti teroristickým útokom a iným formám závažnej trestnej činnosti, a k vytvoreniu spoločnej vízovej a azylovej politiky.

Toto oznámenie po prvýkrát poskytuje úplný prehľad o platných, zavádzaných, alebo uvažovaných opatreniach na úrovni EÚ, ktoré upravujú zber, ukladanie a cezhraničnú výmenu osobných informácií na účely presadzovania práva a riadenia migrácie. Občania majú právo vedieť, ktoré osobné údaje sa spracúvajú a vymieňajú, a kým a na aký účel. Tento dokument poskytuje na tieto otázky transparentnú odpoveď. Objasňuje hlavný účel týchto nástrojov, ich štruktúru, typy osobných údajov, ktorých sa týkajú, zoznam orgánov s prístupom k takýmto údajom a ustanovenia, ktorými sa spravuje ochrana a uchovávanie údajov. Navyše obsahuje niekoľko príkladov, ktoré ukazujú, ako tieto nástroje pracujú v skutočnosti (pozri prílohu I). Napokon sa v oznámení ustanovujú kľúčové princípy, ktoré by mali byť základom pre vytváranie a hodnotenie nástrojov riadenia údajov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Toto oznámenie prispieva k informovanému politickému dialógu so všetkými zainteresovanými stranami tým, že poskytuje prehľad o opatreniach na úrovni EÚ, ktoré upravujú riadenie osobných informácií a navrhuje súbor princípov na vývoj a hodnotenie opatrení v tejto oblasti. Súčasne poskytuje prvú odpoveď na žiadosti členských štátov o navrhnutie „koherentnejšieho“ prístupu k výmene osobných informácií na účely presadzovania práva, ktorému sa venuje stratégia EÚ v oblasti riadenia informácií[4] a poskytuje priestor na uvažovanie o možnej potrebe vyvinutia európskeho modelu výmeny informácií, ktorý je založený na hodnotení súčasných opatrení na výmenu informácií[5].

Obmedzenie účelu je kľúčovým aspektom v prípade väčšiny nástrojov, ktorých sa toto oznámenie týka. Najvyššiu úroveň zdieľania informácií by priniesol jednotný, viacúčelový informačný systém na úrovni EÚ. Vytvorenie takéhoto systému by však predstavovalo hrubé a nelegitímne obmedzenie práv jednotlivca na súkromie a ochranu údajov a prinieslo by veľké výzvy v súvislosti s vývojom a prevádzkou. V skutočnosti sa politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vyvinuli postupným spôsobom, v dôsledku čoho vzniklo niekoľko informačných systémov a nástrojov s odlišnou veľkosťou, rozsahom a účelom. Roztrieštená štruktúra informačného riadenia, ktorá vznikla počas posledných desaťročí prispieva k zabezpečeniu práva občanov na súkromie priaznivejšie ako akákoľvek centralizovaná alternatíva.

Toto oznámenie sa nezaoberá opatreniami, s ktorými je spojená výmena iných ako osobných údajov na strategické účely, ako napríklad všeobecné analýzy rizika alebo posúdenia hrozieb. Oznámenie tiež podrobne neanalyzuje ustanovenia na ochranu údajov, ktoré sa nachádzajú v diskutovaných nástrojoch, keďže Komisia v súčasnosti na základe článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pripravuje nový komplexný rámec ochrany osobných údajov v EÚ. Rada sa v súčasnosti zaoberá návrhmi smerníc na rokovania o dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracúvaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Očakáva sa, že v rámci týchto rokovaní sa dohodnú skôr spôsoby, ktorými zmluvné strany zaistia vysokú úroveň ochrany základných práv a slobôd pri prenose alebo pri spracovaní osobných údajov, ako obsah takýchto prenosov údajov alebo ich spracovania. Toto oznámenie sa preto uvedenou iniciatívou nezaoberá[6].

NÁSTROJE EÚ, KTORÉ UPRAVUJÚ ZBER, UCHOVÁVANIE ALEBO VÝMENU OSOBNÝCH ÚDAJOV NA ÚčELY PRESADZOVANIA PRÁVA ALEBO RIADENIA MIGRÁCIE

V tomto oddiele sa uvádza prehľad nástrojov EÚ, ktoré upravujú zber, ukladanie alebo cezhraničnú výmenu osobných informácií na účely presadzovania práva alebo riadenia migrácie. Oddiel 2.1 je zameraný na opatrenia v súčasnosti platné, zavádzané, alebo opatrenia o ktorých sa uvažuje. Oddiel 2.2 sa týka opatrení, ktoré sú ustanovené v Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu[7]. Poskytuje informácie o týchto aspektoch každého nástroja:

- kontext (či bolo opatrenie navrhnuté členskými štátmi alebo Komisiou)[8],

- účel(y), na ktorý(é) sa údaje zbierajú, ukladajú alebo vymieňajú,

- štruktúra (centralizovaný informačný systém alebo decentralizovaná výmena údajov),

- rozsah osobných údajov,

- orgány s prístupom k údajom,

- ustanovenia na ochranu údajov,

- pravidlá uchovávania údajov,

- stav vykonávania,

- mechanizmus preskúmania.

Používané, zavádzané alebo uvažované nástroje

Nástroje EÚ, ktoré majú zlepšiť fungovanie schengenského priestoru a colnej únie

Schengenský informačný systém (SIS) vznikol na základe vôle členských štátov vytvoriť priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach a uľahčiť pohyb osôb cez ich vonkajšie hranice[9]. Úlohou systému, ktorý je v prevádzke od roku 1995, je udržiavať v rámci schengenského priestoru verejnú bezpečnosť vrátane národnej bezpečnosti, a uľahčiť pohyb osôb s použitím informácií oznámených prostredníctvom tohto systému. SIS je centralizovaný informačný systém, ktorý pozostáva z národnej zložky v každom zúčastnenom štáte a centra technickej podpory vo Francúzsku. Členské štáty môžu zapisovať osoby, na ktoré je vydaný zatykač na účely vydania, občanov tretích krajín, ktorým sa má odoprieť vstup, nezvestné osoby, svedkov alebo osoby, ktoré boli predvolané pred súd, osoby a vozidlá podliehajúce osobitnému sledovaniu z dôvodu hrozby, ktorú predstavujú pre verejnú alebo štátnu bezpečnosť, stratené alebo ukradnuté vozidlá, dokumenty, strelné zbrane a podozrivé bankovky. Medzi údaje vkladané do SIS patria mená vrátane prezývok, fyzické črty, miesto a dátum narodenia, štátna príslušnosť a informácia, či je osoba ozbrojená a násilná. Polícia, pohraničná polícia, colné orgány a justičné orgány pri trestnom konaní majú, v rámci svojich právomocí, prístup k uvedeným údajom. Imigračné orgány a konzulárne úrady majú prístup k údajom o občanoch tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na zozname osôb, ktorým bol zakázaný vstup, a k údajom o pátraní po stratených, alebo ukradnutých dokumentoch. Europol má prístup k niektorým kategóriám údajov v SIS vrátane zápisov o osobách, na ktoré je vydaný zatykač na účely vydania a k údajom o osobách podliehajúcich osobitnému sledovaniu z dôvodu hrozby, ktorú predstavujú pre verejnú alebo štátnu bezpečnosť. Eurojust má prístup k zápisom o osobách, na ktoré je vydaný zatykač na účely vydania a o svedkoch alebo osobách, ktoré boli predvolané pred súd. Osobné údaje môžu byť použité len na účely konkrétneho zápisu, na ktoré boli poskytnuté. Osobné údaje vložené do SIS na účely sledovania osôb sa môžu uchovať len na čas, potrebný na splnenie účelu, na ktorý boli poskytnuté a najviac na tri roky. Údaje o osobách podliehajúcich osobitnému sledovaniu z dôvodu hrozby, ktorú predstavujú pre verejnú alebo štátnu bezpečnosť sa musia vymazať po uplynutí jedného roka. Členské štáty musia prijať vnútroštátne predpisy, ktoré ustanovujú úroveň ochrany údajov najmenej na úrovni stanovenej v Dohovore Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z roku 1981 a odporúčanie Výboru ministrov z roku 1987, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore[10]. Schengenský dohovor neobsahuje mechanizmus preskúmania, zmluvné strany však môžu navrhovať zmeny a doplnenia tohto dohovoru. Zmenený a doplnený text musí byť schválený jednomyseľne a ratifikovaný národnými parlamentmi. SIS sa uplatňuje v plnom rozsahu v 22 členských štátoch, ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku a na Islande. Veľká Británia a Írsko sa zúčastňujú na policajnej spolupráci v rámci Schengenského dohovoru a SIS s výnimkou vyhľadávania občanov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na zozname osôb, ktorým bol zakázaný vstup. Cyprus podpísal Schengenský dohovor, ale ešte ho neuplatňuje. Lichtenštajnsko bude dohovor uplatňovať od roku 2010, Bulharsko a Rumunsko od roku 2011. Vyhľadávanie v SIS prinesie „zhodu“ ak podrobnosti o hľadanej osobe alebo predmete súhlasia s existujúcim zápisom. Na základe „zhody“ môžu orgány presadzovania práva prostredníctvom siete útvarov SIRENE žiadať o dodatočné informácie o subjektoch zápisov[11].

Pri vstupe nových členských štátov do schengenského priestoru zodpovedajúcim spôsobom narástla veľkosť databázy SIS. V období od januára 2008 do januára 2010 celkový počet zápisov v SIS narástol z 22,9 na 31,6 milióna[12]. Keďže takýto nárast v objeme dát a zmeny užívateľských potrieb boli predpokladané, členské štáty v roku 2001 rozhodli o vyvinutí Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), pričom táto úloha bola zverená Komisii[13]. Účelom SIS II, ktorý sa v súčasnosti vyvíja, je zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom rozšírenia funkcií systému prvej generácie, a zároveň uľahčiť pohyb osôb s použitím informácií oznámených prostredníctvom tohto systému. Okrem pôvodných kategórií údajov, ktoré obsahuje systém prvej generácie, bude nový systém schopný zvládnuť odtlačky prstov, fotografie, kópie európskeho zatýkacieho rozkazu, opatrenia na ochranu záujmov osôb, ktorých totožnosť bola zneužitá a prepojenia medzi zápismi. SIS II napríklad umožní prepojenie zápisov v súvislosti s osobou, ktorá je hľadaná za únos, unesenou osobou a vozidlom použitým na tento trestný čin. Prístupové práva a pravidlá uchovávania sú identické s tými, ktoré sa vzťahujú na systém prvej generácie. Osobné údaje môžu byť použité len na účely konkrétneho zápisu, na ktoré boli poskytnuté. Osobné údaje v SIS II musia byť spracované v súlade s osobitnými ustanoveniami, ktoré sú uvedené v základných právnych predpisoch, spravujúcich tento systém [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutie Rady 2007/533/SVV], ktoré objasňujú princípy stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS, ako aj v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001, Dohovorom Rady Európy č. 108 a Odporúčaním pre rezort polície[14]. SIS II bude pracovať na s-TESTA, zabezpečenej dátovej komunikačnej sieti Komisie[15]. Po spustení sa tento systém bude používať vo všetkých členských štátoch EÚ, vo Švajčiarsku, Lichtenštajnsku, Nórsku a na Islande[16]. Od Komisie sa žiada, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila do konca každého šesťmesačného obdobia správu, ktorá sa týka pokroku vo vývoji SIS II a možného prechodu zo systému SIS prvej generácie[17].

Vývoj systému EURODAC má pôvod v odstránení vnútorných hraníc, vďaka čomu bolo potrebné vytvoriť jasné pravidlá spracovania žiadostí o azyl. EURODAC je centralizovaný, automatizovaný identifikačný systém, ktorý obsahuje údaje o odtlačkoch prstov niektorých občanov tretích krajín. Účelom systému, ktorý je v prevádzke od januára 2003, je pomôcť pri určení, ktorý členský štát by podľa Dublinského nariadenia mal byť zodpovedný za posúdenie určitej žiadosti o azyl[18]. Osobám vo veku 14 a viac rokov, ktoré požiadajú o azyl v členskom štáte, sa automaticky odoberú odtlačky prstov, rovnako ako občanom tretích krajín, zadržaným v súvislosti s nezákonným prekračovaním vonkajších hraníc. Prostredníctvom porovnania odtlačkov prstov osoby so záznamami v systéme EURODAC sa národné orgány snažia zistiť, kde osoba mohla podať žiadosť o azyl, alebo kde po prvýkrát vstúpila do Európskej únie. Orgány tiež môžu porovnať záznamy v systéme EURODAC s odtlačkami prstov občanov tretích krajín, ktorí sa na území štátu zdržiavajú ilegálne. Členské štáty musia uviesť zoznam orgánov s prístupom do tejto databázy, ktorý všeobecne zahŕňa azylové a migračné úrady, pohraničnú políciu a políciu. Členské štáty vkladajú príslušné informácie prostredníctvom národných prístupových bodov. Osobné údaje v systéme EURODAC môžu byť použité len na uľahčenie vykonávania Dublinského nariadenia. Akékoľvek iné použitie sa trestá. Odtlačky žiadateľov o azyl sa uchovávajú 10 rokov. Odtlačky ilegálnych migrantov sa uchovávajú dva roky. Záznamy žiadateľov o azyl sa vymažú, keď získajú občianstvo členského štátu. Záznamy ilegálnych migrantov sa vymažú, keď získajú povolenie na pobyt, občianstvo, alebo opustia územie členských štátov. Na spracovanie osobných údajov v rámci tohto nástroja sa vzťahuje smernica 95/46/ES[19].EURODAC funguje na sieti Komisie s-TESTA a používa sa vo všetkých členských štátoch, ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku a na Islande. Očakáva sa uzatvorenie dohody, ktorá umožní Lichtenštajnsku pripojiť sa k systému. Od Komisie sa vyžaduje, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila každý rok správu o prevádzke centrálnej jednotky systému EURODAC.

Bezprostredne po útokoch z 11. septembra 2001 sa členské štáty rozhodli urýchliť vykonávanie spoločnej vízovej politiky prostredníctvom vytvorenia spôsobu výmeny informácií o krátkodobých vízach[20]. Odstránenie vnútorných hraníc tiež uľahčilo zneužívanie vízových režimov členských štátov. Cieľom vízového informačného systému (VIS) je riešiť obe tieto otázky. Jeho účelom je pomôcť pri vykonávaní spoločnej vízovej politiky prostredníctvom uľahčenia preskúmania žiadostí o víza a kontrol na vonkajších hraniciach, pričom súčasne prispieva k prevencii hrozieb vnútornej bezpečnosti členských štátov[21]. Vízový informačný systém bude fungovať ako centralizovaný informačný systém, ktorý pozostáva z národnej zložky v každom zúčastnenom štáte a centra technickej podpory vo Francúzsku. V rámci vízového informačného systému sa bude používať systém biometrickej identifikácie na zaistenie spoľahlivého porovnania odtlačkov prstov a overenie totožnosti držiteľov víz na vonkajších hraniciach. Bude tiež obsahovať údaje o žiadostiach o víza, fotografie, odtlačky prstov, súvisiace rozhodnutia orgánov udeľujúcich víza a súvislosti s ostatnými žiadosťami. Do tejto databázy budú mať prístup orgány udeľujúce víza, azylové a imigračné orgány, ako aj orgány hraničnej kontroly na účely kontroly totožnosti držiteľov víz a ich pravosti. Polícia a Europol môžu systém použiť na účely prevencie a boja proti terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti[22]. Súbory so žiadosťami môžu byť uchovávané päť rokov. Osobné údaje vo VIS musia byť spracúvané v súlade s osobitnými ustanoveniami, ktoré sú uvedené v základných právnych nástrojoch, spravujúcich tento systém [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2006 a rozhodnutie Rady 2008/633/SVV], ktoré dopĺňajú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001, rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, Dohovoru Rady Európy č. 108, jeho Dodatkového protokolu č. 181 a Odporúčania pre rezort polície[23]. Vízový informačný systém sa bude používať v každom členskom štáte (okrem Veľkej Británie a Írska), ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku a na Islande. Systém bude pracovať na s-TESTA, dátovej komunikačnej siete Komisie. Komisia bude tento systém hodnotiť tri roky po jeho spustení a následne každé štyri roky.

Na základe španielskej iniciatívy Rada v roku 2004 prijala smernicu, ktorá upravuje prenos vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API) od leteckých dopravcov orgánom hraničnej kontroly[24]. Účelom tohto nástroja je zlepšenie hraničných kontrol a boj proti ilegálnej migrácii. Leteckí dopravcovia musia na požiadanie uvedeným orgánom oznámiť meno, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, miesto vstupu na palubu a hraničný priechod, cez ktorý vstupujú na územie členských štátov pasažierov cestujúcich do EÚ z tretích krajín. Takéto osobné údaje sa zvyčajne získajú zo strojovo snímateľnej časti pasov cestujúcich a poskytnú sa orgánom po dokončení odbavenia. Systém API funguje decentralizovaným spôsobom prostredníctvom zdieľania informácií medzi súkromnými užívateľmi a verejnými orgánmi. V rámci tohto nástroja nemôžu byť API údaje zdieľané medzi členskými štátmi. Orgány presadzovania práva, iné ako orgány hraničnej kontroly, však môžu požiadať o prístup k týmto informáciám na účely presadzovania práva. Verejné orgány môžu použiť osobné údaje len na účely hraničnej kontroly a na boj proti ilegálnej migrácii, pričom tieto údaje musia byť spracúvané v súlade so smernicou 95/46/ES[25]. Tento nástroj, platný v celej EÚ, používa len niekoľko členských štátov. Komisia túto smernicu prehodnotí v roku 2011.

