52010DC0066

SK

Brusel, 1.3.2010

KOM(2010) 66 v konečnom znení

ZELENÁ KNIHA

o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ

Príprava lesov na zmenu klímy

SEC(2010)163 final

ZELENÁ KNIHA

o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ

Príprava lesov na zmenu klímy

1. Úvod

Účelom tejto zelenej knihy je vyvolať diskusiu o možnej koncepcii EÚ v oblasti ochrany lesov a informácií o lesoch v rámci akčného plánu EÚ pre lesy v zmysle bielej knihy Komisie „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“ [1]. Vo svojich záveroch z 25. júna 2009 k tejto bielej knihe Rada zdôraznila, že zmena klímy sa prejavuje a bude sa prejavovať aj na lesoch. Vzhľadom na súvisiace socioekonomické a ekologické dôsledky by sa už dnes mali prijať prípravné opatrenia, aby európske lesy mohli plniť všetky svoje funkcie aj v zmenených klimatických podmienkach.

V tomto kontexte by ochrana lesov v EÚ mala byť zameraná na zachovanie úžitkových, socioekonomických a ekologických funkcií lesov do budúcnosti.

Podľa zásady subsidiarity patrí lesohospodárska politika primárne do kompetencie členských štátov (ČS) [2]. Úloha EÚ sa teda v zásade obmedzuje na obohacovanie vnútroštátnych lesohospodárskych politík a programov pomocou:

– monitorovania stavu lesov v EÚ a prípadného podávania správ,

– predpovedania celosvetových trendov a upozorňovania ČŠ na nové problémy a

– navrhovania a prípadného koordinovania alebo podpory možností včasného konania na úrovni EÚ.

– Diskusia vyvolaná touto knihou by sa preto mala sústrediť na to, ako sa v dôsledku zmeny klímy zmenia podmienky lesného hospodárstva a ochrany lesov v Európe a ako by sa mala vyvíjať politika EÚ, aby vo väčšej miere podporovala lesohospodárske iniciatívy ČŠ. Aké problémy nás čakajú, ako môže EÚ pomôcť pri ich riešení a aké ďalšie informácie potrebujeme?

Z celosvetového hľadiska sa význam ochrany lesov a udržateľného lesného hospodárstva uznáva, odkedy Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji prijala v roku 1992 Deklaráciou z Ria de Janeiro princípy lesného hospodárstva [3]. V rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change, UNFCCC) sa uznáva význam lesov z hľadiska celosvetovej rovnováhy skleníkových plynov a Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity, CBD [4]) sa otázke biodiverzity lesov venuje prostredníctvom rozsiahleho pracovného programu. V Dohovore OSN o boji proti dezertifikácii (United Nations Convention to Combat Desertification, UNCCD) sa zas uznáva dôležitosť lesov z hľadiska dosiahnutia cieľa dohovoru.

Na medzinárodnej úrovni sa EÚ podieľa na lepšej ochrane lesov prostredníctvom svojho akčného plánu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve [5] a iniciatívy na znižovanie emisií spôsobených odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesov [6], čím prispieva k rozhovorom o vývoji po roku 2012 v rámci UNFCCC.

Na celoeurópskej úrovni bolo udržateľné lesné hospodárstvo v roku 1993 definované Konferenciou ministrov o ochrane lesov v Európe (Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe, MCPFE) [7] ako „Správa a využívanie lesov a lesných plôch spôsobom a tempom, ktoré zachovávajú ich biodiverzitu, produktivitu, schopnosť regenerácie, vitalitu a potenciál na to, aby mohli v súčasnosti i budúcnosti plniť relevantné ekologické, hospodárske a spoločenské funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni bez toho, aby došlo k poškodeniu iných ekosystémov.“ Na nadväzujúcich konferenciách [8] boli sformulované odporúčania pre udržateľné lesné hospodárstvo a ochranu lesov, ako aj kritériá a ukazovatele pre podávanie správ jednotlivých krajín. Všetky členské štáty EÚ a Komisia podpísali rezolúcie MCPFE, čím potvrdili, že udržateľné lesné hospodárstvo a multifunkčnosť lesov sú kľúčovými prvkami koncepcie lesného hospodárstva.

Na úrovni EÚ sa stratégiou lesného hospodárstva pre EÚ [9] stanovujú spoločné princípy lesného hospodárstva EÚ (t. j. udržateľné lesné hospodárstvo a multifunkčnosť lesov) a uvádzajú sa procesy existujúce na medzinárodnej úrovni, ako aj činnosti, ktoré sa majú v tejto oblasti vykonať na úrovni EÚ. Akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva (Forest Action Plan, FAP) [10] vychádza z tejto stratégie a slúži ako nástroj na koordináciu lesohospodárskych činností a politík na úrovni EÚ. Okrem iného má za cieľ uchovať a primerane zlepšiť biodiverzitu, sekvestráciu uhlíka, integritu, zdravie a odolnosť lesných ekosystémov na viacerých geografických rovinách, keďže dobre fungujúce lesné ekosystémy sú kľúčom na zachovanie produkčnej kapacity. Obsahuje návrh na vybudovanie európskeho systému monitorovania lesov a zlepšovanie ochrany lesov EÚ.

Táto zelená kniha:

– stručne charakterizuje všeobecnú situáciu a celosvetový význam lesov;

– opisuje vlastnosti lesov EÚ a ich funkcie;

– uvádza hlavné problémy lesov EÚ v zmenených klimatických podmienkach a spôsoby, ktorými by mohli negatívne ovplyvniť funkcie lesa;

– poskytuje prehľad dostupných nástrojov na ochranu lesov a existujúcich informačných systémov o lesoch, ktoré by sa dali využiť na riešenie problémov a monitorovanie environmentálnych vplyvov a účinkov opatrení.

Okrem toho zelená kniha upozorňuje na niekoľko otázok, ktoré sú podstatné pre vypracovanie možností budúcej koncepcie EÚ v oblasti ochrany lesov a systémov informácií o lesoch v zmenených klimatických podmienkach. Reakcie inštitúcií EÚ, členských štátov, občanov EÚ a iných zainteresovaných strán poskytnú Komisii základ pre prijatie prípadných dodatočných opatrení na úrovní EÚ v záujme lepšej prípravy lesov EÚ na zmenu klímy a zlepšenia plnenia ich funkcií. Zelená kniha môže takisto predstavovať podnet na diskusiu o možnej aktualizácií stratégie lesného hospodárstva EÚ s prihliadnutím na aspekty súvisiace so zmenou klímy.

2. Stav lesov – funkcia lesov

2.1. Čo je les?

Vzhľadom na to, že členské štáty EÚ nemajú žiadnu vzájomne dohodnutú spoločnú definíciu lesa, používajú sa ako pracovný základ na debatu o ochrane lesov definície, ktoré pri pravidelnom posudzovaní lesných zdrojov používa Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organization, FAO) a Hospodárska komisia OSN pre Európu (United Nations Economic Commission for Europe, UNECE) [11] a o ktorú sa opiera aj MCPFE.

„Les“ plocha s korunovým zápojom (alebo ekvivalentným stupňom zakmenenia), ktorý dosahuje hodnotu viac ako 10 %, a plochou väčšou ako 0,5 ha. Stromy by mali byť schopné dosiahnuť v dospelosti minimálnu výšku 5 m na danom stanovisku.

„Ostatná lesná plocha“: buď plocha s korunovým zápojom (alebo ekvivalentným stupňom zakmenenia), ktorý dosahuje hodnotu 5 až 10 %, a pozostáva zo stromov schopných dosiahnuť v dospelosti výšku 5 m na danom stanovisku, alebo plocha s korunovým zápojom (alebo ekvivalentným stupňom zakmenenia), ktorý dosahuje hodnotu viac ako 10 %, a pozostáva zo stromov, ktoré nie sú schopné v dospelosti dosiahnuť výšku 5 m na danom stanovisku, a krov alebo krovín.

2.2. Lesná plocha

Historický dopyt po pôde, produkcii dreva a výrobe energie viedol na celom svete k tomu, že najmä v 20. storočí bola odstránená veľká časť pôvodnej lesnej plochy Zeme. Lesy v súčasnosti pokrývajú menej ako 30 % zemského povrchu a ich rozloha sa neustále zmenšuje [12]. Súčasný stav odlesňovania, najmä v rozvojových krajinách, ako aj iné súvisiace zmeny využívania pôdy, sú naďalej zodpovedné za približne 12 až 15 % celosvetových emisií CO2 [13].