Dôležitá časť programu Komisie z roku 1992, ktorým sa k 31. decembru 1992 vytvoril vnútorný trh, sa týkala odstránenia kontrol a formalít v súvislosti s tovarmi, prepravovanými v rámci Spoločenstva[26]. Odstránením týchto postupov na vnútorných hraniciach sa zvýšilo riziko podvodov, čo malo za následok na jednej strane potrebu vytvorenia mechanizmu vzájomnej administratívnej spolupráce pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní činností, ktoré porušujú právne normy Spoločenstva v colnej a poľnohospodárskej oblasti. Na druhej strane si to vyžiadalo vytvorenie spolupráce v colných záležitostiach, ktorá má za cieľ umožniť odhaľovanie a stíhanie porušení vnútroštátnych colných predpisov, a to najmä rozšírením cezhraničnej výmeny informácií. Cieľom dohovoru Neapol II o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami je umožniť vnútroštátnym colným správam predísť a odhaliť porušenie ustanovení vnútroštátnych colných predpisov a pomôcť im pri stíhaní a trestaní prípadov porušenia vnútroštátnych colných predpisov a predpisov Spoločenstva[27] bez toho, aby bola dotknutá právomoc Spoločenstva v oblasti colnej únie[28]. V rámci tohto nástroja žiadajú centrálne koordinačné jednotky písomne partnerské miesta v iných členských štátoch o pomoc pri vyšetrovaní v súvislosti s porušením vnútroštátnych colných predpisov a predpisov Spoločenstva. Tieto jednotky môžu osobné údaje spracovať len na účely, ktoré sa uvádzajú v dohovore Neapol II. Môžu takéto informácie poskytnúť vnútroštátnym colným orgánom, vyšetrovacím orgánom, justičným orgánom a iným orgánom, so súhlasom poskytujúceho členského štátu. Údaje sa môžu uchovávať len tak dlho, ako je to potrebné na splnenie účelu, na ktorý boli poskytnuté. Osobné údaje v prijímajúcom členskom štáte podliehajú ochrane aspoň na úrovni ochrany v poskytujúcom členskom štáte a spracovanie údajov musí byť v súlade s ustanoveniami smernice 95/46/ES a Dohovoru Rady Európy č. 108[29]. Dohovor Neapol II ratifikovali všetky členské štáty. Môžu podať navrhnúť zmenu a doplnenie tohto dohovoru, následne musí byť zmenený text prijatý Radou ministrov a ratifikovaný členskými štátmi.

Ako doplnok k dohovoru Neapol II sa dohovorom o CIS zavádza Colný informačný systém (CIS), ktorý slúži na pomoc pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní závažných porušení vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom rýchleho šírenia informácií, čím sa zvyšuje účinnosť spolupráce medzi colnými orgánmi členských štátov[30]. Informačný systém CIS je centralizovaný, spravuje ho Komisia, a je prístupný prostredníctvom terminálov v každom členskom štáte a v Komisii, Europole a Eurojuste. Obsahuje osobné údaje s ohľadom na komodity, spôsoby dopravy, podniky, osoby a zadržané alebo zabavené tovary a hotovosť. Osobné údaje zahŕňajú mená a prezývky, dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť, pohlavie, fyzické črty, doklady totožnosti, adresy, záznamy o násilných činoch, dôvod vloženia údajov do CIS, navrhované opatrenia a údaje o evidencii dopravných prostriedkov. V prípade zadržaných alebo zabavených tovarov a hotovosti sa do CIS môžu vložiť len osobné údaje a adresa. Tieto informácie sa môžu použiť len na účely zistenia, oznámenia alebo vykonania osobitných inšpekcií alebo cielených kontrol osôb podozrivých z porušenia právnych predpisov v oblasti colníctva a poľnohospodárstva, s ohľadom na strategické alebo operačné analýzy. Do systému CIS majú prístup vnútroštátne orgány z colnej, daňovej, poľnohospodárskej oblasti, oblasti verejného zdravia a policajné orgány[31]. Pri spracúvaní osobných údajov sa musia dodržiavať osobitné pravidlá stanovené dohovorom o CIS a ustanovenia smernice 95/46/ES, nariadenia (ES) č. 45/2001, Dohovoru Rady Európy č. 108, Dodatkového protokolu č. 181 a Odporúčania pre rezort polície[32]. Osobné údaje sa z CIS môžu kopírovať len na spracovanie v systémoch, určených na riadenie rizika alebo operačné analýzy, do ktorých majú prístup len analytici určení členskými štátmi. Osobné údaje kopírované z CIS sa môžu uchovávať len na čas potrebný na splnenie účelu, na ktorý boli okopírované a najviac 10 rokov. V rámci CIS bola zavedená aj identifikačná databáza colných spisov (FIDE) určená na pomoc pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní závažných porušení vnútroštátnych právnych predpisov[33]. FIDE umožňuje vnútroštátnym orgánom, ktoré sú zodpovedné za vyšetrovanie v colných záležitostiach, pri začatí vyšetrovania identifikovať iné orgány, ktoré danú osobu alebo podnik mohli vyšetrovať. Tieto orgány môžu do FIDE vkladať údaje z vyšetrovaní, vrátane osobných údajov vyšetrovaných osôb a obchodné meno, identifikačné číslo DPH a adresu vyšetrovaných podnikov. Údaje získané z vyšetrovaní, pri ktorých nebol zistený colný podvod, sa môžu uchovávať najviac tri roky. Údaje získané z vyšetrovaní, pri ktorých colný podvod zistený bol, sa môžu uchovávať najviac šesť rokov. Údaje z vyšetrovaní, pri ktorých bol udelený trest alebo pokuta, sa môžu uchovávať najviac 10 rokov. CIS a FIDE používajú spoločnú komunikačnú sieť, spoločné systémové sieťové rozhranie alebo bezpečný prístup cez internet poskytovaný Komisiou. CIS je platný vo všetkých členských štátoch. Komisia v spolupráci s členskými štátmi podáva každý rok Európskemu parlamentu a Rade správu o činnosti CIS.

Nástroje EÚ určené na prevenciu a boj proti terorizmu a iným formám závažnej cezhraničnej trestnej činnosti

V dôsledku teroristických útokov v Madride v roku 2004 vzniklo na úrovni EÚ niekoľko nových iniciatív. Komisia v roku 2005 na žiadosť Európskej rady predložila návrh nástroja, ktorý upravuje výmenu informácií na základe zásady dostupnosti[34]. Namiesto podporenia tohto nástroja Rada v roku 2006 prijala švédsku iniciatívu , ktorá zjednodušuje zdieľanie akýchkoľvek existujúcich informácií a spravodajských informácií o trestnej činnosti, ktoré môžu byť potrebné na vyšetrovanie trestnej činnosti alebo spravodajské operácie v súvislosti s trestnými činmi[35]. Tento nástroj sa zakladá na princípe „rovnocenného prístupu“, podľa ktorého by podmienky uplatňované na cezhraničnú výmenu údajov nemali byť prísnejšie ako tie, ktoré upravujú prístup na vnútroštátnej úrovni. Švédska iniciatíva má decentralizovaný charakter a umožňuje polícii, colným orgánom a ktorémukoľvek inému orgánu s právomocou vyšetrovať trestné činy (s výnimkou spravodajských služieb, ktoré zvyčajne spravujú spravodajské informácie v súvislosti s národnou alebo štátnou bezpečnosťou) zdieľať informácie a spravodajské informácie v súvislosti s trestnou činnosťou s ich partnerskými miestami v celej EÚ. Členské štáty musia určiť národné kontaktné body, ktoré spracujú naliehavé žiadosti o informácie. Toto opatrenie stanovuje jasné časové lehoty pre výmenu informácií a od členských štátov vyžaduje, aby pri žiadosti o údaje vyplnili formulár. Od členských štátov sa žiada, aby na žiadosti o informácie a spravodajské informácie v urgentných prípadoch odpovedali do 8 hodín, do jedného týždňa v prípadoch, ktoré nie sú naliehavé a do dvoch týždňov vo všetkých ostatných prípadoch. Použitie informácií a spravodajských informácií získaných prostredníctvom tohto nástroja je predmetom úpravy vnútroštátnych noriem o ochrane údajov, pričom členské štáty nemôžu zaobchádzať s informáciami získanými na vnútroštátnej úrovni odlišne ako s informáciami z iných členských štátov. Členský štát, ktorý informácie poskytol, však môže stanoviť podmienky použitia informácií alebo spravodajských informácií v iných členských štátoch. Osobné údaje musia byť spracované v súlade s vnútroštátnymi normami o ochrane údajov, ako aj s Dohovorom Rady Európy č. 108, jeho Dodatkovým protokolom č. 181 a Odporúčaním pre rezort polície[36]. Celkom 12 z 31 krajín, ktoré podpísali toto opatrenie (vrátane členských štátov EÚ, ako aj Nórska, Islandu, Švajčiarska a Lichtenštajnska), prijalo vnútroštátne predpisy, ktorými sa opatrenie vykonáva. V piatich štátoch sa pravidelne vypĺňajú žiadosti o údaje. Len dva štáty však toto opatrenie používajú pravidelne na výmenu informácií[37]. Komisia musí do konca roku 2010 predložiť Rade hodnotiacu správu.

Základom prümského rozhodnutia je dohoda uzatvorená Nemeckom, Francúzskom, Španielskom, krajinami Beneluxu a Rakúskom v roku 2005 na posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a ilegálnej migrácii. V roku 2007 Nemecko, ktoré predsedalo Rade v reakcii na záujem viacerých členských štátov o pristúpenie k dohode, navrhlo transformovať ju na nástroj EÚ. Prümské rozhodnutie z roku 2008, ktoré sa má vykonať do augusta 2011, stanovuje pravidlá cezhraničnej výmeny DNA profilov, odtlačkov prstov, údajov o evidencii vozidiel a informácií o osobách, ktoré sú podozrivé z prípravy teroristických útokov[38]. Cieľom tohto rozhodnutia je posilniť prevenciu trestných činov, a to najmä terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj udržiavanie verejného poriadku v súvislosti s významnými udalosťami. Prümský systém funguje decentralizovaným spôsobom prepojením národných databáz DNA, odtlačkov prstov a údajov o evidencii vozidiel účastníckych štátov prostredníctvom národných kontaktných bodov. Kontaktné body vybavujú prichádzajúce a odchádzajúce žiadosti o cezhraničné porovnávanie profilov DNA, odtlačkov prstov a údajov o evidencii vozidiel prostredníctvom siete Komisie s-TESTA. Ich právomoci na prenos týchto údajov konečným užívateľom upravujú vnútroštátne predpisy. Od augusta 2011 bude porovnávanie údajov plne automatizované. Členské štáty však musia prejsť prísnym procesom hodnotenia (v rámci ktorého sa predovšetkým skúma splnenie technických požiadaviek a požiadaviek na ochranu údajov), aby získali autorizáciu na začatie automatizovaného zdieľania údajov. Osobné údaje sa v rámci tohto nástroja môžu vymieňať, len ak členské štáty zaručia ochranu údajov aspoň na úrovni Dohovoru Rady Európy z roku 1981, jeho Dodatkového protokolu č. 181 a Odporúčania pre rezort polície[39]. Rada o splnení tejto podmienky rozhodne jednomyseľne. Osobné údaje môžu byť použité len na účel, na ktorý boli poskytnuté. Použitie na iné účely si vyžaduje súhlas poskytujúceho členského štátu. Osoby sa tiež môžu obrátiť na vnútroštátnych úradníkov pre ochranu údajov, ktorí boli určení na základe smernice 95/46/ES, a vymáhať svoje práva v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Porovnanie profilov DNA a odtlačkov prstov sa vykoná na anonymnom princípe „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“, pričom orgány si budú môcť vyžiadať osobné údaje subjektu, len ak pôvodné vyhľadávanie prinieslo zhodu. Požiadavky o dodatočné informácie sa zvyčajne zasielajú prostredníctvom švédskej iniciatívy. Prümské rozhodnutie sa vykonáva v celej EÚ, pričom Nórsko a Island sa nachádzajú v procese pristúpenia k tomuto rozhodnutiu[40]. Komisia musí v roku 2012 predložiť Rade hodnotiacu správu.

Spojené kráľovstvo, Írsko, Švédsko a Francúzsko v reakcii na bombové útoky v Londýne v júli 2005 navrhli prijať nástroj EÚ, ktorý by harmonizoval vnútroštátne pravidlá v súvislosti s uchovávaním údajov. Na základe smernice o uchovávaní údajov z roku 2006 sú poskytovatelia telefónnych služieb a prístupu na internet povinní na účely vyšetrovania, odhaľovania a postihovania závažnej trestnej činnosti, uchovávať údaje o telekomunikačnej prevádzke a o polohe, ako aj údaje o účastníkoch (vrátane ich telefónneho čísla, IP adresy a identifikačných údajov mobilného prístroja)[41]. Smernica o uchovávaní údajov neupravuje prístup k údajom uchovávaným vnútroštátnymi orgánmi ani ich použitie. Jej rozsah výslovne vylučuje obsah elektronickej komunikácie. Inými slovami, odpočúvanie v rámci tohto nástroja nie je možné. Toto opatrenie ponecháva vymedzenie „závažnej trestnej činnosti“ na členských štátoch. Členské štáty tiež určujú, ktoré vnútroštátne orgány majú v jednotlivých prípadoch prístup k takýmto údajom, ako aj postupy a podmienky na udelenie prístupu k informáciám. Obdobia uchovania údajov sú rôzne, a majú trvanie od 6 do 24 mesiacov. Smernice 95/46/ES a 2002/58/ES upravujú ochranu osobných údajov v rámci tohto nástroja[42]. Šesť členských štátov toto opatrenie zatiaľ v plnej miere netransponovalo a ústavné súdy v Nemecku a Rumunsku vyhlásili vnútroštátne vykonávacie právne predpisy v týchto krajinách za protiústavné. Nemecký ústavný súd rozhodol, že pravidlá upravujúce prístup k údajom a ich použitie tak, ako sú uvedené vo vnútroštátnych právnych normách sú protiústavné[43]. Rumunský ústavný súd rozhodol, že samotné uchovávanie údajov je v rozpore s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach) a je preto protiústavné[44]. Komisia v súčasnosti tento nástroj hodnotí a koncom roka 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu.

Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) sa v súčasnosti vytvára na základe belgickej iniciatívy z roku 2004, ktorej snahou bolo zabrániť tomu, aby usvedčení sexuálni delikventi pracovali s deťmi v iných členských štátoch. Členské štáty v minulosti zdieľali informácie o usvedčených zločincoch na základe Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ale tento systém sa ukázal byť neefektívny[45]. Rada podnikla prvý krok k reforme prostredníctvom prijatia rozhodnutia Rady 2005/876/SVV, na základe ktorého každý členský štát musí vytvoriť centrálny orgán, ktorý bude pravidelne posielať informácie o odsúdeniach občanov, ktorí nemajú štátnu príslušnosť tohto štátu, do členských štátov, ktorých štátnymi príslušníkmi títo občania sú[46]. Tento nástroj tiež členským štátom po prvýkrát umožnil získať, pokiaľ to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, informácie o predchádzajúcich odsúdeniach ich štátnych príslušníkov v iných členských štátoch. Tieto informácie mohli získať po vyplnení štandardného formulára namiesto postupov vzájomnej právnej pomoci. V rokoch 2006 a 2007 Komisia predložila vyčerpávajúci legislatívny balík, ktorý pozostáva z troch nástrojov, rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV, podľa ktorého členské štáty musia zohľadniť predošlé odsúdenia v novom trestnom konaní, z rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov, a z rozhodnutia Rady 2009/316/SVV o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) ako technického prostriedku na výmenu informácií z registra trestov[47]. Účelom rámcových rozhodnutí Rady 2009/315/SVV a 2009/316/SVV, ktoré sa majú vykonať do apríla 2012, je ustanoviť spôsoby prenosu informácií, ktoré odsudzujúci členský štát musí poskytnúť ohľadne nového odsúdenia členskému štátu, ktorého je odsúdená osoba štátnym príslušníkom, povinnosti v súvislosti s uchovávaním a rámec pre počítačový systém výmeny informácií. Systém je decentralizovaný a prepája registre trestov členských štátov na sieti Komisie s-TESTA. Centrálne orgány si budú vymieňať údaje o nových odsúdeniach občanov a záznamy z registrov trestov. Údaje sú šifrované, štruktúrované podľa vopred určeného formátu a zahŕňajú osobné údaje, odsúdenie, rozsudok, trestný čin, ktorý bol podnetom na odsúdenie a ďalšie informácie (vrátane odtlačkov prstov, ak sú k dispozícii). Od apríla 2012 musia byť informácie z registra trestov poskytnuté na prebiehajúce trestné konania a zaslané justičným alebo príslušným administratívnym orgánom, ako napríklad orgánom oprávneným na preverovanie osôb zamestnaných na citlivých pracovných miestach alebo na preverovanie v súvislosti s vlastníctvom strelných zbraní. Osobné údaje poskytnuté na účely trestného konania môžu byť použité len na tento účel. Použitie na iné účely si vyžaduje súhlas poskytujúceho členského štátu. Spracovanie osobných údajov musí byť v súlade s osobitnými ustanoveniami rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV, ktoré zahŕňa ustanovenia rozhodnutia Rady 2005/876/SVV, ako aj v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV a Dohovorom Rady Európy č. 108[48]. Na akékoľvek spracovanie údajov inštitúciami s použitím ECRIS, napríklad na zaistenie bezpečnosti údajov, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001[49]. Tento legislatívny balík neobsahuje pravidlá uchovávania údajov, keďže ukladanie informácií v súvislosti s odsúdeniami za trestné činy upravujú vnútroštátne právne predpisy. Na pilotnom projekte sa v súčasnosti zúčastňuje pätnásť členských štátov, deväť začalo s elektronickou výmenou informácií z registrov trestov. Komisia musí Európskemu parlamentu a Rade predložiť dve hodnotiace správy o fungovaní tohto legislatívneho balíka. Rámcové rozhodnutie 2008/675/SVV sa musí preskúmať v roku 2011, rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV sa musí preskúmať v roku 2015. Od roku 2016 musí tiež Komisia uverejňovať pravidelné správy o prevádzke ECRIS.

Na základe fínskej iniciatívy Rada v roku 2000 prijala nástroj, ktorý upravuje výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami ( Financial Intelligence Units – FIU) členských štátov na účely boja proti praniu špinavých peňazí a neskôr proti financovaniu terorizmu[50]. FIU sa zvyčajne vytvárajú v rámci orgánov presadzovania práva, súdnych orgánov alebo administratívnych útvarov, ktoré podliehajú orgánom finančného dohľadu. Vyžaduje sa, aby zdieľali potrebné finančné údaje a údaje žiadané od vyšetrovacích orgánov vrátane podrobností o finančných transakciách s partnerskými orgánmi v EÚ, okrem prípadov, keď by poskytnutie informácií odporovalo záujmom fyzických alebo právnických osôb. Pokiaľ poskytujúci členský štát takéto použitie nezakáže, môžu byť informácie poskytnuté na účely analýzy alebo vyšetrovania prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu použité na vyšetrovanie trestnej činnosti alebo trestné stíhanie. Pri spracovaní osobných údajov sa musia dodržiavať ustanovenia rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, Dohovoru Rady Európy č. 108 a Odporúčania pre rezort polície[51]. V roku 2002 niekoľko členských štátov vytvorilo FIU.net, decentralizovanú sieťovú aplikáciu, ktorá slúži na spravovanie výmeny údajov medzi FIU a pracuje na sieti Komisie s-TESTA[52]. Členom tejto iniciatívy je dvadsať FIU. V súčasnosti sa rokuje o použití zabezpečenej aplikácie SIENA Europolu na prevádzku FIU.net[53]. Po zhodnotení dodržiavania tohto nástroja členskými štátmi Rada prostredníctvom tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí splnomocnila FIU na prijímanie, analýzu a šírenie správ o podozrivých transakciách v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu[54]. V rámci akčného plánu finančných služieb Komisia od roku 2009 hodnotí vykonávanie tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí[55].

V roku 2007 Rada v nadväznosti na iniciatívu predloženú Rakúskom, Belgickom a Fínskom prijala nástroj, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku (ARO) pri sledovaní a identifikovaní príjmov z trestnej činnosti[56]. Podobne ako finančné spravodajské jednotky, úrady pre vyhľadávanie majetku spolupracujú na decentralizovanom základe, aj keď bez pomoci online platformy. Vyžaduje sa, aby na výmenu informácií používali švédsku iniciatívu, pričom sa uvádzajú podrobnosti o predmetnom majetku, ako napríklad bankové účty, nehnuteľnosti a vozidlá, ako aj podrobnosti o hľadaných fyzických alebo právnických osobách, vrátane ich mena, adresy, dátumu narodenia a informácií o akcionároch alebo spoločnostiach. Použitie informácií získaných prostredníctvom tohto nástroja je predmetom úpravy vnútroštátnych noriem o ochrane údajov, pričom členské štáty nemôžu zaobchádzať s informáciami získanými na vnútroštátnej úrovni odlišne ako s informáciami z iných členských štátov. Pri spracovaní osobných údajov sa musia dodržiavať ustanovenia Dohovoru Rady Európy č. 108, Dodatkového protokolu č. 181 a Odporúčania pre rezort polície[57]. Do súčasnosti viac ako dvadsať členských štátov vytvorilo úrady pre vyhľadávanie majetku. S ohľadom na citlivosť vymieňaných údajov sa rokuje o použití zabezpečenej aplikácie Europolu SIENA na zdieľanie údajov medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku. V rámci pilotného projektu spusteného v máji 2010 začalo dvanásť úradov pre vyhľadávanie majetku používať aplikáciu SIENA na zdieľanie údajov relevantných pre sledovanie majetku. Komisia musí v roku 2010 predložiť Rade hodnotiacu správu.

V roku 2008 francúzske predsedníctvo Únie vyzvalo členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne platformy pre oznamovanie počítačovej kriminality a Europol, aby vytvoril európsku platformu pre oznamovanie počítačovej kriminality na účely zberu, analýzy a výmeny informácií o trestných činoch spáchaných na internete[58]. Občania môžu oznamovať vnútroštátnym platformám prípady nelegálneho obsahu alebo správania zistené na internete. Európska platforma na boj proti počítačovej kriminalite (European Cybercrime Platform – ECCP), ktorú spravuje Europol, by predstavovala informačné centrum, pričom by analyzovala a zdieľala s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva informácie o závažnej počítačovej kriminalite v rámci mandátu Europolu[59]. Do súčasnosti takmer všetky členské štáty vytvorili vnútroštátne platformy pre oznamovanie počítačovej kriminality. Europol pracuje na technickej implementácii platformy pre oznamovanie počítačovej kriminality a pravdepodobne čoskoro uvedie do prevádzky sieťovú aplikáciu SIENA na zlepšenie zdieľania údajov s vnútroštátnymi platformami. Pokiaľ sa takéto zdieľanie informácií týka spracovania osobných údajov Euro polom, musia sa dodržiavať osobitné ustanovenia uvedené v rozhodnutí o Europole (rozhodnutie Rady 2009/371/SVV), ako aj nariadenia (ES) č 45/2001, Dohovoru Rady Európy z roku 108, Dodatkového protokolu č. 181 a Odporúčania pre rezort polície[60]. Výmenu osobných údajov medzi členskými štátmi a Europolom upravuje rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV[61]. V súvislosti s platformami pre oznamovanie počítačovej kriminality neexistuje mechanizmus preskúmania, keďže chýba právny nástroj. Europol sa však už touto dôležitou oblasťou zaoberá a v budúcnosti bude o činnosti ECCP podávať správy vo svojej výročnej správe, ktorú predkladá na schválenie Rade a Európskemu parlamentu pre informáciu.

Agentúry a orgány EÚ s mandátom na pomoc členským štátom pri prevencii a boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti

Európsky policajný úrad (Europol), ktorý bol zriadený v roku 1995, začal činnosť v roku 1999 a stal sa agentúrou EÚ v januári 2010[62]. Jeho cieľom je podporovať členské štáty pri prevencii a boji proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti, ktorá má vplyv na dva alebo viac členských štátov. K jeho hlavným úlohám patrí zhromažďovanie, uchovávanie, spracovanie, analyzovanie a výmena informácií a spravodajských informácií, pomoc pri vyšetrovaniach, a poskytovanie spravodajských informácií a analytickej podpory členským štátom. Národná jednotka Europolu (Europol National Unit – ENU) je hlavným styčným orgánom medzi Europolom a členskými štátmi. Vedúci národných jednotiek Europolu sa pravidelne stretávajú, aby poskytovali Europolu pomoc v operatívnych otázkach. Na činnosť agentúry dohliada správna rada a riaditeľ. Medzi nástroje informačného riadenia Europolu patrí Informačný systém Europolu (Europol Information System – EIS), Analytické pracovné súbory (Analysis Work Files – AWF) a aplikácia SIENA na zdieľanie údajov. Informačný systém Europolu obsahuje osobné údaje, inter alia vrátane biometrických identifikačných znakov, odsúdení za trestné činy a prepojení na organizovaný zločin osôb podozrivých zo spáchania trestného činu v rámci mandátu Europolu. Prístup k týmto údajom majú národné jednotky Europolu, styční dôstojníci, oprávnení úradníci Europolu a riaditeľ. Analytické pracovné súbory, vytvorené na účely pomoci pri vyšetrovaní trestnej činnosti zahŕňajú údaje o osobách a akékoľvek iné informácie, ktoré sa národné jednotky Europolu rozhodnú do týchto súborov pridať. Prístup k týmto súborom majú styční dôstojníci, ale len analytici Europolu do nich môžu vkladať informácie. Pomocou indexačného systému môžu národné jednotky Europolu a styční dôstojníci overiť, či analytický pracovný súbor obsahuje informácie, ktoré by mohli ich členský štát zaujímať. Členské štáty v zvýšenej miere na zdieľanie citlivých údajov na účely vymáhania práva používajú aplikáciu Europolu SIENA. Europol môže na vykonanie svojich úloh spracovať informácie a spravodajské informácie vrátane osobných údajov. Členské štáty môžu informácie získané zo súborov Europolu použiť len na prevenciu a boj proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti. Akékoľvek obmedzenia použitia informácií poskytujúcim členským štátom sa vzťahujú aj na iných užívateľov, ktorý vyhľadajú takéto údaje zo súborov Europolu. Europol môže vymieňať osobné informácie s tretími krajinami, ktoré s Europolom uzatvorili operačné dohody a zaručujú príslušnú úroveň ochrany údajov. Europol môže údaje uchovávať tak dlho, ako je to na vykonávanie jeho úloh potrebné. Analytické pracovné súbory sa môžu uchovávať najviac tri roky, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky. Europol musí osobné údaje spracúvať v súlade s osobitnými ustanoveniami základného právneho nástroja (rozhodnutie Rady 2009/371/SVV) ako aj nariadenia (ES) č. 45/2001, Dohovoru Rady Európy č. 108, jeho Dodatkového protokolu č. 181 a Odporúčania pre rezort polície[63]. Na výmenu osobných údajov medzi členskými štátmi a Europolom sa vzťahujú ustanovenia rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV[64]. Spoločný dozorný orgán, ktorý tvoria členovia národných dozorných orgánov, dohliada na spracovanie osobných údajov Europolom, ako aj na prenos osobných údajov iným subjektom. Podáva pravidelné správy Európskemu parlamentu a Rade. Europol predkladá výročnú správu o činnosti na schválenie Rade a Európskemu parlamentu pre informáciu.

Okrem vplyvu na viacero uvedených nástrojov podnietili teroristické útoky z 11. septembra 2001 zriadenie Európskej jednotky pre justičnú spoluprácu (Eurojust) v roku 2002[65]. Eurojust je orgánom EÚ, ktorého cieľom je zlepšiť koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní v členských štátoch a posilniť spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Do je pôsobnosti patria rovnaké druhy trestnej činnosti ako v prípade Europolu. Kolégium Eurojustu tvorí 27 národných členov, ktorí na účely plnenia svojich úloh majú prístup k osobným údajom podozrivých a usvedčených osôb v rámci mandátu Eurojustu. Tieto údaje môžu okrem iného obsahovať osobné údaje, kontaktné údaje, údaje o evidencii vozidiel, profily DNA, fotografie, odtlačky prstov, ako aj údaje o telekomunikačnej prevádzke, polohe a užívateľoch získané od poskytovateľov telekomunikačných služieb. Od členských štátov sa očakáva, že budú takéto informácie s Eurojustom zdieľať na účely vykonávania jeho úloh. Všetky osobné údaje, ktoré súvisia s prípadom, sa musia vložiť do automatizovaného systému správy prípadov, ktorý pracuje na základe siete Komisie s-TESTA. Pomocou indexového systému sa ukladajú osobné údaje a iné údaje, ktoré súvisia s prebiehajúcim vyšetrovaním. Eurojust môže na účely plnenia svojich úloh spracovať osobné údaje, ale pri týchto činnostiach sa musí zaručiť ochrana údajov aspoň na úrovni, ktorá je stanovená v Dohovore Rady Európy č. 108, jeho Dodatkového protokolu č. 181 a Odporúčania pre rezort polície. Na výmenu osobných údajov medzi členskými štátmi a Eurojustom sa vzťahujú ustanovenia rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV[66]. Eurojust môže vymieňať osobné údaje s vnútroštátnymi orgánmi a tretími krajinami, s ktorými uzatvoril dohodu, za predpokladu, že národný člen, ktorý poskytol údaje, takýto transfer schválil, a tretia krajina zaručí patričnú úroveň ochrany osobných údajov. Osobné údaje sa môžu uchovať tak dlho, ako je to na splnenie cieľov Eurojustu potrebné, ale po uzatvorení prípadu sa musia vymazať. Členské štáty musia zmenený a doplnený právny základ Eurojustu vykonať do júna 2011. Komisia do júna 2014 preskúma a prípadne navrhne zmeny, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s výmenou informácií medzi národnými členmi Eurojustu. Do júna 2013 Eurojust predloží Rade a Komisii správu o skúsenostiach s poskytnutím prístupu do systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty môžu na základe toho prehodnotiť prístupové práva. Spoločný dozorný orgán, ktorý tvoria sudcovia nominovaní členskými štátmi, monitoruje spracovanie osobných údajov Eurojustom a podáva Rade výročnú správu. Predseda kolégia predkladá Rade výročnú správu o činnosti Eurojustu, ktorú Rada zasiela Európskemu parlamentu.

Medzinárodné dohody určené na prevenciu a boj proti terorizmu a iným formám závažnej nadnárodnej trestnej činnosti

V dôsledku teroristických útokov z 11. septembra 2001 prijali Spojené štáty právne normy, na základe ktorých sa od leteckých prepravcov prevádzkujúcich lety do alebo z USA, alebo cez územie krajiny vyžaduje poskytnutie osobných záznamov o cestujúcich (PNR) uložených v automatických rezervačných systémoch prepravcov. Krátko po USA sa Kanada a Austrália rozhodli urobiť rovnaký krok. Keďže príslušné právne predpisy EÚ vyžadujú zhodnotenie úrovne ochrany údajov, ktoré zaručujú tretie krajiny, Komisia prevzala túto úlohu a vyjednala dohody o PNR s týmito krajinami[67]. Dohodu s USA Komisia podpísala v júli 2007, s Austráliou v júni 2008 a dohodu o API/PNR s Kanadou v októbri 2005[68]. Dohody s USA a Austráliou sú predbežne uplatniteľné, zatiaľ čo dohoda s Kanadou zostáva v platnosti napriek tomu, že v septembri 2009 vypršala platnosť rozhodnutia Komisie o primeranosti v súvislosti s normami na ochranu údajov v Kanade[69]. Európsky parlament zaujal k obsahu dohôd kritické stanovisko a vyzval Komisiu, aby znovu prerokovala všetky tri dohody na základe jasného súboru zásad[70]. Osobné záznamy o cestujúcich, ktoré sa zasielajú v predstihu pred odletom, pomáhajú orgánom presadzovania práva vykonať kontrolu cestujúcich s ohľadom na možné spojenia s terorizmom a inými formami závažnej trestnej činnosti. Preto je účelom dohôd prevencia a boj proti terorizmu a iným formám závažnej nadnárodnej trestnej činnosti. Výmenou za PNR údaje z EÚ zdieľa Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA (Department of Homeland Security – DHS) s orgánmi presadzovania práva v EÚ, Europolom a Eurojustom „spravodajské stopy“, ktoré sú výsledkom analýzy osobných záznamov o cestujúcich. Kanada a USA sa v príslušných dohodách zaviazali spolupracovať pri vytváraní systému osobných záznamov o cestujúcich v EÚ. Dohody s USA a Austráliou obsahujú 19 kategórií údajov vrátane osobných údajov, údajov o rezervácii, platbe a dodatočných informácií. Dohoda s Kanadou obsahuje 25 podobných položiek o údajoch. Dodatočné informácie inter alia zahŕňajú údaje o jednocestných letenkách, „standby“ letenkách a údaje o pasažieroch, ktorí na let nenastúpili. Dohoda s USA tiež za výnimočných okolností umožňuje použitie citlivých informácií. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA môže takéto informácie spracovať, ak je v ohrození život subjektu údajov alebo iných osôb, musia sa však vymazať do 30 dní. Osobné záznamy o cestujúcich sa zasielajú skupine centrálnych jednotiek v rámci ministerstva vnútornej bezpečnosti, Kanadskej agentúry pohraničnej služby a Austrálskej colnej správy, ktoré môžu tieto údaje poskytnúť iným vnútroštátnym orgánom zodpovedným za presadzovanie práva alebo boj proti terorizmu. Na základe dohody s USA ministerstvo vnútornej bezpečnosti očakáva, že úroveň ochrany údajov, ktorú musí uplatňovať na spracovanie osobných záznamov o cestujúcich s pôvodom v EÚ „nebude prísnejšia“ ako úroveň, ktorú uplatňujú orgány v EÚ vo vnútroštátnych systémoch osobných záznamov o cestujúcich. Ak sa tento predpoklad nesplní, môže pozastaviť vykonávanie niektorých častí dohody. Podľa stanoviska EÚ Kanada a Austrália poskytujú „primeranú“ úroveň ochrany osobných záznamov o cestujúcich s pôvodom v EÚ, pokiaľ splnia podmienky ustanovené v príslušných dohodách. V USA sa PNR údaje s pôvodom v EÚ uchovávajú sedem rokov v aktívnej databáze a ďalších osem rokov v neaktívnej databáze. V Austrálii sú v aktívnej databáze uložené 3,5 roka a následne v neaktívnej databáze dva roky. V obidvoch krajinách je neaktívna databáza prístupná len na základe osobitného povolenia. V Kanade sa údaje uchovávajú 3,5 roka, pričom sa informácie po 72 hodinách anonymizujú. Vo všetkých dohodách sa ustanovuje pravidelné preskúmanie, pričom dohoda s Kanadou a Austráliou tiež obsahuje doložku o ukončení platnosti. V EÚ má PNR systém len Veľká Británia. Francúzsko, Dánsko, Belgicko, Švédsko a Holandsko buď prijali príslušné právne predpisy, alebo v súčasnosti testujú použitie osobných záznamov o cestujúcich pri príprave vytvorenia PNR systémov. Niekoľko ďalších členských štátov uvažuje o vytvorení PNR systémov a všetky členské štáty používajú v jednotlivých prípadoch osobných záznamov o cestujúcich na účely presadzovania práva.

V dôsledku útokov z 11. septembra 2001 Ministerstvo financií USA vyvinulo Program na sledovanie financovania terorizmu (Terrorist Finance Tracking Program – TFTP) na identifikáciu, sledovanie a stíhanie teroristov a osôb, ktoré ich finančne podporujú. V rámci TFTP požiadalo, prostredníctvom administratívnych príkazov na poskytnutie informácií, Ministerstvo financií USA pobočku belgickej spoločnosti v USA o zaslanie obmedzených súborov údajov obsiahnutých vo finančných správach prenesených prostredníctvom siete spoločnosti. V januári 2010 táto spoločnosť zmenila sieťovú architektúru, čím sa o viac ako polovicu znížil objem údajov v jurisdikcii USA, ktoré zvyčajne podliehajú príkazom na poskytnutie informácií ministerstva financií. Predsedníctvo Rady Európskej únie a vláda USA v novembri 2009 podpísali predbežnú dohodu o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z EÚ do USA na účely TFTP, ktorú Európsky parlament nepodporil[71]. Na základe nového mandátu Európska komisia vyjednala návrh novej dohody s USA a 18. júna 2010 predložila Rade návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu (dohoda medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu)[72]. Európsky parlament schválil uzatvorenie dohody 8. júla 2010[73]. Očakáva sa, že Rada prijme rozhodnutie o uzatvorení dohody, na základe ktorého nadobudne dohoda platnosť prostredníctvom výmeny listov medzi zmluvnými stranami. Účelom dohody je prevencia, vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie terorizmu alebo jeho financovania. Dohoda zaväzuje určených poskytovateľov služieb týkajúcich sa finančných správ poskytovať Ministerstvu financií USA súbory údajov obsiahnuté vo finančných správach, ktoré inter alia obsahujú meno, číslo účtu, adresu a identifikačné číslo odosielateľa a príjemcu(-ov) finančných transakcií. Ministerstvo financií môže takéto údaje vyhľadávať len na účely TFTP a len ak má dôvod veriť, že identifikovaná osoba má súvislosť s terorizmom alebo jeho financovaním. Hĺbková analýza údajov a prenos údajov, ktoré súvisia s transakciami v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách sú zakázané. USA poskytujú členským štátom EÚ, Europolu a Eurojustu „spravodajské stopy“ s ohľadom na možné teroristické úklady v EÚ a bude Únii pomáhať pri vytvorení systému rovnocenného s TFTP. Ak EÚ takýto program vytvorí, zmluvné strany môžu prispôsobiť podmienky tejto dohody. Pred prenosom akýchkoľvek informácií musí byť každá žiadosť o informácie zo strany USA preverená Europolom, aby sa zabezpečilo, že spĺňa podmienky stanovené v tejto dohode. Informácie získané z finančných správ sa môžu uchovať tak dlho, ako je potrebné na konkrétne vyšetrovanie alebo stíhanie. Neextrahované údaje sa môžu uchovať najviac 5 rokov. Pokiaľ je to potrebné na vyšetrovanie, prevenciu alebo stíhanie terorizmu alebo jeho financovania, Ministerstvo financií môže orgánom presadzovania práva, zodpovedným za verejnú bezpečnosť alebo boj proti terorizmu v USA, členským štátom EÚ, Europolu alebo Eurojustu poskytnúť akékoľvek osobné údaje získané z finančných správ. Môže tiež s tretími krajinami zdieľať akékoľvek spravodajské stopy v súvislosti s občanmi EÚ a osobami s trvalým pobytom, za predpokladu, že príslušný členský štát poskytne súhlas s poskytnutím informácií. Dodržiavanie prísneho obmedzenia účelu dohody na boj proti terorizmu a iných záruk podlieha monitorovaniu nezávislými pozorovateľmi a osobou, ktorú vymenuje Komisia. Trvanie dohody je päť rokov a môže byť ukončená alebo pozastavená obidvomi zmluvnými stranami. Hodnotiaca skupina EÚ, ktorú vedie Komisia a tvoria zástupcovia dvoch orgánov zodpovedných za ochranu údajov a právny expert túto dohodu preskúma šesť mesiacov po nadobudnutí platnosti, pričom bude hodnotiť najmä vykonávanie ustanovení o obmedzení účelu a o proporcionalite zmluvnými stranami a súlad s povinnosťami na ochranu údajov. Komisia predloží hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade.