Väčšinu územia Európy kedysi pokrývali lesy. Odkedy sa pred niekoľkými tisícmi rokov človek začal usídľovať, mal postupne čoraz väčší vplyv na lesy a ich zloženie [14]. V súčasnosti väčšina lesov EÚ pozostáva z poloprírodných porastov pôvodných alebo introdukovaných druhov.

Lesy EÚ predstavujú 5 % svetovej lesnej plochy a za posledných 60 rokov sa ich rozloha neustále rozrastá, hoci v poslednom čase sa tento rast spomalil. Lesy EÚ v súčasnosti pokrývajú 155 miliónov ha a ostatná lesná plocha zaberá 21 miliónov ha. Spolu ide o viac ako 42 % územia EÚ [15]. V prípade väčšiny lesov EÚ, vrátane hospodárskych lesov, došlo k nárastu objemu dreva a kapacity ukladania CO2, čím sa účinne eliminuje CO2 z atmosféry.

2.3. Funkcie lesa

Lesy patria k suchozemským ekosystémom s najbohatšou biodiverzitou. V zdravých lesoch s bohatou biodiverzitou sa vďaka tejto komplexnosti organizmy a ich populácie dokážu prispôsobovať meniacim sa environmentálnym podmienkam a udržiavať stabilitu ekosystémov [16]. Lesy rastú pomaly. Stromom trvá roky, kým sa zregenerujú, desaťročia, kým narastú, a konečné využitie mladých porastov sa v čase výsadby niekedy ťažko odhaduje.

Lesy plnia viaceré, navzájom prepojené spoločenské, hospodárske a environmentálne funkcie, často v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Zabezpečovanie tejto multifunkčnosti si vyžaduje vyváženú koncepciu riadenia založenú na adekvátnych informáciách o lesoch.

2.3.1. Socioekonomické funkcie

2.3.1.1. Lesy zabezpečujú pracovné miesta, príjmy a suroviny pre priemysel a energiu z obnoviteľných zdrojov.

Majitelia lesov v EÚ odhadujú svoj počet na 16 miliónov [17], kým v sektore lesného hospodárstva je priamo zamestnaných približne 350 000 pracovníkov. V prípade väčšiny lesohospodárskych podnikov predstavuje hlavný zdroj príjmov produkcia dreva. Primárne priemyselné sektory lesného hospodárstva sú zdrojom reziva, panelov na báze dreva, buničiny na výrobu papiera, palivového dreva, ako aj lesnej štiepky a kôry na výrobu bioenergie. Zabezpečujú viac ako 2 milióny pracovných miest, často v malých a stredných podnikoch na vidieku, a ich obrat predstavuje 300 miliárd EUR [18]. V štúdii EFSOS (European Forest Sector Outlook Study) [19] sa vyžadovalo zlepšenie atraktivity pracovných pozícií a bezpečnostných noriem v sektore lesného hospodárstva, ako aj možností odbornej prípravy v tomto sektore.

Sektor dreva stojí na začiatku dlhého hodnotového reťazca, do ktorého patrí napríklad výroba nábytku, stavebníctvo, tlačiarenský a baliarenský priemysel. Na sektor lesného hospodárstva pripadá približne 8 % celkovej pridanej hodnoty v rámci výrobného priemyslu. Hospodársky význam sektora vo vidieckych oblastiach je značný, keďže udržateľne spravované lesy sú pre sektory lesného hospodárstva zdrojom základnej suroviny – dreva. Suroviny, tovary a služby lesného hospodárstva sa okrem toho môžu stať jedným z najdôležitejších pilierov oživenia hospodárstva a „zeleného rastu“ vo vidieckych oblastiach.

V rokoch 1950 až 1990 produkcia dreva pre priemysel v západnej Európe priebežne narastala a potom sa do roku 2000 ustálila. Napriek vyšším nákladom na spracovanie mladej guľatiny a nutným zmenám hospodárenia v lese sa tento trend zrealizoval vďaka novým spracovateľským a výrobným technológiám, a to najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia [20], a neskôr na základe čoraz častejšej recyklácie papiera [21]. Podobný vývoj sa uskutočnil vo východnej Európe, kde k ustáleniu došlo okolo roku 1985.

V kontexte rozširovania plochy lesov a nárastu zakmenenia na hektár miera využívania lesov v EÚ, meraná ako pomer výrubu a prírastku, od roku 1950 do prvých rokoch 21. storočia celkovo klesla [22]. Odvtedy vzrástol dopyt po produktoch drevárenského priemyslu, pretože pribudol dopyt spojený s vývojom sektora bioenergie

EÚ má potenciál ťažiť viac dreva udržateľným spôsobom bez toho, aby došlo k ohrozeniu ostatných funkcií lesa. Potreba zohľadňovania rôznych otázok (konkurencieschopnosť sektora lesného hospodárstva, hospodárska životaschopnosť, ochrana životného prostredia, fragmentácia vlastníckych vzťahov, organizácia a motivácia vlastníkov lesov) predstavuje veľkú výzvu a bude si vyžadovať viac úsilia v oblasti informovanosti.

V prípade, že sa dosiahne cieľ klimaticko-energetického balíka EÚ, podľa ktorého sa energia z obnoviteľných zdrojov má na celkovej výrobe energie podieľať 20 %, mohlo by dôjsť k dvoj- až trojnásobnému zvýšeniu celkového dopytu po biomase z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva [23], ako aj k citeľnému nárastu výroby a využívania biomasy.

Z prognóz UNECE a FAO [24] vyplýva, že vzhľadom na súčasné využívanie materiálu a extrapolovanú potrebu energie z obnoviteľných zdrojov môže nastať nerovnováha medzi ponukou a dopytom, ak podiel dreva v biomase v rámci celkovej ponuky energie z obnoviteľných zdrojov ostane rovnaký ako v súčasnosti.

Podľa tohto scenára sa odhaduje [25], že vzhľadom na neustále rastúci dopyt by v niektorých európskych krajinách mohol pomer výrubu a čistého ročného prírastku dočasne narásť na viac ako 100 % v prospech výrubu, čo môže po roku 2020 spôsobiť ubúdanie zásob dreva. Dočasne vysoká miera využívania nemusí mať nevyhnutne neudržateľný charakter, no ak vezmeme do úvahy, že veková štruktúra lesov vykazuje v mnohých členských štátoch pozitívnu krivku vývoja. mohlo by dôjsť k tomu, že namiesto toho, aby lesy pohlcovali CO2, budú naopak predstavovať jeho zdroj. Zvýšenie miery využívania by mohlo prispieť k zníženiu nestability starnúcich porastov, účinkov nasýtenia v starých lesoch a ich ohrozenosť požiarmi, víchricami a škodcami, čím sa obmedzí riziko, že by sa lesy EÚ mohli zmeniť na zdroj CO2.

Na určovanie úlohy, ktorú môže drevo ako surovina zohrávať z hľadiska drevospracujúceho priemyslu a výroby energie, je potrebné mať včas k dispozícii cielené informácie o lesoch. Podľa uvedeného scenára si zachovanie potenciálu pre udržateľné dodávky dreva bude vyžadovať:

– vytváranie nových domácich zdrojov dreva, najmä prostredníctvom rozšírenia plochy využívanej na produkciu a ťažbu dreva;

– zásobovanie drevom z existujúcich domácich zdrojov (lesy a ostatné lesné plochy), napr. prostredníctvom intenzívnejšej ťažby dreva;

– zlepšenie účinnosti produkcie a využívania dreva;

– zvýšenie dovozu drevných surovín.

Realizácia týchto opatrení takým spôsobom, aby sa zachovali a prípadne aj zlepšili všetky ostatné funkcie lesa, bude pre udržateľné lesné hospodárstvo predstavovať novú výzvu na všetkých úrovniach. Na adaptáciu lesov na zmenu klímy by mohli byť potrebné aj reštrukturalizačné opatrenia, ako napríklad zmeny zloženia drevín, ako aj (v závislosti od miestnej situácie) častejšie a včasnejšie presvetľovanie.

V niektorých európskych regiónoch sa vďaka produktom z dreva, ako aj iným ako drevným produktom a službám dá získať viac výnosov ako predajom dreva [26]. Komisia preskúmala inovatívne metódy oceňovania netrhových lesohospodárskych produktov a služieb [27]. Ochrana biodiverzity, rekreácia, sekvestrácia CO2 a služby zadržovania vody predstavujú najdôležitejšie netrhové služby, nebývajú však oceňované vzhľadom na to, že sa často pokladajú za verejný majetok.

2.3.1.2. Lesy chránia ľudské sídla a infraštruktúry

Lesy sú kľúčovým prvkom európskej krajiny. Mnoho horských oblastí Európy by bolo neobývateľných bez lesov, ktoré chránia cesty, železnice, poľnohospodárske plochy a celé ľudské sídla pred zosuvmi pôdy, bahna a skál, ako aj pred lavínami. Lesy s ochrannou funkciou by sa mali obhospodarovať tak, aby bol zabezpečený stabilný a trvalý vegetačný kryt. V Rakúsku bolo zákonom o lesoch z roku 1975 vyhlásených 19 % celkovej lesnej plochy za lesy s ochrannou funkciou. Francúzska legislatíva o lesoch rozlišuje medzi rôznymi typmi lesov s ochrannou funkciou: „forêts de montagne (horské lesy), forêt alluviale (lužné lesy), forêt périurbaine ou littorale (prímestské alebo pobrežné lesy)“.

Lesy obhospodarované na verejnoprospešné účely (ktoré majú často netrhový charakter, ako napríklad lov, rekreácia, krajinné hodnoty, zber lesných plodov a húb) zvyšujú hodnotu susediacich pozemkov, podporujú cestovný ruch, prospievajú zdraviu, prispievajú k dobrým životným podmienkam a sú súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.

2.3.2. Environmentálne funkcie – ekosystémové služby

2.3.2.1. Lesy chránia pôdu

Lesné plochy sú dôležité z hľadiska ochrany krajiny a úrodnosti pôdy. Zabraňujú erózii pôdy a dezertifikácii (najmä v horách a polosuchých oblastiach), najčastejšie prostredníctvom obmedzovaním odtoku vody a znižovaním rýchlosti vetra. Okrem toho pomocou drsných koreňov a jemných korienkov spevňujú a obohacujú [28] pôdu, na ktorej rastú, čím dochádza k zvetrávaniu hornín, vďaka ktorému sa do pôdy uvoľňujú organické zložky. Týmto spôsobom prispievajú k úrodnosti a produktivite pôdy, ako aj k sekvestrácii CO2. Túto ochrannú funkciou lesov podporuje úsilie v oblasti zalesňovania a obnovy lesov, ktorého výsledkom je narastanie lesnej plochy v Európe, ako aj k prirodzená regenerácia, čoraz vyšší podiel zmiešaných lesov a mechanizácia na ťažbu , ktorá je šetrná k pôde. Intenzifikačné opatrenia, ako napríklad skracovanie obnovy a využívanie zvyškov po ťažbe dreva, pňov a koreňov, môžu na druhej strane viesť k poškodeniu a vyčerpaniu pôdy, a v určitých topografických podmienkach [29] aj k vzniku ďalších emisií skleníkových plynov.

2.3.2.2. Lesy regulujú zásoby pitnej vody

Lesy zohrávajú významnú úlohu pri zadržiavaní, čistení a odvádzaní vody do povrchových vodných telies a podpovrchových vodonosných vrstiev. Ich čistiaca funkcia (kam patrí aj čistenie lesnej pôdy) [30] zahŕňa aj rozkladanie alebo pohlcovanie väčšiny látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré pochádzajú zo zrážok. Lesná pôda zachytáva obrovské množstvá vody, čím sa znižuje riziko povodní. Väčšina členských štátov využíva regulačnú úlohu lesov na zabezpečovanie pitnej vody. V Belgicku slúži voda z lesnej plochy Arden ako hlavný zdroj pitnej vody pre Brusel a Flámsko. V Nemecku sú dve tretiny „Wasserschutzgebiete“ [31] (oblastí ochrany vôd), ktoré slúžia na získavanie vysoko kvalitnej pitnej vody, pokryté lesmi. V Španielsku bol lesom v hornom toku povodia riek vzhľadom na ich schopnosť zlepšovať kvalitu vody udelený osobitný status ochrany.

2.3.2.3. Lesy chránia biodiverzitu

Lesy sú kľúčovým prvkom európskej prírody a sú domovom väčšiny stavovcov európskeho kontinentu. Niektoré dominantné druhy stromov (napríklad buk lesný a dub cezmínovitý) sa v podstate vyskytujú len v Európe a určujú ráz európskych lesov. Tisíce druhov hmyzu a bezstavovcov, ako aj mnoho druhov rastlín, sa vyskytuje takmer výhradne v lesných biotopoch, ktoré pozostávajú prevažne z týchto stromov. Ochranou biodiverzity (od genetickej rozmanitosti po rozmanitosť krajiny) sa zlepšuje odolnosť lesov a ich schopnosť adaptácie [32]. Lesné biotopy, ktoré boli vyhlásené za lokality Natura 2000, majú rozlohu vyše 14 miliónov ha a predstavujú takmer 20 % celej suchozemskej časti sústavy Natura 2000.

Lesy nedotknuté človekom [33] [34] predstavujú približne 9 miliónov ha, čo je približne 5 % celkovej lesnej plochy v regióne EHP [35]. Takéto lesné biotopy slúžia ako zdroj mnohých kultúrnych rastlín, lesných plodov a bežných liečivých rastlín, a mali by tieto funkcie poskytovať aj budúcim generáciám. Lesy juhovýchodnej Európy, Fenoskandia a oblasť Pobaltia sú domovom veľkých mäsožravcov ako vlk, medveď a rys, ktoré v ostatných častiach EÚ takmer vyhynuli.

Cieleným lesným hospodárstvom možno vytvárať rozmanitejšie štruktúry biotopov, napríklad napodobovaním prírodných rušivých faktorov, čo môže prispievať k väčšej rozmanitosti druhov [36] v porovnaní s neobhospodarovaním.

Komisia nedávno uskutočnila posúdenie stavu ochrany najzraniteľnejších biotopov a druhov v Európe chránených podľa smernice o biotopoch [37], z ktorého vyplynulo, že najväčšiemu tlaku sú vystavené lúky, mokrade a pobrežné typy biotopov, kým tretina lesných biotopov európskeho významu [38] vykazuje priaznivý stav ochrany. Táto situácia je však v jednotlivých regiónoch odlišná a nie sú zrejmé žiadne všeobecné vývojové trendy. Zo správ o cieľoch, ktoré si EÚ stanovila na rok 2010 v oblasti biodiverzity, vyplýva, že niektoré populácie lesných vtákov sa po období poklesu ustálili, kým výskyt odumretých stromov je z hľadiska biodiverzity vo väčšine európskych krajín aj naďalej pod optimálnou hranicou [39]. Okrem toho treba spomenúť, že lesnú biodiverzitu môžu negatívne ovplyvniť aj faktory mimo lesného prostredia.

Na základe nedávneho monitorovania biodiverzity v lesoch na úrovni EÚ [40] vznikol východiskový scenár s harmonizovanými a porovnateľnými informáciami o druhovom bohatstve stromov, štruktúre porastov, typoch lesov, odumretých stromoch a prízemnej vegetácii. Zistilo sa napríklad, že väčšina sledovaných lesov má 60 až 80 rokov a pozostáva z jedného až dvoch druhov drevín (len zriedka je tento počet vyšší ako 10). Malo by sa však prihliadať na to, že celková biodiverzita nezávisí len od druhov drevín, ale aj od štruktúry porastov a výsledných svetelných podmienok.

2.3.3. Úloha lesov pri regulácii podnebia

2.3.3.1. Lesy ako úložiská a zdroje CO2

Vzhľadom na svoju schopnosť viazať CO2 z atmosféry, ukladať ho vo svojej biomase a v pôde a tým vytvárať úložiská uhlíka, sú lesy neodmysliteľnou súčasťou celosvetového cyklu uhlíka. Ich rast vyvažuje narastajúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Na druhej strane môže mať zhoršovanie kvality lesov a/alebo zmena ich využitia za následok nezanedbateľné emisie skleníkových plynov spôsobené požiarmi, rozkladom biomasy a/alebo mineralizáciou organických zložiek pôdy, v dôsledku čoho sa lesy môžu stať zdrojom CO2.

Národné inventáre lesov (national forest inventories, NFI) sú najdôležitejším zdrojom údajov, na základe ktorých sa posudzuje, či sú lesy úložiskom alebo zdrojom CO2. V súčasnosti z NFI vyplýva, že v lesoch EÚ prevažuje prírastok nad výrubom. Lesy EÚ teda uhlík akumulujú a „lesná plocha“ v súčasnosti funguje ako čisté úložisko uhlíka [41], t. j. viaže približne 0,5 Gt CO2 ročne, kým priemyselné emisie skleníkových plynov EÚ-27 predstavujú 5 Gt ekvivalentu CO2 ročne [42]. Kombinovaný účinok zmeny klímy (t. j. častejšie silné víchrice [43]), prevaha starších porastov a možný nepredvídateľný nárast ťažby dreva sa môžu na tejto schopnosti viazať uhlík negatívne prejaviť.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že lesy môžu byť zdrojom obnoviteľných surovín a obnoviteľnej energie, ktorými možno nahradiť produkty a zdroje energie s väčším obsahom uhlíka. Vyššia miera viazania uhlíka v živých lesných porastoch a drevných produktoch, ako aj obmedzené využívanie fosílnych palív, znamenajú v konečnom dôsledku menej skleníkových plynov v atmosfére.