Iniciatívy v rámci Akčného plánu na implementáciu Štokholmského programu

Legislatívne návrhy, ktoré má predložiť Komisia

V Štokholmskom programe Európska rada vyzvala Komisiu, aby predložila tri návrhy priamo súvisiace s týmto oznámením, a to návrh PNR systému pre EÚ slúžiaci na prevenciu, odhaľovanie a stíhanie terorizmu a závažnej trestnej činnosti, systém vstupu/výstupu, a program registrovaných cestujúcich. Európska rada zdôraznila, že dva posledne menované návrhy by mali byť predložené „čo najskôr“. Komisie začlenila všetky tri požiadavky do Akčného plánu na implementáciu Štokholmského programu[74]. Cieľom Komisie bude teraz vykonať tieto požiadavky a v budúcnosti vyhodnotiť tieto nástroje na základe princípov tvorby politiky vymedzených v oddiele 4.

V novembri 2007 Komisia predložila návrh rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva[75]. Rada túto iniciatívu podporila a návrh bol následne upravený, aby zohľadňoval zmeny navrhnuté Európskym parlamentom a stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy návrh zanikol. Ako sa uvádza v Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu Komisia v súčasnosti pripravuje balík v súvislosti s osobnými záznamami o cestujúcich , ktorý pozostáva z oznámenia o vonkajšej stratégii EÚ v súvislosti s PNR, ktoré ustanovuje hlavné princípy, podľa ktorých sa budú vyjednávať dohody s tretími krajinami, ďalej zo smernice pre opätovné prerokovanie dohôd o PNR s USA a Austráliou a napokon zo smernice pre rokovanie o novej dohode s Kanadou. Komisia tiež pripravuje nový návrh PNR systému pre EÚ.

Komisia v roku 2008 pripravila niekoľko návrhov na vytvorenie systému integrovaného riadenia hraníc v EÚ, pričom by sa uľahčilo cestovanie pre občanov tretích krajín a posilnila vnútorná bezpečnosť[76]. Komisia navrhla zavedenie systému vstupu/výstupu (Entry/Exit System – EES) pre občanov tretích krajín, ktorí do EÚ vstupujú na pobyt kratší ako tri mesiace, keďže osoby, ktoré prekračujú povolenú dĺžku pobytu predstavovali najväčšiu skupinu ilegálnych migrantov v EÚ. Tento systém by zaznamenal čas a miesto vstupu a dĺžku povoleného pobytu a prenášal automatizované zápisy príslušným orgánom, ktoré by identifikovali osoby prekračujúce povolenú dĺžku pobytu. Systém by bol založený na overovaní biometrických údajov a používal rovnaký systém biometrickej identifikácie a prevádzkové vybavenie ako SIS II a VIS. Komisia v súčasnosti pripravuje posúdenie vplyvu a bude sa usilovať predložiť legislatívny návrh v roku 2011, ako sa uvádza v Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu.

Program registrovaných cestujúcich (Registered Travellers Programme – RTP) bol tretím návrhom, ktorý sa má posúdiť[77]. Tento program by niektorým skupinám často cestujúcich osôb z tretích krajín umožnil vstup do EÚ na základe príslušnej predbežnej kontroly, pričom by sa použili zjednodušené hraničné kontroly prostredníctvom automatizovaných brán. Program RTP by tiež bol založený na overovaní totožnosti prostredníctvom použitia biometrických údajov a umožnil by postupný presun od súčasnej všeobecnej kontroly na hraniciach ku kontrole založenej na individuálnom riziku. Komisia pripravila posúdenie vplyvu a v súlade s Akčným plánom na implementáciu Štokholmského programu predpokladá predloženie legislatívneho návrhu v roku 2011.

Iniciatívy, ktoré má preskúmať Komisia

V Štokholmskom programe Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala tri návrhy priamo súvisiace s týmto oznámením: možnosti sledovania financovania terorizmu v rámci EÚ, možnosť a užitočnosť vyvinutia európskeho systému pre cestovné povolenia a potrebu a pridanú hodnotu zriadenia Európskeho systému policajných záznamov. Komisia tiež tieto iniciatívy začlenila do Akčného plánu na implementáciu Štokholmského programu. Teraz posúdi ich uskutočniteľnosť a rozhodne, či a ako postupovať v otázke týchto iniciatív na základe princípov tvorby politiky vymedzených v oddiele 4.

V dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu sa Európska komisia vyzýva, aby pripravila štúdiu o možnom zavedení programu na sledovanie financovania terorizmu v EÚ , rovnocenného s TFTP systémom v USA, ktorý by umožnil cielenejší prenos údajov z EÚ do USA. V návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení tejto dohody sa tiež Komisia vyzýva, aby najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti dohody predložila Európskemu parlamentu a Rade právny a technický rámec pre extrakciu údajov na území EÚ[78]. Do troch rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody Komisia predloží správu o pokroku pri vývoji rovnocenného systému v EÚ. EÚ môže rozhodnúť o vypovedaní dohody, ak sa takýto systém nevytvorí do piatich rokov od nadobudnutia platnosti dohody. Na základe dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými sa USA tiež zaviazali spolupracovať s EÚ a poskytnúť pomoc a poradenstvo v prípade, že sa Únia rozhodne takýto systém zaviesť. Komisia začala uvažovať o praktických dôsledkoch tohto úsilia na ochranu údajov a zdroje, bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek prípadné rozhodnutie. Ako sa uvádza v Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu, Komisia sa bude usilovať o predloženie oznámenia o uskutočniteľnosti zavedenia programu na sledovanie financovania terorizmu v EÚ (EÚ TFTP) v roku 2011.

V oznámení o integrovanom riadení hraníc z roku 2008 Komisia navrhla možnosť vytvorenia elektronického systému cestovných povolení (Electronic System of Travel Authorisation – ESTA ) pre občanov tretích krajín bez vízovej povinnosti[79]. V rámci tohto programu by sa od oprávnených občanov tretích krajín žiadalo podanie elektronickej prihlášky pred vycestovaním, ktorá by obsahovala osobné údaje, údaje o pase a podrobnosti o ceste. V porovnaní s postupom na udelenie víz by systém ESTA ponúkol rýchlejší a jednoduchší spôsob overenia, či osoba spĺňa podmienky potrebné na vstup. Komisia v súčasnosti skúma výhody, nevýhody a praktické dôsledky zavedenia systému ESTA. Ako sa uvádza v Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu, cieľom Komisie je v roku 2011 predložiť oznámenie o uskutočniteľnosti zavedenia takého programu.

Nemecko v roku 2007 počas svojho predsedníctva v Rade otvorilo diskusiu o možnom zavedení Európskeho systému policajných záznamov (European Police Records Index System – EPRIS)[80]. EPRIS by pomohol pracovníkom orgánov presadzovania práva, ktorí majú na starosti trestné stíhanie pri vyhľadávaní informácií v EÚ, najmä v súvislosti so spojeniami medzi osobami, ktoré sú podozrivé z páchania organizovanej trestnej činnosti. Komisia v roku 2010 predloží Rade návrh referenčného rámca pre štúdiu o uskutočniteľnosti EPRIS. Ako sa uvádza v Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu, Komisia sa bude usilovať v roku 2011 predložiť oznámenie o uskutočniteľnosti zavedenia takého systému.

ANALÝZA POUžÍVANÝCH, ZAVÁDZANÝCH ALEBO UVAžOVANÝCH NÁSTROJOV

Na základe uvedeného prehľadu je možné uviesť tieto predbežné zistenia:

Decentralizovaná štruktúra

Z množstva v súčasnosti používaných, zavádzaných alebo uvažovaných nástrojov sa zber a spracovanie osobných údajov na úrovni EÚ používa len v prípade šiestich, konkrétne SIS (a SIS II), VIS, EURODAC, CIS, Europol a Eurojust. Všetky ostatné opatrenia upravujú decentralizovanú cezhraničnú výmenu alebo prenos osobných údajov získaných na vnútroštátnej úrovni verejnými orgánmi alebo súkromnými spoločnosťami do tretích krajín. Väčšina osobných údajov sa zbiera a uchováva na vnútroštátnej úrovni. EÚ sa usiluje vytvárať pridanú hodnotu umožnením výmeny takých informácií s partnermi Únie a tretími krajinami. Komisia nedávno predložila Európskemu parlamentu a Rade zmenený a doplnený návrh na zriadenie agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[81]. Úlohou tejto budúcej agentúry bude prevádzkové riadenie systémov SIS II, VIS a EURODAC a akýchkoľvek iných budúcich informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, aby sa zabezpečilo fungovanie týchto systémov na trvalom základe a tým aj neprerušený tok informácií.

Obmedzenie účelu

Väčšina uvedených nástrojov má jediný účel. Cieľom systému EURODAC je zlepšiť fungovanie dublinského systému. Cieľom systému vopred poskytovaných informácií o cestujúcich je zlepšiť hraničné kontroly. Úlohou švédskej iniciatívy je zlepšiť vyšetrovanie trestnej činnosti a spravodajské operácie. Cieľom dohovoru Neapol II je prevencia, odhaľovanie a trestanie colných podvodov. Účelom colného informačného systému je pomoc pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní závažných porušení vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom zvýšenia účinnosti spolupráce medzi colnými orgánmi členských štátov. Európsky informačný systém registrov trestov, finančné spravodajské jednotky a úrady pre vyhľadávanie majetku majú za cieľ zjednodušiť cezhraničné zdieľanie údajov v konkrétnych oblastiach. Prümské rozhodnutie, smernica o uchovávaní údajov, program na sledovanie financovania terorizmu a osobné záznamy o cestujúcich slúžia na boj proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti. Hlavnými výnimkami sú SIS, SIS II a VIS. Pôvodným účelom VIS bolo uľahčenie cezhraničnej výmeny vízových informácií, neskôr však bol rozšírený na prevenciu a boj proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti. Systémy SIS a SIS II slúžia na zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a na uľahčenie pohybu osôb s použitím informácií, oznámených prostredníctvom tohto systému. S výnimkou týchto centralizovaných informačných systémov sa obmedzenie účelu zdá byť kľúčovým faktorom v štruktúre opatrení na riadenie informácií na úrovni EÚ.

Možné presahy funkcií

Rovnaké osobné údaje sa môžu zbierať prostredníctvom niekoľkých nástrojov, ale môžu byť použité len na obmedzený účel v rámci konkrétneho nástroja (s výnimkou VIS, SIS a SIS II). Osobné údaje jednotlivca vrátane mena, dátumu narodenia a štátnej príslušnosti môžu byť spracované prostredníctvom SIS, SIS II, VIS, systému vopred poskytovaných informácií o cestujúcich, colného informačného systému, švédskej iniciatívy, prümského rozhodnutia, európskeho informačného systému registrov trestov, finančných spravodajských jednotiek, úradov pre vyhľadávanie majetku, Europolu, Eurojustu a dohôd o osobných záznamoch o cestujúcich a o programe na sledovanie financovania terorizmu. Tieto údaje však môžu byť spracované len na účely hraničnej kontroly v prípade systému vopred poskytovaných informácií o cestujúcich, na prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie colných podvodov v prípade colného informačného systému, vyšetrovaní trestnej činnosti a spravodajských operáciách v prípade švédskej iniciatívy, na prevenciu terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti v prípade prümského rozhodnutia, na preskúmanie kriminálneho pozadia v prípade európskeho informačného systému registrov trestov, na vyšetrovanie prepojenia osoby na organizovaný zločin a teroristické siete v prípade finančných spravodajských jednotiek, na sledovanie majetku v prípade úradov pre vyhľadávanie majetku, na vyšetrovanie a pomoc pri stíhaní závažnej cezhraničnej trestnej činnosti v prípade Europolu a Eurojustu, na prevenciu a boj proti terorizmu a iným formám závažnej nadnárodnej trestnej činnosti v prípade systému osobných záznamov o cestujúcich, a na identifikáciu a stíhanie teroristov a osôb, ktoré ich financujú v prípade programu na sledovanie financovania terorizmu. Biometrické údaje, ako napríklad odtlačky prstov a fotografie sa môžu spracovať v rámci SIS II, VIS, EURODAC, švédskej iniciatívy, prümského rozhodnutia, európskeho informačného systému registrov trestov, Europolu a Eurojustu, v rámci obmedzeného účelu jednotlivých opatrení. Prümské rozhodnutie je jediným nástrojom, ktorý umožňuje cezhraničnú výmenu anonymných profilov DNA (aj keď tieto údaje môžu byť poskytnuté Europolu a Eurojustu). V rámci ostatných opatrení sa spracúvajú špecializované osobné údaje potrebné na splnenie cieľa. V rámci systémov osobných záznamov o cestujúcich sa spracúvajú údaje o rezervácii letu. V rámci identifikačnej databázy colných spisov sa spracúvajú údaje potrebné na vyšetrovanie colných podvodov. V rámci smernice na spracovanie údajov sa spracúvajú IP adresy a identifikačné údaje mobilných zariadení. V rámci európskeho informačného systému registrov trestov sa spracúvajú údaje z registrov trestov. Úrady pre vyhľadávanie majetku spracúvajú údaje o súkromnom majetku a o podnikoch. V rámci platforiem na boj proti počítačovej trestnej činnosti sa spracúvajú informácie o trestných činoch spáchaných na internete. Europol spracúva informácie o spojeniach s kriminálnymi sieťami a v rámci programu na sledovanie financovania terorizmu sa spracúvajú údaje obsiahnuté vo finančných správach. Cezhraničná výmena informácií a spravodajských informácií pri vyšetrovaní trestnej činnosti predstavuje jediný príklad podstatného presahu funkcií. Z právneho hľadiska by švédska iniciatíva postačovala na výmenu akéhokoľvek typu informácií podstatných pre vyšetrovania (za predpokladu, že výmena osobných údajov je dovolená vnútroštátnymi právnymi normami). Z prevádzkového hľadiska však môže byť na zdieľanie profilov DNA a údajov o odtlačkoch prstov vhodnejšie prümské rozhodnutie, keďže systém „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“ zaisťuje okamžité výsledky a metóda automatizovaného zdieľania údajov zaručuje vysokú úroveň bezpečnosti údajov[82]. Pre finančné spravodajské jednotky, úrady pre vyhľadávanie majetku a platformy na boj proti počítačovej trestnej činnosti môže tiež byť účinnejšie priame spojenie s partnerskými orgánmi v EÚ bez vypĺňania formulárov pri žiadosti o údaje v rámci švédskej iniciatívy.

Kontrolované prístupové práva

Prístupové práva pre nástroje, ktoré vychádzajú z logiky boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti, sú zvyčajne obmedzené užším vymedzením orgánov presadzovania práva, t. j. polícia, pohraničná polícia a colné orgány. Prístupové práva k opatreniam, ktoré vychádzajú z „schengenskej“ logiky, sa zvyčajne udeľujú imigračným orgánom a za určitých podmienok polícii, pohraničnej polícii a colným orgánom. Tok informácií kontrolujú národné rozhrania v prípade centralizovaných systémov SIS a VIS a národné kontaktné miesta alebo centrálne koordinačné jednotky v prípade decentralizovaných nástrojov ako prümské rozhodnutie, švédska iniciatíva, dohovor Neapol II, európsky informačný systém registrov trestov, dohody o osobných záznamoch o cestujúcich a o programe na sledovanie financovania terorizmu, finančné spravodajské jednotky, úrady pre vyhľadávanie majetku a platformy na boj proti počítačovej trestnej činnosti.

Premenlivé pravidlá uchovávania údajov

Obdobia uchovania údajov sa vo veľkej miere líšia v závislosti od účelov jednotlivých nástrojov. V dohode o osobných záznamoch o cestujúcich sa ustanovuje najdlhšie obdobie uchovania údajov – 15 rokov, v prípade systému vopred poskytovaných informácií o cestujúcich je obdobie najkratšie – 24 hodín. V dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich sa rozlišuje medzi aktívnym a neaktívnym použitím údajov. Po určitom období sa informácie musia archivovať a môžu byť „sprístupnené“ len na základe osobitného povolenia. Použitie osobných záznamov o cestujúcich z EÚ v Kanade poskytuje dobrý príklad. Informácie sa po 72 hodinách musia anonymizovať, ale sú prístupné oprávneným osobám 3,5 roka.

Účinná správa totožnosti

Viaceré analyzované opatrenia vrátane SIS II a vízového informačného systému umožňujú overenie totožnosti prostredníctvom použitia biometrických údajov. Očakáva sa, že zavedenie SIS II posilní bezpečnosť v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti napríklad prostredníctvom identifikácie osôb, na ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, osôb ktorým sa má odoprieť vstup do Schengenského priestoru a osôb, ktoré sú hľadané z iného dôvodu týkajúceho sa vyšetrovania (ako nezvestné osoby alebo svedkovia na súde) bez ohľadu na dostupnosť alebo pravosť dokladov totožnosti. Zavedenie vízového informačného systému by malo uľahčiť proces udeľovania a riadenia víz.

Bezpečnosť údajov prostredníctvom riešení EÚ

Pri výmene citlivých informácií cez európske hranice členské štáty uprednostňujú riešenia EÚ. Niekoľko nástrojov rôzneho rozsahu, štruktúry a účelu sa opiera o dátovú komunikačnú sieť s-TESTA na zdieľanie citlivých údajov, ktorá je financovaná Komisiou. Tieto nástroje zahŕňajú centralizované systémy SIS II, VIS a EURODAC, decentralizované nástroje prümské rozhodnutie, ECRIS a FIU, ako aj Europol a Eurojust. CIS a FIDE využívajú spoločnú komunikačnú sieť, spoločné systémové rozhranie alebo zabezpečenú webovú sieť poskytovanú Komisiou. Zdá sa, že sieťová aplikácia Europolu na zabezpečenú výmenu informácií „SIENA“ sa medzičasom stala aplikáciou, ktorú uprednostňujú niektoré nedávne iniciatívy využívajúce bezpečný prenos údajov. O tom, či FIU.net, ARO a platformy pre oznamovanie počítačovej kriminality by mali tiež fungovať na základe tejto aplikácie, sa však ešte stále diskutuje.