Z dlhodobého hľadiska sa dá očakávať, že k ochrane klímy najväčšou mierou prispeje stratégia udržateľného lesného hospodárstva zameraná na zachovanie alebo zlepšenie schopnosti lesa ukladať CO2, spolu s udržateľnou ročnou produkciou úžitkového dreva, buničiny alebo energie [44].

2.3.3.2. Lesy ako regulátory miestneho a regionálneho počasia

Vyparovanie vody z vegetácie (evapotranspirácia) je zodpovedné za približne dve tretiny celkového objemu vody, ktorá sa dostane z pôdy do ovzdušia [45]. Lesy ukladajú, ale aj vyparujú obrovské množstvo vody, čím dopĺňajú vlhký vzduch z oceánov, ktorý prúdi na pevninu [46]. Lesy preto zohrávajú dôležitú úlohu pri cirkulácii atmosféry a kolobehu vody [47] a môžu prispievať k zmierňovaniu problémov s regionálnou klímou, dezertifikáciou a bezpečnosťou dodávok vody.

Odlesňovaním sa mení kolobeh vody a preto má z celosvetového aj miestneho hľadiska priamy vplyv na poveternostné podmienky. V niektorých suchých oblastiach však môžu lesy deficit vody zhoršovať tým, že vykazujú vyššiu mieru evapotranspirácie ako iné typy vegetácie. To platí predovšetkým o rýchlo rastúcich druhoch stromov, ktoré majú vysokú spotrebu vody, a o odrodách vysadených na nevhodných stanoviskách [48].

Dostupné informácie o vplyve lesov na poveternostné podmienky sa vzťahujú skôr na situáciu vo svete ako v Európe. Bolo by žiaduce preskúmať tento vplyv v rámci Európy. Podiel zmeny klímy na zmenách však bude možné posúdiť jedine na základe dlhodobých pozorovaní.

Otázka č. 1:

Myslíte si, že by sa otázke zachovávania, vyvažovania a zlepšovania funkcií lesa malo venovať viac pozornosti? Ak áno, mali by sa opatrenia prijímať na úrovni EÚ, na úrovni jednotlivých krajín a/alebo na inej úrovni? Akým spôsobom by sa malo postupovať?

3. Vplyv zmeny klímy na lesy

Lesy sa tisícročia vyvíjali v prirodzených klimatických zmenách. Keďže zmeny nastupovali pomaly a prirodzené prostredie predstavovalo len málo prekážok, druhy a spoločenstvá sa dokázali prispôsobiť a ľahšie sa vyvíjať [49]. Väčšina lesohospodárskych opatrení EÚ má za cieľ vývoj lesov, ktoré sú dobre prispôsobené miestnym podmienkam rastu. Prirodzená schopnosť adaptácie ekosystémov však nedokáže udržať krok s rýchlou zmenou klímy, ktorú spôsobuje človek. Dochádza k nebývalému rastu teploty. Adaptáciu sťažujú rôzne faktory, ako napríklad roztrieštenosť krajiny, často zjednodušené druhové zloženie lesov a ich zjednodušená štruktúra, ako aj zaťaženie (napríklad odumieranie lesa, noví škodcovia a víchrice). Preto bude človek musieť v záujme zachovania životaschopných lesných plôch a trvalého zabezpečenia funkcií lesa výrazne zasahovať do voľby druhov a lesohospodárskych technológií. Niektoré regióny môžu v strednodobom horizonte vykazovať priaznivejšie podmienky pre rast lesov.

V priebehu minulého storočia narástli priemerné teploty v Európe o takmer 1 °C [50] a očakáva sa ich ďalší nárast, pričom najoptimistickejší scenár predpokladá, že do roku 2010 dôjde k nárastu o 2 °C. Zmena takéhoto rozsahu zodpovedá rozdielu optimálnych teplôt pre tak výrazne odlišné typy lesa, ako sú napríklad smrekové a brezové lesy, či brezové a dubové lesy. Celé regióny teda prestanú byť vhodným prostredím pre isté typy lesov, čo bude mať nutne za následok zmenu prirodzeného rozmiestnenia druhov a zmeny rastu existujúcich porastov. Okrem toho sa očakáva, že extrémne prejavy počasia (víchrice, lesné požiare, suchá a vlny horúčav) sa budú častejšie vyskytovať častejšie [51], resp. budú mať prudší priebeh.

Aj bez zmeny klímy bola schopnosť lesov plniť svoje funkcie odjakživa ohrozovaná rôznymi prírodnými rizikami. Hoci je jasné, že zmena klímy spravidla tieto riziká ešte zvyšuje, nedá sa presne vyčísliť, nakoľko sa v porovnaní s historickým vývojom dajú dôsledky pripísať výlučne zmene klímy. Z tohto dôvodu sa vplyvy endemických aj klimatických zmien na funkcie lesa posudzujú ako celok.

3.1. Premenlivé podmienky životného prostredia a odumieranie lesov

Prognózy strednodobých čistých vplyvov zmeny klímy na populácie lesných druhov sú celkovo zložité [52].

Na severozápade Európy, kde zásoby vody nie sú spravidla obmedzené, by rast lesov mohla podporiť kombinácia narastajúcich úrovní oxidu uhličitého v atmosfére, dlhšieho vegetačného obdobia a zvýšenej dostupnosti živín v dôsledku atmosférickej depozície a zvýšenej mineralizácie.

V južnej Európe, pre ktorú je typický skôr nedostatok vody, by častejšie obdobia sucha počas leta mohli viesť k poklesu produktivity a odolnosti. Po obdobiach sucha a vlnách horúčavy za posledných pár desaťročí bol v krajinách Stredomoria zaznamenaný úbytok lesov spojený s odumieraním viacerých druhov borovice a duba [53] – prejavy, ktoré sú typické pre suchšie a teplejšie klimatické podmienky [54], často v kombinácii s biotickými faktormi (škodlivý hmyz a choroby).

Dlhodobejšie prognózy sa vyznačujú neistotou a závisia od odolnosti dotknutých typov lesa a lesných druhov počas zimného a letného obdobia. Strata alpských biotopov, ktoré v nižších polohách predstavujú vhodné prostredie pre borovicu limbovú, by napríklad bola 2,4-krát vyššia ako zisk, ktorý by sa dosiahol premiestnením tohto druhu do vyšších polôh [55].

V dôsledku zmeny klímy pravdepodobne dôjde k [56]:

– zvýšeniu rozsahu škôd spôsobených domácimi lesnými patogénmi a škodcami;

– zavlečeniu nových exotických škodlivých organizmov, či už introdukovaných človekom alebo migrujúcich prirodzenou cestou;

– zmenám populačnej dynamiky.

3.2. Ničivé víchrice

Historické údaje o škodách spôsobených ničivými víchricami v EÚ sú útržkovité a primeraná analýza rizík pre sektor lesného hospodárstva si bude vyžadovať ďalší výskum. Za posledných 10 rokov sa však ničivé víchrice vyskytujú v Európe čoraz častejšie. Víchrice sa v miernom pásme Európy stali najvýznamnejšou príčinou škôd, pričom spôsobené škody v súčasnosti predstavujú vyše 50 % všetkých lesných škôd [57]. V januári 2005 zúrila v severnej Európe ničivá víchrica „Gudrun“, ktorá zničila objem dreva zodpovedajúci celoročnej produkcii dreva celého Švédska (75 miliónov m³). V roku 2007 spôsobila víchrica „Kyrill“ rozsiahle škody v nížinnej časti severozápadnej Európy. Ďalšia veľká víchrica „Klaus“ zrovnala v januári 2009 so zemou obrovské plochy lesných porastov severozápadnom Francúzsku a severnom Španielsku.

Okrem negatívneho vplyvu na životné prostredie majú tieto víchrice spoločenské a hospodárske dôsledky vzhľadom na nutnosť mobilizovať obrovské množstvo dreva. Keďže väčšinou ide o roztrieštené, rozštiepené alebo vyvrátené stromy, obchodná cena tohto dreva automaticky klesá. S cieľom zachrániť čo najviac dreva a zvýšiť jeho šance na predaj sa drevo musí čo najskôr odviezť, okrem iného aj v záujme zníženia rizika ďalších škôd (ku ktorým patrí napríklad napadnutie hmyzom, hubová hniloba a nerovnomerné vysychanie).

Kým menšie záchranné operácie môžu na miestnej úrovni dočasne vytvoriť pracovné príležitosti, škody väčšieho rozsahu si obvykle vyžadujú presun pracovníkov na účely plánovania, ťažby, prepravy, uvedenia na trh a skladovania veľkého množstva dreva. To spôsobuje jednak narušenie trhov s drevom v prípade niektorých akostí dreva a jednak prerušenie pôvodne plánovaných lesných prác. Škody spôsobené víchricami môžu mať za následok aj nákladnú údržbu a opravy dopravných a ekologických infraštruktúr.

3.3. Veľké požiare

Z prognóz vyplýva, že zmena klímy bude mať najmä v južnej Európe za následok častejšie obdobia sucha, vyššie teploty a veternejšie počasie. Tým sa zvýši pravdepodobnosť vzniku rozsiahlych požiarov, ako vidno z uvedeného grafu, z ktorého vyplýva jasná súvislosť medzi priemernými spálenými oblasťami a mesačnými posúdeniami rizika požiarov (monthly fire danger severity rating, MSR) [58] v ohrozených členských štátoch [59]. Z toho vyplýva, že v dôsledku budúcich poveternostných podmienok v Stredomorskom regióne EÚ pravdepodobne narastie riziko požiaru, a teda aj rozsah spálených oblastí.

(...PICT...)

V súčasnosti v EÚ za rok podľahne požiaru v priemere 500 000 ha lesa, čo vedie k vzniku emisií CO2, ako aj iných plynov a častíc [60]. Každoročne vznikne v najohrozenejších členských štátoch viac ako 50 000 lesných požiarov, hoci v porovnaní s predchádzajúcim obdobím tento počet za posledných desať rokov klesol.

Väčšie riziko a počet požiarov mali za následok spálené plochy obrovského rozsahu – v roku 2003 (viac ako 400 000 ha) a v roku 2005 v Portugalsku a v rokoch 1985, 1989 a 1994 v Španielsku. Keď v roku 2007 dosiahla teplota v Grécku 46 ºC, len v peloponézskom regióne zničilo päť najväčších požiarov 170 000 ha lesa.

Okrem toho, že spôsobujú obete na ľudských životoch, škody na majetku a pokles úrodnosti pôdy z dôvodu úbytku organickej hmoty, majú veľké požiare negatívny vplyv na snahu o ochranu biodiverzity. V lete 2009 sa minimálne 30 % spálenej plochy [61] nachádzalo v lokalitách Natura 2000 v Bulharsku, Francúzsku, Grécku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Švédsku. V prípade závažne poškodených lesov v lokalitách Natura 2000 bude potrebné vyvinúť značné úsilie, aby sa podarilo obnoviť ich stav pred požiarom, a to najmä z hľadiska biodiverzity.

EÚ a členské štáty sa intenzívne venovali riešeniu problematiky prevencie lesných požiarov. Sústredili sa pritom na odbornú prípravu, výskum, zvyšovanie informovanosti a štrukturálnu prevenciu. V dôsledku zmeny klímy bude potrebné úsilie v tejto oblasti ešte viac zintenzívniť. Medzi cieleným lesným hospodárstvom a znížením rizika požiaru existuje jasná súvislosť – dobre fungujúci trh s bioenergiou (ktorému často bránia nedostatky lesného hospodárstva spôsobené fragmentáciou vlastníckych vzťahov) by mohol pri prevencii požiarov zohrávať dôležitú úlohu tým, že poskytne hospodársky stimul na odstraňovanie biomasy, ktorá v súčasnosti „živí“ požiare v opustených lesoch.

3.4. Vplyv na funkcie lesa

V záveroch Rady k aktuálnej bielej knihe Komisie „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“ sa kladie dôraz na potrebu začlenenia adaptačných opatrení do všetkých relevantných politík, okrem iného aj pomocou zvýšenia odolnosti lesov. Ďalej sa v záveroch Rady zdôrazňuje potreba zlepšenia posudzovania dôsledkov zmeny klímy vo všetkých príslušných sektoroch a uznáva sa úloha udržateľného lesného hospodárstva pri znižovaní ohrozenia lesov zmenou klímy.

V záveroch Rady bola zohľadnená aj správa Medzinárodnej únie organizácií pre výskum lesa z roku 2009 [62], v ktorej sa uvádza: „Zmena klímy ovplyvňuje lesné ekosystémy už päťdesiat rokov a v budúcnosti sa tento vplyv zvýši. Pokiaľ nedôjde k výraznému zníženiu súčasných emisií CO2, hrozí, že lesy úplne stratia svoju schopnosť regulovať CO2. To by mohlo mať za následok uvoľnenie obrovského množstva uhlíka do atmosféry, čím sa zmena klímy ešte zhorší.

Kombinované dôsledky zmeny klímy na lesy (okrem iného preskupenie podmienok životného prostredia, odumieranie lesov, víchrice a požiare) pocíti celá Európa, hoci s rôznou intenzitou. Prejavia sa na socioekonomických a environmentálnych funkciách lesa. Problémy, ktoré sa v súčasnosti týkajú len niektorých regiónov, sa pravdepodobne rozšíria do ďalších oblasti – ako sa to v prípade požiarov a víchric deje už dnes. Tento narastajúci celoeurópsky rozmer [63] nastoľuje otázku, akým spôsobom môže EÚ najlepšie prispieť k tomu, aby lesy naďalej plnili všetky svoje funkcie.

Otázka č. 2:

- Do akej miery sú lesy EÚ a európsky sektor lesného hospodárstva schopné poradiť si s povahou a rozsahom jednotlivých problémov spôsobovaných zmenou klímy?

- Sú podľa Vás niektoré regióny či určité krajiny viac vystavené dôsledkom zmeny klímy, resp. sú nimi viac ohrozené? Z akých zdrojov informácii vychádza Vaša odpoveď?

- Sú podľa Vášho názoru na zachovanie všetkých funkcií lesa potrebné včasné opatrenia na úrovni EÚ?

- Akým spôsobom by EÚ mohla obohatiť príslušné úsilie členských štátov?

4. Dostupné nástroje na ochranu lesov

V súčasnosti majú členské štáty k dispozícii mnoho nástrojov na ochranu lesov. Patria k nim zásady MCPFE, právne predpisy členských štátov a EÚ, informačné systémy o lesoch a postupy udržateľného lesného hospodárstva. Okrem toho v rámci Stáleho lesníckeho výboru, Poradnej skupiny pre lesné hospodárstvo a korok, Poradného výboru pre sektory lesného hospodárstva a Skupiny expertov pre požiare dochádza k pravidelnej výmene názorov medzi zainteresovanými stranami, členskými štátmi a Komisiou.

4.1. Vnútroštátne stratégie v oblasti využívania lesov a lesného hospodárstva

Vo všetkých členských štátoch EÚ platia vnútroštátne (a niekedy regionálne) právne predpisy o lesnom hospodárstve. Niektoré sú zamerané priamo na problematiku lesov, iné obsahujú prvky, ktoré s ňou tematicky súvisia.

V rôznych krajinách alebo regiónoch, sa obvykle používajú tieto nástroje:

– národné lesohospodárske programy;

– prevádzkové lesohospodárske normy;

– komplexné a systematické národné inventáre lesov;

– katastrálne systémy, ktoré sú dôležitým nástrojom na rozvoj spoločenských a hospodárskych funkcií lesa a na obmedzovanie nezákonnej zmeny kultúry lesov;

– mapovanie funkcií lesa a zodpovedajúce územné plánovanie a plánovanie na regionálnej úrovni;

– požiadavky v oblasti lesného hospodárstva, ku ktorým patria aj plány hospodárenia a v niektorých prípadoch aj špecifické povinnosti hospodárenia, ktoré sa týkajú určitých funkcií lesa;

– požiadavky v oblasti produkcie a využívania propagačného materiálu;

– národné akčné plány v rámci CBD alebo UNCCD;

– podporné schémy na pomoc súkromným vlastníkom lesov a ich združeniam;

– právne ustanovenia a stimuly na zníženie fragmentácie vlastníckych vzťahov, niekedy spojené so stimulmi na spoluprácu medzi vlastníkmi lesov;

– systémy prideľovania licencií, na základe ktorých ťažba dreva podlieha schváleniu príslušnými orgánmi;

– obmedzenia vzťahujúce sa na premenu lesnej plochy na iné účely využitia.