Rozdielne mechanizmy preskúmania

Nástroje analyzované v tomto texte zahŕňajú viaceré rozdielne mechanizmy preskúmania. V prípade komplexných informačných systémov, ako sú SIS II, VIS a EURODAC, Komisia musí predložiť Európskemu parlamentu a Rade ročné alebo polročné správy o ich fungovaní alebo o stave ich implementácie. Decentralizované nástroje výmeny informácií vyžadujú, aby Komisia niekoľko rokov po implementácii predložila ostatným inštitúciám samostatnú hodnotiacu správu: smernica o uchovávaní údajov, švédska iniciatíva a opatrenia ARO sa musia vyhodnotiť v roku 2010, prümské rozhodnutie v roku 2012 a ECRIS v roku 2016. Tri dohody o PNR stanovujú pravidelné preskúmanie a preskúmanie ad hoc a dve z nich obsahujú aj doložky o ukončení platnosti (tzv. „sunset clauses“). Europol a Eurojust predkladajú ročné správy Rade, ktorá ich poskytuje Európskemu parlamentu pre informáciu. Tieto úvahy naznačujú, že súčasná štruktúra riadenia informácií v EÚ neprispieva k prijatiu jednotného hodnotiaceho mechanizmu pre všetky nástroje. Vzhľadom na uvedené rozdiely v mechanizmoch preskúmania je podstatné, aby budúca zmena alebo doplnenie akéhokoľvek nástroja v oblasti riadenia informácií zohľadňovala svoj možný vplyv na všetky ostatné opatrenia, ktoré upravujú zber, ukladanie a výmenu osobných informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

ZÁSADY ROZVOJA POLITIKY

V oddiele 2 je opísaných niekoľko iniciatív, ktoré Európska komisia počas posledných rokov implementovala, predložila alebo zvažovala. Rastúci počet nových myšlienok a nárast právnych predpisov v oblasti vnútornej bezpečnosti a riadenia migrácie si vyžadujú vymedzenie základného súboru zásad, ktoré by v nasledujúcich rokoch slúžili ako hodnotiace kritérium pre vytváranie návrhov politík a ich vyhodnotenie. Tieto zásady vychádzajú zo všeobecných princípov, ktoré sú stanovené v zmluvách EÚ, v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva a v príslušných medziinštitucionálnych dohodách medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, a dopĺňajú ich. Komisia navrhuje rozvíjať a implementovať nové iniciatívy a vyhodnocovať existujúce nástroje na základe týchto dvoch súborov princípov:

Hlavné princípy

Zabezpečenie základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu údajov

Pri vypracovávaní nových návrhov, ktoré zahŕňajú spracovávanie osobných údajov v oblasti vnútornej bezpečnosti alebo riadenia migrácie, bude mať Komisia v prvom rade na zreteli zabezpečenie základných ľudských práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä práva na súkromie a ochranu osobných údajov. V článkoch 7 a 8 Charty sa vyhlasuje právo každého človeka na „na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života“ a „ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú“[83]. Článok16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorá je záväzná pre činnosti členských štátov, inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ, opätovne potvrdzuje právo každého na „ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú“[84]. Pri vypracovávaní nových nástrojov, ktoré sa opierajú o využitie informačných technológií, bude Komisia dodržiavať prístup ochrany súkromia už v štádiu návrhu (tzv. „privacy by design“). To znamená začlenenie ochrany osobných údajov do technologickej základne navrhovaného nástroja, obmedzenie spracovávania údajov len na operácie, ktoré sú nevyhnutné na navrhovaný účel, a poskytovanie prístupu k týmto údajom iba subjektom, ktoré s nimi musia byť oboznámené[85].

Nevyhnutnosť

Zásah verejného orgánu do práva jednotlivca na súkromie môže byť nevyhnutný v záujme vnútroštátnej bezpečnosti, verejného poriadku alebo prevencie trestnej činnosti[86]. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva stanovuje tri podmienky, za ktorých môže byť takéto obmedzenie oprávnené: ak je zákonné, ak sleduje legitímny cieľ a ak je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Zásah do práva na súkromie je považovaný za nevyhnutný, pokiaľ reaguje na naliehavú sociálnu potrebu, je primeraný sledovanému cieľu a ak sú dôvody uvedené vnútroštátnymi orgánmi na jeho odôvodnenie relevantné a dostatočné[87]. Vo všetkých budúcich návrhoch politík Komisia posúdi očakávaný vplyv iniciatívy na práva jednotlivca na súkromie a ochranu osobných údajov a vysvetlí, prečo je takýto vplyv nevyhnutný a prečo je navrhované riešenie primerané legitímnemu cieľu zachovania vnútornej bezpečnosti v rámci Európskej únie, prevencii trestnej činnosti a riadenia migrácie. Dodržiavanie predpisov ochrany osobných údajov bude vo všetkých prípadoch predmetom kontroly nezávislým orgánom na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni EÚ.

Subsidiarita

Komisia sa bude snažiť odôvodniť svoje nové návrhy z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 protokolu č. 2 pripojeného k Zmluve o Európskej únii. Každý nový legislatívny návrh bude obsahovať vyhlásenie, na základe ktorého bude možné posúdiť jeho súlad so zásadou subsidiarity, tak ako je to stanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Toto vyhlásenie bude obsahovať posúdenie finančného, hospodárskeho a sociálneho vplyvu návrhu a v prípade smernice jeho dôsledky na predpisy, ktoré majú členské štáty prijať[88]. Dôvody preukazujúce, že cieľ EÚ možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ, budú podložené kvalitatívnymi ukazovateľmi. Legislatívne návrhy zohľadnia potrebu postupovať tak, aby akékoľvek zaťaženie EÚ, národných vlád, regionálnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov bolo čo najmenšie a primerané sledovanému cieľu. V prípade návrhov, ktoré si vyžadujú nové medzinárodné dohody, bude toto vyhlásenie brať do úvahy ich očakávaný vplyv na vzťahy s príslušnými tretími krajinami.

Presné riadenie rizika

Informácie sa v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zvyčajne vymieňajú na účely analýzy ohrozenia bezpečnosti, identifikovania trendov v kriminálnej činnosti alebo posúdenia rizík v súvisiacich oblastiach politík[89]. Riziko sa často, aj keď nie nevyhnutne, spája s jednotlivcami, ktorých minulé správanie alebo vzorec správania naznačuje pretrvávajúce riziko v budúcnosti. Riziká by však mali byť podložené dôkazmi a nezakladať sa len na hypotézach. Preskúmanie nevyhnutnosti a obmedzenie účelu sú podstatné pre akékoľvek opatrenie riadenia informácií. Vypracovanie rizikových profilov – ktoré sa nesmie zamieňať s rasovým alebo iným diskriminačným profilovaním nezlučiteľným so základnými právami – je dôležité. Takéto profily môžu pomôcť pri zameraní zdrojov na konkrétnych jednotlivcov s cieľom identifikovať ohrozenia bezpečnosti a chrániť obete trestnej činnosti.

Princípy orientované na proces [90]

Nákladová efektívnosť

Verejné služby využívajúce informačné technológie by mali umožniť poskytovanie lepších služieb s väčšou hodnotou pre daňovníkov. Vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu bude cieľom všetkých nových návrhov čo najväčšia nákladová efektívnosť, a to najmä ak sa týkajú zavedenia alebo modernizácie informačných systémov. Takýto prístup bude brať do úvahy už existujúce riešenia, aby sa minimalizovalo prekrývanie funkcií a maximalizovala možná súčinnosť. Komisia posúdi, či by bolo možné dosiahnuť ciele návrhu lepším využitím existujúcich nástrojov. Pred tým, ako navrhne nové systémy, tiež zváži doplnenie pomocných funkcií do existujúcich informačných systémov.

Vytváranie politík zdola nahor

Rozvíjanie nových politík sa musí v čo najskoršom štádiu opierať o vstupné informácie od všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane vnútroštátnych orgánov zodpovedných za implementáciu, ako aj od hospodárskych subjektov a občianskej spoločnosti. Vytváranie politík, ktoré zohľadňuje záujmy koncových užívateľov, si vyžaduje horizontálne myslenie a rozsiahle konzultácie[91]. Z tohto dôvodu sa Komisia bude usilovať o nadviazanie trvalej spolupráce s vnútroštátnymi úradníkmi a odborníkmi v rámci štruktúr Rady, riadiacich výborov a útvarov ad hoc .

Jasné rozdelenie zodpovednosti

Vzhľadom na technickú zložitosť projektov týkajúcich sa zberu a výmeny informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť už počiatočnému vytváraniu riadiacich štruktúr. Skúsenosti s projektom SIS II ukazujú, že zanedbanie skorého vymedzenia jasných a stálych celkových cieľov, úloh a zodpovedností môže viesť k výraznému prekročeniu nákladov a oneskoreniu implementácie. Skúsenosti s včasným posúdením implementácie prümského rozhodnutia naznačujú, že decentralizovaná riadiaca štruktúra nemusí byť univerzálnym riešením, keďže členské štáty nemajú k dispozícii vedúceho projektu, na ktorého by sa mohli obrátiť so žiadosťou o radu týkajúcu sa finančných a technických hľadísk implementácie. Budúca agentúra informačných technológií by mohla byť schopná v budúcnosti poskytovať takéto technické poradenstvo správcom informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Môže tiež poskytnúť platformu pre rozsiahle zapojenie zainteresovaných strán do prevádzkového riadenia a rozvoja systémov IT. Aby bolo možné zabrániť prekročeniu nákladov a oneskoreniam spôsobeným meniacimi sa požiadavkami, akýkoľvek nový informačný systém v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä ak zahŕňa rozsiahly systém informačných technológií, nebude vyvinutý bez toho, aby sa najprv s konečnou platnosťou neprijali základné právne nástroje stanovujúce jeho účel, rozsah, funkcie a technické podrobnosti.

Ustanovenia o preskúmaní a ukončení platnosti

Komisia vyhodnotí každý nástroj, na ktorý sa vzťahuje toto oznámenie. Toto hodnotenie vykoná s ohľadom na všetky existujúce nástroje v oblasti riadenia informácií. To by malo poskytnúť spoľahlivý obraz o tom, ako jednotlivé nástroje fungujú v rámci širšieho prostredia vnútornej bezpečnosti a riadenia migrácie. Tam, kde je to vhodné, budú budúce návrhy zahŕňať povinnosť predkladať ročné správy, pravidelné preskúmanie a preskúmanie ad hoc , ako aj doložku o ukončení platnosti. Existujúce nástroje budú zachované iba v prípade, že budú aj naďalej slúžiť na legitímne účely, na ktoré boli vytvorené. Príloha II stanovuje dátum a mechanizmus preskúmania pre každý nástroj, na ktorý sa toto oznámenie vzťahuje.

ĎALšIE SMEROVANIE

Toto oznámenie po prvýkrát poskytuje jasný a úplný súhrn platných, zavádzaných, alebo uvažovaných opatrení na úrovni EÚ, ktoré upravujú zber, ukladanie a cezhraničnú výmenu osobných informácií na účely presadzovania práva a riadenia migrácie.

Dáva občanom prehľad o tom, aké informácie sa zbierajú, ukladajú alebo vymieňajú, na aký účel a prostredníctvom akého mechanizmu. Je to transparentný referenčný nástroj pre zainteresované strany, ktoré si želajú zapojiť sa do diskusie o budúcom smerovaní politiky EÚ v tejto oblasti. Toto oznámenie zároveň predstavuje prvú reakciu na výzvu Európskej rady vyvinúť na úrovni EÚ nástroje riadenia informácií v súlade so stratégiou EÚ v oblasti riadenia informácií[92] a poskytuje priestor na uvažovanie o potrebe európskeho modelu výmeny informácií[93].

Komisia má v úmysle v nadväznosti na toto oznámenie predložiť v roku 2012 oznámenie o európskom modeli výmeny informácií[94]. S týmto cieľom začala Komisia v januári 2010 „mapovanie informácií“ o právnych základoch a praktickom fungovaní výmeny informácií a spravodajských informácií v súvislosti s trestnou činnosťou medzi členskými štátmi, ktorého výsledky Komisia zamýšľa predložiť Rade a Európskemu parlamentu v roku 2011[95].

Napokon toto oznámenie po prvýkrát stanovuje víziu Komisie týkajúcu sa všeobecných zásad, ktorými sa Komisia hodlá riadiť pri budúcom rozvoji nástrojov zbierania, ukladania a výmeny údajov. Tieto zásady sa tiež použijú pri vyhodnocovaní existujúcich nástrojov. Očakáva sa, že uplatnenie prístupu založeného na uvedených zásadách v rámci tvorby politík a hodnotenia ich vykonávania by mohlo posilniť súdržnosť a účinnosť súčasných aj budúcich nástrojov spôsobom, ktorý v plnej miere rešpektuje základné práva občanov.

PRÍLOHA I

Nasledujúce údaje a príklady majú za cieľ znázorniť fungovanie súčasne uplatňovaných opatrení manažmentu informácií v praxi.

Schengenský informačný systém (SIS)

Celkový počet zápisov SIS vložených do centrálnej databázy SIS (C.SIS)[96] |

Kategórie zápisov | 2007 | 2008 | 2009 |

Bankovky | 177,327 | 168,982 | 134,255 |

Tlačivá | 390,306 | 360,349 | 341,675 |

Strelné zbrane | 314,897 | 332,028 | 348,353 |

Vydané dokumenty | 17,876,227 | 22,216,158 | 25,685,572 |

Vozidlá | 3,012,856 | 3,618,199 | 3,889,098 |

Hľadané osoby (prezývky) | 299,473 | 296,815 | 290,452 |

Hľadané osoby (vlastné mená) | 859,300 | 927,318 | 929,546 |

Z toho: |

Osoby, ktorých zatknutie sa žiada na účely extradície | 19,119 | 24,560 | 28,666 |

Občania tretích krajín nachádzajúci sa na zozname osôb, ktorým bol zakázaný vstup | 696,419 | 746,994 | 736,868 |

Nezvestné dospelé osoby | 24,594 | 23,931 | 26,707 |

Maloleté nezvestné osoby | 22,907 | 24,628 | 25,612 |

Svedkovia alebo osoby predvolané pred súd | 64,684 | 72,958 | 78,869 |

Osoby sledované osobitne s cieľom predísť ohrozeniu verejnej bezpečnosti | 31,568 | 34,149 | 32,571 |

Osoby sledované osobitne s cieľom predísť ohrozeniu bezpečnosti štátu | 9 | 98 | 253 |

Spolu | 22,933,370 | 27,919,849 | 31,618,951 |

EURODAC – Pohyb žiadateľov o azyl, ktorí predložili nové žiadosti v tom istom alebo v inom členskom štáte (2008)

Členské štáty, v ktorých bola podaná prvá žiadosť o azyl[97] | Druhé žiadosti spolu |

Počet prijatých opatrení v roku 2009 |

Predchádzajúci nepriaznivý priebeh (osobe bol odopretý vstup) | 379 |

Stratené pasy, ukradnuté pasy, pasy so zrušenou platnosťou (doklad zabavený) | 56 |

Colný informačný systém (CIS)

Celkový počet prípadov vložených do databázy CIS (2009)[99] |

Úkon | CIS (na základe Dohovoru CIS) |

Vytvorené spisy | 2,007 |

Aktívne prípady | 274 |

Vyhľadané prípady | 11,920 |

Zrušené prípady | 1,355 |

Švédska iniciatíva

Príklady využitia švédskej iniciatívy pri vyšetrovaní trestných činov[100] |

Vražda | V roku 2009 došlo k pokusu o vraždu v hlavnom meste jedného členského štátu. Polícia vzala biologickú vzorku z pohára, z ktorého podozrivý pil. Extrahovaním DNA z tejto vzorky forenzní vedci vytvorili DNA profil. Porovnanie tohto profilu s inými referenčnými profilmi v národnej databáze DNA neprinieslo zhodu. Vyšetrujúci policajný zbor preto zaslal prostredníctvom svojho prümského kontaktného miesta žiadosť o porovnanie s referenčnými profilmi DNA vedenými v iných členských štátoch, ktoré boli oprávnené na výmenu takýchto údajov na základe prümského rozhodnutia alebo Prümskej dohody. Výsledkom tohto cezhraničného porovnania bola „zhoda“. Na základe švédskej iniciatívy vyšetrujúci policajný zbor vyžiadal ďalšie údaje o podozrivej osobe. Jeho národný kontaktný bod dostal odpovede z viacerých ďalších členských štátov do 36 hodín, čo umožnilo polícii identifikovať podozrivú osobu. |

Znásilnenie | V roku 2003 neidentifikovaný podozrivý znásilnil ženu. Polícia zhromaždila vzorky z obete, ale DNA profil vytvorený zo vzorky sa nezhodoval so žiadnym iným referenčným profilom v národnej databáze DNA. Žiadosť o porovnanie DNA, zaslaná prostredníctvom prümského kontaktného miesta iným členským štátom, ktoré boli oprávnené na výmenu referenčných profilov DNA na základe prümského rozhodnutia alebo Prümskej dohody, viedla k nájdeniu „zhody“. Vyšetrujúci policajný zbor si potom vyžiadal ďalšie údaje o podozrivej osobe na základe podmienok švédskej iniciatívy. Jeho národný kontaktný bod dostal odpoveď do ôsmich hodín, čo umožnilo polícii identifikovať podozrivú osobu. |

Prümské rozhodnutie

„Zhody“, ktoré získalo Nemecko pri cezhraničnom porovnávaní DNA profilov, členené podľa druhu trestného činu (2009)[101] |

Zhody podľa druhu trestného činu | Rakúsko | Španielsko | Luxembursko | Holandsko | Slovinsko |

Trestné činy proti verejným záujmom | 32 | 4 | 0 | 5 | 2 |

Trestné činy proti osobnej slobode | 9 | 3 | 5 | 2 | 0 |

Sexuálne trestné činy | 40 | 22 | 0 | 31 | 4 |

Trestné činy proti jednotlivcom | 49 | 24 | 0 | 15 | 2 |

Iné trestné činy | 3,005 | 712 | 18 | 1,105 | 71 |

Doba uchovávania údajov

Príklady členských štátov, ktoré odhalili prípady závažných trestných činov vďaka uchovávaniu údajov[102] |