V niektorých prípadoch sú tieto nástroje povinné, v iných dobrovoľné.

4.2. Stratégie EÚ v oblasti využívania lesov a lesného hospodárstva

Lesné hospodárstvo pre EÚ, akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva a oznámenie o inovatívnych a trvalo udržateľných odvetviach lesného hospodárstva v EÚ [64] predstavujú jediné strategické nástroje EÚ, ktoré sú konkrétne zamerané na lesy, no existujú ďalšie opatrenia EÚ, ktoré sú pre túto oblasť relevantné napriek tomu, že sa nezameriavajú výlučne na ňu. Na tieto opatrenia sa vzťahujú mnohé kľúčové akcie v rámci akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva, ktoré sú opísané nižšie.

– V rámci sústavy Natura 2000 predstavujú lesné biotopy takmer 20 % vyhlásených suchozemských lokalít.

– V rámci stratégie EÚ v oblasti zmeny klímy sa uznáva, že na dosiahnutie celkových cieľov je nutný príspevok všetkých sektorov, vrátane využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) [65]. Rozhodnutie o spoločnom úsilí [66] a smernica o ETS [67] obsahujú ustanovenia, podľa ktorých má Komisia posudzovať možnosti začlenenia sektora LULUCF do záväzku o zníženie emisií skleníkových plynov.

– Nariadenie o rozvoji vidieka (2007 - 2013 [68]) je hlavným nástrojom financovania lesohospodárskych opatrení a obsahuje ustanovenia o spolufinancovaní zalesňovania, platieb pre lokality sústavy Natura 2000, prevenciu a obnovu, ďalšie opatrenia na ochranu životného prostredia v lesoch, ako aj širokú škálu investícií do lesného hospodárstva a spracovania dreva.

Opatrenia súvisiace s využívaním poradenských služieb zo strany vlastníkov lesov prispievajú k podpore udržateľného využívania lesov, zvyšujú informovanosť o zmene klímy, podporujú zmierňovacie opatrenia a pomáhajú vlastníkom lesa pri uplatňovaní adaptačných opatrení.

Na lesné hospodárstvo môže mať vplyv aj mechanizmus krížového plnenia, najmä v nadväznosti na zmeny prijaté po „kontrole zdravotného stavu“, ktorou sa v záujme zohľadnenia vodného hospodárstva do rámca dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (Good Agricultural and Environmental Condition, GAEC) zaviedla nová norma „Vytvorenie ochranných pásov okolo vodných tokov“, ktorá sa stane povinnou najneskôr od roku 2012. V rámci realizácie tejto politiky sa môžu vytvárať alebo zachovávať zalesnené ochranné pásy.

– Smernicou o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie [69] si EÚ stanovila záväzný cieľ, ktorým je 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, pričom sa očakáva, že na jeho dosiahnutí sa najväčšou mierou bude podieľať biomasa z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a odpadu na výrobu tepla a energie, ako aj z pohonných hmôt.

– Akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku má za cieľ zlepšiť energetickú a environmentálnu účinnosť výrobkov. Európska ekologická politika verejného obstarávania a zrevidovaná environmentálna značka EÚ [70] sú súčasťou tohto plánu.

– Rastlinolekársky režim Spoločenstva [71] má za cieľ predchádzať rozširovaniu cudzích lesných druhov alebo organizmov škodlivých pre lesy. Prebiehajúca revízia by mohla priniesť väčšiu flexibilitu v prípade obmedzení využívania množiteľského materiálu lesných kultúr a obchodovania s týmto materiálom, a/alebo prispieť k zvládaniu dôsledkov zmeny klímy na škodcov a choroby, ako aj ich vektory.

– V smernici 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh [72] sa uznáva, že výber množiteľského materiálu lesných kultúr je z hľadiska lesného hospodárstva dôležitý a že tento materiál by mal byť geneticky vhodný na rôzne podmienky na stanoviskách a vyznačovať sa vysokou kvalitou.

– Siedmym rámcovým programom (7. RP) sa zaviedla koncepcia európskych technologických platforiem v oblastiach, kde konkurencieschopnosť, hospodársky rast a dobré životné podmienky závisia od dôležitého pokroku v oblasti výskumu a technického rozvoja. Lesohospodárske technologické platformy združujú zainteresované strany pod priemyselným vedením s cieľom definovať a implementovať strategický výskumný program.

– Prostredníctvom 7. RP sa okrem toho financuje výskum založený na spolupráci v oblasti udržateľnej produkcie a riadenia biologických lesných zdrojov z lesného hospodárstva a prognóz nadchádzajúcich zmien životného prostredia.

– Spoločné výskumné centrum Komisie sa venuje práci v oblasti diaľkového snímania, zmeny klímy, monitorovania lesov, fragmentácie lesov, požiarov a informačných systémov o lesoch. Projekty COST sa týkali chránených lesných oblastí a národných inventárov lesov.

– Súčasná kohézna politika podporuje investície do energie z obnoviteľných zdrojov a programov spolufinancovania na zachovanie prírodných oblastí a biodiverzity.

– Fond solidarity EÚ [73] pomáha členským štátom pri odstraňovaní škôd spôsobených veľkými prírodnými katastrofami vrátane víchric a lesných požiarov.

– Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany ustanovuje rámec na vzájomnú pomoc medzi členskými štátmi v prípade katastrof veľkého rozsahu vrátane lesných požiarov a víchric, ktorých rozsah prekračuje kapacity postihnutých členských štátov [74].

– Prístup EÚ k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof [75], ktorý nedávno schválila Rada [76], stanovuje pre posudzovanie a riadenie rizík prístup zohľadňujúci viacnásobné nebezpečenstvo a uvádza lesné požiare ako dôležitú prioritu práce EÚ pri posudzovaní a riadení rizika.

– Pravidelné stretnutia medziútvarovej skupiny pre lesné hospodárstvo, na ktorých sa diskutuje o otázkach súvisiacich s lesným hospodárstvom, slúžia na zabezpečenie koherentnosti.

Otázka č. 3:

- Sú podľa Vášho názoru stratégie EÚ a členských štátov dostatočné ako príspevok EÚ k ochrane lesov, vrátane prípravy lesov na zmenu klímy a zachovanie biodiverzity v lesoch?

- V ktorých oblastiach je prípadne potrebné prijať ďalšie opatrenia? Akým spôsobom by bolo možné tieto opatrenia zorganizovať v existujúcom politickom rámci či mimo tohto rámca?

4.3. Lesné hospodárstvo a využívanie lesov

Udržateľné lesné hospodárstvo založené na zásadách MCPFE, politikách a požiadavkách členských štátov, ktoré EÚ podporuje najmä v rámci rozvoja vidieka, je pre oblasť lesného hospodárstva dôležitým nástrojom realizácie tejto politiky v praxi. K postupom udržateľného lesného hospodárstva na podporu ochrany lesov patria:

– zalesňovanie, vďaka ktorému dochádza k vzniku nových lesov na účely zvýšenia sekvestrácie uhlíka a zlepšovania biodiverzity na vhodných plochách, ako aj k ochrane ľudských sídiel a kultúrnej krajiny a zároveň sa zvyšuje dlhodobá produkcia;

– Opatrenia na prevenciu požiarov, ako napríklad nakladanie s horľavým materiálom, zriaďovanie a údržba protipožiarnych pásov, lesných ciest, vodných zdrojov, vhodný výber druhov stromov, pevné zariadenia na monitorovanie lesných požiarov a komunikačné vybavenie na prevenciu šírenia požiarov katastrofálneho rozsahu;

– riadne lesohospodárske plánovanie, ktoré môže prispieť k ľahšej adaptácii zloženia lesných druhov podporou vhodnejších druhov a odrôd drevín alebo väčšej genetickej rôznorodosti v rámci druhov;

– udržateľná mobilizácia a ťažba dreva, ako aj investície do lesohospodárskych opatrení s cieľom zvýšiť stabilitu a odolnosť lesov z hľadiska dôsledkov zmeny klímy, vrátane znižovania rizika výskytu lesných požiarov, škodcov a orkánov;

– cielená podpora takého druhového zloženia drevín, ktoré je lepšie prispôsobené danému stanovisku a rastovým podmienkam v meniacich sa klimatických podmienkach, okrem iného aj prostredníctvom prirodzenej regenerácie, ak je to vhodné a možné;

– zachovanie endemických genetických zdrojov a výber takých prvkov existujúceho genofondu, ktoré sú najlepšie prispôsobené očakávaným rastovým podmienkam v budúcnosti. V tejto súvislosti možno pristúpiť aj k využívaniu nových odrôd a druhov;

– zamedzenie introdukcii nových škodcov a chorôb a ich vektorov (napr. háďatko borovicové v Portugalsku) prostredníctvom medzinárodného obchodu.

Otázka č. 4:

- Ako by bolo možné prispôsobiť udržateľné lesné hospodárstvo v praxi tak, aby sa zachovali produktívne a ochranné funkcie lesov a celková životaschopnosť lesného hospodárstva, a aby sa zvýšila odolnosť lesov EÚ z hľadiska zmeny klímy a straty biodiverzity? ?

- Aké kroky sú potrebné na to, aby dosiahlo zachovanie rozmanitosti genetického fondu množiteľského materiálu lesných kultúr a jeho prispôsobenie zmene klímy?

4.4. Informácie o lese

Bez informácií o lesných zdrojoch a stave lesov nie je možné docieliť, aby rozhodnutia týkajúce sa lesov prinášali na všetkých úrovniach čo najväčší socioekonomický a ekologický úžitok. EÚ má navyše povinnosť podávať správy UNFCCC a CBD, čo si vyžaduje spoľahlivé a konzistentné informačné systémy o lesoch. V súčasnosti sa informácie o lesoch získavajú z týchto zdrojov:

· Inventáre lesov: Národné inventáre lesov (NFI) obsahujú väčšinu požadovaných informácií o lesných zdrojoch. Tieto informácie nie sú harmonizované a preto sú na úrovni EÚ použiteľné len čiastočne. Prostredníctvom rôznych projektov Komisia preskúmala možnosť:

– rozšíriť rozsah pôsobnosti systémov inventárov lesov nad rámec aspektov produkcie dreva a začleniť zlepšené ukazovatele a kritériá udržateľného lesného hospodárstva schválené MCPFE [77], ako aj sociekonomické informácie;

– harmonizovať národné inventáre lesov [78] s cieľom dosiahnuť ich porovnateľnosť.

· Integrovaný správny a kontrolný systém (integrated administration and control system, IACS, spolufinancovaný Európskym fondom rozvoja vidieka) sa používa nielen na spravovanie a kontrolu priamych platieb, ale aj niektorých oblastných opatrení politiky rozvoja vidieka (napríklad agroenvironmentálne lesohospodárske opatrenia).

· Monitorovanie stavu lesov: Podľa právnych predpisov EÚ členské štáty od roku 1987 do roku 2006 (keď skončila účinnosť nariadenia Forest Focus [79]) monitorovali stav lesa na základe „schémy veľkoplošného a intenzívneho monitorovania“ [80]. Od roku 2007 neexistuje právny základ EÚ na takéto monitorovanie, no na vďaka projektu „FutMon“ v rámci Life+ [81] by sa mali vypracovať budúce koncepcie monitorovania.

· Monitorovanie lesných požiarov: Európsky informačný systém o lesných požiaroch (European Forest Fire Information System, EFFIS) je založený na zásade dobrovoľnosti. Členské štáty, Komisia a Európsky parlament ho uznávajú ako základný nástroj monitorovania požiarov v Európe.

· Klasifikácia lesov: EEA vyvinula typológiu lesov [82], ktorú by bolo možné použiť na posudzovanie lesov z ekologického hľadiska na európskej úrovni. Zatiaľ ju však v rámci svojich informačných systémoch o lesoch testovalo len niekoľko členských štátov. Jej prijatie je podmienené značnými technickými prácami a zdrojmi.

Európske stredisko údajov o lesoch (EFDAC), ktoré založila Komisia, ťaží z existujúcich informácií o lesoch a monitorovacích databázach v EÚ, integruje Európsku informačnú a komunikačnú platformu (European Forest Information and Communication Platform, EFICP) [83] a vychádza z niekoľkých iniciatív Komisie [84]. EFDAC má ambíciu stať sa ťažiskom informácií o lesoch v Európe. V súčasnosti obsahuje všetky priestorovo podrobné údaje zozbierané na základe predošlých nariadení EÚ a výsledkov predošlých projektov.

Eurostat zostavuje ročné štatistiky o produkcii dreva a produktov z dreva a obchodovaní s drevom a produktami z dreva pre krajiny EÚ a EZVO. V rámci celosvetového projektu spolupracuje s UNECE, FAO a ITTO (International Tropical Timber Organisation, Medzinárodná organizácia pre tropické drevo), pričom všetky organizácie používajú jednotný spoločný dotazník, ktorý je založený na súbore harmonizovaných definícií. Tieto údaje by mali prispieť k štatistickému modelovaniu uhlíka, ktorý sa nachádza v ročnom objeme dreva vyťaženého z lesov a v produktoch z dreva. Eurostat okrem toho poskytuje ročné hospodárske ukazovatele pre lesné hospodárstvo, ťažbu dreva a priemysel lesného hospodárstva.

Agregované údaje o lesných škodách (s výnimkou požiarov) neposkytujú prehľad o skutočnom rozsahu škôd. V súčasnosti v EÚ neexistuje systém monitorovania výskytu škodcov, ale mohol by byť potrebný vzhľadom na očakávané dôsledky zmeny klímy na rozmiestnenie škodlivých organizmov. Okrem toho je nedostatok porovnateľných a overiteľných informácii dôvodom neúplného obrazu o bilancii skleníkových plynov v lesnom hospodárstve a ich dôsledkoch pre biodiverzitu lesov.

Komisia, členské štáty a mnohé hospodárske subjekty čoraz viac rozpoznávajú potrebu harmonizovanejších, spoľahlivejších a ucelenejších informácií o lesoch. V aktuálnom strednodobom preskúmaní [85] Akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva sa požaduje zlepšenie existujúcich informačných systémov o lesoch. Niektoré členské štáty majú informácie o lesoch, ktoré postačujú ich vlastným potrebám, tieto informácie však nemusia byť užitočné z hľadiska EÚ alebo globálneho hľadiska.

Harmonizované podávanie správ o väčšom súbore ukazovateľov by mohlo účinne prispieť k zlepšeniu informovanosti o využívaní lesov, funkciách lesov a v neposlednom rade aj o ochrane lesov. Presnejšie údaje o množstve uhlíka v lesoch a sekvestrácii CO2 v produktoch z vyťaženého dreva sú takisto dôležité, ak majú lesy a lesné hospodárstvo aj naďalej účinne prispievať k zmierňovaniu dôsledkov zmeny klímy. Značné ťažkosti, ktorým EÚ čelila nedávno pri medzinárodných rokovaniach (napríklad konferencia o klíme v Kodani), môžu slúžiť ako príklad tejto potreby.

Otázka č. 5:

Postačujú (vzhľadom na rôzne relevantné strategické úrovne) informácie o lesoch, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, na dostatočne presné a konzistentné posúdenie:

- zdravia a stavu lesov EÚ?

- ich produkčného potenciálu?

- ich uhlíkovej bilancie?

- ich ochranných funkcií (z hľadiska pôdy, regulácie počasia, biodiverzity)?

- poskytovania služieb spoločnosti a ich spoločenskej funkcie?

- celkovej životaschopnosti lesného hospodárstva?

Ak to tak nie je, ako by sa dali informácie o lesoch zlepšiť?

Je úsilie o harmonizovaný [86] zber údajov o lesoch dostatočné?

Čo môže EÚ urobiť pre ďalší rozvoj a/alebo zlepšenie informačných systémov o lesoch?

5. Ďalšie kroky

Mnohé lesy v Európe budú čoraz viac pociťovať dôsledky zmeny klímy. Príprava na riešenie týchto problémov predstavuje v súčasnosti najlepší spôsob, ktorým možno zabezpečiť, aby lesy aj naďalej plnili všetky svoje funkcie. Cieľom tejto zelenej knihy je rozprúdiť celoeurópsku verejnú diskusiu a získať názory na budúcnosť ochrany lesov a informačnej politiky v oblasti lesného hospodárstva, ako aj poskytnúť podklady na možné začlenenie aspektov zmeny klímy do stratégie lesného hospodárstva EÚ.

Uvítame, ak európske inštitúcie a všetky zainteresované strany (či už organizácie alebo jednotlivci) zaujmú stanovisko k otázkam sformulovaným v tejto zelenej knihe, ako aj k akýmkoľvek iným otázkam, ktoré sa týkajú problematiky ochrany lesov a informácií o lesoch. Konzultačný proces bude mať tento priebeh:

Proces verejných konzultácií na internete bude otvorený do 31. júla 2010.