Vražda | Policajný orgán členského štátu dokázal vypátrať skupinu vrahov, ktorí z rasových dôvodov zavraždili šesť osôb. Páchatelia sa pokúšali vyhnúť dolapeniu zmenou svojich kariet SIM, zoznamy volaných čísel a identifikačné údaje mobilných zariadení ich však prezradili. |

Zabitie | Policajný orgán bol schopný dokázať účasť dvoch podozrivých osôb v prípade zabitia analýzou prevádzkových údajov z mobilného telefónu obete. Detektívom to umožnilo zrekonštruovať trasu, po ktorej obeť a dvaja podozriví cestovali spolu. |

Vlámanie | Úrady vypátrali páchateľa zodpovedného za 17 vlámaní skúmaním prevádzkových údajov z jeho anonymnej predplatenej SIM karty. Zistením totožnosti jeho priateľky boli schopní zistiť aj miesto, kde sa páchateľ zdržiava. |

Podvod | Vyšetrovatelia odhalili podvod, v rámci ktorého banda podvodníkov inzerovala na internete drahé motorové vozidlá „za platbu v hotovosti“ a zakaždým olúpila tých, ktorí si prišli prevziať svoje vozidlá. IP adresa umožnila polícii vypátrať predplatiteľa a zatknúť páchateľov. |

Spolupráca finančných spravodajských jednotiek (FIU)

Počty žiadostí o informácie, ktoré predložili národné FIU prostredníctvom FIU.net[103] |

Rok | Žiadosti o informácie | Aktívni užívatelia |

2007 | 3,133 | 12 členských štátov |

2008 | 3,084 | 13 členských štátov |

2009 | 3,520 | 18 členských štátov |

Spolupráca úradov pre vymáhanie majetku (ARO)

Žiadosti o vypátranie majetku, ktoré predložili členské štáty a spracoval Europol[104] |

Rok | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 |

Žiadosti | 5 | 57 | 53 | 133 |

Z toho: |

Prípady týkajúce sa podvodu | 29 |

Prípady týkajúce sa prania špinavých peňazí | 26 |

Prípady týkajúce sa drog | 25 |

Prípady týkajúce sa iných trestných činov | 18 |

Prípady týkajúce sa drog a prania špinavých peňazí | 19 |

Prípady týkajúce sa podvodu a prania špinavých peňazí | 7 |

Prípady týkajúce sa viacerých rôznych trestných činov | 9 |

Prípady zhabania majetku spracované Eurojustom (2006 – 2007)[105] |

Druhy prípadov | Konanie iniciovalo |

Prípady týkajúce sa environmentálnej trestnej činnosti | 1 | Nemecko | 27% |

Prípady súvisiace s účasťou v zločineckej organizácii | 5 | Holandsko | 21% |

Prípady týkajúce sa obchodovania s drogami | 15 | Spojené kráľovstvo | 15% |

Prípady týkajúce sa daňového podvodu | 8 | Fínsko | 13% |

Prípady týkajúce sa podvodu | 8 | Francúzsko | 8% |

Prípady týkajúce sa podvodu s DPH | 1 | Španielsko | 6% |

Prípady týkajúce sa prania špinavých peňazí | 9 | Portugalsko | 4% |

Prípady týkajúce sa korupcie | 1 | Švédsko | 2% |

Prípady týkajúce sa majetkovej trestnej činnosti | 2 | Dánsko | 2% |

Prípady týkajúce sa nelegálneho obchodu so zbraňami | 1 | Lotyšsko | 2% |

Prípady týkajúce sa falšovania a pirátstva výrobkov | 2 |

Prípady týkajúce sa podvodu so zálohami | 2 |

Prípady týkajúce sa falšovania úradných dokumentov | 1 |

Prípady týkajúce sa činnosti súvisiacej s vozidlami | 1 |

Prípady týkajúce sa terorizmu | 1 |

Prípady týkajúce sa falšovania | 2 |

Prípady týkajúce sa obchodovania s ľuďmi | 1 |

Platformy na odhaľovanie počítačovej kriminality

Prípady francúzskej platformy Pharos na odhaľovanie počítačovej kriminality pri vyšetrovaní prípadov počítačovej kriminality[106] |

Detská pornografia | Užívateľ internetu oznámil do systému Pharos existenciu blogu, ktorý obsahoval fotografie a kreslené obrázky typu kresleného filmu s obrázkami zneužívania detí. Vydavateľ blogu, ktorý bol na jednom z obrázkov nahý, nadväzoval vo svojom blogu kontakty s deťmi s cieľom ich zneužitia. Vyšetrovatelia označili za hlavného podozrivého učiteľa matematiky. Pri prehliadke jeho domu objavili 49 videokaziet obsahujúcich obrázky detskej pornografie. Pátranie taktiež odhalilo, že pripravoval kurz domáceho doučovania. Obvinený bol neskôr odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. |

Sexuálne zneužívanie detí | Francúzska polícia bola upozornená na osobu, ktorá ponúkala na internete peniaze za pohlavný styk s deťmi. Detektív Pharosu, ktorý sa vydával za maloletú osobu, nadviazal kontakt s podozrivým, ktorý mu ponúkol peniaze v hotovosti za pohlavný styk. Následný internetový chat umožnil Pharosu zistiť adresu internetového protokolu podozrivého a vypátrať ho v meste, ktoré bolo známe vysokým výskytom sexuálneho zneužívania detí. Obvinený bol neskôr obžalovaný a odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. |

Europol

Príklady prínosu Europolu k boju proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti[107] |

Operácia Andromeda | V decembri 2009 Europol pomohol pri uskutočňovaní veľkej cezhraničnej policajnej akcie proti sieti nelegálneho obchodu s drogami, ktorá mala kontakty v 42 krajinách. Táto sieť mala sídlo v Belgicku a Nórsku a pašovala drogy z Peru cez Holandsko do Belgicka, Spojeného kráľovstva, Talianska a ďalších členských štátov. Policajnú spoluprácu koordinoval Europol, justičnú spoluprácu Eurojust. Zúčastnené orgány zriadili mobilnú kanceláriu v Pise a Europol operačnú miestnosť v Haagu. Europol porovnal informácie o podozrivých a vypracoval správu, v ktorej opísal túto zločineckú sieť. |

Účastníci | Taliansko, Holandsko, Nemecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Litva, Nórsko a Eurojust. |

Výsledky | Zúčastnené policajné sily zhabali 49 kg kokaínu, 10 kg heroínu, 6000 tabletiek extázy, dve strelné zbrane, päť falošných osobných dokladov, 43 000 EUR v hotovosti a zatkli 15 osôb. |

Operácia Typhon | Medzi aprílom 2008 a februárom 2010 Europol poskytoval analytickú pomoc policajným zborom z 20 krajín zapojeným do operácie Typhon. Pri tejto veľkej akcii proti pedofilnej sieti, ktorá šírila obrázky detskej pornografie prostredníctvom rakúskej webovej lokality, Europol poskytoval technickú podporu a analýzu spravodajských informácií o trestnej činnosti na základe obrázkov, ktoré dostal z Rakúska. Potom posúdil spoľahlivosť údajov a pripravil ich pred vypracovaním vlastného spravodajského materiálu. Porovnaním údajov s informáciami obsiahnutými v jeho analytickom pracovnom súbore vypracoval 30 spravodajských informácií, ktoré umožnili začať vyšetrovanie vo viacerých krajinách. |

Účastníci | Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Kanada, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko. |

Výsledky | Zúčastnené sily identifikovali 286 podozrivých, zatkli 118 podozrivých a zachránili v štyroch krajinách päť obetí vystavených zneužívaniu. |

Eurojust

Príklady, v ktorých Eurojust koordinoval veľké cezhraničné justičné operácie proti závažnej trestnej činnosti[108] |

Obchodovanie s ľuďmi a financovanie terorizmu | V máji 2010 Eurojust koordinoval cezhraničnú akciu, výsledkom ktorej bolo zatknutie piatich členov organizovanej zločineckej siete pôsobiacej v Afganistane, Pakistane, Rumunsku, Albánsku a Taliansku. Skupina poskytovala afganským a pakistanským štátnym príslušníkom falošné dokumenty a pašovala ich cez Irán, Turecko a Grécko do Talianska. Po príchode do Talianska boli migranti presunutí do Nemecka, Švédska, Belgicka, Spojeného kráľovstva a Nórska. Zisky z nelegálneho obchodu mali slúžiť na financovanie terorizmu. |

Podvod s bankovými kartami | Koordináciou cezhraničnej policajnej a justičnej spolupráce Europol a Eurojust pomohli odhaliť sieť podvodníkov s bankovými kartami, ktorá pôsobila v Írsku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a Rumunsku. Táto sieť ukradla identifikačné údaje k približne 15 000 platobným kartám a spôsobila škodu vo výške 6,5 mil. EUR. Pred začatím tejto operácie, ktorej výsledkom bolo 24 zatknutých osôb v júli 2009, belgické, írske, talianske, holandské a rumunské miestne úrady uľahčili vydanie európskeho zatykača a vybavenie požiadavky na odpočúvanie elektronickej komunikácie voči podozrivým. |

Obchodovanie s ľuďmi a drogami | Na základe koordinačného stretnutia organizovaného Eurojustom v marci 2009 talianske, holandské a kolumbijské úrady zatkli 62 osôb podozrivých z obchodovania s ľuďmi a drogami. Sieť pašovala ženy v zraniteľnom postavení z Nigérie do Holandska a nútila ich k prostitúcii v Taliansku, Francúzsku a Španielsku. Zo ziskov z prostitúcie sa financoval nákup kokaínu v Kolumbii, ktorý sa prepravoval do EÚ na účely spotreby. |

Osobné záznamy o cestujúcich (PNR)

Príklady analýz PNR, ktoré poskytli informácie pre vyšetrovanie závažnej cezhraničnej trestnej činnosti[109] |

Obchodovanie s deťmi | Analýza PNR odhalila, že z jedného členského štátu EÚ cestovali do tretej krajiny tri deti bez sprievodu a bez toho, aby bolo jasné, kto ich bude čakať pri príchode. Úrady tejto tretej krajiny na základe oznámenia polície členského štátu zatkli po príchode detí osobu, ktorá si pre ne prišla: bol to páchateľ sexuálnej trestnej činnosti vedený v záznamoch daného členského štátu. |

Obchodovanie s ľuďmi | Analýza PNR odhalila skupinu obchodníkov s ľuďmi, ktorí cestovali stále po tej istej trase. Mali falošné dokumenty, s ktorými sa mohli zaregistrovať na let v rámci EÚ; pravé doklady použili na to, aby sa zároveň prihlásili na iný let smerujúci do tretej krajiny. Ak sa dostali do odletovej haly, nastúpili do lietadla smerujúceho do EÚ. |

Podvod s kreditnými kartami | Niekoľko rodín cestovalo do jedného členského štátu s cestovnými lístkami nakúpenými pomocou ukradnutých kreditných kariet. Skúmaním prípadu sa ukázalo, že zločinecká skupina používala tieto karty na nákup cestovných lístkov a tieto potom v call centrách pre dlhé trasy predávala zákazníkom. Boli to práve údaje PNR, ktoré spájali cestujúcich s kreditnými kartami a predajcami. |

Obchodovanie s drogami | Policajný orgán členského štátu mal informácie naznačujúce, že určitý muž je zapojený do obchodovania s drogami z tretej krajiny, hraničné orgány však u neho nikdy nenašli nič usvedčujúceho, keď pricestoval do EÚ. Analýza PNR odhalila, že cestoval vždy s komplicom. Prehliadkou jeho komplica boli odhalené veľké množstvá drog. |

Program na sledovanie financovania terorizmu (TFTP)

Príklady informácií získaných prostredníctvom TFTP na účely vyšetrovania teroristických sprisahaní[110] |

Teroristické sprisahanie v Barcelone v roku 2008 | V januári 2008 bolo zatknutých desať podozrivých osôb v súvislosti s nevydareným pokusom o útok na verejný dopravný systém mesta. Údaje z TFTP (Terrorist Finance Tracking Program) sa použili na zistenie prepojenia podozrivých osôb s Áziou, Afrikou a Severnou Amerikou. |

Útok tekutými výbušninami na transatlantické lety v roku 2006 | Informácie z TFTP sa využili na vypátranie a obvinenie jednotlivcov v súvislosti s nevydareným plánom bombových útokov na desať transatlantických letov smerujúcich zo Spojeného kráľovstva do USA a Kanady v auguste 2006. |

Bombové útoky v Londýne v roku 2005 | Údaje z TFTP sa využili na to, aby vyšetrovateľom poskytli nové stopy, aby sa overila totožnosť podozrivých osôb a odhalili vzťahy medzi osobami zodpovednými za tento útok. |

Bombové útoky v Madride v roku 2004 | Údaje z TFTP boli poskytnuté viacerým členským štátom EÚ na pomoc pri ich vyšetrovacej činnosti začatej po tomto útoku. |

PRÍLOHA II

Tabuľkový prehľad nástrojov, ktoré sa používajú, zavádzajú alebo sa o nich uvažuje |

Nástroj | Kontext | Účel (účely) | Štruktúra | Rozsah osobných údajov | Prístup k údajom | Ochrana údajov | Uchovávanie údajov | Stav zavedenia | Preskúmanie | | Schengenský informačný systém (SIS) |Na podnet členských štátov. |Udržiavať v rámci schengenského priestoru verejnú bezpečnosť vrátane národnej bezpečnosti a uľahčiť pohyb osôb využitím informácií prenášaných cez tento systém. |Centralizovaná: N.SIS (národné časti) prepojené rozhraním k C.SIS (centrálna časť). |Mená a prezývky, fyzické črty, miesto a dátum narodenia, štátna príslušnosť a informácia o tom, či je osoba ozbrojená a násilná. Zápisy v SIS sa vzťahujú na viaceré odlišné skupiny osôb. |Polícia, hraničná polícia, colné a súdne orgány majú prístup ku všetkým údajom; prisťahovalecké a konzulárne úrady k zoznamu osôb so zákazom vstupu a zoznamom stratených a ukradnutých dokumentov. K niektorým údajom majú prístup Europol a Eurojust. |Dohovor Rady Európy (RE) 108 a odporúčanie Rady Európy pre rezort polície R(87) 15. |Osobné údaje vložené do SIS na účely pátrania po osobách možno uchovávať iba na čas potrebný na splnenie cieľa, na ktorý boli poskytnuté, najdlhšie však tri roky. Údaje o osobách, ktoré sa sledujú osobitne z dôvodu hrozby, ktorú predstavujú pre verejnú bezpečnosť alebo bezpečnosť štátu, sa musia vymazať po jednom roku. |SIS je plne uplatniteľný v 22 členských štátoch, vo Švajčiarsku, v Nórsku a na Islande. Veľká Británia a Írsko sa zúčastňujú na SIS s výnimkou zápisov o občanoch tretích krajín, nachádzajúcich sa na zozname osôb, ktorým bol zakázaný vstup. Očakáva sa, že Bulharsko, Rumunsko a Lichtenštajnsko čoskoro začnú vykonávať toto opatrenie. |Signatári môžu navrhnúť zmeny a doplnenia k Schengenskému dohovoru. Zmenené a doplnené znenie by sa malo prijať jednomyseľne a mali by ho ratifikovať parlamenty. | | Schengenský informačný systém druhej generácie