V júni 2010 Komisia zorganizuje v Bruseli workshop a stretnutie zainteresovaných strán k tejto zelenej knihe.

Komisia zverejní reakcie zainteresovaných strán na internete a vyjadrí sa k hlavným výsledkom konzultácie.

Výsledky verejnej konzultácie pomôžu Komisii pri budúcej práci, najmä pokiaľ ide o to, akým spôsobom môže EÚ prispieť k ochrane lesov v meniacich sa klimatických podmienkach, a o to, aké informácie sú na tento účel potrebné.

Členské štáty a dotknuté zainteresované strany môžu svoje odpovede na otázky sformulované v zelenej knihe zasielať najneskôr do 31. júla 2010. Odpovede treba zasielať na túto adresu:

Poštou:

European Commission

Directorate General for Environment

Unit B1: Forest, Soil and Agriculture

BU-9 04/029 B-1049 Brussels, Belgium

Elektronickou poštou:

ENV-U43-sector-forest@ec.europa.eu

V prílohe k tejto konzultácii sa nachádza osobitné vyhlásenie o ochrane osobných údajov, z ktorého sa dozviete, ako sa bude zaobchádzať s Vašimi osobnými údajmi a Vaším príspevkom. Profesionálne organizácie by sa mali zaregistrovať do Registra zástupcov záujmových skupín Európskej komisie (http://:ec.europa.eu/transparency/regrin). Tento register bol zriadený v rámci Európskej iniciatívy za transparentnosť s cieľom poskytnúť Komisii a širokej verejnosti informácie o cieľoch, financovaní a štruktúrach zástupcov záujmových skupín.

[1] KOM(2009) 147.

[2] Článok 5 Zmluvy o EÚ.

[3] Správa UNCED (Rio de Janeiro, 1992), príloha III, 2b.

[4] http://www.cbd.int/forest/pow.shtml

[5] KOM(2003) 251 – nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005.

[6] KOM(2008) 645.

[7] http://www.mcpfe.org

[8] MCPFE - Lisabon (1998). MCPFE – Viedeň (2003).

[9] Uznesenie Rady (Ú. v. ES 1999/C 56/01).

[10] KOM(2006) 302.

[11] http://www.unece.org/timber/fra/definit.htm

[12] Celosvetová miera odlesňovania je cca 13 miliónov ha ročne. Aktuálne údaje sa dajú nájsť tu:http://www.fao.org/DOCREP/008/a0400e/a0400e00.htm

[13] G. R. van der Werf et al: CO2 emissions from forest loss, Nature Geoscience (2), 2009.

[14] Falinski, J.-B.; Mortier, F., Revue forestière française XLVIII, 1996.

[15] TBFRA 2000 - http://www.unece.org/timber/fra/welcome.htm

[16] SEK(2009)387, bod 10.2 „Lesy“.

[17] http://www/cepf-eu.org

[18] SEK (2009) 1111.

[19] http://www.unece.org/timber/efsos/

[20] http://www.unece.org/timber/efsos/

[21] KOM(2008) 113.

[22] Häglund, B.: Prezentácia „The role of European forests in welfare creation, STORA ENSO“, 2003.

[23] KOM(2006) 848.

[24] www.unece.org/timber/docs/dp/dp-41.pdf

[25] Hetsch S. et al (2008): Wood resources availability and demands II -future wood flows in the forest and energy sector. European countries in 2010 and 2020, Ženeva.

[26] MCPFE: „Stav európskych lesov 2007“.

[27] http://ec.europa.eu/agriculture/analysis/external/forest_products

[28] Podiel organických zložiek pôdy sa pohybuje od 0,71 % v suchej poľnohospodárskej pôde po 6,65 %

- vo vlhkej pôde (Vallejo, R. et al (2005) MMA - Španielsko).

[29] http://www.forestry.gov.uk/website/forestresearch.nsf/ByUnique/INFD-623HXH

[30] Správa EEA 8/2009.

[31] „Water Protection Areas“, Bayerischer Agrarbericht 2008.

[32] http://ec.europa.eu/environment/nature/info/pubs/docs/nat2000/n2kforest_en.pdf

[33] TBFRA 2000-http://www.unece.org/trade/timber/fra/welcome.htm).

[34] MCPFE: „"Stav európskych lesov 2007“.

[35] Členské štáty EU, Island, Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko a Turecko.

[36] Tomialojc and Wesolowski (2000). Biogeography ecology and forest bird communities.

[37] KOM(2009) 358.

[38] Článok 17 správy z roku 2009 k smernici o biotopoch- http://ec.europa.eu/environment/nature/

[39] Správa EEA č. 4/2009.

[40] Projekt BioSoil / „Forest Focus“.

[41] Ciais, P. et al. (2008): http://www.nature.com/ngeo/journal/v1/n7/full/ngeo233.html

[42] Ročná inventúra skleníkových plynov v Európskom spoločenstve v rokoch 1990 –2007 a správa o inventúre z roku 2009.

[43] Lindroth, A. et al, Global Change Biology 2009-15.

[44] http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/wg3/ar4-wg3-chapter9.pdf

[45] Menenti, M.; Verstraete, M; Peltoniemi, J. (2000): Observing land from space: science, customers, and technology. Kluwer Academic.

[46] Makarieva, A. et al.: Precipitation on land versus distance from the ocean: Evidence for a forest pump of atmospheric moisture, Ecological Complexity, zväzok 6, vydanie 3, 09/2009.

[47] Murdiyarso, D.; Sheil, D.: How Forests Attract Rain: An Examination of a New Hypothesis.,: BioScience 59, 2009

[48] http://melbournecatchments.org

[49] Aj prírodné javy, ako ľadové doby, niekedy spôsobili prudšie zmeny výskytu a rozmiestnenia druhov.

[50] Štvrtá výročná správa IPCC, WG 1 www.ipcc.ch

[51] http://www.fao.org/docrep/011/i0670e/i0670e10.htm

[52] Správa EEA č. 4/2008 / SEK(2009) 387.

[53] Colinas, C.; De Dios, V.; Fischer, Ch.: Vol. 33, No 1, 01/2007

[54] Gonzales, C (2008): Analysis of the oak decline in Spain "la seca". Thesis, SLU Uppsala.

[55] Casalegno, S. et al., 2010 Forest Ecology and Management (v tlači).

[56] BOKU, EFI, IAFS, INRA (2008): Impacts of Climate Change on European forests and options for adaptation.

[57] Lindner et al. 2008 http://ec.europa.eu/agriculture/analysis/external/euro_forests/full_report_en.pdf

[58] MSR odvodzuje riziko požiaru od meteorologických podmienok.

[59] Spoločné výskumné centrum-IES: Európsky informačný systém o lesoch, Lesné požiare v Európe v roku 2008.

[60] Westerling, A.L. et al.: zverejnené v časopise Science, zväzok 313, č. 5789 (08/2006).

[61] Bulletin EFFIS zo septembra 2009.

[62] „Making forests fit for Climate Change, a global view of climate-change impacts on forests and people and options for adaptation“, 2009.

[63] Winkel, G. et al (2009): http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/ifp_ecologic_report.pdf

[64] KOM(2008) 113.

[65] KOM(2007) 2, KOM(2005) 35.

[66] Rozhodnutie č. 406/2009/ES.

[67] Smernica 2009/29/ES.

[68] Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005.

[69] Smernica 2009/28/ES.

[70] http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/index_en.htm

[71] Smernica Rady 2000/29/ES.

[72] Ú. v. ES L 011, 15.1.2000.

[73] Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002.

[74] Rozhodnutie Rady 2007/779/ES.

[75] KOM(2009) 82.

[76] Závery Rady z 30. novembra 2009 http://www.consilium.europa.eu/uedocs/NewsWord/en/jha/111537.doc

[77] http://www.mcpfe.org/system/files/u1/List_of_improved_indicators.pdf

[78] Správa COST E43. http://www.metla.fi/eu/cost/e43/

[79] Nariadenie (ES) č. 2152/2003.

[80] http://www.ist-discreet.org/

[81] Nariadenie (ES) č. 614/2007.

[82] http://www.eea.europa.eu/publications/technical_report_2006_9

[83] EFICP http://eficp.jrc.ec.europa.eu/EFICP/

[84] INSPIRE, SEIS a GMES.

[85] http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/euforest/index_en.htm

[86] V tomto kontexte sa pojem „harmonizovaný“ chápe tak, že výstupy informačných systémov majú byť porovnateľné a kompatibilné. Nejde teda o zjednocovanie procesov v teréne.

--------------------------------------------------