(SIS II) |Na podnet Komisie. |Zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a uľahčiť pohyb osôb využitím informácií prenášaných cez tento systém. |Centralizovaná: N.SIS II (národné časti) prepojené rozhraním k CS-SIS (centrálna časť). SIS II bude pracovať na bezpečnej sieti s-TESTA. |Kategórie údajov v SIS plus odtlačky prstov a fotografie, kópie európskeho zatykača, zápisy o zneužití cudzích údajov totožnosti a súvislosti medzi zápismi. Zápisy v SIS II sa vzťahujú na viaceré odlišné skupiny osôb. |Polícia, hraničná polícia, colné a súdne orgány budú mať prístup ku všetkým údajom; prisťahovalecké a konzulárne úrady k zoznamu osôb so zákazom vstupu a zoznamom stratených a ukradnutých dokumentov. K niektorým údajom budú mať prístup Europol a Eurojust. |Osobitné pravidlá ustanovené v zmysle základných právnych predpisov, ktorými sa riadi SIS II, a smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES, rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, nariadenia (ES) č. 45/2001, Dohovoru RE 108 a odporúčania RE pre rezort polície R(87) 15. |Osobné údaje vložené do SIS na účely pátrania po osobách možno uchovávať iba na čas potrebný na splnenie cieľa, na ktorý boli poskytnuté, najdlhšie však tri roky. Údaje o osobách, ktoré sa sledujú osobitne z dôvodu hrozby, ktorú predstavujú pre verejnú bezpečnosť alebo bezpečnosť štátu, sa musia vymazať po jednom roku. |SIS II sa v súčasnosti zavádza. Po spustení sa bude systém uplatňovať v štátoch EÚ-27, Švajčiarsku, Lichtenštajnsku, Nórsku a na Islande. Veľká Británia a Írsko sa zúčastnia SIS II s výnimkou zápisov o občanoch tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na zozname osôb, ktorým bol zakázaný vstup. |Komisia musí predkladať Európskemu parlamentu (EP) a Rade polročné správy o pokroku o vývoji SIS II a o možnom prechode naň zo SIS. | | EURODAC |Na podnet Komisie. |Na pomoc pri určovaní členského štátu, ktorý má posúdiť žiadosť o azyl. |Centralizovaná, pozostávajúca z národných prístupových bodov prepojených rozhraním s centrálnou jednotkou EURODAC. EURODAC pracuje na sieti s-TESTA. |Údaje o odtlačkoch prstov, pohlavie, miesto a dátum podania žiadosti o azyl, referenčné číslo použité v členskom štáte pôvodu a dátum, kedy sa odtlačky prstov, odobrali, odoslali a vložili do systému. |Členské štáty musia uviesť zoznam orgánov s prístupom k údajom, ktorý zvyčajne zahŕňa azylové a migračné úrady, orgány hraničnej kontroly a políciu. |Smernica 95/46/ES. |V prípade odtlačkov prstov žiadateľov o azyl 10 rokov; v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc 2 roky. |Nariadenie o EURODAC-u platí vo všetkých členských štátoch, Nórsku, na Islande a vo Švajčiarsku. Dohoda umožňujúca zapojenie Lichtenštajnska je pred uzavretím. |Komisia predkladá Európskemu parlamentu (EP) a Rade ročné správy o fungovaní centrálnej jednotky EURODAC. | | Vízový informačný systém (VIS) |Na podnet Komisie. |Na pomoc pri zavádzaní spoločnej vízovej politiky a pri prevencii rizík ohrozujúcich vnútornú bezpečnosť. |Centralizovaná, pozostávajúca z národnej časti, ktorá bude prepojená rozhraním s centrálnou časťou. VIS bude pracovať na sieti s-TESTA. |Žiadosti o víza, odtlačky prstov, fotografie, súvisiace rozhodnutia o vízach a prepojenia medzi súvisiacimi žiadosťami. |Vízové, azylové a prisťahovalecké úrady a orgány hraničnej kontroly budú mať prístup ku všetkým údajom. Polícia a Europol môžu nahliadať do VIS na účely prevencie, odhaľovania a vyšetrovania závažnej trestnej činnosti. |Osobitné pravidlá ustanovené v zmysle základných právnych predpisov, ktorými sa riadi VIS, a smernice 95/46/ES, nariadenia (ES) č. 45/2001, rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, Dohovoru RE 108, Dodatkového protokolu RE 181 a odporúčania RE pre rezort polície R(87) 15. |5 rokov. |VIS sa v súčasnosti zavádza a bude uplatniteľný vo všetkých členských štátoch (okrem Spojeného kráľovstva a Írska) a v Nórsku, Islande a vo Švajčiarsku. |Komisia musí podať EP a Rade správu o fungovaní VIS tri roky po jeho uvedení do činnosti a potom každé štyri roky. | | Systém vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API) |Na podnet Španielska. |Má zlepšiť kontrolu na hraniciach a pomáhať v boji proti nelegálnej migrácii. |Decentralizovaná. |Osobné údaje z pasov, miesto nástupu a miesto vstupu do EÚ. |Orgány hraničnej kontroly a na vlastnú žiadosť orgány presadzovania práva. |Smernica 95/46/ES. |Údaje sa musia vymazať 24 hodín po prílete do EÚ. |API platí vo všetkých členských štátoch, ale iba niektoré ho využívajú. |Komisia vyhodnotí systém API v roku 2011. | | Dohovor Neapol II |Na podnet členských štátov. |Má pomáhať národným colným orgánom v prevencii a odhaľovaní porušovania vnútroštátnych colných predpisov a pomáhať pri stíhaní a trestaní porušovania colných predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych colných predpisov. |Decentralizovaná, pracuje prostredníctvom sústavy centrálnych koordinačných jednotiek. |Všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby. |Centrálne koordinačné jednotky postúpia údaje colným orgánom jednotlivých štátov, vyšetrovacím a justičným orgánom a za podmienky predchádzajúceho súhlasu členského štátu, ktorý údaje poskytol, ako aj iným orgánom. |Smernica 95/46/ES Dohovoru RE 108. Údaje v prijímajúcom členskom štáte musia mať úroveň ochrany prinajmenšom rovnocennú s úrovňou ochrany v poskytujúcom členskom štáte. |Údaje možno uchovávať na čas nepresahujúci čas potrebný na účel, na ktorý boli dodané. |Tento dohovor ratifikovali všetky členské štáty. |Signatári môžu navrhnúť zmeny a doplnenia k dohovoru Neapol II. Zmenené a doplnené znenie by mala prijať Rada a mali by ho ratifikovať členské štáty. | | Colný informačný systém (CIS) |Na podnet členských štátov. |Pomáhať príslušným orgánom v prevencii, vyšetrovaní a stíhaní závažných prípadov porušenia vnútroštátnych colných predpisov. |Centralizovaná, prístupná cez terminály v jednotlivých členských štátoch a na Komisii. CIS a FIDE pracujú na báze AFIS, ktorý využíva spoločnú komunikačnú sieť, spoločné systémové sieťové rozhranie alebo bezpečný prístup cez internet poskytovaný Komisiou. |Mená a prezývky, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, pohlavie, fyzické črty, doklady totožnosti, adresa, prípadné údaje o násilných činoch, dôvod vloženia údajov do CIS, navrhované opatrenie a registračné údaje dopravného prostriedku. |K údajom v CIS majú prístup colné orgány jednotlivých štátov, Europol a Eurojust. |Osobitné pravidlá ustanovené Dohovorom o CIS a smernicou 95/46/ES, nariadením (ES) č. 45/2001, Dohovorom RE 108 a odporúčaním RE pre rezort polície R(87) 15. |Osobné údaje prekopírované z CIS do iných systémov na účely riadenia rizík alebo operačnej analýzy možno uchovávať iba na čas potrebný na dosiahnutie účelu, na ktorý sa prekopírovali a najdlhšie 10 rokov. |Platí vo všetkých členských štátoch. |Komisia v spolupráci s členskými štátmi predkladá EP a Rade každoročne správu o fungovaní CIS. | | Švédska iniciatíva |Na podnet Švédska. |Koordinovať výmenu informácií na účely vyšetrovania trestnej činnosti a kriminalistických spravodajských operácií. |Decentralizovaná, členské štáty musia určiť národné kontaktné body, ktoré vybavujú súrne žiadosti o informácie. |Akékoľvek existujúce kriminalistické spravodajské informácie dostupné orgánom presadzovania práva. |Policajné, colné a akékoľvek iné orgány majúce právomoc vyšetrovať trestnú činnosť (okrem spravodajských služieb). |Vnútroštátne pravidlá ochrany údajov, ako aj Dohovor RE 108, Dodatkový protokol RE 181 a odporúčanie RE pre rezort polície č. R(87) 15. |Informácie a spravodajstvo poskytnuté na základe tohto nástroja možno použiť iba na účely, na ktoré boli poskytnuté a podľa osobitných podmienok určených členským štátom, ktorý ich poskytol. |12 z 31 signatárov (štáty EÚ a EZVO) prijalo vnútroštátne právne predpisy na implementáciu tohto nástroja; päť štátov vyplňuje formuláre žiadostí o údaje a dva ich často používajú na výmenu informácií. |Komisia má predložiť Rade hodnotiacu správu v roku 2010. | | Prümské rozhodnutie |Na podnet členských štátov. |Posilniť prevenciu trestnej činnosti, najmä terorizmu, a udržiavať verejný poriadok. |Decentralizovaná, prepojená so sieťou s-TESTA. Národné kontaktné body vybavujú odchádzajúce a prichádzajúce žiadosti o porovnanie údajov. |Anonymné DNA profily a odtlačky prstov, registračné údaje vozidiel a informácie o osobách podozrivých z prepojenia s terorizmom. |Požiadavky kontaktných miest na prenos; prístup v rámci krajiny sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi. |Osobitné pravidlá stanovené prümským rozhodnutím, Dohovorom RE 108, Dodatkovým protokolom RE 181 a odporúčaním RE pre rezort polície č. R(87) 15. Jednotlivci sa vo veci uplatnenia svojich práv týkajúcich sa spracovania osobných údajov môžu obrátiť na svoj vnútroštátny orgán pre ochranu údajov. |Osobné údaje sa musia vymazať, ako už nie sú potrebné na účel, na ktorý sa poskytli. Maximálna lehota uchovávania údajov platná v poskytujúcom štáte je záväzná aj pre prijímajúci štát. |Prümské rozhodnutie sa v súčasnosti zavádza. Desať členských štátov je oprávnených na výmenu DNA, päť na výmenu odtlačkov prstov a sedem na výmenu registračných údajov vozidiel. Nórsko a Island sa chystajú pristúpiť k tomuto nástroju. |Komisia má predložiť Rade hodnotiacu správu v roku 2012. | | Smernica o uchovávaní údajov |Na podnet členských štátov. |Posilniť vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti uchovávaním telekomunikačných údajov o prevádzke a polohe. |Decentralizovaná, tento nástroj ukladá povinnosť uchovávať údaje poskytovateľom telekomunikačných služieb. |Telefónne číslo, IP adresa a identifikačné údaje mobilného prístroja. |Orgány oprávnené na prístup sú určené jednotlivými štátmi. |Smernica 46/95/ES a smernica 2002/58/ES. |Od 6 do 24 mesiacov. |Šesť členských štátov dosiaľ netransponovalo túto smernicu a ústavné súdy Nemecka a Rumunska vydali rozhodnutie, že implementujúce zákony sú protiústavné. |Komisia má predložiť hodnotiacu správu EP a Rade v roku 2010. | | Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) |Na podnet Belgicka a na návrh Komisie. |Zlepšiť cezhraničné zdieľanie údajov týkajúcich sa záznamov občanov EÚ v registroch trestov. |Decentralizovaná, prepojená systémom centrálnych orgánov, ktoré si budú vymieňať informácie extrahované z registrov trestov, pričom budú využívať sieť s-TESTA. |Osobné údaje; obvinenie, odsúdenie a trestný čin; ďalšie údaje vrátane odtlačkov prstov (ak sú k dispozícii). |Justičné a príslušné správne orgány. |Osobitné pravidlá stanovené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/315/SVV, ktoré zahŕňa pravidlá ustanovené rozhodnutím Rady 2005/876/SVV, ako aj rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV, Dohovor RE 108 a nariadenie (ES) č. 45/2001. |Platia vnútroštátne pravidlá uchovávania údajov, keďže tento nástroj upravuje iba výmenu údajov. |ECRIS II sa v súčasnosti zavádza. Deväť členských štátov si začalo elektronicky vymieňať informácie. |Komisia má predložiť EP a Rade dve hodnotiace správy: o rámcovom rozhodnutí Rady 2008/675/SVV v roku 2011; o rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV v roku 2015. Od roku 2016 musí Komisia uverejňovať pravidelné správy o fungovaní rozhodnutia Rady 2009/316/SVV (ECRIS). | | Spolupráca finančných spravodajských jednotiek (FIU.net) |Na podnet Holandska. |Vymieňať informácie potrebné pre analýzu a vyšetrovanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. |Decentralizovaná, FIU si vymieňajú údaje cez sieť FIU.net, ktorá pracuje na sieti s-TESTA. Aplikácia Europolu SIENA pravdepodobne čoskoro podporí FIU.net. |Akékoľvek údaje dôležité pre analýzu alebo vyšetrovanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. |Finančné spravodajské jednotky (v rámci policajného zboru, justičných orgánov alebo správnych orgánov podliehajúcich finančným orgánom). |Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV, Dohovor Rady Európy (RE) 108 a odporúčanie Rady Európy pre rezort polície R(87) 15. |Platia vnútroštátne pravidlá uchovávania údajov, keďže tento nástroj upravuje iba výmenu údajov. |Dvadsať členských štátov sa zúčastňuje na FIU.net, online aplikácia na zdieľanie údajov pracuje na s-TESTA. |V rámci svojho akčného plánu finančných služieb Komisia od roku 2009 hodnotí vykonávanie smernice 2005/60/ES. | | Spolupráca úradov pre vymáhanie majetku (ARO) |Na podnet členských štátov. |Výmena informácií potrebných pre pátraciu činnosť a zisťovanie rozsahu ziskov z trestnej činnosti. |Decentralizovaná. Od úradov ARO sa žiada výmena informácií prostredníctvom švédskej iniciatívy. Aplikácia Europolu SIENA pravdepodobne čoskoro podporí spoluprácu úradov ARO. |Podrobnosti o predmetnom majetku, ako sú napríklad bankové účty, nehnuteľnosti a vozidlá, ako aj podrobnosti o hľadaných osobách, napríklad meno, adresa, informácie o akcionároch a spoločnosti. |Úrady pre vymáhanie majetku |Dohovor RE 108, Dodatkový protokol RE 181, odporúčanie RE pre rezort polície R(87) 15. |Platia vnútroštátne pravidlá uchovávania údajov, keďže tento nástroj upravuje iba výmenu údajov. |Viac než dvadsať členských štátov si zriadilo úrad ARO; dvanásť z nich sa zúčastňuje na pilotnom projekte, v rámci ktorého sa aplikácia Europolu SIENA používa na výmenu údajov dôležitých pre pátranie po majetku. |Komisia má predložiť Rade hodnotiacu správu v roku 2010. | | Platformy jednotlivých štátov a EÚ na boj proti počítačovej kriminalite |Na podnet Francúzska. |Zhromažďovať, vymieňať a analyzovať informácie o trestných činoch páchaných na internete. |Decentralizovaná, spája národné platformy ohlasovania a platformu Europolu pre EÚ na boj proti počítačovej kriminalite. Aplikácia Europolu SIENA pravdepodobne čoskoro podporí výmenu údajov medzi platformami pre oznamovanie trestnej činnosti. |Nelegálny obsah alebo správanie zistené na internete. |Národné platformy dostávajú správy od občanov; Platforma Europolu pre EÚ pre boj proti počítačovej kriminalite dostáva správy od orgánov presadzovania práva o závažnej cezhraničnej počítačovej kriminalite. |Osobitné pravidlá stanovené rozhodnutím o Europole a rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV, Dohovorom RE 108, Dodatkovým protokolom RE 181, odporúčaním RE pre rezort polície R(87) 15 a nariadením (ES) č. 45/2001. |Platia vnútroštátne pravidlá uchovávania údajov, keďže toto opatrenie upravuje iba výmenu informácií. |Takmer všetky členské štáty si zriadili vnútroštátne platformy pre oznamovanie trestných činov; Europol pracuje na vlastnej platforme EÚ pre počítačovú kriminalitu. |Počítačová kriminalita patrí do pôsobnosti Europolu, ktorý bude v budúcnosti podávať správy o činnosti Európskej platformy pre počítačovú kriminalitu v rámci svojej výročnej správy, ktorú predkladá Rade na schválenie a Európskemu parlamentu pre informáciu. | | Europol |Na podnet členských štátov. |Podporovať členské štáty pri predchádzaní a boji proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti, ktorá má vplyv na dva alebo viac členských štátov. |Europol je agentúra EÚ so sídlom v Haagu. Vyvíja systém SIENA, vlastnú sieťovú aplikáciu pre bezpečnú výmenu informácií. |Informačný systém Europolu (EIS) obsahuje osobné údaje vrátane biometrických identifikačných znakov, odsúdení za trestné činy a prepojenia osôb na organizovaný zločin, podozrivých zo spáchania trestných činov, na ktoré sa vzťahuje mandát Europolu. Analytické pracovné súbory (Analysis Work Files – AWF) obsahujú akékoľvek relevantné osobné údaje. |Prístup do EIS majú národné jednotky Europolu, styční dôstojníci, pracovníci a riaditeľ Europolu. Prístup do AWF sa poskytuje styčným dôstojníkom. Osobné údaje možno vymieňať s tretími krajinami, ktoré majú dohody s Europolom. |Osobitné pravidlá stanovené rozhodnutím o Europole a rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV, Dohovorom RE 108, Dodatkovým protokolom RE 181, odporúčaním RE pre rezort polície R(87) 15 a nariadením (ES) č. 45/2001. |Súbory AWF sa môžu uchovať najviac tri roky, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky. |Europol sa aktívne využívajú všetky členské štáty a tretie krajiny, s ktorými má operačné dohody. Nový právny základ Europolu sa zaviedol vo všetkých členských krajinách. |Spracovanie osobných údajov Europolom a prenos takýchto údajov iným stranám monitoruje spoločný dozorný orgán. Tento orgán predkladá pravidelné správy EP a Rade. Europol takisto predkladá výročnú správu o svojej činnosti Rade na schválenie a EP na informačné účely. | | Eurojust |Na podnet členských štátov. |Zlepšiť koordináciu vyšetrovania a stíhania trestných činov v členských štátoch a prehĺbiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. |Eurojust je orgán EÚ so sídlom v Haagu, ktorý na výmenu údajov využíva s-TESTA. |Osobné údaje podozrivých a páchateľov v prípadoch závažnej trestnej činnosti týkajúcej sa dvoch alebo viacerých členských štátov vrátane životopisných údajov, kontaktných údajov, DNA profilov, odtlačkov prstov, fotografií a telekomunikačných údajov o prevádzke a polohe. |27 členov Europolu v krajinách EÚ, ktorí môžu zdieľať údaje s vnútroštátnymi orgánmi a tretími krajinami, pokiaľ s tým súhlasí zdroj údajov. |Osobitné pravidlá stanovené rozhodnutím o Eurojuste a rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV, Dohovorom RE 108, Dodatkovým protokolom 181 a odporúčaním RE pre rezort polície R(87) 15. |Informácia sa musí vymazať, ak bol účel, na ktorý sa poskytla, splnený, a ak sa prípad uzavrel. |Zmenený právny základ Eurojustu sa v súčasnosti zavádza v členských štátoch. |Do júna 2014 má Komisia preskúmať výmenu údajov medzi členmi Eurojustu v jednotlivých štátoch. Do júna 2013 má Eurojust predložiť Rade a Komisii správu o poskytovaní prístupu k svojmu systému správy prípadov jednotlivým štátom. Spracovanie osobných údajov Eurojustom sleduje spoločný dozorný orgán a každoročne podáva o tom správu Rade. Predseda kolégia Eurojustu predkladá Rade výročnú správu o činnosti Eurojustu, ktorú Rada postúpi EP. | | Dohody o PNR s USA a Austráliou, dohoda o API/PNR s Kanadou |Na podnet Komisie. |Predchádzanie a boj proti terorizmu a iným formám závažnej nadnárodnej trestnej činnosti. |Medzinárodné dohody. |Dohody s USA a Austráliou obsahujú 19 kategórií PNR údajov vrátane osobných, rezervačných, platobných a doplňujúcich informácií; dohoda s Kanadou obsahuje 25 podobných údajových položiek. |Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA, Kanadský úrad pohraničných služieb, Colné služby Austrálie, ktoré môžu zdieľať údaje s ich vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a protiteroristickými útvarmi. |Pravidlá ochrany údajov sú stanovené v príslušných medzinárodných dohodách. |USA: sedem rokov ich možno využívať aktívne, osem rokov pasívne; Austrália: 3,5 roka aktívne, dva roky pasívne; Kanada: 72 hodín aktívne, 3,5 roka pasívne. |Dohody s USA a Austráliou možno vykonávať predbežne; dohoda s Kanadou je platná. Komisia bude opätovne rokovať o týchto dohodách. Šesť členských štátov EÚ prijalo právne predpisy umožňujúce využívanie PNR údajov na účely presadzovania práva. |V každej dohode je ustanovené periodické preskúmanie, pričom dohody s Kanadou a Austráliou obsahujú aj doložku o ukončení platnosti. | | Dohoda medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu |Na podnet Komisie. |Prevencia, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie terorizmu alebo financovania terorizmu. |Medzinárodná dohoda. |Údaje obsiahnuté vo finančných správach obsahujúce okrem iného meno, číslo účtu, adresu a číslo dokladu totožnosti pôvodcu a príjemcov finančných transakcií. |Ministerstvo financií USA môže zdieľať osobné údaje extrahované z finančných správ s orgánmi presadzovania práva, verejnej bezpečnosti alebo protiteroristickými orgánmi v USA, v členských štátoch EÚ, s Europolom alebo Eurojustom. Ďalší prenos do tretích krajín je viazaný na súhlas členských štátov. |Dohoda má striktné obmedzenia, pokiaľ ide o účel využívania údajov a proporcionalitu. |Osobné údaje extrahované z finančných správ nemožno uchovávať dlhšie, než je to potrebné v jednotlivých prípadoch vyšetrovania alebo stíhania; neextrahované údaje možno uchovávať iba päť rokov. |Európsky parlament schválil uzatvorenie dohody 8. júla 2010.

Očakáva sa, že Rada prijme rozhodnutie o uzatvorení dohody, na základe ktorého nadobudne dohoda platnosť prostredníctvom výmeny listov medzi zmluvnými stranami. |Komisia musí preskúmať túto dohodu šesť mesiacov po nadobudnutí jej platnosti. Hodnotiaca správa sa musí predložiť EP a Rade. | |

[1] V súčasnosti v EÚ neexistuje harmonizované vymedzenie „závažnej trestnej činnosti“. Napríklad rozhodnutie Rady, ktoré splnomocňuje Europol k nahliadnutiu do VIS [rozhodnutie Rady 2008/633/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 129)] vymedzuje „závažné trestné činy“ s odkazom na zoznam trestných činov vymedzený v európskom zatýkacom rozkaze [rozhodnutie Rady 2002/584/SVV (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1)]. Smernica o uchovávaní údajov [smernica 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54)] ponecháva vymedzenie „závažných trestných činov“ na členských štátoch. Rozhodnutie o Europole [rozhodnutie Rady 2009/371/SVV (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37)] obsahuje ďalší zoznam trestných činov vymedzených ako „závažné trestné činy“, ktorý je podobný, ale nie identický so zoznamom, ktorý obsahuje európsky zatýkací rozkaz.

[2] Uznesenie Európskeho parlamentu P7_TA-PROV(2010) 0279, 8.7.2010.

[3] Na rozdiel od závažnej trestnej činnosti sú „teroristické trestné činy“ jasne vymedzené v rámcovom rozhodnutí Rady o boji proti terorizmu [rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV, (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3), zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV, (Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21)].

[4] Závery Rady o stratégii riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ, zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, 30.11.2009 (stratégia EÚ v oblasti riadenia informácií). Sloboda, bezpečnosť, súkromie — európske vnútorné veci v otvorenom svete, správa neformálnej poradnej skupiny na vysokej úrovni o budúcnosti európskej politiky v oblasti vnútorných vecí (“The Future Group”), jún 2008.

[5] Štokholmský program — otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich; dokument Rady 5731/10, 3.3.2010, oddiel 4.2.2.

[6] KOM(2010) 252, 26.5.2010.

[7] KOM(2010) 171 v konečnom znení, 20.4.2010; (Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu).

[8] V bývalom treťom pilieri Európskej únie, ktorý sa týkal policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, zdieľali členské štáty a Komisia právo iniciatívy. Amsterdamská zmluva integrovala oblasti kontroly na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva do piliera Spoločenstiev (prvého), v ktorom mala Komisia výlučné právo iniciatívy. Lisabonská zmluva odstránila pilierovú štruktúru Únie, čím sa potvrdilo právo iniciatívy Komisie. V oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (vrátane administratívnej spolupráce) však sa však aj naďalej môžu navrhovať právne predpisy, a to na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov.

[9] Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzavretá medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19).

[10] Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov [European Treaty Series – Séria európskych zmlúv (ETS) č. 108], Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108), Odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[11] SIRENE znamená „Supplementary Information Request at National Entry“ (žiadosť o doplňujúce informácie pri vnútroštátnom vstupe).

[12] Dokument Rady 5441/08, 30.1.2008; Dokument Rady 6162/10, 5.2.2010.

[13] Nariadenie (ES) č. 1986/2006 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 1), nariadenie (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4) rozhodnutie 2007/533/SVV (Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63).

[14] Nariadenie (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4), rozhodnutie 2007/533/SVV (Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63), smernica 95/46/ES (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31), nariadenie (ES) č. 45/2001 (Ú. v. EÚ L 8, 12.1.2001, s. 1), dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108) a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[15] S-TESTA, čo znamená „Secure Trans-European Services for Telematics between Administrations“ (Bezpečné transeurópske služby pre telematiku medzi správnymi orgánmi), je dátová komunikačná sieť financovaná Komisiou, ktorá umožňuje bezpečné a šifrovanú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi administratívami a inštitúciami, agentúrami a orgánmi EÚ.

[16] Veľká Británia a Írsko sa zúčastnia SIS II s výnimkou zápisov o občanov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na zozname osôb, ktorým bol zakázaný vstup.

[17] Nariadenie Rady (ES) č. 1104/2008 (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 1), rozhodnutie Rady 2008/839/SVV (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 43).

[18] Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 (Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1) (Dublinské nariadenie), a nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 (Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1) (nariadenie o EURODAC). Tieto nástroje vychádzajú z Dublinského dohovoru z roku 1990 (Ú. v. ES C 254, 19.8.1997, s. 1), v ktorom sa určuje, ktorý členský štát by mal preskúmať žiadosti o azyl. Systém posudzovania žiadostí o azyl je známy ako „dublinský systém“.

[19] Smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31).

[20] Mimoriadne zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, 20.9.2001.

[21] Rozhodnutie Rady 2004/512/ES (Ú. v. EÚ L 213, 15.6.2004, s. 5), nariadenie (ES) č. 767/2008 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60) a rozhodnutie Rady 2008/633/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 129). Pozri tiež Vyhlásenie o boji proti terorizmu, Rada Európskej únie, 25.3.2004.

[22] Rozhodnutie Rady 2008/633/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 129).

[23] Nariadenie (ES) č. 767/2008 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60), rozhodnutie Rady 2008/633/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 129), smernica 95/46/ES (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31), nariadenie (ES) č. 45/2001, Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1), rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV, (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60), Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108), Dodatkový protokol Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov týkajúcom sa dozorných orgánov a cezhraničného toku údajov (ETS č. 181), Rada Európy, 8.11.2001 (Dodatkový protokol č. 181) a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[24] Smernica Rady 2004/82/ES (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24).

[25] Smernica 95/46/ES (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[26] Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992).

[27] Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 766/2008 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 48).

[28] Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (Ú. v. ES C 24/2, 23.1.1998) (Dohovor Neapol II).

[29] Smernica 95/46/ES (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31), Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108).

[30] Dohovor o využívaní informačných technológií na colné účely vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 34), zmenený a doplnený rozhodnutím Rady 2009/917/SVV (Ú. v. EÚ L 323, 10.12.2009, s. 20).

[31] Europol a Eurojust budú od mája 2011 mať prístup do CIS na účely konzultácie na základe rozhodnutia Rady 2009/917/SVV (Ú. v. EÚ L 323, 10.12.2009, s. 20).

[32] Dohovor o využívaní informačných technológií na colné účely vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 34), zmenený a doplnený rozhodnutím Rady 2009/917/SVV (Ú. v. EÚ L 323, 10.12.2009, s. 20), smernica 95/46/ES (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31), nariadenie (ES) č. 45/2001 (Ú. v. EÚ L 8, 12.1.2001, s. 1), Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108) a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[33] FIDE, čo znamená identifikačná databáza colných spisov ( Fichier d ’ Identification des Dossiers d ’ Enquêtes douanières ) je založený na nariadení Rady (ES) č. 766/2008 a Protokol prijatý v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o používaní informačných technológií na colné účely so zreteľom na vytvorenie identifikačnej databázy colných spisov (Ú. v. EÚ C 139, 13.6.2003, s. 1).

[34] KOM(2005) 490, 12.10.2005, Závery predsedníctva – Haagsky program, 4. – 5.11.2004. Pozri tiež Vyhlásenie o boji proti terorizmu, Rada Európskej únie, 25.3.2004.

[35] Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89).

[36] Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108), Dodatkový protokol Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov týkajúcom sa dozorných orgánov a cezhraničného toku údajov (ETS č. 181), Rada Európy, 8.11.2001 (Dodatkový protokol č. 181), a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[37] Tieto informácie sa zakladajú na odpovediach na dotazník, ktorého výsledky predložilo španielske predsedníctvo Rady na stretnutí ad hoc pracovnej skupiny Rady pre výmenu informácií 22. júna 2010.

[38] Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1), rozhodnutie Rady 2008/616/SVV (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 12).

[39] Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108), Dodatkový protokol Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov týkajúcom sa dozorných orgánov a cezhraničného toku údajov (ETS č. 181), Rada Európy, 8.11.2001 (Dodatkový protokol č. 181), a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[40] Do súčasnosti získalo autorizáciu na začatie automatizovanej výmeny profilov DNA 10 členských štátov, 5 bolo autorizovaných na výmenu odtlačkov prstov a 7 na výmenu údajov o evidencii vozidiel. Nemecko, Rakúsko, Španielsko a Holandsko predložili Komisii čiastočné štatistiky o použití tohto nástroja.

[41] Smernica 2006/24/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).

[42] Smernica 95/46/ES (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). Smernica 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 201, 31.7.2002, s. 37) (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

[43] Rozsudok Ústavného súdu SRN, 1 BvR 256/08, 11.3.2008.

[44] Rozhodnutie č. 1258 Ústavného súdu Rumunska, 8.10.2009.

[45] Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (ETS č. 30), Rada Európy, 20.4.1959. Pozri aj KOM(2005) 10, 25.1.2005.

[46] Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV (Ú. v. EÚ L 322, 9.12.2005, s. 33).

[47] Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32), rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23) a rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33. Pozri aj KOM(2005) 10, 25.1.2005.

[48] Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23), rozhodnutie Rady 2005/876/SVV (Ú. v. EÚ L 322, 9.12.2005, s. 33), rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60) a Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108),

[49] Nariadenie (ES) č. 45/2001 (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

[50] Rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. ES L 271, 24.10.2000, s. 4).

[51] rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60), Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108) a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[52] http://www.fiu.net/

[53] SIENA znamená sieťovú aplikáciu na zabezpečenú výmenu informácií.

[54] Smernica 2005/60/ES (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15) (tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí).

[55] Pozri napríklad dokument „Evaluation of the economic impacts of the Financial Services Action Plan – Final Report“ (Vyhodnotenie hospodárskych dopadov Akčného plánu finančných služieb), pre Európsku komisiu, GR MARKT, CRA International, marec 2009.

[56] Rozhodnutie Rady 2007/845/SVV (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103).

[57] Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108), Dodatkový protokol Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov týkajúcom sa dozorných orgánov a cezhraničného toku údajov (ETS č. 181), Rada Európy, 8.11.2001 (Dodatkový protokol č. 181) a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[58] Závery rady o zriadení vnútroštátnych platforiem a európskej platformy pre oznamovanie trestných činov zistených na internete, Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci, 24.10.2008 a závery Rady o akčnom pláne na vykonávanie spoločnej stratégie na boj proti kriminalite, Rada pre všeobecné záležitosti, 26.4.2010. Europol svoj projekt premenoval na „Európsku platformu na boj proti počítačovej kriminalite“ (European Cybercrime Platform – ECCP).

[59] Cieľom Europolu je prevencia a boj proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti, ktorá má vplyv na dva alebo viac členských štátov. Pozri rozhodnutie Rady 2009/371/SVV (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).

[60] Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37), nariadenie (ES) č. 45/2001 (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1). Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108), Dodatkový protokol Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov týkajúcom sa dozorných orgánov a cezhraničného toku údajov (ETS č. 181), Rada Európy, 8.11.2001 (Dodatkový protokol č. 181) a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[61] Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

[62] Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37) ktoré nahrádza Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorý sa zakladá na článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2).

[63] Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37), nariadenie (ES) č. 45/2001 (Ú. v. EÚ L 8, 12.1.2001, s. 1), Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), Rada Európy, 28.1.1981 (Dohovor Rady Európy č. 108), Dodatkový protokol Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov týkajúcom sa dozorných orgánov a cezhraničného toku údajov (ETS č. 181), Rada Európy, 8.11.2001 (Dodatkový protokol č. 181) a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov, ktoré upravuje používanie osobných údajov v policajnom sektore, Rada Európy, 17.9.1987 (Odporúčanie pre rezort polície).

[64] Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

[65] Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1), zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2009/426/SVV (Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14). Pozri tiež závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, 20.9.2001.

[66] Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

[67] Smernica 95/46/ES (Smernica o ochrane údajov) (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[68] Kanadský balík pozostáva zo záväzku Kanady v súvislosti so zaobchádzaním s API/PNR údajmi, rozhodnutia Komisie o primeranosti v súvislosti s normami na ochranu údajov v Kanade a medzinárodnej dohody (pozri Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2006, s. 49, Ú. v. EÚ L 82, 21.3.2006, s. 14). Dohodu s USA možno nájsť v Ú. v. EÚ L 204, 4.8.2007, s. 16, dohodu s Austráliou v Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 47.

[69] V roku 2009 sa Kanada voči Komisii, predsedníctvu Rady a členským štátom EÚ zaviazala, že bude pokračovať v uplatňovaní skoršieho záväzku z roku 2005 v súvislosti s použitím PNR údajov z EÚ. Rozhodnutie Komisie o primeranosti sa zakladalo na uvedenom záväzku.

[70] Pozri uznesenie Európskeho parlamentu, P7_TA(2010)0144 z 5.5.2010.

[71] Pozri uznesenie Európskeho parlamentu, P7_TA(2010)0144 z 11.2.2010.

[72] KOM(2010) 316 v konečnom znení/2, 18.6.2010.

[73] Uznesenie Európskeho parlamentu, P7_TA(2010) 0279 z 8.7.2010.

[74] Štokholmský program — otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, dokument Rady 5731/10, 3.3.2010, KOM(2010) 171 v konečnom znení, 20.4.2010 (Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu).

[75] KOM(2007)654, 6.11.2007.

[76] KOM(2008) 69, 13. 2.2008.

[77] KOM(2008) 69, 13. 2.2008.

[78] Dokument Rady 11222/1/10 REV 1, 24.6.2010, dokument Rady 11222/1/10 REV1 COR1, 24.6.2010.

[79] KOM(2008) 69, 13.2.2008.

[80] Pozri dokument Rady 15526/1/09, 2.12.2009.

[81] KOM(2010) 93, 19.3.2010.

[82] K prümskému rozhodnutiu (Rozhodnutie Rady 2008/616/SVV, Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1) patrí vykonávacie rozhodnutie (rozhodnutie Rady 2008/616/SVV, Ú. v. EÚ L 210, , 6.8.2008, s. 12), ktorého cieľom je zabezpečiť použitie najmodernejších technických opatrení na zaistenie ochrany a bezpečnosti údajov, ako aj použitie šifrovacích a autorizačných postupov na prístup k údajom, a ktoré tiež zahŕňa osobitné pravidlá, ktorými sa upravuje prípustnosť vyhľadávaní.

[83] Charta základných práv Európskej únie, Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 389.

[84] Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 1.

[85] Úplný opis ochrany súkromia už v štádiu návrhu možno nájsť v stanovisku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k podpore dôvery v informačnú spoločnosť posilnením ochrany údajov a súkromia, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, 18.3.2010.

[86] Pozri článok 8, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ETS č. 5), Rada Európy, 4.11.1950.

[87] Pozri Marper/ the United Kingdom , rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, Štrasburg, 4.12.2008.

[88] Základné princípy posúdenia vplyvu sú stanovené v Smerniciach Európskej komisie o posudzovaní vplyvu [SEK(2009) 92, 15.1.2009].

[89] K praktickým príkladom úspešne riadených rizík patrí zabránenie opätovnému vstupu do schengenského priestoru z iného členského štátu osobe, ktorá v jednom členskom štáte spáchala závažnú trestnú činnosť (SIS), alebo zabránenie osobe požiadať o azyl v niekoľkých členských štátoch (EURODAC).

[90] Tieto princípy vychádzajú zo záverov Rady o stratégii riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ, zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, 30.11.2009.

[91] Všeobecné princípy a minimálne normy týkajúce sa verejných konzultácií sú stanovené v KOM(2002) 704, 11.12.2002.

[92] Závery Rady o stratégii riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ, zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, 30.11.2009 (stratégia EÚ v oblasti riadenia informácií).

[93] Štokholmský program — otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, dokument Rady 5731/10, 3.3.2010, oddiel 4.2.2.

[94] To sa uvádza v akčnom pláne Štokholmského programu Komisie [KOM(2010) 171, 20.4.2010].

[95] Toto mapovanie informácií sa realizuje v úzkej spolupráci s pracovnou skupinou projektu mapovania informácií, ktorú tvoria zástupcovia EÚ a členských štátov EZVO, zástupcovia Europolu, Eurojustu, agentúry Frontex a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

[96] Dokument Rady 6162/10, 5.2.2010; dokument Rady 5764/09, 28.1.2009; dokument Rady 5441/08, 30.1.2008.

[97] KOM(2009) 494, 25.9.2009. „Miestne zhody“ znamenajú predloženie novej žiadosti o azyl v krajine, kde bola podaná predchádzajúca žiadosť.

[98] Túto informáciu poskytla Komisii na účely tohto oznámenia Agentúra Spojeného kráľovstva pre ochranu hraníc.

[99] Túto informáciu poskytla Komisia.

[100] Tieto príklady poskytol Komisii na účely tohto oznámenia policajný zbor jedného z členských štátov.

[101] Odpoveď nemeckej vlády na parlamentnú otázku, ktorú položili: Ulla Jelpkeová, Inge Högerová a Jan Korte (ref. č. 16/14120), 16. zasadanie Spolkového snemu, ref. č. 16/14150, 22.10.2009. Tieto údaje sa týkajú obdobia začínajúceho dátumom, kedy určitý členský štát začal s výmenou údajov voči Nemecku, a končiaceho 30. septembrom 2009.

[102] Tieto anonymné prípady sú uvedené na základe odpovedí členských štátov na dotazník Komisie z roku 2009, ktorý sa týkal transpozície smernice 2006/24/ES (smernica o uchovávaní údajov).

[103] Túto informáciu poskytol Komisii na účely tohto oznámenia Úrad FIU.net.

[104] Posúdenie účinnosti metód členských štátov pri zisťovaní, vypátraní, zmrazení a zhabaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti – záverečná správa (pre Európsku komisiu, GR JLS), Matrix Insight, 6.2009.

[105] Tamže.

[106] Pharos znamená „ plate-forme d’harmonisation, d’analyse, de recoupement et d’orientation des signalements “ (platforma pre harmonizáciu, analýzu, overovanie a adresovanie záznamov).

[107] Túto informáciu poskytol Komisii na účely tohto oznámenia Europol. Ďalšie informácie o operácii Andromeda sú dostupné na http://www.eurojust.europa.eu/.

[108] Tieto príklady pochádzajú z http://www.eurojust.europa.eu/.

[109] Tieto príklady boli upravené na anonymné z dôvodu ochrany zdrojov informácií.

[110] Druhá správa o spracúvaní osobných údajov pochádzajúcich z EÚ Ministerstvom financií Spojených štátov na účely boja proti terorizmu, sudca Jean-Louis Bruguière, január 2010.